Vždy buď sama sebou!

Vždy buď sama sebou! 74 - The End!

5. května 2013 v 12:24 | Leya Caslin

Vždy buď sama sebou! 73

30. dubna 2013 v 15:35 | Leya Caslin
-,,Ako si mohla dopustiť, aby sa také niečo stalo?! Máš iba 19 rokov!" mama sedela vedľa postele a rezignovaným hlasom sa so mnou snažila komunikovať.
A ja? Nevedela som reagovať. Mala som pocit, že ak sa pohnem, ak sa čo i len pokúsim prehovoriť, rozkričím sa od radosti a už nikdy neprestanem. Opäť som si predstavila, ako v náručí držím malé zeleno oké bábätko. Malého Harryho. Možno si bude rovnako hrýzť peru a možno bude mať jamky. A možno nie. Možno bude malá Darcy. Možno, možno, možno. Do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia. Priložila som si ruku na bruško a v mysli som sa svojmu drobcovi prihovárala. Ľúbim ťa! I keď tu možno tvoj ocko nebude, nedovolím, aby si ho nepoznala. Budem ti rozprávať o našich výletoch. Budem ti rozprávať o ňom, aby si si vedel predstaviť, aký bol a ako veľmi by ťa miloval. Ako veľmi by miloval nás oboch. Do sĺz šťastia sa primiešali aj slzy smútku a takto spoločne sa preliali cez privreté viečka.
-,,Čo sa deje?!" vyskočila mama zo stoličky a zdesene na mňa hľadela.
-,,Nič," pokrútila som hlavou a potiahla som nosom ,,Som len šťastná. A zároveň mám pocit, že o malú chvíľu umriem od smútku a zúfalstva, čo cítim," pousmiala som sa.
Pozrela som na ňu a v jej očiach som našla to, čo som tak veľmi túžila vidieť. Pochopenie.

A tak šiel život ďalej. Brucho sa mi každou jednou minútou zväčšovalo. Prisahám Bohu, že neklamem. Cítila som, ako sa stvorenie vo mne vyvíja a rastie. Pohlavie chceli vedieť všetci okrem mňa. Chcela som sa nechať prekvapiť.
-,,Ale ja chcem vedieť, čo je to zač! Chcem vedieť, komu budem strýčko!" mrnčal Louis, keď som sa u nich v auguste zastavila na čaj po tom, ako som sa bola prejsť po meste s Laurou a Megan.
-,,Brzdi kovboj," dorazil do izby Liam.
-,,Keď už sme pri tom..." ozval sa spoza sedačky Zaynov hlas.
-,,Chalani, kľud! Teoreticky budete strýkovia všetci. Ale za toho strýka pôjde Louis," pripustila som.
Môj ženatý kamarát sa pyšne rozhliadol, aby dal ostatným najavo, kto je tu pán... teda, strýko.
-,,Ďakujem," objal ma, ako sa len cez moje brucho dalo.
-,,On by to tak chcel," pošepla som mu do ucha.
Len sa smutne pousmial a pozrel sa inam.
-,,Krstná mama?" spýtal sa Liam, keď prešiel do kuchyne, aby pripravil nejakú neskorú večeru.
-,,Alice. Kto iný?" mykla som plecom.
-,,Toto nás mohlo uraziť," ozvala sa El z dverí a za ňou cupitala Dany v náručí s nedopitou kávou zo Starbucksu.
-,,Ešte aj vy do mňa hustite," zasmiala som sa a šla som ich objať.
-,,No čo maminka, ako sa máš?" sadla si oproti mne na barovú stoličku Dany a sŕkala kávu, na ktorú som závistlivo pozerala.
-,,Žijem," mykla som plecom.
-,,To je to najhlavnejšie!" zdôraznila, až som sa na ňu prekvapene pozrela.
Pozerala na mňa, ako... ako... ako mama. Áno, presne ako moja druhá mama. Neustále ma kontrolovala, nosila mi časopisy o materstve a tak. Keďže Dany ale veľa cestovala, striedali sa pri mne Laura, Megan a El s Perrie, ako sa darilo. Všetci ma len obskakovali. Nevravím, že som to občas nezneužila, ale... občas som iba chcela byť sama. No oni sa báli, že by mi preplo a mohla by som si ublížiť. Darmo som im vysvetľovala, že na to, aby som si niečo urobila až príliš milujem to malé čudo vo mne. Neverili mi a radšej ma mali na očiach. Nevadí, časom som si zvykla. Síce som neprestala frflať ako stará babka na trhu, ale zvykla som si.
-,,Ale veď ju nechaj, Dan," podišiel k nej zmierlivo Liam a objal ju okolo pása.
Povzbudivo sa na mňa usmial a žmurkol.
-,,Thanks," naznačila som perami.
Danielle si to našťastie nevšimla.
-,,Kedy idete na turné?" zmenila som tému a dúfala, že sa uchytí natoľko, aby Danielle zabudla, že bola podráždená.
-,,Ideme na 3 týždne do Európy a potom tu budeme, až kým neporodíš," ozval sa Niall.
Prišiel k chladničke, vybral si pizzu a dal ju zohrievať.
-,,Nemôžeme riskovať, že by sa niečo stalo, vieš," vysvetlil mi.
-,,Aby ste sa nezbláznili," prevrátila som očami ,,Som iba tehotná," dodala som.
Iba tehotná. Ako jednoducho to znie, že?
-,,Zveziete ma niekto domov?" spýtala som sa neskôr, keď som už po stýkrát čítala tú istú vetu v časopise.
-,,Idem pre auto," kývol mi Zayn a vyšiel z domu.
-,,Majte sa," húfne som sa lúčila, objímala a bozkávala čo sa dalo.
-,,Ďakujem," usmiala som sa vďačne na Zayna, keď sme vyšli na hlavnú cestu ,,Vieš že by som šla aj sama, ale asi by ma dali do kazajky," zažartovala som.
Zayn sa síce pousmial, no ozval sa dosť vážnym hlasom.
-,,Neber im, alebo lepšie povedané, nám, to za zlé. Už sme prišli o Harryho. Keby sa stane niečo tebe, alebo drobcovi, nemyslím, že by sme sa s tým vyrovnali"
-,,Ja viem, Zayn. Viem to veľmi dobre. Je to už polrok, ako rýchlo to letí, ha?"
-,,Čas sa zdá byť nepodstatný, keď chcem z izby zakričať Harrymu, no potom sa zháčim a srdce mi ide vyskočiť, keď si uvedomím skutočnosť," povedal zlomeným hlasom.
-,,Aj mne chýba. Veľmi, Zayn," pohladila som ho po pleci a druhou rukou som si utrela kotúľajúcu sa kvapku slzy.
-,,Neplač. Bude dobre, uvidíš. Raz bude dobre," dodal akoby už pre seba a zvyšok cesty sme sa viezli v tichu.
-,,Maj sa," zakývala som mu, keď som vystúpila ,,A dík za odvoz," dodala som ešte, no to si to už Zayn fujazdil naspäť.
Pomaličky som vyšla po schodoch ku dverám, z kabelky vybrala kľúče a vošla som do domu. Všade bolo ticho. Alice bola pravdepodobne niekde vonku a mamka, no to je dobrá otázka.
-,,Mami?" zavolala som do domu a potichu som sa prechádzala prázdnym domom.
-,,Tu som," ozvalo sa zo záhrady.
Prekvapene som nasledovala mamin hlas a našla som ju sedieť na hojdačke. Na kolenách mala driemajúcu Loonie a z rádia na stolíku vedľa nej hral Joe Cocker. What becomes of the broken hearted? What becomes?
-,,Tento rok je krásne leto," ozvala sa mamka, lenivo škrabkajúc Loonie pod krkom.
-,,Deje sa niečo?" prisadla som si k nej na sedačku a hľadela som na ňu.
-,,Vôbec nič," usmiala sa na mňa.
Ruku mi položila na bruško a jemne ho pohladila.
-,,Čo by si chcela, aby to bolo?" spýtala sa zamyslene.
-,,Ani neviem," priznala som úprimne ,,Nerozmýšľam nad tým. Jediné, čo mi behá a straší v hlave, je, aby bolo zdravé. Aby netrpelo tým, že nebude mať otca. Aby sa narodilo do milujúcej rodiny. Aby vedelo, že ho milujem celým srdcom a že Harry by ho miloval rovnako" nechala som myšlienky prúdiť von z mojich úst.
Až som bola prekvapená, ako ľahko to ide.
-,,Chcem, aby bolo šťastné. Dúfam, že ho smútok nezasiahne v takej miere, aby s ním urobilo to, čo so mnou. A potom, keď podrastie, mu porozprávam každý detail o Harrym, aby nebolo ukrátené ani len o kúsok jeho ja. Dúfam, že bude mať jeho zelené oči. A dúfam, že bude cítiť tú lásku, ktorú mu budem dávať. Lebo vieš čo? Myslím, že som bola vždy pripravená na to, aby som sa stala matkou. Nie za takýchto okolností, ale predsa len" počula som iba večerný vánok, ktorý sa pohrával s lístkami stromom a vytváral tak zložité tance.
Počula som, ako štebotajú vtáky na plote u susedov a počula som ako Loonie pradie.
-,,Kedy si stihla tak dospieť?" ozvala sa nakoniec mama.
-,,Bolesť mení ľudí," šepla som a reflexívne som si objala bruško.
Ale nedovolím, aby tebe niečo ublížilo, moje malé čudo, prihovorila som sa v duchu brušku.
-,,Ľúbim ťa, Nicole," objala ma mama.
-,,Aj ja ťa ľúbim mami. Ďakujem, že tu pri mne si a podporuješ ma," usmiala som sa a pobozkala som ju na líce.
V ten večer mi na 100% došlo, že v mame budem mať podporu, nech už sa deje čokoľvek. Že ma nesklame a bude tu vždy pri mne.

Vždy buď sama sebou! 72

25. dubna 2013 v 20:12 | Leya Caslin

Nicole:
Nezvládla som to. Teda... Nezvládala som to. Akékoľvek mediálne zdroje pre mňa prestali existovať. Vlastne som sa izolovala od sveta. Telka, internet, noviny. Bol všade. Keby tu bol, smial by sa na tom a potom by bol nahnevaný, ako môžu z takej veci robiť také haló. Hmm, keby tu bol. Blížil sa 19. január a polícia stále nezistila kto ho zabil. Niekto mu niekedy, bohvie kedy, nasypal nejaké svinstvo do pitia. Niečo, čo som ani nevedela vysloviť. Jedným slovom svinstvo. Akékoľvek úkony spojené s políciou prebrali chalani. Ja som to... nezvládla. Turné sa zrušilo a tak isto aj nahrávanie nového CD-čka. Zrušilo sa všetko. A my sme nevedeli na ako dlho. Pohreb sa odohral pred necelým týždňom. Nezvládla som to. Stretnutie s Harryho rodinou. S Gemmou, Anne a Robinom u nich doma. Nezvládla som to. Vlastne, celý január som nezvládla. Odohrával sa v obrovskej hmle. Ale nebola sivá. Bola čierna, hustá a lepila sa na jazyk. Sťahovala ma ku dnu a ani jej to nedalo veľkú námahu. Január sa prehupol do februára, ani som si to nestihla uvedomiť.
-,,Nicole, poď s nami pozerať film," nakukla mi do izby Alice s Niallom.
Mamka bola preč a tak chalani okupovali dom. Bez akejkoľvek emócie som sa postavila, odložila knihu a zišla som na poschodie. Na gauči ležal Niall s Alice a na zemi bola Danielle s Liamom.
-,,Ahojte," pozdravila som slušne a sadla si na zem.
Oprela som sa o sedačku, nohy dala do tureckého sedu a čakala som, čo pustia. Polnoc v Paríži. Došlo mi to, až keď sa na obrazovke objavila Eiffelova veža s romantickým podmazom.
-,,Toto nemôžem," vyhŕkla som.
Bleskurýchle som sa postavila. Hlava sa prudko zatočila, žalúdok sa pretočil. Rozbehla som sa smerom na záchod a v hlbokom predklone ma naplo. A ešte raz. No márne, žalúdok bol prázdny, nemal sa čoho zbavovať.
-,,Si v pohode?" ucítila som studené prsty Danielle, ako mi odhŕňajú vlasy z čela.
-,,Choď preč," zachripela som a snažila som sa ju odstrčiť ,,Toto nemusíš vidieť," bránila som sa.
-,,Prestaň," zavrčala Dany a podsunula mi ruky pod hrudník, aby mi pomohla vstať ,,Panebože!!" zhíkla a otočila si ma tvárou k sebe ,,Si chudá ako kosť!"
-,,Nie som!" bránila som sa.
Pravdou je, že som schudla 7 kíl. A to iba v priebehu 5 týždňov.
-,,Poď dole, s Liamom sme priniesli cestoviny s mozarellou. Musíš sa najesť," nekompromisne hovorila, keď ma ťahala do kuchyne.
Pod jej dohľadom som zjedla takmer celý tanier. Čakala som na reakciu žalúdka, no bol v pohode. Dokonca som bola ešte hladná. Naložila som si ešte a napchala sa až do prasknutia. Odplazila som sa do izby a zaspala, ako bábätko. Tým sa na, tak ako posledný mesiac, nasledujúcich pár týždňov skončila moja komunikácia s okolitým svetom.

V škole ma najprv ľutovali, potom sa ma snažili prebrať k životu a potom to vzdali. Jediný, kto to nevzdal, bola moja zlatá Megan a Laura. Vytrvalo sa so mnou snažili komunikovať, chodili so mnou na kávu a tíško znášali môj pohľad do blba. Ale nevzdali sa. A to im nezabudnem do smrti.
-,,Nicole, poď dnes aj s Megan k nám," lákala ma Laura s jemným úsmevom.
-,,Laura, mne sa moc nechce," vykrúcala som sa.
-,,Nebuď zlá, prečítame nejaké časopisy, urobíme pukance a budeme kecať. Prespíš u mňa!" domyslela svoj, podľa nej, úžasný plán.
-,,A musím?" pozrela som na ňu prosebne, no bez výsledku.
-,,Je piatok, ani sa nemáš na čo vyhovoriť," pozrela na mňa samoľúbo.
A o program na piatkový večer som mala postarané.
-,,Dobre," súhlasila som voľky-nevoľky.
-,,Jupí," zatlieskala a bežala k Meganinej lavici, aby ju tiež donútila súhlasiť.
Počula som, ako nadšene súhlasí. Fajn, spikli sa proti mne. Všetci sa proti mne spikli.
Bolo 5 hodín večer, cez plece som mala prevesenú tašku s vecami a blížila som sa k blízkej čínskej reštaurácii, kde som mala odložené 3 činy. Viete, tie cestoviny v kelímku.
-,,Dobrý," usmiala som sa na čašníčku za pultom.
Nadiktovala som jej číslo objednávky, zaplatila som a vyšla som späť do tej zimy. Cestou k Laurinmu domu, ktorá trvala asi 15 minút, som si pospevovala pesničky od Coldplay a opäť som spomínala. Túto sme si zvykli spievať, pomyslela som si, keď mi prišla na um The scientist. Do brucha mi prerazila ostrá bolesť. Pár metrov predo mnou sa črtali obrysy Laurinho domu. Podišla som pár krokov a musela som zastať, pretože bolesť ma ochromila. Pritlačila som si ruky na podbruško, odkiaľ vychádzala pulzujúca bolesť.
-,,Laura," chrčiac som vpadla do domu.
-,,Panebože! Nicole, čo sa deje?" pribehli ku mne okamžite Megan aj Laura, na čele s Laurinou mamkou.
-,,Ja neviem. Neuveriteľne ma bolí brucho," vytlačila som zo seba a prehltla žlč, ktorá sa mi drala do krku.
Hlava sa mi točila, cítila som sa ako na horskej dráhe a brucho mi šlo roztrhnúť od kŕču. Žlč nado mnou vyhral a ja som to len len stihla na záchod.
-,,Volaj sanitku!!" zakričala Laura na svoju mamu a podišla ku mne.
Opäť mi niekto držal vlasy, aby som si och neovracala. Opäť to bolo nesmierne ponižujúce. Cítila som, ako ma hladí po chrbte. Keď som mala opäť prázdny žalúdok, opatrne som sa postavila a držala som sa za brucho. Bolo mi povedané, aby som si ľahla na brucho a objímala vankúš. Bolesť ustúpila iba minimálne, ale stále to bolo lepšie, ako predtým. Medzitým som počula, ako pred domom zastalo auto a do vnútra prišli sanitári.
-,,Viete prejsť sama, alebo donesieme nosidlá?" spýtal sa ma starší a súcitne na mňa hľadel.
-,,Prejdem sama," zašepkala som.
Viac hanby neznesiem. Opatrne som sa postavila, no zatočila sa mi hlava a museli ma podoprieť, aby som nepadla.
-,,Tak ja prinesiem tie nosidlá," ozval sa mladší a vybehol.
Ako najväčšiu mŕtvolu. Strhla som sa... Žiadne mŕtvoly... Srdce mi začalo nepravidelne biť a oblial ma nával úzkosti, opäť. Naložili ma do auta, odmerali mi tlak a nasadili mi kyslíkový prístroj.
-,,Ako dlho je vám zle?" pýtal sa ma a meral mi teplotu.
-,,Ani nie hodinu," povedala som mu potichu.
-,,A predtým?"
Ako odpoveď som pokrútila hlavou, no očividne nie príliš presvedčivo.
-,,Slečna, musíte mi povedať pravdu, ak vám máme pomôcť!" hľadel na mňa vážnymi očami sanitár.
-,,Bývalo mi zle na vracanie, ťažko od žalúdku a bolievala ma hlava," povedala som nakoniec.
On to do niečoho zaznačil a keď ma priniesli do nemocnice, podal to doktorovi. Zobrali mi krv, nasadili lieky proti bolesti a kázali mi ležať. Dostala som infúzie a ďalší príkaz, oddychovať, kým nezistia, od čoho mi býva zle.
-,,Nicole!" pribehla ku mne o necelú hodinku mama.
-,,Mami," povedala som plačlivým hlasom.
-,,Čo sa deje, dieťatko?" spýtala sa ma a priložila mi ruku na čelo.
Horela som od tepla.
-,,Ja neviem," pokrčila som plecami.
O pár minút do izby vošiel mladý lekár a postavil sa k mame z boku postele.
-,,Tak, zistili sme, od čoho vám je zle. Na svoj momentálny stav ste boli podvyživená a dehydratovaná. A hlavne," dodal veľavravne," Vyčerpaná"
-,,Pán doktor, prepáčte, ale na aký momentálny stav?" spýtala sa mama, ktorá zaregistrovala podtón v lekárovom hlase.
-,,Vaša dcéra je tehotná," odvetil jej pokojne doktor.
-,,Tehotná?!" spýtala sa mama prekvapeným a vystrašeným hlasom.
Tehotná? No vo mne sa nenachádzal žiadny strach, úzkosť či podobné pocity. Bola vo mne iba číra radosť. Pod srdcom nosím Harryho dieťa!! Chlapček, alebo dievčatko, ktoré bude mať Harryho vlásky alebo očká. Veľké zelené očká. Možno bude tiež spievať. Ale nikdy nebude mať otca. Nikdy pri ňom nebude môj Harry, aby ho naučil sa bicyklovať. Aby s ním chodil do parku, na prechádzku. A tak sa vo mne predsa len byli dva protichodné pocity. Nehynúca radosť a obrovský oceán smútku.

Vždy buď sama sebou! 71

23. dubna 2013 v 23:08 | Leya Caslin
Prvá myšlienka, ktorá ma ráno napadla bola, že je mi absolútne na hovno. Točila sa mi hlava a v ústach som mala väčšie suchoty, ako na Sahare. Jazyk sa ledva odlepil od podnebia, také som mala sucho v ústach. Potichu som sa postavila a pomaly som sa pobrala smerom k chladničke na druhej strane izby. Harry ešte spal, no ja som už bola vyspatá. Hltavo som pila nesýtenú vodu z chladničky. Narážala na steny prázdneho žalúdka a vydávala vtipné zvuky. Keby sa mi netočí hlava a aj ten najmenší zvuk nespôsobuje muky, tak sa aj zasmejem. Hľadela som na Harryho, ako nehybne leží na posteli a bolo mi jasné, že sa tak skoro nezobudí. Zo skrine som si vzala čisté veci a pobrala so sa do kúpeľne, aby som zo seba zmyla posledné zvyšky alkoholu a snáď aj pocity spojené s ním. Áno! Studená sprcha bolo to, čo som potrebovala. Studenými kvapkami som si bičovala telo, až kým ma nechytila triaška. Rýchlo som vodu vypla, zabalila som sa do veľkého uteráku a posadila som sa na kraj vane. Spomenula som si na to, čo sa dialo večer a musela som sa pousmiať. Riadne sme sa teda rozčertili. Pamätám, ako sme trepali Zayna do postele a ako sa Harry skoro vykotil na ulici, keď mu vypadol mobil z vrecka. Dúfala som, že to posledné nebola len vsugerovaná myšlienka a tak som sa rýchlo pozrela na prstenník ľavej ruky. Bol tam. Prstienok, ktorým ma Harry požiadal o ruku. Budem pani Stylesová. Na tvári sa mi usadil obrovský úsmev, zrýchlil sa mi tep a bolo mi príjemne fajn. Usušila som sa, navliekla sa do čistých vecí, ktoré nesmrdeli ako vodka a vyšla som zo sprchy. Potichu som podišla k posteli, kde bol Harry a sadla som si vedľa neho. Priložila som mu ruku na čelo. Fajn, takže teplotu už našťastie nemá. Práveže je nejaký studený. Prizrela som sa mu bližšie. Ruky kŕčovito zotrené a sinavé kruhy pod očami.
-,,Harry, vstávaj, zlato!" jemne som ním pomykala.
Keď nereagoval ani na tretí, či štvrtý raz, oblial ma studený pot.
-,,Harry!" povedala som nahlas.
Chytila som jeho tvár do dlaní a skúmavo som na neho hľadela. Panebože, veď on... On nedýcha!! Bezmyšlienkovito som vybehla z izby a klopala som na izbu Liama a Danielle.
-,,Liam!!! Liam, okamžite vstávaj, Liam!! Danielle!!" kričala som ako zmyslov zbavená.
Pobehla som k ďalšej izbe a to isté som zopakovala aj tam.
-,,Panebože, vstávajte!! Harry nedýcha!!" vrieskala som ako zmyslov zbavená a vbehla som spať do izby.
S plačom som sedela pri Harrym a skúšala mu tep. Začala som mu dávať prvú pomoc a hystericky som plakala. Od sĺz som takmer nevidela čo robím, až kým mi niekto neodtlačil ruky a nezaujal moje miesto.
-,,Zavolajte záchranku!!" kričal niekto.
V izbe bolo počuť rýchle kroky a vravu, no ja som počula len trhavý krik a vzlyky, ktoré, ako som si uvedomila som vydávala práve ja.
-,,Nicole!!" zatriasli mnou nejaké ruky, no nereagovala som.
Oči som mala iba pre Harryho, ktorý naďalej mĺkvo ležal na posteli.
-,,Nicole, musíš nám povedať, čo sa stalo!" opäť mi niekto hovoril.
Do očí sa mi valili krokodílie slzy a kŕčovito som zvierala prsteň na ľavej ruke.
-,,On... Harry..." temnota sa nado mnou sťahovala, viečka mi oťažievali, no ja som mala stále dosť síl na to, aby som sa jej bránila.
Bránil mi v tom strach. Až keď ma niekto objal a s plačom mi šepkal, že to bude dobré, uvedomila som si to. Prečo plače? Uslzenú tvár som dvihla a zistila, že ma objíma El a plače, ako malé dieťa. Slzy sa miešali so sopľom a len ako v tranze opakovala:
-"To bude dobré"
Uvedomila som si tú mučivú pravdu. Harry je...
-,,Nico..."
Už som to nezvládla. Viečka definitívne padli a ja som sa ponorila do studenej hmly. Pred očami mi bežali spomienky. Naše plány, naše bozky. Ako výkričník sa nad tým vznášal obraz Harryho, ako nehybne leží na posteli, nereaguje na moje úpenlivé prosby a volania, aby sa zobudil. Aby žil. Nereaguje. Nereaguje, pretože už dávno nie je so mnou. Už nikdy nebudem cítiť jeho silné paže okolo mojich ramien. Už nikdy neucítim jeho kučery na krku, keď ma pobozká na líce. Už nikdy nebudem cítiť jeho teplé mäkké pery. Už nikdy to nebude môj Harry. Všetko prekryla ešte silnejšia hmla a ja som nemala silu, už ani len na spomínanie. Bolesť ma spaľovala, šírila sa mojim telom a zanechávala za sebou spúšť. Nemala som silu na nič.
O 18 hodín
-,,Nicole"
Nie, ja nechcem vstať. Chcem ešte spať. Bolo mi tak príjemne teplo. Potom ako... Silnejšie som zovrela oči. Nechcem sa vrátiť do reality. V tej mojej mi bolo oveľa lepšie.
-,,Nicole, miláčik, ja viem že ma počuješ" zacítila som jemný dotyk na ľavej ruke.
Inštinktívne som ju odtiahla a nahmatala prstenník. Nie!
-,,Kde mám prsteň?!" prudko som roztvorila oči a jasné svetlo ma na pár sekúnd oslepilo.
-,,Čo?" pozerala na mňa zmätene El.
-,,Kde mám prsteň?! Ja ho potrebujem! Potrebujem svoj prsteň!" vrieskala som, vedela som, že je to smiešne, ale pocit straty ma tak ochromil, že jediné na čom mi zrazu tak záležalo bol prsteň!
Niečo, čo bolo spojené s ním.
-,,On... Ja..." habkala El a zmätene na mňa pozerala.
-,,Museli sme ti ho dať dole, je na hoteli," priskočila k posteli Danielle a snažila sa upokojiť situáciu.
-,,Ale ja ho potrebujem teraz! Potrebujem prsteň... Potrebujem ho. Chcem aby bol teraz pri mne! Chcem, aby som cítila, že tu je!!" môj krik sa premenil na usedavé vzlyky.
Viac som nebola schopná komunikovať. Plač nado mnou úplne prebral kontrolu.
-,,Zavolaj sestričku!" počula som, ako Dan šepká El a tá vychádza z izby ,,Princezná," oslovila ma Dan tým menom.
A to som definitívne nezvládla.
-,,Nie! On nesmie byť! On nemôže byť... tam! On tu musí byť so mnou! Musí ma objať a povedať mi, že to bol iba zlý žart! Tak ako to robil vždy! Kde je Harry?! Ja chcem Harryho!!" cítila som, ako ma niekto chytá za ruku a pocítila som bodnutie.
-,,Slečna Mansenová, musím vás bohužiaľ uspať!" vravela mi nejaká sestrička ,,Je mi to neuveriteľne ľúto, prajem vám úprimnú sústrasť!"
A vtedy do mňa akoby vošlo niekoľko tisíc voltov.
-,,Nie! ON nie je mŕtvy! Harry nie je mŕtvy!! Nie je! Nieeee!!" zvíjala som sa v agónii, cítila som, ako mi niekto drží nohy aj ruky.
Zmietala som sa, snažila som sa uvoľniť si telo, no čoraz viac mi oťažievalo.
-,,Nie!" opakovala som len nezrozumiteľne ,,Prosím, nie!" plakala som, hľadela na ľútostivé tváre okolo mňa a bolo mi ešte horšie ,,Nie!" povedala som posledný krát a potom sa mi tváre začali rozmazávať.
Celá izba sa zmenila na jednu veľkú škvrnu a ja som úplne stratila pojem o to, kde som. Hmla ma opäť pohltila, no tento krát som sa už nebránila.
Dan:
-,,Zavolaj sestričku!" šepla som potichu El a so slzami vo očiach som hľadela na Nicole, ako leží na posteli a usedavo plače ,,Princezná," oslovila som ju, dúfala som, že sa upokojí.
Vyzeralo to, akoby do nej vošiel diabol.
-,,Nie! On nesmie byť! On nemôže byť... tam! On tu musí byť so mnou! Musí ma objať a povedať mi, že to bol iba zlý žart! Tak ako to robil vždy! Kde je Harry?! Ja chcem Harryho!!"
Bola som nútená ísť k nej a chytiť ju za ruku, aby jej sestrička mohla pichnúť injekciu.
-,,Slečna Mansenová, musím vás bohužiaľ uspať!" povedala sestrička ,,Je mi to neuveriteľne ľúto, prajem vám úprimnú sústrasť!"
Pozrela som na El, ktorá len potichu plakala na stoličke, neschopná urobiť čokoľvek. Bolo mi odporne! Bolo mi na vracanie z toho, ako vidím Nicole trpieť.
-,,Nie! ON nie je mŕtvy! Harry nie je mŕtvy!! Nie je! Nieeee!!" začala vrieskať.
Posadila sa, mykala rukami, nohami. Chcela sa dostať z postele a to som nemohla dovoliť. Ublíži si!, blikala mi v hlave kontrolka. Sedatíva pomaly začínali účinkovať, bola čoraz slabšia.
-,,Nie!" vzlykala dokola.
Prestala artikulovať.
-,,Prosím, nie!" hľadela na mňa.
Očami ma prosila, aby to, čo sa stalo, nebola pravda. Chcela som jej to povedať. Kurva, tak veľmi som jej to chcela povedať! Len som na ňu hľadela, nevedela som, čo povedať. Cítila som, ako mi slzy opäť stekali po tvári. Ako opäť začínam strácať kontrolu nad mojimi citmi.
-,,Nie!" zašepkala posledný krát a viečka sa jej začali zatvárať.
Napokon ich zatvorila úplne. Zviezla som sa k Eleanor na stoličku, plakala som ako malá a nemala som tušenie ako to teraz bude. Ako pôjdu naše životy ďalej. Bez NEHO. El ma objala a ja som sa už nebránila. Keď sme sa o 20 minút stretli s ostatnými, všetci vyzerali, akoby... Ani neviem, ako sa to nazýva. Ako sa nazýva výzor, pocit, správanie, po tom, ako stratíte niekoho, koho ste považovali za svoju rodinu?
-,,Ako jej je?" spýtal sa Niall so smutným výrazom.
-,,Spí... Museli sme..." hlas mi odišiel a len som pokrútila hlavou, zadržiavajúc slzy.
Liam ku mne pristúpil a objal ma.
-,,Museli ju uspať. Nezvládla to," dopovedala za mňa El.
-,,Bože," zašepkal Louis.
Stáli sme na chodbe parížskej nemocnice a nechápali sme... Nič.
-,,Nicoliny rodičia a Alice priletia ráno o 6," oznámil mi a zároveň aj ostatným Liam.
Samozrejme. Liam bol jediný, ktorý bol ako-tak v pohode. Keď mi došlo, čo som si pomyslela, strhla som sa. Ako môže byť v pohode?! Bol z nás najviac schopný, oznámiť rodičom, čo sa stalo.
-,,Boh ich ochraňuj," zašepkala Perrie.
Stála bledá vedľa Zayna, ten ju objímal okolo ramien, pohľad uprený do blba. Boli sme na tom zle. Louis s Niallom plakali celú noc. Plakali, keď dávali Harrymu prvú pomoc. Prosili ho, aby žil. Vyhrážali sa mu. Nič nepomáhalo a Harry sa nezobudil z večného spánku. Plakali sme celú noc. Všetci. V jednej izbe, po tme, neschopný spať. Len sme hľadeli pred seba, potom na seba, v očiach tma. A to najhoršie ešte len malo prísť.

Vždy buď sama sebou! 70

20. dubna 2013 v 11:44 | Leya Caslin
-,,Louis, ty si vážne myslíš, že ťa v takomto stave pustia na Eiffelovku?" rozchichotala som sa, keď sa Louis potkol o obrubník a takmer spadol na zem.
-,,Veď mi nič nie je," bránil sa s takou vervou, že keby som nevedela koľko toho vypil, tak mu aj uverím.
-,,To určite" uškrnul sa Zayn.
Ten sa suverénne držal nad vodou a ruka v ruke s Perrie za nami pomaly išli. Vlastne, okrem mňa, Louiho, Nialla a Harryho tu nebol nikto opitý. Vlastne... héj!! Neboli sme opitý, iba sme boli v nálade.
-,,No poď zlato, ideme na Eiffelovku," prišla k Louimu El a chytila ho za ruku.
To u mňa odštartovalo nový záchvat smiechu.
-,,Nesmej sa, aj ty si poriadne chytená," štuchol ma Harry.
On ani nemal až tak vypité. Pil, to hej, ale ani zďaleka nie toľko, ako my.
-,,Iba trošku," pousmiala som sa a rozšafne som mu vtisla pusu na líce.
-,,Chutíš po vodke," rozosmial sa Harry.
-,,Čím to bude?" žmurkla som naňho.
Trmácali sme sa ulicami Paríža a pomaly ale isto sme sa blížili k Eiffelovej veži, ktorá bola dnes, na Silvestra, neuveriteľne krásna.
-,,Rýchlo poďme hore," súrila nás Dan.
-,,O pol hodinu je Nový rok, nesmieme to zmeškať," pridal sa Liam.
Zdesene sme sa na seba pozreli a rýchlym krokom sme liezli hore. Keď sme konečne zbadali posledný kus schodiska, vydýchli sme si. Ako kopa smiechu, štuchania a výskania sme sa pretlačili k zábradliu. Tu hore, boli ľudia snáď z celého sveta. Veď, kto by nechcel Nový rok osláviť na Eiffelovke?
-,,Už len zopár minút," oznamovala nám natešene El.
Hľadela som na vysvietený Paríž. Pár minút pred Novým rokom bol ponorený do ticha, ktorým sa nieslo očakávanie. Očakávanie nad novými predsavzatiami, novými láskami, úspechmi v práci, smútkom, nových priateľov... Skrátka očakávanie vo všetko, v čo v ten okamih veríte.
-,,Už iba minúta," zajačala mi Perrie do ucha.
Harry, ktorý ma dovtedy objímal zozadu, si ma k sebe otočil a v očiach mal presne to, o čom som písala. Očakávanie.
-,,Nicole, potrebujem sa ťa niečo spýtať," hovoril horúčkovito.
-,,Pýtaj sa," odpovedala som mu s úsmevom a sledovala paru, ktorá sa mi valila z úst ,,Harry?" spýtala som sa ho, keď bol ticho.
-,,Nicole Mansenová, vezmeš si ma v Novom roku?"
Kým som stihla reagovať, všetci už odpočítavali.
-,,Sedem, šesť, päť, štyri," rýchlo som sa pridala, ,,Tri, dva, JEDEEN! Šťastný Nový rok!!" ozývalo sa odvšadiaľ.
No ja som mala oči iba pre Harryho, ktorý na mňa hľadel a čakal na odpoveď.
-,,Áno!" zakričala som a skočila som mu do náruče.
Okolo nás bolo počuť ohňostroje, buchot, jasot, všetky zvuky, ktoré sú spojené so Silvestrom. Vášnivo ma bozkával, cítila som, ako mi od toľkých bozkov opúchajú pery. A zrazu bol fuč a na líci som cítila iné pery.
-,,Happy New year!" kričal mi Louis do ucha.
Zrazu sa okolo mňa vystriedali všetci. Nestíhala som reagovať. Zayn, El, Perrie, Liam, Danielle, Niall a opäť Harry, ktorý na mňa pozeral pološialeným pohľadom.
-,,Na niečo sme zabudli," pousmial sa a z vrecka vytiahol malú škatuľku potiahnutú červeným saténom.
Do očí sa mi nahrnuli slzy a bez slova som nechala Harryho, aby mi stiahol rukavicu na ľavej ruke. Pocítila som, ako mi niečo studené kĺže po prste. Zahľadela som sa na drobný prstienok a nevedela som, čo mám povedať. Len som sa pozrela na Harryho a dúfala, že mi z očí vyčíta tú lásku, ktorú som nebola schopná vyjadriť ani skutkami, ani rečami. Asi pochopil, pretože sa mi prisal na pery. Ale bol to iba krátky bozk. Bozk nového začiatku.
-,,Musím zavolať mame," odtiahla som sa nakoniec.
-,,Aj ja by som mal," vytiahol z vrecka telefón a podišiel trocha ďalej.
Rýchlo som odišla od najväčšej masy ľudí, aby som aspoň niečo počula a snažila sa nepozerať na prsteň, ktorý na mňa kričal KRIČ OD RADOSTI! Ale ja som sa ovládla a radšej sa sústredila na to, aby som vytočila to správne číslo.
-"Mami? Šťastný Nový rok!" zakričala som do telefónu, pretože ohňostroje dosiahli maximum hlasitosti.
-"Aj tebe, dcérenka!"
-"Hádaj čo?"
-"Áno???"
-"Som zasnúbená!" vykríkla som a do očí sa mi opäť nahrnuli slzy.
-"To... vážne? Harry ťa požiadal o ruku?"
-"No nie mami, bol to Niall!" prevrátila som očami.
-"Gratulujem, zlatko! Dám ti Alice"
-"Séégra, Šťastný Nový rok!" výskala v telefóne Alice, až som si ho musela odtiahnuť od ucha.
-"Aj tebe, drobec!"
-"Počula som dobre?! Mám zasnúbenú sestru?! Moja sestra bude Nicole Styles?!"
-"Áno, počula si dobre" smiala som sa.
Takým tým šťastným smiechom.
-"Ja tomu neverím" smiala sa.
-"Tak tomu uver! Volám ostatným ségra, ahoj!" zrušila som ju, keď sa mi aj naďalej smiala do ucha.
Obvolala som všetkých. Naozaj všetkých. Baby z volejbalu, Lauru, Megan, Sarah, volala som otcovi aj Gemme. Snáď všetkým ktorých poznám a snáď aj tým, ktorých nepoznám.
-,,Ideme oslavovať!" zgrupili sa všetci okolo ma.
-,,Poznám jeden super klub," ozval sa Harry.
-,,Tak poďme na to, nie?!" uchechtla som sa a vyskočila som Harrymu na chrbát.
Verte mi, ak nám cesta hore trvala takmer polhodinu, dole snáď aj celú hodinu. všetci sa tlačili dole do ulíc Paríža, aby si mohli naplno užiť atmosféru osláv. Všetci sa objímali, vykrikovali, nad hlavami nám búchali neúnavné ohňostroje.
-,,Milujem vás! Milujem Paríž!" kričala som a a smiala som sa na plné hrdlo.
Niall s Louisom predvádzali akýsi čudný tanec a my sme sa na nich išli ušťať. Prisahám Bohu, nikdy by som nebola verila, že dokážem byť takáto šťastná. Ale dnes, som šťastie cítila všade. Na každom kroku. Prelievali sa ponad okraje chodníkov, kolovalo mi v žilách... Bolo všade. Celý svet bol v tomto momente šťastný ako jedna obrovská blcha. Harry nás zaviedol k akémusi klubu menom !Bleezer! Tlačilo sa tam strašne veľa ľudí a všetci sa snažili dostať dovnútra.
-,,Ľudia, tam sa nedostaneme," krútila som hlavou.
-,,Len počkaj," usmial sa Harry samoľúbym úsmevom, na chvíľu sa vzdialil a ani som sa nestihla 10 krát nadýchnuť a boli sme vo vnútri.
-,,Ide o konexie," smial sa Harry na mojom výraze.
-,,A ty ich zneužívaš! Ale dnes mi to absolútne nevadí," uškrnula som sa ,,Tak ľudia, čo si dáte?" opýtala som sa a vybrali sme sa s Niallom a Zaynom nakúpiť drinky.
-,,3 mojitá, 4 vodky s džúsom, 1x Sex on the Beach a raz... čo to Liam chcel?" otočila som sa s otázkou na Zayna.
-,,Tuším Absolut Blue Moon," pokrčil plecami.
Fajn, to by sme mali.
-,,A jedno Absolut Blue Moon," zakričala som na barmana.
Keď všetky nápoje postavil predo mňa, vzali sme 2 tácky a na nich sme to bez ujmy dotrepali k nášmu stolu. Neviem, ako sa nám to podarilo, ale nesťažujem sa.
-,,Liam, čo v tom máš?" spýtala som sa Liama, keď si s chuťou odpil z modrého nápoja.
-,,Vodka, Blue Curaccao a ananásový džús," usmial sa a posunul mi pohár, aby som si trocha odpila.
-,,Mmm, dobré to je," uznala som.
-,,Kašlite na ochutnávanie, ideme na parket!!" vyskočili zo sedačky Dan, Perrie a všetkých nás rad radom povyťahovali na parket.
Nevedela som, kto ma drží okolo pásu, nevedela som, kto ma vykrúca, nevedela som čia som. Tancovali sme dlho. Keď sa postupne začali trúsiť späť k stolu, boli sme všetci spotení ako myši. Keďže o alkohol núdza nebola, neustále sme ho totiž dopĺňali, nikto nebol smädný a všetkým bolo fajn. Až príliš fajn, ako som so smiechom sledovala. Aj ja som bola opitá. A poriadne.
-,,Budeš Nicole Styles," šepkal mi do ucha Harry a bozkával ma.
-,,Si opitý," odsunula som ho so smiechom.
-,,Nemôže ti tvoj snúbenec šepkať pekné slovíčka do uška?" smial sa opito a drsne ma hladil po bokoch.
-,,Môže, ale nie, keď má v sebe vyše 3 promile," dala som mu pusu a postavila som sa.
Z bundy som vyhrabala telefón. Keď som pozrela na hodinky, boli temer 3.
-,,Ľudia, nezabalíme to tu? Sú 3 hodiny," oznámila som im.
-,,Aké balenie? Všetci sme niekoho zbalili už! Okrem Nialla samozrejme," rehotal sa opito Louis a ja som sa tiež musela smiať.
Rozšafárený Niall mu frnkol po nose a na dôvažok si dal poriadny glg zo svojej vodky.
-,,Urobíme after party na hoteli!!" presviedčala som ich.
-,,Si mala skôr povedať," pretočil očami Lou a postavil sa.
Zrejme tento argument zabral, keďže sa postavili všetci, podopíjali čo sa dalo a opäť sme sa vybrali do tej zimy.
-,,Ja v tejto zime nejdem," striasla sa El a na jej stranu sa pridal aj Niall, Dan a Liam.
-,,Zavoláme taxík, no bože!" Harry sa snažil vytiahnuť mobil z vrecka, no padol mu na zem ,,Ooops," smial sa a keď sa poň zohol, skoro sa... spadol aj on sám.
-,,Daj mi ten mobil," smiala sa na ňom El a sama a zavolala taxík.
Kým sme naň čakali, Niall začal rozprávať o trapasoch, ktoré povyvádzal, keď bol on opitý. Smial sa na nich 3x viac, ako sa hodilo, no nevadí. Pri niektorých musím priznať, že som skoro cvrkla. Neviem, koho trebalo viac ľutovať, či tých ľudí, alebo chúďa opitého Niallera. Potom začal rozprávať Harry, Perrie a Zayn.
-,,Sta... Stačíííí!" rehotala som sa a krížila som nohy, lebo by som si asi cvrkla.
Keď som sa snažila chytiť dych, pristavili sa k nám 2 taxíky, do ktorých sme sa za hromadného ujúkania a rehotu všetci napchali. Zastavili sme sa v akomsi obchode pri hoteli a dokúpili sme potrebné fľaše. Nebolo toho vôbec málo. Vodka, tequila, k tomu citróny a soľ a zase veľa vodky. Všetko sme nanosili do taxíka a ignorovali sme taxikárov zdesený pohľad. Prišli sme na hotel a after party sa mohla začať.
O 2 hodiny
-,,Dan, poď mi s ním pomôcť!" fučala som a a snažila som sa dostať Zayna do aspoň trošku normálnej polohy.
Rýchlo ku mne priskočila a rýchlo sme ho zaviedli do svojej izby, kde už odfukovala Perrie.
-,,Ešte nechcem... After party," brblal nezrozumiteľne.
-,,Ty si s afterparty skončil," zasmiala som sa a spoločne sme ho položili na posteľ.
Toto isté sme zopakovali s Niallom, Louisom a s El. Liam bol ako-tak triezvy a tak nám pomohol aj on. No a mne ostal Harry.
-,,Zlato," drgla som ho, keď som za sebou zavrela dvere a našla ho skrčeného na gauči objímať fľašu.
Pousmiala som sa a vybrala som mu ju z náručia. Pomrvil sa, zvraštil tvár a postavil sa.
-,,Je mi... zle," zabublal a rýchlymi opitými krokmi utekal do kúpeľne.
Kľakol si na kolená, predklonil sa a začal vracať. Nebudem opisovať detaily, to vám asi nevadí, že? Otvorila som okno, aby som vyvetrala zápach a držala som mu kučery, ktoré mu padali skoro do polky tváre.
-,,Je mi strašne zle," krútil hlavou a objímal záchodovú misu.
-,,Lebo si pil jedno cez druhé," hladila som ho po chrbte.
-,,Ale..." chcel protestovať, no nový príval zvratkov mu vzal slová z úst.
-,,Šššš," tíšila som ho a sedela s ním, až kým sa mu žalúdok neupokojil aspoň natoľko, že nezvracal.
Opláchla som mu tvár vodou, so spoločnými silami si vypláchol ústa a ťažkopádne prešiel k posteli. Keď som ho pohladkala po tvári, celý horel.
-,,Harry, si horúci ako krb," šepla som, no nereagoval.
-,,Je mi teplo," zastonal po chvíli.
Celý sa triasol a ja so nevedela čo robiť. Striedavo som mu prikladala studený uterák na čelo, striedavo som ho prikrývala, keď mal triašku. Keď to okolo 6 ráno prestalo a Harry zdanlivo kľudne spal, unavene som klesla do postele vedľa neho. Alkohol zázračne vyprchal a ostala len číre vyčerpanie. Okamžite som zaspala, oblečená tak, ako som bola.

Vždy buď sama sebou! 69

15. dubna 2013 v 22:57 | Leya Caslin
-,,Nicole, zlatko! Šťastné a Veselé," objala ma dusivo Gemma, keď som sa 26. decembra vybrala za Harrym domov.
-,,Aj tebe Gem," usmiala som sa na ňu a šla som ďalej, aby som objala Anne a Robina.
V taške, ktorú som mala prevesenú cez plece, som mala schovaný vianočný darček pre Harryho rodičov. Vraj ich fascinuje umenie z 18. storočia a tak som im kúpila sošku Amora, asi pol metra vysokú. Pre Gemmu som kúpila sviečky, ktoré sa na vode vznášajú.
-,,Aby si mohla mať romantický večer, ak vieš, ako to myslím," šepla som jej večer, keď sme sedeli vedľa stromčeka.
-,,Koza," rozosmiala sa a skúmala.
Medzitým si Harryho rodičia rozbaľovali sošku.
-,,Panebože Nicole, to je nádherné," ozval sa Robin.
-,,Vtáčky čvirikali, že vás zaujíma 18. storočie a tak, keď som ju uvidela, vedela som, že je to ten pravý darček pre vás," usmievala som sa.
Harry ma chytil za ruku a palcom mi ju hladkal.
-,,Pre mňa nič?" pozrel na mňa psím pohľadom a ohrnul spodnú peru.
-,,Neskôr," povedala som mu potichu.
Keď som videla iskričky v jeho očiach, vedela som, že pochopil, čo tým mám na mysli.
Okolo 8 večer, keď už sme boli spoločensky unavení, sme sa rozlúčili s Harryho rodičmi, s Gemmou a ruka v ruke sme sa vybrali do bungalovu. Predtým, ako sme doň vôbec vošli, stihol do mňa hodil kopu snehu zo smreku. Na jeho nešťastie a moju škodoradosť sa naňho zosypal skoro všetok sneh. Zavrela som za sebou dvere a hodila som sa na posteľ. Harry neváhal a priskočil za mnou.
-,,Ten amor bol naozaj dobrý nápad," pobozkal ma Harry na krk.
-,,Ja mám iba dobré nápady," pousmiala som sa.
Cítila som, ako mi jeho ruky blúdia po tele.
-,,A kde je môj darček?" šepol mi do ucha a mne naskočili zimomriavky.
-,,Počkaj," usmiala som sa a pobozkala som ho.
Podišla som ku kreslu, kde som mala zloženú tašku, bez slova som ju vzala a šla do kúpeľne. Harryho oči som cítila nalepené na chrbte, až kým som nezavrela dvere. Tašku som položila na prútený kôš a zahľadela som sa na svoj odraz v zrkadle. Zhlboka som sa nadýchla a otočila som sa k taške. Vybrala som odtiaľ priesvitnú čiernu košieľku. Pod to som si obliekla čiernu podprsenku a gaťky s tyrkysovým ornamentom. Keď som z izby vychádzala, snažila som sa nepozrieť do zrkadla, aby som si to nerozmyslela. Harry ležal na posteli len v károvaných pyžamových gaťoch.
-,,Wááu," vzdychol, keď som zastala pred posteľou.
Kľakol si na posteľ, no aj napriek tomu, že ja som stála, bol oproti mne vyšší. Rukami mi objal pás a jeho ústa boli iba pár milimetrov od môjho ucha. Cítila som, každý jeden pohyb jeho pier.
-,,Zaslúžim si takýto darček?" šepkal.
-,,Inak by som tu nestála a nehanbila sa ako malé dievčatko, ktoré robí niečo nekalé," usmiala som sa a začala som sa mu hrať s kučerami vzadu na krku.
-,,A vieš, že sa mi táto tvoja stránka véééľmi ľúbi?" opýtal sa, no nestihla som ani len odpovedať, pretože sa mi na pery prisal s takou intenzitou, ktorá by zbúrala aj Čínsky múr.
V ten večer som ostala spať u Harryho. Tiché milovanie, veľmi tiché, možno o to viac vibrujúce, že všetky naše vzdychy tlmili vankúše a to ticho nám do hláv nasadilo vlastné melódie, v ktorých rytme sa hýbali naše telá.
-,,Chcem to dlho," zašepkala som.
-,,Dobre, budem myslieť na záhradných trpaslíkov," zašepkal on s tichým smiechom do mojich vlasov.
Neviem, kde v ten večer skončil môj vianočný darček. Asi niekde v rohu izby.

-,,A sľúb, že mi na nový rok zavoláš!" fňukla mama, keď som sa s ňou lúčila.
Harry trpezlivo čakal v aute, on mal už lúčenie s rodinou za sebou.
-,,Sľubujem že vám zavolám," usmiala som sa na ňu, Alice a dokonca aj otca, ktorý stál obďaleč.
-,,Nicole, mali by sme ísť," povedal potichu Harry, ja som posledný krát všetkých objala a nastúpila som do auta.
-,,Kedy nám to letí?" usmiala som sa na Harryho, keď sme za sebou nechali Holmes Chapel.
-,,No," zamyslel sa a hľadel rovno pred seba ,,Cesta trvá 3 hodiny a potom máme ešte 2 hodiny do odletu," oznámil mi a položil mi dlaň na koleno ,,Chalanom trvá cesta približne rovnako ako nám. Louis so sebou berie aj Perrie, lebo tá od neho býva len zo 20 minút. El a Dan sú z Londýna, takže všetko v poriadku. No a Niall by už mal byť v Londýne"
-,,Takže je vlastne všetko vybavené," skonštatovala som.
-,,Ako vždy," usmial sa samoľúbo a rýchlo mi vtisol pusu na líce.
Celú cestu sme si spievali pesničky v rádiu a každú chvíľu prepínali, keď sa nám niektorá neľúbila. Blížili sme sa k Londýnu, keď pustili Adore you.
-,,No, aká náhoda," rozosmial sa Harry a začal spievať.
Potichu som počúvala a užívala si tento pocit. Pred letiskom sme vystúpili a spolu sme vyložili kufre. Rýchlo sme sa pratali do haly, pretože vonku bola teplota niekoľko stupňov pod nulou. Premrznuté líca som mala červené ako bábika a oči mi v tvári svietili ako gombičky. Keď mi na líce dopadla vločka, pochopila som, že začína snežiť.
-,,Harry, poď už," ťahala som ho rýchlo.
Kým sme došli do haly, na pleciach sme mali poprašok snehových vločiek. Harrymu sa niektoré vločky zachytili v kučerách a pomaly sa roztápali. Keď potriasal ofinou, niekoľko kvapiek vody mi pristálo na nose.
-,,Hop, prepáč," zasmial sa Harry a rýchlo mi ich zotrel.
-,,Stáva sa," pousmiala som sa a v tom momente na mňa niekto zozadu skočil s krikom.
-,,Nicolee!" zvýskla mi Eleanor do ucha, až ma myklo.
-,,Ďakujem, nepočujem na ľavý ušný bubienok," otočila som sa k nej, aby som jej mohla opätovať objatie ,,Fakt ďakujem," vyplazila som jej jazyk.
Za El podupkávala Dan.
-,,Aj by som zvýskla a urobila to isté, čo El, ale príšerne ma bolí hlava," priplávala ku mne a jemne ma objala ,,Mám v sebe 2 tabletky a ono to nezaberá," kňučala.
-,,To prejde, uvidíš," usmievala som sa.
Rozprávali sme sa o sviatkoch, až sa postupne natrúsili aj ostatní chalani. Všetci sme sa vyobjímali a po rozobraní vianočných sviatkov sme len tak kecali v skupinkách. Po chvíľke hlas z ampliónu oznámil, že lietadlo je pripravené a že sa máme začať presúvať na kontrolu leteniek.
-,,Pasažieri letiaci do Paríža, prosím, dostavte sa k bráne G16 na kontrolu leteniek. Opakujem, pasažieri letiaci do Paríža, Francúzsko, dostavte sa k bráne G16!"
-,,Nicole, vymeň si so mnou miesto, prosíííím!" zaskučal pri mne Niall.
-,,Čo? Načo?" pozrela som naňho zmätene.
-,,Chcem sedieť pri okne," zaškeril sa.
Prevrátila som oči, aby bolo na mne dostatočne vidieť, ako je mi to jedno.
-,,Pre mňa za mňa," rozosmiala som sa.
Zrazu si každý vymieňal s niekým miesta.
-,,Aby ste sa z toho nepo...tancovali," vzdychla som si, keď Zayn bojoval s Perrie taktiež o miesto pri okne.
-,,No poď ty môj otrávený spoluletiaci," rozosmiala sa El, chytila ma za ruku a ťahala úzkou chodbičkou do lietadla.
-,,Plánujeme celé dni žúrovať?" spýtal sa Zayn ponad sedadlo mňa a Harryho.
-,,Samozrejme, ideme predsa oslavovať Nový rok, nie?" spýtal sa Niall hlasom, akoby nám to malo byť jasné.
-,,To neznamená že sa budeme spíjať do nemoty," ozval sa z ďalšieho radu Liam.
-,,Bože Liam, uvoľni sa trocha," uškrnul sa naňho Zayn.
-,,A my sa budeme celé dni milovať, OK?" žmurkol na mňa Harry.
-,,Myslím, že to nejako prežijem," zasmiala som sa a pobozkala som ho.
Let ubehol ani neviem ako. Pokúšala som sa zaspať, ale do ucha mi vkuse híkal Niall, zozadu sa chichotal Zayn s Perrie. V rade vedľa nás sa El s Louim dohadovala na tom, kto koho zhodí z Eiffelovky.
-,,A vraj najstarší, " odfrkol si Harry.
-,,Sklapni a tam sa venuj svojej priateľke, Styles," vyplazil mu jazyk Lou.
Toľko ku konverzáciám v lietadle. Spoluletiaci museli mať z chalanov zábavu jak mraky.
-,,Je to tu," usmieval sa Niall, keď sa lietadlo dotklo francúzskeho povrchu zemského.
-,,Necvrkni si" štuchol ho Harry, Niall štuchol Harryho naspäť, až sa handrkovali ako malé deti.
-,,Bože, stačí detičky, vystupujeme," schladila som ich a konečne sme sa dostali na čerstvý vzduch.
Počkali sme na batožinu, natrepali sme ju spolu aj s našimi telami do 3 taxíkov. Blížili sme sa k známemu hotelu Madam Palace. Chlapec na recepcii sa na nás usmieval, ale nie umelo, tak... príjemne, alebo čo.
-,,Pamätám si zle, alebo ste tu boli aj minulý rok?" spýtal sa mňa s Harrym s tým istým silným francúzskym prízvukom, ako aj minulý rok.
-,,Boli sme tu, dokonca ste nás prijímali vy," usmiala som sa späť.
-,,Vedel som, že vás odniekiaľ poznám," pousmial sa a podával nám naše karty k izbám ,,Užite si Paríž," poprial nám a my sme sa výťahom vyviezli na 33. poschodie.
Opäť. Rozdelili sme si karty. Ako som zistila, celé poschodie bolo iba pre nás. Akoby aj nie. Na tomto poschodí, kde boli iba apartmány, dosť veľké apartmán, podotýkam, bolo iba 8 izieb. A my sme zabrali 5. A chalani s ich známosťami, to nejako vybavili a ja som sa viac nepýtala. Typujem, že keby sa tak nestane, asi by sme väčšinu pobytu riešili sťažovanie sa na hluk od ostatných ľudí v hoteli.
-,,Máme izbu 277," rozosmial sa Harry, keď si pozrel kartu v ruke.
-,,To je znamenie," pousmiala som sa.
Len či dobré, alebo zlé, prehnalo sa mi hlavou.

Vždy buď sama sebou! 68

13. dubna 2013 v 17:34 | Leya Caslin
-,,Mami, poď už!" zakričala som na mamku a nervózne podupkávala špičkou čižmy po zmrznutom snehu.
Problém s členkom sa vyriešil pomerne rýchlo. Celé 2 týždne som ho mala v dlahe, nesmela som takmer nič robiť. Hip, hip, hurá! No jasné, pomyslela som si ironicky. Včera mi doktor dal dlahu dole a vyzeralo to celkom dobre. Síce ešte troška pobolieva, ale už je to lepšie. Mám ho už iba previazaný obväzom a na ňom octanovú masť. Čakala som na mamu pri aute a snažila sa naladiť na Harryho dobrú náladu. Od rána si pospevoval striedavo Jingel bells, potom Silent night a nakoniec si spieval Mistletoe od JBho.
-,,Veď už idem, len som zabudla... no, niečo," zaodŕhala mama a hodila do kufru tašku.
Bol 22. december a my sme spoločne šli do Holmes Chapel. Po dlhom prehováraní a dohadovaní sa naši dohodli, že Vianoce oslávime u otca. Preto sme sa zbalili, pobrali darčeky a hor sa na vec. Keďže Harry ešte niečo vybavoval, pustili ho len včera a preto sa čím skôr chcel dostať domov.
-,,Máme všetko?" usmial sa na mňa, mamu aj Alice, Harry a keď sme prikývli, auto sa pomaly pohlo.
V rádiu šli snáď samé vianočné single, otrepané, aj neotrepané, remixy, aj staré klasiky. Všetko čo súviselo s Vianocami, ste mohli počuť v rádiu a vlastne všade na svete. Nečudo, veď už len 2 dni! Cesta autom trvala 3 hodiny. Mamka s Al popriali Harrymu šťastné a veselé, ja som ho pobozkala a dohodli sme sa, že sa stretneme 26. uňho. Keď sme prišli k otcovi, v dome bolo zakúrené, izby pripravené a všade poupratované. Mamu rozosmiato pobozkal na obe líca, mňa s Al vyobjímal. Až na to, že ja som si to trošku viac užívala. Alice sa akosi nedarilo, či už chcene, alebo nechcene, pochopiť, prečo zrazu otec poľaví z niekoľko ročného zvyku a zrazu chce byť čo najviac s rodinou.
-,,Môžeme sa ísť vybaliť?" usmiala som sa naňho a šúchala som si zmrznuté ruky.
-,,Jasné. Druhé dvere v pravo, veď ty vieš," povedal mi.
Izby sa od môjho posledného exilu pred vyše rokom výrazne nezmenila. Až na obraz zamrznutej krajinky na stene a nejakých drobností.
-,,Budeme spať v jednej posteli, super," rozžiarila sa Alice.
-,,Skoro ako keď sme boli malé, čo?" usmiala som sa a do veľkej skrine som vyložila to málo vecí, ktoré som so sebou zobrala.
Mokré veci sme dali vysušiť na radiátor a prezliekli sme sa do suchých. Keď sme došli dole, v obývačke v rohu sme si všimli vyložené súpravy vianočných gúľ, girlánd a rôznych čačiek.
-,,Tak čo, vyzdobíme to tu trochu?" prišiel k nám otec s dobrou náladou a mama pridala na rádiu v kuchyni hlas.
-,,Ideme na to," rozosmiali sme sa pustili sme sa do zdobenia domu.
Teraz by sa hodili také tie zábery ako vo filmoch. Smiech, pohoda, žiadne hádky. Dom bol vyzdobený ako snáď ešte nikdy. Všade bolo niečo. Tam malá soška Santa Clausa, tam trblietavá stuha, vianočný obrus, skrátka všetko. Mama s Alice vypekali a ja s otcom sme zatiaľ sledovali staré reprízy vianočných filmov. Nikdy som nebola typ na pečenie a nikdy ma to ani netrápilo.

Keď nastal ten deň D, cítila som sa neuveriteľne. Cítila som sa, ako s úplnou rodinou. Nie že by som ju nemala úplnú, ale... ach, jednoducho viete ako to myslím. Žiadne výčitky z neskorých príchodov a skorých odchodov. Len rodinná pohoda, akoby mimo nášho sveta.
-,,Tá polievka je vynikajúca, Rose," ozval sa otec počas večere.
-,,Tú uvarila Alice," pousmiala sa mama.
-,,Vážne? Na to môžeš baliť chlapov," uškrnul sa otec.
Vyprskla som, no zakryla som to zakašľaním s predstieraním skoro úmrtím. Alice ma šla zabiť pohľadom. Doslova.
-,,Nezadrhni sa kosťou, ako keď sme boli malé," upozornila som otca, keď sa z kuchyne priniesol kapor.
-,,Prvú pomoc fakt neovláda ani jedna z nás," pridala sa Alice.
-,,No len si robte žarty z chudáčika starého otecka," nahodil otec pohľad psích očí.
Aha, tak po ňom to má Alice. Majú to dokonale zvládnuté. Jedli sme mlčky. Vo vzduchu sa vznášala ospanlivá vianočná nálada. Po večeri sme sa presunuli k stromčeku. Ešte pred ňou som stihla prihodiť tie moje darčeky a očividne to každý stihol.
-,,Páni, ďakujem," objala som mamu s otcom, keď mi darovali nádherný foťák Nikon 1, spolu s hrubou knihou na fotky.
Oblečenie a knihy boli zabalené v krásnom lesklom obale, ktorý som len s ťažkým srdcom trhala na márne kúsky.
-,,To aby si mohla zachytávať krásne momenty v živote," usmial sa na mňa otec tým úsmevom, ktorý som milovala.
Medzitým, ako si Alice našla súpravu kvalitných štetcov, farieb a veľký stojan s plátnami, som rozbalila foťák a stihla som cvaknúť moment, keď objíma otca.
-,,Toto je krásna momentka," usmiala som sa.
Alice zhíkla, keď rozbalila novú gitaru.
-,,Tá je perfektná!" zvýskla opäť a vyobjímala nás.
Pofotila som snáď všetko. Mamka sa takmer rozplakala, keď sme jej dali poukážku na 5 vstupov do Wellnes Centra Azure, kde mohla ísť na akúkoľvek procedúru.
-,,Oddych človeku len prospeje," usmial sa na ňu otec.
Ďalej dostala od otca drobné zlaté náušničky. Dokonca aj ja s Alice sme ostali pozerať ako puk.
-,,Sú nádherné," opakovala a jemne ich hladkala.
Okamžite spoza chrbta vytiahla balíček a podala mu ho.
-,,To je od nás všetkých," pousmiala sa a čakala, kedy otec rozbalí svoje nové Rollex hodinky.
-,,Tie som si chcel kúpiť," vydýchol prekvapene otec ,,Ako ste...?"
-,,Raz som našla katalóg so zahnutou stranou," usmiala som sa potmehúdsky.
-,,Milujem vás všetky 3, viete o tom?" pozrel na nás a my sme prikývli.
Prisahám, najkrajšie to boli Vianoce, aké som kedy zažila. O to krajšie boli, keď mi večer pípla SMS od Harryho.
"Dobrú noc, môj malý anjel. Dúfam, že máš nádherné Vianoce s rodinou. Tá moja ťa pozdravuje a želá Šťastné a Veselé! Milujem ťa!! Harry xx"

Naozaj som v tej chvíli bola len šťastná. Cítila som lásku všade, kde som šla. Či už pri dievčatách, s ktorými som sa stretla o pár dní neskôr, alebo pri Harryho rodine, pri ktorej som sa cítila takmer tak dobre, ako pri mojej vlastnej. Alebo keď som volala s každým jedným chalanom, s každou jednou babou. Dokonca aj Daniellina sestra mi zaželala Veselé Vianoce a vraj dúfa, že ma niekedy spozná. Bola som v siedmom nebi. A preto nechápem, čo som urobila. Prečo sa to vlastne tak dosralo.

Vždy buď sama sebou! 67

8. dubna 2013 v 22:06 | Leya Caslin
-,,Mám ich," zašepkala jedno októbrové popoludnie El.
V rukách držala jeden z miliónov ďalších svadobných časopisov.
-,,Našla som si svadobné šaty," vyhlásila s blaženým úsmevom El a kývla mne s Danny, aby sme podišli bližšie.
-,,Mne prídu ako všetky ostatné," mykla plecom Danny a ja som ju štuchla.
Čo je?, naznačila mi nečujne. Prevrátila som oči, aby pochopila, nech sa správa, ako sa očakáva.
-,,Sú pekné," usmiala som na El.
Šaty boli z jednoduchého béžového materiálu jemne stiahnuté na páse. Ťahala sa za nimi jemná polodlhá vlečka, ktorá vyzeralo ako z pavučiny.
-,,Teraz už len tortu, prstienky, pozvánky..." vzdychla si Danny a odišla zaliať čaj pre všetky 3.
-,,Trošku optimizmu by nezaškodilo!" zakričala za ňou El, založila stranu, časopis položila čo najďalej od všetkého neporiadku a pustila sa do ďalšieho vyberania.

O týždeň
-,,No čo, mrkvička moja, ako ste na tom?" Louis sa nahrabal do izby tesne po tom, ako sme dovarili večeru.
-,,Výborne," rozžiarila sa El, vtisla mu na ústa sladký bozk a pustila sa do naberania bolonských špagiet chalanom na tanier ,,Vybrali sme šaty, výzdobu a mám zopár návrhov torty a pozvánok. Po večeri by sme sa na to mohli pozrieť nie?"
-,,Samozrejme," pousmial sa Louis.
-,,Aké máte teraz plány?" spýtala som sa a namotala som na vidličku špagety.
-,,Fajn," prikývol s plnými ústami Louis ,,November a väčšiu časť decembra strávime v Anglicku a Írsku. Celý január voľno a od februára máme turné po Európe," povedal s vážnym výrazom.
-,,Nebudeš ženatý ani chvíľu a už zdrhneš. Pekné od teba," uškrnula som sa.
Umyla som po sebe tanier a brala som sa na odchod.
-,,Už ideš?" zdvihli prekvapene hlavu všetci traja, keď som si obliekala hrubý kabát.
-,,Musím. Zajtra mám dôležitý test. Mala by som sa do toho aspoň pozrieť, lebo je možné že tam namiesto občianskej vojny v Španielsku napíšem, kde sa dajú zohnať najlepšie svadobné šaty," zasmiala som sa, okolo krku si omotala šál a vkročila do sychravého večera.
Celý večer som sa učila do nemoty a zaspala som, až keď sa mi písmenka plietli a učivo skôr pripomínalo návod na zostrojenie vodíkovej bomby. V čínštine.

Dni ubiehali neuveriteľnou rýchlosťou. Ani som sa nenazdala a pomaly som začala zháňať vianočné darčeky. Snežilo denne a čoraz hustejšie. Hlavu mi zamestnávali darčeky a tak ste ma mohli najčastejšie vidieť behať po obchodoch. Dva týždne pred Vianocami som mala kúpené aspoň to hlavné. Doma pod svetrami som schovávala knihu o Coldplay, Alice som objednala spolu s mamkou novú gitaru. Šla som sa kvôli tomu poradiť s Niallom. S ním som potom zvádzala niekoľko dňový boj o to, že on nemôže nič investovať. Len rady. Nakoniec oduto, no predsa len ukázal jednu, ktorá nebola ani drahá, ani lacná a podľa jeho slov odporne úžasná. Mamke som spolu s otcom kúpila poukážku na 5 vstupov do Wellnes Centra Azure, kde mohla ísť na akúkoľvek procedúru chce. Už sa neviem dočkať, kedy budú Vianoce. Rada som sa prechádzala po meste, keď snežilo. Husté vločky tancovali z oblohy a sadali všade, kam sa dalo. To zapríčiňovalo, že celým mestom sa tiahla hrubá snehová pokrývka. Sneh sa mi lepil na podrážku čižiem, vržďal mi pod nohami. Bol všade. Aj vo vzduchu bolo cítiť sneh. Presne ako hocikedy inokedy som si sadla do Starbucksu. Objednala som si kávu a sedela pri skle. Sledovala ľudí. Zvieratá. Sneh. Opäť. V poslednom čase ma chytala čudná letargia. Chodila som ako bez duše. A najhoršie bolo, že netuším prečo. Prepadali ma pocity úzkosti. Káva celkom vychladla, kým som sa vrátila do reality. Rýchlo som ju dopila a náhlila som sa domov. Vonku už bola čierno čierna tma a ja som sa nerada túlala vonku sama. Šla som skratkou cez odľudnenú časť. Náhle sa spoza rohu vyrútila dodávka a takmer ma nabrala. Len-len som stihla uskočiť. Noha sa mi šmykla na ľade a celou svojou váhou som padla na zem. Do členku mi prenikla ostrá bolesť a ja som zalapala po dychu. Cítila som, ako opúcha. Ledva som odkrivkala domov. Mamka bola dakde na koncoročnej rozlúčke s kolegyňami.
-,,Ségra?" zakričala som do útrob domu, no odpoveďou mi bolo len ticho.
Keď som v tme šmátrala za vypínačom, boľavým členkom som kopla do akejsi krabice. Pred oči mi vystrelil hviezdičky a takmer som spadla na zem. Skackajúc na druhej nohe som sa dostala k mrazničke a vytiahla odtiaľ mrazený hrášok. Priložila som si ho na členok a takmer okamžite som pocítila úľavu. Keď som pohla rukou, zašušťal akýsi papier.
"Prespávam u Joy. Mamka ti nechala v mikrovlnke zapekanú cestovinu, Al xx"
Tak fajn, zase raz sama doma. Z vačku som vytiahla mobil a naťukala SMSku. Odpoveď prišla o niekoľko sekúnd. Keď o 15 minút niekto zaklopal na dvere, zakričala som:
-,,Otvorené!"
Do dverí nakukla kučeravá hlava v čiapke. Po chvíli sa objavilo aj telo a do kuchyne za mnou vošiel Harry.
-,,Ahoj maličká," usmial sa a vtisol mi pusu ,,Čo sa stalo?" spýtal sa zvedavo, keď si všimol členok.
-,,Nehoda," hodila som rukou, aby sa tým nezaťažoval.
To posledné čo som potrebovala bolo, aby sa Harry trápil.
-,,Aká?" spýtal sa stále s úsmevom.
-,,Niekto ma skoro zrazil," vysypala som zo seba, pretože bol očividne naladený na to, že to aj tak zistí.
-,,Že čo?" sprudka vydýchol.
-,,Bola to moja chyba," pokrútila som hlavou ,,Šla som skratkou, bola tam tma a spoza rohu sa vyrútila akási dodávka. Takmer ma nabrala, ale stihla som uskočiť, len som padla a niečo mám s členkom. Bude to len narazené," upokojovala som Harryho, keď som videla že sa skláňa k nohe.
-,,Len aby. Zajtra skočíme k lekárke, jasné?" spýtal sa kontrolne a keď som prikývla, ako tak sa upokojil ,,Čo by si chcela robiť?" usmial sa a založil mi neposlušný pramienok vlasov za ucho.
-,,Nemôžeme len zapnúť nejaký film a byť spolu?" jediné po čom som teraz túžila, boli Harryho ruky obtočené okolo mňa.
-,,Poď ty môj maród," pomohol mi postaviť sa a bez akéhokoľvek varovania ma zdvihol na ruky.
-,,Harry!" zalapala som po dychu ,,Daj ma dole, som ťažká," bránila som sa.
-,,Prestaň," ohradil sa Harry a vyniesol ma do izby, kde ma položil na posteľ ,,Vyber film a ja zatiaľ urobím nejaký čaj," usmial sa a zbehol po schodoch.
Z kopy pri posteli som nakoniec vybrala Marley a ja a zapla ho do prehrávača. Harry priniesol ovocný čaj a ľahol si ku mne. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi. Keď som neskôr rozplakala, utieral mi slzy a šepkal do ucha, že je to iba film.
-,,Nicole? Čo by si povedala na to, keby sme Nový rok oslávili v Paríži? Aj s ostatnými, samozrejme," povedal potichu.
-,,Chcete ísť do Paríža?"
-,,Nie, my ideme do Paríža. Ja len chcem, aby si išla so mnou. Pochopím, ak by si chcela byť s mamkou a Alice, ale i tak, bol by som rád, keby si šla. Vieš, nejaký ten čas spolu by bol podľa mňa to pravé pre nás," pousmial sa.
-,,Pôjdem rada," pritisla som sa k nemu.
A tak sme mali druhýkrát naplánovanú cestu do Paríža.

Vždy buď sama sebou! 66

6. dubna 2013 v 15:40 | Leya Caslin
Nasledujúce 4 dni sme s Harrym prešli snáď všetko, čo v Paríži stálo za zmienku. Fontaine Blay, Luxemburské záhrady a kaviarne na Šanzelizé. Nekonečne dlhé anglické trávniky, Notre Dame, Sacre Coure. Najviac sme si... teda, pardon. Harry si najviac užíval Mouling Rouge a uličku so sexshopmi.
-,,No čo, ideme?" spýtal sa koketne a ukazoval na jeden z mnoha malých obchodíkov.
Nikdy som v sexshope nebola a úprimne, trochu ma to aj lákalo. Pred Harrym som sa však tvárila akoby sa nič nestalo.
-,,Ledva mám 18 a už mám chodiť do takýchto obchodov? Máš na mňa zlý vplyv," rozšafne som mu vtisla pusu na líce a kráčali sme ďalej.

To bolo predvčerom večer. Dnes sme sa vybrali na večernú plavbu po Seine. Loď sa jemne kolísala, no vďaka Harryho rukám, ktoré ma pevne objímali okolo pása, som to nevnímala. Okolo krku som mala obtočený hrubý štrikovaný šál, takže mi spod neho vytŕčal len červený nos. Čiapku z toho istého materiálu som mala stiahnutú hlboko do čela. Vlastne, všetko čo zo mňa bolo vidno, bol len ten nešťastník červený nos a drobné oči.
-,,Je to tu krásne, čo povieš?" šepol mi do ucha Harry a rukou mávol smerom k lampám, ktoré sme míňali.
Sledovali sme vysvietené obchodíky, ľudí náhliacich sa zo zimy čo najrýchlejšie domov do tepla. Len my a niekoľko podobných bláznov sme mrzli na lodi.
-,,Najkrajšie. Začínam si myslieť, že nič nie je krajšie, ako Paríž v zime," pousmiala som sa.
-,,Ty si krajšia," otočil si ma Harry k sebe a vášnivo ma pobozkal ,,Aká si studená," zhrozil sa a chytil mi tvár do dlaní.
-,,To bude tým, že je tu zima," pobavene som odpovedala.
-,,Je to možné," uškrnul sa pobavene.
Keď loď o niekoľko minút zastavila a my sme vystúpili, automaticky som chytila Harryho za ruku.
-,,Je ti príliš zima? Hotel je len pár blokov odtiaľto, ale ak by ti bola moc zima..."
-,,Nie, nie," rýchlo som mu skočila do reči ,,Chcem si vychutnať Paríž čo najviac. Nejaký čaj by však bodol," striasla som sa.
-,,Neďaleko sú také malé predvianočné trhy," usmial sa Harry a pobrali sme sa smerom, kam šla väčšina ľudí.
V drobnom stánku s ešte drobnejšou babičkou sme si kúpili ovocný čaj a rýchlym krokom sme sa pobrali do hotela. Zima začínala nepríjemne zaliezať pod kabát a všetky vrstvy oblečenia. Keď som na konci uličky zbadala známu značku, vydýchla som si. Do hotelu sme takmer dobehli. V hale bolo príjemne teplo a tak sme si cestou do izby postupne zvliekali oblečenie. Predtým ako sme za sebou zavreli dvere, Harry na ne zavesil tú hlúposť s nápisom Prosím nerušiť! Vyzliekli sme sa a vkĺzli do horúcej sprchy. Spolu, vychutnávajúci si teplo tela toho druhého. Viac netreba vedieť. To, čo sa z nás dralo na povrch, bola láska. Silná, spaľujúca, ničiaca všetko zlé. Zaspali sme až niekedy nad ránom. Až keď sme boli uistený, že... Ani neviem čo.

Viem, že ráno keď som sa zobudila, cítila som presne to, čo som cítiť mala. A čo budem cítiť asi až do konca. Do konca všetkého.
Stáli sme sa vrchole Eiffelovky. Zima tu hore sa nedala porovnávať s tou, čo vládla na dole, na zemi. Ak tam zima zaliezala pod kabát, tu ho z vás strhávala a vysmievala sa vám do tváre. Nepomáhalo ani to, že mi Harry šúchal ruky a dýchal na ne teplý vzduch. Keď ma otočil tvárou k sebe, zatajila som tvár. Jeho oči boli také vážne, až som sa zľakla.
-,,Chcem ťa o niečo poprosiť," vydýchol smerom ku mne.
-,,Počúvam," usmiala som sa.
-,,Ľúbiš ma?"
-,,Čo je to za otázku? Samozrejme že ťa ľúbim," pokrútila som hlavou.
-,,To mi stačí," usmial sa a z vrecka vytiahol malú škatuľku.
Nie!, pomyslela som si okamžite. Ľúbim ho, ale ja sa ešte nechcem vydávať. Panebože, ledva mám 18! Určite som viditeľne zbledla a srdce mi vyskočilo až kamsi do krku. Cítila som ho všade.
-,,Chcem od teba jediný, jeden sľub," povedal Harry a pristúpil bližšie.
-,,Áno," preglgla som.
-,,Chcem, aby si ma ľúbila aj naďalej. Chcel by som, aby si si to nerozmyslela zajtra, pozajtra či v hocijaký iný čas" hľadel na mňa.
Nie, on ma hypnotizoval a ja som nebola schopná slova.
-,,Odpoveď na to už predsa poznáš dávno," zašepkala som a usmiala som sa.
Aj on sa pousmial a otvoril malú škatuľku. V nej tam ležal... Malý, drobný, aj v tme sa trblietal ako hviezdy na nočnej oblohe. Jemne som ho chytila do ruky a obzerala som si ho.
-,,Je krásny," šepla som.
Na nič viac som sa totiž nezmohla. Na tvári mi pristála snehová vločka. Prvá tohto roku.
-,,Môžem?" spýtal sa Harry a keď som prikývla, vzal prívesok v tvare drobného srdiečka, posiateho trblietkami do rúk.
Rozopol striebornú retiazku tenkú ako pavučina a pripol mi ju na krk. Môžem vám potvrdiť, cez ten hrubý šál to nebolo ľahké, ale nakoniec sa podarilo a ja som na krku pocítila studené miestečko. Okolo nás bolo viacero ľudí, no mali sme oči iba jeden pre druhého. Svet prestal existovať. Prisala som sa mu na horúce pery a vnímala len a len jeho blízkosť. Aj cez hrubú zimnú bundu som cítila jeho ruky na mojich krížoch, ako si ma pritláča bližšie.
-,,Ísť do Paríža bol rozhodne dobrý nápad," usmial sa pomedzi bozky.
-,,Myslíš?" spýtala som sa s úsmevom a predtým, ako som ho úplne pustila, som mu vtisla na pery rýchly bozk ,,Nepôjdeme?"
-,,Aj na kraj sveta," pousmial sa.
-,,To znie lákavo, ale ja som skôr myslela hotel"
V ten večer medzi nami neprebehlo nič. A pritom všetko. Ležali sme vedľa seba bez pohnutia, na posteli plnej mäkučkých vankúšov. S prepletenými nohami, držiac sa za ruky sme sa rozprávali. Len rozprávali. Tak, ako už dávno nie. Vlastne, tak ako nikdy. Tak, vážne.
Rozprávali sme sa o všetkom. O rozvode Harryho rodičov. O tom, ako to s Gemmou a mamkou zvládali. Alebo skôr nezvládali? O tom, ako veľmi chcel otca. A ako veľmi chce byť on dobrým otcom. Silnejšie mi zovrel ruku.
-,,Chcem mať s tebou malého chlapčeka. Malého Harryho Edwarda Stylesa, juniora. Chcem dôjsť poobede z práce domov, vtisnúť ti bozk na ústa a pohladiť Harryho po hlave, keď sa ku mne po štvornožky dožvachtá. Chcem toto všetko. Chcem teba a chcem mať s tebou rodinu"
Slzy mi stekali po tvári. Nikdy mi nevyjadril tak veľa slovami, čo ku mne cíti.
-,,Chcem, aby si vedela ešte niečo," povedal.
-,,Počúvam," zahniezdila som sa a silnejšie som mu stisla ruku.
A on sa rozhovoril. Pomaly, potichu, pozeral pritom niekam ponad moju hlavu, oči sa nám stretli, len keď chcel niečo zdôrazniť. Hovoril veci, ktoré hriali, ktoré rozosmiali, ktoré rozplakali. Hovoril veci, ktoré prinútili zvraštiť čelo a do ktorých vás nič nie je. Nad Parížom svitalo, keď prestal a to sa možno len nadychoval, aby dal do slov všetko, čo som mu videla v pohľade. Poznala som jeho démonov, poznala som jeho pochybnosti o samom sebe, jeho túžbu po normálnom živote a neschopnosť byť v takom živote spokojný a šťastný. Po celý čas som ho držala za ruku. Vnímajúc len lásku, ktorá bola v izbe. Ako jemná hmla, cítila som jej chuť na jazyku. Zaspala som schúlená v Harryho náručí.

Na druhý deň sme boli akýsi mĺkvy. Trošku nesvoji, z toho, čo bolo včera. V tichosti sme sa pobalili, len rádio rušilo ticho, v ktorom bola izba obalená. Uvedomovali sme si, že to možno už nie je sranda. Že to už nie je iba pobláznenie dvoch pubertiakov. To by nevydržalo ďalších 8 mesiacov.

O 8 mesiacov
Keď som na konci augusta ležala u chalanov v obývačke, vyzeralo to ako celkom normálny deň. Vonku bolo neznesiteľné teplo. Nikto nevychádzal, ak to nebolo nevyhnutné. Pred necelý týždňom sme sa vrátili z dovolenky v Španielsku. Boli sme všetci. Ja s Harrym, Liam s Danielle, Louis s Eleanor, Zayn s Perrie a Niall vzal so sebou Alice. Ak sa pýtate na to, či Alice nezmenila orientáciu, pýtate sa márne. S Niallom sú ako najlepší priatelia, brat a sestra, Bonnie a Clyde, nazvite si to ako chcete. A preto, keď sa ho chalani pýtali, či pôjde sám, bez zaváhania odvetil, že pôjde s Alice. Mamka neprotestovala. Ako taká veľká rodinná idylka. V telke bežala komédia s Adamom Sandlerom, medzi mnou a Perrie, ktorá sedela vedľa mňa, bola vklinená miska s pukancami. Okrem Danny, Liama, Louiho a El sme tu boli všetci. Klíma pustená naplno, všetky rolety a žalúzie stiahnuté. V izbe panovalo ospanlivé ticho, prerušované iba naším častým smiechom. Vyzeralo to na ďalšie horúce a nudné popoludnie. Ale nebolo.
-,,Ja sa budem ženiiiiiiiiiiiiiiiiiť!!" vletel do izby Louis a zastal pred telkou.
Harrymu a Niallovi, ktorý ležali rozvalení na zemi to očividne nedošlo, pretože naťahovali krk, aby videli na telku.
-,,Počkaj, čo?!" zobudila som sa ako prvá a vyskočila som na nohy ,,To vážne?"
-,,Úplne vážne," vošla do izby vysmiata El.
-,,Sem poď!" prikázala som jej a obzerala si tenký zásnubný prstienok, ktorý sa leskol na jej ruke ,,Bože, no konečne," zvýskla som a objala som ju, div že som ju nezadusila.
Keď aj Perrie došlo, že toto nie je vtip, vyskočila a začala ju objímať. Chalani pobúchali Louisa po chrbte.

A život išiel ďalej. Až na to, že na koniec januára bola naplánovaná svadba. Celý september som sa zoznamovala s novými vecami v škole, pripravovala sa na maturitu. A celý október sme boli s babami zahrabané v katalógoch so svadobnými šatami, tortami a šablónami na oznámenia. Vyzeralo to, akoby si priatelia žili svoj život.

Vždy buď sama sebou! 65

4. dubna 2013 v 13:45 | Leya Caslin
Nasledujúce 4 mesiace prebehli rýchlo ako voda. Na dovolenku sme nakoniec nešli, pretože Harrymu umrel strýko Leny. Mal ho dosť rád a preto ho to aj dosť vzalo. Namiesto balenia sa Harry teda vybavoval pohreb. Väčšinu času som teda trávila v Holmes Chapel a pomáhala. A keď som nepomáhala, aspoň som bola s ním a s jeho rodinou. S Gemmou sme sa zopárkrát zašili niekam na kávu a len tak trkotali. Keď sa všetko utriaslo, Harry so mnou zase v Londýne trávil takmer všetok voľný čas. Keďže sme na dovolenke neboli, boli sme zopárkrát aspoň na kúpalisku. Všetky pohľady, aj dobré aj zlé, som ignorovala a všetko bolo v pohode. Vlastne to bola dosť veľká psina. Najmä keď sa raz či dvakrát pridali aj ostatní chalani a El, Danny či Perrie. Problémy s Harrym sa úplne stratili. Na tom kúsku júna sme sa už len smiali. No čo, každý vzťah musí mať nejaké muchy. Keď chalani došli z turné, Harry sa mi ospravedlňoval, až kým som mu doslovne nezapchala ústa. To je už za nami, dohodli sme sa a odvtedy sme to ani raz nevytiahli. V jednu októbrovú sobotu mi Harry volal, že čo robím. Keďže som nemala žiadne plány, okamžite sadol do auta a za pár minút bol u mňa. Keď som otvorila dvere, zalialo ma teplo. V jesennej bunde, šále okolo krku a s tým jeho dych vyrážajúcim pohľadom vyzeral ako Adonis, alebo prinajmenšom jeho brat.
-,,Prekvapenie," usmial sa a pred očami mi zamával balíčkom maslových pukancov a filmom od Woodyho Allena, Polnoc v Paríži.
-,,Ahoj," pobozkala som ho a viedla do kuchyne.
Kým ku mne stál otočený chrbtom a dával pukance do mikrovlnky, ja som z chladničky vybrala kolu. Počula som, že mikrovlnka začala vrčať.
-,,Vieš čo je o 5 dní?" spýtal sa ma s úsmevom, keď sa ku mne otočil.
-,,Eh... štvrtok?" skúsila som s úškrnom, no bolo mi jasné, že to asi nemyslí.
-,,Aj to," pousmial sa ,,A okrem toho?"
-,,18. október?"
Pozrel sa do hora a zhlboka sa nadýchol.
-,,Ty si koza," rozosmial sa ,,Máš narodeniny, nie?"
-,,Aha, vážne," uvedomila som si.
Veď ja mám narodeniny.
-,,Budeš už stará 18 ročná koza," podpichol ma.
-,,Za toto, ti nedám ani jeden pukanec," varovala som ho a na dôvažok som všetky nasypala do misky, ktorú som si schovala za chrbát.
-,,Prežijem," ľahostajne mykol plecami.
-,,A tá otázka bola k čomu dobrá? Okrem toho, že sme zistili, že som koza?" spýtala som sa so zdvihnutým obočím.
-,,Len tak," zatváril sa ako neviniatko a zo stola vzal kolu a poháre.
Vybehol po schodoch a ja som za ním pomaly šla. Keď som došla do izby, už bežali úvodné titulky.
-,,Ty si ale rýchly," poznamenala som a ľahla si k nemu.
Uvelebila som sa mu na hrudi práve, keď sa začal film. Misku s pukancami som položila vedľa seba. Polku filmu sme strávili okrem pozerania tým, že sme jeden druhému kradli pukance.
-,,Paríž je krásne mesto," vzdychla som si takmer na koniec filmu.
-,,Est tre magnifique, beauté, " povedal Harry dôležito a potom sa na mňa usmial.
-,,Takže kráska, hm?" usmiala som sa a pohladila som ho po líci.
Zadíval sa na mňa a jemne ma pobozkal. Potom sa však do bozku vložil a mne po tele prebehli zimomriavky. Zabudla som, o čom sme sa rozprávali, aj na to, na čo som v tej chvíli myslela. O niečo neskôr som z postele zdvihla rozmrvený pukanec a hodila som ho na zem. Keď som sa rozhliadla, rozosmiala som sa.
-,,Toto nepozbieram ani do rána," ukázala som na pukance, ktoré boli všade.
Vedľa nás, na nás, pod nami a vlastne vážne všade.
-,,Kašlať na pukance," zamrmlal a pritisol si nos k mojej priehlbinke na krku.
-,,Ako myslíš," usmiala som sa.
Hlavu som položila späť na paplón a všimla som si, že vonku prší. Zahľadela som sa na padajúce kvapky a inštinktívne som si vytiahla paplón vyššie ku brade. Ležala som na Harryho ramene, zatiaľ čo ma objímal. Začal si hmkať akúsi pomalú melódiu a mne sa začali zatvárať oči. V izbe sa ozývalo iba naše pravidelné dýchanie a zvuk dažďa dopadajúceho na parapetu. Rozmýšľala som, ako vlastne Harryho ľúbim. A on, nejakým zázrakom ľúbi mňa. Toto poznanie ma zahrialo pri srdci. Natiahla som sa po Harryho ruke. Mal otvorené oči a tak videl, čo chcem urobiť. Otočil ju, aby som si s ním mohla prepliesť prsty.
-,,S tebou je také ľahké byť sám sebou," povedal chrapľavým hlasom a pousmial sa.
Mykla som plecami a bezmyšlienkovite som ho druhou rukou hladila po hrudi. Zatvoril oči a stále sa usmieval. Neviem aký čas prešiel, keď sa ozval.
-,,Poďme do Paríža," nadvihol sa na lakti.
-,,Skočme z Empire State Building," oplatila som mu to s úsmevom.
-,,Ja to myslím vážne," pozrel na mňa s blčiacim pohľadom.
-,,Mám školu," namietla som.
-,,Máš prázdniny," povedal.
-,,A čo práca na albume?"
-,,Dovtedy už bude hotový," mykol plecom.
-,,Ja neviem" zaodŕhala som.
-,,No tak Nicole," chytil ma oboma rukami za tvár a pobozkal ma na čelo.
Potom na obidve viečka, na nos, líca a nakoniec, keď som otvorila oči, ma pobozkal na ústa.
-,,Chcem ťa vziať do Paríža," povedal jemne ,,Tak mi to dovoľ," povedal a prosil očami.
-,,Alice bude veľmi žiarliť," poznamenala som.
-,,Pôjdeme spolu do Paríža?" usmial sa.
-,,Pôjdeme spolu do Paríža," usmiala som sa a pobozkala som ho.
-,,Vidíš že to ide," zvalil sa späť na posteľ.
-,,Ty si vedel, že budem súhlasiť!" obvinila som ho a jemne som naňho skočila.
-,,Dúfal som," uškrnul sa.
Ešte chvíľu som frflala, no umlčal ma bozkom. Ďalším a ďalším a ďalším. A pokračovali sme tam, kde sme prestali.

Celý október boli chalani zavretý v štúdiu, makali a dolaďovali posledné detaily, aby mohli 5. novembra vydať album s názvom Dare to dream. Takmer okamžite sa stal No.1 v Anglicku aj Írsku. Piesne Just you, Let me dream, Heartbreaker alebo Lonely boat sa stali najhranejšie. CD mizli z regálov v obchodoch ako teplé rožky. Ja som sa pri ich úspechu cítila o to lepšie, pretože žiarili šťastím. Boli celý nedočkavý, aby mohli fanúšikom ukázať, na čom tak tvrdo dreli. Báli sa, či sa bude album páčiť. Báli sa, že ich zvozia pod čiernu zem. A báli sa zbytočne. Album bol perfektný. Fanúšikom sa za celé obdobie, čo ich podporovali, odvďačili piesňou Adore you. 31. novembra som šla na poslednú hodinu školy. Keďže sa škola mala maľovať, ako vianočný darček od mesta, mali sme týždeň voľno. Na hudobnej sme mali písať písomku o hudbe 17. storočia, no keď som vošla do triedy spolu s Megan, na učiteľskom stole trónil CD prehrávač. Keď zazvonilo, sadli sme si a hľadeli na seba, ako puk. Do triedy vošla profesorka Patilová. To by nebolo zvláštne. Ale ona sa USMIEVALA. Odkedy som sem prestúpila, videla som ju usmievať sa iba málokedy. Možno to súviselo s tým, že jej syn mal leukémiu. Dnes mala však na tvári úprimný úsmev.
-,,Viem, že sme dnes mali písať písomku. Včera, keď som bola doma a pripravovala som vám ju, mi môj syn vložil do ruky CD so slovami, aby som si ho určite vypočula" z kabelky vytiahla CD-čko a zamávala nám ním pred očami ,,Vypočula som si ho a i keď som stará ženská," pousmiala sa, ,,Okamžite sa mi zapáčilo. Najmä jedna skladba, ktorú vám pustím ako prvú" vybrala CD z obalu a vložila ho do prehrávača.
Chvíľu na ňom niečo nastavovala a potom zazneli úvodné tóny. Úvodné tóny piesne Adore you. Na tvári sa mi rozlial úsmev. A nebola som jediná. Všetky dievčatá a dokonca aj niektorí chalani sa usmievali. Profesorka nám povedala, aby sme si užili voľno a nechala nás tak. Ona sama si vytiahla knihu a pustila sa do čítania. V triede sa okamžite rozprúdila vrava. Niektorí riešili, aké darčeky kúpia rodine, iní aké darčeky už kúpili, iní to a iní zase tamto. Panovala pokojná atmosféra. My s Megan sme riešili, ako to, že ešte nesnežilo. Vonku sa teplota pohybovala len pár stupňov nad nulou a vonku ešte nepadla ani len jediná vločka. Keď zazvonilo, pobrali sme sa obliecť a vyšli sme spolu zo školy. Práve som hovorila Megan o tom, že si má pozrieť jeden film, keď som zbadala pri veľkom čiernom aute kučeravú hlavu.
-,,Musím ísť, uži si to voľno," usmiala som sa na ňu a objala ju.
-,,Aj tebe. Nenechaj ho dlho čakať," zasmiala sa a obom nám zakývala.
Rozbehla som sa k Harrymu a skočila som mu do náruče.
-,,Ale, niekto tu má dobrú náladu," usmial sa a dal mi pusu na líce.
-,,Mali sme voľnú hodinu a hádaj, aké CD nám učiteľka pustila so slovami, že sa doňho zamilovala?"
-,,Netuším," usmieval sa stále Harry.
-,,Dare to dream," povedala som.
-,,Vážne? To je perfektné"
-,,Veď to. Keď už sa ľúbi takej starkej, nie je nik, komu by sa mohlo nepáčiť," štuchla som ho.
-,,Tým si nebuď istá," odpinkol ma Harry a otvoril mi dvere na aute.
Nastúpila som a počkala, kým obíde auto a sadne za volant. Keď si to šinul studenými ulicami, trkotali sme o nepodstatných veciach. O tom, ako sa Zayn takmer rozplakal, keď mu Niall omylom rozbil zrkadlo. Rozosmiala som sa, no Harry ma stopol.
-,,Nebolo to kvôli tomu, že to bolo zrkadlo. Skôr kvôli tomu, že mu ho dal starý otec, ktorý umrel pred pár rokmi. Mal ho fakt dosť rád a toto bolo to posledné, čo mu dal, so slovami, že aj keď je to zrkadlo, nemá hľadieť len na výzor," vysvetľoval Harry.
-,,Fíha," vydýchla som ,,Počkaj, kam ideš? Náš dom je tamto," ukázalo som na odbočku do ulice, no on šiel ďalej.
-,,Nejdeme k tebe domov," usmieval sa tajomne.
-,,A kam?" spýtala som sa nechápavo.
-,,Ideme ti kúpiť poriadny kufor," otočil sa ku mne.
-,,Načo kufor?" spýtala som sa stále nechápavo.
-,,Zajtra letíme do Paríža," usmial sa.

Na druhý deň
-,,Opatrne s tým," povedal Harry a pomohol mi vyložiť kufor z auta.
-,,Mám skrehnuté ruky," bránila som sa a šúchala som si skrehnuté prsty.
-,,Poď," povedal mi Harry a dotlačil kufre do letiskovej haly ,,Počkaj tu," povedal mi a zmizol.
Za pár minút sa vrátil s pohárom horúcej čokolády.
-,,Aby ti nebola zima," usmial sa a dal mi pusu na líce.
-,,Ďakujem," povedala som a nedočkavo som pritlačila ľadové ruky na horúci povrch poháru.
Odovzdali sme kufre, letenky a ruka v ruke sme sa pobrali do lietadla. Hľadela som, ako sa vonku mihá runway, ako sa pomaly odliepame od zeme, ako stúpame.
-,,Zastrite okienko prosím," podišla ku mne letuška s nacvičeným úsmevom.
Počkala, až kým tak neurobím a odišla k niekomu inému.
-,,Pripraví ma o najkrajší výhľad," frflala som ako malá.
-,,To iba nachvíľu, neboj sa," ubezpečil ma Harry.
Na chvíľu som si položila hlavu na jeho rameno.
-,,Nicole, vstávaj," jemne ma potriasol Harry.
Zmätene som sa okolo seba rozhliadla. Lietadlo bolo takmer prázdne, až na pár ľudí.
-,,Prespala som celý let?!" spýtala som sa rozhorčene Harryho aj seba zároveň.
-,,Letíme ešte aj domov," pripomenul mi Harry.
Spoločne sme vyšli z lietadla, hľadali najprv batožinu a potom aj taxík. Ten Harry objednal plynulou francúzštinou.
-,,Len sa predvádzaj," zašomrala som a Harry sa usmial popod nos.
Viezli sme sa mestom. Pomaly sa stmievalo a tak začínalo byť všetko vysvietené. Prechádzali sme okolo Víťazného oblúka s hlavami zaklonenými dohora.
-,,A to nie je všetko," vypol hruď Harry.
Zastavili sme pred mohutným hotelom s nápisom Madam Palace. Recepčný nám po anglicky so silným prízvukom povedal, kde máme izbu a dal nám kartu. Batožinu nám vzali so slovami, že nám ju prinesú. Viezli sme sa výťahom na 33. poschodie a zastali pred izbou číslo 277.
-,,Pripravená?" pousmial sa Harry a prešiel kartou cez čítačku na dverách a otvoril ich dokorán, aby som mohla vojsť.
-,,Páni," zapískala som.
Vošla som do obrovského apartmánu s obývačkou, veľkou izbou s ešte väčšou posteľou s jemným baldachýnom nad ňou. Kúpeľňa bola takmer taká veľká ako moja izba. A to nebolo všetko. Keď som vyšla na balkón, predo mnou sa síce v diaľke, no stále jasne, črtala Eiffelova veža.
Harry:
Videl som Nicole stáť na balkóne. Pred ňou sa v diaľke týčila Eiffelova veža, tak majestátna a tak krásne vysvietená. Bol som v Paríži už viackrát, no stále ma pohľad na ňu v tme dokázal očariť.
-,,Páči sa?" pristúpil som k nej a zozadu ju objal.
Odhrnul som jej vlasy, aby som ju mohol pobozkať na krk.
-,,Či páči? Žartuješ, však?" otočila sa ku mne a usmievala sa.
Myslím tým, celá. Oči jej žiarili ako malému dieťaťu pred stromčekom.
-,,Som rád. Vidíš, že bol dobrý nápad sem ísť," pousmial som sa a chytil som ju za ruku.
-,,Bol," pritakala.
-,,Dnes," nadýchol som sa a dúfal som, že to nebude znieť čudne, ,,Budeš iba moja. A od zajtra si ťa budem požičiavať s Parížom. Ale s podmienkou, že sa ku mne aj tak vrátiš"
-,,Nebude problém," vrhla sa na moje pery a v ten večer sme sa už k vybaľovaniu kufrov nedostali.
Nicole:
Noc s Harrym bola tento krát iná. Taká... osobná. Boli sme tam iba my dvaja. Ďaleko od všetkého, v spoločnej izbe s veľkou mäkkou posteľou. Ľúbilo sa mi to!

Keď som ráno otvorila oči a otočila sa na posteli, prvé čo som nahmatala, bola Harryho ruka. Pritúlila som sa tuhšie. Zrazu som ucítila vo vlasoch Harryho pery.
-,,Ako si sa vyspala?" usmievali sa na mňa jeho jamky.
-,,Veľmi dobre. Koľko je hodín?" pomrvila som sa a posunula som sa vyššie.
-,,Len niečo okolo 9. Máme čas. Alebo sa ti už nechce spať?"
-,,Ani nie. Už dlho som sa necítila tak vyspato," telo si však očividne tvrdilo svoje, pretože som si musela zívnuť.
-,,Hej, vidím," usmial sa láskyplne ,,Tak, čo by si dnes chcela robiť?" spýtal sa a posadil sa.
-,,Netuším," mykla som plecom ,,Ty si tu už predsa bol. Čo keby si sa zahral na sprievodcu, ktorý pracuje zadarmo?"
-,,A čo keby som si odmenu vyzdvihol večer?" navrhol a ja som sa začervenala.
-,,Myslím, že to je férový obchod," sadla som si aj ja.
-,,V tom prípade idem do sprchy," postavil sa z postele a iba v pyžamových nohaviciach odkráčal do kúpeľne.
O chvíľu už bolo počuť vodu a Harryho veselé pospevovanie si. Keďže do sprchy som chcela ísť aj ja, zvalila som sa späť do perín a hľadiac do bledého stropu som spokojne odfukovala. Po chvíli zo sprchy vyšiel Harry, s uterákom omotaným okolo pásu.
-,,Nech sa páči," usmial sa a zotrel si z líca kvapku vody, ktorá mu tiekla z vlasov.
Postavila som sa z postele a keď som okolo neho prechádzala, ťapol ma po zadku.
-,,Hééj!"
-,,No čo je?!" rozhodil rukami a nadhodil šibalský úsmev.
Iba som mu vyplazila jazyk a jemne za sebou zavrela dvere od kúpeľne. Zahľadela som sa do obrovského zrkadla oproti na stene a žasla nad tým, ako vyzerám. Na krku mi naskákali hektické červené fľaky, oči mi žiarili ako lampióny. Vlasy mi ako anténky odstávali od hlavy a celkovo som vyzerala ako strašidlo. Ako šťastné strašidlo. Dnes som v sprche nestrávila až taký dlhý čas ako inokedy. Nevedela som sa dočkať, kedy sa budem s Harrym prechádzať studenými parížskymi ulicami.
-,,Hoto... Ooops, pardon," uškrnula som sa, keď som skoro vrazila do poslíčka, ktorý pred sebou tlačil vozík s tácňami.
-,,Rien ne s'est passé," pousmial sa chlapec len o niečo starší odo mňa a vycúval z dverí.
-,,Čo tu máme?" začala som nazerať pod všetko, čo bolo zakryté.
-,,Wafle, vajíčka, slaninku, francúzske bagety, tekuté maslo a ovocie," podišiel ku mne Harry už oblečený do tmavých riflí a v sivom svetri.
-,,To máme akože všetko jesť?" ukázala som na jedlo a prešla ku kufru.
-,,Nie, ale prišlo mi na um, že poriadne sa najesť by nebolo od veci," usmial sa Harry a oprel sa o vozík.
Kolieska sa pod jeho váhou pohli a rozkotúľali sa po koberci. V jednom momente stál Harry rovno a v druhom momente ležal vystretý na zemi a vozík bol skoro až pri kúpeľni. Snažila som sa udržať vážnu tvár, no nešlo to. Rozosmiala som sa až tak, že som si musela sadnúť na posteľ. Harry ležal na zemi a aj keď zrejme nevedel, čo má povedať, rozosmial sa spolu so mnou.
-,,Ty... Si... strašný fou," vytisla som zo seba pomedzi smiech a krčila som k sebe nohy, lebo by som sa asi pocikala.
-,,Len sa mi smej, ty," rozbehol sa ku mne Harry a začal ma štekliť.
-,,Prestaň!!" kričala som a kopala, no ja proti Harrymu, to je ako sánkovať sa v lete.
Bez výsledku. Môj hysterický chichot a po čase už len tiché šermovanie rukami vo vzduchu, pretože som nevedela od smiechu dýchať, prerušilo až klopanie.
-,,Quelque chose s'est passé? J'ai entendu un fracas," opýtal sa niečo čašník rýchlo, no nestihla som mu ani nič rozumieť.
-,,Juste un malentendu. Tout est en ordre," usmial sa Harry a zavrel za ním dvere ,,Vidíš čo robíš?" rozosmial sa a prišiel ku mne ,,Radšej sa prezleč, aby sme mohli vyraziť," usmial sa a sám šiel na balkón.
Z kufra som vytiahla hrubé rifle, tielko, čierne tričko, na to tenký sveter a na to ešte jeden hrubý štrikovaný.
-,,Nebude ti v tom zima?" vošiel Harry z balkóna a šúchal si ruky.
-,,V tomto nie," usmiala som sa a potiahla som za hrubý lem.
Spoločne sme sa najedli. Netušila som, koľko sa toho do mňa zmestí, až kým som to do seba nenapratala wafle a bagetu so slaninou. Zamkli sme izby a spolu sme vyšli z hotela. Kým Harry zisťoval aké má byť dnes počasie, hľadela som na pár dievčat, ktoré čakali a pohľadom sledovali Harryho.
-,,Pár stupňov nad nulou," oznámil mi Harry ,,Vážne ti nebude zima?" ustarostene na mňa pozrel, no keď si všimol, že v ruke zvieram čiapku, šál, aj rukavice, ako tak sa upokojil.
Medzitým k nám podišli tie dievčatá a chceli sa vyfotiť. Vzala som im foťák a cvakla ich.
-,,Merci. Bonne journée," usmiali sa a odišli.
-,,No poď, princezná," vzal ma Harry za ruku a vyšli sme.
Túlali sme sa úzkymi uličkami, sledovali malé kaviarničky, ktoré boli plné ľudí. V jednej sme sa zastavili a kúpili si koláče na cestu, spolu aj s kapucínom. Keď sme na ulici zbadali húf holubov, z koláčov sme uštipovali a hádzali im sladké cesto.
-,,To by sa Louimu páčilo," pousmiala som sa.
-,,To hej. Poď!" potiahol ma, keď sa k nám holuby až príliš začali hrnúť.
Trocha sme pobehli, aby sme akurát stihli zastaviť taxík. Harry mi podržal dvere a kým som nastúpila, rýchlo pošepol taxikárovi smer jazdy tak, aby som to nepočula.
-,,Kam ideme?" vyzvedala som a snažila sa spoznať uličky, cez ktoré sme prechádzali.
Keďže som ešte v Paríži nebola, bola to dosť veľká odvaha, no aj tak.
-,,Prekvapenie," usmieval sa Harry a držal ma za ruku.
Po chvíľke sme zastali v uličke, ktorá bola na konci uzavretá. Spýtavo som sa pozrela na Harryho, no ten len pokrútil hlavou. Vystúpili sme a prešli sme na koniec ulice. Pred nami sa zrazu rozprestieralo veľké priestranstvo, palác a múzeum Louvre.
-,,Louvre?" spýtala som sa s úsmevom.
-,,Myslel som, že by ťa to mohlo zaujímať," pokrčil plecami Harry.
Louvre bol nádherný! Nekonečne veľa dlhých uličiek, plné obrazov, sôch. Bolo tam príjemne teplo. Tak teplo, že sme sa s Harrym museli zobliecť z hrubých vecí. V ruke som tak žmolila sveter, čiapku, rukavice, šál. Prechádzali sme sa ruka v ruke, komentovali obrazy, hádali sa, kto ich mohol namaľovať a potom sme sa smiali, keď sme po prečítaní štítku zistili, že ani jeden nemal pravdu.
-,,O chvíľu bude 9, nepôjdeme?" spýtal sa Harry a ja som prikývla.
Bola som už unavená. Nasadli sme do taxíku a ten nás odviezol do hotela. Ani neviem, ako som sa dostala do izby. Vyzula som sa a horko ťažko som si vyzliekla sveter. Posledné, čo si pamätám je, ako mi Harry pomáha ľahnúť si do postele a nadýchaným paplónom ma zakrýva až po uši.
Harry:
Keď sme sa prechádzali Louvreom, ruka v ruke, prišlo mi to také prirodzené. Keď som však pozrel na hodinky, bolo takmer 9 hodín. Videl som na Nicole, že je už trocha unavená a tak sme nasadli do taxíka.
-,,Madam Palace, s'il vous plaît," povedal som taxikárovi.
Chytil som Nicole za ruku a sledoval som nočné uličky. Keď sme sa dostali pred hotel, zaplatil som a jemne potriasol Nicole, ktorá už skoro spala.
-,,Zlato, poď," pošepol som jej.
Výťahom sme sa vyviezli k nám na poschodie. Rýchlo som otvoril dvere. Nicole sa medzitým, ako som odkladal kartu a vyberal mobil z vačku, stihla vyzuť. Práve si prevliekala sveter cez hlavu. Potom tackavým krokom šla k posteli, no to som k nej priskočil a odostrel paplón. Pomohol som jej ľahnúť a zakryl ju jemným paplónom. Takmer okamžite sa jej zavreli oči. Zahrabala sa hlbšie do paplónu a spokojne odfukovala. Hľadiac na tú tvár som si uvedomil, ako to drobné žieňa ľúbim. Vravievali sme si to, to áno, ale keď som na ňu takto hľadel, bolo to iné. Boli sme tu iba my dvaja. Len ja a Nicole. Za celý deň som ani len raz nepomyslel na nič iné, ako na to, že sme spolu. Ani na chalanov, na rodinu, na fanúšikov. Bol to iný svet. Taký... náš. Z baru pri posteli som potichu vytiahol plechovku coly a na chvíľu vyšiel von na balkón. Zima mi zaliezla pod sveter a každý výdych bol sfarbený do biela. Šliapol som na dopitú plechovku a zdvihol ju zo zeme. Predtým, ako som sa prezliekol do pyžama, som vo vrecku zovrel malú škatuľku a bezpečne ju uložil do izbového sejfu. Prezliekol som sa do pyžama a pritúlil som sa k spiacej Nicole.

Vždy buď sama sebou! 64

29. března 2013 v 15:27 | Leya Caslin
Keď som otvorila oči, na budíku vedľa mňa svietilo 3.17. Keďže budík neukazoval, či bolo ráno alebo večer, netušila som, v akej časti dňa som sa zobudila. V ústach som mala sucho, ako na Sahare. Vedľa postele som zbadala pohár vody. Opatrne som sa po ňom načiahla a hltavo pila. Voda chutila odstáto, akoby tam bola celú noc. Asi mi ju tam položila mama. Postavila som sa z postele a prešla som k oknu. Odtiahla som závesy a za nimi bola hlboká noc. Na stolíku som zbadala, že mi bliká telefón. Dátum bol 26.6. Prespala som takmer dva dni. Na displeji som zbadala zopár zmeškaných hovorov. Od El, Danny a od Megan. A od Harryho. Mali by sme si to vysvetliť. Ľahla som si naspäť do postele a priložila mobil k uchu.
-"Ahoj" ozval sa ostražito Harry.
Nevedel čo má čakať. A vlastne som to nevedela ani ja.
-"Ehm... Ahoj" zašomrala som.
-"Prepáč mi..."
-"Mrzí ma..." začali sme naraz a naraz sme aj zmĺkli "Prepáč mi za ten výstup vče... vlastne predvčerom. Len som jednoducho nemohla uveriť, že aj pri tom, koľkokrát som si povedala že ťa ľúbim, si bol schopný uveriť, že by som ti také niečo urobila"
-"Mrzí ma, že som sa správal ako malé dieťa. Ja len... Nechcem o teba prísť. Pozri, už som raz prišiel o dievča kvôli diaľke a povinnostiam. Nechcem to zažiť znova. Nie s tebou" povedal a ku koncu už takmer šepkal.
-"Harry, ľúbim ťa. Nič to nezmení. Už to pochop"
-"Ani netušíš, ako veľmi mi chýbaš" povedal a ja som v jeho hlase cítila smútok.
-"Aj ty mne" hlesla som "Veľmi"
-"Už len 8 dní" ozval sa o trošku veselším hlasom.
-"Už len? Ešte" posťažovala som sa.
Ležala som zababušená v posteli a ledva som rozprávala. Na oči mi opäť začala opäť padať únava. Harry si to všimol tiež, keď musel po tretí krát zopakovať otázku.
-"Eh... čo?" zatriasla som hlavou, aby som sa trocha prebrala.
-"Pýtam sa, čo si robila počas posledných dní" spýtal sa pobavene Harry.
-"Nič také. Bola som v Holmes Chapel"
-"Ale nehovor. Nestretla si sa s našimi?"
-"To bolo v pondelok a vtedy som práve nemala náladu"
-"Chápem" odvetil rýchlo.
-"No a posledné dva dni som prespala"
-"A čo škola?"
-"Som chorá. Vyzerá to na zápal pľúc či čo" opäť sa mi od únavy plietol jazyk.
-"Chúďa moje. Ježiš, veď je u vás niečo pred 4 v noci. Padaj spať!" nariadil mi trocha vydeseným hlasom.
-"Veď hej" zamrmlala som.
-"Dobrú noc. Ľúbim ťa!"
-"Vieš že aj ja teba" vytlačila som ešte zo seba.
Už som len počula obsadzovací tón a opäť som upadla do spánku.

S Harrym sa to viac-menej vrátilo do normálu. Dni ubiehali veľmi rýchlo. Čas v posteli mi splýval. Sekundy sa menili na hodiny, hodiny na dni. Celú nedeľu sme s Harrym prevolali. Chalani sa tešili ako malí, že sme sa udobrili a neustále robili pred kamerou hlúposti. El a holkám som dala vedieť v akom som stave. Okamžite zorganizovali záchrannú akciu. Keď som v pondelok poobede počula zvoniť zvonček a následne mamin hlas, neprišlo mi nič podozrivé. Až keď sa mi rozleteli dvere a v nich stála El, Danny, Perrie aj Megan, došlo mi, prečo vyzvedali, kedy budem môcť mať návštevy. Dôrazne som im to zakázala zo strachu že sa nejako nakazia, no očividne ma úplne odignorovali.
-,,Čo tu robíte?" spýtala som sa prekvapene a vyhrabala som sa spod paplónu.
-,,Prišli sme ťa zachrániť od smrti," rozosmiali sa a hneď sa usadili všade, kam sa dalo.
-,,Od akej smrti? Zas tak zle na tom nie som," zasmiala som sa tiež a videla som, ako Danny prevrátila očami.
-,,Od unudenia na smrť. Tu mám Forbes, Vogue, Elle, Bliss, Sugar, Cosmopolitan, People a kopu ďalších" vymenovávala El a popri tom z tašky vyťahovala štósy časopisov.
-,,To neprečítam ani do Vianoc," zastonala som protestne, no El ma ignorovala.
-,,Prestaň, budeš tu zavretá ešte týždeň, niečo robiť musíš. A aha na čo sme sa ti poskladali," ozvala sa natešene a strčila ruku do tašky.
Natiahla som krk a keď vytiahla CD, vypleštila som oči.
-,,Vieme, že ho zbožňuješ a viem aj, že pesničky počúvaš všade kde sa dá. Tak sme si povedali, že ti to uľahčíme a kúpime ti jeho CD," vysvetľovala ďalej Perrie.
Vzala som oranžové CD do ruky a obracala ho.
-,,Ja vás milujem," usmiala som sa a hľadela na tvár Eda Sheerana ,,Ale ako ste sa spoznali?" ukázala som na baby a na Megan.
-,,Náhodou," pousmiala sa Megan "Stretli sme sa pri stojane s CD-čkami. Vedela som, kto sú a keď som zachytila slová ako Nicole, chorá a darček, prihovorila som sa im," pokrčila plecami ,,Predstav si, môj najlepší kamarát chodí tiež do Manchesteru na školu a je v triede spolu s Eleanor"
-,,Paráda," zapískala som ,,Svet je malý, no"
-,,Liam spomínal, že ste sa s Hazzom udobrili," poznamenala Danny a vrhla na mňa obviňujúci pohľad ,,Prečo sa to dozvedáme až teraz?"
-,,Čo ja viem, nenapadlo ma to. Som chorá a dní väčšinou len spím," rozhodila som rukami na obranu ,,Odkedy ho voláš Hazza?" spýtala som sa prekvapene.
-,,Liam ho tak neustále oslovuje, už sa to na mňa nalepilo" ešte raz na mňa vrhla hnusný pohľad a potom sa upokojila.
Dlho sme sa rozprávali a plánovali letné akcie. Rozprávali sme sa o dovolenke, ktorú plánujú chalani a baby už teraz rozmýšľali, čo tam budeme robiť a čo si zbalia. Akosi sme sa dostali k téme príchod chalanov.
-,,Asi s nami nepôjdeš na letisko, že?"
-,,Určite ma nepustia," odvetila som smutne.
-,,Shit!" zanadávala si El a videla som, ako sa jej parí z hlavy od rozmýšľania.
-,,El, ale ja som nedostala doživotnú karanténu," drgla som ju a prebrala som ju zo zamyslenia.
Potriasla hlavou.
-,,Dovedieme ich sem," zajasala, no rýchlo som ju stopla.
-,,Pozri, možno tebe nebude vadiť, keď si týždeň, dva poležíš kvôli chorobe, no som si istá, že chalanom by to neprospelo," vysvetlila som jej.
Chcela namietať, no proti mojej logike ísť nemohla. Smutne zvesila plecia.
-,,Ale veď ja sa s nimi stretnem, potvora," zasmiala som sa.
Smiech mi podráždil hrdlo a rozkašlala som sa. Nevedela som chytiť dych, až kým ma Megan nepobúchala po chrbte. V tom momente do izby vtrhla mamka.
-,,Dievčatá, myslím, že je čas na ústup," jemne sa pousmiala ,,Nicole by mala odpočívať," mávla ku mne rukou.
Dievčatá prikývli.
-,,O pár dní sme tu ako na koni," pohrozila mi Perrie tou jej drobnou rúčkou.
-,,Je mi to jasné," usmiala som sa a sledovala, ako schádzajú po schodoch.
Mamka za nimi zavrela dvere a ja som sa zahľadela na množstvo časopisov. Asi by som sa do toho mala pustiť, pomyslela som si a z kopy vzala prvý časopis.

Vždy buď sama sebou! 63

24. března 2013 v 20:09 | Leya Caslin
Na druhý deň sa mi odchádzalo viac než ťažko. Ešte raz som sa bola rozlúčiť s babami, špeciálne s Maggie a pod hrozbou smrti som musela sľúbiť, že sa v čo najbližšej dobe ukážem. Doobedie som strávila s otcom, ktorý napriek chorobe prekypoval dobrou náladou a hrali sme Monopoly. Žeby sa detstvo vracalo obrátene? Nad tým som rozmýšľala celou cestou domov vo vlaku. Domov, aké smiešne pomenovanie. Šla som z jedného domovu do druhého. Nechutne zvrátený vtip. Vonku pršalo. Keď som sedela v kupé s hlavou opretou o okno, neuvedomila som si, že plačem. Slzy padali akoby rovnomerne s dažďom, ktorý nie a nie prestať. V Holmes Chapel som nechala časť seba. Volejbal, kamarátky, Maggie. A za akú cenu? Mohla som sa vzoprieť, no ja som na to ani nepomyslela. Harry bol ten dôvod. Harry, ktorý sa v priebehu pár dní akoby úplne vytratil zo života. Harry, Harry, Harry... Do myšlienok mi skočil mobil, ktorý sa náhle rozozvučal. Na displeji blikalo meno, ktoré som tam posledné dni chcela tak veľmi vidieť. No zrazu som nemala náladu počuť jeho hlas. Nezvládla by som to. Z dôvodu mne neznámeho som telefón vypla a ponorila sa do nepokojného spánku.
-,,Slečna, vstávajte, toto je konečná stanica," potriasol mnou sprievodca a ja som precitla.
Keď som si ponaťahovala stuhnutý krk, kosti protestne zaprašťali.
-,,Ďakujem," zašomrala som.
Vyhrabala som sa z vlaku a ostala som stáť na stanici bez akéhokoľvek nápadu, kam pôjdem. Domov sa mi nechcelo. Budú ma tam čakať akurát výčitky mamy. Ako som mohla len tak odísť. Prečo som odišla? Odrážali by sa od stien a nemali by kam uniknúť, až by som bola nútená povedať veci, ktoré povedať nechcem. Ak som sa chcela niekam dostať, musela som si zapnúť telefón. Zmeškané hovory naskakovali. Najprv 1, potom 3, 6, 7, až sa ustálili na čísle 8. Okrem jedného jediného od mamy, boli všetky od Harryho. Ťukla som na jeho meno a priložila si mobil k uchu.
-"Nicole?" ozval sa rozospatým hlasom.
Ajaj, časový posun, na ten som nepomyslela. Čakala som, kým mu to dôjde.
-"Nicole! Snažil som sa ti dovolať, ale nedvíhala si mi" stíchol.
-"Ja viem" ozvala som sa, no hlas mi na konci vety zlyhal.
-"Je mi to tak..." začal, no skočila som mu do reči.
-"Ako si mohol?! Ako si mohol vôbec pomyslieť na to, že by som ti také niečo bola schopná urobiť! Ty idiot, ľúbim ťa!" rozkričala som sa a ignorovala som pohoršené pohľady okoloidúcich.
-"Neviem" šepol.
-"Ja tu tŕpnem, že si tam nájdeš iné dievča. Pri každej jednej fotke s fanúšičkou ma pichne pri srdci, pretože čo AK v jej očiach zbadáš niečo, čo ťa prinúti ma opustiť! A ty ma ani nenecháš vysvetliť, ako vznikli tie hlúpe náhodné fotky!" kričala som ďalej.
Hruď sa mi prudko dvíhala. Hore, dole, hore, dole. Nádych, výdych, nádych, výdych...
-"Prepáč, maličká. Ja..."
-"Nehovor mi maličká!" zavrčala som.
Ostala som ticho. Všetky myšlienky, všetko sklamanie bolo vypovedané.
-"Nechaj to tak Harry. Proste to teraz nechaj tak" vydýchla som a hovor zrušila.
Keď mi došlo, čo som urobila, rozplakala som sa. Stála so na námestí a plakala. Niekto do mňa vrazil a ja som sa zošuchla na zem. Pri uchu som počula hlasné:
-,,Prepáčte, je mi to ľúto, nevšimol som si vás,"
No nevnímala som ho.
-,,To je v poriadku," zamrmlala som a pokúsila som sa postaviť na nohy.
-,,Ešte raz prepáčte," zahľadeli sa na mňa veľké zelené oči.
Tak veľmi mi pripomenuli Harryho, že som musela odvrátiť pohľad. Vykročila som preč. Nakoniec ma nohy zaviedli domov. Zavŕtala som sa do periny a horúčkovito som zvierala paplón, až kým som nezaspala prsty samy neuvoľnili zovretie.
-,,Nicole!" Strhol zo mňa niekto paplón a ja som protestne zažmúrila oči.
Ten niekto bol mama a hrozivo sa nado mnou skláňala. Vyhýbala som sa pohľadu do jej očí a otočila som sa jej chrbtom.
-,,Uvedomuješ si, ako som sa bála?! Keď som ťa nenašla doma a keď som sa ti nevedela dovolať?! Keď si sa v noci nevrátila, bála som sa ako nikdy! Až tvoj otec mi zavolal, že si uňho. Prečo si mi aspoň nedala vedieť?!"
-,,Nechcem sa o tom rozprávať," zamrmlala som a pritlačila som si čelo o studenú časť vankúša.
Bolo mi strašne horúco, cítila som, ako mi po chrbte steká pot.
-,,Si neuveriteľne nezodpovedná!" zakričala na mňa mama, až mnou trhlo.
V hlave mi búšilo, akoby mi v nej niekto do nej udieral kladivom.
-,,Nekrič tak!" zavzlykala som a pritlačila som si na uši ruky.
Počula som, že mama stíchla a už som len ucítila na čele jej studenú ruku. Pod studeným dotykom som uvoľnene vydýchla, no ruka sa ihneď odtiahla.
-,,Veď ty celá horíš," poznamenala mama a šla von z izby.
Prečo, som pochopila až keď došla a do ruky mi strčila teplomer. Horko-ťažko som sa dvihla a zasunula si ho pod pazuchu. Keď po chvíli zapípal, na malilinkom displeji blikalo 40,1.
-,,Do kelu," zamrmlala mama a opäť šla preč.
Vrátila sa s dvoma tabletkami a pohárom vody. Hrdlo som mala vysušené a kým sa mi podarilo prehltnúť tabletky, vypila som celý pohár. Mama nič nehovorila, iba zastrela žalúzie a počkala, kým sa zakrútim do periny. Upadla som do nepríjemného spánku. Každú chvíľu som sa budila na to, že sa trasiem od zimy. Potom mi zas opäť bolo horúco a tak som sa odokryla. Mama ma prišla skontrolovať a po 4 hodinách, keď mi teplota takmer vôbec neklesla, ma vzala za ruku a pomohla mi postaviť sa z postele.
-,,Kam ideme?!" mrmlala som a nohy ťahala za sebou.
Bola ticho, no keď ma dotiahla do kúpeľne, pochopila som.
-,,Nie," vzpierala som sa, no bola silnejšia.
-,,Nevymýšľaj," vyhŕkla ,,Už vyše 4 hodín máš štyridsiatky! Vlez do tej vane!" prikázala mi autoritatívnym hlasom a tak som ju počúvla.
Keď som sa mala zvliecť, hanblivo som sa ošívala, no potom mi to už bolo jedno. Nakoniec, urobím čokoľvek, aby mi bolo lepšie. Keď sa na mňa spustila ľadová voda, protestne som vykríkla. Bolo to, akoby mi do tela vrazila tisícka ihiel. Kričala som tak strašne, až ma z toho viac rozbolela hlava a uši. Potom to náhle prestalo a mama ma zabalila do obrovských uterákov. Pomohla mi prejsť do izby, kde som sa opäť zababušila do paplónu. Zjedla som ďalšiu tabletku a zaspala. Mala som zlé sny, no nezobudila som sa. A tak som musela trpieť. Moja nočná mora by pravdepodobne nevydesila nikoho. Nikto nevyskočí a nezreve: BU! Nie je tam nič. Vôbec nič. Len tma a chodník, po ktorom sa ženiem. Ženiem sa, až kým mi nezačne dochádzať, že nie je čo nájsť. A vtedy som spustila krik. Na čele som opäť ucítila ruky, no tento krát boli príliš drsné a veľké na moju mamu. Kým sa mi podarilo otvoriť oči, musela som párkrát zaklipkať očami. Skláňal sa nado mnou staručký doktor a za ním stála mama s vydeseným pohľadom.
-,,Cítiš sa unavená?" spýtal sa a ja som vyčerpane prikývla ,,Bolí ťa niečo?" pýtal sa ďalej.
Kým som našla svoj hlas, chvíľu to trvalo.
-,,Hlava, brucho, celé telo," zachripela som a pomrvila som sa ,,Ale najviac tu," ukázala som na hruď.
Odmeral mi teplotu, pulz, baterkou skontroloval oči a nakoniec dlho počúval, akoby mi nepravidelne bije srdce. Dýchala som plytko, sípavo, až som sa za to hanbila. Otočil sa k mame a tým sa náš celý kontakt skončil.
-,,Vyzerá to na zápal pľúc. Predpíšem jej teraz nejaké lieky, no keď jej bude lepšie, bude musieť ísť na kontrolu do nemocnice. To je všetko, čo pre vás teraz môžem urobiť. Kým je takáto slabá, nebolo by dobré, aby kamkoľvek chodila. Klasické veci, ako piť veľa tekutín, najlepšie teplé čaje, aby vypotila horúčku. Pravidelne kontrolovať teplotu a v tom horšom prípade budú potrebné zábaly. Každopádne, minimálne 2 týždne bude odstavená, s tým rátajte"
-,,Ďakujem," počula som, ako povedala mama ,,Viete, má nejaké problémy s priateľom. Bola teraz v meste, odkiaľ sme sa odsťahovali a už keď som bola s manželom, vyzerala vraj vyčerpaná. Môže to mať nejaké následky?"
-,,Samozrejme," pousmial sa doktor ,,Nervový systém je veľmi jemný. Choroba sa vyvíja pár dní pred tým, ako naplno vyvrcholí, hnev, stres alebo smútok tomu mohli iba pridať. Preto by bolo najlepšie, aby sa v najbližšej dobe akokoľvek nerozrušovala"
-,,Samozrejme. Ďakujem, pán Derandy," povedala mama cestou z izby.
Doktor jej ešte niečo odvetil, no to som už nezachytila. Bolesť, únava a horúčka sa preliali cez okraj a úplne ma pohltili.

Vždy buď sama sebou! 62

19. března 2013 v 22:09 | Leya Caslin
Nicole:
-,,Nicole!"
-,,Nicole, čo tu robíš?!"
-,,Ježíííš!" ozývalo sa halou, keď som prišla na volejbalový tréning.
Hra bola v plnom prúde, no jakmile som sa objavila vo dverách, všetky dievčatá prestali hrať a rozbehli sa ku mne. Bola som ako vo zveráku rúk, nôh a úsmevov.
-,,Čo tu robíš?" prekričala všetky Ella a kým stihla dokončiť vetu, všetky dievčatá stíchli, dychtivo čakajúce na moju odpoveď.
-,,Bolo mi smutno," pokrčila som plecami ,,Tak som sadla na vlak a som tu," usmiala som sa.
-,,Musíš si s nami zahrať!" nekompromisne povedala Sienna, ktorá sa na moje veľké prekvapenie odfarbila na blond.
-,,Ale veď nekrič," zasmiala som sa.
Rozostavili sme sa a začali sme hrať. Cítiť adrenalín v žilách bolo v tomto momente to jediné dôležité. Naťahovala som sa po loptu a vrhala sa za ňou. Keď sme dohrali, v hale sa ozval potlesk. Obzreli sme sa a stál tam tréner. Úsmev od ucha k uchu a starý známy pokoj v tvári.
-,,Krása," povedal.
-,,Prestaňte, lebo začnem ľutovať, že som odišla," usmiala som sa smutne a podišla som k nemu, aby som ho mohla objať.
-,,Podľa mňa už ľutuješ," poznamenal múdro, ako vždy.
Nič som nepovedala a len som uhla pohľadom.
-,,To by sme mali," usmial sa.
S celým tímom sme sa dohodli, že pôjdeme k Lungymu. Lungy bola malá pizzeria na kraji mesta, kam sme zvykli chodievať osláviť úspechy, sviatky ale aj prehry. Keďže som nemohla ostať spať u Maggie, musela som zavolať otcovi. Nie že by som u nej nechcela ostať, ale prísť po takmer 4 mesiacoch a len tak tam prespať... to je trocha divné, nie?
-"Ahoj. Dovolali ste sa k Mikovi. Po zaznení signálu zanechajte odkaz. Píp"
-"Ahoj. Som v meste a potrebovala by som niekde prespať. Dúfam, že si to do večera vypočuješ" povedala som a bezcieľne som sa potulovala, po tak dobre známych uličkách.
Prišla som k detskému ihrisku, no dopadli na mňa spomienky s Harrym a tak som išla preč. Prechádzala som sa popri rieke Dane a nechala Slnko, aby mi pohládzalo plecia. Nakoniec som si sadla do malého bufetíka a objednala si cesnakový langoš. Hľadela som na rozdivočenú rieku a premýšľala som. Čo bude s Harrym? Mala by som sa mu ozvať? Nie!, prehovoril ku mne akýsi hlas v mojej hlave. Ak mu na tebe záleží, zavolá ti. Zahľadela som sa na mobil, akoby mi práve v tejto mal zazvoniť. Potriasla som hlavou a zasmiala som sa sama nad sebou. Keďže bol najlepší čas na odchod, postavila som sa z lacnej plastovej stoličky a pobrala som sa popri rieke späť. Keď som prechádzala okolo Harryho domu, hlavu som držala vzpriamenú a pozerala som sa dopredu. To posledné čo som chcela, bolo stretnúť Gemmu alebo Anne. Asi by som sa nevydržala tváriť, že je všetko v poriadku. Kvap, kvap, kvap... Pozrela som sa hore na oblohu, odkiaľ padali čoraz väčšie a väčšie dažďové kvapky. Keďže som bola iba pár ulíc od pizzerie, rozbehla som sa, až mi taška nadskakovala, ako bláznivá. Vbehla som dnu a ovalil ma studený vzduch. Medzitým, ako som bola preč, sem namontovali klímu a tak ma privítalo príjemné ovzdušie, narozdiel od dusna, ktoré vládlo vonku. Snáď ho búrka zjemní. Postupne začali prichádzať ostatné dievčatá a zavŕšil to tréner. Sedeli sme tam dlho, preberali všetko možné aj nemožné. Všetky sa zhodli, že je škoda, že sa nevraciam. Preberali, čo je nové a tak, veď to poznáte. Dozvedela som sa, že Joe, Ellin brat, sa bude ženiť.
-,,To si robíš srandu!" neveriacky som na ňu hľadela.
-,,Nerobím," pokrútila hlavou ,,Ale teším sa zaňho. Mia je milé dievča. Mám ju rada. Sú spolu 2 roky a myslím, že je tehotná. Len nám to ešte nepovedali," pokrčila plecami.
-,,Vsadím sa, že ty to rýchlo zistíš," uškrnula som sa, keď prikývla ,,To by sme mali. Ešte niekto sa ide ženiť? Je tu niektorá z vás tehotná?" zažartovala som, no s tlčúcim srdcom som čakala, či sa niektorá prihlási.
Žiadna, našťastie. Po necelej hodinke sa ako prvá dvihla Yasmine, vraj musí ísť pomáhať domov a zajtra má ťažkú písomku. Začali sa pridávať aj ďalšie dievčatá, až som tam nakoniec ostala sama. Pomalým krokom som sa vybrala k otcovmu bytu. Keď mi otvoril, bola som viac-menej prekvapená, že som doma.
-,,Ahoj Nicole," objal ma a kýchol si.
-,,Si chorý?" odtiahla som sa od neho čo najďalej.
-,,Hej, inak by som bol v práci," vzdychol si a bolo vidieť, ako ho ničí, že tam nemôže byť.
-,,Tak poď, aspoň ti uvarím dobrú polievku," usmiala som sa a prešla som do kuchyne.
Tašku som si zložila na chodbe a v kuchyni popripravovala potrebné suroviny a pustila sa do toho. Tatko sedel za stolom, kýchal, soplil a pil odporne zapáchajúci čaj.
-,,Aspoň to pomáha?" spýtala som sa ukazujúc nožíkom na veľkú šálku.
-,,Čo ja viem?" mykol plecami ,,V lekárni mi to poradili," vysvetlil, keď som naňho prekvapene pozrela.
-,,Aj tak sa dá," vzdychla som si a pokračovala v krájaní mrkvy ,,Vieš, že si nepamätám, kedy sme takto spolu sedeli?" zamumlala som a nasypala som mrkvu do hrnca.
Pridala som petržlen, hrášok, kaleráb a pór.
-,,Viem," vzdychol si smutne ,,A nemáš tušenie, ako si to vyčítam"
Otočila som sa k nemu a zabudla na celú polievku.
-,,Bol som ako posadnutý," pokračoval ,,Teraz, keď ste preč, ma to neuveriteľne mrzí a štve, ako som mohol byť tak nevšímavý k vám," pokrútil hlavou a zvesil ju.
-,,Pozri, to späť nevrátiš. Možno minulosť nezmeníš, ale mohol by si sa pokúsiť vylepšiť budúcnosť. Čo povieš?" usmiala som sa.
-,,Takže sa nehneváš?"
-,,Hnev nie je to, čo cítim. Skôr ľútosť, ale to už asi nezmením. Skús zavolať Alice tento víkend. Viem, že bude rada. Zavolaj ju, čo ja viem... na nejaký výlet. Len vy dvaja. Ona trpela najviac," poradila som mu.
-,,To znie ako dobrý nápad," zašomral a nesmelo sa usmial.
Po polhodine bola polievka hotová a tak som vybrala taniere.
-,,Nech sa páči," naložila som otcovi plný tanier a sebe len jednu žufanku.
-,,Kedy si začala tak dobre variť?" spýtal sa otec obdivne po chvíľke.
-,,Nebudem to brať ako urážku," zasmiala som sa ,,Netuším, nejako to prišlo"
Keď sme dojedli, pobrala som sa umyť taniere a otec prišiel za mnou do kuchyne.
-,,Idem ti pripraviť hosťovskú izbu. Ešte raz ďakujem za polievku," usmial sa, podišiel ku mne a objal ma.
-,,To je maličkosť," dala som mu pusu na líce.
Ako som si všimla, do vlasov sa mu pomaly zakrádali šediny. Na chlapa po štyridsiatke nevyzeral zle, to nie. Ak bol prípad u chlapa, kedy ho šediny robili krajším a pridávali mu na šarme, tak toto bol ten prípad. Definitely. Umyla som taniere, zbytok polievku odložila do chladničky a pobrala sa za otcom.
-,,Nemám žiadne pyžamo," povedala som mu.
-,,Nevadí, počkaj, donesiem ti nejaké moje veci," usmial sa a vyšiel po schodoch do spálne, resp. svojej izby.
Vrátil sa s veľkým tričkom a trenkami.
-,,Ďakujem," usmiala som sa a zaželala mu dobrú noc.
-,,Aj tebe Sweetheart," zaprial a potichu za sebou zatvoril dvere.
Prezliekla som sa do pyžama a okno otvorila dokorán. Niežeby to pomáhalo, samozrejme. Vzduch vonku možno bol chladnejší, no to sa vnútornej teploty ani nedotklo. Bolo fajn vedieť, že otca mrzia premrhané roky, ktoré strávil v práci namiesto toho, aby bol s nami. Zaspávajúc v studených perinách, ktoré aj tak uprostred noci odkopem na zem, som zaspávala s čudným pokojom v srdci.

Vždy buď sama sebou! 61

7. března 2013 v 23:28 | Leya Caslin
-,,Je to pravda?!" dobehla ku mne do izby Alice s novinami v rukách, ktoré som tam nechala v kuchyni.
Odvtedy som ležala v izbe a rozmýšľala. Neviem či som bola viac vystrašená, nahnevaná alebo čo. Snáď miliónkrát som sa pokúšala dovolať Harrymu, no on mi vytrvalo nedvíhal mobil.
-,,Čo myslíš?" spýtala som sa apaticky a otočila som sa na posteli tak, aby som na ňu videla.
-,,Nie," vzdychla si a sadla si ku mne ,,Volala som s Niallom, vraj bol Harry celý deň sklesnutý ako ešte nikdy"
-,,Nemá byť hlúpy!" vyhŕkla som ,,Keby si to nechá vysvetliť!" zatriasol sa mi hlas a tak som radšej zmĺkla.
Alice ma pohladila po chrbte.
-,,Neboj, veď jemu to dopne," ubezpečovala ma, ale z nejakého dôvodu som jej nevedela uveriť.

Prešli 3 dni a Harry mi stále nedvíhal telefón. Prestávala som dúfať, že mi to vôbec niekedy dvihne a podvedome som sa desila dňa ich príchodu. S chalanmi som volala, len keď volala Alice s Niallom. Harry sa vtedy akosi zázrakom zakaždým vyparil niekam do mesta, tvrdili chalani a mne zakaždým stislo srdce.
-,,Nicole, neboj sa. Harry nie je taký hlúpy, ako vyzerá," uškrnul sa Lou do kamery.
-,,Dík Louis, ale fakt nemám chuť na žarty," smutne som naňho pozrela a periférne som zakopla pohľadom o fotku v pozadí.
Harry a ja.
-,,Prepáč," vyhŕkla som a vybehla z izby.
Šla som na záhradu a sadla som si na hojdačku. Obloha bola opäť modrá bez akéhokoľvek oblaku. Hojdala som sa dopredu a dozadu, keď som zbadala osobu prichádzajúcu do záhrady.
-,,Leroy! Čo tu robíš?" pýtala som sa a paranoidne som sa rozhliadala, akoby nás niekto mohol vidieť.
-,,Prišiel som sa porozprávať," pokrčil plecami a prisadol si.
Prišlo mi to hnusné, no odsunula som sa najďalej, ako sa dalo. Všimol si to a smutne sa usmial.
-,,Nicole, ja..."
-,,Leroy, myslím..." začali sme naraz a obaja sme v tej istej sekunde aj zmĺkli ,,Začni," pousmiala som sa.
-,,Mrzí ma, čo sa píše v novinách. Priznám sa, možno som sa trocha potešil... Ale to sem nepatrí. Možno je niečo pravdy na tom, že by som bol rád, keby to bola pravda"
Prekvapene som vydýchla. Ako to, že som si nič nevšimla?
-,,Ja viem, mätiem ťa," povedal, keď zbadal môj výraz.
-,,To ani zďaleka nevysvetľuje moju situáciu," zašomrala som.
-,,Ja len... Sľubujem, už budem dobrý. Napravím to, prisahám"
-,,Si milý, ale na tvojom mieste by som sa do toho moc neplietla," poradila som mu, podľa toho, ako som to cítila.
Pokrútil hlavou a postavil sa.
-,,Čo si to vlastne chcela?" spýtal sa a otočil sa ku mne.
-,,To... Nič, zabudni na to. Leroy? Ďakujem," usmiala som sa naňho.
Taktiež sa usmial a pomaly sa vzďaľoval. Ostala som na hojdačke sedieť, až kým mi nezačalo byť chladno. Šúchala som si ruky, no usúdila som, že to moc nepomáha a tak som šla dovnútra. Z Alicinej izby bolo počuť, že sa zase alebo ešte stále rozpráva s Niallom a tak som zaliezla do izby. Bála som sa zajtrajšieho dňa. Bála som sa pohľadov, ktoré nič nevedeli, no aj tak budú odcudzovať.

No to som si priznala, až keď som kráčala po ulici smerom ku škole. S Megan sme sa stretávali vždy na rohu ulice, kde bola škola, no dnes neprišla. Vzápätí mi pípla SMSka.
"I went to doctor, sorry xx"
Tak fajn, vzdychla som si. Megan bola takpovediac môj štít. Môj tlmič zlých vecí. Vždy tu bola a kým som jej nepovedala, čo sa deje, nevypytovala sa. Dala mi priestor. Milujem ju preto. Vošla som do triedy a nastalo ticho. So sklonenou hlavou som si šla sadnúť do svojej lavice a vybrala si veci na geografiu. Videla som, ako na mňa Miranda hádže nenávistné pohľady a snažila som sa ich ignorovať. Nie že by sa mi darilo, samozrejme. Hodiny sa doslova vliekli a tak, keď zvonček ohlásil obed, celá natešená som sa postavila a vybrala som k svojej skrinke. Keď som sa v nej hrabala a hľadala knihu, prešla okolo mňa Miranda a spol.
-,,Nechápem, ako to mohla urobiť. Aj tak som nikdy nechápala, čo na nej vidí. Taká nicka," nepríjemne sa zasmiala a náročky zastali pri náprotivnej stene.
-,,Ja len dúfam, že ju teraz odkopne," usmiala sa škodoradostne Michelle a aby sa uistila, že som to počula, ešte raz to zopakovala, akurát ma nazvala dosť hnusným menom.
Snažila som sa ich ignorovať a šla som do jedálne. Sadla som si k stolu úplne na kraji a začítala sa do knihy.
-,,Máš pravdu, pekne sa radšej dištancuj, ty..." prešla okolo Miranda a chcela niečo povedať.
-,,Pýtala som sa ťa niečo?!" vyletela som na ňu, až sa stiahla, keďže nečakala, že sa budem brániť.
-,,Prosím?" spýtala sa s dvihnutým nosom, akoby nepočula.
-,,Myslím si, že si mi rozumela," odvetila som chladnokrvne ,,Čo keby si ten svoj prepudrovaný ksichtík odniesla k svojim pätolizačkám a mne dala pokoj?! Ja ťa neplatím za to, aby si bola vkuse pri mne a znepríjemňovala mi už tak dosť na hovno deň a myslím, že nie si až tak rada v mojej prítomnosti. Tak urob službu obidvom a zmizni," usmiala som sa, vzala som si knihu a vyletela som z jedálne.
Namierila som si to k školskej sestre a uhrala, že je mi zle od žalúdka. Keďže som sa triasla ako osika od hnevu a od bezmocnosti, raz-dva mi uverila a dala mi priepustku. Mamka aj Alice boli preč a tak som zaliezla do izby. Volume na cédečku od Bring me the horizon bolo úplne nadoraz a tak by som sa nečudovala, keby ho počuli až do Manchestru. Táto myšlienka mi vnikla nápad. Do kabelky som si hodila peňaženku, iPod a sluchátka, hodila na seba košeľu a zbehla do kuchyne. Na papier som rýchlo načmárala odkaz a vybehla z domu. Keď mamka prišla domov a prečítala si odkaz, ja som už dávno bola vo vlaku miereného do Holmes Chapel. Cesta trvala 3 hodiny a preto, keď som konečne vystúpila na stanice v mojom rodnom mestečku, bol akurát koniec školy.
-,,To! Si! Robíš! Srandu!" vykrikovala Maggie, keď ma zbadala stáť pred školou.
Rozbehla sa ku mne a takmer ma zvalila na zem.
-,,Už som myslela, že ťa nikdy neuvidím," mumlala mi do ramena.
-,,To by som ti nikdy neurobila," usmiala som sa.
-,,Musím ísť teraz domov, ale poď pekne so mnou. Teraz ťa nenechám odísť odo mňa ani na chvíľu," chichotala sa a veselo vedľa mňa skackala.
-,,Necvrkni si," smiala som sa a cítila som sa, akoby som odtiaľto ani neodišla ,,Čo je tu nové?" spýtala som sa so záujmom, keď sme kráčali po známej kľukatej ulici smerom k Magginmu maličkému domu.
-,,Camilla," prehodila Maggie.
-,,Čo s s ňou?" vystrašila som sa.
Vošli sme do domu.
-,,Panebože, Nicole! Si to ty?" zvýskla Maggina mama a uväznila ma v náručí.
-,,Som to ja," usmievala som sa a objatie som jej opätovala.
-,,Nemôžem uveriť, že si tu," usmievala sa na mňa ,,Čo ťa sem priviedlo?" spýtala sa a postavila predo mňa šálku, kam mi zaliala môj obľúbený čaj, ktorý som zvykla píjavať.
-,,Clivota," mykla som plecami a hompáľala som nohami ,,Chýbalo mi to tu," usmiala som sa.
-,,No, dobre teda. Je mi jasné, že si máte čo povedať," vyhnala nás z kuchyne a tak sme šli k Maggie do izby.
-,,Čo sa stalo s Camillou?" spýtala som sa, ešte som si ani nesadla na posteľ.
-,,Odsťahovala sa. Asi mesiac po tebe. Lauren ju trápila aj naďalej. Strácala sa nám pred očami. A potom prišla jej otcovi možnosť stáže v Amerike. Vieš, že je skvelý onkológ a tak to nikoho neprekvapilo. Za pár týždňov sa zbalili a vypadli z mesta. V ich dome teraz žije nejaká iná rodina. Skrátka, neostalo tu po nich nič. Tak, ako po tebe," vyčítavo na mňa pozrela.
Hanbila som sa za seba. S Maggie sme si volali iba párkrát. S ostatnými dievčatami možno raz. Akoby nikdy nič nebolo. Bože, boli sme ako sestry!
-,,Prepáč," objala som ju.
-,,Na ako dlho si tu?"
-,,Popravde? Netuším," mykla som plecami ,,Prišla som len tak z popudu"
-,,Ostávaš tu spať," zvýskla Maggie.
-,,Mag, to nemôžem," rázne som pokrútila hlavou ,,Mamka možno ešte ani neviem, že som tu. Mám školu..." dochádzali mi výhovorky.
Pravda bola, že škola bolo to posledné miesto, na ktoré by som sa vyhovárala. Desila som sa toho, že keď tu ostanem, stretnem sa s ostatnými, nebudem chcieť odísť. Načo aj? A zrazu som mala pocit, že to je to jediné, čo chcem. Ostať tu a mať svoj starý život. Bolestivá myšlienka na Harryho aspoň nachvíľu ustúpila do pozadia.
Harry:
Mobil sa opäť rozvibroval. Ani som nemusel pozrieť na displej a vedel som, kto volá. Ignoroval som to a ďalej som nezaujato hral Xbox.
-,,Bože chlapec, spamätaj sa!" vletel mi to izby Louis a podával mi svoj mobil ,,To je Paul, nedvíhaš mu mobil!"
Ooops, zahryzol som si do pery a vzal som mu telefón z ruky.
-"Tu Harry"
-"Prečo sa až teraz dozvedám čo urobila tá tvoja krásavica?"
Super, teraz ešte aj Paul.
-"Lebo si sa nepýtal" odvrkol som.
-"Hej, Styles, nerozprávaj sa so mnou takto. Reportéri mi volajú každú hodinu! Čo im mám dočerta povedať?!" vrčal, ale oceňoval som, že sa ma pýta, i keď som nemal najmenšie poňatie.
-"Čo chceš. Ja ani vlastne neviem, čo a prečo. Neriešim to. Musím ísť Paul, dík za zavolanie" a zrušil som ho.
Dočerta, ešte aj on to musí riešiť?! Akoby nestačilo, že som somár pred všetkými. Ale ako to bolí!
-,,Harry," sadol si na moju posteľ Liam a pozeral na mňa tými svojimi neznesiteľne hnedými očami, ktoré vám vidia až do duše.
-,,No?" zdvihol som k nemu pohľad.
-,,To čo si práve povedal Paulovi?" Pokrútil hlavou ,,Ty sám tomu neveríš"
-,,Myslíš?"
-,,Viem! Akoby si tomu mohol veriť! Nicole by niečo také nikdy neurobila! Ty sám dobre vieš, ako noviny vedia zveličiť takéto fotky!"
Au, zasiahol moje citlivé miesto. Práve ja viem, ako novinári vedia nafúknuť úplne normálne fotky.
-,,Ale... " chcel som sa brániť, no zmĺkol som.
Došli mi argumenty.
-,,Len to som chcel," hlesol Liam, odišiel a mňa tam nechal s dotieravými myšlienkami, hnusák.
Bolo pondelňajšie popoludnie a my sme sa práve vrátili zo skúšky. Tak, ako v posledné dni, vypadol som von. V každom jednom meste sa našiel nejaký bar, kde som bol obyčajný človek a nie Harry Styles z One Direction. Keďže Amerika je Amerika, piť som tam nemohol. Teda, aspoň nie verejne. A tak som zvykol sedávať v baroch a jednoducho byť. Alebo lepšie povedané, nebyť. Práve sme boli v Texase, vonku bolo snáď 1000°C a ja som sa schovával pred dotieravým Slnkom v malom bare s menom Lobbies. Objednal som si obľúbený jablkový džús a započúval sa do pesničky. Hrali The Eagles, takže ma rozhodne potešili.
-,,Sorry, ale myslím že ti zvoní telefón," upozornil ma čašník asi v mojom veku.
-,,Aha, jasné. Díky," uškrnul som sa a na displeji blikalo neznáme číslo s britskou predvoľbou.
S obavami som to zodvihol.
-"Áno?"
-"Je tam Harry Styles?"
-"No. Kto volá?"
-"Som Leroy. Nepoznáš ma a vlastne ani ja teba. Chcem sa porozprávať o Nikol"
-"Počkať! Ty si ten chalan z novín?!" zavrčal som, keď mi to doplo.
-"Hej"
-"Potom si nemáme čo povedať" zložil som.
Čo preboha odo mňa chcel?! Volal ešte snáď 5 krát, no keď som mu to nedvíhal, prestalo to. Po polhodine sa ozval zase.
-"No?" rozhodol som sa, že ši ho vypočujem.
Čo už mi len môže povedať? Vraziť nôž do chrbta? Tu som!
-"Nepolož to!" vyhŕkol a ja som sa pousmial.
Akosi mu cuká.
-"Nič som s Nicole nemal! Boli sme na kúpalisku. Sú to len fotky vytrhnuté z kontextu! Viem, že mi možno neveríš, ale to by som neriskoval, nie som predsa hlúpy! Keby Nicole chcem zbaliť, nebudem to robiť na verejnom kúpalisku, nie? Nicole je z toho, že to bolo v novinách, úplne vedľa. V škole má z toho peklo, pretože si myslia, že je to pravda. Dievčatá sa ju snažia zosmiešniť a darí sa im to. Dnes vybehla uprostred dňa zo školy a niekam odišla. Mám ju rád, ale pochop toto by som jej... vám, nikdy neurobil!" ukončil svoj monológ.
A v mojej hlave v tom momente zneli dokola slova: Ty hlupák! Ty hlúpy hlupák!

Vždy buď sama sebou! 60

6. března 2013 v 21:49 | Adminka;))xx
Do uší mi preniklo neustupujúce trúbenie auta. Keď som si uvedomila, čo je dnes, vyletela som z postele ako šíp.
-,,Do pekla, do pekla, do pekla!" nadávala som a sťahovala som zo seba pyžamo.
V rýchlosti som schmatla telefón a neprekvapilo ma, keď som tam našla 6 neprijatých hovorov a 2 SMSky. 2 hovory od Danny, 3 od El a 1 z neznámeho čísla. SMSky boli od Laury, či dnešok platí 100%.
-,,Hneď som dole," zakričala som z okna na holky mávajúce z auta.
Zo šuflátky som vytiahla tyrkysové plavky potiahnuté fialovou sieťovinou a natiahla som na seba zo včerajška kúpené maxišaty. Do tašky som hodila opaľovací krém, peňaženku, z kúpeľne vzala červenú osušku a z komody som vzala kľúče.
-,,Už som ťa chcela ísť zobudiť," usmiala sa na mňa mama, keď som zbehla dole po schodoch ,,Budeš jesť?"
-,,Nestíham," pokrútila som hlavou a z misky na stole vzala jablko.
Zo skrinky nad umývadlom som si vzala 3 musli tyčinky a dala mame pusu na líce.
-,,Do 9 som doma," usmiala som sa a vybehla som v ústrety 3 párov rúk.
-,,Ti to teda trvalo!" sťažovala sa Danielle a naštartovala auto.
-,,Ale teraz som už tu," drgla som do nej a objala El a Perrie.
-,,Na kúpalisko a ešte ďalej!" zavelila so smiechom El, s veľkým bielym kvetom zapichnutým za uchom.
S rádiom naladeným na Hits radio nám stúpala dobrá nálada. Po chvíli pustili What makes you beautiful. Koľká irónia! Smiali sme sa ako deti a nahlas spievali. Ako som zistila, kúpalisko bolo až niekde na konci Londýna, takže cesta trvala takú polhodinku. Keď sme dorazili, na parkovisku nás už čakala školská "partia".
-,,Takže, toto je El, Danielle a Perrie. Holky, toto sú Chloe a Jess, William, Thomas a Leroy a naša školská papuľa a najväčší rojko na svete, Laura" ukončila som svoj prejav a nechala ich, nech sa nejako zoznámia.
-,,Môžeme ísť?" spýtala sa žiariaca Laura po chvíli a tak sme sa vybrali dovnútra.
Na kraji sme našli voľné miesta a tak sme ich okamžite obsadili. Nebolo nás až tak veľa, ale spolu s vecami, ktoré si každý priniesol, to vyzeralo, akoby došiel celý húf ľudí. Zabrali sme snáď 12 ležadiel, na ktorých boli rozložené časopisy, rôzne loptičky, opaľovacie krémy a osušky.
-,,Ideme do vody?" usmial sa na mňa Leroy a podával mi ruku.
Nadšene som mu ju podala a doslova ma vytiahol z ležadla. Za nami sa pobrali všetci okrem El a Danny. Keď som na nich spýtavo pozrela, len pokrútili hlavou a naznačili mi, že sa budú opaľovať.
-,,Nicole, vsadím sa, že nemáš na Twister," drgla do mňa Laura s úškrnom.
-,,Vsadíš sa?!" rozosmiala som sa a rozbehla som sa smerom k hrozivo vyzerajúcej vodnej atrakcii.
Kým som si vystúpala cestu nahor, prisahám, že som bola zadychčaná, ako po behu cez celý Londýn. Postavila som sa na kraj a oprela sa o zábradlie. Bol odtiaľto krásny výhľad, no keď som sa pozrela smerom dole, smiech ma hneď prešiel. Z vyše 40 metrovej výšky sa mi toboganové trubky vysmievali a krútili sa do rôznych uhlov, ktoré som si ani nemyslela, že vôbec existujú.
-,,Ešte stále si taká odvážna?" prišiel ku mne Leroy a naprával si okuliare na nose.
Neustále mu kĺzali dole a tak si ich vkuse postrkával vyššie.
-,,Nie, ale nikomu to nepovedz," zasmiala som sa a keď k nám prišla Laura a ostatní, nahodila som nebojácny úsmev ,,Ideme na to?" spýtala som sa a nečakajúc na odpoveď som skočila do otvoru vedúceho bohvie kam.
Doprava, doľava, doprava, doľava, doléééééé, doprava. Keď som dopadla do vody, neočakávajúc to, som si poriadne glgla vody. Mala som ju všade. V nose, ušiach, očiach, v ústach... Skrátka hrôza. Z vody som sa vynorila s mamutím nadýchnutím a s patričným pátosom.
-,,Sem...kuc...kuc... Sem, ma už nedostanete... Ehm..." kašlala som, keď som sa snažila vydriapať z bazéna.
-,,Ja som ti to hovorila," rehotala sa Laura, až sa držala za brucho.
-,,Choď do kelu! Ak umriem na otrávenie chlórom, bude to tvoja vina!" obviňovala som ju a ukazovala som na ňu prstom.
-,,No len sa nepokakaj," smiala sa ďalej.
Pomaly som šla k lehátkam a neveriacky som otvorila ústa, keď som videla, ako sa všetci chalani so smiechom hrnú znova na to monštrum.
-,,Nikdy sa toho nevedia nabažiť," odpovedala mi na pohľad Chloe.
Skackala som na jednej nohe a snažila sa vytriasť z uší vodu. Popritom som oprskala ležiacu El, ktorá vyskočila, akoby ju pichla osa.
-,,Čo si blázon?! Vieš aká je tá voda studená?!" zvreskla a ja som sa mohla učúrať od smiechu.
-,,Pozrime sa na ňu, aká citlivka," doberala som si ju.
-,,Poď radšej so mnou kúpiť nejaké pitie," prišla ku mne Danielle a Jess sa ponúkla že pôjde s nami ,,Ako dlho?" spýtala sa Danielle Jess a ja som na ne nechápavo pozrela.
Danny len pokrútila hlavou a ďalej som šla za nimi.
-,,Čo?" spýtala sa červenajúca sa Jess.
-,,No tak, ty vieš," usmiala sa Danny.
-,,Pár mesiacov. Ale nejako to nejde," pokrčila smutne plecami.
Danny sa k nej naklonila a niečo jej dlho šepkala do ucha. Prišli sme k stánku a vzali sme z každého niečo. 3 poháre minerálky, 3 koly, 3 spritu a 3 mirindy. Viete, také tie sladké žbrndy.
-,,Jéé, super," vrhli sa na ne chalani, ktorí práve prišli z twisteru, celí mokrí.
Will vytiahol z tašky volejbalovú loptu a mne zažiarili oči.
-,,Tak decká, zarezervoval som nám bazén, ideme si zahrať. Nie neberiem ako odpoveď!" dodal výhražne a naozaj nikto neprotestoval.
Bolo nás akurát 10, takže sme sa rozdelili na polku. Ja, Danielle, Leroy, Jess a Laura proti El, Willovi, Thomasovi, Perrie a Chloe.
-,,Pripravení na prehru?" zakričala som a naťahovala si krk a ruky.
Volejbal som nehrala sakra dlho a preto som bola vyslovene bojovne naladená.
-,,Iba ak na vašu!" zakričal Will naspäť a provokatérsky si krútil loptu na prste.
-,,Poďme na to," uškrnul sa Leroy.
Hra sa začala. Po chvíľke sme vyhrávali 11:7. Podanie bolo na druhej strane a videla som, ako sa Perrie dostala k lopte. Šla som sa poškrabať na hlave a ruka sa mi zachytila o šnúrku na plavkách. Takmer sa mi zošmykli až k pupku, no včas som ich zachytila.
-,,Leroy, prosím ťa, pomôž mi," povedala som mu, keďže stál najbližšie ku mne.
-,,Jasné," usmial sa a brodil sa ku mne.
Opatrne mi zaviazal plavky, no rukami mi ostal na ramenách dlhšie. Otočila som sa k nemu tvárou a zahľadela som sa naňho. Len sa usmial a išiel na svoje miesto. Eh... čo? Druhý tím stihol otočiť na 18:14, čo sa mi vôbec ale vôbec nepáčilo.
-,,Poď, Danny... peknééé," zakričala som, keď Danny zasmečovala na druhú stranu a Will to pustil ,,No čo, Will, stále si si taký istý?" rehotala som sa mu do tváre a užívala si jeho nasratý výraz.
Hra akoby nemala konca, no nakoniec sme po hodine vyhrali 1:2, 2:0, 2:1 na sety. Vyšla som z bazénu a spustila som oslavný tanec. Každého som objímala a na každého som sa usmievala. Adrenalín mi prúdil v žilách a nabíjal ma energiou.
-,,No, poď zlatko, teraz si pôjdeš trocha odpočinúť," smiala sa na mne Perrie a ťahala ma na lehátko.
Stále s úsmevom som si ľahla a nechala si od Chloe natrieť chrbát opaľovacím krémom. Slnko príjemne hrialo a tak som po chvíľke zaspala.
Vraj kamarát! Vraj kamarát! Kamarát sa tak nechová! Vraj kamarát!
Prebudila som sa s prudko bijúcim srdcom a na pár sekúnd som zabudla kde som. Točila sa mi hlava a cítila som, že som strašne spotená. Keď som sa poobzerala, lehátka boli prázdne a jediný, kto pri mne ostal, bol Leroy.
-,,Dobré ráno," uškrnul sa ,,Išli sa najesť," vysvetlil mi, keď som pohľadom hľadala ostatných ,,Spala si a nechceli sme ťa budiť, tak som ostal pri tebe," usmial sa a začítal sa do časáku.
-,,Aha," hlesla som a ľahla som si naspäť na lehátko.
V ušiach mi stále zneli slová z toho sna a netušila som, čo znamenajú. Do myšlienok mi vtrhol smiech a všetci sa vrátili na lehátko.
-,,Na," podala mi Jess hot-dog a ja som si až v tej chvíli uvedomila, aká som hladná.
Vôňa jedla mi dráždila žalúdok a ten protestne vystrájal. Odhryzla som si a z horúceho párku si spálila jazyk.
-,,Shit!" zavrčala som a rýchlo som sa napila vody.
-,,Klídek, Darling," usmiala sa na mňa Laura, veselo prežúvajúc hamburger.
Kým sme všetko dojedli, prešla snáď aj polhodinka. Každý bol vyčerpaný a tak sme si len navzájom ponatierali chrbty a všetci sme si ľahli. Holky sa opaľovali, chalani sa o niečom družne rozprávali a ja som sa otočila a ľahla si na chrbát. Obloha bola bez jediného mráčika a pofukoval príjemný vlažný vietor. Tento deň nemohol byť lepší. Do uší som si zastrčila sluchátka a počúvala hudbu. Práve mi hral Simple Plan, keď ma niekto pomykal za rameno. Skláňal sa nado mnou Thomas a mával mi rukou pred očami.
-,,Poď, Nicole. Už balíme," oznámil mi a vrátil sa k svojím veciam.
-,,Už?" zašomrala som a posadila som sa.
Vzala som mokrý uterák a stočila do do klbka. Na hlavu nasadila okuliare, no tašky vložila všetko, čo bolo moje a keď sme boli všetci zbalení, vybrali sme sa k parkovisku.
-,,Perfektný deň," usmiala som sa na Lauru a ostatných.
-,,To hej," pritakala Perrie.
-,,Rozhodne ho musíme zopakovať," ozval sa Thomas.
Všetci sme sa zhodli, že si ho zopakujeme čo najskôr to pôjde. Vyobjímali sme sa a každý nasadol do svojho auta.
-,,Páni, ja som taká unavená," zívla som si, keď sme sa viezli uličkami Londýna naspäť domov.
-,,Ani nehovor. Dnes už asi Liamovi nezavolám," zašomrala Danny a ďalej upierala pohľad na cestu.
Uvedomila som si, že ja som Harrymu ani nepovedala, že budem celý deň preč. Veď nevadí, zavolám mu, keď prídeme. Cesta ubiehala trikrát pomalšie, ako keď sme išli smerom tam. Možno to bolo preto, že v aute vládla ospalá atmosféra. Každá bola zabratá do vlastných myšlienok a pozerala niekam inam.
-,,Ešte raz ďakujem za krásny deň, holky," usmiala som sa, keď ma vysadili pred domom.
-,,Aj my tebe. Tí ľudia sú fajn," usmiala sa El.
-,,Dobrú," zaželala som a stihla som si všimnúť, ako mi Danny poslala vzdušný bozk.
Trvalo snáď večnosť, kým som z tašky vytiahla kľúče. So šľapkami v rukách som ťapkala po dlážke do kuchyne a vyložila nezjedené musli tyčinky.
-,,Ako bolo?" spýtala sa mamka, zrazu opretá o dvere.
-,,Fajn, ale som unavená ako fras," usmiala som sa prešla som okolo nej ,,Prosím ťa, nechaj ma zajtra doobeda spať," poprosila som a ťahala som sa po schodoch ako žuvačka.
Ako vypľutá žuvačka, presnejšie. Zvliekla som zo seba šaty a hodila ich na stoličku. Vlhké plavky a uterák som šla vyvesiť na balkón a len v nohavičkách a tričku som skočila do postele. Príjemne studené periny mi chladili telo. Vzala som do ruky mobil a zadala 1 pre Harryho. Túút, túút... Túút, túút... Nič. Rozmýšľala som, kedy mu zas zavolať, no po chvíle som sa vykašlala na to. Čo bude, bude. Zababušila som sa do studených perín a okamžite som zaspala.

Mamka dodržala sľub a nechala ma spať. Keď som sa zobudila, boli 3 hodiny popoludní. Bosky som prešla do kuchyne, kde na mňa čakal odkaz.
-"Šla som nakúpiť. V chladničke máš raňajky, ak nie obed. Alice je u Lilly (nejaká kamoška, nepýtaj sa). Mama"
-,,Fajn," zašomrala som a nakukla do chladničky.
Na tanieri boli zabalené párky a tak som si ich vytiahla, zohriala a zjedla. Meditovala som nad prázdnym tanierom s pohľadom upretým do diaľky. Bože, veď som chcela zavolať Harrymu, uvedomila som si. Keď som však pozrela na hodinky, zase som poklesla. U nich je teraz asi 5 ráno. Ja sa mu snáď nedovolám. Vzdala som akúkoľvek snahu tváriť sa ako človek. Tanier som po sebe umyla, hore si natiahla plavky a vyšla som na záhradu s knihou v ruke. Ležala som v tieni a čítala Búrlivé výšiny. Keď som pozrela na hodinky, zistila som, že som na záhrade stvrdla 3 hodiny. Mamka sa stále nevracala a tak som si objednala pizzu, keďže doma nič nebolo. Zaplatila som a zobrala si ju do izby. Rozhodla som sa, že si zapnem 21 jump street, nejaký nový film s Chaningom. Aká hlúposť. Nezaujato som žula pizzu a čumela na obrazovku. Horší film som snáď nevidela. Krabicu som hodila vedľa postele a vypla som film. Zazvonil mobil a ja som sa po ňom vrhla ako levica. Na displeji svietilo Harry.
-"No ahoj" ozvala som sa veselo.
-"Čau"
-"Aký bol včerajší deň?" spýtala som sa, stále s dobrou náladou.
-"Fajn" flegmatická odpoveď.
Zarazila som sa.
-"Harry, deje sa niečo?" spýtala som sa postavila som sa z postele.
-"Ty mi povedz" vyzval ma.
Odtiahla som si mobil od ucha, aby som sa pozrela, či to nie je nejaký žart.
-"Desíš ma. Čo sa stalo?"
-"To som ti nebol dosť dobrý, alebo čo?" spýtal sa smutným hlasom.
-"Harold! O čom to sakra hovoríš?!"
-"O tom chalanovi! Sú vás plné noviny!" vyštekol.
-"O akom chalanovi?!" začínala som sa hnevať.
-"O tom chalanovi, s ktorým ti bolo tak fajn na kúpalisku"
-"Počkaj, Leroy? Čo? Prečo sem pletieš Leroya?" spýtala som sa prekvapene.
-"Aha. Tak Leroy. Aspoň si si mohla vybrať krajšieho" posmešne povedal.
-"Hej brzdi. Leroy je fajn chalan! A kamarát!"
-"Vraj kamarát! Takto sa kamarát nechová! Díky, že si mi to povedala. Lebo som sa to musel dozvedieť z novín, že?!"
-"Harry, o čom to..."
Túút, túút, túút, túút. Neveriacky som pozerala na telefón a nič som nechápala. Leroy, noviny, kúpalisko... ČO?! No jediné, na čo som sa sústredila, boli Harryho slová. Tie z môjho sna. Hodila som na seba prvé, čo mi prišlo pod ruku. Rýchlo som zbehla po schodoch a nazula si tenisky. V zámke zaštrkotali kľúče.
-,,Kam sa tak ženieš?" usmiala sa mamka s plnými rukami tašiek.
-,,Kúpila si noviny?" vybafla som na ňu, až poskočila.
-,,Vidííš! Nie... Tie som zabudla," ťapla si po čele.
No to už som rýchlo kráčala po ulici k najbližšiemu novinovému stánku.
-,,Dobrý deň, želáte si?" usmiala sa na mňa staršia pani.
Hľadela som na titulku časopisu Daily Mirror.
"Nicole Mansenová, priateľka Harryho Stylesa, si našla náhradu!"
Pod titulkou boli fotky z kúpaliska. Leroy, ako mi zaväzuje plavky. Leroy, ako sa cezo mňa nakláňa, keď som spala, za akýmsi časopisom. Leroy so mnou na vrchole toboganu. Leroy, ťahajúci ma s úsmevom z lehátka. Fotka, keď som sa naňho pozrela v bazéne. Nie, nie, nie!!

Vždy buď sama sebou! 59

5. března 2013 v 22:32 | Adminka;))xx
-,,Niečo ti ukážem," žiaril Harry na obrazovke notebooku.
Muselo to byť niečo fakt super, pretože žiaril, ako slniečko na hnoji.
-"Čo to?" usmiala som sa a naťahovala som krk, ako by som mohla vidieť aj za roh webcamery.
-,,Predstavujem ti," ozval sa Harryho hlas odkiaľsi z izby ,,Douga" pred webcameru skočil malý veľký pes, ako sa to dalo povedať.
Minihasky vrtel chvostom a jazyk mu voľne visel von z úst.
-,,Manažéri vám to konečne dovolili?" spýtala som sa prekvapene a mala som nutkanie Douga pohladkať.
Manažéri im to totižto dosť dlho nechceli dovoliť, pretože by to vraj mohlo byť... rozptýlenie.
-,,Paul nám ho dnes priviedol po skúške. Boli sme ako malé deti, mala si nás vidieť," rozosmial sa ,,Niall k nemu hneď pribehol a začal ho hladkať, Zayn s Liamom sa len usmievali a Louis sa rozbehol ďakovať Paulovi," vysvetľoval.
-,,To je super, aspoň nebudete až taký smutný," povzbudivo som sa usmiala ,,Narozdiel odo mňa," tíško som pridala, no Harry to začul.
-,,Už len 6 dní, maličká," smutne sa usmial.
-,,Veď viem," pokrčila som plecami.
-,,Jééé, voláš s Harrym?!" vbehla do izby bez zaklopania Alice ,,Jéééé, konečne vám dovolili psa? Aký je chutný. Ako sa volá?" vyzvedala a ja som sa len čudovala nad jej hyperaktivitou.
-,,Nejéékaš nejako moc?" rypla som do nej, no ona na mňa len fľochla pohľadom a ďalej sa venovala monitoru.
Harryho vystriedal Niall a tak som opustila priestor. Nemusím počúvať o čom sa tí dvaja rozprávajú. Z postele som si vzala pyžamo, ktoré pozostávalo zo šortiek a veľkého Harryho trička a šla som do sprchy. V tomto otrasne teplom počasí, ktoré ja neznášam, sa mi šaty celý deň lepili na telo. Bolo dusno a ono nie a nie zapršať.
-,,Alice?" vošla som do izby, keď som bola už osprchovaná, no nikto tam nebol.
Notebook ležal zaklapnutý na posteli a izba zívala prázdnotou.
-,,Al?!" vbehla som k nej do izby.
Ležala rozvalená na posteli a čítala nejakú knihu.
-,,Prečo si to už vypla?!"
-,,Bola si preč a navyše už išli spať," pokrčila plecami.
-,,Božéé," vzdychla som.
Vrátila som sa do izby a pustila sa do čítania Púštneho kvetu. Veľmi veľa dievčat mi ju doporučovalo a tak som si ju nakoniec požičala od Laury. Ako som počas uplynulého času zistila, bola síce rojko, no knihy milovala najviac na svete. Párkrát som u nej bola a mala dosť veľkú zbierku. Ponorila som sa do sveta písmenok. Cŕŕŕn, cŕŕŕn, cŕŕŕn, ozval sa môj mobil na stole a tak som sa voľky-nevoľky musela rozmotať z paplóna.
-"Čau, kočka" ozval sa v telefóne Laurin rozchichotaný hlas.
-"Dobrý večer. Čo sa deje?"
-"Aké, čo sa deje? Nemôžem ti len tak zavolať?" zasmiala sa.
-"Jasné že môžeš"
-"Okej. Tak k veci. Čo keby sme v sobotu išli na kúpalisko?"
-"Pozrime sa a vraj len tak. Ohľadom toho... Som dohodnutá s dievčatami že pôjdeme niekam na kávu" vysvetľovala som.
-"No a? Veď ich zober s nami" navrhla.
-"Ty... Naozaj myslíš, že je to dobrý nápad? Bavíme sa o priateľkách chalanov"
-"Ježíííš, chápem. Ale čo si ty o nás myslíš? Holky sú v pohode"
-"Ja fakt neviem"
-"Nicole, nebuď zlá. Viem že ti chalani chýbajú a Harry o to viac. Poď von, nech na to nemyslíš. Užijeme si dobré počasie. Prosíím?"
-"Dobre no" podvolila som sa nakoniec.
-"Stretneme sa pri kúpalisku na Londer Street, poznáš to tam?"
-"Nie, ale baby budú. Budeme tam"
-"Teším sa, láska"
-"Tak čau, ty opica" rozosmiala som sa a zložila som.

Nasledujúci deň som sa do školy celkom tešila. Veselo som si vykračovala po ulici a cestou som sa zastavila v Starbucks. Stihla som len rýchlo pozdraviť Sarah a už som utekala ďalej.
-,,Dobré ráno, slniečko," priskočila ku mne Laura počas prvej prestávky ,,Takže, ide Chloe a Jess, William, Thomas a Leroy. Môže byť?"
-,,Vieš, že mne nerobia problém" usmiala som sa a vytiahla si veci na dejepis.
-,,Okej. Už si to povedala holkám?" vyzvedala a pri lavici sa zrazu zjavila Chloe.
-,,To by aj mňa zaujímalo. Chcem ich stretnúť," milo sa usmiala.
-,,Naozaj?" spýtala som sa neveriacky.
-,,Jasné. Síce som Directionerka na život a na smrť, ale dievčatá zbožňujem. Robia chalanov šťastných a to je hlavné," ukončila svoju reč.
Prehovorila z nej konečne normálna holka.
-,,Super. Určite budú rady," usmievala som sa.
Zbytok dňa prebehol, ako zakaždým. Chalani síce boli ako z divých vajec, no pripisovala som to tomu, že o dva týždne mali byť konečne letné prázdniny.
-,,Ahoj, zlatíčko," rozbehla sa mi oproti Eleanor, keď som vyšla zo školy.
Od prekvapenia som sa zatackala a skoro sme spadli na zem. Za ňou v aute sedeli Danielle, Perrie a aj Alice.
-,,Čo tu robíte?" spýtala som sa s úsmevom a nasadla som do auta.
-,,Ideme predsa na nákupy," prehlásila Danny, akoby mi to malo dôjsť už dávno.
-,,Ale ja som unavená," namietla som, no vedela som, že to nemá význam, ešte skôr ako som dopovedala.
-,,Nemáš na výber," žmurkla na mňa Danny.
-,,Ja vás raz zabijem," oprela som sa rezignovane o sedadlo a nechala, aby mi vietor z okna rozfúkaval vlasy.
Nechcite vedieť, ako ten deň dopadol. Domov som prišla okolo siedmej večer, uťahaná ako fúrik. Tašku som mala plnú na prasknutie. Kúpila som si nové plavky, pretože tie moje staré už volali po obmene. Tenké rifľové šortky mi padli do oka a vedela som, že ich musím mať. Zopár jednoduchých bezrukávových tričiek a z donútenia Perrie aj kvetované maxi šaty s chutným klobúčikom.
-,,Som mŕtva," zastonala som, keď mi do izby prišla mama.
-,,Ani sa ti nečudujem," zasmiala sa a prisadla si ku mne na posteľ ,,No ukáž čo si si kúpila," začala sa prehrabávať v taškách až nakoniec vytiahla spomínané šaty.
-,,Toto je pekné. Ty si si kúpila šaty?" spýtala sa prekvapene.
-,,Z donútenia. Ale teraz ako sa na ne pozerám... sú pekné," pousmiala som sa a chytila som ich do ruky.
Látka jemná ako pavučina a kvetinové ornamenty.
-,,Sú," prikývla ,,Nechoď neskoro spať, aby si zajtra nebola unavená," pohladila ma po vlasoch.
-,,Dobrú noc," povedala som a chvíľu na to som sa prezliekla do pyžama a vyčerpaná som zaspala.

Vždy buď sama sebou! 58

5. února 2013 v 20:54 | Adminka;))xx
-,,Tak? Kam vyrazíme?" spýtala sa Danny keď sme vyšli pred letisko.
-,,Holky, ja fakt nemám náladu na nejakú párty," obšívala som sa, vďaka čomu som si vyslúžila súcitné pohľady.
-,,Klídek Nicole, to len po prvý raz to tak bolí," objala ma El tými jej chudulinkými rukami okolo pliec.
-,,Ja sa nehádam, ale nemyslím, že mi niečo takéto napraví náladu. Aspoň nie dnes," vysvetľovala som.
-,,Okej, ty nádhera, nútiť ťa nemôžeme," smutne sa usmiala Danny a priskočila k Perrie ,,A čo ty, kočka? Ideme na nejaké dobré mojito?" provokatívne dvihla obočie a na tvári Perrie sa zjavil úsmev.
-,,Prečo nie," pokrčila plecami ,,Fakt nejdeš s nami?" prosebne na mňa pozrela, no opäť som pokrútila hlavou ,,Škoda no, pôjdeš pešo alebo si objednáme taxík?"
-,,Chcem sa prejsť," usmiala som sa a každú jednu z nich som objala.
-,,Love you," zakričali so smiechom a nasadli do privolaného taxíku.
Ak to takto bude vždy, to nech si ma radšej pribalí do príručnej tašky!, pomyslela som si, keď som sa prechádzala mestom s náladou dosť naprd.
Nezlepšil to ani fakt, že sa pri mne zastavili nejaké dve dievčatá a spýtali sa, či už chalani odišli.
-,,Už hej," odvetila som im s úsmevom, i keď som mala chuť plakať.
-,,Veď za chvíľu budú späť, nebuď smutná," usmiali sa a odkráčali.
Fanúšičky alebo fanúšikov chalanov som mala rada. Vďaka nim sú tam, kde sú. A sú milí aj ku mne, to je hlavné.
Tých pár prvých týždňov bolelo, ale potom to ustalo a teraz je to konečne fajn. Prišla som domov a prvé čo som urobila bolo, že som sa hodila na posteľ. V tom momente som zaspala.

V deň, keď chalani dorazili, sme si zavolali, no boli veľmi unavení a tak sa hovor skrátil, len na toľko, že mi povedali, čo majú v pláne. S Harrym som si volala každý deň, no vďaka časovému posunu, mojim úlohám, sa to niekedy jednoducho nedalo stíhať. Od ich odchodu prebehol týždeň aj pár dní. S dievčatami som od vtedy nebola. V škole nás zavaľovali úlohami, esejami a veľa skúškami. Väčšinu času som trávila sama zavretá v izbe alebo so mnou bola Megan. V poslednej dobe sme sa dosť zblížili. Stále sme boli iba u mňa, možno sme skočili do Nandos alebo Starbucks. Skvelo sme sa dopĺňali. Látky, ktoré nešli mne, išli jej a naopak. Bolo to prospešné obidve.
-,,Ty, Meg?" spýtala som sa jej jedno popoludnie, keď si robila úlohu z trigonometrie.
-,,Hm?" ani nedvihla hlavu od zošita a niečo sústredene ťukala do kalkulačky.
-,,Ako to vyzerá u vás doma? Ešte nikdy si o tom nerozprávala," prehodila som zamyslene.
Bol to fakt. Nikdy mi nehovorila o tom, ako žije, či má súrodencov, alebo akí sú jej rodičia.
-,,Viem," zašomrala.
-,,Tak? Nechcem byť zvedavá, ale zaujíma ma to," pousmiala som sa.
-,,Napäté. Také je to. Nemôžem sa dočkať, kedy odtiaľ vypadnem," povedala s, pre ňu nezvyčajnou, až agresiou v hlase.
Čakala som, či bude pokračovať. Zo skúseností sa mi vyplatilo, že počkať a byť ticho, je niekedy lepšie, ako ťahať to z človeka.
-,,Dôvod, prečo som ťa varovala, aby si sa so mnou nepriatelila, bol," zhlboka sa nadýchla ,,Že som mala pomer s nevlastným bratom"
Dych mi nachvíľu zastal, ústa sa pootvorili, bez toho, aby som mala možnosť to ovládať.
-,,Trvalo to niekoľko mesiacov, až pokým mi nedošlo, že je to hlúposť. Cez deň predstierať súrodeneckú lásku a cez noc a dni bez dozoru rodičov žiť tú skutočnú. Alebo som si aspoň myslela, že bola skutočná. Odhodlala som sa mu to povedať, no vyhrážal sa mi. Mal hnusné narážky, poznámky a rodičia začali byť podozrievaví. Tak som mala v pláne im to povedať. Keď sa dozvedel, čo chcem urobiť, bol ako..." potriasla hlavou, ,,...bol ako šialený. Vrieskal po mne, čo si o sebe myslím, kto som, že si niečo také dovolím urobiť. Že som v tom bola dobrovoľne. Och, aká malá naivná hus, tak ma nazval," povedala s pohľadom upretým do diaľky.
Z orieškovo hnedých očí jej stekali slzy zlosti, smútku, hanby? Neviem... Opakom ruky si ich obtrela.
-,,V ten večer rodičia odišli na akúsi oslavu, už ani neviem, čo to bolo. Mike prišiel domov ožratý a..." vzlykla, tak som k nej podišla a objala ju.
Hlavu si položila na moje plece.
-,,Prišiel a znásilnil ma. Samozrejme, ľudia sa to dozvedeli. Začali sa šíriť reči a rôzne hlúposti. Teraz sedí v base už takmer rok. Najhoršie je, že sa má o pár týždňov vrátiť. Atmosféra doma? Nedá sa tak vydržať! Rodičia sú obozretní, čo predo mnou povedia, potom sú nervózny, skrátka hrôza. Myslím, že mamka mi nikdy neodpustila, že som s Mikeom bola viac, než len nevlastná sestra"
Nevedela som čo povedať, čo urobiť a tak som tam len sedela a objímala ju okolo ramien.
-,,Hocikedy... Meg, počúvaš ma?! Hocikedy ku mne môžeš prísť a ty to vieš," hľadela som jej do očí a ona nemo prikývla.
-,,Ďakujem Cole," pousmiala sa.
Cole, hej. Takú zvláštnu skratku mi vymyslela. Ale ľúbi sa mi. Je... iná.

-,,Čo ste dnes robili?" usmievala som sa do webcamery o pol 4 v noci, respektíve skoro ráno.
Harry mi SMS-koval, či spím a tak som sa okamžite prebrala, zapla notebook a napojila sa na Skype. Vďakabohu zaňho.
-,,Pred hodinou skončil koncert, počas dňa sme mali nejaké interview, veď vieš," zívol si.
-,,Vidím že si poriadne zničený," poznamenala som.
-,,To teda hej, ale je to v pohode. Len sa potrebujem jeden deň poriadne vyspať" chlácholivo sa usmial.
-,,Harry, zlato, nedávate si toho nejako priveľa? Pokiaľ viem, aj Liam aj Lou sú taký zničený. O Zaynovi ani nehovorím, s Perrie som sa náhodou stretla v meste a povedala, že jej skoro zaspal v telefóne"
-,,Sme na to zvyknutý, maličká. Je to súčasť našej práce," vysvetľoval.
-,,Ak vás tá práca nevyčerpá na smrť," zahundrala som.
Harry sa nervózne zasmial.
-,,Čo sa deje? Znieš... inak"
-,,Nič," pretrela som si oči ,,Veľa práce v škole, Megan má nejaké problémy a... jednoducho je toho na mňa akosi priveľa," pokrčila som plecami a zívla som.
-,,Neboj, o pár týždňov sme doma a budeme spolu. Niekam pôjdeme, dobre?" usmial sa.
-,,Kam, niekam? Asi ťa nechápem," pokrčila som obočie.
-,,Uvidíš," usmial sa popod fúzy.
-,,Ty si strašný," vzdychla som si.
-,,Ja viem a preto ma máš tak rada, že?" zasmial sa.
-,,Uhádol si. Zlato, pôjdem si ja ľahnúť, lebo zajtra v škole zaspím a to bude iný prúser"
-,,Okej, dobrú noc maličká" usmial sa a poslal mi vzdušný bozk.
-,,Ľúbim ťa," povedala som a odpojila sa.
Ikonka sa zafarbila na šedo a tak isto aj môj výhľad spred očí. Stihla so akurát zaklapnúť laptop, položiť ho na zem a ešte som sa ani poriadne nezakryla a bola som tuhá.

Vždy buď sama sebou! 57

1. února 2013 v 16:36 | Adminka;))xx
Keď sa ozvalo zazvonenie, rýchlo som vyskočil, aby som ešte nezobudil Nicole.
-,,Jedna extra veľká šunková pizza?" skontroloval chalan asi v mojom veku objednávku a ja som prikývol.
-,,Bude to šesť libier," povedal bez akejkoľvek emócie.
-,,Dík," vtlačil som mu peniaze do ruky ,,Čau," povedal som a zavrel som dvere.
Otvoril som veľkú krabicu a doslova som dostal facku. Voňala perfektne, čo zaregistroval môj prázdny žalúdok. Bolo 7 hodín, ideálny čas na večeru. Hor sa zobudiť Niki.
-,,Nicole, zlato," jemne som ju potiahol za rameno, no ona sa len pomrvila a otočila sa mi chrbtom ,,Niki!" štuchol som do nej, na čo sa predsa len otočila a zazrela na mňa ,,Objednal som nám pizzu," pokrčil som ramenami a usmieval som sa.
Zreničky sa jej trocha rozšírili a ihneď sa posadila.
-,,Keby nepovieš, ani by som nezistila, aká som hladná," uškrnula sa a načiahla sa po krabicu.
Položila ju do stredu postele a otvorila. Izbu okamžite zaplnila vôňa pizze.
-,,Au," sykla, keď si popálila prst na horúcom paradajkovom pretlaku.
-,,Ukáž," pokynul som jej a zblízka sa pozrel na prst.
Pomaly ale iste sa jej robil malý pľuzgier.
-,,Kde máte leukoplasty?" spýtal som sa a už aj som sa dvíhal z postele.
-,,Čo si blázon? Veď je to len pľuzgier," rozosmiala sa Nicole.
-,,Dobre no," vyplazil som jej jazyk ,,Vidíš ako sa starám?" samoľúbo a možno len trocha namyslene som sa usmial, za čo som si vyslúžil štuchanec.
Nicole:
Natiahla som sa po pizzu, no prst sa mi zaboril do horúcej paradajkovej omáčky.
-,,Au!" sykla som a automaticky som si strčila prst do úst.
-,,Ukáž," povedal mi Harry a obzeral si prst ako nejaký vedec.
Keď sa ihneď začal dvíhať z postele s otázkou, kde máme leukoplasty.
-,,Čo si blázon? Veď je to len pľuzgier," rozosmiala som sa.
-,,Dobre no," vyplazil jazyk ,,Vidíš ako sa starám?" spýtal sa a namyslene sa usmial.
-,,No len aby ti do toho nosa nenapršalo," štuchla som ho a usmiala som sa.
Neskôr, keď sme ležali, najedení do popuku (a to tam ešte štvrťka pizze bola), som opäť rozmýšľala nad nadchádzajúcim rozlúčením. Myšlienky mi neustále ubiehali niekam ďaleko a často som musela poprosiť Harryho, aby zopakoval čo povedal. Párkrát ma dokonca upozornil, že som duchom neprítomná.
-,,Prepáč," oprela som si čelo o jeho hruď a vzdychla som si ,,Vkuse myslím na to turné," ani som nestihla dohovoriť a Harry mi priložil prst na ústa.
-,,Nemysli na to, vravím ti," hladil ma po vlasoch ,,Vlastne, v júli by si mohla priletieť za nami," navrhol s úsmevom a oči mu žiarili ako vianočný stromček.
-,,Harry, mama ma nepustí, ver tomu," pokrútila som hlavou.
A ak mám byť úprimná, ani som sa do toho tak nehrnula. Fanynky v USA sú o trošku viac... ehm... zbrklé, ako tie v Anglicku. Nechcela som také niečo. Je mi jasné, že sa tomu nevyhnem, ale predsa len. Nie tak skoro.
-,,Okej, veď uvidíme," nechal to tak Harry a mne sa uľavilo.
Vážne som nemala náladu to teraz riešiť. A chvíľu na to som zaspala.

Pomedzi viečka sa mi nejakým zázračným spôsobom dostalo slnečné svetlo. Opatrne som ho otvorila, no rýchlo som ho opäť zavrela. Skúsila som to druhý raz, tentoraz úspešnejšie a postavila som sa z postele, aby som popravila rolety. Na posteli ležal Harry len v tričku a v trenírkach a spotené kučery sa mu lepili na čelo. Prišla som k nemu a tak, aby som ho nezobudila, som mu ich odhrnula. Síce sa pomrvil, no zázrakom sa nezobudil. Zišla som dole do kuchyne a dala som zalievať vodu na kávu. Okno som otvorila dokorán, aby som do domu vohnala trocha ranného vzduchu. Po čase som to oľutovala a radšej som okno zavrela, keďže po včerajšej búrke bolo dosť čerstvo. Keď voda povrela, zaliala som si latte a zo stoličky som schmatla akúsi mikinu. Ako som zistila, bola Niallova. Tú voňavku by som spoznala aj v spánku. Bol tu totiž tak často s Alice, že sa to ani nedá spočítať. Sadla som si na hojdačku, ktorú sme preniesli z Holmes Chapel, kolená si pritiahla ku brade a bolo mi fajn. Len som tak hľadela do blba, hľadala v oblakoch rôzne znaky. Dvere od balkónu sa otvorili a ja som poskočila. Bola som tak opantaná tichom, že teraz by asi aj padnutie špendlíka znel ako výstrel. Harry si ku mne prisadol s čajom v ruke a usmial sa.
-,,Ako si sa vyspala?"
-,,Dobre," usmiala som sa a naklonila som sa k nemu, aby som mu dala pusu na líce ,,Ty?"
-,,Vedľa teba? Ako vždy, perfektne. Len mám trocha opuchnuté pery," sťažoval sa.
-,,Čím to bude?" zasmiala som sa a napila sa z kávy.
-,,Netuším," pousmial sa a zotrel mi fúziky ,,Takto by som si vedel predstaviť každé ráno," povedal a zahľadel sa ponad záhradu na vysoké budovy Londýna ,,S tebou," dodal a chytil ma za ruku.
Hlavu som si položila na jeho rameno a on ma pobozkal na čelo. Srdce aj hlava s ním na plnej čiare súhlasili.

O týždeň
-,,Niall, pohni zadkom!" kričal Liam na Nialla, keď sme stáli ráno pred domom chalanov.
-,,Ale veď už idem!" ozval sa vzápätí Niallov krik a priletel ako veľká voda s ešte väčším batohom.
-,,To čo tam máš? Celý dom?" uškrnula som sa, pretože tak naozaj vyzeral.
-,,Do kufra sa nezmestilo všetko," pokrčil plecami.
Chalani dobaľovali, zbierali, kričali, boli nervózni... Skrátka robili všetko, čo robia pred odletom na turné. Stála som bokom, ruky založené na hrudi a v hrdle obrovská guča. Vedľa mňa stála El aj Danny a sledovali, ako sa ich milovaní doberajú a balia.
-,,No tak, veď neodlietame na 3 roky," pousmial sa na nás Zayn.
Len som mykla plecom. Mala som pocit, že ak čo i len trošku otvorím ústa, rozplačem sa. Pera sa mi triasla temer tak, že som sa bála, že niekde zaznamenajú zemetrasenie. Alice prišla so mnou a stála presne na druhom konci terasy. Rovnako založené ruky, no aspoň s úsmevom. Z domu konečne vyšiel Harry a ťahal za sebou veľký kufor. Keď však zbadal môj výraz, razom ku mne priskočil a zovrel ma v náručí.
-,,Harry," zamumlala som a odtláčala som ho.
-,,Hm?" pozrel na mňa prekvapene.
-,,Nerob to, lebo sa rozplačem," vytisla som zo seba a tak odo mňa dostúpil.
Postupne sa naložili všetky veci a na dvoch autách sme sa všetci vybrali na letisko. V aute bolo ticho, každý ponorení do vlastných myšlienok. Všetky páry si užívali posledné spoločné chvíle. El bola schúlená na Louisovom pleci, Danny zase v Liamovom náručí. Jedno, čo som nečakala, bola aj Perrie. Musela som to zistiť až z novín, že sú oni dvaja spolu. Zayn odo mňa dostal taký výprask, že ledva dýchal. Temer som ho ušteklila k smrti. Môj názor na Perrie? Malá bábika. Bola fakt drobnučká, s krásnymi veľkými očami a rovnými zubami. Kvôli kapele chodila na verejnosti väčšinou namaľovaná silnejšie, než je potrebné a preto ju strašne veľa ľudí odcudzovalo. Normálne mi jej bolo ľúto, že ju neprijali s takým pokojom, ako mňa. Dohodli sme sa, že počas toho, ako budú chalani preč, budeme čo najviac spolu. Všetky holky. Tešila som sa na to, no stále tam bolo to ale. Dorazili sme na letisko, kde už bolo nastúpených pár fotografov a žhavilo foťáky. Prešli sme okolo nich bez povšimnutia a okamžite sme si to zamierili k sedadlám. Kufre a všetky veci sa odovzdali na pás. Keď sa celým letiskom ozvalo:
-,,Cestujúci do New Yorku, brána G6 sa otvára o necelých 10 minút. Opakujem, posledných 10 minút"
Na Harryho som vrhla pološialený pohľad. Vošla som do jeho obrovského náručia a celkom som sa v ňom stratila.
-,,Budeš mi chýbať," mumlala som ako zmyslov zbavená a nechcela som ho pustiť.
-,,Vieš že aj ty mne, maličká," pobozkal ma na vrch hlavy a odtiahol si ma, aby sa mi mohol pozrieť do očí ,,Veľmi mi budeš chýbať," dodal a ja som to nevydržala.
Slzy vytryskli ako vodopád. Objímala som si ramená, pretože mikinu som si zabudla v dome u chalanov. Keď si Harry uvedomil, že sa trasiem, zvliekol si tú svoju a obliekol mi ju. Ruky som prestrčila cez dlhokánske rukávy a zhlboka som sa nadýchla jeho vône.
-,,Cestujúci smerom do New Yorku, brána G6 je otvorená. Prosím, dostavte sa na check-in. Brána G6 je otvorená!"
Posledný krát som sa s Harrym objala a pobozkala som ho. Nechcela som cítiť v tom bozku to, čo som cítila. Zúfalstvo a smútok. Danny a El lúčenie zvládali podstatne lepšie, keďže ho už mali veľakrát za sebou. Alice vedľa mňa slzila tiež a Perrie tam len stála, bledá, hryzúca si peru.
-,,Ľúbim ťa, pamätaj si to," pošepol mi Harry do ucha ,,Zavolám ti, keď dorazíme," usmial sa a vzal si svoj batoh.
-,,Chalani, pohnite, lebo to zmeškáme!" vyštekol nervózny Paul a smerom k nám sa usmial.
Prišli ku mne aj ostatné holky a posledný krát sme chalanom zakývali. Potom zmizli za stenou. A mne na nasledujúcich pár hodín zmizol úsmev z tváre.

Vždy buď sama sebou! 56

27. ledna 2013 v 17:14 | Adminka;))xx
Od môjho 2 týždňového väzenia ubehli skoro 2 mesiace. S Megan som sa snažila tráviť čo najviac času, no skĺbiť to s učením, Harrym a chalanmi, bolo čoraz ťažšie. Sťažoval to najmä fakt, že chalani odchádzajú na 2 mesiace na turné do Ameriky. Teraz je začiatok júna, čiže letia o týždeň. Uprostred augusta priletia na 2 týždne domov, aby mohli zase v novembri ísť na európske turné. Snažíme sa na to s Harrym nemyslieť a užívať si chvíle spolu. Tak ako práve teraz. Ležali sme u nás na záhrade pod slnečníkom a z hudby sa potichu ozýval Bon Jovi. Slnko neuveriteľne hrialo, no pod slnečníkom bolo príjemne teplo. Mamka odišla za nejakým domom do Holmes Chapel, takže sme mali prakticky voľný byt. Na obed sme spolu s Alice pripravili kura a rôzne šaláty, upiekli sa hranolky a o 1 došli chalani. Sedeli sme za veľkým stolom ako rodina, prekrikovali sa, každý sa snažil uchmatnúť čo najviac jedla. Potom sme všetko spoločne poupratovali, poumývali a chalani sa o 3 odkotúľali naspäť domov aj s Alice. Harry so mnou ostal doma, aby sme mali spoločný deň.
-,,Harry?" spýtala som sa ho, ležiac mu pod ramenom.
-,,Hm?" zdvihol ku mne hlavu a palcom mi jemne prechádzal po krížoch.
-,,Čo robíte, keď máte na turné voľno?"
-,,To je rôzne," usmial sa ,,Väčšinou, keď máme medzi koncertmi len deň, tak sme zväčša v hoteli, hráme Xbox. Proste blbneme, ale tak, aby sme na druhý deň neboli mŕtvy. Keď máme viac času, zvykneme sa prejsť po meste, čo najviac v tajnosti, alebo si urobíme malý výlet. No a občas si vyjdeme do baru," uškrnul sa.
Nadvihla som sa na rukách a pozrela sa naňho.
-,,Aha," zamrmlala som a klesla som naspäť na deku.
-,,Nicole?" nechápavo na mňa hľadel ,,Čo sa deje?"
-,,Nič, veď som sa len pýtala, čo robíte," pokrútila som hlavou a Harry sa v tom momente posadil.
-,,Nicole?" opýtal sa opäť a ja som odvrátila zrak.
Pravdou bolo, že ma už dlho trápi, čo bude, keď odíde. A hociktoré dievča ho môže zbaliť a ja sa toho bojím a potom sa správam ako potrhla. Ach, bože.
-,,Často chodíte do baru?"
-,,Ani nie," pokrčil plecami ,,Nicole, haló, nerob zo mňa blbca"
-,,Ja len, že tam bude veľa pekných, povoľných dievčat, vieš... Staršie, mladšie, bude ich veľa a ja budem trčať tu," vzdychla som si.
Harry sa uvoľnene zasmial a pohladil ma po líci.
-,,Tak toto ťa trápi? Ty môj blázonko," zasmial sa znova a ľahol si naspäť ku mne.
Moc ma však neupokojil.
-,,Zlato no tak," zamrnčal Harry a prinútil ma dvihnúť zrak zo zeme ,,Ty si moja jediná, ľúbim ťa a tým pádom pre mňa žiadna iná neexistuje!" povedal rozhodne a pobozkal ma na nos.
A presne toto som potrebovala. Cítiť a počuť, že to myslí vážne. Nie len, že sa zasmeje a mávne rukou.
-,,Prepáč, som z toho na nervy," vzdychla som si ,,Nebudeme spolu 2 mesiace a potom opäť. Neznášam dobre rozlúčky a zmätkujem," vysvetľovala som, na čo ma Harry objal.
-,,Neboj sa, maličká," povzbudzujúco sa usmial "Nejako to spolu zvládneme"
Prikývla som a zavŕtala som sa do jeho náručia. Z rádia zazneli tóny ďalšej skladby, ktoré Harry spoznal a začal spievať spolu s rádiom.
-,,And I can´t stop loving you... Even try, I'll always be here by your side..." usmievala som sa, pritisnutá na Harryho hruď.
-,,Ostaň tu dnes spať," navrhla som Harrymu.
A premohla ma pravdivosť mojich slov. Dnešný večer chcem byť s Harrym. Fyzicky, psychicky, ako sa len dá.
-,,Môžem?" usmial sa Harry.
-,,Práve som to povedala," štuchla som doňho.
A v tom momente na slnečník dopadli prvé kvapky. Pribúdali ďalšie a ďalšie a vydávali klopkavý zvuk.
-,,Niečo to muselo pokaziť," vzdychla som si a rozosmiala som sa.
Posadila som sa a následne som sa postavila von do dažďa.
-,,Pokaziť? Vyzeráš viac ako spokojne," smial sa Harry a rozbehol sa ku mne.
Oblapil ma okolo pásu a spoločne sme sa roztancovali ako malé deti. Bosé nohy sa mi zabárali do mokrej trávy a postupne som ich mala špinavé aj od hliny. Kvapky dažďa mi dopadali na telo a tvár a ja som sa nikdy necítila voľnejšia.
-,,Poď dovnútra, začína to vyzerať ako poriadna búrka," zakričal mi do ucha Harry, práve vo chvíli, keď sa ozval ohlušujúci hrom.
Uvedomila som si, že dážď prestal byť príjemný a osviežujúci, ale že pichá a nepríjemne šľahá. Zdvihol sa vietor a sem tam sa ozval hlasný hrom. Rozbehla som sa pre deku, zatiaľ čo Harry sa montoval so slnečníkom, ktorý nie a nie sa zložiť.
-,,Kašli na to!" zakričala som naňho, keď sa na oblohe objavil prvý blesk.
Odjakživa som mala strach z bleskov. A keďže slnečník bol kovový, dosť ma to desilo. Celý mokrý Harry prikývol a z tváre si odhrnul takmer rovné kučery. Spoločne sme vbehli dovnútra a rýchlo za sebou zatvorili dvere.
-,,To teda je," odfrkol si Harry a rýchlo sa vyzúval ,,Z toho ešte bude poriadna búrka," skonštatoval a šiel do kúpeľne, kde zo seba zvliekol tričko aj nohavice.
Stál predo mnou len v boxerkách a ja som sa aj po takmer polroku s ním nevedela vynadívať na jeho telo.
-,,No čo, priťahujem ťa?" zakrútil predo mnou zadkom a smiešne krčil obočie.
-,,Vieš čo," rozosmiala som sa a drgla doňho, ,,Radšej zalez do sprchy a osprchuj sa!"
-,,Vykonám, madam," zasalutoval a ja som za ním zavrela dvere.
Vyšla som hore do izby, kde som zo seba taktiež zvliekla mokré veci a hodila ich do lavóra. Zo skrine som si vzala suché veci a uterák a vybrala som sa do kúpeľne. Výhoda nového domu bola, že tu boli dve kúpeľne. Vo chvíli, ako je táto sa to vyslovene hodí. Nechala som na seba tiecť teplú vodu a poriadne som sa umyla. Oholiť si nohy mi tiež neprišiel ako zlý nápad. Nakoniec som sa celá utrela a obliekla si suché veci. Zišla som dole po schodoch, kde sa z kúpeľne, kde bol Harry ozýval hlasný spev.
-,,We are the champions, we are the champions!" spieval si z plného hrdla Harry.
Rozosmiala som sa a vošla som do kuchyne, že nájdem niečo pod zub. Zo skrinky som vybrala tyčinky a spod drezu som vytiahla fľašu koly.
-,,Nicole!" ozval sa Harryho hlas a tak som za ním išla.
Opatrne som otvorila dvere a našla som ho stáť uprostred kúpeľne s uterákom omotaným okolo pásu.
-,,Čo je?" spýtala som sa, snažiac sa nerozutekať sa mu do náručia.
-,,Nemám si čo dať na seba," rozhodil rukami.
-,,Aha," poškrabala som sa na hlave ,,Na to som nemyslela," pokrčila som ramenami ,,Počkaj, skúsim ti niečo nájsť," nechala som ho tam a vybehla som do izby.
Rýchlo som sa prehrabávala v skrini hľadajúc nejaké voľné veľké tričko, no bezúspešne. Potom ma však niečo napadlo. Otec sa tu pred pár dňami zastavil a doniesol mi darček zo Španielska. Veľké tričko s potlačou, ktoré som ešte ani nestihla vybaliť. Išiel tam s tetou a jej rodinou. Nerozhodne som sa postavila pred skriňu, ale bolo mi jasné, že nič na nohy mu tu nenájdem. Trenky mu budú musieť stačiť, mykla som plecami a zbehla som.
-,,Tu máš, nič lepšie som nenašla. Ale na nohy ti budú musieť stačiť trenky," usmiala som sa a hodila som mu tričko.
Ako som si všimla, trenky si už stihol dať na seba a keď na seba navliekol tričko, dielo bolo dokonané.
-,,Neskús sem ísť, kvapká ti z vlasov!" zhrozila som sa, keď sa pohol smerom k obývačke.
-,,A čo jej mám prikázať aby sa stopla?"
-,,Skús si ich vyšúchať, ty trubkoš," zasmiala som sa a zaviedla ho naspäť do kúpeľne, kde som mu sušila vlasy.
Keď ich už nemal také mokré, vzala som fén a pustila sa do roboty.
-,,Bože, máš tak veľa vlasov," odfúkla som si a prehádzala mu rukou pomedzi kučery.
-,,Ktoré ma robia tak veľmi atraktívnym chlapcom, že?" rozosmial sa, za čo si odo mňa vyslúžil capnutie po hlave.
-,,No poď ty môj atraktívny chlap," dala som mu pusu a cestou do izby som zobrala tyčinky a kolu.
-,,Nepozrieme si nejaký film?" spýtal sa Harry a už sa pustil do prehrabávania mojej zbierky DVD-čiek.
Polovicu sem priniesol on, keďže voľné víkendy trávil zväčša u mňa.
-,,Videla si Tiene Toskánska?" spýtal sa so zdvihnutým obočím a v ruke držal akési DVD-čko.
-,,Nie," pokrútila som záporne hlavou a Harry to zapol.
Usalašila som sa na posteľ a oprela sa o stenu. Po chvíľke sa ku mne prišuchtal Harry, odtiahol ma, aby mi okolo ramien vedel dať ruku. Keď hlavný hrdina začal opisovať dievča, ktoré miluje, cítila som, ako mi Harry jemne hladí chrbát. Pozrela som naňho a ucítila akýsi elektrický prúd, ktorý mnou prešiel. Sedeli sme takto veľa krát, no nikdy to nebolo takéto... iné.
-,,Vlasy jemne vejúce vo vánku farby medoviny, sa krútili okolo nádhernej tváre. Oči mala tajomné, no opatrné. Rozprávali svoj vlastný príbeh, ktorý vedel prečítať len málokto. Rukou s rukavičkou si pohladila tvár. Och, byť tak tou rukavičkou a dotýkať sa jej tváre," zašepkal a zároveň ma pohladkal ma líci.
Pousmiala som sa a priblížila som sa k nemu. Opatrne, až bojazlivo som mu pritisla pery na ústa a prisunula som sa k nemu. Harry sa pousmial a chytil ma okolo pásu, aby si mi silnejšie pritiahol k telu. Nebol medzi nami žiadny priestor. Bola som len ja a on. Jemne som mu prešla jazykom po dolnej pere a on vzdychol. Ruky som mu zaplietla do vlasov a obkročmo som si naňho sadla. Keď sa prstami zachytil o lem trička, pozrel na mňa s otáznikmi v očiach. Prikývla som a nechala sa vyzliecť. Tričko z Malorky nebolo potrebné a tak letelo do stredu izby. Pomaly bozkávajúc mi krk, postupne zišiel až do priehlbinky medzi prsiami. Slastne som zaklonila hlavu a opäť sme sa začali bozkávať. Cítila som, ako mi postupne opúchajú pery a páčilo sa mi to. Keď som cítila, že sa pohráva so šnúrkou na nohaviciach, na celom tele mi prešli zimomriavky. Harry si to všimol, zasmial sa a pomaly mi zvliekol tepláky. Obkročmo som si naňho sadla, zatiaľ čo jeho pery boli všade. Zacítila som, ako sa tlak na chrbte uvoľnil a podprsenka letela preč. Ostýchavo som si pošúchala plecia a nechala sa bozkávať. Harry to očividne vycítil, pretože sa dostal na úroveň mojich očí a šepol:
-,,Si krásna, Nicole" vzhľadom k predchádzajúcim bozkom bol tento neuveriteľne sladký a jemný.
Prstami som sa mu zachytila o kraj treniek a snažila sa ich dať dole. Noha sa mi však zakrútila do paplóna a tak som pristála na Harrym. Rozosmial sa a prevliekol si boxerky cez nohy. Stále s úsmevom na perách ma jemne položil na posteľ a ľahol si nado mňa. Bála som sa, opäť som sa tak veľmi bála a pritom som po tom tak veľmi túžila. Keď sa naše telá spojili, z úst sa mi vydral vzdych. Pritiahla som si ho bližšie a nechty som mu zaryla do chrbta. Sykol, no začal ma bozkávať na krku. Dvihla som mu hlavu a pobozkala ho. Telá sa akoby súčasne začali pohybovať, nepotrebujúc nič, len toho druhého. Vedela som, že sa to blíži, no aj tak ma prekvapila intenzita. Pritisla som si tvár o Harryho priehlbinku na pleci a snažila som sa nekričať. Harry tú snahu vynaložil tiež a tak si skryl tvár do vankúša. Spokojný sám so sebou ma pobozkal a dychčajúc si ľahol vedľa mňa. Usmiala som sa a ľahla som si na jeho hruď. Cítila som, ako sa obidvaja chvejeme a tak som cez nás prehodila vankúš. Prstami som sa hrala s jeho kučerami, na čo sa zdvihol a zahľadel sa mi do očí.
-,,Ľúbim ťa, vieš to?"
-,,Viem," usmiala som sa a opäť som ho pobozkala ,,Aj ja teba," prikývla som a opäť som sa zavŕtala do perín.
Nohu som si prehodila cez tú jeho a on povedal:
-,,Ak sa teraz pohneš, zabijem ťa"
Uvoľnene som zavrela oči a dýchajúc temer zároveň s Harrym som zaspala.
Harry:
Nicole sa mi hrala s vlasmi a ja som sa cítil neskutočne fajn.
-,,Ľúbim ťa, vieš to?" spýtal som sa jej, na čo sa usmiala.
-,,Viem," pobozkala ma ,,Aj ja teba," prikývla a klesla do perín.
Cítil som, ako sa pohla a nohu si prehodila cez tú moju nohu.
-,,Ak sa teraz pohneš, zabijem ťa" varoval som ju.
Po chvíli som sa opatrne nadvihol a zistil som, že zaspala. Bola tak neskutočne krásna. Medené vlasy mala rozprestreté okolo tváre ako anjel a čelo čudne skrčené. Z druhého konca izby sa ozvalo najprv vibrovanie a potom sa ozvala skladba. Rýchlo som sa postavila nahý som prešiel k stolu, z ktorého som schmatol telefón. Na displeji blikalo Mamka a tak som to dvihol. Inokedy by som si to nedovolil. Možno ešte pri Alice a chalanoch.
-"Áno?" spýtal som sa pošepky a mobil som si vložil medzi ucho a rameno.
Zo zeme som si vzal spodky a snažil som sa nasadiť si ich bez toho, aby som spadol. Neviem prečo, ale volať s Nicolinou mamou a byť pri tom nahý? Cítil som sa neuveriteľne čudne. Keď sa mi na piaty krát podarilo strčiť nohu do otvoru, vyšiel som na chodbu.
-"Nicole?" spýtala sa prekvapene jej mama.
-"To som ja Harry, Nicole spí" vysvetlil som a oprel som sa o zábradlie pri schodoch.
-"Si u nás? No, veď to je jedno. Len som chcela, že kvôli tej búrke budem musieť prespať v Holmes Chapel. Odkáž to potom Nicole"
-"Odkážem, nebojte" uistil som ju.
-"A Harry. Nad chladničkou v skrinke sú položené nejaké libry. Objednajte si nejakú pizzu, keď tak"
Ako na povel mi zaškŕkalo v žalúdku.
-"Dobrý nápad, Rose. Ďakujem" usmial som sa a po chvíli som zložil.
Po pár dňoch ako sa sem presťahovali mi Nicolina mama povedala, že ju kľudne môžem volať Rose. Povedal som si prečo nie, aspoň to bude familiárnejšie. Zišiel som dole a zo stola som si vzal svoj telefón. Objednal som nám veľkú pizzu a vybehol som sa obliecť. Zapol som si telku a čakajúc na ňu som prepínal kanály.

Vždy buď sama sebou! 55

22. ledna 2013 v 18:30 | Adminka;))xx
Harry:
-,,Dobré ráno, vospolok!" zbehol som do kuchyne a schuti som si zívol.
Pri stole sedel Zayn s Niallom, v rukách mali noviny a chichotali sa ako malé deti.
-,,Je tam dobrý komix?" spýtal som sa so záujmom, na čo sa Niall nahlas rozosmial.
-,,Veľmi dobrý," prikývol a rehotal sa.
Tak fajn, viac sa asi nedozviem, pomyslel som si a podišiel som ku chladničke. Ako vždy, nič v nej. To je jediná nevýhoda, keď bývate s chalanmi. Ak vstanete neskôr ako Niall, nemáte šancu sa poriadne najesť. Teda, väčšinou. Našiel som ešte trochu mlieka a tak som si do misky nasypal cereálie a pustil sa do toho. Chalani sa medzitým odplazili preč, takže som si konečne mohol prečítať noviny. Obzvlášť som bol zvedavý na ten komix.
-,,Holly shit!" zanadával som, keď som si všimol "komix".
"Stratil sa mi syn Fábio!!"
"Čaká nás P.Sherman v Sydney!"
"Nechoď tam, to svetlo ťa zabije! Alebo nech ťa zabije!"
Bez slova som hľadel na bublinky s vetami, ktoré boli rozmiestnené okolo Nicole. Trošku ma možno zamrzelo, že sa opila, ale prevládli nado mnou iné pocity. Keď som hľadel na fotku, kde má na tvári taký vážny výraz, ako ešte nikdy, rozosmial som sa ako predtým Zayn a Niall. A dostal som nápad.
-"Dobré ránko, maličká" zaželal som Nicole do telefónu.
-"Dobré ráno" ozvala sa.
Jej hlas znel vážne čudne. Ako... ako po preflámovanej noci. Vnútro mi trhalo od smiechu, no udržal som sa.
-"Kde máš Fábia?" nevydržal som to nakoniec a rozosmial som sa.
V telefóne ostalo zarazené ticho, ktoré sa mi, Bože odpusť mi, páčilo.
-"A... Ako o tom vieš?" spýtala sa prekvapene, na čo som si k sebe opäť otočil noviny.
-"Z novín. Keď piješ, mala by si dávať väčší pozor" varoval som ju.
Stále som sa smial. Som hrozný priateľ, ja viem. Smial som sa na tom, aká je prekvapená že to viem. Smial som sa na tom, že sa akoby bála mojej reakcie. Smial som sa, pretože bola taká chutná.
-"Tak strašne sa za seba hanbím" vzdychla "Harry, zlato, musím ísť. Prespala som u Sarah a musím ísť domov. Nechcem vedieť, čo so mnou urobí mamka"
-"Kto je Sarah?" ostal som pre istotu prekvapený ja.
Kľudne mohla tie fotky do novín poslať ona.
-"Dievča, s ktorým som večer bola. Tá zo Starbucksu. No... To je vlastne jedno. Musím ísť. Ľúbim ťa" povedala a zložila.
Tá Sarah sa mi nejako nezdá. No keď jej verí Nicole, budem musieť aj ja. Postavil som sa od stola a šiel som do izby. Cestou som mobil hodil na sedačku, ignorujúc to, že spadol na zem. Pred izbou na mňa však skočil Niall.
-,,Poď si zahraať! No tak, nebuď padavka, poď si zahrať teníís!" hučal mi do ucha a ja som mal pocit, že asi vidím všetkých svätých.
-,,Ak mi neprestaneš pišťať do ucha, nikam nejdem!" zrúkol som naňho a zhodil som ho zo seba ,,Ak sa však zase ofučíš, že som ťa porazil, si mŕtvy!" varoval som ho a spoločne sme zišli do obývačky.
Za pár minút sme sa pustili do hry, ignorujúc celé okolie.
-,,Ty brčkavec odporný! To nie je fér!!" kričal, pri čom skoro padol na stôl.
-,,Ja som ťa varoval Nialler!" smial som sa ako zmyslov zbavený a užíval som si, keď som cítil celé svoje telo.
Odpálil som loptičku, Niall sa natiahol a definitívne sa zvalil na stôl. Myslel som, že mi pukne bránica.
-,,Nesmej sa mi!" ofučal sa a horko-ťažko vstával zo stola.
-,,Ja sa ti nesmejem!" povedal som obranne a dvihol som ruky nad hlavu.
Moja snaha tváriť sa vážne mi ako vždy nevyšla a tak som sa zvíjajúc sa v smiechu, hodil na gauč.
-,,Čaute, chalani!" ozval sa od dverí Louis a zároveň s jeho príchodom zliezli z poschodia Zayn s Liamom.
-,,Myslíte na to, na čo ja?" usmial sa Zayn a každému z nás sa zahľadel do očí.
-,,Turnááááj!" skríkli sme naraz a o program na celý deň bolo postarané.
Nicole:
-,,Ešte raz dík za všetko," otočila som sa na Sarah.
Zo stoličky som si vzala tašku a košeľu a postavila som sa do dverí.
-,,Vieš že nie je za čo. Nabudúce sa ty postaráš o mňa," uškrnula sa Sarah.
-,,To je samozrejmosť. Tak, majte sa," usmiala som sa na Sarah, na Josha som sa zamračila a zavrela som dvere.
Moja prvá cesta viedla do novinového stánku, kde som si kúpila The Sun. Tie svine sú fakt rýchle! Bože, ako sa hanbíím. Toto som robila?! Och. Prišla som domov, kde ma vo dverách čakala rozzúrená mamka.
-,,Mne fakt nerobí problém, keď prespíš u nejakej kamarátky, ak mi dáš vedieť. Ale aby si prespala u niekoho, koho poznáš 2 dni a ešte k tomu si mi to nepovedala, tak to už je moc aj na mňa. Vieš, že som tolerantná až-až, ale aj moja trpezlivosť má svoje hranice! Myslím, že zarácha na 2 týždne ti vyčistí hlavu. Z domu do školy a zo školy rovno domov, rozumela si mi?!"
-,,Áno, mami," prikývla som so zvesenou hlavou a vybrala som sa po schodoch.
Nemalo zmysel niečo hovoriť, načo aj. Musím dať vedieť Harrymu o mojom nasledujúcom programe na 2 týždne.
-"Mám domáce väzenie na 2 týždne" oznámila som bez obalu Harrymu.
-"Za to alkoholové posedenie?" spýtal sa s dobrou náladou.
V pozadí som počula akýsi krik, no ignorovala som to.
-"Za to malé alkoholové posedenie, ktoré je na titulke The Sun, ako opijáš priateľky Harryho Stylesa. Také musí matku potešiť, čo povieš?"
-"Dobre no, ja sa len pýtam" bránil sa Harry, na čo som pokrútila hlavou.
To je truľo. Stíšila som hlas a privrela som dvere na izbe.
-"Vymysleli ste niečo s Niallom a Alice?"
-"Dobre, že mi to hovoríš. Akurát je tu taká dobrá nálada a ja som sa o tom s Liamom vlastne už aj bavil. Je teraz Alice doma?"
-"Neviem, počkaj" vyšla som z izby a zastala som pri Aliciných dverách.
Spoza dverí sa ozývala Demi Lovato a tichý Alicin spev aj s gitarou.
-"Je doma. Čo mám urobiť?"
-"Pošli ju k nám. Že si si tu niečo zabudla, alebo čo ja viem. Proste niečo vymysli. My sa zatiaľ vytratíme a necháme ich samých"
-"Super nápad" zajasala som "Idem za ňou, ďakujem zlato" povedala som a zrušila som ho ,,Al?" zaklopala som jemne na dvere a otvorila ich.
Alice ležala rozčapená na posteli, na bruchu gitara a brnkala si. Zrazu ma prepadli pochybnosti, či tam pôjde.
-,,Hm?" dvihla ku mne pohľad a posadila sa.
-,,Mám zarácha. A zabudla som si u Harryho bundu. Nemôžeš mi pre ňu skočiť?"
V očiach sa jej zalesklo, no zamyslela sa.
-,,Prečo nie?" mykla plecom a zoskočila z postele ,,Hneď som tu," povedala a ja som za ňou pozerala s otvorenými ústami.
Takto rýchlo a dobrovoľne by som tam nešla ani ja. Nuž, budiš...
Niall:
-,,Ty podrazák! Dohodli sme sa, že budeš na mojej strane!" zavrčal som na Zayna, keď sa pridal k Liamovi.
-,,Prepáč kamoš," pokrčil plecami ,,Pridávam sa k silnejšej strane, aby som to mal jednoduchšie, chápeš," uškrnul sa, na čo som po ňom hodil za hŕstku pukancov.
Liam dvihol ruky a prehlásil:
-,,Ja to upratovať nebudem, aby bolo jasné!"
-,,Veď dobre, nemrnči!" zasmial som sa a vzal som do ruky ovládač.
Práve som sa napriahol na podanie, ktoré mi zmení život, pche, keď zazvonil zvonček u dverách. Harry štuchol Liama a ukázal na mňa.
-,,Niall, choď otvoriť, prosím ťa," vrhol na mňa pohľad šteniatka a tak som šiel.
Zastavil som pred dverami a otvoril som. Srdce mi skočilo až niekde do ponožky. Osoba predo mnou sa placho usmiala.
-,,Alice?" prekvapene som vydýchol, no za to tak rád, že vôbec prišla.
Zrazu som mal chuť sa prefackať. Búchať si hlavu o stenu, až kým mi nedôjde v plnej miere, aký som bol sprostý zbabelec. Fackať sa, až kým nevymyslím dostatočné ospravedlnenie, ktoré aj tak nikdy nebude dostatočné.
-,,Nicole má domáce väzenie a zabudla si tu bundu, tak som pre ňu prišla," vysvetlila mi a automaticky vošla do domu.
-,,Harry? Kde má Nicole bundu?" počul som ako sa pýta, no nepočul som odpoveď.
-,,Nemá ju tu," pokrčil plecami práve keď som vošiel do obývačky.
-,,Fajn. Tak som sa sem prehnala zbytočne," vzdychla si a chystala sa otočiť.
Všimol som si aké pohľady na mňa hádže Zayn. Pohľady typu: Ty debil! Urob to, čo chceš urobiť posledné týždne! Urob to! A ja som mal chuť zakričať: Ale veď dobre!! Stále vo mne však bola nejaká brzda. Celé mi to došlo, až keď som počul, ako sa otvárajú vchodové dvere.
-,,Alice!" vybehol som za ňou a ona na mňa prekvapene pozrela.
Neviem, či sa mi to iba zdalo, no v očiach mala aj... strach?
-,,Môžeš mi prepáčiť?" vytlačil som zo seba.
-,,Prepáčiť? A čo? Veď si nič neurobil," pokrútila smutne hlavou.
-,,Urobil! Urobil som toho veľa a vlastne nič!!" vykríkol som a keď som si všimol, ako cúvla, stiahol som sa.
Nialler, upokoj sa!
-,,Mám chuť sa prefackať za to, ako som sa k tebe zachoval. Nemal som právo. No dobre, možno som to práve mal," pokrčil som plecami, keď som si všimol, že mi chce skočiť do reči ,,Ale mal som sa ozvať. Mal som zavolať, prísť, priletieť, proste nejako presunúť ten môj veľký zadok za tebou a povedať ti, že ťa mám rád takú, aká si. Tak strašne, že ma na chvíľu vzalo, čo si mi povedala. Ešte v ten večer som to mal chuť urobiť, ale myslel som, že po tom, čo som odišiel, ma už nebudeš chcieť vidieť," vložil som si tvár do dlaní, aby nevidela, ako ma to trápi.
Ucítil som jej ruky na mojich a tak som sa na ňu pozrel. Z očí jej tiekli slzy a hľadela na mňa tými jej veľkými čokoládovými očami, ktorým tak verím.
-,,Chcela som ti zavolať, ale zároveň som ti chcela dať čas. Nechcela som ťa uháňať a tak som čakala, či sa ozveš. A keď si sa neozýval, myslela som, že sa naše priateľstvo skončilo," pokrútila hlavou a pozrela sa do zeme.
Ako veľmi ma ten obraz zabolel!
-,,To teda nie!" skočil som jej do reči ,,Naše priateľstvo nikdy neskončí, Alice. Môžeš mi prosím odpustiť, že som sa správal ako obyčajný zbabelý zbabelec?" s táákouto maličkou dušičkou som sa spýtal na to, čo ma trápilo posledné 2 týždne.
2 dlhé týždne bez Alice a jej smiechu. Bez celej Alice.
-,,Samozrejme," usmiala sa a rozplakala sa.
Zovrel som ju v náručí a položil si bradu na jej hlavu.
-,,Chýbala si mi, vieš?" usmial som sa a odtiahol som si ju od seba.
-,,Aj ty mne," smrkla a usmiala sa ,,Priatelia?" pozrela na mňa a ja som mal chuť lietať.
-,,Navždy," dal som jej pusu na čelo ,,Teraz, keď už sme v pohode, nepridáš sa? Hráme tenis a ja beznádejne prehrávam," posťažoval som sa.
Do očí sa jej vkradli iskričky a prikývla.
-,,Poďme im nakopať zadok!" súhlasila a ja som sa nahlas rozosmial.
-,,Poďme na to, drobec!" štuchol som ju do ramena.
-,,Nie som drobec," otočila sa ku mne urazene.
-,,Veď dobre, ja ťa len skúšam," žmurkol som na ňu a spolu sme šli do obývačky.
-,,Konečne!"
-,,Juchú!"
-,,No, že si sa umúdril ty kôň!" sa ozývalo obývačkou a ja som bol vyložene šťastný, ako blcha.
-,,No poďme hrať, nie?" rozhodil rukami Zayn a my sme sa pustili do hry.
Nicole:
Unudene som ležala na posteli, v rádiu mala zapnutých The Fray a netušila som, čo budem celý víkend robiť. Nakoniec som zišla z postele a z police vzala otrhanú väzbu Búrlivých výšin. Klišé, ja viem, ale tú knihu jedným slovom zbožňujem. Ľahla som si na posteľ a pustila sa do toho. Nedostala som sa ani ku koncu strany, keď mi zazvonil mobil.
-"Misia splnená" oznámil mi nadmieru spokojný Harry.
Sprvu som vôbec nechápala, o čom to hovorí, no keď mi doplo, ostala som prekvapená.
-"Ako to myslíš? To tak jednoducho?"
-"No, vlastne ani neviem. Rozprávali sa v predsieni, nepočuli sme o čom sa rozprávajú, no do obývačky došli usmiaty a vysvietení ako vianočný stromček. Teraz tu spolu sedia a hrajú tenis, komunikujú, bavia sa akoby sa nikdy nič nestalo"
Panebože tak predsa len!
-"Už som myslela, že sa takého niečoho nedočkám!" zvýskla som a začala skackať.
-"Nedôjdeš?" spýtal sa ma Harry a ja som si smutne vzdychla.
-"Domáce väzenie, pamätáš?"
-"Shit! Nijako sa to nedá obísť?"
-"Nedá. Nuž čo, je to moja chyba. Ozvem sa neskôr, ľúbim ťa. A pozdravuj chalanov"
-"Aj ja teba. Pozdravím, neboj sa. Pá"
Zložili sme a ja som si uľahčene vydýchla. Konečne bude všetko v poriadku. Na rádiu som pridala zvuk a pustila som sa do čítania. Neviem, ako dlho som čítala, no zrazu boli písmenká úplne všade a ja som sa netušiac ako ponorila do ríše snov.
 
 

Reklama