On the other Side

On the other Side 45

7. července 2012 v 13:27 | Adminka;))xx
-"Harry, no pohni si!" kričala som na neho z verandy.
-"Už idem!" zakričal naspäť.
Taxík nás čaká pred domom. Za štyri hodiny sa začína koncert Adele a my tam ešte stále nie sme! Dúfam, že prídeme neskoro a ja viem, čia to bude vina! Harry konečne vybehol von a sadli sme si do taxíka. Harry mi položil ruku na koleno. Neskutočne pekne vonia. Alebo to je ten taxikár? Nie, je to môj Harry.
-"Ang? Čo sa chystáš robiť zajtra?"
-"Ešte neviem, prečo?"
-"Vieš, ja by som mal jeden nápad, ale bude to prekvapenie.
-"Tak načo si mi to teraz povedal?! Budem nad tým rozmýšľať celý deň"
-"Hups, prepáč. Tešíš sa na tú Adele?"
-"Ako blcha!"
-"Hh, vidím. Adele je úplne skvelá," povedal Harry a pozrel sa von z okna na cestu.
Bol nádherný letný večer. Blížilo sa ku šiestej hodine. Oprela som sa o Harryho a začala rozmýšľať.
-"Vieš o tom, že keby som bola tehotná, tak by som teraz niekedy mala termín?"
-"Čo?" opýtal sa zamyslený Harry.
-"Nič, nič. To som len rozmýšľala nahlas"
-"Hh, tak fajn. Asi tak okolo ôsmej tam budeme"
-"Ok"
Na koncerte
-"Bože Harry! Toto je úžasné!" kričala som po ňom nadšene.
Sme hneď v prvej rade. Mám taký pocit, že sa jej dokážem dotknúť.
-"Asi na koncerty moc často nechodíš, čo?" opýtal sa s úsmevom.
-"Chodím, ale nie s tebou a nie do prvej rady!"
-"Vidíš, tak teraz to máš dva v jednom"
-"Milujem ťa!" zakričala som, aby som prekričala ten dav ľudí a jej úžasný hlas.
-"Aj ja teba!"
Akurát spievala moju obľúbenú pesničku od nej. Harry vie, že tú pesničku zbožňujem. Ani neviem prečo, ale podľa mňa je úžasná. Chytil ma za ruku a pozrel sa mi do očí.
-"Ang?" opýtal sa hlasno.
-"Áno?"
Niečo si vytiahol z vrecka a začal si kľakať na koleno. Zhíkla som a zakryla si ústa rukami.
-"Preboha," vyšlo zo mňa šeptom.
Bol tesne pri mne. Ľudia okolo pozerali na nás ako na bláznov.
-"Angie...je to ťažké vyjadriť slovami. Ty vieš, že nie som moc na takéto vykecávačky. Nikdy mi to nešlo a nikdy mi to ani nepôjde, ale jednu vec ti povedať musím. Si to najlepšie, čo ma v živote stretlo. Prosím ťa, vezmeš si ma?" kričal v podstate a ja som sa celá triasla. Absolútne som netušila, čo mám robiť. Jasné, že som chcela povedať áno, ale to je veľký záväzok. Na celý život. Harry na mňa uprene hľadel a začal byť neistý a nervózny.
-"Áno," povedala som napokon a pár sĺz opustilo moje oči.
Harry mi navliekol na ruku prsteň. Postavil sa a hneď ma pobozkal.
-"Bože, ja neverím," povedal neveriacky.
-"Čomu?"
-"Že budeš moja. Budem mať to najlepšie dievča na svete"
-"Ja...ja neviem, čo ti mám už povedať"
-"Nemusíš nič hovoriť, stačí ak ma pobozkáš!" povedal a mierne mi vyplazil jazyk.
Zasmiala som sa a objala som ho.
-"Nejdeme odtiaľto preč?" opýtal sa ma.
Koncert aj tak už za chvíľu končí, tak prečo nie?
-"Poďme," zakričala som a chytila ho za ruku.
Utiekli sme zadným východom pred budovu. Vonku bolo neskutočné teplo a pofukoval mierny vánok. Zastavili sme sa a pozreli sa na oblohu. Bola plná hviezd.
-"Som zvedavá, čo bude ďalej," povedala som, keď sme sa pozerali na oblohu.
-"To je vo hviezdach. Ale viem, či by mohlo byť s nami teraz," povedal Harry a chytil ma okolo pásu.
-"Noo," opýtala som sa usmiala.
-"Louis išiel dnes preč,"
-"Mhh"
-"A príde až o dva dni,"
-"Ahaaa...pokračuj," povedala som a trochu som sa zasmiala.
-"Vieš, mohli by sme...," prerušila som ho bozkom.
-"Beriem to ako áno," povedal a zasmial sa.
Chytil ma za ruku a povedal:
-"Kto bude doma prvý, dostane od druhého zmrzku"
-"Fajn," povedala som a pustila som mu ruku.
Rozutekala som sa uličkou a Harry bol tesne vedľa mňa. Tri ulice od ich domu ma chytil ako vrece zemiakov a vybehol so mnou hore schodmi až do spálne.
-"Harry! Harry, pusti ma!" kričala som na neho.
Hodil ma do postele a ľahol si vedľa mňa. Obaja sme boli riadne zadýchaní, pretože sme dosť dlho bežali.
-"Vyhrala si," povedal s hlbokým nádychom a začal ma bozkávať.
The End!

On the other Side 44

5. července 2012 v 21:22 | Adminka;))xx
O 2 mesiace, jún 2014
Náš život sa vrátil do normálnych koľají. No, ako sa to vezme. Ja som skončila so školou a presťahovala som sa tam odkiaľ som prišla. Do Holmes Chapel. Na miesto, kde to všetko začalo. Harry má momentálne koncertnú šnúru po Anglicku a dneska má prísť sem. Ideme na večeru ku jeho rodičom. Dosť sa obávam, čo sa bude diať. Dlho som ich už nevidela. Teraz už som nervózna. No kde je? Harry tu už mal byť pred hodinou. Zazvonil zvonček. Spomeň čerta a čert za dverami. Zbehla som dolu schodmi a otvorila som mu dvere. Harry položil ruku a silno ma objal. Jemne ma pri tom nadvihol a pobozkal ma. Úžasný pocit cítiť jeho pery na mojich.
-"Ahoj," pozdravila som ho milo.
-"Chýbala si mi," povedal a opäť ma pobozkal.
-"Poď dnu," povedala som mu a vošla dnu.
Harry zodvihol kufor a položil ho do predsiene. Opäť sa ku mne priblížil a silno ma ku sebe pritiahol. Vášnivo ma pobozkal.
-"Ako pán Styles, mohli by ste brzdiť"
-"Nevidel som ťa večnosť, neskutočne si mi chýbala"
-"Aj ty mne," odpovedala som mu a dala mu pusu na líce.
-"Čo keby sme sa išli prejsť?" opýtal sa ma.
-"Prečo nie? A kam?" opýtala som sa ho.
-"Mohli by sme ísť na zmrzlinu a tak. Ako kedysi. Rád by som vypol a len tak relaxoval"
-"Fajn, to mi vyhovuje. Počkaj tu teda, idem sa nachystať. Ak si hladný, tak si nájdi niečo v chladničke. Veď ty vieš, kde čo je," hovorila som mu, kým som kráčala hore schodmi.
Otvorila som skriňu a vytiahla z nej letné biele šaty s červenými bodkami, obula som si biele baleríny, rozčesala vlasy, dala do nich čelenku a mohlo sa ísť.
-"Tak môžeme?" opýtala som sa Harryho, keď som stála medzi dverami.
-"Wow," povedal užasnuto a premeral si ma "Si pekná," povedal s úsmevom.
-"Ďakujem, mohli by sme ísť?"
-"Ou, jasné," povedal a vstal od stola.
Chytil ma za ruku a kráčali sme do mesta. Harry mi rozprával ako sa mal na turné, aký to bol super pocit byť opäť na pódiu a s chalanmi. Bola som rada, že sa má dobre. Sadli sme si na našu obľúbenú lavičku v parku a jedli zmrzlinu.
-"Niečo tu máš," povedala som Harrymu.
-"Kde?" opýtal sa.
Vtedy som mu oprela zmrzlinu o jeho nos.
-"Tam," povedala som so smiechom.
-"Haha, veľmi vtipné," povedal ironicky, ale aj on sa nakoniec rozosmial.
Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Pri bozkávaní mi náročky oprel jeho nos o moju tvár.
-"Ďakujem," povedala som a utrela som si zmrzlinu z líca.
Harry mi chytil ruku a pobozkal ma naň. Prekrútila som očami a vzdychla:
-"Tá originalita"
-"Ty si s tým začala," povedal a vyplazil mi jazyk.
-"Ja som nemala takéto úmysly"
-"Ja dobre viem, že si mala"
-"Nie," povedala som a pozrela sa mu do očí.
Má také nádherné oči. Teraz som sa cítila ako keď sme boli ešte decká. On nebol slávny, ja som mala v podstate ešte normálny život.
-"Ozaj, takmer som zabudol. Niečo pre teba mám, keď budeš mať tie narodeniny"
-"Čo je to?" opýtala som sa ho.
Harry vytiahol z vrecka obálku a podal mi ju. Otvorila som ju a boli v nej dva lístky.
-"Adele?!" zvýskla som od šťastia.
Vedel, že som chcela ísť na jej koncert.
-"Tešíš sa aspoň trochu?" opýtal sa ma.
Pozrela som na neho pohľadom WTF?!
-"Ty snáď nevidíš?!" opýtala som sa ho absurdne.
-"Tak musel som sa ťa to opýtať," povedal a pobozkal ma.
-"Kedy to je?" opýtala som sa ho.
-"O tri dni"
-"Už?" opýtala som sa prekvapene.
-"No a? Veď to je v pohode dátum. Len tak mimochodom, nezabudla si na tú večeru u našich doma, že?" opýtal sa ma.
-"Nie, nie. Inak, čo si mám obliecť?"
-"Choď v tom, čo máš na sebe teraz. Si v tom neskutočne...zlatá," odmlčal sa.
Musela som sa zasmiať.
-"Takže zlatá," zhodnotila som to.
Harry sa zasmial a položil si ruku cez moje remená.
-"Veď ma poznáš"
-"Veď práve," povedala som a zasmiala sa.
Oprela som si hlavu o Harryho a chytila ho za ruku.
-"Harry?" zavolala som ho.
-"Hm?"
-"Rozmýšľala som"
-"Nad čím?"
-"Čo bude s nami? Myslím si, že si si všimol, že to nie je moc ideálne byť dva mesiace od seba, týždeň spolu a takto dookola. Ja chcem byť s tebou stále"
-"Nejako to vymyslíme, teraz na to nemysli"
-"Sa ti to povie"
-"Vážne, nemysli na to"
-"Tak fajn"
Večera
-"Mami, kde je Gemma?" opýtal sa Harry a odpil si z vody.
-"Je v Londýne"
-"Prečo?"
-"Niečo pracovné"
-"Aha, nemala tu byť aj ona?"
-"Mala, ale čo už," povedala Anne a napichla si zemiak na vidličku.
Čakala som, že večera bude prebiehať veselšie. Bola však neskutočne tichá a bez nálady. S Harrym sme sa radšej hneď pobrali domov. Anne bola nejaká divná. Nebýva taká.
-"Čo máš s mamou?" opýtala som sa ho.
-"Čo?" opýtal sa nechápavo.
-"Čo je s Anne?"
-"Jáj, neviem. AJ tebe prišla nejaká divná?"
-"Popravde áno"
-"No neviem, každopádne teraz ju neriešme. Som rád, že som s tebou konečne osamote"
-"Nehovor"
Harry sa usmial a pobozkal ma. Prišli sme ku mne domov a sadli sme si ku telke. Začali sme pozerať všetky diely Priateľov.

On the other Side 43

4. července 2012 v 16:49 | Adminka;))xx
Harry:
-"Ang! Angie!" kričal som na ňu, keď som si všimol, že je v bezvedomí.
Pridal som na rýchlosti, prešiel na pár červených, ale čert to ber. Nechal som ju v aute a utekal som do nemocnice.
-"Prosím vás, moje dievča je v aute v bezvedomí a krváca, ona je tehotná," povedal som nejakej sestre na recepcií.
-"Počkajte chvíľu, hneď tam niekoho pošlem. Choďte zatiaľ pred auto," povedala úplne kľude.
Bože, nikdy nepochopím týchto ľudí. Ako môžu byť tak kľudní?! Tu ide možno niekomu o život a oni sú úplne kľudní. Je mi tak zle. Tuším tu za chvíľu odpadnem. Neskutočne sa o ňu bojím. Dúfam, že bude všetko v poriadku. Ak by sa jej niečo stalo, tak to neprežijem. Prešiel som ku autu. Tesne za mnou išli nejaký doktori s vozíkom. Musel som sa oprieť o lampu, aby som nestratil rovnováhu. Stále dookola niečo rozprávali, ale ja som ich absolútne nedokázal vnímať. Odviezli ju na sálu a ja som ich nasledoval. Bol som úplne mimo. Nedokázal som robiť nič iné, iba sedieť na zemi a pozerať sa do bielej steny. Ešte nikdy som sa takto zle necítil. Bojím sa. Prvýkrát v živote môžem skutočne povedať, že sa o niekoho bojím. Z dverí vyšiel doktor.
-"Prosím vás, čo je s ňou?" opýtal som sa hneď, keď som ho uvidel.
-"Ona je v poriadku"
-"A dieťa?" opýtal som sa.
Doktor bol ticho. Myslím, že je to jasná odpoveď. Zostal som ako zamrznutý.
-"Čo sa stalo?" opýtal som sa.
-"Viete, ako to povedať. Kvôli zdravotnému stavu vašej priateľky sme jej museli dieťa odobrať. Je to veľmi ťažko vysvetliť, ale jednoducho ju zabíjalo. Buď by zomrela ona alebo dieťa. Obaja by neprežili"
Posadil som sa opäť na zem a hlavu som si položil na kolená. Snažil som sa ustáliť si dych a upokojiť sa, aby som sa nerozplakal. Síce som s tým dieťaťom nemal nič spoločné, keďže som bol zavretý, ale aj tak som ku nemu niečo cítil. Bolo moje. Moje dieťa. Som zvedavý, čo sa stane s Ang. Ona je veľmi slabá povaha. Dúfam, že sa z toho nezrúti. Musím pre ňu niečo vymyslieť, aby sme na toto všetko rýchlo pozabúdali.

Ang:
Ležala som na posteli so zavretými očami. Niekto ma hladkal po vlasoch a držal za ruku. Vedela som, že to bol Harry. Jeho spoznám vždy. Cítim sa hrozne. Ako keby po mne prešlo milión tankov. Nezvládam otvoriť ani oči. Cítim sa úplne prázdna. Čo sa vlastne stalo? Včera večer...krvácala som a Harry ma viezol do nemocnice. Bábo! Skríkla som v duchu a chytila sa za brucho. Nič som tam nemala. Prudko som sa posadila a skríkla:
-"Kde je?!"
Harry sa strhol zo spánku. Začala som plakať. Keď sa spamätal, tak ma hneď objal. Oľutovala som to prudké vstanie. Všetko ma bolí ešte viac.
-"Čo sa stalo?" opýtala som sa ho s plačom.
-"Ang...oni ti ho museli zobrať"
-"Ale žije, nie?"
Mlčky pokrútil hlavou. Rozplakala som sa ešte viac a úplne som padla na Harryho. Nevládala som udržať ani svoje telo. Harry ma pobozkal do vlasov.
-"Ja som ho chcela," povedala som potichu.
-"Neboj sa, budeme mať ešte veľa detí. Koľko len chceš," zašepkal mi do ucha.
-"Mh," naznačila som áno "Prečo ja musím mať vždy také šťastie," povedala som ironicky "Čo som komu v živote urobila?"
-"Mohlo sa to stať úplne každému, to nie je tvoja vina," povedal mi a neustále ma hladkal.
-"Čo budeme robiť?" opýtala som sa ho.
Fakt neviem, ako bude vyzerať môj život teraz. Harry sa vráti do kapely, médiami to o chvíľu všetko prehrmí, ja sa už na školu vrátiť nemôžem, pretože som sa dohodla len na tom jednom semestri, čo budem robiť? Nájdem si niekde prácu? Čo bude so mnou? S nami?
-"Neviem," povedal Harry "Nejako to len už bude," dodal.
-"Máme na výber?" opýtala som sa ho.
-"Nie. Pozri sa na to takto. Mňa pustili z väzenia, ty sa môžeš vrátiť na školu, život nám dal druhú šancu na nový, lepší život. Ja túto šancu rozhodne nepremrhám. Nechcem už nič stratiť, hlavne nie teba"

On the other Side 42

2. července 2012 v 22:41 | Adminka;))xx
-"Nie!" vykríkla som absurdne "Bože môj, ver mi! Čo si o mne myslíš?!" nakričala som na neho.
-"Dozviem sa, kto je ten Eric?"
-"Eric je môj kamarát z Austrálie a nikdy som s ním nič nemala. Iba sme si pred pár dňami vyšli von a to je všetko. Ty si fakt myslíš, že JA by som ťa podvádzala?!"
-"Ja...ja neviem, nechajme to tak"
-"Nie nenecháme to tak! Povedz mi, či si to o mne myslíš!"
-"Nie Ang!" zakričal na mňa.
-"Čiže áno," povedala som naozaj dotknuto.
Vždy viem keď klame a teraz mi klame. Pustila som jeho ruku a otočila som sa mu chrbtom.
-"Ang, prepáč," povedal previnilo.
-"Ospravedlnenie sa neprijíma. Ty si mi neveril!" zdôraznila som podrobne celu vetu.
Harry si vzdychol a otočil sa odo mňa. Pekne sa nám to začína. Vtrhli sme do nášho domu.
-"Lebo ty ma vôbec nepoznáš a myslíš si o mne, že som nejaká štetka!" kričala som na neho ironicky.
-"Tak tu ste!" povedal nadšený Louis, ktorý stál na schodoch.
-"Nie, to si nemyslím! Ale ako som mal vedieť, keď som ťa nevidel pol roka! Netušil som, čo tam vonku robíš!"
-"A babka na trhu ti nepovedala o ničom?!" povedala som s výčitkou a pozerala sa pri tom na Louisa.
-"Čo sa tu deje?" opýtal sa zmätený Louis.
-"Harry si myslí, že by som ho dokázala podvádzať! A ty ešte dobre vieš o čo ide!"
-"Ja som mu to musel povedať! Je to môj najlepší kamarát!"
-"Viete čo?! Obaja! Ja som s vami skončila! Dajte mi v najbližšej dobe pokoj!" zakričala som na nich a pobrala sa do svojej izby a zamkla sa tam.
Ľahla som si na posteľ a rozplakala som sa. Takto som si to nepredstavovala. Myslela som si, že to bude iné. Nie, že začneme hneď hádkou kvôli človeku, s ktorým som nikdy nič nemala. Erica neskutočne ľutujem. Viem, aké je to stáť o niekoho, kto o vás nestojí. Nie, že o neho nestojím, ale medzi nami nikdy nebude nič viac ako kamarátstvo. Začula som klopkanie na dvere.
-"Ang, prosím ťa, nemyslel som to tak. Prepáč, ale ty vieš, že ja som žiarlivý"
Nahlas som si vzdychla. Stavím sa, že to počul aj on. Neznášam sa. Najradšej by som ho nenávidela, ale ja to nedokážem. Nedokážem sa na neho dlho hnevať. Vstala som a otvorila som mu dvere. Harry spravil neistý krok dnu a zatvoril za sebou dvere. Pristúpil ku mne bližšie a pevno ma objal.
-"Nechcel som, prepáč. Prosím ťa, zabudnime na to. Nechcem, aby sme sa hádali"
-"Ani ja," povedala som potichu.
Harry mi zdvihol bradu a pobozkal ma. Položila som si hlavu na jeho rameno a rozmýšľala, čo bude ďalej. Každopádne, musím si ísť ľahnúť, lebo mi je zasa zle.
-"Je ti niečo?" opýtal sa ma.
-"Len ma bolí hlava a je mi tak nejako divno. Keď si na chvíľu ľahnem, tak ma to prejde"
-"Si si istá?"
-"Áno, Harry. Už som si na to stihla zvyknúť"
-"Tak fajn," povedal a priľahol si ku mne.
Objala som ho ako vankúš a zatvorila oči. Za pár minút som už spala.
Zobudila som sa na divné kŕče v bruchu. Ťažko som sa posadila a chytila sa za brucho. Niečo mi tu nesedí. Pozrela som sa na Harryho, ktorý vedľa mňa sladko spal. Zobudila som ho.
-"Harry, prosím ťa vstávaj"
-"Hm," zamrmlal.
-"Prosím ťa, je mi nejako zle"
Harry sa posadil a rozsvietil svetlo.
-"Ako moc?" opýtal sa.
-"Auu! Tak dosť," povedala som ťažko.
-"Môžeš sa postaviť? Ideme do nemocnice" postavila som sa a Harry zostal bez slov.
-"Čo je?" opýtala som sa.
-"Otoč sa," povedal a ja som sa otočila ku zrkadlu.
Na nohaviciach som mala veľký krvavý fľak.
-"Preboha!" zvrieskla som.
Harry vzal do ruky mobil a vytáčal nejaké číslo.
-"Mami?" ozval sa, keď zdvihla.
-"Čo je? Prečo voláš o druhej ráno?" pýtala sa ospalo.
-"Mami, Ang...ona krváca, no ona je tehotná. Čo mám robiť?"
-"Čože?!" skríkla v šoku z toho, že som tehotná "Tak...tak zober ju do nemocnice. Neviem nad čím rozmýšľaš"
-"Ok, ahoj," zrušil ju a obliekol si rifle.
-"Harry, ja sa bojím," hovorila som s plačom.
-"To bude dobre," povedal, keď si obliekol tričko.
Mal ho ešte aj naruby. Nemôžem spraviť ani krok. Úplne všetko ma bolí a mám taký pocit, že za chvíľu vo mne niečo vybuchne.
-"Poď," povedal a zdvihol ma.
Utekal so mnou do Louisovej izby.
-"Louis, ideme do nemocnice!" oznámil krikom a šiel do jeho auta.
Postavil ma na nohy a dal podo mňa deku, čo nosil v aute. Sadla som si a Harry naštartoval. Viezli sme sa. Zastali sme na križovatke...a viac si už nepamätám.

On the other Side 41

30. června 2012 v 23:11 | Adminka;))xx
Stála som pri nejakom sklade v priemyselnej časti Londýna. V ruke som zvierala Harryho náhrdelník a v duchu som sa modlila, aby sa mi nič nestalo. Srdce mi bilo ako o závod a kolená sa mi úplne triasli. Spoza rohu zrazu vyšli tri osoby. Dvaja muži a jedna žena. Približovali sa ku mne.
-"Tak máš to?" opýtala sa má tá žena, keď prišli ku mne.
-"Mám," odpovedala som jednoducho.
-"Tak dáš nám to, či tu budeš naďalej takto stáť?" opýtala sa sarkasticky.
Váhavo som jej podala Harryho prívesok. Schmatla ho do ruky a podala ho mužovi po jej pravici. Otvoril ho a bolo v ňom niečo veľmi malé zabalené do čierneho igelitu.
-"Dobre, už môžeš ísť," povedal chladne.
Nič som mu nepovedala, iba som sa otočila a kráčala von z ulice. V duchu som rátala do desať. Presne keď som vyšla von z ulice tak som začula veľký rachot a krik ľudí. Louis ma čakal v aute. Hneď som tam nastúpila.
-"Si v poriadku?" opýtal sa ma.
-"Čo teraz?"
-"My už nemusíme robiť nič. Oni to nejako vyriešia. Rozprával som sa s Harryho právnikom a vysvitlo z toho to, že do mesiaca by mohol byť vonku. To je dobré, či?" opýtal sa.
-"Louis, ja sa bojím"
-"Čoho?"
-"Ako podľa teba zoberie toto," ukázala som na svoje už dosť veľké brucho "Za tri mesiace mám už termín. To nie je sranda," povedala som mu.
-"Neboj sa. Všetko dopadne dobre"
-"Len aby Louis," povedala som výhražne.
Louis ma odviezol domov, kde na mňa čakala nič netušiaca mama.
-"Ahoj, tak máte to?" opýtala sa.
Netušila som, čo máme mať.
-"Jasné teta," povedal Louis a položil na stôl tašku s nákupom.
Aha, pekná kamufláž. Ja sa tu zahrávam s kriminálom a ona si myslí, že som bola na nákupe.
O mesiac
Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila som z taxíka. Stála som pri zadnom východe väznice. Neskutočne sa bojím. Som tak nervózna, že sa asi za chvíľu povraciam. Dvere sa otvorili a vyšiel z nich Harry s jednou igelitkou oblečenia. Keď som ho uvidela, tak sa mi podlomili kolená a zrýchlil sa mi aj dych. Keď ma uvidel, tak zrýchlil krok, v podstate utekal za mnou. Hneď ma objal. Vyzeral, že si ten malý detail vôbec nevšimol. Aspoň zo začiatku. Zacítila som, že zostal zaskočený. Pozrel sa mi do očí.
-"Harry...ja...ja ti to vysvetlím," povedala som ťažko.
Chytil mi tvár do rúk a pobozkal ma. Opäť ma silno zovrel v jeho objatí a položil si hlavu na moje rameno. Zašepkal mi:
-"Milujem ťa. Nevieš si predstaviť, ako si mi chýbala"
Bola som totálne šokovaná. Myslela som si, že bude nahnevaný.
-"Ty sa nehneváš?" opýtala som sa zaskočene.
-"Mal by som sa? Mal by som sa hnevať za niečo, za čo môžem ja? Je to moja vina, všetko je moja vina," hovoril s výčitkami svedomia.
-"Vedel si o tom?"
-"Louis sa mi o tom jemne zmienil"
-"Nemala som mu veriť," povedala som dotknuto.
-"Zlato, to, že je Louis horší než babka na trhu si mohla zistiť už dávnejšie"
-"Hh, ale aj tak. Ja som mu verila"
-"Ang, prečo si mi to nechcela povedať?"
-"Ja ani neviem, proste nechcela som," povedala som podráždene.
-"Dobre, je to v pohode. Môžeme ísť konečne domov?" opýtal sa ma a ešte raz ma pobozkal.
-"Môžeme"
Nastúpili sme do taxíka. Harry ma celý čas držal za ruku a hral sa s mojimi prstami. Vtedy mi zazvonil telefón. Bol to Eric.
-"Áno Eric?" opýtala som sa.
-"Ang, prosím ťa...príď za mnou. Ja ťa potrebujem, milujem ťa," hovoril opito.
-"Kto je Eric?" opýtal sa Harry žiarlivo, keď ho počul "Už si si našla za mňa náhradu?!" opýtal sa s výčitkou a raneno.
-"Nie!" vykríkla som absurdne.

On the other Side 40

28. června 2012 v 14:16 | Adminka;))xx
Zabuchla som dvere a zamkla ich. Lucy na mňa nechápavo pozerala.
-"Čo sa deje?"
-"Nič, pre istotu," povedala som nervózne a sadla som si na posteľ.
Prezliekla som sa do pyžama a pozrela sa ešte raz na mobil. Prečítala som si sms-ku od Louisa. Vstala som z postele a rozhodla sa, že mu zavolám. Odišla som do kuchynky a sadla si tam na stoličku.
-"Prosím?" ozval sa do telefónu.
-"To som ja Ang, ahoj Lou. Čo sa deje? Fakt sa začínam báť," povedala som vystrašene.
-"Nemáš sa čoho báť, ak nikdy nikam nepôjdeš SAMA! Nechcem ti to tu teraz rozprávať cez telefón, tak sa radšej zajtra stretneme. Inak myslím si, že by bolo dobre, keby si sa presťahovala ku mne. Bude to bezpečnejšie. Aspoň na nejaký čas. Všetko ti zajtra vysvetlím, teraz choď spať, nech si oddýchnutá. Zajtra pre teba o ôsmej prídem," hovoril v kuse Louis.
-"Dobre," povedala som nie dvakrát nadšene, pretože som chcela vedieť, o čo ide.
-"Fajn, tak ahoj," pozdravil ma a položil.
Vrátila som sa do izby a hneď som si ľahla. Moc sa mi nedalo spať, pretože Lucy sa učila a ja nemôžem spať inak iba na chrbte. A tak ja veru spať neviem. Neviem akým zázrakom sa mi napokon podarilo zaspať.

-"Tak Louis, môžeš mi už konečne povedať, čo sa deje?!" opýtala som sa nervózne, keď sme vošli do jeho domu.
-"Poď do obývačky," povedal ako keby ma ani nepočul.
Odišla som teda do obývačky a sadla som si na gauč. Louis si sadol oproti mne a pozrel sa na mňa.
-"Ja čakám Louis!" povedala som už dosť nahnevane.
-"Tak, ako by som začal? Harry chodil do jedného drogového gangu alebo ako to nazvať. Oni sú tam zamotaní ešte do viacerých vecí. Harry im tam často nosil peniaze za drogy a niekedy si ho tam aj dlhšie nechávali. Aj vtedy, keď sa tie dva dni neozýval, veď vieš. Včera mi volali, že ty máš niečo, čo oni chcú. Že im to máš okamžite dať. Vraj niečo od Harryho. Ak im to nedáš, oni ťa zabijú, Ang," hovoril vážne Louis.
-"Ale ja nič nemám!" zakričala som na neho.
-"Si si istá?"
-"Nič od neho nemám. Ja ani netuším, čo by to mohlo byť"
-"Veď ja viem, tak preto nikam nechoď sama. Rozumieš mi?! Nikam sama!" hovoril a pozeral sa na mňa.
Mala som pocit, že mi vidí až do žalúdka.
-"Nikomu nebudeš otvárať, keď tu budeš sama, tak budeš zamknutá a telefón budeš zdvíhať len tomu, koho poznáš, rozumieš?"
-"Áno, Louis," povedala som otrávene, pretože mi je dneska naozaj zle.
-"Je ti niečo?" opýtal sa ma.
-"Len mi je trochu zle od žalúdka, ale to bude tým stresom alebo som niečo zjedla," povedala som a oprela sa.
-"Vážne? Nepotrebuješ odviezť k doktorovi?"
-"Nie, to je v pohode"
-"Fajn, keby niečo tak mi zavolaj, ja musím ísť za El"
-"Ok, ahoj," pozdravila som ho.
-"Ahoj," odzdravil ma a odišiel.
Počula som, že ma zamkol. Ľahla som si na gauč a zatvorila oči. Zaspala som.
Zobudila som sa až na zvonenie môjho telefónu.
-"Prosím?" ozvala som sa ospalo.
-"Ahoj, zlatko. Kde si?" opýtala sa ma mama.
-"Ahoj, čo? Kde mám byť?"
-"Zabudla si? Minulý týždeň sme sa dohodli, že dneska prídem a povedala si, že pre mňa prídeš na stanicu. Už tu čakám pol hodinu, si v poriadku?" opýtala sa.
-"Áno, iba som zaspala. Prepáč, už idem," povedala som jej a postavila sa.
-"Ok, pá," pozdravila ma a zložila.
Odišla som do chodby a obula sa. Zobrala som si kľúče z poličky a odišla von. Kráčala som na stanicu. Úplne som na ňu zabudla. Mám taký pocit, že hneď ako prídem, tak ma zabije. Prišla som na stanicu a uvidela som tam stáť mamu s malou taškou vedľa seba.
-"Ahoj mami," pozdravila som ju.
-"Ahoj"
-"Prepáč, že som zabudla, ale mala som toho veľa"
-"To je v pohode. Ideme?" opýtala sa ma.
-"Áno, ale bývam u Louisa"
-"Prečo?"
-"Povedal, že teraz by som už nemala bývať na tom intráku kvôli tým schodom, prostrediu a tak," zaklamala som.
-"Tak fajn, som zvedavá ako si tam býva"
Mamu som ubytovala v hosťovskej izbe a ja som si šla ľahnúť. Do pár minút som zaspala.
Spala som, keď zrazu vletel do izby Louis. Tak ma to šokovalo, že som skoro dostala infarkt.
-"Louis!" zvrieskla som na neho "Čo to preboha robíš?! Skoro som potratila!"
-"Počúvaj ma," povedal dosť vyplašene, zabuchol a zamkol dvere.
Oprel sa o parapetu a zatiahol závesy. Napokon si sadol vedľa mňa.
-"Louis, čo sa deje?" opýtala som sa ho nervózne.
-"Bol som vonku, keď mi zavolal ten chlap, čo dostal Harryho do väzenia. Vraj ti niečo dal pri vstupe do cely. Nejaký náhrdelník, či čo," hovoril Louis.
-"Dal mi len tento jeho náhrdelník. Prečo?"
-"Oni ho chcú. Neviem prečo a na čo, ale chcú ho. Máš im to doniesť zajtra o šiestej ráno. Budú ťa čakať pri novinovom stánku v priemyselnej štvrti"
-"Prečo práve tam?" opýtala som sa nechápavo.
-"Ak ich niekto uvidí, tak ich môžu zatvoriť. Ak ich zatvoria, tak Harrymu môžu skrátiť trest na tri roky a ak to pôjde dobre, tak sa mu možno podarí aj podmienka. Každopádne, musia ich pri čine prichytiť. Je jedno či vytiahnu nejaké drogy alebo zbraň. Musia niečo spraviť. Stačí hocijaký dôkaz, že to bolo na Harryho našité. On nemá byť tam, kde je Ang. Tam majú byť oni. Ja som bol teraz na polícií a povedal som im to. Oni povedali to o oslobodení Harryho. Dôkazy by sa už aj našli. To nebude problém. Oni tam po blízku budú. Nemusíš sa ničoho báť. Oni by o nich vedieť nemali, čiže sa budú chovať prirodzene. Jediná vec, ktorú ty budeš musieť spraviť, je dať im ten náhrdelník. Rozumieš?"
-"To je všetko? Nie je to nebezpečné? Čo ak mi niečo spravia?"
-"Neboj sa, všetko dobre dopadne"
-"Fuuu, tak fajn," nadýchla som sa, "spravím to"

On the other Side 39

19. června 2012 v 22:15 | Adminka;))xx
Stojím pred skriňou a netuším, čo si mám obliecť. Ani mi nepovedal, kam presne pôjdeme. Dúfam, že nepôjdeme do reštaurácie, lebo to som v koncoch. Vytiahla som si zo skrine rifle a ružové tričko. Musí to stačiť. Nič lepšie na seba nenahodím.
-"Môžem ísť takto?" opýtala som sa Jess.
-"Veď môžeš. Myslím si, že je úplne jedno v čom pôjdeš, Eric ťa už videl aj v pyžame"
-"Veď hej, ale tak, či je to vhodné. Ja totižto neviem, kam pôjdeme"
-"Dúfaj, že nie do reštiky. To by bol neskutočný trapas"
-"A ja dúfam, že si neoblečie nejaký smoking"
-"To tak hádam až nie. Kedy sa máte stretnúť?" opýtala sa ma.
-"Už o pol hodinu," povedala som trochu nervózne.
Ani sama neviem, prečo som tak nervózna. Veď je to len Eric. Idem s ním len na večer von, ako som to robievala milióny krát. No napriek tomu mám neskutočné výčitky svedomia. Cítim sa, ako nejaká štetka. A pri tom ani nič nerobím. Mám pocit, že podvádzam Harryho. To, čo teraz robím asi nie je najsprávnejšie. Ale zasa na druhú stranu, mám čakať sedem rokov, kým sa dostane preč z väzenia?! Potrebujem niekoho, kto sa o nás postará, niekoho, kto mi povie, že vyzerám nádherne aj s kruhmi pod očami v starom pyžame, niekoho, kto sa bude smiať mojím vtipom, aj keď sú to úplne nezmysly, niekoho, kto ma bude ľúbiť. Nedokážem byť po celý ten čas sama.
-"Tak ja idem, ahoj, " povedala som Jess a opustila izbu.
Vonku pred dverami stál Eric. Mal na sebe modré tričko, čiapku, čierne džínsy, staré číňany a mikinu obmotanú okolo pása. Stál opretý o lampu a akurát pozeral na mobil.
-"Ahoj," pozdravila som ho a on zdvihol hlavu.
Usmial sa na mňa a odzdravil ma:
-"Ahoj"
-"Tak kam pôjdeme?" opýtala som sa ho.
-"Tak čo by si povedala len na takú krátku prechádzku?" opýtal sa a prišiel ku mne.
-"Môže byť," povedala som mu s úsmevom.
Opustili sme ulici a vydali sa do ulíc Londýna. Dneska je piatok a Londýn, ako vždy, žije. Ulice sú plné ľudí, predavačov, stánkov a číňancov s fotoaparátmi. Kráčali sme po námestí so zmrzlinou, keď nás dvaja číňanci zastavili. Naznačovali, či si nás môžu odfotiť. S Ericom sme mykli plecami. Eric ma chytil okolo pásu a usmiali sme sa im do objektívu. Poďakovali nám a odišli.
-"Tak toto bolo divné," povedala som so smiechom.
-"To teda bolo. Poďme si niekam sadnúť," povedal a začali sme hľadať nejakú reštauráciu alebo kaviareň.
Usadili sme sa v jednej reštaurácii na terase. Prišiel ku nám čašník.
-"Dobrý večer, želáte si?" opýtal sa nás.
Ja som neskutočne hladná. Zjedla by som aj koňa.
-"Noo...ja si dám grilovaného pstruha s opekanými zemiakmi," povedala som napokon.
-"Ja si dám to isté a doneste nám prosím vás ešte jednu veľkú minerálku," poprosil ho Eric. Keď čašník odišiel, tak sa na mňa Eric usmial a opýtal sa:
-"Prečo si si vybrala práve psychológiu?"
-"Ja ani neviem. Zdalo sa mi, že by to mohla byť zaujímavá práca. Rada robím s ľuďmi, takže mi to prišlo ako ideálne," povedala som jednoducho "Teba baví tvoja práca?" opýtala som sa ho.
-"Popravde? Vôbec! Neznášam ju. Vôbec ma to nebaví. Otec ma do toho však neskutočne tlačí a ja nemám na výber. Musím robiť, čo mi povie"
-"Ale je to tvoj život. Rob, čo ťa baví. Čo by ťa vlastne bavilo?"
-"Umenie, milujem kreslenie. Lenže toto je koníček, nedá sa tým zarobiť"
-"Prečo myslíš? Veď keď už inak nie, tak aj ako učiteľ výtvarky sa uživíš"
-"To hej, ale určite nie viac ako práca, ktorú robím teraz. Kreslenie som zmietol zo stola a mám ho už iba ako hobby"
-"Podľa mňa to nie je správne. Mal by si nasledovať svoje sny"
-"Tebe sa to hovorí"
-"Ako...mám sa začať sťažovať ja?!"
-"Nie, prepáč. Uznávam, si na tom horšie"
-"Veď preto!" povedala som a jemne sa zasmiala.
-"Počúvaj ma, nemohla by si mi niekedy zapózovať? Chcel by som konečne kresliť aj niečo živé. Kresliť prírodu a nábytok ma už moc nebaví"
-"Samozrejme, stačí povedať. Ak budem mať čas, tak hneď prídem"
-"Ďakujem," poďakoval mi.
O chvíľu prišiel čašník a doniesol nám jedlo. S chuťou a bez rečí sme sa do neho pustili. Vonku už bola pomerne tma, ale nie zima. Na to, že bol koniec apríla, tak bolo veľké teplo. Dojedli sme a Eric ma išiel odprevadiť až na internát. Zastavili sme pod lampou a Eric ma chytil za ruku. Srdce mi začalo neskutočne biť a nervozita stúpať. Eric sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Pobozkala som ho naspäť, ale hneď po tom som sa odtiahla. Pustila som jeho ruku a povedala previnilo:
-"Prepáč, ale ja...ja nemôžem"
-"Nie, ty prepáč mne. Ja...nemal som to spraviť"
-"Nemusíš sa ospravedlňovať. To je v pohode. Mala by som už ísť, tak ahoj a ďakujem. Bolo to fajn," povedala som mu milo a tesne pred odchodom som mu ešte zakývala.
-"Ahoj," pozdravil ma.
Vošla som do haly internátu. Klasicky som pozdravila strážnika a kráčala hore schodmi. Vo vrecku mi zavibroval mobil. Pozrela som sa naň. Tri nové sms-ky. Prvá bola od operátora, hovorila o desiatich zmeškaných hovoroch od Louisa. Druhá sms-ka bola od Louisa.
"Kdekoľvek si, okamžite prídu ku mne!!!"
Pozrela som sa na čas, kedy mi ju posielal. Poslal ju ešte takmer pred hodinou. Určite som ju nepočula, keď som bola s Ericom. A tretia bola od utajeného čísla.
"Tak a opäť sa stretávame"
Keď som ju dočítala, tak sa mi roztriaslo celé telo a ponáhľala som sa rýchlo do mojej izby. Celý čas, čo som kráčala hore, som mala taký divný pocit, že ma niekto prenasleduje. Prečo to zasa začína?! Nemôžem mať aspoň chvíľu pokoj?! A čo ten Louis? Čo mala znamenať tá jeho sms-ka? Čo ak ho dostali a je to len pasca, aby ma ku nim nalákali. A tá najväčšia otázka. Kto je to a čo do čerta odo mňa chce?!!

On the other Side 38

17. června 2012 v 0:59 | Adminka;))xx
-"Je vám dobre slečna?" opýtala sa ma.
-"Áno! Vy...vy ste moja mama," povedala som rozrušene.
-"Zlatko, ale toto nie je možné. Ja nemám a nikdy som žiadne deti nemala"
-"Ale veď. Kedy ste sa narodili?"
-"24.3. 1980," povedala milo a s ľútosťou zároveň "Antonelli a Morini sú dve najrozšírenejšie mená v Taliansku, tak ťa chápem, že si sa splietla. Je mi to ľúto, ale ja tvoja mama nie som"
-"A nežijú tu v okolí ešte nejaký Antonelliovci?"
-"Žijú, tam za tým kopcom majú vinicu, ale momentálne tu nie sú. Pred týždňom odišli niekam do Francúzska a vrátia sa až o mesiac," povedala mi a pozrela sa na hodiny.
-"Aha, tak ďakujem vám," povedala som smutne a odišla preč.
-"Nič?" opýtal sa Louis.
-"Nič," skonštatovala som.
-"Môžeme sa už ísť najesť?" opýtala sa El.
-"Hej a potom môžeme ísť zasa domov," povedala som Louisovi, ktorý na mňa vyvalil oči.
-"Tak, ale keď už sme tu, tak sa tu aspoň trochu poobzerajte. Ja vás asi nechám niekde na pláži a ja si pôjdem pospať, dobre?" opýtal sa Louis a obe sme naraz prikývli.
Nasadli sme do auta a Louis nás zaviezol pred nejakú reštauráciu. Vyzerala byť pekná. Sadli sme si von a čakali na čašníka. Objednali sme si raňajky a potom nás Louis zaviezol na pláž, kým on šiel spať.

Apríl
Zo smrti Dereka som sa časom vyrovnala a s návštevami u Harryho som skončila hneď, čo mi začalo rásť bruško. Aj tak som tam dokopy nebola viac ako tri krát a to len na desať minút. Nechcem, aby vedel, že som tehotná. Keby to vedel, tak by to v tom väzení neprežil. Už viem, čo to bude! Budeme mať chlapca. Lepšie povedané asi budem. Som neskutočne unavená, ale aj napriek tomu pokračujem v škole. Myslím si, že nebude mať zmysel skončiť školu. Keby som chcela začať, tak by som musela opakovať zasa prvý ročník. Radšej si spravím bakalára a keď to budem zvládať, tak aj jeho nadstavbu. Jess, Lucy a Katy sú veľmi milé, že mi pomáhajú. Mama ma tiež chodí navštevovať, aj keď to nie je moc často. Nemôže nechávať starých rodičov doma osamote. Ale radšej nech je so starkými ako so mnou. Neskutočne mi odľahlo, keď už v januári prestali chodiť tie výhražné sms-ky. Konečne nemusím kráčať po uliciach Londýna so slzným sprejom v ruke. Som rada, že je to už takto v poriadku. Aj keď nechodím navštevovať Harryho, tak sme stále v kontakte. Dali sme sa na romantickejšiu verziu a píšeme si listy. Jediná vec, ktorá mi na tom vadí, že všetko nám čítajú. Je to podľa mňa neskutočné narušovanie súkromia. Vadí mi to a niekedy mi je do plaču, keď mi chodí dva krát zalepená obálka. Určite sa pýtate, čo sa stalo s One Direction. Som neskutočne rada, že chalani to zatiaľ zvládajú aj bez Harryho. Fanúšikovia sú na tom už však horšie. Ich úspešnosť však neklesla. Žijú si šťastným životom a často sa navzájom navštevujeme. A je tu jedna veľká novina! Eleanor a Louis sa vo Februári zosobášili. Neskutočne im to spolu pristane. To je v skratke všetko, čo sa tu za poslednú dobu udialo.
-"Jess!" zakričala som na ňu z internátnej kuchynky.
-"Čo je?" opýtala sa ma, keď pribehla.
-"Prosím ťa podaj mi henten čaj, čo je tam na tej vrchnej poličke," poprosila som ju a pozrela sa hore.
-"Oki" Jess sa postavila na stoličku a podala mi krabičku malinového čaju.
Myslím si, že by som si mala s niekým vymeniť poličku. Už tam nedočiahnem a bojím sa stavať sa na stoličky a podobne.
-"Nech sa páči, vieš čo, ja ti ten čaj spravím, choď si sadnúť, ľahnúť alebo ja neviem čo," povedala a zasmiala sa.
-"Diky," poďakovala som jej a odišla do izby.
Lucy s Katy sedeli na jednej posteli a listovali kalendár s chlapčenskými menami. Tuším sa naň tešia ešte viac ako ja.
-"Čo tak William?" opýtala sa Lucy.
-"Jasné, bude to princ William," povedala som ironicky.
-"A Edward?" opýtala sa Katy.
-"Edward Cullen?" opýtala som sa so smiechom.
Vtedy som si spomenula, že Harryho stredné meno je Edward.
-"Keď tak and tým rozmýšľam, tak možno hej," povedala som a usmiala som sa.
-"Čo tak Jimmy?" opýtala som sa.
To meno sa mi vždy neskutočne páčilo. Aj môj škrečok sa tak volal. Teraz rozmýšľam, že to bude asi blbé pomenovať svojho syna Jimmy, keď sa tak volal škrečok, ktorý umrel pred desiatimi rokmi.
-"Tu je ten čaj," povedala Jess a podala mi šálku s ružovými bodkami a sadla si vedľa mňa.
-"Ďakujem"
-"Nudím sa, nepôjdeme do mesta?" opýtala sa Jess.
-"Môžeme, len sa nachystám a dopijem čaj. Pôjdete aj vy?" opýtala som sa dvojičiek.
-"Nie, my sa musíme učiť. Za tri dni máme skúšku," povedali jednohlasne.
Toto na nich nikdy nepochopím. Obliekla som si biele tričko a trojštvrťové traky. Obula som si biele baleríny, rozpustila vlasy, vypila čaj a mohlo sa ísť. S Jess sme sa pomaly prechádzali po parku, po námestí a rozprávali sa. Keď sme išli okolo Hotelu Plaza, tak vyšiel odtiaľ muž v bielom obleku. Bol mi nejako povedomý. Hrkla som do Jess.
-"Aha, nie je ti odniekiaľ povedomý?" opýtala som sa jej.
-"Veď to je Eric!" zvýskla nadšene.
-"To je Eric?!" opýtala som sa šokovane.
Nikdy by som to nepovedala. Neskutočne sa zmenil za ten čas, čo som ho nevidela a očividne zbohatol. Dal si dole okuliare a zahľadel sa na nás, keď započul svoje meno. Jess sa za ním rozbehla v tých jej desať centimetrových štekloch a ja som za ňou pomaly dokráčala.
Nepočula som, čo si povedali, ale hneď sa objali.
-"Ahoj," pozdravila som ho nervózne a ťažko prehltla.
Bojím sa ako zareaguje. Pamätá si ma vôbec?
-"Ang? Si to naozaj ty?" opýtal sa neveriacky.
-"Vyzerá to tak," povedala som s úsmevom.
-"Wow a ešte raz wow," povedal užasnuto a hneď ma opatrne objal "Si nádherná," pošepkal mi do ucha, keď sme sa objímali.
-"Ďakujem a ty si sa neskutočne zmenil. Skoro som ťa nespoznala," povedala som obdivuhodne.
-"Ale netrep! Ja som stále rovnaký!"
-"Ty tu netrep?! Odkedy nosíš Dolce&Gabbana obleky?" opýtala sa nechápavo Jess a chytila ho za visačku na golieri.
-"Jess, mohla by si ma pustiť?" opýtal sa a zasmial sa "Prečo stojíme na ulici? Poďme si niekam sadnúť, pozývam vás," povedal pohotovo a usmial sa.
Jeho oči sa stretli s mojimi a letmo sme sa usmiali.
-"Kam pôjdeme?" opýtala sa Jess.
-"Tuto za rohom je jedna skvelá kaviareň. Práve som sa do nej chystal"
-"Sám?" podpichla ho Jess.
-"Áno sám!" povedal jej a vyplazil jazyk.
V tejto chvíli mi to prišlo ako pred troma rokmi v Sydney, keď sme kráčali do nášho obľúbeného plážového baru. Avšak, Derek tu chýbal a my sme už neboli tí blázniví tínedžeri, ale už dospelí ľudia, ktorí si budujú svoj vlastný život. Usadili sme sa na vonkajšej terase a objednali si. Ja som si objednala biely čaj a Jess s Ericom si objednali kávu.
-"Tak rozprávajte. Čo máte nové?" opýtal sa nás.
-"A tak všetko po starom," povedala Jess.
-"Žartuješ, že? Nevideli sme sa takmer dva až tri roky a ty povieš, že je všetko po starom?" opýtal sa a uchechtol.
-"Keby som ti mala hovoriť, čo mám nové ja, tak by sme tu boli do rána," povedala som a odpila si z čaju.
-"V pohode, ja mám času dosť," povedal a usmial sa.
-"Fuuha, tak kde začať? Tak začnem tým, čo sa stalo, keď som sa vrátila naspäť do Anglicka. Moja babička stratila pamäť a dedko je na vozíčku, preto sme aj s mamou prišli domov. Ja som šla na Londýnsku Univerzitu, kde študujem psychológiu a celkom ma to aj baví. Na jeseň som stretla Harryho a dali sme sa dokopy. Chodili sme spolu istý čas. Okolo Vianoc ho zatkli sa užívanie a "vraj" pašovanie drog. Odsúdili ho na sedem rokov. Vtedy som zistila, že som tehotná a teraz je to takto ako to je," povedala som v skratke.
Eric si odpil s kávy a bol chvíľu ticho.
-"Fuu, trošku silná káva," povedal a oprel sa.
Akurát vtedy išla okolo čašníčka a opýtala sa ho:
-"Je tá káva príliš silná? Hneď vám donesiem druhú," hovorila nervózne a vyplašene.
-"Nie, káva je dobrá," povedal a usmial sa na ňu.
Tak ako rýchlo prišla, tak aj odišla.
-"Ja viem, ale mám na výber?" opýtala som sa.
-"On o tom vie?"
-"Nie," povedala nahnevane Jess.
Už štyri mesiace mi vtĺka do hlavy, aby som mu to povedala, ale ja mu to ani nepoviem.
-"A čo máš nové ty, Jess?" opýtal sa jej.
-"Tak robím tu modelku a čašníčku v jednom bare zároveň," povedala jednoducho.
-"Hm...modelka, s Derekom sme to vždy hovorili, že budeš modelka" Eric brnkol na citlivú strunu a Jess zaťala pery a zahľadela sa do diaľky.
-"Povedal som niečo zle?" opýtal sa Eric previnilo.
-"Nie...len, že Derek zomrel v Decembri," povedala som smutne.
Eric trochu zbledol a na tvári sa mu vytvoril pot. Odpil si z vody, ktorú dostal ku káve. Bol očividne zranený a šokovaný. Mala som pocit, že sa za chvíľu rozplače alebo zrúti.
-"Eric, vieme, že je to šok, ale musíš to predýchať, tak ako my. Derek tu síce nie je, ale je stále s nami v našich srdciach," povedala utešujúco Jess.
Eric sa nadýchol a povedal:
-"Fajn, pokračujeme?"
-"Nemusíme sa už rozprávať, keď nechceš," povedala som mu.
-"Nie, už je to v pohode"
-"Tak ako chceš," povedala Jess.
-"Čo máš nové ty? Čo robíš vlastne v Londýne?" opýtala som sa ho.
-"Presťahoval som sa sem kvôli otcovej firme"
-"Akej firme?" opýtala sa Jess.
-"Naša rodina vlastní už od založenia banku a otec tu otvára novú pobočku a ja ju tu budem riadiť," povedal ako keby to bola normálna vec.
-"Páni," povedala som obdivuhodne.
Vtedy Ericovi zazvonil telefón, zdvihol ho a kúsok sa od nás vzdialil.
-"Verila by si tomu, že toto je náš Eric?!" opýtala sa nechápavo Jess.
-"Ešte stále neverím. Neskutočné, aký je jeho život"
-"To veru hej, ale vnútri sa nezmenil. Stále je to ten náš Eric"
-"Baby, prepáčte, ale už budeme musieť končiť. Chcete odviezť domov?" opýtal sa nás a schoval telefón do vrecka.
-"Nie, my sme išli v podstate na prechádzku," povedala som a usmiala som sa.
Jess vstala a išla na pred.
-"Ang, počkaj chvíľu," povedal a chytil ma za ruku.
-"Nevyšla by si si so mnou niekam večer?" opýtal sa ma.
-"Môžem, prečo nie," povedala som milo a usmiala sa na neho.
Eric vytiahol z vrecka svoju vizitku a podal mi ju.
-"Prosím ťa prezvoň mi a ja ti neskôr zavolám a dám vedieť viac, ok?"
-"Jasné"
-"Ale približne to bude okolo ôsmej. Môžem vtedy?" opýtal sa.
-"Myslím, že hej," odpovedala som a hneď som ho aj prezvonila.
-"Páni, to je rýchlosť," povedal s úsmevom "Fajn, už musím naozaj ísť, tak večer. Ahoj," pozdravil ma.
-"Ahoj," odzdravila som ho a vydali sme sa opačným smerom.
Jess ma čakala pri jednej lavičke pri kaviarni.
-"Tak, rozprávaj!" vyzvala ma vzrušene.
-"Čo mám rozprávať?"
-"Že ťa Eric pozval na rande?!"
-"Nie," povedala som absurdne, "iba ideme večer von"

On the other Side 37

17. června 2012 v 0:42 | Adminka;))xx
"Váš kredit dosiahol 0,03 £. Prosíme vás, aby ste si ho pri najbližšej príležitosti dobili"
Aké milé, prebehlo mi hlavou. Fajn, už som aj bez kreditu. Som zvedavá, ako zavolám Jess, keď som jej to sľúbila. Budem si musieť požičať Louisov telefón. Nič iné mi nezostáva.

-"Tak, sme tu!" povedal nadšený Louis po takmer dvojdňovej ceste autom.
Takto som to vôbec, ale vôbec neplánovala. Podľa plánu som už mala byť zajtra ráno doma. Ospalo som sa poobzerala po okolí. Boli sme na okraji mesta pod veľkými skalami a morom na pravej strane. Keby neviem, že je December, tak by som ani nepovedala, že je tu zima. Vonku žiadny sneh a teplomer ukazoval pätnásť stupňov. Bolo síce trochu zamračené, ale nikdy by som nepovedala, že je tu zima.
-"Louis, musíme nájsť radnicu," povedala som mu len tak medzi rečou.
-"Ale najprv by sme sa mohli niekde zastaviť na raňajky," poznamenala El.
-"Môžeme," povedala som a pozrela sa na hodiny.
Deväť hodín ráno. Dostali sme sa do centra mestečka. Vyzerá to skorej ako dedina, nie mesto.
-"Louis! Opýtaj sa tamtoho uja," strhla sa El a ukázala na muža v čiernom obleku s kufríkom, ktorý stál na autobusovej zastávke.
-"Bude mi podľa teba rozumieť?" opýtal sa.
-"Vyzerá, že by mohol," povedala som.
Louis zastavil tesne pri zastávke a stiahol okienko.
-"Dobré ráno, prosím vás, kde je tu radnica?" opýtal sa.
-"Pôjdete rovno po tejto ceste a na tretej odbočke zabočíte doľava a už budete na ulici, kde je radnica. Je to taká stredne veľká budova," povedal muž.
-"Ďakujeme," povedala El.
-"Dobre, vieme, kde je radnica. Môžeme tam teda ísť a potom jesť? Som už neskutočne hladná," zastonala El a chytila sa za brucho.
-"Fajn mrkvička. Niečo nájdeme," povedal Louis a vydal sa danou cestou.
Zaparkoval presne pred ňou. Nevyzerala bohvieako k svetu. Ružová omietka opadávala, balkón bol zarastený brečtanom, okná boli špinavé a na streche sedeli holuby.
-"Aha! Kevinovia!" povedala so smiechom El.
-"Ako dlho si z toho ešte budeš uťahovať?!" opýtal sa dotknuto Louis.
-"Ale Boo Bear, nehnevaj sa," povedala milým hlasom a spravila psie oči.
Poznám Louisa a viem, že tú prezývku neznáša, ale tváril sa, že ju nepočul.
-"Tak ideme dnu?" opýtala som sa a spravila krok vpred.
Otvorila som ťažké dvere a vošla dnu. Ocitla som sa na tmavej chodbe, ktorá páchla starobou a zatuchlinou. Nikde nebolo ani živej duše. Vydala som sa rovno po chodbe, až kým som nenarazila na dvere s nápisom Radnica. Zaklopala som a vošla dnu. Ocitla som sa v jednej kancelárii s dvoma úradníčkami.
-"Dobrí deň," povedala som neisto.
Bojím sa, že mi nebudú rozumieť. Jedna z nich pozrela na mňa ako na zjavenie, ale druhá ma bez problémov odzdravila.
-"Prosím vás, môžem sa vás niečo spýtať?" opýtala som sa.
-"Jasné, posaďte sa," povedala a ukázala na stoličky.
Všetci traja sme si sadli a ja som vytiahla môj rodný a adopčný list.
-"Prosím vás, mohla by som vedieť, či tu bývajú Maria Morini a Govanni Antonelli? Alebo manželia Antonelliovci?"
-"Tak býva tu jedna rodina Antonelliovcov, ale nie presne tu. Bližšie vám nemôžem nič povedať. Bolo by to nezákonné vydávanie osobných údajov"
-"A keď vám dám toto, tak by ste mi to mohli povedať?" opýtala som sa a podala jej oba papiere.
Nasadila si okuliare a začala ich čítať.
-"Ak sú to oni, tak ja som potom ich dcéra," dodala som.
-"Tak rozhodne sú to oni, ale ja jednoducho nemôžem," povedala rozhodne.
-"A keď vám za to niečo ponúkneme?" opýtal sa Louis.
-"Úplatok? Úplatky, neberiem," povedala a dala si dolu okuliare.
-"Kto tu hovorí o úplatkoch?" opýtal sa.
Ani sama neviem, kam tým Louis smeruje.
-"Ak nám dáte adresu, kde bývajú, tak ja vám zaplatím rekonštrukciu radnice," povedal veľmi presvedčivo a El ho vtedy kopla do nohy.
-"To zasa až nie. Čo by ste povedali na lístky na módnu prehliadku Armaniho?" opýtala sa El.
-"Toto nie. Nechajte to tak, keď nám to pani nedá, tak pôjdeme hľadať. Pre mňa za mňa, prejdime aj celé mesto a okolie," povedala som im, zobrala si svoje papier a vstala zo stoličky.
-"Ďakujem a dovidenia," povedala som milo a vyšli sme von.
-"Tak a čo teraz?" opýtal sa Louis.
-"Pozri sa oproti. Je tam nejaký obchod, poďme tam. Možno ich budú poznať. Ako si si iste všimol, tak toto je malé mesto. Tu určite pozná každý každého," povedala som a vydala sa krížom na druhú stranu ulice.
Bola to vináreň.
-"Dobrý deň," pozdravila som, keď som vošla.
Vydala som sa rovno k pultu, pri ktorom stála v podstate mladá žena. Mala na sebe zelenú zásteru, čierne tričko, dlhé hnedé vlasy a modré oči. Usmiala sa na mňa a pozdravila ma.
-"Prosím vás, smiem sa vás na niečo opýtať?"
-"Samozrejme," povedala veľmi prívetivo.
-"Poznáte manželov Antonelliovcov? Mariu a Govanniho. Maria sa za slobodna volala Morini," povedala som.
-"Jasné, že ich poznám. Ja som Maria Morini," povedala s úsmevom.
-"Mama?!" opýtala som sa potichu a šokovane.

On the other Side 36

16. června 2012 v 0:04 | Adminka;))xx
-"Idem otvoriť," povedala Lucy.
-"Počkaj, idem ja!" vykríkla som a vstala z postele.
Utekala som ku dverám a pred tým, než som otvorila, tak som sa opýtala:
-"Kto je to?"
-"Strašidlo," povedal ironicky Louis.
Jeho hlas spoznám aj keby bol tri kilometre ďaleko.
-"Ahoj, čo ty tu?" opýtala som sa ho.
-"Potrebujem si s tebou pohovoriť," povedal vážne Louis.
-"Veď hovor," vyzvala som ho.
-"Myslel som osamote"
-"Aha, tak poď so mnou," povedala som mu ťažko a zaviedla som ho do kuchynky.
Sadli sme si za stôl a povedala som Louisovi:
-"Tak čo si to chcel?"
-"Vieš, dneska som bola za Harrym a toto mi dal. Mám to dať tebe a že mu máš vraj niečo dať. Neviem čo, ale asi to bude v tom liste" Louis mi podal poskladaný papier do malinkého štvorčeka.
So strachom som si ho zobrala a otvorila. Nevyzeralo, že je tam toho veľa. Postavila som sa a prešla som ku oknu. Začala som čítať.
"Moja najmilšia, najlepšia, najkrajšia Ang, 28.12.2014
píšem ti už z väzenia, tak prepáč za ten "romantický" štýl. Nie som tu ešte ani deň a už neviem, ako to tu bez teba zvládnem. Mám neskutočné výčitky svedomia. Som ten najväčší idiot, aký na svete existuje. Nikdy som si nemyslel, že takto skončím. Najhoršie je, že som sklamal mamu, teba...všetkých okolo mňa. Čo ma mrzí ešte viac je, že som zničil život aj chalanom. Zničil som One Direction. Budú ma nenávidieť milióny ľudí, v podstate celý svet, čo nie je až také zlé. Pretože ja som sklamal svoj celý svet. Angie, je mi tak ľúto, že som ti ublížil. Viem, že si ma určite znenávidela. Máš na to aj právo. Pokazil som to, všetko, čo sa dalo. V kútiku duše dúfam, že to, čo si mi povedala si nemyslela vážne. Len prosím ťa nehovor, že ma už nemiluješ. Láme mi to srdce. Ja...neviem ani opísať tú bolesť, ktorá je vo mne. Ja dúfam, že mi dáš ešte jednu šancu o tých sedem rokov, že ťa ešte niekedy uvidím. Nechcem ťa stratiť. Znamenáš pre mňa všetko, si môj celý svet už odkedy som ťa prvýkrát stretol. Hh,...stále si pamätám naše prvé stretnutie. Pamätáš si ho tiež? Sedeli sme na pieskovisku v škôlke a ja som si od teba požičal hrabličku. Vidím to ešte stále ako keby to bolo len včera. Hneď som ti povedal, ako sa volám a ty si mi hneď povedala svoje meno. Hneď som vedel, že my dvaja sme si súdení. Je jedno v akom smere, podľa mňa aj vo všetkých. Teraz sa ti musím k niečomu priznať. Keď som mal asi štrnásť, tak som sa do teba zamiloval. Nepovedal som ti to, nechcel som ťa stratiť. Bez teba by bol môj život o ničom, tak ako je teraz. Žiarlil som na každému chalana, ktorý sa na teba čo i len pozrel. Tiež keby nebolo teba, tak by som sa asi nikdy ani neprihlásil do X-Factoru. Chcel som tam ísť kvôli tebe. Vždy si mi hovorila, že na to mám. Nechcel som byť zbabelý, tak som tam šiel. Nikdy ma nenapadlo, že sa to dostane do takých rozmerov, do akých sa to. Za to všetko vďačím tebe. Keď sme chodili po koncertoch a autogramiádach po celom svete, tak nikde som nevidel krajšie dievča ako si ty. Na tie tvoje nádherné modré oči nemá nikto. Dokázal by som tu o tebe hovoriť celé hodiny. Možno sa mi za tých sedem rokov podarí napísať veľkú, hrubú knihu s dôvodmi, prečo ťa milujem. Ang, je to tu hrozné. Som tu zavretý medzi štyrmi stenami s jedným malým zamrežovaným oknom. Môj spolubývajúci je...škoda reči na neho. Bojím sa ho. Vážne sa bojím, že ku mne v noci príde a zadusí ma vankúšom. Chýbaš mi tu. Potrebujem ťa tu. Ty si môj talizman, ty mi dávaš nádej a život. Chcem ťa o niečo poprosiť.
Choď do mojej izby. Zober vankúš a rozopni obliečku. Nájdeš v nej fotku. Daj ju prosím ťa Louisovi, aby mi ju doniesol, alebo mi ju dones ty. Chápem, že ma asi ani nechceš vidieť, ale aspoň túto jednu vec prosím ťa pre mňa urob. Nemusíš mi odpustiť, len mi dovoľ milovať ťa. Milujem ťa a vždy ťa budem.
Tvoj Harry"
Dočítala som list a utrela si slzy. Dneska už mám toho dosť. Je toho na mňa priveľa. Zhlboka som sa nadýchla a otočila som sa k Louisovi. Louis sa na mňa pozrel a iba roztvoril jeho náruč. Neskutočne mi pripomína Harryho. Je jeho úplná kópia. Objala som ho a povedala potichu:
-"Je to všetko moja vina"
-"Čo je tvoja vina? Nič nie je tvoja vina," hovoril Louis.
-"Ale je! Keby som ja neodišla pred dvoma rokmi do Austrálie, tak by som nespoznala Dereka a Harry by nezačal drogovať! Nebyť týchto vecí, tak by Derek žil!" kričala som po Louisovi v zúfalstve.
-"Aký Derek?"
-"Poznal si ho aj ty. Vtedy, keď bol u teba ten večierok, tak tam bol"
-"Počkať, čo je s Derekom?" opýtal sa vystrašene.
-"Nepočul si?!Je mŕtvy!" zakričala som na neho.
-"Čo?! Prečo?! Čo sa stalo?"
-"On...dneska išiel s Jess do práce a prepadli ich. Derek išiel zachrániť Jessinu kabelku a tí dvaja ho tak zbili, že to neprežil," hovorila som so vzlykmi a spadla by som na zem, keby ma Louis nechytil.
Posadil ma na stoličku a napustil mi pohár vody. Bol ticho, až po chvíli prehovoril:
-"Ang, mohlo sa to stať komukoľvek. To nie je tvoja chyba"
-"Louis, kedy zajtra odchádzame?" opýtala som sa ho.
-"Ty fakt tam chceš ísť, aj za takýchto okolností?"
-"Hej, ale spravíme si zajtra ešte jednu zastávku. Chcem...potrebujem ísť za Harrym," povedala som potichu "A ešte ku vám domov," dodala som.
-"Fajn, ako chceš," povedal a usmiala som sa na neho.
Vrátili sme sa do izby. Baby pozerali televíziu.
-"Je to koniec One Direction?!" kričala do mikrofónu moderátorka.
Keď som to uvidela, tak som ju hneď vypla.
-"Volali z nemocnice," povedala Jess "Pitva ukázala, že ten útok mu natrhol slezinu a spôsobil vnútorné krvácanie," hovorila Jess a slzy jej stekali po tvári.
Nevedela som, čo mám na to povedať, tak som radšej vytiahla z pod postele kufor a začala sa baliť. Nesmiem na to myslieť, na žiadnu z tých vecí.
Otvorila som dvere Harryho izby. Je bez neho taká prázdna. Prišla som k jeho posteli. Chytila som do rúk jeho vankúš a rozopla gombíky. Bola tam fotka, moja fotka. Bože, vyzerám na nej ako úplný retard! Podvedome som sa zasmiala. Odkiaľ tú fotku má? Koľko tam môžem mať? Asi tak pätnásť, štrnásť rokov. Viac nie. Má už riadne ošúchané hrany. Rada by som vedela, ako dlho ju už pri sebe má. Fotku som schovala do vrecka a zbehla dolu schodmi za Louisom a Ell. Rýchlo sa zastavíme na stanici a pôjdeme. Som zvedavá, či ich nájdem. Každopádne, spravím pre to všetko.
-"Ale máte iba chvíľu," povedal strážnik a vošiel so mnou do miestnosti s veľkým sklom s telefónmi a malým výrezom pri pulte ako bývajú v lekárňach.
Sadla som si na jednu stoličku s číslom päť. O chvíľu som uvidela prihádzať Harryho. Hneď, keď ma uvidel, tak sa mu rozžiarili oči a vyčaril sa mu na tvári ten jeho nádherný úsmev. Myslela som si, že sa rozplačem.
-"Ahoj," povedala som, ale zjavne ma moc dobre nepočul.
Harry zdvihol do ruky slúchadlo a naznačil mi, aby som spravila to isté. Ahá, tak na to je to tu.
-"Ahoj," povedal šťastne.
-"Ahoj, mám tu tú fotku. Ako dlho ju už prosím ťa máš?! Vyzerám na nej ako úplný debil," povedala som so smiechom.
Nemôžem si pomôcť, ale keď ho vidím, keď počujem ten jeho hlas, tak sa musím smiať.
-"Dosť dlho, odkedy som išiel do X-factoru. Ang, chýbaš mi. Čítala si ten môj list, že? Prosím ťa, dovoľ mi to," hovoril zúfalo.
Pozrela som sa mu do očí.
-"Dnes odchádzam do Talianska s Louisom a Ell. Idem hľadať rodičov," povedala som mu.
-"To vážne?" opýtal sa prekvapene.
Iba som prikývla hlavou.
-"Tak veľa šťastia," povedal úprimne.
Vytiahla som si z kabelky fotku a postrčila mu ju pod okienko. Naše prsty sa dotkli a ja som cítila, ako medzi nami prebehla iskra. Postavila som sa a Harry tiež. Stáli sme si tvárou tvár. Každý na druhej strane skla. Harry položil na sklo svoju dlaň. Neviem prečo, ale lákalo ma priložiť tam moju ruku. Tak som aj tak spravila. Postavila som sa na špičky a pobozkala sklo v úrovni jeho pier.
-"Milujem ťa," naznačila som ústami a Harry mi odpovedal:
-"Aj ja teba" ukázal mi ešte srdiečko.
Bohužiaľ, viac sa už nedalo, pretože pre Harryho prišla stráž a pre mňa hlavný strážnik.
-"Prepáčte, ale váš čas už vypršal. Musíte už ísť," povedal s ľútosťou a odviezol ma von. Uvedomila som si, že my sme vlastne boli celý ten čas odposlúchaní. No a čo, nech vidia, že sa máme radi. Nasadla som do auta, zapla si pás a pozrela sa na väznicu. Som zvedavá, kedy sem najbližšie prídem. Louis zapol rádio a s Eleanor spolu spievali. Ja som bola však myšlienkami mimo. Blúdili stále okolo Harryho, Dereka a tej podivnej sms-ky. Vo vrecku som cítila, ako mi zavibroval mobil.
-"To je tvoje?" opýtal sa Louis.
-"Hej, je"
-"Kto je to?" opýtal sa.
-"Nikto, len operátor"

On the other Side 35

14. června 2012 v 18:31 | Adminka;))xx
-"Čo to...čo to má znamenať?" opýtala som sa nechápavo, keď som vošla dnu.
Na mojej posteli sedel dobitý Derek, vedľa neho Jess a oproti Lucy s Katy. Mal rozbitú peru, nos a nejaké oškreniny a modriny.
-"Tak mňa sa nepýtaj!" povedala naštvaná Jess.
-"Čo sa stalo?" opýtala som sa.
-"Išli sme normálne do práce, ako každé ráno. Z ničoho nič na nás zaútočili dajaký dvaja chlapi, mňa okradli a Dereka, ktorý mi chcel zobrať naspäť peniaze, tak jeho takto doničili," hovorila rozrušene.
-"Kedy to bolo?" opýtala som sa.
-"Tak asi hodinku dozadu," povedali Katy s Lucy naraz.
-"Vy ste ako vedeli, že tu bývam?" opýtala som sa ich.
-"Povedala si nám to vtedy na tom večierku, spomínaš si?" opýtala sa ma Jess.
-"Hej, jasné. Derek spí?" opýtala som sa, keď som sa na neho pozrela.
-"Preboha nie! Pred chvíľou ešte nespal!" zakričala Jess a dala mu dolu z nosa vrecúško ľadu.
-"Derek!" zvrieskla som z nervozity.
Lucy a Katy prišli ku nemu. Jemne som mu prefackávala tvár, Jess s ním triasla a Katy s Lucy už vytáčali sanitku.
-"Nie, nie...Derek! Preber sa!" kričala som po ňom.
Prešla som mu rukou po tele a zrazu som ju mala od krvi.
-"Bože," vzdychla som a pozrela sa na jeho tričko.
Bola na ňom malá červená škvrna.
-"Záchranka tu bude za chvíľu," povedala Lucy.
-"Dýcha?" opýtala sa Jess so slzami.
-"Ja neviem!" zakričala som na ňu a pár sĺz stekalo dolu už aj mojou tvárou.
Priložila som mu ruku na srdce. Ešte jemne bije, ale málo.
-"No tak...Derek," vzlykla som.
V diaľke som už počula sirénu záchranky. Vstala som a utekala za nimi dole, aby vedeli kam majú ísť.
-"Tam hore, šieste poschodie," povedala som im hneď, keď som ich uvidela.
Záchranári utiekli hore a ja som tu už zostala. Bolo mi neskutočne zle a nevoľno. Keď som uvidela Dereka na tých nosidlách a ako tí záchranári po sebe vkuse niečo kričali. Moc som ich nevnímala. Nedokázala som sa pozerať na nič iné, len na Dereka. Slzy stekali ako vodopády. Medzi dverami som uvidela stáť zlomenú Jess, ktorá sa podopierala o dvere. Pribehla som ku nej a chytila ju. Rýchlo sme nastúpili do sanitky. Snažila som sa zhlboka dýchať. Jess tam vyplňovala nejaké papiere.
-"Kde sa narodil Derek?" pýtala sa ma hystericky.
-"Jess, kľud. Nadýchni sa a vydýchni," snažila som sa ju upokojiť.
I keď sama som to nedokázala.
-"Tak robte niečo!" zakričal niektorí z nich.
Všetci sa nám otočili chrbtom. Reflexívne som chytila Jess za ruku. Kúsala som si do pery, aby som nezačala kričať od zúfalstva. Tep na prístroji pomaly klesal.
-"Nie!" vykríkla Jess.
Zakusla som si do pery tak silno, že mi až začala tiecť krv. Slabé pípanie po chvíľke, ktorá trvala ako hodiny, úplne utíchlo. Záchranári sa ku nám otočili so smutnými tvárami.
-"Je nám to ľúto, bolo príliš neskoro," povedal jeden a ja som sa pozrela von oknom.
Stáli sme už pred nemocnicou.
-"Do čerta! Prečo ste niečo neskúsili?!" zvrieskala som na nich.
Postavila som sa a prišla k Derekovi. Bol ešte teplý, ale bez života. Pohladkala som ho po tvári a chytila za ruku. Jess prišla vedľa mňa. Bez slov, celá v šoku s plačom si na neho položila celu tvár. Pobozkala ho na ústa a zašepkala:
-"Prepáč...za všetko" zaborila si tvár do jeho hrude a začala neskutočne plakať.
Mne prišlo tak zle, že som musela vybehnúť von zo sanitky. Hneď som sa vyvracala a celá zničená som sa posadila do kufra sanitky.
-"Slečna, zoberte si tieto lieky," podal mi malú bielu tabletku jeden zo záchranárov.
-"Nie, ďakujem"
-"Ale vážne, zoberte si ju. Je to na upokojenie, bude vám lepšie," presviedčal ma.
-"Povedala som nie! Ja som v poriadku!" zakričala som po ňom.
-"Ja len, že...tak nevyzeráte. Každopádne, tu vám ich nechám," povedal a nechal vedľa mňa celú krabičku.
Pozrela som sa na ňu. Začala som čítať obal. Nevhodné pre tehotné ženy, samozrejme. Jess si však to sedatívum môže dať. Postavila som sa prešla ku nej. Utrela som si slzy a objala ju. Tvár mala od krvi.
-"Prečo, Angie?! Prečo?" kričala po mne.
-"Ja...ja neviem," povedala som s plačom a pozrela sa na Dereka.
-"Nie, je to fér," povedala Jess a sadla si na stoličku.
-"Prosím vás, poďte už von," povedal jeden zo záchranárov.
Poslúchli sme ho a vyšli von. Dereka vyniesli von a vošli s ním do nemocnice. Moje nohy ma neudržali a spadla som na zem. S Jess sme šli do nemocnice. Sadli sme si tam na lavičku a sedeli, plakali, obe pohrúžené do svojich myšlienok.
-"Jess, musíme podať trestne oznámenie na tých ľudí. Vieš ako vyzerali, nie?"
-"Ja...ja neviem...oni...oni mali kukly a nebolo im vidno do tváre," povedala so vzlykmi a položila si tvár do dlaní.
Ja som sa postavila a šla na záchod. V zrkadle som sa zľakla. Na tvári som mala šmuhy od krvi, o oblečení ani nehovorím. Umyla som si ruky a servítkou som si začala umývať tvár, keď mi zrazu zavibroval mobil. Prišla mi sms-ka. Utrela som si ruky a pozrela sa naň.
"Dávaj si pozor maličká...nabudúce tak môžeš skončiť ty"
Takto znela sms-ka. Číslo bolo utajené. Mobil mi v tej chvíli padol na zem a roztriaslo sa mi celé telo. Bože môj, čo budem robiť? Bojím sa! Veľmi sa bojím. Jess! V tej chvíli mi napadlo. Zdvihla som mobil a utekala za ňou. Našťastie tam sedela.
-"Jess...poďme odtiaľto. Oni nám zavolajú, čo ďalej. Zavoláme si taxík a pôjdeme ku mne na internát, dobre?" opýtala som sa jej milým hlasom.
Jess len prikývla a pomaly vstala. Podlomili sa jej kolená, tak som ju radšej chytila.
-"Ja som ho milovala," povedala s výčitkou "To všetko sa stalo len kvôli mne! Keby nešiel po tú moju kabelku, tak by teraz žil!" kričala.
-"Jess...to nie je tvoja chyba," povedala som nervózne.
Je to moja chyba! Ale prečo?! Kto, čo má proti mne?! Čo som komu spravila?! Veď...nikto nemá dôvod ubližovať mi! Nikomu nič ani nedlžím! Vtedy mi to doplo. Harry! Bože môj, prečo musím trpieť za neho?!
Sedeli sme s babami u mňa na izbe, keď niekto z ničoho nič začal klopať na dvere. Vonku už
bola dosť tma. Dostala som strach, čo ak je to niekto z nich?

On the other Side 34

9. června 2012 v 10:44 | Adminka;))xx
Otočila som sa a medzi dverami stála Anne.
-"Ahoj Angie," pozdravila ma a prisadla si ku mne.
Anne ma z ničoho nič objala a cítila som, že plače.
-"Neplačte, ono sa to vyrieši," povedala som jej utešujúco.
-"Ja viem, ale on...neskutočne ma sklamal," povedala potichu.
-"Nie ste sama...ja netuším, ako sa tak mohol zmeniť"
-"Ang, prosím ťa nebuď už s ním. Nezaslúži si ťa. Ty si zaslúžiš niekoho lepšieho, nie jeho. Je mi ťa ľúto"
-"Prečo?" opýtala som sa nechápavo.
-"Zbytočne si s ním strácala čas, s takým idiotom!" povedala tento krát naštvane.
-"Anne, on...nie je to pravda, nestrácala som s ním nikdy čas"
-"Ach, to je jedno. Sklamal ma. Uvidíme, čo sa bude dať robiť," povedala Anne, vstala a odišla.
Zbalila som si všetky veci, prihodila Harryho sveter a išla dolu. Pri schodoch stál Louis.
-"Kam ideš?" opýtal sa ma.
-"Idem domov, do Holmes Chapel za mamou...musím ju vidieť, porozprávať sa," povedala som smutne.
Louis prišiel ku mne a objal ma.
-"Tak šťastnú cestu," zašepkal mi a usmial sa na mňa.
-"Ahoj," pozdravila som ho a odišla na autobusovú stanicu.
Za pár minút by mi mal ísť autobus.
Zazvonila som na zvonček nášho domu. Vyzeral byť prázdny. Otvorila mi mama.
-"Ahoj," povedala prekvapene.
-"Ahoj," pozdravila som ju a mama ma pustila dnu.
-"Deje sa niečo?" opýtala sa ma nechápavo.
-"Keby len niečo. Všetko je zle mami," povedala som zúfalo.
-"Čo je? Povedz mi to," povedala a prešla so mnou do kuchyne.
-"Mami, radšej si sadni," povedala som jej a tiež som sa posadila.
-"Tak, je tu pár vecí. Prvá vec je, že Harryho zatkli za bratie drog a druhá vec je, že ja som
tehotná," povedala som ťažko a slza mi stiekla dolu tvárou.
Mama otvorila ústa a úplne zamrzla.
-"Mami...mne je to ľúto! Ja som nechcela," hovorila som s plačom.
-"Ja viem, to bude dobré," povedala a objala ma.
-"Ty sa na mňa nehneváš?" opýtala som sa prekvapene.
-"Mala by som sa hnevať na teba za niečo, čo sa kedysi stalo aj mne? Dobre, som trochu sklamaná, prekvapená, ale nič s tým neurobím. Čo bude so školou?"
-"Skúsim dochodiť aspoň prvý semester a potom sa uvidí," povedala som jej "Mami? Ešte som rozmýšľala, že pôjdem sa pokúsiť nájsť mojich pravých rodičov. Viem kde bývajú, tak to nebude také ťažké. Sú z Talianska a bývajú v Rimini. Pustila by si ma?"
-"Angie, počúvaj ma. Si už dospelá, tak je to tvoje rozhodnutie," povedala mama.
Bola som neskutočne prekvapená jej odpoveďou.
-"To vážne?"
-"To vážne," povedala mama a usmiala sa.
-"Bože, ďakujem ti!"
-"Nemáš za čo," povedala milo.
-"Ďakujem, môžem tu pár dní pobudnúť?" opýtala som sa jej.
-"Jasné, že môžeš," povedala milo a išla do obývačky za starkou.

O štyri dni
-"Prosím?" zdvihla som telefón.
-"Ahoj, tak je to definitívne. Sedem rokov," povedal smutný Louis.
-"Fuha, fajn. Louis, mohla by som sa s tebou stretnúť? Potrebujem sa ťa niečo opýtať," poprosila som ho.
-"Dobre, za hodinu v Starbucks? Čo ty na to?"
-"Fajn, môže byť. Tak o deviatej," povedala som milo a začala sa chystať.
Neubránila som sa slzám. Stále nemôžem tomu uveriť. Dúfam, že je to len zlý sen, ja sa zobudím a Harry bude spať vedľa mňa. Bohužiaľ, toto je tvrdá realita a nie sen.
O hodinu
-"Tak o čom si to chcela hovoriť?" opýtal sa ma Louis pred vchodom.
-"Nešiel by si so mnou do Rimini, Talianska, nájsť mojich skutočných rodičov? Vieš, ja som adoptovaná," povedala som neisto a Louis sa na mňa prekvapene zahľadel.
-"Dievča, ty si samé prekvapenie"
-"Tomu ver," povedala som zúfalo "Tak pôjdeš?" opýtala som sa ho.
-"Kedy?"
-"Hneď zajtra, dokopy tri dni, nič viac," povedala som jednoducho.
-"Si si istá, že tri dni stačia a že tam chceš ísť so mnou?"
-"Hej, mala som ísť niekedy v lete s Harrym, ale to je už pase a chcem ich skúsiť nájsť, kým mám na to čas," povedala som rozhodne.
-"Ja som mal ísť s Eleanor do Álp, ale tie sa aj tak zrušili, tak prečo nie. Ale pôjde ja ona," povedal Louis.
-"Dobre"
-"A pôjdeme autom," dodal Louis.
-"Autom?" opýtala som sa nechápavo.
-"Rád ním cestujem a uvidíme takmer celú Európu," povedal zaujato Louis.
-"Tak fajn, mne je to jedno"
-"Super, môžeme ísť? Potrebujem ísť ešte za Harrym, chceš ísť aj ty?"
-"Nie, len mu povedz, že ho pozdravujem," povedala som smutne a nechala peniaze na stole. Louis ma odviezol na internát, kde zatiaľ bývam, kým ešte dokončujem prvý semester, bohužiaľ, viac už asi nestihnem. Lucy a Katy zatiaľ o tom nevedia. Som zvedavá ako zareagujú, keď im to poviem. Keď som otvorila dvere izby, tak som zažila neskutočný šok.

On the other Side 33

9. června 2012 v 10:35 | Adminka;))xx
-"Oni ho zatkli," povedal potichu.
-"Čo?! Prečo?! Za čo?!" vrieskala som po ňom, aj keď za to nemohol.
Ale bola som zúfalá.
-"Niekto ho udal za pašovanie drog. Dneska ráno prišli policajti, odvliekli Harryho, prehrabali celý dom a asi tak hodinku dozadu odišli"
-"Čo?! Počkať! Teraz som zmätená! Drogy?! Veď Harry nepašoval drogy!" hovorila som absurdne.
-"Nepašoval, ale bral, Ang. On...nemali sme ti to hovoriť. Odrádzali sme ho od toho, ale nedalo sa to"
Táto informácia ma úplne zložila. Rozplakala som sa ako malé dieťa. Louis si sadol vedľa mňa a objal ma.
-"To bude dobré," hovoril mi i keď som videla, že sám tomu neverí.
-"Na koľko?" opýtala som sa ťažko.
-"Sedem až desať rokov," povedal smutne.
Rozplakala som sa ešte viac. Nevládala som dýchať, videla som všetko rozmazane.
-"Ešte to nie je isté, všetko bude dobré," hovoril a hladkal ma po vlasoch.
-"Nič nebude dobré! Nič! Nevieš o čom hovorím Louis! Všetko je zle!" kričala som po ňom.
-"Prečo by to malo byť až tak zlé? Môžeš ho chodiť navštevovať a tak," hovoril Louis.
-"Louis, teraz mi sľúb, že to, čo ti teraz poviem, nikdy nikomu nepovieš," poprosila som ho a pozrela sa na neho uslzenými očami.
-"Sľubujem"
"-Poriadne? Lebo ak nie, tak si ma neželaj!"
-"Áno, poriadne. Čo sa deje?" opýtal sa ustráchane.
-"Ja...ja som v tom," povedala som ťažko a opäť som plakala ešte viac.
Louisovi skamenel výraz a objal ma ešte tuhšie. Tušila som, že nevie čo povedať, tak som prehovorila ja:
-"Porosím ťa, sľúb mi, že to naozaj nikomu nepovieš. Sľubuješ?"
-"Ja...Ang, ale to je...to...to on..." koktal Louis.
-"Áno či nie, Louis?!" opýtala som sa výhražne.
-"Ach...áno...sľubujem"
-"Prosím ťa, môžem ho vidieť?" opýtala som sa ho.
-"Myslím, že áno. Zatiaľ je len vo vyšetrovacej väzbe. Súd je až o štyri dni a tam sa rozhodne, ale našli mu tu nejakú marišku, takže pochybujem, že je tu veľká nádej"
-"A kaucia sa nedá zaplatiť?"
-"Ang, vieš predsa veľmi dobre, že tu sa kaucia na drogy nedá," povedal smutne.
-"Nie," vzlykla som.
-"Poď, ideme za ním," povedal Louis a vstal zo zeme.
Podal mi ruku a pomohol mi vstať. Nasadla som do jeho auta a odviezol nás na hlavnú policajnú stanicu.
-"Dobrí deň, prosím vás, môže toto dievča vidieť Harryho?" opýtal sa Louis asi hlavného strážnika.
-"Kto ste?" opýtal sa ma.
-"Ja...ja som jeho priateľka," povedala som vystrašene.
-"Prosím vás, pán strážnik. Dovoľte jej to, aspoň na chvíľu"
-"Ach, tak dobre, ale budete na odposluchu a vás musíme prehľadať," povedal mi strážnik a vstúpili sme do nejakej miestnosti.
Musela som si vyzliecť bundu a strážnik ma začal obhmatávať a prehrabávať mi všetky veci. Keď načiahol do pravého vrecka mojich nohavíc, tak som si spomenula, že v ňom mám môj preukaz.
-"Ja...toto si vytiahnem sama," povedala som a rýchlo som si to vytiahla a podala Louisovi.
-"Čo je to?" opýtal sa strážnik.
-"Nič," povedal Louis.
-"Ukážte to, musím to vidieť," povedal strážnik a vytrhol to Louisovi z ruky.
Dva krát si ho prelistoval a potom si ma premeral. Nasucho prehltol a pokračoval ďalej. Nepotrebujem ľútosť! Dobre, viem! Zostanem sama s deckom na krku! Ale ja za to nemôžem! To oni!
-"Dobre, poďte teraz za mnou," povedal a vyšli sme preč.
Všetky moje veci tam zostali. Zastala som pred veľkými bielymi dverami.
-"Tam?" opýtala som sa neisto.
-"Tam," povedal strážnik.
Otvorila som dvere a ocitla som sa v miestnosti s bielym stolom, dvoma stoličkami a s troma šedými stenami. Jednu tvorilo sklo s čiernou fóliou. Necítim sa tu dvakrát príjemne. Zrazu som otvorili dvere a z ničoho nič vošli dvaja strážnici s Harrym. Odomkli mu putá a zatvorili za ním dvere.
-"Ang," vydýchol Harry.
Kašlala som na všetko! Hodila som sa mu okolo krku a začala plakať.
-"Angie, zlato, ja...chcel som s tým prestať, ale...to proste nešlo...ja so hlupák, prepáč mi to. Prosím ťa odpusť mi," hovoril Harry a začínal plakať.
-"Harry," povedala som a priložila som mu prst na ústa "Teraz by som ťa najradšej zabila a neznášam seba za to, že ja naivná som ti verila! Sklamal si ma a ja som ti neskutočne verila! Verila som ti! Myslela som si, že si dobrý, že nemáme medzi sebou žiadne tajomstvá!" kričala som po ňom.
-"Angie, ja som debil! Horšie než to! Ja viem! Prosím ťa Angie, odpusť mi! Ja ťa milujem!" plakal a bozkával ma pomedzi slová na vlasy, čelo, líca.
Nastalo medzi nami ticho. Harry dal odo mňa preč ruky a dal si dolu retiazku z krku. Tú retiazku, ktorú som mu dala na trináste narodeniny. Sama som tie prívesky vyrobila. Neverila som, že ju bude nosiť. Pripol mi ju na krk a vášnivo ma pobozkal.
-"Milujem ťa Angie, milujem ťa," opakoval stále dookola a bozkával ma všade, kde sa dalo.
-"Len ja už teba nie," povedala som s plačom a odstúpila som od neho.
Harry na mňa pozrel zlomeným pohľadom a chytil ma za ruku. Vyslobodila som sa z nej. Vtedy sa otvorili dvere a dvaja strážnici dali Harrymu putá a brali ho preč.
-"Zbohom," povedala som so slzami.
Harry na mňa pozrel uplakanými očami a odišiel. Dvere sa zabuchli, je koniec. Sadla som si na stoličku a opäť som začala plakať ako malá. Dnu vošiel Louis.
-"Tak čo? Ako?" opýtal sa a sadol si oproti mne.
-"Louis, ja som taká blbá! Prečo som mu to povedala?!"
-"Čo si mu povedala?" opýtal sa ma.
-"Že už ho nemilujem," povedala som nahlas objala ho.
-"Prečo?"
-"Myslela som si, že...že ľahšie mu bude, keď si bude myslieť, že ho nemilujem...ale ja ho milujem tak, že bez neho nedokážem žiť Louis!" vzlykala som.
-"Angie...uvidíš, bude to všetko dobre. Teraz už musíme ísť," povedal Louis a pohladkal ma po ramene.
Zobrala som si svoje veci a Louis ma odviezol na internát.
-"Prosím ťa, odvez ma ku vám," poprosila som ho.
-"Ako si želáš," povedal a otočil auto.
Stála som uprostred jeho izby. Louis stál medzi dverami.
-"Prosím ťa Lou, necháš ma na chvíľu samú?"
-"Nevyveď nejakú hlúposť," napomenul ma a odišiel.
Sadla som si na moju stranu postele a rukou som prešla po jeho ružovej deke. Podvedome som sa usmiala. Odhrnula som vankúš. Našla som pod ním našu spoločnú fotku. Pár sĺz stieklo po mojej tvári. Vstala som z postele a prešla ku jeho skrini. Otvorila som ju dokorán a vytiahla z nej jeho obľúbený modrý sveter. Objala som ho a priložila som si ho ku tvári. Voňal ako on. Ako keby stál hneď teraz presne vedľa mňa. Nikdy som si nemyslela, že sa to takto pokazí. Nikdy! Zdalo sa mi, že je všetko v poriadku. Ani vo sne by ma nenapadlo, že je na drogách. Pozrela som sa na fotku, ktorá bola v mojej peňaženke.
-"Môžem?" ozval sa za mnou známy hlas.
Otočila som sa a medzi dverami stál/stála...

On the other Side 32

8. června 2012 v 10:58 | Adminka;))xx
Sedela som v kuchyni s Harrym a raňajkovali sme, keď zrazu zazvonil zvonček.
-"Idem otvoriť," povedal Harry a odišiel.
Dojedala som svoju hrianku s medom. Harry sa dlhšie neozýval, tak som zakričala:
-"Harry, kto je to?"
-"Paul! Niečo pracovné!" kričal už odniekiaľ z obývačky.
Tak fajn, zasa budem polovicu dňa sama. Odišla som si ľahnúť do postele, keď mi zazvonil telefón.
-"Prosím?" ozvala som sa.
-"Dobrí deň, tu je doktorka Ce-leová, chcem vám len oznámiť, že už prišli výsledky, tak boli by ste taká dobrá a prišli ste sem ku mne?" opýtala sa a neznela veľmi nadšene.
-"Aha, no jasné, môžem prísť," povedala som jej.
-"Dobre, tak čakám vás. Dovidenia," povedala a zrušila ma.
Bojím sa. Čo ak to nie je len chrípka, alebo niečo horšie? Nachystala som sa a odišla za Harrym.
-"Harry, prosím ťa mohol by si ma hodiť k doktorke? Volala, že už sú výsledky," poprosila som ho "A ahoj Paul," pozdravila som jeho manažéra.
-"Môžem?" opýtal sa Harry.
-"Hej, ale rýchlo," povedal Paul.
-"Tak ale keď nemáš čas, tak ja si zoberiem taxík"
-"Nie ja ťa odveziem a naspäť pôjdeš taxíkom, ok?" povedal mi a obišiel ma vo dverách. Rýchlo si obul tenisky, prehodil cez seba kabát a išli sme von.
Stála som pred ambulančnými dverami a bála som sa zaklopať, no nakoniec som to urobila. Otvorila mi sestrička a ja som vošla dnu. Sadla som si na kožené kreslo a čakala, čo sa bude diať.
-"Tak Angie, mám pre vás dve správy. Jedna dobrá, druhá zlá, ktorú chcete počuť?"
-"Najprv tú zlú," povedala som vystrašene.
-"No, čo sa týka vášho zdravotného stavu, tak ste asi priotrávená, tipujem. Vo vašej krvi sa nachádza kopec toxických látok, takže vás budem musieť poslať do nemocnice na prečistenie organizmu a pár dní si tam pobudnete. Hrdlo máte chytené od chladu, to je normálne. Všetky ostatné príznaky by mali byť z toho priotrávenia. No, až na jeden, ktorý sa zlučuje. V krvi sa našilo ešte aj HCG, viete čo to je? Je to tehotenský hormón, ale nevieme určiť, či ste alebo nie ste tehotná. Je vychýlený len o trošku od normy, takže to ťažko povedať. Nevysadili ste v blízkej dobe antikoncepciu, alebo začali užívať?"
-"Nie, ani jedno ani druhé," povedala som jej.
Fajn, priotrávená a možno tehotná! A tá dobrá správa?!
-"Tak by som vám odporučila ísť ku vášmu gynekológovi na vyšetrenie," povedala mi a niečo naškrabala na papier.
Bol to predpis na tabletky na hrdlo.
-"A tá dobrá správa?" opýtala som sa.
-"Tak tá už odznela," povedala doktorka.
-"Mysleli ste tým to, že som pravdepodobne tehotná?" opýtala som sa zničene.
-"Áno, vy sa netešíte?"
-"Vyzerám tak?"
-"No tak, určite máte doma milujúceho partnera, ktorý si na vás vždy urobí čas a bude stále s vami"
-"Hm, keby ste vedela...to je jedno. Idem ja teda k tomu gynekológovi"
-"Počkajte ešte, s týmto papierom príďte na dezinfekčné. Budete tam okolo troch dní, viac nie," povedala milo doktorka.
-"Aha, fajn. Pôjdem tam, len si ešte nabalím veci," povedala som jej a vstala.
-"Dúfam, že tam pôjdete! Ja si to overím!" povedala prísne.
-"Nebojte sa a dovidenia," pozdravila som ju a odišla.
Zavolala som si taxík a išla do nemocnice. Druhé poschodie. Dúfam, že ma príjme, aj keď nie som objednaná. Čakáreň bola úplne prázdna. Sadla som si na lavicu a čakala, či niekto vyjde alebo nie. Ak to desiatich minút nikto nevyjde, tak tam zaklopem. Otvorili sa dvere a vyšla z
nich sestrička.
-"Dobrí deň, dlho tu čakáte? Nevedeli sme, že má niekto teraz prísť," povedala milo a otvorila dvere dokorán.
-"Nie, len pred chvíľou som prišla"
-"Poďte ďalej," pozvala ma dnu.
Vošla som do bielej ordinácie. Doktor sedel za písacím stolom a niečo si písal. Zdvihol hlavu a naznačil mi aby som si sadla. Sadla som si tam, on prestal písať a pozrel sa na mňa.
-"Tak čomu vďačím za vašu návštevu?" opýtal sa.
-"Ja...mňa sem poslala obvodná doktorka, lebo mi v krvi našli HCG"
-"Ahá, tak poďte, pozrieme sa na to," prerušil ma doktor a vstal od stola.
Vošla som do kabínky a vyzliekla si nohavice. Posadila som sa na kozu a čakala, čo sa dozviem.
-"Ako dlho vám mešká menštruácia?"
-"Asi dva týždne, ale myslela som si, že je to len tým, že som cestovala a teraz som chorá v podstate priotrávená ako som sa dozvedela," previedla som trošku dlhší monológ.
-"No, vyzerá to tak, že tu niečo je. Ešte to pozrieme na ultrazvuku," povedal mi a dal si dole gumené rukavice.
Bože môj! Nie! Nemôžem byť! Presunuli sme sa k ultrazvuku. Ľahla som si na lehátko. Gél bol nepríjemne studený. Mala som z neho zimomriavky po celom tele. Celý čas som mala zatvorené oči. Nechcela som to vidieť.
-"Tak...ste tehotná. Odhadujem taký siedmy až ôsmy týždeň," povedal doktor a podal mi servítky.
V tej chvíli sa pre mňa zastavil čas. Otvorila som oči a pozerala som do blba. Čo...čo sme to spravili?! Utrela som sa a obliekla sa. Prišla som za ním k písaciemu stolu.
-"Ja...ja ho nechcem," povedala som potichu.
-"Ešte nerobte urýchlené závery a premyslite si to, pretože potom to môžete ľutovať," povedal vážne.
-"Dobre," povedala som myšlienkami úplne mimo.
Nemôžem to povedať Harrymu! Ten ma úplne zabije! Ešte nie. Keď sa porozprávam s mamou, tak až potom mu to poviem. Nechcem zas, aby sa mi stalo to, čo jej. Doktor mi podal preukaz a ja som išla rovno na dezinfekčné. Nemala som vôbec chuť ísť na internát. Zavolám Lucy a Katy, nech mi tie veci donesú. Predložila som im tam ten papier a odviezli ma na izbu. Zapojili do mňa veľké množstvo hadičiek, ani som nevedela, čo to do mňa vlastne tečie.

O 3 dni
Stála som pred dverami nemocnice a čakala na taxík. Harrymu som vôbec nezavolala a ak mi volal, tak som ho zrušila. Nechcela som s ním hovoriť. Vystúpila som pred Harryho domom. Musím ho vidieť. Zastala som pred dverami. Boli pootvorené a bol vylomený zámok. Čo sa tu stalo?! Vnútri bolo všetko hore nohami, poznačované rôznymi štítkami s číslami. Boli tu policajti?! Vykradli nás?! Ihneď som zobrala do ruky telefón a zavolala Louisovi.
-"Louis! Čo sa stalo u nás?! Teda u Harryho?!" zakričala som nervózne do telefónu.
-"Ang, prosím ťa, nič nerob. Nepanikári, prídem za tebou a všetko ti poviem," hovoril skleslý Louis.
-"Ale ja to chcem vedieť hneď!" zvrieskla som na neho.
-"Počkaj, za desať minút som u teba!" povedal a zrušil ma.
Bála som sa niečoho dotknúť, tak som si sadla na zem a čakala. Ako povedal, tak o desať minút som ho videla stáť na chodbe medzi dverami.
-"Ahoj Ang," pozdravil ma.
-"Čo sa stalo?" opýtala som sa a slza mi stiekla po tvári.
-"Harry, vieš on...oni ho..." Louis sa snažil nabrať dych.
-"Harry čo? Čo oni?!" zakričala som na neho a zhodila na zem kvetináč, ktorý bol na botníku.

On the other Side 31

6. června 2012 v 16:59 | Adminka;))xx
Harry si rýchlo obliekol pyžamové nohavice, zdvihol telefón a vyšiel preč. Zatvoril za sebou dvere a celý bol nejaký divný. Čo je s ním v poslednej dobe? Zasa mi niečo tají. Už by s tým mohol aj prestať. Vie, že nemám rada, keď niečo predo mnou skrýva.
-"Zlato, nevadilo by ti, kebyže odídem na jeden deň do Londýna? Je to pracovná záležitosť," povedal Harry a sadol si naspäť vedľa mňa.
-"Hm, veď môžeš. Ja ti nebudem nič zakazovať, ale pôjdem s tebou. Zostanem už na intráku a pobalím si veci do Álp. Ozaj a pôjdeme do Rakúskych či Talianskych?"
-"Fúha, tak to neviem a jasné, odveziem ťa," povedal Harry.
-"Díky," povedala som a začala som sa obliekať.
Vrátili sme sa do Harryho izby a išli zasa spať.

Na druhý deň, poobede
-"Tak čo ideme robiť teraz?" opýtal sa ma Harry.
-"Neviem, ale nechcel si ísť do Londýna?"
-"Nie, to až zajtra"
-"Aha, tak nepôjdeme von?" navrhla som.
-"Môžeme," povedal a obaja sme hneď išli do predsiene obliecť sa.
Vonku bola riadna kosa a tuším zasa začínalo snežiť. Takúto zimu som už veľmi dlho nezažila. Harry zastavil, ale ja som kráčala ďalej. Zrazu do mňa zozadu narazila snehová guľa.
-"No počkaj!" zakričala som na neho a z auta, ktoré bolo pri mne som vyrobila snehovú guľu a hodila ho presne do neho.
Začala sa medzi nami veľká snehová bitka. Skončili sme obaja zvalený v snehu.
-"Dobre, dobre! Stop!" vrieskala som na celú ulicu, pretože Harry ma šteklil.
-"Ach, tak fajn," povedal a vstal zo mňa.
Sneh sa na mne topil a bola som celá mokrá. Kýchla som si a Harry ma chytil za ruku a povedal:
-"Poďme radšej, lebo ešte nachladneš"
Tak sme sa teda vybrali ku nemu domov do teplučká. Hneď ako sme prišli, tak som sa išla prezliecť do suchého oblečenia a sadla som si aj s učením do obývačky.
-"Čo to máš?" opýtal sa nechápavo Harry, keď si sadol vedľa mňa.
-"Niečo také, čomu sa hovorí poznámky. Po prázdninách mám skúšku, tak sa musím učiť"
-"Aha, mám ťa nechať tak?"
-"Ak by si bol taký dobrý, ďakujem," povedala som mu milo a usmiala sa na neho.
-"Oki, tak ja idem," povedal, pobozkal ma a odišiel.
Ponorila som sa do učenia.

Odchod do Londýna
-"Hapčíí!"
-"Na zdravie," povedal Harry a naštartoval.
-"Ďakujem. Budeš musieť zrušiť tie Alpy, alebo ísť tam bezo mňa. Ak si si nevšimol, tak ja som totálne KO"
-"Veď vidím. Tak zostaneme teda doma oddychovať?" opýtal sa ma.
-"Prichádza ti niečo iné v úvahu?"
-"Nie"
-"No vidíš," povedala som mu.

Ležala som povinne v posteli a Harry ma celé dni hýčkal.
-"Harry, myslím si, že by som mala ísť radšej k doktorke," povedala som mu.
-"Dobre, tak zaveziem ťa?" opýtal sa ma.
-"Ak by si mohol"
-"To je samozrejmosť, choď sa nachystať," povedal mi a jemne ma pohladkal po líci.
Ťarbavo som vstala z postele a prešla do kúpeľne. Keď som si umývala zuby, tak ma z ničoho nič naplo. Vyvracala som sa a zuby som si mohla umývať nanovo.
-"Je ti niečo?" pýtal sa Harry a pomaly otvoril dvere.
-"No...vracala som. Asi mám chrípku," zhodnotila som.
-"To nie je dobré," skonštatoval a zapol si posledný gombík na košeli.
-"Za chvíľu som a pôjdeme, ok?"
-"Jasnačka"
Doumývala som sa, vlasy som si sčesala do drdolu. Obliekla som si hrubý biely sveter a obyčajné rifle. Obula som si hnedé čižmy a kabát. Harry už čakal pred dverami. Ako džentlmen mi ich otvoril a išli sme k lekárke.
-"Dobrí deň, tak čo vám je?" opýtala sa ma.
-"Tak večer aj ráno som mala teplotu, aj som vracala, bolí ma hlava a hrdlo," zhodnotila som môj stav.
-"A svaly vás nebolia?"
-"Tak trochu"
-"No dobre, otvorte ústa," povedala a strčila mi do hrdla paličku.
Zamračila sa a pozrela sa mi tam ešte raz.
-"Toto sa mi nepáči" dala mi preč paličku a sadla si na stoličku "Jedli ste dneska niečo?"
-"Ešte nie"
-"Tak je dobre, pretože vám musím zobrať krv. Nepáčite sa mi," hovorila a ja som sa neskutočne bála.
-"Čo mi je?" opýtala som sa.
-"Tak vyzerá to na nejaký druh chrípky, ale neviem určiť aký, tak potrebujem to presnejšie," povedala úplne pokojne.
-"Aha," bolo jediné, na čo som sa zmohla.
-"Marry (sestrička) prosím vás zoberte tuto slečne krv," povedala jej doktorka a o chvíľu som už v sebe mala vpichnutú ihlu.
-"Dobre, zajtra budú výsledky, tak vám zavolám a vy si sem prídete pre recept, áno?" povedala doktorka.
-"Samozrejme"
-"To je na dnes, všetko. Zajtra príďte," povedala mi doktorka.
-"Ok, dovidenia," pozdravila som ju a vyšla z ambulancie.
-"No čo?" opýtal sa Harry.
-"Brala mi krv, asi mám nejaký druh chrípky. Nevie zistiť, čo to presne je. Zajtra budú výsledky a mám prísť nanovo"
-"A že doktori," povedal mierne nahnevane Harry.
-"To mi nevadí, len prosím ťa zavez ma už domov," poprosila som ho a kráčala ku autu.

On the other Side 30

31. května 2012 v 21:35 | Adminka;))xx
-"Dobrý deň, teta," pozdravila som šťastne Anne a objali sme sa.
-"Ahoj mami," pozdravil ju Harry a Anne sa mu hodila okolo krku a nechcela ho ani pustiť.
-"Jeej! Gemma!" povedala som nadšene, keď som ju zbadala medzi dverami.
-"Ahooj" povedala šťastne a objali sme sa.
Gemmu som nevidela neskutočne dlhý čas.
-"Ani si nevieš predstaviť ako som šťastná, že ťa vidím!" povedala som jej s nadšením.
-"Harry? Ten nákup je kde?" opýtala sa ho Anne.
-"V aute, počkaj, idem ti preň," povedal Harry a vybehol von.
-"Tak Ang, cíť sa tu ako doma," povedala Anne.
-"Ďakujem," poďakovala som jej a vyzula si čižmy a vyzliekla vetrovku.
Zavesila som si ju na vešiak a opýtala sa Anne:
-"Chcete s niečím pomôcť?"
-"Nie, len oddychuj. Keď budem niečo potrebovať, tak si vás zavolám," povedala a usmiala sa.
S Gemmou som odišla do obývačky. V krbe horel teplý oheň, rámy okien boli zarosené, vianočný stromček zdobili červené gule a stužky, pod ním kopa zabalených darčekov, vianočné pečivo na stole, v televízii išla rozprávka,...viete si predstaviť lepšiu atmosféru? Ja nie. Takto voňajú Vianoce. Škoricovo-jablkovou sviečkou. Gemme zazvonil telefón, ktorá ho zdvihla a odišla preč. Zostala som tam úplne sama. Harry pomáhal vykladať nákup, Gemma telefonovala, Harryho nevlastný otec robil niečo vonku a mne nezostávalo nič iné. Akurát
išiel Madagaskar. Milujem ten animák. Úplne som sa do neho zažrala, dokonca som si ani nevšimla, že si vedľa mňa sadol Harry. Uvedomila som si, že tam je, až keď ma pobozkal.
-"Ježišikriste!" zakričala som vyplašene.
-"Haha, prepáč," ospravedlnil sa a opäť ma pobozkal.
-"V pohode. Pamätáš sa? Niečo spojené s Madagaskarom," povedala som mu.
-"Jasné, že si to pamätám. Boli sme prvýkrát samy v kine bez rodičov. Koľko sme mali rokov? Desať, deväť?"
-"Neviem, ale bolo to pre nás ako keby nás pustili na celú noc von a pri tom sme boli len samy v kine," zasmiala som sa.
-"Len tak mimochodom, volal mi Louis a pýtal sa ma, či s nimi nechceme ísť na Silvestra na chatu"
-"S kým s nimi?"
-"S ním, Eleanor, Liamom, Danielle, Zaynom a Perri," povedal Harry.
-"A Niall?"
-"Niall chce ísť domov," povedal Harry.
-"Podľa mňa je mu tam blbé byť bez baby. Vieš aké to musí byť pre neho frustrujúce, keď vy všetci máte babu a on nie?"
-"Tak, ale čo s tým máme spraviť?" opýtal sa nechápavo.
-"Nájsť mu ju?"
-"To sa ti hovorí ľahko, Ang. Tak čo pôjdeme s nimi?"
-"Už viem! Mám pre neho babu! Určite si budú rozumieť! Pripomeň mi, že keď prídeme domov, tak jej musím zavolať"
-"Poznám ju?"
-"Myslím, že nie"
-"To je jedno, tak pôjdeme s nimi alebo si chceš spraviť viac romantického silvestra?" opýtal sa ma s úškrnom Harry a pobozkal ma na krk.
-"Pôjdeme s nimi zlatko," povedala som mu a odstrčila ho odo mňa.
-"Fajn, idem mu teda zavolať"
-"Dobre," povedala som a pokračovala v pozeraní televízie.
-"Tak je to vybavené. Odchádzame 28," povedal Harry a schoval si telefón do vrecka.
-"Kam sa to vlastne pôjde?"
-"Do Álp," povedal akoby nič Harry.
-"Do Álp?!" zvrieskla som "To si mi akože kedy chcel oznámiť?! Ja som si myslela, že pôjdeme len dakam tu! Teda no nie tu, ale ako Fínsko, Švédsko a podobne! Nie, že Alpy!" hovorila som mierne naštvane.
Ani neviem, čo to do mňa vošlo.
-"Mám to zrušiť?" opýtal sa.
-"Nie, nie...mňa to len šokovalo," povedala som už lepšie, i keď stále trochu mimo.
-"Tak dobre, ideme sa prezliecť? Za chvíľu už bude večera," povedal Harry a ja som sa pozrela na hodiny.
Bolo už sedem hodín večer.
-"Poďme," povedala som mu a spoločne sme odišli do jeho izby.
Obliekla som si čierne silonky, čierne šaty s bielimi bodkami bez ramienok, cez to som si prehodila čierne bolerko, vlasy som si sčesala do drdolu a dala si do nich červenú čelenku, ktorá mi ladila s topánkami.
-"Ty sa kam chystáš?" opýtal sa ma.
-"Ty máš čo hovoriť! Ty bežne nosíš košeľu, motýlika a sako," povedala som ironicky a Harry
sa zasmial.
-"Si nádherná," pošepkal mi do ucha.
-"Poďme dolu," zašepkala som mu do ucha.
Odišli sme dolu do kuchyne, kde už všetci sedeli za stolom. Pridali sme sa ku nim, pomodlili sme sa a začalo sa jesť. Jediné svetlo vychádzalo zo sviečky na stole. Boli sme úplne ticho. Moriak, ktorého spravila Anne bol vynikajúci.
-"Tak myslím si, že keď je už všetko zjedené, tak by sme mohli ísť do obývačky," povedala Anne a vstala od stola.
Harry ma chytil za ruku a presunuli sme sa do obývačky. Darčeky si všetci otvoríme až ráno. Posadali sme si do kresiel a na gauč. Harryho nev. otec zapol televízor. Išla opäť nejaká rozprávka. Tuším sa to volá Začarovaná Ella, nie som si istá. Keď to skončilo, Anne s Harryho nev. otcom sa vybrali k jeho rodičom a potom na omšu. Gemma išla zasa k Peteovej rodine. S Harrym sme tam zostali samy. Obaja sme boli unavený z cesty, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme spať. Prezliekli sme sa do pyžama a zaľahli.
-"Dobrú noc zlatko," pošepkal mi Harry a pobozkal ma.
-"Aj tebe," povedala som oprela sa o jeho hruď.
O pár minút som už tvrdo spala.

V skoré ráno som sa zobudila a Harry vedľa mňa nebol. Nedalo mi to a musela som vstať. Poobzerala som sa po izbe, no tu nebol. Nebola tu ani deka, čo býva na kresle. Musel niekam ísť. Potichu som sa vykradla na chodbu, aby som niekoho nezobudila. Obývačka mala polootvorené dvere. Otvorila som ich potichu a vošla dnu. Harry sedel na koberci oproti horiacemu krbu, zababušený v deke s hrnčekom s kakaom v ruke. Pomaly som sa k nemu prikradla a sadla si vedľa neho. Vo veži hrala akurát tichá noc.
-"Prečo nespíš?" opýtal sa ma.
-"Kvôli tebe. Zobudila som sa, lebo si nebol vedľa mňa. Ako dlho si už preč?" opýtala som sa ho.
-"Tak hodinku. Nemôžem spať," povedal a ja som sa ku nemu privinula.
Harry odložil hrnček nabok a objal ma.
-"Neskutočne ťa milujem," zašepkal mi do vlasov a pobozkal ma na čelo.
-"Aj ja teba," povedala som potichu a pobozkala ho na krk.
Harry ma stisol ešte pevnejšie a pozrel sa von oknom. Vonku husto snežilo a vyzeralo, že je tam neskutočná zima. Tu však bolo príjemné teplo. Harry ma jemne začal bozkávať od pier, na krk, po celej tvári. Ruky som si zamotala do jeho hustých kučier a odkryla som z neho deku. Harry si vyzliekol tričko a chytil ma do jeho pevných rúk. Vyzliekla som si tričko a takto to pokračovalo ďalej. Harry sa mi pozrel do očí a odhrnul mi z tváre neposlušný pramienok vlasov.
-"Si nádherná," pošepkal mi a začal ma bozkávať.
Ležali sme spolu pod jednou dekou na zemi a pozerali sa ako horí oheň. Harry ma hladkal po chrbte a niečo mi dookola šepkal, keď sa zrazu otvorili obyvačkové dvere.
-"Hups! Pardon!" povedala šokovaná Anne a hneď zatvorila dvere.
Harry sa zasmial a pokrútil hlavou.
-"Mama si to vie vždy perfektne načasovať"
-"Buď rád, že neprišla desať minút skorej," povedala som mu a pobozkala ho.
Harrymu z ničoho nič zazvonil telefón. Jeho výraz tváre s v tej chvíli neskutočne zmenil.

On the other Side 29

27. května 2012 v 0:41 | Adminka;))xx
V tom momente som to zrušila a slza mi stiekla po tvári. Nemohol, on nemôže! Zobrala som telefón a hneď som zavolala Louisovi.
-"Áno?" ozval sa nervózne.
-"Už ste ho našli?!" zakričala som do telefónu.
-"No...áno. Vieme, kde je. Za chvíľu sme pri ňom. Musím už ísť, čauko," povedal a zrušil ma. Cítila som sa mizerne. Vedela som, že mi to určite nespravil. Poznám ho neskutočne dlho a viem, že by toto nespravil, ale aj tak mi bolo neskutočne zle.
Harry:
-"Ohh Harry. Bože áno" vzdychala Cassie do telefónu.
-"Ty si taká neskutočná suka!" zasyčal som na ňu "Čo si myslíš, že si tím docielila?!"
-"Ak sa s tebou nerozíde, tak som sa aspoň zabavila," povedala a zasmiala sa.
Neznášam ju! Kde je ten Louis? Už tu mal byť. Oprel som sa o radiátor a ignoroval ich reči. Perfektne sa na mne zabávali. Zrazu sa otvorili dvere a stál tam Louis so Zaynom. Neviete si ani predstaviť, ako som sa potešil, keď som ich tam uvidel.
-"Máte prachy?" opýtal sa Joel hneď, keď ich uvidel.
-"Najprv Harryho, potom vám dáme peniaze," povedal Louis a vytiahol veľkú obálku.
Jedna z Joelových goríl pristúpila ku mne a dala mi preč putá. V tom momente sa mi do rúk navalila neskutočná bolesť. Cítil som ako mi do nich prúdi krv. Schytil ma za golier a pristúpil k Louisovi. Louis ma chytil za rameno a podal mu peniaze. Vtedy ma pustil a otvoril obálku.
-"Je tam všetko?" opýtal sa Joel.
-"Áno," odpovedal mu Louis.
Joel chytil do rúk obálku a premeral si jej obsah.
-"Dobre, môžeš ísť, ale ak sa stane toto ešte raz, tak neprežiješ Styles! A ty vieš, že čo ja poviem, to platí," povedal Joel a hrkol do mňa.
-"Poďme," povedal naštvaný Louis a otočil ma.
Vyšli sme na dvor. Bolo tam zaparkované Louisove auto. Nasadli sme a vtedy to začalo.
-"Ty si sa úplne zbláznil?! Myslel som si, že si už prestal! Uvedomuješ si, čo vlastne robíš?! Ty sa zabíjaš! Navyše sa stýkaš ešte s hentakými ľuďmi! Oni ťa vážne zabijú! Myslím, že s tým problém mať nebudú!" kričal po mne Louis.
-"Louis má pravdu! Spamätaj sa konečne a choď sa liečiť!"
-"Ale ja nemôžem! Keď som o tom dozvie Ang, tak sa mi už nikdy v živote nepozrie ani do očí! Ani sa ku mne nepriblíži! Nesmie o tom vedieť!"
-"A čo jej povieš na ten telefonát?! Ha?! Povieš jej, že to bola tvoja bývalka, ktorá ťa čistou náhodou pripútala k radiátoru a jej kamarát za teba pýtal od nás výkupné?!"
-"No"
-"Ty si sa už úplne zbláznil?!" zakričal Louis.
-"Tak čo jej mám povedať?!"
-"Pravdu!" zakričal na mňa Zayn.
-"Ale ja nemôžem! Nedokážem! Prosím vás, nehovorte jej to!" hovoril som zúfalo.
-"Dobre, dávam ti podmienku. Ak s tým do polroka nič nespravíš, tak jej to poviem a ja to myslím smrteľne vážne," povedal Louis.
-"Dobre, prosím ťa zavezieš ma za ňou na intrák?" opýtal som sa.
Louis si vzdychol, ale odbočil tým smerom. Celá cesta prebiehala potichu. Zastavil mi pred internátom.
-"Diky," povedal som a vystúpil.
Nenápadne som vošiel dnu. Zaklopal som na dvere ich novej izby. Hneď mi otvorila. Bola tam sama. Z ničoho nič sa mi hodila okolo krku. Nečakal som takú reakciu. Objal som ju a musel som jej to hneď povedať.
-"Ang, ja...ja som nič nespravil! Prisahám! Ten telefonát...to bolo fingované, ty to vieš! Povedz mi, že to vieš!" naliehal som na ňu a v hrdle sa mi robila hrča.
Ak mi nič nepovie, tak sa rozplačem.
-"Ja viem," povedala a pobozkala ma.
Ja som bol neskutočne šokovaný. Čakal som, že začne po mne vrieskať a nadávať mi, ale ona nič. Ona je úplne pokojná.
-"Poď dnu," povedala a stiahla ma za ňou do vnútra.
Posadila ma na posteľ a čakal som, čo sa bude diať.
-"Po prvé, chcem vedieť, čo sa stalo," povedala a ja už som vedel, že bude zle.
-"No...volal mi jeden chlap. Povedal, že Cassie, moja kamarátka potrebuje pomoc a tak..."
-"Kamarátka?" prerušila ma.
-"Dobre, tak, chodil som s ňou istý čas. Povedal, že potrebuje pomôcť, lebo je v nebezpečenstve. Išiel som tam, ale keď som tam prišiel, tak ma zajali. Zobrali mi všetky veci a pripútali k radiátoru. Trošku zbili, ale to je vedľajšia vec. Dneska volal Louis a povedali mu, že chcú za mňa výkupné. Louis im ho doniesol a oni ma pustili. A ten telefonát, to tá moja "kamarátka" spravila naschvál. Prisahám, že som nič nerobil," klamal som a mal som taký pocit, že to vie.
Angie:
Harry mi objasňoval celú situáciu. Nevedela som, či mám tomu veriť, ale nemám na výber. Milujem ho a musím mu veriť.
-"Dobre Harry, verím ti, ale mám podmienku. Už žiadne tajomstvá! Sľúb mi to"
Harry sa nadýchol a povedal:
-"Sľubujem"
-"Dobre," povedala som a usmiala som sa na neho.
Jemne som ho pobozkala. Pobozkal ma naspäť. Zvalil ma na neho a pobozkal ma na krk. Ruku presunul pod moje tričko. Nevadilo mi to. Nechala som ho. Verím mu. Vyzliekol mi tričko a opäť ma začal bozkávať. Rozopla som mu opasok a zips. Prestal a opýtal sa:
-"Si si istá, že to chceš?"
Prikývla som a pobozkala som ho.

O 2 mesiace, Vianoce
-"Harry makaj!" zakričala som na neho, keď už som stála vonku pred dverami.
Snežilo a cesty boli posiate snehom.
-"Čo stresuješ, zlatko? Veď máme ešte kopec času," upokojil ma, keď zatváral dvere.
Odomkol auto a ja som si hneď nasadla.
-"Tak podľa teba máme čas?! Je štedrý deň! Vieš ako budú zatrepané cesty?"
-"Pôjdeme po diaľnici"
-"To je jedno!"
-"Hej, hej, hlavne sa ukľudni jasné?"
-"Je ti jasné, že večerať budeme u nás," povedala som mu a zapla rádio "Bože, už nech je po Vianociach," povedala som a pozrela sa von oknom.
-"Čo máš proti Vianociam?" opýtal sa ma.
-"Nič, kebyže ich nepropagujú už od októbra!"
-"Vieš o tom, že presne pred rokom, som ti niečo povedal?" opýtal sa.
-"Ja viem," povedala som mu a chytila som ho za ruku.
-"A čo som ti povedal?" opýtal sa a usmial sa.
-"Milujem ťa," povedala som a tiež som sa usmiala.
-"Aj ja teba, miláčik," povedal a uškrnul sa.
Ja som sa zasmiala.
-"Ty si taký blázon!" povedala som mu.
-"Čo už narobím," povedal a opäť sa plne venoval šoférovaniu.
Cesta bola dlhá a tichá. Neskutočne sa mi chcelo spať, ale nemohla som. Príliš som sa tešila na mamu, dedka a hlavne babičku. Keď sme zastavili pred našim domom, tak som sa zhrozila. Vôbec nebol vyzdobený, vnútri nebolo rozsvietené, okná špinavé, sneh neodhrabaný. Vždy keď sem prídem, tak je to horšie a horšie. Vystúpili sme z auta a išli ku dverám. Zazvonili sme a otvorila nám moja mama.
-"Ahoj mami!" pozdravila som ju a objala ju.
-"Ahojte," pozdravila nás.
-"Dobrí deň," pozdravil ju Harry.
-"Poďte dnu," pozvala nás.
-"Prečo tu nie je stromček a celkovo výzdoba?" opýtala som sa jej.
-"Vieš, my tento rok Vianoce neoslavujeme," povedala mama.
-"Prečo?" opýtala som sa zhrozene.
-"Pretože babičkin doktor povedal, že nie je dobré narušovať jej biorytmus. Povedal, že by ju to neskutočne zmiatlo a zabudla by aj to, čo vie a veľa toho naozaj nevie. Ale nechcem od teba, aby si tu bola. Choďte radšej k Harrymu. Chcem, aby si si užila Vianoce. Teraz tu chvíľu pobudnite a na večer pôjdete k Harrymu, čo vy na to?" opýtala sa.
-"Ale mami," povedala som protestujúco.
-"Angie, ja to myslím vážne," povedala mama a odišla do obývačky.
Nasledovali sme ju. Babička s dedkom sledovali televíziu.
-"Mami, môžem s tebou hovoriť?" opýtala som sa jej.
-"Jasné, hovor," povedala.
-"Ja som myslela osamote"
-"Ahá, tak poď," povedala a vstala z gauča.
Odišli sme do kuchyne. Zatvorila som dvere a mama sa posadila na stoličku.
-"Tak hovor," povedala.
-"Mami, prečo si mi nepovedala, že som adoptovaná?" povedala som jej priamo.
Mama na mňa vyvalila oči.
-"A-ako to vieš?"
-"Našla som jedny papiere. Prečo si mi to nepovedala?"
-"Chcela som, ale nenašla som na to vhodnú chvíľu"
-"A prečo ste si ma adoptovali? To ste s otcom nechceli mať vlastné deti?"
-"Vieš zlato, ono to bolo takto. Keď som spoznala tvojho otca, tak som bola mladá. Chodili sme spolu ešte krátko. No...ja som otehotnela a ešte som chodila na školu. Mama, čiže babka, mi nedovolila si to dieťa nechať a prinútila ma ísť na potrat. Ten však nedopadol dobre a vzniklo z toho to, že už som nemohla otehotnieť. Keď sme si už chceli založiť rodinu, tak sme nemohli a tak sme si ťa adoptovali"
-"Ou," bolo jediné na čo som sa zmohla.
-"Teraz sa ti nejdem montovať do tvojho súkromia, ale dávaj si pozor. Vieš, čo myslím," povedala mama a vstala zo stoličky.
-"Ja viem, neboj sa," povedala som jej a vrátili sme sa naspäť.
-"Ang, volala moja mama a poprosila ma, či by som šiel nakúpiť. Tak ja idem teda na nákup a potom prídem po teba a pôjdeme ku nám, dobre?" hovoril Harry, keď si obliekla kabát.
-"Počkaj, pôjdem rovno aj ja," povedala som.
Objala som mamu. Nemám momentálne náladu rozprávať sa s babičkou alebo hocikým z mojej rodiny.
-"Aha, tak fajn," povedal a otvoril dvere.
Rozlúčili sme sa a išli do obchodu.

On the other Side 28

19. května 2012 v 14:17 | Adminka;))xx
Prešli už dva dni a ja som Harryho vôbec nevidela ani nepočula. Vôbec sa mi neozval. Bojím sa o neho. Čo ak sa mu niečo stalo? Volala som mu najmenej miliónkrát, ale vôbec nezdvíhal. Nechala som mu neskutočné množstvo odkazov. Nedalo mi to a vzala som do ruky telefón.
-"Louis? Kde je Harry?!" opýtala som sa ho vystrašene.
-"Ja neviem, ja som si myslel, že je u teba"
-"Práveže nie je! Už dva dni som ho nevidela a nezdvíha mi ani telefón!" hovorila som panicky.
-"Ang, ukľudni sa. Zoberiem chalanov a skúsime ho pohľadať. Neboj sa, my ho nájdeme" povedal Louis.
-"Nemôžem ísť s vami?" opýtala som sa ho.
-"Radšej nie. Keď ho nenájdeme, tak zavoláme políciu a dáme ti o všetkom vedieť"
-"Aha dobre, ale ponáhľajte sa. Prosím," povedala som zúfalo.
-"Neboj sa, ahoj," povedal Louis a zložil ma.
Fajn! Ja sa tu zbláznim! Nevydržím tu len tak sedieť!
Harry:
Vošiel som do starého skladu na konci Londýna.
-"Čaute," pozdravil som pár ľudí, čo tam boli.
-"Ahoj Harry," pozdravila ma Cassie.
Sadol som si na starý gauč.
-"Deje sa niečo?" opýtal som sa ich.
Všetci boli ticho a pozerali na mňa ako na vraha.
-"Tak ty sa ešte pýtaš," povedal Joel.
-"Kde sú tie peniaze?!" zakričal na mňa.
-"Ja...momentálne ich nemám pri sebe," povedal som a vstal.
-"Mal si ich tu dnes mať!"
-"Sorry, ale niečo mi do toho vošlo"
-"Áno, vošla ti do toho tvoja nová kurvička," povedala naštvane Cassie a prepichla ma pohľadom.
-"Takto o nej hovoriť nebudeš!" zakričal som na ňu.
-"Ale prosím ťa," povedala a pristúpila ku mne bližšie.
Cítil som na svojom krku jej horúci dych.
-"Stavím sa, že nie je taká dobrá ako ja, Harry. No nie?" zašepkala mi do ucha.
Mal som jej chuť vraziť, ale ženy nebijem. Ignoroval som jej poznámku a spravil krok dozadu. Zo stolíka som si zobral malý balíček a strčil som si ho do vrecka.
-"Už je veľa hodí. Mal by som ísť," povedal som a vykročil ku dverám.
V tom ma chytili za obe ruky.
-"Dočerta pustite ma!" zakričal som na nich.
-"Harry, Harry. Nevieš ako to tu chodí?" opýtal sa ma so smiechom Joel a jednu mi vrazil do brucha.
Spadol som na zem. Tie jeho gorily ma zdvihli zo zeme a pevno mi zovreli ruky. Nemohol som sa ani pohnúť. Odvliekli ma k radiátoru a hodili ma na zem. Chrbtom som doňho narazil. Ostré hrany rúr radiátory sa mi zaryli medzi stavce.
-"Preboha, čo to robíte?!" zakričal som na nich a v tom som schytal kopanec.
Joel vytiahol spoza chrbta putá a priblížil sa ku mne.
-"Čo...čo," išiel som sa ho spýtať a ďalší kopanec.
Pripútal ma k radiátoru.
-"Nemôžeš ma tu držať!" zakričal som na neho a trhol rukami.
-"A prečo nie? Ja si môžem robiť, čo chcem. Ozaj...prehľadajte ho!" rozkázal Joel a o chvíľu ma obhmatávali ruky tých hnusných chlapov.
Vytiahli mi peňaženku a mobil. Nič viac som nemal.
-"Hm...pozrime sa," povedal Joel, keď otvoril moju peňaženku.
Mal som v nej len desať libier, nič viac.
-"Kariéra ti už nevychádza?" opýtal sa ma posmešne.
-"Drž hubu," povedal som pomedzi zuby.
Ďalšia rana.
-"Harry, že sa nepoučíš," povedala Cassie a kľakla si vedľa mňa.
Otočil som sa od nej. Chytila mi tvár do rúk a pohladkala ma po líci.
-"Čo chceš?!" povedal som naštvane.
-"Ty to snáď nevieš? Predsa teba," pošepkala a nasilu ma pobozkala.
Kebyže môžem tak ju od seba odsotím.
-"Prestaň," zasyčal som na ňu.
-"Lebo čo?" opýtala sa ma.
Nevedel som, čo jej mám povedať.
-"Haha," zasmiala sa mi priamo do tváre "Ešte ti budem dobrá. Ja by som nerobila to, čo práve robíš ty. O chvíľu príde tá neskutočná a mučivá bolesť a nikto ti nepomôže, nikto ťa pred ňou nezachráni, ale ja môžem. Len vieš, ako to tu je. Niečo za niečo, takže ja byť tebou, neodháňam ma," hovorila mi tým jej zákerným tónom.
Zatvoril som oči a nadýchol sa. Ako ju ja neznášam. Pokúšal som sa ju ignorovať najviac, ako som dokázal. Zrazu mi zazvonil mobil.
-"Ale, kto to volá?" opýtal sa Joel a pozrel sa na displej "Óoo. Moje zlatíčko ti volá. Máme jej to zdvihnúť?" opýtal sa Joel.
-"Nie!" vykríkol som.
Nechcem, aby o tomto vedela. Zabila by ma. Nikdy by sa ku mne ani nepriblížila.
-"Hh, myslel som si. Čo budeš robiť Harry? Chúďa, predstav si ju, ako sedí v izbe sama a čaká na teba jeden deň, druhý, tretí, ale ty jej nezdvíhaš! Je zničená, bojí sa o teba, chceš ju takto trápiť?"
-"Ty si taký idiotský kretén!"
-"Ďakujem, lichôtky mi netreba"
-"Čo odo mňa chceš?!"
-"Ty vieš, čo chcem! Peniaze, zlatko!"
-"A čo ti ich tu mám vyčarovať?!"
-"Nie, nie. My vieme, že je to nemožné. My ťa tu pár dní necháme. Budeš tu, zatvorený medzi stenami v tejto tme, budeš kričať a nikto ťa nebude počuť, nikto ti nepríde na pomoc. Žiadny chalani, žiadna Ang," hovoril Joel a hral sa s mojím telefónom.
Opäť zazvonil telefón.
-"Spomeň čerta," povedal Joel a ukázal mi displej.
Zasa Ang. Prosím ťa, nech mi nevolá.
-"No, my máme teraz nejakú robotu, tak ťa tu necháme samého. Cassie ťa postráži a žiadne blbosti!" zakričal Joel a všetci sa pobrali von.
Na malú chvíľu ma osvietilo denné svetlo a hneď bolo zasa preč. Cassie sa hrala s mojím telefónom. Pozerala si moje fotky.
-"Aww, Harry, tá je vážne zlatá, milá, také neviniatko," hovorila sladko a hlavne afektovane Cassie "Dala ti už?" opýtala sa ma naschvál.
Prevrátil som oči a pozrel sa na ňu vražedným pohľadom.
-"Haha, myslela som si. Tá ti ani tak skoro nedá," povedala a položila mobil naspäť "Nie som ja lepšia? Ja ti dám všetko, čo budeš chcieť. Ty to vieš"
-"Ty si hrozná,..." zasekol som sa.
-"No len to povedz! Povedz, že som kurva! Mne to nevadí!"
-"Na teba nič iné ani nesedí"
-"Povedz mi, čo má ona a ja nie?!"
-"Srdce! Ona má srdce!"
-"Tss, že srdce! Tomu ti tak uverím," povedala povrchne.
Už jej mám po krk. Zatvoril som oči a oprel sa o radiátor. Cítil som, ako mi tŕpne celé telo. Mravce mi behali po celých rukách. Nemohol som sa ani pohnúť. Všetko ma bolelo.
Angie:
Sedela som na posteli a zvierala som v ruke telefón. Svrbeli ma prsty. Mala som neskutočnú chuť mu znova zavolať. Moja vôľa nebola až taká pevná a nevydržala som to. Vytočila som jeho číslo. Skoro som dostala infarkt, keď to zdvihol. Druhý infarkt, keď to nezdvihol on, ale nejaká žena.
-"Ohh Harry. Bože áno" vzdychala do telefónu.
V tom momente som to zrušila a...

On the other Side 27

18. května 2012 v 18:47 | Adminka;))xx
-"Čauko Louis! Nevidel si Harryho?" opýtala som sa ho.
-"Nie," povedal opito a kráčal niekam za mňa.
Fajn! Aha, tu je Zayn s Katy.
-"Ahojte, nevideli ste Harryho?" opýtala som sa ich.
-"Tuším šiel hore. Choď sa pozrieť tam," povedal Zayn a chytil Katy za boky.
Čo sa tu deje? No, nechám to na neskôr. Idem pozrieť hore. Otvorila som dvere jeho izby. Harry stál pri okne. Keď som otvorila dvere, tak sa prudko otočil. Jeho zelené oči udreli do mojich.
-"Ahoj," povedala som mu a usmiala sa.
-"Ahoj," povedal prekvapene "Čo tu robíš?" opýtal sa ma.
-"To by som sa mala pýtať ja teba," povedala som mu a sadla si na posteľ.
-"Chcel som byť chvíľu sám, to je všetko"
-"Aha, tak mám ísť preč?"
-"Nie, zostaň," povedal a sadol si ku mne.
Ruku mi položil na stehno a jemne ma hladkal. Pozrela som sa na neho škaredým pohľadom.
-"Prepáč," povedal a ruku dal hneď preč.
V izbe bola tma. Keby mesačné lúče nesvietili cez okná, tak by som ho ani nevidela. Zahľadela som sa mu do očí. Harry sa ku mne naklonil a pobozkal ma. Inštinktívne som ho pobozkala naspäť. Jazykom mi oblízal spodnú peru. Pootvorila som ústa a začala vojna o dominanciu. Po desiatich minútach som sa vzdala a nechala sa viesť. Na chvíľu sme prestali, aby sme nabrali dych a pokračovali v tom, čo sme prestali. Harry ma počas bozkávania jemne položil na posteľ a ľahol si na mňa. Rukou mi chytil stehno a hladkal ma. Znervóznela som a dostala som sa do rozpakov. Dala som zo seba dole jeho ruku a prestala som ho bozkávať.
-"Deje sa niečo?" opýtal sa ma.
-"Ja.....ešte nie," povedala som mu a pozrela sa na neho ospravedlňujúcim pohľadom.
-"To je v pohode," povedal a pobozkal ma na čelo.
Ja som však vedela, že to v pohode nie je. Videla som to na ňom. Harry zo mňa vstal a vrátil sa ku oknu. Posadila som sa a vzdychla. Harry sa otočil a opýtal sa ma:
-"Ideme tam?"
-"Keď chceš," povedala som a vstala z postele.
Keď sme stáli pred dverami, tak som Harrymu chytila ruku a oprela sa mu o rameno.
-"Prepáč," zašepkala som.
-"Už som povedal, že je to v pohode," povedal a začal kráčať.
-"Že ste sa aj ukázali," povedal Louis, keď nás uvidel pred schodmi.
-"Čo ste tam vy dvaja tak dlho robili?" podpichol nás.
-"Staraj sa o seba Louis," vyštekol na neho Harry.
Čo mu do pekla je?! Harry ma odtiahol preč a zastali sme pri dave tancujúcich ľudí.
-"Ideš tancovať?" opýtal sa ma.
-"Hm, prečo nie"
Pridali sme sa k ostatným. Harry ma chytil za boky a nechali sme sa unášať rytmom hudby.

Ráno som sa zobudila na gauči medzi Harrym a Louisom. Odkedy sme išli tancovať, tak sme si trochu vypili a ja už fakt neviem, čo sa dialo ďalej. Mám úplne okno. Našťastie ma nebolí hlava.
-"Dobré ráno," ozval sa Harry a ja som skoro dostala infarkt.
-"Bože! Toto mi už nerob" povedala som mu šokovane.
-"Prepáč," povedal po pár minútach ticha.
-"Za čo?" opýtala som sa ho nechápavo.
-"Za ten včerajšok. Viem, že som bol odporný. Fakt prepáč"
-"Harry.....to je v pohode," povedala som mu a chytila ho za ruku.
Usmial sa na mňa a jemne ma pobozkal.
-"No dobre! Dnešný program, počúvaj ma," povedal mi "Po prvé, dáme sa dokopy, po druhé, pôjdeme niekam na raňajky a..."
-"A po tretie ja mám dneska ráno prednášku," prerušila som ho.
-"To nie...musíš tam ísť?" opýtal sa smutno.
-"Harry, je to škola. Musím chodiť do školy"
-"Ach, tak fajn. Ale tie raňajky stíhame, či?" opýtal sa s nádejou.
-"To môžeme, ak to stihneme do desiatej"
-"Žiadny problém," povedal a rýchlo vstal z gauča.
-"Čo tu robíme?" opýtala som sa Harryho, keď sme stáli na streche jednej budovy v centre Londýna.
-"V podstate nič. Len som ťa sem chcel zobrať"
-"Nikdy som tu nebola. Ako si to našiel?" opýtala som sa ho.
-"Úplnou náhodou. Raz sme s Louisom utekali pred fanúšikmi a našli sme toto. Chodím sem, keď chcem rozmýšľať. Buď s Louisom alebo sám. Ty si vlastne prvé dievča, ktoré som sem zobral"
-"Neverím ti! Určite to hovoríš každej," povedala som a zahľadela sa na Londýn.
-"Nie. Ja hovorím pravdu a ty to vieš," povedal a pristúpil ku mne bližšie.
Pozeral sa mi do očí.
-"Čo by si rád?" opýtala som sa ho a on ma následne na to pobozkal.
Bozkávali sme sa, keď Harrymu zazvonil mobil. Zdvihol ho a odstúpil odo mňa. Bol nejaký
divný.
-"Prepáč, ale musím ísť," povedal a nechal ma tam stáť.
Utekal dolu schodmi, počula som jeho kroky. Stála som tam ako zmrazená. Pristúpila som k okraju strechy a sledovala ho ako beží ulicou. Zahol do nejakej uličky a vtedy som ho stratila. Nadýchla som sa a pokúsila si prehrať to, čo sa práve stalo. Ešte nikdy mi nič takéto nespravil. Ešte raz som sa zahľadela na ulicu a odišla som. Čaká ma dlhá a nudná prednáška.

On the other Side 26

15. května 2012 v 23:18 | Adminka;))xx
-"Ach, tak fajn. O hodinu som tam," povedala som zúfalo a zložila mobil.
-"Čo sa stalo?" opýtal sa ma Harry.
-"Vytopilo nám izbu, tak tam musím ísť pomôcť upratať a presťahovať si veci o tri poschodia vyššie na najhoršie izby," povedala som a sadla si späť na posteľ.
-"Chceš tam odviezť?" opýtal sa.
-"Ak ti to nevadí," povedala som a usmiala sa na neho.
-"Pre teba všetko. Ozaj! Na večer si nerob program. Louis robí párty. Príde sem zopár ľudí. Môžeš pozvať aj tie dvojičky. Chalani sa potešia"
-"Ok, navrhnem im to. Nepôjdeme už dole?" navrhla som.
-"Poďme," povedal Harry a otvoril mi dvere.
V kuchyni sedel Louis s telefónom v ruke.
-"Aha...uhm...jasné. Takže ty prídeš až okolo desiatej," rozprával sa s niekým Louis a niečo si značil do adresára.
-"Bré ráno," pozdravila som hneď, ako som si sadla vedľa neho.
Kývol mi hlavou na pozdrav a pokračoval v rozhovore.
-"Čo si dáš?" opýtal sa ma Harry a otvoril chladničku.
-"Čo ja viem? Máte jogurt?"
-"Jahodový či čokoládový? Jahodový, že?" skonštatoval v podstate Harry a hodil mi ho do ruky a následne aj lyžičku.
-"Diky," povedala som a otvorila ho.
-"Fuj! Konečne všetko vybavené," povedal Louis a zaklapol adresár.
-"Koľko tu bude ľudí?" opýtal sa Harry.
-"Nie veľa. Iba okolo päťdesiat," povedal pokojne Louis, no ja keď som to počula, tak mi hneď zabehlo.
-"Päťdesiat?!" opýtala som sa šokovane.
-"To je v pohode," povedal Harry a prisadol si ku mne.
Párty
-"Môj ty bože!" vykríkla Katy, keď som ich zaviedla do domu.
Párty už bola v plnom prúde.
-"Páni," povedala užasnuto Lucy.
-"Teraz ešte nájdeme chalanov. Myslím si, že viem, kde budú," povedala som a ťahala ich za sebou do pracovne.
Potichu som otvorila dvere. Jasné, že tam boli.
-"Ahojte," pozdravila som ich a postrčila dnu Katy a Lucy.
-"Ahoj," pozdravil ma Harry a pristúpil ku mne.
Na uvítanie ma jemne pobozkal.
-"Chalani, toto sú Lucy a Katy. Baby, myslím, že ich predstavovať netreba"
-"Ale pozrime sa! Nepovedala si nám, že máš také pekné kamarátky," povedal Louis a okamžite vstal z kresla.
-"Olalá a dvojičky!" povedal už mierne opitý Zayn.
Keď som si ich všetky premerala, tak všetci boli už pod parou, až na Harryho. Ten bol úplne triezvy. Lucy a Katy sa hneď aklimatizovali. Chalani sa ich ujali a mňa Harry odtiahol za ostatnými.
-"Zlato, mám pre teba prekvapenie," povedal a predieral sa davom "Ed?" zavolal Harry a chalan, ktorý stál otočený chrbtom sa otočil.
-"Oh," vyšlo zo mňa.
Mala som chuť kričať na celý dom. Podlomili sa mi kolená a srdce mi neskutočne bilo.
-"Ahoj Harry!" pozdravil ho Ed a usmial sa na mňa.
-"Ed, toto je moja priateľka Angie," povedal Harry a postrčil ma dopredu.
-"A-ahoj," pozdravila som ho nervózne.
-"Ahoj! Harry mi ťa spomínal"
Ja som sa len usmiala. Nebola som schopná povedať ani slovo.
-"No Harry, je fakt zlatá," povedal Ed a ťapol mu po ramene.
Začali sa tam o niečom rozprávať. Ja som ich však prestala vnímať hneď, keď vyslovili slová dobrý obchod. Vtedy som sa nenápadne vytratila ku stolu s drinkami. Zobrala som si pohár a naliala doň vodku s džúsom. Keď som sa otočila, tak som do niekoho hrkla.
-"Pre..." išla som sa ospravedlniť, keď som ju uvidela!
-"Jessica!" zvýskla som od radosti.
-"Ang?" opýtala sa rovnako prekvapene.
-"Čo ty tu?!" opýtala som sa nechápavo.
-"Ja tu bývam! Teda nie konkrétne tu, ale tu v Londýne!" kričala cez hudbu.
-"To fakt? Ja tiež!" zakričala som aj ja.
-"Poď radšej von !" povedala a rukou ukázala na záhradu.
Hneď, keď sme vyšli, tak sme sa silno objali.
-"Ja neverím, že ťa vidím!" povedala nadšene.
-"Čo tu robíš?" opýtala som sa jej.
-"Vieš, dala som sa na kariéru modelky a minule som sa náhodou stretla s Louisom a sme sa skamarátili. Dnes nás pozval"
-"Nás?"
-"To nevieš? Derek je tu tiež! Robí v jednej reštike," povedala Jess a odpila si zo svojho pohára.
Chytila ma za ruku a odtiahla naspäť dovnútra. Zaviedla ma za Derekom, ktorý bol už opitý na mol. Pochybujem, že ma spozná.
-"Ang?" opýtal sa opito.
-"Ahoj," pozdravila som ho s úsmevom.
-"Ang!" zopakoval a objal ma.
No objal, hlavu mi položil do výstrihu. Decentne som ho odstrčila.
-"Aj ja som rada, že ťa vidím," povedala som mierne znechutene.
Nemám rada opitých ľudí. Preto ani veľa nepijem.
-"Jess, ja ťa milujem," povedal opito.
-"Aj ja teba," povedala ironicky Jess.
Tá sa vôbec nezmenila.
-"Teba sem zavolali chalani, že?" opýtala sa Jess.
-"No hej, v podstate"
-"Ty si na tom ako s Harrym? Stalo sa niečo?"
Usmiala som sa.
-"Chodíme spolu"
-"To fakt?" opýtala sa nadšene.
-"Hej, asi tak tri týždne. Neviem, nerátam to," povedala som a odpila si z pohára.
S Jess sme ešte chvíľu kecali, potom sme išli tancovať a opäť sme skončili pri kecaní.
-"Nevieš, kde je Harry?" opýtala som sa jej.
-"Neviem"
-"Dlho som ho tu už nevidela. Idem ho pohľadať, ty zostaň tu," povedala som jej a išla ho hľadať.
 
 

Reklama