Forever Young

Forever Young 32

23. března 2012 v 0:36 | Adminka;))xx
Otvorila som dvere do kabinetu. Zložila som si tašku a pozrela sa na rozvrh. Ešte musím odučiť tri hodiny. To zbehne ako voda, teda aspoň dúfam.
Harry:
Sedel som v obývačke, keď zazvonil telefón.
-"Prosím?" zdvihol som ho.
-"Čauko Harry, tu je Liam, dneska má Danielle narodeniny, tak jej organizujem oslavu. Prídeš dnes večer so Sophi?"
-"Jasné a kto všetko tam bude?"
-"Len chalani, ich polovičky a pár Daniellinych kamošiek, to je všetko."
-"Ok, tak prídeme."
-"Super, tak čau," povedal a zložil ma.
Program na večer už máme istý. Som zvedavý, čo na to povie Sophi.
Sophi:
Kráčala som po chodbe, keď mi zazvonil mobil.
-"Prosím?"
-"Ahoj, počúvaj, nikto nie je doma, nechceš prísť?"
-"Chcela by som, ale čo poviem Harrymu? Čaká, že hneď po práci prídem domov."
-"Tak mu povedz, že si zháňala darček pre Danielle, dnes má predsa narodky a ste pozvaní aj vy."
-"No dobre, vážne nie je nikto doma?"
-"Vážne."
-"Okej, tak ja prídem hneď po práci, pá" povedala som milo a usmiala sa, aj keď ma nevidí.
-"Pá, miláčik," povedal a zložil ma.
Ešte posledná hodina. Kde to učím? 3.C. To bude zabitá hodina. Pustím im nejaký film a budem mať pokoj na rozmýšľanie. Nemala by som ku nemu ísť. Keď už ku nemu pôjdem, tak to musím ukončiť. Nemôžeme tak pokračovať. Nevera sa jedného dňa prevalí, tak ju skončime radšej skorej. Tak to spravím. Bude to najlepšie.
Zazvonila som na zvonček.
-"Ahoj, tak si prišla."
-"Hej, ale nebudem dlho. Chcem sa len porozprávať."
-"Tak fajn, poď dnu," pozval ma dnu a zatvoril za mnou dvere.
Sadli sme si na gauč.
-"Dlhšie som rozmýšľala a myslím, že by sme to mali ukončiť. Obaja raz na to prídu a zničí to život každému. Budeme trpieť všetci a deti najviac, tak prosím ťa už to nekomplikujem a
ukončime to, prosím," hovorila som a slzy mi stekali po tvári.
Vzdychol si a zapozeral sa do zeme.
-"Asi máš pravdu, ale ja ťa milujem a ty to vieš," povedal a pozrel sa mi do očí.
-"Prepáč," zašepkala som a objala som ho.
O pol roka
-"Harry, tú postieľku daj tam do toho kúta!" komandovala som Harryho, keď sme zariaďovali izbičku pre našu malú princeznú.
-"Už sa konečne rozhodni," povedal otrávene Harry, pretože som ho už tri razy posunula inam.
-"No tak, macko, nebuď taký nabručaný," povedala som a pozrela na neho psími očami. Prišla som ku nemu a objala som ho. Na ústa som mu dala veľkú sladkú pusu. Usmial sa a pritlačil ma ku stene.
-"Harry, postieľka," zašepkala som mu do ucha.
Harry prekrútil očami a pokračoval v posúvaní postieľky.
Ležali sme na gauči a pozerali televízor.
-"Už sa to blíži," povedala som potichu počas môjho premýšľania.
-"Koľko ešte?"
-"Týždeň."
-"Dneska poobede ideme ku mame, vieš o tom, nie?"
-"Čo?! Úplne som na to zabudla!"
-"Tak už to vieš. Za dve hodiny odchádzame, tak sa choď nachystať."
-"Dobre."
Síce to už bolo dávno, ale nevera mi stále hrýzla svedomie. Možno to nebolo ani tou neverou, ale tým strachom. Stále som sa bála, že to dieťa nie je Harryho. Odrátavala som dni do pôrodu. Tešila som sa, ale aj som bola riadne nervózna. Dúfala som, že moje gény sú silnejšie a pretlačia ostatné, kebyže nie je jeho, aby tam nebola až taká podoba medzi ním a ňou. Deň pôrodu nastal, ale o čosi skorej ako mal. Prišlo to na mňa, keď som sedela u Harryho mamy na gauči.
Boli sme u Harryho mamy a pili čaj, keď ma zrazu pochytil prvý kŕč a odtiekla mi plodová voda.
-"Ou, je to tu," povedala som trochu šokovane.
-"Čože?" vyprskol Harry a zabehol mu čaj.
-"Buď v kľude a nehysterči," povedala som úplne pokojne.
-"Nejdem rodiť prvýkrát, tak ma len prosím ťa odvez do nemocnice."
-"Počkaj ako to myslíš, že nejdeš rodiť prvý krát?" opýtala sa zaskočená Anne.
Hej, zabudli sme jej to povedať. Teda nezabudli. Nechceli sme jej hovoriť Emily.
-"Vieš mami, je tu jedna vec, ktorú sme pred tebou zatajili, ale to už bolo dávno. Potom ti to povieme, teraz ideme do nemocnice," povedal Harry a pomohol mi vstať.
Zhlboka som dýchala a snažila sa nemyslieť na všetku prichádzajúcu bolesť. Harry ma celý čas držal za ruku. Trošku som mu ju drvila.
-"Auu, trochu uber. Nevieš si predstaviť ako to bolí."
-"Ty mi tu hovor o bolesti!" povedala som mu pomedzi zuby.
-"Zhlboka sa nadýchnite a na tri zatlačte, dobre?" povedal doktor.
Prikývla som a zhlboka sa nadýchla.
-"Raz, dva, tri a tlačte, tlačte, tlačte," hovoril dookola a už som ho ani moc nevnímala.
Po mučivých hodinách som začula detský plač. Rozplakala som sa a vyčerpaná som si ľahla. Harry ma pobozkal.
-"Zvládla si to," zašepkal mi do ucha.
Prišla ku nám sestrička a podala mi do rúk malé uplakané bezbranné telíčko zabalené v plachte.
-"Ahoj," povedala som potichu s úsmevom.
-"Je nádherná," povedal Harry.
Ako roky ubiehali, tak sa malá Darcy Styles viac a viac podobala na Harryho. Zo srdca mi vtedy spadol obrovský kameň. S Louisom sme zostali dobrý kamaráti. Život sme mali vynikajúci, úžasný. Keď mala Darcy šesť, tak sme sa rozhodli, že chceme ešte jedno dieťa, kým môžem mať. Tento krát sa nám to podarilo na prvýkrát. Bola som v šiestom mesiaci, keď sa stala tá strašná nehoda.
Harry:
-"Dobre chalani, tak ja idem. Ponáhľam sa, dnes ideme so Sophi do kina, tak čaute. Zajtra," rozlúčil som sa s chalanmi a utekal som ku autu.
Bol pekný biely december. Nasadol som do auta a vydal sa na cestu. Išiel som o trochu rýchlejšie, ako som mal. Zrazu sa predo mnou objavilo druhé auto. Nestihol som to ubrzdiť a auto dostalo šmyk. Narazil som.
Sophia:
Hrala som sa s Darcy a nervózne pozerala na hodiny. Už tu mal byť pred hodinou. Kde toľko je? Zazvonil zvonček.
-"Počkaj tu moja, idem otvoriť," povedala som Darcy.
Vstala som z koberca a išla otvoriť. Privítali ma dve smutné tváre policajtov.
-"Dobrý večer," povedala som nechápavo.
-"Ste Sophia Styles, však?" opýtal sa jeden.
-"Áno, stalo sa niečo?"
Jeden z policajtov si zakúsil do pery a druhý sa pozrel do zeme.
-"Tak stalo sa niečo?!" zakričala som na nich.
Mala som zvláštny pocit. Určite sa niečo stalo.
-"Váš manžel, Harry Styles, mal autonehodu a..."
-"Nie!" zakričala som.
Slzy mi stekali dolu tvárou.
-"Je nám to ľúto. Úprimnú sústrasť," povedal druhý.
Zošmykla som sa po dverách na zem. Tvár som si schovala do rúk a plakala. Prečo on?! Prečo?! Bože, prečo mi vždy berieš tých, na ktorých mi záleží najviac?!
-"Mami, čo sa stalo?" opýtala sa Darcy a pozrela na policajtov.
Pritisla som si ju ku sebe a objala som ju. Ona je jediné, čo mi po ňom zostalo a ešte Mike alebo Lily. Neviem, čo to bude. Chceli sme sa nechať prekvapiť.
-,,Bolo to to najhoršie, čo ma mohlo postihnúť. Ešte horšie bolo, keď mi na naše výročie svadby prišli kvetiny, ktoré tam mal objednané dopredu. Nikto o tom nevedel, tak zásielka nebola zrušená. Prišla mi kytica so 100 červených ruží a v nej ručne písaný lístoček, na ktorom bolo napísané Milujem ťa a navždy budem, nech sa stane čokoľvek. Harry. Nakoniec som zostala som sama s dvoma deťmi. Narodil sa nám Mike. Harryho sme pochovali doma v Holmes Chapel. Naučila som sa časom žiť bez neho. Stále mi však chýbal. Myslela som na neho každý deň. Vždy ho budem milovať. Či budem žiť, či nie. Neviem, kedy sa najbližšie stretneme. Možno v nebi, ak sa tam ja dostanem. Nemyslím si, že som žila taký čestný život, aby som sa tam dostala. Myslím si, že sa to stalo z nejakého dôvodu. Pánbožko ma trestal, ale bral si vyššie úroky. Harry bol najlepší človek, akého som kedy v živote stretla. Zmenil mi život. Spolu sme preskákali veľa vecí. Vždy bude v mojom srdci," hovorila som a pozerala sa na nemé tváre okolo mňa.
Margaret plakala.
-"To si ty," zrazu šepla a čosi vytiahla z vrecka.
-"Ja si na teba spomínam. Nie so to ty?" opýtala sa ma ukázala mi zožltnutý obrázok vytlačený z novín.
Bola som na ňom ja s Harrym na nejakej premiére. Oči mi zahrnuli slzy.
-"Som. Prečo máš ten obrázok v peňaženke?"
-"Bola som veľká fanúšička a závidela som ti, ale v dobrom. Myslela som si, že ste mali iný život. Teraz som ohromená a dosť emočne dotknutá. Myslím, že cez to všetko si mala nádherný život."
-"To som mala," povedala som potichu a chytila som si srdiečko na krku.
-"Myslím si, že pôjdem spať, už je dosť hodín. Dovidenia, rada som vás spoznala," povedala som ľuďom, ktorý ma počúvali.
Pobrala som sa do svojej izby a ľahla si do postele. Zatvorila som oči a ponorila sa do hlbokého spánku. Sníval sa mi nádherný sen. Nebol to sen, skôr spomienka.
-"Nechytíš ma!" zakričala som Harrymu a utekala dolu zeleným kopcom.
-"Stavíš sa? Dávam ti náskok!" kričal za mnou Harry a po chvíli sa za mnou rozbehol.
Dostihol ma a spadli sme obaja na trávu. Pozerali sme si do očí. Harry ma pobozkal a z vrecka vytiahol malý náhrdelník so srdiečkom. Pripol mi ho na krk.
-"Pamätaj si, že v tomto srdci je všetka moja láska ku tebe, tak dávaj naň dobrý pozor."
-"Budem," povedala som a znova ho pobozkala.
The End!

Forever Young 31

21. března 2012 v 22:29 | Adminka;))xx
Harry:
Ráno som sa zobudil na zvláštne zvuky vychádzajúce z kúpeľne. Sophia vedľa mňa nebola. Vstal som a išiel teda do kúpeľne. Sedela pri záchodovej mise. Hlavu mala opretú o lakeť a pozerala do stropu. Zaklopal som na zárubňu dverí. Prudko sa otočila.
-"Oh, to si len ty," povedala s výdychom.
-"Kto iný by to mal byť? Čo ti je?" prišiel som ku nej a pohladkal ju po chrbte.
I keď som už trochu dosť tušil, čo jej je. Objala ma a nič nehovorila.
Sophia:
Ráno som vstala skoršie a išla sa na jesť. Začal mi zvoniť telefón. Rýchlo som ho zdvihla.
-"Prosím?" ozvala som sa potichu.
-"Dobré ránko," pozdravil ma známy hlas.
-"Aj tebe."
-"Nechceš dnes prísť ku mne?"
-"Prepáč, ale nemôžem. Dnes som nespala doma a už mi dochádzajú výhovorky. Musíš chvíľu bezo mňa vydržať."
-"Och, no dobre, ale chýbaš mi. Ľúbim ťa."
-"Aj ja teba. Musím už ísť, aby sa Harry nezobudil, tak pá," povedala som a zložila.
Pozerala som do taniera. Zrazu ma naplo a musela som utekať na záchod. Nemôže to byť predsa to, či? Keď som dovracala, tak som hneď pozrela svoj kalendár. Dnes je koľkého? Dvadsiateho. Nie! Teda áno! A nie! Znovu ma naplo. Čo ak nie je jeho, ale jeho?! Čo budem potom robiť?! Zúfalá som sedela nad záchodovou misou, keď niekto zaklopal na dvere.
-"Oh, to si len ty," povedala som s výdychom.
-"Kto iný by to mal byť? Čo ti je?" povedal Harry a sadol si ku mne na zem.
Objala som ho. Nič som nehovorila. Chcelo sa mi plakať. Po chvíli som sa aj rozplakala.
-"Zlato, čo sa deje?"
-"Ale nič, len som šťastná," zaklamala som "musím ísť dnes k doktorovi," povedala som po niekoľkých minútach ticha.
-"Mám ísť s tebou?"
-"Nie, pôjdem sama. Vieš čo, idem sa obliecť a pôjdem hneď teraz."
-"Dobre, do práce si zavoláš?"
-"Hej, hádam ma na dve hodiny uvoľní."
-"Tak dobre, ani si nevieš predstaviť, aký som šťastný."
Usmiala som sa na neho a išla si umyť zuby. Vychystala som sa, nasadla do auta a odviezla sa do nemocnice. Nejaký čas som si posedela v čakárni, kým ma zavolala sestrička.
-"Dobrý deň," pozdravila som doktora.
-"Ale, dobrý deň Sophia, čo vy tu?" pozdravil ma vysmiaty doktor.
-"Chcela by som sa dať vyšetriť."
-"Máte nejaký problém?"
-"Ak sa tak dá nazvať tehotenstvo, tak áno. Rada by som vedela, či som tehotná, teda mám také tušenie."
-"Tak dobre, vyzlečte sa a sadnite si na kozu," povedal doktor a premiestnil sa.
Vošla som do kabínky a iba som si stiahla nohavičky.
Sadla som si na kozu a zatvorila oči. Nechcem vedieť výsledok. Musím mu napísať.
-"Môžem si napísať SMS prosím vás? Je to dôležité," povedala som zúfalo.
-"Samozrejme," odvetil zaujato.
Načiahla som sa po kabelku a vytiahla z nej mobil. Rýchlo som vyťukala SMS.
,,Musíme sa ihneď stretnúť. Je to veľmi súrne! Čakaj ma o takú pol hodinu v parku pri nemocnici. S.
Mobil som vrátila naspäť.
-"Nooo, vyzerá to tak, že budete mamička," povedal doktor milým prízvukom.
-"Neviete v koľkom týždni som zhruba?"
-"Odhadujem, že v takom treťom."
-"Aha, tak ďakujem."
Nie! Nech je to týždeň hore dole, len nie tretí, pretože práve ten týždeň som s Harrym nespala.
-"Nie je tu žiadna šanca, že vaše odhady sú zlé?"
-"Je to iba zhruba, ale rozdiel môže byť maximálne troch dní. Máte nejaký problém?"
-"Oh, nie," povedala som zamyslene.
-"Môžete sa obliecť. Ja vám zatiaľ vypíšem tehotenský preukaz."
-"Dobre, fajn."
Obliekla som sa, počkala kým mi doktor vypíše preukaz a utekala von. Za stromom stál on. Hneď som ho uvidela. Utekala som ku nemu.
-"Ahoj," povedal šťastne a pobozkal ma.
-"Ahoj," povedala som a slzy sa mi tlačili do očí.
-"Čo je? Stalo sa niečo?"
-"Som v tom," povedala som narovinu.
-"Veď to si chcela nie?"
-"Nie! Prosím ťa povedz, že si mal VŽDY ochranu!" zakričala som na neho.
Nasucho prehltol.
-"Tak to povedať isto nemôžem. Chceš tým naznačiť, že to dieťa je moje a nie Harryho?!"
-"Akože to isto nemôžeš povedať?!"
-"Čo si mám pamätať každý raz, čo sme spolu spali?! Spali sme spolu minimálne už dvadsať krát, minimálne!"
-"Tak kto si to má pamätať?! Modli sa, aby bolo jeho!" kričala som v zúfalstve.
Pristúpil ku mne a objal ma.
-"To sa vyrieši, bude to dobré. Nie je moje, určite nie."
-"Ako to môžeš povedať?! Je to tvoj najlepší kamarát! A čo na to povie tvoja žena?! Čo na to povie?! Je to moja kamarátka, nemôžem jej to spraviť. Máte spolu aj deti! Nemôžem zničiť váš vzťah!"
-"Nerob urýchlené závery, ešte nič nie je isté. A keby aj, tak potom sa budú riešiť problémy."
-"Oh," vzdychla som si a oprela sa o strom.
-"Toto nedopadne dobre."

Forever Young 30

21. března 2012 v 15:03 | Adminka;))xx
Zobudila som sa vedľa polonahého Harryho a pozrela sa na budík položený na stolíku. Pretrela som si oči a posadila sa. Snažila som sa spomenúť si, čo sa včera stalo. Spomínam si, že sme s Harrym leteli do Las Vegas, tam sme išli do nejakého klubu a potom...
-"Harry! My sme sa zobrali?!" zakričala som a hrkla do Harryho.
Harry sa v šoku posadil.
-"Čo zlato?"
-"My sme sa včera zobrali?!" povedala som hystericky.
-"Hh, vyzerá to tak," povedal s úsmevom.
-"Bože, to čo sme spravili?!"
-"To čo sme chceli. Vadí ti to? Pretože mne nie. A povedala si áno."
-"Hej, veď ja viem, ale je to celé také zvláštne. Včera som bola ešte stará nevydatá učiteľka a dneska som už akože ženou slávneho popového speváka?" hovorila som nechápavo.
Veď toto nie je možné.
-"Áno, pani Styles," povedal Harry a pobozkal ma.
-"Teraz čo budeme robiť?"
-"No pôjdeme na radnicu, predložíme im ten papier, čo nám dali, ty si zmeníš doklady, kúpime si obrúčky a nasťahuješ sa ku mne?"
-"Nie! Nenasťahujem sa ku tebe. Ja chcem, aby sme bývali u mňa. Tvoj byt je na mňa príliš luxusný a veľký."
-"Tak teda ja ku tebe, ale s ostatným súhlasíš, že?"
-"Áno," povedala som a pohladkala Harryho po líci.
Pritiahol si ma ku sebe a túžobne ma pobozkal.
-"Ozaj, kedy nám letí lietadlo?"
-"O druhej."
-"Tak by sme sa mali dať dokopy a pomaly ísť, pretože už je desať hodín."
-"Tak fajn, ty tu velíš"
-"Prečo ja?"
-"Si predsa hlava rodiny, nie?"
-"Ja? Ale veď ja som žena. Hlava rodiny si ty, teda ešte žiadnu rodinu nemáme, takže v podstate sme na tom rovnako."
-"Hh, fajn, ale tak ja som zvyknutý byť pod papučou," povedal Harry a vyplazil mi jazyk.
Ja som v tú chvíľu zobrala vankúš a tresla mu ním po hlave.
-"Ešte raz povieš že si pod papučou a neželaj si ma!"
-"No a tu je jasný dôkaz," povedal so smiechom.
V pokoji sme sa vrátili do Londýna. Zmenila som si priezvisko, doklady, naše manželstvo sa už nejako aj zverejnilo v médiách, čo som ja nechcela. Život bol od tej doby dosť pestrý. S Harrym a chalanmi som chodila na rôzne premiéry, súkromné večierky, konferencie, výstavy a podobne. V škole som už nebola u žiakov braná ako učiteľka, ktorá skončí ako stará panna, ako si všetci mysleli. Kým sa to neprevalilo, tak o tom nikto nevedel. Na začiatku ma mali za blázna, že som si zmenila hentak priezvisko, ale keď ma raz prišiel pozrieť Harry a doniesol mi kyticu červených ruží, bolo to na moje narodeniny, tak väčšina bola v šoku. Ako som povedala, môj život nabral úplne iný smer. Nebol síce zlý, ale ani nie dobrý. V poslednom čase som sa cítila skôr ako Harryho doplnok a nie ako jeho žena.
Prišli sme z premiéry jedného filmu. Unavená som si vyzula topánky a vyložila nohy na kreslo. Nahlas som si vzdychla. Cítila som sa mizerne. Celý večer som strávila po Harryho boku a občas prikývla, občas sa zasmiala. Netušila som o čom celý čas všetci hovoria. Cítila som sa maximálne stratená. Nepatrím do tých okruhov. Kebyže si ma Harry aspoň všíma, ale on je vždy zaneprázdnený svojimi "priateľmi". Moje roky už pomaly ubiehajú. Nie som už najmladšia. Chcem si založiť rodinu. Poriadnu rodinu, s deťmi. Musím mu to povedať.
-"Harry?" zavolala som do prázdna.
-"Áno?!" zakričal odniekiaľ.
-"Poď sem!"
-"Čo si želáš?" opýtal sa a rozopínal si košeľu.
-"Chcem sa porozprávať," povedala som vážne.
-"Hm, počúvam ťa," povedal neprítomne Harry.
Vedela som, že ma nepočúva.
-"Vieš čo, nechaj to tak. Ja sa idem osprchovať," povedala som a vstala z gauča.
Odišla som do sprchy. Zhodila som zo seba béžové krátke spoločenské šaty a vliezla do sprchy. Dala som si poriadnu sprchu a prezliekla sa do nočnej košieľky. V spálni bolo rozsvietené nočné svetlo na Harryho strane postele. Vošla som dnu a zatvorila dvere. Harry ležal na posteli a pozeral sa do nejakých papierov. Ľahla som si ku nemu a zobrala mu papiere.
-"Zlato, už dosť," napomenula som ho a papiere schovala do môjho nočného stolíka "rozmýšľala som," pokračovala som.
-"O čom?" opýtal sa ma.
-"Chcem mať dieťa s mužom, ktorého milujem a ak nie, tak ho chcem mať aspoň s tebou."
Harry sa usmial a chytil ma za ruku.
-"Tak to aby sme začali," pošepkal mi do ucha a jemne ma pobozkal.
O rok
Sedela som na gauči a opravovala písomky. Je chladný február, všade je tma a Harry nie je doma. Celkom sa aj bojím. Zvykla som si na jeho prítomnosť a teraz, keď tu nie sa cítim sama. Opravila som poslednú písomku. Zrazu sa otvorili dvere.
-"Ahoj miláčik!" zakričal Harry z predsiene.
-"Ahoj," povedala som zúfalo.
-"Deje sa niečo?" opýtal sa ma.
-"Nie, teda vlastne áno."
Bol ticho, čím mi dal priestor na pokračovanie.
-"Ešte stále nie som tehotná ak ťa to vôbec zaujíma."
-"Ako vieš?"
-"Ako asi?!"
-"Ale no tak," povedal potichu Harry a sadol si vedľa mňa.
Objal ma a pobozkal do vlasov. Chytila som ho ako plyšového macíka a zaborila mu hlavu do hrude.
-"Nikdy sa to nepodarí," povedala som potichu.
-"Ale áno, uvidíš," utešoval ma "stačí veriť."
-"Hm," povedala som neutrálne.
Už strácam nádej. O dieťa sa snažíme už rok a stále nič.
Jedno poobedie som sa nenormálne nudila, tak som vzala do ruky telefón a zavolala Danielle.
-"Ahoj, nechcela by si ísť so mnou niekam? Niekam si sadnúť, pokecať a tak."
-"Rada by som, ale nemám kam dať Emu," povedala Danielle "ale môžeš prísť, ak chceš," navrhla.
-"Dobre, tak za pol hoďku som u teba. Pá."
-"Pá."
Zazvonila som na zvonček pri veľkých šedých dverách. Otvorila mi zaguľatená Danielle.
-"Ahoj," povedala a objala ma.
-"Ahoj."
-"Tak poď dnu," pozvala ma ďalej.
Sadli sme si do obývačky. Na koberci sedela Ema a hrala sa s hračkami.
-"Bože, tá je už veľká," povedala som a pozrela na ňu.
-"Ahoj teta," pozdravila ma a s úsmevom mi zamávala.
-"O rok už ideme do školy," povedala Danielle a chytila sa za brucho.
-"To už je päť rokov?" povedala som neuveriteľne.
Ten čas veľmi rýchlo letí. To už som štyri roky vydatá za Harryho? To sa ani nezdá.
-"Čo ťa trápi?" opýtala sa ma.
Ona je hrozná. Vždy mám pocit, že mi vidí až do žalúdka.
-"Ja a Harry."
-"Čo? Hádate sa?"
-"Nie, už rok sa pokúšame o dieťa a stále nič," povedala som smutne.
-"Podobne ako ja a Liam koľko to rokov dozadu? Sedemnásť?"
-"Čo? To ste už spolu tak dlho?"
-"Hh, veru áno. A nestrachuj sa. Ja som nemohla otehotnieť dva roky, tuším. Nie som si však istá. Už si nepamätám. Každopádne hlavu hore a ver. Príde to vtedy, keď to čakáš najmenej. Ako napríklad teraz. Ani sa mi nesnívalo, že v štyridsiatich budem mať ešte dieťa."
-"Ja dúfam, že do štyridsiatky sa mi to podarí. I keď veľa času už nezostáva."
-"Dám ti radu."
-"Počúvam."
-"Robte to s Harrym hocikedy, hocikde, kde vás to napadne. U nás to fungovalo. Keď nič neplánuješ, tak sa najčastejšie šmykne, ako sa hovorí a vy ste jasní dôkaz."
-"Hh, Emily, tak tá bola fakt omyl, ale dala by som teraz všetko, aby tu bola."
-"Nechaj sa prekvapiť, ono to vyjde."
-"Tak skúsime."
Bola som na ceste do nahrávacieho štúdia za Harrym. Zaparkovala som a utekala za ním. Práve teraz mám obednú pauzu. Vletela som do štúdia.
-"Čaute chalani," pozdravila som ich a sadla si vedľa Harryho na gauč.
-"Kam sa chystáte?" opýtala som sa, keď si obliekali bundy.
-"Na obed, ideš s nami?"
-"Viete čo chalani ja pôjdem so Sophi, ok?"
-"Jasné," povedali zborovo a vytratili sa.
Hneď ako sa zabuchli dvere, tak som pobozkala Harryho a rozopla mu pár gombíkov na košeli.
-"Tu?! Si sa zbláznila?!" zašepkal Harry.
-"No a čo? Možno som blázon, ale blázni majú šťastie. Prosím, veď chalani sa tak skoro nevrátia, to skorej mňa tlačí čas. Máme len pätnásť minút, tak prosím rýchlo."
-"Hm, tak fajn," povedal a chytil ma za stehno.

Forever Young 29

20. března 2012 v 20:21 | Adminka;))xx
Bozkávali sme sa ako nikdy pred tým. Bolo na nás vidno, že sme spolu neboli roky. Harry mi vyzliekol tričko. Zastavila som ho.
-"Harry, myslím si, že by sme nemali"
-"Pššt," povedal potichu Harry a položil mi prst na ústa.
-"Vieš ako to dopadlo naposledy," pripomenula som.
-"Dám si pozor, prisahám."
-"Nehovoril si to aj vtedy?"
-"Ehm, nie," povedal zamyslene.
Nahlas som si vzdychla.
-"Ale keď nechceš, tak ja sa nehnevám," povedal mi Harry do ucha.
Dlhšie som sa na neho pozerala a rozmýšľala, čo mám robiť. Nemám už predsa dvadsať, ale tridsiatku na krku. Nemala by som mať výčitky svedomia.
-"Ale v spálni," povedala som napokon svoju podmienku.
Harry sa na mňa úprimne usmial a zrazu ma zdvihol. Musela som sa zasmiať. Harry ma hodil na posteľ a ľahol si na mňa. Bozkával ma na krku, ústach, hrudi, atď.
Keď som sa ráno zobudila, tak vedľa mňa nikto nebol. Iba prázdna časť postele. Vstala som a na dverách som si všimla prilepený papierik. Strhla som ho a začala čítať.
,,Dobré ránko. Musel som ísť do štúdia a nechcel som ťa budiť. Bola si taká krásna. Na stole máš raňajky.
Harry,,
Aww. To je milé. Prebehlo mi hlavou. Obliekla som si zamatový župan a zišla dolu do kuchyne. Na stole ma čakali wafle s lesnými plodmi a čokoládovou polevou. Mňam. Koľko je vlastne hodín? Pozrela som sa na hodiny na stene. Čože?! To je už jedenásť hodín?! Čo je dnes za deň? Fuj, našťastie je sobota. Kebyže neprídem do práce, tak to by bol môj koniec. V pokoji som zjedla svoje "raňajky", vykonala rannú hygienu, obliekla sa do domáceho oblečenia a pustila sa do opravovania písomiek a slohov. Čaká dvadsaťštyri slohov o knihe Ako zabiť vtáčika. To bude mučiareň. Nasadila som si okuliare a do ruky vzala červené pero.
V zámku zaštrngotali kľúče a hneď na to som začula známy hlas:
-"Ahoj zlato! Som doma!"
-"Ahoj," povedala som zaujato.
Harry vošiel do obývačky a svoju tašku zhodil na kreslo.
-"Čo robíš?" opýtal sa ma.
-"Už šesť hodín opravujem písomky a čítam slohy na tému Ako zabiť vtáčika. Už mi z toho normálne hrabe. Navyše som hladná ako spisovateľ. Okrem tých waflí som dneska ešte nič nejedla."
-"Prečo?"
-"Nemala som čas."
-"Ale jesť musíš. Choď sa obliecť. Pôjdeme na večeru."
-"Prosím ťa, ale nič drahé, veľké a spoločenské ok? Chcem ísť do normálnej priemernej reštiky na námestí, jasné?"
-"Jasné, ako chceš."
-"Dobre, tak ja sa idem obliecť. Za päť minút som späť."
-"Takže za polhodinu," povedal a uchechtal sa Harry.
Pokrútila som hlavou a zmizla vo dverách. Obliekla som si čierne tričko, slimky pieskovej farby a topánky krémovej farby na vysokom podpätku. Vlasy som si zopla a narýchlo sa nalíčila. Rýchlo som išla späť do obývačky.
-"Páni, tvoj rekord. Trvalo ti to iba sedemnásť minút," povedal ironicky.
-"Budem sa tváriť, že som tú iróniu nepočula. Ideme?"
-"Poďme," povedal Harry a obliekol si čierne sako.
Nasadli sme do jeho auta. Auto zaparkoval na parkovisku pri rieke. Myslím, že pôjdeme niekde sem na večeru. Na promenáde je kopec reštaurácii.
-"Takže do ktorej ideme?" opýtal sa.
-"Nechám to na tebe. Ja na večere do spoločnosti moc nechodím."
-"Tak fajn, pôjdeme ku Starému Joeimu."
-"Preboha to čo je za názov?" zasmiala som sa.
-"V skutku je to výborná reštaurácia. Nikde som nejedol lepšie kraby."
-"Aha," povedala som neutrálne, pretože som netušila čo mu mám na to povedať.
Sadli sme si do zadného stolu v reštaurácii. Snažili sme sa byť nenápadný, ale aj tak sa všetky oči upierali na nás. Bola som nervózna.
-"Harry, cítim sa divno. Musia všetci tak na nás pozerať?" zašepkala som.
-"Nevšímaj si to a vyber si niečo. Po chvíli ťa to prejde."
Nič som nepovedala a zahľadela sa do jedálneho lístka. Tuším zasa zostanem na zeleninovom šaláte a bielej suchej žemli. Objednali sme si a Harry ma chytil za ruku. Pozeral sa mi do očí.
-"Čo je?" opýtala som sa ho neisto.
-"Nič, teda niečo tu je. Si nádherná," povedal s úsmevom, nahol sa a jemne ma pobozkal. Usmiala som sa a povedala:
-"Som rada, že nevidíš tie kruhy pod očami."
-"Nemáš žiadne kruhy pod očami."
-"Ale mám."
-"Tak ich neni vidno."
-"Vieš, my ženy máme takú zázračnú vec, čo sa volá make-up."
-"Ty ho nepotrebuješ."
-"Hh, kebyže ho nemám, tak sa ma zľakne aj qvasimodo."
-"Ale ticho buď! Pre mňa si dokonalá, najkrajšia, najlepšia a to je hlavné."
Prekrútila som očami a pokrútila hlavou. Zasa trepe. Pomyslela som si. Čašník nám doniesol jedlo. S veľkou chuťou som sa do neho pustila. Keď sme dojedli, tak Harry sa načiahol do vrecka. Niečo odtiaľ vytiahol a povedal:
-"Zavri oči a povedz, z ktorej ruky chceš."
-"Čo?" povedala som nechápavo.
-"No len povedz, ktorá ruka a zatvor oči."
Zatvorila som oči a povedala:
-"Ľavá?" otvorila som oči.
Harry predo mnou držal letenku.
-"Čo to je?"
-"Letenka, nevidíš?"
-"Vidím, ale kam?"
-"Pozri sa sama." podával mi do ruky letenku.
Prečítala som všetko, čo tam bolo napísané.
-"Hawaj?! Už zajtra?!" zakričala som na celú reštauráciu od radosti "Hups," povedala som už potichu a previnilo "To myslíš vážne? Nemôžem to prijať."
-"Viem že nemôžeš. Ty musíš," povedal Harry a pobozkal ma.
-"Si si tým istý?"
-"Na sto percent."
-"Fajn, tak by sme mali ísť, pretože sa zajtra nestihneme už zbaliť."
-"Prosím ťa, všetko stíhame, ale ako chceš."
-"Som rada, že ma poslúchaš. Zaplaťme a padajme."
Harry zaplatil účet a išli sme domov.
Zavolala som do práce a požiadala o dovolenku. Pri balení väčší chaos byť nemohol. Nič som nemohla nájsť a to ma stresovalo najviac. Našťastie sa všetko zbalilo a v pokoji sa mohlo vyraziť. Odleteli sme na Hawaj. Nikdy som tam nebola a bola som nadšená.
Hawaj bol dokonalý. Nikdy som nevidela nič krajšie, vážne. To azúrové more, biely piesok, palmy. Všetko bolo úžasné.
Bohužiaľ, večne sme tam byť nemohli a museli sme sa vrátiť naspäť do upršaného Londýna. Väčšinu dňa som Harryho nevidela ako videla. Buď som bola v práci ja alebo on. Bolo to komplikované, ale zvykli sme si. Nechcela som, ale aby sa stalo to, čo sa stalo. Náš život sa dostal do hrozného stereotypu. Každý deň prebiehal rovnako. Práca, spoločná večera, film a sex. Stále o tom istom. Nebavilo ma to. Žili sme tak pri najmenšom pol roka, až som si povedala dosť.
Sedela som s Harrym pri filme.
-"Harry, ja sa nudím," povedala som.
-"Pustíme si niečo iné?"
-"Nemyslím to tak. Nudí ma náš vzťah. Stále je to o tom istom. Večera, film a sex. To je fakt všetko. Nudí ma to už a privádza do šialenstva. Nemôžeme pre zmenu robiť niečo zábavné? Dajme tomu ísť na výlet, von do parku, do divadla, hocikam, len niekde medzi ľudí. Už ma nebaví sa stále skrývať. Chcem žiť! Chcem zažiť konečne niečo vzrušujúce."
-"Takže vzrušujúce hovoríš," povedal si asi sám pre seba Harry "tak zbaľ si pas, mobil a kľúče od bytu. Zavolaj do práce, že tri dni tam nebudeš."
-"Čo? Tak som to zasa nemyslela."
-"Poďme," povedal Harry a postavil sa z gauča.
-"Fajn," povedala som trochu podráždene a vyšla hore.
Rýchlo som si zbalila základné veci. S ním nikdy neviete, čo sa stane. Sedela som s ním v aute. Vedela som, že nás vezie na letisko.
-"Povieš mi už konečne kam ideme?!" zakričala som na neho, pretože už som sa to pýtala vkuse hodinu a on mi stále neodpovedal.
-"Uvidíš," povedal pokojne, keď parkoval auto.
Vystúpili sme a Harry utekal do haly a mne nezostávalo nič iné, iba utekať za ním. Dobehla som ho celá zadýchaná, až keď bol pri hlavnom terminále a v ruke mal dve letenky.
-"Povieš mi kam ideme?" opýtala som sa zadýchane.
-"Hneď uvidíš," povedal a objal ma.
Jemne som ho pobozkala. Bola som vystrašená a nervózna. Netuším čo sa bude diať. Áno viem, že som chcela zažiť nejaké vzrušenie, ale nemyslela som to takto doslovne. Začula som počítačový hlas v rozhlase:
-"Let číslo 10 do Las Vegas z hlavného terminálu odlieta za pol hodinu. Prosíme cestujúcich, aby sa tam urýchlene dostavili."
-"Čože?! My ideme do Vegas?" povedala som prekvapene a šťastne zároveň.
Nič takéto som nečakala.
-"Ako vidíš, tak áno." chytil ma za ruku a pobozkal.
Nastúpili sme do lietadla a čakal nás dlhý let.
-"Tak takto vyzerá nočné Vegas," povedala som, keď sme sedeli v taxíku a viezli sa do nejakého klubu.
Vyzerá to úžasne. Všade samé svetlá. Užasnuto som pozerala von oknom.
-"Ďakujeme," povedali sme vodičovi taxíka.
Stáli sme pred veľkým vysvieteným klubom.
-"Čo teraz?" opýtala som sa.
-"No čo asi? Ideme sa poriadne zabávať. Myslím si, že nie si každý večer vo Vegas."
-"Tak teda poďme!" povedala som nadšene a chytila Harryho za ruku.
V klube hrala hlasná hudba, parket bol preplnený tancujúcimi ľuďmi, davom sa predierali hostesky v kostýmoch brazílskych tanečníc a rozdávali drinky. S Harrym sme si sadli ku baru a objednali si martini.
-"Na nás?" opýtal sa Harry a zdvihol svoj pohár.
-"Na nás a na zábavu," povedala som a štrngla si s ním.
Hneď sme to vypili a pobrali sa tancovať. Čas ubiehal nenormálne rýchlo. Nevedela som už ani kde sa nachádzam, pretože sme mali už aj vypité. Vyšli sme pred klub vyvetrať sa. Sedela som na Harryho kolenách na lavičke. Bozkávali sme sa a Harry ma držal za boky. Odtiahol sa a povedal mi:
-"Vezmi si ma."
Zasmiala som sa.
-"Harry, sme opití."
-"No a čo! Ja to myslím vážne, že tak opitý nie som, aby som nevedel, čo hovorím. Prosím ťa, zober si ma," hovoril a pozeral sa mi do očí.
Čo mám do čerta povedať? Chcem ho? Chcem ho. Chcem to? Asi áno. Raz by to aj tak prišlo.
-"Tak fajn. Vezmem si ťa," povedala som šťastne a pobozkala som ho.
Harry ma postavil na nohy a vstal.
-"Čo robíš?"
-"Ideme sa predsa vziať."
-"Čo? Teraz hneď?!"
-"Sme predsa vo Vegas!"
-"Ale to je bláznivé," povedala som zo smiechom a zavesila som sa mu okolo krku.
-"A čo nie je v tejto dobe bláznivé?"
Pokrútila som hlavou, zasmiala sa a on ma pobozkal. Zavolal nás taxík a zaviezol nás na nejakú radnicu alebo čo to bolo. Prišli sme tam. Na recepcii bola postaršia dáma.
-"Dobrý večer, želáte si?"
-"Chceme sa vziať!" povedali sme obaja naraz.
-"Hneď teraz?"
-"Áno," povedali sme opäť naraz.
-"Ok, vaše mená?"
-"Harry Styles a Sophia Hopkins," povedala som.
-"Chcete mať potom manželove priezvisko?"
Pozrela som sa na Harryho a mykla plecami.
-"Ako chceš," odvetil mi a chytil ma okolo bokov.
-"Tak áno." v duchu som si povedala ako to bude znieť.
Sophia Styles. Celkom dobre.
-"Toto podpíšte," podala nám nejaký papier a ukázala nám, kde sa máme podpísať.
-"A ešte mi dajte prosím vaše doklady."
Dali sme jej naše pasy. Opísala nám naše miesto, dátum narodenia a podobné hovadiny. Do ruky nám dala nejaký papier a poslala nás do jednej miestnosti. Bola plná bielych a ružových ruží. Všade boli srdcia a v strede stál nejaký muž, zjavne zosobášujúci.
-"Vítam vás tu," povedal milo.
-"Prosím vás tie veci typu bla, bla, bla preskočte," povedal Harry a ja som s ním súhlasila.
-"Oh, tak fajn." pozrel sa na papier, ktorý sme mu dali.
-"Harry Styles, budeš ju ctiť a bla, bla, bla toto teda preskočíme. Harry Styles berieš si Sophiu Hopkinsovú za svoju ženu?"
-"Beriem."
-"Sophia budeš ho bla, bla, bla. Sophia Hopkinsnová berieš si Harryho Stylesa za svojho manžela?"
-"Beriem."
-"Týmto vás vyhlasujem za právoplatných manželov. Môžete sa pobozkať."
S Harrym sme sa pobozkali.
-"Ďakujeme a prajeme príjemný večer," povedali sme so smiechom a utekali odtiaľ preč. Harry si schoval list do saka.
-"Haha, ja som vydatá," povedala som neuveriteľne a objala Harryho.
Vášnivo ma pobozkal a usmial sa na mňa.
-"Ani ja. Vieš čo teraz navrhujem? Mohli by sme ísť do nejakého hotelu a osláviť naše manželstvo," hovoril provokatívne Harry a ja som presne vedela kam tým mieri.
-"Hmm," povedala som a zasmiala sa.
Silno som ho objala a pobozkala.

Forever Young 28

18. března 2012 v 16:47 | Adminka;))xx
Hneď som ho odstrčila.
-"Fuj Harry, čo to robíš?!" zakričala som na neho.
Bol úplne v šoku.
-"Ja, ja prepáč," povedal smutne a odstúpil odo mňa.
Pozrela som sa na neho a zatvorila som mu dvere rovno pred nosom. Nedokážem to. To, čo som spravila teraz nebolo moc milé. Povedala som si, keď som sedela na zemi. Odišiel už? Postavila som sa a vykukla von. Ešte stále tam stojí. Otvorila som a pozrela sa na neho previnilým pohľadom.
-"Prepáč," zašepkala som.
-"Ty prepáč mne, bola to moja chyba. Zmenila si sa," povedal potichu a pozrel sa mi do očí.
-"Ako to myslíš, že som sa zmenila? Jedine som zabudla na minulosť," povedala som zvýšeným tónom hlasu.
-"Veď práve, že si zabudla. Bol by som radšej, kebyže zabudneš iba na poslednú časť."
-"Prosím ťa nepripomínaj mi to. Zabúdala som na to rok a nechcem si na to spomenúť za päť minút. Nechcem na to spomínať celkovo vôbec."
-"A kebyže spomínaš len na to pekné?"
-"Bohužiaľ, toho je veľmi málo."
-"Tak inak. Povedzme, že si na všetko zabudla. Dáš mi ešte šancu?" opýtal sa ma a ja som sa musela chytiť zárubne dverí.
Toto nie je normálne. Moje srdce dostalo mierny infarkt. Čo mám spraviť? Chcem to? Chcem spraviť tie isté chyby odznova?
-"Fúha Harry, ja neviem. Je to na mňa prirýchle. Prosím ťa daj mi čas, ja sa ti ozvem."
Harry sa zapozeral do zeme a napokon povedal:
-"Fajn, tak ahoj."
-"Ahoj," povedala som potichu a vošla dnu.
Zhlboka som sa nadýchla, aby som neplakala. Čo mám robiť?
Bola som poriadne šokovaná. Osoba, ktorá mi na istý čas zmenila život od základov, chcela u mňa ďalšiu šancu. Nevedela som, či to dokážem. Bála som sa ho. Poviem vám, že som rozmýšľala mesiac. Počas mesiaca sme sa stretávali, chodili spolu von, ale nič nebolo, ale nakoniec som sa rozhodla.
Vzala som do ruky telefón a vytočila Harryho číslo.
-"Ahoj," povedal šťastne.
-"Ahoj, rozhodla som sa. Nechcem to riešiť po telefóne. Mohli by sme sa stretnúť?" vyklopila som to všetko na neho.
-"Oh, no fajn. Teraz nemám moc času, ale povedz kde a ja tam hneď prídem."
-"Tak príď ku mne. Môžeš?"
-"Jasné. Za chvíľu som tam."
-"Oki, ahoj."
-"Ahoj."
Som zvedavá ako Harry zareaguje na úlohu, ktorú mu dám. Sadla som si na gauč v obývačke. Zazvonil zvonček. Utekala som otvoriť. Otvorila som dvere a stál v nich Harry a pred mojím domom jeho čierny Range Rover.
-"Ahoj, poď dnu."
-"Ahoj, tak ako si sa rozhodla?"
Hneď som ho pobozkala. Slová by to nevyjadrili. Bol zaskočený, ale hneď sa prispôsobil a vplietol mi jeho ruky do mojich vlasov.
-"Takže áno?" povedal celý natešený.
-"Áno, ale mám tu pre teba úlohu."
-"Čo?" povedal nechápavo.
Zaviedla som ho do obývačky.
-"Vidíš hentie krabice?"
-"Áno a čo s nimi?"
-"Sú to skrinky a poličky. Pôjdu k tamtej stene. Potrebujem to tu trochu prerobiť. Čo máš spraviť? Poskladať ich a pomôcť mi ich potom uložiť."
-"Si robíš srandu. Videla si mňa niekedy s kladivom a vrtákom."
-"Nejaký problém?"
-"No nie a musím?"
-"Ak tu chceš bývať, tak áno."
-"Vieš o tom, že toto je vydieranie?"
-"Ja viem zlatko," povedala som sladko a dala mu pusu na líce.
Harry si vzdychol a vyhrnul si rukávy bielej košeli.
-"Idem na to!" povedal rozhodne a ja som sa zasmiala.
Toto bude zábava. S Harrym sme spolu začali stavať skrinky.
-"To je dajaké divné," hovorila som a pozerala do návodu.
-"Čo keby si si to otočila?"
-"Dobrý nápad. Hneď to dáva zmysel."
-"Ty si trubka."
-"Čože to som?!"
-"Ale nič."
-"Povedal si niečo!"
-"Nič som nepovedal!"
-"Ale povedal!"
-"Nie!"
-"Áno!"
-"Nie!"
-"Á...." Harry ma pobozkal.
-"Inak ťa umlčať nešlo. Čo to máme robiť?"
-"Pozri sa sám." podala som mu návod.
Chvíľu si ho pozeral a potom zobral jednu dosku. Už to začína, pomyslela som si, keď si Harry pricvikol prst medzi dve dosky. Počas stavania sme sa toľko nasmiali. Hlavne, keď sme tú skrinku postavili naopak. Po tvrdých štyroch hodinách práce sme sa s hrdosťou pozreli na náš výtvor na stene.
-"Myslím si, že je to trochu nakrivo," povedala som.
-"Ale pššt! Nie je!" povedal Harry a objal ma okolo pliec.
-"Tak fajn. Vyhlásime to za dobré. Fuj, smrdím. Idem do sprchy," povedala som znechutene a vyslobodila sa z Harryho rúk.
-"Môžem aj ja?" opýtal sa Harry.
-"So mnou nie," povedala som a vyplazila mu jazyk.
Vybehla som hore schodmi a zamkla sa v kúpeľni. Pustila som vodu a vošla do sprchovacieho kúta. Poriadne som sa namydlila malinovým sprchovým gélom a umyla si vlasy čučoriedkovým šampónom. Tak pekne to vonia. Zo sprchy som vyšla celá voňavučká a svieža. V izbe som sa obliekla do voľných šedých teplákov a bieleho trička. Už sa stmievalo a bol veľmi pekný a teplý letný večer. S mokrými vlasmi som zišla dolu. V obývačke ma prekvapil Harry. Na stole bola veľká pizza, pár fľašiek piva a červené víno.
-"Ale čo? Čo to je?"
-"Večera."
-"Kedy si to stihol?"
-"Kým si sa sprchovala. Poď sem." zavolal ma ku sebe na gauč.
Sadla som si vedľa neho. Tá pizza vonia úžasne.
-"Tak ideme jesť?" opýtala som sa, pretože som bola riadne hladná.
-"Daj si," povedal Harry.
Keď sme dojedli pizzu, tak som ležala na Harryho kolenách a pozerali sme Titanic. Náhodou sme ho zapli v telke. Popíjali sme víno a občas sme prehodili pár slov. Keď prichádzala najsmutnejšia scéna filmu, tak som sa posadila a oprela si hlavu o Harryho rameno. Bol zapozeraný do filmu. Pozerala som sa na neho. Keď si ma všimol, tak ma jemne pobozkal. Pritiahla som si ho za golier a pobozkala som ho vášnivejšie.

Forever Young 27

17. března 2012 v 12:23 | Adminka;))xx
Z pohľadu Sophie:
Prišla som domov a sadla som si do kresla. Toto nie je možné. Nemôže sa to opäť opakovať. Nemôže! Zazvonil mi mobil. Nejaké neznáme číslo.
-"Prosím?"
-"Ahoj, tu je Harry," začula som jeho hlas.
V tom momente sa mi rozbúchalo srdce a začali sa mi triasť kolená.
-"Čo chceš?" opýtala som sa ho roztraseným hlasom.
-"Ja, teda my, by sme sa s tebou chceli stretnúť. Chceme sa porozprávať o tom sponzorovaní," hovoril Harry, ale ja som ho stopla:
-"O tom sa pobavte s riaditeľom."
-"Lenže my by sme chceli rozprávať s tebou aj o tom divadle. Prosím ťa príď."
Vzdychla som si a povedala:
-"Tak fajn prídem. Kedy a kam?"
"O piatej vo Vanilla café."
-"Ok, budem tam. Ahoj," povedala som a zložila som ho.
Nestihol ma ani odzdraviť. To je už za hodinu. Čo si oblečiem? Nechcem predsa vyzerať ako bezdomovec, ktorý práve vyšiel z odpadkového koša, ale nechcem, aby to vyzeralo že chcem robiť nejaký dojem ako dnes doobeda, keď mal prísť "neznámy" sponzor. Vstala som a pobrala sa prehrabať šatník. Vonku je príjemné teplo, tak to vidím na nejaké tenké kvetinkové šaty a baleríny. Keď som sa konečne nachystala bolo už pol piatej. Musím pridať do kroku, aby som tam bola na čas, pretože to nemám najbližšie. Práveže to vôbec nemám blízko.
Vtrhla som do kaviarne ako nejaký gangster. Všetky hlavy sa otočili k dverám. Neviete si predstaviť, ako trápne som sa cítila. Rozhliadla som sa po kaviarni, ale nikto z nich tam nebol. Sadla som si na jediné voľné miesto pri okne. Sedela som tam a pozerala na hodiny na stene. Už bolo takmer šesť, vypila som už jeden milkshake a stále tu nikto nebol. Vzdala som to a sklamane som vstala. Cestou von som vo dverách narazila do Harryho. Zrazili sme sa čelami, pretože on sa ponáhľal dnu a ja som sa hrabala v kabelke.
-"Auu!" vykríkla som a chytila sa za čelo.
-"Preboha prepáč!" povedal rýchlo Harry a chytil ma za hlavu.
Hneď ma však pustil. Iste si uvedomil, čo práve spravil.
-"Pán Styles máte meškanie presne päťdesiatosem minút!" povedala som prísnym učiteľským tónom a po pár sekundách som sa usmiala.
-"Prepáč, ale vošlo nám do toho niečo."
-"Kde sú ostatní?"
-"S Danielle."
-"S Danielle? Čo je s ňou?"
-"Ehm, no, to ti nemôžem povedať. Mám to zakázané, ale to teraz nejdeme riešiť."
-"Aha, takže teraz to stretnutie nemá zmysel, tak ja pôjdem radšej domov."
-"Nie!" vykríkol Harry a chytil ma za ruku.
-"Tak, ale čo by sme tu my dvaja robili?!"
-"Poď sa so mnou prejsť, prosím," povedal Harry a pozrel na mňa psími očami.
-"Ach, tak fajn."
-"Super!"
-"A kam ideme?"
-"Neviem, kam nás nohy zavedú."
-"Tak fajn," povedala som a vydali sme sa rovno po ulici.
Celý čas sme sa prechádzali a rozprávali sa. Toľko som sa nenasmiala už dlhý čas. Harry ma odprevadil domov, no zastavil pred mojimi dverami.
-"Ďakujem," povedal a usmial sa na mňa.
Milujem ten jeho úsmev.
-"Nemáš za čo."
-"Ale mám," povedal potichu a z ničoho nič ma pobozkal.

Forever Young 26

17. března 2012 v 12:22 | Adminka;))xx
Z pohľadu Sophie:
Sedela som chvíľu na tej stoličke a spamätávala sa z toho šoku. Bolo to tak dávno. Pozrela som sa na oboch a v hlave sa mi začali prehrávať všetky spomienky. Vírili mojou hlavou a predbiehali sa v tom, ktorá je horšia.
-"Takže slečna Hopkinsnová vás tu prevedie, môžete sa jej pýtať čo vás napadne. Ja to už nechám na nej a vy viete čo máte robiť," posledná veta bola adresovaná mne.
Vstala som, nadýchla som sa a povedala si: Tak fajn, zvládneš to.
-"Dobre, takže škola bola založená v roku ........."
-"Sophi, vieš že keď budeš takto pokračovať, tak nás unudíš k smrti," povedal Louis.
-"Fajn, tak povedzte čo chcete vidieť, vedieť," povedala som a dala si ruku v bok.
-"Čo nám ukážeš? Niečo zaujímavé tu je? " povedal Liam.
Ja to niečo zaujímavé vidím hneď pred sebou. Prebehlo mi hlavou.
-"Tak vám ukážem divadlo ktoré je v hroznom stave. Chcela by som zohnať peniaze na jeho opravu. Poďte za mnou," povedala som a ťahala ich za mnou.
Nie doslovne. Otvorila som ťažké železné dvere.
-"Potichu, pretože práve prebieha hodina, tak len tak okrajovo sem pozrieme," povedala som potichu a odhrnula kúsok z červenej ťažkej opony.
-"Ako vidíte, je to v štádiu rozpadu," povedala som a prikryla dieru v podlahe.
-"Ale je pekné," povedal Liam.
-"Sophia, vieš že túto školu budeme sponzorovať len pretože si tu ty," poznamenal Louis a sadol si na polystyrénový kameň, ktorý sa pod ním hneď prepadol.
-"Louis! Zničil si nám kulisu!" povedala som so smiechom.
-"Zaplatím ju," povedal a vstal.
-"Netreba, ja mám iba jednu poznámku. Mám dozor na chodbe, tak musím teraz odísť, tak by som bola rada keby ste mohli ísť so mnou do môjho kabinetu, tam vás na chvíľu zavriem a po prestávke budeme pokračovať, môže byť?"
-"Nemáš tam niečo na jedenie?" opýtal sa ma Niall.
-"Možno sa nájde nejaké jablko," povedala som a usmiala sa.
Vôbec sa nezmenili na rozdiel odo mňa. Ja som bola už úplne iný človek. Bola som staršia a rozumnejšia. Zmenila som si život od základov. Všetko je nové a minulosť ma neťažila, až do teraz, pretože som začala zisťovať, ako mi chýbali.
-"Inak ako sa má Danielle?" opýtala som sa Liama.
Ju som tiež vymazala. Všetko. Lieky a sedenia s miliónmi doktorov ma zmenili. Donútili ma zabudnúť aj na tie krásne chvíle môjho života. Teraz sa však vracali.
-"Má sa super, myslím že by si ju mala ísť pozrieť," povedal Liam a usmial sa.
-"Mohla by som?" opýtala som sa neisto.
-"Samozrejme, vieš kde bývame," povedal a podržal mi dvere.
-"Tak sa niekedy možno zastavím."
-"Kedykoľvek si vítaná."
Odomkla som dvere kabinetu a pustila tam chalanov.
-"Cíťte sa tu ako doma," povedala som so smiechom.
-"Možno sem príde Natasha, moja kamarátka a druhá angličtinárka, tak potom nebuďte prekvapený."
-"Nebudeme," povedal Louis a sadol si na stôl.
Zobral do ruky nejaký papier a čítal ho. Asi nejaký študentský sloh. Zatvorila som ich tam a vydala sa na svoju chodbu. Oprela som sa o parapetu a pozerala sa na študentov, ktorý prechádzali okolo. Duchom som však bola úplne mimo. Zayn s Harrym celý čas nič nepovedali. Iba som cítila na mne Harryho pohľad. Nie, nezačínaj s tým zas! Zakričala som na seba. Je minulosť. Všetci sú minulosť. Nechceš mať s nimi spoločné. Toto som si stále hovorila v hlave. Desaťminútová prestávka mi prišla nekonečná. Keď konečne zazvonilo, tak som sa ku nim vrátila. Bola tam aj Natasha a mala si dosť blízko so Zaynom. Bavili sa spolu, smiali,......Liam sa bavil s chalanmi, len Harry stál otočený ku oknu a pozeral doň. V okne som mohla vidieť jeho odrazený obraz. Bol zvláštny, celý čas bol ticho, ani sa nezasmial, nič. To nebol on. Celé to bolo zvláštne.
Všetko. Už len to že som ich stretla bolo divné. Nechcela som začať znova ten istý život, ale niečo ma doňho stále ťahalo. Spomienky vychádzali na povrch. Bola som rada, keď skončila tá prehliadka školy. Hneď zo školy som išla na cintorín za Emily. Vymieňala som kvety na hrobe, keď sa zrazu ozvalo tiché:
-"Ahoj."
Otočila som sa. Stál tam Harry. Mal na sebe džínsy, bielu košeľu a na nej tmavomodrý sveter.
-"Ahoj," povedala som rovnako potichu "ako vieš že som tu?" opýtala som sa ho a pozrela mu do očí.
-"Nejako som to tušil. Viem že ma pravdepodobne teraz pošleš do čerta s argumentom že je už neskoro, ale chcem ti len povedať prepáč. Za všetko čo sa stalo."
-"Harry, bolo to dávno a ja sa už ku tomu nechcem vracať. Tá kapitola môjho života je dávno za mnou."
-"Ja viem, ale aj tak prepáč."
-"Prosím ťa, zabudni na to čo bolo kedysi medzi nami. Môžeme sa tváriť že sa nepoznáme? Bude to tak lepšie a ty to vieš."
Harry sklonil hlavu a pozeral sa do zeme.
-"Ale ja si to nemyslím."
Zhlboka som sa nadýchla a vstala.
-"Ja už pôjdem, ahoj," povedala som a utiekla som.
Z pohľadu Harryho:
-"Prosím ťa, zabudni na to, čo bolo kedysi medzi nami. Môžeme sa tváriť že sa nepoznáme? Bude to tak lepšie a ty to vieš," hovorila potichu.
Sklonil som hlavu a pozeral sa do zeme.
-"Ale ja si to nemyslím," povedal som nahlas a pozrel sa na ňu.
Zhlboka sa nadýchla a vstala.
-"Ja už pôjdem, ahoj," povedala a utiekla som.
Ako vždy. Vždy, keď nechce niečo riešiť, tak utečie. Tento krát mi neutečie. Teraz už nespravím tie isté chyby. Teraz bude moja. Ja ju musím opäť získať. Nikdy som nikoho nemiloval tak ako ju.

Forever Young 25

17. března 2012 v 12:20 | Adminka;))xx
-"Nechcel som ťa zraniť a navyše som s tebou nehovoril vyše pol roka. Ako by to znelo? Ahoj Sophi, ako sa máš? Asi dobre, že? Aj ja, len tak medzi rečou Zayn ťa podvádza. Takto som ti to mal povedať?" opýtal sa ma.
Pokrútila som hlavou.
-"Ty si ma nechcel zraniť?! A je ti jedno že si ma zranil oveľa skôr než on?! A teraz je to ešte horšie ako keby som sa o tom dozvedela skôr. Vôbec by som sem v tom prípade nešla."
-"Ja viem a mrzí ma to," povedal úprimne.
-"Mohlo ťa to mrzieť skôr než si to spravil."
-"Ja som nevedel že ťa ešte niekedy uvidím, tak čo som mal robiť?! Prestať žiť?!" zvýšil na mňa hlas Harry.
Odsunula som sa od neho.
-"Nekrič na mňa! A aj v lete si myslel na to čo si hovoril?! Jedna z mnohých! Nič ku mne necítiš! Spomínaš?! Prečo si to povedal keď si to tak nechcel?!" kričala som po ňom vstala som.
Začínalo pršať.
"Ja som nevedel čo hovorím! Nechcel som to tak. Neuvedomoval som si to! Koľkokrát sa ti mám ešte ospravedlniť?! Kedy mi už konečne začneš veriť že som to tak nemyslel?!" kričal aj on po mne.
Začalo riadne pršať. Cítila som ako mi premoká oblečenie.
-"Vieš kedy Harry?! Nikdy! Pochop že ja ti už nikdy veriť nebudem! Daj mi radšej už navždy pokoj! Na ospravedlňovanie je už neskoro!" kričala som s plačom.
Otočila som sa a v daždi som utekala naspäť do hotela. Harry tam ostal stáť v daždi. Predrala som sa kopou novinárov a vošla dnu cez sklenené otáčacie dvere. Na recepcií som narazila na Zayna.
-"Sophi, ja to vysvetlím!" zakričal po mne keď ma uvidel.
-"Ty mi daj tiež pokoj! Už nie je o čom! Je neskoro!" zakričala som na neho a utekala ďalej. Zobrala som to po schodoch až na siedme poschodie. Vtrhla som celá mokrá do mojej izby. Bola tam iba Danielle.
-"Čo sa stalo?" opýtala sa vystrašene.
-"Zayn a Harry," povedala som s plačom a sadla si na posteľ.
-"Čo je s nimi?"
-"Zayn ma podvádzal a Harry o tom vedel a nič mi nepovedali! Neznášam ich! Oboch!" kričala som na celú izbu.
Danielle ma objala. Nezmohla som sa na nič iné. Dokázala som iba plakať. Na nič iné som sa nezmohla. Moje myšlienky boli úplne niekde inde.
Bola to totálna rana pod pás. Od oboch. Harrymu som Emily už neukázala. S nikým som o tom nechcela hovoriť. Vrátili sme sa domov. Zobrala som si dovolenku aby som mohla byť s Emily čo najdlhšie. Pár týždňov bolo všetko v poriadku, ale potom to začalo. Emily nevládala, musela ísť do nemocnice. Každý deň pomaly umierala. Doktori mi u nej nedovolili byť v noci. Ja som aj tak neodchádzala. Sedela som celú noc na stoličke a čakala na ráno. Jedného som sa však už nedočkala. Bol to hrozný pocit počuť ten jeden tichý tón.
Sedela som ako vždy na chodbe. Z ničoho nič sa tam objavili doktori.
-"Čo sa deje?" opýtala som sa ich, ale neodpovedali mi.
Zmizli v izbe a doslova ma tam vyvreli. Vedela som že je už koniec, ale nechcela som tomu uveriť. Chcela som, aby to bol iba sen. Iba nočná mora, ale bohužiaľ nebola. Po niekoľkých minútach vyšli von. Primár mi iba povedal:
-"Úprimnú sústrasť," a odišiel.
Nedokázala som to.
Nezvládla som to. Nedokázala som sa ísť na ňu pozrieť. Sedela som tam ešte asi hodinu kým som sa odvážila. Bola bledá, bez života, studená. Môj svet sa vtedy zrútil. Uzavrela som sa do seba. S nikým som nekomunikovala. Doslova mi preskočilo a dostala som sa na psychiatriu. Bola som tam rok. Jeden celý rok. Keď som sa vrátila, tak som bola úplne nový človek. Zabudla som na celú moju minulosť. Sústredila som sa na budúcnosť. Bola som vyrovnaná a šťastná. Spravila som si nadstavbu a začala učiť na novej súkromnej umeleckej strednej škole v Londýne. Netušila som že môj život bude takýto. Učila som anglický jazyk a mala som dramatický krúžok. Žila som spokojne. Mala som nových priateľov, mala som rada svoju prácu, dokonca som predala starý byt a kúpila si malý rodinný domček v peknej štvrti na okraji Londýna. Všetko bolo dokonalé, ale predsa sa muselo stať niečo, čo tú dokonalosť pokazilo.
Sedela som vo svojom kabinete a pila kávu. Otvorili sa dvere a vošiel riaditeľ školy.
-"Dobrý deň," pozdravil ma s úsmevom.
-"Dobrý deň," odpovedala som a postavila sa.
-"Dnes prídu nádejní sponzori. Prídu okolo desiatej, tak by som vás chcel poprosiť, či by ste ich nepreviedli po našej škole."
-"S radosťou, ale ja dnes nemám voľné hodiny."
-"Toho sa neobávajte, ja to zariadim. Každopádne vybavte si zastupovanie na tretiu hodinu, ostatné nechajte na mňa."
-"Dobre, takže o desiatej?"
-"Áno, ja ich sem za vami privediem, takže na desiatu tu buďte," povedal riaditeľ a odišiel. Opäť som si sadla na stoličku a dala sa do opravovania písomiek. Normálne ma chytali nervy z toho, ako sú niektorí žiaci sprostí.
-"Ahoj," vošla do kabinetu Natasha a sadla si na svoje miesto.
-"Ahoj."
-"Čo, opravuješ?"
-"Bohužiaľ áno. Nemáš ty dnes voľnú tretiu hodinu?"
-"Mám, prečo?"
-"Nezaskočíš ma? Dnes prídu tí sponzori a ja ich mám previesť po škole. Teraz tu bol pred chvíľou riaditeľ. Nestretla si ho cestou?"
-"Stretla, fajn zastúpim ťa."
-"Diky. Teraz si ešte odučím druhú hodinu a potom ma zaskočíš," poďakovala som jej a pokračovala v opravovaní.
Zazvonilo na hodinu a s Natashou sme sa pobrali do našich tried.
-"Dobré ráno," pozdravila som triedu, ktorá rýchlo vstala a hneď aj sadla.
Sadla som si na stoličku a otvorila triednu knihu.
-"Dneska máme literatúru?" opýtala som sa sama seba a zapísala dnešnú látku.
-"Tak koho si dnes vyskúšame? Dnes je pätnásteho mája, čiže pätnásť plus päť je dvadsať, Deryl, poď," vyvolala som jedného žiaka.
Nedobrovoľne odišiel z miesta a postavil sa pred tabuľu. Otvorila som si svoj zošit a nalistovala som si ho.
-"Tak čo sme brali naposledy?"
Bol ticho. Vidím to na F.
-"Dobre, poviem ti to. Antonie de Saint - Exupéry Malý Princ, počúvam ťa," povedala som a prekrížila som si nohy.
Perom som klepkala po zošite a pozerala na neho.
-"Učil si sa?"
-"Uhm, nie."
-"Fajn, päť. Choď si sadnúť. Kto je ďalší?" posadila som ho a opäť začala listovať.
-"Eleonor, poď," povedala som dievčaťu v prvej lavici.
-"Takže Malý Princ, o čom to je?" opýtala som sa a počúvala čo hovorí.
Vedela to a rozprávala už dlho. Trochu som sa zamyslela a prestala ju počúvať. Spamätala som sa a povedala:
-"Dobre, čo sme brali minule?"
-" John Ronald Reuel Tonkien, Pán prsteňov. Bolo to o…."
-"Eleonor to stačí, A plus, choď si sadnúť a dones preukaz," povedala som jej a zapísala som si jej známku.
Postavila som sa.
-"Dobre, to by sme mali zopakované. Dneska skočím trochu do drámy. Vie mi niekto povedať nejakú divadelnú hru od nášho anglického básnika Shakespeara?"
-"Rómeo a Júlia," povedal ktosi vzadu.
-"Presne tak, dnes sa tomu trochu povenujeme. Otvore si učebnicu na strane dvestotri. Spravte si dvojice, skúsime trochu praxe" pokračovala som vo vysvetľovaní.
Hodina prebehla rýchlo. O päť minút už je desať, tak sa musím poponáhľať. Rýchlym krokom som vošla do kabinetu. Chcem sa ešte prezliecť. Rýchlo som si vytiahla zo svojej skrinky béžové, voľné krátke šaty a prezula sa. Vlasy som si sčesala do nedbalého drdolu. Musíme spraviť dojem. Majú vraj raziť kopec peňazí do našej školy, ak to vyjde, tak by to bolo úžasné. Možno sa mi aj podarí preraziť s mojím plánom opraviť školské divadlo, pretože už sa doslova rozpadá. Sadla som si na stoličku a napila sa minerálky. Už len čakať, čo príde. Sedela som tam pár minút, keď vošiel riaditeľ. Sponzorov som nevidela, ale počula. Tie hlasy mi boli veľmi známe, len som ich nevedela zaradiť odkiaľ ich poznám. Po chvíli vošli. Keď som ich uvidela, takmer som spadla zo stoličky. Čo tu robia?! Oni nemôžu byť tí sponzori. Zabudla som na nich a teraz tu zrazu všetci a stoja rovnako šokovaní ako ja.
Z pohľadu Harryho:
-"Teraz vás zavediem za jednou učiteľkou, ktorá vás prevedie po škole," povedal nám riaditeľ.
-"Dúfam, že to bude nejaká stará dáma," povedal Louis a zasmial sa.
-"To by sa páčilo Harrymu nemyslíte?" povedal Zayn a tiež sa zasmial.
Opäť sme sa spriatelili a všetko bolo s nami v poriadku ako kedysi. Zastavili sme pred kabinetom anglického jazyka.
-"Poďte za mnou," povedal riaditeľ a otvoril dvere.
Ocitli sme sa v malom kabinete. Poobzeral som sa po ňom. Potom som ju uvidel. Sedela za stolom a pozerala na nás šokovaným pohľadom. No nie je jediná. Pozeral som sa do jej modrozelených očí. Vôbec sa nezmenila. Bola stále rovnako nádherná. Tuším, čím je staršia, tím je ešte krajšia. V tú istú chvíľu sme sa so Zaynom navzájom pozreli do očí. Obaja sme vedeli, že toto nedopadne dobre. Ani jeden sme netušili, ako sa máme ku nej správať. Zabudli sme na tú kapitolu života a povedali sme si, že ju už nikdy nezačneme. No teraz sa to všetko komplikuje. Čistou náhodou som ju znova stretol. Tých našich náhodných stretnutí už bolo toľko, že začínam pochybovať, že sú to náhody. Nie som síce veriaci, ale teraz musím povedať, že Boh sa tam hore asi nudí keď nám toto robí. Mám povedať ahoj, či dobrý deň?
-"Ahoj," povedal prekvapený Liam.
Vyriešil to za nás.
-"Ahoj," povedala a usmiala sa na neho.
Bola šťastná že ho vidí. Bolo to vidieť. No keď sa pozrela na nás, v jej očkách už šťastie nebolo.
-"Vy sa poznáte?" opýtal sa riaditeľ.
Lepšie ako si viete predstaviť, pomyslel som si.
-"Dá sa to tak povedať," povedal Louis.
Ja so Zaynom sme pre istotu mlčali. Pokazili sme to obaja. Obaja sme spravili chyby, na ktoré ona nezabudla.

Forever Young 24

17. března 2012 v 12:17 | Adminka;))xx
Zayn bol ticho a pozeral na mňa pohľadom, ktorý som nevedela identifikovať. Prečo nič nehovoríš? Prečo si ticho?! Hovorila som si v duchu. Netušila som ako mám pokračovať. Cítila som, že sa za chvíľu rozplačem. A netrvalo dlho a prvá slza mi už stiekla dolu lícom. Sklopila som zrak a zakryla si rukami tvár.
-"Prepáč," zašepkala som.
Zayn my odkryl tvár a z ničoho nič ma pobozkal. Bola som totálne zaskočená. Odlepila som sa od Zaynových jemných a pálivých pier. Neviem ako to mám brať. Neviem čo to znamená. Netuším čo to robím.
-"Ty prepáč mne," povedal potichu.
-"Za čo?"
-"Za to že som bol idiot a čakal som pridlho."
-"Nechápem ťa."
-"Odkedy som ťa prvýkrát uvidel tak si mi hneď padla do oka."
Nevedela som čo mám povedať. Opäť medzi nami nastalo to hrobové ticho. Nikto netušil čo má povedať. Teda ja určite nie.
Cítila som sa zvláštne. Na jednej strane som chcela Zayna, ale na druhej strane som stále cítila niečo ku Harrymu. Neviem či ma vtedy k nemu ťahala Emily alebo niečo iné. Každopádne Harry mi vtedy zlomil srdce. Nechcela som ho ani vidieť. Počas dovolenky som na neho úplne zabudla, no môj príchod domov hneď začal veľkú búrku. Všetko sa po pár týždňoch začalo komplikovať. Harry dal zbohom Jessice len kvôli mne. Zayn s Harrym sa vôbec nebavili a mohla som za to ja. Doteraz nechápem ako sa to mohlo stať keď ja som mu verila.
-"Ahoj, som doma!" zakričal šťastný Zayn.
Odkedy sme prišli z dovolenky tak býval u mňa.
-"Ahoj zlatko, potichu Emily spí."
-"Ou, jasné. Vieš ako si mi chýbala?" povedal a privinul si ma ku sebe.
Jemne som ho pobozkala. Zayn ma pobozkal vášnivo a rukami zablúdil pod moje tričko.
-"Zayn, teraz nie," povedala som pomedzi bozky.
-"Prečo nie?"
-"Čo ak sa Emily zobudí, neviem či ešte spí tak tvrdo."
-"Budeme potichu," nedal sa odbiť Zayn a už lámal aj mňa.
-"Dobre, ale na gauči."
-"Vedel som že ťa presvedčím."
So Zaynom sme sa presunuli na gauč. Bozkával ma doslova všade. Navzájom sme sa povyzliekali. Ležali sme vedľa seba prikrytý dekou. V izbe bola úplná tma. Zayn sa zrazu ozval. -"Sophi, mala by si niečo vedieť."
Netušila som kam tým mieri.
-"S chalanmi o týždeň odchádzame na svetové turné," povedal Zayn a ani sa na mňa nepozrel.
Vyrazilo mi to dych.
-"Aký veľký je ten svet?"
-"Rok a pol."
-"Čože?! Rok a pol?!" zvýšila som hlas.
-"Budeme to musieť prežiť. Moc sa nám nechce ísť, hlavne Liamovi a Louisovi ktorý musel presunúť aj svadbu."
-"Ale ja to nezvládnem," povedala som a začala som plakať.
Tá predstava je nepredstaviteľná. A hovorí mi to až teraz! Určite to vie minimálne mesiac! svetové turné sa nenaplánuje zo dňa na deň.
-"Ako dlho to už vieš?"
-"Dva mesiace."
-"Aha," povedala som nahnevane.
Naozaj som na neho nahnevaná. Ako mi to mohol spraviť?!
Deň odchodu
-"Ľúbim ťa," povedala som Zaynovi pri hlavom terminále so slzami a pobozkala ho.
Silno som ho objala a nechcela pustiť.
-"Aj ja," zašepkal a dal mi pusu do vlasov.
-"Pá," povedala som so slzami pretože som počula všetkých ako na neho kričia.
Za chvíľu už odlietajú.
-"Pá, milujem ťa," povedal posledný krát a otočil sa.
Pred vstupom do železného tunela mi zakýval a poslal pusu.
Zayna som nevidela desať mesiacov. Každý deň mi buď poslal SMS alebo zavolal. Liam mi taktiež volal a hovoril že medzi Harrym a Zaynom sa všetko dáva do poriadku. Bola som šťastná z ich udobrovania, ale zronená z Emilinho zdravotného stavu. Stále sa zhoršoval a už jej naozaj nezostávalo veľa času. Doktori jej odhadli mesiac, maximálne dva. Pohlo ma to dopredu. Zistila som kedy majú chalani koncert niekde v Európe. Najbližší bol o týždeň v Paríži. Hneď som volala Liamovi či by mi nemohol vybaviť stretnutie najprv s Harrym a potom so Zaynom. Zo začiatku nesúhlasil, ale nakoniec som ho prehovorila. S Danielle a El sme išli spolu do Paríža. Samozrejme nemusela chýbať Emily. Pamätám si že som stála pred veľkými sklenenými dverami. Tak tu sa mám stretnúť s Harrym. Nerozprávala som s ním od júna. To je viac ako pol roka. Bojím sa. Som nervózna, netuším ako to zoberie. Ako ma zoberie. Emily som pre istotu nezobrala. Ak to pôjde hladko, tak ho zavediem za ňou na hotel. Vkročila som dnu. Nevedel že mám prísť. Nikto okrem Liama nevedel že prídeme.
-"Môžem?" opýtala som sa potichu a vkročila dnu.
Harry sa prudko otočil.
Z pohľadu Harryho:
-"Môžem?" ozval sa veľmi známy hlas.
Otočil som sa a neveril vlastným očiam. Stála tam ONA! Ona tam stála! Vzdialená odo mňa štyri metre. Nevedel som čo od radosti povedať. Mal som na mysli toľko veľa vecí. Chcel som sa jej ospravedlniť, povedať jej všetko čo cítim, ako mi chýbala, jednoducho všetko, ale zmohol som sa len na bezmocné:
-"Ahoj."
-"Ahoj Harry, potrebujem sa s tebou porozprávať," povedala smutne.
Toto sa neuberá dobrým smerom a ešte to ani nezačalo.
-"Posaď sa," povedal som a ukázal na gauč.
-"Chcem sa rozprávať o Emily. Vieš že má leukémiu a nedávno jej doktori tak trochu povediac určili koniec. Zostáva jej mesiac, maximálne dva," hovorila ťažko a vedel som že sa rozplače. Mne nebolo tiež dvakrát najlepšie. Vedel som že to raz príde, ale nemyslel som si že tak skoro. Myslel som si že si ju ešte užijem.
-"Je tu? Môžem ju vidieť?"
-"Je v hoteli, môžeš ju ísť pozrieť," povedala už so slzami stekajúcimi dolu jej tvárou.
-"Môžem?"
Mlčky prikývla.
-"Tak pôjdeme hneď, ja si len zoberiem kabát." obliekol som si kabát a vyšli sme z arény v ktorej máme mať dnes večer koncert.
Z pohľadu Sophi:
Išla som s Harrym do hotela. Ocitla som sa vo veľkej recepcii. Bývala som na siedmom poschodí a nechcelo sa mi ísť pešo. Chalani tu boli tiež ubytovaný.
-"Ideme výťahom?" opýtala som sa Harryho.
Iba prikývol a išli sme ku výťahu. Privolali sme ho dolu. Otvorili sa dvere a ja som si myslela že skolabujem. V prázdnom výťahu bol Zayn s nejakým dievčaťom a mali si ku sebe veľmi blízko. Bozkávali sa. Keď ma Harry uvidel, tak ma chytil za ruku.
-"Myslela som si, že si iný!" zakričala som s plačom.
Vôbec netušil že som tam, pretože bol otočený chrbtom. Otočil sa a ihneď ju pustil.
-"Sophia!" povedal a bolo to jediné na čo sa zmohol "Ja-ja-ja ti to vysvetlím!"
-"Ty už mi nič nevysvetľuj! Ako si mohol?!" Zayn sa v tej chvíli pozrel na Harryho.
-"Ty si to vedel?!" zakričala som na neho a vytrhla sa mu.
Mlčky prikývol a pozrel sa do zeme.
-"Ty si vedel že ma podvádza a nič si mi nepovedal?! Obaja ste hnusní! Uvedomujete si že ja som človek?! Oboch som vás milovala a obaja ste ma zranili! Obaja ste ma sklamali!" kričala som po nich.
V zapätí som sa otočila a s plačom som utekala von z hotela. Netušila som kam utekám. Vôbec som to tu nepoznala. Harry utekal za mnou.
-"Hej, hej Sophia! Čakaj!" kričal po mne.
Keď už som nevládala, tak som si sadla na jednu lavičku na pešej zóne. Harry ma dobehol a sadol si vedľa mňa.
-"Sophia, kľud," povedal potichu.
Neviem ani prečo, ale objala som ho. Pritúlila som sa k nemu a plakala.
-"Prečo ste všetci takí idioti?! Teraz myslím aj teba! Prečo mi to robíte?! To vám na mne vôbec nezáleží?! Vy ste hrozní!" hovorila som z posledných síl a udierala Harryho do chrbta. Nechal ma, nič nerobil, nekomentoval, iba si ma privinul. V tej chvíli mi to bolo úplne jedno. Neznášam ich! Aj Zayna aj Harryho! Prečo sa vždy stane niečo čo ma úplne zničí?! Čo mi pretočí život naruby? Prečo?! Nemám právo na normálnu lásku? Nemám to šťastie byť milovaná? Očividne nie. Prečo sa nedá na nich tak ľahko zabudnúť?! Na oboch! Obaja mi zlomili srdce, obaja sa kvôli mne pobili a je im to nanič keď Zayn ma podvádza a Harry o tom vedel a nepovedal mi to!
-"Harry prečo?" opýtala som sa ho a pozrela mu do očí.

Forever Young 23

17. března 2012 v 12:13 | Adminka;))xx
Z pohľadu Zayna:
-"Ja ti to chcem vysvetliť. Prisahám, že sa medzi nami vôbec nič nestalo. Zle si si to vysvetlil. Neviem čo si videl, ale nebolo to tak ako si myslíš," snažil som sa mu to vysvetliť, ale Harry na mňa pozeral vražedným pohľadom.
-"Aha, takže to že ťa tam bozkávala a podobne vôbec nič neznamená?!" doslova na mňa zahučal.
-"Ale fakt! Ona je opitá!"
-"Lepšiu výhovorku nemáš?! Povedz aspoň pravdu do očí a neklam ma! Povedz že ju miluješ!" kričal stále na mňa.
Pozeral som na neho s otvorenými ústami a vyvalenými očami. Takéhoto som ho ešte nezažil. Netušil som čo mám povedať, tak som bol ticho.
-"Aha, takže ty si do nej. Zayn, prečo do čerta?! Vieš si vôbec predstaviť ako sa cítim?!"
Už som to nemohol ďalej znášať, tak som zakričal aj ja:
-"A ty vieš ako som sa cítil ja?! Odkedy som ju prvýkrát uvidel tak sa mi zapáčila, ale je jasné, že ja som ju mať nemohol! Vieš ako som sa cítil ja?! Aké to bolo pozerať sa na vás?! A ty
nemáš Jessicu?! Nie si náhodou zasnúbený?! Rozhodni sa čo chceš! Každopádne bude úplne blbá ak si ťa vyberie pretože ty ju len opäť zraníš!"
-"Tak by si mal vedieť ako sa cítim ja teraz! A o čom to hovoríš?! Ja som ju niekedy zranil?! To ona mňa!" povedal Harry a hrkol do mňa.
-"Takže zvaľuj vinu na ňu! Jasné, ona za to môže! Ty si ju nezaslúžiš!"
-"A ty akože áno?!" povedal Harry a jednu mi vrazil.
Zapackal som sa, ale nevrátil som mu to. Nepotrebujem to. Pre mňa za mňa nech ma aj teraz zmláti, ale ja sa sním biť nebudem.
-"Harry, myslím si že tu nemáš čo robiť," povedal som a ruku som mal položenú na oku.
To bude zajtra pekný monokel.
-"Tiež si to myslím, prajem príjemne prežitú dovolenku," povedal ironicky, otočil sa a odišiel. Zostal som tam chvíľu stáť a po chvíli som šiel hore. Nešiel som do svojej izby, ale za Liamom.
Z pohľadu Louisa:
Odišiel som od Sophie a šiel za El.
-"Kde si bol tak dlho?" opýtala sa ma hneď El, ktorá už zbalila všetky veci.
-"No, vyskytol sa tu jeden tak trochu povediac milostný problém, ku ktorému sa ja nebudem vyjadrovať, pretože som štvrtá zainteresovaná osoba, ale len veľmi okrajovo"
-"Louis, drž hubu a povedz to normálne ako človekovi," prerušila ma El.
-"Takže nejakým zázrakom sa sem dostavil Harry a zasa nejakým zvláštnym javom sa ocitol v Zaynovej izbe a prichytil Zayna a Sophiu pri niečom ,čo zjavne vyzeralo že spolu spia, ale oni v skutočnosti spolu nič nemajú pretože Sophia je úplne opitá a teraz som unikol pred znásilnením aj ja, tak ťa prosím choď za ňou ty, lebo ja sa jej bojím. Teba hádam neznásilní."
-"Haha, to nemyslíš vážne," povedal El a zasmiala sa.
-"Niečo je na tom vtipné?"
-"Sophia áno, pretože teraz by som o teba ani nezakopla pán mokré papučky," povedala so smiechom El a premerala si ma.
-"Ha, ha, ha, veľmi vtipné," povedal som ironicky a vyzul som sa.
-"Neohrozí to skupinu?"
-"Dúfam že nie. Každopádne musia si to vyriešiť oni traja, to nie je medzi nami."
Z pohľadu Zayna:
Zaklopal som na ich dvere. Po chvíli mi prišiel otvoriť rozospatý Liam.
-"Čo sa deje?" opýtal sa ospalo.
-"Potrebujem sa porozprávať."
-"Nepočká to do zajtra?"
-"Nie."
-"No tak poď. O čom sa chceš rozprávať?"
Vošiel som dnu a Liam za mnou zatvoril.
-"Po prvé, nemáš ľad?"
-"Na čo?" opýtal sa nechápavo.
Ukázal som mu napuchnuté červené oko.
-"Preboha čo si robil?"
-"Schytal som jednu kvôli Sophii."
-"Čo? Nechápem. Ona ti akože vrazila?"
-"Ale nie, to Harry."
-"Harry?!"
-"Áno Harry. Pred takou polhodinou zhruba sa tu z ničoho nič zjavil a neviem ako sa dostal do našej izby a uvidel ma ako nesiem opitú Sophiu ktorá ma bozkávala do postele. On si to vysvetlil zle a ja som utekal za ním pretože som mu to chcel vysvetliť. V hale sme sa začali hádať kvôli nej a on mi z ničoho nič vrazil," hovoril som a pozeral sa na zmäteného Liama ktorý krútil hlavou.
-"Čo? Som zmätený. Takže vy dvaja ste sa pohádali kvôli Sophii? Takže ty si do nej?" hovoril potichu Liam, pretože nechcel zobudiť Danielle.
Pozrel som sa na neho smutnými očami a sklonil hlavu.
-"Ale ja za to nemôžem, jednoducho sa to nejako stalo. Prosím ťa nehovor mi že to najväčšia hlúposť ktorú robím, ale ja jednoducho......ach," vzdychol som si.
Chcelo sa mi plakať. Vážne sa mi chcelo plakať. Čo to robím? U nej nemám žiadnu šancu.
-"Bojuj o ňu," povedala zrazu Danielle, ktorá stála opretá o zárubňu dverí.
Obaja sme sa strhli a vystrašene na ňu pozreli.
-"Ako dlho tu stojíš?" opýtal sa Liam.
-"Dosť dlho na to aby som zistila čo sa deje. Zayn ja to myslím vážne, choď po nej, Harry si ju nezaslúži," hovorila a ja som s ňou v posledných slovách aj súhlasil.
Má pravdu. Harry si ju nezaslúži.
-"Danielle, uvedomuje si že by to mohlo znamenať rozpad skupiny?" povedal vážne Liam.
-"A čo je dôležitejšie? Láska či peniaze?" opýtala sa a sklamane na nás pozerala.
-"Oboje, ale to nemôžem," povedal som.
-"Harry má predsa Jessicu! Prečo by si mal trpieť ty a nie Harry? On spravil tie chyby. A no a čo že Emily je jeho, to nič neznamená," hovorila Danielle.
-"Lenže trpieť bude tak či tak jeden z nich," povedal Liam.
-"Harry očividne nie keď sa dokázal zasnúbiť dva roky po tom čo utiekla," povedala a oboch nás prepichla pohľadom.
Liam sa nadýchol.
-"Ak sa rozpadne skupina je to vaša chyba, ale do súkromného života vám ja siahať nebudem," povedal napokon Liam a odišiel si ľahnúť.
Vystriedala ho Danielle.
-"Zayn počúvaj ma. Skús to s ňou, kašli na Harryho, kašli na všetko. Miluješ ju či nie?"
Mlčky som prikývol.
-"Tak vidíš, choď si za tým."
-"Lenže ja u nej nemám šancu," povedal som smutne.
-"Ako vieš? Ešte si to neskúsil. Tu máš ľad a choď si pospať," povedala a podala mi do ruky vrecko s ľadom.
Zaujímalo by ma kde ho nabrala.
-"Diky," povedal som a odišiel.
Vošiel som do našej izby. Sophia už spala. Vyzliekol som sa, zostal som len v boxerkách. S ľadom priloženým na oku som si ľahol, ale aj tak som nemohol spať.
Z pohľadu Sophie:
Ráno som sa zobudila vedľa spiaceho Zayna. Prehrala som si čo sa včera stalo. Myslím si, že za včerajšok by som mala dostať oskara za skvelý herecký výkon. V skutočnosti som nebola vôbec opitá, hrala som to. Chcela som vedieť ako Zayn zareaguje. Nespravil to. Myslela som že využije to že som opitá. Kebyže mu na mne nezáleží, tak to bez výčitiek svedomia spraví, ale on to nespravil. On ma nechal tak, to znamená, že určite ku mne niečo cíti. Som zvedavá čo spravil Harry. Včera som ho uvidela stáť medzi dverami. Preto som aj Zayna začala tak vášnivo bozkávať. Nech si trpí, pre mňa už neexistuje. Je to úplný vzduch. Pozrela som sa na Zayna. Mal na oku pekný fialový monokel. Oni sa pobili?!
-"Už si hore?" zamrmlal zrazu Zayn.
-"Áno a ako vidím ty si mal rušnú noc. Nechceš mi povedať čo sa stalo?"
Zayn sa posadil a pozrel sa na mňa.
-"Ale nič, zrazil som sa večer s čašníkom."
-"Alebo ti vrazil Harry," povedala som a pozrela som sa na neho.
Vedela som že vie že ma neoklame.
-"Ako to vieš?" opýtal sa nechápavo.
-"Čistý tip. Chcem sa vrátiť ku včerajšku."
-"Čo bolo včera?" opýtal sa Zayn.
-"Ja som to myslela vážne," povedala som a pozrela sa uprene do Zaynových zmätených očí.

Forever Young 22

17. března 2012 v 12:08 | Adminka;))xx
Z pohľadu Zayna:
-"Pobozkaj ma," povedala trochu pripito.
Zjavne nie je zvyknutá piť. Zatiaľ čo ona nevedela čo robí, ja som bol pri plnom vedomí.
-"Sophi, nechceš to. Si opitá!"
-"Nie! Chcem to! Chcem teba!" hovorila protestujúco, jemne mi klepkala prstami po hrudi a postupne rozopínala gombíky na košeli.
Veľmi to lákalo, ale ja to nespravím, aj keď ju milujem. Nebudem hajzel. Nezneužijem ju. Nevie čo robí. Nechcela by to. Ani Harrymu to nespravím. Je to jeden z mojich najlepších kamarátov. Budem sa radšej potichu s bolesťou pozerať na to ako je s Harrym. Určite s ním skončí. Poznám Harryho. Určite si uvedomil že spravil chybu a teraz je niekde na ceste sem. Stavím sa, že nad ránom ho môžem čakať pred dverami. Jessicu určite nechal doma a ona si tam na 100% dovliekla mamu. Harry sa s ňou rozíde do týždňa a bude sa opäť pokúšať získať Sophine srdce. Tak to bude. Som kamarát a nepretiahnem mu prakticky bývalku a teoretickú nastávajúcu, aj keď to chcem. Zvažoval som svoju situáciu kým ma Sophia obchytkávala a bozkávala na krku.
-"Sophia dosť! Si opitá, poď sa radšej vyspať."
-"Ale mne sa nechce spať! Ja chcem teba!" hovorila ako malé decko, ktoré chce hračku a pomaly sa vyzliekala.
Pokrútil som hlavou a zaklipkal očami.
-"Sophia, ale už fakt prestaň! Poď, ideme spať," povedal som prísne a chytil som ju za ruku. Vzpierala sa, tak som ju chytil na ruky a hor sa s ňou do postele. Neviem ani kedy to stihla, ale keď som ju niesol tak bola len v spodnom prádle. Celú cestu do spálne ma bozkávala po celej tvári a všade kam dočiahla. Dalo mi veľa práce odniesť ju do postele a ešte väčšiu udržať sa na uzde. Som predsa chlap a niekedy je ťažké ovládať sa. Hlavne keď ste nemali sex minimálne rok. Mal by som si niekoho nájsť.
Z pohľadu Harryho:
Nakukol som dnu. Akoby niekto do mňa pichol nôž. Zayn niesol takmer nahú Sophiu, ktorá ho nenásytne bozkávala. Nasucho som prehltol a zabuchol dvere. Nebudem ich rušiť. Toto ma byť pomsta?! Netušil som že Zayn je takýto! Myslel som si že je to kamarát. Potláčal som slzy ktoré sa silou mocou tlačili von. Takto to nemalo byť! To ja som mal byť teraz s ňou! Nie on! Ako mohol?! Ako mohla?! Ju ešte pochopím. Poznám ju. Všetko to robí z trucu, chce sa mi pomstiť, ale čo Zayn?! On nie je taký hajzel! Čo mu dala vypiť?! Nepochopím to! Nikdy! Veď on ju nem…..to nie! Nie, nie, nie, nie! Nemohol! Nemohol sa do nej zamilovať! Nemohol! Že si to iba namýšľam? A čo ak sa ona buchla do neho?! V poslednej dobe si mali dosť blízko a ja som jej ublížil. Ranil som jej city. Čo pre ňu môže byť lepší spôsob ako mi zraniť city, než spávať s mojím najlepším kamarátom? Ak sa navzájom do seba zamilovali, tak ja nemám šancu! Zayn si ju nepustí! Prečo Zayn?! Bol som na ceste von z hotela, keď som narazil na Louisa vo výťahu.
Z pohľadu Louisa:
O druhej ráno som musel ísť na recepciu, pretože nám v izbe prasklo potrubie a všetko bolo zaplavené. Toto nám naozaj chýbalo!
-"Dobrý večer, či ráno," povedal som recepčnej, ktorá na mňa pozerala ako na blázna.
Aj ja by som sa tak na mňa pozeral. Mal som na sebe biely župan a modré papučky a bol som celý mokrý do nitky. Vtipná situácia ktorú nejdem radšej opisovať.
-"Dobré ráno," povedala nechápavo, ale snažila sa byť milá.
-"V našej izbe sa vyskytol menší problém ako iste na mne vidíte. Totižto prasklo nám potrubie a "trošku" to tečie a máme zaplavenú celú izbu," hovoril som v celku pokojne.
-"Ktorá to je izba?"
-"23C10."
-"No tak tam sa to už raz stalo. Pobaľte si veci a presťahujte sa do tejto izby. Pošleme tam opravára a prepáčte za vzniknuté problémy," hovorila recepčná a podala mi nové kartičky od izby 23C15.
-"Ďakujem a dovidenia," povedal som milo a s čaptavým zvukom mojich papučiek som sa vybral ku výťahu.
Keď som už bol hore, tak do mňa narazil HARRY!
-"Harry?!" skríkol som a zaklinkal očami.
-"Čo tu robíš?! A prečo do čerta plačeš?!" kričal som nechápavo a chytil som ho za ramená.
-"Choď sa pozrieš za Zaynom, pochopíš. Ako mohli?!" hovoril nahnevane a zronene Harry.
-"Čo? Čo?! Nechápem ťa."
-"Nechaj to tak," povedal Harry a vytlačil ma von z výťahu.
Zostal som tam stáť ako zamrznutý. Čo?! Čo ako mohli?! Prešiel som k izbe. Kartička bola pred dverami, tak som si otvoril a vošiel rýchlo dnu. Rozsvietil som všetky svetlá.
-"Auu! Svetlo!" počul som ako Zayn zakričal.
Pozrel som na posteľ, na Zayna ktorý v kuse dával zo seba dole Sophine ruky. Aha, takže toto videl Harry.
-"Vy tu čo robíte?" opýtal som sa nechápavo.
-"Ja sa snažím zachrániť si krk pred znásilnením. Sophia zjavne nie je zvyknutá piť a po štyroch pivách sa úplne opila a teraz sa ma už hodinu pokúša znásilniť," hovoril Zayna spojil jej ruky tak aby s nimi nemohla hýbať.
-"A ty si sa bol okúpať?" opýtal sa posmešne Zayn a začal sa smiať.
-"Veď sa dosmeješ keď ti poviem že tu bol Harry a videl vás neviem pri čom, ale očividne si myslel že ste spolu spali," povedal som a zdvihol jedno obočie.
Zaynovi skamenela tvár.
-"To - to - to myslíš vážne?!" zakričal na mňa.
-"Na mňa tu nekrič! Choď mu to radšej vysvetliť. Ak si zoberieš druhý výťah, tak ho ešte stíhaš," povedal som a Zayn sa hneď rozbehol von z izby.
Pristúpil som bližšie ku Sophi.
-"Áaa Louis!" povedal nadšene a stiahla ma ku sebe.
Odstrčil som ju od seba a vymenil som sa so Zaynom. Chudák Zayn, ľutujem ho normálne.
Z pohľadu Zayna:
Hneď ako mi to Louis povedal, tak som neváhal a utekal za Harrym. Dúfam, že ho stihnem! Ja ho musím stihnúť! Nemôže si myslieť že ja a ona sme spolu spali! Cesta výťahom mi prišla nekonečná. Hneď som z neho vybehol a utekal cez recepciu. Pri sklenených dverách som uvidel Harry. Zrýchlil som a zakričal:
-"Harry!"
Z pohľadu Harryho:
Vychádzal som von z hotela, keď na mňa niekto zakričal. Otočil som sa. Bol to zadýchaný Zayn. Čo tu on chce?!
-"Čo chceš Zayn?" opýtal som sa a utrel si slzy.

Forever Young 21

17. března 2012 v 12:01 | Adminka;))xx
-"Toto je jedna izba?" opýtala som sa udivene a rozhodila rukami "Veď je to väčšie ako môj celý trojizbový byt!"
-"Haha, neboj sa. Zvykneš si," povedal Zayn a otvoril dvere balkónu.
-"Páni," povedala som po tichu, keď som stála vedľa neho a pozerala sa na areál.
-"Za hodinku pôjdeme na večeru," povedal Zayn a vrátil sa dovnútra.
-"Dobre, ja si skočím rýchlo do sprchy," povedala som a zobrala osušku z postele.
Fajn, manželská posteľ. Vošla som do kúpeľne a pustila sprchu. Vyzliekla som sa a vošla dnu. Voda bola príjemne vlažná a ten malinový sprchový gél čo tam mali voňal nádherne. Niekto zaklopal na dvere.
-"Môžem? Potrebujem ísť na záchod," povedal Zayn.
Schovala som sa do kúta tak aby ma videl maximálne zozadu. Tiež múdry ľudia, čisté sklo sem dajú.
-"No poď!" zakričala som a nechala som na seba tiecť vodu.
Stála som tam pod tou tečúcou vodou a už mi to liezlo na nervy.
-"Mohol by si už vypadnúť?!" zvýšila som hlas.
-"Ou, už idem," povedal zobudene a vyšiel.
Konečne buchli dvere a konečne som sa mohla dosprchovať. Po pár minútach som vyšla a zistila som, že so sebou nemám žiadne veci. Osušila som sa a zabalila do osušky.
-"Nedoniesli ešte kufre?" opýtala som sa Zayna a sadla som si na posteľ.
Prekrížila som si nohy a prichytila osušku. Zayn sa otočil a chvíľu zostal bez slov.
-"Haló! Niečo som sa pýtala."
-"Uhm, čo?" spýtal sa keď sa spamätal.
-"Pýtala som sa, či doniesli už kufre."
-"Ešte nie, ale za chvíľu by tu už mali byť."
-"Fajn, ako sa mám obliecť na večeru?"
-"Daj si čo chceš."
-"Dobre," povedala som nedbalo a ľahla som si na posteľ.
Nahlas som si vzdychla a pozerala do stropu. Bolo pol šiestej a ja ešte ani oblečená nie som a mám mokré vlasy. To hádam stihnem. Z mojich myšlienok ma vytrhlo klopanie na dvere.
-"Zayn, choď otvoriť!"
-"Ty nemôžeš ísť?" opýtal sa a otrávene vstával z kresla.
-"To tam mám ísť takto?!"
Prekrútil očami a otvoril dvere. Bol to poslíček. Hurá!
-"Tu máš kufor," povedal Zayn a položil predo mňa kufor.
-"Ehm Zayn, mohol by si ísť von?" opýtala som sa ho.
Zayn si ma premeral a bez slov odišiel. Rýchlo som si z kufra vytiahla spodné prádlo a biele letné mini šaty. Rýchlo som sa obliekla a zakričala na Zayna. Odbehla som si do kúpeľne a narýchlo som si vyfúkala vlasy. No narýchlo, Zayn na mňa čakal desať minút pred dverami, kým vyjdem.
-"Tak môžeme?" opýtala som sa a zabuchla dvere.
-"Poďme."
-"Ostaní sú dole?"
-"Áno, máme sa stretnúť na recepcií."
"Okej."
Na večeri
-"Aký je ten krab?" opýtala som sa Danielle a čudne pozrela do jej taniera.
-"Nie je najhorší, ale jedla som ja lepších. Chceš? Ochutnaj."
-"Nie, vieš, že som vegetariánka."
-"Jáj, zabudla som."
-"V pohode, čo budeme robiť večer?"
-"My už program máme," povedal Liam a pozrel sa na Danielle.
Jasné.
-"My tiež," povedala El.
Samozrejme. Čo budem robiť ja?
-"Vy si tiež niečo nájdite," povedal Louis a chytil El ruku.
-"Hm," povedala som potichu a pozrela sa do taniera.
Prehrabávala som sa vidličkou v šaláte. Všetci niečo hovorili, ale ja som nevnímala. Dokázala som myslieť jedine na Harryho. Neviem čo ma to popadlo, ale jednoducho som ho nemohla dostať z hlavy. Stále sa mi prehrávali posledné slová čo povedal. Chcelo sa mi plakať.
-"Sophi ideš?" opýtala sa ma Danielle a vstávala od stola.
-"Čo? Zamyslela som sa."
-"Veď sme videli," povedal Louis.
-"Nie, ja sa pôjdem prejsť. Ak sa nevrátim do desiatej, tak som sa stratila," povedala som so smiechom.
-"Hh, dobre, tak ťa potom pôjdeme hľadať."
-"Ahojte," pozdravila som ich a išla presne opačným smerom ako oni.
Išla som na pláž a sadla som si na piesok. Bola som konečne sama. Konečne som mohla plakať bez toho, aby sa ma niekto niečo pýtal. Poplakala som si tam a posedela okolo hodiny a už ukľudnená som sa pobrala do hotela. Otvorila som dvere a vošla dnu. Zayn sedel na balkóne a popíjal pivo. Sadla som si ku nemu.
-"Tak si sa nestratila," skonštatoval a pozrel sa na mňa.
-"Dáš si?" opýtal sa ma.
-"A vieš čo, dám."
."Počkaj, donesiem ti," povedal Zayn a vstal.
Niekam odišiel a o chvíľu sa objavil s celým balíkom piva v plechovke.
-"Nemyslíš si že je toho veľa?"
Zayn mykol plecami a posadil sa. Zobrala som si jedno pivo a napila sa. So Zaynom sme tam sedeli takmer celý večer, stále sme sa rozprávali, pili a pili. Ani som už nevedela, o čom sa rozprávame. Z ničoho nič som povedala:
-"Pobozkaj ma." a pritiahla som ho k sebe.
Z pohľadu Harryho - hodina po ich odchode
Sedel som na gauči v obývačke a ľutoval som to, čo som spravil. Nemal som to robiť. Bolo to voči nej nefér. Navyše teraz keď tak na to pozerám, tak som klamal. Pravda je že stále ku nej niečo cítim.
-"Miláčik, počúvaš ma?!" vyrušil ma Jessicin hlas.
-"Áno, áno zlatko," povedal som len tak aj keď som ju vôbec nepočúval.
-"Takže teda môže prísť zajtra moja mama?"
-"Čože?!" vykríkol som.
-"Ty si ma nepočúval! Ale aspoň vidím ako ma počúvaš. Ja som jej už ale aj tak povedala že môže prísť."
-"Aha dobre. Aj tak tu nebudem, mám totižto nejaké pracovné stretnutie. Zajtra ráno musím už odísť."
-"Čože?" povedala sklamane a nahodila pohľad šteňaťa.
Jemne som ju pobozkal, ale ona sa na mňa vrhla a začala ma nenásytne bozkávať. Ani neviem ako, ale o dve hodiny som už ležal v posteli. Zasa si to pokašlal. Povedal som si sám pre seba a išiel si zbaliť pár vecí.
Hneď ráno som odišiel do Londýna. Prvé miesto ktoré som išiel navštíviť bol byt Sophi. Vybehol som hore schodmi, ale jediná vec ktorú som našiel bol lístoček prilepený na dverách. Som na dovolenke. Kde môže byť? Nečakal som a išiel za Liamom. Tí však tiež neboli doma. Takto rovnako to pokračovalo aj s Louisom a Zaynom. Nemohol som sa im dovolať, tak som skúsil brnknúť ešte aj Niallovi.
-"Ahoj, nevieš kde sú všetci?" opýtal som sa ho hneď.
-"Čauko, ja som doma ale hovorili že pôjdu na Barbados."
-"Diky a musím ísť, tak čau," povedal som rýchlo a zložil to.
Ešte som nebol ani doma a už som išiel na letisko.
-"Dobrý deň, kedy letí najbližšie lietadlo na Barbados?"
-"Dobrý deň, o dve hodiny," povedal ten muž za okienkom.
-"Sú voľné letenky?"
-"Pár ich tu ešte je."
-"Dobre, tak si jednu prosím. Batožinu mám len príručnú."
-"V poriadku, položte ju sem prosím." ukázal na bežiaci pás.
Podal som mu pas a on mi dal už aj letenku.
-"Ďakujem."
-"Prajem príjemný let."
Celé dve hodiny som sa flákal po letisku a čakal na lietadlo. Keď už konečne bolo možné nastupovať, tak som nastúpil hneď medzi prvými. Let trval niečo cez dve hodiny a na Barbados som dorazil presne o polnoci. Stavím sa, že sú v hoteli Paradise. Zavolal som si taxík a odviezol sa do hotelu.
-"Dobrý deň, je tu ubytovaný Zayn Malik a Sophia Hopkinsnová?" opýtal som sa na recepcii.
-"Prepáčte, ale to vám nemôžem povedať ak nie ste príslušník rodiny alebo ich známy."
-"Veď ja som ich kamarát. Čo ma nespoznávate?" opýtal som sa nechápavo a pre istotu som si dal dole okuliare.
-"Áaaa, to ste vy!" povedala recepčná.
-"Tak poviete mi či sú tu alebo nie?"
-"Hej bývajú tu."
-"Môžete mi povedať kde presne? Potrebujem s nimi nutne hovoriť."
-"Ste dohodnutí?"
-"Áno," zaklamal som.
-"Tak dobre, bývajú na izbe 23 C 9."
-"Ďakujem," povedal som milo a vydal som sa hľadať izbu 23 c 9.
Určite bude na 23 podlaží. Nastúpil som do prázdneho výťahu. Ocitol som sa na dlhej chodbe plnej dverí. Pozeral som na každé dvere. Tu je to! Povedal som si sám pre seba keď som ich našiel. Pred dverami bola spadnutá kartička na otvorenie. Pozrel som sa na číslo. Asi mám šťastie. Priložil som kartičku ku dverám a dvere sa potichu otvorili.

Forever Young 20

17. března 2012 v 11:58 | Adminka;))xx
Zazvonil zvonček a ja som odišla od hrncov. Otvorila som dvere a v nich stála Danielle s Liamom.
-"Ahoj! Čo tu robíte? Nemali sme sa stretnúť v kaviarni?"
-"Mali, ale toto je naliehavé," povedala Danielle a nasáčkovala sa dovnútra.
Ani sa nespýtala.
-"Čo? Čo sa deje?!" pýtala som sa vyplašene.
-"O štvrtej odlietame!" povedala nadšene Danielle.
-"Čo?! Kam?! Kedy?! Na čo?! A prečo?!" hovorila som naraz.
Popravde ani som nevedela čo hovorím.
-"Dnes o štvrtej, z letiska, na Barbados, na dovolenku a aby sme si oddýchli," hovoril Liam. Síce neodpovedal na moje otázky po rade, ale aspoň sa o to pokúsil.
-"Ale ja nemôžem. Nemám toľko peňazí po prvé a po druhé Emily nemá pas," povedala som smutne.
-"My sme na to všetko mysleli. Emily pôjde ku našim rodičom, budú ju strážiť aby si si od nej oddýchla, letenky platíme my a aj hotel," hovorila Danielle.
-"Nie, to od vás nemôžem prijať."
-"Máš pravdu. Nemôžeš, ty musíš!" povedal Liam.
-"Nie! Dlžím vám už beztak dosť."
-"Čo nám dlžíš?"
-"Tie roky čo ste mi pomáhali s Emily nemám vám ich ako oplatiť a nemôžem teraz od vás prijať ešte aj dovolenku."
-"Čože?! Ty nám nič nedlžíš! My sme za tebou chodili a chodíme radi! A ty si nám pred rokmi spravila úžasnú svadbu! Musíš ísť na tú dovolenku! Poď, budú tam všetci až na Nialla, pretože ten pôjde k rodičom do Írska. Prosíííííím, sprav to pre mňa," prosila ma Danielle. Pozrela som sa do zeme.
-"Nenechaj sa prehovárať," povedal Liam.
-"Tak dobre, pôjdem s vami," povedala som sa a usmiala sa.
-"Nehorí tu niečo?" opýtal sa Liam.
-"Preboha! Moje koláče!" zakričala som a utekala do kuchyne.
Z trúby vychádzal hustý šedý dym. Vypla som trúbu, nasadila rukavice a vytiahla odtiaľ rozžeravený plech s horúcimi a hlavne spálenými koláčmi.
-"Fajn," povedala som ironicky a vyšmarila som koláče hneď do koša.
Danielle sa na mne iba smiala. Schmatla som do ruky varechu a dala jej po zadku.
-"Ty sa mi nebudeš smiať!" povedala som a následne sa zasmiala.
-"No takže zbalíš Emily?" opýtal sa Liam.
-"Čo? Teraz ťa nechápem."
-"No potrebujem aby si zbalila Emily veci, pretože ju musím ísť zaviesť mojim rodičom. A cesta tam a naspäť je dlhá."
-"Aha, dobre. Danielle, daj prosím ťa pozor na tú ryžu."
-"Okej," povedala Danielle a nakukla do hrnca.
Išla som do Emilinej izby a nabalila som jej pár vecí. Prišla som za ňou do obývačky, keď pozerala rozprávku.
-"Emi? Počúvaj ma teraz chvíľku."
Otočila na mňa svoju hlavičku.
-"Mamička pôjde na chvíľu preč a ty ísť nemôžeš, tak budeš chvíľočku bývať u Liamových rodičoch. Dobre?"
-"A kam ideš?"
-"To je z práce zlatko."
-"A kedy prídeš?"
-"Za chvíľu. Párkrát sa vyspinkáš a ja prídem. Dobre?"
-"Uhm," povedala a pozrela na mňa tými jej veľkými očami.
-"Dobre, tak poď. Ujo Liam ťa tam odvezie dobre?" chytila som Emily za ruku, silno ju objala, dala pusu na obe líca.
Podala som Liamovi jej tašku a vyprevadila som ich von.
-"Tak ideme baliť?" opýtala sa ma Danielle.
-"Čo mi treba? Budem potrebovať veľa vecí?"
-"Ani nie. Len na obedy, raňajky, večer, nejaké tie diskotéky a veci na pláž."
-"Čiže všetko," povedala som a otvorila som si skriňu.
Nahádzala som do kufra pár vecí, pretože neznášam balenie. Keď som sa pozrela na hodiny, tak už boli dve.
-"Bože! Veď my to nestihneme!" zakričala som.
-"Kľud, za chvíľu tu bude Jefry (šofér) aj s ostatnými a zavezie nás na letisko. Neboj sa, všetko stíhame."
-"Poďme už radšej von," povedala som a všade pozhasínala.
Danielle len pokrútila hlavou a šla za mnou. Na ulici sme stáli okolo desiatich minút. Nastúpili sme do auta a Jefry nás vyložil na letisku.
-"To nemyslíte vážne?!" opýtala som sa s hranou hystériou, keď sme mali nastupovať do lietadla "Ja neverím že chalani zo skupiny One Direction budú letieť ekonomickou triedou!" chalani sa zasmiali.
-"Ani ja," povedala Danielle.
Zaujímavé bolo, že chalani nevzbudzovali veľkú pozornosť. Veď aby aj. Lietadlo bolo plné Číňanov a starých dôchodcov. Našťastie chalani zjednali miestenky vedľa seba, tak ja som si sadla s babami a chalani hneď vedľa. Celú cestu som prespala.
Vystúpili sme pred veľkým hotelovým rezortom. Spadla mi sánka keď som ho uvidela.
-"To, to, to ideme tu?" hovorila som užasnuto.
-"Sophi dýchaj, je to len hotel," povedala pokojne El.
-"Pre teba možno hotel, ale ja som nikdy nebola pri mori keď nerátam naše pobrežie a nie to vôbec v takomto niečom!"
-"Toto sú ešte len brány! To si ešte nebola vo vnútri!" povedal Louis a išiel pomaly na recepciu a my za ním.
-"Ty už si tu bol?"
-"Pravidelne sem chodíme," povedal Liam.
-"Aha," povedala som a išla ďalej.
Vošli sme do obrovského areálu.
-"Si robíte srandu?! Veď ja sa tu stratím!" povedala som hlasne.
Veď toto je obrovské. Väčšie než štvrť v ktorej bývam. A to som sa stratila už aj tam!
-"Ale nestratíš," povedal Liam.
-"Dobrý deň, vítam vás v hoteli Paradise!" povedala vysmiata recepčná.
-"Dobrý deň, máme tu rezerváciu na meno Tomlinson Louis," hovoril Louis a pýtal od nás pasy.
Neochotne som mu dala svoj pas, pretože vyzerám na ňom ako debil!
-"Jasné, máme to tu. Máte zjednané tri dvojky, je tak?"
-"Áno," povedal a otočil sa.
Unavene som si sadla na kufor a čakala, kým tam vybavia všetky papierovačky a podobne.
-"Decká, máme to," povedal Louis a podal nám každému kartičku od izby.
-"Ktorú izbu máme?" opýtala som sa, lebo som sa v tom nevyznala.
-"Myslím, že to je 23 C 9," povedal Zayn a pozeral na moju kartičku.
Vtedy mi to doplo.
-"Počkať, my dvaja akože máme byť v jednej izbe?! Spolu?!"
-"Sorry Sophi, ale inak to nejde," povedal Louis.
-"Jasné," zamrmlala som si po pod nos a išli sme na izby.
Kufre nám donesie poslíček. Výťahom sme sa vyviezli na 23 poschodie. Prosím ťa, nech tu tento týždeň funguje výťah! Celý čas som sa nevedela vynadívať na ten prepych okolo. Zayn otvoril dvere našej izby.

Forever Young 19

17. března 2012 v 11:54 | Adminka;))xx
. Zrazu sa objavil Niall. Chvíľu som ho pozorovala a napokon som povedala:
-"Ahoj."
Niall sa ma tak zľakol, že zakričal ako baba. Ja som sa začala poriadne smiať.
-"Preboha, čo strašíš?!" povedal vystrašený Niall s rukou na srdci.
-"Máš zlé svedomie?"
-"Prečo?"
-"Pretože si sa zľakol. Už nepozeráte film?"
-"Už skončil a ty si nešla spať?"
-"Chcela som, ale nemôžem. A ako skončil?"
-"Mala si pravdu."
-"Ja som to vedela."
-"Tak ja už pôjdem, tak brú noc," povedal Niall, zakýval mi a zmizol vo vnútri.
Neodpovedala som mu a zadívala sa na hviezdy. Nejako som tam na tom balkóne zaspala a spala som tam celú noc.
-"Budíček!" začula som krik a strhla som sa.
Keď som otvorila oči, oslepili ma silné slnečné lúče. Pretrela som si oči a pozrela sa na Danielle, ktorá stála tesne za mnou.
-"Čo sa deje?" opýtala som sa ospalo.
-"Je ráno, vstávame."
-"Hneď," zamrmlala som a zakryla si hlavu dekou.
-"Žiadne také!" povedala nahlas Danielle a strhla zo mňa deku.
-"Poďme vstávaj!"
-"Dobre, dobre už vstávam!" zakričala som a postavila sa "Vidíš som hore!"
-"To je dobre pretože Harry chce s tebou hovoriť."
Vzdychla som si a prevrátila oči. Len nech nejde hovoriť o Jessice.
-"Ale ide," povedala Danielle.
Čo mi číta myšlienky?
-"Joj, dobre. Idem sa rýchlo dať dokopy a pôjdem za ním."
-"Radím ti."
Odišla som do kúpeľne. Umyla som si tvár, učesala vlasy, obliekla som si rifľové kraťasy a biele tielko s červenými prúžkami.
-"Kde je Emily?" opýtala som sa, keď som vyšla z kúpeľne.
-"Ujal sa jej Louis."
-"Myslela som si, no ja idem za tým Harrym. Kde je?"
-"Myslím si, že niekde v kuchyni."
-"Fajn, ak sa nevrátim do pol hodiny, tak tam príď."
-"Jasné."
Zišla som dolu schodmi do kuchyne. A však zastavila som sa kúsok pred dverami keď som začula Harryho a Zaynov rozhovor.
Z pohľadu Harryho:
Sedel som v kuchyni a popíjal som kávu. Keď sa tu objaví Sophia, tak nech si ma neželá. Musím sa s ňou porozprávať. Do kuchyne vošiel Zayn a posadil sa oproti mne.
-"Čo chceš?" opýtal som sa ho a odpil si z kávy.
-"Porozprávať sa."
-"O čom?"
-"O Sophi."
-"Čo s ňou?"
-"Uvedomuješ si čo vlastne robíš? Uvedomuješ si že ona ťa ešte stále miluje a ty si sem donesieš hentú?!" hovoril nahnevane Zayn, ale nič som si z toho nerobil.
Je to za mnou.
-"Ona by si mala uvedomiť, že už je to za mnou. Pre mňa bola jedna z mnohých."
-"Takže chceš povedať že k nej nič necítiš?!"
-"Áno, je to kamaráta. Nič viac. Teraz mi ide iba o Emily. Chcem sa na súde dohodnúť o striedavú starostlivosť, ale to si musím získať trochu Sophiu."
-"Takže ty na ňu hráš divadielko?! Uvedomuješ si, že je to človek?! Že má aj city?!"
-"Lebo ona to divadielko nehrá."
-"Myslel som si, že si dobrý človek a nie takýto hajzel."
-"Keď ti tak na nej záleží, tak choď za ňou! Nechaj si ju! Pre mňa za mňa si ju aj zober, ale už sa do mňa nemiešaj!" zakričal som na neho.
Čo si to dovoľuje?! Čo si on myslí?! Sophia je pre mňa minulosť. Jess je súčasnosť a budeme sa v decembri brať.
-"Myslel som si, že ťa poznám," povedal sklamane a pozrel sa do šálky čaju.
Z pohľadu Sophi:
-"Ona by si mala uvedomiť, že už je to za mnou. Pre mňa bola jedna z mnohých."
Jedna z mnohých?! To pre neho nič neznamenám?!
-"Takže chceš povedať že ku nej nič necítiš?!"
-"Áno, je to kamaráta. Nič viac. Teraz mi ide iba o Emily. Chcem sa na súde dohodnúť o striedavú starostlivosť, ale to si musím získať trochu Sophiu," povedal Harry a slzy mi začali stekať po tvári.
Ako mohol?!
-"Takže ty na ňu hráš divadielko?! Uvedomuješ si že je to človek?! Že má aj city?!"
-"Lebo ona to divadielko nehrá."
-"Myslel som si, že si dobrý človek a nie takýto hajzel," povedal Zayn.
On sa ma zastáva?
-"Keď ti tak na nej záleží, tak choď za ňou! Nechaj si ju! Pre mňa za mňa si ju aj zober, ale už sa do mňa nemiešaj!" zakričal na neho.
-"Myslel som si, že ťa poznám," povedal sklamane a pozrel sa do šálky čaju.
Nevydržala som to a so slzami som otvorila dvere.
-"Takže jedna z mnohých?! Ide ti len o Emily?! Divadielko?! Ako si to mohol urobiť?! Ako?! Prečo si taký kretén?! Tebe vôbec na mne nezáleží?! Nezáleží ti na tom, že ja som ťa do tohto okamihu ešte milovala?! A na Emily zabudni!" kričala som na neho a stále som sa ku nemu približovala.
Mala som mu chuť jednu vlepiť, no nespravila som to.
-"Myslela som si že si iný, ale si idiot ako všetci ostatní!" dokončila som svoj monológ a rozutekala som sa k jazeru.
Sadla som si do trávy a schúlila sa do klbka. Niekto si ku mne sadol.
-"Sophi," povedal Zayn a dal mi ruku na chrbát.
-"Choď preč," povedala som s plačom.
-"Sophi, pozri sa na mňa," počula som aj Daniellin hlas.
Pozrela som sa na ňu uplakanými očami. Silno som ju objala.
-"Ja už tu nezostanem ani minútu," povedala som s plačom a utrela si slzy.
-"Nikto ťa tu nedrží. Keď odídeš ty, tak odídeme aj my," povedal Zayn a pozrel sa na Danielle.
-"Zayn má pravdu. Keď tu nebudeš, tak odídeme aj my. Nech si Harry tu zostane s Jessicou. My si zájdeme na lepšiu spoločnú dovolenku, čo ty na to?" opýtala sa ma.
-"Vážne by ste to spravili?" opýtala som sa nedôverčivo.
Obaja mlčky prikývli.
-"Pre teba všetko," povedala Danielle.
Nadýchla som sa a vstala.
-"Neviem ako vy, ale ja sa idem zbaliť," povedala som rozhodne.
-"My tiež," povedala Danielle.
Všetci sme išli dovnútra. Pobalili sme sa. Nevedela som, že to myslia vážne. Naozaj išli všetci. Loui, Liam, Niall a aj El. Všetci sme stáli v predsieni s kuframi, keď sa tam objavil Harry.
-"Kam všetci idete?" opýtal sa nechápavo.
-"Domov, tam kde nám bude lepšie," povedal Liam a otvoril dvere.
-"Ale prečo?"
-"Pozri sa na seba a hlavne vedľa seba," povedala znechutene El a pozrela na Jessicu.
-"Nechaj to tak," povedal Louis a zobral aj môj kufor.
Harry zostal bez slov. Poslednýkrát som sa na neho pozrela a odišla von. Nasadli sme do áut a viezli sa do Londýna. Cesta bola rýchla. Liam s Danielle ma vyložili doma a dohodli sme sa, že sa zajtra stretneme v kaviarni Vanilla. Som zvedavá čo budeme robiť ďalej. Mám ešte týždeň dovolenky.

Forever Young 18

17. března 2012 v 11:51 | Adminka;))xx
-"Auu," zakričala chodby Danielle.
Všetci štyria sme vykukli.
-"Do čerta! Čo robí kufor v strede miestnosti?!" rozčuľovala sa a ako my všetci, aj ona si držala hlavu.
-"Ty si ju nestretla?" opýtal sa nechápavo Zayn.
-"Koho?" opýtala sa zmätená Danielle.
-"Predsa Jessicu," vypľula jej meno El.
-"Tá striga je už tu?" opýtala sa nie veľmi nadšene.
-"Bohužiaľ," povedal Zayn.
-"Neviem kde mal Harry oči a rozum, keď ju vyberal."
-"V gatiach, kde inde," povedala El a odpila si z minerálky.
-"No jedine tam," povedala Danielle a pozrela na barbinkovský ružový kufor.
-"Teraz dostala Sophi nápad. Nepridáš sa ku nám?" opýtal sa Louis, kým sa hrabal v chladničke.
-"O čo ide?"
-"Treba tú mrchu trochu poučiť ako to tu chodí," povedala som a v hlave som mala ešte lepší nápad.
-"Čo jej chceš spraviť?" spýtala sa Danielle.
-"Tu je na vidieku a nie v LA, tak jej dáme ochutnať trošku vidieku."
-"Stále ťa nechápem," povedala Danielle.
-"Kto pôjde so mnou do lesa nachytať nejakú háveď?"
-"Ja určite nie!" povedali El s Danielle naraz a rozosmiali sa.
-"Chalani?" opýtala som sa ich a pozrela sa na Zayna.
-"My pôjdeme," odpovedal Louis a v ruke držal mrkvu.
Musela som sa zasmiať keď som ho uvidela.
-"Okej, čakám vás o pol hodinu na záhrade," povedala som a vybehal hore.
Prezliekla som sa do teplákov a trička s dlhým rukávom. Nenápadne som prešla do pivnice a vybrala odtiaľ jeden zavárací pohár. Dúfam, že si ten kufor neodnesie hore kým sa mi vrátime.
V lese
-"Tak máte niečo?" opýtala som sa chalanov, keď sme chodili okolo kríkov.
-"Pár pavúkov, nejaké mravce a jednu húsenicu," povedal Zayn a pozrel sa do pohára.
-"Ty Louis?"
-"Ja lúčnych koníkov a pavúka. Ty máš čo?"
-"Myslím si, že mám najlepšieho chrobáka," pozrela som sa do svojho pohára s jedným chrobákom.
-"Ou, to nemyslíš vážne?" hovoril zákerne Zayn.
-"Budem rád, ak si ten kufor otvorí niekde v ich izbe."
-"To aj ja. Viete čo si dokážem úplne živo predstaviť? Ten jej vreskot, keď to uvidí. Hmm, pekná predstava."
-"Tiež si myslím," povedal Louis.
-"Inak dúfam, že je vám jasné že toto nie je všetko."
-"Čo máš ešte zalubom?"
-"Hovorí vám niečo zelená farba na vlasy?"
-"Oooyeah!" povedal Zayna pozrel sa mi do očí.
Obaja sme vedeli, že myslíme na to isté.
-"Lenže kde ju chceš zohnať?"
-"To nechaj na mňa. Myslím si, že nám to už stačí. Poďme rýchlo dnu a nenápadne jej to vypustíme do kufra."
-"Dobre, kým to tam vy dvaja budete vypúšťať, tak ja postrážim dom s babami."
-"Super," povedala som a utekali sme dovnútra.
Vo vnútri nikto nebol, tak sme tú háveď rýchlo vypustili do jej kufra tak, aby nevyskočila von.
-"To by sme mali," povedala som keď som zatvárala kufor a so Zaynom sme si ťapli.
Umyla som si ruky a išla za ostatnými na dvor. Sedeli na tráve na veľkej deke. El s Danielle sa opaľovali, Niall hral na gitaru, Liam spieval, Louis šermoval s mrkvou pred Emilinou tvárou a nadšene o niečom rozprával. Emily sa smiala, takže to muselo byť vtipné.
-"Tak čo, spravili ste to?" opýtala sa El.
-"Áno," povedala som škodoradostne.
-"Super, konečne sa jej to nejako vyplatí."
-"Ešte s malým úrokom," povedala som tichšie.
-"Akým?"
-"Zelená farba na vlasy."
-"Ou," povedala Danielle a oprela sa o lakte.
-"Nepríjemné," povedala s úsmevom El.
-"Ja viem. Alebo môžeme ešte použiť pastu alebo svrbiaci prášok. Všetko je k dispozícií."
-"Počkať, ty máš odkiaľ svrbiaci prášok?" opýtal sa Liam a nechal Nialla v štichu.
-"Áno, nikdy nevieš kedy sa ti zíde."
-"Ty si bláznivý človek, vieš o tom?" opýtal sa Zayn a omylom sa mi dotkol ruky.
-"Zvyknú mi to hovoriť a budem to brať ako kompliment." Danielle s El sa zasmiali.
-"Inak, kde je striga s Harrym?" opýtala sa Danielle.
-"Išli sa "prejsť" do mesta," povedal Liam a vo vzduchu naznačil úvodzovky.
-"Takže prejsť," skonštatovala som.
-"Prejsť," zopakovala Danielle a dala si dole slnečné okuliare.
-"Inak Louis, vnímaš?" opýtala sa El, ktorá už sedela v tureckom sede.
-"Čo? Čo mrkvička?" opýtal sa Louis.
-"Takže nevnímaš," povedala a pozrela sa na neho.
-"Louis, prečo chodíš už od rána po celom dome s tou mrkvou?" opýtala som sa ho a pozrela na Emily.
-"Lebo to je pán Mrkva," povedala so smiechom Emily.
Zdvihla som jedno obočie a pozrela na Louisa štýl "Čo ti prepína?". On iba mykol plecami a začal niečo rozprávať Emily. Ľahla som si aj ja na kúsok deky a hlavu som si položila na Zaynove koleno.
-"Nevadí ti to? Inak sa sem nezmestím," opýtala som sa ho a zaklonila hlavu, aby som ho videla.
-"V pohode."
Zatvorila som oči a počúvala Liamov spev a Niallovu gitaru. Na chvíľu som asi aj zaspala.
Večer v obývačke
Sedeli sme všetci šiesti na jednom gauči a pozerali sme romantickú komédiu. Emily už spala a Harry so strigou tu neboli.
-"Podľa mňa určite skončí s Jennifer," povedala zapozeraná El.
-"Zlatko musím ti oponovať. On skončí s Kelly ."
-"Prečo si myslíš že skončí s ním?"
-"Pozri sa, ja som chlap, tak sa na to pozerám z inej stránky a môžem ti povedať, že skončí s Kelly."
Prekrútila som očami a povedala som:
-"Obaja ste vedľa. To nevidíte že on je očividne gay a nakoniec aj tak skončí s jeho susedom Taylorom?"
-"Teraz zasiahnem ja," povedala Danielle a všetci sme sa na ňu otočili "pozrite sa na neho. On je úplne psychicky na dne, takže nebude s nikým a deň pred Andinou svadbou odíde do Vegas a tam sa zosobáši s tým predavačom zeleniny a sto percente je gay."
-"Miláčik, si úplne vedľa. On nie je gay, stavte sa že Andy povie pri oltári nie a on skončí nakoniec s ňou," povedal Liam.
Dobre som sa smiala na našich teóriách. Ešte Zayn nech niečo povie a je to kompletné.
-"Ja by som povedal, že vedľa ste úplne všetci. On bude určite s tou reportérkou v hlavných správach. Nevidíte aký majú vzťah?"
-"Haha, tak toto je úplný koniec," skonštatovala som a oprela sa o Danielline rameno.
Zrazu sa otvorili dvere a vošiel Harry so strigou. Držal ju na rukách a bozkávali sa.
-"Fuj, chce sa mi vracať," povedala som znechutene, keď som ich zbadala.
-"Nie si sama," povedal Zayn.
-"Zlatko, zoberieš mi prosím ťa hore kufor?" začula som jej afektovaný hlas.
-"Jasné miláčik," povedal Harry a znova ju pobozkal.
No fuj! Nechápem ho! Pozreli sme sa všetci na seba navzájom a pozorne počúvali. Buchli dvere a ja som začal počítať:
-"Raz, dva, tri!" zdvihla som ruku a z poschodia sa ozval strašný vreskot.
Všetci sme sa začali smiať a navzájom sme si dali päť.
-"Emily sa nezobudí?" opýtala sa Danielle.
-"Nie, ona keď v noci spí, tak ju nezobudíš ani kebyže chceš."
-"Som zvedavá čo sa bude diať ďalej," povedala El a pozrela sa hore.
-"Čo asi? Harry začne robiť paniku, chytia ho nervy a nebude vedieť čo skôr," povedal pokojne Louis.
-"Prikláňam sa na Louisovú stranu," povedala som a vystrela som si nohy.
-"Viete čo? Ja už pôjdem spať. Povedzte mi ako ten film skončil," povedala som a vstala z gauča.
Potichu som sa vybrala do svojej izby. Popravde nejdem spať, idem si sadnúť na balkón a rozmýšľať. Zababušila som sa do deky a sadla si na stoličku. Ani neviem nad čím som tam tak dlho dokázala rozmýšľať. Nechápala som, ako to mohol spraviť. Stále mi to lámalo hlavu. Kebyže je to dievča aspoň milé, ale hento? To bola hrôza. Zrazu sa objavil ...

Forever Young 17/2

17. března 2012 v 0:56 | Adminka;))xx
-"Neznášam Jessicu, stále má niečo proti mne."
-"Ja som ju ešte ani nevidela, ale už teraz ju neznášam."
-"Decká! Jess prišla!" zakričal opäť Harry a položil jej kufor na zem.
-"Čo tu vrieskaš?! Sú tu ľudia, ktorých bolí hlava!" nakričala na neho Eleanor a chytila sa za hlavu.
Aj s Louisom prišli za nami do kuchyne.
-"Ešte sa len zobudím, už mám chuť vraždiť!" povedala naštvane Eleanor a zapichla nôž do dosky.
-"Prečo?" opýtala som sa.
-"Jessica," povedala otrávene a prevrátila oči.
-"Tebe čo zasa spravila?"
-"My sa odjakživa neznášame! Pred troma mesiacmi ma potkla na móle a kvôli nej som mala mesiac rozbitú hlavu!" hovorila nahnevane, kým si nalievala do pohára minerálku.
-"Zlatko nekrič tak," povedala ubolene Louis a schytil do ruky aspirín.
-"Ale ty vieš ako ju neznášam!"
-"Viem, ale nerozčuľuj sa."
Všetci štyria sme stáli vedľa seba opretý o kuchynskú linku, keď sa vo dverách objavila Jessica. Prvýkrát ju vidím a neverím vlastným očiam. Ona a on?! Veď to je hrozná kombinácia!
-"Ahojte," povedala afektovane ,,ty musíš byť Sophi! Harry mi ťa spomínal. Ja som Jessica," povedala nadšene a podávala mi ruku.
-"Ach, to je milé," povedala som ešte horšie než ona a išla jej podať ruku, ale keď mi ju išla chytiť tak som rýchlo uhla a povedala som: "hopla! To je mi ľúto. Pre teba som len Sophia a budem radšej, ak moje meno nebudeš brať ani do úst!" povedala som na konci odmerane a Jessica zostala stáť s otvorenými ústami.
El sa zasmiala a šťastne povedala:
-"Daj päť!" ťapli sme si a zasmiali sa.
Zayn si zakryl ústa rukou a snažil sa nesmiať. Harry tam našťastie nebol a nevidel tento výstup. Jessica sa otočila a vyšla von z kuchyne.
-"Konečne tu bude zábava," povedal Zayn.
-"Počuj Sophi, nie si moja sestra?" opýtala sa hrdo El.
-"Mne nech sa radšej ani na oči neukazuje, lebo jej jednu vrazím," povedala som celkom nahnevane.
Ten človek mi je tak nesympatický. Je taká afektovaná a stará!
-"Pomôžem ti," povedala El.
."Zaujímalo by ma, či je taká afektovaná aj keď je s Harrym. El ako moc sa jej chceš pomstiť?"
-"Tvrdo, ešte doteraz tu mám malú jazvu."
Pošúchala som si ruky a nahodila svoj zákerný pohľad.
-"Myslím si, že našej malej modelke dáme príučku," povedala som napokon "toto leto je nuda a myslím si, že by sme sa mali nejako zabaviť a ja už aj viem ako. Kto ide do toho so mnou?" opýtala som sa a pozrela na ostatných.
-"Ja," povedala El a zdvihla ruku.
-"My tiež," povedali naraz Zayn s Louisom.
-"Tak fajn a ja už aj viem ako začať. Poďte ku mne," zavolala som ich ku sebe a začala im hovoriť svoj plán.

Forever Young 17

17. března 2012 v 0:53 | Adminka;))xx
-"Prečo mi to hovoríš až teraz?" opýtal sa s výčitkou Harry po pár minútach ticha.
-"Kedy som ti to mala asi povedať?"
-"Aj hneď keď jej to diagnostikovali. Ale počkať, ja som o nej vôbec nevedel, že?!" zvýšil na mňa hlas.
-"Prepáč, ale naozaj mi to neprišlo podstatné."
-"Aha! Takže tebe neprišlo podstatné povedať mi o vlastnej dcére?!"
-"Je nemám chuť sa s tebou hádať!" zakričala som na neho a utiekla dovnútra.
Z obývačky som si zobrala Emily a išla s ňou spať. Uložila som ju do postele, prikryla dekou a prečítala rozprávku. Keď konečne zaspala, tak som vyšla na balkón. Zavrela som za sebou dvere a sadla si na drevenú stoličku.
-"Čo ty tu?" opýtal sa ma Zayn, ktorý stál hneď vedľa na svojom balkóne a fajčil.
-"Potrebujem sa vyvetrať a Emily spí."
-"Nechcem sa teraz moc vypytovať, ale nedá mi to, tak mám predsa na teba jednu otázočku."
-"No," povedala som a čakala najhoršie.
-"Emily, ona je Harryho dcéra, že?" opýtal sa ma a ja som sa na chvíľu zasekla.
-"Áno je," povedala som napokon.
-"Ha! Ja som to vedel! Sto libier Niall!" zakričal Zayn a o chvíľu sa už objavil Niall a nedobrovoľne mu dal sto libier.
Odfrkla som.
-"Že sa nehanbíte!" povedala som, ale následne som sa začala smiať.
Oni sa nikdy nezmenia.
-"Zayn poď, musíme sa odtiaľto vytrepať vedľa, lebo zajtra príde Jessica," povedal Niall a potiahol Zayna za rukáv.
-"Počkať, kto je Jessica?" opýtala som sa.
-"Harryho snúbenica," povedal Niall a asi si uvedomil, že povedal niečo, čo nemal.
Zayn si vzdychol a s ľútosťou na mňa pozrel.
-"Prepáč," povedal napokon.
-"Ty za nič nemôžeš," povedala som a otočila sa mu chrbtom.
To slovo snúbenica sa mi prehrávalo v hlave dookola ako na zaseknutom magnetofóne. Zacítila som, že mi po lícach stekajú slzy. Zatiaľ čo som ja každého odmietala, on sa bez problémov zasnúbil! Ale nemám mu to mať za zlé, je to moja chyba, ja som len tak odišla, to ja som si zničila život. Utrela som slzy a vošla dnu. Ľahla som si do postele a otvorila knihu. Začala som čítať, keď zrazu niekto jemne zaklopal na dvere. Vstala som a išla otvoriť. Bola to Danielle s Liamom.
-"Čo vy tu?" opýtala som sa potichu.
-"Zayn s Niallom sa ku nám nasáčkovali, tak ja idem ku tebe. Samozrejme, ak môžem," šepkala Danielle.
-"Jasné, ale potichu, pretože Emily už spí."
-"Ďakujem," povedala a usmiala sa na mňa.
Liam položil jej veci na zem a na rozlúčku sa ešte pobozkali. Danielle si ľahla do postele a ja som sa ku nej pridala.
-"Sophi, čo sa deje?" opýtala sa.
-"Ty sa pýtaš?"
-"Ja fakt neviem o čo ide."
-"Harry a Jessica," povedala som otrávene.
-"Takže už to vieš," skonštatovala.
-"Neviem či som viac sklamaná alebo naštvaná. Mám chuť sa opiť tak, aby som si zajtra nič nepamätala,,
-"Naozaj chceš? Nemyslím si že je to najlepší nápad."
-"Hm, máš pravdu. Ja chcem len zabudnúť."
-"Alkohol to nevyrieši. Najlepší spôsob, ako zabudnúť na minulosť, je začať žiť. Nájdi si niekoho a uvidíš, že ti bude hneď lepšie a aj zabudneš. A keď nie trvalý vzťah, tak aj krátky úlet postačí."
-"Nie ďakujem, nepotrebujem ďalšie dieťa."
-"Tak potom trvalý vzťah. Pozri sa na seba. Si štíhla, pekná, milá, múdra, talentovaná, sexy, o teba sa muži pobijú, len sa nemôžeš celé dni skrývať v byte a musíš ukázať aj niečo zo svojej sexy stránky. Máš predsa dvadsaťštyri, tak ži! Tvoj život sa ešte len začína," hovorila Danielle a mala pravdu.
Musím začať žiť. Nemôžem byť celý čas zastrčená vnútri.
-"Ďakujem, beriem si tvoje rady k srdcu, ale aj tak by som rada skočila do baru. Nepôjdeš so mnou?"
-"Keď naozaj chceš, tak áno. Zoberieme aj El."
-"Fajn, ideš ju prosím zavolať? Ja sa rýchlo oblečiem."
-"Okej, hneď idem," povedala Danielle a rýchlo odišla.
Obliekla som si úzke dotrhané džínsy, obyčajné biele tričko a biele tenisky. Vlasy som si len tak rozpustila a zakryla som tak tetovanie na šiji. Aj moja mama mala také. Malé, nenápadné, ale pekné. Je tam napísané Forever Young a je to pravda. Mama zostala navždy mladá. Keď som schádzala dole schodmi, tak ma napadlo, že čo spravím s Emily. Vrátila som sa a zaklopala na Liamove dvere. Otvoril mi Niall.
-"Niall prosím ťa, ja idem preč s babami, tak prosím ťa postrážiš Emily?"
-"Jasné," povedal bez problémovo Niall.
-"Diky, ja už bežím, tak čau," povedala som rýchlo a rozutekala som sa dolu schodmi.
V chodbe už na mňa čakala Danielle, Eleanor a dokonca aj Louis s Liamom.
-"Idete aj vy dvaja?" opýtala som sa ich.
-"Ja som odvoz a tuto Louis sa chce zabaviť," povedal Liam a otvoril dvere.
-"Tak fajn," povedala som nadšene a vyšla von.
Nasadli sme do Liamovho auta. Liam nás odviezol do jedného disko klubu. Išiel sa s nami baviť, ale hlavne išiel dávať na nás pozor, aby sme sa neopili príliš, i keď aj tak to spravíme. S babami sme hneď išli tancovať a Louis s Liamom si sadli za bar. Dlho tam nevydržali a prišli ku nám. Tuším sme tam vydržali do tretej ráno, viac si nepamätám.

Ráno som sa zobudila na zemi v obývačke. Nado mnou na gauči ležal Louis s Eleanor. Zaujímalo by ma, ako som sa ocitla na zemi. Na to určite neprídem. Každopádne som smädná a strašne mi hučí v hlave. Opatrne som sa postavila zo zeme a prešla do kuchyne. Z chladničky som vytiahla minerálku a poriadne sa napila. Do kuchyne prišiel Zayn v teplákoch bez trička. Wau! Prebehlo mi hlavou. Zaklipkala som očami a pozrela sa von oknom.
-"Bre ránko," povedal úplne v pohode a usmial sa.
-"Ako pre koho," povedala som a pomasírovala som si spánky.
-"Chytaj," hodil mi do ruky aspirín.
-"Ou, diky."
Naliala som si do pohára vodu a rozpustila v nej aspirín. Hneď som to vypila a posadila sa na kuchynskú linku.
-"Nevieš kde je Danielle a Liam?"
-"Viem veľmi dobre. Danielle ma vysáčkovala o tretej ráno z postele. Celú noc som spal na zemi."
-"Nie si sám. Koľko je vlastne hodín?"
-"Tuším pól dvanástej."
-"Je pol dvanástej a ty mi hovoríš dobré ráno?! Kde je Emily?"
-"Nemaj strach. Je nikde vonku s Liamom."
-"Fuuu, fajn. Kde sú ostatní."
-"Niall vonku griluje, Harry išiel po Jessicu, ja som tu, Liam je s Emily, Danielle spí a kde je Louis a El to netuším."
-"Spia na gauči v obývačke."
-"Tak oni dvaja sú na gauči v obývačke," zopakoval po mne Zayn a obaja sme sa zasmiali. Zaštrngotali kľúče v zámku a počula som Harryho hlas.
-"Ahojteeee!" zakričal na celý dom.
-"Fajn, môj pohreb začína," povedal Zayn.
-"Prečo?"

Forever Young 16

17. března 2012 v 0:48 | Adminka;))xx
Emily sedela na Harrym s oškretým kolenom a Louis behal hore dole po dome. Asi niečo hľadal. Ale čo tu robí Harry? Nebol hore?
-"Tie naše kolená," povedala som a zobrala mu Emily.
Posadila som sa s ňou na gauč a pozrela sa na to.
-"Emi tíško, pozri pofúkame a ujo Harry nám donesie dezinfekciu, že?!" pofúkala som jej koleno a objala ju.
Louis začal robiť rôzne grimasy aby ju rozptýlil, ale jej to nejako nič nehovorilo a jediná som sa smiala ja.
-"Louis prestaň už, nemá to zmysel," povedala som so smiechom.
-"Ale ty sa smeješ."
-"Ale nechceš rozptyľovať mňa. Choď radšej hore do mojej izby a z takej ružovej tašky vytiahni tie cukríky."
-"To sa ti môžem hrabať v taške?"
-"Pre tento krát môžeš."
Utrela som Emily slzy a pohladkala po vlasoch. Už pomaly prestávala plakať, ale hneď ako príde dezinfekcia zasa to začne. Louis doniesol medzičasom cukríky a Harry dezinfekciu.
-"Ukáž, ja to spravím," povedala som Harrymu a natiahla som za ním ruku.
-"Môžem ja?" opýtal sa ma a pozrel sa mi do očí.
Mykla som plecami a chytila Emily.
-"Teraz to trochu zaštípe," povedala som milo a chytila jej ruky.
Harry dal trochu tej dezinfekcie na obväz a priložil jej to na koleno. Ako som čakala, tak Emily opäť začala plakať.
-"Emily, poď ku oc….ujovi," zarazil sa Harry a chytil Emily do rúk.
Chvíľu sa s ňou húpal a niečo jej hovoril. Po pár minútach prestala plakať a bola vysmiata ako slniečko.
-"Poďte jesť! Už sú palacinky!" zakričala z kuchyne Daniele.
-"Emi máš rada palacinky?" opýtal sa jej Harry a išiel s ňou do kuchyne.
Nedokázala som sa na nich pozerať bez toho, aby som plakala. Tak sa na neho podobá. Nenormálne. Utrela som si tých pár sĺz, nadýchla sa a išla do kuchyne. Na stole bola hŕba palaciniek a Emily už celá zašpinená od nutely.
-"Bože, to čo sa tu deje?" opýtala som sa zhrozene.
-"Jeme, nevidíš?" opýtal sa so smiechom Harry.
-"Práveže vidím." sadla som si za stôl a zjedli sme palacinky.
Umývala som riady, keď ku mne prišiel Harry.
-"Môžeme sa porozprávať?"
-"O čom sa chceš rozprávať?"
-"O nás," povedal Harry a oprel sa o kuchynskú linku.
-"Nie je o čom," povedala som jednoducho a odložila som tanier.
-"Ale je, čo bude s nami po prázdninách?"
-"Chceš povedať po dvoch týždňoch, pretože ja nemám nekonečnú dovolenku."
-"Ty pracuješ?" opýtal sa udivene.
-"Nie, chodím každý deň kradnúť. Z čoho asi žijem?"
-"No toto je teraz jedno, chcem len aby si mi povedala niečo o Emily."
-"Čo chceš o nej vedieť?"
-"Všetko, je to moja dcéra."
-"Myslíš? To že si ju spravil, tak to ešte neznamená že je tvoja."
-"Prosím ťa, nebuď ku mne taká zlá," pozrel na mňa smutne a vzdychol si.
-"Dobre, tak čo chceš vedieť?"
-"Napríklad neviem ani kedy sa narodila."
-"Osemnásteho februára, ešte niečo?"
-"Ešte………….."
Otvorili sa dvere a dnu vošli Niall so Zaynom. Mali veľmi dobrú náladu a záchvat smiechu. Zhodili tašky na zem a stále sa smiali.
-"Ehm ahojte?" opýtal sa Harry a pozeral na nich ako na bláznov.
-"Servus," povedal Zayn.
-"Ahoj Sophi," povedal Niall a ani si neuvedomil, čo povedal.
Po pár sekundách mu to došlo a pozeral striedavo na mňa, striedavo na Harryho.
-"Čo tu robíš?" opýtal sa Zayn.
Smiech ich už prešiel, našťastie.
-"Je tu na prázdninách, problém?" opýtal sa Harry.
-"Žiadny," povedal Niall.
-"Kam si môžeme dať veci?" opýtal sa Niall a už som vedela, že naša debata s Harrym skončila.
Začal sa venovať chalanom a ja som sa mohla nenápadne vytratiť. Uvedomovala som si, že to nezvládnem. Nezvládnem sa pozerať na Harryho bez toho, aby som ho mala chuť pobozkať. Hrám síce že to je už dávno za mnou, že s ním nechcem mať nič spoločné, ale opak je pravdou. Musím ísť za Danielle. Išla som hore na poschodie. Išla som akurát zaklopať, no keď som začula tie zvuky, tak som si to hneď rozmyslela a išla teda na záhradu za Emily a Louisom. Louis sa hral s Emily na lietadielka a Eleanor ich pozorovala. Sadla som si teda ku nej.
-"No ako?" opýtala sa ma.
-"Čím ďalej tým horšie."
-"Prečo?"
-"Harry," odpovedala som jednoducho.
-"Čo s ním?"
-"On a Emily," zasa zaznela moja jednoduchá odpoveď.
Eleanor vyvalila na mňa oči.
-"Počkať, ona je jeho dcéra?!"
-"To si nevedela? Teda lepšie povedané, nevidíš?"
-"No podoba tam je, ale toto ma nikdy nenapadlo."
Nevedela som čo jej mám povedať, tak som si len vzdychla a položila hlavu na kolená. Potrebujem sa s nikým úprimne porozprávať. Bohužiaľ, moje obe spovediace majú niečo rozrobené.
Večer
Sedela som na svojom obľúbenom mieste pri jazere. Slnko zapadalo a na jazere robil vietor jemné vlnky. Niekto si ku mne prisadol. Vedela som, že je to Harry.
-"Ahoj," povedala som potichu.
-"Ahoj, kde sme to skončili poobede? Pri dátume narodenia?"
-"Áno," povedala som potichu.
Nemám chuť mu rozprávať a tom , čo má rada, čo nie. Myslím si, že je iba jediná dôležitá vec ktorú by mal vedieť.
-"Tak hovor ďalej," vyzval ma.
Zhlboka som sa nadýchla.
-"Vieš Harry, myslím si, že je tu len jedna dôležitá vec, ktorú nevieš."
-"A to je?" opýtal sa a čakal, čo poviem.
-"Má leukémiu," povedala som a schovala tvár do rúk.
Nechcem vidieť, ako sa zatvári.

Forever Young 15

17. března 2012 v 0:45 | Adminka;))xx
Otočila som sa a predo mnou stál Louis.
-"Ahoj," povedal prekvapený a zarazený Louis.
Položil pohár na stôl a išiel ku mne. Silno sme sa objali.
-"Ahoj," povedala som šťastne.
-"Teba som nevidel roky! Ako sa ti darí?" pýtal sa šťastne.
Na tvári mal svoj klasický čarovný úsmev.
-"Tak v podstate dobre. Čo ty?"
-"Tak darí sa! S Eleanor sa ideme toto leto brať," povedal nadšene a dolu schodmi akurát schádzala El.
-"Louis, nemusíš to všetkým vytrúbiť. Jej, ahoj Sophi! Čo ty tu? Od Daniellinej svadby som ťa vôbec nevidela!" hovorila rovnako ako Louis.
Oni sú fakt ako jeden. Otvorili sa dvere a dnu vošla Danielle aj s Emily.
-"Ou, ahoj Louis," povedala Danielle a opäť sa venovala vysmiatej Emily, ale tá si zmyslela že pôjde otravovať mňa.
-"Mami, poď so mnou von!" ťahala ma za ruku.
-"Mami?" opýtal sa nechápavo Louis.
-"Louis, nechaj to tak," povedala Danielle a sadla si na kreslo.
-"Tak zatiaľ," povedala som a išla s Emily von.
Zobrala som ju k jazeru. Sadla som si na okraj jazera a pozerala na Emily ktorá akurát naháňala motýľa. V diaľke som uvidela blížiacu sa Danielle. Sadla si ku mne a povedala:
-"Prišiel Harry."
-"Ale vie o mne, či sa mýlim?!"
-"Neboj sa, povedala som mu to."
-"Máš šťastie."
-"Eleanor s Louisom navarili obed, tak ja sa idem najesť. Ideš aj ty?"
-"Ja si tu ešte chvíľu posedím, ale zobrala by si prosím ťa Emily? Chcem byť chvíľku sama," poprosila som ju a zahľadela sa na jazero.
-"Samozrejme," povedala usmiala sa na mňa.
-"Emily poď, ideme papať." chytila Emily za ruku a išla s ňou dovnútra.
Ľahla som si do trávy a zatvorila oči. Toto miesto bolo plné spomienok. Všade kam som sa pozrela, tak som niečo videla. Napríklad aj tu pri jazere. Harry ma tu učil plávať. V spomienkach som sa vrátila do leta 2014.
Leto 2014
-"Harry nie! Ja tam nevkročím!" protestovala som a stála na brehu.
Harry stál do pol pása vo vode a pozeral na mňa tými jeho úžasnými očami.
-"Sophi poď, veď to nič nie je," hovoril keď sa ku mne približoval.
Keď bol pri mne, tak ma chytil za obe ruky a jemne pobozkal.
-"Ja ťa nepustím, ver mi," pošepkal a prehováral ma svojim pohľadom.
Stúpila som do pomerne teplej vody. Pomaly sme išli hlbšie a hlbšie, ale keď som stála po pás namočená vo vode, už ma ďalej nedostal.
-"Ďalej nejdem."
-"Neboj sa! Musíš sa to predsa raz naučiť," povedal milo a zdvihol ma.
Ruky som mu obmotala okolo krku a pobozkala som ho. Začali sme sa bozkávať a ani som si neuvedomovala, že so mnou kráča ďalej.
-"Harold!" zakričala som na neho keď som zistila, že nedočiahnem na dno.
Oproti nemu som bola o dosť menšia.
-"Ja keď sa dostanem na breh, tak neprežiješ a teraz to už hovorím vážne."
-"Toto hovoríš vždy a ešte stále žijem," povedal a žmurkol na mňa.
Súčasnosť
-"Prepáč," začula som veľmi známy hlas, ktorý ma vrátil do súčasnosti.
Posadila som sa a otvorila oči. Vedľa mňa sedel Harry so sklonenou hlavou.
-"Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať, to ja," povedala som smutne.
-"Ospravedlnenie sa príma. Čo keby sme začali od začiatku?"
-"Ty dobre vieš že sa to nedá," povedala som skleslo a hodila kamienok do vody.
-"Všetko sa dá, keď sa chce."
-"Lenže v tom našom začatí od začiatku je háčik, dieťa."
-"Pre teba háčik, pre mňa nie. Prosím ťa, začnime od začiatku ako kamaráti. Nikdy v živote sme sa nevideli a teraz sme sa prvýkrát stretli," hovoril Harry a nútil ma pozerať sa do jeho očí.
Nechápem, že takto dokáže uvažovať. Ja by som tiež rada začala od znova, vrátila čas, ale to nejde. Ale skúsiť sa to môže, i keď obaja sa budeme určite cítiť v istých situáciách trápne. Mykla som plecami a pozrela sa na neho.
-"Tak fajn. Ahoj, ja som Harry Styles," povedal a nahodil jeho klasický úsmev.
-"Ja dobre viem kto si a vedz, že mi to žily netrhá," povedala som rovnako ako prvý deň, keď sme sa stretli a začala som sa smiať, keď som uvidela výraz jeho tváre.
-"Keď od znova, tak poriadne nie?" povedala som a uškrnula sa.
Vstala som z trávy a utekala dovnútra.
Z pohľadu Harryho:
-"Tak fajn. Ahoj, ja som Harry Styles," povedal som a usmial sa na ňu.
-"Ja dobre viem kto si a vedz, že mi to žily netrhá," povedala ako prvý deň, keď sme sa stretli a začala sa smiať.
-"Keď od znova, tak poriadne nie?" povedala a uškrnula sa.
Vstala z trávy a utekala dovnútra.
-"Ach a je to tu zasa, stará zákerná, hádavá Sophia," povedal som si sám pre seba a utekal za ňou.
Dobehol som do kuchyne a za stolom sedel Louis, Eleanor, Liam, Danielle, Sophia a na jej kolenách Emily. Tak sa na mňa podobá. Povedal som si v duchu a sadol si za stôl. Môžem byť rád, že ju vôbec vidím a že je to tak ako to je.
-"Pripravte sa na pečené kurča a lá Louanor," povedal Louis, keď odkrýval alobal z keramickej nádoby.
-"Louis, prežijeme?" opýtala sa Sophia a nedôverčivo na to pozerala.
Ako na to pozerám, tiež sa mi to nepozdáva.
-"Musím súhlasiť so Sophi," povedala Danielle.
-"Nevyzerá to najlepšie," povedal som Louisovi, ktorý na nás pozeral vražedným pohľadom.
-"Tak fajn, spravia sa palacinky," povedala Danielle a vstala od stola.
Z pohľadu Sophi
Položila som Emily na zem ktorej sa ujal Louis. Išiel s ňou aj Eleanor na záhradu. Harry s Liamom sa vytratili niekam hore a ja s Danielle som začala robiť palacinky.
-"Louisa už do kuchyne radšej nepustíme," povedala Danielle a ja som sa zasmiala.
-"To veru nie. Ako kuchár sa neuživí, ale ako opérka určite," povedala som a pozrela sa von oknom.
Naháňal sa s Emily po tráve a Eleanor sedela na tráve a iba ich pozorovala.
-"To veru hej," povedala skleslo a zapla elektrický mixér.
-"Čo sa deje?" opýtala som sa a mixér vypla.
-"Ale nič," povedala a zapla ho.
Ja som jej ho zasa vypla a povedala:
-"Ale deje sa niečo. Ja ťa mám tiež prečítanú. Poďme, hovor," povedala som prísne a pozerala sa na ňu.
-"Len ti proste závidím."
-"Čo mi ty preboha závidíš?" naozaj ju nechápem.
-"Emily," povedala jednoducho a pozrela sa von oknom.
-"Nechápem."
-"S Liamom sa o dieťa pokúšame už rok a stále nič, už som zúfala," hovorila a po líci sa jej skotúľala slza.
Rýchlo si ju utrela a zapla mixér.
-"Nemaj strach, ono sa to podarí," povedala som utešujúco a pohladkala ju po chrbte.
Keď sme vypli mixér, zdalo sa mi že počujem Emilin plač. Odložila som utierku a rýchlo išla do obývačky.

Forever Young 14

17. března 2012 v 0:38 | Adminka;))xx
Stáli sme tam a len sa na seba pozerali. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude.
-"Môžem ísť ďalej? Rád by som s tebou hovoril," povedal pokojne Harry a chytil dvere, aby som ich nezatvorila.
-"Prepáč, ale nemyslím si že je to na to najvhodnejšia chvíľa," povedala som a potlačila som dvere.
-"Prečo Sophi? Prečo?" pýtal sa nechápavo Harry a pozeral sa mi do očí.
Prehltla som a cítila som že sa za chvíľu rozplačem.
-"Neviem, nepýtaj sa ma a prosím ťa už choď preč," poprosila som ho so slzami v očiach.
-"Nepôjdem kým mi nedáš vysvetlenie," nedal sa odbiť Harry.
-"Počuj Harry, teraz nie je na to vhodný čas."
-"A kedy bude?! Nemôžeš sa mi vyhýbať večne! Ja chcem len vysvetlenie!" zvyšoval na mňa hlas.
-"Nekrič na mňa! Vysvetlenie pre teba nemám! Proste som to tak spravila! Päť rokov ťa to nezaujímalo, tak to nechaj tak, ako to je! Nechaj to a choď domov! Vôbec tu nemáš čo robiť! Teraz by si mal ležať v posteli so svojou frajerkou a mňa, respektíve nás nechať na pokoji!" kričala som na neho.
Praskli mi nervy. Už som mala toho dosť.
-"Nechal som to tak päť rokov, pretože som nič netušil!" zakričal na mňa.
-"Presne tak! Vôbec si sa and tím ani nezamýšľal! Bolo ti úplne jedno, kde som, čo robím, bola som ti ukradnutá a teraz zrazu chceš vysvetlenie?! Ty, čo si sa ani nepokúsil zavolať?!"
-"To ty si nechcela aby som ti volal a hľadal ťa!"
-"Áno nechcela! Lenže myslela som si, že sa o to pokúsiš, pretože si ma nikdy nepočúval! Netušila som, že akurát vtedy s tým začneš!"
-"Ty si odišla! Bral som to ako definitívny koniec! Teraz tu nezvaľuj všetku vinu na mňa!"
-"Mami, kto je ten ujo a prečo tak kričíte?" opýtala sa ospalo malá Emily, ktorá stála v predsieni s mackom v ruke.
-"Zlatko, choď si naspäť ľahnúť do postieľky, ja hneď prídem," povedala som najmenej rozrušene ako som zvládla.
Emily bez slova odišla do svojej izby. Pozrela som sa do Harryho očí. Leskli sa mu v nich slzy.
-"Sophi," povedal potichu.
Sklonila som hlavu aby ma nevidel plakať.
-"Choď prosím ťa preč," povedala som nahnevane a tlačila dvere proti jeho ruke.
Nahlas si vzdychol a pustil sa dverí. Zabuchla som a pomaly sa po nich zošmykla. Sedela som na studenej dlážke a plakala. Prišla ku mne Emily.
-"Mami, prečo plačeš?" opýtala sa ma.
Nič som jej nepovedala, iba som si ju ku sebe pritiahla a silno ju objala.
-"Kto to bol?"
-"Nikto zlatko, nikto," povedala som potichu a pobozkala ju.
-"Poď ideme spať," postavila som sa zo zeme a zaviedla Emily do jej izby.
Uložila som ju do postele a odišla. Prezliekla som sa do pyžama a išla do obývačky. Sadla som si na gauč. Oči mi padli na DVD zo svadby, ktoré ležalo zapadnuté prachom na poličke vedľa našej spoločnej fotky. Odkedy mi ho Danielle doniesla som ho ani raz nevidela. Vstala som a chytila ho do ruky. Sfúkla som z neho prach. Už len ten obal mi natlačil slzy do očí. Vložila som DVD do prehrávača zapla televízor. Bolo na ňom všetko. Od začiatku robenia účesu, až po úplný koniec. Celý čas som plakala. Prišlo mi to ako včera, ako som tancovala s Harrym a otcom na tráve, ako mi Harry spieval So Big, ako sme uniesli Danielle, ako sme nad ránom ako posledný tancovali a Harry mi potichu spieval do ucha. Ako keby som sa vrátila do minulosti. Neexistovala pre mňa súčasnosť. Bola som taká mladá a šťastná. Niežeby som teraz nebola, ale na tej svadbe nebol moment, kedy by som sa nesmiala alebo neplakala od šťastia. Pri týchto spomienkach som nejakým zázrakom zaspala na gauči.
Ráno som sa zobudila celá dolámaná. Pozrela som sa na kalendár. Bože, to je dneska pondelok? Musím ísť zaviesť Emily do škôlky a seba do roboty. Nechce sa mi. Najradšej by som zostala takto ležať na gauči celý deň. Ale musím z niečoho vyžiť a bez práce to nepôjde. Nachystala som seba a aj Emily do škôlky. Horko ťažko sme sa naraňajkovali a išli do škôlky.
-"Ahoj macko, poobede pre teba prídem," povedala som Emily v šatni a dala jej pusu. Otvorila som jej dvere a zverila opatrovateľke. Teraz si musím švihnúť, aby som neprišla neskoro.
-"Včera bol u teba Harry, však?" opýtala sa ma Danielle, keď sme boli na káve.
-"Ako to vieš?"
"Bol u nás a povedal, že bol u teba. Sophi, jeho to mrzí. Nechcel to tak. Skús mu dať šancu," povedala Danielle a odpila si z kávy.
Zasa sa mi natlačili slzy do očí. Ja to jednoducho nedokážem. Chcem ho, áno, to je jasné, ale nedokážem sa na neho pozerať a neplakať. Spomienky sú príliš krásne a také chvíle aké sme spolu zažili už nikdy nezažijeme.
-"Sophi, ja na tebe vidím že ho chceš. Neviem čo ti behá hlavou, ale nenahováraj si niečo čo nie je pravda. Ja ťa mám už celú prečítanú, takže ja ti radím, aby si mu dala šancu. Niečo mu dlžíš."
-"Čo mu ja dlžím?!"
-"Ospravedlnenie," povedala jednoducho.
-"A za čo preboha?"
-"Za jedno malé tajomstvo," povedala s výčitkou a zahľadela sa na mňa.
-"Lenže ty vieš že to nie je jednoduché. Nedokážem sa mu hodiť okolo krku a robiť, že sa nič nedeje."
-"Ja viem, ale mám možno nápad ako to dať medzi vami do poriadku. Ako každý rok, tak aj tento rok ideme VŠETCI do Harryho rodinného sídla, tak poď s nami. Uvidíš že všetci sa potešia. Chalani ťa nevideli odkedy si ušla. Prosím ťa, sprav to pre mňa," prosila ma Danielle.
-"Možno to nie je taký zlý nápad. Porozmýšľam o tom, ale neviem či sa tam dokážem vrátiť. Je to ťažké a navyše mám Emily. Čo s ňou spravím? Nemôžem ju dať ku starým rodičom, keďže žiadnych nemá."
-"Veď ju zober so sebou. My sa ti o ňu postaráme."
-"To nie, nemôžem vám hodiť na krk moje dieťa. To by som od vás chcela priveľa."
-"Sophi, prosím ťa. Poď tam s nami. Všetci budú šťastný že ťa vidia. Prosím ťa," prosíkala.
-"Neviem, porozmýšľam o tom."
Boli to ťažké rozhodnutia. Mala som ísť, nemala som ísť? Dlho som o tom premýšľala. Harry ku mne odvtedy neprišiel. Nakoniec som sa rozhodla, že tam s nimi pôjdem. Bola som veľmi nervózna keď som sa viezla s Emily, Liamom a Danielle v ich aute na miesto, kde to všetko začalo. Zastavili sme pred domom. Vôbec sa nezmenil. Liam nám vyložil veci a pobrali sme sa dovnútra. Mal náhradné kľúče, tak nám otvoril. Zastala som stáť v strede predsiene. Vôbec sa tu nič nezmenilo. Nič sa nepohlo, všetko bolo na svojom mieste ako kedysi. V hlave sa mi
začali prehrávať všetky obrazy. Začula som blížiace sa kroky. Nevidela som kto to je. Otočila som sa a predo mnou stál...
 
 

Reklama