Don't You Want Me?

Don't You Want Me? 75 - The End!

13. května 2013 v 21:02 | Leya Caslin

Don't You Want Me? 74

11. května 2013 v 19:16 | Leya Caslin

Don't You Want Me? 73

6. května 2013 v 21:45 | Leya Caslin

Don't You Want Me? 72

4. května 2013 v 12:22 | Leya Caslin

Don't You Want Me? 71

1. května 2013 v 11:50 | Leya Caslin

Don't You Want Me? 70

29. dubna 2013 v 14:14 | Leya Caslin
Okamžite som spolupracovala a pritiahla sa ešte kúsok bližšie k nemu, až sa nám dotýkali nosy.
-"Za toto," povedal a pobozkal ma.
Ak som niekedy myslela, že pri bozku mám pocit, že lietam nad zemou a okolo búchajú ohňostroje, teraz som mala pocit, že som vo vesmíre a okolo do seba narážajú meteority spôsobujúce obrovskú explóziu. Pomaly mi prechádzal po perách a ja som sa snažila udržať sa na nohách. Rukou som mu zašla do vlasov a dúfala, že sa mi to nesníva, v tom momente mi bolo všetko jedno, všetko bolo nepodstatné.
-"Počuj," začal, keď sme sa od seba odtiahli a ja som si položila hlavu na jeho rameno.
-"Mmm?" opýtala som sa.
-"Čo teraz urobíme? Čo bude s nami ako párom?"
-"Čo chceš, aby sme urobili?" vystrela som sa pozrela na neho.
-"V prvom rade..." znova sa ku mne nahol, aby ma pobozkal.
Keď sme prestali pokračoval:
-"V tom druhom, netuším, chcem byť s tebou, veľa pre mňa znamenáš a to už poriadne dlho," usmieval sa na mňa.
-"Tak sme to vyriešili," opätovala som úsmev.
-"A ešte by som sa chcel niečo opýtať," hovoril.
-"Pýtaj sa," vyzvala som ho.
-"Pôjdeme zajtra na rande?" šibalský úsmev.
-"Noooo ja som mala pôvodne rande s niekým iným, ale dobre, keď tak naliehaš," vyplazila som mu jazyk.
-"Bennettová!!!" smial sa.
-"Prídeš pre mňa?"
-"Aj s kyticou červených ruží, ak chceš," brnkol mi po nose.
-"Okej," cmukla som mu na pery "Len ich nekupuj u nás, pretože doobeda pracujem ja"
-"Pôjdem poobede," mávol rukou "Takže zajtra?"
-"Zajtra," prikývla som.
-"Great, teším sa," stále sa usmieval.
Aj mňa už boleli líca. No úsmev som nemohla zastaviť.
-"Bye," tentoraz som ho pobozkala ja.
-"Vidíme sa," žmurkol na mňa.
Odtiahli sme sa od seba a ja som zamierila k vchodu. Vytiahla som si kľúče z vrecka aby som si odomkla dvere.
-"Nezľakni sa," zaznelo za mnou.
Skoro som umrela.
-"Idiot," vydýchla som.
Iba mi dal hlasnú pusu na líce a bežal preč. Musela som sa smiať. Ruky sa mi totálne klepali. Kľúč som do zámky strčila až na piaty krát a nebolo to tmou. Chôdza po schodoch mi trvala asi trikrát dlhšie ako obyčajne. Asi preto, že som sa zastavovala, oprela o stenu, pozerala do blba a usmievala sa ako totálny imbecil. Myslím, že opisovať, koľko mi trvalo odomknúť dvere od bytu ani nemusím. Skoro som sa zabila o sestrine topánky, ktoré mala položené hneď pred dverami, keď som ich konečne otvorila.
-"Au, sakra!" zanadávala som potichu a položila ich na kraj.
Všetci spali, našťastie, potichu som sa dostala do svojej izby a potom prešla do kúpeľne. Pohľad do zrkadla ma vôbec neprekvapil. Bola som totálne červená, ale bolo na mne vidieť, že som šťastná. Ešte som sa na seba dokonca usmiala viac. Jednoducho, bola som mimo. Vliezla som do vane, rýchlo na seba pustila letnú vodu, aby ma trochu schladila, umyla sa sprchovým gélom, nakoniec sa rozhodla, že si umyjem aj vlasy a vyšla von asi o hodinu a pol. Prečo? Sprchovanie a umývanie vlasov mi zabralo asi pätnásť minút, ale ešte som so zmyslela povytláčať si čierne bodky na nose, kvôli zajtrajšku. Prešla som do izby, zavesila osušku na radiátor a ľahla si do postele, myslela som, že budem unavená, ale únava na mňa vôbec neprichádzala, v mysli som stále bola inde. Nespomínam si, že by existoval chalan, kvôli ktorému som trávila až taký dlhý čas v kúpeľni. No ja mám pocit, že si ho ani nezaslúžim, predtým som chodila s jeho kamarátom, to akoby on bol až druhý na rade. Čo samozrejme nie je, ale dúfam, že on sa tak necíti. Nesmie, pretože to nie je pravda, Harry ma proste oblbol, kebyže nerobí to, čo urobil, určite by som si uvedomila, že s Niallom si rozumiem viac a že sa pri ňom lepšie cítim a Harryho by som brala iba ako kamaráta. Myslím, že bude najlepšie ak mu to poviem, alebo, radšej nie, nezačnem hovoriť niečo také, náhodou by som sa zle vyjadrila a vyšla z toho ako totálna krava. Vlastne by to bol celkovo trapas, len tak začať spomínať čo bolo. Najlepšie bude, keď ostanem ticho, budem sa usmievať, smiať sa na jeho vtipoch a užívať si to, že je v mojej blízkosti a má ma rád, ak teda vôbec má. Preboha Emily, už prestaň!, prikazovala som si. Všetko bude tak ako má byť, budem si život brať tak ako je a čo príde, príde, mala by som už ozaj spať, nech som zajtra čerstvá, veď čo by si pomyslel, kebyže von vyjdem s bledou tvárou a opuchnutými očami s tmavými kruhmi? Rozišiel by sa so mnou, ak by ma videl bez make-upu? Niežeby som ho nosila veľa ,ale... Som krava!

Don't You Want Me? 69

24. dubna 2013 v 22:18 | Leya Caslin
-"Hi," pozdravil ma.
Vrátila som mu pozdrav a opýtala sa kam ideme.
-"To záleží na tom, či si hladná, alebo nie," rukou ukázal smer a pohli sme sa.
-"Sama neviem, keď poviem, že hladná nie som, tak si vymyslel čo?" usmievala som sa.
-"No, popravde som myslel, že máš niečo vymyslené ty, ale nevadí, môžeme sa ísť niekam prejsť, alebo do kina, alebo mám jeden nápad, myslím, že sa ti to bude páčiť, dúfam, že si ešte také niečo nezažila"
Rozbúchalo sa mi srdce.
-"A čo to je?" vytisla som zo seba.
-"Poď," zamieril do parku.
-"Ale tu som už bola tisíc krát," smiala som sa.
-"Vážne? Netušil som," povedal ironicky "Ja, že si celý čas chodievala okolo a nie cezeň"
-"Nerýp, dobre? Vieš ako som to myslela"
-"Hej, hej, no už poď," potiahol ma za ruku, chvíľu ju podržal a pustil.
Nevadilo by mi, keby ma za ňu aj viedol. Asi si strelím facku! Prešli sme okolo ihriska na florbal a basketbal, okolo romantického miesta s fontánkou a lavičkami dookola, až na miesto, kde si väčšinou ľudia chodia hádzať lietajúce taniere, alebo na pikniky, pretože je to v podstate obrovský pľac ohraničený stromami. Pár ľudí tu sedelo na deke a vyťahovali jedlo. Až potom som si všimla obrovské plátno.
-"Wow," vydýchla som, mal pravdu toto som ešte nezažila.
-"Čo?" opýtal sa s lišiackym úsmevom.
-"Neviem," pokrútila som hlavou.
-"Páči?"
Prikývla som a nahla sa, aby som mu pomohla natiahnuť deku, ktorú niesol v batohu.
-"A čo hrajú?" opýtala som sa.
-"Sám neviem, asi nejaké staršie filmy, uvidíme, mne to iba odporučil Liam, aj on by tu mal byť niekde s Danielle, ale o filme mi nepovedal nič," sadol si a pobúchal na miesto vedľa seba.
Dan je tu s Liamom na rande, to je jasné, berie Niall toto ako rande?
-"Vodu?" opýtal sa a vytiahol z batoha fľašku.
-"Čo tam ešte máš?"
-"Všetko, napríklad termosku s čajom, niečo na jedenie, karty, časopisy..." začal sa v ňom prehrabávať.
-"Dobre, dobre," smiala som sa "Ale načo sú ti karty a časopisy, keď je večer?"
-"Myslel som, že keď nás to bude nudiť, chápeš a s kartami si sadneme pod lampu, ak ti to tak vadí hrať pri svetle z mobilu," vynašiel sa.
Po filme, v ktorom som sa ozaj strácala, asi aj preto, že som sa viac venovala tomu, ako sa na mňa a kedy Niall pozrel a ako som sa asi vtedy tvárila, nejdem hrať, že som sa nesnažila byť strašne zvodná, ale viem si predstaviť, že som vyzerala ako pripečené kura. Čo už.
-"Teraz čo?" opýtal sa, keď na obrazovke konečne naskočili titulky a on sa zvalil vedľa mňa na deku.
Veľa ľudí už poodchádzalo tesne pred koncom a teraz miesto opúšťali ďalší. Počas filmu sme si všimli ešte Liama a Dan a zakývali si s nimi.
-"Ja neviem," ľahla so si vedľa neho.
-"Poďme pozerať hviezdy," navrhol.
-"Ak nájdeš jednu, tak si dobrý," pozrela som sa na neho.
-"Nemôžeš chvíľu nechať pracovať tvoju predstavivosť?" osopil sa na mňa.
-"Prepáč," vyplazila som mu jazyk "Aha, pozri Veľký voz"
-"Kde??" zažmúril.
Odkašľala som si, aby ma pochopil.
-"Ahaaa, jasné, áno vidím ho hentam na pravo," prikývol, akože vidí.
-"Nie Niall, na ľavo," smiala som sa.
-"Tak to napravo bude možno Andromeda"
-"Môže byť, pozri padá hviezda," ukazovala som, len tak do vzduchu.
Práve okolo nás prechádzali dvaja mladší chalani a aj oni sa okamžite pozerali hore, no jeden si nevšimol pouličnú lampu a narazil do nej. Začali sme sa strašne smiať. On sa pozbieral zo zeme a zdvíhal aj svojho kamaráta, ktorý si od smiechu až ľahol.
-"V pohode?" opýtala som sa.
-"Hej, hej," kývol rukou mojím smerom a aj s kamarátom zmizli.
Netrvalo dlho, alebo možno aj áno, neviem, pretože s Niallom čas rýchlo letí a už sme ostali na mieste sami.
-"Ešte máš niečo v pláne?" opýtala som sa.
-"Zahráme si karty?"
-"Niečo normálne na túto dobu a čas," zaklincovala som ho pohľadom.
-"A koľko je hodín?"
Vytiahla som telefón.
-"Sakra!" povedala som a zdvíhala sa "Mama ma zabije"
-"Prečo?" opýtal sa.
-"Už sú skoro dve ráno"
-"Vážne?" vyzeral byť prekvapený, rovnako ako ja "Čudoval som sa, prečo zhasli tie pouličné lampy," ukazoval okolo seba.
A naozaj, rozhliadla som sa. Bola úplná tma.
-"Kedy ich zhasli?" zaujímalo ma.
-"Povedal by som, že tak desať minút dozadu, ale nikto naozaj nevie, pretože by som nepovedal, že sú dve ráno"
Zložili sme deku a za pomaly sa vyvliekli z parku, pretože, aj keď som to tu poznala dobre, po tme to bolo o niečo ťažšie. Odprevadil ma pred bytovku.
-"Ďakujem," usmiala som sa na neho a nahla sa, aby som ho objala.
-"Za málo," odpovedal, keď ma už držal okolo pása.
Dokázala by som takto ostať až do rána. Zhlboka som sa nadýchla a odtiahla sa od neho. Pozeral sa mi rovno do očí. Červená som bola určite aj na končekoch prstov. Usmiala som sa a sklopila zrak.
-"Emily?" opýtal sa.
-"Mmm?" pozrela som na neho.
-"Prepáč"
-"Za čo?"
Namiesto odpovede ma rukami chytil ešte pevnejšie a pritiahol si ma k sebe.

Don't You Want Me? 68

15. dubna 2013 v 22:35 | Leya Caslin
Po tom, ako sme sa na konci ulice rozlúčili a on mi stihol pripomenúť, že sa večer vidíme, som bežala domov ako splašená a rozmýšľala, čo urobím ako prvé. Umyjem si vlasy... dobrý nápad, takže prvú činnosť by sme mali, alebo lepšie, rovno vleziem do sprchy celá, dám si nejakú masku a potom si vytrhám obočie... Čo mi pripomína, prečo ma to obočie nenapadlo skôr, keď si teraz predstavím, ako asi vyzerá. Chudák Niall mal dočinenia s Frankensteinom. Uf. Odomkla som, rovno zo seba zhadzovala veci na oblečenie a utekala do kúpeľne. Ako som ležala v napustenej vani plnej voňavej peny s hrubou vrstvou pleťovej masky na tvári, s mokrými vlasmi a pozerala do stropu ako sa vo svetle prevaľuje para vychádzajúca z vane, v chodbe sa začali ozývať hlasy. Do kelu.
-"Emilyyy???" mama.
-"NNNN??" vytlačila som zo seba, keďže som ústami nemohla ani pohnúť.
-"Čo robíš?"
-"Kpm s"
-"Čo sa?????"
-"KKKKKKPPPPPMMMMM," kričať sa cez masku nedá.
-"Si tam sama?" stále sa pýtala.
Och... Prevrátila som očami.
-"MMMMHHHHHM!!"
-"Prečo máš oblečenie rozhádzané po celej chodbe by ma zaujímalo, no nič, porozprávame sa, keď vyjdeš von," už bolo počuť, ako odchádza od dverí kúpeľne.
Ďakujem, povedala som si v duchu a zviezla sa do vody čo najhlbšie.
-"No čo?" postavila sa mi mama do cesty, keď som chcela prejsť do svojej izby.
-"Nič," mykla som plecami s úsmevom.
-"Načo sa kúpeš ráno?" nadvihla obočie a dala ruky vbok.
-"Je doobeda a včera som nestihla," odpovedala som normálne.
-"Ale ty sa často nekúpeš," na perách sa jej pohrával sprisahanecký úškrn "Čo máš v pláne??"
-"Mamííííííí," zaklonila som hlavu a snažila sa dostať do izby.
Chytila mi ruku položenú na kľučke.
-"Kam ideš?"
-"Potrebuješ to vedieť moc???" pohľad psíka.
-"Hej," prikývla.
-"Damn," pozrela som na zem "Oblečiem sa a poviem ti okej?"
-"V to dúfam," pustila ma do izby.
Z tohto sa už nevykrútim. Help.
-"Som hotová," vyšla som už oblečená von.
Mama sedela za stolom a usmievala sa na mňa.
-"Uvarila som nám k tomu čaj," posunula ku mne šálku.
-"To má byť výsluch?" sadla som si a zobrala čaj.
-"Tak trochu," prikývla.
-"Dobre, aby sme tu nesedeli dva dni, poviem ti to na rovinu, idem na večeru," odpila som si.
-"S kým?"
-"S kamarátom," pozerala som na náš kockovaný obrus a cítila tú sprostú červeň v lícach.
-"Vážne? S kamarátom? Na večeru? Nie náhodou s priateľom na rande?" neverila mi.
To bolo jasné.
-"Vážne, nie je to priateľ, je to kamarát a ak sa ideme naťahovať, tak prepáč, nemám čas, idem sa nachystať," stavala som sa.
-"No uraz sa," provokovala.
Prepichla som ju pohľadom.
-"Kebyže mi tak aspoň pomôžeš," povedala som.
-"Okej," zdvihla sa celá šťastná, že potrebujem jej pomoc a išla za mnou vyberať oblečenie.
Niall volal pred šiestou, že po mňa príde o siedmej, síce som už mala oblečenie vybraté, bola som namaľovaná a vlasy vyzerali skoro ako vlasy, mala som pocit, že vyzerám ako najväčší pošuk. Stále som sa musela kontrolovať, upravovať, až sa na mne mama s Liz smiali.
-"Si krásna," upokojovala ma Liz a objala ma.
-"Nie ty si," pobozkala som ju do vlasov.
-"Obe ste," mama nás objala.
Vyrušil nás telefón. Môj. Srdce som mala až v krku. Grace.
-"Áno?" opýtala som sa a čudovala sa, že G nepočula, ako mi padá kameň zo srdca.
-"Ty ideš na rande s Niallom a my o tom nevieme?!?!?!" vyletela.
-"Poriadne jej to vytmav," počula som v pozadí Viv.
-"Odkiaľ to máš??? Ja som vám nič nehovorila," čudovala som sa.
-"Dnes som stretla Harryho," povedala akoby nič.
-"A on to má odkiaľ??????" toto ma dorazilo.
-"Myslíš, že sa Niall nechválil? Veď je to chalan," vedela som si presne predstaviť ako sa tvári.
-"Práveže som myslela, že sa chváliť nebude, pretože som to ja"
-"Prosím ťa, jasné, že im to povedal a ozaj, páči sa ti?"
-"Kto?"
-"Niall," povedala mi ako debilovi.
Zaskočila ma.
-"Nooo, ja sama neviem, neviem, musím si to upratať v hlave"
-"Jasné, chápeme," počula som Viv, pravdepodobne ma mali na reproduktore "No nič, nejdeme rušiť, uži si to a dávaj si pozor, ľúbime ťa"
-"Aj ja vás a ďakujem," usmievala som sa.
V mobile píplo, oznamoval mi ďalší hovor. Tentoraz to bol ozaj Niall.
-"Nemáš za čo, bye," hovorili naraz.
-"Byeee," odpovedala som a automaticky zdvíhala prichádzajúci "Áno?"
-"Stojím pred vchodom," oznámil mi.
Ledva som sa nadýchla.
-"Už idem," odpovedala som, zobrala do ruky kabát a otvárala dvere "Odchádzam," zakričala som mamine a Liz.
-"Dávaj si pozor, nebuď dlho, ahoooj," lúčili sa.
Poriadne som sa nadýchla a vydýchla. Zbehla som schody a zavesila sa na vchodové dvere aby sa otvorili. Stál otočený chrbtom, no keď počul dvere otočil sa a na tvári sa mu okamžite zjavil úsmev. Vtedy som vedela odpoveď na Gracinu otázku. Páči sa mi. A veľmi.

Don't You Want Me? 67

11. dubna 2013 v 18:45 | Leya Caslin
Zacítila som príjemné šteklenie v žalúdku. Sakra, toto by sa nemalo diať, nemala by som sa cítiť takto, veď je to Niall, teda nie, že by nebol pekný, Niall je krásny, ale chodila som s jeho kamarátom, všetko by bolo divné ešte viac, ako je. Mala by som spať, aj som chcela spať.
Nedá sa mi spať! Sakra, ešte stále cítim pálenie na mieste kde sa ma dotkol perami. Niall už spí, teda dúfam, je mi otočený chrbtom a ja už hodnú chvíľu hypnotizujem jeho vlasy, mala by som sa dívať niekam inam. Otočila som sa na chrbát a zapozerala sa pred seba. Dívala som sa na vchod, do tajnej miestnosti, alebo šatníka a po tom, ako ma začali prepadať hnusné myšlienky, čo odtiaľ môže vyjsť som sa radšej znova otočila k Niallovi. Práve sa zhlboka nadychoval a pretáčal na druhú stranu. Okamžite som zatvorila oči a tvárila sa, že spím. Kde je ten pocit únavy, keď ho potrebujem?
Nie ešte stále nespím, dívať na hodinky sa mi nechce, ale odhadom by som tipla také dve hodiny pozerania sa na neho a rozmýšľania nad každým jedným spoločným momentom, dokonca aj nad tým, že nechápem, že som si ho nevšimla skôr. Jasné vedela som o ňom, vedela som ako vyzerá, vždy som si myslela, že je atraktívny, ale nikdy ma nenapadlo uvažovať nad niečím viac ako kamarátstvom. Urve ma, ak nie hneď tak o chvíľu, keby tak vedel, nad čím tu rozjímam. Asi by sa zľakol, vstal z postele a utiekol čo najďalej. Alebo ešte lepšie zobral by mňa (keďže je to jeho byt), odniesol by ma pred dvere, hodil po mne matrac na ktorom ležím so slovami, že už so mnou nechce mať nič spoločné (ani moju DNA nejakým spôsobom zachytenú na matraci) a zatresol by predo mnou dverami z ktorých by sa potom ozval zvuk štrkotajúcich kľúčov, pretože zamykal. Som normálna?

Zobudilo ma nepríjemné svetlo. Zakňučala som, pritiahla si perinu, aby som si zakryla tvár a mohla spať ďalej. Potom som prudko otvorila oči, niečo mi tu nesedelo. Nebola som zakrytá celá, čo nebol ten najväčší problém. Niallova vôňa... všade. Samozrejme, že mi po pár sekundách došlo, že nie som doma a ležím v jeho novom byte, ale po ráne mi to trošku trvá. Pomaly som stiahla jeho mikinu z očí. Ležal vedľa mňa. Celkom blízko. Srdce som mala až v krku keď som si uvedomila, že mal cezo mňa prehodenú ruku. Stále spal. Aspoňže to. Bolo mi jasné, že po týchto šokoch už nebudem schopná zaspať, jemne som mu stiahla ruku z môjho boku, vyliezla spod mikiny a zamierila do kuchyne. Kuchynskú linku má už postavenú, len dúfam, že tu bude ešte nejaké jedlo na raňajky, alebo aspoň čaj a káva. Nesklamal, našla som hriankovač, hrianky, dokonca má aj malú chladničku odkiaľ som vybrala maslo, syrokrém, sladké veci ako džem a nutellu a podarilo sa mi nájsť aj čaj. Pripravila som raňajky a so šálkou čaju som si sadla na stoličku prisunutú ku linke, pretože kuchynský stôl, buď ešte nemá postavený, alebo mu neprišiel. S hrnčekom v rukách som sa prešla aj do obývačky, kde bolo cítiť zasychajúcu farbu. Vyzerá to obstojne, som na seba hrdá. Odpila som si z čaju.
-"Mohlo to byť aj lepšie," ozvalo sa zrazu.
Vyprskla som do šálky a poriadne sa obliala.
-"Jasné a ešte to pokaz," smial sa Niall.
-"Nie si normálny," otočila som sa k nemu utierajúc si mokrú bradu.
Trapas.
-"To počúvam často," usmieval sa "Ako sa ti spalo?"
-"Dalo sa," opätovala som mu úsmev.
-"Som rád. Môžem sa napiť?" natiahol ku mne ruku.
-"Bennettová, teší ma," podala som mu namiesto toho ruku "Svoj čaj máš na linke"
-"Si skvelá, Bennettová," potriasol mi rukou a išiel do kuchyne.
-"To počúvam často," zasmiala som sa a išla za ním.
-"Vieš čo ma práve teraz napadlo?" opýtal sa ma, popri prežúvaní hrianky.
-"Mmm?" práve som si odhrýzala.
-"Mohli sme ísť niekam na raňajky, keď nám včera tá večera nevyšla"
-"Skvelý nápad, super, že ťa to napadlo až teraz," povedala som.
-"Mám ešte skvelejší, chceš ho počuť?"
-"No skús"
-"Keď večera nevyšla včera, mohla by vyjsť dnes, čo ty na to?" žiarivo sa usmial, v očiach mu poskakovali veselé iskričky.
Cítila som sa ako zaľúbená rozprávková postavička s ružovým pozadím so srdiečkami, trblietkami, ružičkami, holubičkami a podobne, cítila som, ako sa červenám a radšej rýchlo sklonila pohľad.
-"Čakám odpoveď," povedal spevavo.
-"Súhlasím," znova som na neho pozrela stopercentne totálne červená.
Damn!

Don't You Want Me? 66

5. dubna 2013 v 18:23 | Leya Caslin
-"Hlasnejšieeee!!" zakričala som.
Pridal na hlasitosti a ja som sa začala smiať, spieval pesničky z ich albumov, takže som si mohla aspoň pohmkávať.
-"Hotovo?" naklonil sa dverami s valčekom v ruke.
-"Už iba štyri ťahy," odpovedala som a stavala sa na špičky aby som dočiahla na strop.
-"Idem nachystať veci," otočil sa.
Domaľovala som strop a veci spratala do kúpeľne, na chodbe som sa obišla s usmiatym Niallom, ktorý prenášal kartónové krabice do obývačky. Vedro a valčeky som v kúpeľni umyla a vrátila sa za ním. Po zemi mal už porozkladané dosky z tmavého dreva a otvorený kufrík s náradím, sedel v tureckom sede a niečo študoval. Pomaly som sa za neho postavila a zakryla mu oči.
-"Vďaka," povedal ironicky.
-"Čo to je, na čo pozeráš?" naklonila som sa ponad neho.
-"Momentálne na nič, keďže nič nevidím," stiahol mi ruky z jeho očí "Je to návod na postavenie tej obývačkovej steny, teda, toto je iba jedna skrinka, ešte je toho dosť"
-"To dáme," posadila som sa k nemu a pozerala do návodu.
-"Najskôr potrebujeme tú najdlhšiu a najväčšiu dosku," kývol hlavou ku jednej na zemi.
-"Môžem mať vŕtačku, prosííííím," zobrala som si vŕtačku do rúk a pozrela naňho psím pohľadom.
-"Myslíš, že ti to pomôže?"
-"Čo?" nechápala som.
-"Ten tón hlasu a pohľad, vieš, vŕtačka bola jeden z dôvodov, prečo som si kupoval nový byt a nábytok, ktorý musím skladať a aj tak, tú moc potrebovať pri stavaní skriniek nebudeš, pretože s vŕtačkou budem navŕtavať až obrazy a veci, ktoré treba pripevniť ku stene, na skrinku treba skrutkovače a podobne a ten elektrický si beriem ja," vyplazil mi jazyk a zobral do ruky vec, ktorá bola asi ten skrutkovač.
Mal ho celý čas položený vedľa seba, aby som mu ho nevzala. Zamračila som sa na neho.
-"Lakomec," zobrala som mu návod a otočila sa mu chrbtom.
-"Pozri," povedal mi po chvíli, cítila som, že už nesedí za mnou.
-"Mmm?" opýtala som sa a otočila sa jeho smerom.
-"Ako krásne sa mi s ním bude robiť," povedal a zapol ten skrutkovač "To je zvuk, čo?" provokatívne na mňa pozrel.
-"Vieš čo si môžeš," natiahla som sa po ručný skrutkovač a začala so skladaním.
-"Zvládneme ešte poskladať posteľ?" opýtal sa Niall.
Vonku už bola tma.
-"Už sme rozbehnutý, dáme to," prikývla som.
-"Tak poď," vyzval ma.
Zhasli sme v obývačke, kde v strede už stáli dve veľké skrine, jedna malá a dve prízemné skrinky, na ktoré pôjde televízor. Vzali sme kufrík s náradím a prešli do spálne, kde nás znova čakali kartónové krabice plné dosiek a návodov.
-"Huráá," povedala som s predstieraným nadšením.
-"Vieš čo?" opýtal sa ma s úsmevom.
-"No skús," vyzvala som ho.
-"Požičiam ti skrutkovač," zamával ním vo vzduchu.
Zasmiala som sa a natiahla sa poň.
-"Vďaka," usmiala som sa na neho a zapla ho.
-"Zabudol som ti povedať, že sa vybil, musím ho dať nabiť," začal sa smiať na mojom výraze, keď som pomaly zisťovala, že ten sprostý skrutkovač nefunguje.
-"Dobre vedieť," vrátila som mu ho naštvane.
-"Ale no tááák," položil ho na zem, "Ber to pozitívne, obaja na tom budeme rovnako" pohrabal sa v kufríku a vytiahol potrebné šrobováky a ostané hovadinky.
-"Si si istý, že sa to nedáva až nakoniec?"
-"Nie, pekne ich položíme do stredu izby a posteľ postavíme okolo nich," Niall ukladal do stredu izby matrace.
-"Ty nie si normálny a lišty pod ne dáme ako, či chceš spať ako v ohrade?" smiala som sa.
-"Aha, vidíš," znova ich ťahal na pôvodné miesto "Síce to s tou ohradou, nie je zlý nápad," otočil sa ku mne.
-"Zabudni," zasmiala som sa.
-"Aspoň by som nepadal z postele"
-"No rýchlo, nech je to už hotové, som hladná," súrila som ho.
-"Okej, už idem," sadol si vedľa mňa a začali sme skladať.
Zazvonil zvonček pri dverách.
-"Čakáme niekoho?" opýtala som sa skrčená nad už skoro hotovou posteľou.
-"Nikoho, koho by si poznala," vystrel sa a odišiel do chodby.
Počula som neznámy hlas, ale nezachytila o čom sa bavia. Chvíľu na to buchli dvere a Niall stále nechodil.
-"Nemysli si, že to budem skladať sama," zakričala som, keď som už mala prišrobovaný posledný šrób a ostávalo už iba vložiť matrace do kostry postele.
-"Hneď som tam," odkričal.
Zatiaľ som z matraci strhla fóliu a nejako ich po jednej poukladala na svoje miesta. Bola som spokojná so svojou prácou a okamžite posteľ vyskúšala, rozpažila som ruky a hodila sa na ňu, privrela som oči a vdychovala vôňu matraca, ktorý ešte voňal novotou.
-"Nespíííííí," počula som Nialla a vôňu matraca prebila iná.
-"Mňam," posadila som sa "To si kedy stihol?"
-"Som skvelý, že? Nech sa páči," podával mi tanier na ktorom bola naložená pizza "Ešte chvíľu počkaj, donesiem niečo na pitie a vankúše"
Tanier som nechala položený na posteli, pomohla Niallovi s vankúšmi zatiaľ čo on nachystal vodu a preniesol do spálne notebook.
-"Ja viem, že sme si sľúbili kino a večeru, ale keďže je toľko hodín tak si myslím, že toto je o niečo lepšie"
-"Ja úplne súhlasím," spokojne som sa oprela o vankúše vystrela nohy a čakala, kým Niall vyberie film.
-"Nový Spiderman môže byť?" opýtal sa.
-"To je úplne jedno," odpovedala som.
-"Okej," pustil film, sadol si ku mne, zobral tanier s pizzou a mohli sme pozerať.
Pri konci sa mi už poriadne zatvárali oči.
-"Ja to iba vypnem okej? Nespi ešte, odprevadím ťa domov, tu by si sa aj tak nevyspala," snažil sa ma prebrať.
-"Mhm," vytisla som zo seba popri tom, ako mi hlava padala na plece.
Cítila som, ako sa hýbe, počula ako spratuje tanier s pohármi...
-"Em, Emily, poď ideme domov," mykal mnou, no ja už som nemala dostatok síl, aby som mu odpovedala, namiesto toho mi hlava padla dopredu "Tak nič," povedal si viac-menej sám pre seba.
Chytil ma za členky a stiahol tak, aby som ležala pohodlne na chrbte. Otočila som sa na bok a spokojne vyfúkla. Ešte chvíľu pobehoval po byte, asi niečo hľadal. Na svojich pleciach som pocítila nejakú látku z ktorej bolo cítiť jeho. Prikryl ma jeho svetrom. Po tele sa mi rozlialo príjemné teplo, chcela som sa usmiať. Ľahol si vedla mňa. Bol až moc blízko.
-"Dobrú noc, Em," zašepkal, odhrnul mi vlasy, ktoré mi padali do tváre a pobozkal ma na čelo.

Don't You Want Me? 65

5. dubna 2013 v 11:21 | Leya Caslin
Na druhý deň
-"Takže ideme?" opýtal sa Niall nakoniec.
-"Kam teraz?" zasmiala som sa.
Mali sme ísť k nemu do bytu, skladať nábytok a maľovať a potom sa niekam najesť, ale nakoniec sa do toho zamiešala aj káva aj kino a podobne. Telefonovali sme už pekne dlho.
-"No, najskôr pôjdeme ku mne a potom..."
-"Potom čo?" opýtala som sa.
-"Uvidíme," počula som ako sa usmial.
-"No bolo by dobré, aby som to vedela, mama ma zabije, keď jej nepoviem, kedy prídem," otvorila som skriňu a mobil si opierala hlavou o plece.
-"Tak jej zavoláš potom, alebo ťa prídem vypýtať?" zasmial sa.
-"Máš smolu, teraz nie je doma, aj ona sa sťahuje, takže má toho dosť," vytiahla som si rifle a bielu blúzku.
-"Aaaah, to ma mrzí, chcel som ju vidieť, nevadí, takže o hodinu u mňa?"
-"Sure," odpovedala som.
-"Ok, bye"
-"Bye," zložila som.
Vytiahla som hnedý opasok a čierne sako, do kabely si zbalila tričko, ktoré môžem zašpiniť a zapla si vlasy do drdola. Nechápem, kam som sa tak náhlila, keď som o dvadsať minút sedela v chodbe na zemi a nemala čo robiť. Vrátila som sa do kúpeľne, strávila päť minút pozeraním na seba do zrkadla a keď som si už prišla ako pripečená a doplo mi, že to už aj tak lepšie nebude, vyšla som a znova si sadla v chodbe na zem. Všimla som si, že Liz má na poličke pri kľúčoch položenú svoju mp3-ku. Natiahla som sa po ňu, strčila slúchadlá do uší a zapla.
"Yeeaaaah, I´ve been watching you all night, there´s something in your eyes..."
Jasné chalani, prepla som.
"Baby you got me sick, I don´t know what I did..."
Prevrátila som očami a usmiala sa. Tomu hovorím vášnivý fanúšik. Prepla som ďalšiu.
"I´m broken, do you hear me..."
Myslela som, že ak zahrá ešte jednu pesničku od nich, vypnem to. Nestalo sa. Započúvala som sa do pesničiek, čumela do stropu, ležala na zemi v chodbe a kým mi nezazvonil telefón rozplývala som sa nad ich spevom.
-"No?" zdvihla som ho.
-"Hi, počuj, dnes už asi neprídeme, Joe nás pozval na večeru a ponúkol, že môžeme vyskúšať ako sa nám u neho bude spať, Liz má už skoro dokončenú izbu a budem rada, ak ju odtiaľ dostanem, takže dnes budeš sama, nevadí?" vychrlila na mňa mama.
-"Ahaaa, vyskúšať ako sa u neho spí, hej???" povedala som sprisahaneckým tónom.
-"Áno a prestaň," smiala sa "Takže nevadí?"
-"Zvládnem to," usmiala som sa aj ja.
-"Alebo ak chceš, môžeš prísť, Joe na mňa kričí, že na gauči je miesto," hovorila mi.
-"Nie, nechcem vám rušiť ten váš skúšobný večer," znova som použila ten tón.
-"Si koza, už som ti to niekedy povedala?"
-"Áno mami a už si zopárkrát povedala, že to mám po tebe, ak sa dobre pamätám," usmievala som sa.
-"Skvelé, že takéto veci si pamätáš," smiala sa.
-"Vďaka"
-"No dobre, ja už idem, ideme umyť okná a povysávať a potom prídu montovať stavanú skriňu do spálne, ty si dávaj pozor, zajtra sa vidíme, ahoj"
-"Aj ty si dávaj pozor, bye," zložila som.
Dobre, že mi zavolala, lebo inak by som sa neuvedomila a ostala v chodbe ešte aspoň hodinu. Už teraz som vedela, že nedorazím presne. Obula som si tenisky, zobrala kľúče a vybehla von.
-"Sorry," pozrela som na neho ospravedlňujúco, keď mi otvoril.
-"Už som myslel, že neprídeš," vpustil ma dnu.
-"To by som si nedovolila," usmiala som sa "Tak, čo ideme teda dnes robiť?"
Zaliezla som do záchodu a rýchlo sa prezliekla. Počkal, kým vyjdem von a odpovedal:
-"Najskôr vymaľujeme obývačku, potom poskladáme skriňu do obývačky, potom vymaľujeme kuchyňu a nakoniec posteľ v spálni bude treba tiež poskladať"
-"A to si nemohol poprosiť tých chlapíkov, čo ti ju doniesli?"
-"Mohol, ale s pekne tučným príplatkom a nakoniec, až taký hlúpy nie som, aby som si neposkladal nábytok"
-"Ešte k tomu, keď máš takú skvelú pomocníčku"
-"No, neviem, ale dobre," premeral si ma.
-"Čo, máš pochybnosti?" naštvane som na neho pozrela.
-"Nie," zasmial sa "Vieš čo? Poďme už radšej niečo robiť dobre? Nech tu nie sme o rok, dva naviac"
-"Súhlasím," aj ja som sa zasmiala.
Odviedol ma do obývačky, z kúpeľne, ktorá bola teraz niečo ako sklad mi doniesol, bielu farbu a dva valčeky na maľovanie.
-"Nemyslíš, že je to tu už dosť biele?" opýtala som sa, keďže sme túto izbu už raz maľovali.
-"Ešte to treba pretrieť, aspoň raz," skonštatoval dívajúc sa okolo seba "Rozmýšľal som, že za obývačkovú stenu s televízorom dám červenú farbu a za gauč nejakú červeno-bielu tapetu, alebo červené závesy, alebo niečo nakresliť, no uvidíme, každopádne, nech sa páči, tu máš kýbeľ s farbou a môžeš sa do toho pustiť"
-"Nepomôžeš?" zvedavo som na neho pozrela.
-"Ja pôjdem maľovať kuchyňu, bude to rýchlejšie a bez ujmy na zdraví," usmial sa.
-"Vďaka," povedala som so stisnutými perami.
-"No čo? Minule sme išli domov bieli," rozhodil rukami.
-"Okej, okej, ja len, že tu bude až moc ticho," mávla som rukou.
-"Môžem ti spievať," povedal sladko.
-"Ha ha, vtipný, už ťa vidím," namočila som valček do farby.
-"Aby si nebola prekvapená, uži si maľovanie," odchádza z izby.
-"Užijem," odkričala som mu, keď už bol niekde preč.
Pustila som sa do steny s oknom, nech mám to najťažšie za sebou. O chvíľu niečo upútalo moju pozornosť. Okamžite som sa usmiala. Niall naozaj spieval.

Don't You Want Me? 64

1. dubna 2013 v 17:19 | Leya Caslin
Emily:
"Nemáš za čo," usmiala som sa.
Buď sa mi to zdalo, alebo to ozaj tak bolo, cesta ubehla rýchlo a my sme stáli pred mojím vchodom. A možno sa mi zdalo aj to, že naše objatie trvalo viac, ako by obyčajné kamarátske malo trvať. Ale bola som si istá, že sa mi páčilo a odchádzala som od neho s príjemným šteklením v žalúdku.
-"Ahoj," otvorila som dvere.
-"Nemala si sa náhodou vrátiť slečna?" mama stála v chodbe s riadovou utierkou v ruke.
-"Prepáč, ja viem, neozvala som sa, úplne som na to zabudla," tvárila som sa previnilo.
-"A kde si bola?" opýtala sa prísne.
-"U kamarátov," lepšie ako by som mala klamať.
-"Vieš ako som sa o teba bála? A telefón máš kde?"
Vytiahla som ho z vrecka. Vybitý. Sakra.
-"Nabudúce zavolaj, lebo budeš chodievať domov o šiestej," pokývala hlavou a vrátila sa do kuchyne "A choď sa pozrieť do zrkadla, aká si červená"
-"Čo?" zasvietila som v kúpeľni.
Ozaj som mala totálne červené líca a ten pocit v bruchu neprestával. Žeby to bolo kvôli? Nie nie, určite, veď len tak z ničoho nič. Umyla som si ruky a prišla do kuchyne. Po zemi boli porozkladané kartónové krabice v dreze naukladané poháre a mama ich umývala.
-"Pomôžem ti?" ponúkla som sa.
-"Môžeš poukladať tie taniere, čo sú na stole do strednej krabice," odpovedala.
-"Stalo sa niečo?"
Mama mi prišla nervózna.
-"Nie, len už mi z toho sťahovania šibe, neviem, kde mi hlava stojí, čo mám ešte zbaliť, čo ti tu mám nechať, čo zobrať a bojím sa, vieš, bolo to len také rozhodnutie, že poďme bývať spolu, čo ak to dopadne zle?" otočila sa ku mne a oprela sa chrbtom o linku.
-"Mami," prešla som k nej a objala ju "Všetko bude super, uvidíš a aj keby sa niečo pokazilo, máš sa kam vrátiť, ja tu budem stále," hovorila som jej.
-"Ďakujem," usmiala sa na mňa.
-"Ja by som mala ďakovať," opätovala som jej úsmev a vrátila sa k tanierom.
-"Ozaj, bežala si domov?" opútala sa zrazu.
-"Prečo?"
-"No, červená nie si bez dôvodu," lišiacky sa na mňa usmiala.
-"Hej, bežala," sklonila som hlavu a ukladala taniere do krabice.
-"Mne to môžeš povedať"
-"Veď áno, išla som rýchlo domov," snažila som sa vykrútiť z tejto konverzácie.
V podstate som ani neklamala, cesta ozaj ubehla rýchlo.
-"Okej," mykla plecom a začala si pohmkávať pesničku, ktorú hrali v rádiu.
-"Mami, mami, mami, mami!!!" o pár minút Liz otvorila dvere bytu tak prudko až narazili do steny.
-"Pozooooor, nenič mi to tu hneď od začiatku," smiala som sa.
-"Čo sa deje?" pýtala sa mama.
-"Neuveríte, čo sa mi stalo," veselá skákala ku nám.
-"Hovor," vyzvala som ju s úsmevom.
-"Idem domov od Anne a hádajte koho som stretla," stále skákala.
-"Nevieme, koho?"
-"Nialla z One Direction, viete kto to je, že? Viete ktorý? To ten blonďavý, on je Ír, ako jediný z nich," skákala.
Znova som cítila, ako sa červenám. Keby tak vedela...
-"Super," tešila sa s ňou mamina "A povedala si mu niečo?"
-"Noooo, áno, ale asi si ma nevšimol, díval sa do zeme, vyzeral byť zamyslený," zvesila plecia.
-"Nebuď smutná, raz to vyjde, keď už si stretla jedného tak prečo by si nemohla aj nabudúce?" upokojovala ju mama.
-"Emily, že so mnou raz pôjdeš na autogramiádu, že?" zrazu priskočila ku mne.
-"Dobre," povedala som a zatvorila krabicu.
-"Supeeeer," radovala sa "A ja som si myslela, že Niall je nižší a chcela by som vidieť akej farby má oči a bol úplne pekný, krajší ako vo videách, keď si predstavím, ako asi musia vyzerať všetci, myslíte, že bývajú niekde blízko, keď som ho stretla skoro pri našom dome?" nedala sa zastaviť, mama sa na nej smiala a aj mne trhalo kútikmi, niekedy ju zoznámim.

Don't You Want Me? 63

1. dubna 2013 v 14:50 | Leya Caslin
Ráno som sa zobudil so stŕpnutou rukou stále omotanou okolo Emily. Usmial som sa, pomaly ju spod nej vytiahol a posunul sa kúštik ďalej, pretože bola na kraji a nechcel som, aby spadla. Aj keď by som sa pravdepodobne smial. Zobudil som ju.
-"Au," otočila sa smerom ku mne, pravdepodobne aj jej tŕpla polovica tela.
-"Dobré ráno," usmial som sa na ňu.
-"Dobré," usmiala sa aj ona, pomaly sa vymotala z periny a zmizla v kúpeľni.
Nachvíľu som znova zadriemal a prebral sa, keď sa vrátila do izby.
-"Ideš už dole, alebo ostaneš ešte tu?" opýtal som sa so zavretými očami.
-"Však nebudeš sám," zdvihla ruku a ukázala na Grace ležiacu ku mne chrbtom.
-"Aha jasné," otočil som sa ku Grace.
Počul som, ako potichu zatvorila dvere a od tej chvíle o sebe znova nevedel.
Keď som sa prebral, bol som už izbe sám. Dole bolo počuť hlasy a domom sa niesla celkom príjemná vôňa. Prezliekol som si poriadne špinavé tričko za čisté, to špinavé hodil do koša na prádlo, umyl zuby a tvár a zišiel dole.
-"Celkom poriadok, myslel som že to bude horšie," povedal som, keď som našiel všetkých stojacich v kuchyni.
-"Idiot, už je upratané," rypla do mňa Eleanor.
-"Nenadávaj mi," odul som spodnú peru.
Chvíľu sme sa naťahovali, kým sa do toho nezamotal aj Louis a znova skončili pri bozkávaní. Aj tak ich žeriem, pomyslel som si a usmial sa na nich. Prešiel som ku kuchynskej linke, skontrolovať, čo sa varí. Vzal som si svoju kávu a prešiel ku jedálenskému stolu. Po mne sa ku nám pridal aj nevyspatý Harry, ktorý sa stihol posťažovať na Sieru trápiacu ho aj v snoch, teda skôr v nočných morách. Chudák... Prešiel som pohľadom po ostatných a zastavil sa na niečom, čo sa mi sprvu nezdalo.
-"Zdá sa mi to, alebo som o niečo prišiel?" opýtal som sa pri pohľade na Zayna a Vivienne sediacich vedľa seba von na terase.
-"Nie, vlastne, aj oni dvaja na to prišli až dnes ráno," odpovedala usmiata Emily, bolo vidieť, akú má z toho radosť.
-"Hodili sa mi k sebe už v tom občerstvení, kde Viv pracuje," prisvedčil som s úsmevom aj ja.
Znova som sa na nich zapozeral, kým sa tam Liam s Danielle dohadovali. Takt by som raz chcel sedieť s Em, mať ruku okolo nej a vedieť, že mi patrí. Z pozerania na tých dvoch nás vyrušil Harry, takže sme sa vrátili k pôvodným činnostiam, teda ja k môjmu ničnerobeniu. Ostatok dňa ubehol celkom rýchlo. Naobedovali sme sa, Grace odišla, Vivienne so Zaynom tiež niekam zmizli a o chvíľu sa ozvala aj Emily.
-"Tak aj teda idem," postavila sa a odišla do chodby "Ďakujem za večer, baby keď mi ostane byt, čakám vás tam, určite sa ozvem," stihla povedať Eleanor a Danielle, chvíľu dohadovali nejaký babský večer a potom Emily ešte zakričala, aby sme zo Zayna vytiahli detaily, keď sa vráti.
-"Ber to už za vybavené," zakričal Louis vedľa môjho ucha.
-"Idiot," povedal som mu.
-"Ďakujem," potešene sa usmial.
Potom ma niečo napadlo, rýchlo som sa postavil.
-"Okej krásavci majte sa," hovorila už s otvorenými dverami.
-"Počkaj," zastavil som ju.
-"No?"
-"Odprevadím ťa," ponúkol som sa.
-"Super, ďakujem," usmiala sa na mňa a počkala, kým som sa obul a zobral mikinu.
-"Už mi doviezli nábytok," trápny začiatok konverzácie.
-"Skvelé," odpovedala "Ja tiež budem prerábať, tak aby si počítal, že na oplátku, pomáhaš ty mne"
-"To je samozrejmé, že áno, ale vieš, ty si ešte nič neurobila," zasmial som sa.
-"Ako prosím?" vyprskla a zastavila.
-"To bolo iba maľovanie, ale teraz to bude ťažšie a si vezmi, že sme zatiaľ namaľovali iba biely podklad ako vieš, že nechcem aby som mal v spálni každú stenu inej farby a na každej jednej stene aspoň štyri?"
Pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.
-"No čo? Nemôže to tak byť?"
-"Horan už vidím, ako sa pri tej tvojej lenivosti vôbec donútiš kúpiť tie farby," znova sa pohla.
-"Načo kupovať? Nechám si ich doviezť," povedal som to, akoby to bolo samozrejmé.
-"Ty nie si normálny," zasmiala sa "Zmeňme radšej tému, dobre?"
-"Ok, tak akú farbu chceš na steny ty?" rypol som si.
Zabijácky pohľad.
-"Sorry," už som sa smial.
-"Myslela som, niečo úplne iné ako farby a maľovanie, ale keď si už pri tom, nebudem nič maľovať, náš byt sa prerábal asi rok a pol dozadu"
-"Môžem poslednú otázku ohľadom bytov?" ešte ma niečo napadlo.
-"No?" usmiala sa.
-"Prídeš mi pomôcť s tým nábytkom?"
-"To si sa ani nemal pýtať, to ti malo byť jasné, že prídem"
-"Vďaka," usmieval som sa.
-"Nemáš za čo," opätovala mi úsmev.
Mám, pomyslel som si. Už len to, že so mnou tráviš čas pre mňa niečo znamená.

Don't You Want Me? 62

1. dubna 2013 v 13:39 | Leya Caslin
Niall:
Dnes to príde, poviem jej to dnes. Musím. Čím dlhšie budem čakať, tým horšie to bude. Ako keby to nebolo už dosť zlé. Veď ani neviem, čo si o mne myslí. A to potrebujem vedieť. Ostávajú dve hodiny, kým sa dom zaplní ľuďmi, ešte musím pomôcť nanosiť jedlo a pitie na obrovský stôl a skočiť do sprchy.
-"Niall, prosím ťa, poď sem," zakričal na mňa Zayn, ktorý zapájal káble do DJ-pultu.
-"No?" zastavil som pri ňom.
-"Ako je to s týmto káblom?"
-"Ten červený otvor," ukázal som na zadnú stranu repráku.
-"Thanks," usmial sa.
-"You're welcome," vrátil som sa do kuchyne a oprel sa o kuchynskú linku.
Cítim sa ako idiot. A to ani nemám prečo. Zatiaľ. Najhoršie bude, keď nič nepovie, alebo bude lepšie keď povie nie? Nech už je to za mnou, prosím. Pootáčal som hlavou, aby mi popukalo v stuhnutom krku.
-"Uleteli ti včely?" zastavil sa pri mne Harry omotaný ozdobami, s párty čiapočkou na hlave a s nenafúkaným balónom v rukách.
Aj takto vyzerá dobre, vôbec sa nečudujem, že Em chodila s ním. Aj keď to dopadlo, tak ako dopadlo. A úprimne netešilo ťa to? Mal by som zastaviť tieto sprosté myšlienky.
-"Nie, nič sa nestalo, som okej," pokrútil som hlavou a radšej sa začal hrabať v šuplíkoch, aby sa už nič nepýtal.
Som rád, že sa s Emily zmierili a je všetko viac-menej okej, ale bojím sa, že budú znova spolu. Nieže by som nechcel, aby bola šťastná, to práve naopak, ale skôr by som chcel aby bola šťastná so mnou. Zatvoril som zbytočne otvorené šuplíky a pomohol s nachystaním stola s občerstvením. Potom rýchlo vyliezol hore, zamkol sa do izby a hodil sa na posteľ. Mohol som aspoň vtedy využiť situáciu a ľahnúť si vedľa nej, keď tu spala, nie ja si radšej ľahnem na gauč, bože Horan, tebe to ozaj myslí. Skúšal som dotieravé myšlienky vymyť v sprche. Nepomohlo. Oblečený do čistého trička a čiernych nohavíc som sa znova vyvalil na posteľ a zavrel oči.
-"Niall, už sú skoro všetci tu, poď dole," Liam mi klopal na dvere.
Zaspal som.
-"Hej, hej, idem," pomaly som sa dvíhal.
-"Pohni," počul som aj Louiho.
-"Okeeej," obul som si tenisky a odomkol.
-"Konečne, už klopeme a vyškrabkávame na dvere asi desať minút," Liam vyzeral naštvane, no pomaly sa začínal usmievať.
-"Sorry," prehrabol som si vlasy "Baby sú už tu?"
-"El a Dan? Hej, niekde dole, rozprávali sa so Zaynom," odpovedal Louis.
-"Myslel som Emily a tie jej kamarátky," začínal som sa cítiť ešte viac nesvoj.
-"Ešte nie, nevidel som ich," povedal Liam a zišli sme dole, kde už hrala hudba poriadne nahlas.
Z každej strany ma niekto zdravil, no ja som iba odpovedal a pohol sa ďalej, chcel som ju nájsť. Zrazu som ju zbadal s dvoma peknými babami za chrbtom, práve stáli pri dverách a zvítavali sa s Liamom. Srdce som mal až v krku. Toto sa až tak často nestáva. Sakra. Počas večera som pri nich občas posedel aj s chalanmi, no snažil som sa venovať aj ostatným ľudom na párty, pár krát vystriedal Zayna pri pulte s hudbou a inak sa snažil vyhýbať sa rozprávaniu sa s ňou, alebo vôbec, pozerania sa na ňu. Ako vždy, neúspešne. Nadránom som už pomaly ani nevedel, kde sa nachádzam, v sebe som mal dobrú fľašu a pol, ak nie viac, všetkého čo sa doma našlo a bol som rád, že sa ešte udržím na nohách.
-"Ni...all," oprela sa mi o rameno Emily sediaca vedľa mňa.
Najradšej by som otočil hlavu a pobozkal ju do vlasov.
-"Chcem spaaať," o druhé rameno sa oprela Grace.
-"Od...prev...vadím v...ás do izb...y, o...k?" pomaly som sa postavil.
Otočil som sa k nim, natiahol ruky, aby som im pomohol vstať. Skoro som spadol, aj ja, ale nakoniec sme to nejako ubalansovali. Vyštverali sme sa do mojej izby, Grace sa zvalila na jednu polku postele, Em na druhú. Chvíľu som ich pozoroval a nakoniec sa pobral preč.
-"Ho...r...an, kam ideš?" Em povedala do vankúša.
-"Sp...ať d...ole," zakymácalo mnou vo dverách.
-"Ka...šli na to," odpovedala "O...sta...ň tu"
Zavrel som dvere.
-"A Ni...all?" povedala ešte kým som stál.
-"Mmm?"
-"Má...š nej...aké p...yža...mov...é no...ha...vic...e? Ti...eto ri...f...le m...a zabí...ja...jú"
Zviezol som sa na zem, po štvornožky prešiel ku skrini, zo spodnej police vybral nohavice a podal jej ich. Poďakovala, obliekla si ich a znova si ľahla.
-"Pos...unie...m sa ti," povedala a pretočil sa sa na kraj.
Ľahol som si medzi ne.
-"D...ob...rú n...oc," povedala.
-"Y...ou t...oo," odpovedal som.
"Ob...jíme...š ma?" zarazila ma touto otázkou.
Pomaly som sa pretočil, aby som neublížil Grace a objal ju okolo pása a pritiahol k sebe. Viac sme si už nepovedali.

Don't You Want Me? 61

27. března 2013 v 13:48 | Leya Caslin
Emily:
-"Nooo..." začala som.
-"No???" všetci mi skočili do reči.
-"Pri Niallovi," povedala som normálne.
-"Čooo???" opýtala sa hneď Viv "Ja som myslela, že s Harrym sa to už vyrieši a budete spolu a nie, že si začneš s Horanom"
-"Oh môj..." prevrátila som očami "Po prvé, bola som rada že som si ľahla, po druhé, ak chceš choď sa pozrieť, leží pri ňom aj Grace a celú noc aj ležala a po tretie, ak sa nemýlim, Harry vyhadzoval Sieru z domu ešte dlho po tom čo som si ľahla, ak tu náhodou aj neostala"
-"Neostala, nakoniec ju nejako vyhodil," zasmial sa Zayn.
-"Nejako?" smiala sa aj Vivienne "Vytiahol ju za ruku až pred bránu, prešiel sa s ňou na koniec ulice a využil to, aká bola ožratá, tváril sa, že s ňou tancuje, pár krát ju otočil okolo svojej osi a bežal rýchlo naspäť, aby stihol zavrieť a zamknúť bránu, chúďa dievča"
-"Konečne," vystrel sa Liam, keď sme mali pozbierané všetky smeti a v podstate poupratované, pridali sa ku nám aj El s Louim, Danielle a Grace.
Nialla zobudilo až syčanie vecí nahádzaných na panvici a príjemná vôňa.
-"Celkom poriadok, myslel som že to bude horšie," zhodnotil, keď prišiel dole.
-"Idiot, už je upratané," smiala sa El.
-"Nenadávaj mi," Niall sa zatváril urazene.
-"Ja sa iba smejem, vieš, že by som ti nenadávala Darling," poslala mu pusu.
-"Hey!!!! Toto čo sa tu deje?" postavil sa medzi nich Louis.
-"Závidíš?" vyplazila mu jazyk El.
-"Nemám čo, na mňa nemá," prišiel ku nej a objal ju kolo pása.
-"No neviem, vieš, pozri on má také..." ona začala s úsmevom na perách, ale nedokončila, pretože Louis jej ich prikryl svojimi.
Niall sa na nich chvíľu pozeral, s úsmevom mykol plecami a išiel si naložiť obed.
-"Dobré ráno," ozvalo sa od schodov.
-"You too," odpovedali všetci Harrymu.
-"Vyspatý?" opýtala som sa.
Pokýval hlavou.
-"Neuverili by ste, ale ešte aj v snoch ma naháňa," pokrútil hlavou a zamieril k poslednej plnej šálke na linke "Moja?" ukázal na ňu.
Prikývla som.
-"A utiekol si?" opýtala sa Grace.
-"Neviem, radšej som sa zobudil," odpíjal z kávy.
-"Tak je dobre," usmiala sa Grace.
-"Zdá sa mi to, alebo som o niečo prišiel?" zrazu všetkých vyrušil Niall a ukazoval von na dvor, kde sa Viv opierala o Zaynovo plece, on mal jednu ruku položenú na jej ramenách a boli k nám otočení chrbtom.
-"Nie, vlastne, aj oni dvaja na to prišli až dnes ráno," odpovedala som mu s úsmevom.
-"Hodili sa mi k sebe už v tom občerstvení, kde Viv pracuje," usmieval sa aj on.
-"Sú spolu krásni," povedala Grace a El s Dan vzdychli.
-"Ehm, Ehm," odkašlal si Liam "Danielle?"
-"Áno?" neodtŕhala on nich pohľad.
-"Vadí ti niečo na našom vzťahu?"
-"Nie, prečo?" stále sa na nich dívala.
-"Ja len tak, že tu vzdycháš, akoby si chcela byť na Vivienninom mieste," usmial sa.
-"A prečo nie?" pozrela na neho so zdvihnutým obočím.
-"Provokuj ďalej, zo Zayna by ťa šľahlo," zaškeril sa na ňu.
-"Vyskúšame?"
-"Vieš čo Payzer? Dívaj sa na nich ďalej, aspoň nehovoríš také bludy," hodil po nej utierku.
-"Kašlem ťa Payne," povedala mu s úsmevom, keď jej utierka pristála na ramene a znova sa dívala na dvor za tými dvoma.
-"Nechcem vás rušiť, vy romantické duše, ale viete si predstaviť, aké bude trápne, keď sa otočia a my všetci na nich budeme hľadieť ako nie moc duševne zdraví?" opýtal sa len tak medzi rečou Harry a my sme sa so smiechom radšej ozaj začali venovať niečomu inému.
Grace odišla tesne po obede, kvôli telefonátu od maminy, že sa má staviť a Viv sa chvíľu po nej vytratila kdesi von so Zaynom. Ja som už takisto nechcela dlho otravovať, tak som sa po chvíli zdvihla na odchod aj ja.
-"Tak ja teda idem," prešla som do chodby po topánky a kabelku "Ďakujem za večer, baby keď mi ostane byt, čakám vás tam, určite sa ozvem"
-"Nezabudni," usmievala sa El.
-"Taká ja nie som"
-"A zober aj Viv a Grace, dobre?"
-"Prosím ťa, ja som rada, že ste si sadli, takže jasné, že tam budú aj ony, dáme sa dole," žmurkla som na ne.
-"Tak to radšej nie," pokrútil hlavou Liam.
-"Ale ociiiii," povedala som ako malé dieťa.
-"Povedal som," spokojne sa usmial.
-"Aj tak vieš, že si urobíme po svojom"
Jeho reakciou bolo len mávnutie rukou.
-"Keď sa Zayn vráti z rande popýtajte sa na detaily, ja sa opýtam Viv, ale podľa mňa sú pre seba ako stvorení"
-"Ber to už za vybavené," zakričal Louis z obývačky.
-"Okej krásavci, majte sa," otvárala som dvere.
-"Počkaj," zastavil ma.
-"No?" otočila som sa.
-"Odprevadím ťa"

Don't You Want Me? 60

26. března 2013 v 19:24 | Leya Caslin
Uchechtla som sa sama pre seba, načo ma Liam obdaril začudovaným pohľadom. Mávla som rukou, prešla za ním ku linke a začala vyťahovať veci potrebné na prípravu obeda-raňajok.
-"Máte džús?" opýtala som sa ho.
-"V chladničke," odpovedal a pomáhal mi.
-"To vrece môžem vyniesť pred dom?" opýtala sa Viv.
-"Ešte treba pozbierať veci na schodoch, kľudne počkaj, pomôžem ti s tým," povedala som jej a naliala si džús do pohára.
-"Ja to zvládnem," vďačne sa usmiala.
-"Presne a ja jej pomôžem," Zayn ju jemne tlačil smerom ku schodom.
Prekvapene som na nich pozerala.
-"Help!" naznačila mi perami a pozerala na mňa vystrašene.
Povzbudivo som na ňu pozrela a naznačila, že má kričať, keby niečo.
Vivienne:
Len tak stál a nič, ledva sa na mňa pozrel. Vlastne, ani ja som ho dnes poriadne nevidela, ohliadnuc to polhodinové skúmanie jeho dokonalej tváre v posteli ráno, kým spal.
-"Máte džús?" opýtala sa Emily Liama a vytrhla ma z rozmýšľania.
On jej odpovedal a vyťahovali spoločne niečo z chladničky. Keď som videla to jedlo až mi pretočilo žalúdkom, ani neviem, kedy sa to zvrhlo až tak, že sme začali ozaj piť. Fuj! Hodím tyčku. Najhoršie je, že som si myslela, že si nebudem nič pamätať. Jeden myslel. Pamätám si všetko úplne dokonale a podľa Zaynovho správania aj jeho niekto obdaril dobrou pamäťou a vie, čo sa včera, alebo teda dnes nadránom stalo. Super. Pozerala som sa po celej miestnosti, v dennom svetle som ju ešte nevidela, bolo to tu dosť priestranné. Môj pohľad spočinul na vreci s odpadkami a to mi poskytlo skvelú výhovorku, ako sa odtiaľto dostať.
-"To vrece môžem vyniesť pred dom?" chcela som pridať ruku k dielu.
-"Ešte treba pozbierať veci na schodoch, kľudne počkaj, pomôžem ti s tým," odpovedala Em.
-"Ja to zvládnem," usmiala som sa s úľavou, že už iba pár sekúnd ma delí od toho, aby som nemusela byť v jednej izbe s ním.
Zohla som sa po vrece, postavila sa a zrazu pocítila na svojich lakťoch zozadu jemný dotyk. Srdce som mala až v krku.
-"Presne a ja jej pomôžem," počula som Zayna za mnou.
Musela som byť červená aj na špičke nosa. Nie, nie, nie!!!
-"Help!" ústami som naznačila Emily.
Ona sa zvláštne zatvárila zamávala vo vzduchu rukami a niečo naznačila ústami. Kebyže ju nepoznám, myslela by som, že skúša vyvolať nejakého prastarého indiánskeho ducha. Odtlačil ma ku dverám, jednou rukou si ma pridržal asi aby som neutiekla a dobre urobil, utiekla by som. Otvoril dvere, vytlačil na pred ne a zavrel za nami.
-"Ešte tie scho..." chcela som mu pripomenúť ten bordel na ktorom sa môže každý schádzajúci dole schodmi zabiť.
-"Len som ti chcel povedať, že ten včerajšok sa zvrtol až moc rýchlo a mal by som sa cítiť previnilo, ale vlastne sa ani necítim," povedal tak rýchlo, až som nerozumela.
-"Prosím?" pozrela som na neho nechápavo "Prepáč, zopakuješ to?"
-"Zhrniem to dobre?" pristúpil bližšie.
-"Skús," odstúpila som.
-"Neľutujem to a som rád, že sme sa spoznali," usmial sa na mňa.
Viete čo je najlepšie v danej chvíli? Stratiť reč. A ja som ju stratila.
-"Posadím sa, dobre?" zviezla som sa na zem.
-"Je všetko v pohode?" sadol si vedľa mňa.
Že v pohode, kebyže môžem tak tu tancujem oslavné tance! Prikývla som.
-"Tak?" posunul sa bližšie ku mne.
-"Ja neviem," zasmiala som sa a pokrútila som hlavou.
-"Ja viem," pozrel na mňa a usmial sa.
-"No?"
-"Začneme odznova," v očiach mu svietili iskričky.
-"Dobre," prikývla som na súhlas.
Postavila som sa a on urobil to isté. Postavil sa oproti mne.
-"Som Zayn," podával mi ruku.
-"Vivienne," podala som mu svoju.
-"Páčiš sa mi, urýchlime to dobre?"
-"Č...??!??!" nestihla som dopovedať, už mal pery položené na mojich.
Odtiahla som sa od neho, aby som sa mohla zasmiať. No znova som si ho pritiahla bližšie, včerajšok mi bol ukradnutý, nakoniec to skončilo celkom dobre a ostané mi teraz tiež bolo jedno, bola som iba ja a on. Ja a Zayn. Tak dobre to znie.
-"Ľudia čo s tými, ups, prepáčte," Liam rozčapil dvere.
Bleskovo sme sa od seba odtiahli a ja som sa začala nervózne ošívať.
-"Už ideme," povedala som a vošla dovnútra.
-"Nechcel som vyrušiť," povedal mi Liam, keď vybehol hore na schody a začal zbierať smeti.
-"V pohode," usmiala som sa stále červená.
-"Hovor za seba," povedal namrzene Zayn.
-"Pomôžem?" zrazu pri nás bola aj Emily.
-"Hádaj čo sa stalo?" hneď na ňu vyletel Liam.
-"Čo?" chcela vedieť.
-"Bozkávali sa, Zayn a Vivienne, dali sa dokopy," povedal akoby nič a ďalej sa venoval smetiam.
-"To už?" pozrela na mňa prekvapene, ale vyzerala byť spokojná.
Mykla som plecom.
-"A to ste sa ako, kedy..."
-"Em, Em, Em," chcela som ju zastaviť.
-"Hm?" podarila sa mi to a ona už so záujmom čakala, čo jej poviem.
Rýchlo niečo zmysluplné!!!! AHA!
-"A kde si vlastne spala ty??" opýtala som sa.
-"Nooo..."

Don't You Want Me? 59

23. března 2013 v 12:34 | Leya Caslin
Skoro ráno sme ostali v dome iba my desiati a príšerný bordel. Zaľahla som do prvej postele a do pár sekúnd o sebe a svete nemala ani tušenia.
-"Au," prevalila som sa na druhý bok.
-"Dobré ráno," úsmev.
Jeho.
-"Dobré," opätovala som mu úsmev a vyliezla z postele.
Prešla som do kúpeľne, rýchlo som si aspoň rukami prehrabla vlasy. Požičala si jeho ústnu vodu a umyla tvár. Ani netuším, ako som sa dopracovala k nohaviciam na spanie, ale nevadí.
-"Ideš už dole, alebo ostaneš ešte tu?" zamrmlal v polospánku.
-"Však nebudeš sám," ukázala som na Grace ležiacu vedľa neho.
-"Aha jasné," otočil hlavu ku Grace a začal znova spokojne odfukovať.
Ja som potichu vyšla z izby, zatvorila za sebou dvere, poprekračovala smeti a hrozivo vyzerajúce neidentifikovateľné veci na schodoch a zemi a nejako sa prepracovala do kuchyne. Pri pohľade na dom sa mi obrátil žalúdok. Pootvárala som všetky skrinky na kuchynskej linke a všetky dvere a dúfala, že nájdem sáčky na smeti. Podarilo sa. Síce až na posledný krát... ako vždy. Začala som v obývačke a povyťahovala spod stola, gauča, zo stola, gauča a všetkých políc veci, ktoré tam nemali byť. Pozahadzovala som kelímky, obaly z rôznych čipsov, tyčiniek a podobných vecí. Potom otvorila dvere na terasu, aby sa vyvetralo. Po vyjdení von ma naplo znova. Ešteže bordel nebol aj v bazéne. Takže som smeti pozbierala aj po celej záhrade a už s poriadne plným vrecom som vošla znova dnu. Prekvapila ma Viv stojaca v kuchyni.
-"Hi," usmiala som sa na ňu.
Hlboký vzdych.
-"Ahoj," prehrabla sa vo vlasoch.
-"Vyspatá?"
-"No ako sa to vezme"
-"Ozaj a kde si spala?" pozrela som na ňu so zdvihnutým obočím "Alebo s kým?" zatvárila som sa ako najväčší idiot a zdvíhala obočie hore-dolu.
-"Netvár sa tak," povedala vážne.
-"Čo?"
-"So Zaynom," sadla si na zem.
-"Prosím?" vrece mi vypadlo z rúk a kúsok sa vysypal.
Prešla som ku nej a objala ju okolo pliec. Hlavu si schovávala do dlaní.
-"Vieš čo je najhoršie?" pozrela na mňa po chvíli.
-"No?"
-"Že ja neviem, či to ľutovať, alebo sa tešiť," zatvárila sa kyslo.
-"Ty si krava," zasmiala som sa.
Aj jej sa do pier vkrádal úsmev.
-"Stál to za to?" opýtala som sa.
Už sa škerila a líca jej začali nadobúdať odtieň červenej.
-"Definitely," prikývla stále vysmiata.
-"No vidíš, tak nemáš čo ľutovať," postavila som sa a išla pozbierať veci naspäť do vreca.
-"Aj tak pochybujem, že si bude niečo pamätať," o chvíľu už bola pri mne a pomáhala mi hádzať veci do vreca.
-"Ak to bolo také dobré, ako tvrdíš, tak možno aj áno, čo ty vieš"
-"Aj tak..." začala no nedokončila.
-"Dobré ráno," vyrušil nás Liam.
-"Ahoj," pozdravili sme naraz, Viv ešte stále červená.
-"Vy už upratujete?" čudoval sa.
-"Aby sa tu dalo aspoň pohnúť," povedala ona "Skoro som sa zabila na schodoch"
-"Na to si zvykneš," pousmial sa Liam.
Zrazu sa ozval strašný buchot.
-"Do riti!!!" zanadával Zayn "Kto dal tie veci na schody?!?"
Nadával a staval sa zo zeme. Ja, Liam a Viv sme na seba pozreli a vybuchli do smiechu.
-"Ďakujem, že pomáhate," prišiel za nami a rukou si šúchal lakeť na druhej.
-"Za málo," povedal mu Liam.
-"SI trápny Payne," Zayn preletel pohľadom z Vivienne na Liama.
Zdalo sa mi to, alebo si ju premeriaval? A tiež sa červená?!?

Don't You Want Me? 58

4. března 2013 v 20:43 | Adminka;))xx
Zvítali sme sa.
-"Ako vyzerám?" opýtala sa Viv, načo sme ju ukameňovali pohľadom "No čooo?" opýtala sa "Baby, dúfam, že viete že si robím srandu," pozrela na nás vážne.
-"Hej, hej," povedala som ironicky.
-"Neprovokuj, lebo..."
-"No daj, čo lebo?" rypla som si.
-"Ideme už?" zasiahla do toho Grace.
-"Nedočkavá," zasmiali sme sa spolu s Viv a pomaly sa presunuli k ich domu.
-"Ahojteee," otvoril nám Liam a kričal, aby sme ho vôbec počuli.
S Liamom sa baby ešte nestretli, takže som ich zoznámila a vošli sme dovnútra, kde to bolo telo na tele. Nikoho som nepoznala.
-"Hádaj kto?" niekto mi rukami zakryl oči a povedal medovým hláskom.
-"Ahoj El," otočila som sa s úsmevom ku nej, rada, že konečne niekoho poznám.
Za ňou stála usmiata Danielle. Objala som obe a zoznámila ich s Viv a Grace, bola som si istá, že si padli do oka, lebo hneď začali kecať. Uľavilo sa mi, že budem môcť byť celý večer s nimi a nie pobiehať od jednej skupinky ku druhej. Odtiahli sme sa aj s pohármi naplnenými neviem čím do kúta obývačky a rozoberali všetkých a všetko. Mala som pocit, že okrem toho, že skáču ľudia ktorí tancovali, kvôli hudbe skáču aj skrinky, gauč, kuchynská linka, poháre na stoloch, nečudovala by som sa, kebyže to tu popadá.
-"Nie fakt? Ty ho poznáš?" opýtala sa El so smiechom Vivienne.
-"No," zahanbila sa Viv "Chodila som s ním"
-"Ja zomriem," smiala sa El.
-"O čo tu ide?" vrátila som sa k rozprávaniu s nimi.
-"Riešia nejakého Alexa," povedala mi Dan.
-"Aha," prikývla som.
-"A ako dlho?" El naďalej kládla otázky.
-"Asi mesiac," mávla rukou Viv.
-"Bože , ja nemôžem," stále sa smiala El.
-"Z čoho?" opýtala sa jej s úsmevom Grace.
-"On je taký prípek, že to až bolí, taký sebec, narcis, proste je nezvládnuteľný a keby ste vedeli, ako dlho trávieval rána v kúpeľni," stále sa smiala.
-"Heeej? A to ty už ako vieš?" podpichla ju Danielle.
El zamrzol úsmev na tvári.
-"Povedala si niečo, čo si nemala?" zaškerila som sa.
-"No dobre, chodila som s ním," rozhodila rukami a vodou v pohári obliala Louisa, ktorý sa za ňou nečakane objavil.
Začali sme sa smiať.
-"S kým si chodila?" zaujímalo Louisa.
-"S Alexom," povedala namiesto nej s úsmevom Vivienne.
-"A to kto je?" ďalej sa pýtal.
-"Taký trtko," povedala Danielle.
-"Takže ste ešte nestihli poohovárať mňa?"
-"Aj k tomu sa určite dostaneme," ozvala sa Grace.
-"To nepochybujem," usmial sa a objal El okolo pása.
-"Si mokrý," uhládzala mu vlasy.
-"Nehovor," pozrel na ňu s ironickým výrazom.
Louis sa po desiatich minútach rozprávania s nami spamätal, že Viv a Grace ešte nepozná, no na zoznámenie ma už vážne nebolo treba, poriadne som sa ešte rozhliadla po miestnosti, vonku už bola poriadna tma a tu vnútri svietili svetlá, ktoré menili farbu zo zelenej na ružovú, potom červenú, neskôr zelenú až nakoniec modrú, panovala tú dobrá atmosféra, ľudia sa bavili a aj ja som sa cítila super. Celý večer som sedela s babami, riešili sme všetko od vytrhávania obočia až po ozaj vážne témy. Zayn, Liam, Harry, Louis a Niall sa ku nám občas pridali, ale museli sa venovať aj ľudom v dome. Aj tak som neľutovala, že som prišla. No najväčší gól celého večera bol, keď pri nás sedel Harry a Louis.
-"Baby, baby, baby, baby!!!" prerušila naše rozprávanie Danielle "Obzrite sa"
Skoro som spadla z gauča, pri bare stála Siera vo flitrovaných, kratučkých šatách s výstrihom na bokoch. Vyprskla som spolu s El.
-"Nechápem," povedali Viv a Grace.
-"Ja si myslím, že tuto Harry vám to rád vysvetlí," štuchla do neho El.
-"Myslím, že to nebude treba, do kelu, zbadala ma, idem sa niekam schovať, dobre?" panikáril.
-"Nechaj to na mňa Henry," Louis sa postavil k nemu, chytil si lem trička a strčil si pod neho Harryho hlavu.
-"Ďakujeeem," zakričal Harry ironicky "Nenápadnejšie to už byť nebolo."
-"Aaaa tak tu si, krásavec," ozvala sa Siera za Louisovým chrbtom.
-"Zomriem," počuli sme mrmlať Harryho.
-"Mňa hľadáš?" otočil sa ku nej Louis.
-"Nie, Henryho," zachichotala sa.
Pozrela som sa na Viv, ktorá práve ukazovala, ako by jej dala facku.
-"Takého ja nepoznám, prepáč," povedal je stále kľudný Lou s úsmevom na tvári väčším ako slniečko na hnoji.
-"Allleee, nerob si srandúúú," držala si spodok šiat a hýbala sa odpredu dozadu, ako malé deti na besiedkach v škôlke.
-"Nerobím si srandu,"
-"Prosím ťa, pusti Henryho spod tvojho trička, pozri ako trpí," ukázala na spokojne sediaceho Harryho pod Louisovým trikom.
-"A čo keď nie?"
-"Henry, povedz mu niečoooooo," chytila Harryho za rukáv košele a zakymácala ním.
-"HARRY!" zakričali sme na ňu všetky.
-"Áno, jasné," prikývla "Harry! Pooooď!"

Don't You Want Me? 57

27. února 2013 v 22:02 | Adminka;))xx
Ráno som vstala, obliekla sa, zobrala potrebné veci do kabely, nachystala mame kávu, kým sa zobudí a potichu vypadla z domu. Pred vchodom som si otvorila dáždnik a dala slúchadlá do uší. Po pár minútach som už odomykala dvere od kvetinárstva, nachystala a umyla špinavé vázy, poliala kvety v črepníkoch a počkala na nové kvety, ktoré nám mali doniesť. Na moje prekvapenie dnes prišlo celkom dosť ľudí a tri štvrtina z toho, čo sa ráno doviezlo bola vypredaná za pol dňa. Okolo obeda Damian odišiel, pretože som ho poslala domov, že to zvládnem, keďže on je v práci každý deň a ja sa došuchcem raz za čas. Tesne po tom ako odišiel a ja som doviazala objednanú kyticu na svadbu prišiel Harry. Zbadala som ho, ako vystupuje z auta odstaveného na druhej strane cesty. Pokoj Em to zvládneš, len buď v pohode, pripomínala som si. Približoval sa k dverám a ja som sa snažila tváriť, že som si ho ešte nevšimla. Zvonček nad dverami ohlásil jeho príchod. Zdvihla som pohľad a pousmiala sa.
-"Ahoj," povedal nesmelo a prišiel bližšie.
-"Hi," odzdravila som.
-"Asi vieš prečo som tu, že?"
Prikývla som.
-"A nevadí ti to, neotravujem?"
-"V pohode," pokrútila som hlavou "Dáš si niečo, čaj, kávu?"
-"Nie, Thanks, ja som len..." nadýchol sa.
-"Posaď sa," povedala som mu a posadila sa vedľa neho.
Ticho.
-"Prepáč," po chvíli sa ku mne otočil "Naozaj prepáč, nemalo sa to stať, bola to somarina, netušil som, že z toho niečo vzíde a potom mi s tebou bolo tak dobre, že som to nechcel pokaziť, ja len už nechcem, aby to bolo také, že sa ani nepozdravíme, že budeme pri sebe sedieť a nepovieme nič, že sa budeme ignorovať chápeš?" díval sa na mňa a ja som cítila, ako ma štípu oči. Úprimne mi bolo jedno čo sa stalo, dojalo ma čo povedal.
-"Chápem," odmlčala som sa "Je mi to trápne, že to robím až teraz, mali sme sa na tom dohodnúť už dávno, prepáč, že som to tak naťahovala, je ti odpustené a ja sama sa chcem ospravedlniť, že ma to tak vzalo," jemne som sa usmiala.
-"To je v pohode," aj on sa usmieval "Takže je všetko okej?"
-"Všetko," prikývla som.
Pomaly sa ku mne nahol aby ma objal a mne spadol gigantický kameň zo srdca.
-"A čo teraz?" opýtal sa ma keď ma objímal.
-"Ja neviem," zasmiala som sa.
-"To je super," aj on sa smial "Počuj, čo máš dnes v pláne?"
-"Nič asi, prečo?"
-"Môžeš prísť k nám chalani sa stavili, či mi odpustíš, alebo nie Zayn povedal, že ak áno tak máš prísť ako dôkaz. Chystajú nejakú pool party či čo, môžeš zobrať aj kamarátky, aj tak pochybujem, že tam budem vôbec niekoho poznať"
-"Aha," prikývla som "No tak po práci by som sa stavila aj s babami"
-"Okej, ja teraz pôjdem," postavil sa "A ďakujem, znova. Vidíme sa podvečer"
-"Ok, bye," rozlúčila som sa s ním a po tom ako jeho auto vyrazilo, som brala do ruky mobil a naťukala:
"Je to za mnou, dnes ideme ku chalanom, zoznámim vás :P"
A poslala to aj Viv aj Grace. Odpovede mi pípli do minúty, obidve si neodpustili pár zvieracích nadávok na moju adresu, ale súhlasili. Ja som si po práci zbalila veci, poupratovala, vyniesla smeti a pobrala sa domov, kde ma čakalo prekvapenie v podobe maminho priateľa.
-"Ahojte," pozdravila som ich veselo.
-"Ahoj," odzdravili ma.
-"Dnes idem von, dobre?" zastavila som sa pri dverách do mojej izby.
-"Okej a Emily?" zastavila ma mamina, kým som vošla dnu.
-"Áno?" vrátila som sa.
-"Musíme ti niečo povedať," obaja na mňa pozerali.
-"Si tehotná?!?" opýtala som sa na rovinu.
-"Nieee," zasmiala sa "K tomu prekvapeniu sme sa včera nedostali"
-"Jááj, jasné zabudla som," usmiata som sa vrátila.
-"No, takže," spustil Joe "Rozmýšľali sme, že by sme bývali všetci spolu," usmial sa na mňa.
Toto je prekvapenie? Hrane som sa usmievala. Niežeby som s Joeom mala nejaký problém, ale keď tu bude bývať, nebude to ono.
-"Dobre," prikývla som.
-"A vieš, mám väčší byt, tak by sme sa presťahovali tam," pokračoval a ja som stále prikyvovala.
-"No a tento byt by v tom prípade ostal tebe," dokončila mama.
-"Prosím?" vyšlo zo mňa nadšene.
-"Berieš?" opýtal sa usmiaty Joe.
-"Jasné," prišla som k mame vlepila jej obrovskú pusu na líce a objala ju, takisto som poďakovala Joeovi.
-"Budúci týždeň je tento byt celý tvoj," povedal mi, keď som ho objímala.
-"Už?" čudovala som sa.
-"Nábytok ti tu ostane a okrem vecí na oblečenie a iných potrebných vecí nemáme čo sťahovať," odpovedala za neho mama.
Bola som nadšená.
-"Už sa potrebuješ osamostatniť no nie?"
Prikývla som stále vysmiata.
-"Ale to znamená aj to, že na splácanie vody a ostatných vecí si tu sama," povedala mama.
-"Jasné, veď zarábam," súhlasila som.
-"Super, za pár dní sa vypraceme a toto je celé tvoje," mama sa usmievala.
Som mimo! Totálne! Späť do reality ma vrátil až Gracein telefonát.
-"Stavila som sa pre Viv a ideme po teba dobre?" oznámila mi.
-"Okey," pozrela som sa, že som sa ešte ani nestihla prezliecť, skvelé.
-"Za päť minút sme u teba," zavesila.
Rýchlo som si prehodila blúzu za tričko, obula tenisky a do vrecka mikiny zobrala mobil a kľúče.
-"Neviem kedy prídem," oznámila som, rozlúčila sa a bežala babám naproti.

Don't You Want Me? 56

24. února 2013 v 11:24 | Adminka;))xx
-"Samozrejme," povedala som ešte cez škáročku a potom už zbehla dolu po schodoch a vydala sa za Grace "Hi," objala som ju zozadu, keď zamykala dvere kvetinárstva.
-"Ty, koza," zasmiala sa a otočila sa ku mne "Skoro som umrela"
-"Práve o to mi šlo," žmurka som na ňu, načo mi ona vyplazila jazyk.
Celú cestu až ku Viv som sa z nej snažila vytiahnuť, čo sa stalo, že zvolala pohotovostnú schôdzu. Neprezradila. Ani mi nepovedala čoho sa to týka, teda chcela.
-"Dobre, takže," začala na pol ceste môjho neustáleho prosíkania a vypytovania sa.
Celá som sa rozžiarila a čakala čo povie.
-"Vieš čo, radšej potom, dobre?" zastavila sa nakoniec.
-"Si robíš srandu," zadívala som sa na oblohu.
-"Keď budeme všetky spolu," uzatvorila nakoniec, takže ma ku Vivienne poháňala neviditeľná vrtuľa v zadku, aby som sa čo najskôr dozvedela, čo sa stalo.
Sedeli sme v kaviarni.
-"Tak?" opýtali sme sa s Viv naraz.
-"Najskôr si objednáme, či?" Grace zobrala do ruky nápojový lístok.
Natiahla som sa, aby som jej ho vytiahla z rúk.
-"Hovor," vyzvala ju výhražným pohľadom Viv.
-"Počkaj, akurát som chcela prečítať s čím tá horúca čokoláda je," naťahovala sa ku mne.
-"GRACE" Viviennin prísny pohľad.
-"Dobreeee," pohodlne sa usadila do kresla "Neuveríte, čo sa stalo"
-"Dobrý večer, máte objednané?" pristavila sa pri nás čašníčka.
Úprimne? Chcelo sa mi kričať a smiať sa naraz. Aj Vivienne potláčala smiech a Grace mi nepozorovane vytiahla nápojový lístok z rúk, aby si zobrala už spomínanú čokoládu. Po dlhom vyberaní sme si aj ja a Viv dali tú istú čokoládu, nech nevyzeráme ako... no, vyzerali by sme normálne, ale myslím, že sa nám nad tým ani nechcelo rozmýšľať, nech len tá ženská už odíde.
-"Už môžeš," pozrela som na Grace, hneď ako čašníčka prikývla, že dobre a otočila sa od nášho stola.
-"Hádajte kto bol dnes v kvetinárstve," usmiala sa.
-"Super, my čakáme ako kravy a ona nás ešte nechá hádať," povedala mi Viv.
-"Trápne," chcela som, aby to Grace počula a naoko to zakryla kašľom.
G nadvihla obočie.
-"Nechce sa mi hádať," povedala nakoniec Viv po chvíli ticha.
-"V skratke, Harry sa ti chcel prísť ospravedlniť, ale nebola si tam, tak sa posťažoval mne, takže čakaj, že čo najskôr sa skontaktuje aj s tebou," vysypala zo seba.
Kebyže mám niečo v ústach od prekvapenie to vypľujem.
-"Prosím?" povedala za mňa Viv, ale nie takým tónom, akým by som to povedala ja, znela tak nadšene.
-"Počula si," Grace sa stále usmievala.
Cítila som, ako sa červenám. Obe na mňa pozerali a čakali odpoveď.
-"Noo?" posúrila ma Vivienne.
-"Čo noo, ja neviem, prekvapila si ma, netuším čo povedať a ešte horšie, netuším čo poviem jemu, keď sa ozve, ja ani nie som naštvaná, ublíženosť ma prešla, ale bude to divné," pozerala som na ne vystrašene.
-"Ty to dáš, neboj," povzbudila ma Viv.
-"Máš ešte chuť sa s ním nebaviť?" pozrela na mňa Grace a zobrala si od čašníčky čokoládu.
-"Ďakujem," povedala som čašníčke, keď predo mňa položila pariacu sa šálku plnú hustej teplej čokolády.
Zobrala som si ju na kolená, oblapila rukami a rozmýšľala nad odpoveďou.
-"Vieš čo? Nemám. Je mi to divné, keď sa spolu nerozprávame, bolo by super, ak by sa to vyriešilo," hrala som sa s lyžičkou v pohári.
-"No vidíš a je to," usmiala sa.
Aj ja som sa pousmiala a smiala som sa celý večer, bola som rada, že je to na najlepšej ceste k vyriešeniu, ale pri každom pomyslení na to, ako sa s ním budem rozprávať z očí do očí mi poriadne stiahlo žalúdok.
 
 

Reklama