Vražedný balet 8

31. srpna 2014 v 20:26 | ♀Alex♀ |  Vražedný balet
Title: Vražedný balet
By: Lola
Part: 8.

Teraz som písala jednodielovky... ale tak je načase aj z VB nová časť. (:
Ďakujem za komentáre... ja si ich nesmierne cením. Ďakujem! :o)
A keď dávate málo hviezdičiek.., viete mne to nevadí.. len by som bola rada ak by ste do komentára napísali čo vám vadí. Ďakujem.
LolaXx


"Diana?"
Obzriem sa a nálada ihneď klesá. Je to Katie, zamestnankyňa One Direction, ktorá robí na ich produktoch. A veľmi ukecaná baba, ktorá na mňa momentálne zíza tak, akoby som narástla o tri hlavy.
"Och, ahoj," zdravím a usilujem sa, aby som pôsobila veselo.
"Je to pravda?" zašepká, "neuverím kým to nebudem počuť z tvojich úst."
"Áno," priznávam, "s Alexom sme sa rozišli."
"Och Bože," Katiin dych sa zrýchľuje.
"Ach Bože, teda je to pravda. Ach, bože môj, bože môj... Stále mi to nejde do hlavy."
Došľaka! Katie dychčí ako parný stroj! Vyťahujem z kabelky papierové vrecko a prikladám jej ho na ústa.
"Katie, upokoj sa," Zúfalo ju prosím.
"Celý víkend som mala tieto záchvaty," vysvetľuje medzi nádychom a výdychom. "V noci som sa zobudila spotená a uvedomila si, že ak je to pravda, tak na svete už nič nemá zmysel."
"Katie! Rozišli sme sa! To je všetko! Ľudia sa často rozchádzajú!"
"Ale ty a Alex ste neboli obyčajní ľudia. Boli ste dokonalá dvojica! Ak to nevyšlo vám, nemá zmysel, aby sa o to pokúšal niekto iný."
"Kati, neboli sme dokonalý pár!" snažím sa ovládať, "boli sme pár ako ktorýkoľvek iný. Jednoducho to nevyšlo... to sa stáva."
"Ale..."
"Katie," vzdychnem, "radšej by som o tom nehovorila."
"Jasné.. ja prepáč, neuvedomila som si to...ach, prepáč."
"To je v poriadku... idem na kávu, pridáš sa?"
"Nie, ďakujem, musím ísť. Máme poradu s One Direction o tých produktoch, ktoré majú čoskoro vyjsť na trh."
"Tak fajn," bezmyšlienkovo odpovedám.
Asi o päť sekúnd začína môj mozog naberať obrátky.
"Počkaj chvíľku," dobehnem ju na chodbe.
"Povedala si s One direction?"
"Áno."
"A je tu aj Liam?"
"Jasné, že je, keď sú tu aj ostatní."
"Ale veď nemali odísť? Nemal Liam odísť?"
Neveriacky na ňu vytriešťam oči.
"Rozmysleli si to?"
"Áno."
"Takže...," preglgnem, "Liam je tu."
"Isteže je tu," zasmeje sa, "je hore."
"Prečo...?" odkašlem si lebo sa mi zadŕha hlas, "prečo zostal?"
"Kto vie? Však sú to ich produkty... môžu si robiť čo chcú, či nie? Ale poviem ti.. Liam stojí oboma nohami na zemi."
Zaloví vo vrecku, vytiahne žuvačky a ponúkne ma.
"Bol ku Alexovi po tom prejave naozaj milý."
"Liam si vypočul Alexov prejav o tom, že sme sa rozišli?
"Áno dokonca celý čas stál vedľa neho."
Potrebujem si sadnúť.. Potrebujem premýšľať....
"Diana, si v poriadku?"
Nie, nie som v poriadku...
"Samozrejme... uvidíme sa neskôr."

Takto to nemalo dopadnúť. Liam Payne mal odletieť. Nemal sa dozvedieť, že po našom rozhovore som išla rovno domov a poslala Alexa k vode. Cítim sa ponížená. Bude si myslieť, že som sa s Alexom rozišla kvôli tomu, čo mi povedal vo výťahu. Bude si myslieť, že kvôli nemu. Ale tak to nebolo. Naozaj to nebolo kvôli nemu.
Aspoň nie celkom...
Možno preto...
Nie. Je šialené myslieť si, že Liam prehovoril ostatných aby, tu zostali... že tu Liam zostal preto.... pre niečo spoločné so mnou. Nezmysel. Nechápem prečo som taká nervózna.

"Diana?"
Od ľaku nadskočím a potom sa otočím.
"Liam Payne vás chce vidieť v jeho kancelárii," ozve sa jeho sekretárka.
"Samozrejme," prikývnem a pevne stisnem hrnček s kávou.
Vstupujem do kancelárie, nervy mám napäté...
"Takže," ozve sa, zdvihne hlavu, uprene na mňa hľadí a na tvári má ten neurčitý výraz.
"S Alexom ste sa rozišli."
Žalúdok sa mi chveje a neviem čo povedať.
"Takže," vzdorovito dvíham hlavu, "ste sa rozhodli zostať."
"Áno. Nuž..." Začne si obzerať nechty.
"Napadlo mi, že by sme sa mohli podrobnejšie oboznámiť s európskymi filiálkami, vieš, kvôli našim novým produktom."
Pozrie mi do očí.
"A čo ty?"
Asi chce, aby som sa priznala, že som Alexa poslala k vode kvôli nemu, či nie? Tak toho sa nedočká. Iste nie.
"Rovnaký dôvod..."
Liamove ústa sa zvlnia do úsmevu.
"Rozumiem.... a si v poriadku?"
"Som. Dokonca vychutnávam slobodu človeka bez záväzkov."
Rozhodím rukami.
"Rozumieš. Voľnosť, flexibilita..."
"To je skvelé. Preto hádam... nie som si však istý, či je na to vhodný čas," zarazí sa.
"Viem, že je to pre teba všetko čerstvé," pokračuje opatrne.
"Ale napadlo mi..." Nastane pauza, ktorá sa mi vidí ako večnosť a cítim ako mi srdce buší, akoby chcelo vyskočiť z hrude.
"Či by si prijala pozvanie na večeru."
Pozval ma na večeru. Pozval ma na večeru!
Pery akoby mi zdreveneli.
"Áno," konečne zo seba dostanem.
"Áno, to by bolo skvelé!"
"Výborne!" Chvíľu hľadá slová.
"A čo tak... zajtra večer? Vyhovuje ti to?"
"Zajtra večer. Výborne."
"Zastavím sa po teba. Len mi daj tvoju adresu. O ôsmej?"
"O ôsmej."
Bože môj. Ach, Bože. Pôjdem na večeru s Liamom Payneom. To... to hádam ani nie je pravda.
Ale no tak, nebudem predsa klamať sama sebe. Vedela som, že sa to stane. Len čo som počula, že neodletel. Vedela som to.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama