Enjoy Your Life 22 | 2.řada

19. května 2014 v 0:22 | *market* |  Enjoy Your Life
Title: Enjoy Your Life
By: Baška
Part: 22. │ 2. ŘADA

S Harrym sme zaspali spoločne pritúlení ku sebe. V jeho náruči mi bolo teplo a nemohla som sa na nič sťažovať. V podstate, tú chvíľu mi nič iné nebolo treba.
Začala som sa budiť na nejaký zvuk, netuším, čo to mohlo byť. Otvorila som oči. Harry si spokojne odfukoval. Znova ten buchot za mojim chrbtom. Otočila som hlavu a za oknom niekto stál. Videla som len tmavú osobu. Prvé, čo som urobila, začala kričať, pretože som sa neskutočne zľakla. Harry sa rýchlo prebral a začal sa otáčať okolo seba. Tá postava nám zrazu zakývala.
Prestala som kričať a upokojila som sa. Spoločne s Harrym sme vyšli von. Harry si ešte pretieral rozospaté oči.
"A vám dvom sa čo stalo?" spýtal sa nás starší muž.
"Zabudla som natankovať," šepla som a muž sa rozosmial.
"Ja som Bob." Vystrel k nám ruku a my sme mu ňou potriasli a tiež sme sa predstavili.
"Ak chcete, odtiahnem vám auto do servisu na kraji Londýna," usmial sa na nás.
"To by ste nám naozaj pomohli," usmial sa na neho Harry. Spolu začali montovať veci na odťahovanie a ja som si sadla do auta, ako spolujazdec. Harry si o chvíľu prisadol ku mne, ako šofér.
"Som rád, že to nechávaš na mňa," usmial sa.
"Čo by som pre teba nespravila, že?" zasmiala som sa. Auto sa pohlo a vydali sme sa na cestu.
"Takže kamaráti?" opýtal sa ma.
"Áno," prikývla som.
"Žiadne také kamaráti s výhodami?" usmial sa ešte viac a pozrel sa na mňa. S úsmevom som pokrútila hlavou. Aj keď tej predstave som sa nebránila.
"Harry, nechcem, aby to dopadlo ako minule."
Znova sa vrátil očami na vozovku.
"To nechcem ani ja," povedal jeho chrapľavým hlasom.
Zo servisu sme si zobrali taxík a po auto si mám prísť o dva dni. Taxík nás odviezol pred Liamov dom a my sme vystúpili.
"Čo myslíš, všimli si, že tam nie sme?" opýtal sa ma Harry. Mykla som plecami.
"Uvidíme, ale viem, že si chcem dať horúcu vaňu!" povedala som s úsmevom.
"Môžem ísť s tebou?" opýtal sa Harry a zahryzol si do pery. Hravo som ho buchla do pleca.
"Prestaň," zasmiala som sa a otvorila hlavné dvere. V obývačke boli teraz naozaj všetci, dokonca aj Christian. Všetky ich pohľady sa obrátili na nás. Liam ku mne pribehol a začal ma silno objímať.
"Asi si to všimli," šepol Harry.
"Kde ste preboha boli?!" opýtal sa Liam a prechádzal nás pohľadom.
"Mysleli sme si, že ste sa niekde vybúrali," pribehla ku mne Em a začala ma objímať. Ku Harrymu prišiel Niall a začal ho tľapkať po pleci.
"Trošku sme zapadli na jednej poľnej ceste," zasmial sa Harry.
"Mali sme o vás strašný strach," povedal Liam a pozrel sa mi do očí. "Nikdy by som si neodpustil, keby sa ti niečo stalo a my by sme boli pohádaní," znova si ma pritisol na hruď. Musela som ho objať aj ja.
"Chodila by som ťa strašiť," zažartovala som. Liam sa trocha zasmial.
"Také ani nehovor," šepol a dal mi bozk do vlasov. Potom ku nám prišiel Christian.
"Som rád, že žijete," usmial sa na nás a mňa potľapkal po pleci. "Hlavne ty. Nabudúce si berte mobily. Keďže ste v poriadku, show pokračuje. Ostatní vám povedia ďalšiu úlohu," teraz úsmev nahradil kamenný výraz a on odišiel.
"Dobre, teraz si idem dať horúcu vaňu a potom mi môžete všetko povedať," usmiala som sa na nich a radšej odišla do izby. Teraz som veľmi ani na otázky nemala náladu.
- - -
Horúci kúpeľ mi naozaj padol dobre. Premýšľala som aj nad tou vecou s Harrym. Chcieť som ho chcela stále, o tom nebolo pochýb. Ale neviem, či by som mu verila. Neviem, či by sa naozaj dokázal kvôli mne zmeniť. A po pravde som ani nad tým nechcela rozmýšľať, takže bolo lepšie, že to nechám tak a my budeme priatelia.
Vošla som do svojej izby len v ručníku omotanom okolo tela. Pri okne stál Niall. Trošku som sa zľakla, že tam bol. Otočil hlavu na mňa a usmial sa.
"Ahoj, som rád, že žiješ." Pristúpil k posteli a v ruke sa hral s mobilom. Lenže zrak zo mňa nespúšťal. Až teraz som si uvedomila, že musím vyriešiť túto vec s Niallom. Lenže som netušila ako. Nevedela som, čo mu mám povedať, alebo čo mám spraviť.
"Čo ty tu?" opýtala som sa s úsmevom.
"Chcel by som s tebou hodiť reč," usmial sa.
"Dobre, tak počúvam." Bože, čo mi len chce povedať. Vlastne neviem, či som na túto konverzáciu pripravená. Neviem, ako by som mala reagovať. Čo by som mala povedať. Ale určite sme museli nejako vyriešiť, čo sa medzi nami deje.
Niallovi padol z ruky mobil niekde pod posteľ.
"Ehm, minútku," usmial sa na mňa a zohol sa, aby mobil vydoloval spopod postele.
Zrazu sa prudko otvorili dvere a dnu vbehla Em.
"Chcem počuť všetko!" začala hovoriť nadšene. "Vyspali ste sa znova spolu? Vyznali ste si lásku? Pobozkali ste sa s Haroldom? Hovor čo sa dialo v tom aute!" usmievala sa na mňa a ja som sa ju snažila, zabiť pohľadom.
"Čože?!" zakričal Niall spopod postele a zrazu už stál na nohách.
"No doriti," šepla Em a zakryla si ústa. Niall ma rýchlo prešiel pohľadom.
"Ty si spala s Harrym?" zakričal.
"Ja ti to všetko vysvetlím," šepla som.
"Ehm... Ja vás tu radšej nechám," povedala Em a rýchlo utiekla z izby.
"Počúvam ťa," povedal nasrato Niall.
"Posaď sa, prosím, je to trošku na dlhšie," sadla som si na posteľ a on si sadol vedľa mňa.
Zhlboka som sa nadýchla a začala som mu všetko rozprávať. Od začiatku. Ako to všetko s Harrym začalo a potom prebiehalo, ako som aj potom odišla a kvôli čomu. Porozprávala som mu aj rozhovor v aute.
"Nikto to o nás nevie, okrem Emmy a teraz teba," šepla som nakoniec. Niall sa pozeral do zeme a krútil hlavou. Rukami si po nej prešiel, až si prehrabol vlasy a potom sa postavil.
"Len... potrebujem chvíľku," povedal bez toho, aby sa na mňa pozrel a odišiel z izby.
Z pohľadu Harryho
Sedel som v obývačke spolu s Liamom, Zaynom a Perrie. Pozerali sme telku a rozprávali sa. Zrazu, sa ku nám dole po schodoch dorútil Niall. Všetkých si nás prešiel pohľadom. Potom zastal na mne.
"Ehm, Harry, môžem s tebou hovoriť? O samote... vonku." Bolo počuť, že sa mu trasie hlas.
"Jasné," prikývol som a postavil som sa. Spolu sme vyšli von do Liamovej záhrady. Netušil som, čo odo mňa chce. Niall zastal trochu ďalej, aby nás nikto nevidel a potom otočil pohľad na mňa.
"Ty si chrápal s Theou?!" zakričal zrazu. Prekvapene som sa na neho pozrel.
"Nie... nie..." koktal som. Z kade, by to doriti, vedel?!
"Všetko mi povedala, Harry! Tak, doriti, neklam!" kričal. Ach, bože! Prečo mu to len vravela?
"No, áno, mal som s ňou niečo..."
"Uvedomuješ si, že kvôli tebe odišla?! A ty si ju nijak nezastavil!" prerušil ma.
"A čo som mal..." Nestihol som dopovedať, pretože Niallova päsť narazila do mojej tváre. Bolo to dosť nečakané, takže som padol na zem. Rukou som sa chytil pery, z ktorej mi začala tiecť krv. Posadil som sa do snehu. Niall sa chytil za hlavu a potom mi podal ruku.
"Sorry, brácho, ale najradšej by som ti dal ešte jednu," snažil sa hovoriť pokojne, ale veľmi mu to nešlo. Chytil som ho za ruku a postavil sa. Znova som si prešiel chrbtom ruky po krvavej pere.
"Ako si jej to mohol spraviť?" opýtal sa ma a vyčítavo sa na mňa pozeral. "Prečo si tam ostal s tou štetkou? S ktorou si potom odišiel domov... Ty idiot!! Keby to vtedy viem, tak ťa dobijem hneď!" snažil sa nekričať.
"Ja som si myslel, že šla za tým Christianom, že chce byť s ním..." mykol som plecami.
"Si pekný pako, že si ju nechal odísť, mal si o ňu aspoň trocha bojovať," povedal už pokojnejšie a pozeral sa na mňa.
Naozaj toto nebola téma, ktorú by som chcel riešiť. Ešte k tomu, keď som vedel, že má úplnú pravdu.
"Prečo ti to povedala?" opýtal som sa.
"Bol som u nej v izbe, keď tam vtrhla Emma a pýtala sa jej na podrobnosti s tebou. Nevšimla si ma, pretože som bol pod posteľou," rukou si prehrabol blonďavé vlasy.
"Čo si robil pod jej posteľou?" opýtal som sa a na jazyku som zacítil kovovú príchuť krvi. Oblizol som si pery, aby mi krv viac netiekla. Ešte som si ich pre istotu znova pretrel rukou.
"Padol mi tam mobil..."
"Čo si robil v jej izbe?" premeral som si ho. Žiarlil som? Áno, a to dosť. Síce sme sa dohodli s Theou na kamarátstve, ale aj tak...
"Chcel som prebrať... ju a mňa," pozrel sa na mňa. Nastalo trápne ticho, keď ani jeden nevedel, čo má povedať.
"A ako to medzi vami teda je?" prerušil som ticho. Niall sa chvíľu len na mňa pozeral a potom pokrútil hlavou.
"Myslím, že teraz už nijako," povedal a odkráčal naspäť do domu.
Pozn. autora: Tak túto časť, som asi dva krát prepisovala :D Najprv to bolo veľmi smutné a to som nechcela. Inakšie, už len dve úlohy a máme tu koniec súťaže... čo potom znamená, že za chvíľu tu máme už aj koniec poviedky :) Tešíte sa ? :)
Upozorňujem, že sa to ešte trošku zamotá... Asi 2x. Takže posledné kapitoly nebudú len o humore, ale začnú sa tam pomaličky riešiť veci :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama