Save Her Life- Trailer+ 1- "Dear Friend"

18. ledna 2014 v 14:39 | *market* |  Save Her Life
Title: Save Her Life
By: Ajča
Part: Trailer+1.


Klopkavý zvuk opätkov sa rozlieha po okolí. Neskôr sa k tomuto zvuku pridáva smiech a nadávky. No keď tu človek býva celý jeho zasraný život, zvykne si. Nič iné mi totižto nezostáva. Prehliadam tabuľu s červeným nápisom:

PRECHOD ZAKÁZANÝ !
NEBEZPEČENSTVO PÁDU !

Pokojne vchádzam do podchodu starej budovy, ktorá tu stojí už od roku 1945. Z vrecka vyťahujem najsilnejšie cigarety, aké sa dajú v tejto diere zohnať a následne si jednu vkladám medzi suché pery. Upravujem si strapaté vlasy, rozmazaný make-up a okrúhly výstrih na tričku si poťahujem nahor. Vyfúknem dym a vydám sa k postavám, ktoré sa krčia na rohu podchodu, kde sa nachádzajú zamrežované dvere vedúce do starého supermarketu. Napravím si sukňu a odhadzujem ohorok cigarety na betón.

"Čau Effy. Myslel som, že už nedorazíš po búrlivej noci, ktorú si prežila s Dylanom,"smeje sa Mike a zatvári sa prekvapene, keď sa k jeho smiechu potichu pridám aj ja.



"Drž hubu, Mike a radšej mi podaj prášok. Viem, že ho máš pedantne zabalený v tom tvojom sáčočku,"zaškerím sa a on mi len ukáže prostredník. Sáčok s drogami mi nepodá. Sadám si na schod, rozkračujúc nohy a nedbajúc na to, že všetci čumia na moje nohavičky pod sukňou. Každý ma už nahú videl, takže? Hlasno sa zasmejem nad ich výrazmi a až teraz mi zrak padne na neznámu blondínu sediacu oproti mne. Odlamuje si zo sendviča a s vypúlenými očami od prekvapenia pozerá na mňa. Prehrabnem si vlasy a rozhodnem sa trochu zabaviť.

"Je to tvoja nová kurva, Zayn?"Dievčina sa po mojich slovách zachveje a kútika oka pozrie na Zayna. Ten sa potichu zasmeje a piercing na pere vtiahne do úst. Všetci ľudia, ktorí ho poznajú vedia, že sa tým gestom snaží zakryť pobavenie.

"Neboj sa, Effy to nemyslela nijak zle. Voláva tak všetky Zaynove frajerky..."podotkne Louis a mne sa zdá, akoby to dievča mal nejakým spôsobom rád. Pretočím očami a ďalej nemám v pláne spýtať sa na jej meno.

"Ehm...Effy, toto je Sarah."predstaví nás Zayn,aj keď vidí, že mi je to značne jedno a blondína alias Sarah, mi nesmelo kývne na pozdrav. Ignorujem ju a načiahnem sa po fľaši tequily.

"Kde je Cassie?"spýtam sa predtým, ako si hrdlo fľaše priložím k ústam a poriadne si odpijem. Všetci pokrčia plecami a následne mi Mike vytrháva fľašu z ruky. Zamračím sa na neho, no on sa rozhodne nevšímať si môj chviľkový hnev. Je to tak lepšie, obaja to vieme.

"Zayn, mala by som ísť."Sarah sa postaví a ladným pohybom rúk vytiahne Zayna na nohy. Usmeje sa a dá mu pusu na líce. Pri pohľade na ňu som si istá, že ju do postele ešte nedostal.

"Pôjdem ťa odprevadiť,"taktiež sa usmeje a pozrie jej do očí. Potom pozrie na nás a dodá: "Vidíme sa zajtra v škole."
Trpko sa zasmejem nad slovom škola a postavím sa, aby som ho objala. Nie že by som jeho objatia potrebovala, no chcem nasrať tú naivnú dievčinku, nemo stojacu popri jeho boku. Roztvorí náruč a ja mu do nej následne vpadnem. Zayn je oproti mne vysoký, a tak tvár zaborím do jeho potetovanej hrude. Tentokrát má ruky položené tesne pod mojimi lopatkami, čo ma trochu rozosmeje. Sarah od nás odvracia pohľad a neisto prekračuje z nohy na nohu. Zayn ma pustí a ja si nemôžem odpustiť pusu na líce, ktorú mu v zápätí vlepím. Sarin pohľad plný žiarlivosti za to rozhodne stojí. Zayn sa pousmeje, chytí ju za ruku a zamáva ostatným, čo sedia na zemi.

Cassie
Usmejem sa, keď zrazu zbadám siluetu postavy silne pripomínajúcu Cassie. Roztvorí náruč a ja vtedy viem, že je to určite ona. Pevne ma stisne v objatí a ticho sa zasmeje nad pohľadom, ktorý jej venujem. Cassie je mojou kamarátkou už id detstva a ja naozaj neviem, čo by som bez nej robila. Keby nebolo jej, nemala by som silu ísť ďalej. Iba jej vďačím za to, že ma priviedla sem, za ľuďmi, ktorí neodmysliteľne patria do môjho života. Niall, Zayn, Mike, Cassie, Alexa, Liam, Louis a Dylan sú ako moja rodina. Trávim s nimi každý deň a s ich pomocou prežívam.

"Hey, Effy! Mala by si ísť. Nenarob si doma zbytočné problémy."Cassie ma pohladí po ramene a smutne sa pousmeje. Obe veľmi dobrevieme, že to čo ona práve nazvala domovom, pre mňa domov nie je od doby, čo zomrela mama. Je ťažké žiť na mieste, kde sa ešte pred necelým rokom ozýval otcov a mamin veselý smiech a mamu vídam už len na fotografiách a v mojich snoch. Myslím, že odišla príliš skoro...
Viem však, že Cassie to so mnou myslí dobre a naozaj je jedinou osobou, ktorej by som do rúk dokázala zveriť celý môj život, a tak ju poslúchnem. Pomaly prikývnem a fľašu alkoholu položím na nízky múrik. Pristúpim k Louisovi a obíjmem ho tak, ako aj Mikea. Viem, že Cassie pôjde so mnou, a tak si objatie pre ňu šetrím na neskôr.

"Tak zajtra v škole!"zakričí Louis a ja ešte započujem Mikeove šomranie, že tam azda dorazí viac členov našej partie. Cassie sa pousmeje a berie ma za ruku, trochu si poskakujúc z nohy na nohu.

"Ako vyzerám?"moja otázka ju zaskočí a zastane, aby si ma mohla premerať. Nechápavo pokrúti hlavou a usmeje sa.

"Tak ako vždy, Effy. Neviem prečo ťa to vôbec zaujíma."

"Ja len...ale nič,"taktiež pokrútim hlavou a pokračujem v chôdzi. Prečo som sa jej vlastne spýtala na takú stupidnú otázku? Rukou si prehrabnem vlasy a ešte raz si chrbtom ruky zotriem rozmazanú očnú linku. Vykročím na ulicu, ktorá vedie k môjmu domu a Cassie sa drží celú cestu pri mne. Rozpráva mi o Akexovi, ako ho nepopierateľne ľúbi a aký je dokonca ich vzťah vážny. Teším sa spolu s ňou, pretože ja taký vzťah nikdy mať nebudem a asi ho ani nepotrebujem. Následne sa spýta na Dylana a ja jej odpovedám malým úškrnom. Dylan je milý a práve preto je niečo ako môj najlepší kamarát s výhodami. Cassie si však myslí, že Dylan ma naozaj miluje. Ja naopak dúfam, že sa v tomto mýli.
Zastaneme pred dverami domu, kde bývam spolu s otcom a Cassie ma silno obíjme, ako by ma už nikdy nemala vidieť.

"Pozdrav odo mňa Charlieho,"usmeje sa a zastrčí si prameň ohnivo červených vlasov za ucho. Prikývnem a načiahnem sa po kľučke.

"Vidíme sa v škole,"usmejem sa a vstupujem dovnútra. Posledný raz pozriem na Cassie, ako dvíha ruku v pláne zamávať mi, no nemotorne sa potkne o obrubník cesty a nočnou ulicou sa ozve jej zvoniný smiech. Taktiež sa zasmejem a pohoršene nad ňou pokrútim hlavou predtým, ako za sebou potichu zavriem vchodové dvere. Po tom, čo umrela mama je práve Cassie mojim dôvodom žiť. Naozaj si bez nej nedokážem predstaviť čo i len jeden deň. Neviem, čo bude zajtra, o týždeň, či už o rok. Ale jedno viem isto. Nikdy ju nechcem stratiť.

***



"Nie!"vykríknem a s trhavým nádychom sa prudko posadím. Načahujem sa za malou lampou, ktorá následne osvieti miernym svetlom miesta v okolí mojej postele a nočného stolíka. Opäť sa zo snov stávajú nočné mory a rušia tak môj spánok. Netuším, kedy to prestane. Hovorí sa, že čas je najlepší lekár, no neviem, či je dosť
dobrý pre mňa. Nočné mory sú tu pri mne každú noc, ako tie najvernejšie priateľky...Ako Cassie.
S povzdychom zo seba strhnem perinu a malými krokmi sa presuniem k balkónu, ktorý následne otváram. Chladný vzduch sa mi vryje pod kožu, keď sa opriem o ľadové kovové zábradlie pokryté čerstvo naladaným snehom. Pohľad mi padne na nočné vysvietené mesto St.Louis,ktoré sa nachádza v Amerike, v štáte Missouri a opäť len potichu vzdychnem.
Kam si sa podela, Cassie?Viem, že by si ma tu nenechala samú...vieš predsa, že tu okrem teba nikoho nemám.
Pár slz sa skotúľa po mojej tvári a potláčam výkriky psychickej bolesti, ktorá ma prenasleduje už týždeň a každým dňom sa drali na povrch väčšmi a väčšmi. Trasiem sa od zimy a vzlykäm. Ľutujem sa? Nie, skôr len...smútim za Cassie.
Nikdy nedopustím, aby ktokoľvek videl, aká dokážem byť slabá. Pozriem sa na nočnú oblohu a medzi žiariacimi hviezdami vidím malé blikajúce lietadlá. Zavriem oči a predstavujem si, že som vysoko nad oblakmi, dosť ďaleko od všetkých problémov tu na zemi. Zakloním hlavu a rozpažím ruky. Jemný vánok narazí do môjho tela, čím spôsobí ešte väčší chlad. Pomaly sa zadúšam hlasnými vzlykmi a padám na zem. Ramená sa mi natriasajú pod nápormi plaču a ja poprvý krát cítim príšernú bolesť, ktorá mi zviera srdce. Nádej žiť vyhasína a ja nemám síl vstať zo špinavej zeme a ísť ďalej. Už nevládzem...
Do izby ma dopravia až otcove ruky, ktoré sa opášu okolo tela a zdvyhnú ma na ruky. Jediné, na čo však v záchvate plaču dokážem myslieť, je Cassie.
Ráno sa zobúdzam na buchot, ktorý pochádza z kuchyne. To značí iba o tom, že otec je už hore a ktvopotne sa snaží pripraviť raňajky, no problémom je, že on nevie variť. Pomaly sa posadím a zažmúrim do slnka, ktoré je vysoko na oblohe. Slnečné lúče prenikajú cez škáry zatiahnutých žalúzií na oknách a taktiež cez balkónové dvere. Prihrbím sa a vydýchnem. Najradšej by som navždy ležala v tejto posteli, ako by som mala vstať a
obliecť sa. A navyše, dnes je ten deň...Dnes je ten deň, keď musím povedať posledné zbohom mojej, teraz už mrtvej, najlepšej priateľke. Ak by som ešte mala silu plakať, plakala by som. No z tohto týždňa som až príliž vyčerpaná. Vyhrabem sa z postele a vlasy si zopnem do voľného copu. Naťahujem na seba župan a na nohy zároveň našuchujem papuče. Výjdem z izby a moje kroky smerujú na schodište. Chvíľu len tak stojím opretá o zábradlie a snažím sa priradiť vôňu, ktorá sa nesie z kuchyne, k nejakému druhu potravy. Avšak dlho som do úst nevložila poriadne jedlo, takže hádať, čo máme na raňajky podľa vône mi prichodí zbytočné. Ešte raz vdýchnem vôňu a môj žalúdok zaprotestuje, keď sa v obrannom geste stiahne, pripravený vyvrátiť všetko, čo sa rozhodnem prehltnúť. No tak, Effy...Choď do kuchyne, zvládneš to! Povzbudím sa a stúpim na druhý schod. Zavrzga, čo zrejme započuje aj môj otec, ktorý vzápätí vykukuje z kuchyne. Keď ho zbadám v zástere zo srdiečkami, pousmejem sa.

"Oh, Effy už si vstala? Je len pól dvanástej..."usmeje sa, vediac že zvyčajne cez víkend vstávam o druhej poobede.

"Nemohla som spať."Prikývne a chopí sa slova.

"Pripravil som nám niečo pod zub. Na dnešný deň musíš mať dostatok sily, dievčatko moje,"hrdo ukáže na varechu, ktorú drží v ľavej ruke a ja vôbec nemám to srdce povedať mu, že nemám chuť na jedlo. Vzdychnem a následujem ho do kuchyne.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama