Duben 2013

Dvojčatá 11

30. dubna 2013 v 23:11 | Leya Caslin |  Dvojčatá
-"Hej Annie?" zakričal na mňa Michael cez chodbu a ja som zastala aby som ho pozorovala ako ku mne kráča.
-"Čo je Mikey?" zasmiala som sa.
-"Poď so mnou na ples," povedal, keď sa ku mne dostal.
-"Už som ti raz povedala, že idem sólo, ale keď si ma nájdeš budem len tvoja," zazubila som sa na neho.
-"Toto mi nerob," zvolal.
-"Prepáč srdiečko, ale raz som povedala a tak to aj zostane, aj keby si predo mnou kľačal na kolenách," otočila som sa mu chrbtom a so smiechom som pochodovala na ďalšiu hodinu aj s babami, ktoré sa tiež neudržali.
-"Prečo mu to robíš?" opýtala sa ma sestra, keď sme kráčali na telesnú a rozprávali sme sa o všetkom možnom, aj keď téme strýko Beny, sme sa vyhýbali.
-"Nech si nemyslí, že ma môže vlastniť, alebo že bude mať všetko ako princiatko," pokrčila som plecami, "Alebo ho chcem naučiť, že si ma musí zaslúžiť, čo ja viem," povzdychla som si, nevedela som, prečo to robím, no vedela som, že robím správnu vec.
-"Keď myslíš, no nemala by si to preháňať, inak ti ešte aj utečie," drgla do mňa a ukázala smerom pred nás, kde stál Michael a okolo neho sa vrtela Shelby, roztlieskávačka, ktorá si myslí, že je kráľovnou školy.
-"Hej Michael, pekný úlovok," skríkla som na neho, keďže bol až za šatňami a bez počkania na odpoveď som vošla do šatne.
-"Ty nežiarliš? Ani trochu?" nechápala to, "Ja by som jej skočila do vlasov, kebyže to skúša na mojom priateľovi," nedala sa.
-"Ale jasné, že žiarlim, ani nevieš ako, ale nejak spolu ešte nechodíme, keď si si nevšimla, takže jej tak či tak nemôžem nič urobiť a po druhé, nechcem vyzerať ako nejaká žiarlivka, nech si len chlapec myslí, že musí o mňa bojovať," rozosmiala som sa a začala som sa prezliekať už bez ďalšieho slova.
-"Makaj, neulievaj sa," kričal na mňa Beny, ktorý sa prišiel pozrieť na môj tréning.
-"A kto vraví, že sa ulievam," povedala som mu naštvane a otočila som sa na neho.
-"Vidím na tebe, že už robíš len na 50 percent," povedal mi.
-"Možno to je tými dvoma hodinami, ktoré som tu už strávila, alebo to bude len v mojej hlave, čo povieš?" podvihla som obočie.
-"Fajn, už končíš, len si daj poslednú sériu výkopov, nech má z teba ocko radosť," povedal mi a ja som sa do toho hneď pustila, veď čím skôr to budem mať za sebou, tým skôr to budem mať za sebou.
To isté, ja viem, ale niekedy také veci treba zopakovať, aj keď už len na motiváciu.
-"Konečne," spadla som na zem a oddychovala som.
-"Čo sa deje, nevládzeme?" opýtal sa ma so smiechom a ja som pretočila očami.
-"Neboj sa, ešte by som zvládla jedno kolo," odvrkla som mu, no nejak sa mi nechcelo postaviť na nohy.
-"Vidím," smial sa ďalej no pomohol mi na nohy, "Vidím, že sa o teba tvoj otecko nejak nestaral," povedal mi keď ma sledoval ako som išla ku svojim veciam a nakoniec sa otočil, aby som sa mohla v súkromí prezliecť.
-"Nemal kedy, vojna a tak, nemôže si z nej odísť každé poobedie," povzdychla som si a hodila som si tašku s vecami cez plece.
-"Ja viem, potom mi pomôžeš sa s ním porozprávať?" opýtal sa ma už keď sme sedeli v aute a on ma viezol domov.
-"To je moja priorita hneď ako príde domov," potľapkala som ho po ramene a odišla som domov.

-"Musíme ti vymyslieť kostým," smiala sa moja sestra tri dni pred plesom.
-"Ja viem, ale na to je trošku neskoro," uškrnula som sa.
-"Ty už vieš, za čo pôjdeš?" opýtala sa so zdvihnutým obočím.
-"Ale pravdaže, len potrebujem trochu pomôcť," zazubila som sa a potľapkala moju peňaženku.
-"Tak to musíme hneď vyraziť," hodila na seba bundu a bola pripravená a ja som sa len smiala.
-"Nedočkavá," pokrútila som hlavou ale išla som za ňou aby sme mohli vyraziť nakupovať.
Kúpila som si krátke, čipkované, biele šaty bez ramienok, biely plášť až po zem, krvavočervené kotníkové topánky na vysokom opätku a ešte pár vecí potrebných na dotvorenie kostýmu, čo tvorili aj dva kilá čiernych pierok a biele čipkované prádlo aj s podväzkami.

-"Prosím zrob mi radosť a keď príde, odtiahni ho s vami preč," pozrela som sa na sestru, ktorá sa práve obliekala do svojho kostýmu.
Povedala si, že bude novodobá Mária Antoinetta. Mala svoje vlasy vyčesané do zložitého účesu na vrchu hlavy, kde som jej pripevnila ešte červené kvietky. Na sebe mala bordové korzetové šaty, ktoré mali nadýchanú sukňu končiacu v polke stehien. Z pod šiat jej trčali podväzky, tiež bordovej farby. Na nohách mala čierne črievice na 10 centimetrovom opätku.
-"Neboj sa, nedovolím mu ťa vidieť," žmurkla na mňa a pozerala si ako si posledný prameň kučier ešte viac skučeraviem aby som vyzerala ako anjelik.
Na očiach som mala dymové líčenie s nádychom červenej. Krvavo červený rúž na perách a lak na nechtoch. Obliekla som si svoje čipkované šaty, ktoré mi zapla mamka a dala som si na seba bieli plášť, na ktorom som si zapla spodný gombík a spodok som si priviazala bordovou stužkou na chrbte, ktorú mi musela mamka tiež uviazať, pretože mne zavadzali krídla. Obrovské krídla z čiernych pierok. Vo vlasoch som mala malé rožky, ktoré boli vidno len tak-tak.
-"Idem mami," zavolala som do bytu a vyšla som z bytu.
Nasadla som do auta a bielu masku na tvár s kabelkou som dala na sedadlo spolujazdca a hneď som vyrazila. Zastavila som až pred školou, kde som zaparkovala najbližšie ku škole ako sa dalo a hneď som vystúpila. Meškala som. Veľké hviezdy vždy meškajú nie? Alebo ako sa hovorí, ja nemeškám, to oni prišli skôr. Pri aute som si nasadila masku, ktorá mi zakrývala skoro celú tvár. Mala vykroj na pravej strane od hornej časti ucha cez spodok nosa až po ľavý okraj pier. Od tade už bola celá. Pomocou okna som si ešte upravila vlasy a vyrazila som do školy. Otvorila som hlavný vchod, kde som strčila nejakému chalanovi lístok, ktorý sme si museli zakúpiť skôr a kráčala som ďalej. Prechádzala som pomerne prázdnymi chodbami a čím som bola bližšie ku telocvični, tým bola hudba hlasnejšia. Nevedela som sa dočkať, ako to tam bude vyzerať, ako to bude prebiehať a ako to nakoniec skončí. Som zvedavý človek. Pred vchodom do telocvične stáli dvaja chalani, ktorý hneď ako som sa k nim dostala otvorili obe krídla dverí a predo mnou sa objavila telocvičňa. Aspoň som myslela, že je to telocvičňa, pretože tak vôbec nevyzerala. Zrobila som prvý krok a obzerala som sa ako sa na mňa všetci pozreli. Ešte sa netancovalo, všetci len postávali a obzerali si každého okolo seba. Preto si ma aj všimli, no nebola som dlho na výslní, nie len preto, že sa za mnou znovu otvorili dvere ale aj preto, že som čo najrýchlejšie zdrhla preč. Kráčala som po obvode sály, alebo inak povedané telocvične, čo najviac nenápadne aby som sa dostala ku punču. Dúfajúc, že nie je priostrený alkoholom. Keď som sa tam konečne dostala, v okolí stolu nikto nebol a tak som si v kľude naliala pohár punču a pozorovala som ľudí, ktorí sa pomaly dostávali na pľac a začali nemotorne tancovať. Väčšina to vzdala a tak sa len objímali a pokyvkávali zo strany na stranu.
-"Smiem prosiť?" opýtal sa ma známy hlas a ja som sa uškrnula.
Našiel ma, ale on to na 100% vedieť nemusí.
-"Ale pravdaže," pozmenila som si trochu hlas.
Rodená herečka, ako mi ocko vždy hovoril. Dostali sme sa do stredu parketu a začali sme po ňom pomaly krúžiť. Aspoň mám istotu, že vie tancovať, pretože mňa by kyvkanie z boku na bok moc nebavilo.
-"Ako sa voláš?" opýtal sa ma.
-"Mám viacero mien, každý ma volá inak," povedala som vyhýbavo a usmiala som sa.
-"Prečo mi nechcete povedať Vaše ctené meno, slečna?" nedal sa a začal hrať aj on.
-"Pretože viem, že už sa asi v živote neuvidíme, pane," naklonila som mierne hlavu na bok.
-"Ako to môžete vedieť," pousmial sa.
-"Hovorí to môj rozum pane," pokrčila som plecami.
-"A čo hovorí Vaše srdce?" opýtal sa.
-"To zatiaľ mlčí," povzdychla som si.
-"Tak to ho treba trochu rozhýbať," usmial sa a naklonil sa ku mne.
Chcel ma pobozkať, no ja som tak snadno nedala.
-"Ale pane, to sa nepatrí, chcete aby si o mne všetci mysleli, že som pobehlica?" roztvorila som mierne oči, aj keď neviem, či to cez masku bolo vidno a mierne som od neho odstúpila.
-"Jeden bozk, nikto sa nepozerá," znovu sa priblížil a chcel ma pobozkať.
-"Povedala som, nie," otočila som sa na opätku až sa moje krídla prudko pohli a prevážili ma na stranu.
Kráčala som jedným neurčitým smerom a oproti mne kráčala moja sestrička.
-"Ide to skvele," povedala som jej.
Nedala na sebe nič znať, ako keby sme sa ani nepoznali a pokračovala v ceste za Michaelom. Aspoň myslím, že išla za ním. Usadila som sa ku jednému stolu pre dvoch a zobkala som pečivo, ktoré bolo na ňom položené ako občerstvenie. Podupkávala som nohou do rytmu hudby a pozorovala som ľudí naokolo. Niekto ku mne prišiel, neviem kto to bol. Aspoň pokým neprehovoril.
-"Ahoj, môžem poprosiť jeden tanec?" opýtal sa ma Noe.
-"A nie si zadaný?" pozrela som sa na neho.
-"Ale pravdaže, no svoju nastávajúcu by som nepodvádzal s jej sestrou," povedal len a napriahol ku mne ruku.
Nevedela som, čo na to povedať a tak som ju len priala a nechala som sa dotiahnuť na parket, kde so mnou hneď začal tancovať.
-"Ako vieš kto som?" zamračila som sa na neho.
Znovu netušiac, či to vôbec vidno.
-"Lulu, povedala mi to a neboj sa Michaelovi to nepoviem, je to tvoja a jeho hra, ja do nej nepatrím," povedal mi na to a ja som len pokývala hlavou, že rozumiem.
-"Za koho si prezlečený?" opýtala som sa ho po chvíli ticha.
-"Ochranca všetkých dobrých," zazubil sa.
-"To je milé, ale ochraňoval by si aj mňa?" chcela som vedieť.
-"Ale pravdaže, si predsa z časti anjel," povedal hneď, "Aj keď je tam podiel aj diabla," pokrčil plecami a otočil ma okolo osi.
-"To som veľmi rada, nechcel by si ma zoznámiť s tvojou nastávajúcou?" opýtala som sa ho s úsmevom, keď som si všimla, pri otočke, že sa vrátila na ich miesto pri stole.
-"S radosťou, mladá dáma," pokynul hlavou k ich stolu.
-"Až po Vás," usmiala som sa a kráčala som za ním.
Aspoň mi tvoril koridor.
Dostali sme sa až ku ich stolu, kde bola Lulu samotná.
-"Ahoj miláčik, priviedol som osôbku, s ktorou ťa chcem zoznámiť," usmial sa na ňu Noe a prisadol si k nej.
-"Ahoj som Lucie, alebo skrátene Lulu, ako sa voláš ty?" podala mi ruku.
-"Ahoj, volám sa..." začala som, keď sa k nám pridal aj Michael "Marie," dodala som meno.
-"Teší ma, nechceš si dať punč? Mohli by sme trochu poohovárať," usmiala sa na mňa a ja som prikývla.
Obidve sme sa postavili a nechali chalanov za sebou. Boli sme ticho až sme si boli isté, že nás nesledujú. Počuť by nás nemali. Už len kvôli hlasnej hudbe.
-"Ako to ide?" opýtala sa ma hneď.
-"Super, stále nevie na sto percent kto som. Dúfam, že to nevie ani na tých 70%, ale podozrenie určite má," objasnila som jej môj stav hry.
-"Som zvedavá ako to skončí a počula si, že sa o hodinu bude podávať torta?" povedala mi, keď sme sa dostali ku punču.
Zasmiala som sa.
-"Nie, to myslíš vážne, veď tí čo si prepašovali alkohol, čo nebol problém, tak sa ňou začnú ohadzovať," povedala som jej a krútila pri tom hlavou.
-"Viem si to predstaviť, aspoň bude sranda," zazubila sa a naliala si punč.
-"Uvidíme a ako sa máš zatiaľ ty," opýtala som sa jej a hneď som sa napila.
-"Úžasne, ale mala by som sa vrátiť, aby to Michaelovi nebolo divné," povedala mi, usmiala sa na mňa a odišla naspäť ku stolu.
Ja som zostala pri stole s punčom a ďalej som pozorovala ľudí. Neskôr som sa znovu pobrala ku môjmu stolu a usadila som sa.
-"Nechcela by si si so mnou zatrsať?" prišiel ku mne nejaký chalan v inom stave ako normálne a ja som sa zasmiala.
-"Nie, prepáč, ale nájdi si niekoho na tvojej vlnovej dĺžke. So mnou by si sa nudil," odpinkla som ho preč a ďalej nerušene sedela.
Nechcelo sa mi tancovať s niekým iným ako s Michaelom, no ten sa ani len na mňa nepozrel. Začala som ho sústredene pozorovať a nakoniec sa na mňa pozrel. Oslnivo som sa na neho usmiala cez celú sálu, aj keď netuším, či to bolo tak ďaleko vidno a zakývala som mu. Hneď sa postavil a vybral sa cez stred miestnosti až ku mne.
-"Ahoj, smiem prosiť?" usmial sa na mňa.
-"Keď chceš," pokrčila som plecami, "Síce som chcela počkať na tú tortu, ktorú majú dávať, ale keď sa tak pekne pýtaš," postavila som sa a chytila ho za ruku.
Skončila pesnička keď ku mne prišla dievčina s tanierom a vidličkou v ruke, ktoré mi podávala. S úsmevom som to priala a odkrojila som si kúsok, ktorý som si vložila do úst.
-"Rozdelila by si sa?" opýtal sa ma aj keď pohľadom sledoval kúsok torty, ktorý putoval do mojich úst.
-"No ja neviem," zasmiala som sa a znovu som kúsok odkrojila "Otvoríme hangár letí lietadlo," smiala som sa a šermovala som mu ňou pred tvárou.
-"Aaa," čakal kedy lietadlom pristanem s otvorenými ústami.
-"Šikovný," povedala som mu šušlavým hlasom, ako keby som hovorila s dieťaťom.
-"Ja vždy," ukradol mi vidličku a odkrojil si kúsok torty aby ho mohol zjesť.
-"Hej, to je moja torta," zasmiala som sa a snažila som sa mu vytrhnúť vidličku, no keď ma to prestalo baviť, napadlo ma niečo lepšie "Chcel by si tortičku?" opýtala som sa ho s nevinným úsmevom.
-"Keby som nechcel tak ju nepapám," nepochopil.
-"Tak tu ju máš," zasmiala som sa a tortu som mu rozpľasla na tvári a pekne ju rozotrela.
-"Ty," zavrčal aj keď mu cukalo kútikmi.
-"Ja," pokrčila som plecami a rozbehla som sa preč, lebo sa nebezpečne približoval.
Bežala som ku východu so smiechom na perách. Rýchlo som ich otvorila a bežala som prázdnymi chodbami na najbližšie dievčenské záchody. Bežal za mnou, aj keď sa vôbec neponáhľal. Keby chcel, chytil by ma hneď. Hold topánky na vysokých opätkoch. Vbehla som dnu a snažila som sa držať dvere aby sa nedostal dnu, no on ich otvoril a zahnal ma k pultu s umývadlami a ja som už nemala kde cúvať.
-"To si robiť nemala, vieš o tom?" opýtal sa ma skoro vážne.
Cukali mu kútiky úst.
-"Áno?" vyznelo to skôr ako otázka.
-"Uhm," podišiel úplne ku mne a vysadil ma na ten pult.
-"Nie si náhodou zadaný?" nedalo mi to, keď sa začal približovať.
-"Áno a stále dúfam, že idem bozkávať len a len ju," krásne sa usmial a potom ma pobozkal.

Vždy buď sama sebou! 73

30. dubna 2013 v 15:35 | Leya Caslin |  Vždy buď sama sebou!
-,,Ako si mohla dopustiť, aby sa také niečo stalo?! Máš iba 19 rokov!" mama sedela vedľa postele a rezignovaným hlasom sa so mnou snažila komunikovať.
A ja? Nevedela som reagovať. Mala som pocit, že ak sa pohnem, ak sa čo i len pokúsim prehovoriť, rozkričím sa od radosti a už nikdy neprestanem. Opäť som si predstavila, ako v náručí držím malé zeleno oké bábätko. Malého Harryho. Možno si bude rovnako hrýzť peru a možno bude mať jamky. A možno nie. Možno bude malá Darcy. Možno, možno, možno. Do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia. Priložila som si ruku na bruško a v mysli som sa svojmu drobcovi prihovárala. Ľúbim ťa! I keď tu možno tvoj ocko nebude, nedovolím, aby si ho nepoznala. Budem ti rozprávať o našich výletoch. Budem ti rozprávať o ňom, aby si si vedel predstaviť, aký bol a ako veľmi by ťa miloval. Ako veľmi by miloval nás oboch. Do sĺz šťastia sa primiešali aj slzy smútku a takto spoločne sa preliali cez privreté viečka.
-,,Čo sa deje?!" vyskočila mama zo stoličky a zdesene na mňa hľadela.
-,,Nič," pokrútila som hlavou a potiahla som nosom ,,Som len šťastná. A zároveň mám pocit, že o malú chvíľu umriem od smútku a zúfalstva, čo cítim," pousmiala som sa.
Pozrela som na ňu a v jej očiach som našla to, čo som tak veľmi túžila vidieť. Pochopenie.

A tak šiel život ďalej. Brucho sa mi každou jednou minútou zväčšovalo. Prisahám Bohu, že neklamem. Cítila som, ako sa stvorenie vo mne vyvíja a rastie. Pohlavie chceli vedieť všetci okrem mňa. Chcela som sa nechať prekvapiť.
-,,Ale ja chcem vedieť, čo je to zač! Chcem vedieť, komu budem strýčko!" mrnčal Louis, keď som sa u nich v auguste zastavila na čaj po tom, ako som sa bola prejsť po meste s Laurou a Megan.
-,,Brzdi kovboj," dorazil do izby Liam.
-,,Keď už sme pri tom..." ozval sa spoza sedačky Zaynov hlas.
-,,Chalani, kľud! Teoreticky budete strýkovia všetci. Ale za toho strýka pôjde Louis," pripustila som.
Môj ženatý kamarát sa pyšne rozhliadol, aby dal ostatným najavo, kto je tu pán... teda, strýko.
-,,Ďakujem," objal ma, ako sa len cez moje brucho dalo.
-,,On by to tak chcel," pošepla som mu do ucha.
Len sa smutne pousmial a pozrel sa inam.
-,,Krstná mama?" spýtal sa Liam, keď prešiel do kuchyne, aby pripravil nejakú neskorú večeru.
-,,Alice. Kto iný?" mykla som plecom.
-,,Toto nás mohlo uraziť," ozvala sa El z dverí a za ňou cupitala Dany v náručí s nedopitou kávou zo Starbucksu.
-,,Ešte aj vy do mňa hustite," zasmiala som sa a šla som ich objať.
-,,No čo maminka, ako sa máš?" sadla si oproti mne na barovú stoličku Dany a sŕkala kávu, na ktorú som závistlivo pozerala.
-,,Žijem," mykla som plecom.
-,,To je to najhlavnejšie!" zdôraznila, až som sa na ňu prekvapene pozrela.
Pozerala na mňa, ako... ako... ako mama. Áno, presne ako moja druhá mama. Neustále ma kontrolovala, nosila mi časopisy o materstve a tak. Keďže Dany ale veľa cestovala, striedali sa pri mne Laura, Megan a El s Perrie, ako sa darilo. Všetci ma len obskakovali. Nevravím, že som to občas nezneužila, ale... občas som iba chcela byť sama. No oni sa báli, že by mi preplo a mohla by som si ublížiť. Darmo som im vysvetľovala, že na to, aby som si niečo urobila až príliš milujem to malé čudo vo mne. Neverili mi a radšej ma mali na očiach. Nevadí, časom som si zvykla. Síce som neprestala frflať ako stará babka na trhu, ale zvykla som si.
-,,Ale veď ju nechaj, Dan," podišiel k nej zmierlivo Liam a objal ju okolo pása.
Povzbudivo sa na mňa usmial a žmurkol.
-,,Thanks," naznačila som perami.
Danielle si to našťastie nevšimla.
-,,Kedy idete na turné?" zmenila som tému a dúfala, že sa uchytí natoľko, aby Danielle zabudla, že bola podráždená.
-,,Ideme na 3 týždne do Európy a potom tu budeme, až kým neporodíš," ozval sa Niall.
Prišiel k chladničke, vybral si pizzu a dal ju zohrievať.
-,,Nemôžeme riskovať, že by sa niečo stalo, vieš," vysvetlil mi.
-,,Aby ste sa nezbláznili," prevrátila som očami ,,Som iba tehotná," dodala som.
Iba tehotná. Ako jednoducho to znie, že?
-,,Zveziete ma niekto domov?" spýtala som sa neskôr, keď som už po stýkrát čítala tú istú vetu v časopise.
-,,Idem pre auto," kývol mi Zayn a vyšiel z domu.
-,,Majte sa," húfne som sa lúčila, objímala a bozkávala čo sa dalo.
-,,Ďakujem," usmiala som sa vďačne na Zayna, keď sme vyšli na hlavnú cestu ,,Vieš že by som šla aj sama, ale asi by ma dali do kazajky," zažartovala som.
Zayn sa síce pousmial, no ozval sa dosť vážnym hlasom.
-,,Neber im, alebo lepšie povedané, nám, to za zlé. Už sme prišli o Harryho. Keby sa stane niečo tebe, alebo drobcovi, nemyslím, že by sme sa s tým vyrovnali"
-,,Ja viem, Zayn. Viem to veľmi dobre. Je to už polrok, ako rýchlo to letí, ha?"
-,,Čas sa zdá byť nepodstatný, keď chcem z izby zakričať Harrymu, no potom sa zháčim a srdce mi ide vyskočiť, keď si uvedomím skutočnosť," povedal zlomeným hlasom.
-,,Aj mne chýba. Veľmi, Zayn," pohladila som ho po pleci a druhou rukou som si utrela kotúľajúcu sa kvapku slzy.
-,,Neplač. Bude dobre, uvidíš. Raz bude dobre," dodal akoby už pre seba a zvyšok cesty sme sa viezli v tichu.
-,,Maj sa," zakývala som mu, keď som vystúpila ,,A dík za odvoz," dodala som ešte, no to si to už Zayn fujazdil naspäť.
Pomaličky som vyšla po schodoch ku dverám, z kabelky vybrala kľúče a vošla som do domu. Všade bolo ticho. Alice bola pravdepodobne niekde vonku a mamka, no to je dobrá otázka.
-,,Mami?" zavolala som do domu a potichu som sa prechádzala prázdnym domom.
-,,Tu som," ozvalo sa zo záhrady.
Prekvapene som nasledovala mamin hlas a našla som ju sedieť na hojdačke. Na kolenách mala driemajúcu Loonie a z rádia na stolíku vedľa nej hral Joe Cocker. What becomes of the broken hearted? What becomes?
-,,Tento rok je krásne leto," ozvala sa mamka, lenivo škrabkajúc Loonie pod krkom.
-,,Deje sa niečo?" prisadla som si k nej na sedačku a hľadela som na ňu.
-,,Vôbec nič," usmiala sa na mňa.
Ruku mi položila na bruško a jemne ho pohladila.
-,,Čo by si chcela, aby to bolo?" spýtala sa zamyslene.
-,,Ani neviem," priznala som úprimne ,,Nerozmýšľam nad tým. Jediné, čo mi behá a straší v hlave, je, aby bolo zdravé. Aby netrpelo tým, že nebude mať otca. Aby sa narodilo do milujúcej rodiny. Aby vedelo, že ho milujem celým srdcom a že Harry by ho miloval rovnako" nechala som myšlienky prúdiť von z mojich úst.
Až som bola prekvapená, ako ľahko to ide.
-,,Chcem, aby bolo šťastné. Dúfam, že ho smútok nezasiahne v takej miere, aby s ním urobilo to, čo so mnou. A potom, keď podrastie, mu porozprávam každý detail o Harrym, aby nebolo ukrátené ani len o kúsok jeho ja. Dúfam, že bude mať jeho zelené oči. A dúfam, že bude cítiť tú lásku, ktorú mu budem dávať. Lebo vieš čo? Myslím, že som bola vždy pripravená na to, aby som sa stala matkou. Nie za takýchto okolností, ale predsa len" počula som iba večerný vánok, ktorý sa pohrával s lístkami stromom a vytváral tak zložité tance.
Počula som, ako štebotajú vtáky na plote u susedov a počula som ako Loonie pradie.
-,,Kedy si stihla tak dospieť?" ozvala sa nakoniec mama.
-,,Bolesť mení ľudí," šepla som a reflexívne som si objala bruško.
Ale nedovolím, aby tebe niečo ublížilo, moje malé čudo, prihovorila som sa v duchu brušku.
-,,Ľúbim ťa, Nicole," objala ma mama.
-,,Aj ja ťa ľúbim mami. Ďakujem, že tu pri mne si a podporuješ ma," usmiala som sa a pobozkala som ju na líce.
V ten večer mi na 100% došlo, že v mame budem mať podporu, nech už sa deje čokoľvek. Že ma nesklame a bude tu vždy pri mne.

The Vow 10

29. dubna 2013 v 22:48 | Leya Caslin
Veď včera bol tu. Umyla som sa a išla som dole do kuchyne. Do pohára som si naliala pomarančový džús a sadla si k telke. O niekoľko minút prišla do kuchyne rozcuchaná mamina.
-,,Ahoj zlatko prepáč, že sme včera prišli neskoro, keď si už spala"
-,,To nič mami ja som bola s Niallom" povedala som.
Mama nadvihla obočie.
-,,Ten chalan, ktorého kreslím na výtvarke"
-,,Aha" usmiala sa ,,Chceš raňajky?" spýtala sa mama.
-,,Nie nemám chuť" zmraštila som nos.
-,,Kim, ale musíš niečo jesť" pozrela na mňa prísnym pohľadom.
-,,Nestresuj, veď ja si potom niečo dám" zamračila som sa a odišla som do izby.
Obliekla som sa a do rúk som si vzala dosku v ktorých boli výkresy a ceruzky.
-,,Kim, kam ideš?" spýtala sa mama.
-,,Za Niallom, potrebujem dokresliť ten obraz" povedala som a zabuchla som dvere.
Vyšla som von z domu a o pár domov ďalej býval Niall. Zazvonila som na zvonček a nervózne čakala. Bola som zvedavá kto mi otvorí. Za chvíľu sa dvere otvorili a vo dverách stála milo vyzerajúca teta. Zrejme Niallova mamina.
-,,Dobrý deň, prepáčte, že vyrušujem. Je Niall doma? Ja som jeho kamarátka" povedala som a ona mi skočila do reči.
-,,Voláš sa Kim, však?" usmiala sa.
-,,Áno volám"
-,,Och, Niall nám o tebe dosť hovoril, respektíve stále nám o tebe hovorí. Poď ďalej, zlatko" usmievala sa ,,Môžeš ma volať teta Maura" povedala.
Dom mali veľmi pekne zariadený a pôsobil útulne. V tichu sa jemne ozývali doznievajúce tóny gitary.
-,,Dáš si niečo na pitie? Máme aj koláčik ak si prosíš"
-,,Ďakujem, dám si len čistú vodu" povedala som.
-,,Pači sa. Idem zavolať Nialla"
Sadla som si na sedačku a obzrela som sa po izbe. Na krbe a na stene mali vystavené fotografie. Všimla som si na nich Nialla. Bol veľmi zlatý.
Niall:
Ležal som na posteli a hral som na gitare. Do izby vošla mama.
-,,Prišla ta tvoja Kim" povedala vysmiato.
Hneď som gitaru pustil a celý natešený som išiel za Kim.
-,,Ahoj Kim" objal som ju.
Žiarila ako slniečko, keď ma zbadala.
-,,Ahoj Niall, chcela som..." začala, ale prerušil som ju.
-,,Poď hore, povieš mi to tam" povedal som a vzal som ju za ruku.
Prišli sme do izby a sadli sme si na posteľ.
-,,No chcela som sa spýtať či by si nemal chvíľku čas. Chcela by som dokresliť ten obraz" spýtala sa.
-,,Jasné... mám čas a môžeš začať hneď, teraz len mi povedz, ako sa mám tváriť"
-,,Počkaj... myslela som, že by sme mohli ísť do parku. Mohli by sme skočiť aj do Starbucksu" povedala.
-,,No to znie dobre. Hneď idem, len sa prezlečiem"
-,,Tak ja idem zatiaľ dole" povedala a odišla z izby.
-,,Môžme ísť" povedal som ,,Chceš ísť autom? Môžem zobrať aj gitaru" navrhol som.
-"No dobre, tak ju zober" usmiala sa.
Zbehol som po ňu do izby a mohli sme vyraziť.
-,,Jedno vanilkové a orieškové latté" vypýtali sme si ,,Nechceš ísť ešte do McDonaldu?" dostal som chuť na jedlo.
-,,No ak máš na niečo chuť tak môžme"
Objednal som si dva McChickeny, nugetky, veľké hranolky a veľkú kolu. Pýtal som sa aj Kim či niečo nechce, no jej odpoveď bola, že nie je hladná. So sáčkom v ruke som natešene vzal Kim za ruku a nasadli sme do auta. Auto sme zaparkovali pred parkom. Vystúpili sme z auta, zobral som gitaru a išli sme do parku.

The Vow 9

29. dubna 2013 v 21:39 | Leya Caslin
Snáď ma pravdu, no obávam sa, že to tak nie je, pomyslela som si. Cesta v aute bola tichá. Mala som z toho čo sa stalo v reštaurácii zvláštny pocit a to sa odzrkadlilo na mojej nálade. Bola som z toho dosť nervózna. Niall si to všimol.
-,,Je ti ešte zle? Mám zastaviť?" strachoval sa.
-,,Nie nemusíš, už mi je fajn" pokúsila som sa o úsmev.
-,,Prepáč, nechcel som aby to takto dopadlo. Naozaj mi je to ľúto" zosmutnel.
-,,Niall, veď ty za nič nemôžeš. To ja by som sa ti mala ospravedlňovať" pohladila som ho po tvári.
Pozrel na mňa a venoval mi krásny úsmev.
-,,Si úžasne dievča... ani nevieš, ako ťa mám rád" povedal.
-,,Naozaj? Ešte mi to nikto nikdy nepovedal. Aj ja ťa mam rada"
Zaparkovali sme pred domom. Niall hneď vystúpil z auta a otvoril mi dvere.
-,,Nech sa páči" zasmial sa.
-,,Ó ďakujem" zasmiala som sa.
-,,Bolo mi s tebou dobre a dúfam, že si to viackrát zopakujeme"
-,,Ešte sa nemusíme lúčiť. Mama nie je ešte doma a nechcem byť doma sama. Nešiel by si k nám? Mám doma Oreo keksy" povedala som.
Myslím, že som ho už dlhšie nemusela presviedčať.
-,,No myslím, že sa môžem ešte zdržať" žmurkol.
-,,Tak poď!" odomkla som dvere a vošli sme dnu ,,Cíť sa tu ako doma"
Sadol si na sedačku a ja som nám priniesla pitie a ešte Niallovi sáčok Oreo keksíkov.
-"Chceš si niečo pustiť? Nejaký film?"
-,,To je dobre, nepotrebujem žiaden film. Stačí mi ak budeš ty pri mne" povedal.
A ja už som tam nevydržala len tak sedieť. Hodila som sa mu okolo krku a pevne som ho objala.
-,,Môžem so ľahnúť na tvoje stehná?" zívla som si.
-,,Nech sa páči, sú tvoje"
Hlavu som si položila na jeho stehna. Jemne ma hladil po vlasoch a začal mi spievať pesničku.
-"I need your love,
I need your time,
When everything's wrong,
You make it right,
I feel so high,
I come alive,
I need to be Free with you tonight,
I need your love,
I need your love"
Dospieval a dal mi pusu na líce. Tvár som otočila smerom k nemu a pozrela som mu hlboko do oči. Pomaly sa ku mne nahol a pobozkal ma. V tej chvíli som si ujasnila svoje pocity. Do toho krásneho blonďáka čo je u mňa som sa zaľúbila celým svojím srdcom. Vzala som si jeho ruku a pritisla som si ju na hruď k srdcu. Niall ma ďalej hladil po vlasoch a ja som pomaly zaspávala.
-,,Krásne spievaš. Mal by si ísť do nejakej súťaže"
-,,No ja neviem či na to mám"
-,,Samozrejme že máš" povedala som a stíchli sme.

Ráno ma zobudili lúče slnka. Zobudila som sa v izbe. A kde je Niall?

Impossible 5

29. dubna 2013 v 21:15 | Leya Caslin |  Impossible
A potom sa postavila a takmer doslova som utiekla von. Nezastavila som sa, kým som sa nedostala do Grillu, kde ma už čakali Kyle, Katie a teplá káva. Bez slova som si k nim sadla a odpila si z kávy.
-"Vyzeráš otrasená, zlatko," zapozerala sa mi Katie do tváre.
-"Som otrasená. Neskutočne sa na mňa usmial," posťažovala som sa zničene a zasnene zároveň.
-"Ne... Inak ako sa usmieva na hodine?"
-"Úplne inak. On... Rozžiaril sa. Myslím, že sa mi zatočila hlava a hneď na to som utiekla"
-"Utiekla?"
-"Dúfam, že to nepochopil zle"
-"Šibe ti? Keď si nervózna a otrasená tváriš sa akoby si zjedla niečo kyslé. Určite si myslel, že mu šušeň trčí z nosa," odsekol Kyle chladne.
-"Si nechutný," pokrčila som nosom.
-"Ja si to vždy myslím, keď sa tak zatváriš," škaredo na mňa pozrel.
Usmiala som sa. Milujem jeho realistické myslenie. Nestihla som mu na to nič odpovedať, prišla mi smska. Christian.
"Okamžite domov. Mama sa vrátila"
Ukázala som to tým dvom, na jeden šup dopila kávu, s vedomím, že mi asi bude zle a ponáhľala som sa domov. Moja matka nie je Satan, i keď ju tak môj brat občas volá, no ona bola proste len despotická a absolútne nerodičovská. Mala som 5, keď nám zomrel otec a 10, keď si moja mama začala niečo s nejakým podivným muzikantom, ktorý nemal vlastný dom a neustále cestoval po svete. Odvtedy sme matku videli raz za uhorský rok a aj to sme celý čas strávili modlením sa za jej skorý odchod. Zdržala sa tak maximálne dva dni. Väčšinou prišla vtedy, keď sa pohádala s Maxom, ten herec, alebo Chris urobil nejaký prúšvih. Pred našim domom stál strieborný mercedes, ktorý som ešte nevidela. Nazrela som dnu. Vyzeral čistý a nový. Zhlboka som sa nadýchla a vošla som do domu. Ešte som ani poriadne nepootvorila dvere a počula som mamin prefajčený hlas.
-"...a nemohol by si občas odtiahnuť aj tie skrine a pozametať?" kričala na Chrisa, ktorý mal zase na tvári ten výraz.
Mal ho vždy, keď matka po ňom kričala. Od malička. Bol to ten výraz, keď sa dieťa snaží tváriť pevne a stoicky a pri tom by sa najradšej rozplakalo.
-"Prepáč, mami. To je moja práca. Ja... zabudla som na to," ozvala som sa.
Chris si vydýchol úľavou, potreboval moju oporu.
-"Láskavo, kým odídem, to urobíš," zavrčala.
Nespoznávala som ju. Stále bola vysoká a pevná, ale jej tvár zvráskavela, ostarla o desať rokov a jej oči stvrdli.
-"A to bude kedy?" zamrmlal Chris.
-"Nebuď drzý, bastard," okríkla ho.
Matka neznášala Chrisa. Ku mne sa občas dokázala správať normálne, ale pri Chrisovi dokázala zabíjať. Vždy ho nazývala bastard a mne po jej návšteve trvalo znova týždne, kým som presvedčila Chrisa, že nie je bastard, že je úžasný.
-"Mama, načo si prišla?" spýtala som sa jemne, akože ma to zaujíma len tak.
-"Prišla som len na chvíľu. Max má tu v meste nejakú zákazku. Prišiel ju vybaviť a potom odchádzame do Talianska," prstami prešla hore po skrinke a mne sa uľavilo, keď som si spomenula, že som ju cez víkend utierala.
-"Aha. Dáš si koláč?"
-"Nie, pribrala som," ukázala si na ploché brucho pod priliehavými očami.
Mala som chuť dvihnúť obočie alebo prevrátiť očami, ale zrejme by sa mi ušla buď facka alebo aspoň štipľavé slová.
-"Aha," zopakovala som, lebo som nemala čo iné povedať.
Pozrela som na Christiana. Stál v strede obývačky, zhlboka dýchal a myslím, že bojoval so slzami. Nenávidím túto ženu.
-"Čo máš nové?" pozrela sa na mňa a oprela sa o stôl.
-"Máme nového profesora angličtiny a zase sa zapíšem na dramatický krúžok"
-"Možno raz budem aj pyšnou matkou," znechutene si nás obzrela.
Potom odkráčala do kuchyne a sadla si za stôl. Chris sa chytil mojej ruky a šli sme za ňou.
-"Kde je môj kávovar?"
-"Musel som ho predať," odvetil jej chladne.
-"Nestačia ti peniaze, ktoré ti posielam každý mesiac?" zahučala.
Myklo mnou.
-"Pat potrebovala novú tašku do školy. Stará sa jej roztrhala a ja som nemal z čoho jej to kúpiť"
-"Mal si mi zavolať"
-"Nechcel som ťa otravovať. Dokúpim ho"
-"Tak mi tú sprostú kávu aspoň zalej!"
Dala som zohriať vodu v kanvici a počas absolútneho ticha som jej zaliala kávu.
-"Vďaka" povedala, keď som ju pred ňu položila.
Zazvonil jej telefón. Iba počúvala. Potom zložila.
-"Človek si ani kávu nesmie vypiť," mrmlala si "Idem, deti. Vidíme sa... No veď ja prídem. Majte sa pekne. A ten kávovar tu bude, keď sa vrátim" znepokojene na nás pozrela a odišla.
Christian sa otočil, otvoril bar a nalial si poldeci vodky. A potom znovu. A znovu. Pri štvrtom som mu vzala fľašu a schovala ju späť.
-"Neznášam ju," hlesol.
Pripadal mi zrazu zraniteľný.
-"Ja viem" objala som ho a on mňa späť.
Potrebujeme sa. Inak by sme asi neprežili.

Change is Gonna Come 56

29. dubna 2013 v 19:15 | Leya Caslin
Louis:
Od rána mi bolo zle. Včera ako sme cvičili na koncert, podotýkam, dnešný, mi bolo zle, ale dnes je to ešte horšie. Netuším čo mi je, prečo mi tak je a serie ma to. Aj chalanov. Nie som vôbec vo svojej koži, nedokážem sa s nimi poriadne porozprávať alebo ostať sedieť chvíľu na mieste. Bolo mi proste hrozne. Necítil som nič. Bol som ako bez duše. Ráno raňajky, číže v posledných dňoch iba káva, potom skúšky, rozhovory, koncerty alebo fotenia, niekedy si dám aj obed ak sa podarí a potom znova povinnosti a večer len ľahnúť do postele. Celé dva dni robím to isté. Už som toľko nevracal, cez noc už vôbec. Ale namiesto toho som trpel veľkými návalmi tepla a potil som sa. Vyzeral som ako drogovo závislý. Naozaj. Médiá to našťastie ešte neriešili ani nezbadali. Zakaždým sa podarilo Roseinej mame, Mandy, zo mňa spraviť človeka. Ale chcelo to veľa práce a make-upu. Veľa záležalo ale aj odo mňa. Počas prvého koncertu, ešte v ten deň ako odišla Rose, som musel dva krát odbehnúť na WC. Všetci si mysleli, dokonca aj chalani okrem Harryho, že som šiel vykonať bežnú potrebu. V skutočnosti som bol vyvrátiť to niečo v žalúdku. Ale ako som už povedal, prešlo to. Túto noc som mal večer horúčku.

Ráno som sa zobudil a bol som totálne premočený od potu. Osprchoval som sa studenou vodou a šiel sa naraňajkovať. Kým som si robil kávu, kýchol som si tak strašne, až som si myslel, že som zobudil Harryho a spustil sa mi sopeľ. Len nech nie som chorý!
-,,Dobré ránko," pozdravil sa Harry.
-,,Dobré," povedal som a znova si kýchol.
Potiahol som do seba ešte pár krát, no potom som sa už musel vysmrkať. Cítil som sa naozaj hrozne.
-,,Si chorý?" podišiel ku mne Harry.
-,,Neviem, nie som," rýchlo som povedal a znova sa vysmrkal.
-,,Ukáž!" chytil ma a priložil si svoju ruku na moje čelo ,,Panebože, Louis! Ty úplne horíš!" zhíkol.
-,,Ale hovno!" prešiel som okolo neho.
-,,Louis! Opováž sa vyjsť z izby!"
-,,Sem snáď môžem ísť," povedal som z obývačky.
-,,Myslel som z apartmánu. Nevyjdeš von! Nepôjdeš nikam kým sa nevyliečiš!"
-,,To nemôžem! Nemáš mi čo rozkazovať!"
-,,Záleží mi na tebe! Môžem!"
-,,Dnes ešte odspievam!"
-,,V žiadnom prípade, Louis! Okamžite si choď ľahnúť! O chvíľu som pri tebe. A nechcem počuť žiadne ďalšie výhovorky!" nakričal na mňa.
Poslúchol som ho. Prešiel som k posteli, ľahol som si, prikryl sa a o chvíľu bol pri mne Harry aj s táckou. Sadol si ku mne. Na tácke bola šálka s teplým čajom, nejaké biele tabletky a teplomer.
-,,Strč si to pod pazuchu a toto zapi," podal mi do voľnej ruky tabletku.
Zapil som ju tým teplým čajom. Harry na mňa pozeral a bál sa o mňa. Bolo to na ňom vidno.
-,,Nepozeraj tak na mňa Harry. Neumieram"
-,,Ja viem, ale vyzeráš tak," povedal a vytiahol mi teplomer spod pazuchy ,,No nič!" povedal rázne.
-,,Nemám teplotu?"
-,,Ale čoby! Máš 38,6! Dúfam, že sa ani nepohneš z postele kým neprídeme!" postavil sa.
-,,A kam mám šťať?"
-,,Ježiši, jasné, že na záchod môžeš ísť. Ale opováž sa ísť niekam inam!"
-,,Dobre, oci," zasmial som sa a zakryl sa až po uši.
-,,Spi a lieč sa, Louis," usmial sa a dal mi ešte pusu na čelo.
Rose:
Do obeda som len ležala v posteli a počúvala Hit rádio. Potom som zapla telku a čumela do nej. Do obeda to ubehlo rýchlo, hneď bolo pol jednej. Naobedovala som sa ešte v pyžame, boli to také neskoré raňajky a po obede som zapla počítať a rovno sa prihlásila na Facebook. Po obede okolo pol 3 som sa začala obliekať. Zvolila som niečo tmavšie a príjemné. Čierne úzke nohavice, tričko s dlhými rukávmi, pretože vonku nie je práve najteplejšie. Kto vie, či nebude dnes ešte aj pršať.
Pre istotu som si ešte vzala aj čiapku. Zišla som dole do predsiene, aby som si vybrala boty. Najprv som našla iba tie na podpätku alebo úplne nevhodné na skateboard. Nakoniec som našla úplne vzadu v botníku čierne tenisky. Vtedy niekto zazvonil na zvonček a celým domom sa ozvala melódia. Vykukla som cez kuchynské okno a videla tam nejakého chalana so skateboardom v ruke ako pozerá na dom. Vzala som si rýchlo malú kabelku, ktorú som mala pripravenú na bare a obula si tie tenisky. Otvorila som dvere.
-,,Ahoj," pozdravila som ho.
-,,Ahoj, ideš len takto?" spýtal sa ma.
-,,Ako takto?"
-,,Bez skateu?"
-,,Och, počkaj!" vrátila som sa do domu a vzala si ho spoza dverí.
Vyliezla som von konečne plne vybavená a usmiala sa na neho a podišla až k nemu. Až teraz som si, z takejto blízky, uvedomila ako vyzerá. Bol naozaj pekný. Nečakala som takúto krásu. Mal tunely, ale mal ich vyplnené, preto to vyzeralo ako keby mal náušnice. Vlasy mu zakrývala šiltovka. Mal perfektné pery, musela som ich sledovať. Také plné, pekne vykrojené. Mal na sebe mikinu skupiny Ramones. O nich som v živote nepočula. Ale Alex bol naozaj pekný. Zapáčil sa mi na prvý pohľad.
-,,Tak teda... Alex, teší ma," usmial sa ,,Alexander Gregory Mariette," predstavil sa celým menom a podal mi ruku.
-,,Rosemarie Jane Davidson," usmiala som sa automaticky aj ja a podala mu moju ruku.
-,,Budem ťa volať len Rose, dobre?"
-,,Jasné, tak ma všetci volajú"
-,,A mňa prosím volaj tiež iba Alex. Nenávidím, keď mi niekto hovorí Gregory alebo len Greg. Vôbec sa mi to nepáči"
-,,Ani som ťa tak volať nechcela," usmiala som sa a konečne spustila z ruky skateboard ,,Tak kam ideme?" spýtala som sa.
-,,Najprv pôjdeme okolo môjho domu," upriamil pohľad na cestu napravo odo mňa.
-,,Prečo?"
-,,No aby si ma mohla kedykoľvek navštíviť, keď sa tu budeš cítiť sama a budeš potrebovať oporu," pozrel na mňa.
Niečo vie? Píše sa niečo na nete alebo novinách o mojom vzťahu s Louisom?
-,,A aby si mala pokojné svedomie, keďže ja už viem kde bývaš a pritom si celebrita. Aby si mi verila viac," usmial sa.
-,,Nie som celebrita," protestovala som.
-,,Tak možno nie, ale pozná ťa polovička sveta, určite všetky Directionerky a tak ďalej"
-,,Asi máš pravdu"
-,,Nie asi. Určite"
Nechcela som mu povedať, že mu verím a nemusí to robiť. Práve toto je môj problém. Každému začnem po krátkom čase veriť, namotám sa na neho a začnem ho mať rada. Nechcela som, aby to zneužil, preto som ostala ticho čo sa týka tejto témy.
-,,Môžme ísť?" spýtal sa, čím ma prebral.
Prikývla som a postavila sa na skate. Odrazila som sa na ceste. Šli sme vedľa seba. Bola som vedľa neho na pravej strane, čiže keď sa postavil na skate úplne, bol mi otočený chrbtom.
-,,Ty toho asi moc nenahovoríš, čo?" otočil sa počas jazdy na mňa.
-,,Ale nie. Podľa toho ako kedy. A počas jazdy som už opatrná" spomenula som si na tú nehodu.
Zamrazilo ma a pred očami sa mi objavil Louis.
-,,Máš nepríjemnú skúsenosť?" otočil sa celým telom ku mne.
-,,Bohužiaľ"
-,,Nemám sa v tom rýpať?" spomalil.
-,,Poprosila by som," pozrela som mu do očí a následne na mikinu.
Uhla som nakoniec pohľadom úplne pred seba. Šli sme ešte pár minút.
-,,Stoj"
-,,Prosím?"
-,,Tu bývam," ukázal na dom za mnou.
Otočila som sa. Nebol veľký ani malý. Akurát. Mal len prízemie a bol namaľovaný na oranžovo. Možno skôr broskyňový.
-,,Pekný"
-,,Chceš ísť ďalej?"
-,,Čo tam budem robiť?"
-,,Budeš so mnou?"
-,,Ako chceš," zoskočila som zo skateu a nasledovala Alexa do jeho domu.

Is It Really Love? 16

29. dubna 2013 v 14:30 | Leya Caslin
-"Pššt... neplač už. Som tu. Pri tebe. Nikam nepôjdem" šepkal mi do ucha zatiaľ čo som ležala v jeho náručí a vdychovala jeho vôňu.
Čo to so mnou spravil? Pochopím to vôbec niekedy. Pochopím ako môže robiť so mnou také veci čo i len keď sa ma dotkne.
-"Prosím, naozaj už neplač. Nerád vidím keď si smutná" zodvihol si ma pred seba, tak aby mi mohol utrieť slzy.
Pobozkal ma a mnou prebehol pocit, ktorý som nepoznala. Jedno viem určite. Je to láska. Áno, ľúbim ho.
-"Ľúbim ťa" pošepkala som.
Jeho tvár skamenela, prekvapene pozeral do mojej tváre.
-"Zopakuj to!" zaškeril sa.
-"Ľúbim ťa, stačí?!"
S veľkým úsmevom, aký som u neho ešte nikdy nevidela si ma pomaly ťahal k sebe a prisal sa na moje pery. Ach, bože! Ako je možné že som sa práve do tohto idiota dokázala zaľúbiť.
-"Aj ja teba" povedal so smiechom a rukou mi prechádzal po holom bruchu.
Bol nežný. Pomaly sa so mnou hral a ja som to už nevedela vydržať. Všetko robil tak pomaly a moje vzrušenie sa zväčšovalo. Prevrátila som sa naňho, odhrnula si vlasy a pomaly mu vyzliekla tričko. bozkávala som ho po jeho mierne vyšportovanom hrudníku. Zastonal. Bolo skvelé vedieť čo s ním moje bozky robia.
-"Myslíš, že to zvládneme?!" opýtala som sa, aby som prerušila to ticho.
-"Čo myslíš?"
-"Skrývať náš vzťah, klamať každému?"
-"Myslím, že to zvládneme" usmial sa, tým jeho úsmevom že všetko bude v pohode a pritiahol si ma k sebe.
Ležala som na jeho hrudi a hrala sa s jeho kučierkami. Nemá to rád. Hlavne nie, keď ho niekto za ne ťahá. Rada som sa s nimi hrala. Obtáčala som si ich okolo prstov a on ma s úsmevom sledoval.

O mesiac
-"Zlez okamžite zo mňa!" kričala som.
-"Čo ak nie?!" pevne ma chytil za ruky, tak že som sa pod ním nedokázala pohnúť.
Čo chce spraviť? Vyškerený sa pozeral do mojich očí a pomaly sa približoval k mojej tvári.
-"Čo myslíš, mal by som ťa hneď pobozkať alebo ťa ešte potrápiť?!"
-"Čo myslíš, ako odpoviem?" povedala som ironicky a snažila sa k nemu priblížiť tvárou čo najbližšie.
Odtiahol sa. Do kedy ma chce takto trápiť? Vidím v jeho očiach, že ho to nesmierne baví robiť so mnou také veci.
-"Prosím, pobozkaj ma konečne a rob si so mnou čo chceš" povedala som zúfalo.
Potrebovala som ho cítiť. Cítiť jeho bozky.
-"To sa mi páči" zaškeril sa a konečne po dlhom čase ma pobozkal.
Obmotala som sa okolo neho a užívala si každú sekundu zatiaľ čo ma bozkával. Nejako sa mi podarilo vyzliecť mu tričko a prevziať nad ním kontrolu. Teraz som už sedela ja na ňom a mohla si s ním robiť čo chcem. Myslím, že vycítil čo mám v pláne. Keď to on môže robiť mne, prečo by som aj ja nemohla?! Mala som ho v pláne poriadne vzrušiť a potom nechať tak. Nech trpí za to čo so mnou robil. Vedela som, že ho to naštve. Ale až tak aby sa so mnou nerozprával som netušila. Doslova ma ignoroval. Určite to robí naschvál.
On vie ako ma priviesť do šialenstva. To že sa so mnou nerozprával by som prežila, ale to že sa ma ani nedotkol ma zabíjalo.
-"Ako dlho ma máš v pláne ešte ignorovať?!"
Nič. Ani sa len neobzrel, len uprene pozeral na telku aj keď ho to nudilo. Ako myslí!
-"Musím ti niečo povedať" povedal po dobrých dvoch hodinách čo nevydal zo seba ani slabiku a ani sa ma nedotkol.
Skamenela som. O čom sa chce rozprávať?
-"Deje sa niečo?" spozornela som a posadila sa do jeho lona.
Bol celý napätý. Ruky mal zaťaté v pästiach a ani sa ma nedotkol. Pohladila som ho po tvári, aby sa aspoň trochu uvoľnil. Jeho zelené oči boli v smútku. Prečo je môj blázon smutný?
-"Musíme sa rozísť" vypustil zo seba a oči mu zaplavili slzy.
Nevnímala som že plače. Vnímala som len tú bolesť. V mojom vnútri. Ako keby ma prebodávala. Prečo sa do pekla so mnou nerozišiel už dávno? Prečo teraz? Prečo keď som si uvedomila, že ho milujem. Prečo? Netrápila som sa už dosť? Vstala som od neho a nevedela čo povedať. Potrebovala som sa poriadne nadýchnuť, čerstvého vzduchu, pretože ak to nespravím asi tu hneď omdliem. Vybehla som na balkón a snažila sa pravidelne dýchať. Pršalo. Čo pršalo, lialo ako z krhly. Stála som tam ani nie minútu a už som bola celá premočená. Vrátila som sa dovnútra. Premočená do poslednej nitky a hľadela do jeho uplakanej tváre. Takže to že mi ublížil mu nie je až tak jedno.
-"Vypadni" pošepkala som potichu.
-"Stassie... necháš ma to vysvetliť?"
-"Nepotrebujem tvoje vysvetlenie. Chceš sa so mnou rozísť, to mi stačí. Nepotrebujem vedieť za koho si ma vymenil" takmer som kričala, plakala, vzlykala.
Všetko dohromady. Jediné čo som chcela, bolo cítiť jeho pevné objatie.
-"To si myslíš?"
-"Ja to viem"
-"Fajn" povedal a poriadne zabuchol za sebou dvere.
Počula som ako poriadne drbol do steny a jeho tiché zastonanie. Ani o mňa nezabojoval. Takže mu stále išlo len o sex. Nikdy som pre neho nič neznamenala. Keby áno, nerozišiel by sa so mnou. Myslela som si, že on je ten. Ten pravý. Ale asi niečo ako ten pravý vôbec neexistuje. Pre mňa nie. Plakala som do vankúša. Chcela som umrieť. Zaspať a nikdy sa nezobudiť. Čo by som za to dala, keby som mohla len tak zaspať a vyhnúť sa všetkým ďalším slzám.
Harry:
Čo som to za debila? Ako som jej to mohol spraviť? Nie len jej, ale aj sebe. Nedokážem bez nej byť. Prečo mi vždy musia nakazovať čo mám robiť? Ako vôbec prišli na to, že som s ňou? Takto to nemalo skončiť.

Don't You Want Me? 70

29. dubna 2013 v 14:14 | Leya Caslin |  Don't You Want Me?
Okamžite som spolupracovala a pritiahla sa ešte kúsok bližšie k nemu, až sa nám dotýkali nosy.
-"Za toto," povedal a pobozkal ma.
Ak som niekedy myslela, že pri bozku mám pocit, že lietam nad zemou a okolo búchajú ohňostroje, teraz som mala pocit, že som vo vesmíre a okolo do seba narážajú meteority spôsobujúce obrovskú explóziu. Pomaly mi prechádzal po perách a ja som sa snažila udržať sa na nohách. Rukou som mu zašla do vlasov a dúfala, že sa mi to nesníva, v tom momente mi bolo všetko jedno, všetko bolo nepodstatné.
-"Počuj," začal, keď sme sa od seba odtiahli a ja som si položila hlavu na jeho rameno.
-"Mmm?" opýtala som sa.
-"Čo teraz urobíme? Čo bude s nami ako párom?"
-"Čo chceš, aby sme urobili?" vystrela som sa pozrela na neho.
-"V prvom rade..." znova sa ku mne nahol, aby ma pobozkal.
Keď sme prestali pokračoval:
-"V tom druhom, netuším, chcem byť s tebou, veľa pre mňa znamenáš a to už poriadne dlho," usmieval sa na mňa.
-"Tak sme to vyriešili," opätovala som úsmev.
-"A ešte by som sa chcel niečo opýtať," hovoril.
-"Pýtaj sa," vyzvala som ho.
-"Pôjdeme zajtra na rande?" šibalský úsmev.
-"Noooo ja som mala pôvodne rande s niekým iným, ale dobre, keď tak naliehaš," vyplazila som mu jazyk.
-"Bennettová!!!" smial sa.
-"Prídeš pre mňa?"
-"Aj s kyticou červených ruží, ak chceš," brnkol mi po nose.
-"Okej," cmukla som mu na pery "Len ich nekupuj u nás, pretože doobeda pracujem ja"
-"Pôjdem poobede," mávol rukou "Takže zajtra?"
-"Zajtra," prikývla som.
-"Great, teším sa," stále sa usmieval.
Aj mňa už boleli líca. No úsmev som nemohla zastaviť.
-"Bye," tentoraz som ho pobozkala ja.
-"Vidíme sa," žmurkol na mňa.
Odtiahli sme sa od seba a ja som zamierila k vchodu. Vytiahla som si kľúče z vrecka aby som si odomkla dvere.
-"Nezľakni sa," zaznelo za mnou.
Skoro som umrela.
-"Idiot," vydýchla som.
Iba mi dal hlasnú pusu na líce a bežal preč. Musela som sa smiať. Ruky sa mi totálne klepali. Kľúč som do zámky strčila až na piaty krát a nebolo to tmou. Chôdza po schodoch mi trvala asi trikrát dlhšie ako obyčajne. Asi preto, že som sa zastavovala, oprela o stenu, pozerala do blba a usmievala sa ako totálny imbecil. Myslím, že opisovať, koľko mi trvalo odomknúť dvere od bytu ani nemusím. Skoro som sa zabila o sestrine topánky, ktoré mala položené hneď pred dverami, keď som ich konečne otvorila.
-"Au, sakra!" zanadávala som potichu a položila ich na kraj.
Všetci spali, našťastie, potichu som sa dostala do svojej izby a potom prešla do kúpeľne. Pohľad do zrkadla ma vôbec neprekvapil. Bola som totálne červená, ale bolo na mne vidieť, že som šťastná. Ešte som sa na seba dokonca usmiala viac. Jednoducho, bola som mimo. Vliezla som do vane, rýchlo na seba pustila letnú vodu, aby ma trochu schladila, umyla sa sprchovým gélom, nakoniec sa rozhodla, že si umyjem aj vlasy a vyšla von asi o hodinu a pol. Prečo? Sprchovanie a umývanie vlasov mi zabralo asi pätnásť minút, ale ešte som so zmyslela povytláčať si čierne bodky na nose, kvôli zajtrajšku. Prešla som do izby, zavesila osušku na radiátor a ľahla si do postele, myslela som, že budem unavená, ale únava na mňa vôbec neprichádzala, v mysli som stále bola inde. Nespomínam si, že by existoval chalan, kvôli ktorému som trávila až taký dlhý čas v kúpeľni. No ja mám pocit, že si ho ani nezaslúžim, predtým som chodila s jeho kamarátom, to akoby on bol až druhý na rade. Čo samozrejme nie je, ale dúfam, že on sa tak necíti. Nesmie, pretože to nie je pravda, Harry ma proste oblbol, kebyže nerobí to, čo urobil, určite by som si uvedomila, že s Niallom si rozumiem viac a že sa pri ňom lepšie cítim a Harryho by som brala iba ako kamaráta. Myslím, že bude najlepšie ak mu to poviem, alebo, radšej nie, nezačnem hovoriť niečo také, náhodou by som sa zle vyjadrila a vyšla z toho ako totálna krava. Vlastne by to bol celkovo trapas, len tak začať spomínať čo bolo. Najlepšie bude, keď ostanem ticho, budem sa usmievať, smiať sa na jeho vtipoch a užívať si to, že je v mojej blízkosti a má ma rád, ak teda vôbec má. Preboha Emily, už prestaň!, prikazovala som si. Všetko bude tak ako má byť, budem si život brať tak ako je a čo príde, príde, mala by som už ozaj spať, nech som zajtra čerstvá, veď čo by si pomyslel, kebyže von vyjdem s bledou tvárou a opuchnutými očami s tmavými kruhmi? Rozišiel by sa so mnou, ak by ma videl bez make-upu? Niežeby som ho nosila veľa ,ale... Som krava!

The Huntresses 24

28. dubna 2013 v 20:07 | Leya Caslin |  The Huntresses
Eric na mňa vyvalene pozeral, čo bol presne efekt, ktorý som očakávala.
-"Vieš, v čom je irónia troch sestier?" spýtala som sa ho s úsmevom, kým som kráčala pomaly k nemu.
Bol neskutočne vyklepaný, zbraň som mohla odložiť na miesto do čižmy a prechádzať sa okolo neho.
-"Žiadnu z troch sestier nikdy nechytili. Vlastne, žiadnu z nich ani nikdy neobvinili, dokonca ani z vrážd. A teraz prichádza sľúbená irónia. Clarisse, krutá z nich, ktorá by pre to, aby dosiahla svoje aj vraždila mala vrážd na krku najmenej. Tipneš si, ktorá zavraždila najviac ľudí? Nie je to ťažké, na výber máš len dve mená. Tak kto? Sierra alebo Amber?"
Eric bol však príliš ohromený, aby odpovedal.
-"Nie je s tebou žiadna zábava!" povzdychla som si a prekrútila očami "Fajn, najviac ľudí zabila Amber. Nečakal by si to? Vieš, keď sa zamyslíš, dáva to zmysel. Bola príliš hlúpa. Zľakla sa a bez rozmýšľania strieľala. A dokonca aj bez mierenia! Často netrafila len jedného. Sierra, na druhej strane, trafila vždy, čo chcela. No taktiež vedela trafiť, koho má ako koho nemá zastreliť. Clarisse si ruky nerada špinila. Rada mala na také veci ľudí. Sierra, tá si to užívala. A okrem toho ľuďom nedôverovala, všetko si spravila sama. Amber okamžite vyťahovala zbraň, vlastne nechápem, načo ju vôbec niekedy schovávala. Sierra ju vytiahla málokedy, no vždy v najlepšej a najnečakanejšej chvíli. Ľudia väčšinou ani netušili, že to milé dievčatko, čo v nej vidia môže nejakú zbraň mať. Clarisse, tá zbraň nevyťahovala vôbec. Lúskla prstami a zjavili sa za ňou jej ľudia, ktorí to za ňu vybavili. Ale nemysli si, že to robila preto, že by nevedela strieľať. Clarisse strieľať rozhodne vedela. Bola asi jediný človek, ktorý by sa mohol pokúšať o súťaž so Sierrou a totálne by sa nestrápnil. Len mala rada robenie vecí na efekt," vysvetľovala som mu a sama sa bavila na záhadnosti, ktorú príbehu dodalo rozprávanie o sebe v tretej osobe. Prechádzala som sa okolo neho, občas ho pohladila po pleci a súcitne sa naňho usmiala. Jemne som mu vzala zápästie do ruky, na čo som ho potiahla a známym pohybom mu zbraň vyrazila z ruky. Zostal lapať po dychu, zaskočený tým náhlym prepadnutím a úplne bezbranný. Ja som si zatiaľ prezerala jeho zbraň.
-"Dokonca v nej máš aj náboje," zasmiala som sa pri pohľade na plný zásobník, "No niekto by ťa mal naučiť, ako sa o ňu starať. Občas vyleštiť by nezaškodilo. A možno raz za čas zohnať aj novší model... Táto je po dedkovi?" s úsmevom som sa rozhliadla po miestnosti, no nakoniec som si jeho pištoľ zastrčila do čižmy, špeciálne určenú na takéto prekvapenia.
Stále ma sledoval a nevedel, čo povedať.
-"Takže, čo teraz? Moja ponuka už neplatí, obávam sa. Predsa len, povedala som ti toho naozaj dosť. A neber si to osobne, no celé toto naše pokecávanie ma dosť nudí. Hlavne, keď nie si schopný ani odpovedať. No nič. Tešilo ma, Eric" prešla som k nemu, s ľahkosťou ho kopla zozadu pod kolená, chytila za vlasy a potkla, pri čom som mu hlavu udrela o zem.
Ani nestihol zareagovať a ležal na dlážke. Nehýbal sa. Výborne. Keď sa zobudí, ja už budem preč a ak má rozum, nebude ma hľadať. V celkom dobrej nálade som si zobrala všetky veci z kúpeľne, hodila ich do tašky, potom chytila Erica za nohu a dotiahla do kúpeľne jeho. Jeden zámok preňho nebude taký problém, uškrnula som sa a zamkla ho tam. Čo najrýchlejšie som si pobalila všetky veci zo skrine, oblečenie, čo som kúpila do čo najmenšieho množstva tašiek a naposledy som si pozrela izbu, či som na niečo nezabudla, keď sa otvorili dvere. Shit. S týmto som nerátala. Prečo som s tým nerátala?! Ja krava! Hádam som si nemyslela, že niekto pri zmysloch by za mnou poslal len Erica! Ďalší šiesti chlapi sa vrútili do mojej hotelovej izby a posledný za sebou zamkol. Všetci sa na mňa doširoka usmiali, na čo som sa musela usmiať aj ja. Hoci všetci vyzerali hrozivo, všetci na mňa pozerali pohľadom čo-tu-to-dievčatko-robí? Ani oni nevedeli nič. Rozmýšľala som, odkedy mohlo byť moje meno také dôležité, že ktokoľvek ich poslal, udržiaval ho v tajnosti. Hlavne, keď už som s ničím z tohto nemala nič spoločné. Na okamih som sa zamyslela, či sa im predstaviť alebo nie. No napokon som si meno ako poslednú zálohu nechala na neskôr. Keby som im ho povedala, boli by zrejme v šoku. Takto ma budú podceňovať. A to je jedna z najväčších chýb. Osudová.
-"Čo odo mňa chcete?" spýtala som sa prehnane vysokým hlasom a prešla všetkých pohľadom, "Peniaze mám v kabelke, aj kľúče od auta, vezmite si to, čokoľvek, čo chcete, len mi neubližujte, prosím"
Chlapi sa na seba pozreli so širokým úškrnom na tvárach.
-"Kvôli tomu tu nie sme, no keď tak pekne ponúkaš, bola by škoda to odmietnuť," povedal napokon jeden so slizkým úškrnom.
-"Č...čo teda chcete?"
-"Len malý výlet, ani bolieť to nebude. Len poď pekne s nami"
-"Nie, prosím... Nepoznám vás, nikdy som vás nevidela, určite ste si ma s nikým pomýlili!"
-"O to sa nemusíš báť, zlatko, sme tu rozhodne správne"
-"A...a... kam ma chcete zobrať? Chcete mi ublížiť?" stále som sa vypytovala s hlasom, akoby som sa mala rozplakať.
Ešte chvíľu a bude ma bolieť hrdlo.
-"Kým budeš poslúchať, nič sa ti nestane," povedal mi jeden, ktorý sa ujal funkcie hovorcu a moju prvú otázku odignoroval.
Zdalo sa, že ho táto hra už nebaví, keďže prešiel ku mne a chcel ma chytiť za zápästie.
-"Po...počkaj... je to ďaleká cesta? Mô...môžem si aspoň prezliecť tričko? Prosím! Táto blúzka je naozaj nepohodlná na cestovanie!"
Chlapi sa len rozosmiali.
-"Prosím!" zúfalo som ich žiadala, až sa ten pri mne rozhodol spolupracovať.
-"Kde máš iné tričko?" spýtal sa podozrievavo.
-"V taške, hneď na vrchu," ukázala som na posteľ, kde daná taška ležala a on sám ho odtiaľ vytiahol, opatrnosť nado všetko.
Usmiala som sa a tričko vzala do ruky. On sa ani nepohol.
-"Ehm... nemôžeš sa otočiť?" spýtala som sa ho a nejakým zázrakom sa mi aj podarilo vyzerať červenšie v tvári.
Chlapi sa rozrehotali.
-"Hádam si nemyslíš, že si takéto niečo necháme ujsť," vysmial ma ten najbližšie.
Povzdychla som si a otočila sa im chrbtom. Tričko si položila na posteľ, pričom ma všetci sledovali. Damn! Toto nedopadne dobre. Nemala som na výber a blúzku, ktorú som mala na sebe si vyzliekla, trošku si natiahla chrbát a položila ju na posteľ. Potom som sa zohla po tričko, no rukami som namiesto toho siahla vedľa, za vrch čižiem, ktorý bol kúsok nad kolenami, len kúsok od trička a rýchlo spoza neho vytiahla pištoľ, z každej čižmy jednu. S úškrnom a bez trička som ich na nich namierila.
-"A teraz sa nikto z vás nepohne, inak strieľam! A pre tých, ktorí majú pochybnosti, že som schopná streliť, stačí sa ozvať a ostatní budú mať aspoň priamy dôkaz. A ja si pridám ďalšiu vraždu do zbierky. Niekto, kto chce byť dobrovoľne moja obeť číslo päť? Pekné číslo, nie?! Dobrovoľníci?!" zhúkla som na nich a oni zostali prekvapení, každý z nich na pol ceste k svojej zbrani "No poďme! Cúvame! Padáme! Každý jeden!" okríkla som ich, no žiaden sa nepohol.
Tvrdí chlapci.
-"Nestrelíš," povedal jeden z nich a premeral si ma pohľadom.
-"A to už prečo?"
-"Sme v hoteli plnom ľudí"
-"Myslíš, že sa ich bojím? Ukážem im zbraň a zmiznú z cesty. A teraz zmiznite vy!"
-"Len pokoj"
-"Som pokojná. Len dbám na to, aby som sa vyjadrila dostatočne jasne"
-"Zlož zbrane," s prísnym pohľadom mi povedal jeden.
-"Nie"
-"Toto ti aj tak nepomôže"
-"Mám pocit, že to už pomáha," zasmiala som sa a opäť postupne namierila na tvár každému "Okamžite vypadnite!" zhúkla som znovu.
Vedela som, že ich šiestich naraz nie som schopná nijak zastaviť, tak som len na nich mierila a kričala nech vypadnú, kým to nepochopia aj oni.
-"Ustúp!" okríkla som jedného, ktorý stál najbližšie a necúval spolu s nimi.
Zdalo sa, že on to už pochopil.
-"Ustúp!" znova som naňho zakričala a z celej sily ho kopla do brucha, čo ho donútilo pár krokov cúvnuť, no okamžite sa spamätal a hodil sa na mňa, pričom mi šiel hneď po rukách so zbraňami.
Idiot! Hnusne využil, ako blízko som sa k nemu musela dostať, aby som ho kopla. Ruky mi držal nad hlavou, pričom som cúvala, len aby som sa udržala na nohách. Vedela som, že mám pár sekúnd. Ak ho dovtedy nezneškodním, prídu okamžite ostatní a proti šiestim naraz nemám šancu, zvlášť keď mi ešte tento tu drží ruky. Čo najsilnejšie som ho kolenom kopla do brucha, na čo poriadne nezareagoval, len trochu cúvol, no práve to som potrebovala, konečne stál dosť ďaleko, aby som mohla vystrieť nohu a kopnúť ho. Okamžite sa prehol, pustil mi ruky a spravil pár krokov vzad, no šikovne sa mu podarilo vziať mi jednu z pištolí a teraz ju dvíhal pred seba, namierenú na mňa. Bez rozmýšľania som zdvihla svoju pištoľ a skôr, než to mohol urobiť on som vystrelila. Guľka ho zasiahla do ruky ako mala a on zbraň pustil na zem, na čo som ju zakopla hlboko pod posteľ, kam by sa len blázon skúšal plaziť. Kým by ju niekto z nich dočiahol, bol by dávno mŕtvy. Ledva som sa otočila a ďalší z nich stál priamo za mnou a načahoval sa mi za rukou so zbraňou. Len čo ju chytil, zvrtla som mu ruku, v správnom uhle potlačila a ozvalo sa praskanie. Zlomený lakeť. Nepríjemné. Zbraň mi okamžite pustil, ja som ho ešte kopla do kolena, ktoré sa mohlo po takom údere tiež zlomiť, no človek nikdy nevie a s podkopnutím ho hodila na zem. No to už tu boli zvyšní štyria a jeden ma chytal zozadu. Okamžite mi pištoľ vytrhol z ruky a odsotil ma, keď som sa ho pokúsila kopnúť. Bez váhania som zo zadného vrecka vylovila nôž, ktorý som tam mala pre každý prípad ako zálohu schovaný a hodila ho z celej sily doňho. Hoci som s ním nebola ani z ďaleka taká presná ako s pištoľou, nebolo to až také zlé a s nožom v bruchu sa zrútil na zem. A tým boli traja z nich preč. No rovnako aj všetky moje zbrane. Zvyšní traja konečne pochopili (aj by som im zagratulovala), že možno by bolo múdrejšie ísť na to spoločne, keďže troch naraz asi nezvládnem.
Každý úder či kopanec, ktorý som niekomu uštedrila sa mi vrátil trojnásobne. Krv mi tiekla z rozrazenej pery aj z miesta kdesi nad obočím, cítila som, že ešte jedna do brucha a pekne na nohy im všetkým trom vyvrátim dnešný obed. Z posledných síl som jedného z nich kopla do tváre a on padal dozadu, no zároveň mi ďalší podrazil druhú nohu a ja som padala tiež. Nie dlho, takmer okamžite som hlavou narazila na tvrdý drevený okraj postele a dezorientovane som zostala ležať v pomaly rastúcej kaluži krvi. Vedela som, že to nebolo nič vážne, no zdalo sa, že oni panikária. Spokojne som zavrela oči, čím som ich vydesila ešte viac. Tak vám treba, svine.
Chvíľku sa nedialo nič, no potom som cítila, ako ma ťahajú po dlážke a niekto ma berie na ruky. Trochu som pootvorila oči a jediné, na čo sa mi naskytol pohľad, kým som ich znova zatvorila bola svetlá izba, v ktorej sa krv miešala s lupeňmi ruží rovnakej karmínovo červenej farby.

Someone I Can Love 5

28. dubna 2013 v 19:05 | Leya Caslin |  Someone I Can Love
Zrazu sa zhora ozval hlasný smiech. Urazila som sa a vybehla z domu. Pršalo. Pomaly som kráčala tmavými ulicami Londýna a rozmýšľala načo som tu. Nie tu ako v Londýne, ale všeobecne na Zemi. Nikoho okrem Lucy nemám. V podstate. Tetu a neter dakde za horami a ja som tu sama. S Lucy. Nikdy sa o mňa nikto nezaujímal, tak prečo zrazu Zayn a ostatný áno? Je to len pretvárka? Preto lebo som Niallova sesternica? Aby boli slušný? A má ma vôbec niekto z nich rád? Mal ma vôbec niekto niekedy rád? Odpoveď mi prišla jednoduchá... nie. Moja mama vlastne ani nemala problém ma zbiť do krvi a otec zase žiaden problém ma znásilniť keď som mala sotva 7 rokov a odvtedy to bolo pravidelné. Slzy mi začali stekať po tvári keď som si spomenula na všetky rany, zlomeniny, modriny a smrť Amy. Áno tej Amy. Mojej a Niallovej najlepšej kamarátky, no najhoršie bolo že ju zabila moja mama keď ma chcela chrániť. Tak ma vlastne napadá. Niall a ani jeho rodina sa ma
málokedy zastali v mojej prítomnosti. Mali a majú ma vôbec radi? Kráčala som pomaly po upršanom parku. Zrazu som pred sebou uvidela obraz mami ako do Amy zabodla nôž a ona mi pristála v náručí a prelínalo sa to s obrazom Zayna ako sa bozkáva s iným dievčaťom. Akurát ten druhý obraz bol skutočný. Stáli asi 10 metrov odo mňa a bozkávali sa. Premočená ako myš som sa otočila, ale nohy ma neuniesli a zviezla som sa k zemi. Poriadne som ani nevidela na meter pred seba ale bolo mi to jedno. Po 15 minútach som sa postavila a išla k nim domov. Oni už spali a tak som si potichu pobalila veci. Každému z nich som napísala list na rozlúčku.
"Moja drahá Lucy. Ty si vždy stála pri mne a za to ti navždy ďakujem, ale teraz sa na cestu ďalej vydávam sama. Musím si v hlave usporiadať myšlienky. Som zmätená a neviem ako mám tu ďalej žiť. Navždy budem tvojou dlžníčkou a jedného dňa sa možno opäť stretneme a viem že to už nebude rovnaké ako predtým, ale včera som zistila jednu vec. Ja milujem Zayna a práve preto že som dnes videla ako sa bozkáva s inou odchádzam. Taktiež odchádzam lebo sa mi tu vracajú spomienky na Amy, mamu a oca, týranie a všetky tie veci a strašne to bolí. Zistiť čo vlastne chcem a musím to urobiť teraz keďže čakám malý zázrak, ktorý mi rastie v brušku. Vždy budeme najlepšie kamarátky aspoň z mojej strany. Zbohom Lucy.
Now & Forever...
S láskou Ellia
:))"
"Niall, ty si môj bratranček ktorý ma chránil vždy ak som to od teba chcela. Vždy si mi bol oporou a ja navždy ostanem tvojou hlúpou sesternicou ktorú nikto nemal nikdy rád a možno že ani ty len si to robil kvôli tomu s mojimi rodičmi. Zistiť čo vlastne chcem a musím to urobiť teraz keďže čakám malý zázrak, ktorý mi rastie v brušku. Zaynovi o ňom nepovedz. Bude to tak lepšie pre neho aj pre mňa. Snáď sa jedného dňa opäť stretneme, no viem že to nebude tak skoro, ak to vôbec niekedy bude. Nezabudni na mňa lebo ja na teba nezabudnem.
Zbohom Nialler. Now & Forever...
S láskou Ellia
:))"
"Ahoj kudrnáč. S tebou som si užila poriadne zábavy a teraz odchádzam a už ma dúfajme nikdy neuvidíš. Ver mi že mi budeš veľmi chýbať ty, aj tvoje perverzácke myšlienky, no teraz si musím usporiadať v hlave tie svoje a to sa mi nepodarí dokiaľ vám všetkým budem na blízku. Neviem kam pôjdem ale niekde ďaleko. Dúfam že si nájdeš niekoho skvelého, založíš rodinu a tvoje deti budú perverzné tak ako ty Harry. Zbohom Hazza.
Now & Forever...
S láskou Ellia
:))"
"Ahoj ocko :) Dúfam že pre toto čo práve urobím sa na mňa nenahneváš a stále ma budeš mať rovnako rád, aj keď sa už asi neuvidíme. Prosím ťa len o jedno. Ostaň taký aký si a dávaj na ostatných pozor, nech sa im nič nestane a taktiež nezabudni dávať pozor na seba. Založ si s Danielle rodinu a buďte šťastní a na mňa zabudnite. Prosím. Bude to tak lepšie pre každého, Liam. Odchádzam veľmi ďaleko a pochybujem že ma nájdete a preto ma ani nehľadajte. Zbohom Liam. Now & Forever...
S láskou Ellia
:))"
"Ahoj ty pako a veľký braček v jednom :). Odchádzam od všetkých pretože si musím usporiadať myšlienky a nájsť samú seba. Zistiť čo vlastne chcem a musím to urobiť teraz keďže čakám malý zázrak, ktorý mi rastie v brušku. Zaynovi o ňom nepovedz. Bude to tak lepšie pre neho aj pre mňa. Chcem aby si vedel, že keď to bude chlapec dám mu meno Louis, lebo ty si mi k srdcu prirástol asi najviac, okrem Nialla samozrejme. V mojom srdci budeš navždy ale ty na mňa zabudni. Nehľadaj ma ani sa o to s ostatnými nepokúšajte. Zbohom Louí. Now & Forever...
S láskou Ellia
:))"
"Ahoj :) Pri tebe neviem ako inak začať len tým že si ma sklamal. Začala som ti veriť a ty sa v parku začneš olizovať s inou. No nejdem ti tu teraz nič vyčítať. Týmto listom sa s tebou lúčim. Odchádzam preč. Musím zistiť kto vlastne som a čo od života chcem. Zamilovala som sa do teba a práve preto to tak veľmi bolí, ale ty si mi nedal na výber. Milujem ťa Zayn a toto si budem vyčítať, no zistím že nemám čo ale ľutovať to nebudem. Aspoň teraz to neľutujem. Nehľadaj ma, o to jediné ťa žiadam. Musím odísť lebo nechcem zničiť tebe kariéru a sebe život. Zbohom môj Bad boy :). Now & Forever...
P.S: Milujem ťa a navždy budem

S láskou Ellia
♥♥ :))"
Na každý list mi dopadli slzy. Položila som list každému na vankúš ten jeho, zobrala kufre a navždy opustila dvere tohto domu aj s malým zázrakom v sebe. Odišla som na letisko a pozrela na najbližšie lety. Mojim cieľom sa stalo Rio de Janeiro. Mesto do ktorého mi letí najbližšie lietadlo. O 15 minút. Nastúpila som do lietadla. Zbohom Londýn, láska, rodina, priatelia... Zayn. A lietadlo vzlietlo.

Pretože láska je večná 46 (Prekvapenie!)

28. dubna 2013 v 14:11 | Leya Caslin |  Pretože láska je večná

-"Som domáá," zakričala som.
Zo spálne sa vyrútil víchor, zdvihol ma do náručia a zakrútil sa so mnou.
-"Milujem tú tvoju asistentku! Celé to zariadi. Budúci týždeň idem dva dni pred oslavou preč, takže to tu budeš musieť vydržať bezo mňa," smial sa a objímal ma.
Bol taký nadšený, že ma chytili výčitky svedomia z toho čo sa dialo v kaviarni. Usmiala som sa.
-"Nemalo to byť prekvapenie?" odhrnula som mu z čela zatúlanú kučierku.
-"Nenávidíš prekvapenia," usmial sa širšie "A poznám ťa. Chceš mať všetko pod kontrolou, takže ti to aspoň oznámim, keď to už nebudeš mať pod tými svojimi malými, krásnymi, jemnými ručičkami"
Komicky som sa pozrela na svoje starostlivo pestované ruky, otrčila som mu ich do tváre, zaklipkala očami, zatrepotala prstami a pobozkala som ho na líce. Zasmial sa.
-"Varil si?" nakukla som do kuchyne odkiaľ sa tiahla super vôňa.
-"Hej," obišiel ma a zakryl mi výhľad "Nenakúkaj!"
-"Sorry, ale ideš mi tu vypáliť kuchyňu. Potrebujem si overiť či si ju už neporozbíjal. Chápeš, vieš čo by ma to stálo?" pozrela som na neho akože zhrozene.
Prevrátil očami, dvihol jedno obočie.
-"Zmizni do spálne, prezleč sa, pre mňa za mňa sa chod aj ukrižovať, ale nechaj ma robiť," zaškeril sa.
-"Tak toto bolelo," urazene som sa otočila na odchod.
Zachytil ma, otočil, zaboril si prsty do mojich vlasov a pobozkal ma. Pokúšal sa vyzliecť ma zo šiat, no zastavila som ho.
-"Vyzlečiem sa aj sama" zvodne som na neho pozrela a zmizla som v spálni, kde na mňa doľahli všetky výčitky svedomia.
Ľahostajná pretvárka padla a ja som sa cítila ako hnoj. Ach! Prezliekla som sa do maličkých šortiek, priliehavého trička na ramienka, zopla som si vlasy do gumičky a šla som sa odmaľovať. Šla som na net, aktualizovať svoje profily:
Twitter:
"Bože, ozaj krásny deň! Killing!"
Facebook:
"Bože, čo by som robila bez mojich fanúšikov? Milujem vás! Akurát idem čítať vaše listy!"
A tak som vybrala škatuľu, ktorú mi dnes ráno poslala mama a začala som otvárať listy. Boli krásne. Každý bol niečím emotívny a ja som si poplakala. Smiala som sa sama na sebe a bola som vďačná, že som sa prv šla odmaľovať. Našla som tam aj minimálne 20 bonboniér. Bože, rozdám to. U mňa sa to pokazí. Ale jednu som si otvorila.
-"Tak ty vieš, že varím a ty si otvoríš čokoládu? Že sa nehanbíš!" vošiel JJ s úsmevom a sadol si ku mne.
-"Sorry," zafňukala som, pretože som práve dostala nový záchvat plaču po liste, ktorý som dočítala.
-"Zase pri nich reveš? Bože, človek by si myslel, že si tehotná!" prevrátil očami.
-"Vieš aké sú emotívne?" vybuchla som fňukavo "A tehotenstvo mi ani nespomínaj. Pri pomyslení, že by som mala priviesť malé dieťatko na tento otrasný svet, mi je na tyčku!"
-"Si divná, vieš o tom?"
-"Viem a preto ma tak miluješ," snažila som sa usmiať "Daj si radšej čokoládu a zmizni variť. Tá nálada bude asi kvôli mesiačikom"
-"Ty máš mesiačiky?" vyskočil šokovane.
Placho som prikývla a utrela som si nos.
-"Kriste pane, prečo mi všetky plány padajú?" vzopäl ruky a dvihol hlavu akoby sa modlil.
-"Aké plány?"
-"Romantická večera, potom poriadne prekvapenie a poriadny sex. Otras," zafňukal teraz on.
Rozosmiala som sa. Bože a ako! Zvíjala som sa na posteli.
-"Ach!" postavil sa a šiel preč, no chytila som ho na poslednú chvíľu za tričko a zatiahla som ho k sebe.
-"Nebuď zlý. O pár dní to mám za sebou. Dnes bude len večera a prekvapenie, OK?" ukľudnila som sa.
Neochotne prikývol a pobozkal ma. Priľahol ma a bozkával ma s takou intenzitou, že som si myslela, že si (mi) chce nahradiť dnešnú noc. Zacítila som smrad. Odtisla som ho.
-"Čo to smrdí?"
-"DO RITI!" zahrmel a vybehol.
Znova som sa rozosmiala. Môj malý pako. Všetky listy som zase nahádzala do krabice a odsunula do predsiene. Oprela som sa o kuchynské zárubne dverí a dívala som sa ako sa snaží zachrániť horiace kura. Nešlo mu to. Vzala som pohár vody zo stola a obliala som ho. Hotovo! Spokojne som sa usmiala, no JJ buchol.
-"Zničila si dvojhodinovú prácu, uvedomuješ si to?" zahrmel.
Ohromená som na neho pozrela.
-"Prepáč," okamžite sa ospravedlnil.
-"Neskúšaj to viac," sykla som.
Zvrtla som sa a on sa ma snažil zachytiť, no vyšmykla som sa mu a za sebou som už len počula rozhorčené vzdychanie, hundranie a buchot. Zapípala mi SMS. Pozrela som na display. Justin. Nemám na teba náladu, pomyslela som si a nechala som SMS neotvorenú. Ľahla som si na posteľ a zatvorila oči v úmysle utriediť si myšlienky. Počula som okolo seba šuchot, myslela som si, že to je len prievan, no keď som začula ťukanie môjho mobilu a zhíknutie, otvorila som oči.

Stole My Heart - Epilóg

28. dubna 2013 v 13:24 | Leya Caslin |  Stole My Heart
Sara:
Už sú to dva roky. Celé dva roky od chvíle, kedy som to so Zaynom riskla. Odvtedy sme stále spolu. Aj keď, tak ako v každom vzťahu, ktorý trvá niekoľko mesiacov, aj my sme prekonali niekoľko veľkých hádok. A nie malých. Niekoľko krát to vyzeralo už aj na rozchod, ale našťastie sme to ustáli. Nie sme ani dokonalý pár. Sme ako každý iný. Aj keď nás prezentujú v každom článku ako jeden z najdokonalejších, najkrajších párov v Anglicku, medzi ktoré patria aj Liam s Danielle a Louis s Eleanor, zďaleka to tak nie je. Keď už spomínam baby, tiež sa s nimi už poznám. Zayn ma s nimi zoznámil postupne a s chalanmi naraz. A s Perrie sa vídame stále. Je to možno divné, ale nemám voči nej averziu a môžem ju aj cítiť. Všetko sme si totiž vysvetlili a nie je dôvod sa nenávidieť. Medzi directionerkami sa po pár mesiacoch nášho oficiálne potvrdeného vzťahu, keď nie po pár týždňoch, uchytilo ustálené meno, ktorým nás volajú. Tak ako je Diam a Elounor a prednedávnom aj Haylor, my sme Zayra. Páči sa mi to. Média sa o nás dozvedeli oficiálne až po troch mesiacoch po tej mojej výstave, ktorá dopadla inak veľmi dobre. Dva obrazy sa dokonca predali. Zarobené som si ušetrila a mojich rodičov to celé tiež tešilo. Prvý krát som mala pocit, že ma podporujú. Celé tie tri mesiace sa len špekulovalo, či sme spolu alebo nie. Kto som vedeli už za týždeň, približne. Mali ma dokonalo oskenovanú. Vedeli kde som sa narodila, v ktorej pôrodnici. Vedeli kedy som chorá, pretože pri mne vždy Zayn bol. Aj tak si všetci mysleli, že sme spolu. Bývali sme totiž spolu. Nie hneď, ale po výlete do Londýna, ktorý sa nakoniec ukázal ako výborný, som sa s našimi vrátila domov po troch dňoch a tam sme preberali všetky možné riešenia ako byť so Zaynom častejšie. Nezdalo sa nám ani jedno. Až potom Zayn zavolal na Skype, ako vždy, s úžasnou novinou. Nadával si, že prečo ho to skôr nenapadlo. Vraj si dávnejšie kúpil dom, v ktorom sa ale moc dlho neohrial a znova býval s chalanmi. Prišiel s otázkou, či sa k nemu nenasťahujem. Všetci sme to prehodnocovali. Teda iba moji rodičia. Zayna si veľmi obľúbili. Z mojej strany ale nebolo nad čím rozmýšľať. Idem, určite! Potom ma Zayn poslal preč za dvere a keď ma pustili dovnútra, naši mi oznámili, že môžem. Stále netuším čo im povedal. Ale bola som rada. Tešila som sa ako malá. Krátko na to som sa sťahovala do Londýna do jeho domu.
A tak je to vlastne až doteraz. Momentálne majú niekoľko mesiacov voľno. Ak má voľno, tak ako teraz, cestuje so mnou po iných krajinách, alebo iba do iných miest, kam chodím fotiť. Nezarábam si tým až tak strašne veľa, preto mám aj prácu mimo toho normálnu, no mne to stačí. Robím to, čo som vždy robiť chcela a som šťastná. Zo začiatku mi pomáhal s financiami Zayn a potom som si to začala riadiť sama s platom, ktorý si odkladám z práce. A ešte je tu jedna vec, ktorú by som asi mala spomenúť. Chalani boli pred pár mesiacmi v Ghane a po návrate mi to všetko porozprával, ako sa tam mal, jeho pocity z tej krajiny aj to, ako mu bolo ľúto tých detí. Začal nad tým nahlas rozmýšľať, že sa mu to nepáči a postupne sa dostal k detským domovom. Povedal, že nechápe ako tam niekto môže dať len tak svoje dieťa. Len tak ho odhodiť. Vtedy mi navrhol niečo, čo ma zaskočilo. Či si neadoptujeme jedno z tých detí. Ešte také malé bábätko. Chce, aby dostalo lepšiu šancu na život, než v deckom domove. Zaskočilo ma to ale za pár dní som mu povedala, prečo nie. Na druhý deň sme sa išli na nejaké detičky pozrieť. Sama som si myslela, že snívam, že to naozaj robím. A potom, pri podpísaní preberacích papierov, alebo ako to povedať, že si to dieťa berieme do starostlivosti, som si myslela, že blúznim. Nikdy v živote by ma nenapadlo, že to spravíme. Vzali sme si dievčatko. Ešte nemala vybrané ani meno, nepochopím ten ich systém. Dala som jej meno Abygail. Hrozne sa mi to meno páči. Mala iba niekoľko týždňov, preto sme si ju vybrali. Mama nám s ňou pomáha, ako inak. Vôbec nebola proti, čo ma hrozne tešilo.
-,,Sara, mohla by si sem na chvíľu ísť?" zavolal na mňa Zayn z jej detskej izbičky.
-,,Potrebuješ pomôcť?" spýtala som sa.
-,,Mohla by si ju na chvíľu podržať? Niečo som si spomenul, hneď prídem," podal mi ju na ruky.
Chvíľu som sa s ňou rozprávala a potom sa vo dverách už objavil Zayn. Ruky mal za chrbtom.
-,,Čo tam máš?" pousmiala som sa.
-,,Prekvapenie. Už dlhšie som na tom pracoval. Vo voľnom čase," usmial sa a pozrel na mňa.
Vytiahol spoza chrbta výkres, na ktorom bol niekto nakreslený. To...
-,,To som ja?" položila som Abygeil do postieľky, načo sa hneď rozplakala, ale ja som obdivovala Zaynovu kresbu.
-,,Presne tak," usmial sa.
-,,Bože Zayn... to je..."
-,,Nádherné?" zasmial sa.
-,,A ja som si myslela, že už taký narcis nie si," zasmiala som sa aj ja.
-,,Bol som, som a navždy aj budem," vlepil mi pusu na líce.

Heart Attack 10

28. dubna 2013 v 0:29 | Leya Caslin
-,,Tak ideme ku mne. Možno bude doma aj teta" povedal som a naštartoval som motor.
O necelých 15 minút sme boli pred domom.
-,,Harry a nebude tvojej tete vadiť, že idem k vám? Ešte takto neskoro?" obávala sa.
-,,Nie... Teta Dee je úplne v pohode. Občas mi príde, ako keby bola v mojich rokoch" zachechtal som sa.
Vytiahol som si kľúče z vačku a kľúčik som vopchal do dierky.
-,,Je zamknuté, takže nie je doma. Zrejme išla s priateľom von" skonštatoval som, keď som odomkol dvere ,,Cíť sa ako doma. Nechceš niečo na pitie?" spýtal som sa.
-,,Dám si to čo ty... a Harry, kde máte vecko?" spýtala sa.
-,,Hore, prvé dvere naľavo" ukázal som prstom smerom na schody.
Amy odišla na vecko a ja som zatiaľ zapol notebook v izbe. Chalani boli online.
-,,Harry to si ty na tých fotkách čo sú na chodoch?" prišla za mnou do izby.
-,,Heh som aj so sestrou" zasmial som sa pri pomyslení na tu fotku.
-,,Jéé jaky si bol zlatučký" sadla si na posteľ.
Ľahli sme si na brucho a zavolali chalanom. Hneď to zdvihli.
-,,Čauko Harry, ako sa máš?" ozval sa Zayn.
-,,Ja super a čo vy?"
-,,Chýbaš nám, ale inak fajn" povedal Zayn.
-,,Oh to je milé" povedala Amy, ktorú ešte stále nesnímala kamera.
-,,A kde sú ostatný?" spýtal som sa.
-,,Vieš čo ani neviem, niekde behajú po dome. Počkaj zavolám ich" povedal a zakričal: ,,Chalani, Harry je tu!"
Za chvíľu sa ozvali chlapské hlasy.
-,,Ahoj Harry" zborovo pozdravili.
Amy:
Na obrazovke sa zjavilo päť chalanov. A nie len tak obyčajných. Každý bol niečím zaujímavý.
-,,Chalani chcem vám predstaviť Amy" povedal.
-,,Čo?!"
-"Kde je?"
-"Už si ju našiel?"
-"No už nám ju ukáž Harry" prekrikovali sa.
Harry na mňa natočil kameru a už ma bolo vidno.
-,,A...ahojte chalani" zakývala som do kamery.
-,,Ahooj, tak to o tebe nám Harry toľko hovoril" povedal krátko vlasý chalan.
Pozrela som na Harryho, ktorý bol jemne zapýrený.
-,,No ani sa mi nečudujem. Veď je to poriadny kus baby!" zalichotil mi tmavovlasí chalan so zdvihnutou ofinkou.
-,,Dobre, dobre chalani. Tak toto je Amy" povedal Harry a potom sa mi každý z nich sám predstavil.
Harry nepreháňal, keď povedal, že si ich obľúbim.
-,,Inak chalani, nechceli by ste sem prísť?" spýtal sa ich Harry.
-,,No... to znie ako celkom dobrý nápad, nie chalani?" spýtal sa Niall ostatných a nacápal si do úst hrsť nejakých chrumiek.
-,,Tak teda povieme to Paulovi a zarezervujeme si letenky" povedal Liam.
-,,Ak sa bude dať možno už zajtra sa vidíme" šibalský sa usmial Louis.
Chvíľu sme ešte kecali a potom sme to ukončili. O niekoľko minút prišla Harryho teta. Vyzerala milo.
-,,Ahoj Harry, kohože to tu máš?" usmievala sa.
-,,Dobrý, ja som Amy" vystrela som ruku.

Impossible 4

28. dubna 2013 v 0:17 | Leya Caslin |  Impossible

Po týždni
-"Si si istá, že už ti nič nie je?" pýtal sa ma môj brat dnes už asi desiatykrát.
-"Chris, bola som doma celý týždeň. Som zdravá. Podaj mi, prosím, desiatu"
Podal mi môj sáčok s desiatou a divne na mňa pozeral. Strávila som 4 dni v horúčkach a opúšťaní sa a takmer som skončila na pohotovosti, takže mal Chris strach. Bol prvýkrát vystavený reálnej pointe: Mám sestru a musím sa o ňu starať, inak zahynie. Každú polhodinu mi z práce volával, posielal mi po kolegoch polievky z reštaurácie, v ktorej robí ako kuchár a neustále sa o mňa staral. Obdivovala som ho. Ja by som zrejme od neho utiekla.
-"Volaj mi keby niečo. Alebo nech mi volá Kyle," podával mi sveter.
Podišla som k nemu a objala ho okolo krku.
-"Prežijem. Zlá burina nevyhynie. Prosím ťa, skús sa nepopáliť pri varení, kým sa budeš o mňa strachovať. Už mi nič nie je"
Jemne ma odsotil a hodil do mňa moju tašku.
-"Vypadni už," odsekol.
-"Mám ťe ráda, vííš to, že jo?"
-"A von!" vykázal ma prstom.
S úsmevom som odkráčala z domu. Po ulici sa tmolili len babky z okolitých domov. Koľko je hodín? Bývalo to tu vždy plné študentov. Vytiahla som si z bočného vrecka na taške mobil a pozrela na hodinky. Meškám! Už desať minút. Vykročila som sa rozhodným a rýchlym krokom do školy. Kým som tam prišla, meškala som 20 minút. Zapísala som sa na vrátnici a utekala som do triedy. Bez zaklopania som vtrhla dnu. Už tam stál. On.
-"Slečna Crossová, už som si myslel, že neprídete," pozrel na mňa prísne.
-"Prepáčte, už sa to viac nestane," sklonila som hlavu a ponáhľala som sa na svoje miesto.
Katie mi poslala chabý úsmev a Kyle mi zakýval. Ostatní mi len kývli hlavou.
-"Čo mi ušlo?" šepla som Katie, no odpovedal mi profesor:
-"Dnes ešte nič. Prišiel som tesne pred vami, no mal by som vám dať toto" na stôl mi hodil leták.
Prečítala som si ho.
-"Nie!" vykríkla som "Nemôžete učiť dramatický krúžok"
Nadvihol obočie, od všadiaľ bol počuť chechot. Bomba. Naozaj. Takže nielenže strávim s týmto bohom doučká, ale aj dramatický krúžok. Bez jeho odporúčaní sa nedostanem na výšku.
-"Prepáčte mi to. Nechala som sa uniesť"
-"Stretneme sa po škole, Patricia"
-"Nie, prosím!"
-"Nepýtal som sa," odvrkol, obrátil sa k tabuli.
Ostatok hodiny rozdával zoznam povinnej literatúry a ukazoval nám fotky autorov tých kníh.
Sedela som sama v jeho triede a rozmýšľala som, či sa na to nevykašlem. Meškal už skoro 15 minút. Alebo ma možno len trestá za to ráno. Práve, keď som si snažila vybrať spomedzi zubov mäso z obeda, vošiel dnu. Vyzeral akoby si ma nevšimol. Ani bu, ani mu.
-"Dobrý," prehodila som ledabolo.
Pozrel na mňa, prestal sa hrabať v svojej aktovke, sadol si za katedru a díval sa na mňa. Dvihla som obočie. Čím dlhšie na mňa civel, tým menej som dokázala sústrediť na niečo iné ako na tie jeho úžasné oči. Dokonca som sa pristihla ako rozmýšľam nad tým, aké môžu byť jeho oči zblízka.
-"Takže žiadne ospravedlnenie?" zrazu sa spýtal a po tom dlhom, trápnom ticho to znelo ako výkrik.
-"Za čo?"
-"Za to ráno. Snažili ste sa pokoriť moju autoritu"
-"To nie je pravda!" ohradila som sa dotknuto.
-"Tak potom mi povedzte, prečo by som nemohol učiť dramatický krúžok?"
Pravdaže som mu nemohla povedať pravdivý dôvod. Nemohla som mu povedať, že keď sa na mňa díva, neviem sa na nič sústrediť a ešte stále cítim na čele dotyk jeho dlane spred týždňa. Nemohla som mu povedať, že počas horúčok som mala halucinácie, v ktorých mal hlavnú rolu.
-"Proste... Si tam neviem predstaviť nikoho iného okrem pána Johnsona. Vypadlo mi to. Mala som ho rada"
-"Ste si istá?"
Prikývla som. Rozmýšľala som, či je vidno, že klamem. Mala by som mať výčitky svedomia, ale toto je klamstvo, ktoré by sa malo automaticky odpustiť. Chráni ľudské životy pred hanbou. Ešte chvíľu ma pozoroval a potom sa nahol pod stôl a vybral učebnice. Vstal a prešiel ku mne. Hodil mi ich na stôl.
-"Štyri?" hlesla som.
-"Bohužiaľ"
-"No OK. Hmm... A kedy budú bývať doučká?"
-"Utorky a štvrtky poobede"
-"A dramatický?"
-"Streda"
-"Len?"
-"Ak chcete môžete mať aj navyše hodiny"
-"Sama?"
Pokrčil ramenami. To nie. To by som nezvládla.
-"Uvidíme. Potrebujem kredity a dobré odporúčania"
-"Chystáte sa na výšku?"
-"Rada by som," pousmiala som sa.
-"Odbor?"
-"Dramatické umenie"
Zaklipkal očami.
-"Herečka?"
-"Vrúcne dúfam"
Stisol pery a prikývol. Bol tak blízko, že som cítila jeho vôňu. Voňal ako mäta. Dýchala som ústami, inak by som na neho skočila. Usmiala som sa.
-"Takže... Už môžem odísť?"
-"Samozrejme" povedal mi.
A vyčaril úsmev. Asi sa mi zakrútila hlava. Ale prežila som.

My Batman 11

27. dubna 2013 v 17:19 | Leya Caslin
Liam:
-,,Tak mami, toto je Megina mamina" stíšil som hlas, pretože som nepoznal jej meno.
-,,Teší ma, som Miriam... a toto je Tomm, môj syn"
-,,Aj mňa teší... ja som Karen Paynová" podali si ruky.
-,,Tak, keď už sa poznáte, poďme si sadnúť k stolu, spravili sme vynikajúci obed!"
-,,Hneď Liamko, len si opláchnem ruky" mama aj s ostatnými si išla umyť ruky a potom prišli k stolu ,,Liam a čo sa ti stalo s nohou?" spýtala sa ma mama.
-,,Vyvrtol som si členok" vyškeril som sa.
-,,Šikovný. Je super, že si si našiel kamarátku, ktorá býva hneď vedľa teba" povedala, keď nás sledovala pri nakladaní jedla na taniere.
Celý čas sme sa na seba usmievali a škerili.
-,,Som rád, že sa sem prisťahovali" pozrel som na Megan.
-,,Naložíš aj ostatným? Idem pre víno a kofolu pre Tomma"
-,,Jasné, choď, ja to urobím" povedal som.
-"Vyzerá to, že si veľmi dobre rozumiete" usmiala sa mama.
-,,Meg je skvelé dievča"
Všimol som si pohľady mojej mami a Miriam.
-,,Už som tu, ale otvorenie fľaše nechám na teba" zachichotala sa.
Tak sme si zase vymenili práce. Každému dala tanier s polievkou a ja som nalial do pohára víno.
-,,Vonia to vynikajúco" skonštatovala mama.
V tichosti sme začali jesť polievku, zdá sa, že všetkým chutila. Moja mama sa rozprávala s Miriam a ja som sledoval Meg. Po polievke sme si dali kura. Špinavé riady som s Meg odložil do umývačky a sadli sme si na terasu.
-,,Čo tvoja noha?" spýtala sa Meg a v ruke držala liečivé mastičky.
-,,Stále bolí, no nie až tak a opuch sa už stratil"
-,,Dúfam, že sa ti čím skôr zotaví" povedala a stiahla mi z nej ponožku ,,No už to vyzerá lepšie, no bolieť to bude ešte dlho" na nohu mi natrela masť a obviazala mi nohu obväzom.
-,,Liam? Aha tu ste" nakukla na terasu moja mama ,,Ako je na tom ta tvoja noha?" spýtala sa.
-,,Stále bolí, no už je to o niečo lepšie" usmial som sa.
-,,Dávaj na seba pozor. Ja už pôjdem, vďaka za skvelý obed a rada som ťa spoznala Meg... dúfam, že to raz zopakujeme" usmiala sa a pohladila Meg.
-,,Aj ja som vás rada spoznala" povedala Meg.
Postavili sme sa a išli sme odprevadiť moju mamu.
-,,Miriam vieš kde bývame, tak sa hocikedy zastav na kávu" povedala mama Meginej mame.
-,,Jasné, zastavím"

Life Goes On 12

27. dubna 2013 v 17:06 | Leya Caslin |  Life Goes On
-"Dobre, takže Niall, Louis a Zayn pôjdu spolu s Tarou a ja, Liam a Harry s Jess. O jednej sa stretneme tu," povedala som, keď sme všetci stáli nastúpení vonku.
Bolo skoro ráno a chalani si unavene pretierali ospalé tváre. Jess z nadácie nás zaviedla do centra, kde už o takomto čase boli deti, ktoré nechodili do školy. S krikom sa k nám rozbehli a vrhli sa nám okolo kolien. V sprievode podobnom tomu včerajšiemu sme sa pohybovali po najrušnejšej ulici. Ľudia pomaly otvárali maličké stánky s jedlom a všetci do jedného sa na nás usmievali. Bolo to neuveriteľné. Deti obdivovali Liamove a Harryho tetovania s naširoko otvorenými očami. Keď sa odniekiaľ ozvala hudba, boli sme vyzvaní do tanca. Bolo zábavné sledovať chlapcov vrtieť sa dokola, zatiaľ čo deti ich napodobňovali. Utvorili sme veľký kruh a potom sa pri mne objavilo malé dievča. Po chvíli som v nej spoznala Ashu zo včera a znovu si ju vzala do náručia. Nadskakovala som a točila sa, počúvala šťastný detský smiech.
-"Sme priatelia?" vykríkol Harry.
-"Áno!" znel krik zo všetkých strán.
Nevedela som povedať, či som niekedy videla viac entuziazmu a toľkej úprimnej radosti. O chvíľu sa prihrnul zástup detí s futbalovou loptou. Okamžite nás zatiahli do hry, no ja som so smiechom odmietla a usadila sa na prašnú zem, sledovala okolie. Len niekoľko metrov od nás sa nachádzalo obrovské smetisko. Tá vôňa tiež nebola lákavá, ale človek si po čase zvykol. Priamo za odpadkami mali všetci tí ľudia svoje domy a to bolo na tom najhoršie. Zdalo sa to ako úplne iná civilizácia. Keď som si pomyslela na svoj domov, všetky tie dostupné veci, čo sa nám zdali ako samozrejmosť, zaplavila ma hanba. Nikdy sme to nebrali, že by nám niečo chýbalo a títo ľudia, hoci mali nedostatok, sa zdali úplne šťastní. Šťastní tak ako žili, i keď by svoj život určite radi vymenili. Zrazu ma zozadu do hlavy trafila futbalová lopta a ja som sa obzrela na škeriaceho sa Liama.
-"Poď sa zabávať, Ana!" zakričal na mňa.
Pokrútila som hlavou, ale Liam sa rozbehol ku mne. Vystrašene som vyvalila oči a postavila sa na útek, keď na mi okolo pása omotali jeho ruky a prehodil si ma cez plece.
-"Payne, daj ma dolu!"
-"Mám ju pustiť?!" spýtal sa detí, ktoré odpovedali hlasným:
-"NIE"
Začal so mnou utekať. Harry mu bol v pätách a keď sa mu vrhol na chrbát, všetci traja sme dopadli na zem. Neubránila som sa smiechu. Snažila som sa vyhrabať spod detí, no niečia ruka ma schmatla za členok a znovu zhodila na zem. Z očí mi tiekli slzy smiechu a keď sa tá masa rúk a nôh konečne uvoľnila, Harry mi podal ruku, aby mi pomohol vstať. Oprášila som zo seba zeminu, no moje biele tričko už biele viac nebolo, takisto ani Harryho. Rýchlo som zažmurkala a pošúchala si svrbiace oko a keď som ho znovu otvorila, svet bol rozmazaný. Zahrešila som.
-"To sa môže stať len mne!"
Hlúpe šošovky. Neznášam ich. Ale neznášam ani okuliare. Takže najúprimnejšiu nenávisť pociťujem k môjmu zraku. Keď som polo rozmazane vzhliadla na Harryho, na tvári mu žiaril úprimný úsmev.
-"Hej, to ako som sa k tebe choval ma... Len som bol naozaj pod tlakom, hm..." zamrmlal potichu, skôr pre seba a prehrabol si rukou vlasy.
-"Styles, to sa snažíš ospravedlniť mne, alebo trpíš samomluvou?"
-"Ospravedlniť sa ti," toto bolo ešte tichšie.
-"Ako? Myslím, že som dobre nepočula"
-"Ale počula," zamračil sa na mňa.
-"Nemám všetky zmysly dokonalé" otočila som sa na odchod.
-"Počkaj! Ospravedlňujem sa," povedal už hlasnejšie.
-"Žeby tá Afrika na teba tak pozitívne pôsobila? Asi by si sem mal chodiť častejšie," podpichla som ho.
Zasmial sa.
-"Liam mi urobil výplach žalúdku"
-"Ach, tak to je pekné vedieť, že tvoj pokus o ospravedlnenie je z donútenia"
-"Sorry," venoval mi pokrivený úsmev a práve vtedy sa objavil Liam.
-"Paaayne, stratila som šošovku!"
-"Aspoň ste s týmto tupcom už zakopali vojnovú sekeru," chytil nás okolo pliec a začal ťahať ďalej.
"Skús byť ty na jedno oko slepý!" špinavými rukami som sa neodvážila vytiahnuť si aj tú druhú šošovku, preto som chodila ako idiot, s jedným okom zatvoreným a pevne držala Liama za plece.
Obďaleč sme narazili na muža, ktorý mal obe nohy za hlavou a na ukazovákoch pritom točil obrovské misky.
-"Ty kokos," vypadlo zo mňa.
-"Pff, keď som bol malý, robil som gymnastiku," povedal Harry a štuchol mi do pleca.
Začal predstierať, že sa rozcvičuje a potom s Liamovou pomocou zdvihol nohu do vzduchu. Výsledkom bolo, že po pár sekundách kričal od bolesti a zvalil sa na zem vedľa mňa. Deti zároveň so mnou vybuchli do smiechu.
-"Tlieskam ti, Edward," vytisla som zo seba, keď sa pozviechal.
-"Hej, odkiaľ poznáš moje stredné meno?"
-"Dostala som zložky so všetkými vašimi údajmi, takže viem aj aké plienky si nosil"
Prevrátil na mňa oči. Pohli sme sa ďalej. Tí ľudia sa nezaujímali o budúcnosť, netrápila ich minulosť. Sústreďovali sa na prítomnosť. A to bolo to, čo ich robilo špeciálnymi, to bolo to, čo im pomohlo prežiť. Obdivovala som ich za to.

Irish Potato Boy 9

27. dubna 2013 v 15:41 | Leya Caslin
-,,No veď to" uškrnul sa a Gregovi dal slabšiu, takú bratskú päsťovku do ramena.
-,,Greg ešte sa ťa niečo spýtam predtým, ako sa tu pozabíjate"
-,,Áno počúvam" obzrel sa smerom ku mne.
-,,Nechcel by si ísť s nami na kolotoč?" milo som sa usmiala.
-,,Jasné, ale potom musím ísť hneď za tou mojou"
Vybrali sme sa smerom ku kolotoču. Zaplatili sme si lístky a čakali sme v rade. Keď kolotoč zastavil, Niall ma schmatol za ruku a ja som rýchlo schmatla Grega a utekali sme k sedačkám. Posadali sme si vedľa seba. Pocítila som mierny strach a chytila som sa Niallovej ruky čo najpevnejšie.
-,,Máš strach?" spýtal sa.
-,,Klamala by som ak by som povedala, že nie" odpovedala som.
-,,Neboj, som tu s tebou" hladil ma po chrbte čo ma neskutočne upokojovalo.
-,,Keď túto jazdu prežijem, dám ti tú najkrajšiu pusu" povedala som, keď sme sa pohli.
Jazda bola úžasná. Celý čas sme kričali a smiali sa.
-,,Bolo to super! Zopakoval by som si to ešte raz, ale už musím ísť. Tak sa ďalej zabávajte" povedal.
-,,Tak ahoj Greg. Aj vy sa zabavte"
-,,Čau Greg" pozdravili sme ho.
-,,Kam pôjdeme teraz?" otočila som sa smerom k Niallovi.
-,,A čo tá pusa?" nadvihol obočie.
-,,Tu? Pred všetkými? Nebude ti to vadiť? A čo ak budeme v novinách?" zasmiala som sa.
-,,Ostatný sú mi úplne ukradnutý" prišiel bližšie.
Ruky som mu dala okolo krku a prisala som sa mu na pery. Boli hebké a teplé. Priala som si aby sa tento moment nikdy neskončil.
Niall:
To dievča vie tak dobre bozkávať! Nikdy nebudem mať dosť tých jej bozkov. Po tom našom bozku som ju zobral za ruku a išiel som jej vystreliť plyšáka.
-,,A teraz ja" povedala, keď som jej podal výhru.
Pevne uchopila zbraň do rúk a zamierila. Vystrelila toho istého plyšáka len inej farby.
-,,Ten je pre teba" podala mi ho.
S plyšovými macíkmi sme prechádzali pomedzi dav ľudí.
-,,Niall, mám chuť na cukrovú vatu. Poďme k tomu stánku" povedala.
-,,Tu máš maca a bež si sadnúť k tej fontáne. Hneď ku tebe prídem" podal som jej maca a dal jej pusu na čelo.
Ashley odišla k fontáne a ja som išiel k stánku s perníkmi. Kúpil som jej veľké srdce s nápisom Ľúbim ťa! S perníkovým srdcom som zbehol kúpiť cukrovú vatu.
Ashley:
Niall prišiel s mega cukrovou vatou.
-,,Niečo som priniesol môjmu cukríčku" podal mi perníkové srdce.
-,,To je pre mňa?" pozrela som mu do očí.
Boli v nich samé iskričky.
-,,Samozrejme, že je to pre teba" dal mi pusu ,,Otvor ústa" povedal a odtrhol chumáč vaty, ktorý mi dal do úst.
Mňam, milujem chuť cukrovej vaty keď sa rozkladá na jazyku. Odtrhla som aj ja kúsok vaty a dala som ho Niallovi. Takto sme sa navzájom kŕmili a bolo to veľmi milé.
-,,Niall, kedy prídu chalani?" spýtala som sa ho.
-,,Podľa všetkého by mali prísť už zajtra. Sa na nich tešíš?"
-,,Jasné... užijeme si kopu zábavy. Ty, ja... a chalani"

Heart Attack 9

27. dubna 2013 v 14:50 | Leya Caslin
-,,Počkať... Vieš vlastne kto som?" spýtal sa ma.
-,,Heh, veď Harry, Harry Styles" odpila som si z vína.
-,,No to hej, ale..." rukou naznačil aby som pokračovala.
-,,Ale... No ja vlastne okrem mena neviem nič iné o tebe" povedala som.
-,,Dobre tak ti o mne niečo poviem" povedal a tiež si odpil z vína ,,Takže, keď som mal 15, prihlásil som sa do X-Factoru. Postúpil som do ďalšieho kola. No ďalej som sa už ako sólový spevák nedostal. Bolo mi ľúto, že už je koniec, ale potom nám oznámili, že vytvorili skupinu, v ktorej som bol ja a štyria chalani. Voláme sa One Direction"
Neverila som vlastným ušiam. Ja som na rande s chalanom zo svetoznámej skupiny? Veď by mohol ísť s nejakou modelkou, premýšľala som.
-,,Dúfam, že ti to nevadí" povedal a pozrel mi do očí.
-,,Nie nevadí, ale musím to ešte spracovať. Prepáč ja som naozaj nevedela kto si" cítila som, ako mi stúpla červeň do líc.
-,,To je v poriadku. No budem ťa musieť zoznámiť s chalanmi. Uvidíš, že si ich obľúbiš" usmial sa.
-,,No som na nich zvedavá"
Doniesli nám jedlo a hneď sme sa doňho pustili.
-,,Hmm čo by si povedala na to, keby si ich dnes spoznala?" nadvihol obočie.
-,,No tak fajn" usmiala som sa.
-"Kam ešte pôjdeme?" spýtal sa Harry.
-,,Ja neviem. Mne stačí aj keď sa spolu prechádzame"
Harry sa milo usmial a chytil ma za ruku. Jeden dotyk a cítila som sa ako v oblakoch.
-,,Máš v brušku ešte miesto? Lebo poznám tu dobru zmrzlinu" spýtal sa.
-,,Hmm no možno by sa tam zmestila"
-,,Výborne!"
Išli sme do jedného nákupného centra, kde predávali tú Harryho zmrzlinu. So zmrzlinou sme si sadli za stolík.
-,,Ochutnaj" povedal Harry.
Tak som teda ochutnala.
-,,Že je skvelá... túto si dávam vždy"
-,,A teraz ochutnaj ty moju" podala som mu kornútik.
-,,Mňam, ten karamel je fakt dobrý" povedal.
-,,Heh, Harry si špinavý" zasmiala som sa.
Harry sa utrel no stále bol od zmrzliny.
-,,Ukáž" utrela som mu z nosa kúsok zmrzliny.
Zmrzlinu sme dojedli a kráčali sme k východu, keď som niečo zbadala.
-,,Harry poď sem. Niečo ma napadlo" schmatla som ho za ruku a ťahala za sebou.
Harry:
-,,Kam to ideme?" spýtal som sa.
-,,No na naše prvé rande musíme mať spomienku" povedala a zastavili sme pri foto búdke.
-,,Tak poďme na to!" zasmial som sa.
Hodili sme do otvoru peniaze a vošli sme dovnútra. Sadli sme si a dala si hlavu na moje rameno. Prvá fotka za nami. Na ďalšej sme spravili grimasy a na tretej sme sa doširoka usmievali. Chytila mi tvár a dala mi pusu na líčko. Prekvapene som sa zatváril a ruku som si dal pred ústa. Pozrel som sa na ňu a v tom som už nevedel odolať. Ten nadržaný Harry čo sa vo mne skrýva sa prebudil. Jednoducho som ju pobozkal. Neodporovala a bozk mi opätovala. Keď sme sa od seba odtiahli, nič nepovedala.
-,,Amy prepáč, ale nevydržal som to" sklopil som zrak.
Amy sa len usmiala.
-,,To je v poriadku. Veď máme rande a to k tomu patrí, nie?" povedala a v tom sa mi uľavilo.
Bol som rád, že som nič nepokazil. Zobrali sme si fotky a cestou k autu sme sa na nich smiali. -,,Tá posledná je fakt originálna. Tá sa mi najviac páči" ukázala na fotku, kde sme sa bozkávali.
-,,Aj mne sa páči" chytil som ju za ruku.
Prišli sme k autu a otvoril som jej dvere.
-,,Tak chceš sa zoznámiť s chalanmi?" spýtal som sa, keď som si sadol do auta.
-,,Jasné že chcem" odpovedala.
-,,Tak ideme ku mne. Možno bude doma aj teta"

Pretože láska je večná 45 (Sľúb mi to!)

27. dubna 2013 v 14:04 | Leya Caslin |  Pretože láska je večná
-"Nehovor mi to, prosím," zaúpela som a prosebne som na neho pozrela.
-"Prečo?"
-"Pretože mi to zbytočne sťažuješ! Oboch vás ľúbim, no smiem byť iba s jedným. Je to... proste mi to sťažuješ"
-"Ale on ti tak môže hovoriť," obvinil ma roztraseným hlasom.
Mala som chuť pohladiť ho.
-"Ale ja s ním chodím," povedala som uzmierlivo.
-"Ale, ale," zajasal sarkasticky "Odkedy? Nehovorila si, že ti dal kopačky? A ja debil som ťa utešoval. Bože, ako môžem byť taký kretén," sucho sa zasmial.
V hrdle mi narástla guča nervozity. Prikryl si oči a ja som si bola istá, že zakrýva slzy. Odtisla som mu ju a prinútila som ho aby sa mi díval do očí.
-"Milujem ťa, no nemôžem ho nechať, pretože milujem aj jeho. Opakujem sa, no zrejme to nevieš chápať. Nevieš aké to je byť rozdelená na dve polovice. Mozog, srdce, všetko! Ste pre mňa neuveriteľne dôležitý. No iba jeden môže byť tak ako sa patrí. Potrebujem ťa," šepkala som.
Bol úplne blízko pri mne. Odtiahla som sa a on ostal ako otrasený. Nemo sa na mňa díval a spamätal sa až o pár sekúnd.
-"Fajn," postavil sa a chcel odísť, no schmatla som ho za zápästie a prudko som ho hodila na miesto "Čo je?"
-"Musíme prebrať zajtrajšok. Akú scénu robíme?"
Najprv nevedel o čom točím, no spomenul si. Nečakal takú prudkú zmenu témy, no ja som potrebovala byť v jeho blízkosti a bez vážnych tém.
-"Poslednú"
Zabehlo mi. Poslednú? Nie! O týždeň to robme! Nie! Nie teraz!
-"Poslednú?" zapišťala som.
Prikývol.
-"Poslednú. V tej budeš..."
-"Držať tvoje, teda Drakove, dieťa, budem ťa bozkávať, hovoriť ti ako ťa milujem a aký budeš super otec," recitovala som potichu.
Prikývol a zasmial sa.
-"Prečo sa tak tváriš? Je to len film!"
-"Hej, lenže pre mňa až príliš reálny, zlatko! Lebo to všetko je pravda," pozrela som na neho bolestne.
Zložila som si hlavu do dlaní. Odtiahol mi ich a prinútil ma zadívať sa na neho. Opakuje ma! Kreténko!, pomyslela som si, no ton vôbec nezodpovedal nadávke. Bol plný lásky.
-"Ja viem. Aj pre mňa bude, no spravíme to" odtiahol sa.
Teraz som sa ja k nemu naklonila a prikryla som mu dlaňou jeho ruku.
-"Sľúb mi, že sa budeš správať normálne. Bude tam JJ. Viem to. Teraz ma nepustí len tak samú na pľac. Ešte dva týždne tu bude. A každý deň so mnou bude chodiť na pľac. Sľúb mi to!"
Díval sa mi do očí a rozmýšľal. Prikývol.
-"Nahlas!"
-"Sľubujem," vzdychol.
-"Fajn!" naklonila som sa a jemne som ho pobozkala.
Nemohla som odolať. Zaboril prsty do mojich vlasov a pritisol ma k sebe. Keď som sa odtiahla, usmieval sa.
-"O týždeň máš narodeniny," vytresol len tak.
-"Hej ja viem," povedala som meravo.
-"Urobím party," usmial sa.
-"Justin... Za prvé, už ju robí JJ a za druhé, bolo by to trocha dosť podozrivé"
Sklesol. Pohladila som ho po líci.
-"Prečo on všetko môže?" zahundral.
-"Pretože sa s ním poznám dlhšie a pretože ho to napadlo prvého," zašepkala som.
Odvrátil tvár a odpil si z koly.
-"Milujem ťa," zašepkal šeptom tak plným bolesti, že ma myklo.
Zatvorila som oči a na perách som pocítila letmý dotyk jeho pier. Keď som znova otvorila oči, Justin práve vychádzal z kaviarne a mizol za rohom. Na stole po ňom ostal len pohár, desať libier a moje padajúce slzy.

Stole My Heart 36

27. dubna 2013 v 13:25 | Leya Caslin |  Stole My Heart
Sara:
Ráno boli doma strašné stresy. Nenávidím výlety. Potom je akurát tak každý nervózny, lebo sa musí odísť presne na čas. Odlietali sme okolo desiatej ráno, neviem presne, moc ma to netrápilo. Neponáhľala som sa tam. A asi aj preto na mňa v kuse naši hučali a nadávali mi, kde sa tak flákam. Let bol už v pohode. Sedela som za našimi, nepodarilo sa im kúpiť lístky tak, aby sme sedeli vedľa seba. Chvalabohu. Mama stále niečo otcovi ukazovala, asi kam sa pôjdeme pozrieť. Bola z toho strašne napichaná. Teraz sedím pred letiskovou halou na kufri a čakám kým otec zastaví nejaký ten prázdny taxík. Je tu strašne veľa ľudí. Asi aj preto, že sme na tom najväčšom letisku, čo v Londýne môže byť. Otec na mňa zavolal, poslušne som vstala a dopratala sa k otvoreným dverám texíku. Otec sedel na sedadle pre spolujazdca a povedal názov hotelu. Vodič ale nevedel kde to je. Samozrejme, veď sme v Londýne, nie v Bradforde. Tu nepozná každý všetky hoteli kde presne sú. Mama podala otcovi leták od nášho hotela a potom ho nadiktoval taxikárovi.
Vystúpili sme pred dosť drahým hotelom už na pohľad. Štyri hviezdičky hovoria za všetko. Vystúpila som z taxíka a obzrela si ho ešte lepšie. Prečítala som si názov hotela. Pestana Chelsea Bridge Hotel. Tešila som sa. Tu si budem určite váľať šunky. Recepčný nám dal kľúče od našich izieb a naši sa do nich hneď ponáhľali. Čo tam majú alkohol zadarmo, keď sa tak náhlia? Nie aby si pozreli hotel zvnútra. Izby boli nádherné. Ja som mala sama obrovskú manželskú posteľ iba pre seba. Škoda, že tu neostaneme dlhšie.
-,,Sara, vybaľ si najdôležitejšie veci a zober si čo chceš do kabelky. Ak potrebuješ, prezleč sa. Ideme do mesta a vrátime sa až na večeru," prišla do mojej izby mama.
Máme ich prepojené, čiže máme rodinný apartmán. S nechuťou som si zbalila ešte pár vecí do kabelky a zavrela za sebou dvere. Prehliadka mesta typu: Poď sem! Rýchlo! Odfotíš sa so mnou? Aj tu! Och, pozri aký je ten Big Ben vysoký! Vyfotíš ma z tohto uhlu?, ma, Sorry, ale fakt nebavila. Spravila som im fotky, donútili aj mňa, ale ja som radšej fotila veci naokolo. Neskôr sme zabočili na Oxford Street a tam sme aj stvrdli. Nákupy, nákupy, nákupy. A v tom sa u nás vyžívala len mama. Vodila nás za sebou, aby sme jej držali tašky, ale časom sa to vôbec nedalo. Vykašlali sme sa na ňu s otcom. Sadli sme si do najbližšej kaviarne, povedali sme jej, že ju tam počkáme a porozprávali sme sa tam osamote. Nakoniec sa to ukázalo ako dobré riešenie. Mama za nami prišla aj s nejakým chlapíkom, ktorý za ňou vláčil polovičku jej tašiek. Netuším odkiaľ ho nabrala ale pravdu povediac, ani ma to moc netrápilo. Bolo už šesť hodín, kým sme sa dostali na hotel. Po večeri som volala s Jasemine na Skype, aby mi rýchlejšie ubehol čas a aj tak som nemala čo robiť.

Na druhý deň
Do obeda som len spala. Oddychovala som. Nebola som ani na raňajkách, prespala som ich. Vôbec ma to netrápilo. Obliekla som sa a... nudila som sa. Zhrabla som zo stolíka všelijaké letáčiky a brožúrky o Londýne a začala ich čítať. Na obed som už vyhladla tak som sa zbehla s našimi dole najesť. Okolo troch hodín mi naši oznámili, že by som sa mala pripravovať, aby sme stihli večeru v reštaurácii, kde máme rezervovaný stôl pre troch. Nevedela som, čo si oblečiem.
-,,Ale ja si nemám čo obliecť. Ak ma teda nechceš pustiť v rifľoch," povedala som mame.
-,,Myslela som na to. Kúpila som ti jedny šaty, nemohla som odolať. Myslím, že by ti mali byť dobré," usmiala sa a pohrabala sa medzi ešte nevybalenými papierovými taškami.
Chcela mi spraviť dobre, alebo len nechce aby som ju strápňovala?
Najprv som sa zavrela v kúpeľni, kde som sa až príliš dokonalo umyla, namaľovala a upravila vlasy. A to som ešte nevedela, čo ma to čaká za šaty. Otvorila som škatuľu, v ktorej boli zabalené. Skoro mi vypadli oči z jamiek. Boli krásne. Jednoduché. Sama by som si ich nikdy asi nekúpila, ale teraz som sa mame musela poďakovať. Boli nádherné. Okamžite som si ich obliekla. Padli mi naozaj ako uliate, ako sa hovorí. Zatočila som sa v nich a potom došla menšia zástava srdca. Ja si k nim nemám čo obuť. Rýchlo som dobehla za mamou, či nemá aj nejaké boty. Samozrejme, mala. Obyčajné krémové na platforme. Ja len dúfam, že ak sú také krásne, tak sa v nich bude aj tak dokonalo chodiť. Nechcem skončiť s krvavými členkami. Obula som si ich a začala sa prechádzať po izbe. Cítila som sa taká voľná. Ako princezná.
-,,Waw, si prekrásna," povedali mi rodičia, keď sme sa stretli na chodbe okolo piatej.
Mali sme už vyraziť. Taxík nás vysadil priamo pred reštauráciou. Zdalo sa mi, že si to naši určite pomýlili, ale keď som sa ich na to spýtala, povedali, že sme dobre. Nasledovala som ich dovnútra.
-,,Pán a pani Mc´Shane s dcérou?" prihovoril sa nám chlapík pri dverách.
-,,Áno"
-,,Poďte za mnou. Stôl máte už pripravený," vybral sa k nášmu stolu.
Posadili sme sa a hneď nato nám otec objednal špecialitu šéfkuchára. Stále sa mi nezdal výber reštaurácie.
-,,Mami? Oci? Deje sa niečo?"
-,,Prečo, zlatko?" spýtala sa mama.
Zlatko? To má byť vtip? Tak mi nepovedala už 100 rokov. Čo sa tu, kurva, deje?
-,,No... sme ubytovaní v drahom hoteli, kúpila si mi šaty a boty, táto reštaurácia tiež nie je jedna z tých lacných a povedala si mi zlatko," nadvihla som obočie.
-,,Ale prestaň! Uži si to," usmiala sa a práve vtedy nám priniesli prvý chod.
Ďalej sme sa už o tom nerozprávali. Rozoberali sme vždy nejaké iné veci. Po večeri sme zamierili rovno do múzea. Počkať! Nemali sme my ísť do divadla? Spýtala som sa na to našich, ale neodpovedali. Len sa usmievali a tlačili ma dopredu. Bolo tam rušno, kopu ľudí. Nechápala som prečo. Prečo by tu bolo toľko ľudí? A novinárov? Fotografov? Vošli sme do miestnosti. Hej, hej, hej!!! Toto sa mi akosi nezdá! Niečo tu nie je v poriadku. Niečo je mi tu až priveľmi známe... Moje fotky! Moje fotky, ktoré som nafotila viseli na stenách celej miestnosti! Kto...? Pozerala som po celej miestnosti a všímala si ľudí. Na ich tvárach boli úsmevy, obdivovali moje obrazy. Páčili sa im! Bol to krásny pocit, kým som sa nezačala zaťažovať, prečo a ako. Chcela som sa spýtať našich, ale tí sa len usmiali a ukázali za mňa. Odišli niekam inam do miestnosti a ja som sa otočila. Bála som sa. Bol tam Zayn. Približoval sa ku mne. Ja som tam len tak stála a stále nechápala. Až keď sa usmial a poobzeral sa po miestnosti a potom pozrel znova na mňa, pochopila som kto za to môže. Nemohla som tomu uveriť. Kedy? A prečo?
-,,Sara prepáč mi to všetko. Naozaj, prepáč! Nechcel som aby to tak vyzeralo. Naozaj som s ňou nič nemal. Bola to len blbá zhoda náhod. A prepáč, že som sa ti posledné týždne takmer neozval. Mal som toho strašne veľa aj ohľadom tohto," ukázal okolo seba.
Celý čas som sa kútikom úst usmievala. Chýbal mi. Rada som ho videla. A tak sa snažil. Bolo to na ňom vidieť.
-,,Zayn, ja viem. Perrie mi to všetko vysvetlila v liste," usmiala som sa na neho.
-,,To naozaj? A čo ty na to? Uverila si tomu už?"
-,,Už vtedy"
-,,Vďaka bohu, že existuje Perrie!" roztiahol nad seba ruky.
Vyzeral vtipne. Musela som sa zasmiať.
-,,Dáš mi teda ešte druhú šancu?" spýtal sa s vážnym výrazom v tvári.
Nemohla som mu povedať nie. V tejto chvíli som si nevedela predstaviť nebyť s ním. Ľúbim ho. Podišla som k nemu a pozerala mu zblízka do očí. On ma objal, silno a dal mi dlhú pusu na líce. Bozky si necháme na neskôr. Do súkromia. Tu jej priveľa tvári a nepotrebovala som byť hneď zajtra na titulke všetkých novín ako Zayna bozkávam.
-,,Ďakujem," pošepkala som mu.
-,,Nie je začo," chytil ma za ruku ,,Pre teba všetko," usmial sa na mňa.