Březen 2013

As Long As You Love Me 113 (Mystica)

31. března 2013 v 23:08 | Leya Caslin |  As Long As You Love Me
Ráno som sa zobudila sama v posteli. Nahá a sama. Kde je to hnedooké mne patriace decko? Usmiala som sa. Postavila som sa, obliekla a pomaly som šla dole.
-"Justín, mami, ocí," zakričala som do celého domu.
Nikto nikde. Hmm, kde sú? Pozrela som na hodiny. Preboha, je dvanásť. Že ráno! Och. Skúsila som zavolať Justinovi, no nedvíhal. Urobila som si kakao a zapla som si telku. Práve šla Buffy, premožiteľka upírov. Wííí, Spike jej vyznal lásku. A ona ho odfajčila. Sprostá! Možno to preháňam, ale tak ja sa vždy príliš vžijem do deja a potom som mimo. Vo dverách zaštrkotali kľúče. Vyskočila som sa a nahnevane som sa medzi ne postavila. Vykukla z nich Justinova hlava. Keď videl môj hnev, sklonil hlavu a postavil sa pre do mňa ako decko, ktoré urobilo niečo čo mu je ľúto. Založila som si ruky v bok.
-"Za prvé. Kde si bol? Za druhé. Kde máš telefón? A za tretie. Kde mám raňajky?" pousmiala som sa.
Vystrel sa a usmial.
-"Prvá odpoveď. Bol som sa prejsť. Rozmýšľať a tak, chápeš. Druhá odpoveď. Telefón som si nechal tu so stíšeným režimom a tretia odpoveď. Chcel som ti ich urobiť, až keď sa zobudíš aby boli čerstvé," zaškeril sa.
Dala som mu pusu na líčko.
-"Nejedla si, že?"
-"Dala som si len kakao a stačilo mi. Ďalšie dve otázky!"
-"Áno?"
-"Odkiaľ máš kľúče?"
Zasmial sa a zaštrngotal mi nimi pod nosom.
-"Sú tvoje. Ďalšia?"
-"Prečo ste ma, do pekla, nezobudili?" zamračila som sa.
-"Pretože som povedal, že ťa nezobudím, lebo krásne a sladko spinkáš a že no... mala si ťažký deň. Tvoji fotrovci to pochopili teda časť z toho a doberali si ma. Keď odišli pozrel som si Toma a Jerryho a šiel som sa prejsť a rozmýšľať o včerajšku. Stačí?"
Prikývla som.
-"Super, takže aký je plán na dnes?"
-"No keďže Nett s Lucy sú na mňa, ehem, teda na teba riadne naštvané a tým pádom ja na nich, tak budem musieť ešte rozmýšľať," uškrnula som sa.
Justin ma objal okolo pásu a pozrel mi do očí.
-"Nechcel som vám zničiť kamarátstvo," povedal cez zaťaté zuby.
Pokrútila som hlavou.
-"Nič si nezničil. Do 48 hodín mi Nett zavolá, ja jej odpustím, potom sa sem dohrnú a budeme mať super večer aj s našimi," usmiali sme sa naraz.
-"Máte nacvičené hádky?" zasmial sa.
-"Hm, také niečo"
-"Takže čo si robila, kým som si smažil mozog?" hodil sa na gauč.
-"Pozerala Buffy, premožiteľku upírov. Je zlá. Dala Spikovi taký odfajč," zamračila som sa a on sa zase len zasmial.
-"Ty by si chcela chodiť s upírom?" spýtal sa ma.
-"Jasné, ak by som ho ľúbila. Čo je zlé na upíroch?"
-"Zabíjajú ľudí. Živia sa na nich"
-"My, ľudia, sa živíme zvieratami. Nie sme v ničom odlišný. Ľudia si myslia, že ľudia v stredoveku používali upírov, vlkolakov a iné mystické bytosti ako výhovorku na krutosť ľudí v tom čase. No Upíri a bosorky sú jediné mystické tvory, ktoré boli písomne dokázané. Mnohé listiny a obrázky zo stredoveku ich dokazujú. Verím v nich. Tak isto na bosorky. Boli to úžasné ženy s magickými schopnosťami o akých my môžeme snívať. Boli považované za zlo len preto lebo mali moc. Istým spôsobom sa ich obávala hlavne cirkev. Ničili im rôzne teórie. Boli inteligentné, krásne a mocné. Takých slabí ľudia nemajú radi. Tie dlhé nosy, potrhané šaty a bradavice boli len klišé, tak isto ako pri upíroch plášte a slnko, svätená voda či kolíky... alebo cesnak"
-"Wohou, sa vyznáš, ty moja malá bosorka," uznanlivo hvizdol.
Zaškerila som sa.
-"Hej, milujem mysticu a devätnáste storočie. Čo tak si pozrieť Upírske denníky? Dlho som ich nevidela"
-"Čo tak ísť ťa zoznámiť s Ianom, Ninou a Paulom? Či dokonca s Pattinsonom, Stewartovou a ostatnými ľuďmi?"
Zostala som ako obarená. Čože? Veď ak by som ich stretla tak by som sa asi zrútila. Moje srdce by to nezvládlo.
-"Huh? Si tam?" mával mi rukou pred očami.
Spamätala som sa.
-"To myslíš vážne?"
-"Vyzerám, že by som si robil srandu?" skepticky na mňa kukol.
Wohou!
-"Wííííííí, to vážne? Ale neprežijem to!"
-"Čo prečo?"
-"Moje srdce by to nezvládlo. Asi by som dostala infarkt. Toľko sexy mužov na jednom mieste je na mňa moc! A ešte ty... No skončila by som," škerila som sa omámene.
-"Budúci týždeň je jedna párty v N.Y.. A bude tam Hollywoodska smotánka plus smotánka z celého sveta. Pôjdeme? Ešte som to neodmietol"
-"Ti šibe? Jasné, že idem," zasmiala som sa.
A potom mi to došlo.
-"Ja... tak nie"
-"Prečo?" mračil sa.
-"Lebo si budeš myslieť, že som s tebou kvôli sláve, peniazom, večierkom a ták. Alebo si to budú myslieť ostatný," sklonila som hlavu.
Mäkko mi chytil tvár do dlaní a prinútil ma zadívať sa mu do očí.
-"Ja si to nemyslím. Viem, že ma ľúbiš. Cítim to. Som si tým istý. A nech si to ostatný myslia. Koho trápia?" jeho pohľad ma láskal.
Bol plný lásky, nehy, pochopenia, ľútosti.
-"Milujem ťa," zašepkala som a sadla som si mu do náručia.
Schúlila som sa a tvár som si zaborila do jeho krku.
-"Ja viem," pocítila som v jeho hrudi zakloktanie z jeho smiechu.
Pohladila som ho po zarastenom líci.
-"Človek by ťa s nimi ani nespoznal," zaškerila som sa.
-"Že? Super je to. Páči sa mi ten pocit. Necítim sa ako decko," zasmial sa "No belieberky by potrebovali nové fotky, takže do troch dní sa oholím a bude musieť ísť len tak na prechádzku a zavolať Kennyho. Dnes mi volal. Chudák nemá čo robiť" sladko sa usmial.
-"Okej. Ale tvoje fanúšičky ma asi zabijú," usmiala som sa.
Pobozkal ma na čelo.
-"Nie. Asi tri americké časopisy robili prieskumy čo sa týka nás dvoch a 98% belieberok ťa zbožňuje, pretože si vraj priniesla na moju tvár poriadny úsmev a vraj pri tebe žiarim. Jak taká žiarovka. Nenávideli ťa len vtedy... no keď som urobil čo som urobil," jeho úsmev padol "No potom viacej znenávideli mňa za to čo som urobil a teba si ešte viac zamilovali, no keď sme zase spolu ešte viac ťa uznávajú" zaboril si hlavu do môjho lona a ja som ho k sebe pritisla "Lebo si mi odpustila"
-"Tebe vždy a všetko," zašepkala som.
Potrebujem zmeniť tému.
-"Poďme na pizzu!"
Zažmurkal, aby sa mu zmizli slzy.
-"Hmm... poďme ," usmial sa a šli sme sa poriadne obliecť.

Wanderer 2

31. března 2013 v 22:47 | Leya Caslin |  Wanderer
...:
Psychicky to nezvládla. V dome po jej rodičoch byť nemohla a tak sa presťahovala k jej babičke, ktorá žila v malom domčeku na kraji mesta, v ktorom žila. Nikto nevedel čo sa stalo, nemali to ako vedieť. Ona odišla rovno ako sa to dozvedela a v meste sa to ešte neroznieslo. Snažilo sa jej dovolať veľa ľudí, no ona nakoniec vypla telefón. Nechcela nikoho počuť a ani vidieť, chcela byť sama so svojim žiaľom. Jej rodičia sú mŕtvi a jej zostala už len babička, keďže súrodencov mať už nemohla. Jej mamka po jej pôrode už mať deti nemohla a tak zostala jedináčikom. Rennea sa uvedomila až v noci, keď bolo všade ticho a len na okno dopadali kvapky dažďa, ktorý vládol noci. Nebola jediná, kto niekoho stratil, nemala by byť taká sebecká. Postavila sa na nohy z postele a s uplakanou tvárou sa vybrala z dverí. Myslela, že jej babička bude v jej spálni, no dole sa svietilo a tak sa potichučky pobrala dole schodmi chúliac sa vo svojich rukách, keďže mala len tenkú krátku košieľku.
-"Babi, prečo nespíš?" oprela sa o zárubňu a pretrela si oči dlaňami aby si lepšie zvykli na svetlo v miestnosti.
-"Ach slniečko, prezerám si fotografie," smrkla a cez stôl sa na ňu usmiala "Len poď ku mne, nejaké ti poukazujem," usmiala sa na Renneu a pobúchala po stoličke vedľa nej.
Rea sa pri nej usadila a zapozerala sa na väčšiu kôpku fotografii pred sebou.
-"Toto je tvoja mamka keď mala devätnásť," strčila pred ňu čierno-bielu fotku, na ktorej mala jej mamka dlhé husté vlasy rozviate vo vetre a smiala sa do diaľky.
Na ďalšej boli jej rodičia už spolu, boli v objatí a ako tvrdila jej babka, boli čerstvo zamilovaní. Takto si prezerali fotky až do skorých ranných hodín. Plakali pri nich, smiali sa a spomínali. Teda skôr jej babka spomínala a Rea to len prijímala, plakala, usmievala sa, smiala. Nakoniec sa nad ránom obe zdvihli a išli spať.
Ani jedna nemala pokojný spánok a tiež sa to nezaobišlo bez nočných môr, ktoré trápili najmä Renneu. Jej babička už bola odolnejšia voči smrti a tak s tým už nemala až také problémy. Veď sama ju čo chvíľka čakala na svojom prahu a vlastne sa s tým zmierila. Veď všetkých už o chvíľku znovu uvidí a tak sa s tým netrápi. No sama si uvedomila, že svoju vnučku nebude môcť nechať v tom svete samú najmä najbližšie roky. Bude jej dlho trvať, kým sa spamätá zo smrti svojich rodičov a postaví sa na vlastné nohy a v tom ju samú nechať nechce. Bude aj proti smrti bojovať, aspoň pár rokov.

Obidve sa zobudili len málo hodín potom ako odišli spať a keď sa znovu stretli dole, obidve na seba neprehovorili ani slovo. Chodili okolo seba ako keby si boli cudzie a Rennea nakoniec odišla z domu, aby sa mohla prejsť po čerstvom vzduchu a prehrabávať sa v spomienkach. Rennea sedela v opustenom parku za mestom, kde už nikto nechodí. Sedela na jednej zo zachovalejších lavičiek s hlavou v dlaniach. No nebola tam dlho sama.
-"Zlatíčko, čo sa stalo, vôbec sa nám neozývaš, bojíme sa o teba," ozvalo sa vedľa nej a k nej si prisadlo nie príliš vysoké dievča s blond vlasmi a objalo ju okolo ramien.
-"Ach Tayla," povzdychla si, "Ste tu všetci, alebo?" nechcela to hovoriť na viac krát, len ten jeden krát bol na ňu veľa.
-"Stoja neďaleko," pevnejšie ju k sebe privinula a jednou rukou zavolala na menšiu skupinku, ktorá stála neďaleko a smutne pozerala na svoju kamarátku.
Ešte ju tak nevideli. Vždy to bolo slniečko, ktoré keď sa nesmialo, tak sa aspoň usmievalo. Hneď ako videli znamenie prišli k lavičke. Vysoký a namakaný chalan, Nolan, si ju okamžite zobral do náruče a položil si ju na kolená, aby ju mohol objímať. Zvyšok party si posadalo okolo a smútilo, aj keď ešte nevedeli prečo.
-"Čo sa stalo Reinka?" opýtal sa Nolan potichu.
-"Včera, keď som tak náhle odišla," začala šepkať, na viac sa nezmohla, "Prišli policajti, no a povedali mi," začala vzlykať a všetci čakali, kým sa upokojí, aspoň trochu, "No a povedali mi," pokračovala po chvíľke, "Že mi zomreli rodičia," zaborila tvár do hrude svojho kamaráta a ten si ju k sebe poriadne pritiahol a oblapil ju pevne rukami.
-"Čože?" zvolala červenovláska a rozplakala sa.
Tayla sa k nej pripojila a chalani tiež mali namále, no povedali si, že budú silní kvôli dievčatám. Nolan sa snažil upokojiť Renneu, Kaelen k sebe stiahol Taylu a Nathan objímal Eleanor a Laurie. Nakoniec skončili v spoločnom objatí, v ktorom strede bola Rennea a ona im bola nakoniec vďačná, aj keď ich zo začiatku vidieť nechcela. Chcela to prežiť sama. No čo by ona robila bez svojej partie? Sedeli v tom parku dlho, bez slova, len sa navzájom utešovali. Nebola nešťastná len Rennea, pretože všetci z partie milovali jej rodičov, poznali ich už dlho a chodili s nimi na rôzne výlety, alebo dovolenky či stanovačky.
-"Nepôjdete k mojej babičke? Treba zariadiť pohreb," zachrapčala potichu Rea a všetci sa postavili.
-"Pomôžeme ti, neboj sa," objala ju okolo ramien Laurie a v jednej skupinke sa pobrali naspäť k babičke, ktorá zostala doma.
-"Babi?" zavolala do domu, hneď ako vstúpili dnu.
-"Čo je srdiečko?" opýtala sa a vyšla z kuchyne.
-"Ja len, že tu prišli moji kamaráti, chcú pomôcť," povzdychla si.
-"Ale samozrejme srdiečko, dáte si niečo?" opýtala sa ich hneď, no nemala na tvári ten jej zvyčajný prívetivý úsmev.
-"Nie ďakujeme," povedal jej za všetkých Kaelen.
-"Uvarím vám všetkým aspoň čaj," povedala nakoniec a pobrala sa naspäť do kuchyne.
-"Choďte hore do mojej izby, veď viete kde, ja za vami hneď prídem," poslala ich hore a Rea vedela, že trafia, pretože u babky už pár krát všetci boli "Babi, pôjdem hore vybaviť ten pohreb, zistím kedy nám vydajú mojich rodičov a kedy ich budeme môcť pochovať," zaliali sa jej oči slzami, no silno začala klipkať riasami, aby sa nepreliali.
-"Mohla som to zrobiť aj ja, srdiečko," babička ju objala a s povzdychom sa potom znovu otočila k dresu aby mohla zaliať kanvicu s čajom.
-"To je v poriadku babi, ja to zvládnem," nasilu sa usmiala, zobrala tácku s čajom a nejakými sušienkami a radšej odišla hore za jej kamarátmi.
Vošla do izby a pozrela sa na všetkých zložených na jej posteli. Vždy tak ležali napučení na jednej posteli a bolo jedno, či bola veľká, malá, úzka alebo široká. Vždy sa tam všetci zmestili. Mali to už odskúšané.
-"Máme tu čaj," povzdychla si a keď ho položila na nočný stolík, hodila sa medzi nich "Musím ísť volať, budete ticho prosím?" opýtala sa ich a s povzdychom sa nahla po mobil, ktorý bol od tej chvíle čo sa dozvedala tú hroznú novinku, vypnutý.
Vytočila prvé číslo, ktoré mala na papieri a čakala, kedy sa kto ozve.

Ráno bolo pre všetkých príliš ťažké. Rea sa nechcela zobudiť a naozaj nechcela vstať z postele. No po chvíli vstať musela, pretože dnes musela toho urobiť ešte dosť vecí na to, aby to vôbec prežila. Vstala z postele a len v nočnej košieľke prešla do kúpeľne, ktorá bola oproti jej izby a vošla do sprchy, aby sa osviežila, prebrala a trochu spamätala. Vyliezla zo sprchy len obalená v uteráku precupkala s holými nohami do svojej izby a s výdychom sa postavila na svoj koberec. Obliekla sa do čiernych šiat po kolená a vlasy si stiahla do copu, aby jej nezavadzali. Nemaľovala sa, prišlo jej to zbytočné, len si opláchla ešte tvár, umyla zuby a pobrala sa dole za babkou, ktorá ju už čakala. Spoločne v tichu nastúpili do auta, ktoré dostala Rennea od rodičov na narodeniny a spoločne sa vybrali do kostola, kde sa mal konať pohreb. Vystúpili a hneď k nim pribehla ockova sestra, ktorá žije v štátoch, dosť ďaleko od mestečka v Kanade, no aj tak stihla prísť.
-"Teta," hodila sa jej do náruče a znovu sa rozplakala.
A to si myslela, že už plakať nebude.
-"To bude v poriadku zlatíčko, keď budeš chcieť, môžeš prísť ku nám a bývať tam aspoň na chvíľku," pohladila ju po vlasoch a pritiahla si ju k sebe ešte viac.
Svoju neter mala veľmi rada. Nie len preto, že bola jediná, ktorú mala ale aj kvôli jej povahe a tomu ako sa správala. Nikdy to nebola malá rozmaznaná a nevychovaná teenagerka, ktorá odvrávala a robila naprieky. Rennea bola pre ňu múdre a vyspelé dievča, ktoré sa tak často nevidí. Keď počula jej plány do života, nedokázala nič iné, ako len neveriacky kývať hlavou. V dobrom samozrejme. A teraz ju strašne ľutovala. Samozrejme aj ona bola nešťastná, že prišla o svojho milovaného staršieho brata, no už bola od neho ďaleko a aj keď to strašne bolelo, ale nebolelo to tak ako keby bola dennodenne s ním v jednom dome. Babička sa zatiaľ zvítala s jej mužom. Tí dvaja nemohli mať deti a tak už dva roky bojujú o to, aby si mohli adoptovať černoška, alebo černošku z Afriky a vyzerá to zatiaľ kladne. Pohreb bol dlhý a hrozný pre každého kto tam bol. Najmä pre blízkych a rodinu, ktorá stála vpredu. Kondolencie boli nekonečné a Rea mala pocit ako keby sa jej všetci vysmievali a hovorili to len preto, lebo sa to patrí. Žiadna "párty" v dome sa nekonala, nikto to nechcel. V dome sa stretla len rodina, čiže babička, v ktorej dome boli, Reina teta s ujom a jej najbližší kamaráti, s ktorými sa všetci poznali, keďže sú s Reou stále. Všetci sedeli v tichu a upokojovali sa navzájom, pretože rodinu čakalo zajtra ešte čítanie závetu a na to sa nikto netešil. Najmä pre Reu to bol definitívny koniec jej rodičov a to si ešte nedokázala priznať. Nedokázala si priznať, že jej rodičia sa už doma neobjavia. Nakoniec večer jej kamaráti odišli domov a dom sa ponoril do tmy. Všetci radšej odišli do svojich spálni a sami rozoberali, čo sa asi zajtra bude diať.

-"Stretli sme sa tu, aby sme mohli prečítať poslednú vôľu pozostalých," začal právnik, no nikto nemal chuť na tie jeho reči okolo.
Každý už chcel ísť domov a v pokoji smútiť.
-"Nemôžete sa prosím Vás prepracovať k veci? Nikto na tie reči nemá náladu a sme tu všetci," ozvala sa Reina babička, od ktorej to nikto nečakal.
-"Samozrejme pani Davinas," reagoval pokojne, ako keby na to bol zvyknutý.
A možno aj bol.
-"Takže, ak sme tu všetci, tak asi chcete rovno vedieť, čo vám zanechali, však?" pozrel sa rovno na babičku a tá pevne prikývla.
-"Takže, pán a pani Davinas spísali spoločný závet, ktorý všetko čo mali odkazuje svojej jedinej dcére s prosbou nech sa o hotel, ktorí vlastnia, postarala a nikdy ho nepredala," zapozeral sa rovno na Renneu a ona sklopila hlavu, no prikývla "Všetky náležitosti, ktoré na Vás prešli, slečna, máte spísané v tejto obálke," posunul cez stôl obálku a ona si ju váhavo zobrala.

As Long As You Love Me 112 (Batôžtek)

31. března 2013 v 12:37 | Leya Caslin |  As Long As You Love Me
Vlastne skočili len na mňa.
-"Božéé, som taká šťastná, že si tu," smiala sa Nett.
S Lucy ma tuho objímali a mňa to hrialo pri srdci. Keď ma konečne pustili, na Justina len fľochli.
-"Ahoj, Justin" ani sa len na neho neusmiali.
Nechápala som.
-"Cam, je tu aj Katie?" spýtala som sa s úsmevom.
Nett na mňa vyskočila.
-"Prídeš si sem po dvoch mesiacoch a teba zaujíma frajerka môjho brata, do ktorého si bola zamilovaná? Ty si fakt divná," zaškerila sa.
Načo spomenula to, že som do neho bola buchnutá. Zamračila som sa a Cam sa červenal. Justin zatínal päste a tiež sa mračil. Nervózne som sa usmiala.
-"Nett, môžeš na sekundu?" odtiahla som ju do obývačky "O čo ti ide?" vyskočila som na ňu pošepky.
-"O čo by mi malo ísť?" tvárila sa nechápavo, no aj ju až priveľmi poznám.
-"Vieš to dobre. Justina si poriadne ani nepozdravila a úplne nemiestne si spomenula moju niekdajšiu lásku ku Camovi, takže láskavo vyklop o čo ti ide"
Stisla pery a chvíľu váhala.
-"Proste som na neho nahnevaná"
-"Za čo?"
-"Za čo?" buchla "To je reálne primitívna otázka. Keby nebolo jeho tak o sedem mesiacov tu nosíš malý, mäkký, teplučký batôžtek. Dieťa. Zabil ho. Zničil ti život. Keď som videla aká si rozbitá. Bolelo to aj mňa. Strašne a to nehovorím o Lucy aká prišla domov. Vieš, že je citlivá a hocičo ju rozbije. Preplakali sme spolu celú noc. Kvôli nemu. A vymýšľali sme si historky ako sme sa mohli starať o tvoje deti. Nebyť neho tak z tých úbohých schodov nespadneš," kričala a vzlykala.
Dívala som sa na ňu strnulo a prekvapene. Nevedela som, že to takto cítili. Odkedy som potratila som si už nepredstavovala môj život s bábom. Ale teraz mi v hlave behali obrázky jeho detstva a mňa to bolelo. Pomaly som sa narovnala neschopná slova. Justin stál medzi dverami a oči mu zalievali slzy a bolesť.
-"Justin," šepla som a prikročila k nemu.
Objala som ho, ale on sa ani nepohol. Zdvihla som hlavu. S Nett si dívali do očí. Bol to tichý rozhovor plný výčitiek a bolesti.
-"Nič si z toho nerob," šepla som mu do ucha a pohladila po sánke.
Stále si ma nevšímal.
-"No tak toto si prehnala, sestrička," zasiahol Cam.
Nett sa odvrátila od Justin a vražedne zazrela na Cama.
-"Nie. Len som povedala pravdu, ktorú obaja vedia. A navždy to bude medzi nimi stáť. Radšej by som bola, keby si s ňou chodil ty," vyšla hore po schodoch do izby a Lucy za ňou.
Rozplakala som sa. Justin konečne rozmrzol a hladil ma po vlasoch.
-"Sorry, za moju sestru, ale na jej obranu fakt to zle znášali. Pár dní nejedli," povedal Cam znepokojene.
-"Poďme," povedala som.
Objala som Cama, dala mu na líce pusu a vyšla som von. Justin šiel hneď za mnou. Sadli sme do auta a v tichu sme šli domov. Doma som sa prezliekla do teplákov a vyťahaného trička a Justin tiež. Rozhodla som sa upratovať. Zistila som, že si zlosť najlepšie vylejem na upratovaní. Upratala som dokonale kuchyňu, obývačku, moju izbu, hosťovskú, aj keď tam už dlho nikto nebol. Justin sedel v mojej izbe za počítačom a frčal na twitteri a na jeho facebooku. Nepovedali sme si ani slovo a ja som to nevydržala. Nasilu som ho odtiahla od počítača a pobozkala som ho. Bol strnulý. Akoby sa ma nechcel ani dotknúť, no prinútila som ho. Potrebovala som to. Zhodila som ho na posteľ, zamkla izbu (na dvere som zavesila: Nevyrušovať. Inventúra) a znova som sa na neho vrhla. Stále sa zdráhal, no keď som z neho vyzliekla tričko, neodolal. Konečne sa zapojil. Prevalil sa na mňa, schytil ma za stehno a prehodil si ho cez kríže. Prevalil ma na seba a roztrhal mi tričko. Hmm... nevyzerá, ale má silu. Jeho ruky blúdili po mojom tele. Rozopol mi podprsenku a znova sa na mňa prevalil. Chcela som ho. Potrebovala som ho. Cítila som aj jeho potrebu. Zrazu sa postavil, dal si dole tepláky, vliezol zase ku mne a prikryl nás perinou. Pocítila som jeho ruky v mojich nohaviciach a o chvíľu som ich nemala na sebe. Hral sa s mojimi prsiami a slastne stonal. Ja tiež. O chvíľu som cítila ako naplnil moje lono. Vykríkla som a on sa potešene usmial. Drsne sa vo mne pohyboval a obaja sme ochkali. Zatínala som nechty do jeho pokožky. Zvierala nás neuveriteľná vášeň. Tisol si ma k sebe a prirážal. Jeho pravá ruka mi zvierala zadok a ľavá mi blúdila po tele. Hodinu sme sa zmietali v ohňoch vášne a žiadostivosti. Po tej hodine unavene klesol vedľa mňa a už sa so mnou len bozkával a jeho ruky stále behali po mojom tele. Teraz som na rade ja. Pomaly som sa perami plazila hlbšie a hlbšie pod prikrývku. Po hrudi, bruchu, a nižšie. Jemne som do dlaní chytila jeho úd a on zalapal po dychu. Jemne som ho pobozkala a on zakričal. Usmiala som sa. Špičkou jazyka som po ňom prešla a Justin sa vypäl ako luk. Potom som sa perami znova vrátila k jeho. Zmocnila som sa ich . Cítila som sa žensky, mocne. Ako kráľovná. Jeho kráľovná. Iba ja ho môžem potešiť. Iba ja mám tú moc. Samotného Biebera. Je len môj a ja som iba jeho. Dlaňami som dráždila ten tvrdý meštek v jeho lone.
-"Preboha, prestaň. Nie, neprestaň," vzdychal.
Znova som sa ním nechala zaplniť. Vrchol bol pre oboch ohromný. Po ďalších dvoch hodinách som mu už len ležala v náručí, na prsiach a on ma spokojne bruškami prstov hladil po ramene. Ja som mu dlhým nechtom hladila brucho a dívala som sa ako mu vyskakujú zimomriavky.
-"Mala pravdu," povedal zrazu a mňa až myklo.
-"Kto a v čom?" zašepkala som.
-"Nett a v tom čo hovorila," odpovedal neprítomne.
-"Nie. Nemala pravdu. Nezničil si mi život. Oživil si ho"
-"Ale zabil som to dieťa. Mohlo to byť dievčatko s veľkými hnedými očami, bledou pokožkou, mlsným jazýčkom, ktorý bude stále pracovať... Alebo chlapček. Mohol mať tiež veľké hnedé oči, bledú pokožku. Mohol byť tichý a trocha uzavretý, alebo taký šialený ako jeho mamička. Hrali by sme spolu každý večer čo by som bol doma basketbal alebo futbal. Chodili by sme spolu rybárčiť. Počkaj, nie... Nemám rád rybárčenie"
Ani som sa len nezasmiala. Bolelo to.
-"Deväť mesiacov som ti mohol bozkávať zväčšujúce sa bruško. Cítiť ako malé kope. Vidieť jeho rúčku, cez tvoje jemné kožu. A..."
-"Prosím ťa, netráp ma," zašepkala som.
Jeho predstavy ho tešili, no cítila som, že keď som ho vrátila do reality zavalila ho bolesť. Obrátila som k nemu hlavu .
-"Budeme mať ešte také tri batôžteky. Aj keď ja chcem len jedno. Budeš ocko, aj keby to nemalo byť so mnou"
Chytil mi tvár do dlaní a zatváril sa ľútostivo.
-"S nikým iným ten batôžtek, ako to nazývate, nechcem. Len s tebou. Rozumieš?"
Prikývla som. Zavrela som oči a znova som si mu ľahla na prsia. Pobozkal ma a o pár minút som už len sladko snívala.

The Huntresses 14

31. března 2013 v 11:43 | Leya Caslin |  The Huntresses
Ranný budíček bol bolestivý a tvrdý. Tvrdý ako podlaha, na ktorú som spadla z postele. Teda, na ktorú ma Harry zhodil z postele. Úprimne som si myslela, že na drsné zaobchádzanie z jeho strany som si zvykla, no uprostred spánku okolo 2:00 a.m. to bolo predsa len prekvapenie.
-"Výčitky, zlatko?" spýtala som sa s úškrnom, pričom som sa snažila posadiť a vystrieť si chrbát, ktorý tým pádom utrpel najviac.
Zazrel na mňa a naklonil sa z postele, na ktorej on zostal tak, aby ma lepšie videl.
-"Čo to malo znamenať?!" zavrčal na mňa naštvane, na čo som len prevrátila oči, no to on našťastie v tme nemohol vidieť.
Prečo len bol taký idiot? Večer si to užíva a ráno má výčitky, ktoré schytám len ja. Magor.
-"Čo. To. Malo. Znamenať?!" zopakoval zúrivo otázku, keď som mu na ňu neodpovedala.
-"Povedala by som ti, že ma to mrzí, keď to tak veľmi potrebuješ počuť, ale ja ti neklamem, to dobre vieš"
-"Sierra!"
-"Fajn, veľmi ma tá noc mrzí, nemala som ťa tak doškriabať a dohrýzť, lenže keď si ty zlý ku mne, som aj ja k tebe," s výsmechom som sa ospravedlnila, na čo by ma zrejme zavraždil pohľadom, keby nebola tma.
Takto som sa začínala báť, že skočí na mňa z postele a uškrtí ma. Aj keď po to skočí na mňa z postele to znelo naozaj fajn.
-"Vieš dobre, o čom hovorím!" zavrčal zúrivo.
-"Pozri sa Harry, si strašný idiot a niekto by ti to už vážne mal povedať! Večer si spokojný, keď si to užívaš, tak je všetko úžasné a ráno som ja tá sviňa, lebo teba straší predstava tvojej priateľky! Ale to, že ty to chceš tiež a že v tom máš svoj podiel viny ti nejak uniká!"
-"Takže je to moja vina?! Ty ma tu začneš zvádzať a vyzliekaš sa, ale ja som idiot, keď ti podľahnem?!"
-"Idiot si, keď ma na druhý deň zo všetkého viníš! Fajn, chcela som ťa dostať do postele, lenže ty sa tváriš, že opačne to neplatilo! Lenže keby si svoju Ariu miloval tak strašne, ako sa tváriš, nevyspal by si sa so mnou!"
-"Do riti Sierra! Ty si nedokážeš ani predstaviť, čo to je! Netvár sa, že nevieš, ako zasrane sexy vyzeráš! Sama to dobre vieš!"
-"Vieš, keby si svoju drahú Ariu tak veľmi ľúbil, vylepil by si mi a zrejme by si ma vyhodil, pokojne aj vyzlečenú! Alebo, keby si mal trochu rozumu, celé to ukončíš, kým sa vyzliecť stihnem! Lenže ty si to nechcel, tak ma prestaň obviňovať, radšej skús porozmýšľať, prečo!"
-"Možno ma napadá jeden dôvod" povedal potichu po chvíli, zdalo sa, že sa upokojil "Vlastne," dodal s úškrnom, ktorý naznačoval, že nič dobré teraz nepríde, "Sú to až dva dôvody," a s ešte širším úsmevom mi poriadne nápadne pozrel na prsia.
-"Idiot," zasyčala som v tichosti, na čo sa jeho úsmev znova rozšíril, čo som ani neverila, že je možné "Vieš, ak máš naozaj výčitky, kvôli Arií, nemusíš," začala som opatrne, nie úplne presvedčená, že je to ten najlepší nápad, "Totiž, neviem, ako ti to povedať, no mal by si to vedieť. Ty... nie si jediný z vás dvoch, ktorý si užíva... aj trochu... navyše" nebola som si istá, či ma pochopil, no otvorenejšie som to povedať nedokázala.
Nebolo to aj tak už dosť hrozné? Povzdychol si a na chvíľu bolo ticho. Naplnilo miestnosť a počul bolo len náš dych.
-"Prečo ti mám veriť?!" ozval sa zrazu naštvane a prerušil to príjemné ticho.
-"Čo?!" spýtala som sa nechápavo.
Ako mi mohol neveriť?!
-"Pýtam sa ťa len, čo chceš týmto dosiahnuť?!"
-"Možno nechcem, aby si ňou bol tak šialene zaslepený?!"
-"Nie som nikým zaslepený! Ja ju ľúbim, jasné?! Možno ty nič také nepoznáš, ale ja áno!"
-"Nič také nepoznám?! A čo ty?! Myslíš, že som ťa neľúbila?! Do riti Harry! Nevieš si predstaviť, ako veľmi som ťa milovala!"
-"Smutné, že to hovoríš teraz, keď ti už neverím. Smutné, že som pri tebe nikdy nemal pocit, že som viac, ako nejaká hlúpa hračka, ktorá ti spríjemňuje čas, keď na ňu máš chuť!"
-"Teraz?! Povedala som ti to toľkokrát predtým! Každý jeden deň!" skôr, než mi po lícach začali tiecť slzy, ktoré by ma ponížili ešte viac som vstala zo zeme a strhla plachtu z Harryho postele, až takmer spadol.
Bez slova som sa do nej zakrútila, zaviazala som si ju a skôr, než som vyšla z miestnosti som zdvihla ruku a ukázala mu prostredník. Kým som odišla preč, spomenula som si ešte na niečo. Starý zápisník, ktorý ležal na stole som otvorila na čistej strane, napísala odkaz a položila mu ho pred dvere spálne. S hlasným tresknutím som ich za sebou zabuchla a zmizla do chladnej noci.

As Long As You Love Me 111 (Nikdy nezastavuj nadržaného chlapa)

31. března 2013 v 0:55 | Leya Caslin |  As Long As You Love Me
-"Takže, čo mal znamenať ten chalan?" spýtal sa ma po minútach ticha.
Objímal ma okolo drieku a sem tam ma pobozkal na temeno.
-"No... ja... Bola som rozbitá. Viac psychicky ako fyzicky. Temer som nevedela dýchať. Nebola som... celá. Ja... potrebovala som všetku tú bolesť premeniť na lásku. A cítiť sa milovaná. Potrebovala som si zahojiť rany. A on... Bol jediný objekt v celom okolí. A bol príliš ochotný a myslím, že aj on potrebovala vyliečiť rany. Neskôr som si myslela, že ho ľúbim, ale bolo to len poblúznenie. Ja... ľúbim len teba. Len teba, láska moja," vzdychla som a objala som ho.
Pocítila som jeho pery na čele.
-"Milujem ťa," pobozkal ma.
-"Veríš mi, však?" spýtala som sa.
-"Viac ako by som mal," usmial sa.
Tá odpoveď ma trocha znepokojila, ale neriešila som to.
-"Nebolí ťa nič?"
Pokrútila som hlavou.
-"Ale môžeš mi kúpiť zmrzlinu. Určite mi bude o veľa lepšie," povedala som pevne.
Usmial sa a šli sme do cukrárne. Kúpil mi ten najväčší kornútok aký mali a tam toľko zmrzliny, koľko sa tam zmestilo. On si zobral to isté. Malými umelo-hmotnými lyžičkami sme ju pomaly jedli a boli sme ticho. Myslím, že sme ho potrebovali. Domov sme prišli o dve hodiny.
-"Ideme k babám?" spýtal sa, keď sme sa naobedovali.
-"Hej, teda ak sa ti chce, ale nechcem ich sklamať"
-"Okej, poďme, ale dúfam, že tam nebudeme dlho. Mám iné plány," zapozeral sa na moje pery.
Pobozkala som ho. Schytil ma za zadok a nadvihol. Posadil si ma na driek a ja som mu nohami obopla boky. Odniesol ma do izby a položil na posteľ. Rukami mi zašiel pod tričko a svojimi udržiavanými rukami mi prechádzal po tele. Vyvolával vo mne drsnú triašku vzrušenia. Vyzliekla som mu tričko a dlaňami som mu prechádzala po chrbte. Pomaly mi vyhrnul tričko a rozopol podprsenku. Bozkával mi prsia, mäkko ich zvieral, hladkal, láskal... Som jeho. Navždy. Zvliekol zo mňa všetko. Každú handru. Dovolila by som mu robiť si so mnou čo len chce. Práve si rozopínal rifle, keď mi oči padli na hodiny. Vyskočila som.
-"Preboha, meškáme," zapišťala som.
Schmatla som všetky svoje veci a začala som sa obliekať. Justin sa podráždene hodil na posteľ.
-"Toto im nezabudnem," zavrčal.
Usmiala som sa a naklonila nad jeho tvár.
-"Bez nich by si ma nepoznal, láska," letmo som ho pobozkala.
-"No veď to!" vzdychol si a začal sa obliekať.
Bol riadne podráždený. Temer ma mal. Tak trocha ma tešilo, že ma tak veľmi chce. Ja som bola už oblečená, no on mal na sebe len rifle. Podráždene si mrmlal popod nos. Objala som ho okolo pásu.
-"Budem sa ti venovať celú noc," sľúbila som s úsmevom.
Tvár sa mu trocha vyjasnila, ale ďalej si hundral po francúzsky, aby som mu nerozumela. Jemne som ho plesla po pleci, no on sa na mňa ani len nepozrel. Ponaučenie, nikdy nezastavujte nadržaného chlapa.
-"Noo, poďme," súrila som ho.
Zobral ma do náručia a odniesol do auta, ktoré mu včera v noci priviezli. Stále bol podráždený. Zastavil pred Nettiným domom a vystúpil. Pridala som sa k nemu. Zaklopala som a otvoril nám Cam.
-"Wíí, čaute, lásky," usmial sa a objal ma.
Justin na neho chvíľu zazeral, ale potom ho kamarátsky objal.
-"Nettie, holúbkovia sú to," kričal na poschodie.
Zhora sa ozval dupot a na schodoch sa objavili Nett a Lucy. Skočili na nás.

FollowGuys 55

30. března 2013 v 19:58 | Leya Caslin |  FollowGuys
-"Láska... Moja... Môj oco tu bude každú chvíľu," hovoril pomedzi lačné bozky.
Začala ma neskutočne bolieť tvár, ale jeho pery mi všetko kompenzovali. Celou bytosťou som vnímala jeho žeravé telo na mojom. Cítila som každý pohyb, nádych, tep srdca a chcela som, aby sa to nikdy neskončila. Ruku mi pevne priviazal k telu tak, aby to ani nebolelo, no aby som s ňou nevedela pohnúť. Trocha nám zavadzala, ale musíme sa s ňou naučiť žiť. Stehnom hladkal moje stehno.
-"To by sme mali vyliezť," vydýchla som, lapajúc dych.
-"Ľúbim ťa, vieš to?" pozrel na mňa s úsmevom.
-"Takže už nie si nahnevaný?" nažila som sa tváriť tak nevinne, ako to len šlo.
Zamračil sa.
-"Som. Ale je ťažké sa tak aj správať, keď ťa cítim" prešiel nosom po krivke môjho krku "Počujem. Keď si predstavím tvoju jemnú pokožku" bruškami prstov ma pohladkal po stehne.
Striaslo ma.
-"Aj keď viem, že tá tvár je moja chyba"
-"Nie je," pokrútila som hlavou "Dostala som päsťačku. Žijem. Dýcham. Takých som už dostala"
-"Ved práve," zapravil mi vlasy za ucho "Bojím sa myslieť na to koľko krát si už chodila po svete s takouto tvárou. Koľko krát ťa takto udrel"
-"Temer nikdy. Moju tvár miloval. Dával si špeciálny pozor, aby jej neublížil. Občas som dostala facku, to je všetko"
Vyzeral zhrozený a znechutený. Poláskala som mu líce.
-"Nemysli na to. Je preč. Načisto preč. Just love me" pritúlil si ma na hruď "Obaja potrebujeme sprchu. A potrebujem sa oholiť, kým príde otec. Je neskoro večer a bude chcieť deti rovno dať spať, ak nespali v aute. Dúfam, že nie, lebo budú mať prevrátený čas," vzdychol "Tak šup hore" ťapol ma po zadku a vstal.
-"Počkaj ma! Idem s tebou. Aj tak potrebujem pomôcť v sprche," zakričala som za ním.
Nakukol na mňa z kúpeľne.
-"No sex"
-"No sex," zasmiala som sa.
Vstala som z postele, vytiahla som si čistý igelit na ruku a dala mu ho, aby mi ho obmotal. Starostlivo ho skontroloval, potom ma vzal na ruky a postavil ma do sprchovacieho kútu. Pustil na telefóne hudbu a vošiel za mnou. Zavrel kút.
-"AAAAAAAA," skríkla som, keď na mňa pustil studenú vodu "Debil!"
Smial sa.
-"Dobré ránko, zaspatá princezná!"
Voda sa pomaly zohrievala. Sprchovým gélom som sa natrela sama, ale s vlasmi som už mala problém. S úsmevom mi s nimi pomohol. Potom mi pomohol s utieraním, natrel ma telovým mliekom (pričom mal na tvári strašne úlisný úsmev) a dostal ma do letných čiernych šiat. Uviazal mi štýlovú šatku, aby mi držala ruku a dal sa dávať dokopy seba. Oholil sa, navoňavkoval, nagéloval si vlasy, obliekol sa do trička a teplákov, navliekol si na krk reťaz a na hlavu si dal šiltovku. Ja som si zatiaľ zatierala tvár make-upom. Chcel už odísť, no zastavila som ho.
-"Hej, hej, stoj. Takto nikam nejdeš, môj pekný"
-"Ako?"
-"Tú šiltovku dáš dole. Neznášam, keď máš šiltovky a máš nagélované vlasy. Nač je to dobré? Aj tú reťaz. Nie si 50cent. Fuj" dala som mu to radšej vlastnoručne dole.
-"Je to môj štýl"
-"Ty si môj, takže aj tvoj štýl je môj," zaškerila som sa.
-"Takže sa môžem pliesť do toho, čo budeš mať na sebe?"
Slepá ulička. Slepá uličkaaa!
-"Áno," priznala som neisto.
-"Potom ok. Žiadne šiltovky, žiadne reťaze," vyzeral spokojne.
Príliš spokojne. Bála som sa, čo má za lubom.
-"Zajtra ideme na nákupy, láska moja. Ale teraz poď už konečne dole. Chcem sa pomojkať s malými, kým nespia" rýchlo za mnou zamkol a výťahom sme sa odviezli na prízemie.
Mali sme naplánované ísť k recepcii, keď sa zrazu k nám rozbehlo malé, blonďavé dievčatko. Justin skríkol niečo, čomu som nerozumela a rozbehol sa k nej. Nadvihol ju do vzduchu a tak tuho ju objal, že sa začala odťahovať.
-"Jay," usmievala sa s jamkami v líčkach a toľkým šťastím v očkách, až som ich mala chuť nechať samých.
Z gauča sa postavil muž a ďalšie dieťa. Malý utekal tiež za Justinom a muž počkal kým sa zvítajú a potom aj on objal Justina.
-"Daaaaaad," zatiahol Justin zastretým hlasom.
-"Čau, dieťa," povedal rovnako muž.
Obzrela som si ho. Pochopila som po kom má Justin takú pružnú, dynamickú a sexy postavu. Jeho otec vyzeral na 30. Určite bol starší, na svoj vek príliš zachovalý.
-"Oci, toto je Bellatrix. Moja..." pozrel na mňa spýtavo.
-"Priateľka," usmiala som sa a načiahla som ruku.
Pevne, mužsky ju stisol a vrátil mi úsmev.
-"Som Jeremy"
-"Teší ma."
-"Mňa viac," jeho úsmev sa rozšíril.
Díval sa mi priamo do očí. Neflirtoval. Skúmal ma. Provokatívne som nadvihla obočie.
-"Bells," oslovil ma Justin, "Toto je Jazzy a toto Jaxon. Moje opice" s láskou im postrapatil vlasy.
Jaxon sa schovával za Jeremyho nohou, no Jazzy drzo ku mne podišla, prižmúrila oči a dívala sa do tých mojich.
-"Čau, som Bells," podala som jej ruku.
Dospelácky ju prijala a potriasla mi ňou.
-"Selena tu nie je?" pozrela na Justina.
-"Nie, zlatko. Nechodíme už spolu. Teraz chodím s Bells," čupol si k nej.
-"Ona ťa prebrala Selene?"
Videla som ako sa Justin zarazil a na krátko pozrel na Jeremyho.
-"Nie. Už sme sa so Sel neľúbili"
-"A s Bells sa ľúbite?"
Zaujímala ma Justinova odpoveď. Neodpovedal, musela som zasiahnuť. Čupla som si k nim.
-"Zatiaľ iba troška. Láska rastie. Sme spolu krátko"
Zvraštila to detské čelíčko. Pribehol k nám Jaxon.
-"A ty sa ako voláš?"
-"Jason," odpovedal neisto.
-"Jason?"
-"Nie Jason. Jason" opravil ma.
-"Aha," zasmiala som sa "Povedz orindž"
-"Orinžs"
-"Už chápem," pohladkala som ho po malom, sčervenanom líčku.
-"Máš pekné vlasy," pochválila mi Jazzy.
-"Ďakujem, ale ty máš krajšie"
-"Čo sa ti stalo s tvárou a rukou?" pravou rúčkou sa dotkla môjho napuchnutého líca.
-"Jeden ujo ma nechtiac buchol. Neboj. O pár dní budem znova krásna"
-"Ty si krásna," zamračila sa a chytila ma za ruku.
Zažmurkala som pod náporom slz. Zívla si.
-"Mali by sme ísť spinkať," potiahol ich Jeremy za bundičky.
-"Nemohli... Nemohli by spať s nami?" spýtala som sa neisto.
Jeremy pozrel na Justina, ten prikývol.
-"Jasné, aspoň sa vyspím. Tu máš kufre," podal dva malé kufre Justinovi, vzal si svoj, pobozkal krpcov na líčka a zmizol na recepcii.
-"Budete spinkať so mnou a Justinom?" spýtala som sa špuntov.
Jaxon prikývol a chytil sa ma za ruku.
-"Yuhooo" zvýskla Jazmyn.
Vstala som, vzala som ich za ruku a viedla som ich do Justinovej izby. Justin nám otvoril dvere a my sme vošli dnu.
-"Ja sa nechcem kúpať," protestovala malá.
-"Fajn, ale zajtra ráno dáme sprchu, dobre?" čupla som si k nej a vyzliekla som si jej bundičku a rifle.
Prikývla. Zívla si. Justin vyzliekol Jasona, ja malú a dali sme ich do pyžamiek. Uložila som ich do postele a šla som si do svojej izby po svoje pyžamo. Keď som sa vrátila, malí už spali. Usmiala som sa nad ich anjelskými tváričkami.
-"Prečo si takmer plakala, keď ti povedala Jazzy, že si krásna?" ozvalo sa šeptom za mnou.
Objal ma zozadu a bradu si položil na moje plece.
-"Lebo som si uvedomila ako veľmi túžim počuť to od svojho vlastného dieťaťa. A uvedomila som si, že to nikdy nezažijem"
Otočil si ma k sebe a pobozkal ma na čelo.
-"Bola by si najlepšia mama na svete," šepol.
-"Ale nebudem," rozplakala som sa.
Držal ma, aby som sa nerozpadla. Aby som prežila. Ľúbil ma. A mne neostávalo nič iné... iba ľúbiť ho tiež.

As Long As You Love Me 110 (Nehoda)

30. března 2013 v 17:06 | Leya Caslin |  As Long As You Love Me
A on uvidel mňa. Justina nie, pretože bol v inom oddelení s knihami. Šiel ku mne. Robila som sa, že ho nevnímam. Nechaj ma!
-"Anett," zašepkal.
-"Ahoj, Jakub," usmiala som sa.
Pokúsil sa ma objať, ale odtlačila som sa.
-"Čo je?"
-"Bože, vypadni," zasyčala som.
Zatváril sa prekvapene. Akoby som nikdy nevidela jeho bozk s tou babou. Škoda, že nevie, že ma už netrápi.
-"Deje sa tu niečo?" spýtal sa Justin drsne a objal ma okolo pásu.
Jakub odstúpil a v jeho očiach pulzovala bolesť.
-"Poznáme sa?"
Jakub sa vystrel a zatváril sa pevne.
-"My dvaja nie, ale tvoja frajerka ma pozná lepšie než hocikto iný, však Anett? Mám mu povedať o tom ako dobre tvoje ruky a pery poznajú tie moje? O tvojich bozkoch ani nie spred týždňa?" zlo v jeho očiach mrazilo a ja som cítila, že Justin zmeravel a pomaly sa v ňom hromadil hnev.
-"Do pekla, o čom to tu točíš?" zvrieskol.
-"Jakub, prosím, vypadni," šepkala som.
Bála som sa toho čo bude nasledovať. Justin ma pustil a odstúpil odo mňa.
-"O čom to tu točí?" zavrešťal na mňa.
Teraz som ostala vytočená ja. Ved viac menej za všetko môže on.
-"O tom, že keď som bola v nemocnici doráňaná duševne aj telesne, tak on mi hojil rany. NO bolo to všetko. Chvíľkové poblúznenie. Príliš ma bolelo to, som ťa nenávidela. Potrebovala som niekoho kto tie rany aspoň na pár chvíľ zahojí. Kto ich pofúka a Jakub bol... možno prvá možnosť a aj posledná," plakala som.
Viem ako nás to všetkých troch bolelo. Každé jedno slovo a hlavne Jakuba, ale bola to pravda a ja som nechcela klamať. Obaja mali právo vedieť pravdu.
-"Naozaj?" zašepkal Jakub "Naozaj som bol len hojič rán, ktoré ti spravil tento..." nedokončil, no jeho pohľad to urobil za neho.
Príliš ma bolel pohľad na to. Odvrátila som sa a rozbehla som sa preč. Predavačky stáli okolo nás a zarazene sa na nás dívali. Myslím, že spoznali Justina. Bežala som preč z celého nákupného centra. Nerozmýšľala som. Len bežala.
Justin:
Tá bolesť v jej očiach... Otočil som sa k tomu chalanovi.
-"Nechaj ju na pokoji. Počul si. Nič pre ňu neznamenáš!" syčal som "Nechaj ju na pokoji," každé slovo som vyslovil zvlášť a rozbehol som sa za Anett.
Dobehol som ju.
-"Anett!" kričal som za ňou, no buď ma nepočula alebo ma ignorovala.
Neviem si bez nej predstaviť život. Nesmie mi utiecť. Už viac nie. Vybehli sme z obchoďáku a ona chcela prebehnúť cez cestu a ani len nepozrela či nejde auto. A to bola chyba. Bol som len pár metrov za ňou. Blížil sa k nej nákladiak. A ona bežala jemu v ústrety. Srdce sa mi neuveriteľne rozbúchalo a nadobudol som neuveriteľnú rýchlosť. Bežal som ako nikdy. Nákladiak bol od nej už len tri metre a ona zmeravela na mieste. Aj keby chcel kamión zastaviť, i tak ju zabije. Vyskočil som a odstrčil som ju. Neviem ako sa mi to podarilo, ale stihli sme uhnúť obaja.
Anett:
Nákladiak sa ku mne blížil. Triasla som sa a srdce som mala niekde v ústach. Zmeravela som. Nevedela som sa ani pohnúť, no zrazu som letela a niečo hneď za mnou. Spadla som na betón, len pár centimetrov od obrubníku chodníka. Nestratila som vedomie. Hneď vedľa mňa tiež niečo padlo. Otočila som hlavou a mala som chuť rozplakať sa.
-"Justin," vrhla som sa na neho.
Zaborila som si hlavu do jeho pleca a vzlykala som.
-"Pšššt," tíšil ma "Bude to v pohode. Si živá"
Okolo nás sa rozostavilo asi dvadsať ľudí. Dívali sa na nás, ochkali, vzlykali, že aké máme šťastie. Vodič kamiónu vyskočil zo svojho auta a rozbehol sa k nám. Pozrel či žijeme a vydýchol si. Bol to starší , zavalitý muž, ktorý mal okolo očí aj úst vrásky od smiechu.
-"Preboha, dievčisko," usmial sa od úľavy "Skoro som ťa zabil. Nebiť tohto chalana si mŕtva"
Začala som bozkávať Justinovi tvár, krk, všetko. A všetko mi bolo jedno. Zachránil ma. Milujem ho.
-"Prepáč, prepáč, prepáč," šepkala som.
-"Pššt" pomaly ma postavil a skúsil či nie som zranená.
Nič mi nebolo. Objala som toho vodiča so slovami:
-"Prepáčte mi to. Ja.., nevidela som vás. Tak veľmi vás prosím o odpustenie" vzlykala som horšie než nedoladené husle.
Usmial sa na mňa a pokračoval v ceste. My sme vykročili domov.

The Huntresses 13

30. března 2013 v 16:35 | Leya Caslin |  The Huntresses
Sierra:
Dúfam, že sa už Harry s tou kravou konečne rozíde, zúrila som v duchu, keď som ďalší pekný deň musela stráviť u chalanov. S nikým z nich nebola sranda, všetci sa mi stále vyhýbali, ako keby som mala nejakú desivú nákazlivú chorobu, pričom som im vážne zdôrazňovala, že nehryziem. Teda, len vo výnimočných prípadoch, k čomu som pridala pohľad typu If you know what I mean a všetci zaspätkovali. Keď som sa ich priateľsky spýtala, či si to náhodou niekto z nich netúži vyskúšať a olizla si peru, v miestnosti som zostala len sama s Harrym. Prirodzene. Harry sa jediný nebál mojich poznámok.
-"Mám to, že si neušiel brať ako súhlas?" spýtala som sa ho provokačne a nadvihla som obočie.
Ani na sekundu nezaváhal.
-"Len by si mala vedieť, že tiež hryziem," zaškeril sa na mňa, kým sa ku mne naklonil a pobozkal ma, pričom ma uhryzol hravo do pery.
-"Myslela som, že to som mala ja uhryznúť teba," zamrmlala som mu do pier, kým som mu ruku položila na plece a schádzala ňou po jeho hrudi dolu.
Odtiahol sa odo mňa, až keď som bola pri začiatku jeho nohavíc, zrejme si uvedomoval, že keby to neurobil, pokračovala by som ďalej.
-"Čo to bolo?" spýtala som sa s veselým úsmevom a pozerala naňho.
-"Možno mi to chýbalo," uškrnul sa, "A možno, ale len možno chcem, aby si si pamätala, čo sa medzi nami stalo," pozrel na mňa so zdvihnutým obočím a kútikom úst, narážajúc na nedávnu noc v sprche.
-"Možno že zabudnem, ak mi to čoskoro nepripomenieš," podpichla som ho, kým som si hrýzla peru.
-"Čo ti mám pripomenúť?" zatváril sa nechápavo, "Na nič si nepamätám. Musel som zabudnúť"
-"Nehovor mi, že si zabudol na najlepšiu noc, akú si za posledných pár mesiacov zažil," varovala som ho a pozrela naňho prižmúrenými očami.
Uškrnul sa, vedel dobre, čo ten pohľad prináša. Buď sa naňho zúrivo vrhnem a drsne ho pobozkám, pri čom ho niekoľkokrát necitlivo pohryziem do pery či krku alebo sa naňho hodím s tým, že ho zmlátim, on mi po pár úderoch chytí ruky a sám ma drsne pobozká. V každom prípade to skončí rovnako a šanca, že sa nám vôbec podarí dostať do postele je veľmi, veľmi malá. Takmer žiadna. Pozrel na mňa s typickým provokačným úškrnom, ktorý jeho pery zdobil takmer stále, keď sa rozprával so mnou a málokedy, keď sa rozprával s inými. Takto sa uškŕňal pri mojich poznámkach, akoby ma vyzýval, nech to, čo vravím alebo na čo myslím (a nebolo ťažké uhádnuť, čo to bolo) aj uskutočním. Hneď v tej chvíli, a samozrejme, na ňom. Úškrn som mu opätovala, čo bol akoby signál, že sa nemá báť a hneď pocíti, na čo myslím.
-"Ľudia, nechcete ísť do baru?!" vtrhol do obývačky zrazu Zayn, čím prerušil našu reč pohľadov a úškrnov, nasledovaný ostatnými chalanmi.
Všetci pozreli na nás, ako sme tam neprítomne sedeli, násilne vtiahnutí do reality, netušiac, čo sa okolo nás deje.
-"Nechceli sme sem tak vtrhnúť," ospravedlňujúco zamrmlal Louis, neistota v jeho hlase bola úplne jasná, "Netušili sme, nechceli sme vám vtrhnúť do rozhovoru. Vrátime sa až zajtra, Aria tiež vravela, že prespí u kamarátky, ak chceš, Sierra, môžeš tu prespať. Vieš, predsa kde je hosťovská izba," rýchlo zo seba dostal a s chalanmi rýchlo odišli, akoby sa báli, že im niečo spravíme za to, že nám vtrhli do rozhovoru.
Akoby nič som sa znova otočila k Harrymu, no na jeho perách som už nenašla ten hravý úškrn. Rýchlo som premýšľala, čo také Louis povedal, že mu to takto zmenilo náladu a keď som si to uvedomila, najradšej by som si plesla po čele. Aria.
-"Hádam len nemáš výčitky kvôli Arií," vysmiala som ho, aj keď som vedela, že presne to je ten problém.
-"Sierra, naozaj by sme nemali..." snažil sa niečo povedať, no umlčala som ho bozkom, z ktorého sa rýchlo vykrútil "Mám priateľku," zavrčal na mňa, na čo som sa zasmiala.
-"A nechceš ju vymeniť za niečo lepšie? Aspoň na jednu noc? Nehovor mi, že s tým máš problém. Keby si mal, nič by sa medzi nami nestalo ani predtým. Ja viem, že to chceš," zatiahla som provokačne, na čo mi venoval akurát ľahostajný pohľad "Ak si to, že ma nechceš rozmyslíš, daj vedieť," povedala som mu veselo, postavila sa a pomaly si začala rozopínať gombíky na blúzke.
Jeden za druhým, pekne pomaly a od vrchu, odhaľovala som postupne viac a viac zo seba, zo svojich kriviek a tetovaní, ktoré ho vždy fascinovali.
-"Stále si to môžeš rozmyslieť," pripomenula som mu, kým som blúzku úplne rozopla, no nevyzliekla som si ju, nechala som si ju visieť len na lakťoch a napravila si spadnuté ramienko podprsenky.
Videla som, ako preglgol a nedokázal odo mňa odtrhnúť pohľad, no stále nič nevravel. Na sekundu som zaváhala, rozmýšľajúc, či majú ísť dolu skôr rifľové kraťasy alebo čierne silonkové nadkolienky, pripevnené k nim ako podväzky s dierkovaným vzorom. Odopla som čierny kúsok látky, ktorý ich spájal s kraťasmi a ako obyčajné (len priesvitnejšie) nadkolienky som si ich nechala na nohách, kým som si pomaly rozopla kraťasy a stiahla ich dolu. Takmer sa mi v nich zachytil opätok jednej z vysokých čiernych lodičiek, no nakoniec sa mi z nich podarilo bez zbytočného trapasu vyjsť a odkopla som ich do kúta. Kráčala som k Harrymu a počas toho som si topánky skopla z nôh. Bez varovania som si mu sadla na kolená, akoby som ani nevnímala, že tam bol a chytila čipkovaný lem nadkolienky, pomaličky ju ťahajúc dolu, nevšímajúc si tiché vrčanie vychádzajúce z Harryho netrpezlivých úst, ktoré však stále neboli ochotné povedať to. Po dlhom čase, ktorý som si dopriala na vyzlečenie tohto zbytočného kusu čipkovanej látky som si prstami prešla na plece a kašlúc na druhú nadkolienku som si začala z neho sťahovať ramienko podprsenky. Harry to sledoval so zaťatými zubami, akoby sa bál akejkoľvek reakcie, ktorá z neho môže vyjsť. Stále som predstierala, že ho nevidím, hrala som sa s ramienkom, až som ho napokon nechala padnúť dolu z pleca a chytila som druhé. Harry prižmúril oči, no stále ma sledoval. Ruku, ktorú mal položenú na stehne, kúsok odo mňa som mu chytila, na čo neprotestoval a položila si ju na koleno, odkiaľ som ju jemne ťahala hore, vnútornou stranou stehna, až kým už moju pomoc nepotreboval a konečne to začal robiť sám, vychutnávajúc si dotyk jeho ruky s mojou rozhorúčenou pokožkou. Skôr, než sa dostal naozaj vysoko mi stehno silno chytil, druhou rukou ma sotil dozadu, až som chrbtom ležala na gauči a on sa sklonil nado mňa, vrčiac mi do tváre:
-"Za toto ešte zaplatíš. Veď ešte uvidíš, ty štetka"
Nohu, na ktorej som mala stále nadkolienku si vyložil na plece, ako kľačal na gauči a zohýnal sa nado mnou, jej lem chytil medzi prsty a rýchlo mi ju stiahol, na čo sa nado mňa naklonil ešte bližšie, voľnou rukou chytil moje, pritlačil mi ich hlboko do gauča a skôr, než som pochopila, čo sa to deje, mala som ich na zápästí zviazané dokopy vlastnou nadkolienkou. Bez slova odo mňa prudko vstal, stále mi nevenoval jediný bozk, len ma chytil za zviazané ruky a vytiahol chladne na nohy, až som sa zatackala.
-"Harry sa nám hnevá?" podpichla som ho veselo, na čo ma pevne chytil okolo pása, zdvihol ma do vzduchu a skôr, než mi to musel povedať či naznačiť som mu nohy obkrútila okolo pása, s rukami položenými na jeho pleci ako idiot, no nič som s nimi poriadne nemohla urobiť. Vo dverách svojej izby ma prudko položil na zem, ťahajúc ma len za zviazané ruky k posteli, na ktorú ma hodil.
-"Veď uvidíš," poslednýkrát mi sľúbil, kým sa nado mňa sklonil a konečne ma pobozkal.

FollowGuys 54

30. března 2013 v 15:39 | Leya Caslin |  FollowGuys
Keď sa Justin večer vrátil po mňa, ležala som na posteli. Ubolená, malátna, troška mimo. Cítila som sa prázdna.
-"Hi, honey," podišiel ku mne, pohladil ma po vlasoch a pobozkal ma do nich.
Zapozeral sa mi do tváre.
-"Plakala si?"
-"Nie," zachrípnuto som klamala.
Odkašľala som si.
-"Nie. Pred chvíľou som sa zobudila"
-"Ale si celá opuchnutá, aj zdravá strana," mračil sa, naozaj sa bál.
-"Bol tu lekár. Hovoril, že to je v pohode. Že to ešte môže napuchnúť," usmiala som sa.
-"Hej, Tomi mi hovoril, ale vraj bol mladý. Medik?"
-"Tomi?"
-"SBS-kár, čo ťa stráži"
-"Aha. Hej, bol to medik"
Usmial sa a sadol si ku mne.
-"Pomôžem ti obliecť sa?" spýtal sa presne vo chvíli, keď sa na dverách ozvalo klopanie a dnu nakukla Scootova hlava.
-"Justin, môžeš na chvíľu? Ahoj, Bellatrix"
Justin prikývol a šiel za ním. Vstala som, odhodlaná obliecť sa, no zistila som, že gombíky sú na chrbte a jednou rukou som ich nedočiahla. Vzdala som to a sadla som si na posteľ. Hrýzli ma výčitky svedomia. Mala som mu povedať pravdu, no nemohla som. Vzala som batoh a zbalila som si všetky veci, ktoré som mala v stolíku. Nefunkčná ruka mi ukrutne chýbala. Justin vošiel dnu a potichu zavrel.
-"Nemáš nejakú šiltovku, ktorú by som si dala..."
-"Prečo si mi, doriti, klamala?" spýtal sa ticho, chladne, zúrivo.
Nedokázala som sa na neho pozrieť. Zase som ho zranila. Zase som mu ublížila.
-"Justin..."
-"Nie Justin, kurva! Prečo si mi to nepovedala? Nielenže si ma oklamala, ty si..." prudko sa nadýchol "Ponížila si ma, zradila si ma. Prečo sa to stále opakuje? Vkuse? Pre Krista pána, prečo mi proste nepovieš, že to chceš so mnou ukončiť?"
-"To tak nie je," ohradila som sa.
Musela som sa na neho pozrieť. V očiach sa mu leskli slzy, tvár mal bolestivo skrivenú a stál akoby bol pripravený na útok.
-"Tak ako to, kurva, je?"
-"Prišiel sa mi ospravedlniť," začala som.
-"A ty si mu odpustila, však? Dali ste sa znova dokopy a budete mať kopec detí a raz do dňa dostaneš kopačku do brucha miesto ruží"
-"Justin, to bolí" šepla som.
Môj hlas sa triasol.
-"A čo keď ťa to bolí? Mňa nebolí, že sa s ním stretávaš za mojím chrbtom? Mňa nebolí ako ma stále podkopávaš? Mňa, kurva, nebolí, že za tebou chodím ako taký pes a ty hráš zranenú, zlomenú a obeť? Bolí to, sakramentsky to bolí, takže ma nezaujíma ako ťa bolí to, čo hovorím" nikdy som ho nevidela takého zúrivého.
-"Ukončila som to s ním," pozrela som sa mu do očí.
Nič sa nezmenilo. Neveril mi. Už mi neveril ani to, kto som.
-"Povedala som mu, že stiahneme obvinenie, ak nám dá pokoj. Povedala som mu, že už s ním nechcem mať nič spoločné. Povedala som mu, že ťa chcem ľúbiť"
Stále nič.
-"No ták, Justin. Ver mi"
-"Si pobalená?"
-"Justin..."
-"Pýtal som sa ťa na niečo, tak mi odpovedaj, doriti!"
-"A...áno," zadržiavala som ďalší záchvat plaču.
-"Postav sa"
Poslúchla som. Otočil ma chrbtom k nemu a rozopol mi gombíky. Vyzliekol mi košeľu a pomohol mi obliecť sa do šiat. Na to ako veľmi ma teraz nenávidel, ako veľmi bol teraz zúrivý, dotýkal sa ma nežne, akoby som bola porcelánová bábika. Napravoval mi ramienka a vlasy, keď som ho pohladkala po tvári. Prehltol a rukou si prešiel cez vlasy.
-"Ľúbiš ma, Justin?"
Prikývol.
-"Ja ťa chcem ľúbiť. A budem ťa ľúbiť. Sľubujem"
-"Láska sa nedá predpovedať. Klamala si mi, Bells. Keby si mi klamala o tom, že si si nezvala liek... Ale ty si ma oklamala v niečom veľmi podstatnom"
-"Len ma neopúšťaj," oprela som sa čelom o jeho hruď.
-"Neopúšťam. Len som pekelne vytočený. Bolí to, Bells"
-"Ja som len nechcela... Nechcela som, aby si sa bál alebo bol nahnevaný"
-"Jop, to sa ti podarilo"
-"Nemal si sa to dozvedieť! Mal si prísť, usmievať sa, vziať ma domov, zvážiť to oznámenie a mal si byť so mnou šťastný"
Odtiahol sa, vzal mi batoh, obzrel sa po izbe a vytiahol ma von z izby. Akurát sme stretli lekára, ktorý mi dal prepúšťaciu správu, poprial mi peknú liečbu, pritisol si moju tvár na hruď a kráčal so mnou do auta, kde už sedel Scoot, šofér a Dustin. Okolo nás lietalo milión novinárov, schovávala som si tvár do dlaní, kým sme neprešli na cestu a nikto nás nesledoval. Ani Scoot sa so mnou nerozprával, len Dustin sa snažil udržať náladu a snažil sa ma rozosmiať. Nezaberalo to. Nedokázala som sa smiať, keď sa Justin odo mňa odťahoval a tváril sa akoby som tam nebola. Pri hoteli si ma zase schoval v náručí a odvliekol ma až do izby, kde ma čakala Liz. Skončila mi okolo krku a plakala pri pohľade na moju tvár.
-"Je to moja tvár. Ja by som mala plakať, Lizzie," pohladkala som ju po vlasoch.
-"Mala som tu byť. Nemala som byť s Russelom. Mala so ťa ochrániť pred tým..."
-"Neochránili ma piati či šiesti muži, miláčik. Ty by si ma určite neochránila"
-"Dobre, toto počúvať nemusím. Idem do svojej izby," povedal Justin.
-"Stoj!" chytila som ho za zápästie "Nechoď preč"
-"Prečo? Ešte si chceš na mňa posťažovať alebo ma zase oklameš?" sykol.
Lizzie sa vystrela a zmätene na nás pozerala.
-"Čo sa stalo?"
-"Spýtaj sa Bellatrix," odsekol jej.
Pozrela na mňa.
-"Nepovedala som mu o tom, že Jonas bol za mnou v nemocnici. Oklamala som ho, ale bolo to mienené v dobrom!" posledné veta patrila jemu.
-"Ale jeho to nezaujíma. On ťa totiž neklame, keď sa ti niečo nepáči"
-"Justin..."
-"Asi si máte čo povedať," Liz si nenápadne vzala mikinu a odišla von z apartmánu.
Bol ticho. Díval sa niekam mimo mňa.
-"Ja sa s tebou nechcem hádať," chcela som sa ho dotknúť, no odtiahol sa.
-"Nehádame sa. Toto nie je hádka. Toto je... Neviem ako to nazvať. Ako by si to nazvala ty? Klamárstvo?"
-"Justin..."
-"Prestaň. Prestaň! Už ma to nebaví, Bellatrix. Len Justin sem a Justin tam"
-"Teraz mi budeš vyčítať úplne všetko?"
-"Podľa toho čo všetko ma ešte vytočí"
Ničilo ma to. Ničil ma ten chlad a priestor medzi nami. Podišla som k nemu, vzala jeho tvár do dlaní a pobozkala som ho na spodnú peru, ktorá sa triasla, keď som sa odtiahla.
-"Potrebujem si to premyslieť," povedal ticho.
-"Ale ja potrebujem byť s tebou"
-"Nemám dojem, že si v pozícii toho, kto udáva pravidlá"
-"Nevadí. Potrebujem tvoju lásku, Justin. A ty potrebuješ moju"
-"Neľúbiš ma"
-"Ale som blízko"
-"Ako blízko?"
-"Veľmi blízko"
-"Bells" objal ma a tvár si zaboril do mojich vlasov.
Konečne. Konečne! Dvihla som hlavu a pobozkala som ho.
-"Nehnevaj sa na mňa," zašepkala som, keď si oprel čelo o moje.
-"Neklam mi"
-"Už nikdy viac. Sľubujem," pohladkala som ho po líci, pod prstami som cítila strnisko "Mal by si sa oholiť. Škriabeš"
-"To je fajn"
-"Prečo?" zamračila som sa.
-"Lebo to zanecháva pekné červené stopy na tvojich smotanových stehnách!" chytil ma pod zadkom a obmotal si ma okolo pásu "Chcem ťa"
-"Už nie si nahnevaný?"
-"Som. Neskutočne. Aj zranený, ale potrebujem tvoju lásku" pobozkal ma.
Odniesol ma do spálne. Ach.

Pretože láska je večná 35 (Čo to má znamenať?)

30. března 2013 v 15:09 | Leya Caslin |  Pretože láska je večná
Justin sa okamžite postavil a vystrel a ja som len zatvorila oči.
-"Čo to má znamenať?" zopakoval JJ.
-"Ja... my..." habkal Justin.
-"Vypadni," zašepkal JJ.
Jeho šepot ma prinútil otvoriť oči. Bolo v ňom kopec bolesti, ktorá sálala aj z jeho tela. Bože, čo som to urobila?
-"JJ," zašepkala som.
-"Ty drž hubu," zrúkol na mňa.
Justin sa okamžite postavil ku mne. Len nech sa nebijú! Bože! Prosím!
-"Neziap po nej. Aj bez teba má toľko energie, že sa ani nepostaví!"
-"Takže si to musel využiť? Kretén!" JJ sa triasol od zlosti, bolesti a z očí mu padali slzy.
Slzy, ktoré som spôsobila ja. Slzy, ktoré ma bolia viac ako moje telo.
-"JJ, prosím," vystrela som k nemu unavene ruku.
Pozrel na mňa a ja som myslela, že umriem. Toľkú bolesť som nikdy nevedela. Okamžite mi z očí vybehli slzy. Musela som odvrátiť zrak. Počula som ako buchli dvere a ako si Justin povzdychol. Myklo mnou. Cítila som sa akoby na mňa padla všetka ťažoba svete. Cítila som sa prázdna, suchá, nepoužiteľná, podradná, ubolená... Nič pozitívne vo mne nebolo.
-"Si v pohode?" počula som zašepkať Justina, ale jeho hlas bol akoby v inej dimenzii.
Nie v tej mojej, plnej bolesti.
-"Chcem spať. Chcem zomrieť," zašepkala som s obrovskou námahou.
Bola som medzi dvoma svetmi. Svetom, ktorý je príliš reálny a mnou nenávidený a svetom, kde si môžem vysnívať čo len chcem.
-"Prestaň tak hovoriť!" na líci som zacítila dotyk a na perách iné pery.
-"Spať" prekročila som hranicu sveta snov.

Zobudila som sa na niečom mokrom a smradľavom. Moje telo bolo v pohode. Už ma moc nebolelo, len som bola unavená. A to som sa práve zobudila. Dokázala som sa postaviť a prejsť do kuchyne odkiaľ sa ozývali zvuky.
-"Bré rá..."
Justin? Ten tu čo robí? Vrátili sa mi spomienky. Všetky do jedného a mne sa podlomili kolená. Justin ma stihol zachytiť skôr ako som dopadla na zem. Niečo mi hovoril, že ak by som padla, tak by to nedopadlo dobre. Posadil ma za rohovú lavicu a naklonil sa ku mne. Odhrnul mi z čela spotený pramienok vlasov lepiaci sa na mňa. Priložil mi na čelo dlaň.
-"Už nehoríš. Chvalabohu, ale mohla by si mi povedať prečo si vstala z postele?"
V hrdle som mala sucho. Nevedela by som vydať ani hláska a ešte k tomu som mala stiahnuté hrdlo. Schmatla som pohár džúsu, čo bol na stole a celý som ho do seba hodila. Po fyzickej stránke mi bolo lepšie.
-"Už sa cítim lepšie," povedala som nahlas.
Môj hlas znel ako prázdna hrobka. Akoby bol dutý. Justinovi sa v očiach zaleskli slzy a mne vybehli.
-"Vieš si predstaviť ako trpí? Nechcem mu ubližovať. Nie jemu! On si to nezaslúži," plakala som.
Triasla som sa vzlykmi a Justin si ma privinul na hruď.
-"Je mi to ľúto," zamrmlal mi do vlasov.
-"Čo ti je ľúto? Je to viac tvoja vina ako moja! Ty si ma pobozkal a ja som nemala energiu na to aby som odporovala a bojovala s tebou!!!"
Odstúpil odo mňa a ja som vedela, že som mu strašne ublížila. Ďalší do zbierky. Super! Ďalší, prosím!
-"Tak prepáč," zašepkal a chcel odísť.
Okamžite som vyskočila, zozbierala som všetku silu zastavila som ho.
-"Ty mi prepáč"
Díval sa mi do očí a potom ma objal a držal ma. Mala som pocit, že ma tak tuho drží aby sa mu nerozpadla.
-"Nenávidí ma!"
-"To nie je pravda. Len... ublížili sme mu. Viem si predstaviť čo cíti. Viem ako veľmi ťa miluje," šepkal.
-"Ale aj ja ho milujem," povedala som plačlivo.
Cítila som ako zmeravel, no potom ma ešte tuhšie objal. Zdalo sa mi, že zašepkal:
-"Ale aj ja ťa milujem"
No nebola som si istá.
-"Volal som Lily a povedal som, že si dostala nejaký vírus," povedal po chvíli.
-"Koho trápi Lily?"
Odhrnul mi z krku vlasy a zhíkol.
-"Čo je?" trocha som sa odtiahla.
-"Modrina," vydýchol.

Bol som, som a vždy budem tu s tebou - Poďakovanie

30. března 2013 v 14:49 | Leya Caslin |  Bol som, som a vždy budem tu s tebou
Ahojte, volám sa Zuzana. Napísala som príbeh Bol som, som a vždy budem tu s tebou. Týmto sa Vám chcem poďakovať, že ste ho čítali a komentovali. Každý jeden koment ma potešil :)) Dúfam, že sa Vám tento príbeh páčil... každému, kto ho čítal :)) Chcem sa poďakovať Lili, Julii, Emme, Sise, Awi, Andree... proste všetkým čo tento príbeh komentovali. No hlavne sa chcem poďakovať Lili, ktorá komentovala skoro každú časť :)) na niektorých komentoch som sa zasmiala a všetky ma potešili. Nie len Liline komenty ma potešili, ale aj ostatné. A ešte sa chcem poďakovať Leye, že tento príbeh pridávala na túto stránku. Ak by ste mali záujem prečítať si ďalšie moje príbehy, nájdete ich na mojom blogu spolu s príbehmi, ktoré píše moja sestra. http://yesmylifeisonedirection.blog.cz/

Bol som, som a vždy budem tu s tebou 48 - The End!

30. března 2013 v 14:45 | Leya Caslin |  Bol som, som a vždy budem tu s tebou
O piatej sme mali všetko uvarené. Jedlo aj dezert.
-"Choď sa prezliecť, ja pripravím ten stôl" usmiala sa Perrie.
Prikývla som a vybehla do izby. Vošla som do kúpeľne a osprchovala sa. Len v uteráku som vošla do šatníka a bol trošku viac preplnený, no stále tu bolo ešte veľa prázdneho miesta. Prehrabávala som sa a našla bielo čierne mini šaty. S veľkým výstrihom. Tieto sú dokonalé. Zozadu boli celé biele a vpredu boli čierne s bielymi pásmi. Na ruku som si dala biele náramky a jeden čierny. Na uši som si dala biele veľké náušnice. Jemne som sa namaľovala a vlasy si nechala rozpustené. Obula som si biele topánky na platforme a pozrela sa do zrkadla. Obzerala som sa a počula Perrie.
-"Lax! Už je šesť hodín! O chvíľu dôjde Zayn!"
-"Už idem!" odkričala som a odišla za ňou.
-"Wau. Vyzeráš... úžasne" usmiala sa.
-"Ďakujem" úsmev som jej opätovala.
-"Poď mi pomôcť odniesť jedlo"
Prikývla som a nasledovala ju do kuchyne. Vyšli sme na terasu a tá bola prenádherne vyzdobená. Všade svietili lampióny alebo niečo také. Stôl bol jednoducho pre stretý a na ňom boli sviečky.
-"Páči?" pozrela sa na mňa Perrie.
-"Áno, je to nádherné" usmiala som sa.
-"Ďakujem" úsmev mi opätovala.
Jedlo sme položili na stôl a ešte sa vrátili do kuchyne po dezert. Dezert sme položili na neďaleký malý stolík. Zrazu sme počuli prichádzajúce auto. S Perrie sme sa na seba prestrašene pozreli. Perrie rýchlo nakukla kto to je.
-"To je Zayn" začali sme panikáriť "Čo teraz?"
-"Pôjde hlavnými dverami. Až vstúpi, tak odídeš cez záhradu"
Prikývla. Ja som rýchlo odišla hore. Zrazu som počula krik.
-"Lax!" vrieskal Zayn.
Prišla som do obývačky.
-"Čo má znamenať to vonku? Ty niekoho čakáš?"
-"Vlastne áno" odvrkla som.
-"Koho?"
-"Myslím, že už prišiel"
Zayn sa otočil a pozrel sa von oknom.
-"Nikto neprišiel! Koho čakáš?!"
-"Zayn, asi si ma nepochopil. Ten koho čakám už prišiel. Čakala som teba"
-"Neviem čo mám povedať" zmätene sa na mňa pozrel.
-"Asi to bol zlý nápad"
-"Nie, nie" usmial sa "Poď ku mne" objal ma.
Zayn:
Prišiel som domov, teda k Lax. Išiel som sa pozrieť na šteniatka a na záhrade bola pripravená večera. Vošiel som naspäť do domu.
-"Lax!" vrieskal som.
Prišla do obývačky za mnou.
-"Čo má znamenať to vonku? Ty niekoho čakáš?"
-"Vlastne áno" odvrkla.
Čože?
-"Koho?" bol som zvedavý.
-"Myslím, že už prišiel"
Išiel som sa pozrieť von oknom, ale nikoho som nevidel.
-"Nikto neprišiel! Koho čakáš?!" bol som dosť naštvaný.
-"Zayn, asi si ma nepochopil. Ten koho čakám už prišiel. Čakala som teba" prekvapila ma.
-"Neviem čo mám povedať" zmätene som sa na ňu pozrel.
-"Asi to bol zlý nápad"
-"Nie, nie" usmial som sa "Poď ku mne" objal som ju.
Lax:
Potom sme sa spolu navečerali. Po večeri ku mne Zayn prišiel a pobozkal ma.
-"Milujem ťa"
-"Aj ja teba" pobozkala som ho.
Zayn ma vášnivo pobozkal. Vyskočila som na neho a nohy si obmotala okolo jeho pása. Ruky som si obmotala okolo jeho krku. Zayn ma stále bozkával. Potom so mnou na rukách vošiel do izby. Zvalil ma na posteľ a priľahol. Za celý čas ma neprestal bozkávať. Pokračoval stále nižšie a nižšie. Strhol mi šaty. Nezaostávala som a dala mu dole tričko a neskôr aj nohavice. Teraz sme sa bozkávali len v spodnom prádle. Dal zo mňa dole aj posledné kusy oblečenia a neskôr sme sa bozkávali nahí. Potom do mňa vnikol. Zažila som tú najkrajšiu noc s osobou, ktorú neskutočne milujem.

The End!


Is It Really Love? 6

30. března 2013 v 14:08 | Leya Caslin
Zasmial sa a pritisol si ma bližšie k sebe. Pevne ma držal za boky a jeho pery sa pomaly približovali k mojej tvári. Zavrela som oči a jemne našpúlila pery a čakala jeho bozk. Bozku som sa nedočkala, len jeho jazyka, ktorým mi prechádzal po spodnej pere.
-"Si prasa, vieš o tom?"
-"Ale to sa ti páči" zasmial sa a normálne ma pobozkal.
Zaborila som svoje prsty do jeho jemných vlasov a nechala sa unášať pocitmi, ktoré vo mne vyvolával.
Nastúpila som do auta a hodila tašku z vecami na zadné sedadlo Harryho Range Rovera. Posadil sa na svoje miesto a predtým ako sme vyrazili ma ešte pobozkal. Neviem čo to medzi nami vlastne je, ale doháňa ma to k šialenstvu. Zastavili sme pred mojim domov v Holmes Chapel. Ešte to nie je ani týždeň čo som z tadeto odišla. Myslela som si, že mi to tu bude chýbať. Že sa hneď budem chcieť vrátiť späť. Chcela som sa vrátiť, ale to určite nebolo kvôli tomu, že by mi toto miesto chýbalo. Neznášam to tu! Vynorí sa mi toľko spomienok na mamu, že sa ledva dokážem ovládať. Teraz som to nedokázala. Ani nič nestihnem spraviť a Harry si už všimol slzy, ktoré mi stekajú po tvári. Ach nie, toto som nechcela.
-"Babe, ale no ták. Prečo plačeš?" opýtal sa a zobral si ma do jeho lona.
Oprel si ma o svoju hruď a ja som nechala voľne odísť zo mňa všetky tie emócie.
-"No tak. Povedz čo je s tebou! Od kedy sme spolu spali, si iná"
-"Prečo si sa vôbec so mnou vyspal?"
-"Naozaj sa o tom ideme baviť teraz? Nie je vhodná doba"
-"A kedy bude?" zasyčala som mierne a jeho to rozhodilo.
-"Fajn. Proste som to chcel"
-"Aj Zayn to chcel, ale nespravil to. Povedal, že môj prvý by mal byť človek, ktorý ma ľúbi. Prečo, kurva si to spravil ty?"
-"Teraz ma za to ideš nenávidieť? Mohla si povedať nie"
-"Už sa to viac nestane" odpovedala som a zliezla z jeho lona.
Vystúpila som z auta a pomaly kráčala do domu. Ani som nemusela klopať, pretože dvere boli odomknuté. Položila som na zem tašku a porozhliadla sa po dome.
-"Zlato, som rád že si späť" začula som otcov hlas.
Otočila som sa k nemu a on s úsmevom ku mne kráčal. Pootvoril svoju náruč a ja som do nej pomaly vnikla. Och, tak mi chýbal.
-"Aj ja som rada"
-"Je ti niečo? Si nejaká iná. Stassie ty si plakala? Spravil ti niekto niečo?" zavalil ma otázkami a ešte stále dusil v jeho objatí.
-"Som v pohode"
-"Nevyzeráš. Vyzeráš inak! Nemal som ťa tam púšťať, vedel som, že ešte nie si pripravená odísť..." zastavila som ho ešte predtým ako mi zakáže sa vrátiť späť.
To miesto je od teraz môj domov. V ktorom som šťastná.
-"Oci!" zasmiala som sa a všetko mu vyrozprávala.
Samozrejme, zatajila som to čo je medzi mnou a Harrym. Nepochopil by to! Sama to nechápem. Kto by to vlastne pochopil. Vyspali sme sa spolu len tak, pretože pán Styles sa nudil.
-"Na dnes mám toho už naozaj dosť. Idem si ľahnúť!" pozrela som sa na Harryho, aby vedel že to o ňom hovorím.
Vybehla som hore a otvorila dvere na svojej izbe. Prečo mám pocit, že to už nie je moja izba? Naozaj sa cítim iná. V tejto chvíli by som mala byť šťastná. Splnila som si sen, odísť z tejto diery tak prečo sa do pekla necítim? Hodila som sa na posteľ a chcela hneď zaspať. Kiežby som mohla vypnúť všetky moje myšlienky, ktoré mi v tom bránili.

Na druhý deň, Harry:
-"Miláčik, som taká rada, že ťa konečne vidím. Kvôli vašej kapele ťa vidím raz sa mesiac" pritúlila si ma k sebe a pobozkala do vlasov.
-"Ja viem, mami!"
-"Mal by si sem chodiť častejšie. Máš tu rodinu, kamarátov a raz za čas by ti padlo vhod voľno"
Prikývol som a pustil sa do jedla, ktoré predo mňa postavila. Bolo to výborné. Skoro som zabudol ako výborne vie moja mama variť. Naozaj som tu už dlho nebol.
-"Ako to Stassie zvláda? To bývanie s tebou. Niekedy dokážeš byť naozaj neznesiteľný. Mali sme ju najskôr varovať ako ju poslať k tebe" zasmiala sa.
-"Auuu, to zabolelo. Ja nie som neznesiteľný" možno niekedy, ale k tomu sa priznávať nejdem.
-"Tak? Ako sa tam máte?"
-"Je to v pohode. Zvyká si!"
-"To rada počujem" usmiala sa a poupratovala prázdne taniere.
Najradšej by som jej povedal všetko čo sa stalo, ale to nemôžem. Zranil by som ju.
-"A ako sa má Nicole? Ešte stále ste spolu?"
-"Sme"

Life Goes On 3

30. března 2013 v 13:54 | Leya Caslin |  Life Goes On
-"Hej!" vykríkla som a vzápätí bola odsotená do strany.
Zapotácala som sa a chytila sa steny, potom sa so zamračeným výrazom pozrela na dvoch vysmiatych chalanov, čo stáli pri strýkovej posteli a prekrikovali sa. S odfrknutím som si sadla na stoličku v rohu a prekrížila si ruky na hrudi. O chvíľu som sa ocitla tvárou v tvár jednému z nich. Mal kučeravé vlasy a drzo sa na mňa uškŕňal.
-"Môžem si to zobrať?" ukázal na stoličku.
-"Ehm, nie?"
-"Veď ju aj tak nepotrebuješ"
-"Sedím na nej, ak si si nevšimol"
-"Aj ja by som si rád sadol, ak by..." nestihol dopovedať, lebo ho prerušil známy hlas.
Pohľad mi zaletel k dverám a stretla som sa s párom modrých očí.
-"Harry, prečo si normálne nesadneš k Louisovi?"
-"A ty Ana, prečo normálne neprivítaš svojho obľúbeného člena rodiny?" ozvalo sa z postele.
-"Nemala som šancu," s úsmevom som sa postavila a drzý chalan s menom Harry zaujal moje miesto "Ako sa máš, Paul?" spýtala som sa, zatiaľ čo som ho jemne objala, kvôli všetkým prístrojom a hadičkám zapojeným k nemu.
-"Hneď lepšie. Ani som ťa nezoznámil, toto sú Louis, Harry a Niall, zo skupiny. Chlapci, moja neter, Louisiana"
Preto mi boli takí známi. Paul o nich často rozprával, no nikdy som tomu nevenovala veľkú pozornosť. Zamávala som im a potom sa postavila ku dverám, ignorujúc konverzáciu medzi nimi. Niall ničím nedal najavo, že sme sa už stretli a ja som nasledovala jeho príklad. Neviem, prečo ma neregistroval, veď bol taký priateľský. Keď sa konečne vytratili z miestnosti, sadla som si na okraj Paulovej postele a zamračila sa.
-"Tí sú fakt milí," poznamenala som.
-"Prepáč mi to, neviem čo do nich dnes vošlo"
-"To je aj tak jedno. Nechcel si sa so mnou o niečom rozprávať?"
-"Nastali komplikácie, kvôli tomuto všetkému," ukázal na svoju sadru na nohe a ostatné zranenia "Chalani majú naplánované ísť do Afriky a ja s nimi určite ísť nemôžem. Preto som chcel, aby si zaujala moje miesto"
-"Žartuješ"
-"Ani v najmenšom"
-"Prečo?" bolo jediné, čo som zvládla spýtať sa.
-"Dobre viem, ako rada cestuješ a Afrika bola tvoj sen, nepopieraj to. A navyše, bola si na turné s The Wanted"
-"Ale to je iné, bol tam otec"
-"Vážne by si odmietla takúto príležitosť, Ana? Poznám ťa dosť na to aby som vedel, že by si tam ísť chcela"
-"Ja neviem..."
-"Pozri, nič nemôžeš stratiť, iba získať. Chcem, aby si vypadla, nemyslela na to, čím si si prešla. Nebudeš tam sama, tak o tom popremýšľaj, dobre?"
-"Dobre," súhlasila som.
-"Teraz, povieš mi prečo si bola taká vysmiata, keď si sem prišla?"
S Paulom som si bola vždy blízka, už odmalička. Kým nebol taký vyťažený, vždy so mnou trávil veľa času, viac ako otec, ktorý bol stále na cestách. Neobviňovala som ho, musel nás nejako uživiť, no mne s bratom veľmi chýbala mama. Zomrela, keď som mala asi päť rokov, príliš som si ju nepamätala. Ale občas som vážne pociťovala tú stratu.
-"To nie je dôležité," vzdychla som.

Heart Attack 1

30. března 2013 v 13:34 | Leya Caslin
-,,Pixie! Chytaj!'' hodila som jej kus dreva do piesku.
Neváhala a hneď sa za ním rozbehla. Rada chodievam s ňou na prechádzky pri mori, kde sa vybláznime obidve. Dnes máme šťastie, pretože na pláži je málo ľudí. Máme ju celú pre seba. Na piesok som si rozprestrela uterák a naň položila tašku. Vyzliekla som si tričko a šortky. Za ten čas sa už Pixie stihla namočiť vo vode a keď prišla ku mne celú ma ošpliechala, keď sa otriasla.
-,,Hej ty potvora... poď sem!" rozutekala som sa za ňou.
A už sme boli obidve vo vode. Voda bola úžasná, osviežujúca. Chvíľu som si zaplávala a potom som zbehla po loptičku, ktorú som hádzala Pixie.
-,,Prines!" zavelila som po hodení loptičky.
Pixie sa rozbehla a šikovne loptu schmatla do papule a bežala ku mne.
-,,Výborne! Kto je môj poslušný havinko?" hladila som ju ,,No predsa Pixie!" ako som ju tam hladila a chválila, všimla som si že po pláži sa prechádzal pekný chlapec.
Mal hnedé, husté, kučeravé vlasy a po rukách mal tetovania. Pixie si ho všimla tiež. Vytrhla sa mi z rúk a natešene utekala k nemu.
-,,Pixie! Stoj! Stoj!" kričala som, no nemalo to význam, bola ním tak zaujatá, že môj hlas absolútne nevnímala.
Keď už bola pri ňom od radosti začala po ňom vyskakovať. Všimla som si, že ten chalan nevyzeral naštvane, práve naopak, usmieval sa a hladil Pixie.
-,,Prepáč, obvykle počúva na slovo" zastrčila som si prameň mokrých vlasov za ucho.
-,,To nič... mám rád psov a ten tvoj je veľmi zlatý" pozrel sa mi priamo do očí a usmial sa.
Páčili sa mi jeho zelenkasto modré oči a nie len to, ale aj ten jeho úsmev. Bol okúzľujúci.
-,,Ako sa volá?" spýtal sa.
-,,Pixie" odvetila som.
-,,Tak Pixie... pekne meno"
Pixie mu položila pred nohy loptičku a čakala.
-,,Ukáž, ja ti hodím loptičku, už si ho dosť zdržala" zohla som sa po loptičku, no Pixie si pred ňu naschvál sadla.
Na to, že je to len zviera je to dosť múdri tvor. Neznámi chalan sa zasmial a zdvihol loptu.
-,,Aj tak sa nikam neponáhľam a nemám nič na práci" povedal a odhodil loptu ,,Ako sa voláš?" spýtal sa a oprel sa o veľkú skalu na brehu.
-,,Amy Fox... a ty?" zatiahla som.
-,,Harry Styles" podali sme si ruky.
Keď prišla Pixie s loptou, Harry jej ju znovu odhodil.
-,,Počuj Harry, nedal by si si jablko? Mám dva a mám aj vodu ak by si bol smädný"
-,,Si milá" povedal a ja som išla po jablká.
-,,Pači" podala som mu jablko a sadla som si na piesok.
Harry si sadol ku mne a Pixie si odbehla do vody.
-,,Tak ty si odtiaľto?"
-,,Nie, som tu na dovolenke u tety. Ja bývam v Anglicku"
-,,To fakt? Aké to tam je? Vždy sa mi tá krajina páčila"
-,,No určite je tam chladnejšie, ale nie je tam zle. Možno to tam raz uvidíš" povedal.
-,,A čo si tu robil sám? Ehm, teda, prečo si nešiel s tetou na prechádzku?"
-,,Ona má vždy veľa práce a doma som sa sám nudil. Býva kúsok odtiaľto a tak som šiel sem. Tu za tými skalami som objavil pekne miesto kde si chodím oddýchnuť a vychutnať šum mora. Je tam fakt pekne, môžem ti to tam ukázať ak budeš chcieť"
-,,Tak fajn, môžme tam ísť" vstala som a išla som pobaliť veci.
-,,Poď sem dozadu, tu je v skale diera" povedal a prešiel cez ňu.
A mal pravdu, bolo tam skvele miesto, okolo nás boli skaly, takže nás nik nevidel a mohli sme tam robiť hocičo. Rozložili sme si veci a sadli na uterák.
-,,Nejdeš do vody?" spýtala som sa ho.
-,,Tak poď" povedal a vyzliekol si tričko, čím odhalil svoje ďalšie tetovanie.
Na hrudi mal vytetované dve lastovičky a motýľa.

A je to tu zas... -_-

29. března 2013 v 19:50 | Leya Caslin |  Oznamy :)
To čo ma byť? ...
Dávam si PAUZU. :)
A viete prečo? Lebo zas nekomentujete... Keď nebudete vy komentovať, ja nebudem pridávam. Takto je to predsa fér, nie?
A pozdravujem Lili, Julie a Emmu... tieto baby komentujú najviac :) :) :) Dá sa povedať, že len kvôli nim mi bude ľúto si davať pauzu...

Takže... mám pred sebou náááádherný večer, držte mi palce (snáď neskončím na áre) a aj vám prajem pekný večer, užite si ho :)

Zajtra, podľa nálady, ale hlavne je to na vás, sa vrátim... :)))))))))))) Možno.. uvidíme čo to spraví :D

- LEYA CASLIN

Wanderer 1

29. března 2013 v 16:06 | Leya Caslin |  Wanderer
Sedím za svojim stolom v izbe a počúvam hudbu pustenú cez môj notebook. Mám päť hodín na prípravu pred poslednou party štvrtákov, čiže aj mnou. Prom je niečo, načo sa tešia všetci už od kedy nastupujú do školy. Je to zavŕšenie našich detských čias a je to začiatok bytia na prahu dospelosti. Viem, že Tayla, Eleanor a Laurie sa už najmenej hodinu pripravujú, no mne stačí len málo. Som už osprchovaná a tak stačí, aby som zavolala mamku, ktorá mi vlasy upraví. Potom sa jemne nalíčim a dám na seba svoje úžasné béžové šaty a môžem vyraziť na ples. Nemám partnera, vlastne, nikto ho nemá, no tak sme sa dohodli, pretože takéto veci len rozvracajú vzťahy. Takže tento ples bola len čisto ročníková záležitosť a tak to bude najlepšie. Mne sa nechcelo. Nechcelo sa mi zatiaľ chystať na ten ples. Chcelo sa mi zostať doma, pozerať televíziu s mojou partou a o nič sa nestarať. Povzdychla som si a natiahla sa k môjmu kozmetickému stolíku, aby som z tade zobrala staroružový lak na nechty a začala som si ich lenivo lakovať stále s uterákom na hlave a v župane.
-"Zlatíčko, idem ti urobiť tie vlasy, s ockom sme sa rozhodli, že si zrobíme romantický večer a ideme preč z mesta a chceme vyraziť čo najskôr," nakukla mi do izby a ja som sa na ňu otočila.
-"Samozrejme mami," usmiala som sa a stiahla si uterák z hlavy aby sa mohla pohrať s mojimi vlasmi.
-"Tešíš sa?" opýtala sa ma popri rozčesávaní.
-"Keď mám pravdu povedať, ani nie, radšej by som sa rozložila s deckami dole na gauči alebo tu na posteli a pozrela si nejaký film. Ako ja viem, že tam budeme ako atrakcia, ale to sa mi vážne nechce byť. Veď čo je na tom, že som kapitánkou družstva a ostatní tiež robia čo ich baví? Musia nám preto uhýbať z cesty a pomaly nám vystielať cestu lupienkami z ruží?" v podstate to bol môj najväčší problém na strednej.
Či už nižšej alebo vyššej. Nechcela som byť tá populárna, nechcela som byť privilegovaná a nechcela som byť ani ostro sledovaná všetkými naokolo. Strašne ma to otravovalo a bola som z toho na nervy. Pozorovala som v zrkadle, ako mi mamka fúka vlasy a potom ich začala tvarovať do určeného účesu, o ktorom vedela len a len ona. Sledovala som ako mi mamka tvorí na hlave kráľovské dielo a užívala som si to, pretože milujem keď sa mi niekto hrá s vlasmi. Pozerala som sa ako pomaly končí svoju prácu a ja som nechcela aby niekde išla. Chcela som aby sa mi ďalej hrala s vlasmi a aby sme kecali o rôznych blbostiach ale aj o vážnych témach, ktoré sa dotýkajú celého sveta. Chcela som tiež hovoriť o hoteli, ktorý vlastní naša rodina, teda mamka s ockom. Raz by som ho mala prevziať ja, keď to už nebudú zvládať no nečakala som, že to bude nejak skoro.
-"Ďakujem mami," usmiala som sa na ňu.
-"Nemáš začo zlatíčko. Všetko si pamätaj, pretože mi potom všetko porozprávaš," dala mi pusu na líce, ja som ju stiahla ešte do objatia a potom ju pustila, nech sa ide pripraviť aj ona.
-"Jasné a spacifikuj ocka, keď sa bude správať nevhodne," zavolala som za ňou keďže už bola pri dverách.
-"Neboj sa nič, žijem s ním už 23 rokov, viem čo na neho platí," ešte na mňa žmurkla a potom sa stratila za dverami a nechala ma samú.
Ja som sa s povzdychom presunula pred starý kozmetický stolík, ktorý mala niekedy moja mamka v izbe. Ešte keď bola malá. Pozrela som sa na moju tvár a potom na všetky tie vecičky, ktoré som mala pred sebou poukladané. Znovu som sa na seba pozrela do zrkadla a nakoniec môj pohľad zakotvil aj na šatách, ktoré mi viseli na skrini. Boli krásne, no aj tak sa mi tam nechcelo. Nakoniec som sa namaľovala a prešla som k mojim šatám ktoré mali béžový korzet, slaboružovú sukňu ktorá bola na telo a siahala mi len do polky stehien a od bokov a vzadu som mala druhú sukňu ktorá mi siahala až po zem a aj keď som mala moje topánky na 13 centimetrovom opätku, tak som tú časť ťahala po zemi. Aby tie šaty nevyzerali až tak divne, v páse ma ešte sťahoval slaboružový opasok z takej istej látky akú mala sukňa a bol na háčiky, čiže nebolo veľmi patrné, kde sa oddeľuje. Šaty som na seba opatrne navliekla a s pomocou zrkadla som si ich zapla ako som sa to učila pred týždňom. Nie som rada, ak nie som sebestačná a žiadať niekoho o pomoc? Nie, nie. Radšej sama. Ešte som sa nakoniec navoňala a zo stola zobrala slaboružovú listovú kabelku a topánky, ktoré som mala na druhom konci stola. Naposledy som sa pozrela do zrkadla, ktoré som mala v jednom rohu izby a s povzdychom som odišla z izby. Zbehla som dole po schodoch, obula som si topánky, z malých vešiačikov som si zobrala kľúče od dverí a auta a aj s peňaženkou som sa pobrala k môjmu fešákovi. Čierny Jeep Wrangler. Síce, keď sme ho kúpili, bol už ojazdený, no aj tak ho milujem, najmä preto, že polovicu som si zaplatila sama z vlastných a polovicu mi zaplatili rodičia. Nasadla som do neho a pobrala som sa po zvyšok party. Teda po dievčatá. Chalani sa tiež odvezú jedným autom. Najprv som sa zastavila po Laurie, keďže býva od nás asi 200 metrov. Len som zatrúbila pred domom a ona za chvíľku vybehla a sadla si vedľa mňa. Potom som sa zastavila po Taylu a nakoniec po Eleonor, ktorá odo mňa bývala najďalej. So smiechom sme sa dostali až ku škole, kde nás už čakali chalani, ktorých sme už po ceste raz stretli. Vlastne, stretli sme sa pred Taylinym domom, keďže Nathan je jej dvojča. No oni už s jazdou končili a išli rovno ku škole. My sme museli mať ešte jednu zastávku. V aute som si preložila pár vecí z peňaženky do kabelky a nakoniec som vystúpila.
-"Ale ste to kočky," zasmial sa Nolan, keď sme sa všetky štyri postavili vedľa seba.
-"My vieme," vyplazila na neho jazyk Laurie a Eleonor sa k nej pripojila.
Potom sme sa konečne pobrali dovnútra. Výzdoba bola riadne predpotopná, nechutná a odporná. Samé balóniky, divné papierové ozdoby, ktoré vidíte robiť malé 5 ročné deti na svoje úžasné oslavy. Bolo nám jasné, že aj keď bol alkohol zakázaný, veď piť sa môže až od 21, tak sa tu nenájde žiadne nealko. Teda nájde, ale bude sa len tváriť, že je to nealko. Nevravím, že som ešte nepila, ale pijem len v súkromí, kde ma nemôže nikto chytiť a samozrejme s mierou. Niekedy si dám s mamkou pohár kvalitného vína, alebo nám naši dovolia si zobrať nejaký alkohol, keď u nás celá parta prespáva. Teda skôr prespáva u mňa v izbe. No stále to máme s povolením. Nie preto, že by sa na nás rodičia hnevali, ale pre dohodu, ktorú sme uzavreli. Proste môžeme si vypiť, no oni o tom musia vedieť, aby nás potom nevypustili do ulíc. Nechceli, aby sme mali problémy. Sedeli sme na svojom mieste, pri stole v rohu a popíjali sme Kolu. Kecali sme, smiali sa a mne sem tam odbiehal pohľad na parket. Nepáči sa mi tu, ale hrajú dobre, žiadne tie disko sračky, ale poriadne piesne. Sedieť pri stole sa mi už nechcelo a tak som pozrela na partiu a oni, keď som nahodila psí pohľad, sa postavili a s povzdychom ma dotiahli do stredu parketu, kde sme začali tancovať. Mala som blbý pocit a tak som prešla naspäť k stolu a naliala som si pohár minerálky a klopkala som topánkou a pozerala som sa okolo. No po chvíli ten pocit zmizol a ja som sa vrátila na parket k svojim kamarátom, ktorí na mňa očkom pozerali a kontrolovali ma. Dozor sme v telocvični nemali, keďže niekto z našich bohatých spolužiakov, ich podplatil a oni zostali len niekde na chodbách, kde byť museli. Videla som ako predseda nášho ročníku vybehla na mini pódium, kde bol mikrofón.
-"Prepáčte, že ruším túto dnešnú zábavu, no končí sa dnešný deň a ja chcem poprosiť našu kráľovnú ročníka, aby predniesla záverečnú reč, ktorou sa rozlúčime so strednou," povedala do mikrofónu a ja som zastonala.
Dúfala som, že na túto školskú tradíciu tento rok nejak pozabudnú. S povzbudzovaním a postrkovaním partie som sa pobrala na to pódium. Nechápem ako ma mohli zvoliť kráľovnou. Teda je mi jasné, že to zrobil môj tím, že to zrobili futbalisti kvôli Nolanovi, no stále to bolo málo. No partia sa ma snažila presvedčiť, že šprti a vedátori to urobili preto, lebo ich tá naša parta roztlieskavačok šikanuje už od začiatku a chceli sa pomstiť a zvyšok sa k nim že vraj pripojil. Mne to už bolo jedno, dnešným dňom končí môj titul a ja sa ďalej budem môcť v pokoji venovať upratovaniu v našom hoteli a hraním basketbalu s partiou. S Taylou ich presvedčili nech to aspoň skúsia a oni to pre partiu urobili a od vtedy hrávame, sedávame, fotíme sa, bavíme, všetko len aby sme sa nenudili. Usmiala som sa.
-"Tak dnes sa tu vidíme predposledný krát, vidíme sa, tancujeme, zabávame, no nakoniec sa všetci zajtra rozídeme, pôjdeme každý vlastným smerom. Nakoniec väčšina z nás zakotví na vysokej škole v rôznych kútoch sveta a nájdeme si iných kamarátov, možno aj lásky, ktoré nahradia tých ktorých poznáme teraz, vidíme sa s nimi každý deň a bavíme sa ako keby to nemalo nikdy skončiť. Za chvíľku si začneme plniť svoje sny a začneme žiť náš skutočný život. No teraz sme ešte stále študenti strednej a tak sa zabávajme a kašlime na to, že zajtra tu už nebudeme," otočila som sa ku tým dvom schodíkom, ktorými som prišla hore a zišla som k svojim kamarátom.
Práve sme sa vybrali ku nášmu stolu, aby sme si trochu oddýchli, keď k nám pribehlo jedno dievča a okamžite sa na mňa pozrelo, nikoho iného nevnímalo.
-"Máš ísť za pani Strencock na chodbu, že vraj je to dôležité," povedala mi a okamžite odišla preč.
-"Okej," povedala som už do vzduchu a otočila som sa na partu "Idem tam, predpokladám, že mi chce len oznámiť, že som mala výborný prejav, alebo niečo také, pre ňu typické," pokrčila som plecami a vybrala som sa smerom k dverám, ktoré viedli na chodbu "Čo sa deje pani profesorka?" opýtala som sa keď som za sebou zavrela dvere.
-"Nič príjemné, nič príjemné," povzdychla si, "Poďte za mnou," poprosila ma a ja som len s pokrčením ramien nasledovala jej kroky po chodbe, ktoré viedli vonku z budovy.
-"Pani profesorka?" opýtala som sa zmetene, nechápala som, čo sa to vlastne deje.
Kde ma ťahá a načo to robí.
-"Už sa dozvieš," povedala len a otvorila hlavné dvere školy.
Pod schodmi stálo policajné auto a pred ním stáli dvaja policajti. Jedného som poznala osobne.
-"Pethe, čo sa stalo?" zbehla som tie schody a postavila som sa pred neho.
Nepáčilo sa mi to.
-"No vieš, princezná, strašne ťažko sa mi to hovorí," v očiach mal slzy, "No tvoji rodičia havarovali," dostal zo seba a ja som vyvalila oči.
-"A načo čakáme? V ktorej sú nemocnici?" zvolala som a chcela som konať.
-"Rennea, zlatko, oni to neprežili," zamumlal s povzdychom.
-"Nie, nie, nie, toto je vážne blbý čas na takéto žarty," krútila som hlavou.
Veď moji milovaní rodičia nemôžu byť mŕtvy. Proste to nie je možné.
-"Prepáč, ale to nie je žart," hneď ako to dopovedal, priskočil ku mne a zachytil ma.
Krútila som hlavou, začala som plakať, nechcela som si to priznať.
-"Nie je to pravda, však to nie je pravda?"
Pethe ma k sebe len pritiahol a objal ma svojimi veľkými pevnými rukami.
-"Prepáč," zamumlal, "Je mi to tak strašne ľúto,"
Keby som bola vtedy pri zmysloch, cítila by som jeho slzy dopadajúce mi na vlasy.
-"Pethe, musíš jej to povedať," ozval sa ten druhý policajt, ktorý bol doteraz ticho.
-"Rennea," odtiahol ma od seba a zapozeral sa mi do očí, "Musíš ísť s nami a identifikovať telá, ja viem, že je to ťažké, no musí to niekto zrobiť," povedal mi pevne, niekto musel zostať pri zmysloch.
-"Je nejaká možnosť, že to nie sú oni?" opýtala som sa s nádejou.
No Pethe len pokrútil hlavou. Veď ich poznal, vedel by, kebyže to nie sú oni. No ja som tak strašne nechcela aby to boli oni.
-"Ja to nezvládnem," zašepkala som.
Nezvládnem uvidieť mojich rodičov takto.
-"Budem pri tebe, neboj sa," povedal a viedol ma k autu.
Smer moje duševné utýranie.

Vždy buď sama sebou! 64

29. března 2013 v 15:27 | Leya Caslin |  Vždy buď sama sebou!
Keď som otvorila oči, na budíku vedľa mňa svietilo 3.17. Keďže budík neukazoval, či bolo ráno alebo večer, netušila som, v akej časti dňa som sa zobudila. V ústach som mala sucho, ako na Sahare. Vedľa postele som zbadala pohár vody. Opatrne som sa po ňom načiahla a hltavo pila. Voda chutila odstáto, akoby tam bola celú noc. Asi mi ju tam položila mama. Postavila som sa z postele a prešla som k oknu. Odtiahla som závesy a za nimi bola hlboká noc. Na stolíku som zbadala, že mi bliká telefón. Dátum bol 26.6. Prespala som takmer dva dni. Na displeji som zbadala zopár zmeškaných hovorov. Od El, Danny a od Megan. A od Harryho. Mali by sme si to vysvetliť. Ľahla som si naspäť do postele a priložila mobil k uchu.
-"Ahoj" ozval sa ostražito Harry.
Nevedel čo má čakať. A vlastne som to nevedela ani ja.
-"Ehm... Ahoj" zašomrala som.
-"Prepáč mi..."
-"Mrzí ma..." začali sme naraz a naraz sme aj zmĺkli "Prepáč mi za ten výstup vče... vlastne predvčerom. Len som jednoducho nemohla uveriť, že aj pri tom, koľkokrát som si povedala že ťa ľúbim, si bol schopný uveriť, že by som ti také niečo urobila"
-"Mrzí ma, že som sa správal ako malé dieťa. Ja len... Nechcem o teba prísť. Pozri, už som raz prišiel o dievča kvôli diaľke a povinnostiam. Nechcem to zažiť znova. Nie s tebou" povedal a ku koncu už takmer šepkal.
-"Harry, ľúbim ťa. Nič to nezmení. Už to pochop"
-"Ani netušíš, ako veľmi mi chýbaš" povedal a ja som v jeho hlase cítila smútok.
-"Aj ty mne" hlesla som "Veľmi"
-"Už len 8 dní" ozval sa o trošku veselším hlasom.
-"Už len? Ešte" posťažovala som sa.
Ležala som zababušená v posteli a ledva som rozprávala. Na oči mi opäť začala opäť padať únava. Harry si to všimol tiež, keď musel po tretí krát zopakovať otázku.
-"Eh... čo?" zatriasla som hlavou, aby som sa trocha prebrala.
-"Pýtam sa, čo si robila počas posledných dní" spýtal sa pobavene Harry.
-"Nič také. Bola som v Holmes Chapel"
-"Ale nehovor. Nestretla si sa s našimi?"
-"To bolo v pondelok a vtedy som práve nemala náladu"
-"Chápem" odvetil rýchlo.
-"No a posledné dva dni som prespala"
-"A čo škola?"
-"Som chorá. Vyzerá to na zápal pľúc či čo" opäť sa mi od únavy plietol jazyk.
-"Chúďa moje. Ježiš, veď je u vás niečo pred 4 v noci. Padaj spať!" nariadil mi trocha vydeseným hlasom.
-"Veď hej" zamrmlala som.
-"Dobrú noc. Ľúbim ťa!"
-"Vieš že aj ja teba" vytlačila som ešte zo seba.
Už som len počula obsadzovací tón a opäť som upadla do spánku.

S Harrym sa to viac-menej vrátilo do normálu. Dni ubiehali veľmi rýchlo. Čas v posteli mi splýval. Sekundy sa menili na hodiny, hodiny na dni. Celú nedeľu sme s Harrym prevolali. Chalani sa tešili ako malí, že sme sa udobrili a neustále robili pred kamerou hlúposti. El a holkám som dala vedieť v akom som stave. Okamžite zorganizovali záchrannú akciu. Keď som v pondelok poobede počula zvoniť zvonček a následne mamin hlas, neprišlo mi nič podozrivé. Až keď sa mi rozleteli dvere a v nich stála El, Danny, Perrie aj Megan, došlo mi, prečo vyzvedali, kedy budem môcť mať návštevy. Dôrazne som im to zakázala zo strachu že sa nejako nakazia, no očividne ma úplne odignorovali.
-,,Čo tu robíte?" spýtala som sa prekvapene a vyhrabala som sa spod paplónu.
-,,Prišli sme ťa zachrániť od smrti," rozosmiali sa a hneď sa usadili všade, kam sa dalo.
-,,Od akej smrti? Zas tak zle na tom nie som," zasmiala som sa tiež a videla som, ako Danny prevrátila očami.
-,,Od unudenia na smrť. Tu mám Forbes, Vogue, Elle, Bliss, Sugar, Cosmopolitan, People a kopu ďalších" vymenovávala El a popri tom z tašky vyťahovala štósy časopisov.
-,,To neprečítam ani do Vianoc," zastonala som protestne, no El ma ignorovala.
-,,Prestaň, budeš tu zavretá ešte týždeň, niečo robiť musíš. A aha na čo sme sa ti poskladali," ozvala sa natešene a strčila ruku do tašky.
Natiahla som krk a keď vytiahla CD, vypleštila som oči.
-,,Vieme, že ho zbožňuješ a viem aj, že pesničky počúvaš všade kde sa dá. Tak sme si povedali, že ti to uľahčíme a kúpime ti jeho CD," vysvetľovala ďalej Perrie.
Vzala som oranžové CD do ruky a obracala ho.
-,,Ja vás milujem," usmiala som sa a hľadela na tvár Eda Sheerana ,,Ale ako ste sa spoznali?" ukázala som na baby a na Megan.
-,,Náhodou," pousmiala sa Megan "Stretli sme sa pri stojane s CD-čkami. Vedela som, kto sú a keď som zachytila slová ako Nicole, chorá a darček, prihovorila som sa im," pokrčila plecami ,,Predstav si, môj najlepší kamarát chodí tiež do Manchesteru na školu a je v triede spolu s Eleanor"
-,,Paráda," zapískala som ,,Svet je malý, no"
-,,Liam spomínal, že ste sa s Hazzom udobrili," poznamenala Danny a vrhla na mňa obviňujúci pohľad ,,Prečo sa to dozvedáme až teraz?"
-,,Čo ja viem, nenapadlo ma to. Som chorá a dní väčšinou len spím," rozhodila som rukami na obranu ,,Odkedy ho voláš Hazza?" spýtala som sa prekvapene.
-,,Liam ho tak neustále oslovuje, už sa to na mňa nalepilo" ešte raz na mňa vrhla hnusný pohľad a potom sa upokojila.
Dlho sme sa rozprávali a plánovali letné akcie. Rozprávali sme sa o dovolenke, ktorú plánujú chalani a baby už teraz rozmýšľali, čo tam budeme robiť a čo si zbalia. Akosi sme sa dostali k téme príchod chalanov.
-,,Asi s nami nepôjdeš na letisko, že?"
-,,Určite ma nepustia," odvetila som smutne.
-,,Shit!" zanadávala si El a videla som, ako sa jej parí z hlavy od rozmýšľania.
-,,El, ale ja som nedostala doživotnú karanténu," drgla som ju a prebrala som ju zo zamyslenia.
Potriasla hlavou.
-,,Dovedieme ich sem," zajasala, no rýchlo som ju stopla.
-,,Pozri, možno tebe nebude vadiť, keď si týždeň, dva poležíš kvôli chorobe, no som si istá, že chalanom by to neprospelo," vysvetlila som jej.
Chcela namietať, no proti mojej logike ísť nemohla. Smutne zvesila plecia.
-,,Ale veď ja sa s nimi stretnem, potvora," zasmiala som sa.
Smiech mi podráždil hrdlo a rozkašlala som sa. Nevedela som chytiť dych, až kým ma Megan nepobúchala po chrbte. V tom momente do izby vtrhla mamka.
-,,Dievčatá, myslím, že je čas na ústup," jemne sa pousmiala ,,Nicole by mala odpočívať," mávla ku mne rukou.
Dievčatá prikývli.
-,,O pár dní sme tu ako na koni," pohrozila mi Perrie tou jej drobnou rúčkou.
-,,Je mi to jasné," usmiala som sa a sledovala, ako schádzajú po schodoch.
Mamka za nimi zavrela dvere a ja som sa zahľadela na množstvo časopisov. Asi by som sa do toho mala pustiť, pomyslela som si a z kopy vzala prvý časopis.

The Huntresses 12

29. března 2013 v 13:27 | Leya Caslin |  The Huntresses
Aria:
Nechápavo som pozerala na tabletku v Liamovej dlani a rozmýšľala, ako sa z toho vykrútiť, no on, akoby mi čítal myšlienky.
-"Ani sa mi nesnaž povedať, že sú to nejaké lieky," dopredu ma upozornil a venoval mi prísny pohľad.
Niall na mňa pozeral ľútostivo.
-"Keď si taký múdry a presvedčený o tom, čo držíš v ruke, čo chceš počuť odo mňa?" spýtala som sa ho chladne, nepáčilo sa mi, že chalan, ktorý so mnou nemá nič sa do mňa stará.
-"Chcem od teba počuť pravdu," povedal a stále zo mňa nespúšťal prísny pohľad.
-"Odkiaľ to máš?!" naštvane som sa doňho pustila, keď som si uvedomila, že sa mi musel hrabať vo veciach.
-"Z Harryho izby. Z nočného stolíka, aby som bol presný"
-"A prečo sa tam hrabeš?!"
-"Lebo ak nechceme, aby celý dom skončil pod horou odpadkov, treba občas aj upratovať. A to hlavne v Harryho a už zrejme aj tvojej izbe"
-"Nabudúce stačí povedať!"
-"A ty s tým určite niečo urobíš, však?"
-"Predstav si, že urobím! Zamknem dvere pred tebou napríklad!"
-"V tom prípade som rád, že som ti nič nevravel. Čo je toto?"
-"Nič, do čoho by si sa mal starať"
-"Dovoľ, aby som ti niečo pripomenul. Práve sme ťa dostali z policajnej stanice, kde ťa skoro zavreli za drogy..."
-"Prosím?! JA som sa odtiaľ dostala! To, že Niall podpísal nejaký zdrap papiera neznamená, že ste ma odtiaľ dostali vy! JA som tých idiotov presvedčila, že som tam len šla s kamarátkou, JA som na nich zahrala psie očká, JA som im všetko vysvetlila!"
-"Skoro ťa zavreli, pretože si bola v bare plnom drog. Na nočnom stolíku máš záhadné tabletky. Myslím, že by som sa mal starať do toho, že s nami v dome žije narkomanka!" pokračoval pokojne, akoby som mu nič nepovedala.
-"Predpokladám, že chceš, aby som vypadla. A zrejme sa rozišla s Harrym? A on nech sa vráti k tej štetke Sierre, nie? No ták, nepozeraj tak na mňa, aj ty musíš vidieť, aká štetka to je"
-"A prezradíš mi, o čo si ty lepšia?"
-"Trápia ma aj iné časti jeho tela ako to, čo má medzi nohami napríklad?"
Vyslúžila som si dva dosť šokované pohľady.
-"Chce mi niektorí z vás odporovať?" spýtala som sa pobavene, no na moje prekvapenie sa ani jeden neozval.
Žeby si všimli aj niečo iné ako hĺbku jej výstrihu?
-"Musím uznať, že odbáčať od témy vieš dokonalo. Čo keby sme vrátili k tvojmu maličkému problému?"
-"Problému?" spýtala som sa ho so sladkým úsmevom.
-"Do riti Aria! Nechápem, o čo sa snažíš, ale okamžite s tým prestaň! Si závislá na drogách!"
-"Neviem, či si to uvedomuješ, ale nič s tým robiť nemôžem a to hlavne kvôli vám!"
Obaja na mňa pozreli, akoby si neboli istí, či mi rozumeli správne.
-"Fajn, asi som to povedala zle, nechcela som vás nijak uraziť. Myslíš, že mne sa páči takýto život? Klamať všetkým naokolo a nemyslieť na nič iné len na hlúpe tabletky?! Chcela som s tým niečo robiť! Ale odkedy som spoznala Harryho, je to oveľa komplikovanejšie!"
-"Harry by určite neprežil pár týždňov bez teba, kým by si šla na liečenie," prikývol mi ironicky Liam, jeho hlas plný výsmechu.
Prevrátila som oči a snažila sa nebyť vytočená.
-"Zapoj trošku svoju predstavivosť. Myslíš, že keď vyjde na povrch, že priateľka Harryho Stylesa je drogová dílerka, vašu kariéru to neovplyvní? A ono to na povrch vyjde"
-"Dílerka?" pozrel na mňa prekvapene Niall.
Prečo si musel z toho, čo som povedala, vybrať práve toto slovo?!
-"Čo si myslíš, koho tam celý čas medzi tými ľuďmi hľadali?"
Obaja na mňa vyvalili oči, kým sa Niall zvalil na sedadlo, hlavu si zaboril do operadla a rehotal sa ako šialený.
-"Ak si sa už dostatočne zabavil, možno by si mi mohol poradiť, čo s ňou," zamračil sa naňho Liam a hovoril o mne, akoby som tam ani nebola.
-"A keby som vám ja povedala, čo so mnou?" navrhla som a obaja na mňa pozreli "Čo tak sa do mňa nestarať? Ja sa o seba zvládnem postarať sama!"
-"To sme dnes mali možnosť vidieť"
-"Postarala som sa o seba! Dostala som sa z toho!"
-"A čo nabudúce?!"
-"Budem opatrnejšia, už sa nedostanem do problémov!"
-"Vieš, že toto by nám mohlo byť a aj je úplne jedno? Myslíš, že nám budeš chýbať, ak ťa zavrú?" spýtal sa a znel naozaj kruto.
-"Ani vy by ste nechýbali mne," uistila som ho s prižmúrenými očami.
-"Čo ma trápi je, čo robíš s Harrym! Hnusne ho využívaš!"
-"To nie je pravda! Ľúbim ho!"
-"Aj tak ho využívaš. A ak nechceš, aby sa dozvedel o tom, čo robíš po nociach, prestaneš s tým"
-"Fajn"
Zdvihol obočie a pozrel na mňa.
-"Fajn? Všetko, čo mi k tomu povieš?"
Prikývla som.
-"Nebudem ho využívať. Ty mu to nepovieš. A teraz konečne naštartuj a dostaň ma odtiaľto"
Povzdychol si, no spravil, čo som mu povedala.
-"A čo budeš teraz robiť? Nehovor, že s tým len tak prestaneš"
-"Myslíš, že je to také jednoduché? Keby bolo, prestala by som. Predávaním si dosť zarobím. Znížim trochu dávky a budem v pohode," uistila som ho, aj keď sama som si istá nebola.
Nižšie dávky ma desili.
-"Čiže, bola som u kamarátky, ale pri ceste domov som nastúpila zle v metre a stratila som sa, potom ste po mňa prišli. Jasné?" oboznámila som ich s oficiálnou verziou udalostí dnešnej noci a oni len prikývli "Viac detailov neviete, ak by nejaké chceli, musia sa spýtať mňa. Stretli sme v nejakom parku, ktorý ani poriadne nepoznáte. Myslím, že to je všetko. Keby nie... improvizujte"
-"Vždy máš niečo takéto v rukáve?" spýtal sa Niall ohromene.
Prikývla som.
-"Keď to potrebuješ, časom sa naučíš"
Zatváril sa, akože to chápe, čo ma len uistilo, že nie. V tichosti sme sa viezli Londýnskymi ulicami, ja som si s nimi nemala čo povedať a oni sa nechceli rozprávať predo mnou. Ešte šťastie, že sme nešli ďaleko. Keď sme zastali, oboch som pobozkala na líce a poďakovala im. Možno by to boli celkom fajn chalani, keby ma tak veľmi neodsudzovali.
...:
-"Dávaj na ňu pozor," povedal Liam Niallovi, keď za sebou bezpečne zavrela dvere auta a odkráčala, "Musíme vedieť, či naozaj s tým prestane"
Niall len prikývol. Napriek všetkému si nemohol pomôcť, mal pocit, že ju začínal mať rád a súcitiť s ňou.
-"Možno to teraz dodrží," pousmial sa s nádejou v očiach.
Liam sa musel usmiať tiež.
-"Dúfam"

Stole My Heart 26

29. března 2013 v 12:18 | Leya Caslin |  Stole My Heart
-,,Tak začneš už?" súril som Paula.
-,,Neboj sa. Ide o to... Dopočul som sa, čo sa stalo v Bradforde"
-,,Čo také?"
-,,Vraj si sa dal dokopy s nejakým dievčaťom"
-,,Ach, áno. Nejaký problém?"
-,,Pre mňa nie, ale ty máš problém. Bol som poverený ti oznámiť, že to s ňou máš skončiť, kým sa to dostane von. A fakt ma udivuje, že sa to ešte nedostalo do médií. Čo ste celý čas robili? Boli ste vôbec medzi ľuďmi?"
-,,Boli a je mi jedno prečo sa to von nedostalo. Nepotrebujem aby to vedel každý človek. Stačí, že to vie pár najbližších ľudí. A nerozídem sa s ňou!"
-,,Zayn..."
-,,V žiadnom prípade! Ako vám to vôbec napadlo?! Prečo?"
-,,Nehnevaj sa na mňa. Mne je to osobne jedno, ale im to nie je jedno. Musíš byť s Perrie. Ešte potrvá, kým si budeš môcť nájsť priateľku sám"
-,,Ale ja som si už vybral a som šťastný!"
-,,To ti verím, ale pochop. Robím a hovorím len to, čo mi nakázali"
-,,A prečo mi to nepovedia samy?"
-,,Pretože si myslia, že to zoberieš ľahšie odo mňa, keďže sme spolu častejšie"
-,,To čo je za blbosť? A prečo musím byť s Perrie?"
-,,Chápeš, nemôžeš to s ňou len tak skončiť. Máme podpísanú zmluvu a budete spolu musieť byť ešte nejaký ten čas ako som povedal. Je mi to ľúto"
-,,Toto je nejaký vtip?" bezradne som sa spýtal.
A poriadne rozčúlený.
-,,Bohužiaľ, nie"
-,,Kurva! To budem musieť zasa predstierať keď pôjdeme von ako strašne ju milujem?"
Prikývol.
-,,Budem ju musieť aj bozkávať?"
-,,Nie. Stačí len pusa na líce. To vieš už od začiatku. Nič sa nezmenilo"
-,,Práve, že zmenilo! Doriti!" bol som strašne rozčúlený.
Chcel som byť teraz sám aby som nikomu neublížil. Či už slovami alebo činmi.
-,,Ďakujem teda za informáciu," ukľudnil som sa a otvoril dvere.
-,,Nie je zač. Pôjdem, dobre?"
-,,Jasné" odprevadil som ho k dverám a zavrel za ním.
Cestou do obývačky som sledoval Perrie. Ona nie je zlá. Nie je ani škaredá. Je pekná. Naozaj veľmi pekná. Je aj milá a srdečná, nebudem klamať sám seba. Ale... nikdy som ju nemal radšej ako Saru alebo hocikoho z chalanov. Vždy som ju mal rád len ako kamarátku, s ktorou sa, bohužiaľ, musím pretŕčať na verejnosti ako zamilovaný párik a sem-tam jej dať bozk. Chvalabohu, stačí len na líce. Ale bolo aj také, že som ju musel pobozkať. Vie o tejto dohode medzi našimi vydavateľstvami. Mám pocit, že ju tá správa potešila. Neviem, či sa jej páčim, či to všetko hrá, každé to miláčik a láska alebo je to z jej strany všetko pravda. Nechcem ju raniť, nechcem ju klamať, ale nechcem jej teraz povedať, že je to všetko len dohoda. Mali by sme to dotiahnuť do konca, tak ako to máme v zmluve a kašlať na všetko okolo. Sare to vysvetlím neskôr. Vlastne, mohol by som jej dať vedieť, čo so mnou je, kde som, ale... bojím sa. Nechám to radšej na zajtra.
-,,Zlatko?" stála pri mne Perrie.
Ani som si ju nevšimol.
-,,Áno?" precitol som.
-,,Pôjdeme hore?"
-,,Prečo nie"
Vyšli sme na poschodie, rovno do mojej izby, do ktorej ma zaviedla ona. Posadili sme sa na posteľ a... a... sedeli. Len sedeli. Bolo to divné. Boli sme ticho a pozerali pred seba. Bolo mi to trápne, tak som na ňu pozrel.
-,,Zayn?"
-,,Hmm?"
-,,Môžeme sa porozprávať?"
-,,Samozrejme, o čom?"
-,,Deje sa niečo? Čo je s tebou? Správaš sa ku mne úplne inak ako doteraz"
Čo jej povedať? Že som tu a pritom chcem byť niekde úplne inde? Že chcem byť s osobou, ktorú milujem a nie s kamarátkou, s ktorou mám dohodnutý a nútený vzťah? Že mi občas lezie na nervy s tým jej miláčikom a zlatkom? Že tu vôbec nechcem byť? Že si niekedy prajem žiť znova v Bradforde ako obyčajný chalan? Nemôžem jej to povedať. Mám ju rád, samozrejme, ako kamarátku a nedokážem jej povedať takúto pravdu do očí. Po rozhovore s Paulom určite nie.
-,,Nič... som len unavený z letu. Letel som nadránom, to vieš"
-,,Viem... ale aj tak. Si taký... odmeraný"
-,,To sa ti len zdá," pokúsil som sa o úsmev.
-,Nie nezdá. Niečo sa deje a časom to zistím, to si píš"
-,,Hmm"
-,,Chceš sa uvoľniť?"
-,,Masáž by bodla. Bolí ma chrbát"
-,,Ľahni si," postavila sa a ja som si ľahol na brucho.
Cítil som ako si na mňa obkročmo sadla a svoje ruky položila na môj chrbát a začala nimi pomaly pohybovať.
-,,Je to dobre?" spýtala sa a prestala.
-,,Neprestávaj, pokračuj," zamrmlal som.
Mala čarovné ruky. Pomasírovať ma vedela vždy výborne. Zasmiala sa a pokračovala. Bol som dokonalo uvoľnený.
-,,Zayn? Pozri mi do očí," povedala zrazu po chvíli.
Otočil som sa a ona na mne zostala sedieť obkročmo.
-,,Prečo ti mám pozrieť do očí?"
Nereagovala na moju otázku. Upierala na mňa pohľad a sledovala ako mihám očami. Položila si ruky na moje prsia a oprela sa o ne. Dúfam, že nechce...
-,,Máš ma rád?"
-,,Samozrejme"
-,,Naozaj?"
-,,Jasné," presviedčal som ju.
-,,Verím ti"
-,,To som rád, nie je dôvod mi neveriť"
-,,Miluješ ma?"
-,,To je silné slovo"
-,,Chápem. Tak... ľúbiš ma?"
-,,Ahm... ja...." našťastie som nič nemusel povedať, pretože nám do izby vliezol Liam.
-,,Oh, sorry! Mám prísť neskôr?"
-,,Nie, kľudne. Čo sa deje?" oprel som sa o lakte.
Perrie zo mňa zliezla a posadila sa vedľa mňa.
-,,Chcel som sa spýtať či nemáš tužidlo. Idem s Dan von a nemám. A okrem toho, Perrie, už by si asi mala ísť. Nechcem ťa vyháňať, ale aj ty máš nejaké povinnosti ako som sa dozvedel. Volala nám Jade. Očakávajú ťa"
-,,Bože! Úplne som zabudla! Musím ísť! Pa, zlatko!" vlepila mi pusu na líce a utekala preč.
-,,Čo sa tu dialo?" spýtal sa ma pobavene Liam.
-,,Ani sa nepýtaj," prešiel som si rukou po tvári ,,Všetko je na hovno!"
-,,Chceš sa o tom porozprávať?"
-,,Stačí, keď ti poviem o čo zhruba ide?"
-,,Samozrejme a potom mi dáš to tužidlo"
-,,Platí. Paul za mnou prišiel vlastne iba kvôli tomu, že mi má povedať, že sa dozvedeli, že som si niekoho v Bradforde našiel. Netuším od koho to majú. Takže mi pripomenul, že zmluva s Perrie stále platí a až do jej skončenia s ňou ešte musím byť. Pusa na líce stačí. Ale Perrie... ona... neviem či ku mne niečo cíti, ale snaží sa zistiť, či ju milujem. Nemilujem! Je to kamarátka. Nikdy nebude nič viac. A teraz som mal pocit, že ma chce pretiahnuť. Bože, Liam! Toto je nočná mora! Ak sa to dozvie Sara, skončil som!"
-,,No... majú to od nás. Omylom sme sa nejak pred všetkými preriekli a začali to riešiť. Je mi to ľúto, ušlo nám to"
-,,Payne! To nemyslíš vážne?!"
-,,Sorry, chlape!"
-,,Och! Tak sa snažte aby ste sa nepreriekli pred Perrie. Nepotrebujem mať problémy ešte aj u nej. Stačí to, ako to je teraz"
-,,Dobre, pokúsime sa. A to tužidlo?"
-,,Jasné, počkaj," prešiel som do mojej kúpeľne, pripojenej k izbe a vyhrabal zo skrinky spomedzi všetkých možných šampónov a prípravkov na vlasy tužidlo ,,Na," hodil som mu ho.
-,,Díky," usmial sa a zmizol.