Únor 2013

We found love in One Direction 41

28. února 2013 v 22:07 | Adminka;))xx |  We found love in One Direction
"Môžeš si zapnúť skype, musíme sa porozprávať. -H. xxx"
Usmiala som sa na displej so slzami v očiach, ktoré zavinilo prudké svetlo mobilu. Okej, so svetlom to nemalo nič spoločné. Natiahla som sa po notebook pri rohu postele a otvorila ho. Keď sa zapol bleskovo som naťukala heslo a nervózne prechádzala prstami po klávesnici, kým sa rozbehol. Na boku obrazovky sa objavilo, že Harry je online. Do dvoch sekúnd sa ozval ten nepríjemný zvuk, hlásiaci prichádzajúci hovor. S srdcom až v krku som zdvihla.
-"Hi," usmieval sa.
-"Hello," odpovedala som.
-"Nataly, čo je?"
Pokrútila som hlavou, nebudem predsa znova revať.
-"Nič, myslím..." nadýchla som sa "Už mi chýbaš a to, že ti to poviem takto aj tak nemá význam, čo mi to pomôže, keď si ďaleko?"
Nevedela som vyčítať reakciu z jeho tváre. Vyzeral prekvapene, ale nemal byť z čoho.
-"Darling, mám to tak isto, aj ty mi chýbaš, nečakal som, že mi to takto povieš. Úplne ťa chápem a urobím všetko pre to aby sme boli spolu čo najskôr, sľubujem"
Ivy:
-"Kam ideš?" opýtal sa Zayn Harryho.
-"Ľahnúť si, som úplne mŕtvy"
-"Veď máte voľno, pochybujem, že si sa nevyspal," povedala mu Charlotte.
-"By si sa čudovala, každý deň sme mali doma iných príslušníkov z rodiny, mama ma budila každé ráno, aby som s nimi strávil čo najviac času, keďže som stále preč"
-"A ty si vstával, že?" uškrnula sa Nina.
-"No, to je už druhá vec, nechajme to radšej tak, dobre?" usmieval sa "Dobrú noc," zamával nám a odišiel.
-"Baby, čo máte v pláne teraz na new years Eve?" opýtal sa Liam.
-"Neviem," odpovedala som za nás všetky, "Asi ostaneme tu, o polnoci buchneme jedno šampanské a pôjdeme spať, vy?" usmiala som sa.
-"To je skvelý nápad, mali by sme spraviť to isté," zasmial sa Zayn.
-"No, počkaj, už máte nejaké plány?" nadvihla obočie Nina.
-"Nie prečo?" ozval sa Liam.
-"Ja len tak, že to znelo ako, viete čo, kašlime na tých minimálne osemdesiat párty, na ktoré sme boli pozvaní, ostaňme doma, Payne priznaj sa, kam sa zas trepete?"
-"Nikam!"
-"LOUIS?!?" primiešala som sa do toho ja.
-"Áno, láska?"
-"Odpovedaj," zasmiala som sa.
-"Vlastne Paul niečo spomínal, boli sme niekam pozvaní, ale pochybujem, že sa nám bude chcieť ísť, radšej presedíme celý večer nad skypom," usmial sa.
Bolo mi jasné, že si teraz nerobí srandu.
-"Jasné, chápeš všade sa tváriť, že sa máme skvelo a vôbec nemáme práce vyše hlavy," povedal Zayn.
-"Ale baby, čakať kým oni budú mať nový rok, ja zaspím," povedala znudene Charlotte.
-"Nerýp," uškrnul sa Zayn.
-"Tak ale chápeš, hodina je hodina," obhajovala ju Nina.
-"To zvládnete, som si istý," podozrivo sa usmial Liam.
-"Som zvedavá," žmurkla som na nich.

Silvestrovský večer
-"Aaaaargh!" zavrčala som.
-"Čo je?" prišla za mnou do obývačky Nataly.
-"Hádaj čo zas dávajú v telke," povedala som urazene.
-"Mrázika?" opýtala sa ironicky.
-"Hej!"
-"Čože?" sadla si ku mne, "Baby dávajú Mrázika," zakričala na celý byt, "Daj to hlasnejšie," buchla do mňa.
-"Si robíš srandu," zasmiala sa.
-"Aaaaaaaaaa!" vbehli do izby baby.
Cez tieto prázdniny si založili Ivankov fanklub a ziapali vždy, keď sa objavil na obrazovke. Čo som mala robiť?? Pridala som sa.
-"A viete čo?" opýtala som sa keď tá otravná rozprávka skončila.
-"Áno?"
-"Viete aké je meno Ivanko v ženskom rode?"
-"Aby si sa nepototo!" vyplazila mi jazyk Charlotte.
-"No tomu ver, že ja sa pototo, lebo som Ivankaaaa," vstala som a začala poskakovať po izbe ako sprostá.
Ostatné si urazene sadli na gauč a prekrížili ruky.
-"Ale no tááááááák," zatiahla som "Viete čo? Mám nápad" zbehla som do Nininej izby a vzala všetko potrebné "Staršie či nové?" opýtala som sa ich, keď som sa vrátila a neukázala im, čo držím v rukách.
-"Nové," povedali naraz.
-"Ok," prišla som ku veži a do CD prehrávača vopchala Take Me Home.
Izbou sa hneď začala ozývať začiatočná melódia Live while we´re young. Baby sa okamžite postavili, vzali veci, ktoré sa až tak nepodobali na mikrofóny, mne podali do ruky ovládač na DVD a takto sme zabili skoro tri hodiny nudy.

FollowGuys 33

28. února 2013 v 20:06 | Adminka;))xx |  FollowGuys
Už polhodinu sedím v kvetinkových šatočkách sama v hotelovej reštaurácii s fľašou drahého vína, cvičím si slušné úsmevy na čašníkoch a okoloidúcich a čakám, kým sa sem dotrepe veľactená mamička, ktorá sa vybaľuje v izbe a Justinko jej robí garde. Ľutovala som, že som pristala na túto oscarovú hru. Za toto mi pridá jednu nulu na výplatnej páske. Alebo si to odpyká inak. Dostala som od Freda a Scoota polhodinovú prednášku o tom ako sa mám správať. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vošiel on. Podržal jej dvere. Vošla so širokým úsmevom a milosťou v očkách. Keby som nebola žena, zožeriem jej to. Hľadala ma po sieni. Vstala som. Pozrela sa na mňa, ale hľadala ďalej. Nie som hodná jej synáčika alebo čo doriti? Veď som sa rovno na ňu dívala. Justin ju vzal za lakeť a jemne ju ku mne ťahal. Čím bližšie boli a čím viac si uvedomovala kto som, tým menší bol jej úsmev. Keď sa zastavili pri mne a Justin ma pobozkal na líce, jej tvár tvorila umelá maska. Prekukla ma, sviňa jedna. Bola krpatá, presne ako ja, mala farbené tmavé vlasy a modré oči. A typickú, materskú postavu.
-"Mami," oslovil ju jemne, "Toto je Bellatrix. Trix, toto je moja mama Pattie"
Koľko krát som mu povedala, aby mi nehovoril Trix? Usmiala som sa na ňu, tak šťastne, milo a krásne ako mi to pretvárka dovoľovala.
-"Teší ma, pani..."
-"Slečna Mallette," opravila ma a doplnila.
Úsmev na tvári ma zrazu stál celú moju bytosť a zatiahnuté pazúry.
-"Prepáčte. Mená nie sú moja silná stránka. Sadnite si. Objednala som úžasné víno z roku..."
-"Nemám rada víno," odbila ma, keď sme si sadli.
Zaryla som nechty do svojich šiat. Justin sa šťastne usmieval. Prečo sú tí chlapi takí sprostí a nevedia čítať cez všetky riadky? On to fakt nevidel, že jeho matka ma neznáša?
-"Aha, nevedela som. Tak čo si dáte?" zaklipkala som na ňu mihalnicami.
Zjavne som nebola jediná komu sa dvíha tlak.
-"Postačí mi cola," usmiala sa.
Och, koľká faloš. Zavolala som si čašníka, ktorý na mňa celý čas žmurkal a objednala som. Odišiel s tým svojím krásnym úsmevom a objednávkou.
-"Takže... Veľa som o tebe nepočula"
Detto, stará!
-"Ty si tanečnica?"
Zatvárila som sa zapálene pre svoju profesiu.
-"Áno. Milujem tanec. Od malička som sa ním chcela živiť"
-"Odkiaľ si? Máš zvláštny a miešaný prízvuk"
Predstavovala som si ako vyzerá bez zubov.
-"Zo Slovenska"
-"To je kde?"
-"V strede Európy. Krásna krajina," usmievala som sa totál falošne.
Justin ma držal za ruku. Čašník jej doniesol colu a mne a Justinovi dolial víno. Okamžite som si odpila. Na toto potrebujem pomoc a boli mi jednu že bude len tekutá.
-"Ako sa má Sel?" spýtala sa Justina.
-"Dnes ráno som s ňou volala. Má sa super," povedala som namiesto Justina.
Zatváril sa šokovane, nevedel, že som s ňou volala, ale nemohla som kvôli nej spať.
-"Vy ste kamarátky?" Pattie na mňa prižmúrila oči.
-"Super kamarátky," usmiala som sa vcelku úprimne.
Robilo mi radosť vyhrávať nad pani mamičkou. Vystrelila ku mne úsmev, ktorý všetci by všetci pokladali za úprimný a milý, ale ja som videla tú špinu v jej hlave, ktorú mi hádže na hlavu. Keby ona vedela!
-"A čo robia tvoji rodičia, Bellatrix?" pozrela mi pevne do očí.
A dosť!
-"Neviem, ale... Som na výsluchu?"
-"Wou" vyšlo z Justina.
-"Neviem, si?" usmiala sa na mňa.
-"A dosť," vstala som, rozhodnutá odísť.
Pozrela som ešte na Justina.
-"Keď budeš chcieť, dôjdi ku me do izby" a odkráčala som na tých sprostých vysokých podpätkoch v kvetinkových šatočkách do svojej izby.
Tam som tresla dverami. Liz sedela na posteli s notebookom. Hodila som topánky o stenu a šatám som nechtiac roztrhla ramienko, keď som si ich obliekala. Liz na mňa celý čas pozerala s nadvihnutým obočím.
-"Mám sa pýtať alebo mi to povieš sama?"
-"Čo chceš vedieť? Že ma pripečenú mamičku?" vrčala som v kúpeľni, keď som si dávala zohriať vodu.
Potrebovala som teplý kúpeľ. Nechala som otvorené dvere, vyzliekla som sa donaha a vliezla som do vane. Oprela som sa o vankúš a nechala som svoje údy vypustiť všetko zlé do vody.
-"Čo sa stalo?" kričala na mňa.
-"Typická sučka. Chráni si dieťatko a uznáva bývalku," odkričala som.
Ozval sa smiech. Nemala som ani energiu vyslať k nej vyhrážku. Počula som jej kroky a potom už len:
-"Kde je?"
Prevrátila som oči.
-"Prečo si neostal pri mamičke?" ani som na neho nepozrela.
Zavrel za sebou dvere.
-"Mohla by si mi vysvetliť, čo to malo znamenať?"
-"Nenávidí ma a cítila som sa ako na výsluchu. Nenechám sa deptať len preto, aby si ty nemal problémy!"
-"Má ťa rada"
-"To ti povedala? Veď bola falošná jak Gucci od Číňana!" oprela som sa, zavrela som oči.
Nemienila som sa nechať znova vytočiť.
-"To čo si práve povedala?"
Otvorila som oči. Bol urazený. Ohryzok mu skákal, v očiach mu horel oheň a tvár mu stvrdla.
-"Počul si a ak nie, mám ti to zopakovať?"
Spodná pery sa mu zatriasla, otočil sa a treskol dverami. Takmer okamžite mi to prišlo ľúto. Nechcela som mu uraziť matku, ale... Neovládla som sa. DORITI!!!!

Stole My Heart 22

28. února 2013 v 16:53 | Adminka;))xx |  Stole My Heart
Večer ma Zayn odprevadil domov. Mohlo byť tak okolo pol jedenástej večer. Našich som v dome nevidela, no na záhrade bolo zažnutých pár svetiel, tak som usúdila, že sú asi tam. Šla som rovno do mojej izby a padla do postele.

Zobudila som sa o pol desiatej. Zišla som dole.
-,,Dobré ráno," pozdravila som moju rodinku.
-,,Bude obed, aké ráno?" vyblafla na mňa mama so štipkou humoru.
Snažila sa.
-,,Nie je ani desať"
-,,Ako bolo včera u tvojho priateľa?"
Fíha, tu sa niekto nadpriemerne dobre vyspal alebo si niečo šľahol!
-,,Dobre"
-,,Nič viac? To je všetko?"
-,,Čo chceš vedieť?"
-,,Čo navarila jeho mama? Chutilo ti? Zjedla si všetko? Nech sa za teba nemusím hanbiť!"
-,,Spravila králika. Ďalej by si mala vedieť aj sama, ak si moja matka"
-,,Chceš mi povedať, že si to nezjedla?!"
-,,Presne tak. Ale všetko ubehlo v pohode. A Zayn sa teší na večeru zajtra u nás"
-,,Zajtra?!"
-,,Problém?"
-,,No áno, slečna! To si ako predstavuješ? Musím vymyslieť čo spravím, nakúpiť potrebné ingrediencie, upratať a zohnať si šaty!"
-,,Ešte si zabudla kaderníka, kozmetičku, pedikérku, manikérku a osobného maséra," povedala som ironicky.
-,,Nebuď drzá!"
-,,Načo ti sú šaty? Máš ich dosť. A čo sa týka jedla, máš internet, kuchárske knihy a nakúpiť môžem ísť hneď teraz! A nezabudni, že zajtra neznamená dnes"
Nič nepovedala. Otočila sa a začala sa hrabať medzi kuchárskymi knihami, ktoré videla prvý aj posledný krát pri ich prebratí ako darček. Či už vianočný, narodeninový alebo meninový. Prekrútila som očami, postavila as vedľa nej a načiahla sa pre kuchársku knihu orientovanú výhradne na hlavné chody. Podala som jej ju a vybrala si jahodový jogurt z chladničky. Musela som to zajesť. Sadla som si na barovú stoličku a sledovala, ako ju listuje a vyzerá pri tom naozaj smiešne. Akoby to bola kniha rôznych prízrakov, dávnych zaklínadiel, bájnych bytostí a strašidiel. Niečo ďaleko vzdialené od nej. A keď sa to tak vezme, tak aj je. Ona a varenie. Ako som ju tak sledovala, cítila som sa ako jej matka a nie, ako jej dcéra. Zacítila som nutkanie jej to vytrhnúť a nájsť niečo sama. Rovno to pripraviť. Naozaj sa bojím, ako to zajtra dopadne. Dojedla som a nechala ju napospas osudu. Vrátila som sa do izby a napísala na Fb Jasemine. Už sme spolu dlho neboli vonku. Teraz, keď je s Daveom má na mňa ešte menej času, ale už nejaký čas mi je ľúto, že som sa jej nevenovala. Mala som tu zrazu Zayna a Nicole, s ktorou si podivne dobre rozumiem. Dohodli sme sa, že pôjdeme o druhej von. Stretneme sa tam, kde vždy. Chystala som sa jej pochváliť sa s piercingom. Na Fb bola aj Nicole. S ňou som sa dohodla hneď teraz, len čo sa prezlečiem a umyjem. Nadišiel čas, aby som jej povedala všetko, čo sa stalo medzi mnou a Zaynom za posledné dni.
To bolo... priam desivé! Cítila som sa ako na výsluchu! Ako, kedy, prečo, načo, začo a presne takto? Musela som porozprávať všetko od začiatku dopodrobna. Všetky moje pocity, čo mal oblečené, ako sa tváril, ako to povedal, ako som to povedala ja a hlavne, chcela vedieť či a ako dobre sa bozkáva. Mám ju rada, ale niekedy si začínam myslieť, že je to celé One Direction začína liezť poriadne na nervy. Mala by sa skľudniť. Po tejto návšteve, výsluchu, som sa cítila totálne vyšťavená. Ako citrón. Alebo pomaranč. Doslova! Mala som pocit, že to nikdy neskončí! Bolo to fakt ako rozprávať nejakej šibnutej directionerke. Iróniou je, že presne to sa stalo. Nicole je naozaj v pohode, dá sa s ňou normálne porozprávať, môžem jej dôverovať, ale ako náhle prejde téma na Zayna alebo One Direction, tak to nie je dobré. Príde to rýchlo ako tornádo, ale nezanechá to za sebou žiadnu spúšť. Iba moje pochybovačné myšlienky o jej duševnom stave. Som však rada, že nevynáša nijaké informácie na verejnosť, ba ani na Twitter sa ešte nepochválila, že jej kamarátka má niečo so Zaynom Malikom. To sa jej musí uznať. Prišla som domov a okamžite sa napila.
-,,Čo myslíš," ozvala sa moja mama, čím ma vyľakala.
Vôbec som ju nezaregistrovala.
-,,Mohla by som spraviť kuracie soté?" opýtala sa ma.
-,,Vystrašila si ma! To tu celý čas listuješ tú knihu?"
-,,Áno. A žemľovka? Je to moc domáce? Alebo niečo viac mäsité? Fašírky? Alebo skôr zeleninové? Čo myslíš, Sara?"
-,,Mami ja fakt neviem. Ak chceš, večer sa na to pozriem a nájdem niečo čo zvládneš"
-,,To zvládnem aj sama"
-,,Ako myslíš! Teraz by ma skôr zaujímalo, či je niečo na obed," otvorila som chladničku a to čo tam bolo ma vôbec neprekvapilo.
Nič nové od raňajok. Iba piva ubudlo za dve fľaše.
-,,Obed je v rúre. Nemysli si, že som neschopná"
No tak čo sa týka jedla určite si, pomyslela som si. Zohriala som si tú hmotu, čo sa nenápadne podobala na... vlastne ani neviem a zjedla to.
-,,O druhej idem von. Keď sa vrátim ti môžem s niečím pomôcť. Vlastne... idem von teraz hneď," povedala som.
Napadlo ma totiž, že môžem ísť za ten čas, čo sa stretnem s Jas fotiť. Vybehla som do izby, vybrala si jeden foťák a zbehla rýchlo dole.
-,,Maj sa!" rozlúčila som sa s mamou.
Vydala som sa cestou do mesta a fotila ľudí, miesta, veci, ktoré dýchali životom, radosťou a tak celkovo zo seba niečo vyžarovali. Podarilo sa mi zachytiť pár naozaj zaujímavých záberov. Jedno malé dievčatko, veľmi zlaté, sa krásne usmievalo a ukazovalo svoje ešte mliečne biele zúbky naokolo a točilo sa vo svojich šatočkách, ktoré sa krásne rozširovali. Vznikla z toho krásna fotka. Plná života a detskej radosti.
O druhej som čakala Jasemine na dohodnutom mieste.
-,,Ahóój!" kričala už z diaľky.
-,,Ahoj, ako žiješ?"
-,,Výborne! Dave je super, nemám sa na čo sťažovať!"
Chýbala mi jej hlučnosť a šialenosť.
-,,Ty sa pochváľ! Čo ty a ten neznámy chalan v kapucni? Hm???"
-,,Zayn. Od predvčera spolu chodíme! Včera som bola u neho na večeri. S jeho rodičmi," pochválila som sa.
-,,Ááá... to vážne?! Je na teba dobrý? Nie je to debil?"
-,,Vôbec! A... neuveríš!"
-,,Čo?"
-,,Včera som si bola s Daveom dať spraviť piercing!"
-,,Fáákt? Kam? Sviňa jedna ani mi nepovedal!"
-,,Do pupku!"
-,,Ukáž!"
Vyhrnula som si tričko a ona sa hneď sklonila, aby si ho mohla obzrieť.
-,,Peknéé!"
Zakecali sme sa ďalej o rôznych iných veciach, aké vždy preberáme. Nechcela by som byť okoloidúci. Musí to byť hrôza nás spolu vidieť a počuť. Nahlas sa smejeme a nahlas sa rozprávame. Sem-tam mi naše chovanie príde, akoby sme boli rozmaznané pipky. A možno tak aj niekomu, kto nás nepozná naozaj prídeme. Ale opak je pravdou.
-,,Bože Sara, pamätáš, ako sme nikoho nemali, nemohli si nikoho normálneho nájsť a hovorili si Forever Alone?"
-,,Pamätám"
-,,Dobré, nie? Teraz máme každá niekoho, kto je asi jediný normálny v okolí," zasmiala sa.
-,,Vlastne sú dvaja," zasmiala som sa aj ja.
-,,Ehmm... aha! Máš pravdu!" rozrehotala sa na plné kolo.
Ľudia si musia myslieť, že sme nadrogované alebo spité, lebo naše chovanie nie je normálne, ak sme my dve spolu.

Life 29

28. února 2013 v 15:52 | Adminka;))xx |  Life
Čas ubehol nejak rýchlo, človek sa ani nenazdal, že sa môže takto rýchlo minúť, najmä, keď som nebola poriadne s ním, ale Dory mi to riadne nahradila. Keď mám pravdu povedať, prvé dni boli strašne hektické. Dory bola nervózna a smutná a ja som ju nemala ani ako prepašovať do nemocnice, pretože v taške by som ju asi vážne neodniesla a asi aj keby sa do nejakej zmestila, nikdy by to nebolo bez spozorovania. Nakoniec som ju na druhý deň zobrala ku mne do domu, nech nie je v byte a tam som sa o ňu starala. Ona zmenila prostredie a ja som sa tešila s ňou, keď som videla ako sa zabáva na pláži a ako pláva v mori a behá po kraji. Niekedy naháňala aj vlny a ja som tak mala o zábavu postarané. Nick mi dal na starosti auto a prikázal mi, nie požiadal ale prikázal, aby som na ňom jazdila a že keď sa nezníži nafta v nádrží tak nech si ho neprajem. A tak som ho aj keď nie veľmi nadšene poslúchla. Keď mám pravdu povedať, trochu som sa bála mať na starosti Dory, no Nick sa len smial.
-"Ahojky Nick, ako sa dnes máš?" vošla som do jeho izby s úsmevom a koláčom, ktorý som mu napiekla, schovaným v taške.
-"Nudne, ale v poriadku, som trošku nadopovaný liekmi proti bolesti ale aspoň mi je veselo," zasmial sa a pritiahol si ma k sebe.
-"Och a ja že som ti aspoň trochu chýbala a že je ti smutno, no tak ja znovu pôjdem a ten úžasný koláč, čo mám v taške spapám a časť dám Dory, aby nebola taká smutná," uškrnula som sa a pobrala som sa na odchod.
-"Ale no ták, Cathie, samozrejme, že si mi chýbala a chýbaš mi stále, tak poď ku mne," zavolal za mnou a ja som sa rozosmiala.
-"Vy chlapi, jediné o čo vám ide je jedlo," pretočila som očami a sadla som si k nemu na posteľ.
-"O jedlo a o naše krásne ženy, na to nezabúdaj," zasmial sa.
-"Máš ich viac?" podvihla som obočie a prekrížila som ruky na prsiach.
-"Samozrejme, teba a moju Dory," zasmial sa.
-"Takže sa mám o teba deliť aj s Dory?" zamračila som sa "Tak to aby som začala a dala jej ten koláč," odfrkla som si.
-"Ale no tak, Miláčik, veď si robím srandu a dáš mi ten koláčik však?" nahodil psie oči a ja som sa rozosmiala.
-"Veď preto," pretočila som očami a hrabla som do kabelky po tú pixlu s koláčmi.
-"Čo tu dneska máme dobré?" vošla dnu doktorka Petrel a ja som sa zarazila a vytiahla som ruku z tašky.
-"Prečo by sme tu mali mať niečo dobré?" opýtala som sa opatrne a nahodila som asi dosť previnilí pohľad.
-"Ale no tak, som hladná a Nick ma vždy ponúkne niečím, čo si dobré priniesla?" opýtala sa so smiechom a tak som porazene vytiahla tú pixlu a dala som to na posteľ "Uhm, pekne domáce pečené, mňam také som už dlho nemala," otvorila pixlu a hneď si jeden zobrala.
-"Hej, nejedz mi moje koláče," zvolal Nick a ja som pretočila očami.
-"To som tu mohla rovno doniesť celý plech," krútila som hlavou a s povzdychom som ich sledovala ako pomaly ale isto vyplieňujú celú misku "Inač, rozmýšľala som, že zoberiem Dory do domu, nebude jej to vadiť?" opýtala som sa ho a čakala na jeho odpoveď, ktorú som nemohla dostať skôr ako spapá ten koláč, ktorý si skoro celý napchal do úst.
-"S ňou si nerob starosti, ona nemá problém byť v inom prostredí a keď chceš, tak jej môžeš nechať aj dvere otvorené a ona si tam bude celý deň behať dokola a ešte ti aj dom postráži, pred prípadnými zlodejmi, takže nič ti nikto neukradne" usmial sa na mňa a pritiahol si ma na jeho hruď.
-"Okej, už budem musieť ísť, keďže mám prácu, ale keď niečo potrebuješ tak povedz, ja ti to zajtra donesiem, aj tak, musím ísť po Dory," usmiala som sa.
-"Jediné čo chcem si ty," zamumlal mi do vlasov a ja som sa zasmiala.
-"Tak to si budeš musieť ešte počkať," pobozkala som ho a so zakývaním doktorke som sa vybrala preč.
A tak som sa po práci v ten deň pobrala k Nickovi domov, kde som zbalila Dory veci ako uteráky, žrádlo, kefu, nejaké hračky a pelech a s vodidlom okolo krku som sa s Dory pobrala do auta, ktorým som ju odviezla až domov, ku mne domov. Keď som sa dostala k domu a zaparkovala som auto z boku domu na príjazdovú cestu, pustila som Dory z auta a ona sa okamžite rozbehla k moru, kde sa začala šantiť. Ja som zobrala všetky veci z auta a pobrala som sa k domu, kde som jej veci zložila na chodbe a tie nepotrebné som odložila. Do misky som jej naliala vodu a druhú, prázdnu na jedlo, som jej dala vedľa tej na vodu. Jej žrádlo som odložila v kuchyni a veci na jej okúpanie som dala do spodnej kúpeľne. Miesto na spanie som jej radšej ešte neurčila, nech si ho vyberie sama. Najedla som sa a keď sa Dory ešte neobjavila vo vnútri, vyšla som na menšiu terasu pri hlavnom vchode a chvíľu ju sledovala ako si všetko oňucháva a behá hore dolu.
-"No poď ty čudo," zavolala som na ňu a keď ma začula, zdvihla hlavu a pozrela na mňa spýtavo.
Potom ako keby chvíľku rozmýšľala a nakoniec sa ku mne rozbehla. Podržala som jej otvorené dvere a keď vbehla dnu, vošla som hneď za ňou.
-"Tak kde by si chcela spinkať?" opýtala som sa jej a pozerala som sa ako si to tu všetko oňucháva a prechádza cez miestnosti.
Nakoniec vybehla hore po schodoch a ja som počula zvuk ľahnutia si na zem a tak som jej zobrala jej deky a vyšla som hore. Položila som jej ho vedľa nej a pobrala som sa do izby, prezliecť sa a trochu popratať dom, aby sa tam dalo žiť. Keď už bolo všetko hotové, tak som si ľahla do postele aj s knihou a chvíľu si ešte čítala, kým som nezaspala.

Na ďalší deň som bola trochu v strese, pretože som dom nechala kvôli Dory otvorený a celkom som sa o ňu bála. Dom nedom, ale keby sa stratila, alebo by ju niekto ukradol či zranil, asi by som to v dobrom nezniesla. Po prvé ju mám strašne rada a po druhé ju mám na starosti a tak za ňu mám zodpovednosť. No a k tomu som ešte mala celý deň plný a tak som tŕpla celý čas. Deti, večer, sa zo mňa až smiali, keď som sa celý tréning pozerala na hodinky a so smiechom sa ma pýtali, či sa tak neviem dočkať rande alebo čo. Len som to radšej odmávla rukou a dala som im poriadne zabrať, aby nemohli kecať. Ešte som s nimi počkala na rodičov a keď boli všetky v bezpečí, nasadla som do Nickovho auta a pobrala som sa so strachom domov. Čakala som hrôzostrašné scenáre ale to čo som našla, som nečakala. Zaparkovala som auto na zvyčajnom mieste a pobrala som sa k domu aby som zistila ako to vyzerá. Dory ma privítala ležiac na terase pred otvorenými dverami búchaním chvosta o zem a keď som sa k nej priblížila, vyskočila na nohy a hneď začala okolo mňa skákať a poriadne ma vítať. Bola celá mokrá a smradľavá a tak som ju s povzdychom nahnala do kúpeľne a jala sa ju hneď poriadne vymydliť a vykúpať, aby tak nesmrdela a ona si to aj tak zásadne užíva takže s ňou problém nebol. Zazvonil mi mobil.
-"Prosím," zamumlala som s plnými ústami.
-"Ahoj zlatíčko, dobrú chuť a nechcelo by sa ti po mňa prísť?" ozval sa v telefóne Nick a ja som hneď prehltla.
-"Samozrejme ale až poobede, dnes mám doobeda prácu," odvetila som a bola som strašne rada, že už z tade konečne odchádza.
A tak som si doobeda odpracovala a poobede som sa autom vybrala do nemocnice, kde som hneď vybehla ku Nickovej izbe, kde mal ešte kontrolu a tak som počkala pred izbou. Keď doktorka odišla aj s podpísanými papiermi, hneď som vošla do izby a od dverí som sledovala Nicka ako sa prezlieka a balí si veci, ktoré som mu tu za ten čas doniesla tu. Sledovala som, ako si opatrne navlieka na seba košeľu a keď som videla ako sa trápi, tak som k nemu došla a pomohla som mu ju navliecť a zapla som mu ešte aj gombíky, čo by už zvládol aj sám.
-"Dúfam, že si ťa nebudem každý deň obliekať a vyzliekať," zasmiala som sa a vyzdvihla sa na špičky, aby som mu mohla dať pusu na privítanie.
-"Ja si to budem veľmi, ale veľmi užívať," zasmial sa a jednou rukou si ma pritiahol bližšie k telu a znovu sa prisal na moje pery.
-"Tak tomu verím, no nechcel by si už aj z tade vypadnúť? Dory sa ťa nevie dočkať," zasmiala som sa a chytila som ho za ruku a vyviedla z dverí, aby sme sa mohli z toho deprimujúceho prostredia konečne pobrať domov "Majte sa," zamávala som doktorke, ktorá mala dnes službu a aj sestričkám a konečne sme z tade vypadli.
Pekne som ho usadila do auta, odparkovaného pred nemocnicou a sadla som si na miesto vodiča, aby som ho mohla pohodlne odviesť ku mne na pláž, kde je Dory.
-"Dúfam, že Dory poslúchala," povedal chytiac ma za ruku, ktorú som mala položenú na jeho kolene.
-"Samozrejme, veď je to zlatíčko, pár krát som ju vykúpala, čo si náramne užívala a hladom som ju tiež nenechala umrieť, takže sa mala ako v perinke," zasmiala som sa a odbočila na príjazdovú cestu k domu.
Obidvaja sme vystúpili a keď sme vyšli na terasu, Dory vybehla z domu a skočila na Nicka, ktorý trošku zafunel, no oddane sa vítal so svojim miláčikom a kašlal na svoje zranenie.
-"Dory, zlez z neho a do domu," zavolala som a prekvapene som sledovala ako ma poslúchla a vbehla do vnútra.
Keď sme vošli dnu, len som sa zasmiala, pretože, všetky jej veci a ešte aj uterák z kúpeľne mala pozvláčané na jednu kopu a so psími očami na nás pozerala sediac vedľa nej.
-"No Dory, mohla si tam dovliecť už aj tie tvoje granule," zasmiala som sa a kľakla som si pred ňu.
Len mi oblizla tvár a odbehla do kuchyne, aby so sebou privliekla aj menšie vrecko s granulami.
-"Ty si šikulka Dory," poškrabal ju medzi ušami.
-"Asi sa jej tu až tak nepáči," povzdychla som si a zbalila jej tie veci, ktoré si dovliekla dole do chodby.
-"Neber si to tak k srdcu," objal ma okolo ramien Nick a premiestnil nás do kuchyne.
-"Dáš si niečo?" usmiala som sa.
-"Máš nejaký výborný koláč?" zasvietili mu očká.
-"Niečo sa tu možno nájde, keď ma pekne poprosíš," zasmiala som sa.
-"Uhm," pritiahol si ma k sebe a ja som si sadla na jeho kolená.
-"Tak čo bude s tým prosením?" zamumlala som mu tesne pri ústach a na viac som nečakala.
A vlastne ani on na nič nečakal a hneď si ma pritiahol ešte bližšie a možno by ma aj pobozkal, no skočila na nás nedočkavá Dory, ktorá to všetko skazila.

FollowGuys 32

28. února 2013 v 14:19 | Adminka;))xx |  FollowGuys
Nakoniec to odvolali všetci okrem Jeremyho. A trochu sa mi aj uľavilo. Akosi ma prešla nálada. Sedeli sme v mojej izbe na zemi a Justin s Jeremym vydychovali cigaretové obláčiky.
-"Je to nechutné," pokrčila som nosom, keď na mňa Justin schválne namieril výdych.
-"Ale oslobodzujúce," usmial sa Jeremy.
-"Opúšťať sa pri rolke nejakej trávy? Skočím z lietadla s padákom, keď sa budem chcieť oslobodiť"
Usmial sa širšie.
-"Och, podrž mi to," podal mi svoju cigaretu Justin.
Vstal a vyzliekal si mikinu. Hnusil sa mi dotyk tej cigarety medzi prstami.
-"Potiahni si," prikázal mi Jer.
Pozrela som na neho ako na šialenca.
-"Zabudni," odsekla som.
Justin ma prekročil a odišiel von z miestnosti.
-"Kam ideš? Vezmi si to!"
-"Hneď som späť," počula som zo spálne.
-"Moralistka," zahundral Jeremy.
-"Nie som moralistka, proste neznesiem pocit, že by som mala byť na niečom závislá," zamračila som sa, ale potešilo ma, že Justin sa konečne vrátil.
V tričku, ktoré mi raz nechal.
-"Prečo by si mala byť závislá kvôli jednému šľuku?" spýtal sa ma.
-"Spriahli ste sa proti mne, či čo? Ja neviem... Neviem o tom nič a do riti, ver mi, že ani nechcem," vrátila som mu cigaretu.
Uľavilo sa mi.
-"Dobre, veď nekrič"
-"Nekričím," zazrela som po ňom.
S úsmevom sa ku mne nahol a letmo na pobozkal.
-"Ty prečo vlastne nie si niekde na dovolenke s inými kamarátmi?" spýtal sa ho Jer.
Justin pozrel na mňa a potom na neho. Pokrčil plecami.
-"Nechce sa mi nič. Som už úplne na dne so silami"
Zamračila som sa.
-"Nah?" pobádal Justina do vysvetlenia.
-"Som komerčná hviezda. Žijem na albume za albumom, na turné a podobne. Ono to začne unavovať. Postupom času," nadvihol sa na dlaniach, aby sa mohol lepšie oprieť o skriňu.
-"Vyser sa na to," poradila som mu a odpila som si z plechovky coly.
Nahla som sa k notebooku, čo ležal pri mne a na youtube som zapla Hit the lights od Sel. Dúfala som, že to nikomu nebude vadiť. Nikto sa neozval. Ostalo krásne ticho. Šepky som si spievala a oni si zapaľovali ďalšiu. Pri tomto videu som si naboku všimla video, kde Sel spieva Cry me a River od Justina Timberlaka. Bolo to len spred pár týždňov.
-"Justin," drgla som ho a pustila mu to.
-"Vypni to," prikázal mi "Videl som to"
Vypla som.
-"Nemal si ju nechať" fakt som mala výčitky svedomia.
Sel bola super osobnosť.
-"A oboch nás topiť v nezmyselnom vzťahu? Prosím ťa!" odfrkol si a potiahol z cigarety.
-"Lebo teraz si v strašne zmyselnom vzťahu"
-"Ani nevieš ako," žmurkol na mňa.
Dvojzmysly, dvojzmysly.
-"Volal si s ňou odvtedy?"
-"Pár krát. Myslím, že bola v poriadku"
-"Nemala by som jej aj ja zavolať?"
-"Prosím ťa, čo sa zožieraš? Dostala kopačky, dostane ich ešte milión ľudí práve teraz," ozval sa Jer.
-"Ja na rozdiel od teba svedomie mám, zlato!"
-"Ty a svedomie? Prosím ťa!"
-"Načo sa tu ja s vami bavím? Och!" vstala som, vzala som si colu a notebook a odťahovala som sa do spálne.
-"No bolo ti toto treba?" počula som hovoriť Justina a potom len Jeremyho smiech.
Chvíľku som hrala Sollitare, keď za mnou došiel. Zavrel za sebou dvere.
-"Čo je?" spýtala som sa a ani na neho nepozrela.
-"Mal by som ti niečo povedať," začal a znel vážne.
Stopla som hru a pozrela na neho.
-"Som samé ucho"
-"Zajtraprídemojamama," povedal strašne rýchlo.
-"Pomalšie"
-"Zajtra príde moja mama," slabikoval.
-"A ja čo s tým?"
-"Ona príde kvôli tebe," pozrel na mňa akoby mi odchádzala základná pointa, čo mi asi aj odchádzala.
-"Načo?"
-"Chce ťa spoznať"
-"Ty si jej nepovedal o tom aký je naozaj náš vzťah?" zoskočila som z postele, vážne vytočená.
-"Vlastnej matke mám povedať, že mám babu len na sex? Preplo ti?" stíšil hlas, na tvári prosebný výraz "Hraj slušnú a super babu"
-"A nie som ňou?"
-"Nie, ty si geniálna," zaškeril sa.
-"Ako sa mám správať?" vzdychla som rezignovane.
V očiach mu zaiskrilo.
-"Akoby si bola naozaj moja frajerka. Veľa ma objímaj, bozkávaj, hladkaj, drž ma za ruku, nebuď sarkastická, usmievaj sa, buď milšia než plyšový macko a maj optimistické a rozumné názory"
Ostala som na neho len nemo hľadieť.
-"Vyzerám ako nejaká oscarová herečka?"
-"Verím ti," povedal pevne a pristúpil tesne ku mne.
-"A prečo by som to všetko pre teba robila?" pozrela som mu do očí.
Zaváhal, rozmýšľal. Oči mu zrazu nadobudli pevný výraz.
-"Lebo si mi dovolila ľúbiť ťa, naučiť ťa ľúbiť" jemne vzal moju tvár do dlaní a pobozkal ma.
S prosbou a nežnosťou.
-"Už máš náladu na posteľ?" odtiahla som sa trochu.
Zaškeril sa. Položila som notebook na zem, vyzliekla som si tričko a tepláky a vošla som pod perinu. Urobil to isté. Chcel ma znova pobozkať, keď ma niečo napadlo.
-"Počkaj, kde je Jeremy?"
-"Odišiel" objal ma, pobozkal a pomiloval.
Všetko, čo som potrebovala.

Pretože láska je večná 28 (Slasť)

28. února 2013 v 13:31 | Adminka;))xx |  Pretože láska je večná

Prudko som dvihla hlavu a vypúlila som oči. Bože, čo mu mám povedať? Vystrela som, utrela som si spakruky slzy a zatvárila som sa pevne.
-"Ja... už ťa len nemám rada"
Trápne. Tak trápne! Schytil ma za bradu a pobozkal ma. Znova som sa začal chvieť. -"Nepovedal by som, že ma nemáš rada"
-"Justin... ja... my... nemô..."
-"Pšššt," priložil mi prst na pery.
Zachveli sa mi.
-"Môžeme. Je to len na tebe" jeho oči ma prosili.
-"Nie," postavila som sa "Mám JJ-a. Milujem ho. A nezaslúži si aby som ho zradila. A ty... ma len priťahuješ" všetko čo som povedala mi pripadalo správne.
Až na poslednú vetu.
-"A ja dávam prednosť láske"
Tvárou mu prebehol tieň bolesti.
-"Ale ja ťa milujem. Zamiloval som sa do teba už keď sme sa po prvý krát spolu zhovárali. Zamiloval som sa do tvojich krásnych očí, vlasov, pokožky, tela... Celú ťa milujem," šepkal.
Pokrútila som hlavou.
-"Neverím v takú lásku. Nič o mne nevieš. Láska, ktorá vzplanie pri prvom pohľade je len dočasná. Vyprchá ako každá vášeň či túžba"
-"Si príliš realistická," stisol pery.
-"Nechcem žiť v niečom čo neexituje. Preto sa sústredím na realitu. Život ma už aj bez toho dosť zbil. Nepotrebujem ďalšie rany len preto, lebo žijem niekde inde"
-"Ale dopekla Katherine. Tak sa nedá žiť," povedal nahnevane.
-"Žijem tak už osem rokov. Prečo by som to mala meniť? Som realistická a na tom nie je nič zlé. Tak buď ma prestaň otravovať alebo sa daj vypchať" vykráčala som z kabínky so slzami v očiach a s roztrasenými kolenami.
Bola som tvrdá.
-"Lily, idem do hotela. Zajtra neviem či prídem," povedala som pevne, rýchlo som sa prezliekla do riflí, trička a tenisiek a zmizla som do hotela.
JJ spal zabalený v prikrývkach. Vyzeral tak sladko a milo. Mimovoľne som sa usmiala. Potichu, aby som ho nezobudila, som si vzala z kufra uterák, hygienické potreby a šla som do sprchy. Snažila som sa zo seba zmyť Justinov vôňu. Razila zo mňa. Nechcela som aby to JJ cítil. Už ho dosť podkopalo to, že som s ním točila tú scénu. Bože, ako som len rada, že tam nebol. Keby to videl... Odkopol by ma a môj svet by sa zrútil, no on to uvidí. Bude pozerať ten film. Zabite má!
-"Hmm... niekto sa nám tu vrátil," dvere na sprche sa otvorili a ja som sa automaticky zakryla dlaňami.
Zasmial sa.
-"JJ, vieš ako som sa ťa zľakla?" moje srdce ešte stále skákalo ako o život.
Zachechtal sa.
-"Prepáč. Smiem k tebe vojsť?"
Až teraz som si všimla, že je nahý a prebehla mnou vlna túžby. Vtiahla som ho do sprchy a zatvorila som sprchový kút. Jeho ruky okamžite blúdili po mojom zamydlenom tele. Pomaly som ho natrela mydlom.
-"Príjemné," zašepkal.
Zasmiala som sa. Tváril sa tak slastne. Pobozkala som ho. Sprvu nežne a jemne, no potom som pridávala na intenzite. Oprel ma o stenu. Nenásytne ma bozkával po celom tele. Zdvihol ma na úroveň jeho pásu a ponoril sa do mňa.
-"Ahhhh," vykríkla som.
Jeho pohyby, boli prudké, drsné, priam trestajúce, no aj tak vo mne vyvolávali neskutočnú rozkoš a uspokojenie. Úplne som zabudla na to, čo sa stalo na natáčaní. Na Justina. Na všetko. Zabárala som mu do chrbta nechty a ocitla som sa v siedmom nebi.
-"JJ," vzdychala som.
Usmieval sa. Bože!! Keď prestal, cítila som sa unavená, plná, uspokojená a čistá.
-"Hmmm," zapriadol, keď ma naďalej bozkával.
-"Milujem ťa," zašepkala som.
Šťastne sa usmial a svoju lásku mi náležite ukázal v strhujúcom a dlhom bozku. Potom vypol tečúcu vodu, vyniesol ma von, postavila ma na rohožku a dôkladne poutieral. Cítila som sa akoby som tu od slasti lietala okolo. Akoby som bola mimo svojho tela.
-"Ako bolo na natáčaní?" spýtal sa zrazu chladne a ja som zmeravela.

Life 28

28. února 2013 v 11:26 | Adminka;))xx |  Life
Paul prekračoval všetky možné predpisy, no zapol tie majáčiky, ktoré mali zabudované vpredu na aute a aj keď nevydávali žiaden zvuk, autá na cestách zastavovali a najmä uhýbali, aby mohlo naše auto prejsť. Byť v inej situácii, tak mám z toho ohromnú radosť, no teraz, jediné na čo som myslela, je Nick a to, že musí byť proste v poriadku. Celú cestu som sa pozerala z okna a nevnímala okolitý svet, takže aj keď na mňa ten Paul rozprával, nevnímala som ho. Zastal až pred nemocnicou, čo ma prebralo. Zaparkoval čo najbližšie a obidvaja sme vystúpili z auta. On išiel pol kroka za mnou, ako keby ma mal chrániť a tváril sa veľmi vážne. Ruky mal stále v pohotovosti a vyzeralo to tak, že ak sa mu niečo nebude páčiť, okamžite siahne po zbrani, ktorú má ukrytú pod bundou. Ako som vedela, že ju tam má? Nie som blbá, stihla som si to všimnúť. Aj keď som celkom mimo. Chcela som ísť na informácie, no on pokrútil hlavou a chytil ma jednou rukou za lakeť, aby ma mohol viesť. Došli sme k výťahu a čakali sme len chvíľku, kým sme do neho nastúpili. Boli sme v ňom sami.
-"Prečo toľko opatrení?" opýtala som sa ho.
-"Nechápem," odvetil pokojne opretý o stenu výťahu.
-"Prečo ma tak strážite? Veď nie som ani známa, ani nebezpečná a ani v nebezpečenstve," pozrela som na neho.
-"Povedal, aby som vás chránil ako oko v hlave a pre mňa je moje oko veľmi vzácne, takže," pokrčil plecami a vystúpil, keďže sme došli na oddelenie, v ktorom som aj ja pobudla týždeň.
-"Ach Cath, čakala som ťa," ozvalo sa len čo som vystúpila a ja som sa otočila za známym hlasom.
-"Och, doktorka, rada Vás vidím, aj keď radšej by som Vás nevidela, keď mám pravdu povedať," usmiala som sa na ňu a Paul odišiel postaviť sa k jednej z izieb, v ktorej určite bol umiestnený Nick.
-"To je mi jasné," zasmiala sa.
-"No ale pokecať si môžeme aj neskôr, prosím Vás, ako je na tom, bude v poriadku?" už som to ďalej nevydržala.
-"Mal by byť. Postrelili ho len do ramena, teda bolo to trošku zložitejšie, teda ťa to zaujímať nebude, no ale bude v poriadku, môžeš ísť za ním, síce spí, ale aj tak by si z tade ty nešla, tak načo sedieť na chodbe, len bež," vyhnala ma a keďže mi nemusela izbu ukazovať, keďže to bolo jasné kde je, už len podľa Paula a tak som sa tam vybrala a kým som stihla čo i len pomyslieť na otvorenie dverí, boli už otvorené a Paul mi ich držal.
Rýchlo som sa na neho pousmiala a vkĺzla som do miestnosti. Za mnou sa okamžite zavreli dvere a ja som sa tam ocitla sama.
-"Ach Nick," zamumlala som a okamžite pribehla k jeho posteli a usadila som sa do kresla, ktoré bolo pri nej "Prečo mi to robíš?" zamumlala som a opatrne ho chytila za ruku a oprela sa o ňu čelom.
-"Cathie," ozvalo sa od neho a ja som hneď zdvihla hlavu.
-"Ahoj, nebolí ťa niečo, nepotrebuješ niečo?" okamžite som na neho vyvalila otázky a on sa len zasmial.
-"Som v poriadku Cathie, nemaj strach, myslím, že si na tom horšie ako ja," usmial sa a opatrne zdvihol ruku napichanú hadičkami a pohladil ma po líci.
-"Naozaj si v poriadku? Bála som sa o teba, tak strašne som sa bála. Keď si nezdvíhal telefón a už dávno si mal byť doma, bože," cítila som tie zradné slzy, ako mi stekajú po tvári.
-"Láska moja, to je dobré, všetko je v poriadku, nemusíš plakať," zotieral mi prstami slzy na lícach a ja som sa mu oprela tvárou o dlaň.
-"A potom, keď mi zazvonilo tvoje číslo, no ozval sa Paul, tak, bože, myslela som si v tej chvíli, že si mŕtvy, alebo ja neviem," položila som si hlavu na jeho hrudník a objala som ho tak ako som mohla, len aby som mu nejak neublížila "Bol tak vážny, aj po ceste tu," zamumlala som mu do hrude a cítila jeho ruku vo svojich vlasoch.
-"Bol po teba?" počula som ako sa usmial.
-"Veď si mu to povedal," zamumlala som.
-"Je to možné," zasmial sa potichu.
-"A povedal si mu aby ma strážil ako oko v hlave a tak sa po ceste správal ako keby ma chcel niekto každú chvíľku zabiť," žalovala som na neho polohlasom a počula som ako sa Nick rozosmial.
Aspoň trochu som mu pomohla.
-"Áno, to je môj Paul," pretočil očami, "Poď ku mne," trošku sa posunul na posteli a ja som si k nemu ľahla a pritúlila sa k jeho hrudi.
Nezranenou, no dopichanou rukou ma objal a položil mi ju na chrbát a ja som sa k nemu ešte viac pritisla. Tak som sa o neho bála.
-"Dúfam, že ti doktorka pekne vynadala aj za mňa," zamumlala som a pocítila som jeho pery v mojich vlasoch.
-"Samozrejme, to by si nenechala ujsť a čakala, že mi vynadáš aj ty," zasmial sa.
-"Počkaj do rána, najprv sa musím presvedčiť, že si v poriadku a pri mne a až potom ti budem nadávať," nadvihla som hlavu a pozrela som mu do očí.
On sa len zasmial a pokrútil hlavou.
-"Milujem ťa, vieš to, že?" opýtala som sa ho to zrazu.
Ani neviem, prečo ma to napadlo práve teraz.
-"Aj ja ťa milujem, maličká," zlato sa usmial a ja som to nevydržala, trochu sa nadvihla na rukách a konečne ho pobozkala.
Potom som sa mu znovu uložila na hruď a počúvajúc upokojujúce pomalé búchanie jeho srdca som pomaly ale isto zaspala.
Nick:
Moja krásavica na mne ležala a ja som cítil ako sa jej spomalil dych a zaspala. Pritiahol som si ju opatrne k sebe ešte bližšie a chcel ju prikryť prikrývkou aby jej nebola zima ale veľmi mi to tou jednou rukou nešlo ešte keď som ju mal pod Cathie. Tou zranenou som hýbať nemohol.
-"Pomôžem ti šéfko," do izby vošiel Paul a pomohol mi ju bez rečí prikryť.
-"Ďakujem," zavrel som na chvíľu oči "Sťažovala si na teba, vieš?" zasmial som sa potichu "Že si sa tváril ako keby ju mali každú chvíľku zabiť a tak," pohladil som ju po vlasoch.
-"Povedal si strážiť ako oko v hlave, tak som ju strážil," mykol ramenom a postavil sa do čela postele, aby som mal na neho dobrý výhľad.
-"Čo zvyšok bandy?" opýtal som sa.
-"Všetci v pohode až na teba šéfko, prečo si to ty vždy odskáčeš?" pokrútil hlavou.
-"Pretože sa chcú zbaviť najprv toho najlepšieho," uškrnul som sa na neho a pozrel sa na Cath či sa náhodou neprebrala.
Toto počuť nemusela.
-"Nemusíš sa hneď chvastať šéfko, my to vieme aj bez toho," pretočil očami a ja som sa potichu rozosmial.
-"Samozrejme, dúfam, že ma prídu pozrieť aj ostatní,"
-"Jasné, že prídu, len išli za teba spísať čo sa stalo a dať sa dokopy. Zajtra by tu mali byť," pritakal.
-"Mal by si ísť spať Paul. Nie je ťa tu treba," usmial som sa na neho a sám som zavrel aspoň na chvíľu oči.
Bol som unavený.
-"Niekto ťa strážiť musí a ja som si vytiahol krátku slamku, takže," pokrčil plecami a pobral sa ku dverám "Dobrú noc šéfko," poprial mi ešte kým odišiel.
Ja som len zavrel oči a pobral som sa do ríše snov.

Ráno som sa zobudil a prvé čo som si uvedomil bolo to, že moja posteľ je prázdna. Keď som si poriadne uvedomil, že mi nikto neleží na hrudi, okamžite som otvoril oči a posadil sa na posteli. Izba bola prázdna. Chcel som sa postaviť a vyjsť z izby, no zastavili ma stále napichané ihly v mojej ruke. Nemohol som odísť a tak som to vyriešil po svojom.
-"Paul," zakričal som a okamžite sa otvorili dvere na izbe, aj keď neobjavil sa v nej ten koho som čakal.
-"Tvoj ochranca si išiel ľahnúť domov," oznámila mi doktorka vo dverách a ja som sa na ňu usmial.
-"Dobre a neviete mi povedať, kde zmizla Catherine?" opýtal som sa jej a znovu sa uložil do postele.
-"Nie, ale povedala mi, že sa za chvíľu vráti," usmiala sa "Ja som ti len prišla vybrať infúziu a ostatné hadičky, ktoré máš v ruke a odídem preč, končí mi služba, no teba si tu ešte pár dní necháme, takže žiadne námietky," zdvihla ruku a ja som rezignovane vzdychol.
Mohol som si už zvyknúť.
-"Dobre," pokrčil som plecami a vystrčil k nej ruku.
Nech ma toho zbaví.
-"Mala by tu byť čochvíľa," usmiala sa na mňa ešte pred odchodom a prešla dverami izby a určite sa ponáhľala domov.
Ja som sa posadil na kraj postele a popozeral sa okolo seba. Na sebe som aspoň nemal tú divnú nemocničnú košeľu ale nejaké nohavice a na vrch mi nedali nič, kvôli ruke. Na chodbe som začul smiech a známe hlasy a tak som sa postavil a vyšiel do dverí mojej izby. Mal by som tu mať svoju vlastnú, keďže som tu často.
-"Hej, máš ležať," zamračila sa Cath v obklopení mojich chlapcov.
Pribehla ku mne a zatiahla ma naspäť do izby.
-"Do postele a ihneď," zavrčala na mňa a ja som zdvihol ruky nad hlavu.
-"Mal by si ju počúvnuť šéfko," ozvalo sa od dverí a ja som rezignovane ľahol na posteľ.
Cath:
Ráno som sa zobudila skoro a pozrela sa na svoj vankúš, ktorý v pokoji ďalej nerušene spal s hlavou natočenou mojim smerom, ako keby cez noc vdychoval moju vôňu. Opatrne som sa postavila, obula som si topánky, ktoré som mala pri posteli a obliekla som sa do svojho saka, ktoré bolo pohodené na kresle pri posteli. Vyšla som z miestnosti a pozrela som sa na Paula, ktorý bol opretý o stenu vedľa dverí a vyzeral celkom unavene.
-"Nechceš ísť domov?" opýtala som sa ho.
-"Musím strážiť," usmial sa na mňa, "No ty vyzeráš, že mieniš zdrhnúť," podvihol obočie.
-"Samozrejme, s takým invalidom predsa doma nebudem," pretočila som očami a uškrnula som sa.
-"Tiež by som nebol," zasmial sa.
-"On to tú hodinu vydrží, choď spať," poslala som ho preč.
-"A kde si sa vybrala ty?" opýtal sa stále sa nepohnúc od tej steny.
-"Domov, teda do bytu, po nejaké jeho veci, prezliecť sa do niečoho menej výstredného a doniesť mu nejaké poriadne jedlo, keďže viem ako tu varia," zamávala som mu a pobrala sa chodbou.
Zastavila som sa aj u doktorky, aby som jej povedala, že keby sa Nick zobudil, tak nech mu povie, že som za chvíľku späť. A privolala som si výťah.
-"Odveziem ťa domov, mám to po ceste a zavolám chalanom, ktorí ho chcú tiež vidieť, aby prišli po teba a spolu sa poberiete naspäť, čo ty na to?" opýtal sa, keď sa postavil vedľa mňa pred dvere výťahu a ja som nenamietala.
Práve som dobehla s Dory pred budovu, v ktorej sa nachádzal Nickov byt, keď pred ňou zastavili dve rovnaké autá. Hneď som vedela, kto to je a tak som zastala a pozerala sa ako tí chlapi vystupujú z áut. Keď ich zbadala Dory, začala krútiť chvostom ako pominutá, štekala a rozbehla sa k nim.
-"Ahoj krásavica," kľakol si k nej jeden a ona na neho vyskočila a začala mu oblizovať tvár.
-"Dory poď sem," zavolala som na ňu a ona ku mne okamžite pribehla, čo som ja vážne nečakala.
-"Catherine, že?" ozval sa zase iný a ja som opatrne prikývla hlavou.
Tušila som kto to je, ale nikdy si nebudem stopercentne istá, kým sa mi nepredstavia.
-"Sme Nickova banda, nie úplná ale väčšina," povedal, ten čo sa vítal s Dory, "Ja som Dave a tamto vedľa mňa sú Aaron, James, Simon, Peter, Johnathan a Ben," predstavil ich, "Paula si už spoznala a ešte nám chýbajú do počtu Christopher, Nathan a Oliver," dokončil výpočet ľudí v ich bande a ja som sa na nich usmiala.
-"Som Catherine, ale to už všetci viete, idete hore?" opýtala som sa rovno, pretože ešte musím nachystať veci pre Nicka a prezliecť sa.
-"Jasne, môžeme aj pomôcť," povedal asi Johnathan, nie som si veľmi istá.
Na mňa to bolo až príliš rýchle zoznamovanie. Otvorila som vchodové dvere a vybrala som sa po schodoch až hore.
-"Nečakal som, že pôjdeš po schodoch," ozvalo sa spoza mňa a ja som sa zasmiala.
-"Možno na to nevyzerám, ale som športovo založená osoba a tak ma schody nejak netrápia. Najmä po tom dnešnom behu s Dory," otočila som na nich mierne hlavu a zazubila som sa.
-"Ja som vedel, že šéfko má vkus," ozvalo sa od niekoho medzi poslednými a ja som sa zasmiala.
-"Beriem to ako poklonu," povedala som a odomkla som byt, do ktorého som vstúpila.
Bol tu trochu neporiadok no na to som kašlala.
-"Ten neporiadok si nevšímajte, včera sa tu mala konať Nickova oslava, ale nejak to nevyšlo," pokrčila som plecami "Cíťte sa tu ako doma," mávla som rukou a odišla som do spálne, kde som sa prezliekla do dlhej čiernej sukne a kvetovaného krátkeho korzetu, ktorý mi siahal len do polky rebier.
Navrch som si dala ešte čiernu vestu. Prebehla som do kúpeľne, kde som si vyčesala vlasy do chvostu na vrchu hlavy a predné pramene mi padali do tváre. Vyšla som z kúpeľne a prešla som do kuchyne, kde som všetkých našla sedieť s hrnčekom kávy ako sa o niečom rozprávali.
-"Nenechajte sa rušiť," usmiala som sa na nich, keď prestali rozprávať, "Ja som len prišla urobiť Nickovi niečo normálne na jedenie, nie tam tú ich stravu, je odporná," kyslo som sa zaksichtila a vytiahla nejaké jedlo z chladničky aby som mu mohla zrobiť dve bagety.
Začala som pracovať a nevšímala som si ich pohľady a ani reči.
-"Ako ste sa vlastne vy dvaja spoznali?" ozvalo sa za mnou.
-"Prečo by som vám to mala hovoriť, keď vám to nepovedal on?" otočila som sa na nich s nožom v ruke.
-"Hej, hej, mladá slečna, preč ten nôž," zvolal jeden a ja som sa zasmiala.
-"Nebodaj sa ma bojíte?" pretočila som očami a znovu som sa otočila k pracovnej doske a pokračovala som v robení Nickového jedla.
-"Ale no ták, hovor, určite to chceš vykecať," zasmial sa.
-"Samozrejme a preto to nevedia ani moje dve kamarátky," pretočila som očami a ďalej som pokračovala s prípravou.
-"Ešte mu zoberiem nejaké to oblečenie a môžeme vyraziť," odbočila som do spálne a do tašky som mu hodila tepláky, tričká, košele, boxerky a rifle.
Na chodbe som tam hodila ešte dva páry jeho topánok. Obula som si svoje topánky a chcela zobrať tú tašku, no asi Johnathan mi ju zobral z pod ruky.
-"Ja by som to zvládla," pretočila som očami, no nehádala som sa.
Zbalila som jedlo do mojej tašky a zamkla som za nami. Zbehli sme do auta a odišli sme do nemocnice. Po ceste k izbe mi chalani, keď ich tak môžem volať, pretože niektorí boli o dosť starší ako Nick, no nevadilo im, keď som sa k nim správala trošku familiárnejšie a ja som bola za to rada. Keď už sme boli skoro pri izbe, Nick vyliezol z izby a ja som myslela, že ho zabijem. Tomu sa hovorí, zostať v posteli.
-"Hej, máš ležať," zamračila som sa na neho, pribehla som k nemu a zatlačila som ho naspäť do izby "Do postele a ihneď," zavrčala som na neho a prekrížila som ruky aby som tomu dala ten správny výraz.
-"Mal by si ju počúvnuť šéfko," ozvalo sa za mnou a ja som s úsmevom sledovala, že sa uložil naspäť do postele.
-"Vidíš, že to ide zlatíčko," usmiala som sa na neho a sadla si k nemu na posteľ "Mám tu niečo pre teba, kvôli tebe som to tu prepašovala, takže to dostaneš až keď to bude bezpečné," oznámila som mu, "A tiež sme ti doniesli pár vecí na prezlečenie," mávla som rukou na tú skupinu pri dverách.
-"Ste zlatí, čo tam stojíte, veď poďte bližšie, ja vás neuhryznem," privolal ich k sebe a ja som sa so smiechom pozerala na to ich večné hašterenie a doberanie si.
Boli ako deti, no páčilo sa mi, že sa pri mne nepretvarovali, teda dúfam.

Be Here For You

28. února 2013 v 10:40 | Adminka;))xx |  Jednodielovky
Sedel u nás na pohovke a prepínal kanály. Vďačím mu za strašne veľa. Urobil pre nás toho tak veľa. Pre mňa aj malého Liama.
-,,Nech sa páči," podala som mu tanier so špagetami.
Prišiel už ráno a zostal aj na obed. Nedovolil by si odísť. Je to predsa Niall. Aj keď o 10 rokov starší, než keď som ho prvý krát spoznala.
-,,Ďakujem," usmial sa.
Zavolala som aj na malého Liama. Hoci, malého ako malého. Mal už 6 rokov a na svoj vek bol veľmi rozumný. To má po otcovi. Jedna z vecí, ktoré mi ho každý deň pripomínajú a ja sa snažím zahnať slzy.
-,,Li! Obed, poď!"
Pribehol a posadil sa ku stolíku. Rozprávali sme sa medzi jedlom a Li sa stále smial na Niallovi.
-,,Li nesmej sa už toľko a jedz. Budeš to mať studené"
-,,Ja za to nemôžem. On je taký smiešny!" smial sa.
-,,Niall! Prestaň sa opičiť a jedz aj ty poriadne!" pozrela som na neho.
Nechcela som, aby mi kvôli nemu nezjedlo dieťa obed. Dojedli sme a Niall mi pomáhal v kuchyni umývať riad. On ho utieral a odpratával.
-,,Oci?" prišiel Li do kuchyne.
Obaja sme sa na seba pozreli. Zasa to povedal. Už sa to raz stalo. Li bol ešte malý, mal 4 roky, keď povedal Niallovi, ktorý ho držal na rukách toto. Bolo to jeho druhé slovo. Hneď po mama. Zarazilo nás to, ale neriešili sme to. Je ešte malý, aby sme mu niečo vysvetľovali. Nepochopil by to. Žili sme tak ako dovtedy aj naďalej a teraz nás to takmer vydesilo. Aspoň mňa áno.
-,,Áno, Li?" spýtal sa Niall.
-,,Pôjdeš mi pomôcť s úlohou?"
-,,To vieš, že áno," brnkol mu po nose.
Li odišiel do svojej izby.
-,,Niall, čo budeme robiť?"
-,,Neviem. Necháme to tak a uvidíme či sa to bude opakovať?"
-,,Má už šesť rokov, myslím, že toto sa už bude opakovať"
-,,Ale veď takto mi nepovedal už dlho. Naposledy keď bol ešte veľmi malý"
-,,Máš pravdu, ale tráviš tu až príliš veľa času, aby si tak nezvykol ti hovoriť"
-,,Mám prestať chodiť?" zarazil sa.
-,,Nie, to nie. Chcem ťa tu mať. Je mi s tebou dobre a aspoň nemusím na to myslieť," zosmutnela som.
Niall ku mne podišiel a objal ma.
-,,Vyriešime to, dobre?"
-,,Dobre"
Niall odišiel za Li do izby, aby mu pomohol s úlohou. Potom odišiel a večer som sedela pred telkou s mojím slniečkom.
-,,Mami?" spýtal sa.
-,,Čo je zlato?"
-,,Kedy príde znova otec? Prečo tu neostáva aj na noc? A... prečo sem chodí iba niekedy?" otočil sa na mňa.
Jeho otázky ma prekvapili. Nemohla som mu odpovedať. Bolo to pre mňa strašne ťažké, pozerať mu do očí, ktoré mal presne také isté ako jeho otec.
-,,On má prácu večer, vieš? A chodí na služobné cesty, preto tu nie je stále"
-,,A nechýba ti?"
-,,Chýba," spomenula som si na Liama.
Tak strašne mi chýba! Ale ten už nikdy nepríde.
-,,Prečo si nikdy nedáte pusu? Nie ste zobratí?" svojimi otázkami ma prekvapoval.
Už som mu to nemohla ďalej tajiť.
-,,Li, musím ti niečo povedať. Ale sľúb mi, že sa na mňa nenahneváš, prosím. Je to veľmi dôležité čo ti teraz poviem. Mal by si to už vedieť. Si veľmi rozumný, preto dúfam, že to pochopíš"
Pozrel na mňa spýtavým pohľadom a čakal čo mu poviem.
-,,Li, zlatko, Niall nie je tvoj otec. Neoslovuj ho tak. Nie je to dobré. Pre nikoho z nás"
Na tvári sa mu začal objavovať nechápavý výraz a myslím, že si začal dávať všetky veci dokopy a o chvíľu prehovorí. Nečakala som však túto jeho reakciu. Možno nie je až taký ako jeho otec. Možno má predsa len niečo zo mňa. Bojovú stránku osobnosti. Oči sa mu začali lesknúť a mne tiež.
-,,Niall nie je môj otec?! Kto je môj otec?! Prečo si mi to nepovedala?! Kde je môj otec?! Prečo si mi to tajila?!" kričal a zároveň plakal.
Utiekol do svojej izby a buchol dverami. Otriasli sa sklenené skrinky na dverách. Nešla som za ním. Potrebuje byť chvíľu sám. Poznám ho veľmi dobre. Vytočila som okamžite Niallovo číslo.
-,,Niall?"
-,,No?"
-,,Príď sem okamžite! Už to vie! Musela som mu to povedať," vzlykala som ,,Mal kopu otázok, na ktoré som mu viac nechcela klamať"
-,,Dobre, už idem! Neplač, spolu to zvládneme. O 15 minút som tam!"
A naozaj. O 15 minút už klopal na dvere. Otvorila som mu a on okamžite ako ma zbadal, ma objal.
-,,Kde je?"
-,,Vo svojej izbe a nechce odtiaľ odísť. Len na mňa kričí"
-,,Ešte stále ťa nechce počúvať?"
-,,Neviem. Už nekričí. Je ticho. Bože Niall ja som nevedela, že bude takto reagovať!" plakala som.
-,,To nevedel nikto. Daj sa dokopy. Spravím ti kakauko?" pozrel na mňa svojími veľkými modrými očami.
Prikývla som a vysmrkala sa. Naozaj sa musím dať dokopy, aby som mu to mohla pokojne vysvetliť. Niall ma pozná už veľmi dobre a vie, že kakao ma vždy upokojí. Vrátil sa s teplým kakaom a sadli sme si na pohovku.
-,,Si v poriadku? Zvládneš to?" držal ma za ruku.
-,,Musím" dopila som a nadýchla sa.
Niall ho šiel do izby zavolať. Bol tam chvíľu s ním a niečo mu hovoril. Asi sa ho snažil presvedčiť, aby odtiaľ konečne vyšiel. Vrátil sa s ním a nasledoval ho až ku mne. Li sa posadil na stolík oproti mne a škaredo na mňa pozeral. Niall si sadol vedľa mňa a položil mi ruku na nohu. Položila som si ruku na jeho a vtedy som sa cítila bezpečne. Mohla som začať.
-,,Li, je mi to ľúto, že som ti to celé roky tajila, ale nevedela som kedy budeš pripravený. Netušila som, ani Niall, že ho začneš považovať za otca," začala som hovoriť.
Li mal založené ruky na prsiach a pozeral na nás. Nič nehovoril.
-,,Poviete mi teda kto je môj otec?"
-,,Poviem ti všetko to, čo by si mal vedieť," pozrela som na Nialla.
Usmial sa a dodal mi ešte väčšiu odvahu svojím bezstarostným úsmevom.
-,,Tvoj otec je Liam Payne. Bol to môj priateľ. Voláš sa po ňom, Li. Pred piatimi rokmi bol v jednej skupine, One Direction. Bola to skupina piatich chlapcov"
-,,A kde je teraz? Nechcel byť s nami?"
-,,Počúvaj mamu a nepýtaj sa. Ku všetkému sa dostane," povedal mu Niall a stisol mi viac nohu.
Li sa odul ale počúval.
-,,Niall spieval v tej skupine tiež. Liama som poznala už dlhé roky a potom sme spolu začali chodiť a zoznámil ma aj s Niallom a ostatnými chlapcami. S Niallom som si začala výborne rozumieť. Raz mali turné a veľmi mi chýbal. Jeden deň sa vracali z toho turné a ja som sa veľmi tešila, lebo som mu chcela povedať, že som tehotná. Bola som už v 3 mesiaci. Mali sme sa počkať v ich spoločnej vile, no neprichádzal. Neskôr som sa dozvedela, že auto, v ktorom ich viezli z letiska, havarovalo," cítila som ako sa mi hrnú slzy do očí.
Zastavovala som ich najviac ako som mohla. Nemohla som sa teraz rozplakať. Musím mu to dopovedať.
-,,Všetkých odviezla sanitka do nemocnice, lebo boli vo vážnych stavoch, no Liama nepreviezli. Bolo to už zbytočné. Zomrel skôr ako stihla prísť sanitka. Dozvedela som sa to ešte v ten večer od ich manažéra, ktorý mi volal, aby mi to oznámil," pozrela som na Nialla.
Bolo to všetko. Viac som zatiaľ nedokázala. Teraz je na rade on.
-,,Tvoj otec sa na tvoju mamu veľmi tešil. Chcel ju požiadať o ruku. Nedostalo sa však k tomu. Po nehode som skončil vedľa neho a snažil som sa ho udržať pri živote. Bol to najhorší moment v mojom živote, keď som videl, že už bude na žive iba niekoľko minút, možno sekúnd. Povedal mi, že sa mám o tvoju mamu postarať a pomáhať jej, keď bude potrebovať. Mám jej byť vždy po ruke a byť jej najlepším priateľom aj naďalej. Chcel aby bolo o ňu postarané, aby vedel, že s ňou bude všetko v poriadku. Sľúbil som mu to. Vtedy som ale netušil, že bude aj tehotná. Nerobilo mi to problém, ale kvôli okolnostiam som s ňou bol väčšinu času. Skupina sa rozpadla, keďže Liam, ako otec tej rodiny, zomrel. Bolo zbytočné pokračovať ďalej bez neho. Všetci sme sa uzdravili a chalani začali žiť svoj vlastný život. Zayn sa dal na dráhu modela ešte kým je mladý, Louis si založil rodinu a Harry odišiel do Ameriky. Ja som ostal s tvojou mamou a úprimne, som rád. Liama, tvojho ocka, máme všetci hlboko v srdci a nikdy na neho nezabudneme," povedal čo musel Niall.
-,,Odvtedy som sa s nikým iným nestretávala, nedokázala som k nikomu cítiť to čo k tvojmu otcovi, Li. Tvojho otca budem milovať navždy, to musíš vedieť. Keby mohol byť s nami, určite by bol. Chceš vedieť aký bol?" spýtala som sa ho.
Mlčky prikývol. Bol prekvapený a unesený tým, čo sme mu povedali.
-,,Bol to ten najlepší človek, akého som mala možnosť spoznať. Vždy sa na neho dalo spoľahnúť, bol slušný, skvelý kamarát a priateľský ku všetkým. Bol múdry a to máš po ňom. Si rozumný po tvojom otcovi. Máš presne také isté oči ako on. Orieškovo hnedé a prekrásne"
Li sa postavil a objal ma. Stiekla mi slza, ale neplakala som. Bola to slza šťastia. Cítila som sa už pri spomienke na Liama šťastná. Niall ma pohladkal po chrbte. Li objal aj jeho. Večer som ho uložila do postele.
-,,Povieš mi ešte o ňom niečo?" spýtal sa ma.
Tak som mu teda povedala všetko. O jeho rodine, o jeho dedkovi a babke a sľúbila mu, že tam čoskoro pôjdeme. Boli sme tam ešte keď bol malý, ale potom už sme prestali chodiť. Ubližovalo mi to. Všetko mi ho pripomínalo.
-,,Ďakujem, že si mi pomohol," objímala som Nialla vo dverách.
-,,To bolo samozrejmé," stisol ma a odišiel.

Prešlo niekoľko týždňov a Niall sa u nás zastavil len pár krát. Bol taký... iný. Čo mu je som sa dozvedela až dnes, keď som ho pozvala na kávu.
-,,Niall čo ti je?"
-,,Nič... rozmýšľam"
-,,Celé týždne?"
-,,Nie... áno... ja... musím ti niečo povedať"
-,,Čo také?"
-,,Vieš, ako mi Liam povedal, že sa mám o teba postarať, viem, že to bolo hnusné a tak... ale zobral som to ako svoju šancu. Potešil som sa, že ti budem na blízku a že mi Liam veril natoľko, že mi to povedal. Samozrejme, že som bol zronený, keď umrel. To mi veríš. Časom som sa do teba ale zamiloval"
-,,Ako dlho?"
-,,Päť rokov"
Nebola som schopná nič povedať. Už päť rokov je do mňa Niall zamilovaný a dozviem sa to teraz?
-,,Chcel by som ti ešte niečo povedať. Malého Liama mám strašne rád. Sám ho beriem už trochu ako svojho syna, keďže vyrastal aj pri mne a vlastne som sa o neho staral po tvojom boku. A aj preto by som ho strašne rád vychovával po tvojom boku aj naďalej. Až kým nás nepošle do domova dôchodcov," usmial sa a vytiahol prsteň.
-,,Niall, ja... môžem si to premyslieť?" mala som ho strašne rada, áno a nebránila som sa myšlienke, že by sme spolu žili takto aj naďalej.
Veď sme skoro spolu žili aj teraz.
-,,Samozrejme. Máš času dosť" Niall odišiel a ja som zostala sedieť na pohovke.
Bola som tam tak asi dlho, lebo sa ma Li spýtal, čo sa deje. Po dlhom premýšľaní som mu to povedala. Možno mi pomôže sa rozhodnúť.
-,,Mami vezmi si ho!" potešil sa ,,Už som ho aj tak považoval za otca a mám ho veľmi rád. Vždy nám pomohol a rozumiem si s ním. A viem, že ty ho máš tiež rada. Prosím, nechcem prísť aj o neho," pozrel na mňa smutnými psími očkami.
-,,Premyslím si to," usmiala som sa a objala ho.

Na druhý deň som Nialla znova zavolala k nám. Pod zámienkou, že potrebujem opraviť niečo s poistkami.
-,,Ahoj, ale veď sa svieti"
-,,Ahoj, ja viem. Chcela som ti niečo úplne iné"
-,,A čo také teda?"
-,,Áno!" povedala som mu a sama som sa potešila.
-,,Čo áno? P...počkaj... myslíš...? Áno?" ústa rozšíril do veľkého očarujúceho úsmevu, objal ma a pobozkal.
Cítila som sa naozaj skvelo a dokonalo šťastná. Necítila som sa pri tom bozku akoby som pobozkala len kamaráta. Bolo v tom niečo viac. Objavil sa pri nás Li.
-,,A môžem ti už teraz hovoriť ocko?" usmial sa.
Niall pozrel na mňa a aj Li. Usmiala som sa.
-,,Mamička dovolila. Môžeš," usmial sa.

Change is Gonna Come 43

27. února 2013 v 23:01 | Adminka;))xx
Louis:
Vybehli sme z budovy a nasadli do auta. Ubehol som sa Harrymu na miesto vodiča a zapol si pás. Bezpečnosť za každých okolností. Hlavne teraz, keď sa ponáhľame. Všetci nastúpili, dokonca aj Zayn, musel a rýchlo som dupol na plyn.
-,,Spomaľ!" zakričal na mňa zozadu Niall.
-,,Ticho. Nemiešaj sa do dospelých záležitostí," zasmial som sa.
-,,Toto nie sú dospelé záležitosti. Chceš nás zabiť?"
-,,Ale Niall, nestresuj. Nič sa nestane. Nejdem tak rýchlo. Bežná rýchlosť"
-,,No neviem. Ale môžeš trochu spomaliť. Nie je mi akosi dobre," chytil sa za brucho.
-,,Ja som ti hovoril, že nebude dobrý nápad jesť tú omáčku s uhorkami," zasmial som sa a chalani tiež.
-,,Teraz neriešime moje stravovanie návyky ani chute"
-,,Dobre, už spomaľujem"
Spomalil som aj preto, lebo sme sa blížili k zákrute. Ale priznám sa, nešiel som extra pomaly. Skôr rýchlejšie, tak 80 km/h. Možno trochu viac. Bolo šťastie, že nešlo žiadne auto, keď som sa len tak, bez pribrzdenia, vyrútil z vedľajšej cesty. Zasmial som sa a otočil sa na Nialla.
-,,Vidíš? Všetko je v pohode"
-,,Brzdi!!" kričal a mal vydesený výraz tváre.
-,,Louis brzdi!" pridal sa už aj Harry.
Nebrzdil som. Sledoval som ich preľakané tváre. Myslel som, že si robia srandu. Liam nedokázal zo seba dostať ani hláska. Taký bol vystrašený.
-,,Ty kokot zabrzdi už!!! Zrazíš ju!!" zakričal Zayn.
V momente som sa otočil a zatlačil na brzdu. Ešte, že máme také dobré auto s rýchlymi reflexami. Bol som vydesený z toho, čo na mňa kričali. Že niekoho zrazím. Ju. Nevedel som koho, ale zľakol som sa. Nechcem už zasa!, premávalo sa mi hlavou. Hneď som si spomenul na Rose. Ešte na začiatok prázdnin. Júl. Vlastne to bolo koncom júla. Zastavilo sa mi srdce. Keď auto zabrzdilo, zastavilo sa mi v tele všetko. Krv v žilách, srdce, ako som už spomínal, zabudol som prehĺtať sliny, dýchať, neokysličoval sa mi mozog, ostal som studený, akoby som bol mŕtvy a nemohol som sa pohnúť. Nedokázal som mrknúť očami. Sledoval som to dievča na druhej strane chodníka, ktoré stihlo odskočiť tesne pred tým, ako som zabrzdil. Keby to nestihlo, neviem čo by som robil. V ruke zvierala prestrašene skateboard. Spoznal som ju hneď ako som zabrzdil. Bolo to moje dievča. Už raz som ju zrazil. No nevie o tom. A teraz skoro znova. Až teraz sa moje telo konečne prebralo. Začalo to ale všetko doháňať. Všetko to zameškané. Začali sa mi potiť dlane, toho potu bolo na litre, oblialo ma obrovské teplo, začalo mi silno a rýchlo biť srdce, chcelo mi vyskočiť z kože. Rose sa zapozerala a spoznala ma. Otvorila ústa a upustila skateboard. Sadla si naňho a zhlboka dýchala. Vyzerala, akoby mala vybitý dych. Akoby aj ona až teraz pochopila. Nikto nič nehovoril. V aute bolo hrobové ticho. Už sme to raz zažili a nechceli sme ani jeden z nás, zažiť to ešte raz. Pozreli sme sa na seba. Všetci naraz. Zayn mal hádam najvystrašenejší výraz. Pozrel som na Rose a okamžite vyšiel z auta. Netrápilo ma, že za nami stáli už autá, ktoré nezmyselne trúbili. Vodiči na nás začali nadávať. Nepočúvali sme ich. Chalani ich vlastne ani počuť nemohli. To iba ja a ľudia na ulici. Dobehol som ku Rose a čupol si ku nej. Chytil som ju za kolená a sledoval jej vydesenú tvár.
-,,Rose," šepol som.
-,,Louis?" spýtala sa ma.
Chcela pokračovať ale nevedela ako.
-,,Prepáč!" povedal som a prudko som ju objal.
Pritiahol som si ju k sebe a držal ju silno. Bol som rád, že je nažive.
-,,Takmer som ťa zrazil," sklamaný sám zo seba som povedal ,, Skoro dr..." nedopovedal som.
Došlo mi, že by som sa prezradil a to nechcem. Zatiaľ. Niekedy jej to budem musieť povedať, no ešte nie je správna doba.
-,,Čože?" spýtala sa.
-,,Nič" odpovedal som a znova si ju k sebe pritiahol a pobozkal ju do vlasov.
Potom na čelo a následne do ústa. Dlhý bozk.
-,,Louis, nevieš dávať pozor? Prečo si nezastavil tam kde si mal? Nemusel si mi spôsobiť takýto šok"
-,,Ja viem. Nechcel som. Vážne. Nevšimol som si ťa. Prepáč, prepáč, prepáč!!! Bol som hlúpy!"
-,,Bol. Ale ty nikdy z tohto nevyrastieš," pousmiala sa.
-,,Z čoho?"
-,,Stále sa chceš len hrať. Si ešte decko Louis. A toto to len dokazuje. Hral si sa, viem to. Poznám ťa. Veď rýchlosť nič nie je. Však mám pravdu?" prenikala mi do očí.
-,,Máš," pozrel som sa do zeme.
Hanbil som sa za seba. Strašne moc.
-,,Nechaj to tak. Snáď vyrastieš. Len mi sľúb..."
Pozrel som na ňu.
-,,Všetko čo len chceš," pobozkal som jej ruku.
-,,Nemachruj. Nabudúce môžeš niekoho naozaj zraziť"
-,,Ja už som..." sklapol som.
Doriti! Už zasa som sa skoro preriekol! Louis! Buď už radšej ticho!
-,,Čo si?" zmätene sa spýtala.
-,,Ale nič"
-,,Okey"
-,,Poď"
Pomohol som jej vstať a nasadli sme do auta. Harryho som poslal šoférovať a ja som si sadol dozadu. Posadil som si ju na kolená a hladkal ju neustále po chrbte. Celá sa triasla, no svojími reakciami na ulici na to nevyzerala. Bože. Celý ten čas, čo nás Harry viezol do hotela ma hrýzlo svedomie. Sedí na mne dievča, ktoré som zrazil, zamiloval sa do nej a ona o tom ani netuší. Nevie, že ten, koho miluje aj ona a trávi s ním najviac času, je vlastne ten, ktorého má chuť celý ten čas prizabiť. Ktorému chce poriadne vynadať. Ktorého by najradšej ani nestretla keby mohla. Ku ktorému prechováva hlboko v srdci nenávisť. Pretože sa zachoval... vlastne nijak. Iba jej poslal list. Nič. Jedno ospravedlnenie. Kopu darčekov. Ale úplne zbytočných. Mal som jej to povedať už dávno. Ešte na začiatku. Nemusel by som teraz toto prežívať. Aj na hotelovej izbe som sa musel strašne ovládať, aby som jej to nepovedal. Pri každom jej pohybe ma strhlo. Pri každej jej otázke, keď mi niečo povedala, som tŕpol.
-,,Idem spať," povedal som jej.
-,,Tak skoro?"
-,,Som strašne unavený," zaklamal som.
V skutočnosti som to nedokázal pri nej dnes už viac vydržať. Bolo toho na mňa veľa.
-,,A Rose?"
-,,Hmm?"
-,,Prepáč"
-,,Odpustené," usmiala sa.

FollowGuys 31

27. února 2013 v 22:17 | Adminka;))xx |  FollowGuys
Vybrala som si z jeho batohu iPad a šla som si obzrieť svoje siete of socky. Prebehla som rýchlo facebook, svoju fanpage, spoločnú fanpage, pridala dva statusy ako nám je dobre na Believe turné a aký sú fanúšikovia super. Keď im to pohladká egá, nech sa im páči! Na Twitteri som si popísala s Beyoncé a nechtiac som si otvorila Selin profil. Takmer okamžite ma začali hrýzť výčitky svedomia a tak som to rýchlo vypla a šla som na svoj email. Vzdychla som pri pohľade na to číslo. 2378 emailov. Rýchlo som poslala do spamu emaily od Facebooku, Twitteru, Youtube a podobne a začala som si čítať emaily od fanúšikov. Milo som odpisovala a keď som narazila na prvý email aj s odkazom na video, vyhrabala som v Justinovom batohu ešte slúchadlá a pozrela som si to. Neviem ako veľa som si tých coverov, tanečných vystúpení a videí pozrela, keď ma to prestalo baviť. Nič zvláštne som tam nikde nevidela. Odhlásila som sa a nechala som zvyšných 1700 emailov tam kde boli. Pozrela som na hodiny. Sedím tu už tri a pol hodiny a jeden z nás sa ešte nepohol.
-"Zlatooo, ja sa nudím," poťahal som ho za okraj rifľovej vesty.
Pozrel na mňa a jazykom si navlhčil pery. Ech... Aj ja som sa ich chcela dotknúť jazykom.
-"A čo by si chcela robiť?" naklonil hlavu na bok.
-"Vieš čo ma napadlo? Mohli by sme urobiť tanečný cover na nejakú pesničku," zaškerila som sa v snahe obmäkčiť ho svojou rozkošnou tváričkou.
Obočie mu vystrelilo a čelo zmizlo.
-"Vieš ako to, čo ste urobili so Sel, chalanmi z Big time rush, Fredom, Ashley a podobne"
-"To Call me Maybe?"
-"Presneee," sadla som si rovno.
Chytal sa.
-"Môžeme," usmial sa.
Páčilo sa mi vedieť, žeby teraz pre mňa urobil aj modré z neba. A nezaujímalo ma či je to preto, lebo som si prežila to, čo som si prežila alebo preto, lebo ma začína ľúbiť. Chytila som ho za golier a pritiahla.
-"Nie" šepol a chcel ma odtlačiť, ale nezaujímal ma ten plešoun, čo nás fotil.
Pobozkala som ho. Odtiahla som sa, ale nepustila som ho.
-"Vieš čo si práve urobila, však?"
Natešene som prikývla. Zatváril sa akoby ho niečo bolelo.
-"Nezlom ma, prosím"
Vedela som, že nemyslí fyzicky zlomiť. Prešiel ma všetok smiech. Znova som ho pobozkala. Po perami som cítila jeho úsmev, keď ma objal a pritiahol bližšie. Pustila som ho, vybrala som telefón a vyšla som von z boxu.
-"O pol hodinu v telocvični, miláčik," zaškerila som sa a odcupitala som von, píšuc ostatným to isté do smsky.
Všetci sme sedeli v kruhu na zemi. Vedľa mňa z jednej strany Justin z druhej Liz a všetci sa dívali na Justinovu ruku, ktorá pyšne spočívala na mojom stehne. Asi by som to mala vysvetliť.
-"Asi začnem formálnymi záležitosťami," povedala som vyšším hlasom, aby som utíšila ich rečnenie.
Venovali mi svoju drahocennú pozornosť.
-"Čo sa týka mňa a Justina, akosi sa zverejnil fakt, že spolu niečo máme. Na verejnosti budeme spolu. Plnohodnotne a oficiálne. Normálne spolu stále len spávame"
Justinova ruka stisla moje stehno. Argh!
-"Takže v rámci novinárskych otázok, máte pocit, že sa tak strašne ľúbime, že vybuchneme, ok?"
Ozval sa smiech pri mojom "nadšenom" výraze.
-"Takže v pohode?"
-"Ale zlatooo a čo ja?" ozval sa plačlivo Jeremy.
Zasmiala som sa.
-"To víš, brácho. Láska je láska"
Zase sa všetci smiali. Uľavilo sa mi. Popravde, keď som sem vchádzala a čakala, kým tu budú všetci, urobila som si asi žalúdočné vredy pri pomyslení, že ma vyhodia zo skupiny alebo budú vytočený. Mali na to právo. Porušovala som pravidlá, ale vzali to excelentne.
-"A teraz trocha zábavy. V čase núdze ma napadol jeden mega nápad"
Synchronizovane vzdychli. Vyplazila som im jazyk.
-"Urobíme tanečný cover. Video, ako bolo Justinove Call me Maybe"
Vyzerali nadšení.
-"Hneď?" spýtal sa Cole.
-"Kedy sa vám chce a ak sa vám chce. Nie je to platené. Len sranda"
Polka mojich ľudí a pár od Justina vstalo s tým, že sa im nechce robiť kraviny. Pokrčila som plecami, aj tak nás ostalo dosť. Dohodli sme sa, že sa na všetko dohodneme zajtra. Počkala som, kým vypracú miestnosť a ľahla som si na zem. Zavrela som oči a zastonala. Preplazil sa pomedzi moje kolená a ľahol si na mňa.
-"Čo, miláčik?" spýtal sa ma potichučky.
-"Nič sa mi nechcééé"
-"Vieš, že ani mne?" jeho dlaň mi zašla pod tričko.
Arrrg!

Don't You Want Me? 57

27. února 2013 v 22:02 | Adminka;))xx |  Don't You Want Me?
Ráno som vstala, obliekla sa, zobrala potrebné veci do kabely, nachystala mame kávu, kým sa zobudí a potichu vypadla z domu. Pred vchodom som si otvorila dáždnik a dala slúchadlá do uší. Po pár minútach som už odomykala dvere od kvetinárstva, nachystala a umyla špinavé vázy, poliala kvety v črepníkoch a počkala na nové kvety, ktoré nám mali doniesť. Na moje prekvapenie dnes prišlo celkom dosť ľudí a tri štvrtina z toho, čo sa ráno doviezlo bola vypredaná za pol dňa. Okolo obeda Damian odišiel, pretože som ho poslala domov, že to zvládnem, keďže on je v práci každý deň a ja sa došuchcem raz za čas. Tesne po tom ako odišiel a ja som doviazala objednanú kyticu na svadbu prišiel Harry. Zbadala som ho, ako vystupuje z auta odstaveného na druhej strane cesty. Pokoj Em to zvládneš, len buď v pohode, pripomínala som si. Približoval sa k dverám a ja som sa snažila tváriť, že som si ho ešte nevšimla. Zvonček nad dverami ohlásil jeho príchod. Zdvihla som pohľad a pousmiala sa.
-"Ahoj," povedal nesmelo a prišiel bližšie.
-"Hi," odzdravila som.
-"Asi vieš prečo som tu, že?"
Prikývla som.
-"A nevadí ti to, neotravujem?"
-"V pohode," pokrútila som hlavou "Dáš si niečo, čaj, kávu?"
-"Nie, Thanks, ja som len..." nadýchol sa.
-"Posaď sa," povedala som mu a posadila sa vedľa neho.
Ticho.
-"Prepáč," po chvíli sa ku mne otočil "Naozaj prepáč, nemalo sa to stať, bola to somarina, netušil som, že z toho niečo vzíde a potom mi s tebou bolo tak dobre, že som to nechcel pokaziť, ja len už nechcem, aby to bolo také, že sa ani nepozdravíme, že budeme pri sebe sedieť a nepovieme nič, že sa budeme ignorovať chápeš?" díval sa na mňa a ja som cítila, ako ma štípu oči. Úprimne mi bolo jedno čo sa stalo, dojalo ma čo povedal.
-"Chápem," odmlčala som sa "Je mi to trápne, že to robím až teraz, mali sme sa na tom dohodnúť už dávno, prepáč, že som to tak naťahovala, je ti odpustené a ja sama sa chcem ospravedlniť, že ma to tak vzalo," jemne som sa usmiala.
-"To je v pohode," aj on sa usmieval "Takže je všetko okej?"
-"Všetko," prikývla som.
Pomaly sa ku mne nahol aby ma objal a mne spadol gigantický kameň zo srdca.
-"A čo teraz?" opýtal sa ma keď ma objímal.
-"Ja neviem," zasmiala som sa.
-"To je super," aj on sa smial "Počuj, čo máš dnes v pláne?"
-"Nič asi, prečo?"
-"Môžeš prísť k nám chalani sa stavili, či mi odpustíš, alebo nie Zayn povedal, že ak áno tak máš prísť ako dôkaz. Chystajú nejakú pool party či čo, môžeš zobrať aj kamarátky, aj tak pochybujem, že tam budem vôbec niekoho poznať"
-"Aha," prikývla som "No tak po práci by som sa stavila aj s babami"
-"Okej, ja teraz pôjdem," postavil sa "A ďakujem, znova. Vidíme sa podvečer"
-"Ok, bye," rozlúčila som sa s ním a po tom ako jeho auto vyrazilo, som brala do ruky mobil a naťukala:
"Je to za mnou, dnes ideme ku chalanom, zoznámim vás :P"
A poslala to aj Viv aj Grace. Odpovede mi pípli do minúty, obidve si neodpustili pár zvieracích nadávok na moju adresu, ale súhlasili. Ja som si po práci zbalila veci, poupratovala, vyniesla smeti a pobrala sa domov, kde ma čakalo prekvapenie v podobe maminho priateľa.
-"Ahojte," pozdravila som ich veselo.
-"Ahoj," odzdravili ma.
-"Dnes idem von, dobre?" zastavila som sa pri dverách do mojej izby.
-"Okej a Emily?" zastavila ma mamina, kým som vošla dnu.
-"Áno?" vrátila som sa.
-"Musíme ti niečo povedať," obaja na mňa pozerali.
-"Si tehotná?!?" opýtala som sa na rovinu.
-"Nieee," zasmiala sa "K tomu prekvapeniu sme sa včera nedostali"
-"Jááj, jasné zabudla som," usmiata som sa vrátila.
-"No, takže," spustil Joe "Rozmýšľali sme, že by sme bývali všetci spolu," usmial sa na mňa.
Toto je prekvapenie? Hrane som sa usmievala. Niežeby som s Joeom mala nejaký problém, ale keď tu bude bývať, nebude to ono.
-"Dobre," prikývla som.
-"A vieš, mám väčší byt, tak by sme sa presťahovali tam," pokračoval a ja som stále prikyvovala.
-"No a tento byt by v tom prípade ostal tebe," dokončila mama.
-"Prosím?" vyšlo zo mňa nadšene.
-"Berieš?" opýtal sa usmiaty Joe.
-"Jasné," prišla som k mame vlepila jej obrovskú pusu na líce a objala ju, takisto som poďakovala Joeovi.
-"Budúci týždeň je tento byt celý tvoj," povedal mi, keď som ho objímala.
-"Už?" čudovala som sa.
-"Nábytok ti tu ostane a okrem vecí na oblečenie a iných potrebných vecí nemáme čo sťahovať," odpovedala za neho mama.
Bola som nadšená.
-"Už sa potrebuješ osamostatniť no nie?"
Prikývla som stále vysmiata.
-"Ale to znamená aj to, že na splácanie vody a ostatných vecí si tu sama," povedala mama.
-"Jasné, veď zarábam," súhlasila som.
-"Super, za pár dní sa vypraceme a toto je celé tvoje," mama sa usmievala.
Som mimo! Totálne! Späť do reality ma vrátil až Gracein telefonát.
-"Stavila som sa pre Viv a ideme po teba dobre?" oznámila mi.
-"Okey," pozrela som sa, že som sa ešte ani nestihla prezliecť, skvelé.
-"Za päť minút sme u teba," zavesila.
Rýchlo som si prehodila blúzu za tričko, obula tenisky a do vrecka mikiny zobrala mobil a kľúče.
-"Neviem kedy prídem," oznámila som, rozlúčila sa a bežala babám naproti.

Bol som, som a vždy budem tu s tebou 24

27. února 2013 v 19:24 | Adminka;))xx |  Bol som, som a vždy budem tu s tebou
O 2 roky
Už sú to 2 roky po X-factore. Čo sa za tie 2 roky stalo? Zayn ako sólový spevák neuspel. Harry a Louis tiež nie. No spojili ich do jednej skupiny. Zayna, Harryho, Louisa a dvoch ďalších chalanov Liama a Nialla. Mimochodom, pamätáte si ešte ten môj záhadný sen? Tak Niall a Liam v ňom boli tiež. Chalani sa nazvali One Direction. Skončili tretí. Vydali už aj svoj prvý album Up All Night a o chvíľu vydajú ďalší. So Zaynom už nie som v kontakte. Chcete vedieť či sme sa rozišli? Tak nie. Nerozišli sme sa. On odišiel s chalanmi do Londýna. Zo začiatku mi stále písal alebo volal a po čase prestal.
"You're insecure
Don't know what for,
You're turning Heads when you walk through the do-o-or
Don't need make up
To cover up
Being the way that you are is enough"
Ráno ma zobudil ten môj otravný budík. Tú pieseň som milovala ale pomyslenie, že vstávam do školy, ma striaslo. Našťastie je piatok a bude víkend. To ma prinútilo myslieť na iné myšlienky. Vstala som a urobila rannú hygienu. Obliekla som si bielo modré šaty s modrým opaskom. Obula som si modré sandále a zbehla dole.
-"Dobré ránko zlatko" pozdravila ma mama "Dnes prídem až neskoro v noci, chcela som s tebou ísť po dlhom čase na otcov hrob ale nemôžem. Prepáč" volala ho tak aby to bolo ľahšie pre mňa.
-"Dobré. No nič, pôjdem zas sama" ale cítila som, že tam dnes sama nepôjdem.
Neviem prečo. Naraňajkovala som sa a išla do školy. Vošla som do triedy, kde už bola Mia a Ryan. Mia bola moja najlepšia priateľka v minulosti a Ryan môj nepriateľ od kedy som nastúpila do školy. On bol dôvod prečo sa na mňa Mia vykašľala. Potom ako môj priateľ (nevyslovujem jeho meno, snažím sa na neho zabudnúť, aj keď je to ťažké, keď som fanúšička) odišiel s Ryanom začala chodiť. A zabudla som spomenúť, že Ryan 2-krát prepadol, ale vraví, že kvôli Mii aby boli spolu. No ja im neverím. O rok neskôr mi zomrel otec a oni my robili zle ešte viac. Nezniesla som to a jediný kto ma v škole držal bol Kevin a Doniya. Doniya je moja najlepšia kamoška. Kevin bol náš učiteľ, ale zároveň môj kamarát. Rozumeli sme si a preto som práve ja čo bude mať koncert a nie niekto iný. Vybehla som z triedy a zaklopala Kevinovi na dvere do jeho kabinetu.
-"Ahoj Lax. Poď ďalej. Čo sa deje?"
-"Ahoj, vlastne nič vážne. Len som sa chcela spýtať, či už si zohnal niekoho, čo so mnou na mojom koncerte zaspieva duet"
-"Je mi to ľúto, ale ešte nie. Je to ťažké. Sama dobre vieš, že ťa neznášajú a preto s tebou nechce nikto spievať"
Neurazila som sa. Vedela som, že má pravdu a to ma zožieralo najviac.
-"Tak ale aj tak ďakujem. Ak sa nikto nenájde tak to budem musieť zvládnuť sama" sklonila som hlavu a čakala čo odpovie.
-"Vieš že môžeme o pomoc požiadať..."
-"Nevyslovuj jeho meno! Snažím sa na neho zabudnúť už 2 roky! 2 roky!" zvýšila som hlas no hneď aj stíšila "Ale stále mi chýba a stále ho milujem. Viem že som naivná, viem že už na mňa isto zabudol, ale mám ho stále uloženého v srdci. Chýba mi!" začala som plakať a Kevin si ma privinul a upokojoval ma.
-"Lax, no ták aj mne chýba. A určite nezabudol na také úžasné dievča ako si ty. Si talentovaná, krásna, si jedna z mála čo mu dokázala na tvári vyčariť úsmev"
-"To nemôžeš vedieť" postavila som sa na odchod.
Ešte som si utrela posledné slzy a vrátila sa do triedy. Po zazvonení na koniec vyučovania som z triedy vyšla ako posledná. Došla som domov a rozhodla sa, že za otcom pôjdem neskôr. Zapla som telku a prepínala stanice. Nič normálne nešlo. Zastavila som na MTV. Práve začala pesnička WMYB od One Direction. Dávala som hlas na plne pecky, keď niekto zazvonil. Chcela som to stíšiť ale to by vyzváňal a nechcela som aby ten dotyčný za dverami znervóznel. Tak som to nechala pustené na plné pecky a otvorila dvere. Stál tam ten, ktorého stále neskutočne milujem. Po dvoch rokoch sa objavil. Neverím, že na mňa nezabudol.

As Long As You Love Me 89

27. února 2013 v 16:42 | Adminka;))xx |  As Long As You Love Me
Anett:
-"Anett! Vstávaj," šepkal mi niekto do ucha.
Ten hlas vo mne vyvolal triašku. Patril k najkrajším hlasom na svete. Pootvorila som viečka. Ležala som v Kubkovom náručí.
-"Ideš na röntgen"
Zahľadela som sa mu do očí a usmiala som sa.
-"No, vstávaj!"
-"Ani keby si ma pobozkal" naozaj som to povedala na hlas?
Do pekla! Cítila som ako mi do líc steká krv. Zasmial sa.
-"Mhm," pokúšal sa prestať smiať, ale nedarilo sa mu.
Díval sa mi do očí. Pomaly sa ukľudňoval. Nakláňal sa ku mne. Zmeravela som a zatvorila oči. Pocítila som jeho mentolový dych na jazyku, zastonala som. Perami mi stisol spodnú peru. Spustil vo mne lesný požiar. Celá som horela vzrušením. Nemôžem! Snažila som sa ho od seba odtisnúť.
-"Čo je?" čudne na mňa pozrel.
-"Ja... Nie som pripravená... Prosím," hodila som na neho psie oči a postavila som sa na zem.
-"A že ťa ani bozkom nevytiahnem z postele," snažil sa to prekrútiť na vtip.
Prevrátila som oči.
-"Tomu hovoríš bozk?" zaškerila som sa "Tak potom chlapče, si hrozne neskúsený"
Provokácia! Vyplazila som mu jazyk.
-"Baby mi zvyčajne hovoria, že sa neskutočne dobre bozkávam," zatváril sa urazene.
-"Čo si chodil s mníškami?" nahodila som hraný zdesený výraz.
Zachechtal sa.
-"Ha-ha-ha," urazene na mňa pozeral.
-"No hádam som nesiahla na tvoje ego vo veľkosti slona!" stále som hrala zhrozenú.
Vyplazil mi jazyk.
-"Neučili ťa doma dobrým mravom?" nadvihla som obočie.
Len prevrátil očami a rozvalil sa na mojej posteli! Na mojej posteli!
-"A dokonca ťa ani nenaučili, že sa nepatrí rozvaľovať sa na posteliach cudzích dievčat"
-"Hmm," zacmukal "No neviem či patríš medzi cudzie baby. Vieš, cudzie baby mi zvyčajne neplačú a nespia na ramene," zaškeril sa.
Dostal ma.
-"Ako dlho som spala?" zmenila som tému.
-"Hmmm, dajme tomu, že..." pozrel na hodiny na stene, "Hodinu"
Prikývla som a podišla som k umývadlu. Opláchla som si tvár. Spomenula som si na to, čo sa stalo pred hodinou. Zamračila som sa stisla som pery, kým som tlačila zubnú pastu na kefku. Jakub si všimol moje znepokojenie a podišiel ku mne.
-"Nechcel som povedať niečo nevhodné," povedal ospravedlňujúco.
Zadívala som sa na neho do zrkadla. Díval sa do zeme. Pousmiala som sa.
-"Nejde o teba," zašušlala som s kefkou v ústach "Spomenula som si na to čo sa stalo na chodbe. A s prekvapením zisťujem, že sa mi uľavilo," široko som sa usmiala.
Aj Kubo sa usmial.
-"Takže už nehrozia záchvaty plaču?" naoko sa tešil "Super, vieš," skepticky na mňa pozrel, "Už som to nezvládal a viac pyžám Tweety už nemám," zaškeril sa.
Zasmiala som (až mi z úst šli bublinky zo zubnej pasty) a buchla som ho jemne päsťou do hrude.
-"Auuu," zakvičal príliš afektovane.
Zatváril sa ako baba.
-"Budem tam mať modrinu" na mizivú chvíľu vyzeral teplejšie než pravý gay.
Prevrátila som očami a zasmiali sme sa. Vypláchla som si ústa, pobozkala som ho na líce a šla som na röntgen.
Justin:
-"Ahoj, Usher," pousmial som sa.
Vstúpil do mojej izby v sprievode dvoch sestričiek. Prevracal očami a snažil sa ich galantne vyhodiť.
-"Dámy, ospravedlníte nás? Potrebujem sa s ním porozprávať," zaklipkal na ne viečkami.
Ako omámené prikývli a odišli. Usher si prehodil imaginárne vlasy dozadu, zaklipkal na mňa viečkami a babsky zatiahol:
-"Som neodolateľný!"
Zasmial som sa, no rýchlo ma to prešlo. Bolestne som odvrátil zrak. Usher si vzdychol.
-"Justin, musíš sa smiať, žiť, prežívať. Stalo sa čo sa malo stať a to už neodčiníš" mal pravdu, ale nemohol som.
Nie po tom čo sa stalo na chodbe.
-"Tvoja mama začala brať silné sedatíva na depresie"
Aaa, ty na mňa takto, Ushi! Výčitky svedomia, huh?
-"Viem čo si teraz myslíš. Že na teba idem metódou výčitky svedomia, ale nie... Hovorím ti len pravdu"
Rozmýšľal som nad tým. Naozaj si moja mama zaslúži trpieť len pre moju chybu? Len pre to, lebo trpím ja?
-"Okej," vydýchol som "Pokúsim sa"
-"Pokúsiš sa čo?"
-"Pokúsim sa normálne žiť," zamumlal som.
-"Prosím, nepočujem ťa?"
-"Dopekla, budem žiť ako pred tým," zakričal som.
Ale to nemôže byť ako pred tým. Všetko sa zmenilo. Všetko. Všetko. Všetko. Spokojne sa usmial.
-"Som len a len rád"
-"Som rád, že si rád," použil som sarkastický úsmev.
Zachechtal sa.
-"Okej, brácho. Musím ísť späť do Ameriky aj s Jadenom a Willow, ale drž sa" kamarátsky sme si tľapli a odišiel.
O desať minút dobehla sestrička, že by ma mohli ešte dnes pustiť, ale najprv musí prísť psychologička a pozrieť sa ako to so mnou je. Kriste!

As Long As You Love Me 88

26. února 2013 v 23:00 | Adminka;))xx |  As Long As You Love Me
Justin:
Zastal som. Prosím, nech mám halucinácie! Aj ona ma uvidela. Aj ona rovnako zmeravela. Nevedel som pohnúť ani brvou. Dívala sa mi do očí. Jej krásne oči. Chcel som utekať za ňou, objať ju, vybozkávať, splynúť s ňou, ale nemohol som. Spomienky na ten deň... Chlapec ju objal okolo pása, pritiahol si ju k sebe a ťahal preč. Zjavne vedel čo sa deje. Zbieral sa vo mne hnev. Keď ju pobozkal do vlasov, buchol som. Rozbehol som sa k nim. Odsotil som o od nej.
-"Ani sa jej nedotkni," zavrčal som.
-"Nedotýkaj sa ma!" zavrčal späť.
Znova som do neho sotil. Všetko okolo nás stíchlo, len občas niekto zhíkol. Odsotil ma.
-"Počúvaj, nechcem ti ublížiť tak prestaň!" vyhrážal sa.
Napriahol som sa, že mu jednu vrazím.
-"Justin," zašepkala Anett.
Zmeravel som a stiahol som sa.
-"Anett," zašepkal som späť.
Smutne sa na mňa dívala s očami plnými slz.
-"Justin..."
Nič som nevidel, nepočul. Vnímal som len jej oči. Zrazu sa ich výraz zmenil. Spadol som. Hodnú chvíľu mi trvalo kým som pochopil čo sa stalo. Jej zúrivosť.
Anett:
Vrazila som mu celou svojou silou. Zničil mi život a ešte si dokáže do neho rypnúť? Zmietala mnou čistá a nefalšovaná zúrivosť. Ležal na zemi a držal si dlaňou líce. Na pár sekúnd ju odtiahol. Uvidela som ten rubínový odtlačok mojej ruky. Tešila som sa z neho. Chcela som sa na neho vrhnúť. Zabiť ho! Tak ako zabil moje dieťa! Slzy mi tiekli dolu lícami a zabraňovali mi vidieť. Jakub ma držal okolo pásu. Zadržiaval ma, aby som sa nevrhla na toho... idiota! Zrazu sa sestričky rozhýbali. Postavili Justina. Díval sa na mňa tak... zmučene, vystrašene, smutne, že to vo mne TAKMER vyvolalo výčitky svedomia, ale len TAKMER. Oboch nás odtiahli do izieb. Triasla som sa od zúrivosti. Jakub poslala sestričky preč a povedal im, že ma ukľudní. Odišli.
-"Anett! Anett, pšššššt," tíšil ma.
Pritisol si ma na hruď.
-"Ľahni si a upokoj sa!"
Poslúchla som. Ľahla som si. Sadol si na svoju posteľ. Zranilo ma to.
-"Ľahni si ku mne, prosím," dodala som, keď sa na mňa váhavo pozrel.
Uložila sa mu na hruď a plakala som. Konečne som bola šťastná. To sa vždy objaví vtedy, keď som šťastná? Niekde v strede záchvatu zúrivosti a plaču som zaspala.
Jakub:
Díval som sa ako spí. Je taká krásna. Prečo tak trpí? Čím si to zaslúži? Je taká čistá a nevinná. Hladkal som ju po vlasoch, lícach, na ktorých boli mokré stopy po slzách. Bozkával som ju na vlasy, líca, krk... a ona spala. Spomínal som sa na to čo sa dialo na chodbe. Jeho pohľad, jej pohľad... On miluje ju... Ona milujem jeho, aj keď teraz ho skôr viac nenávidí ako miluje. Bolo mi ich nesmierne ľúto. Bolelo ma to. Moja malá bábika. Je taká krehká. Čo sa týka jej viem len jediné. Milujem ju.

Dvojčatá 2 (2.časť)

26. února 2013 v 22:18 | Adminka;))xx |  Dvojčatá
-"Tvoja sestra je na teba nasratá, kvôli tomu krásnemu autíčku, ktoré si dostal pod kvietočky, takže tá ti nepovie nič, slepačí mozog," odsekla som mu a ani som sa na neho nepozrela.
-"Vieš čo Annie, ja pôjdem s nimi, nehnevaj sa," ozvala sa Lucie a ja som sa na ňu zamračila.
-"Ako myslíš, rob si čo chceš," otočila som sa k nej chrbtom a s tou dievčinou som odišla z triedy.
-"Čo máš teraz?" opýtala sa ma milo.
-"Dejiny v 212," odpovedala som, keď som sa pozrela na rozvrh.
-"Tak to máme spolu," potešila sa a viedla ma plnou chodbou.
-"Dobre, len upozorňujem, že si tu veľmi nehľadám kamarátky," upozornila som ju.
-"A to prečo? Veď kamarátky ťa väčšinou podržia," opýtala sa ma a ja som ju chápala, prečo ma nechápe .
-"To je preto, lebo na jednom mieste nepobudneme veľmi dlho, naša mamka je architektka a veľa cestuje a tak cestujeme s ňou, no a pre mňa bolo vždy ťažké rozlúčiť sa s nimi," pokrčila som plecami a vošli sme do učebne, kde sme mali mať hodinu.
-"To je hrozné, ja by som nemohla," priznala.
-"Zvykla by si si," poznamenala som a sadla si do lavice vedľa nej.
Zazvonilo, všetci študenti sa vopchali do triedy a posadali si do voľných lavíc a medzi nimi bola aj Lucie v spoločnosti tých dvoch.
-"Dobrý deň, mali by sme tu mať dve nové študentky tak ich poprosím nech sa jedna po druhej predstaví"
Postavila som sa ako prvá.
-"Volám sa Annabell Bristol a včera sme sa presťahovali do tohto mesta," poznamenala som a sadla som si.
Hneď po mne sa postavila moja sestra.
-"Volám sa Lucie Bristol a som dvojča Annabell," povedala a dosadla na stoličku.
-"Dobre, toto máme za sebou a tak sa môžeme pozrieť na niečo z histórie," učiteľovi zaiskrilo v očiach a z jeho vysvetľovania a dá sa povedať že z jeho prednesu som bola unesená, bol to proste zarytý historik, ktorý svoju prácu miloval a vyžíval sa v nej.
-"Ideme na obed, nie?" opýtala sa ma Caroline, hnedovláska, ktorá ma celý čas sprevádza po škole, keď sme zistili, cez strašne nudnú geografiu, že máme rovnaký rozvrh.
-"Jasné, môžem sedieť pri tvojom stole?" opýtala som sa jej a ani som si neuvedomila kedy ale začala som ju mať rada, pretože bola otvorená a vždy mala vo všetkom jasno.
-"Ale pravdaže, je tam ešte pár šťastlivcov, ktorý sú tiež na tej krásnej zlatej ceste, na ktorej si nás nikto nevšíma a tak nás netyranizuje," oznámila mi, ja som prikývla a tak sme vošli do plnej jedálne, kde sme si zobrali jedlo a pobrali sme sa ku stolu.
-"Čaute ľudkovia," zamávala im Car, keď sme sa dostavili ku stolu a sadli sme si na voľné miesta.
-"Čauko Caroline," povedal chalan, ktorý mal pred sebou nejakú knihu a na hlave mal vlasy nagélované do úhľadného kohúta.
-"Priviedla som vám novú hračku," zasmiala sa "Toto je Annabell Bristol, jedno z dvojčiat, ale volajte ju Annie," predstavila ma zvyšku stolu a všetci sa na mňa pozreli a usmiali sa "A tu sú Steve, Tray, Momo, Alice a Justin," predstavila mi ich.
Začala chalanom s knihou, potom prešla ku čierno vlasému chalanovi, ktorý hádzal všetko mäso na jednu kôpku a jedol len bezmäsitú časť jedla, potom prišlo na rad ryšavé dievča, ktoré malo svoje kučery spletené v úhľadnom vrkoči a nakoniec prišiel na rad jediný pár pri stole a to čiernovláska, ktorá mala vlasy skoro po pás, ktorá sa držala za ruku s celkom vypracovaným chalanom.
-"Nevyzeráš na to, že by si mal byť ten ignorovaný," poznamenala som na Justinovu osobu.
-"Ani nie som ten ignorovaný, hrám futbal, no kvôli Alice sedím tu a nie pri ich stole," odpovedal mi a zahryzol sa do burgeru, ktorý mal pred sebou.
Alice sa na neho zamilovane pozrela a potom sa vrátila k svojmu jedlu.
-"Aký je rozdiel medzi tebou a tvojou sestrou?" ozvala sa Momo, ktorá ma sledovala.
-"Teraz ti poviem, že žiadny ale najneskôr za týždeň uvidíš," usmiala som sa na ňu a potom som sa pozrela na sestru, ktorá sedela pri stole futbalistov a kecala s tými dvoma "Možno už aj zajtra," poznamenala som úplne po tichu, no aj tak som mala pocit, že ma Caroline počula.
-"Dobrú chuť," poznamenala Car a tak som sa tiež pustila do jedla, nech na nich toľko nepozerám.
-"Venuješ sa niečomu?" opýtala sa ma Caroline cez hodinu anglickej literatúry.
-"Snažím sa v každom meste objaviť niekoho, kto učí Aikido," odpovedala som jej.
-"A prečo práve toto bojové umenie?" opýtala sa ma.
-"Pretože ma k nemu doviedol ocko, keď som bola malá," smutne som sa usmiala.
-"Zomrel?" opýtala sa ma, pretože si zle vysvetlila môj úsmev.
-"Nie a nechcem o tom rozprávať, prosím," pozrela som sa na ňu a asi mi niečo videla v očiach, pretože prikývla a začala sa venovať výkladu učiteľky.
-"Ešte nás čaká telesná a potom už pôjdeme len domov," oznámila mi Car novinku, na ktorú sa teším už od rána.
-"To by som nepovedala," ozvala som sa ironicky, keď sme si to mierili chodbou smerom do telocvične.
-"Tak a sme tu," otvorila dvere do šatne, kde už boli nejaké dievčatá a prezliekali sa.
Zabrali sme si nejaké miesta vedľa seba a začali sme sa tiež prezliekať. Obliekla som si kraťasy, tielko a obula topánky, ktoré som mala napchaté v taške. Zvykla som si na dosť prísnu telesnú z minulej školy, takže som bola na tú ich pripravená. Keďže bolo pekne, išli sme na ihrisko za školou, kde nejaký chalani behali okolo ihriska na dráhe a nenápadne začali pozerať našim smerom.
-"Takže dnes na to pôjdeme zhurta," ozvala sa hneď učiteľka a väčšina dievčat zamručalo na nesúhlas "Nebuďte ako bábovky, pekne sa poriadne rozcvičte, máte na to 10 minút a potom ideme behať," oznámila nám a tak som sa aj s Car začala rozcvičovať a po chvíli sa k našej dvojici pripojila aj Momo a Alice.
-"Hej Momo," pozrela som sa na dievča, ktoré stálo oproti mne a tiež sa rozcvičovalo.
-"No?" húkla na mňa a neprestala hýbať nohou v členku.
-"Ty sa nevoláš Momo, to je len prezývka, nie?" zapozerala som sa na ňu.
-"Hej, volám sa Monice, ale to meno sa mi veľmi nepáči a tak som sa premenovala," usmiala sa a ja som len pokývala hlavou a pokračovala v rozcvičke.
-"Tak a teraz sa postavte na tú bielu čiaru a budete behať tých dvadsať minút a potom mi oznámite, koľko ste zabehli," počas jej reči sme sa postavili ku čiare, boli sme v dvoch radoch a čakali sme kedy nás odštartuje "Teraz," zakričala a my sme sa rozbehli, väčšina dievčat vybehla šprintom, no ja som si išla svojim pomalším, no aj tak vyrovnaným tempom a postupne som všetky bežkyne predbehla.
Asi chceli zapôsobiť na chalanov, ktorým práve začínal na ihrisku tréning, no tým, že po 100 metroch prestanú behať, sa im to asi moc nepodarí. Nieže by som sa ja snažila zapôsobiť, to určite nie, no myslím si, že dobrá kondička je základom života. Veď ako chceme utekať pred zlodejmi, vrahmi a exhibicionistom, keď zabehneme 100 metrov a sme mŕtve? Takto nám to vysvetľoval učiteľ ešte na škole pred tou minulou školou a ja som ho zobrala za slovo a snažím sa chodiť čo najčastejšie buď behať alebo korčuľovať. Asi po desiatom koliečku som si zdvihla spodný lem tielka a zošúľala som ho smerom hore, pretože mi začalo byť dosť horúco. Väčšina dievčat sa okolo ihriska len prechádzala a pokukovala namakaných futbalistov, ktorý boli na ihrisku, kde im prebiehal turnaj. Nemyslite si, že ja som sa na nich ani len nepozrela, veď tie telá sa nedajú prehliadať, najmä keď nemajú tričká, aspoň väčšina a behajú po dĺžke ihriska na zahriatie. Medzi nimi boli aj Michael a Noe, no na tých stále mávala moja úžasná sestrička, takže som len pretočila očami a bežala ďalej.
-"Dobehnite ku mne," zakričala trénerka a pochybujem, že ju niekto v okolí kilometra prepočul "Takže dievčatá, teraz mi nadiktujte koľko ste toho zabehli," oznámila nám a tak jedna za druhou hovorili koľko zabehli.
-"Tak a teraz vy dve nové, hm, tak najprv Lucie Bristol," pozerala na nás a snažila sa rozoznať, ktorá sme ktorá.
-"7 kôl," oznámila hrdo moja sestra a ja som pretočila očami.
-"A Annabell?" pozrela sa na mňa.
-"17," povedala som a ona pokývala hlavou.
-"Takže dievčatá, skoro všetky by ste mali so sebou niečo robiť, pretože by ste mali dneska 5, Annabell ako jediná dostáva 1 a nabudúce, keď budete behať, ona nemusí,"
Pokývala som hlavou a väčšina sa na mňa zamračila. Hold, závisť je závisť, pomyslela som si.
-"Teraz sa ponaťahujte a môžete ísť," oznámila nám a sadla si na zem aby na nás videla.
-"Ako si to dokázala zabehnúť?" opýtala sa ma Momo, keď sme sa prezliekali.
-"Rozbehla som sa a bežala som a bežala a bežala," zasmiala som sa.
-"Nemusíš sa teraz predvádzať, hej? Tak či tak ťa nebude žiaden s tých chalanov chcieť," poznamenala nejaká peroxidová blondína, na ktorej bolo vidno, že farbí svoje vlasy pomaly raz za dva týždne.
-"Neboj sa, peroxid, mne o chalanov nejde, v pohode ti ich všetkých prenechám," sladko som sa na ňu usmiala, zbalila som si veci a spolu s Alice sme ako prvé vyšli zo šatne.
-"Hej Annie," ozval sa za mnou hlas mojej sestry.
-"No?" pozrela som sa na ňu opretá o auto, ktoré dnes šoférovala ona.
-"Tu máš kľúče, ja idem s chalanmi," hodila mi spomínané kľúče od auta a ja som len pokrčila plecami.
-"Ako chceš," prešla som bez pozdravu okolo auta a nastúpila som do neho.
Naštartovala som a agresívne som sa vtrela do premávky, kde som tak na pol hodiny stvrdla o ulicu ďalej.

Dvojčatá 2 (1.časť)

26. února 2013 v 22:17 | Adminka;))xx |  Dvojčatá
-"Ste nádherné," povedala nám hneď ako sme vošli do miestnosti.
-"Ďakujeme," usmiali sme sa na ňu.
-"A ako ste si zaviazali kravatu?" opýtala sa.
-"Ja som nám ich zaviazala, ocko ma to raz učil," priznala som slabším hlasom a Lucie ma objala okolo ramien.
-"Neboj sa on sa vráti, aj keď nám už dlhšie neposlal list, neboj sa, on žije a len toho majú veľa na práci a nemá čas," podišla ku mne mamka a objala nás.
Aj keď nám to hovorila, aby sme sa nestrachovali, sama si tým nebola istá.
-"Ja viem mami, len sa o neho strašne bojím," povzdychla som si.
-"Aj ja zlatíčko, aj ja" zamumlala nám do vlasov a potom nás pustila.
-"Tak fajn, žiadne vzdychanie, ideme dovybaľovať krabice a pozrieme si nejaký úžasný film a pôjdeme sa pripraviť do školy," zvolala Lu a ja som sa na ňu vďačne usmiala.
-"A viete kde je ?" opýtala sa nás.
-"Hej, Elie, nám ju ukázala," usmiala sa Lucie.
-"Dobre, tak to poďme dobaliť a pozrieme si ten film," zatlieskala rukami a všetky sme sa dostali ku krabiciam a začali ich vyberať.
-"Budeme musieť ešte dokúpiť taniere a také veci, pretože som ich brala len zopár, no a teraz už choďte spať," vyzvala nás, keď sme dopozerali nejakú komédiu.
-"Dobre mami, dobrú noc," povedala som a pobrala som sa do izby.
Prezliekla som sa do pyžama, ktoré som si dala na posteľ a ktoré predstavovalo tielko a kraťasy a pobrala som sa do kúpeľne, kde som si umyla zuby a znovu som vošla do izby, kde som sa vymenila so sestrou, ktorá čakala pri dverách.
-"Kúpeľňa je tvoja, sestra," hodila som sa na posteľ a vypla som lampičku a vošla som pod perinu.
-"Dobrú nôcku sestrička," povedala Lucie, keď si ľahla do svojej postele a po chvíli ticha, ktoré nastalo v izbe som zaspala.
-"Vstávaj, hej Annie, vstávaj," niekto so mnou triasol.
-"Už som hore," zamumlala som skôr pre seba a namáhavo som otvorila oči.
-"No konečne," zvolala Lu, ktorá ma s veľkou radosťou budí.
-"Hej," unavene som sa posadila na posteli a zhodila nohy na zem.
Postavila som sa a prešla som ku skrinke, kde sme mali spodné prádlo v prvom šuplíku a v ďalšom uniformu. Keď sestrička vošla do kúpeľne, zhodila som zo seba pyžamo a na spodné prádlo som si dala sukňu a blúzku. To isté som vytiahla aj sestričke a položila som jej to na posteľ. Bosá som sa pobrala do kúpeľne za sestričkou, ktorá si práve prečesala mierne kučeravé vlasy, ktoré sme mali na vlas rovnaké. Pozrela som sa, ako je namaľovaná a tiež som sa presne tak isto namaľovala, veď musíme byť identické. Ešte, že máme tie uniformy, aj keď ich nenávidím, no vybrať pre nás nejaké rovnaké oblečenie? To by bolo nemožné.
-"Uniformu máš na posteli, len treba ešte vybrať saká," oznámila som jej, keď som nanášala na kefku zubnú pastu a Lu vychádzala z kúpeľne.

-"Dobré ránko," popriali sme mamke naraz a keď sa na nás pozrela, zarazila sa.
-"Jasné, zase začínate s tým vašim týždňom sme ako jedna a nemáte nás šancu rozoznať," pretočila očami.
-"Jasné, sranda musí byť," zasmiala som sa.
-"Tu máš cereálie Lucie," podala jej misku.
Mamka nesklamala, ona nás spoznala vždy, aj keď niekedy sme ju prekabátili.
-"A ja dostanem čo?" opýtala som sa jej.
-"Ty? Hm, ako vždy zješ len nejaké ovocie, takže dnes to bude jablko a banán," povedala a hodila mi ich.
-"Ďakujem," chytila som ich a najprv som sa pustila do banánu.
-"Učebnice vám dajú v škole, no tašku si zoberte a aj nejaký notes, alebo niečo také, všetko máte v študovni," povedala nám, "Ja musím ísť do práce, takže nemeškať a zastaviť sa v riaditeľni, ja už fakt musím," zamávala nám a zabuchla za sebou dvere.
Keď som zjedla banán pobrala som sa do študovne, v ktorej som nebola. Keď som otvorila dvere privítali ma z náprotivnej strany tri stoly postavené do účka a zvyšný priestor bol pre skrinky na rôzne veci. Bola tu aj nejaká zeleň no tej som nejak nevenovala pozornosť. Zobrala som z jedného stola dve rovnaké čierne tašky na plece a nejaké dva notesy a dva converse peračníky plné rôznych ceruziek, pasteliek a pier. Maľovanie sa proste v našej rodine nezaprie. Vrátila som sa do chodby, práve keď tam vchádzala aj Lu. Podala som jej veci, dali sme si na oči okuliare a obuli sme si rovnaké čierne topánky na 10 centimetrovom opätku.
-"Ideme na to?" podvihla som obočie.
-"Jasné," vyšli sme z bytu a zamkli sme ho.
-"Čaute dvojčatá," ozvalo sa za nami a my sme sa otočili.
-"Ahoj Elie," usmiali sme sa na ňu a ona na nás vyvaľovala oči.
-"Do koľkej ste si to včera skúšali?" opýtala sa nás.
-"A čo také?" znovu naraz.
-"Presne toto," zvolala a krútila hlavou, "A k tomu ešte vyzeráte rovnako," pozerala z jednej na druhú.
-"Uhádni, kto je kto?" zasmiala som sa.
-"Uf, tak poďme na to, aby ste stihli prísť do školy," poznamenala a obzerala si nás od hlavy po päty a potom jej zasvietili oči poznaním "Ty si Annie," ukázala na mňa, "A ty Lucie," ukázala na Lu.
-"A nato si ako prišla?" opýtala som sa jej.
-"Ty máš viac oči do modra a ty viac do siva," poznamenala a ja som sa uchechtla.
-"Tak na toto rozlišovanie ešte nikto nikdy neprišiel a nikomu to nikdy nehovor a áno, je to tak," usmiala som sa na ňu a nastúpila do výťahu, ktorý sa práve otvoril.
-"Ja som šikulka," zatlieskala si.
-"Hej, hej, si a kde si sa vlastne vybrala?" opýtala som sa jej.
-"Na natáčanie," pokrčila plecami.
-"Na natáčanie?" opýtala sa Lucie, ktorá ma predbehla.
-"Presne tak, som herečka, aj keď to tak zatiaľ nevyzerá," zasmiala sa.
-"A čo natáčaš?" opýtala som sa.
-"Jeden film, ktorý sa má stať trhákom, no uvidíme ako to dopadne," povedala a vystúpila z výťahu s nami v garáži.
-"A na čom teraz jazdíš?" nedalo mi to.
-"Požičala som si auto, kým dostanem svoje," usmiala sa a ukázala na Lexus.
-"A nevravela si, že tvoje išlo na šrotovisko?" zamračila som sa.
-"Áno, ale čakám, kedy tu príde braček aj s novým autom," usmiala sa.
-"Len aby to nebolo na neho príliš drahé," poznamenala som a tá len mávla rukou.
-"Ten má peňazí dosť a keď nie popýta našich zazobaných rodičov" pokrčila plecami.
-"Jasné, no my ideme, tak papa a uži si to," zamávali sme jej a nasadli sme do auta.
Autom sme sa dostali pred školu, kde bola najmenej polovica študentov, ktorý sa rozprávali medzi sebou a vedomky tvorili rôzne skupinky, od roztlieskavačiek cez futbalistov až po šprtov a ľudí, o ktorých sa nikto nezaujíma. Lucie zastavila na voľnom mieste a ľudia v okolí sa na nás s otázkou v očiach pozerali. Vystúpili sme z auta, popadli sme tašky a po zamknutí auta sme sa vybrali do kancelárie sprevádzané zvedavými pohľadmi. Vošli sme do školy a pobrali sme sa podľa inštrukcií Elie do kancelárie. Zaklopala som na dvere, pred ktoré sme sa dostali a na ktorých stálo kancelária riaditeľa.
-"Ďalej," ozvalo sa z vnútra a tak sme vstúpili dnu.
-"Dobrý deň, my sme sestry Bristolové a naša mamka nás tu mala prihlásiť," predstavila nás Lucie.
-"Na to, že ste sestry by som asi neprišla, no vítam vás u nás na škole," usmiala sa na nás riaditeľka.
-"Ďakujeme," povedali sme naraz, ako je u nás zvykom.
-"Nemáte začo, sadnite si na chvíľku, kým vám pohľadám vaše rozvrhy," začala sa prehrabávať vo svojich papieroch na stole a nakoniec nám podala rozvrhy aj s plánikom školy "Na tých dvoch kôpkach máte učebnice," ukázala ešte na zem ku dverám a stále mala úsmev na perách.
-"Ďakujeme veľmi pekne a máme rovnaké rozvrhy?" opýtala som sa, bez toho aby som ich začala študovať, keďže by to bolo na dlho.
-"Áno, vaša mamka ma požiadala, či by sa to nedalo tak zariadiť," pritakala.
-"Dobre, ďakujeme a už vás nebudeme rušiť," postavili sme sa, zobrali sme si tie kôpky učebníc a s úsmevom sme z tade vypadli.
-"Málo kto od nej vychádza z úsmevom," ozvalo sa za nami.
-"Kto by nám neodolal, Noe," ozvala sa Lucie a otočila sa na neho.
-"No neviem," zamyslel sa.
-"Radšej to ani neskúšaj," zarazila som ho hneď na začiatku, veď čo keby sa mu náhodou niečo stalo s tým zbytkom mozgu, čo mal v hlave.
-"To čo malo byť?" zamračil sa.
-"Ja neviem," povedala Lucie a uškrnula sa.
Zrazu sa otvorili dvere riaditeľne a riaditeľka vyšla z miestnosti.
-"Dievčatá, ešte som vám zabudla dať kód od skrinky a vaše skrinky sú pod číslom 325 a 327," povedala keď si nás všimla.
-"Ďakujeme," zobrali sme si od nej dva papieriky.
-"Nemáte začo," usmiala sa na nás a zapľula naspäť do riaditeľne.
-"Prečo mám pocit, že vie to, čo nechceme aby niekto vedel?" pozrela sa na mňa Lucie a ja som len kývla na súhlas.
-"Asi jej to musela povedať," poznamenala som a nevnímali sme pohľady skupinky chalanov, ktorí nás pozorovali aj s Noem a s Michaelom "Ideme si hodiť veci do skrinky?" opýtala som sa sestričky, ktorá prikývla a tak sme sa vybrali jedným smerom dúfajúc, že sme sa trafili a nakoniec sme mali to šťastie, že sme hneď natrafili na naše skrinky, do ktorých sme si dali všetky možné učebnice a do tašky sme si dali len tie, ktoré potrebujeme na tento deň.
-"Tak a ide sa na matiku," poznamenala som, keď zazvonilo a my sme stáli na prázdnej chodbe a rozmýšľali sme, ktorým smerom sa máme vybrať.
Nakoniec som na tej mapke našla požadovanú učebňu a za dve minútky sme sa pred ňu dostavili.
-"Hovor ty, prosím," pozrela som sa na Lucie, ktorá s povzdychom súhlasila, zaklopala, otvorila dvere a obidve sme vstúpili do triedy, v ktorej už bol učiteľ.
-"A slečny Bristolové, rozmýšľal som, kde ste sa nám zatúlali, len si choďte sadnúť na posledné voľné miesta, nech môžeme pokračovať v hodine," povedal nám a tak sme sa pobrali na miesta, ktoré boli za sebou a ja som si sadla do tej zadnejšej.
Vybrali sme si učebnice a započúvali sme sa.
-"Tak čo keby nám tuto jedna slečna Bristolová povedala čo je to goniometrická funkcia?" pozrel sa na nás a tak som len pokrčila plecami.
-"Je to termín používaný pre jednu zo šiestich funkcií veľkosti uhla používaných pri skúmaní trojuholníkov a periodických javov. Obvykle sa definujú ako pomer dvoch strán pravouhlého trojuholníka alebo dĺžky určitých častí úsečiek v jednotkovej kružnici" odpovedala som mu, bez premýšľania.
Matiku síce nenávidím, ale aspoň sa snažím vedieť pojmy, ktoré do nás stále hustia.
-"Výborne," povedal a otočil sa na niekoho ďalšieho s inou otázkou.
-"Hej šprtka, čo tak rande?" ozvalo sa zozadu a jediné čo som zrobila, zodvihla som pravú ruku a ukázala som, smerom dozadu, prostredník.
Nenávidím, keď toto robia a oni to robia stále, proste to nenávidím. Chcem byť neviditeľná, chcem aby mi dali pokoj a nechali ma normálne žiť. Matika prešla už bez menších atentátov na moju osobu a nakoniec sa ozval oslobodzujúci zvonec.
-"Ahojte, nechcete pomôcť s hľadaním učební, rada vám s tým pomôžem," usmiala sa na mňa dievčina, ktorá sedela vedľa mňa.
-"Ale pravdaže, budeme veľmi radi, keď nám pomôžeš," usmiala som sa na ňu.
-"Dobre," povedala a zbalila si veci do tašky.
-"Hej dvojčatá, my vám to tu s radosťou poukazujeme, veď čo by povedala moja sestra, kebyže sa o vás nepostaráme?" ozval sa Michael.

Let Me Love You 25

26. února 2013 v 20:07 | Adminka;))xx |  Let Me Love You
Liam:
Sadol som si za okrúhly stôl v miestnosti, ktorú sme s Paulom a ostatnými používali na porady. Bol som prvý, no o chvíľu sa zaplnili všetky stoličky a pohľady sa upreli na mňa. Odkašľal som si, srdce mi prudko búšilo od vzrušenia z toho, čo som sa chystal urobiť. Stálo ma to dve prebdené noci, ešte som nebol o tom celkom presvedčený. Ale za pokus to stálo.
Ukázal som na výtlačok časopisu, v ktorom bola správa o mojom údajnom zasnúbení s Danielle.
-"Čo to má znamenať?"
Nikto neodpovedal. Pocítil som, ako mi niečia ruka zovrela rameno a pozrel som sa do zamračenej Niallovej tváre.
-"Pýtam sa ešte raz. Čo to má, dopekla, znamenať?"
-"Oznámenie, že si zasnúbený," v Paulovom výraze sa neznačila ani štipka viny, či ľútosti.
-"Zaujímavé, neviem ani kedy som sa zasnúbil"
-"Mal by si vedieť, o chvíľu sa predsa bude chystať svadba," na Robertových perách pohrával jemný úškrn a ja som sa prudko nadýchol.
-"Prečo?" taká jednoduchá otázka a predsa som si nebol istý odpoveďou, ktorú mi poskytnú.
-"Pretože ty jednoducho nevieš, čo so svojím životom. A s Danielle ste boli spolu dostatočne dlho na to, aby táto novinka mohla preniknúť do sveta"
-"Už tomu rozumiem. Vy najlepšie viete, ako riadiť môj život a znovu tu ide o peniaze, však?" hovoril som ešte pokojne, ale rukami som zovrel okraje stoličky, ledva sa ovládajúc.
-"Peniaze sú všetko Liam. Sám si vedel, do čoho ideš, keď si sa stal súčasťou branže"
-"Práveže v tom bude háčik. Nevedel. Nemal som poňatia, že stratím všetku slobodu a právo na vlastný život"
-"Nastal by chaos, keby ste všetci z vás mali slobodu. Neobmedzujeme vás vo všeobecných veciach, ale niečo proste ovplyvniť musíme," Paul sa stále tváril bezvýrazne a ja som plesol ruky na stôl.
-"Niečo? Ani raz ste si nepoložili otázku, že toto sme nechceli? Že ja nechcem skákať ako vy pískate, ako nejaká cvičená opica v cirkuse!"
-"Podpísal si sa na to, skupina rovná sa poslúchanie nadriadených"
-"Naposledy som mal pocit, že MY sme boli VAŠIMI nadriadenými!"
-"Tak to si sa mýlil. Máme právo urobiť to, čo je podľa nás najlepšie. Iba pre vaše dobro"
-"Ešte koľkokrát budem počuť vetu len pre vaše dobro?! Nikto z vás tu nemá poňatia, čo je pre moje dobro najlepšie!"
Napätie v miestnosti bolo hmatateľné. Ani som si neuvedomil, kedy som sa postavil. Ostatní sa na mňa snažili nepozerať, alebo v Robertovom prípade, ma prebodávali pohľadom. Zapadajúce slnko vrhalo na jeho tvár strašidelný tieň, a odrážalo sa od vyleštenej dosky stola. -"Ak sa ti to nepáči, odíď," povedal a ani okom pritom nemihol.
-"A máš pravdu. To je vlastne dôvod prečo som sa chcel s vami rozprávať. Odchádzam! Nie len z tejto miestnosti, zo skupiny. Definitívne" odsotil som stoličku, tá sa prepadla dozadu a ja som sa otočil na odchod k dverám.
-"Liam James Payne. Okamžite si sadni späť. Ani nemysli na odchod, kým ti to nedovolím" Paul sa teraz postavil tiež a urobil krok smerom ku mne.
-"Mal som pocit, že ak sa mi to nepáči, môžem odísť"
-"Liam, prosím," Harryho hlas bol tichý, no ja som pokrútil hlavou.
-"Proste už nevládzem, nevydržím to! Nebudem robiť, čo mi oni prikážu, odchádzam!"
-"Ani nevieš, koľko vecí môžem použiť proti tebe, Payne," Robertova vyhrážka zostala visieť vo vzduchu, a to už som bol pri dverách, siahal som po kľučke.
-"A ty nevieš, koľko toho mám ja proti tebe, aby som ťa zrazil na kolená" otvoril som dvere a dal si záležať, aby pritom prudko narazili do steny.
-"Zničím ti život!" kričal ešte za mnou, no neotočil som sa.
-"To už sa ti podarilo!" cítil som zvláštnu úľavu.
Opadlo zo mňa všetko, čo ma ťažilo na pleciach, keď som sa s nádychom rozbehol, čo najďalej odtiaľ. Jedna moja časť mi hovorila, že som urobil hlúposť. Ale jediné na čo som mohol myslieť bola Cynthia. Ona mi pomohla uvedomiť si, ako vlastne žijem, ako sa všetko zmenilo pre toho obyčajného chalana z malého mesta. A s úsmevom na tvári som zamieril domov. Pretože po dlhom čase som mal prázdnu hlavu. Na teraz som sa tým nezaťažoval. Nechal som to na budúcnosť.

Bol som, som a vždy budem tu s tebou 23

25. února 2013 v 22:32 | Adminka;))xx |  Bol som, som a vždy budem tu s tebou
-"Bože, prepáč" ospravedlnila sa mi.
-"Ehm, to nič. Už som si zvykla" zasmiala som sa.
-"Ou, aha. Ja som Geneva Lane. A ty?"
-"Ja? Lax Halliwell"
-"Koľko máš rokov?"
-"15" tieto jej otázky mi už liezli na nervy, ale bola strašne milá.
-"Ja mám 18. Ehm, myslím, že by sme mohli byť kamošky. Vieš bolo by dobré mať v tejto súťaži aj nejakú kamošku po boku" usmiala sa.
-"Ou, aha. No ja vlastne... ja som tu neprišla kvôli kastingu. No vlastne... ja som prišla podporiť priateľa a kamarátov. A prišla som aj pozrieť kamošku. Bude tu tento rok tancovať, tak som ju chcela vidieť"
-"Aha. No to je škoda, lebo si sa mi zdala úplne v pohode a milá" usmiala sa trochu sklamane.
-"No aj ty si strašne milá a v pohode" usmiala som sa na ňu "No ja už pôjdem. Aby ma nehľadali a vlastne som ešte chcela ísť na WC"
-"OK. Nebudem ťa zdržiavať"
-"Nie, nezdržiavaš ma. Rada som ťa spoznala"
-"Aj ja teba" objali sme sa a ja som odišla na WC.
Vrátila som sa ku chalanom, El a Dan.
-"Kde si tak dlho? Už sme mysleli, že si sa stratila alebo spláchla" Louis žartoval.
-"Hahaha! Veľmi vtipné! Stretla som dve baby, sú úplne v pohode. Cher a Geneva Lane. S Genevou sme si trocha pokecali. Je strašne milá, myslela si, že som jedna zo súťažiacich a navrhla mi aby sme boli kamošky. Musela som odmietnuť, pretože neviem či sa ešte niekedy uvidíme. Ale určite jej budem držať palce. A aj Cher. Vyzerala byť milá"
-"Takže nám chceš povedať, že kým sme tu my čakali ty si sa rozprávala s nejakými súťažiacimi, ktoré si stretla prvýkrát v živote a pravdepodobne ich už nestretneš?!" Harry bol dosť podráždený.
-"Áno, presne tak to bolo"
-"No to je úžasné! My sme tu čakali ako takí magori a ty si sa zatiaľ vykecávala s niekým koho nepoznáš!"
-"Vieš čo Harry?! Daj mi pokoj! Nechaj ma na pokoji! Môžem si robiť čo chcem a práve teraz odchádzam!" otočila som sa a čo najrýchlejšie odtiaľ odišla.
Po tvári mi začali stekať slzy. Všetci išli za mnou. Zayn ma dobehol.
-"Lax"
Zastavila som a objala ho. Rozplakala som sa a on ma objímal.
-"Lax, neplač. On to tak nemyslel" odtiahol sa a utrel mi slzy.
-"To je teraz jedno! Aj tak odchádzam. A či ostávate alebo nie je na vás. Sústredenie máte až o niekoľko mesiacov"
-"Ja idem domov s tebou" usmial sa.
-"Dobre, len sa rozlúčim s Dan, El a Louisom"
-"A s Harrym?"
-"Ten je na mňa naštvaný!" otočila som sa a uvidela ich ako k nám idú.
Išla som im na proti a Zayn išiel za mnou. Hneď som objala El.
-"Budeš mi chýbať"
-"Aj ty mne" po tvári jej stekali neposlušné slzy.
Usmiala som sa na ňu a podišla k Louisovi.
-"Daj na El pozor"
Prikývol a objali sme sa. Potom som sa rozlúčila s Dan.
-"Dan, budeš mi chýbať. Rok sme sa nevideli a teraz zas odchádzam"
-"Až bude sústredenie, tak sa možno uvidíme"
-"Nemyslím si. Už asi neprídem"
-"Tak prídem do Bradfordu za tebou" usmiala sa.
Prikývla som a objala ju. A na koniec som sa rozlúčila aj s Harrym.
-"Prepáč Lax. Nechcel som na teba vybehnúť. Budeš mi chýbať"
-"Aj ty mne" objali sme sa.
Kým sa s nimi rozlúčil Zayn ja som ho čakala. Potom ma chytil za ruku a odišli sme. Ešte som sa otočila a zakývala im. Odkývali mi a so Zaynom sme odišli na letisko. Čakali sme na letisku kým oznámia náš let. Oznámili, že brána 2 je otvorená. So Zaynom sme sa postavili a prešli cez letiskové kontroly. Nastúpili sme do lietadla a odleteli do Bradfordu. V Bradforde sme zas prešli cez letiskové kontroly a Zayn zavolal rodičom. Nedvíhali tak zavolal Doniyi. Tá po nás prišla aj s Waliyhou na svojom aute.
-"Ahojte!" prišli ku nám.
-"Ahojte!" objala som najprv Doniyu a potom Waliyhu.
Všetci sme odišli a nastúpili do Doniyinho auta.
-"Kde sú rodičia?" opýtal sa Zayn.
-"Doma, no neviem prečo nezdvíhajú" odpovedala Doniya.
-"No pochváľ sa. Ako si dopadol?" vyzvedala Waliyha.
-"Postupujem! Mám 3-krát áno!"
-"To je úžasné! Gratulujem" usmiala sa Doniya.
-"Lax, odviezť ťa domov alebo ideš ešte ku nám?" opýtala sa Doniya.
-"Neviem, asi pôjdem domov"
-"Prečo?" opýtala sa Waliyha.
-"No nechcem zavadzať. A chcem ísť ešte ku babke. Dlho som s ňou nebola"
-"Ale prosím ťa! Nevymýšľaj sprostosti! Ideš ku nám!" zavelila Doniya a odbočila na ich ulicu.
Zaparkovala a všetci sme vystúpili. Zayn ma chytil za ruku a vošli sme dnu.
-"Sme doma!" zakričala Doniya.
Ich mama pribehla a ťahala nás do obývačky.
-"Vitaj Lax" usmiala sa na mňa.
-"Dobrý" úsmev som jej opätovala.
-"Dáte si niečo?" opýtala sa a my sme pokrútili hlavou "Tak dobre teda. Zayn, hovor! Ako si dopadol?"
-"Postupujem!" usmial sa.
-"Vážne?! To je úžasné! A ako dopadol ten váš kamarát? Myslím, že sa volá Harry"
-"Tiež postúpil" povedal Zayn.
-"To je super! Aspoň tam niekoho poznáš a nebudeš sám"
Geneva
Doniya a Waliyha

As Long As You Love Me 87

25. února 2013 v 22:08 | Adminka;))xx |  As Long As You Love Me
Lekár mi dal dole obe sadry. Len na ruke mi nechal, pretože tam mám vraj zlomeninu. Zaujímavé, pretože nič necítim. Celá som bola modrinová. Nikdy som nevidela také podliatiny a ako boleli! Predpísal mi nejaké lieky proti bolesti a poslal ma späť na izbu. Tešila som sa, aj keď som mala mať o 3 hodiny röntgen. Jakub tu ešte nebol. Sedela som na posteli a prepínala kanáli na telke, keď som začula z chodby krik. Postavila som a prešla som na chodbu. Z úplného konca chodby bežal Jakub a kričal. Šťastne. Usmiala som sa. Výskal, skákal, tešil sa. Dobehol ku mne a zodvihol ma zo zeme. Točil ma vo vzduchu.
-"Ja vidím, Anett. Ja vidím!!!" kričal.
V očiach sme obaja mali slzy šťastia. Keď som sa poriadne zahľadela do jeho očí, zostala som v šoku. Také nádherné smaragdovo-zelené oči som nikdy nevidela. Aj on sa díval do mojich s tou istou dávkou úžasu. Smiali sme sa, pretože aj ja som sa tešila, že mám konečne nohy.
Justin:
Pred pol hodinou ma konečne odviazali. KONEČNE! Ležal som pokojne na posteli a znova a znova som si premietal Anettin pád zo schodov. Každá sekunda tej situácie vo mne vyvolávala ukrutnú bolesť. Hľadel som do plesnivej steny, keď som začul hluk na chodbe. Niekto kričal. Pomaly som zliezol z postele. Zaboleli ma ruky. AU! Aj do nôh sa mi prudko navalila krv, ako keby som skočil na tisícky ihiel. Obul som si papuče a pomaly som prešiel ku dverám. Vykukol som. Nejaký chlapec utekal po chodbe a výskal od radosti. Na konci chodby stálo dievča. Chlapec ju chytil do náručia a točil ju vo vzduchu. Niečo kričal, ale veľa som toho nezachytil. Bol príliš ďaleko a na chodbe sa rozostúpilo kopec navzájom sa rozprávajúcich ľudí. Sestričky sa smiali pri sesterskej izbe a dačo si šepkali. Vykročil som dopredu k nim, aby som zistil čo sa deje, keď som začul ten najkrajší hlas na svete.
Anett:
-"Bože, teším sa," kričala som.
Objímal ma a smial sa. Šepkal mi do ucha, že som taká krásna ako si predstavoval, že mám nádherné oči... Lichôtky som mu opätovala. Veď kto má také krásne oči? Kto je taký strašne sexy? Crazy? Super? Zrazu sestričky, ktoré si doteraz niečo šepkali stíchli a na ich tvárach sa objavil výraz plný strachu. Aj Jakub si to všimol a dal ma dole. Zamračil sa na sestry, ktoré nás začali odháňať preč. Neskoro. Uvidela som ho.

The Vow 7

25. února 2013 v 21:34 | Adminka;))xx
-,,Ďakujem, aj tebe to svedčí"
-,,Tak môžme ísť?" spýtal sa.
-,,Jasné"
Pred domom bolo odparkované Niallove auto.
-,,Tak kam to pôjdeme?" opýtala som sa.
-,,Mohli by sme sa ísť niekde najesť. Hmm?" rozprával za jazdy.
-,,Dobre teda"
Onedlho sme stály pred reštauráciou. Sadli sme si za stôl a hneď sme si aj objednali. Jedlo bolo fantastické a s Niallom som si veľmi dobre rozumela.
-,,Tak ty si sa sem prisťahovala?" vyzvedal.
-,,Hej, predtým som bývala v Anglicku v Stafforde" odpila som si z pitia.
-,,A prečo ste sa práve sem presťahovali?"
Nemala som chuť rozoberať teraz moju chorobu.
-,,Máme tu rodinu. A...a ty si v našej škole nový však? Pretože minulý rok som ťa tam nevidela"
-,,V predošlej škole ma šikanovali tak som prestúpil"
-,,Aha" nič iné ma nenapadlo.
-,,Pôjdeme ešte niekam?" navrhol.
-,,Môžme" usmiala som sa.
Niall zaplatil. A kúsok od reštiky bol Starbucks. Keďže sa ochladzovalo, teplá káva bola to najlepšie riešenie. Prechádzali sme sa po ulici a rozprávali sme sa. Čím viac sme sa rozprávali tým viac sa mi Niall páčil.
-,,Kim nešla by si aj zajtra von?" spýtal sa, keď sme boli pred mojim domom.
-,,Budem ťa čakať" žmurkla som na neho.
Objal ma.
-,,Tak zajtra... dobrú noc"
-,,Aj tebe Niall, ahoj" rozlúčili sme sa.
Keď som prišla domov hneď som sa umyla a išla som spať. Aj keď spaním by som to moc nenazvala, keďže som rozmýšľala nad Niallom.
Niall:
-,,Wow!" povedal som si, keď som nasadol do auta a odparkoval som ho k nášmu domu.
Takéto niečo sa mi ešte nestalo. Neskutočne ma priťahuje. To dievča som párkrát stretol a začínam k nej cítiť niečo viac než kamarátstvo. Teším sa, keď ju zajtra zase uvidím.
-,,Čau a ty kde si bol?" prerušil ma z rozmýšľania Greg.
-,,No vonku... kde by som bol?"
-,,A s kým" rýpal do mňa.
-,,Do toho ťa nič braček" vyškeril som sa.
-,,Tss" hodil do mňa vankúš ,,No hovor!" sadol si na gauč a čakal.
-,,Je to jedno dievča zo školy" prezradil som mu.
-,,A je pekná?"
-,,Greg? To čo si dal za otázku?! Jasne že je pekná... je krásna"
-,,Óóó náš Niallko sa nám zaľúbil" chichotal sa.
Podušku čo do mňa hodil som zobral a hodil som ju Gregovi do hlavy.
-,,Ty si sprostý už ti nič nepoviem" zmračil som sa a odkráčal som do kuchyne.
Zo stola som si zobral kúsok koláča a nalial som si do pohára mlieko.
-,,No tak Niall vieš, že som si robil len srandu" udržiaval smiech.
Rýchlo som dojedol a odišiel do sprchy. Po sprche som si ľahol do postele a pozeral som telku a potom som zaspal.

Kimberli:
Ráno som sa zobudila do pekného dňa, no ja som sa necítila moc skvelo. Už od rána mi bolo zle. Nemala som z toho moc veľkú radosť, lebo som veľmi chcela ísť von s Niallom. Rozhodla som sa, že mame zatiaľ nepoviem, že sa cítim zle. Veď uvidíme možno mi bude o niekoľko hodín lepšie. Neochotne som sa postavila z postele a odvliekla som sa do kúpeľne, kde som sa dala ako tak do kopy.
-,,Ahoj oci" pozdravila som ho.
Akurát robil raňajky.
-,,Ahoj ako bolo včera vonku?"
-,,Super aj dnes pôjdeme"
-,,No musíš mi raz ukázať ten tvoj objav. Daj si chlebík" podával mi tanier.
-,,Ehm oci ďakujem, ale ja nemám chuť" napustila som si do pohára studenú vodu.
Sadla som si pred telku a pozorovala Simpsonovcov.
-,,Zlatko my s ockom pôjdeme k babke, lebo chce prerábať obývačku s kuchyňou. Tak jej pôjdeme pomôcť a ty by si mohla povysávať" vravela mama.
-,,Dobre povysávam a potom pôjdem von"