Leden 2013

Môj bláznivý život 14

31. ledna 2013 v 18:52 | Adminka;))xx |  Môj bláznivý život
Keď som sa ráno zobudila, Niall vedľa mňa nebol. Už je asi u mami v nemocnici. Vstala som a zišla dole do kuchyne. Na gauči už sedel Harry a Louis. V tom som si spomenula čo sa stalo v noci s Louisom.
-"Louis? Poď so mnou nachvíľu do kuchyne" povedala som a on bez slova vstal a išiel so mnou.
-"Ták čo potrebuješ srdiečko?"
-"Tak za prvé nevolaj ma srdiečko a ani nijak podobne"
-"Dobre"
-"To čo sa stalo včera v noci poviem Niallovi a ty by si to mal povedať El a vysvetliť jej že to bol skrat a že som sa hneď odtiahla"
-"Dobre. Urobím to ale iba za posledný bozk"
-"Dobre" povedala som a dala mu letmú pusu na pery "Spokojný?!" spýtala som sa mierne naštvane.
Vybehla som hore a obliekla sa s plánom ísť za Niallom do nemocnice.
Jennel:
Ja so Zaynom sa máme skvelo. Akurát medzi Ali, Niallom a Louim sa niečo deje. Ten bozk čo dal Louis Ali v noci som videla, ale nepoviem to nikomu a nechcem sa do toho nejako starať. Oni si to vyriešia.
-"Miláčik? Nad čím premýšľaš?" opýtal sa ma Zayn keď som mu ležala na hrudi.
-"Nad ničím dôležitým Zlatko" odpovedala som mu a on sa naďalej hral s mojimi vlasmi a rozprávali sme sa.
-"Jennel? Nechcela by si ísť so mnou k rodičom do Bradfordu?" opýtal sa ma Zayn.
Ja som sa skoro zadusila vlastnou slinou.
-"Prečo? Nieje to nejako skoro?"
-"Nieje. Chcem aby ťa spoznali a potom môžeme ísť za tvojimi" povedal a mňa pichlo pri hrudi.
-"Ja...ja nemám rodičov Zayn" povedala som a po líci mi stiekla slza pri spomienke ako mama umrela a otec ma potom opustil na ulici.
-"Preboha Jennie, prečo si mi to nepovedala? Prepáč, nechcel som sa ťa nijako dotknúť"
-"To je v pohode Zayn"
-"Povedz mi o tom"
Tak som mu začala rozprávať všetko od začiatku ako sa to stalo. Keď som skončila, cítila som akoby mi zo srdca spadol obrovský kameň. Uľavilo sa mi.
Harry:
Predvčerom Mich odišla a odvtedy sa nevrátila. Bojím sa že sa jej niečo stalo. Mal by som ísť za ňou.

Change is Gonna Come 41

31. ledna 2013 v 18:41 | Adminka;))xx
Rose:
Skúsila som zavolať konečne mame, zatiaľ čo sme sedeli v aute. Kvôli udalostiam z posledných dní, ktoré nechcem viac rozoberať, som na to úplne zabudla. Vytočila som jej číslo a čakala... čakala... čakala. Číslo, ktoré voláte je nedostupné, mal potrebu sa so mnou porozprávať môj operátor. Nebola som zvedavá na jeho hnusný hlas. Zložila som a skúsila to ešte raz. Znova to isté. Nechala som to tak a zavrela oči ako všetci ostatní. Až na Louisa a Harryho. Tí dvaja sa bili horšie ako baby. Smiali sa a ako inak, užívali si to. Nestihla som ani poriadne zavrieť oči a nechať sa unášať v prúde mojich nekonečných myšlienok a nezodpovedaných otázok, šofér nám oznámil, že sa máme prebrať, o chvíľu budeme vystupovať.
-,,Spala by som," povedala som si viac-menej pre seba no započul to aj Niall.
-,,Ja tiež, ver mi," pretrel si oči a zívol si.
Nenávidím, keď niekto zíva. Pri mne. V telke. Proste niekto v mojej blízkosti alebo keď to vidím. Automaticky začnem zívať aj ja. Ten pocit pozná každý. Každý to už zažil nespočetne veľa krát. Mne však stačí aj keď o tom čítam. Napríklad v knihe. Je to úplne hnusné. Nepríjemné. Nefér. Nerada zívam. Ešte som neprišla na ten dôvod, ale asi to bude tým, že otváram ústa naplno. Áno, ústa sa majú zakrývať, ale niekedy zabudnete, nestihnete, alebo to proste nespravíte lebo sa vám nechce a každý vám vidí do úst. A presne to je to, čo mi na tom vadí najviac. Ani k zubárke nerada chodím kvôli tomuto. Som divná, viem.
-,,Vstávajte!" zavolal na nás šofér ešte raz a my sme sa všetci začali preberať.
Auto začalo pomaly zastavovať a o chvíľu sme už všetci povyskakovali z auta. Vzali sme si svoje kufre z kufra auta. Postupne sme sa všetci dostali na recepciu ďalšieho pekného hotela.
Oni sa správali ako doma. Ja som ešte stále v šoku, keď sa takto premiestňujeme. A ešte aj budem veľa rázy. Nie som na to zvyknutá. Kedysi som bola rada že som si našla brigádu u nás v meste, teraz behám s chlapčenskou skupinou po svete a bývam v jedných z najdrahších hotelov v meste kde sa práve nachádzame. Je to veľký skok. Prešli sme posuvnými dverami a v diaľke som si všimla známu postavu. Bola mi otočená chrbtom a nevedela som si ju tak zaradiť. Louis ma ťahal za ruku k recepčnému a niečo mi šepkal do ucha. Ja som mu však nič nerozumela. Nepočúvala som ho. Nechala som tú osobu osobou a otočila sa k nemu.
-,,Čo si hovoril?"
-,,Tak ja ti tu vyznávam lásku a ty ma nepočúvaš?"
-,,To fakt? Prepáč"
-,,Nie... vravel som aby si sa nezamilovala do toho recepčného. Je celkom pekný," uškrnul sa a pozrela som na toho recepčného keď už bola o ňom reč.
Nečakala som, že bude až taký pekný. Myslela som si, že keď to povedal Louis tak to bude len zo srandy. Bude tam stáť chalan s veľkými okuliarmi a maximálne odpudzujúci. Ale nie. Fakt tam bol krásavec.
-,,Louis, nemôžeme mať tentoraz izbu spoločne?" opýtala som sa ho, práve keď sme si mali vziať kľúče od izieb.
-,,Jasné," usmial sa a dal mi pusu na líce ,,Budeme na jednej izbe. Na tú druhú môžete zrušiť rezerváciu," povedal recepčnému, ktorý sa na nás vzápätí zaujato pozrel a pousmial sa.
-,,Samozrejme," usmial sa a podal nám nejaké letáky s kľúčom od izby ,,Prajem pekný pobyt," stále sa usmieval.
-,,Ďakujeme"
Šli sme cestou k výťahu a prechádzali sme okolo tej ženy. Až teraz som zistila kto to je. Nechápem ako som na to nemohla dôjsť. Bola to predsa moja mama!
-,,Mami?" dotkla som sa jej ramena.
-,,Rose? Ahoj!" otočila sa ku mne.
-,,Ahoj, chýbala si mi. Prečo sa ti nedalo dovolať?"
-,,Neviem. Nie je to jedno?" usmiala sa.
-,,Aj je. Čo si tam robila tak dlho?"
-,,Riešila to... veď vieš... chceš o tom počuť?" zosmutnel jej hlas.
-,,Radšej ani nie. Zabudnime na to. Len jednu vec"
-,,Akú?"
-,,Zomrel tak ako nám povedali?"
-,,Bohužiaľ, áno"
-,,A pohreb? Kedy bude?"
-,,Už bol. Pochovali sme ho s jeho rodičmi a bratom v jeho rodnej dedine. Dúfam, že ti nevadí, že si tam nebola"
-,,Nie, vôbec. Veď vieš ako som ho mala v láske. A bol aspoň pekný?"
-,,Pohreb? Bol. Aj keď si ho nezaslúžil," pri poslednej vete stlmila hlas.
Podišla som k nej a objala ju. Silno ma stisla a vdýchla do seba. Louis mi položil ruku na chrbát. Akoby chcel byť s nami. Po chvíli sme sa pustili.
-,,Mali by ste sa ísť vybaliť a oddýchnuť si. Vyzeráte byť unavený. Ja si pôjdem tiež ľahnúť"
-,,Ideme, nebojte sa," povedal Louis za mňa a vzal ma za ruku.
Na izbe sme nechali tašky taškami a usadili sa na pohovke. Oprela som sa o Louisa, on ma objal a oddychovali sme. Takmer som zaspala, keby sa ma nespýtal.
-,,Rose?"
-,,Hmm?"
-,,Naozaj ti nevadí, že si nebola na pohrebe tvojho otca?"
Zaskočil ma. Sama som nevedela. Možno mi to trošku vadilo, zaskočilo ma, keď mi povedala, že pohreb už bol. Ale na druhej strane...
-,,Neviem. Keby sa ma opýtala, či tam chcem ísť, asi by som povedala nie. Ale prekvapilo ma to"
-,,Nie je ti smutno?"
-,,Nie"
-,,Ani trochu?"
Neodpovedala som.
-,,Rose?" chcel počuť odpoveď.
-,,Louis ja neviem! Povedala som ti čo sme kvôli nemu zažili, čo sme museli znášať! Neviem čo si mám myslieť teraz! Je to zložité! Mala som ho rada. Ako malá. Veľmi. Ale teraz je ťažké povedať či ho nenávidím alebo mi je za ním smutno. Nechcem nad tým rozmýšľať," odtiahla som sa od neho.
-,,Pokoj, len som sa pýtal. Nechcem aby si sa trápila," položil si moju hlavu na jeho hruď a hladkal ma po vlasoch.
Ukľudnila som sa, všetok adrenalín sa mi znížil na minimum a ani neviem kedy, zaspala som na ňom.

Unknown 23

31. ledna 2013 v 17:04 | Adminka;))xx |  Unknown
Keď som otvorila dvere bytu, zacítila som zvláštnu, ťažkú mužskú vôňu. Bola iná ako tá, ktorú používal Josh alebo Tim. Lacná, ničím výnimočná kolínska. Vošla som do kuchyne s prosbou k Bohu aby si mama nenašla nejaký dôvod, pre ktorý by ma zas zbila. Keď som však zistila, že tam nesedí sama, mozog mi úplne zamrzol a prosby sa stratili kdesi hlboko v hlave.
-"Ahoj," prerušila z ničoho nič napäté ticho práve ona.
Jej hlas znel inak. Jemne, ľahko a kútiky pier sa jej zdvíhali v nepatrnom úsmeve. Takto som ju nevidela roky.
-"Ahoj" odzdravila som ticho sledujúc, celú túto čudnú situáciu pred sebou.
Chlap, ktorý dovtedy sedel otočený chrbtom ku mne sa otočil a chabo pousmial. Na tvári sa mu čiahli starecké vrásky. Jemne kopírovali jeho malé, zelenohnedé oči. Na lícach sa mu z úsmevu vytvárali maličké dierky, ktoré ho robili už na pohľad veľmi sympatickým. Mohol mať okolo štyridsiatky, ale predsa vyzeral unavene, akoby pracoval noc, čo noc.
-"Tom, toto je moja dcéra Zoe," začala mama načo sa Tom postavil a podal mi ruku "Zoe, toto je Tom môj kolega a zároveň..." zasekla sa a náhle sčervenela.
Moja mama!
-"Teší ma," zamumlala som skôr, než by mama dostala TO slovo z úst.
Tom prikývol, zase sa usmial a zmätene pozrel na mamu. Tá pre zmenu pozerala na mňa so skrčeným obočím, akoby sa mi snažila naznačiť, že mám okamžite vypadnúť.
-"Takže ja sa pôjdem učiť, dobre?" náhlivo som vysvetlila a nečakajúc na odpoveď rýchlo som sa odpratala do izby.
Prekvapená, zdrvená a zároveň úplne zmätená som pozrela na Tima. Ten však ležal na posteli, v ušiach mal zarazené slúchadlá a prstami si bubnoval po bruchu. Podišla som k nemu a vytrhla mu ich z uší.
-"Kto je to?" opýtala som sa šeptom.
Tim sa ľahko usmial a privrel oči.
-"Mamin nový priateľ. Teda aspoň tak ho nazvala," zaškeril sa pri predstave, že naša mama má priateľa.
-"A to tu len tak pokojne ležíš?" vyhŕkla som pobúrene "Prečo ich nešpehuješ?"
Timmi vyvalil na mňa oči a nechápavo pokrútil hlavou.
-"Si normálna Zoe?! Nebudem ich predsa špehovať, keď mi mama dovolila ísť von vez toho, aby som ju musel dve hodiny prosiť. A vraj sa mám zdržať dlhšie, aby mali s Tomom súkromie," vyplazil na mňa jazyk a zasmial sa "A o to isté žiada aj teba!"
-"O čo ma žiada?" skrčila som obočie a priklonila k nemu hlavu.
Tim sa prudko nadýchol a ťukol mi po nose.
-"Mama proste chce, aby sme sa aspoň do polnoci odpratali z tohto bytu, chápeš?"
Nemo som si obzerala jeho vysmiatu tvár, ktorú zdobil ľahký no zároveň veselý úsmev.
-"Ale veď zajtra je škola... a... a kam akože mám ísť?" mrnčala som uvedomujúc si, že v tomto smere som úplne nahraná.
-"Poznám jedného človeka, ktorý by bol rád v tvojej prítomnosti," zašepkal a ruky si prekrížil na hrudi.
Trvalo mi niekoľko sekúnd, kým mi doplo, čo povedal.
-"Nie!" náhlivo som pokrútila hlavou "To si neurobil! Však nie?"
-"Prepáč," zašepkal, ale aj tak sa škeril, akoby vykonal niečo nadmieru úžasné "Josh po teba príde za pár minút. A netvár sa tak" zatiahol nahnevane.
Okamžite sa posadil a v rukách požmolil svoj mobil.
-"Čo sa týka mňa. Odchádzam"
-"Ale, Timmy!" zvolala som, no to už mal na sebe tenisky, bundu a zatváral dvere.
Prudko som vydýchla vzduch a zvalila sa na posteľ. Neviem, prečo ma to trápi. Veď Josh mi nevadí, tak o čo mi ide? Rýchlo som sa posadila a pozrela do zrkadla na skrini, priamo oproti postele. Naskytlo sa mi toľko otázok, na ktoré som nemala odpoveď. Najviac však žiarila jedna. Prečo ja? Prečo práve mňa, nulu Zoe Hendersonovú, si Josh Somerson, futbalový zázrak, vybral? Pomaly som vstala a odhrnula si vlasy za uchu. Privrela som oči a predstavila si, ako to robil Josh. Opäť sa mi roztriasli kolená a v bruchu začali poletovať prvé motýle. Z predstáv ma prerušil mobil.
-"Áno?" opýtala som sa tváriac, že neviem kto to je.
-"Zoe, poď dole" Josh.
Bolo to jasné. Už len podľa drsného hlasu a stručnosti s akou vyberal slová. Telefón som vložila do vrecka na rifliach a vošla do chodby. Mama a Tom sa stále usmievali jeden na druhého a vymieňali si zamilované pohľady.
-"Ahojte!" zvolala som, aby si mama uvedomila, že odchádzam.
Aj tak ma odignorovala, takže som sa zbytočne namáhala. Josh ma čakal pred vchodom. Ležérne opretý o auto, s pohľadom v zemi a cigaretou v ruke. Keď začul, ako si zapínam bundu, pozrel na mňa a odhodil cigaretu kdesi do neznáma.
-"Kvôli mne si to nemusel zahasovať," povedala som vážne.
Josh sa však uškrnul, vystrel ku mne ruky a objal ma. Uvedomila som si, že ak chcem zomrieť, jedine udusením Joshovou vôňou. Priložila som mu nos ku krku a vdychovala ju priamo od zdroja, zatiaľ čo on ma hladil po vlasoch a chrbte.
-"Nevadí ti, že si tu so mnou tak neskoro?" zamrmlala som mu do ramena.
Josh ma odtiahol a s dvihnutým obočím na mňa pozrel.
-"Zoe," vzdychol, nežne na mňa pozrel a zastokol mi vlasy za ucho.
Nedopovedal. Pritisol sa opäť ku mne a pobozkal ma. V hlave sa mi vynorili spomienky na dnešok. Na uličku a na chalana v nej. Odtiahla som sa. Nedokázala som sa sústrediť na Josha a zahnať spomienky na neznámeho. Ospravedlňujúco som naňho pozrela a šepla, že nemôžem. Josh mi vzal tvár do dlaní a opäť sa do mňa vpil tými tmavými očami, farby nočnej oblohy.
-"Zoe, stalo sa niečo?"
-"Nič" zamumlala som ticho, hlavu som sklesnuto sklonila a pohľadom skúmala svoje tenisky.
Josh ma však nenechal dlho na pokoji, okamžite mi bral bradu medzi prsty a ticho vyslovil moje meno.
-"Len mám čudné pocity z toho, že som tu," šepla som, no i hneď som svoje slová sformulovala do lepšej vety "Teda nie že by ma hnevalo, že som tu s tebou, len sa mi zdá zvláštne, že je niečo po deviatej a moja mama ma pošle von. Nikdy pred tým sa to nestalo"
Josh čudne skrčil obočie a zmätene si ma premeral.
-"Takže nie si rada, že máš aspoň trochu pokoj? Že môžeš byť so mnou?"
-"Nie..." začala som opatrne "Teda áno som rada, že mám pokoj a že mám..." sekla som sebou a do tváre mi okamžite stúpala červeň.
-"Že máš čo?" rozžiarene mi rukou prešiel po tvári a vtisol mi na líce jemný bozk.
-"Teba," dostala som zo seba šepky.
Určite úplne červená v tvári. V tej chvíli sa Joshov úsmev rozšíril a obočie zdvihlo v prekvapenom úškľabku.
-"Mňa?"
-"Jooosh," zakvílila som a sklonila hlavu "Nemusíš ma trápiť"
-"Netrápim ťa, len... mám radosť" nežne sa usmial a sklonil ku mne.
Pobozkal ma a jemne objal.
-"Poď. Niekam ťa vezmem," zašepkal mi do ucha a potiahol do auta.
Poslušne som sa posadila, zapla pás a pozrela pred seba. Josh okamžite naštartoval, opätoval mi žiarivý pohľad a odviezol ma bohvie kam.

Pretože láska je večná 23 (Besnotáááááá!)

30. ledna 2013 v 23:55 | Adminka;))xx |  Pretože láska je večná
Prevrátila som očami a otočila sa k tomu ziapajúcemu hlasu. Justin sa ku mne rútil ako nazúrený býk s červenou tvárou. Mala som chuť chytiť tú karmínovú deku, čo bola na sedačke a začať ňou mávať.
-"Ešte raz sa jej dotkni," zopakoval, no teraz to bolo skôr zavrčanie.
Postavila som sa do bojového postoja, veď nikdy neviete či tomu psychopatovi necinkne v tej guli čo nosí na krku (je prázdna!) a niečo mi urobí, ale JJ sa predo mňa postavil a vypol svaly a hruď. Justin spomalil, ale nezastavil sa.
-"Ešte raz sa jej dotkni a ja..."
-"Skús sa neopakovať! Je to trápne," provokovala som.
Znova nabral na rýchlosti a červeni v tvári. Zaškerila som sa.
-"Týýýý," zavrčal.
-"Jáááá," usmiala som sa provokačne.
Už bol takmer pri mne. JJ ho schmatol za golier a zdvihol ho zo zeme. Wow, môj Rambo.
-"Okamžite ma pusti," zavrčal Justin.
JJ sa zasmial.
-"Lebo?"
-"Budeš mať problémy," v jeho pohľade bola zúrivosť, strach a bolesť.
-"No to ťažko. Uvedomuješ si, že zarábam viac ako ty a mám troch najlepších advokátov v štátoch, však?" usmiala som sa.
Zazrel na mňa.
-"Hej, hej, okamžite ho polož!" dobehol Kenny nahnevane.
Odsotil ich od seba a musel zachytiť Justina aby nespadol na zem.
-"Čo sa to tu deje?"
-"Táto krava oproti mne udrela Selenu!" zaručal Justin.
Tváril sa ako decko, ktoré sa došťalo do gatí. Bohvie či to neurobil. Pozrela som sa mu na gate. Žiadny fľak. Škoda!
-"Katherine, prečo si to urobila?"
-"Lebo som siahla na jej ego," vzlykla Selena, ktorá práve vyšla z kostymérne.
-"Aké ego? Ty jedna egocentrická, imbeciloidná, pochybne ľahká, bosorka rovno z diablových pavučín! Krava jedna! Suka," kričala som a ona naďalej hrala plač.
Ty kokos, aj keby ma JJ nedržal, tak to decko jedno posrané nežije!
-"JJ, pusti máááá!"
-"Nie," povedal pevne a silnejšia ma objal.
-"Hovorím ti pusti ma!" zvrieskla som.
Pokrútil hlavou. Debil! Šklbala som sa v jeho náručí, kým ona sa tvárila vystrašene a rozorvane. Ja ju zabijem! To decko neprežije vlastnú smrť. Faloš. Len to z nej žiarilo, no tuším len ja som tie pochybné vlny bola ochotná akceptovať. Zrazu ma JJ zvrtol k sebe a pobozkal ma tak náruživo, že som na všetko ostatné prestala myslieť. Vlastne moje myšlienky sa totálne vytratili. Zostala len túžby a inštinkty. Prudko sa odtiahol a ja som sa zakolísala.
-"Už je kľudná," usmial sa na nich.
Justin na nás vyvaľoval oči, Selena sa tvárila zhrozene (čo ma znova vytočilo, ale držala som sa) a Kenny sa zjavne bavil. Aspoň niekto sa tu zabáva.
-"V pohode?" pozrel na mňa šibalsky.
Omámene som prikývla. Zaškerila sa a znova ma objal okolo pásu.
-"Fajn, takže ak sa vy dve neprestanete klbčiť, tak Selena sem dostane zákaz chodiť," vyhlásila Lily.
-"Ale to nemôžete!" zakričal Justin v tú istú chvíľu ako som ja zakričala:
-"Už len preto ju sfackám ešte raz!"
Hnusne na mňa pozrel.
-"Fajn, odchádzam odtiaľto," zahrala urazenú.
Bohyňa! Držte má!
-"Dovi," zahundrala som.
-"Justin, uvidíme sa, keď odtiaľto odídeš," fľochla na neho.
Ale koľká láska z nej vyžaruje, pomyslela som si sarkasticky.
-"A ty," kukla na mňa tými svojimi prasacími dierkami, "Ešte raz ma udri, uvidíme sa na súde a ver mi, vyhrám aj keby som mala skapať"
-"V tom prípade radšej prehrám, než by som ťa znova videla živú," zaškerila som sa.
JJ dusil smiech v mojom pleci. Jemne som ho plesla po vlasoch. Nadýchla sa, že spustí jednu zo svojich duševno-psychopatických tirád, ale Justin jej zapchal ústa. Uhryzla ho. Hovorím, besnota u nej prešla do vysokého štádia.
-"Au," vykríkol Justin.
-"Skús mi ešte raz zapchať ústa a..."
-"Selena vypadni," povedal pevne.
Haháá! Prišiel o nervy. Chudák. Ani sa mu nečudujem. Oči sa jej zúžili. Hnusne sa na nás všetkých pozrel a potom odkráčala, vrtiac tým svojím nabotoxovaným zadkom.
-"Ešte chvíľu tou guľou, čo máš miesto zadku, vrť a niečo si zlomíš," zakričala som za ňou a JJ sa začal burácavo rehotať.
Rovno pri mojom uchu. Och! Ouch!

Môj bláznivý život 13

30. ledna 2013 v 22:23 | Adminka;))xx |  Môj bláznivý život
No v tom Niallovi zazvonil telefón. Zdvihol ho.
-"Prosím?... Áno to som ja. Prajete si?... Čožeeeeee?! Okamžite tam idem... Áno samozrejme dovidenia" zložil telefón "Mama mala havarku. Musím ísť do nemocnice"
Ok, toto možno vyznie sebecky, ale v tom momente som si pomyslela len: a to som si myslela že dnešok je perfektný, ale to mi ešte všetko nedošlo. Hneď sme vyrazili a v nemocnici sme boli za 15 minút a to šoféroval Harry. Vbehli sme dnu.
-"Niall Horan. Pred 15 minútami mi volali ohľadom..."
-"Áno, čakali sme vás. Poďte so mnou pán Horan a... Pani Horanová?"
-"Nie. Nie som Horanová"
-"Tak fajn, poďte slečna"
Išli sme do nejakej čakárne.
-"Vaša mama je na operačke. Končiť by mali o nejakú hodinu až dve" povedala sestrička a odišla.
Sadli sme si na stoličky a mlčky čakali.
O 2 hodiny
"Poďte dnu. Pani Horanová sa o chvíľu preberie"
Vošli sme a Niallova mama ležala na posteli a nehýbala sa. Prisahám, keby som nevedela že je ešte v umelom spánku tak by som povedala že je mŕtva. Sedeli sme u nej niekoľko hodín kým sa prebrala.
-"Mami. Konečne si hore" povedal Niall pri posteli jeho mami.
-"Niall. Chlapček môj. Už som sa bála že ťa neuvidím! Kde máš vlastne brata?"
-"Neviem, ale veď som myslel že bol s tebou"
-"Bol, ale vysadila som ho v meste a ja som išla domov"
-"Dobre, nenamáhaj sa a pospi si, idem ti domov po nejaké veci"
Odišli sme a Niall najprv išiel do hlavného stanu.
-"Ja idem, ale nemôžem sa pozerať ako kvôli tomu trpíš aj ty. Choď si pospať a potom sa uvidíme"
-"Ďakujem Niall. Ráno hneď prídem za tebou do nemocnice aj keď si myslím že aj ty by si si mal pospať"
-"Na to nemám čas, idem mame po veci a prídem si trochu pospať, ale hneď ráno tam pôjdem"
Vystúpila som a vošla dnu. Nikoho som nevnímala a vybehla do izby a v tom momente som zaspala a to som ešte neležala na posteli. Už som len v noci cítila ako si ku mne niekto ľahá. Myslela som si že je to Niall no keď som sa otočila vedla mňa ležal Louis.
-"Čo tu robíš?"
-"Ležím pri osobe ktorú milujem"
Ostala som zaskočená. Ved ten idiot má El!
-"Ale veď máš El. Tak nevymýšľaj a choď spať späť do svojej izby" povedala som a v tom ma pobozkal.
Vlepila som mu facku. Odišiel bez slova a ja som v momente zaspala. Musím to povedať Niallovi, ale nie teraz keď sa mu stalo to s mamou. Zaspala som rýchlo.

Let Me Love You 18

30. ledna 2013 v 21:52 | Adminka;))xx |  Let Me Love You
Keď už som po týždni skoro odpadla od hladu, bola som nútená zavolať Mary, ktorá sa hneď v piatok večer objavila u mňa s kopou Tesco tašiek.
-"Nevedela som, čo jedávaš, tak si môžeš vybrať," vydýchla potom, čo mi ich zložila uprostred kuchyne.
-"Ďakujem, som taká rada, že ťa mám" hodila som sa jej okolo krku a ona bola očividne zmätená mojou náhlou náklonnosťou.
-"To bola maličkosť"
Chytila ma oboma rukami za plecia a pozorne sa na mňa zahľadela.
-"Zlatko, ale vyzeráš hrozne"
Povzdychla som si.
-"Preto sa už tri dni vyhýbam zrkadlu. Ach, Mary, tak strašne mi chýba. Ani na mňa nestihlo poriadne doľahnúť, že tu nie je, no vždy keď voláme cez Skype a viem, že sa ho nemôžem dotknúť..." nedokončila som, lebo sa mi v očiach znovu začali zbierať slzy "A navyše, tí paparazzi. Už ich nevidieť, no napriek tomu viem, že sú tam a že by dali čokoľvek za to, aby ma mohli zosmiešniť" pošúchala som si tvár a potom vzhliadla na Mary, ktorá sa mračila.
-"Čo o tebe píšu?"
-"Iba, že o Liama určite nestojím len pre peniaze, kvôli môjmu oteckovi a podobne. Tak dlho som sa snažila, aby si ma s ním ľudia nespájali... Čo mám teraz preboha robiť?"
Mary ma objala a ja som si až po chvíli uvedomila, že už znovu plačem.
-"Ako veľmi toho chlapca ľúbiš?" spýtala sa odrazu a mňa to tak prekvapilo, až sa mi zastavili slzy.
Prijala som podávanú vreckovku a potom, čo som sa vysmrkala, uprela som na Mary uplakané oči.
-"Veľmi," šepla som.
-"Až tak, že by si bola ochotná vzdať sa všetkého tu a odísť za ním?"
-"V okamihu"
Videla som, že sa snaží zakryť úsmev.
-"Prečo sa pýtaš?"
-"Poď si sadnúť," kývla smerom k barovému pultu.
Vyškriabala som sa na vysokú stoličku a ona sa usadila oproti mne.
-"No?" vyzvala som ju.
-"Noo, nejakým záhadným spôsobom sa mi ozvala redakcia jedného časopisu v Londýne, aby mi ponúkli voľné miesto. A..." odmlčala sa, "Ja som rozmýšľala, že by som ho dala tebe"
Vyvalila som oči.
-"To vážne?"
-"Smrteľne"
-"Áno!" zvýskla som, skočila na zem a stisla Mary v prudkom objatí.
Vzápätí som sa zháčila.
-"Počkať... však si mi to nevybavovala naschvál, len ďalšie zbytočné starosti?"
-"Niee," zaškerila sa na mňa.
-"Ja ťa neznášam!" vykríkla som, "Ale milujem ťa!" znovu som ju silno stisla a nemohla som zabrániť širokému úsmevu, čo sa mi rozlieval po tvári.
-"Pôjdem za Liamom, do Londýýna!"
-"Áno pôjdeš," Mary sa na mňa tiež usmievala.
-"A... Beatriz o tom vie?"
-"Všetko je už zariadené. Tento týždeň ti zbalím veci v kancelárii, a zatiaľ si pohľadaj letenku. Budeš si však musieť vybaviť ďalšie papierovačky a neviem, kedy budeš pripravená odísť..."
-"Čo najskôr," vydýchla som.

Change is Gonna Come 40

29. ledna 2013 v 23:30 | Adminka;))xx
V Chicagu na letisku sme sa všetci prebrali a pobrali sa smerom letisková hala. Tam nás čakali, samozrejme, Directionerky. Veľa Directioneriek. Jak jedna malá dedinka. Tentoraz sme však mali trochu viac času tak sme sa pri nich zastavili. Chalani sa s nimi porozprávali, pofotili a Harryho som si všimla ako dal jednej babe pusu na líce. To dievča očervenelo v sekunde, ako sa jeho pery dotkli jej líca a takmer odpadla. Harry ju našťastie zachytil v čas. Chúďa dievča. Viem si predstaviť aký to pre ňu musel byť šok. Sledovala som ich z dostatočného odstupu od všetkého toho rozruchu a čakala, kedy skončia. Prestávalo ma to baviť.
Liam:
Všimol som si Rose ako tam stojí sama s rukami založenými na prsiach. Určite ju to začínalo nudiť. Sme niekedy strašne sebecký. Nevšímame si okolie a venujeme sa len tomu, čo nás v tú chvíľu najviac zaujíma. Všetci piati, dokonca aj Louis, sme na ňu úplne zabudli, začali ju ignorovať. Musela sa tam neskutočne nudiť keď tam len tak stála. Podišiel som teda k nej. Bolo vidno, že sa necítila dobre. Vzal som ju so sebou k východu. Zayn nás obehol. Ani sa na nás nepozrel. S Rose sme si vymenili pohľady a viac tomu nevenovali pozornosť. Vyšli sme východom a nasadli do auta. Jedno z našich pristavených áut nám odišlo pred nosom. Zrejme Zayn.
-,,Asi som mu to nemala hovoriť," prehovorila smutno Rose v aute.
-,,Čo myslíš?"
-,,To čo Chloe spravila"
-,,Ale nie. Je dobré, že to vie. Vie pravdu a to je hlavné"
-,,Ale pozri aký je!" protestovala.
-,,To aký je ťa nemusí trápiť. Mám ho rád, ale je sprostý. Naozaj. Nemá usporiadané myšlienky. Nepredýchal to ešte. Má to všetko popletené. Všetky hodnoty. Vieš... Zayn keď ľúbi, tak poriadne. Celým srdcom. Nikdy nepovie milujem ťa, keby to nemyslel vážne. Je citlivý. Snaží sa len chrániť. Takýto bol aj po rozchode s Perrie. Tiež bol takýto odporný. Na nás všetkých. A to sme s tým nič nemali. Chvalabohu, na naše dievčatá nie. Tak si neber jeho správanie k srdcu. Jeho to časom prejde ako naposledy. Nevyčítaj si to. Nie je to kvôli tebe. Nie je nahnevaný len na teba. Myslí si, že sme to všetci vedeli a tajili to pred ním. A ak ti môžem niečo prezradiť... nikomu to nepovedz, ale vtedy jak šiel za Chloe, z Niallovej izby, tak som počul ako na ňu zakričal, že či naozaj spala aj s Mikeom"
-,,Čože?" dostala zo seba slabým dychom.
Takmer ju nebolo počuť.
-,,To som nevedela. Nepovedal mi to"
-,,Nechaj si to pre seba, okey?"
-,,Jasné," usmiala sa na súhlas práve vo chvíli, kedy sa otvorili dvere a dnu nastúpili hlučný chalani.
Hlučný bol vlastne iba Louis.
-,,Nemôžeš sa stíšiť?" opýtal som sa ho.
-,,Prečo by som mal? Konečne sme voľný a nie zavretý jak v klietke v tom lietadle a môžem si robiť čo chcem, chodiť kade chcem a hlavne hučať koľko chcem," kričal a vysvetľoval mi svoju teóriu tejto, podľa neho, problematiky.
-,,Ale trošku tichšie by si mohol," hodila po ňom očko Rose.
-,,Tak keď to hovoríš ty," usmial sa na ňu a pobozkal ju.
-,,Na hoteli ťa čaká vraj nejaké prekvapenie," vykríkol Niall.
-,,Koho? Mňa?" ukázala zmätene na seba Rose, keďže naše pohľady smerovali na ňu.
-,,Áno"
-,,Aké preboha? Dúfam, že ste vy nič nechystali ani nebudete!"
-,,Niéé... toto sa nás vôbec tentoraz netýka. Nevieme čo to je ani my"
-,,Prečo mám pocit, že sme zvedavejší ako ty?" opýtal sa Harry.
-,,Lebo možno zvedavá nie som"
-,,Bože nechajte to tak," povedal som.
Nechápem načo sa to vypytujú, keď nikto netuší aké to je prekvapenie. Aj tak to nie je pre nás ale pre Rose.
-,,Súhlasím," pritakala Rose.
-,,Tááák? Kto sa teší na tieto dva dni?" vykríkol s radosťou v hlase Louis.
-,,Jááááá!" zakričal Harry a mrkol na Louisa.
-,,Hazzaaaaa!" sklamane som zatiahol.
Mám rád, keď si z nich môžem takto robiť srandu.
-,,Čo je? Ľúbime sa. Len NIEKTO nám prekazil náš idylický vzťah," pri slove niekto pozrel s vypúlenými očami plnými nenávisti na Rose.
-,,Prečo tak na mňa pozeráš?!" ohradila sa.
-,,No lebo asi preto, lebo ty za to všetko môžeš!"
-,,Ja? Všetko je to len moja vina? A čo Louisova? Ona sa do mňa nezamiloval?" začali sa škriepiť.
Samozrejme, zo srandy.
-,,Nezamiloval! On si ťa len veľmi obľúbil. Ty si ho očarovala! Priznaj sa ty čarodejnica!" ukazoval na ňu prstom.
-,,Dobre, očarovala som ho. Ale to iba mojím šarmom a nevtieravosťou ako všetky ostatné!" zasmiala sa.
-,,Šarmom? Pch! Kde? Akým? Ja vidím len peknú tváričku"
-,,Aj tým," usmiala sa.
-,,A to telo..." zastavil sa pri myšlienke na, ak správne tipujem, nahú Rose.
-,Hey! Bro! Brzdi, je to moje dievča a sedím hneď vedľa teba tak ti jednu môžem aj pridrbať!" pohrozil mu Louis.
-,,Ja viem, že je tvoja. Ja len tak. Vieš predsa aký som. A aký som bol"
-,,Lepšie keby som nevedel!" zasmial sa a strelil Harrymu slabú facku za ucho.
-,,Áááu! To bolelo!"
-,,Ale no! Nehraj sa na chudáčika, neuveríme ti to. Všetci vieme, že ťa to tak strašne nebolí"
-,,Nebolí. Ale pokazil si mi účes," zasmial sa Harry.
-,,Oh my god!" chytil sa Louis za čelo.
-,,No čo! Nemôžem si aj ja potrpieť na účes?" rozhodil rukami ,,Teraz sa nikomu nebudem páčiť," zosmutnel.
-,,Bože Hazza! Ty aby si sa niekomu nepáčil? To je nemožné!" povedal som.
-,,Práveže je to možné"
-,,A komu by si sa tak nepáčil?"
-,,Rose," hlesol potichu, no aj tak sme ho všetci počuli.
Louisa myklo, no bral to s humorom ako celý tento rozhovor. Ja som nebol ani veľmi prekvapený a Nialla to prebralo. Skoro tu zaspal. Rose zdvihla hlavu od mobilu.
-,,Čo?" spýtala sa.
-,,Že sa mu nepáčiš," povedal Louis a prebodával ju pohľadom, akoby sa jej mal páčiť.
-,,Jáááj. A ja za to môžem? Musíte sa mi páčiť všetci? Stačí jeden, nie?"
-,,Takže my ostatní sa ti nepáčime?" pridal sa do rozhovoru aj prekvapený Niall.
-,,Nie Niall, páčite sa mi, mám vás rada, ste zlatí, ale priťahuje ma len jeden z vás," pozrela na Louisa.
-,,Aha tak... už som sa zľakol," vydýchlo sa mu.
-,,Spi ďalej," zasmial som sa mu.
-,,Idem," usmial sa a uložil sa.
Bol taký zlatý! Pousmial som sa a sledoval situáciu medzi Louisom, Harrym a Rose. Rose ich ignorovala, ťukala do mobilu, s niekým si písala a tí dvaja sa prebodávali pohľadom. Mobil som dnes už využíval dosť často a dlho tak som zatvoril oči a oddychoval. Za chvíľu budeme aj tak vystupovať.

Unknown 22

29. ledna 2013 v 22:59 | Adminka;))xx |  Unknown
Ráno ma prebudil hlasný zvuk drnčiaceho budíka. Ako zvyčajne som ho zhodila na tmavé parkety a pätnásť minút som sa dostávala na nohy. Ešteže ma človek ako ja, brata ako je Tim, ktorý sa ľahko postará o raňajky a aj o to, aby ma mal, kto pobozkať hneď vo dverách. Tento krát som však Josha neodháňala, len som pokojne hovela v jeho objatí.
-"Vyspatá?" opýtal sa milo, zatiaľ čo som mu rukami drvila hruď.
Unavene som prikývla a zamumlala niečo v zmysle:
-"Trošku"
-"Vy dvaja," vzdychol Tim a založil si ruky v bok "By ste už mohli prestať!"
Vrhli sme naňho vražedné pohľady, aj keď som si sto percentne istá, že ten Joshov ho vydesil viac.
-"Dobre! Tvárme sa, že som nič nepovedal," zafrflal a odkráčal do izby.
-"Chce sa ti každé ráno vstávať a prísť ku mne?" opýtala som sa, keď sme zostali v chodbe sami.
-"No," zatiahol a vlepil mi bozk na čelo "Keby sa mi nechcelo, nie som tu," doplnil s úsmevom a potlačil ma do kuchyne, kde ma čakali bohaté raňajky.
-"Mám ťa počkať po doučku?" opýtal sa Josh pred školou, keď si ma k sebe otočil a premeral pohľadom.
-"Nie," prikývla som pokojne "Vieš ja... Rada... rada by som bola chvíľu sama a popremýšľala o všetkom," dodala som roztrasene.
Josh nadvihol obočie a otočil hlavu mierne doprava.
-"To znamená, že ti vadím?"
-"Nie!" vykríkla som, čo upútalo väčšiu, než len Joshovu pozornosť "Nie," zopakovala som tichšie "Len... chcem si všetko, čo sa v udialo za posledných pár dní uložiť v hlave. Mám v tom zmätok" kde sa vo mne všetko tie lži berú?!
Neznášam sa. Klamem mu do očí a tvárim sa pritom úplne normálne.
-"Chápem," chabo sa usmial a prešiel mi dlaňou po líci.
Napokon sa k nemu aj tak nahol a pobozkal ma. Potom sa vzdialil a pridal sa k skupinke futbalistov stojacich pri schodoch školy. Zákerne pomalým krokom som prešla okolo nich. Niektorí ma pozdravili iní len ticho mlčali a obzerali si ma. Hneď ako som sa ocitla v škole, uľavilo sa mi. Neznášam pohľady druhých ľudí a už vôbec nie pohľady chalanov, ktorí ma berú len ako kus... živej hmoty. Zúfalo som vzdychla a pobrala sa na angličtinu.
-"Preboha!" zvolala učiteľka, keď si prezerala testy, ktoré sme jej pred chvíľkou odovzdali.
Vyklepane som sledovala, ako ich obracia z jednej strany na druhú, nešťastne vzdychá a nakoniec ich pokladá naspäť na kôpku.
-"Aspoň Zoe ma nesklamala," spokojne sa usmiala a otočila k nim môj test.
Sčerveneli mi líca, brucho začalo vydávať čudné zvuky a oči sa mi klopili k zemi.
-"Som na teba hrdá, moja. Ostatní, berte si z nej príklad! Vy chcete o pol roka maturovať a takto dobabrete primitívny test?!" skríkla a odložila môj test na katedru.
Všetky pohľady spočinuli na mne. Nielenže ma nepríjemne pálili, k tomu všetkému ma ešte hlúpo skenovali. Hlavne tie dievčenské boli najbolestivejšie. Nikdy som nechápala ľudí, čo odsudzovali druhých na základe... inteligencie. Nepatrím síce medzi najinteligentnejších ľudí v triede, ale vždy sa mi nejako darilo. V podstate by bolo úplne na hlavu, keby to tak nebolo. Veď predsa každý si je strojcom svojho času. Lenže závisť sa často krát prehĺbi na nenávisť a z tej nevzniká nič dobré. Radšej som všetky tieto mimoriadne plodné myšlienky zavrhla do najtemnejšieho kúta, odignorovala som povýšenecké pohľady a venovala som sa výkladu profesorky.
Z doučovania som kráčala veľmi pomaly. Myšlienkami úplne vedľa a navyše som mala zase dostatok času na to, aby som prišla domov načas. Nebolo sa skrátka kam ponáhľať. Nejako som vytušila situáciu v akej som bola a radšej som pridala do kroku. Veď, ak včera neprišiel dnes nemusí prísť tiež, opakovala som si pre seba. Nuž, mýlila som sa. Opäť tam stál. Ľahkovážne opretý o múr, šatka mu prekrývala ústa a šiltovka dokonalo schovávala vlasy. Keď započul moje tiché kroky zdvihol hlavu a nepatrne odstúpil.
-"Už som si myslel, že znovu neprídeš" zachrapčal a podišiel bližšie.
Tým, že som ho zbadala sa vo mne niečo pohlo a jednoducho som ostala stáť primrznutá na mieste bez nepatrného pohybu.
-"Dva dni" pokrútil hlavou a silno ma zdrapil za ruku "Pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali Zoe!"
-"Viem," zamrmlala som.
-"Nezdá sa mi!" sykol a odstúpil "Nebaví ma to! Nebaví ma ako sa stále s ním niekde flákaš, Zoe!" skrčil obočie a pokrútil hlavou.
-"Myslím, že je moja vec s kým som" môj hlas znel akoby ani nepatril mne.
Roztrasený viac, než inokedy, tichší, ustráchanejší a hlavne piskľavejší.
-"Nie, nie je Zoe! Pretože od prvého momentu si patrila mne a to nemienim meniť!" zavrčal.
-"Ja nie som..." začala som opatrne no on mi zdrapil bradu do drsných prstov a spučil ju tak, že som ňou nemohla ani pohnúť.
-"Ty nechápeš, že on je len syn zbohatlíka a jediné o čo mu ide je tvoje telo?!" vysvetľoval mi horlivo, akoby Josha poznal od malička.
-"To nemôžeš vedieť," oponovala som sebaisto.
-"To teda môžem, Zoe!" jeho hlas náhle zhrubol a pripomínal mi hlas učiteľa, ktorý sa vás snaží presvedčiť o opaku.
-"Ale..." šepla som nervózne, ale on mi pohotovo skočil do reči.
-"Neexistuje žiadne ale. Začína mi to pekne liezť na nervy" zúrivo zasyčal a potlačil ma bližšie k stene "Chalan by mal začať chápať, že patríš iba mne"
Otvorila som ústa, že niečo poviem, ale všetky správne slová zanikli v pokračovaní tých jeho.
-"Nesnaž sa mi nahovoriť, že to tak nie je Zoe. Mal som ťa skôr, ako ten idiot, ktorý si ťa bez problémov privlastnil, obmotal okolo prsta a teraz ťa využíva vo svoj prospech," dopovedal a bez ťažkostí ma zatlačil až úplne k stene "Drahá, ale toto sa predsa nerobí. Hádam nechceš, aby som sa postaral o odstránenie takého ľahkého objektu akým ten tvoj Josh určite je"
-"Nie," pípla som ticho, bez pohnutia pier.
-"Tak vidíš," mykol plecami a prstami mi prešiel po krku "Je milé vidieť, ako mu veríš. Ako ti krásne žiaria oči, keď spomeniem jeho meno. Tváriš sa síce úplne ľahostajne, ale aj tak sa ti ten idiot dostal pod kožu. Alebo sa mýlim?" spýtal sa s úškrnom, ktorý som mohla vidieť aj napriek tej šatke, ktorá mu dostatočne zakrývala ústa "Mýlim sa, Zoe ?" zopakoval o čosi ostrejšie.
-"Ne...neviem," zašepkala som pravdivo.
-"Takže nevieš," zasmial sa a prstami pokračoval čoraz nižšie, až zavadil o kľúčnu kosť "Ako to nemôžeš vedieť, veď predsa s ním tráviš každý deň. Ste spolu takmer stále, či nie?"
-"Á...áno," odpovedala som úplne roztrasene.
-"Čudujem sa, ako to môže s tebou vydržať" zamrnčal nespokojne a dýchol mi do tváre.
Okamžite ma opantala jeho vôňa a tá tesná blízkosť, ktorú ľahko porušil. Úplne sa na mňa natlačil, necitlivo ma zovrel medzi stenou a jeho telom a šatku, ktorá mu dovtedy skrývala ústa si zosunul nižšie. Ani som vlastne nestihla zaostriť pohľad na ten kúsok odhalenej tváre a už ma nástojčivo bozkával. Úplne inak, ako Josh. Netvrdím, že to bolo zlé, ale... príjemné to rozhodne nebolo. Nemohla som sa nadýchnuť, nie to ešte pohnúť. Váha jeho tela ma tlačila ku stene tak silno, až som mala pocit, že ma rozdrví. Chvíľkami ma dokonca jeho bozky boleli. Akoby sa snažil ukázať mi čo vie on a čo Josh nie. Stisla som oči a snažila sa nemyslieť na to, až kam to zájde, keď on prestal vzdialil sa a napravil si šatku. Urobil to rýchlo, akoby to mal už predom nacvičené.
-"Neviem, prečo ti verím. Mal by som ťa sledovať aj cestou zo školy, aby si pochopila, že ťa tu vždy budem čakať, Zoe. Až kým si nenájdem lepšiu obeť," uškrnul sa a opäť ma pritlačil o stenu.
Tentoraz však jemnejšie.
-"Zatiaľ máš u mňa prvé miesto. Väčšina báb je uzjapaných, vreštia, plačú, kričia... Ale ty? Ticho trpíš a mám pocit, že sa ti to začína páčiť," tvár sa mu opäť skrivila pod náporom škodoradostného úškrnku a prešiel mi prstom po podliatine, ktorú mi tam nechala mama.
-"A čo sa týka tvojej mami... Odkáž Joshovi, že keď už ťa tak veľmi ľúbi a stará sa o teba, nech sa postará aj o to, aby som ťa mal zdravú a živú"
-"Josh... Josha prosím ťa do toho nemotaj," zakvílila som ustráchane.
-"Ale čo?" zasmial sa a vystrčil bradu "Nemôžem tomu uveriť! Ty veríš tomu, že ten idiot ťa ľúbi?" opäť sa smial.
Hlasnejšie a úprimnejšie. Po chvíli však prestal a pozrel na moju skormútenú tvár.
-"Zoe, sklamem ťa, ale nie je to tak. Je to namyslené decko, ktoré nikdy nepocítilo a ani nepocíti lásku!" vzal mi bradu medzi prsty a pozrel na mňa očami, ktoré mi v tej tme pripadali tmavé ako noc.
-"Zajtra ťa tu čakám," dodal, vzdialil sa a nechal ma prejsť.
Pomaly som sa skrčila po batoh a vydala sa na cestu. Keď som sa po pár krokoch otočila, chalan tam už nestál. Odfrčal rýchlejšie, než by sa patrilo.
l

FollowGuys 27

29. ledna 2013 v 22:38 | Adminka;))xx |  FollowGuys
Vyšla som z vane, vyzliekla som sa a zababušila so sa do županu. Bolo mi príjemne teplo. Fyzicky. Psychicky mi bolo viac zima ako keby som stála nahá niekde na severnom pole v strede fujavice. Vošla som do spálne. Sedel na posteli. Dvihol svoj zrak na mňa a v očiach som mu videla súcit a bolesť.
-"Prečo si mi to nepovedala?" v hlase mal jemnú nežnosť a náznak neprežitej bolesti.
-"Čo? Že sa idem močiť v kope snehu? Bolo to spontánne," odfrkla som.
Chcela som prejsť k šatníku, no on zrazu vytresol:
-"Myslím to o Jonasovi"
A mne padol celý svet. To meno som nepočula roka a pol. Zahmlilo sa mi pred očami a ťažko som držala vedomie a rovnováhu. Pomaly som sa otočila.
-"Hovno o tom vieš," zašepkala som.
Telom mi pulzovala nefalšovaná bolesť. Pretekala cez žily a tepny ako číra voda. Vstal, cúvla som.
-"Preto chcem, aby si mi to povedala"
-"Nič... Nič ti nepoviem. Chod preč. Vypadni. Prosím! Vypadni!" kričala som, úplne zmyslov zbavená.
Zdrapol ma zápästie a tvrdo sa mi pozrel do skrivenej tváre od bolesti. Držal ma na nohách.
-"Nikam nejdem, kým mi všetko nepovieš"
-"Pusti ma, Justin," vzlykla som.
-"Hovor, Bellatrix!"
-"Nič ti nepoviem," vytrhla som sa mu z posedných síl a nohy sa mi podlomili.
Zachytila som sa o nočný stolík. Rýchlo mi pomohol na posteľ.
-"Justin, otvor! Nechaj ju, Justin!" trieskala na dvere Liz.
Zamkol? Preboha! Objala som si hruď. Bála som sa, že sa rozpadne. Všade bola bolesť.
-"Čo chceš? Baví ťa, dívať sa na mňa?" dvihla som k nemu zrak.
Mozog mi žrali spomienky. Pozbierala som všetku svoju silu, všetku svoju húževnatosť, všetko, čo som sa naučil v decáku a trocha som sa pozbierala.
-"Chcem... Potrebujem, aby si mi o tom povedala. Hovor so mnou!"
-"Nič s tým nemáš. Vypadni! Nechaj ma!" obkľúčili ma steny.
Múry, ktoré ma zatvárali.
-"Ty sopeľ zasraný, otvor tie posrané dvere!" vrieskala Liz.
Ignoroval ju.
-"Ale mám. Záleží mi na tebe. Kurva neviem prečo, ale záleží"
Ľahla som si a skrčila sa do klbka. Bolo mi všetko. Zakryl ma. Ľahol si ku mne a díval sa mi do tváre.
-"Potrebujem to vedieť, Trix. Inak sa k tebe bližšie nedostanem"
-"Nemôžeš sa ku mne bližšie dostať"
-"Ty sviňa otrepaná buzerantská!" Liz nestrácala nádej, ale on akoby ju nepočul.
Vzlyky mi trhali pľúca.
-"Chcem sa k tebe dostať. A môžem, len mi to dovoľ. Dovoľ mi ľúbiť ťa"
Zaborila som tvár do podušky. Ostala som ticho. Nechala som sa opiť bolesťou, spomienkami. Postupne ustal aj Lizin krik. Bojovala som s plačom. Pomaly som ho ustálila a ľahla som si na chrbát. Triasla sa mi každá bunka v tele, no hlas sa mi ani nezachvel.
-"Z nášho decáku vyšli do našej skupiny 3 ľudia. Ja, Liz a Jonas" dával mi čas.
Mal zavreté oči, vyzeral ako spal, no na líci sa mu mykal sval. Vnímal.
-"Od malička som ho ľúbila. Vždy bol pri mne. Keď som potrebovala objať, objal ma. Keď som potrebovala pomôcť, pomohol mi. A keď som sa nevedela vpratať do kože, zbil ma" zavrela som oči.
Videla som obraz Jonasovej nohy ako mi mieri k bruchu.
-"Nebil ma bezdôvodne. Bil brutálne, ale vždy mal dôvod. Milovala som ho. Bol pre mňa všetkým. Môj boh. Asi v 13 sa ma skupinka chalanov u nás pokúsila znásilniť. Jonas prišiel, zmlátil ich a potom mňa. Prvý krát nepovedal prečo. Ale po tej bitke ma objal, prvý krát pobozkal a hneď na to sa so mnou pomiloval. Mal 16. Všetko, každá jedna bunka tela ma bolela, no aj tak som to chcela. Chcela som, aby ma držal, zvieral, bozkával. Od toho dňa ma nepúšťal nikam samú, za všetko ma vypočúval a sem-tam mi jednu vpálil, ale nevadilo mi to. Iné decká v decáku nevedeli chodiť kvôli bitkám a mňa Jonas chránil" na chvíľu som prestala.
Vybavila som si Jonasovu vysmiatu tvár. Olivová pokožka, plné ružové pery, zelené oči plné iskričiek, hrubé obočie, krásne krojený nos, lícne kosti, či sánka. Bol neodolateľný.
-"Za každý jeho pohyb som bola vďačná. Fakt som ho brala ako takého boha. Mala som 15, keď sme začali súťažiť a robiť kariéru. A my dvaja sme to spolu ťahali dlho. Mala som 16, keď som sa dozvedela, že som tehotná. Nepovedala som mu to. Zabil by ma, keby vedel, že som si zabudla vziať antikoncepciu. Každý deň som si merala obvod pása, či sa nezväčšuje. Začal sa meniť tak vo 4 mesiaci. Povedala som mu, že jem veľa čokolády. Mám akési čudné obdobie. Vzal to bez bitky a pochybností. Dokonca mi denne nosil obrovské čokolády a šepkal, že ma bude ľúbiť aj ako takú veľkú malú guľku. Sama som sa tešila na naše bábo. Bola som si istá, že keď sa narodí a uvidí jeho tváričku, bude našu malú milovať rovnako ako ja. Možno aj viac. Mal rád deti" striaslo ma "Mala som obrovské šťastie, že moje brucho bolo stále viac-menej ploché. lekár mi povedal, že to je v poriadku. Vraj sa to stáva. Asi v šiestom mesiaci, keď som prišla z nejakých vybavovačiek ohľadom nejakej súťaže, čakal ma v našej hotelovej izbe. Sedel na posteli v ruke mal papierik. Pozdravila som ho, tašku som vyhodila na posteľ vedľa neho a šla som ho pobozkať, no on sa zrazu postavil, načiahol sa a..." myklo mnou "Päsťou ma udrel do brucha. Pamätám si, že som začula strašný, zvierací rev a neskôr som si uvedomila, že som to bola ja. Svojím telom som podkopla stoličky a našla som sa pod stolom. Zreval na mňa, že mám vyjsť inak ma zabije, aj toho potkana, čo v sebe nosím. Po rukách som vyšla, no on ma schmatol za ruku a nohu a tresol ma bruchom o stenu. Zrazu stál zase predo mnou a kopal do mňa. Do hlavy, brucha, hrude, do nôh, medzi nohy... Všade. Držala som si brucho, no nevedela som ho chrániť dostatočne. Vyzliekol ma, znásilnil a znova dokopal. Potom si kľakol a bil ma päsťami. Potom si už len pamätám ako nado mnou trhá fotku z ultrazvuku" otočila som hlavou k Justinovi.
Tvár mal celú mokrú od slz, no neotváral oči.
-"Zobudila som sa v nemocnici. Po dvoch týždňoch umelého spánku. Umrelo. Moje dievčatko. Jonasa zavreli na doživotie. Mesiace som chodila k terapeutovi, psychiatrovi, no pomohli mi moji ľudia, Jeremy, Liz a tanec. Hudba. Zavrela som sa do telocvične a tancovala ako odušu" viac som nedokázala rozprávať.
Skrútila som sa do klbka, mala som chuť vytrhať si vlasy, srdce, pľúca... Nech už je koniec.
-"Už nikdy viac ti na to nedovolím myslieť," zrazu vyhlásil pevne a rozhodne.
Pritiahol si ma k sebe a bozkával ma po celej tvári. Plakala som ja. Plakal Justin. Viac sme ani jeden nevedeli urobiť. Umierali sme. A mne už pomoci nebolo.

Stole My Heart 17

29. ledna 2013 v 19:18 | Adminka;))xx |  Stole My Heart
Vydýchla som si. Otočil sa a prekvapene na mňa pozeral. Vedela som, že by som mala niečo povedať, no nevedela som nijako začať. U Nicole som si prechádzala rôzne formulácie toho, čo som mu chcela povedať a ako, ale hneď ako som sa na neho teraz pozrela mi to vypadlo z hlavy. Niekde to vypadlo a nevedela som to zachytiť. Pozerala som na neho a čakala na... zázrak. Že ma niečo zmysluplné napadne čo by som mu povedala, alebo začne on.
-,,Sara, prepáč za ten včerajšok!" vybehol na mňa.
-,,Zayn, počkaj! Nevieš prečo tu si. Počúvaj ma. Pozorne. Poznám jednu babu. Je v pohode, ale má jeden problém. Neskoro jej dopína a kvôli tomu veľa vecí prehliadne. To je jej jediný problém. Zdôverila sa mi, že spoznala jedného super chalana. Páčil sa jej od začiatku, ale nikdy to nebrala moc vážne. Rada s ním trávila čas a pri pár bozkoch sa cítila výborne, no nevedela ako to berie on. Brala ho ako veľmi dobrého kamaráta, nikdy nerozmýšľala nad niečím viac. Ale v jej vnútri, niekde, to veľmi chcela. Ale nevedela to. Bola rada, že s ním je, že sa bavia a stačilo jej to. Nechcela ani nič uponáhľať a napokon sa sklamať. Neriešila to. No vždy, keď ju niekam zavolal, alebo ako naposledy, vzal ju na večeru, pripravovala sa ako na rande. Bola nervózna a hrozne sa tešila. No netušila čo vlastne cíti. Došlo jej to až dnes. Keď jej ten chalan, skvelý chalan, nechal pred dverami obraz, ktorý si zamilovala večer pred tým na výstave kam ju zobral. Pocítila zvláštny pocit, aký ešte nikdy pri nikom necítila. Najprv nevedela čo to bolo. Prečo. Ale neskôr keď sa rozprávala s kamarátkou úplne o iných veciach, prišla na to. Toho chalana nemá len veľmi rada. Ona si ho váži, trápilo ju, že mu spôsobila bolesť, keď mu neopätovala bozk. Uvedomila si, že jej na ňom záleží a keď trpí on, trpí aj ona. Ubližuje sama sebe ak ubližuje jemu. Nechcela o neho prísť, ani nechce. Neodpustila by si to, ak by ho stratila kvôli svojej hlúposti. Kvôli svojej nepozornosti. Vedela dobre, že sa mu páči, ale odignorovala to. Vedela čo k nej cíti, čo si o nej myslí, no nebrala to moc vážne. Ako náhle si všetko toto uvedomila, vedela 100%-tne čo k nemu cíti. Už to nie je len kamarát. Je to človek, ktorého ľúbi a chce s ním stráviť čo najviac času čo bude možné. Milujem ho" zakončila som moju prednášku citov tým najkrajším a najúprimnejším slovom.
Neverila som sama sebe, čo som povedala. Alebo skôr ako som to povedala. Že som toľko slov v sebe našla a cítila som, že by som ich našla ešte viac. Pozerala som na Zayna a čakala na jeho reakciu. Nevedela som, netušila som, ako by asi mohol reagovať na tieto slová. Prišla som nepripravená a plná očakávaní, no zároveň tiež bez očakávaní. Bolo to celé spontánne.
Zayn stále nič nehovoril. Začalo ma to desiť. Začala som sa báť, že ma odkopne, ospravedlní sa, ale on to tak naozaj nemyslel, že by ma chcel. To len ja som si nahovorila. Bral to len ako flirt a miluje tu Perrie či ako sa to volá. Že Nicol klamala a nie je to len vzťah pre verejnosť. Bolo to mojich najdlhších päť minúť, keď nie viacej a on nič nehovorí. Prvý krát som niekomu takto vyznala city, prvý krát som sa zamilovala. Prvý krát sa o mňa zaujímal chalan, ktorý sa so mnou nechcel len vyspať, nebol vulgárny, nechutný, perverzný, ale zaujímal sa o mňa ako o človeka. O ľudskú bytosť, ktorá má tiež city a nie je prístroj, na ktorej si môžu zvýšiť svoje ego a nie som ani ďalšia palička v jeho zozname žien, s ktorými spal.
-,,Sara... ja..." začal hovoriť on ,,Tiež mám kamaráta. Taktiež sa mi zdôveril. On má trochu iný problém. Raz spoznal dievča a zapáčila sa mu. Veľmi. Od začiatku k nej niečo cítil, niečo ho k nej priťahovalo. Bol sklamaný, keď ju nikde nasledujúce dni nestretol. Nevypýtal si totiž číslo. Vedel len jej meno. Raz ju stretol a šiel hneď za ňou. Už ju nepustil. Trávil s ňou čo najviac času čo mohol. Začínal k nej niečo cítiť a vedel presne aj čo. Pár krát jej povedal čo si o nej myslí, aj ju pobozkal a ona mu to opätovala. Ale viac sa bál pokračovať. Myslel si, že jej to dostatočne naznačil, ale zrejme nie. Vzal ju na večeru, kde jej chcel spraviť radosť na výstave. Ale hlavne ukončiť priateľstvo a pokúsiť sa začať niečo iné. Niečo väčšie. Vzťah. Všetko išlo výborne, tak to riskol, ale ona mu bozk neopätovala. Veľmi mu to ublížilo, začal mať pocit, že ho nechce. Nemá o neho záujem. Chce byť len kamarátka. Cítil sa trápne. Potupený. Ublížený. Kým ju zaviezol domov, snažil sa nezúriť, byť pokojný. Hneď ako však zavrela za sebou dvere, vybil si to zo seba. Musel. Vôbec nevedel čo mal robiť. Chcel kričať, kopať, rozbíjať. Nikdy nevedel, že by bol schopný kvôli dievčaťu takéto niečo robiť, takéto niečo cítiť. Ale vraví, že vďaka tomuto vie, že ju úprimne ľúbi. Že to nie je len letná láska alebo nahováranie si niečoho. Ľúbi ju aj napriek tomu, že ho skoro prizabila. Vďaka nej si zamiloval cukráreň, kde vyskúšal tú najlepšiu dobrotu, ktorú kedy mal. Odvtedy tam chodí vždy, keď má čas a nabudúce by ju tam chcel pozvať. Totižto... milujem ju," povedal a zakončil vetu tým istým slovom čo ja.
S údivom a so slzami na krajíčku som pozerala. Bola som šťastná, že to vyšlo. Že aj on mňa miluje, stále ma chce a neostanem tu ja za trápnu. Načiahol ku mne ruku a ja som vložila tú svoju do jeho. Pevne ju zovrel, akoby mi ju už nechcel pustiť a len tak mi pozeral od očí. Boli sme zvláštne vnútorne prepojený. Síce sme na seba len pozerali, no ten pohľad, ten výzor v očiach, nám dával tak veľa. Pritiahol si ma k sebe a silno ma objal. Dal mi pusu na vlasy a oprel si hlavu o moju. Držal ma pevne a dlho. Boli to najdlhšie, najpríjemnejšie, najukľudňujúcejšie minúty v mojom živote. Cítila som sa perfektne. Uvoľnene. Vedela som, že ma ochráni. Bola som ako malé dievčatko v otcovom objatí, v jeho náručí, ktoré vás ochráni pred všetkým zlým. Budete vždy v bezpečí, pretože tomu človekovi maximálne dôverujete. Toto som k Zaynovi cítila. Absolútnu dôveru. Slza, ktorá visela na krajíčku oka sa mi spustila na jeho tričko. Až teraz som zacítila ako dobre vonia. Vdýchla som tú vôňu. Dostala sa mi cez nos až do toho najmenšieho kútika v hlave a totálne mi oslabila myseľ. Nadvihol mi hlavu za bradu a pobozkal ma. Jemne. Neunúvala som sa ani otvoriť oči. Utrel mi mokrú cestičku, ktorá mi ostala po slze, čo sa mi skotúľala z oka. Začal sa odťahovať no ja som sa tentoraz nedala. Pritiahla som si ho za rameno a hľadala naslepo jeho pery. Našla som ich a užívala si konečne jeho bozky plnými dúškami. Plná vedomia, aj keď mierne nafetovaná z jeho voňavky.

Bol som, som a vždy budem tu s tebou 19

29. ledna 2013 v 18:56 | Adminka;))xx |  Bol som, som a vždy budem tu s tebou
-"Čo budeme robiť?"
-"Pôjdeš so mnou ešte za El? O hodinu odchádza a chcem byť pri nej až odíde"
-"Tak poď" chytil ma za ruku a ťahal dole.
-"Mami ideme za El!" zakričala som a rýchlo si obula tenisky.
Došli sme k El domov a na záhrade sa bavila s Miou. Keď som Miu zbadala naplo ma a myslela som, že sa povraciam. Zayn ma chytil tuhšie za ruku a spolu sme prišli až k nim.
-"Ahoj zlatko!" zvýskla Mia a pribehla k Zaynovi.
Zayn na ňu hodil vražedný pohľad a potiahol ma k El.
-"Ahojte!" usmiala sa El a objala nás.
-"Ahoj" usmiala som sa na ňu "O hodinu odchádzaš?"
-"Áno, chceme tam byť už o druhej poobede aby sme to tam spoznali a ešte dnes sa stihli vybaliť"
-"Hovoríš to kľudne"
-"Je to blízko. Iba hodina cesty" usmievala sa "Prídete ma navštíviť! Aj ja ešte prídem"
-"Chcem sa ťa opýtať, keby sme prišli v auguste na týždeň a potom by sme všetci traja išli ku Harrymu, nešla by si? Ty, ja a Zayn" usmiala som sa na ňu.
Mia pila vodu a keď začula meno Zayn vyprskla ju. Vybuchli sme smiechom a ona na nás prekvapene hľadela.
-"Zayn?!"
-"Áno, už sme si to vyjasnili" usmial sa Zayn a objal ma okolo pása.
-"Tak El, poď ku mne" Mia objala El a rýchlo odišla.
-"Dáte si niečo?" opýtala sa nás.
-"Nie" pokrútili sme hlavou a sadli si na zem k El.
-"Bol za tebou Ed?" opýtala som sa El "Nie, o chvíľu má prísť"
Prestrašene som sa pozrela na Zayna a on na mňa.
-"Eleanor!" skríkol niekto spred domu.
-"Sme vzadu!" odkričala a k nám došiel Ed.
Vražedne sa na Zayna pozrel a objal El.
-"Ed! Ako hudba?"
-"Ide to" precedil cez zuby a stále sa pozeral na Zayna.
Objala som Zayna a pošepkala mu:
-"Zayn? Si v poriadku?"
-"Áno" usmial sa a pobozkal ma.
-"Najprv sa olizuješ s mojou sesternicou a potom s jej kamoškou?! Ty si hajzel!" skríkol na Zayna Ed a išiel mu jednu vraziť.
Postavila som sa pred Zayna a El zastavila Eda.
-"Ed! Upokoj sa! To Mia je na vine" povedala El a Ed sa ešte viac naštval.
-"Ty si na jeho strane?! Fajn! Maj sa!" syčal a odišiel preč.
-"Čo mu tá Mia natlačila do hlavy?"
-"Ja som to počul! Len pravdu! Povedala mi, že so Zaynom chodila, ale prichytila ho v klube olizovať sa s Lax"
-"To čo ti tá tvoja úžasná sesternica natlačila do hlavy? Poriadne hovadiny!" skríkol Zayn.
-"Ty sa neozývaj! Vymenil si ju za Lax! Čo má Lax a Mia nie?!"
-"Lax nieje klamárka a štetka! Je milá, zábavná, úžasná, mohol by som o nej povedať ešte veľa vecí, ale to by som neskončil ani do Vianoc! A hlavné je, že Lax milujem a Mia je pre mňa nikto!"
Do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia.
-"Lax? Čo sa stalo? Povedal som niečo zlé?" Zayn mi utrel slzy.
-"Nie ty hlupáčik! To sú slzy šťastia" zasmiala som sa a pobozkala ho na nos.
Vášnivo ma pobozkal a kým sme sa od seba odtiahli, Ed bol už preč.
-"Eleanor! Odchádzame! Všetko je zbalené tak odídeme skôr" zakričala na El jej mama.
Objali sme El a ja som sa rozplakala. Pred domom sme sa ešte raz rozlúčili a El nasadla do auta. Zakývali sme jej a sledovali ako sa nám vzdiaľuje. Plakala som a Zayn ma objímal a hladkal po chrbte a vlasoch. Zašli sme do Starbucksu a objednali si latté.
-"V auguste za ňou pôjdeme a mohli by sme zavolať aj Harryho, potom by sme išli ku Harrymu a potom tu do Bradfordu" navrhla som.
-"Áno, to je dobrý nápad" usmial sa na mňa.
Dopili sme latté a odišli ku mne domov.
Eleanor:
Lax začala plakať a ja som zadržiavala slzy. Nastúpila som do auta a rozplakala sa. Lax so Zaynom nám zakývali tak som im odkývala a pozerala sa ako mi miznú z dohľadu.
O hodinu sme boli v Doncastry. Vystúpili sme a mama odomkla dvere na dome.
-"Idem sa prejsť" povedala som.
Od susedov odchádzal nejaký chalan, bol celkom pekný. Nie, naozaj pekný.
-"Ahoj!" usmial sa na mňa.
-"Ehm, ahoj!" úsmev som mu opätovala.
-"Si tu nová? Nevidel som ťa tu ešte"
-"Áno, teraz sme sa presťahovali. Som Eleanor, El"
-"Ja som Louis" usmial sa.
Louis:
Vychádzal som z domu a uvidel krásne dievča. To dievča som tu ešte nikdy nevidel a nestretol. Určite sa prisťahovala alebo prišla na návštevu.
-"Ahoj!" usmial som sa.
-"Ehm, ahoj!" úsmev mi opätovala.
-"Si tu nová? Nevidel som ťa tu ešte"
-"Áno, teraz sme sa presťahovali. Som Eleanor, El"
-"Ja som Louis" usmial som sa a podal jej ruku.
Prijala ju.
-"Odkiaľ si sa presťahovala?"
-"Z Bradfordu" zosmutnela.
-"Chýba ti? Bradford?"
-"Nie, Bradford nie, ale Lax, Mia a Zayn"
-"Lax a Mia budú asi tvoje kamošky a Zayn priateľ"
-"Nie, nie. Zayn je Laxin priateľ a Lax je moja najlepšia kamarátka. Mia je len kamoška a s Lax sa už nebaví. Možno sa to po čase zlepší, u Mii určite, ale u Lax asi nie"
-"Prečo? Ak smiem vedieť"
-"Mia opila a nadrogovala Zayna a Lax ich prichytila ako sa bozkávajú. So Zaynom sa rozišla ale na druhý deň sa dali dokopy. Ešte došiel Miin bratranec z Londýna a všetko sa to zhoršilo. Zayn s ním nevychádzal a s Lax sa Miin bratranec Ed odcudzoval. Už nie sú taký kamaráti ako bývali, ešte prišiel Laxin najlepší kamarát z Holmes Chapel Harry. S Harrym si Zayn sadol, skamarátili sa, ale s Edom boli len problémy. Boli sme v Londýne a nenavštívili sme ho a preto sa na Lax naštval, stretli sme Danielle Peazer a boli s ňou, Lax sa s ňou veľmi skamarátila a sú stále v kontakte"
-"Páni, tá Lax má problémový život"
-"Ona za to nemôže" zasmiala sa.

As Long As You Love Me 74

29. ledna 2013 v 15:37 | Adminka;))xx |  As Long As You Love Me
O 2 týždne
Každý deň počas tých dvoch týždňoch sme si s Justinom volali. Vždy keď mal čas volal. Zazvonil mi telefón.
-"Prosím?" zodvihla som.
-"Ahoj, láska," pozdravil Justin natešene.
-"Ahoooooj!" aj ja som sa tešila.
Pred chvíľou som sa zobudila. Bolo presne sedem ráno, takže sme spolu nevolali... 3 hodiny. To je tak dlho!!
-"Mám pre teba blbú správu," hlas mu zosmutnel a potemnel.
-"Hm?"
-"Musím na koncertnej šnúre ostať ešte týždeň," priznal pošepky, no počula som ho dokonale.
-"Čože?" zvrieskla som "Prečo?"
-"Zlatko, prosím nekrič. Sťažuješ mi to," plakal.
Lebo ty si mi to vôbec nesťažil, že?, pýtala som sa sarkasticky v duchu.
-"Ja už som sa tak tešila" zafňukala som.
-"Ja viem, aj ja, ale musím. Mám ešte 3 koncerty. Jeden vo Francúzku, jeden v Austrálii a jeden niekde v Indii. Chýbaš mi! Strašne!"
-"Aj ty mne! Zúfalo! Nemôžeš prísť? Ani na deň?"
-"Nemôžem. Popri koncertoch mám aj veľa podujatí. Deti v nemocniciach a tak ďalej!"
No ešte že! Ak by sa vykašlala kvôli mne na tie deti, vyčítala by som si to celý život.
-"Okej, chýbaš mi!"
-"Ja viem, ja viem," znova šepkal.
-"Musím ísť. Chystať sa do školy a tak. Milujem ťa," povedala som.
-"Tiež ťa milujem. Ahoj," zložil.
Ďalší týždeň bez neho. Aspoňže príde na víkend Nett s Lucy.

Sobota
-"Ahojte!" zdravila som Nett s Lucy pred hotelom.
Objali sme sa. Šofér, ktorého mi tu nechal Justin bol pre nich na letisku a teraz vykladal tašky z auta. Hotelová služba ich pobrala a odniesla ich hore do izby. My sme sa presunuli do mesta. Poukazovala som im námestie. Hovorila som im ako pokračuje môj vzťah s Justinom. Nett mi povedala, že Cam sa domov vrátil s Katie a že sú šťastne spolu. Lucy mi hovorila o svojom novom chalanovi, ukazovala mi fotky. Celý deň sme prekecali.

V nedeľu sme šli do aquaparku a večer, keď boli úplne unavené odišli domov a ja som znova ostala sama. Naučila som sa, osprchovala a šla spať.

O 4 dni
Zajtra by sa mal vrátiť Justin, tešila som sa v mysli. S mamou sme jedli hrianky a rozprávali sme sa o tom ako ho privítame. Okrem toho sme sa bavili o tom, že pozajtra nás príde pozrieť ocko. Mama chcela aby som celý víkend strávila s Justinom. Neprotestovala som. Moji rodičia sú spolu už desať rokov a ich láska či túžba po sebe nezoslabla, ba sa zväčšila.
-"A ja nemôžem byť s otcom?" pýtala som sa so smiechom.
-"Ale môžeš, ale iba cez deň. Cez noc je môj," túžobne si zahryzla do pery a ja som sa ešte viac smiala.
Zrazu ma naplo a ja som utekala nad kuchynský drez, pretože na WC by som to nestihla. Mama ku mne okamžite dobehla a chytila mi vlasy aby som si ich nezašpinila. Keď som vyprázdnila obsah svojho žalúdka, šla som si umyť zuby a opláchnuť si tvár a potom som si sadla späť k zblednutej mame. Vedela, že aj včera ráno som vracala. Mala tú istú predtuchu ako ja.
-"Anett, si bledá ako stena," roztrasene povedala.
To som vedela. Prikývla som.
-"Mám na teba otázku" tvárila sa tak prestrašene a šokovane, že som jej otázku uhádla.
-"Nie, nepoužívali sme ochranu," stisla som oči.
Niečo spadlo a ja som ich znova otvorila. Mama ležala na zemi, no bola pri vedomí, len asi pár minút pred infarktom. Zhlboka, roztrasene dýchala.
-"Mami?" čupla som si k nej.
Pomaly si sadla.
-"Prečo ste si preboha nedávali pozor?" šepkala zúfalo.

Unknown 21

28. ledna 2013 v 23:59 | Adminka;))xx |  Unknown
-"Tim!" skríkla som pobúrene "Prečo?!"
-"No, aby si sa necítila opustene, keď tu budem mať Jenn!" vysvetlil mi, prerývane s hurónskym smiechom.
-"To vôbec nie je vtipné!" zavrčala som nahnevane "Zajtra je škola, máš tréning, ja doučko a vôbec nevieme kedy príde mama..."
Tim skrčil obočie a ústa mi zakryl svojou teplou dlaňou.
-"Pokoj! Trocha sa uvoľni, potrebuješ to"
Nespokojne som zafučala tak ruku rýchlo odtiahol.
-"Ja som v pohode"
-"Jasné," uznanlivo pokýval hlavou "Mať niekoho na kom ti záleží nie je zlé, Zoe"
-"Myslím, že toto nedopadne dobre" zamumlala som pozerajúc na jeho rozjarenú tvár, na ktorej sa mu rozširoval úsmev a tmavé oči mu blčali od radosti "Ty musíš mať to dievča skutočne rád," šepla som a sestersky ho štuchla do rebra.
Zaujímalo by ma, či aj Joshovi takto žiaria oči, keď niekto spomenie moje meno. Či sa vôbec usmieva, keď na mňa myslí... a či vôbec niekedy na mňa myslí. Prúdy mojich myšlienok prerazilo náhle zazvonenie zvončeka a Timov pohyb, ktorým takmer zhodil aj malý konferenčný stolík na ktorom mal dovtedy vyložené nohy. So zadržaným dychom som pozrela k dverám.
-"Ahojte!" zvolal Tim a už si s Joshom podával ruky.
Keď som ho zbadala, mala som sto chutí, odísť do izby a zamknúť sa tam. Ale zostala som.
-"No, takže, berieme si obývačku," vyhlásil Tim suverénne, držiac Jenn za ruku a ťahajúc ju preč odo mňa a Josha.
-"Čože?" prekvapene som nadvihla obočie a pozrela naňho.
-"No, nebudeme predsa v jednej miestnosti všetci štyria. To by bolo, no... ehm... divné!" zaškeril sa už ho nebolo.
Chvíľu som za nimi nemo hľadela a rozmýšľala ako Timma zabijem, no vyrušil Josh. Jemne ma zozadu objal a priložil nos k temenu hlavy.
-"A čo my?" zamrmlal.
-"Zostáva už len izba," zafučala som.
Josh sa zasmial a opäť mi dal pusu na vlasy.
-"A čo spálňa?"
-"To nie je... dobrý nápad," zamumlala som, držiac ho za ruky ktoré mal obmotané okolo môjho pásu.
-"Tak potom poďme do izby"
Priznám sa, že ma striaslo. Nevedela som, či práve izby bola vhodné miesto pre mňa a Josha. Bola tam posteľ a... všeličo iné. Joshovmu všímavému pohľadu to neuniklo a tak ma k sebe otočil.
-"Zoe," vzdychol a pokrútil hlavou "Asi sa naučím po latinsky, keď to nedokážeš pochopiť po anglicky! Nej-dem-ti-u-blí-žiť!"
-"O to nejde," vzdychla som a schytila mu dlaň "Prepáč, len... Asi nemám svoj deň," zaklamala som a potiahla ho do izby.
Hneď, ako som zabuchla dvere, sa Josh rozhľadel po izbe. Ako prvé si všimol moje fotky na stene. Každý máme fotky z detstva na ktorých sme síce rozkošní, ale najradšej by sme ich zahodili, spálili a zahrabali tri metre pod zem. Presne také fotky povešala moja mama po stenách izby.
-"Bola si rozkošná" zhodnotil to s pobaveným úsmevom a pozrel na mňa.
Hanblivo som skláňala hlavu a zabárala špičky nôh do koberca. Pomaly si ku mne priblížil a požmolil mi prsty. Potiahol ma k posteli a pozrel na mňa.
-"Neboj sa dobre?" pošepol, sklonil hlavu a tíško vzdychol.
Dych mu voňal po cigaretách a mentolových cukríkov. Privrela som oči, keď mi prstom jemne pohladil dolnú peru, ktorá sa ihneď po jeho dotyku rozochvela. Nakoniec ju zovrel medzi tými svojimi. Jednou rukou ma objal okolo pásu zatiaľ, čo ďalej pokračoval v hre s mojimi perami. Pripadalo mi to nejako spontánne, keď som sa pritlačila bližšie k nemu a rukami som ho objala okolo krku. Ani som nevedela ako obaja sme ležali na posteli a nepretržite sa bozkávali. Teda skôr Josh sa bozkával so mnou. Ja som bola stuhnutá a necitlivá, ako kus handrovej bábiky.
-"Myslím, že už ďalej nevládzem čakať" vyslovil hneď, ako sa odo mňa na malú chvíľu odtiahol.
Dlaňou ma pohladil po líci a čelo si oprel o to moje. Dýchal rýchlo a trhane. Pery sa mu chveli a oči zúrivo blúdili po mojej tvári.
-"Čakať na čo?" vzdychla som a nechty zaborila do paplóna na ktorom sme ležali.
-"Na teba," usmial sa a rukou mi vošiel pod chrbát, podvihol ma, položil na vankúš a pery priložil ku krku.
Bála som sa, že sa roztopím, keď ma Josh šteklil perami. Stála šiel nižšie a nižšie a skončil pri bruchu. Nemohla som ho pustiť nižšie. Nemohla a ani nechcela. Stiahla som sa, prikrčila si kolená k tvári a ospravedlňujúco naňho pozrela.
-"Prepáč, ale ja...ja jednoducho nemôžem," zdôvodnila som svoje trápne chovanie a hlavu zaborila medzi kolená.
Josh hlasno vzdychol, vysunul spodnú peru a pretrel si tvár veľkou dlaňou.
-"Ty sa... ty sa neospravedlňuj," zamrmlal a posunul sa ku mne bližšie.
Objal ma okolo ramien a pritúlil k sebe.
-"Ja si počkám"
Dvihla som hlavu a pozrela naňho. Usmieval sa aj keď bol... sklamaný. Zakryť to jednoducho nevedel. A asi ani nechcel. Rýchlo som k nemu vystrela ruky a objala ho okolo krku.
-"Mrzí ma to," zavzlykala som.
On si ma pritisol bližšie k sebe a objal tak tuho a silno, až som mala pocit, že ma chce takto zabiť.
-"Som blbec, idiot, magor a neviem čo všetko ešte. Mal som počítať s tým že..." nedopovedal, lebo som sa odtiahla a umlčala ho dlhou pusou.
Nebol to jeden z tých bozkov, aké mi venoval on. Bol... obyčajný, taký, aký vám dáva člen rodiny, alebo mama, akurát o čosi dlhší a možno intenzívnejší. Popár sekundách som sa odtiahla a počkala na jeho reakciu. Tváril sa... prekvapene. Viac než to. Zarazene a chýlilo sa to k vydesenosti. Kusla som si do pery s pocitom, že som urobila niečo zlé, niečo, čo Josh nechcel, aby som urobila. On však nahol hlavu na bok a skrčil obočie.
-"Kde je stará Zoe a čo si s ňou urobila?" zavrčal, no šklblo mu kútikmi úst.
-"Bože!" vzdychla som s neskrývanou úľavou a hodila po ňom malú plyšovú žirafu.
Zasmial sa a bez ťažkosti ju chytil do pravej ruky. Skrčil obočie a dlho si ju obzeral vražedným pohľadom. Zľakla som sa, ale on sa na mňa z ničoho nič pozrel a chabo vytiahol kútiky pier v polo úsmeve.
-"Takže tento tu..." kývol hlavou na malú žirafu v jeho ruke "Tu spí namiesto mňa?"
-"H...?" prekvapene som otvorila ústa.
-"No čo tak žiarlim!" zamrmlal a malá bezbranná žirafa letela doprostred izby.
S nahnevaným výrazom v tvári som pristúpila na jeho hru.
-"Josh! Pozor na to... ublížiš jej!"
-"Ale čo..." zachechtal sa a stiahol ma do svojho náručia "Tuším na tú žirafu fakt žiarlim!"
Chcela som niečo odpovedať, ale všetky správne slová sa mi zasekli v krku a nedokázali sa predrať na povrch. Myšlienky opantala Joshova vôňa a viečka mi zákerne oťažievali. Cítila som sa ako v mrákotách, keď ma jeho ruka hladila po chrbte a melodický zvuk jeho srdca bol jedinou schopnou uspávankou. Nemohla som si pomôcť. Spánok, únava a teplý dotyk ma dokonalo odviali až do ríše snov.
Zobudila som sa až na to, ako ma Josh prikrýval paplónom. Odrazu som sa ocitla na správnej strane postele, s hlavou zaborenou vo vankúši, pod teplým paplónom, s plyšovou žirafou pri nose. Pozrela som na Josha, ktorého som v tmavej izbe takmer nezbadala.
-"Už ideš?" zamrmlala som.
Ľahko prikývol a odôvodnil to tým, že je skoro jedenásť a nechce riskovať, že nás tu nachytá moja mama.
-"Aha," zamumlala som žirafe do malej plyšovej hlavičky a pritisla si ju ešte tuhšie k nosu.
-"Zoe?" Josh si kľakol k mojej posteli a donútil ma pozrieť sa naňho.
-"Hm?"
-"Ja len že..." vzdychol a sklonil hlavu.
Opäť ju však zdvihol a usmial sa.
-"Ja len som ti chcel povedať, že ťa..." nadýchol sa a zakusol si do pery.
-"Jooosh," zaúpela som unavene "Čo ma?"
-"Ľúbim," odvetil, rýchlo ma pobozkal na nos a odišiel.
Zostala som ležať ako prikovaná. Oči sa mi doširoka roztvorili, čo spôsobilo, že ma po chvíli začali páliť. Rýchlo som zažmurkala a pozrela do tmy. Čo to povedal? Že ma ľúbi? Nieee, Zoe, zase si namýšľaš. Josh ťa predsa nemôže ľúbiť... Či môže?

The Day Before Yesterday 16

28. ledna 2013 v 23:42 | Adminka;))xx
Harry:
Čo som urobil zle? Lietalo mi hlavou, keď Lannah opäť vybehla z môjho bytu. Presne takto to vyzeralo vtedy, keď ma začala ignorovať. Bože, dúfam, že sa to nestane znova. Neprežil by som to! Ale čo si povedal zle?, pýtal sa ma môj vnútorný hlas.
-"Veď povedala, že musí pracovať," odvetil som sám sebe.
A ty jej veríš?
-"Dobrý postreh," zamrmlal som a v tej chvíli ma akoby osvietilo.
Pôjdem sa za ňou pozrieť, veď viem, kde pracuje! Ako som povedal, tak som aj urobil a ani nie po pol hodine som kráčal po Londýne, s rukami zastrčenými hlboko vo vreckách. Keď som stál pred kvetinárstvom, zhlboka som sa nadýchol, v odraze z mobilu skontroloval svoj vzhľad a opatrne vkročil dnu.
-"Dobrý deň," prehodil som slušne a obzeral sa navôkol.
-"Dobrý deň, pomôžem vám nejako?" opýtala sa ma s úsmevom milo vyzerajúca predavačka a ja som si povedal, že predsa nemám čo stratiť.
-"Hľadám Lannu. Lannu Alpers," povedal som a v duchu sa modlil, aby ma nevysmiala.
-"Lannah má dnes voľno," usmiala sa na mňa predavačka a premeriavala si ma pohľadom.
-"Nepomáha Leyle so svadobnou výzdobou?" opýtal som sa šokovane.
-"Možno áno, no určite nie v práci, pretože žiadna Leyla u nás nepracuje," odvetila mi a z tváre jej neschádzal úsmev.
Aspoň ma nesúdi a je milá, prebleslo mi mysľou.
-"Ou. Myslíte, že bude doma?"
-"Pravdepodobne," usmiala sa "Pôjdete za ňou?"
-"Asi áno," odvetil som a červenajúc sa sklopil pohľad.
-"A nechcete jej zobrať nejaké kvety? Poteší sa," poradila mi.
-"To nie je zlý nápad. Čo mi poradíte?"
-"Ako som si stihla všimnúť, má slabosť pre biele ruže," oznámila mi s úsmevom.
-"A vedeli by ste ich nejako pekne ozdobiť?" opýtal som sa a až keď mi tá otázka vykĺzla z úst, došlo mi, že to je pekná blbosť.
-"Samozrejme," zasmiala sa "Tri?"
-"Áno, ďakujem," usmial som slabo a rozmýšľal, čo poviem Lanne, keď sa len tak objavím u nej doma s kyticou ruží.
Fascinovane som sa díval, ako tá pani, alebo slečna, alebo čokoľvek bola, ozdobuje tri snehovo-biele ruže. Z nejakého dôvodu ma vždy fascinovalo, ako to vedia tak pekne naaranžovať.
-"£3.50," vytrhol ma z mojich úvah jemný hlas.
Rýchlo som z vrecka vytiahol peňaženku, zaplatil danú sumu a v okamihu, ako som v ruke držal kvety som sa rozlúčil a už ma nebolo.
-"Nádych, výdych," upokojoval som sa stojac pred Lanninými dverami.
V tichu bytovky (a s uchom na dverách) som počul sprchu, takže som sa neobťažoval klopaním. Po chvíli však šum vody ustal a ja som sa s posledným nádychom slúžiacim na upokojenie odhodlal zaklopať. Najprv sa mi nedostalo žiadnej odpovede, tak som to skúsil ešte raz. A potom znova. Preboha, ona ma zase ignoruje!, prebehlo mi mysľou a keď som to chcel vzdať, dvere sa rozleteli dokorán.
-"Prepáč, obliekala som sa," usmiala sa ospravedlňujúco a pokynula mi, aby som vošiel.
Za mňa by sa teda obliekať nemusela, prehodil môj úchylný hlas. Sklapni a počúvaj, zavelil mu môj druhý, ten dobrý, hlas a v tom momente som sa cítil ako najväčší blázon na svete. A hádam, že opodstatnene.
-"V pohode," usmial som sa a nervózne prešľapoval z nohy na nohu.
Kvety, napovedal mi vnútorný hlas. Aha, jasné. "Priniesol som ti kvety," povedal som ticho a podal jej kyticu. Ani nechcem vidieť, ako veľmi som sa v tej chvíli červenal.
-"Ďakujem, sú krásne," odvetila prosto s úsmevom na tvári a líca sa jej sfarbili do červena.
-"Za málo, som rád, že sa ti páčia," usmial som sa a podišiel ku kuchynskej linke, na ktorú práve postavila vázu s ružami.
Teraz alebo nikdy! Rozkázali mi oba hlasy naraz a ja som si povedal, že majú pravdu.
-"Prečo si mi klamala?" vykĺzlo mi z úst skôr, ako som si to stihol rozmyslieť.

Môj bláznivý život 12

28. ledna 2013 v 22:48 | Adminka;))xx |  Môj bláznivý život
Ali:
-"Áno vrátim sa k vám domov, ale pod jednou podmienkou" povedala som a čakal čo povie.
-"Akou podmienkou?"
-"Že vždy keď sa niečo podobné stane tak mi to hneď povieš. Jasné?"
-"Ánoooo!" skríkol a pobozkal ma.
-"A teraz choď pred dom lebo ak ťa tu po tom výkriku načape mama, tak nikam nepôjdem" ako náhle som to povedala tak už aj bol pod oknom.
Musela som sa zasmiať.
-"Mami Idem späť domov k chalanom. OK?"
-"Ok len choď, ale aj sa niekedy ohlás že si nažive" povedala so smiechom.
Aj s kufrom som vyšla vonku a tam ma pred autom čakal Niall. Nastúpili sme a už ma viezol do 1D domu. Celú cestu sme išli ticho. Zrejme sme si obaja užívali prítomnosť toho druhého. Pred 1D domom nás čakali ostatný. Asi im písal Niall.
-"Ahojte hrdličky. No čo ste v pohode?" opýtal sa Harry.
-"Daj pokoj, porozprávame sa potom" odvetil Niall a ťahal ma hore do izby.
Tam ma hodil na posteľ a... no... ehm... Môžete si domyslieť. A nie, nehrali sme karty.

Ráno bolo to najkrajšie zo všetkých. Zobudila som sa na slnečné paprsky dotýkajúcich sa mojej tváre. Vychutnávala som si to dobrých 5 minút lebo prišiel Niall aj s táckou raňajok.
-"Raňajky pre moje najdrahšie srdiečko a slniečko, ktoré keď sa na neho pozriem tak mi rozžiari tvár" povedal a ja som sa v tú chvíľu cítila ako tá najkrajšia a najlepšia na svete.
Najedli sme sa a ešte si ľahli na chvíľu do postele. Zadriemala som ale v tom som na sebe pocítila niečo mokré.
-"LOUIS!!" skríkla som hneď ako som ho zbadala utekať z izby ako najrýchlejšie vedel a skoro sa na zatáčke na chodbu z mojej izby zjebal.
Aj keď som bola celá mokrá musela som sa zasmiať. Niall sa smial so mnou. Rozbehla som sa celá mokrá za ním a naháňali sme sa po celom dome. Všetci sa na nás kvalitne smiali. Zastavila som až pri bazéne kde som Louisa stratila. V tom ma niekto do toho bazéna strčil. Stiahla som ho zo sebou. Samozrejme to bol Louis. Veď kto iný. Vyšla som z bazéna. Teda som sa o to pokúsila, ale to by neboli chalani, keby tam neposkákali oblečený za nami. Bláznili sme sa v bazéne hneď z rána. Ups... tak nie z rána, keďže sú tri hodiny poobede. Bláznili sme sa tam asi dobrých pár hodín. Potom sme všetci z toho bazéna na Paulov príkaz vypochodovali ako vojaci s rukou na čele. No dlho nám to nevydržalo a začali sme sa smiať. Aj Paul nad nami krútil hlavou. Prezliekli sme sa a pozreli si nejaký film. Film sa volal Návrh. Mám ho strašne rada. S chalanmi aj s babami sme sa dohodli že večer grilujeme. Išla som s Jennel a El do obchodu kým Dani doma zrejme ostatných krotila. Nezávidím jej. Vrátili sme sa a chalani aj s Dani už sedeli na záhrade a čakali na jedlo. No v tom...

Love is Hope 26

28. ledna 2013 v 22:19 | Adminka;))xx |  Love is Hope
O pár hodín
Ležala som vedľa neho ľutujúc to čo som spravila, ale vrátiť to už nemôžem. Budem musieť žiť s tým, že som Daniela podviedla. Mala by som mu to povedať. Nemôžem byť len tak ticho. Nedokázala by som mu klamať. Nezaslúži si aby ho niekto taký ako ja klamal. Je až príliš dobrý. Pre mňa, musím odísť. Je mi jedno že mu tým ublížim, ale je to správne. Vstala som z postele a pozrela sa na Harry. Spal a ja som ho radšej nezobudila. Nevedela by som čo mu povedať. Obliekla som si tričko, ktoré som mala hodené na zemi. Zbehla som dole po schodoch a pozrela sa na hodiny. Bolo pol tretej. O do riti, skoro som zabudla ísť po malú. Bolo mi jedno, že je Harry sám hore. Obliekla som na seba tepláky, nastúpila do auta a išla po malú.
-"Miláčik, prepáč že meškám" chytila som ju do náručia a pobozkala.
-"To nevadí. Mne je tu dobre!" zasmiala sa a ja som sa musela tiež.
Bola rozkošná, mala Zaynove oči, môj nos a pery. Tak veľmi mi ho pripomínala. Och a teraz som to všetko skazila.
-"Dúfam, že si nič nevyviedla"
-"Nič, sľubujem" zdvihla rúčky ako keby sa vzdala a ja som ju posadila do sedačky do auta.
Cestou cez celý Londýn som sa jej pýtala aký mala deň. Hovorila, že si našla kamarátku a kamaráta. Tešila som sa. Nikdy sa nehrala s deťmi. Myslela som si, že bude ako ja. Že spraví tú istú chybu a bude z nej to divné dievčatko, ale odľahlo mi keď povedala že má kamarátov.
-"Miláčik zanesiem ťa ešte k babke, dobre?"
-"Dobre"
Vrátila som sa späť domov a čakala že Harry už bude preč, ale sedel v posteli a hral sa na mojom mobile. Vytrhla som mu ho z rúk a naštvane stála pred ním. Stále bol nahý. Neviem prečo som bola taká odporná, ale zaslúžil si ho. Nerozmýšľala som keď som to spravila. A on nerozmýšľal tiež.
-"Čo tu ešte robíš?"
-"Chcel som ešte počkať na teba!" ruku natiahol ku mne, ale ja som nespravila nič "Nevrav mi, že to ľutuješ. Nevieš si predstaviť koľko som na takéto niečo čakal. Nechal som ťa tak, pretože som vedel že miluješ Zayna, ale to sa môže zmeniť!"
-"Nemôže. Milujem Daniela"
-"Prečo si sa potom vyspala so mnou?" povedal sarkasticky.
-"Pretože som chcela, dobre?" zakričala som a chcela ho čo najskôr vyhodiť.
Chcela som čo najskôr odísť z tohto domu. Zo života Daniela, pretože ešte stále má čas si nájsť pravú lásku. Neviem prečo som bola doteraz taká sebecká. Nezaslúžil si to.
-"Vidíš, cítiť ku mne niečo!" približoval sa "Možno klameš seba, ale mňa neoklameš. Poznám ťa už dosť dlho na to, aby som vedel že klameš"
-"Neklamem"
-"A zase klameš!!" zasmial sa "Prečo strácaš čas s tým Danielom?" opýtal sa.
-"Nie je to strata času" povedala som naštvane.
Povie čo i len jedno slovo a mňa to hneď vytočí.
-"Sama vieš že je"
-"Prišiel si sem len preto, aby si mi toto všetko povedal, alebo načo?"
-"Nie, prišiel som na to, aby som ti otvoril oči"
-"Vieš čo vypadni! A Zaynovi nič nevrav" ukázala som smerom k dverám a počkala do kým vyjde z izby.
Kráčala som za ním a mala divný pocit. Znovu posielam preč človeka na ktorom mi záleží, je to správne? Ak odíde, je možné že ho už nikdy neuvidím.
-"Harry, počkaj!!" zastavila som ho ešte pred tým ako vyšiel na ulicu "Sľúb mi že o tom Zaynovi nepovieš! Môžeš hocikedy prísť za mnou, ale to sa už nezopakuje, len mu to nevrav!"
-"Vážne?"
Prikývla som a obliekla si bundu. Musela som ísť nakúpiť a po malú je Danielovým rodičom. Je čas odísť, povzdychla som a nastúpila do Danielovho Range Rovera. Harry mal rovnaké.
-"Dobré auto" povedal keď už sedel v aute.
-"Díky" zasmiala som sa a dupla na plyn.

O pár dní
-"Viete čo, beriem to!" povedala som realitnému maklérovi, ktorý mi ukazoval už asi šiesty dom.
Vedela som, že lepší už nenájdem a tento jeden bol naozaj nádherný.
-"Vybrali ste si dobre. Dohodneme sa na zajtra, podpíšeme rovno všetky papiere"
-"Dohodnuté! Majte sa zatiaľ" podala som mu ruku a odišla preč.
Danielovi som povedala, že odchádzam. Že už takto ďalej nemôžem byť. Myslel si že je to všetko jeho vina. Že za to môžu všetky tie služobné cesty, ktoré musí podstupovať, ale ja som mu to hneď vyhovorila z hlavy. Je to niečo úplne iné, niečo čo sa volá Zayn. Neviem prečo som si nevedela priznať že ho ešte stále milujem. Že ho budem milovať do konca života.
-"Miláčik zajtra budeme mať nový domček!" povedala som Maggie.
Povedala som jej o Danielovi. Od začiatku ako som s ním vie, že nie je jej otec. Nikdy som jej neklamala a ani to nemám v pláne. Hneď ako som vedela, že od Daniela odídem som jej to všetko povedala. Vysvetlila som jej to tak, aby to pochopila.
-"Už zajtra?" s radosťou povedala.
Viem, že sa tam hneď zajtra asi nenasťahujeme, ale určite jej to pôjdem ukázať. Bude sa tešiť z jej bielo ružovej izby, ktorá je tam. Už ju len treba zariadiť.
-"Vieš čo? Pôjdeme za Harrym a môžeme ísť do obchodov kúpiť posteľ a všetko čo budeš chcieť"
-"Supéér!" pousmiala som sa.
Harryho si hneď obľúbila. Stretávame sa tajne, ako kamaráti samozrejme. Nechcem, aby Zayn vedel, alebo niekto ostatní že sa novu s jedným z nich stretávam.
-"Mami?" po chvíle ticha v aute sa opýtala.
-"Prosím miláčik?"
-"Harry je tvoj frajer?"
Zasmiala som sa, keď sa to opýtala a rozmýšľala čo jej na to odpovedať. Vedela som, že nie je, ale nevedela som či chcem, aby to tak bolo. Ale čo Zayn? Och.
-"Nie nie je!"
-"Ale páči sa ti. Vidno to na tebe. Aj mne sa páči. Má pekné vlasy a je milý"
Niekedy sa čudujem ako môže trojročné dievčatko takto rozprávať. Vždy ma to rozosmeje. Tak rýchlo dospieva. Ani sa nenazdám a skončí školu, potom vysokú školu a odíde mi. Ako som odišla ja svojim rodičom.

The Day Before Yesterday 15

28. ledna 2013 v 17:40 | Adminka;))xx
Lannah:
Moje myšlienky sa začali preberať k životu priamo úmerne s počtom slnečných lúčov tancujúcich na mojej tvári. Pomaly som otvorila oči a opatrne sa rozhliadla vôkol seba. Kde som? To bola prvá vec, ktorá mi preblesla mysľou. No u seba asi nie, odvetil mi ironicky môj vnútorný hlas.
-"Harry?" šepla som a otvorila oči dokorán.
-"Dobré ráno," uvítal ma tichý hlas a ja som videla Harryho rozkošný úsmev, vrátane jamiek v lícach.
Ach, dokázala by som sa na ne dívať celé dni... Aj do jeho večne trblietajúcich sa zelených očí, ktoré v tme naberú pri okrajoch sivastý odtieň.
-"Dobré," odvetila som a pery sa mi nevedomky roztiahli do úsmevu "Koľko je hodín?"
-"Dvanásť," usmial sa Harry a ja som si až teraz všimla, že som na neho úplne natlačená.
-"Prepáč," šepla som a chcela sa odtiahnuť, on ma však chytil okolo pása ešte pevnejšie a nenechal odísť.
-"To je v poriadku," usmial sa a zadíval sa mi do očí "Čo sa ti snívalo?" opýtal sa nezaujato a s nezbedným úsmevom skúmal lem môjho/svojho trička.
V okamihu sa mi vybavil dnešný sen, ktorý som si pamätala až priveľmi dobre. Povedzme, že tam bol Harry, že som tam bola ja a možno tam bolo niečo viac.
-"Nepamätám si to," zaklamala som a tvár si zavŕtala do jeho hrude, aby moje klamstvo neprezradila moja červenajúca sa tvár.
Zdalo sa mi to, alebo sa vážne neveriaco zachechtal.
-"Aké máš dnes plány?" prerušil po chvíli pohodlné ticho zatiaľ čo mi, pravdepodobne nevedomky, kreslil na chrbte náhodné vzory.
-"Myslím, že žiadne," odvetila som a lovila v pamäti.
-"Nepôjdeme niekam k vode? Kúpalisko, jazero, plaváreň...?"
Čože? Nie! Nie, nie, nie, nie a ešte raz nie! Nie je šanca, že ma prehovorí ísť s ním niekam k vode! Aby ma videl v plavkách a potom sa už nikdy neozval?! Nie, vďaka.
-"Rada by som, ale práve som si spomenula, že musím pomôcť Leyle vyrobiť výzdobu na jednu svadbu," vymýšľala som rýchlo.
-"Nepočká to?"
-"Nie, jednoznačne nie," zavrtela som energicky hlavou a vyskočila z postele "Budem musieť ísť, vďaka za včerajšok aj dnešok," usmiala som sa, schmatla veci a utekala do kúpeľne.
Rýchlo som sa prezliekla, veci opäť nechala na práčke a už ma nebolo. Rovnako ako minule som počula, ako za mnou Harry kričí, no dnes som sa už neotočila. Nemohla som dopustiť, aby ma prehovoril a ja sa pred ním musela ukázať v plavkách. Nie, proste nie. Možno inokedy... Pff, koho sa snažím oklamať, nikdy nebudem schopná odhaliť sa pred ním.
Dobehla som domov so slzami na krajíčku a len čo sa za mnou zavreli dvere, už som sedela na zemi a nechala slzám voľný priebeh. Ako sa to vraví? Že ak plačeš, neznamená, že si slaboch, znamená to, že si bol silný príliš dlho? Tak nejak to bolo. No bola som naozaj silná až tak dlho, že som prepukla v takýto hysterický plač? O tom vážne pochybujem.
-"Lannah, daj sa dokopy," prikázala som si roztraseným hlasom a pomaly prešla do kuchyne, kde som na ex vypila pohár studenej vody.
To ma upokojilo na chvíľu dostatočne dlhú na prípravu relaxačného kúpeľa, ktorý som potrebovala viac ako čokoľvek iné. I keď na druhej strane, bola tu jedna vec, ktorú som potrebovala omnoho viac. Harry. Bála som sa to priznať čo i len sama pred sebou, no v poslednej dobe som netúžila takmer po ničom inom, ako môcť sa ho dotýkať, môcť byť s ním a môcť ochutnať jeho na pohľad mäkké, jemne krojené pery, ktoré sa v mojich snoch objavovali čoraz častejšie.
Keď som asi po hodine konečne vyšla z vane, nadmieru pokojná a vcelku šťastná, začula som váhavé klopanie na vchodové dvere. Ak mám byť úprimná, netušila som kto to môže byť, no v okamihu ako som sa pozrela cez kukátko sa mi v hrdle vytvorila hrča a ja som nebola schopná pohybu.

Unknown 20

27. ledna 2013 v 23:03 | Adminka;))xx |  Unknown
Neviem, či to boli minúty, sekundy, či stotiny, no keď sme sa odtiahli, akoby ma niekto vytrhol z krásneho sna, ktorý by sa nemal nikdy skončiť a hodil ma do krutej reality. Striasla som sa a pozrela naňho. Usmieval sa a oči sa mu pod svetlom lámp divne leskli.
-"Ty plačeš?" opýtala som sa prekvapene.
Josh nadvihol obočie a zasmial sa.
-"Mal by som?"
-"Nie, ja len..." zahabkala som, no nakoniec som stíchla a pozrela do zeme.
-"Nie, neplačem," odvetil s úsmevom a dvihol mi bradu.
Opäť na mňa hĺbavo pozrel a opýtal sa:
-"Môžem ťa odprevadiť?"
-"No... čo už s tebou," odpovedala som zanietene s nehraným úsmevom na perách.
To ho donútilo usmiať sa ešte širšie. Chvíľu zase na mňa pozeral upreným pohľadom, až ma jemne pohladil dlaňou po líci. Tá blízkosť. Ten úsmev a dotyk. Všetko pôsobilo na mňa tak ukľudňujúco, že som hlavu oprela o jeho ruku a spokojne zatvorila oči.
-"Toto by malo byť nelegálne" zamrmlal odrazu jemne ma bozkávajúc na čelo.
Nechápavo som skrčila obočie.
-"Čo by malo byť nelegálne?"
-"Ty si ani neuvedomuješ, aké pocity vo mne vyvolávaš," zašomral a trocha netrpezlivo zakrepčil na mieste.
Skôr než som sa ho stihla spýtať, čo týmto tvrdením myslel bral moju ruku do svojej a veselo sa škeril.
-"Kedy musíš byť doma?"
-"O deviatej, ani o sekundu neskôr,"
-"Tak to už nemáme veľa času," zatiahol a tvár skrivil do smutného výrazu.
-"Je mi to ľúto," šepla som skormútene.
Vlastne som ani netušila, prečo. Možno to bolo tým, že sa o mne opäť prebudila zlá vlastnosť ospravedlňovať sa aj za veci, ktoré nie sú mojou vinou. To pochopil aj Josh, keď s jemným úsmevom preplietol naše prsty a potiahol ma za sebou.
-"Zoe, neospravedlňuj sa toľko" začal pomaly vkladajúc naše spojené ruky do širokého vrecka jeho bundy.
To spôsobilo, že som kráčala vedľa neho ešte bližšie než zvyčajne.
-"Čo by si povedala na to, keby sme cez víkend boli spolu. Aspoň jeden deň," vysvetľoval a na perách sa mu pomaly vytváral úctyhodný úsmev.
Chcela som odvrknúť niečo v tom zmysle, že sme spolu takmer každý deň, ale zrazu som pochopila. Nevadí mi. Nevadí mi Josh a ani jeho prítomnosť. Nemám mu prečo vytýkať to, že chce byť so mnou, keď istým spôsobom chcem byť aj ja sním. Vtedy však vstúpil do cesty háčik. Mama.
-"Ale, čo mama?" hlesla som smutne.
Josh si zahryzol do pery a pozrel na neurčitý bod niekde pred ním.
-"Niečo vymyslíme, dobre?" usmial sa a stisol mi ruku vo vrecku ešte tuhšie, tak, aby som cítila, že je pri mne.
-"Osem päťdesiatpäť," vyhlásil Josh, keď sme zastali pred vchodom do bytu.
Vytiahol moju ruku z vrecka jeho bundy a pustil ju. Zacítila som chladný vietor a jemné, takmer neviditeľné kvapky dažďa, pripomínajúce rosu.
-"Dobrú, Zoe," zašepkal a pobozkal ma na čelo.
Pohol sa o kúsok dozadu, pripravený odísť, keď vo mne niečo... prasklo? Neviem, no moje ruky sa k nemu natiahli a privinuli si ho k telu. Stisla som ho okolo pása a hlavu mu oprela o hruď. Josh sa zasmial a pohladil ma po vlasoch. Uštedril im aj bozk a jemné pošteklenie.
-"Dobrú," zamrmlala som, vdychujúc jeho omamnú vôňu.
Odlepila som sa od neho a pozrela mu do očí. Usmieval sa ako dieťa. Veselo, nefalšovane. Cítila som, ako sa mi rozbúchalo srdce a roztriasli kolená. Keď mi zamával, mala som sto chutí hodiť sa o zem a kričať aby nešiel preč, no zdravý rozum, ťahajúci ma domov mi v tom zabránil. So srdcom až kdesi v krku som sa otočila na päte a odkráčala domov, kde ma určite nečakalo nič dobré. Do bytu som vchádzala celá roztrasená. Nevedela som, či je mama schopná ma potrestať aj napriek tomu, že som prišla v čas. Vlastne som už ani netušila, aké sú dni bez toho, aby ma za niečo potrestala. Zbila. Urazila. Takto sa predsa normálne mami nesprávajú.
-"Zoe, už si doma?" ozval sa z obývačky Timov veselý hlas a za pár sekúnd už vykukoval spoza hrubej zárubne "Čo tu stojíš a hľadíš, ako teľa na nové vráta?"
-"Ty si pil?" spýtala som sa ho mierne šokovane.
-"Jasné" prikývol a prstom si zamyslene prešiel po brade "Bežne doma pijem"
-"Nevtipkuj!" zachechtala som sa, ale úsmev mi rýchlo pohasol pri spomienke na mamu.
Tim si to okamžite všimol a ešte viac sa uškrnul.
-"Mama nie je doma, ak ťa trápi toto!"
Zarazene som si ho obzrela.
-"Čože? A kde je?"
Tim pomykal plecami a potiahol ma za ruku jeho smerom.
-"Neviem, čo to s ňou dnes bolo. O siedmej vstala z gauča, upravila sa a niečo zamrmlala v tom zmysle, že príde až neskoro v noci. Nemáme ju čakať" dokončil a ľahko ma postrčil ku kuchynskému stolu.
-"Budeš niečo jesť? Máme pizzu, ako zvyčajne!"
-"Ona..." prehltla som všetok strach "Vážne nie je doma?"
-"Nie" zasmial sa "Zoe, haló! Trochu radosti nie?!"
-"Veď hej ale... zdá sa mi to proste neuveriteľné!" zasmiala som sa a uchmatla si kúsok pizze.
Po pol hodine vytrvalého pchania Tim vstal a schmatol do ruky mobil.
-"Nebude ti vadiť, ak zavolám Jenn, že nie?" opýtal sa s prosebným pohľadom.
-"Nie," mávla som rukou a ďalej sledovala nejaký seriál, ktorý mi prišiel v tom momente strašne vtipný.
Keď sa Timmi vrátil z kuchyne, v ktorej telefonoval, na perách mu žiaril zvláštny úsmev.
-"Čo?" opýtala som sa, keď ma jeho pohľad začal otravovať.
-"Nič," zasmial sa a hodil do kresla.
-"Timmi čo si vyviedol?" vydesene som vstala a vypleštila oči.
-"Upokoj sa!" skríkol a ešte viac sa rozosmial "Len som si asi náhodou pomýlil Jennino a Joshove číslo, nič viac!"

Mad Love 17

27. ledna 2013 v 22:43 | Adminka;))xx
Po dlhej a hlavne krásnej prechádzke ma odprevadil až k dverám domu. Rozlúčili sme sa a každý kráčal svojou cestou. Dlho do noci som premýšľala o tom všetkom aké to je. Nikdy by som si nemyslela že ja a Louis niekedy budeme spolu a pozrite sa sem, sme a dokonca by som povedala, že aj dlho budeme... ale to je vo hviezdach. O niekoľko minút som sa už pobrala do ríše snov.
Louis:
Konečne som šťastný a mam pri sebe dievča, ktoré nie len je krásne a múdre, ale je také ako ja. Bláznivé, drzé a hlavne veľmi dobrosrdečne, hoc je tvrdohlavá a často až príliš drzá, ale ja viem že je to žena mojich snov. Keď som išiel otvárať dvere, ani som nestihol, lebo hneď v nich boli všetci chalani nastúpený a začal sa výsluch.
-"No čo, ako to dopadlo? A aby som nezabudol, sorry bro"
Nemáš sa mi začo ospravedlniť, pomyslel som si.
-"Čo by som mal na to asi povedať? Len jediné. Sme spolu" a hneď som sa rozvalil na gauč.
-"Čo? To nemyslíš vážne"
-"No nie, robím si z vás srandu" pretočil som očami a pobral sa hore do izby.
-"Hej! Počkaj... nechceš nám to vysvetliť?"
-"Aj zajtra je deň. Dobru noc" zatvoril som im dvere pred nosom a rozvalil sa na svoju posteľ.
Začal som premýšľať aké by to bolo keby sme sa nedali dokopy s Lis. Pri takýchto myšlienkach som zaspával, ale s úsmevom na perách, lebo som vedel že sme spolu a na tom sa nič nezmení. Nikdy. Len v to dúfam.

Ráno som sa vzbudil kolo pol 11. Spravil som rannú hygienu a šiel sa naraňajkovať. V kuchyni už boli všetci chalani a hneď sa začali vypytovať, čo som mohol čakať.
-"No vysvetlíš nám to konečne?"
-"A čo by ste chceli počuť? Nevravte mi že ste nečakali že niekedy budeme spolu. Áno, viem že sme sa urážali, ale to bolo preto lebo sme si nevedeli k sebe nájsť inú cestu"
-"Mysleli sme si" odpovedali všetci zborovo a už stíchli.
Tak sme pokračovali v raňajkách dokým sa Liam neozval.
-"A čo keby prišla dnes Lis na obed? Lebo príde tu aj Kessy a Perie"
Konečne im napadlo dačo rozumné.
-"To je fajn nápad, idem jej zavolať" odkráčal som do svojej izby a išiel jej volať.
O 12 mam po ňu prísť. Mám na to ešte hodinu, tak som sa šiel pripravovať.
Lis:
Volal mi Louis, že mam prísť k ním na obed, tak som sa išla chystať a oznámiť to mojej drahocennej rodinke.
-"Mami, idem na obed ku kamarátom, tak dnes tu s vami nebudem, prepáčte"
-"Aha. A to sa nám oznamuje hodinu pred obedom?"
-"No ako som vám mala dať vedieť, keď aj ja som sa to teraz dozvedela?"
-"Dobre, dobre a inak počuj... kto bol ten chlapec včera večer, s ktorým si sa tak vrúcne objímala moja milá?"
O do riti, čo jej mam povedať?
-"Hm... to je dlhý príbeh, niekedy inokedy vám ho poviem... čaute" a rozbehla som sa do izby, aby som sa vyhla tejto debate.
Podľa mňa je na ňu ešte priskoro. Prišla mi SMS od Louisa, že ma už čaká dole v aute, tak som sa rozbehla po schodoch až tak že som sa s nich zrýpala a rozvalila sa ako kurča na zemi. Mama nado mnou pokrútila iba rukou. Posmešne mi povedala že som nešikovná a že po kom som. No asi po Mone Lise, nie?, pomyslela som si, ale hneď som tu myšlienku zahodila za hlavu, keď som si uvedomila že tam ešte stále ležím. Obula som sa a utekala za Louisom. Ako správny gavalier mi otvoril dvere a pobozkal ma.
-"Ahoj zebra"
-"Ahoj mrkva"
Nastúpili sme do auta a v tichosti sa viezli k nim domov. Asi po takých 20 minútach sme stáli pred obrovským domom. To snáď nebol ani dom, ale vila, alebo ja neviem čo to bolo, ale bolo to nádherne.
-"Páni, nádherný dom" usmiala som sa na neho a vzala ho za ruku.
-"Ďakujeme, ale ten už z časti je aj tvojím druhým domovom"
-"Hou, hou, trošku preháňaš, mrkvička moja"
Po tom ako sme sa dohádali že bude mojim domovom číslo dva, tak sme kráčali... no skôr utekali k dverám, keď v tom na mňa vyskočilo...
Oblečenie Lis

Here We Go 34

27. ledna 2013 v 22:19 | Adminka;))xx |  Here We Go
Zayn sa odtiahol a vydýchol:
-"Pezz"
-"A ja hlúpa som si o tebe myslela, že si kamarátka! A o tebe, že ma ľúbiš! Konečne vidím, aká slepá som bola" zotrela si slzu, ktorá sa jej vyliala z oka.
Po nej nasledovala ďalšia. Hovorila však pokojne.
-"Perrie, nič..." začala som, no Zaynov hlas, ktorý bol odrazu tvrdý, no stále tichý ma prerušil.
-"Ty vieš, že sa nič nestalo. Vieš, že ťa milujem a nikdy by som ti to neurobil. Tak o čo sa snažíš, Pezz? A mimochodom, Kaylee je posledný človek, ktorý by mal byť zapletený medzi nás dvoch"
-"No skvele, len sa zastávajte jeden druhého. Sklamali ste ma. Obaja. A od teba," prstom namierila na mňa, "...by som to čakala najmenej. Už nikdy vás nechcem vidieť," zašepkala, pretože sa jej zlomil hlas a s plačom vybehla von.
Počuli sme už len buchnutie dverí a pár sekundové ticho. Potom sa všetci nahrnuli do chodby s otázkou v očiach.
-"Rozišla sa so mnou" Zayn to skonštatoval celkom pokojne.
-"Čo?" hlesla El.
-"Rozišla sa so mnou" v očiach sa mu zaleskli slzy.
Podišla som k nemu, znovu ho objala a po sekunde sme na sebe boli nalepení všetci. Porozumenie a priateľstvo, ktoré bolo cítiť z toho skupinového objatia bolo niečím, čo ma úplne zasiahlo. Srdce sa mi rozbúšilo na plné obrátky a ja som sa proti svojej vôli začala usmievať.
-"Musím ísť za ňou" znovu zašepkal Zayn "Musím!" ozval sa hlasnejšie a vytrhol sa z objatia.
O chvíľku sme počuli zabuchnúť dvere.
-"Dajú sa znovu dokopy, však?" pozrela som na všetkých.
Všetci sa na seba povzbudivo usmiali, no nejako sa nám tomu nechcelo veriť.
-"Musia. Veď on ju ľúbi ako ešte nikoho. A ona jeho tiež. Verím tomu" odvetila po chvíľke Danielle, na čo si ju Liam privinul.
-"Dan..." zašepkal a sklonil sa k jej perám.
Ona sa však odtiahla.
-"Nie, Liam. Povedala som ti všetko, vieš aké to bolo ťažké a ja... Nechcem do toho znovu spadnúť," zopakovala slová, ktoré mi povedala pred pár dňami.
-"Och... Prepáč" Liam zvesil hlavu, no ona mu nadvihla bradu.
-"Niekde tam na teba čaká tá pravá. Sľubujem" usmiala sa a bolo vidno, že ani ona nemá ďaleko od plaču.
Mne sa slzy tisli do očí už hodnú chvíľu, tak som sa ospravedlnila a zamkla sa v kúpeľni. V sprche som trávila zbytočne veľa času. Cítila som sa tak hnusne, ako už dlho nie. Akoby to všetko bola moja chyba. Vlastne aj bola. Všetko je to tvoja chyba, ty hlúpa. Načo si ho objímala?! Načo?! Vyšla som až, keď sa mi zatvárali viečka. Zavrela som sa v izbe, ponaťahovala sa a ľahla do postele. Poslednýkrát som pozrela na mobil. Potom som sa rozhodla, že keď nič, aspoň skontrolujem twitter.
"are you kidding me?! they're dating? no way!"
"GO TO THE HELL KAYLEE! HE DOESN'T LOVE YOU! YOU SUCK!"
"you don't deserve him!!! I DO!!! I AM HIS PERFECT GIRL! STOP USING HIM!!!!"
Podobne ladených tweetov tam bolo o trochu viac. Preto som z mentions preskočila na domovskú stránku a po pár minútach, keď som zatvorila oči, som tvrdo zaspala.
Zayn:
-"No tak, Pezz, prosím vráť sa dovnútra. Všetko ti vysvetlím"
Cez plecia mala prehodenú moju bundu a ja som sa triasol od zimy. Stála neďaleko hlavného stanu a čakala na taxík.
-"Nie" zaťala sa.
-"Perrie, žiadny taxík ti teraz nepôjde," prevrátil som očami.
-"Ale áno"
-"Fajn, ale tu stáť nebudeš" povedal som a schytil ju do náruče.
Päsťami mi búšila do ramena, no necítil som nič, iba jej teplo. Usmial som sa a naďalej kráčal k hlavnému stanu. Po chvíľke to vzdala a na tvári sa jej objavil nadurdený výraz.
-"Si idiot, Malik"
-"Akoby som to nevedel už sám," zasmial som sa.
-"Nesmej sa!" ohriakla ma, no myklo jej kútikmi úst.
-"Necháš ma aspoň ti vysvetliť, že o nič nešlo?" hypnotizoval som jej modré oči.
-"Fajn," zašomrala a ja som ju pomaly postavil na zem.
Stáli sme na dvore, jeden vedľa druhého a ja som nevedel ako začať.
-"Bol som sa Kaylee len poďakovať a nič sa nestalo. Keby si prišla neskôr tak..."
-"Tak by si ju už aj bozkával?" odfrkla si.
-"Nie, tak by si videla, že sa nič nestalo! Kedy konečne pochopíš, že ľúbim len teba?" zasmial som sa a jej tvár chytil do dlaní.
-"Nepochopím to"
-"Prečo?" očami som ju prinútil pozerať sa na mňa.
-"Pretože môžeš..."
-"Mať každé dievča na svete. To už som niekde počul, ale ja chcem teba. Ty si tá, pri ktorej sa mi roztrasú kolená. Ty si tá, o ktorú sa bojím, hoci je odo mňa preč len pár metrov. Ty si tá, ktorá je pre mňa dôležitá. A ty si tá, s ktorou chcem stráviť Vianoce" usmial som sa na ňu.
-"Naozaj?" zasvietili jej oči.
-"Áno, Edwardsová. Ľúbim ťa"
-"Povedz to ešte raz," zasmiala sa.
-"Ľúbim ťa" zašepkal som s perami tesne pri jej a pobozkal ju.
-"Je ti odpustené"
-"A Kaylee?"
-"S Kaylee sa porozprávam, sľubujem," usmiala sa na mňa a nežne ma pobozkala na pery "Fajn, ale teraz pôjdem aj tak domov, dobre?" ozvala sa, keď sme sa odtiahli.
-"Mám ťa zaviezť?"
-"Nemusíš. Prídu po mňa"
-"Počkám s tebou" chytil som ju za ruku a ešte raz si ju pritiahol k perám.
-"Aj ja ťa ľúbim" zašepkala tesne pred bozkom a potom nás už vyrušili svetlá auta.
-"Zavolaj, keď prídeš domov," objal som ju.
Prikývla a rozlúčila sa so mnou posledným bozkom. Nastúpila do auta, ešte som videl, ako mi máva a potom sa stratila v tme. Spokojne som vošiel do domu.
-"Všetko okej?" spýtal sa Liam, keď som prechádzal okolo obývačky.
Prikývol som a vybehol hore. Vošiel som Kaylee do izby, no ona už ležala v posteli a pravidelne odfukovala. Prikrývku som jej potiahol vyššie a v tom momente jej zablikala správa na telefóne.
"He feels the same way. Snáď sa na vás oboch už konečne usmeje šťastie. Vidíme sa zajtra N x"
Spokojný úsmev sa mi rozšíril ešte viac, keď som si uvedomil, že správa od Nialla bola vlastne o Harrym.
Neskôr v posteli som rozmýšľal, ako náš príbeh pôjde ďalej. Kto skončí s kým? Bude Kaylee s Harrym? A ja s Pezz? Danielle a Liam? Eleanor a Louis? Niall a tá jeho záhadná Chorvátka?
Ako to bude všetko pokračovať? S touto otázkou som zaspal. V noci som sa však zobudil na dupot po schodoch.
-"Pšt! Harry, sklapni," ozval sa Niall, no po chvíľke vyprskol do smiechu.
Vyšiel som von, pozrieť sa, čo sa deje. Tackali sa hore schodmi, opierajúc sa jeden o druhého.
-"Dobré ránko, Zaynie" usmial sa na mňa žiarivo Harry.
Uškrnul som sa a pomohol podnapitému Niallovi.
-"Kto šoféroval?"
-"Louis bol hodiť El domov a zastavili sa po nás. Takže ho do rána asi neuvidíme. Budú pracovať na malých superhrdinoch. Vedel by som si predstaviť také bábo Supermana alebo Batmana. Som zvedavý, čo budú mať oni. Zayn, čo povieš?" mrmlal si Niall popod nos a Harry sa škrabal na čele.
-"To je dobrá úvaha, Niall" skonštatoval pomaličky.
-"Niall, ty ešte vieš chodiť, tak sa zvaľ do postele, prídem ti otvoriť okno"
-"A dáš mi aj pusu na dobrú noc?" zacmukal mi tesne pri tvári.
-"Fuj, možno áno" snažil som sa zadržať dych, keďže z oboch neskutočne razilo, ale nepomáhalo to.
-"Tak fuj alebo áno?" dožadoval sa odpovede.
-"Choď už," prevrátil som očami a Niall sa dotackal do svojej izby.
Otvoril som najbližšie dvere a pochrapkávajúceho Harryho zložil do postele. Vyzul som mu topánky a pootvoril okno. To isté som urobil v Niallovej izbe, ale Niall sa namiesto postele zložil na zem, takže som ho musel ešte nejako dostať hore.
-"Niall, no tak" zašomral som a konečne sa trochu nadvihol.
-"Vďaka. Dobrú" zašepkal a ja som vyšiel z izby.
Z vedľajšej som počul, ako Harry tlmene nadáva a niečo šuchoce. Domyslel som si, že sa vyzlieka a zvalil sa na posteľ vo svojej izbe. Až sekundu pred upadnutím do spánku som si uvedomil, že Harry nie je v tej správnej izbe.