Prosinec 2012

Pretože láska je večná 1

31. prosince 2012 v 16:18 | Adminka;))xx |  Pretože láska je večná
Sedím tu na posteli, žeriem čipsy a čítam si rozhovor so mnou. Je to narcistické, ja viem, ale mám dve hodiny voľna a už som dva dni nespala a keby som si ľahla tak by som zaspala a nezobudil by ma ani Harry Potter.
-"Kath, máš tu ďalšie dva scenáre," prišla ku mne do izby mama.
Tizianové vlasy mala zviazané v gumičke, letné šaty jej jemne povievali v prievane medzi izbami a jej zelené oči sa na mňa dívali so súcitným výrazom.
-"Preboha," vzdychla som a vzala som jej ich z rúk.
Prezrela som si ich. Jeden bol do filmu s Michealom Douglesom a druhý s nejakým neznámym hercom, ktorého by som mala zrejme presláviť. Znova som vzdychla. Asi desiate scenáre za posledný týždeň. Frustrovane som sa hodila na posteľ.
-"Mňa porazí!"
-"Nečudujem sa," sadla si vedľa mňa mama "Nechceš si dať pauzu?"
Viem, ako veľmi chce aby som si dala aspoň ročnú pauzu. Už štyri roky idem bez prestávky a ona sa bojí, že sa raz zrútim a všetko na čom som robila bude v háji.
-"Mami, už som ti to vysvetľovala. Naozaj pri hraní relaxujem. Veľa super ľudí, miest. A pri ňom nemám pocit samoty. Sľubujem, že keď budem mať 50 tak skončím," usmiala som sa.
-"Keď budeš mať 50 a budeš takto robiť, tak budeš dávno..." napodobnila ten groteskný obraz smrti (vyplazený jazyk, vyvrátené oči).
-"Mami, prosím, nesťažuj mi to," prevrátila som očami " Sľubujem, že od teraz si nechám medzi setmi aspoň týždeň"
-"No to si ma utešila," vymrdzila sa mi "Ozaj, ešte ti prišlo toto" z vrecka šiat vytiahla bielu obálku.
Roztrhala som ju. A začala som sa smiať.
-"Čo je?" nakukla mama.
-"Bieber ma pozval na párty k jeho novému albumu. Božemôj!"
-"Pekné od neho, nie?"
-"Jasné jasné," zaškerila som sa.
Bohvie načo ma pozval? Potrebujem sa zviditeľniť alebo čo? Trápny človek. Odmietnem ho?
-"A na kedy to je?"
-"O týždeň v piatok. Je tu ešte vstupenka pre jedného. Chalan sa nezdá," zasmiala som sa "Ideš so mnou?"
-"Ja nie. Ale vezmi JJ-a" rozumná reč!
Už mu dlho sľubujem, že ho vezmem na párty.
-"Ok," vydýchla som a strčila som scenáre a obálku do kufra.
-"Inak volal Bill. Máš ísť na pľac," usmiala sa a odišla.
Nepovedal, že mám tri hodiny voľna? Bill je Bill Condon, režisér. Točíme práve film o dievčati, ktoré sa zamiluje do človeka, ktorý vie meniť podobu na zvieratá. Ja hrám to dievča, Lucy. Narýchlo som si obliekal šaty čo mi kázala kostymérka a utekala som do maskérne.
-"Oh, ahoj, Mary," pozdravila som maskérku "Prečo nás tak skoro povolal do armády?"
-"To vieš, má nový nápad a potrebuje ho aktualizovať," usmiala sa, prevliekla cezo mňa plášť a začala ma maľovať.
Asi po hodine a pol som bola hotová. No čo, aspoň sme prekecali čo nové. Hneď po mne šiel pod Mariine ruky Tay. Taylor Lautner. Hej je to irónia, pretože on hraje toho hybrida. Bill mu dal túto úlohu, kvôli Breaking Dawnu. Vraj sa mu tam páčil.
-"Hey, baby," pozdravil ma s úsmevom.
-"Ale ahoj," odzdravila som.
Sadol si na moje miesto. V tom do maskérne vtrhol Bill a zatiahol ma na pľac. Teraz sme točili v štúdiu, takže okolo mňa bol len nábytok, zelené steny, ľudia a kamery.
-"No, čo si chcel?"
-"Sadni si sem na gauč, zlatko. Všetko ti vysvetlím. Vieš ako máš Cama pobozkať?" pozrel na mňa s nádejou.
Cam je Tay. Prikývla som.
-"Super. No v scenári bolo, že to máte urobiť po sediačky. Podľa mňa by ste mali stáť a tá hádka..." vysvetľoval ďalej a ja som len počúvala a prikyvovala.
O pol hodinu prišiel aj Tay a Bill mu všetko s mojou pomocou zopakoval.
-"Tak predposledná scéna, tak to nepokazte," zakričal Bill, keď sme skončili s Tayom.
A začali sme točiť.

Mad Love 4

31. prosince 2012 v 14:33 | Adminka;))xx
Cestou do parku som fotila všetko možné čo sa len dalo. Deti s rodičmi alebo čisto len zamilované páriky. Pustila som Dejsy nech sa vyšantí a ja som si sadla na najbližšiu lavičku. Začala som premýšľať o všetkom. Aké to bude na novej škole? Áno, teraz bude posledný rok a ja skončím strednú školu. A čo ďalej? Tak to netuším. Z môjho premýšľania ma vytrhlo, že mi niekto, alebo niečo ťahá nohavice.
-"Áno, áno, Dejsy, veď už ideme, tak poď" pripla som ju na vôdzku a v tom niekto do mňa narazil celo silou.
Spadla som na zem. Keď som sa spamätala, tak mi niekto podal ruku. Chcela som mu vynadať, ale spustil:
-"Nechcel som, ponáhľam sa" mal kapucňu na hlave a slnečné okuliare na očiach.
Veď vonku nesvieti slnko, tak načo do pekla sú mu?
-"Počúvaj ma teraz ty idiot, mňa nezajíma že si sa ponáhľal, ale aspoň si sa ospravedlniť mohol " zasyčala som naňho drzo.
-"To koho si nazvala idiotom?"
Pff no asi koho.
-"Popoluška, tri krát hádaj" ironicky som sa usmiala.
-"Nemám čas sa tu hádať s niekým takým ako si, tak sa maj, drzaňa" kyslo sa na mňa usmial a zmizol.
To čo bolo za debila? Asi tu v Londýne nevedia čo je to slušné správanie. Nervózna som sa vrátila domov, odopla Dejsy a utekala do izby. Zabuchla som za sebou dvere až tak že som ich skoro vylámala z pántov. O minútu na to vtrhla mama do izby s dvihnutím obočím a
spustila:
-"Lis, tebe sa čo stalo že si celá špinavá a nazúrená ako hladný pittbul?"
Pozrela som na ňu s výrazom WTF? To čo ma byť za prirovnanie?
-"No čo asi? Nejaký idiot do mňa vrazil a niežeby sa mi ospravedlnil, ale ešte so mnou hovoril uštipačným tónom a vieš aká som. Ja že si nenechám skákať po hlave"
Mama sa len zasmiala a mávla nado mnou rukou. Tak to som teda nečakala, vlastná mamka sa zo mňa smeje. To snáď nieje možné! Začala som sa vyzliekať a hádzať to všade naokolo. Napúšťala som si plnú vaňu a naliala do nej čokoládovú penu. Ešte som si šla po iPod a pustila si Adel - Turning tables, aby som sa aspoň trocha ukľudnila. Po asi 2 hodinách som z nej vyšla spokojná a kľudná a k tomu ešte aj voňavá. Obliekla som sa do legín a dlhého voľného trička a zišla spolu s Dejsy dole sa naobedovať. Dole na mňa čakali špagety so syrom a paradajkovou omáčkou. Najedená a spokojná som išla za mamkou do obývačky práve v telke išiel seriál priatelia. Tak som si k nej prisadla a spolu sme pozerali a napchávali sa popcornom a pili kolu. Asi po pol hodine začala:
-"Zlatko, dnes je nedeľa a ocko zajtra letí do Talianska, lebo ako dobre vieš, začína sa letná sezóna a ma veľa prace, tak tam ide na týždeň a ja letím s ním, na keď sa to dá povedať dovolenku, lebo potom mi začína práca tak som sa ťa chcela opýtať či ti to nebude vadiť?"
Vadiť že budem týždeň sama doma? Tak to určite nie. Budem len rada. Cely týždeň ma nikto nebude dirigovať. Ha! Som to teraz dala. Aspoň jedná dobrá správa za dnešný deň.
-"Nie nie mami, kdeže? Len choďte a užite si to" usmiala som sa na ňu a utekala do izby hneď volať Kessy že mam cely týždeň voľný barak.
Tak som zapla notebook a prihlásila sa na skype. Bola tam. Dobre že som ju zastihla. Stlačila som hovor. Hneď mi to zdvihla cela usmiata.
-"Ahoj Lis, mám pre teba novinku"
Tak to som zvedavá.
-"Aj ja Kessy, ale to potom, začni prvá ty"
-"Tak dobre vieš, mala som letieť do Londýna až v piatok poobede, ale tu doma som sa nudila, tak som sa rozhodla že priletím zajtra ráno. Áááááá. Som taká šťastná že ťa konečne uvidím. Ani si nevieš predstaviť ako si mi chýbala"
To snáď není možné.
-"Kessy, ja mam celý týždeň voľný dom, tak budeš u mňa"
Začali sme pišťať, skákať a neviem čo ešte. Volali sme spolu asi tak 2 a pol hodiny. Keď som sa pozrela na hodinky, bolo už pol 8 večer. Hneď nato som počula zdola krik ako na mňa mamka kričí že mam isť dole na večeru. Zišla som dolu. Pri stole ma už čakali rodičia s večerou a čo bolo? Čína s mrkvovým šalátom. Ako ja milujem mrkvu. Keby som mohla, tak sa v nej kúpem. Nad mojim polemizovaním ma vytrhol otec
-"Lis, ako už vieš, tak ideme zajtra do Talianska a..." ani nestihol dokončiť, lebo som ho vyrušila.
-"Áno oci viem, ale to nevadí, príde Kessy. A vieš kedy? Zajtra. Tak nebudem sama, neboj sa"
Neostali dajaký zarazení, nad čim sa čudujem.
-"Áno my vieme, volali nám rodičia. Tak sme im navrhli aby prišla skôr a bola tu s tebou"
Áá takých rodičov mi zoslal sám Boh. Po večeri som ešte išla pozerať telku s rodičmi. Asi tak o pol 12 som sa vybrala spať spolu s Dejsy. Ako som ľahla, hneď som aj zaspala s myšlienkou na to, že zajtra tu priletí Kessy a budeme týždeň samé v jednom dome. Tak to bude život.

As Long As You Love Me 48

31. prosince 2012 v 14:07 | Adminka;))xx |  As Long As You Love Me
-"No ja... uhm..." touto otázkou som bola naozaj zaskočená.
Naozaj som nevedela, čo mám povedať. Zdvihla som hlavu a povedala som:
-"MILUJEM HO!"
Pattie na mňa pozerala už normálnym pohľadom a nakoniec sa usmiala. Obe sme sa naraz pozreli na Justina. Naklonila som sa k nemu, že mu dám pusu na tvar, no v tu dobu, ale urobila to isté aj Pattie. Obe sme sa odtiahli a začali sa chechtať. Justin bol strašne červený. Neviem, či to bolo kvôli tej puse alebo kvôli tomu že sme sa pred chvíľou bavili pred všetkými otvorene o našom sexe. Ale myslím, že to bolo oboje. Usher na nás stále len nemo pozeral a nakoniec z neho vyliezlo:
-"No hurá, ale aspoň už mu nebudú hovoriť že je gay, keď už to má za sebou"
Ja som zase opäť vybuchla do strašného smiechu. V týchto situáciách som bola ako sopka, ktorá po každej vtipnej vete vybuchne. Všetci na mňa pozerali ako na blázna.
-"No prepáčte, ale toto už nejde vydržať, Usher vždy povie niečo, čo ma rozosmeje"
Usher sa začal smiať tiež. Už som sa aspoň trochu ukľudnila a pozrela sa na Justina. Bol už v poriadku, ale stále mal takú sčervenenú tvár. Aww… bolo to tak roztomilé. Postavila som sa a šla som si prezliecť čisté oblečenie.
-"Kam ideš?" opýtal sa Justin.
-"Idem sa len prezliecť"
-"Ok, ja tu na teba počkám"
Vyšla som z izby a sedel tam už len Justina a Tommy. Rozprávali sa spolu. Obaja ku mne boli chrbtom. Tommy sa pýtal aké to pre Justina bolo so mnou. Zase som sa chcela smiať, ale chcela som počuť čo povie Justin.
-"Musím ti povedať, bolo to úžasné, ale strašne divoké, skoro sme rozlámali posteľ a to nehovorím o hluku"
Tommy na neho vyvalil oči.
-"A to akože fakt? Si robíš zo mňa srandu?"
-"Nie, bola strašne divoká, ja ani neviem prečo k tomu došlo. Ja keď som videl ako sa dole bozkávate, mal som chuť ťa skopať do bezvedomie. Bolo to niečo hrozné, ale potom som si uvedomil že ja som jej vlastne urobil to isté. Šiel som tak hore do izby. Potreboval som si to všetko premyslieť. Mal som také nervy, keby som mohol, rozmlátil by som všetko čo by som videl. Potom som vyšiel z izby a chcel som ísť dole výťahom pretože som mal tu autogramiádu. No tak som vyšiel von a namieril si to k výťahu. Keď už prišiel výťah, otvorili sa dvere. Tam bola ona, sedela na zemi opretá a stenu, bola strašne zmučená. Vyzerala naozaj strašne, tým nemyslím že by bola škaredá, ale bola unavená, mala kruhy pod očami. Bola proste zmučená tým čo sa v poslednej dobe stalo. Bolo mi jej tak ľúto. Naraz sa ma niečo dotklo a ja som sa strašne rozčúlil. Začal som po nej kričať. Kričal som po nej ako si dovolila mi to urobiť. Ale hlavne ako mi to mohla urobiť. V tu chvíľu som nebol pri zmysloch, proste som bol ako nafúknutý panák ktorý praskol. Kričal sem na ňu a ona na mňa pozerala pohľadom ako môžeš si za to sám, ty si ju pobozkal prvý, chcela som ťa vidieť ako trpíš, nemáš ani tušenia jak ma to bolelo! Keď už som na ňu konečne prestal kričať, postavila sa. A začala po mne kričať spôsobom ako jak ja som si to mohla dovoliť? Ty si to urobil prvý! Ty si sa tam s ňou ráno oblizoval akoby sa medzi nami nič nestalo. Pri tom jak na mňa kričala, bola tak sexy. A nakoniec povedala že s tebou nič nemá a ani mať nebude, pretože si gay. V tu chvíľu som po nej strašne túžil. Skočil som po nej, začal som ju proste bozkávať ako keby to bolo to posledné čo v tomto živote urobím. Neodtiahla sa, myslím, že asi cítila to isté. Potom sme sa proste ocitli v izbe. Začal som jej rozopínať košeľu a ona mne mikinu. Nakoniec bola len v podprsenke. Prevalil som ju na seba. Bola strašne divoká. Strhala zo mňa tričko. Neviem kde vzala toľko sily. Potom ani neviem ako, ale boli sme obaja nahí. Prevalil som ju na chrbát a ona mi stále šepkala, ako ma nenávidím. Ty kokos, bola strašne sexy. Spýtal som sa jej či je naozaj pripravená. Povedala že áno, tak som to urobil. Keď som to urobil vykríkla. Neviem či to bolo z bolesti, alebo pretože sa jej to páčilo. Strašne som vzdychal ale to aj ona. Trvalo to strašne dlho. Ty kokos, bolo to strašne krásne"
Tommy na neho celú dobu pozeral s vypúlenými očami a otvorenou pusou. Celú tu dobu som ich počúvala. Ok, už bolo na čase, aby som sa pobrala za nimi. Šla som teda za nimi, ale potichu. Postavila som sa za Justina a zakryla mu oči.
-"Anett" vykríkol.
-"Heejj... to není fér, ako si ma spoznal?" pýtala som sa a pobozkala ho.

Mad Love 3

31. prosince 2012 v 11:49 | Adminka;))xx
Sedelo tam krásne malé šteniatko sibírskeho huskyho s jedným modrím a druhým hnedým očkom. Hneď som sa rozbehla k nemu a vzala ho na ruky. Začal, alebo začala, ma olizovať po celej tvári. Asi po takých 15 minútach sa ku mne ozval otec.
-"No čo zlatko, páči sa ti ?"
To sa pýtaš?
-"Je nádherný, nič krajšie som nevidela" položila som ju na zem a rozbehla sa k ockovi a začala ho stískať ako ešte nikdy a potom som prešla k mamke "Ďakujem, ďakujem, to je to najkrajšie čo ste mi kedy dali, ste tí najlepší rodičia pod slnkom. No teoretický pod mrakom" keď som si uvedomila že sme v Londýne a tu prší.
-"Nemáš začo zlatko, rado sa stalo" povedal mi ocko a začal mi štípať líčka.
V tej chvíli som myslela že ho asi vykastrujem za živa.
-"Dobre oci, už dosť lebo o chvíľu mi tie líca vypučíš"
Len sa začal smiať akoby ráno zjedol vtipnú kašu.
-"Tak dobre dievčatá, ja ešte musím ísť vybaviť dajaké veci, večer som doma ako na koni" povedal a mamu pobozkal na pery.
Mne prišlo z toho zle tak som sa radšej otočila, vzala Dejsy na ruky, ach áno, bude sa volať Dejsy. To mi napadlo hneď keď som ju zbadala. Neviem prečo, ale hodí sa mi k nej. Odkráčala som do svojej izby. Asi po takých 30 minútach Dejsy zaspala tak som sa rozhodla že si povybaľujem veci s kufrov do šatníka. Po takých 2 hodinách som skončila, pozrela som sa na hodinky ukazovalo tam pol 7 večer. To bol deň, som taká unavená ako medveď a to je čo povedať, lebo ja som nočný človek. Tak som sa osprchovala, prezliekla do pyžama a išla dole do kuchyne sa navečerať. Na stole ma čakali lievance so slaninou. Mňam. Určite sa mi čudujete že o 8 večer slanina, ale tak čo, musím dodržiavať obsah kalórií a to dnes som jedla len raňajky a obed. Ako som dojedla, tak som išla zaželať mame dobrú noc. Všimla som si že je doma už aj otec, tak aj jemu. Hneď keď som vošla do izby, tak som zaľahla do postele a v tú minútu som zaspala ako drevo.

Ráno som sa zobudila na to ako mi niekto olizuje tvár. To ani dnes mi nedoprajú poriadny 12 hodinový spánok, bože. Ale keď som si uvedomila že to bude Dejsy, tak som vyskočila z postele ako šľahnutá a išla vykonať rannú hygienu. Potom som sa obliekla a spolu s Dejsy zišla dole. Už na schodoch som zacítila vôňu slaniny. Áá, zasa sa najem ako keby som nejedla týždeň. Dole som sa rozbehla ako rýchlosťou blesku až tak že som sa šmykla na koberci v kuchyni a roztiahla som sa tam ako žaba.
-"Prečo práve ja? Čo som komu spravila že stále musím padať, šmýkať sa a neviem ešte aké akrobacie robiť" skončila som svoj pridlhý monológ ktorému som sa čudovala že v takúto ranú hodinu dokážem povedať!
-"Lis tomu sa hovorí božská šikovnosť" a žmurkol na mňa ocko.
-"Ale asi boh takouto schopnosťou obdaroval len mňa"
Len sa zasmial a ďalej piekol slaninu. Postavila som sa a naliala si pomarančový džús do pohára a pomaly z neho odpila lebo bol studený.
-"Dobrú chuť Lis" a dal predo mňa tanier s omeletou, slaninou, lievancami, kyslými uhorkami a neviem ešte s čím.
Najedla som sa a nasypala Dejsy granule. Kým ona spokojne jedla, išla som sa obliecť a spraviť zo seba človeka. Keď som bola hotová, zobrala som si fotoaparát, koženku a išla dole po Dejsy aby som ju mohla vyvenčiť.
-"Oci nevieš kde je niekde na blízku park?" bola som zvedavá.
-"No hneď tu pôjdeš rovno po ulici a potom odbočíš doľava a tam uvidíš park"
Podišla som k nemu dala mu pusu a rozlúčila sa s nim a mamou.


Live Our Dream 10

31. prosince 2012 v 11:04 | Adminka;))xx
Nikdy som neverila na lásku v prvý pohľad, na to, že niekomu môžete dať druhú šancu. Lebo ak má niekto milovať tak to nemá byť len deň, ale navždy. Ale pri Harrym som sa naučila odpúšťať a dávať šance. Tú svoju získal len raz, odvtedy si ju váži a ja len krútim hlavou nad tým ako sa správal pred dvoma rokmi.
S Harrym sme na to išli naozaj pomaly. Stretávali sme sa v kaviarňach, ktoré sme náhodou objavili v odľahlých uličkách pri Green Parku, obedovali sme v SOHO, navštevovali múzeá, kiná, divadlá, prechádzali sme sa v parkoch, mojim obľúbeným bol St. James Park (a stále ním je), pred Buckinghamským palácom, kde som obdivovali všetky veveričky, často sme sa odviezli do Greenwich a obdivovali výhľad, alebo len sedeli doma na gauči (u mňa alebo u neho) a pozerali filmy. Pripadali sme si voľne a aj keď som sa neraz objavila s ním na titulke The Sun, neriešili sme to. Svoj oficiálny twitter @OfficialMichelle som mala množstvo správ od nový, mladých Directioneriek. Nenávideli ma. Tie staré, čo mali toľko čo ja alebo aj viac, ma podporovali, držali nám palce a tešili sa, že sa aspoň jednej z "nás" splnil sen. Do nášho odletu na Slovensko zostávali dva dni a ja som ani nemala poňatia s kým Sabi tie posledné "hodiny" trávi. Aj v to poobedie sa chystala preč, stála pred zrkadlom v chodbe, plietla si vrkoč keď som si sadla vedľa ňu na taburetku.
-"S kým zas ideš von? Je to ten fešák, čo má na starosti obálku tvojej knihy?" mená si zásadne nepamätám.
-"Nie" potmehúdsky sa usmiala a na pery si naniesla lesk.
Vyzerala nevinne ako to dievča zo Slovenska, s ktorým sa poznám už 10 rokov. Mala na sebe rifle, biele tričko s dlhým rukávom, na tom mala čierny dlhý hrubý pletený sveter a okolo krku červený šál. Obula si jej čierne UGGs a do obrovskej tašky si hádzala ešte kozmetiku, takže tam NIEKDE ide aj prespať.
-"Ty sa nejdeš chystať? Má prísť Harry, či?"
-"Má, ale mne je takto ešte fajn. A nemeň tému!" prekrížila som si ruky na hrudi a prižmúrila som oči.
Ona si na hlavu natiahla čiapku rovnakej farby ako šál a tak krumpličkovsky si vzdychla.
-"Idem s Niallom a aj u neho prespím"
Postavila som sa na rovné nohy a zvýskla som, hneď potom nasledoval môj slávny oslavný tanec.
-"Celý let máme na to aby som sa dozvedela podrobnosti a teraz bež!" normálne som ju vykopla z bytu, ledva si stihla zobrať kľúče od auta.
Hm... Však ako inak by sa z Chapel Side dostala skoro ku South Kengsington, kde Niall býva, čo autom trvá tak 10min., pešky pol hodinku a teraz keď bolo všetko zľadovatené tak aj trištvrte hodinu. Obliekla som si sveter na moje biele tielko a vyšla som na balkónik. Strešné byty v tejto lokalite mali výhodu, majú aký taký balkónik, priamy výhľad na Hyde Park, za ktorý si aj slušne platíme, je len jednou z mála výhod. Nikdy som nefajčila, len tak, že som to skúsila a tak namiesto cigarety som v ruke držala čierny čaj a každým výdychom som pozorovala hmlisté obláčiky. Harry mal každú chvíľu prísť, jeho domček blízko Greenwich, ktorý som mu neskutočne závidela, bol naozaj ďaleko, ale o štvrtej mi volal, že je na ceste, o takto trištvrte hodinku by mal byť tu. Dopila som čaj, prichystala víno s pohármi a do mikrovlnky som strčila popcorn. Variť sa mi nechcelo, doobeda som len upiekla bábovku a tak som objednala Čínu, našu obľúbenú. Kým ju doviezli prezliekla som si kraťasy za čierne adidas tepláky ale tielko som si nechala. Vlasy do drdolu a keď zvonček zazvonil brala som peniaze z poličky.
-"Ahoj" usmial sa na mňa pán kučeravý, takže Čína príde neskôr.
-"Ahoj" usmiala som sa a hneď som ho aj pobozkala.
Ruky mal za chrtom a keď som sa ponad neho nahla uvidela som Čínu. Nie krajinu, ale jedlo, ktoré som objednala. Nahodila som výraz nasratého ježka a on sa nevinne usmial.
-"Dole som stretol poslíčka, keďže nás už pozná, zaplatil som a tu to je. Pustíš ma s tým dnu alebo piknikujeme na chodbe?"
-"No poď ty" tašku s jedlom som zobrala do obývačky a chvíľu na to ma oblapili okolo pásu dve silné ruky.
DNES!, svietila mi kontrolka v hlave, ale ešte bolo skoro. Večer prebehol ako každý iný, pozerali sme mnoho STARÝCH filmov nášho "mladí" Friends with benefits, Harry Potter (hlavne 4 čo je moja obľúbená), Peter Pan a pravdaže nejaké vianočné klasiky. Mala som pre Harryho dva darčeky, jeden hmotný a jeden... ehm... dajme tomu zážitkový. Keď na Crazy Stupid Love bežali titulky dala som telku tichšie a moju polohu, keď som sedela vedľa Harryho, ale hlavu a nohy som mala na ňom, zmenila a sadla som si na neho obkročmo.
-"Opováž sa ma ešte niekedy sklamať Styles"
Nič nepovedal, len som sa mu prisala na pery a on začal spolupracovať. Celý sa narovnal, tak namiesto sedenio-ležania len sedel a rukami ma chytil za panvovú kosť. Jednu ruku som mala v jeho vlasoch a druhu okolo jeho krku. Cítila som jeho dotyk a bozky všade, vášeň vo mne sa len stupňovala. Mala som priateľov už aj pred Harrym (ako inak), ale žiaden ma nedokázal takto rozpáliť.
-"Dokonalo... bozkávaš" zašepkal mi medzi bozkami.
-"Užívaj si vianočný darček" diabolsky som sa usmiala a dala som mu dole tričko.
Áno, už mnohokrát predtým a vlastne aj potom, aj práve teraz v tomto momente keď spomínam som videla jeho vypracované telo, ale stále ma dokázalo napumpovať. Obmotala som si nohy okolo jeho trupu, on ma chytili pod zadkom a preniesol nás neprerušujúc bozk do mojej izby. Dvere nezatváral, vedel že Sabi dnes domov nepríde. Tak sme sa oddali jeden druhému.
Ľahá si vedľa mňa, rukou mi prechádza po odhalenom stehne a mne na tom mieste naskakujú zimomriavky, presne tak ako prvýkrát. Jeho dotyk alebo čo i len pohľad mi privádzajú srdcové kolapsy. A on si dobre uvedomuje čo so mnou robí a rázne si to vychutnáva.

Here We Go 28

31. prosince 2012 v 10:42 | Adminka;))xx |  Here We Go
Prebudila som sa však o chvíľku, keď mnou Harry jemne triasol.
-"Si si istá, že chceš ísť na tréning?"
-"Musím. Dnes máme návštevu" zažmurkala som.
-"Čože? Koho?"
-"Ideme natáčať dokrútky"
-"Jupí" ironicky sa ozval Harry a sadol si ku mne na posteľ "Ale nebude vadiť, keď budeme trochu meškať, nie?" zvalil sa vedľa mňa.
-"Snáď nie" zasmiala som sa a opäť zavrela oči.
Harry si z môjho ucha vybral jedno slúchadlo a na spánku som cítila jeho uprený pohľad.
-"Čo?" zvrtla som sa tvárou k nemu.
-"Nič" zažmurkal a tváril sa ako anjelik.
-"Hazz, nevieš klamať"
-"Keby som nevedel, tak by som tu nebol"
-"Okej, vieš klamať médiám. Nevieš klamať mne"
-"I'm wondering why" žmurkol na mňa.
-"Mňa by to tiež zaujímalo. Ideme?" posadila som sa.
-"Mali by sme" povedal, no nepohol ani brvou "Ale ešte sa môžeme chvíľku zdržať, nie?"
-"Švihni si" štuchla som doňho a vyskočila na rovné nohy.
-"Fajn, fajn" zamrmlal a vstával.
Rozlúčili sme sa s chalanmi a nasadli do auta.
-"Ešte stále si to môžeš rozmyslieť" pozrel na mňa s nádejou v očiach.
-"Ja viem. Ale nechcem" žmurkla som naňho.
Naštartoval a vyrazili sme k hale. Vo vnútri to vôbec nevyzeralo ako vo všedné dni. Všade bolo plno kamier a ľudia zo štábu pobehovali sem a tam.
-"Vidíme sa na ľade" žmurkla som na Harryho a otvorila dvere v šatni.
Rýchlo som sa prehodila do úboru a dovnútra sa už dovalila maskérka so svojou výbavou.
-"Dobré ráno, volám sa Marianne a budem tvojou maskérkou"
-"Teší ma. Moje meno je Kaylee" usmiala som sa a ona začala so svojou prácou.
-"Dnes ste tu druhý pár" poznamenala, keď mi na tvár nanášala vrstvu mejkapu.
-"A koľko ich ešte má prísť?"
-"Dnes? S vami tri" povedala a opäť pokračovala v zahĺbení.
Bolo pol jedenástej, tréningy na ľade zväčša trvajú tri hodiny, takže som si vypočítala, že práca štábu sa skončí okolo desiatej hodiny večer.
-"Fajn, hotovo. Nevyzerá to umelo, ale prirodzene, čo sme chceli dosiahnuť. Takže najskôr sa musíte rozkorčuľovať, réžia natočí pár vašich kreácii a potom sa vás budú krátko pýtať. Potom máte hodinku a pol už len na tréning"
-"Fajn, vďaka, Marianne"
-"Držím palce, Kaylee" usmiala sa na mňa a vystrčila ma von zo šatne.
V tej istej chvíli sa von vypotácal aj vysmiaty Harry.
-"Ideme?" žmurkla som naňho.
Prikývol a chytil ma za ruku. Pri mantineloch sme si obuli korčule a vstúpili na ľad.
-"Hlavne sa neboj, dobre? Zvládneme to" upokojovala som ho.
-"Opakuješ mi to dookola" prevrátil očami "Zvládneme to" zopakoval nakoniec a keď začali hrať prvé tóny melódie, nohy sa nám rozbehli v nacvičenej choreografii.
Toto bolo naše štvrté kolo. Doteraz sme prechádzali viac-menej bez zaváhania a obom sa nám to rátalo. Vo mne sa opäť prebudila časť môjho ja, ktorá milovala ľad nadovšetko na svete. V Harrym sa zase opäť prebudila súťaživosť a cieľavedomosť. Keď sme udychčaní zastavili presne s posledným tónom piesne, publikum začalo nadšene tlieskať. Usmievali sme sa na všetky strany a Brian, moderátor, k nám podišiel a podal nám mikrofóny.
-"Ďakujeme" zadychčane sa usmial Harry.
-"Už štyri týždne podávate skvelé výkony, Harry, musím ťa pochváliť, zlepšil si sa. Podľa mňa by ste sa uplatnili aj keby si ty nebol spevák" zasmiala sa postaršia porotkyňa, ktorá trénovala krasokorčuliarov a nechýbala ani na jednej súťaži.
-"Ja musím súhlasiť s Terry. Ste skvelí" usmial sa jej bývalý partner, John.
-"Ohromili ste ma nápadom. Stúpate stále vyššie a nechýba vám kreativita. Gratulujem" usmievala sa čerstvá majsterka Británie.
-"Ďakujeme" usmiali sme sa a rýchlo zdrhli z pódia.
-"Boli ste skvelííííí!" vrhol sa na nás Niall.
Vždy keď sme skončili a šli si oddýchnuť do zákulisia, vrhol sa na nás ako prvý. Prvýkrát sme to nečakali, takže sme skončili na zemi, keďže nabrúsené nože korčúľ nie sú príliš stabilné. Potom sme sa stále zlepšovali v udržiavaní rovnováhy.
-"Vďaka" cmukla som mu pri uchu.
-"Kay!" zasyčal, no uškŕňal sa.
-"Má pravdu. Bolo to úžasné" do náruče sa mi vrhla Eleanor.
Tuho ma stisla a ja som jej objatie opätovala.
-"Ďakujeme. Nečakala som ťa tu. Čo tu robíš?"
-"Vieš, o pár týždňov sú Vianoce a mňa čakajú už len dve skúšky" žmurkla na mňa.
-"Budem na teba myslieť, ale niečo mi teraz sľúb"
-"Počúvam?" usmiala sa.
-"Nákupy?" zatiahla som sladko.
Eleanor sa rozosmiala.
-"Sľubujem"
-"Vas happenin?" zaškeril sa Zayn "Kaylee, vyzeráš skvele. A Harry... No, ty vyzeráš ako obvykle"
-"A to je ako?"
-"Ako baleťák" rozosmial sa a k nemu sa pripojil Louis, Niall, Liam, ktorý prišiel a aj mne šklbalo kútikmi úst.
-"Vďaka. Človek čaká podporu a vy... Ts" Harry odul spodnú peru na čo sme vybuchli do smiechu všetci.
-"Za posledné tri týždne vypadlo sedem párov. V každom kole dva páry a v prvom až tri! Dnes tu máme vyradenie len jedného páru. Veľa šťastia naším súťažiacim. Hlasovanie je založené na počte vašich hlasov a na jeho základe vypadne jeden pár. Druhý pár by mal vypadnúť na základe najmenšieho počtu bodov od porotcov. Poďme si zrekapitulovať všetky dnešné výkony. Pripomeňme si, že témou dnešného večera bol muzikál!"
Na premietacích tabuliach sa rozžiarilo logo súťaže.
-"Caroline Flack a Patrick Stevenson!" ukázali pár skokov a prešli na hodnotenie.
Nevšimla som si koľko hlasov dostali ostatní súťažiaci, takže som nevedela, kto je posledný.
-"Tri"
-"Štyri"
-"Štyri"
Jedenásť. Uf.
-"Tom Felton a Tricia Tills!" opäť zábery z ich jazdy a hodnotenie.
-"Štyri a pol"
-"Päť"
-"Štyri"
Trinásť a pol. Okej, oni domov asi nepôjdu.
-"Harry Styles a Kaylee Moir!"
-"Štyri"
-"Štyri"
-"Štyri"
Dvanásť. Nič moc. Harry ma chytil za ruku a ja som sa naňho pozrela. Díval sa do diaľky a keby som mala uhádnuť nad čím rozmýšľa, moja prvá odpoveď by bola: Vyraďovanie v X-Factore.
-"Poprosím absolútne ticho. Dámy a páni, prvým párom postupujúcim do finále je..." samozrejme, ako každý dobrý moderátor, musel urobiť tú povestnú pauzu.
-"Tom a Tricia!" zakričal a rovnako sa mu odmenilo publikum.
Všetci sme sa pozreli na vysmiaty pár, ktorý sa momentálne objímal. Tricia sa svojím žiarivým úsmevom usmievala na všetky strany a to ma neskutočne iritovalo. Veci sa totiž poriadne zmenili. Hneď, ako sa od svojej mamy dozvedela, že sa s ňou môj otec rozišiel, pohádala sa so mnou. Respektíve ona na mňa kričala a ja som sa na ňu zarazene pozerala. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Hrá sa na skvelú priateľku a sestru a zrazu je koniec. Harry ma upokojoval, že je to krava, ale... Nechcela som sa vzdať predstavy, že moja sestrička sa ešte vráti. Veď ju predsa tak ľúbim. S tým som však prestala, keď začala do éteru vypúšťať veci ohľadom mňa a chlapcov. Vraj spím so Zaynom a bohviečo robím s Harrym. To bolo na mňa už priveľa. Vtedy som prišla ja a naziapala na ňu. Potom sme prerušili kontakt. Aj ja som mala schované esá v rukáve, ale nechcela som vyťahovať radšej nič.
-"Gratulujeme" usmiali sme sa na nich a oni všetkým ešte raz zamávali.
Prekorčuľovali sa k mantinelom a vyšli z ľadu. Harry mi ešte pevnejšie zovrel dlaň a posunuli sme sa bližšie ku Caroline a Pattovi.
-"Druhým párom postupujúcim do veľkolepého finále je..."
Pocity, ktoré mnou prevládali som nevedela opísať. Zvláštny pocit pri žalúdku. Nervozita. Stres. Únava. Chuť zabaliť to a ísť domov. Chuť postúpiť ďalej a vytrieť všetkým zrak. Strach, čo bude ďalej. A túžba, ktorá mi postupne opantala celé telo.
-"Dozvieme sa o chvíľu" vydýchol Brian a mne sa zastavilo srdce.
Prebodla som ho nenávistným pohľadom a nechala maskérku prepudrovať mi tvár. Potom som sa zvrtla k Harrymu.
-"Neboj sa, všetko bude v poriadku" usmial sa a niečo ťukal do mobilu.
Nakukla som a všimla si jeho nový tweet.
"so worried!! i believe you guys did your best! hopefully we are through.. x"
Nervózne som sa zasmiala a režisér už začal odpočítavať koniec reklamy. Obrátila som sa smerom k publiku a opäť začalo natáčanie.
-"Vítam vás spať v show Dancing on the ice, kde sa práve teraz dozvieme, kto postúpil do finálového kola! Takže, druhou finálovou dvojicou sa stáva..."

Každá je princeznou 47

30. prosince 2012 v 23:31 | Adminka;))xx |  Každá je princeznou
-"Tami?" spýtal sa ma Zayn jedno neskoré ráno, pár dní pred Vianocami.
Otočila som sa mu chrbtom.
-"Nie Zayn, momentálne nemám chuť a mám svoje dni"
-"Nie, ja len že... neostaneš tu aj na Vianoce?"
Otočila som sa k nemu. Vzdychla som si.
-"Vieš že by som rada, ale neviem ako to prežije moja mama"
-"Zavolaj jej"
Och, toto by mi bez neho ani nenapadlo. Musela som sa zasmiať.
-"Dobre zavolám, idem do sprchy"
-"Spravím ti raňajky"
Dala som si poriadne horúcu sprchu, aby som si to všetko nechala uležať v hlave. Pred rokom som ani netušila kto to nejaký One Direction sú. A dnes som už pomaly pol roka súčasť ich každodenného života. Musela som sa nad tým usmiať. Čo by za toto dalo milión tínedžeriek po celom svete. Zišla som dole do kuchyne kde za stolom sedel spokojný Niall a za panvicou stál naštvaný Zayn.
-"Dobré ráno Tami, prepáč ale Zayn spravil výborné lievance a neodolal som"
Začala som sa smiať na plné hrdlo.
-"To nevadí Niall. Ja to chápem"
Keď som sa najedla, rozhodli sme sa s chalanmi že je načase postaviť vianočný stromček. Večer som uznala, že je najlepší čas zavolať mame.
-"Prosím?"
-"Ahoj mami. To som ja"
-"Zlatko ahoooj, no čo ako sa máš? Kedy ti to letí? Tešíš sa už? Ako skúšky?"
-"Mami pomaly. Volám ti, aby som sa ťa spýtala, či nemôžem na Vianoce ostať tu"
-"ČO?! V žiadnom prípade, to si ako predstavuješ? Aj tak ten tvoj Zayn je moslim či čo mám pocit a Vianoce neoslavuje, Tamara to v žiadnom prípade"
-"Mami on neni moslim, Vianoce oslavuje ako všetci v Británii. Mami prosím"
-"Nie, povedala som" a zložila mi.
Fakt normálne surovo mi zložila.

Live Our Dream 9

30. prosince 2012 v 23:10 | Adminka;))xx
-"Dobre Simon, takže bude treba nahrať už iba nejaké tri pesničky, to spravíme po mojom návrate zo Slovenska. Teraz mi začína v škole skúškové, takže tento posledný týždeň do štúdia ani nepáchnem" sedela som v zasadačke SONY s nohami na stoličke vedľa seba a skypovala som so Simonom.
Paul odbehol po nejaké papiere čo potreboval ešte odo mňa podpísať a ja som čo chvíľa mala zo štúdia vypadnúť.
-"V poriadku Michelle, držím ti palce v škole, daj mi vedieť ako si dopadla. Ozaj, čo hovoríš na spoluprácu s Edom?" pár dni predtým mi pomohol napísať pesničku a jednu mi venoval.
Sadla som si s ním výborne.
-"Je to super chalan, rozumiem si s ním a som mu vďačná za pomoc"
-"Som rád, okey musím končiť, čaká ma porada ohľadom ďalšieho X-factoru"
-"Britského?" prosííím povedz že áno.
-"Sure. Chceš byť v porote?"
-"Ja? Good Joke Cowell, good joke. Tak už choď, ja už idem tiež domov, už mám zo štúdia aj nočné mory"
-"Dobre, dobre bež. A pozdrav chlapcov. Byee" hovor sa prerušil a mne na facebooku, ktorý som mala stiahnutý, na lište blikala správa.
Od Louisa.
"Tommo Tomlinson:
O dvanástej po teba prídeme a ideme oslavovať to, že už máš skoro hotový album. Nie, neberieme ako odpoveď. See ya! ;)"
Okom som hodila po hodinách, za 10 dvanásť. Rýchlo som si otvorila ešte twitter, pár ľuďom retweetla alebo odpísala a napísala tweet:
"going home from studio.. #finally"
-"Tak tu je tá zmluva ohľadom tej Edovej spolupráce a ohľadom tej pesničky Live Our Dream ktorú sme minulý týždeň pustili do rádií. Tu a tu mi to podpíš a môžeš ísť"
Rýchlo som tam načarbal podpis Michaela Cherkesy, zbalila som si veci, rozlúčila sa s Paulom s krátkym objatím a pusou na líce a bežala som von z budovy. Tam už na stráženom parkovisku bolo veľké Rang Rover a z predných sedadiel sa vyškieral Loui s Niallom.
-"No čau ty speváčka" usmial sa na mňa Zayn keď vystúpil aby som mohla nasadnúť medzi neho a Liama.
Harry tam nebol.
-"Ahojte, baby nejdú?"
-"Danielle má poslednú tanečnú skúšku pred vianočným vystúpením, Eleanor má posledné fotenie a Pezz je vo Francúzsku, no a Harold dôjde za nami" vysypal z rukáva Liam.
-"Okey, ale nejdeme do baru! Ideme ku mne domov, mne sa nikam nechce ísť"
-"Rozkaz šéfe" zavelil Louis a zvrtol to na križovatke ku mne.
Vybehli sme po schodoch úplne hore kde sa ukrýval náš strešný byt a vošli sme dnu.
-"Cíťte sa ako doma, ja sa idem prezliecť" skopla som z nôh UGGS a bežala som do izby.
Dvere za mnou sa len tak zabuchli a ja som sa zložila pri stole. Milovala som tú izbu, biele steny, bielo čierny nábytok. Jednoduchosť a minimalizmus. Vyzliekla som si úzke čierne gate, oversize modrý sveter a v tielku a nohavičkách som prešla do kúpeľne. Bol do nej vchod z mojej izby, aj z chodby a aj z izby ktorú obývala Sabi. Bol to taký kosoštvorcový priestor. Celý byt bol veľmi zaujímavo rozložený. Dlhá teplá sprcha mi uvoľnila všetky svaly a ja som sa potom svieža obliekla do čistého prádla, dala si hrubé ponožky, krátke kraťasy a ocovu starú flanelovú košeľu, ktorá mi slúžila na doma, ale občas som ju nosila aj von. Zapínala som si pred zrkadlom gombičky keď od izby niekto vošiel. V odraze som videla jeho kučery a smutný pohľad ktorý do ma zapichol. Podišiel ku mne a položil ruky na môj pás a otočil si ma k sebe.
-"Michelle ja už nevládzem, potrebujem ťa" oprel si hlavu o moje čelo a jeho dych mi spôsoboval zimomriavky.
Aj teraz mi dýcha na odhalenú pokožku a rozpráva pre zmenu zas on.
Harry:
Niall mi poslal SMS, že sa zmenil plán a mám prísť k Michelle a Sabi domov, tak som to od seba zamieril rovno k nej. Zazvonil som a dvere mi prišiel otvoriť Liam.
-"Čaute, kde sú baby?" mal som na mysli majiteľky bytu.
-"Sabi ešte neprišla zo školy a Michelle sa prezliekla" znudene zamrmlal Zayn a ďalej sa s ostatnými venoval televízoru takže moju poznámku, že idem na záchod nik nepostrehol.
Vlastne, nešiel som na záchod, išiel som za ňou. Prvé dvere čo som otvoril, bola izba Sabi. Biely nábytok, s čiernymi detailmi a na jednej stene bola nálepka kvetou v slaboružovej farbe. Na nástenke veľa fotiek, upozornení, po zemi rozhádzané skriptá, módne časopisy a knihy. Mala asi rušné dni. Potom mi ostávali už len jedny dvere, lebo kúpeľňa bola označená. Potichu som ich otvoril a uvidel ju stáť pred zrkadlom. Vlhké zvlnené vlasy jej dopadali na červeno modrú košeľu, ktorá jej bola nadmieru veľká a vyzerala to že pod ňou nič nemá. Dlhé odhalené nohy, obuté chlpaté ponožky a jej ruky zapínajúce gombičky. Všimla si ma v odraze zrkadla. Položil som ruky na jej útly pás a otočil som si ju k sebe.
-"Michelle ja už nevládzem, potrebujem ťa" oprel som sa o jej čelo a ona ma objala okolo pásu.
-"Harry, sklamal si ma ako ešte asi nikto. Ale nemôžem povedať, že k tebe už nič necítim. Išli sme na to až príliš rýchlo" šepkala a pozerala sa mi do očí.
Bolo ťažké sústrediť sa na jej oči, lebo košeľu mále stále rozopnutú a čierna podprsenka jej dosť viditeľne vytŕčala, ale bolo mi jasné, že ak uhnem pohľadom, pokašlem to.
-"Viem, išli sme na to prirýchlo"
Položila ruku na moje líce a pousmiala sa.
-"Poďme na to pomaly, dajme tomu čas a uvidíme ako to dopadne. Mám ťa až príliš rada na to, aby som to s tebou neskúsila ešte raz" postavila sa na špičky, lebo aj napriek svojej výške bola odo mňa o pár centimetrov nižšia a priložila svoje pery na moje líce "A teraz choď, chcem sa doobliekať" vyhnala ma z izby a ja som mal na duši lepší pocit.
Počul som ako si začala pospevovať nejakú pesničku a potom zapla fén, ktorý o pár sekúnd vypla. Zvalil som sa na gauč vedľa Zayna a zapozeral sa na MTV kde práve išli HOT NEWs a v nich MICHELLE!
-"Mrkvaaaaaaaaa si v telkeeeeeee!" zaziapal na ňu Tomlinson a ona sa dovalila do obývačky, vytrhla mu ovládač a pridala zvuk.
Hovorili len o tom, že je to nový objav Simona Cowella, že jej prvá pesnička je Live Our Dream, že spolupracovala aj s Edom a že sa s nami pozná, nič viac, ale jej radosť bola očividná. Hodila Louisovi naspäť ovládač a začala tancovať po celej miestnosti, skákať, točiť sa čím odhaľovala mini kraťasy, ktoré zakrývali len asi nohavičky, svoje dlhé nohy a nedôkladne zapnutá košeľa odhaľovala aj jej podprsenku. Nemohol som od neho odtrhnúť zrak, jej smiech bol ako balada pre moje uši a vidieť jej úsmev a iskričky v očiach bol balzam na dušu. Chcela urobiť otočku, ale nepodarilo sa jej to, zamotala si nohy a dopadla priamo na mňa. Roztomilo sa usmiala a zodvihla sa, ale neodišla, len si sadla vedľa mňa. Chcel som sa jej už niečo opýtať ale v zámke zaštrkotali kľúče a o chvíľu sa v miestnosti objavila zababušená Sabi so snehom vo vlasoch.
-"Jéj a vy čo tu?" pohľadom prebehla po nás všetkých a odmotávala si hrubý šál.
-"Čakáme na teba, ideme oslavovať" zasmial sa Zayn a prešiel okolo nej na malý balkónik aby si mohol zapáliť.
-"No okey, vlastne aj som to mala v pláne, kúpila som víno ak si dáte" usmievala sa a zaniesla si šál s kabátom späť do chodby a vrátila sa so svojou kabelkou a dvoma fľašami vína.
-"Takže si spravila skúšku?" Michelle sa vystrela a upriamila všetku pozornosť na svoju kamarátku.
-"A+" nadšene zvýskla a následne sa objali "Po sviatkoch mám ešte jednu a potom sa už môžem venovať naplno knihe"
-"Pamätám si ako ste sa ožrali doslova u nás, našťastie potom prišla za nami aj Danielle a odviezla vás do hlavného stanu" rozosmiala sa Michelle ležiac na mojej hrudi, zatiaľ čo ja ju škrabkám na chrbte.
-"No to bola naša prvá spoločná ožieračka vôbec" vyplazujem jej jazyk a zas začína rozprávať ona.

Live my Life 76

30. prosince 2012 v 22:16 | Adminka;))xx |  Live my Life
-"Ako to myslíš, že to nebol vtip ?" zamyslene si ma premerala s hlavou naklonenou na bok.
Nahnevane som zalomila rukami a unavene si povzdychla, keď sa jej výraz tváre ani po niekoľkých sekundách nezmenil.
-"Normálne ako ti hovorím. Ja a tvoj brat... sa milujeme" vysvetlila som ticho, načo sa Gemma prehla v páse, ale tento krát nie od smiechu.
Chvíľu jej trvalo, kým sa dostala na nohy a s rukou pritlačenou na ústach sa rozbehla do kúpeľne, kde za sebou zabuchla dvere.
-"Zas také hrozné to nie je! Sme len dvaja ľudia, čo sa majú radi, mala by si to chápať!" zvreskla som popudene uvedomujúc si, že ma cez hrubú stenu, nemá šancu počuť.
Za pár minút, ktoré som ja strávila neustálym pozeraním na jeden neurčitý bod sa domom rozľahlo tiché zavŕzganie dverí a o chvíľu aj mamin nákazlivý smiech, ktorý prerušoval smiech druhej, pre mňa neznámej osoby.
-"No do riti!" sykla som a takmer bleskovo som stála na nohách, ignorujúc príšernú bolesť hlavy.
V pravej ruke som zvierala prázdnu fľašu, ktorej som sa márne snažila nájsť bezpečný úkryt.
-"Poď sadneme si do obývačky!" zatiahla mama so smiechom a jej hlas bol o trochu bližšie, než pred chvíľou.
-"Do riti, do riti, do riti!" nadávajúc som ruku s fľašou reflexívne schovala za chrbát.
-"Bordel si nevšímaj!" zaškerila sa mama.
Ja som sa rýchlo zvalila do kresla, fľašku schovala pod zadok a vzala noviny ležiace predo mnou (aby som aspoň čiastočne zakryla červené oči a fľakatú tvár).
-"Ali?" mama prekvapene nakukla poza noviny a udivene si ma premerala.
-"Áno?" zatiahla som.
Ani si neviete predstaviť koľko sily ma stálo nezačať sa rehotať, vykrikovať, tancovať, alebo podobné opilecké veci.
-"Toto je moja bývala spolužiačka, Katherine. Kate, toto je moja dcéra Alicia,"
Mlado vyzerajúca pani ku mne podišla a vystrela ruku smerom k mojej tvári. Moja ruka automaticky vyletela smerom k nej, na čo ma však mama zvozila ako psa.
-"Hádam sa postavíš, nie?!" vykríkla rozzúrene.
-"Bolia ma členky," zaklamala som "presvedčivo" "Vieš, s Gemmou sme cvičili pilatess a asi som si ich vykrútila" najradšej by som sa prefackala a zahryzla si z celej sily do jazyka, ale tie "pravdivé" slová sa zo mňa rinuli ako voda.
-"Ospravedlň ju, je to puberťáčka," mama flegmaticky mávla rukou a otočila sa na päte "Dáš si kávu, čaj?"
-"Kávu," usmiala sa Kate "Kde máte vécko?"
-"Tie biele dvere, hneď vedľa schodiska," zakričala mama z kuchyne.
Hneď ako som ostala v obývačke sama, uvedomila som si, že nastala pravá chvíľa. Prudko som vyletela z kresla, zdrapila fľašku a utiekla rovno do izby. Fľašku som šmarila do skrine a sama som si ľahla na posteľ. Toto nie je dobré ani pre moje srdce, ani pre moju pečeň, usúdila som triezvo. Hladina alkoholu vo mne klesala každou stresujúcou záležitosťou, takže som bola celkom v pohode. Teraz už len nájsť Gemmu a všetko jej v pokoji vysvetliť.
-"Alicia Shayová! Okamžite zlez dole, lebo za seba neručím!" ozval sa zdola mamin nahnevaný krik, ktorým dokonca dokázala prekričať aj Gemmin výbuch smiechu.
-"Dokelu Gemma!" zasyčala som, keď mi konečne doplo, že som na ňu úplne zabudla.
Rukami som si od prekvapenia ani nestihla zakryť ústa a aj moje "ubolené" členky ma hneď prestali bolieť, uvedomovala som si, že je neskoro čokoľvek vysvetľovať. Všetko tomu nasvedčovalo dokonca aj pripitá Gemma, ktorá sa ledabolo opierala o mamine rameno, tvár biela ako stena, ale aj napriek tomu sa vyškierala. Na rozdiel od mami, ktorá ma prebodávala nahnevaným pohľadom, okamžite som pochopila, že bude PROBLÉM.
-"Niečo si mi sľúbila Alicia!" zamumlala, keď sa mi Gemma trochu neschopne zavesila do ramena "Kedy konečne dospeješ? Kedy sa budem môcť konečne na teba spoľahnúť?!"
-"Prepáč" šepla som trochu zronene, keďže sa má jej slová dotkli.
-"Prepáč... myslíš, že to za teba vysvetlí nejaké prepáč! Máš osemnásť nie jedenásť! Už fakt netuším, kde som v tvojej výchove zlyhala!" zvreskla a dlhým prstom, ktorý zdobil nový gélový necht ukázala na schody "Zavri sa prosím ťa do izby a neopováž sa mi ukázať na oči! Toto, keď sa dozvie otec a teta Anna! Si maximálne nezodpovedná, vieš o tom?"
-"Gemma je predsa staršia než ja!" vysvetlila som krčiac obočie.
Gemma po započutí svojho mena s úsmevom zdvihla hlavu a chápavo ňou prikývla. Mama si neisto premerala moju tvár a potom sa opäť zachmúrila.
-"Aspoň raz ma počúvni a vypadni do svojej izby!" vyslovila rozzúrene a zmizla v obývačke, kde si pokojne hovela tá jej stará spolužiačka.

-"Čo sa stalo?" zamrmlala Gemma hneď ako sa dotrepala do kuchyne, v ktorej som sedela už len ja.
Po dlhom matkinom príhovore a ešte dlhšom otcovom monológu, som potrebovala byť chvíľu sama. Jediné šťastie, že obaja odišli do práce. Gemma si unavene sadla vedľa mňa a natiahla sa po hŕstku novín položených na stole.
-"Nič sa nestalo," zavrčala som a opäť si odpila z kávy, ktorá ma mala ako tak prebrať k životu.
Gemma zjavne nemala chuť nútiť ma do rozprávania, tak len prudko vydýchla a prehrabla sa kopou novín. Chvíľu medzi nami panovalo napäté ticho, až kým som sa nerozhodla niečo zo seba dostať. To by však nebola Gemma, keby ma nepredbehla. Prudko zhíkla, s rachotom vstala zo stoličky a pritlačila si noviny bližšie k nosu.
-"Ali!" skríkla a opäť si prečítala titulku na novinách.
Priznám sa že Gemmine hisáky, ma nejak zvláštne nevzrušovali, ale toto bolo v niečom iné. Jej pohľad. Nahnevaný, no pritom taký prekvapený mi našepkal, že sa deje niečo skutočne vážne.
-"Aha!" so šuchotom ku mne otočila noviny a počkala kým si prečítam tučné červené písmená.
"Harry Styles s "novou" priateľkou na nočnom pikniku v parku! Nie však s hoci akou priateľkou! So svojou vlastnou sesternicou!"
Titulok obsahoval všetko. Môj stručný životopis (ktorý dostatočne vysvetľoval fakt, že ja a Harry sme rodina!), krátky názor anonymného autora a nakoniec aj našu spoločnú fotku, ktorá podľa všetkého bola fotená ten večer v parku, keď sme sa lúčili.
-"Veď to bolo dávno!" vyslovila som ticho a pohľad som upriamila na Gemmu, ktorá sa čudne mračila.
-"Dávno!" zvreskla a s buchotom sa zosunula späť na stoličku "Ty to sním ťaháš už dávno!?"
-"No dalo by sa povedať..." začala som úprimne, ale Gemma mi šokovane skočila do reči.
-"Chce sa mi vracať!" vysvetlila a na dôvažok si provokovačne rukou zakryla ústa, aby ma o svojich slovách dostatočne presvedčila.
-"Máme sa jednoducho radi, nie však ako bratranec a sesternica,"
-"To mi došlo, veď tie fotky, kde sa olizujete tomu nasvedčujú!" vybuchla.
-"Bože, tak sa stalo!" rozhodila som rukami, keď ma prebodla vražedným pohľadom.
-"Ja sa vážne povraciam" zamumlala "Ali ako si len mohla, dočerta bola si mojím vzorom, osobou, ktorou som vždy chcela byť! Bola si pre mňa niečo ako princezná Diana, ale teraz... Fuj! Fuj! Fuj! Maximálny humus!" tvár skrivila do bolestnej grimasy a rukami si zakryla uši.
-"Láskavo prestaň používať tieto slová!"
-"Fuj! Počuješ fuj, nikdy to nepochopím ako si mohla klesnúť tak nízko!" vykríkla a zase sa prudko postavila takže stolička na ktorej sedela sa s rachotom prevrátila "Ty a ja už nie sme rodina a od dnes... od dnes ťa nepoznám, neexistuješ rozumieš? Si pre mňa mŕtva rovnako ako ten... chalan, čo si hovorí môj brat a popritom spáva s mojou sesternicou! Je mi z vás zle!" hystericky rozhodila rukami, chvíľu predychávala svoj dlhý monológ, až sa nakoniec naklonila ruku vystrela dopredu a ukázala mi vztýčený prostredník.
-"Čítal si to?" zašepkala som do mobilu.
Nohami som už dobrú hodinu ryla do zeme a vytvárala malú priehlbinku v piesku pod hojdačkou. Musela som odísť z domu. Gemma sa so mnou nerozprávala, chodila okolo mňa akoby som bola niekto cudzí, niekto pre ňu úplne nepodstatný. A to mi ubližovalo viac, ako som čakala. Mrzelo ma, že to nechápe. Mrzelo ma, že ma znenávidela, no ešte viac ma mrzelo to, že to musím s Harrym riešiť cez telefón.
-"Hej," hlesol a hlasno vzdychol "Mrzí ma to," zašepkal.
-"Ty za to predsa nemôžeš," chlácholivo som zamrmlala a opäť si potiahla z cigarety.
Nefajčila som tak dlho, že som konečne začínala byť na seba pyšná, no táto chvíľa si to doslova vyžadovala a ja som nedokázala povedať nie.
-"A kto za to môže? Mal som si dávať bácha... byť ostražitejší a ochrániť ťa pred týmto... týmto... peklom"
-"Harry!" skríkla som podráždene "Jediný, kto za toto všetko môže je ten, kto tie fotky uverejnil! V parku nikto nebol! Niekto musel tušiť čo medzi nami je a sledovať nás" cítila som sa ako Sherlock Holmes, ktorý sa snaží vyriešiť prípad.
-"Ale kto?! Jediný o tom vedel Liam!" oponoval zúrivo Harry.
Mal pravdu. Vedel o tom len Liam... Počkať! Vedel o tom skutočne len Liam?!
-"Harry hádam si nemyslíš, že by bol Liam schopný niečoho takého?" spýtala som sa po chvíľke ticha.
-"Samozrejme, že nie!" vysvetlil naoko urazene "Tak kto potom?"
-"No..." zatiahla som nepäto, keď mi na um prišlo meno človeka, ktorý by bol schopný urobiť niečo tak podlé.
Napokon som si zhlboka povzdychla a vyslovila svoje obavy.
-"Ale no tak Ali..." Harry sa ticho rozosmial "Hádam si nemyslíš, že by bola Amy schopná urobiť takúto volovinu veď..."
Nahnevane a zároveň trochu dotknuto som mu skočila do reči.
-"Ty ju brániš?"
-"Nebránim!" vyprskol nahnevane "A láskavo ma nechaj dohovoriť!"
-"Fajn!" s povzdychom som sa zadívala na malé deti, ktoré veselo šantili okolo mňa a zároveň som sa snažila ignorovať zúrivé pohľady mamičiek, ktoré nechápali, prečo osemnásť ročné dievča vysedáva na hojdačke, ktorá je určená pre malé deti.
Harry sa zatiaľ pustil do vysvetľovania svojej teórie.
-"Ja proste nechápem, prečo by to Amy robila, keď je Gemmina priateľka, veď hádam by nechcela zničiť ich priateľstvo, až taká hlúpa podľa mňa nie je!"
-"Tebe to nedopína?" spýtala som sa "Urobila to kvôli tebe"
-"Prečo by to robila kvôli mne, keď mi tým skôr ublížila, ako pomohla!" rozzúrene vydedukoval "Si si istá, že to bola ona?"
-"Keď sme boli vtedy na tej... čokoláde, trochu sa mi vyhrážala," priznala som ticho.
-"Trochu vyhrážala, čo tým myslíš?"
-"Vedela všetko a trochu to využila," trpko som povzdychla "Ako to berú chalani?" spýtala som sa nie preto, že som chcela zmeniť tému, ale skôr z dôvodu, že ma to skutočne zaujímalo.
-"Dosť zle, už od rána ma ignorujú... teda až na Liama, keďže ten to vedel,"
-"Toto bude ešte ťažké!" zamrmlala som, keď sa jedno malé dievča zvedavo naklonilo smerom ku mne a s úsmevom ma pozorovala "Čo... čo bude ďalej?"
-"No," vzdychol Harry "Paul plánuje podať médiám jasné vyhlásenie o tom, že to všetko bola fotomontáž a ja som stále slobodný"
-"Ale čo bude ďalej... s nami?" zamrmlala som.
-"Musím sa vrátiť do Holmes Chapel, vysvetliť všetko mame, Robinovi, Gemme... Najlepšie by bolo keby ste sa vrátili aj vy"
Musela som mu dať za pravdu. Týka sa to nás, našej rodiny, majú právo vedieť, aká je pravda.
-"Máš pravdu," hlesla som a stisla červené tlačidlo na ukončenie hovoru.
Dievčatko, ktoré ma stále hypnotizovalo pohľadom ma neskutočne rozptyľovalo, čiže som sa nemohla sústrediť na nič iné. Rýchlo som vstala z hojdačky a pobrala sa domov.

A prečo nie? 4

30. prosince 2012 v 19:25 | Adminka;))xx
Niall:
"Ospravedlnenie prijímam. :) :D a teraz mám otázku"
Napísal som a nervózne čakal čo odpíše.
"Spusť"
Fajn. Spusť. Veď vlastne prečo nie. Prečo nevystresovať úbohého Niallera ešte viac ako je? Už som mal prsty na klávesnici s úmyslom jej odpísať, keď som zdola začul krik.
-"Horan, pohni si!"
-"Veď už idem!" skríkol som a zadíval sa na obrazovku.
"Vieš, veľmi rád by som sa ťa to opýtal už teraz, no naozaj musím ísť.. Prepáč :("
Napísal som najrýchlejšie ako som vedel a zaklapol laptop.
-"Sakra, Niall, ak kvôli tebe znova prídeme neskoro, tak nás Paul zožerie aj s topánkami!" nadával Zayn.
-"No, ty by si mu tak chutil s troma kilami laku na vlasy," zašomral som a nasúkal sa do svojich novotou voňavučkých tenisiek.
-"Zayn, nenadávaj. Ty, Nialler, mlč a neprovokuj, už tak si nás dostal do šlamastiky. Meškáme!" skríkol Liam ako správny otecko a vyhodil nás z domu.
-"Pokoj, Daddy, máme 16 minút," zasmial sa Louis sediaci na mieste šoféra.
-"Kým títo dvaja uráčení páni nasúkajú svoje celebritné zadky do auta, tak to bude len 15," huboval Liam za behu.
So Zaynom sme nad jeho vyčíňaním pokrčili plecami a v aute si sadli čo najďalej od neho.
-"Tak, Niallerko, kto je ten záhadný človek, kvôli ktorému každý deň meškáme na skúšku?" podpichol ma s úškrnom Harry a štuchol medzi rebrá.
-"To by aj mňa zaujímalo," prehodil Louis a otočil sa k nám.
-"OČI NA CESTU, TY MAGOR!!" zvrieskol Liam a chudák Lou takmer vyskočil z kože.
-"Liam, fakt by si sa mal upokojiť. Asi si dávno nemal poriadny sex. Mám zavolať Danielle?" smial sa Zayn.
-"Alebo si urobte deti. Aspoň si budeš mať na kom liečiť svoje oteckovské komplexy," podpichol ho Harry, zatiaľ čo ja som len ticho sedel dívajúc sa na svoje topánky a premýšľal nad Stellou.
Aká je asi v skutočnosti?, preblesklo mi mysľou. Určite je ešte krajšia ako na fotkách. Teda keď väčšia nádhera existuje.
-"Zem volá Horana, máme signál?" zamával mi pred tvárou Harry a ja som sa prebral zo svojho tranzu.
-"Ugh, hej hej, tu som," zasmial som sa šokovane a snažil sa tváriť normálne.
No súdiac podľa výrazov tváre mojich spoločníkov sa mi to veľmi nedarilo.
-"No táák, povedz nám, kto to je," podpichol Harry a nedočkavo sa na mňa díval.
-"Doma," odvetil som a som si istý, že som bol červenší ako práve dozretá paradajka.
-"Nie, doma budeš sedieť za počítačom a zase sa z toho vyvlečieš. Počas pauzy pôjdeme do Nando's a tam to všetko pekne vyklopíš," rozkázal Liam a ja som si nedovolil odporovať.
Podľa tónu jeho hlasu by mi to aj tak nepomohlo.
-"Sme na mieste!" skríkol Lou a zaparkoval na akési tmavé parkovisko.
-"Fajn, rýchlo, rýchlo, to stíhame!" komandoval Liam a my sme za sebou ako husičky nabehli do štúdia, kde už netrpezlivo stál Paul.
-"Dobrá práca, Payne, dnes meškáte len minútu," zasmial sa Paul a hnal nás do miestnosti, ktorú sme s láskou nazývali mučiareň "Tak poďme na to!" skríkol Paul, keď sme všetci piati ležali na kope uprostred mučiarne "Joe, daj tam She's not afraid, chalani na miesta!" skríkol a my sme sa s hundraním rozmiestnili po drevených parketách.
Po miestnosti sa v okamihu rozozneli úvodné tóny a všetkých nás to nakoplo nadšením. Do rúk sme schytili atrapy mikrofónov a pohľad upriamili na Louiho, ktorý sa úplne vžíval do svojho úvodu.
-"Yeah!" skríkol a šialene sa usmieval.
-"Uhm!" zamrnčal Liam a žmurkol smerom k Paulovi.
-"ONE, TWO, THREE, FOUR!"
-"She sneaks out in the middle of the night, yeah. Tight dress with a top cut low. She's addicted to the feeling of never letting go-o-o"
-"Let it go"
-"She walks in and the room just lights up, but she don't want anyone to know, that I'm the only one that gets to take her home"
-"Take her home. But everytime I tell her that I want more, she closes the door"
-"She's not afraid of all the attention, she's not afraid of runnin' wild. How... Ako boli tie slová?" zasekol sa Zayn uprostred spevu a ja som neprekvapivo vybuchol smiechom.
-"How come she's so afraid of falling in love," zasmial som sa a Zayn prikývol.
-"Dobre, kašľať na refrén. Niall, ideš"
-"Maybe she's just trying to test me. Wanna see how hard I'm gonna work. Wanna see if I can really tell how much she's worth"
-"What you're worth. Maybe all her friends have told her, don't get closer, he'll just break your heart"
-"But either way she sees in me and it's just so hard"
-"So hard. 'Cuz everytime I tell her how I feel, she says it's not real"
Takto sme pokračovali asi dve hodiny, pričom sa každý z nás sekol v texte minimálne päťkrát a ja som plakal. Od smiechu, pretože Paul potreboval nacvičiť, ako ma rozosmejú na koncertoch, aby to znelo ako na nahrávke.
-"Fajn, máte pol hodinu na obed..."
-"Paul, to nestihnem!"
-"Budeš sa snažiť. Hneď ako sa najete, makajte naspäť, ešte si pospievate a máte na týždeň voľno..."
A to bolo všetko čo som počul. Voľno? Teraz? Plán je jasný. Spoznať Stellu.

FollowGuys 14

30. prosince 2012 v 17:42 | Adminka;))xx |  FollowGuys
Pridajte si tento blog aj na Facebooku TU :)

Kráčal ku mne pomedzi telá hemžiacich sa ľudí. Cítila som sa ako vo filmovej scénke na letisku. Cítila som tú túžbu, aby ma objal akoby ma roky nevidel a miloval ma viac než čokoľvek iné. Potriasla som hlavou, aby som vyhnala ten pocit, no ostal tam.
-"Kam ideš?" stál zrazu pri mne so širokým úsmevom.
-"Neviem. Prejsť sa"
-"Si v poriadku?" sklonil sa, aby mi pozrel do očí.
Pokrčila som plecami.
-"To je jedno. Na skúšku sa vrátim"
Chytil ma za ruku a preplietol si so mnou prsty.
-"Pusti ma" vymanila som sa.
-"Prepáč," stiahol sa "Môžem ísť s tebou?"
-"Nie, chcem byť sama!" odvrkla som príliš chladne.
-"Ako chceš," povedal rovnako a otočil sa na odchod.
Zastonala som a vyšla som von z hotela. Zrazu som bola voľná ako vták. Krásne prirovnanie.
Justin:
Nevyznám sa v nej. Som z nej zmätený. Raz je dobre, raz zle. Je náladová, priama, príliš úprimná a nezávislá. A hlavne mätúca. Vlastne som ani nevedel, vlastne chce. Keď som k nej šiel, vyzerala, že by sa najradšej nechala čičíkať a hladkať a potom vyzerala akoby som mal lepru či AIDS. Ale nebola taká nedotknuteľná a chladná ako hrala. Potrebovala to, čo každý iný človek a ona ešte viac. Niečo v jej očiach ma nútilo byť nežný, láskavý a hlavne trpezlivý.
-"Justin, vnímaš ma? Ty ma zase nepočúvaš!" hučal do mňa Scooter.
-"Čo?" vrátil som sa do reality, kde sedím na gauči, rozvalený a Scooter mi niečo hovorí.
-"Kde si?" vzdychol "Máš toho už strašne veľa na rováši. Tak ma aspoň, dopekla počúvaj!"
-"Prepáč, nad niečím som rozmýšľal," pousmial som sa.
Ešte stále som bol trocha mimo reality a tak mi unikol jeho hnev.
-"Čo je s tebou, Justin?" treskol papiermi o stôl.
Kompletne ma zobudil.
-"Nič, proste som sa zamyslel. Vysvetli mi to ešte raz"
-"Ja som ti nič nevysvetľoval. Hovoril som ti o situácii v médiách," zamračil sa.
-"Tak mi to vysvetli znova, prosím" zmocnila sa ma nervozita.
Chcel som odísť, aspoň na pár rokov sa schovať na prázdnom mieste bez hysterických fanúšičiek, novinárov, povinností... Prešiel som si rukou cez tvár.
-"Ten tvoj škandál s dverami a Bellatrix sa neprevalil. Bolo to iba v pár novinách, ale nikto tomu neverí. Nikto nemá fotky"
-"To je fajn," vzdychol som.
Akosi ma to vôbec nezaujímalo.
-"Deje sa niečo, Justin?" teraz to znelo milo, priateľsky, ustarane.
-"Nie, len som unavený"
-"Spal si v noci?" pozrel na mňa spod prižmúrených očí.
-"Unavený životom" a nie, nespal som v noci.
Mal som krajší program.
-"O dva týždne sú Vianoce"
-"A zas si ich hovno užijem. Naháňačky, aby boli Vianoce dokonalé a aj tak budú celé chaotické a zničené, všetci budú strááášne radi, že ma vidia. Div, že sa neroztopia a aj keď je to úprimné, faktu, že ma každý rád vidí, som sa už prejedol. Je mi z neho zle. Všetko je zle. Asi si kúpim ostrov. A budem na ňom rok sám"
-"Keby to bolo také ľahké"
-"To je veľmi ľahké. Len ten ostrov treba nájsť," povedal som presvedčivo.
-"Máš povinnosti.
-"Áno, mám. Aj keď vlastne nemám," sucho som sa zasmial.
-"O chvíľu máte skúšku," ukončil to po chvíli pozerania sa na mňa.
Znova som sa zasmial. Nemá mi čo povedať? Pretrel som si oči a šiel som sa prezliecť.
Bellatrix:
Keď som sa vrátila do izby, Liz sa maľovala v kúpeľni. Nepozdravila som, nemalo to cenu. Prezliekla som sa a bez slova som zase vyšla. V telocvični už bolo pár ľudí.
-"Čaute," pozdravila som ich.
-"Ahoj," ozvalo sa hanblivo, ale zborovo.
Jeremy vykročil ku mne a ja som netrpezlivo prestupovala z nohy na nohu, čo sa bude diať, no on len podišiel a objal ma. Cítila som jeho pery vo vlasoch.
-"Takže sme zostali priatelia?" šepla som.
-"Samozrejme. Čo si čakala?" zasmial sa.
-"Že ma budeš nenávidieť," sklonila som hlavu.
-"Možno nabudúce," doberal si ma.
-"Okey," usmiala som sa.
Dnu vošiel Justin a za ním Nina s Kris a Cole a držal sa za ruku s nejakou babou. Prižmúrila som oči. Justin ma pozdravil stisnutím pier a Cole na mňa len ostražito hľadel.
-"Hovoril som s ním," povedal mi Jer do ucha.
-"S Coleom?"
Prikývol.
-"A?"
-"Chcel by s tebou hovoriť"
Tak som šla za Coleom.
-"Takže si pokecáme?" spýtala som sa ho a pohľadom som prešla na Tiffany, aspoň logika mi hovorila, že je to Tiffany.
Prikývol, pustil ju a zamieril k lavičke, kde nikto nebol. Sadla som si k nemu.
-"Pre..."
-"Vieš čo je to láska či vášeň na prvý pohľad?" skočil mi do reči a spýtavo na mňa pozrel.
Pokrútila som hlavou.
-"Tak potom nepochopíš to čo ja cítim k Tiffany. Nechcel som Liz zraniť. Nie takto. To, čo videla bol presný začiatok. Odolával som Tiff, no keď vošla Liz v tom istom momente som podľahol a ona všetko videla. Bojím sa k nej prehovoriť. Ako je na tom?" vyzeral úprimne utrápený.
-"Zle. Neviem. Nakričala na mňa, že som nás rozbila. Ale ja som nechcela. Proste sa to stalo," skrčila som si kolená pod bradu a objala ich.
Chytil ma za ruku a stisol ju.
-"Nič si neurobila a ak áno, tak sme dvaja," usmial sa jemne.
Cítila som sa trocha ako podrazáčka. Mala by som byť proti nemu, len kvôli Liz, no Cole bol môj kamarát, jeden z najlepších, môj brat a chápala som ho, tak ako som chápala Liz. Pozrela som sa na ľudí v miestnosti. Už boli dnu skoro všetci. Už chýbala len Liz. Jeremy sa na mňa upokojujúco usmial, Nina po mne hádzala divné pohľady, Justin tiež a ostatný akoby som neexistovala.
-"Bude to v pohode," usmiala som sa.
-"Bude," pritakal s rovnakou nádejou v hlase ako ja.
-"Poďme, nech to máme za sebou"
Prikývol. Vzal ma za ruku a ťahal. V tom vošla Liz. Zastavili sme sa. Cole zmeravel. Lizin pohľad padol na nás. Prižmúrila oči, keď zbadala naše spojené ruky, krivo sa usmiala a prešla na druhú stranu miestnosti akoby sme neexistovali. Pozreli sme si do očí a obaja naraz vzdychli. Stratili sme ju?

Live Our Dream 8

30. prosince 2012 v 16:54 | Adminka;))xx
Ani som sa nenazdala z novembra sa stal december a boli už len dva týždne pred Vianocami. Všetko sa mi zlievalo do jedného. Škola, štúdio, škola, štúdio. Stále dookola. Nevedela som kedy naposledy som bola na nákupoch, kedy som si hrala len tak pre zábavu, zdvihnutie nálady, kedy som písala na blog alebo len tak, kedy som bola so Sabi fotiť, alebo dokonca len tak si sadnúť do kaviarne a popíjať niečo teplé. Pomaly som začala mať o mojom rozhodnutí nahrávať debutový album pochybnosti. A tie som ohľadom spievania nikdy nemávala. Bola som zmätená. 12.12. v utorok som takpovediac už ležala na gauči v štúdiu s lapotopom na kolenách a skúmala som svoje staré pesničky. Mala som podmienky čo sa albumu týkalo a jednou z nich bolo aj to, že všetky pesničky si buď celé napíšem ja, alebo sa na ich písaní budem aspoň podieľať. Neznášala som tých umelcov, čo spievali pocitoch a zážitkoch iných. Ten album mal byť o mne a tak som do neho musela kúsok seba aj vložiť. Poklepkávala som si po okraji laptopu, pomaly som chytala melódiu ale potom som ju zas stratila. Všetko som totiž v poslednej dobe ladila do rovnakých tónov. A to ma sralo. Chytala som nervy už na samú seba, na Simona a Paula, že do polky januára to chcú mať hotové a vlastne aj na tú muchu čo sedela na okne. Už-už som chcela začať vrčať keď sa ozvali kroky.
-"Ťuk, ťuk, prišli sme ťa oslobodiť z pekla" usmievala sa na mňa Eleanor a vedľa nej stál rovnako vysmiaty Loui.
-"Tak to choďte zabiť moje minulé ja čo sa do tohto namočilo " bezmocne som rozhodila rukami a capla si po čele.
-"Ale no táák, mrkvička, to bude dobré"
-"Nie to nebude" skríkla som po Louisovi aj keď som nechcela "Prepáč ja... Mala som mať už dokončené pesničky a nemám nič, proste nemám múzu, nedokážem písať a keď už aj áno je to na hovno!!" chodila som od mixážneho pultu ku dverám a naspäť.
-"Viem ako sa cítiš, ver, že viem. Preto nás s chalanmi napadlo, teda skôr Harryho, že by sme zavolali Edovi. Počul tvoje demo a páčila si sa mu. Rád by s tebou spolupracoval. Skús napísať pesničku s ním, potom s nami až nakoniec to pôjde už aj tebe zas. Čo na to hovoríš?"
-"Že Styles má asi pravdu. Mala by som mu poďakovať" ironicky som sa usmiala "Za pokus to stojí" sadla som si vedľa neho a oprela som sa mu o plece.
-"Aww vy fakt vyzeráte ako súrodenci, so cute" poznamenala Eleanor a už nás cvakala.
Bolo mi jasné kam to zavesí.
-"My vieme. A teraz moja milá sestrička ide s nami. Neprijímam protesty, vrátiš sa sem až s Edom" vytiahol ma na nohy, ja som si poslušne obula kožené converse, obliekla si hrubú mikinu, čiapku s uškami a pobalila som sa.
-"A kam ideme?" sedela som na zadnom sedadle Louisovho auta už asi 10 minút a ani som nemala poňatia kam idem.
Veď to je normálny únos!
-"Do hlavného stanu" po tých mesiacoch čo som s nimi trávila som zistila že pod týmto slovným spojením sa myslí dom v ktorom kedysi chalani spolu bývali a teraz slúžia na porady, párty alebo keď si chcú spraviť spoločný víkend, čo sa stáva aj trikrát do mesiaca.
Na to som už nič nepovedala a ďalej som sledovala snehové vločky dopadajúce na okná. O 10 dní som mala letieť so Sabi na Slovensko, aby sme strávili Vianoce s rodinami. Tešila som sa na to. Tešila som sa na ocina. Dokonca aj na sestru. Kým som uvažovala nad rodinou už sme aj parkovali v garáži a Ell otvárala nejaké bočné dvere, asi vchod do domu. S laptopom a mobilom v ruke som ju nasledovala až sme sa ocitli v priestrannej hale. Na vešiaku bolo asi 5 šiltoviek, veľa mikín, kabátov a na zemi rozkopané tenisky.
-"Povedala by som, bordel si nevšímaj, ale poznáš ich, takže vitaj v hlavnom stane" vyzuli sme si topánky a ona ma viedla ďalej.
Pravdepodobne z obývačky sa ozýval smiech a keď sme sa tam dostali uvidela som všetkých chalanov aj Danielle a Pezz. Vlastne tam neboli všetci chalani, Niall chýbal.
-"Ehm ahojte" snažila som sa nedívať na Harryho, ale nedalo sa to, jeho pohľad ma spaľoval a ja som ho tak túžila vidieť, držať v objatí.
Bol tu sám, bez Emmy.
-"Ahoj" ozval sa po tom, čo ma všetci privítali.
Mykol hlavou ku kuchyni. Veci som si položila na stolík a išla som za nim.
-"Povedali ti o nápade s Edom?"
Len som prikývla.
-"A?" robil čaj, sebe a mne.
Čierny a zelený. Už ma poznal.
-"Ďakujem ti, myslela som, že ťa už nezaujímam"
Zastal uprostred činnosti a otočil sa ku mne.
-"Ty ma budeš zaujímať vždy, na nikoho iného nemyslím. Všetci to vedia, vidia. Preto som opäť sám" opieral sa chrbtom o linku a hľadel na mňa.
-"Myslíš že ti na to zas skočím? Nie som blbá Styles" nemala som v sebe hnev ale zúfalstvo.
-"Ale..."
-"Ale nič, mal si na to myslieť skôr" zobrala som si obrovskú šálku s vriacim čajom a vyšla som na terasu.
Sadla som si do kresla, prikryla sa dekou a sledovala vločky ako padajú na zasneženú záhradu a uvedomovala som si čo k tomu kučeravému idiotovi cítim. A nepáčilo sa mi to.
-"Sweetheart, zamrzneš tu" prisadol si ku mne Loui.
-"A?" použila som jednoslovnú otázku.
Nemala som mu na to čo povedať.
-"Netráp sa kvôli nemu, on zistí čo je medzi vami, zistíš to ty a bude dobre. Nesiľ to" pritiahol si ma na hruď a silno objal.
-"Ale... Všetko čo sa v mojom živote za posledný čas zničilo je kvôli nemu!" mala som slzy na krajíčku.
-"Možno áno a možno nie" tlmeným hlasom šepkal do mojich vlasov.
To mi je odpoveď.
Louis mi je stále ako bratom. Vďaka nemu sa aj tá situácia s kučeravým vyriešila.

As Long As You Love Me 47

30. prosince 2012 v 16:30 | Adminka;))xx |  As Long As You Love Me
-"Páčilo sa ti to?" naraz sa opýtal.
Proste to z neho len vypadlo.
-"Čo myslíš?" povedala som a začervenala sa.
-"No... uhm... to!"
Och to myslíš!
-"Áno, páčilo a tebe?"
-"To som rád! Aj mne sa to páčilo"
-"Mala by som sa ísť prezliecť" vstala som a omotala som si okolo seba deku.
Chcela som urobiť prvý krok, ale strašne to bolelo. Posadila som sa späť na posteľ. Čo to je? Prečo to boli? Prečo nemôžem chodiť? Zase moje známe premýšľanie. Pozrela som sa na Justina. Pozeral sa na mňa divným pohľadom.
-"Čo sa stalo? Nechcela si sa ísť prezliecť?"
-"Áno, ale ty iď prosím vedľa!" nechcela som aby videl že ma to bolí, tak som mu musela povedať, nech ide vedľa, pretože pre to oblečenie sa budem musieť asi plaziť.
Iné riešenie zatiaľ nenachádzam. Pozeral sa na mňa pohľadom ako prečo? Deje sa niečo?
-"Prosím!" prosíkala som a nahodila psie oči.
- "OK. idem vedľa"
-"Ja tam za tebou prídem... Dúfam!" povedala som tak aby ma nepočul.
No na moje šťastie ma počul a hneď začal hovoriť.
-"Prosím? Prečo len dúfaš?" nechápavo na mňa pozeral.
-"Uhm… no ja... ja... no ok... keď som chcela urobiť krok dopredu, bolelo to. Nemôžem moc chodiť"
-" Ooo myy gaassshh... to prečo si nepovedala skôr? Ja som ti ublížil! Som hrozný. Prepáč, prepáč, prepáč..." ospravedlňoval sa asi 10x.
Není to jeho vina! No vlastne aj je, ale nemali sme byť takí zúriví. LOL… nad tou predstavou o tejto noci som sa musela rozosmiať. Až slzy mi tiekli po tej predstave. Ok, musím niečo urobiť pokúsim sa postaviť. Postavila som sa a urobila jeden krok dopredu. Uff, mám šťastie, už to moc nebolí. Prešla som dopredu k mojej podprsenke, zohla som sa pre ňu. Pozrela som sa na Justina.
-"Ok, už to toľko nebolí, môžeš ísť vedľa... no vlastne teraz už nemusíš, ak nechceš!" povedala som a usmiala sa na neho.
On si sadol späť na posteľ.
-"Justin, kde máš kúpeľňu?" spýtala som sa a pritom som v ruke držala už všetko moje oblečenie.
-"Tamtie dvere naproti teba"
Vošla som dovnútra a obliekla si spodné prádlo. Vzala som do ruky čierne tričko, ktoré ale nebolo moje. Bolo roztrhané a voňalo po Justinovi. Obliekla som si zbytok môjho oblečenia. Vyšla som von a Justin bol skrčený pri posteli a mal na sebe rifle, ale tričko mu chýbalo, asi ho hľadal pod posteľou.
-"Ehm... nehľadáš niečo?"
Otočil sa na mňa a zapozeral sa na moju ruku v ktorej som držala jeho tričko.
-"Presne to som hľadal. Ďakujem"
-"Ale myslím že ti to tričko asi k ničomu nebude"
-"Prečo?" opýtal sa.
Podala som mu ho do ruky a on ho celé preskúmal. Neviem to iste, ale asi som bola červená ako paprika. Veď to tričko som z neho včera strhla ja.
-"No tak mi neostáva nič iného, než si vziať iné"
Vošli sme do mojej izby a na gauči sedela mama, Usher, Tommy a ešte osoba ktorú som vôbec nepoznala. Mama na mňa pozerala akoby ma pohľadom zabíjala.
-"Anett, čo sa dialo v noci a kde si vôbec bola?"
Neviem prečo, ale v tú dobu som vybuchla do strašného smiechu. Všetci na mňa pozerali ako na blázna. Tiekli mi slzy. Ta žena čo tam sedela na gauči s ostatnými sa otočila. V tú chvíľu som poznala kto to bol. Bola to Justinova mama Pattie. V tú chvíľu Justin stuhol, naklonil sa k môjmu uchu a pošepkal:
-"Ak sa to mama dozvie, zabije ma!" mal naozaj strach.
-"Justin, kde ste boli celú noc? A čo ste robili celú noc?"
Neviem prečo, ale myslím že Tommy presne vedel čo sme robili celú noc. Mama ma naraz zatiahla do nejakej izby.
-"Ty a Justin, vy spolu to? No?"
Vedela som presne čo myslí. V tú chvíľu som sa začala červenať.
-"Áno mami, my sme spolu to... uhm!"
-"Nemusíš nič hovoriť, rozumiem ti"
Vyšla som z izby a všetci na mňa upierali zrak. Justin na mňa pozeral pohľadom ako JA NIČ, JA MUZIKANT! Sadla som si vedľa Justina a zašepkala som mu do ucha.
-"Čo si im povedal?"
-"No ja uhm… nič som im nepovedal, mama im to povedala"
-"A ako im to mohla povedať keď to nevedela?"
-"Neviem, ale asi vedela, vraj že večer bola na návšteve u svojej kamarátky tu v hotely a ta má izbu hneď vedľa mojej, takže nás asi museli počuť"
Jáj, najväčší trapas v mojom živote!
-"Tak Anett, prečo si sa vyspala s mojim synom?"
Tak táto otázka ma veľmi zaskočila, naozaj som nevedela ako na to mám odpovedať.
-"No ja... uhm...

Pretože láska je večná - prológ

30. prosince 2012 v 15:20 | Adminka;))xx |  Pretože láska je večná
Moje meno je Katherine Zoey Evans. Mám osemnásť a patrím medzi najlepšie herečky v Hollywoode. A môj život sa neustále točí okolo herectva. Novinári, falošné kamarátky, škandály, luxus, falošné úsmevy. Chcem vrátiť všetko späť, chcem byť normálna baba, ktorá sa bude strachovať len o známky v škole, o to akú budúcnosť pre mňa život pripravil, o to, aký chalan so mnou pôjde na ples. Ako som len závidela svojím fanúšičkám a fanúšikom. Mali obyčajný život, v ktorom som bola len ako idol. Žijem len s mamou. Otec nás opustil, keď som mala desať a vtedy sa to všetko začalo. Psychicky som sa zrútila. Prestala som sa učiť, bola som horšia ako chalani, proste všetko šlo so mnou dole vodou. Sústrediť som sa vedela len na hodinách dramatiky. Čím väčšmi som bola na dne, tým väčšmi som sa venovala herectvu. Tam som bola vždy niekým iným. Až si ma na jednom vystúpení všimol manažér Patricka Swayziho. Zavolal si ma pod pódium, predstavil sa a ponúkol mi jednu malú rolu v seriáli s názvom: Keď som bol malý.... Seriál sa stal okamžite televíznym trhákom a ja som sa stala hviezdou. Ponuky sa len tak hrnuli. Hrala som dcéry najlepších hercov na svete, znásilňované dievčatá, spevácke hviezdy. Trilerry, fantasy, horory, komédie, sci-fi, romantické filmy. Proste mi zrazu celý filmový svet ležal pri nohách a ja som som sa z toho tešila len prvý pol rok. Ono sa z toho naozaj tešíte, ale len chvíľu. Potom vám všetko prerastá cez hlavu a vy neviete, kde presne sa nachádzate. Už viem, čo noviny vždy mysleli tým, že deti v showbiznise rýchlo dospievajú. Mám 18 a cítim sa na 30. Súrodencov nemám. Naši to nestihli. Okrem mamy mám už len starých rodičov z jej strany a neviem čo by som bez nich robila. Najlepšia kamoška? O tej môžem snívať. Nikdy som takú nemala. Ako dieťa som ju nepotrebovala. Nechcela som ju. Ved načo? Občas som sa hrávala so susedou a inak som bola vždy samotárska. Po otcovom odchode sa so mnou prestali baviť všetky baby. Len jeden kamarát mi ostal. JJ (Džej Džej). A sme najlepší kamaráti doteraz, aj keď na seba nemáme toľko času. V showbiznise existujú len kamarátky. Nikdy nie najlepšie kamarátky. Dokonca ani nie dobré kamarátky. Vždy je v tom vzťahu faloš. Malá, ale je tam. Sme konkurentky. A je jedno ako sa presviedčate, že vám to nevadí. Vždy v tej druhej vidíte konkurentku. Zrejme by som vám mala povedať ako vyzerám (ak to neviete, veď som hviezda!). Mám dlhé čierne vlasy, ktoré mi VRAJ každý závidí. Nie sú až také dokonalé. Sú poničené od všetkých tých farieb, fénov, žehličiek, masiek. Moja dokonalá postava. Hej je to pravda, ale načo vám je, keď ste kvôli nej nešťastná? Časopis People a Times ma uznal za naj sexy herečku sveta. Keď myslia... Pre mňa sú to len plytké reči zazobaných ľudí. Vyzerám ako priemerná Kanaďanka. No, to je ďalšia vec o ktorej by som vám mala povedať, však? Pochádzam zo Stratfordu. Hej, hej, okamžite si ma spojte s Bieberom, ale zdanie klame. Nikdy sme sa nestretli. Teda mali sme kopec spoločných akcií, ale ani na jednej sme sa nerozprávali, ani len sme sa na seba nepozreli. Sme si približne ako vzduch. On má svojich Belieberov a ja svojich Katerinátorov. Tak sa nazvali! Má super hudbu, ale nie som nejaká zarytá fanynka. Po pravde na to ani nemám čas, ale viem, že vraj ma obdivuje. Musela som sa na tých rozhovoroch smiať. Čo by som vám ešte mala povedať o svojom živote? Som single! Stále! Ani na vzťah nemám čas. Mám ja vôbec na niečo čas? Vlastne ani nie. Z jedného setu (t.j. natáčanie) do druhého. Málo kedy mi medzi setmi zostáva voľný čas. Tak maximálne aby som sa naučila texty na nový film či seriál. A inak, moje umelecké meno je Katerina Evans. Musela som ho skrátiť. A toto znie... viac... umelecky.

As Long As You Love Me 46

30. prosince 2012 v 15:06 | Adminka;))xx |  As Long As You Love Me
Rukou mi zašiel pod tričko. A hladkal ma po nahej pokožke. Začal mi rozopínať košeľu a ja jemu mikinu. Ostala som len v podprsenke. Prevalil ma na seba. Rukami mi prechádzal po chrbte. Sedela som mu na páse. Strhla som z neho tričko a perami som sa presúvala po hrudi a bruchu nižšie. Prstami som mu rozopla rifle. Perami som bola strašne nízko. Slastne vzdychal. Teraz sa prevalil on na mňa a zopakoval moje pohyby. Takmer som umrela od slasti. Cítila som sa ako bohyňa. Sexy, krásna, inteligentná, mocná a hlavne ako žena. Potrebovala som ho. Veľmi. Chcela som ho celého len pre seba. Cítila som, že táto jedna noc mi nebude stačiť na to aby som sa ho nabažila. Stiahol zo mňa nohavice a vrátil sa k mojim perám. Chytil ma na ruky, stále ma bozkávajúc odokryl posteľ, požil ma a zakryl nás.
-"Nenávidím ťa," šepkala som.
Stále ma ovládala zúrivosť a tým bolo to všetko lepšie. Drsne ma bozkával. Prevalil ma na seba a počas toho ako som ja rukami prechádzala po jeho hrudi a bozkávala ho, on mi rozopínal podprsenku.
-"Nevadí, aj ja teba," usmial sa a ja som sa zachechtala.
-"Si naozaj pripravená?" spýtal sa.
Zaváhala som.
-"Áno," vzdychla som a odovzdala som sa mu.
Vo chvíli keď do mňa vnikol, som vykríkla. Spoly z bolesti, spoly z rozkoše. Bol jemný. Zatínala som do neho nechty. Vzdychali sme. Takmer sme rozlámali posteľ. Celú noc sme nespali.

Keď začalo svitať ostali sme ležať a rozprávali sme sa. Počas noci mi volala mama, že kde som. Povedala som jej, že som u Justina a rozprávame sa, ale podľa toho aká som bola zadychčaná si myslím , že pochopila že to je troška iný rozhovor. Ležala som na Justinovej hrudi. On sa mi hral s vlasmi a ja jemu s prstami.
-"Bolelo to moc? Myslím, keď som..." nedokončil.
Nemusel, vedela som čo myslí.
-"Trochu, ale v pohode. Poviem ti, bolo to po prvý krát," usmiala som sa.
-"Naozaj?" zatváril sa šokovane.
Usmiala som sa.
-"Mám to brať ako udobrenie alebo sme stále pohádaný"
Zosmutnel a chytil moju tvár do dlaní.
-"Bolí to"
-"Čo?"
-" Keď si spomeniem na včerajšok. Milujem ťa, viac ako svoj život, ale to je strašne otrepané," hral sa mi s prstami a zamyslene na ne hľadel "Ale vieš čo tým chcem povedať"
-"A čo Katie?" spýtala som sa.
-"Ale prosím ťa. Bola platená," zaškeril sa.
Nadvihla som obočie.

FollowGuys 13

30. prosince 2012 v 14:54 | Adminka;))xx |  FollowGuys
Oblečená a ako-tak upravená som šla za ním do kuchyne. Na iPode hral Ron Rope s jeho A drop in the ocean.
-"Romantické," zasmiala som sa, keď som ho videla jesť sendvič z polotovarov.
Napchal si do úst rekordne veľký posledný kúsok a vstal. Dal tanier do umývadla a postavil sa ku mne. Dvihol prst, aby som počkala, kým dožuje a potom sa sklonil a vystrel ku mne jednu dlaň.
-"Smiem prosiť?" a jemne na mňa pozrel spoza mihalníc.
-"Samozrejme, som zvedavá, či vieš tancovať aspoň vážne tance," chytila som sa jeho dlane a nechala ho zamotať si ma to náručia.
Pevne ma chytil a viedol ma. Rozosmiala som sa, ani som nevedela prečo. Ovládla ma čistá a nefalšovaná eufória, úplne bezdôvodná. Proste sme sa zvŕtali po kuchyni ako malé deti a ja som sa smiala. Bolo mi fajn, ako včera v noci. No keď skončila pesnička, skončil sa tanec. Ale nepustil ma. Miesto toho si ma pridržal bližšie a pobozkal ma. Odstrčila som ho.
-"Justin, prestaň. Nehľadaj v tom nič viac"
Prečo sa všetko musí pokaziť?
-"Prepáč," obrátil sa.
-"V pohode. Idem už je veľa hodín"
Neobrátil sa ku mne, len prikývol a začal krájať ďalší sendvič.
-"Ahoj" vzala som si svoje veci a šla som do svojej izby.
Potichu som vošla. Liz ešte spala, no na líci mala suché stopy po slzách. Bola hore či plakala zo sna? Schúlila som sa k nej. Hľadela som na jej tvár. Až na tie cestičky jej tvár vyzerala taká pokojná a vyrovnaná, taká detská. Od malička sme spolu, nikdy ju nechcem stratiť a bolí ma vidieť ju takto a serie ma, že s tým nič nezmôžem. Pohladkala som ju po líci.
-"Liz, vstávaj!"
Zaklipkala očami akoby som jej dala facku.
-"Čau," zachrapčala a zavŕtala sa hlbšie do prikrývky.
-"Vstávaj, leňochod," zasmiala som sa.
-"Strč sa, O'Conorová!" schovala si tvár.
Zabudla. Na chvíľu. Usmiala som sa.
-"Vstávame, miláčik. Máme roboty, až sa nám z hláv začne pariť"
-"Urob si sama, ja som len tichý dobrovoľník!"
A všetko zrazu padlo. Rozplakala sa. Mala som chuť niečo rozbiť. Objala som ju.
-"Nechceš mi povedať, čo sa stalo?" spýtala som sa jej po chvíli, keď prešiel ďalší hysterický plač.
-"Jeremy ma prosil, aby som šla inam, že chce byť s tebou sám. Tak som šla za Coleom. Mal otvorené dvere. Vošla som a on... Bozkával sa na posteli s Tiffany," habkala.
-"Tiffany?"
-"Z Justinovej skupiny"
-"Och, miláčik," vydýchla som a tuhšie som ju objala.
Napadlo ma, či by som nemohla poprosiť Justina, aby ju vyhodil. Ha! A aj to spravím!
-"Takže Jeremy vie o tebe a Justinovi?"
-"Áno, len som sa s ním ešte nestihla porozprávať prečo ho udrel," zamračila som sa.
Liz sa ukľudňovala.
-"Myslíš, že to urobí aj pre mňa, ale Coleovi?"
-"Si pre neho ako sestra, ak to dovolíš, zabije a ani nezaváha"
-"Je to jeho najlepší priateľ"
-"Práve preto," zasmiala som sa a jej šklblo kútikmi.
Jeremy sa vyhrážal Coleovi, že ho zabije, ak Liz ublíži a myslel to smrteľne vážne.
-"Nechcem sa s ním stretnúť," šepla, keď si utierala slzy.
-"To nejde, vieš to" cítila som sa v tomto bezmocná.
Sme jedna skupina.
-"Nemôžem odísť? Do nášho bytu v Atlante? Budem sama a cez Vianoce ma naučíš choreografie. Sľubujem, že to budem vedieť!"
-"Nemôžem ťa pustiť, Liz. Nemôžem nás rozbiť," pozrela som na ňu ospravedlňujúco.
Prudko si sadla a vstala.
-"Fajn," povedala drsne.
Zopla si vlasy do copu a rýchlo si utierala slzy. Na tvári tvrdá maska.
-"Liz, ja..."
-"Kašli na to, Bella," povedala rýchlo a chladne.
Stočila sa a zavrela sa v kúpeľni. Počula som niečo tresknúť. Čo to nechápe? Nemôžem nás rozbiť. Po chvíli vyšla.
-"Vieš čo je inak najväčšia sranda?" pozrela na mňa s tým divným rozorvaným a neurotickým smiechom.
-"Čo?"
-"Že už si nás rozbila!"
-"Liz!" zabolelo to.
-"Čo?"
-"Porušila som jedno pravidlo. Vy ich porušujete pravidelne! Koľko krát ste sa spili pod obraz boží pred koncertom? Koľko krát ste vynechali skúšku len tak? Koľko krát ste minuli zálohu skôr ako sme ju dostali poriadne? Huh? A to nespomínam tie súkromnejšie veci!"
-"Vždy si nám práve ty prízvukovala, že nemáme sa súkromne stýkať so zamestnávateľmi!"
-"Proste sa to stalo! Kvôli tomu sa nič nemusí zmeniť!"
-"Nina ľúbila Jasona Derula a nemohla. Nemohla byť s ním. A ty s ním len spíš a môžeš?" skríkla.
Odfrkla som si.
-"Fajn. Čau" zabuchla som za sebou dvere do izby a šla som dole.
Von. Do parku.
-"Bellatrix, kam ideš?" začula som niekoho na mňa volať.
Obzrela som sa. Justin. Šokovalo ma zistenie, že chcem, aby ma tuho objal a dlho nepustil.

Live Our Dream 7

30. prosince 2012 v 13:13 | Adminka;))xx
-"Michelle, Simon nakoniec nepríde, niečo ho zdržalo či čo. Ale zajtra kedy môžeš?" vybehol na mňa Paul keď sme sa vrátili z prehliadky štúdia.
Rýchlo som si v hlave prezrela diár a rozvrh.
-"No môžem len doobeda, lebo poobede mám do ôsmej školu"
-"Tak okolo deviatej tu?"
-"Okey, ale môžem len do pol druhej aby som sa dostala do tretej na druhý koniec Londýna"
-"Ja ťa odveziem" navrhol Styles.
-"To radšej naozaj pôjdem aj pešo" sykla som smerom k nemu.
-"Tak ťa odveziem ja" usmial sa na mňa Louis a ja som prikývla.
V ruke sa mi rozvibroval mobil. Sabi.
-"Michelle do toho strabucksu nejdem, Mark môj spolužiak ma pozval na pizzu, prídem až večer okey?"
-"No, dobre ale potom chcem jeho úplný popis a opis toho čo sa dialo! Muhah"
-"Je mi jasné. Tak večer paa" ach jaj, typická Šimková.
-"No dobre, tak ja už teda si pôjdem" obliekla som si sako, zobrala kabelku a mierila som k dverám "Vidíme sa zajtra. Byee" ako som kráčala ku výťahu v hlave som si hmkala nejakú melódiu a po čase som k nej pridala aj slová z tej pesničky čo som písala ešte v Prahe.
A tak som môj smer zmenila k nahrávacej miestnosti, zložila som si veci, z tašky vybrala zápisník s perom a sadla som si za klavír. Prešla som prstami po všetkých klávesoch a potom som pomaly začala. Skúsila som zahrať celú melódiu tak ako som ju mala v hlave a potom som si ju hrala po častiach. Po malých úsekoch som si ju zapisovala a pomaly pridávala slová. Asi po 15minútach som to mala hotové a zahrala a zaspievala som si celú pesničku. Teda len prvé dve slohy a refrén. Bola som so sebou spokojná. Keď som sa chcela od klavíru postaviť ozval sa od dverí slabí potlesk.
-"To bolo úžasné" ozval sa Harryho hlas.
-"Nepatrí sa počúvať za dverami. A ďakujem" odložila som si veci a odišla som zo štúdia.
Zostal tam, nič nepovedal, ani ma nenasledoval. Však načo? Odviezla som sa do tesca, spravila nákup jedla a došla som domov. Schúlená v deke, popíjajúc čaj som čítala jednu z kníh od úžasného Paula Cohela.
Za tie dva roky som sa zmenila len tak z polovice. Štvrtina mňa bola stále tá stará Mišel zo Senca z obdobia keď som bola ešte TEEN, ďalšia časť bola tá zodpovedná Mišel, posledná bola tá kreatívna písanie, fotenie, spievanie, skladanie, no a nakoniec tá najnovšia, ktorá stále dospieva a dotvára sa. Tá stále malá, šibnutá, ale zároveň dospelá Mišel, ktorá nasleduje svoje sny a a dokáže sa zamilovať. Stále.
Zvyšok toho večera som ešte dokončila prácu do školy, zopakovala si slovíčka na hodinu francúzštiny a okolo deviatej som si už ľahla so slúchadlami do postele. Nemala som náladu čakať na Sab a tak som ako každý večer zaspávala premýšľaním o ňom.

Zobudila som sa až o siedmej na odporný zvuk budíka. Vypratala som sa z postele a keďže ma zobrala zima obliekla som si veľkú Adidas mikinu. V chlpatých ponožkách som sa prekĺzala až do kuchyne kde sedela rozospatá Sabi s hrnčekom kávy, zeleného čaju a z hriankovača jej práve vyskočili dva chleby.
-"Bré ránko, kam tak skoro?" školu dnes nemala, tak som netušila prečo je hore.
-"Vieš ako som v Prahe bola zaniesť ten rukopis?"
Prikývla som.
-"Chcú mi vydať tú knihu. Dnes priletí agentka do Londýna na asi dva týždne, aby sa so mnou dohodla. Mala som letieť späť ja ale kvôli škole nemôžem, tak sa prispôsobili"
-"Sabi to je úúúžasnééééé!" silno som ju vyobjímala a kým som si robila raňajky vravela som jej o včerajšom stretnutí v štúdiu.
Reagovala rovnako ako ja na jej novinku.
-"Inak a čo ten tvoj?" nemohla som si spomenúť na jeho meno.
-"Mark?"
Len som s plnými ústami prikývla.
-"Ale úplný imbecil, chcel zistiť ako to chodí v Elle, čo tam robím atď. Ja som ho ani nezaujímala. Nakoniec som zistila že robí pre Fashionword, vieš ten nový časopis?!"
Potom sme dojedli, Sabi mala ešte čas tak kúpeľňu som obsadila ja. Žiadne zložité maľovanie, o pol hodinu som ju už pustila dnu a presunula som sa do izby. Zastala som pred veľkou šatníkovou skriňou a nakoniec som vybrala čierne silonky, čiernu puzdrovú sukňu, bielu priesvitnú blúzku, čierne sako a dokonalé čierne Jeffrey Campbell topánky. Áno sú na zabitie ale mne to nevadilo. Vlasy som si zas vyžehlila, na krk zavesila zlatú dvojitú retiazku a na ruku zlatý ostňový náramok.
-"Sabiiii? Však ma po ceste hodíš do štúdia?" už som stála v chodbe, dávala som si veci do kabelky a vlasy do drdolu keď vyšla z kúpeľne v čiernych skinny, bielej košeli, na tom mala červený sveter a obuté mala čierne wedgesy.
-"A mám na výber?" zasmiala sa, ešte raz si prehrabla svoje hnedé vlasy, taktiež do kabelky nahádzala veci a opatrne vložila foťák, jedna z mnohých našich spoločných vlastností.
Obe sme si do rúk zobrali naše kabátiky a vyli sme z domu. Hneď oproti máme Starbucks a tak sme si ako inak kúpili dve latté a úžasné mrkvové koláčiky, ja som po jednom zobrala aj chalanom. Sabi šoférovala ako blázon tak aj napriek ranným zápcham parkovala pred štúdiom už o 8:55.
-"Díky za odvoz, potom sa mi ozvi ako si dopadla s agentkou"
-"Jasná vec, ako sa dostaneš domov?"
-"A načo myslíš, že beriem chalanom tie koláče? Jeden z nich ma už hádam zvezie" zabuchla som za sebou dvere a išla dnu.
Pozdravila som recepčnú, pár ľudí naokolo a vyviezla som sa na poschodie. Už som sa tam vyznala tak som hneď vošla do otvorených dverí zasadačky a pozdravila som všetkých prítomných a sadla som si na Paulom ukazované miesto.
-"Prišla si akurát, už je tu aj Simon" zašepkal mi Niall.
A mal pravdu. Tri minúty po mne vošiel dnu fešný 60tnik s obrovským úsmevom na tvári a iskrou v očiach. Dámy a páni, Simon Cowel. Nemohla som uveriť, že naozaj stojí pár metrov odo mňa a kým sa s ním všetci zvítali, ako tak som sa upokojila.
-"Teší ma, Michelle Cherkesy"
-"Veľmi rád ťa spoznávam a sweetie, Simon" u nás doma by dodal niečo ako tykaj mi, ale sme v Anglicku a tam to nebolo potrebné.
Najprv sme sa rozprávali o tom odkiaľ som, čo študujem, kde bývam a niečo o mojej rodine. Aj chalani ma počúvali veľmi pozorne a pri niektorých zážitkoch zo Slovenska ako napr. kúpanie sa v špinavom bazéne, cesta o pol druhej z Amfika po hroznom horore objímajúc kamarátovu ruku, grcanie po skončení osmičky na seneckých jazerách, pár vylomenín mňa a Sabi v Martine a všade v okolí a aj pár zážitkov z Čiech. Potom sme sa dostali k tej umeleckej časti. Čomu sa venujem, ako dlho, prečo píšem, skladám, spievam, hrám, fotím. A potom sme si vypočuli moju nahrávku spred dvoch mesiacov.
-"Si naozaj talentované dievča Michelle, mám tu pár návrhov čo ako, zmluvu na podpis, ale to až po tom čo si ťa zas vypočujem, príde poobede aj právnik, aby to bolo oficiálne. Teraz poďme do štúdia, chcem ťa konečne počuť naživo"
A tak ma zavreli v nahrávacej miestnosti len s mikrofónom, mojím zápisníkom, Niallom a jeho gitarou. Mnoho dievčat by v tej situácii napadlo veľa perverzných udalostí ale ja som len začala spievať a Niall mi pomáhal s vokálmi. Pesnička o mne, Harrym a našich životoch znela s gitarou omnoho lepšie ako s pianom. Ako náhle som dospievala, popadla som druhý dych a silno som môj doprovod objala. Bez neho by som to totiž nezvládla.
Musela som sa usmiať pri spomienke na môjho malého leprechona. Ešte aj teraz po dvoch rokoch, keď má 30 rokov, je zasnúbený, je pre mňa tým malým 17 ročným chlapcom z X-factoru a navždy si ho tak aj budem pamätať. Tak ako všetkých.

FollowGuys 12

30. prosince 2012 v 12:01 | Adminka;))xx |  FollowGuys
Ráno som sa zobudila na vôňu slaniny. Mykla som hlavou, no narazila som do niečoho horúceho. Rýchlo som si sadla. Buchla som sa o Justinovu hlavu. Držal v ruke, medzi servítkom pariacu sa slaninu.
-"Šibe ti?" zachrapčala som a dlaňami som si prešla po tvári.
Súrne potrebujem kúpeľňu a kávu.
-"Chcel som ťa zobudiť niečím príjemným," zasmial sa a obzeral si moje vlasy.
Rýchlo som si ich upravila, no prikrývka mi padla z prs. S úľavou som zistila, že mám podprsenku, ale keď som sa zahniezdila, došlo mi, že nemám nohavičky. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale začervenala som sa.
-"Wow," poláskal mi líce.
-"Čo?" zamračila som sa.
-"Tvoje líca nadobudli takú krásnu farbu," usmial sa sladko.
Zatajila som dych. Nečudujem sa, vôbec sa nečudujem tým miliónom dievčat, čo po ňom bažia. Uvedomila som si, že za ten úsmev by som zabíjala.
-"Budeš jesť?" odtiahol sa a ja som sa konečne nadýchla.
-"Nemôžem" spomenula som si "Musím ísť za Elizabeth. Nechala som ju tam samú celú noc. Koľko je vlastne hodín?"
-"Sedem. S liekmi na spanie ešte určite nie je hore"
Prikývla som.
-"Nevadí. Aj tak musím robiť papierovačky"
-"Ani sa so mnou nenaješ?"
-"Dám si v izbe niečo," usmiala som sa.
Pokrčil plecami.
-"Ako chceš. Idem do kuchyne, aby si sa mohla obliecť," zase sa usmial a ja som sa musela zhlboka nadýchnuť.

Live Our Dream 6

30. prosince 2012 v 0:22 | Adminka;))xx
Prehádzala som cez námestie, predierala sa davom a hľadala kučierky. Napokon som ho zbadala, rozbehla som sa k nemu, že ho objímem, ale on ma zastavil. Letmo ma objal, povedal mi ahoj a otvoril mi dvere na jeho aute.
-"Harry? Stalo sa niečo?" nechápala som jeho správanie.
Sedel na mieste spolujazdca vedľa Paula, nehovoril so mnou a to už prešlo asi 10min od toho ako sme sa stretli.
-"Nie, vlastne áno, teda nie... Poviem ti to neskôr" zas sa zapozeral do mobilu a mňa prepadla nervozita.
Zastali sme pred jeho hotelom, on vystúpil a mne kázal zostať dnu. Paul ma zaviezol k zadnému vchodu a až tam som mohla vystúpiť. Harry tam už stál s tým jeho obrovským úsmevom na tvári a skoro ma rozpučil v objatí.
-"Tak si mi chýbala. Tak veľmi" šepkal mi do ucha.
Zmena jeho nálady bola neuveriteľná a tento krát som bola ja tá čo sa odtiahla.
-"Čo to má znamenať?!" zvýšila som hlas a skrížila som si ruky na prsiach a hodila som na neho môj zabijácky pohľad.
Pochopil že je zle.
-"Poď hore, vysvetlím ti to" ťahal ma za ruku ale ja som sa mu vytrhla a len som ho nasledovala.
Prešli sme rôznymi chodbami až do haly a výťahom na 8 poschodie do izby H18. Aké tematické. Sadla som si do kresla a on sa začal nervózne prechádzať. Trvalo to pár minút kým sa rozrozprával. Čupol si predo mňa a chytil ma za ruky.
-"Nechcem aby nás spolu videli"
Moje oči leteli von z hlavy a on sa opravil čo najskôr.
-"Nemôžu nás spolu vidieť. Kvôli tvojmu súkromiu, už som priateľku kvôli tomu stratil" to čo hovoril znelo krásne, ale v očiach som videla, že to nie je pravda.
-"Klameš mi Styles" precedila som pomedzi zuby a mala som chuť mu streliť "Povedz mi pravdu inak odchádzam" opäť som zvýšila hlas.
-"No dobre proste... Opäť som s Emmou"
Čakala som hocičo iné ale toto nie.
-"Zas sme sa stretli na jeden After Party a ja som nevydržal. Opäť sme pár"
Dýka sa zapichla do môjho srdca ale nič som nedala najavo. Sarkasticky som sa usmiala a postavila som sa.
-"Aha, tak ďakujem za falošný pocit lásky. A priateľstva. Nech vám to spolu vydrží" zobrala som si tašku a išla som ku dverám "Si sviňa Styles" sykla som pri dverách a už ma nebolo.
Výťahom som sa dostala do haly a hlavnými dverami som vybehla von. Stáli tam fanúšičky s Liamom a Louisom, ktorý na mňa len vyvalili oči.
-"Michelle?" Louisov hlas skočil o oktávu.
-"Čo tu robíš?" podišiel ku mne Liam.
-"Už nič" zašepkala som "Majte sa" otočila som sa doľava a mierila som na električku.
Sadla som si úplne dozadu a do uší som si dala slúchadlá. V iPode som našla Lady Gagu a vypla som príjem myšlienok. Neexistoval žiaden Styles, žiadna Emma, nik. V hlave sa mi pomaly vynorili slová, z nich sa stali vety a z nich sloha. Vybrala som si z tašky zápisník a začala som do neho písať, škrtať až kým som neprišla na Anděl. Vystúpila som, prešla som k nášmu bytu, rýchlo som si vzala laptop a trielila som si to do Nového Smíchová do Costy. Káva mi pomôže. Písala som text pesničky, keď v tom sa mi vynoril nápad na story, ako za starých čias som si otvorila ešte jeden Word a začala som písať. Prsty sa mi len tak kĺzali po klávesnici. Drnčiaci mobil som zakaždým odignorovala, lebo sa tam striedalo len 5 mien z One Direction. Zodvihla som to len Sabi.
-"Michelle kde si?" spýtala sa ma napodiv kľudným hlasom.
-"V tescu v Coste. Píšem"
-"Okey. Prídem tam a zájdeme na sushi?"
-"Môžme"
-"A Michelle?"
-"Áno?" mobil som si držala pri uchu vďaka ramenu a naďalej som písala.
-"Styles je sviňa"
Musela som sa zasmiať. Uvažujeme úplne rovnako.
-"Ja viem, čakám ťa. Švihni si, som hladná"
-"Typická Čerkesová, už idem z vydavateľstva, hneď som tam" jasné, dnes bola zaniesť prvý rukopis.
-"Okey... see ya" položila som moje BBerry vedľa laptopu a objednala som ešte dve latté so sebou a dopísala som poslednú vetu.
Celá story bola len na jednu A4, ale páčila sa mi.
Tú poviedku mám stále v notebooku. Odtrhla som sa od hrude za mnou a ľahla som si na posteľ kde som mala laptop. Otvorila som zložku STORIES a wordový dokument When he left me sa mi otvoril na obrazovke a oči mi po ňom začali kĺzať. A v hlave som mala ďalšie spomienky.
Dni ubiehali, chalani cestovali po Európe a ja so Sabi sme sa snažili zabývať v našom novom byte v Londýne. Bol to krásny byt s veľkými oknami, výhľadom na panorámu severnej časti Londýna a z obývačky sme dovideli na Hyde Park. Bolo to rozprávkové a bola som Sabi vďačná všetkými piatimi, že našla tento byt. Biele steny, biely nábytok, fialovo čierne doplnky. Byt v Prahe sme predali, firmy s ktorými spolupracujeme nám poslali nejaké veci, Sabi (a aj ja) sme dostali plat navyše za reportáž z Fashion Weeku a ešte dostaneme za rozhovor s Direction, ktorý Elle uverejní až v decembrovom čísle. Mala som teda čas ho trochu dať dokopy a spraviť z toho niečo, čo im vôbec nepomôže. Na prvý pohľad to bude mierumilovný rozhovor s každým členom, ale ten s tou sviňou bude iný, bude to fraška. Jedna časť z mojej mini pomsty. Nezáležalo mi na tom, že sa so mnou rozišiel a bola som za najväčšiu kurvu. Chcela som odhaliť jeho pravú tvár. Ja som totiž vážne verila, že sa zmenil. Ale vydržalo mu to len 2 týždne čo sme tam boli. Stále to bol rovnaký kurevník za akého ho média vykresľovali pred 10 rokmi. Práve som si pripravovala seminárnu prácu na dejiny umenia, pila som zelený čaj a jedla čokoládový domáci muffin keď sa na stole roztancoval môj mobil na starú pesničku od Ne-ya. Tá pesnička bola nastavená ešte dva mesiace dozadu na jedného človeka. Teda nastavil ju on. Harry Odporná Edward Sviňa Styles. Nejak som na to pozabudla. Zodvihnúť či nie?!
-"Nebodaj si popstar hviezdička spomenula, že existuje aj nejaká Cherkesová?" sarkasticky som sa zasmiala a ďalej som čítala skriptá.
-"Michelle, teraz nejde o to čo sa medzi nami stalo, ale Paul má pre teba ponuku. Mohla by si do polhodiny alebo hodiny prísť k nám do štúdia?"
-"Nie ste na turné?"
-"Včera sme sa vrátili, dnes ten plán Paul navrhol manažérom a ony sa s tebou chcú stretnúť, najskôr ti to však chce Paul vysvetliť. Máš čas?"
-"Mám. Prídem tam. Ale Styles... Prečo mi voláš ty?"
-"Lebo som ako jediný už v štúdiu. Prečo?"
-"Len tak. Už mi nevolaj" uložila som seminárku na plochu, však na to mám ešte dva týždne.
Obliekla som sa do čiernych džínsov, bielej košele, dala som si na to mintové sako a čierne topánky na vysokom podpätku s vybíjaním. Vlasy som si nechala rozpustené, na ruku som si pre istotu dala gumičku, pripla som si aj strieborný náramok a do čiernej kabelky som nahádzala iPod, peňaženku, diár, pár blbostičiek, vodu a vychádzajúc z bytu som Sabi napísala SMS, že idem k nim do štúdia a že o šiestej nech je tam v Starbuckse. Keďže Sabi bola v škole, jej (naše) auto bolo odparkované pre barákom. Tašku som si hodila na sedadlo spolujazdca, skontrolovala som zrkadlá a vyrazila som smer centrum k štúdiu. Akurát som sa vyhla zápche, ktorá sa na tomto úseku tvorí minimálne trikrát denne a to aj práve okolo tretej. Cesta mi teda trvala len 10 minút, bola som si kúpiť ešte v najbližšej trafike najnovší Vogue a už som topánkami klopkala na chodníku pred budovou. Všade bolo veľa dievčat, ktoré si ma asi pamätali z minula, alebo z fotiek z letiska. Len som im zakývala a čakala som kedy sa mi niekto ozve, lebo šťukanie zvončeku ma už nebavilo. Zrazu sa v reproduktore ozval čísi hlas.
-"Áno? Kto je tam?"
Nevedela som identifikovať, či to nebol niekto z chalanov a tak som sa predstavila.
-"Michelle Cherkesy. Mám dohodnuté stretnutie s manažmentom One Direction"
-"Micheeelle! Ideme po teba" bol to teda Louis.
Ani nie do troch minút sa vo dvore ozýval ich krik a za chvíľu mi už veľkú bránu otváral Louis s Niallom a Zaynom. Nestihla som ich pozdraviť a už ma pučili v ich objatiach.
-"Chalani dosť, nemôžem dýchať" zasmiala som sa.
Chýbali mi títo blázni.
-"Prepáč, my sa len tešíme, že ťa zas vidíme" objal ma ešte raz Zayn a ja som sa mu oprela o plece.
Boli pre mňa ako taký bratia. Tie dva či tri týždne čo som s nimi bola dennodenne mi chýbali.
-"Malik vypáľ, to je moja mrkvička" Loui si ma privinul k sebe a pučil ma "Moja malá mrkvička sestrička" odtiahol sa odo mňa a skúmavo sa na mňa zahľadel "Ty si sa prefarbila?"
-"Len tmavší melír, nič viac" prehrabla som si rukou rozpustené vlasy.
-"Pristane ti to" uznal Niall a so Zaynom sa išli podpísať aspoň pár dievčatám čo stáli najbližšie.
-"Choď sa im podpísať aj ty" poslala som Tomlinsona a s prekríženými rukami som ich čakala.
Začalo byť už chladnejšie a sako ma moc nehrialo. Snažila som sa trochu zahriať, ale nemusela som moc, lebo chalani už našťastie išli ku mne a spoločne sme išli do štúdia. Topánky mi klopkali na dlaždiciach v chodbe a keď sme sa dostali už k tým dverám kde bola podľa všetkého zasadačka zmocnila sa ma panika. Nie z toho, že tam bude Styles, ale z toho, že neviem čo odo mňa Paul chce.
-"Neboj sa. Zvládneš to" ozval a za mnou Liamov hlas a mnou až myklo.
-"Ty si sa tu kedy zjavil?!" hodila som sa mu okolo krku a silno som ho objala.
-"Teraz som prišiel. Bol som s Danielle u doktora"
Nechápavo som sa na neho zahľadela.
-"Ty nevieš?! Zo mňa bude daddy!" skríkol a ja som od radosti zvýskla.
-"Gratulujem moc moc moooooooc" ešte raz som ho objala a potom ma už Malik s Horanom ťahali dovnútra.
-"Michelle! Konečne, rád ťa opäť vidím" objal ma Paul a pobozkal ma na líce.
-"Aj ja teba" sadla som si na jednu zo stoličiek čo najbližšie k Paulovi a zároveň najďalej od Stylesa.
Tomu som len kývla hlavou na znak pozdravu a už som sa venovala tomu, čo mi hovorí Paul.
-"Vieš, minule keď si tu spievala, nahrali sme ťa. Neúmyselne. Vlastne ťa to nahralo samo. Ale na tom teraz nezáleží. Keď sme boli na turné, rozmýšľal som, že máš veľký potenciál a tak som tú nahrávku včera pustil manažmentu a aj Simonovi. Všetkým si sa nesmierne páčila a Simon by ti chcel produkovať CD-čko. O pár minút by sem mal prísť aj on a sám ti k tomu niečo povedať. Čo si o tom myslíš?" hodil na mňa skúmavý pohľad a ja som sa to snažila rozdýchať.
Simon Cowel. Manažment. Producent. CD-čko. JA.
-"Že sa mi konečne splnil sen. Keď ten prvý niekto zničil" nenápadne som sa pozrela na Harolda a on zrak ihneď sklopil "Rozhodne som nadšená a... Neviem čo na to povedať. Wow"
-"Takže budeš s nami spolupracovať?"
-"S vami?"
-"No ja budem manažérom rovnako ako som chalanom a Simon bude producent. A asi nahráš aj s chalanmi niečo... veď to sa ešte dohodneme. Zavolám Simonovi, či príde teda už dnes a keby nie tak môžeš ísť..Chalani, zatiaľ to tu Michelle poukazujte" nemusel to hovoriť dvakrát a Louis ma už ťahal zo stoličky.
Zobrala som si mobil a išla som za ním.
-"Tak tu je nahrávacia miestnosť" už chcel odísť, ale ja som si to tam začala lepšie obzerať.
Bola väčšia ako tá, kde som minule spievala a aj sa mi viac páčila. Prešla som prstami po klavíri, očami som pohladila mikrofón a otočila som sa na mieste.
-"Najbližšie mesiace tu budeš podľa všetkého tráviť veľmi veľa času" zašepkal pri mne Liam a ja som sa k nemu otočila.
-"Kľudne tu aj prespím" na čo sa všetci rozosmiali a aj Harry.
Ani som si nevšimla, že išiel s nami. Nevermind. Potom ma Niall so Zaynom zaviedli do niečoho ako obývačky, kde boli ich laptopy, v telke bežal zápas Liverpool vs. Chealsy a na gauči spal Josh.
-"Oh he is so cute" cvakla som si ho a hneď som to poslala na instagram a twitter s popisom:
-"Our drummer boy is sleeping beauty. Sweet dream"
A označila som ho tam. Taktiež tam bolo veľa sedacích vakov, sponzorských darov ako tričká, perá, atď. V policiach boli magazíny, ktoré chalani dostali za to, že tam mali buď rozhovor alebo photoshoot. Na stole v rohu boli v poháre s ich podobizňou, fixky, na sebe poskladaných asi 20 CD-čiek. Milión podpis kariet, každý mal vlastnú kôpku a pod stolom bola krabica s novými tričkami One Direction. Pod oknom bola polica kde bolo pár plyšákov, ich fotky. Na stenách boli všetky ocenenia za albumy od Up All Night až po najnovší Grow Up.
-"Máte to tu pekné"
-"My vieme" zasmial sa Loui "Na tejto stene" ukázal na stenu nad gaučom "Budú za chvíľu tvoje ocenenia"
-"I believe" na odchode som si všimla, že pri dverách sú sklenené vitrínky a v nich sú ocenenie ako VMA, EMA, Grammy, Teen Awards, atď.
V ten okamžik som verila, že tam budem mať raz aj ja svoje ocenenia. Pousmiala som sa. Môj život ma naozaj naučil veriť v sny, ktoré sa pomaly plnili. Môj spoločník ma medzičasom zas opustil a ja som bola zas sama. Sedela som prikrytá dekou na mojej posteli, čítala som Paula Cohela "veronika sa rozhodla zomrieť" aj keď som ten príbeh poznala odpredu odzadu a zas som sa vrátila myšlienkami dva roky dozadu.

Love is Hope 18

29. prosince 2012 v 23:47 | Adminka;))xx |  Love is Hope
Na druhý deň, v Nemecku
Bolo tam nádherne. Chata bola obrovská a snehu bolo strašne veľa. Vošla som dovnútra a obdivovala všetko okolo mňa. Nebola luxusná, ale bola zariadená tak útulne, že sa mi to ešte viac páčilo.
-"Je tu nádherne" povedala som a cítila ako ma Zayn objal zozadu a pritisol svoje pery na môj holý krk.
-"Prestaň" povedala som, pretože ma to šteklilo.
Nevravím, že to nebolo príjemné. Práveže naopak. Rada som ho mala pri sebe. Vyložili sme veci v našej izbe a pozerala som sa na nádherný výhľad, ktorý sme mali z balkónu. Videla som prichádzať Louisa s dvomi dievčatami. To budú asi Dan a El. Zbehla som po schodoch dolu a otvorila im dvere. Nevedela som sa dočkať kedy sa s nimi konečne zoznámim. Otvorila som dvere a s úsmevom ich privítala.
-"Rada vás spoznávam" povedala som a obidve ich objala.
Chvíľu sme sa rozprávali a ja som vedela, že budeme dobré kamarátky. Boli naozaj zlaté, hovorili mi o všetkom. O chalanoch, o tom ako ich niektoré fanúšičky podporujú a aj nenávidia.
-"Mne ešte nikto nič zlé nepovedal. Nemám Twitter, takže asi preto!"
Zasmiali sa a ja som bola šťastná, že nemusím čeliť nenávistným správam každý deň. Neviem čo by som robila kebyže mi niekto napíše že ma nenávidí. Vrátilo by ma to späť do čias, keď mi ľudia ubližovali? Určite. Bolo by to určite horšie ako vtedy. Nechcem sa k tomu všetkému vrátiť. Už nie. Konečne som šťastná a mám život aký si zaslúžim.

Na druhý deň
Slnečné lúče mi svietili do tváre a ja som náročky vstala z postele. Pozrela som sa vedľa seba a myslela si, že uvidím Zaynovu tvár, no nebol tam. Hodila som na seba župan a zbehla dole schodmi. Bolo tam prázdno, až na neho. Znovu je tu len on. Harry.
-"Zase ty" zasmiala som sa a sadla si vedľa neho na gauč.
Bolo divné, že každý deň je tu len on a všetci ostatný sa vyparili.
-"Kam išli teraz?"
-"Išli na svah. Ak chceš máš prísť za nimi. Zayn ťa budil, ale nepodarilo sa mu to"
Cítila som sa trošku trápne pri pomyslení na to ako ma budil a ja som si spala ďalej. Pousmiala som sa.
-"A ty čo? Ty tu ideš len tak celý deň sedieť a nudiť sa?"
-"Ako by som sa mohol nudiť pri pozeraní romantických filmov?" ukázal na cédečka, ktoré držal v ruke a ja som sa zasmiala.
Ešte nikdy som nevidela chlapca, ktorý rád pozerá romantické filmy. Je to zlaté.
-"Ale no ták. Musíš ísť s nami" hovorila som so smiechom a ťahala ho z gauču.
Zatiaľ čo som ho poslala sa preobliecť, som na seba obliekala otepľovačky a snažila sa obliecť čo najteplejšie. Vyzerala som ako snehuliak keď som sa na seba pozrela do zrkadla. Tie otepľovačky neboli najhoršie, najhoršie boli moje veľké kruhy pod očami. Vyzerala som ako keby som preplakala celú noc. Strašné, pomyslela som si a radšej sa na seba už nepozrela.
-"Neviem čo si mám požičať. Lyže alebo snowboard?" pýtala som sa Harryho v požičovni, ale on ma pravdepodobne nevnímal.
Nakoniec som si zobrala lyže, pretože nechcem sa hneď v prvý deň dolámať.
-"Ideme ich hľadať?" opýtal sa Harry "Pretože ak ich budeme hľadať, pochybujeme že ich nájdeme. Je to tu obrovské"
-"Pravda. Zavolám Zaynovi!" vytiahla som mobil a vytočila jeho číslo.
Chvíľu som čakala, ale dočkala som sa odpovede. Dohodli sme sa že sa stretneme pri lanovke. Neviem sa dočkať kedy sa konečne postavím na lyže. Ani si nepamätám kedy som naposledy lyžovala. Bolo to poriadne dávno. Mohla som mať asi 7 rokov.
-"Nesmej sa mi ak hneď spadnem!" povedala som Harrymu a on sa začal na mne rehotať.
Vyzerala som fakt strašne. Nevedela som sa ani pohnúť. Nepamätala som si ako ma to otec učil. Bolo to ako keby som to všetko zabudla. Bolo to ponižujúce, ale Harry sa na tom asi dobre bavil.
-"Dobre sa ti smeje? Ako dobrý kamarát by si mi mal pomôcť, nie sa na mne smiať"
Dobre že nepadol na zem od smiechu, ale pomohol mi. Ukázal mi čo mám robiť a zistila som, že to bolo omnoho ťažie ako som si myslela.
O pár hodín neskôr
-"Bolo to skvelé, ale neviem či pôjdem aj zajtra!" povedala som keď sme všetci sedeli v teplej reštaurácii a čakali na jedlo.
Bola som taká hladná. Neviem prečo sa čudujem, na svahu sme boli celý deň a sem tam sme si dali s Harrym prestávku na čaj. Áno, jazdila som len s Harrym, pretože len jediný on bol ochotný ma čakať. Zayn strávil so mnou chvíľu, ale povedal že je to pre neho pomalé, tak som poprosila Harryho, aby ma čakal. Videla som v jeho tvári, že by si to najradšej rýchlo zišiel, ale počkal ma.
-"Zajtra si chceme požičať snowboardy"
-"Šibe vám? Ja to poriadne ani na lyžiach neviem, nie to ešte na snowboarde"
-"Preto si asi zaplatíme inštruktora, nie?!" povedal Louis a všetci sa rozosmiali.
No mne to teda vtipné vôbec neprišlo. Najedli sme sa konečne a vrátili na chatu. Zabávali sme sa a večer by sa nezaobišiel bez alkoholu. Ja by som si najradšej ani kúsok nedala, ale presvedčili ma. Pohárik po poháriku som popíjala a začalo ma to baviť. Nevedela som kedy prestať.