Říjen 2012

One more Time? 27

31. října 2012 v 22:32 | Adminka;))xx |  One more Time?

-"Harry?!" zakričala som prekvapene a podľa vody, ktorá sa mi rozlievala po nohách som usúdila, že Louis pustil vedro.
Bez ďalších slov som sa zvrtla na päte, vyšla prvými dverami, vedúcimi z chodby, nazrela do obývačky a hľadala strateného Harryho. V stave, v akom je nemohol dôjsť ďaleko. Počula som, ako chalani spravili to isté a tiež ho hľadali. Prebehla som pohľadom obývačku, no bolo mi hneď jasné, že tam nie je. Vrátila som sa späť na chodbu, naraz s chalanmi. Všetci len zmätene pozerali, čiže ani oni ho nenašli. Rozhliadla som sa po miestnosti a pohľad mi padol na posledné dvere, ktoré sme neotvorili. Dvere vedúce von. Okamžite som nimi vybehla a chalanov som mala v pätách.
-"Harry!" zakričala som zúfalo a rozbehla sa k neisto stojacej postave, snažiacej sa sadnúť si do taxíka "Harry, stoj! Prosím!" kričala som za ním znova, môj hlas znel ešte zúfalejšie, než som sa cítila.
No on ma buď nepočul alebo ma ignoroval. Úspešne nasadol do taxíka a ten odišiel skôr, než som k nemu dobehla. Pozerala som, ako mizne za zákrutou, keď ku mne dobehli chalani. Chvíľku sme len ták stáli na mieste, bol počuť len môj dych, zrýchlený z behu. Všetci sme sledovali zákrutu, za ktorou zmizol Harry.
-"U nás!" ozval sa zrazu nečakane Zayn a zakričal na celú ulicu.
-"Päťdesiat!" povedal mu s úškrnom Louis a tľapli si.
Po tejto veľmi zmysluplnej konverzácií, ktorá neprišla divná nikomu okrem mňa sa všetci pohli smerom k domu a Lou ma chytil za ruku, jemne ťahajúc s nimi. Prešli sme možno tri kroky, keď som sa mu vytrhla.
-"Teraz ako idete domov?! Kým Harry, v takomto stave ide ktovie kam? To ho ani nechcete hľadať?!" začala som na nich kričať, vážne som sa o Hazzu bála a ich to očividne ani trochu netrápilo.
Musela som znieť veľmi hystericky, keď sa ma Lou snažil upokojiť a objať okolo pása, no ja som mu to nedovolila.
-"Nedotýkaj sa ma!" zasyčala som naňho a on ma pustil.
Povedal chalanom, nech sa vrátia domov, kým on si to so mnou vybaví.
-"Trish, upokoj sa," povedal mi nežne a snažil sa privinúť si ma k sebe, čomu som sa bránila, až kým to nevzdal.
-"Lou, ja viem, že vy dvaja sa hneváte, ale to ho ani nejdeš hľadať?! A vieš dobre, že je to tvoja vina! To ty si ho provokoval!"
-"Moja vina?" spýtal sa so zdvihnutým obočím.
-"Samozrejme! Veď si ho naschvál provokoval! Veľmi dobre vieš, čo myslím! Skvelo vymyslené, gratulujem! Vyšlo ti to! Netvár sa teraz, že si nič nespravil! Nie som sprostá! Hnusne si ma využil, pred ním si ma bozkával a obchytkával, aj keď vieš, aký je nešťastný! Bavíš sa na tom?! Alebo nejaká hlúpa pomsta?!..."
Louis mi musel zapchať ústa, aby som zmĺkla, no ja som nechcela. Snažila som sa nejak vyslobodiť, lenže on ma druhou rukou chytil okolo pása, pritiahol si ma k sebe a nedovolil mi ujsť.
-"Počúvaj ma chvíľku!" zašepkal mi ticho, no rázne do ucha, pričom ma chytil ešte pevnejšie.
Venovala som mu vražedný pohľad, ktorý mi oplatil prefíkaným úškrnom. Sklonil sa bližšie ku mne, chvíľku akoby uvažoval, no potom ma pobozkal na krk. Naskočili mi zimomriavky, ktoré som, tak ako Louisa ignorovala. Stála som bez pohnutia na mieste a čakala, kým skončí. A hlavne, kým ma pustí. Po chvíľke sa odtiahol a priblížil sa mi perami k uchu.
-"Možno som to urobil naschvál pred Harrym, ale nie som taký sviniar, za akého ma máš. Jemu to môže len pomôcť. Teraz pekne vypadne do nejakého baru, nájde si nejaké dievča a ráno sa, už v lepšej nálade, vráti," zašepkal mi nežným hlasom do ucha a jemne ma naň pobozkal.
Chvíľku ma akoby sledoval, či mi môže pustiť konečne ústa, no zrejme sa rozhodol, že áno, pretože to urobil.
-"A čo to divné dorozumievanie medzi tebou a Zaynom?!" spýtala som sa ho podozrievavo, stále som tomu všetkému neverila.
-"Jednoduchá stávka. Či skončia v noci u nás alebo u nej"
-"Fajn. Prepáč," priznala som si oduto nakoniec a on sa spokojne usmial.
-"To tak ľahko nepôjde. Budeš si to musieť u mňa vyžehliť," povedal mi provokačne do ucha, pričom sa stále usmieval.
Pozrela som mu do očí, v ktorých poskakovali veselé iskričky. Jemne som mu ich prikryla, aby nič nevidel. Neprotestoval, nereagoval, ticho prerušovalo len jeho pravidelné dýchanie. Postavila som sa na špičky a jemne ho pobozkala. Pomaličky. Prešla som mu perami k uchu a tichým hláskom zašepkala:
-"Takže ja si to mám vyžehliť? To by si ma musel najprv chytiť!" rýchlo som mu pustila oči a rozbehla sa preč od neho.
Chvíľku mu trvalo, kým sa spamätal, no po sekunde už bežal za mnou. Nechcela som sa nechať chytiť, no akosi som nestíhala a on už bol za mnou. Netrvalo dlho a chytil ma zozadu okolo pása. Zdvihol ma do vzduchu, kde som len hlúpo kopala nohami.
-"Myslela si, že mi ujdeš?" spýtal sa pobavene, načo som naňho zazrela.
Konečne ma položil na zem a radšej ma zozadu objal. Zachvela som sa pri jeho dotyku a naskákali mi zimomriavky.
-"Zima?" spýtal sa, stále pobavene a ja som pokrútila hlavou, čo ho len rozosmialo "No poď. Aj tak sme tu už dlho, začneme chalanom chýbať"
Ako sme zistili, keď sme vošli dnu, chalanom sme vôbec nechýbali. Pozerali v telke niečo, čo prepli hneď, ako sme vošli. Prišlo mi to smiešne, no snažila som sa neuvažovať, čo tam tak mohli pozerať, radšej som venovala pozornosť hodinkám. Polnoc. To sme stáli vonku do polnoci?! Prisadli sme si k chalanom na gauč a zapozerali sa na telku, lenže Liam ju hneď vypol a vyhlásil večierku. Prekvapene som sledovala, ako sa všetci odpratali do svojich izieb. Pýtala som sa na to Louisa, no nič mi nepovedal. Rezignovane som teda pokrčila plecami a nechala sa ním odviesť do jeho izby. Stále ma držal za ruku a keď sa zvalil na posteľ, padla som za ním. Zasmial sa na mojom, nie práve najlepšom dopade a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala, keď sa na chodbe ozval hluk. Rozoznala som dva hlasy. Harryho a nejaký dievčenský, no veľmi povedomý. Smiali sa, podľa buchotu zrejme padali a bolo jasné, že obaja boli poriadne opití.
-"Vravel som ti to," povedal mi so smiechom Louis, keď s hlasným buchnutím za sebou zavreli dvere na Harryho izbe.
Prikývla som a opäť ho pobozkala. Kým som zamestnávala jeho pery, stiahol mi tričko a nejak sa mu podarilo zbaviť ma aj nohavíc. No háčiky na podprsenke sa ukázali ako veľký problém, s ktorým sa babral už poriadne dlho a úspech žiaden.
-"Dlhuješ mi 5O libier!" zakričal Zayn a vbehol do Louisovej izby.
Odtlačila som od seba nahnevaného Louisa a začala sa smiať. Pritom som sledovala Zayna, ktorý stál prekvapene vo dverách, tváriaci sa ako vyplašené kura. Lou sa tváril naštvane. Chytil do ruky vankúš a celou silou ho šmaril po prekvapenom Zaynovi, ktorý sa prebral aspoň natoľko, aby odišiel a zavrel za sebou dvere.
-"Plánuješ mu ich dať?" spýtala som sa zvedavo a Lou pokrútil hlavou.
Keď som sa konečne dosmiala, mohli sme pokračovať, kde sme skončili.

Ráno som sa prebrala s úsmevom na tvári a prvé, čo som uvidela boli Louisove modré oči, ktoré ma pozorovali. Usmiala som sa naňho ešte viac, venovala mu krátku pusu na líce a prešla k dverám jeho kúpeľne. Chcel ísť za mnou, na čo som ho len jemne odsotila a dvere mu zabuchla pred nosom. Z druhej strany som počula nespokojné frflanie. Zasmiala som sa na ňom a po tom, čo skúsil dvere otvoriť som ich zamkla. Kľúčik som položila na poličku nad umývadlom, vkĺzla do sprchy a pustila na seba horúcu vodu. Ponáhľala som sa, lebo som si vedela predstaviť netrpezlivého Louisa stojaceho za dverami. Vyšla som von zo sprchového kúta a začala rozmýšľať, kde by som asi mohla nájsť uterák.
-"Skrinka naľavo," povedal so smiechom Louis a ja som sa prekvapene pozrela k dverám, o ktoré sa zvnútra opieral.
Pohľad naňho, opierajúceho sa tam ako nejaký super model len v trenírkach stál zato.
-"Ako... ako si sa sem dostal?" spýtala som sa ho šokovane, kým on sa znova zasmial, zrejme na mojom nechápavom výraze.
-"Náhradný kľúčik," povedal, prišiel ku mne a chcel ma pobozkať.
Rýchlo som sa mu uhla z cesty a vytiahla si uterák, do ktorého som sa zakrútila. Kým sa mi to podarilo spraviť, on už stál pri mne tak, aby som mu teraz nemohla odísť. Sklonil sa ku mne a pery priložil na moje, jazykom si rýchlo našiel cestu dnu, kým jeho ruky ťahali za okraje uteráka, ktoré som pevne držala. Najúpornejší boj sa od od našich jazykov presunul práve k uteráku, ktorý som sa snažila udržať na mieste a on sa ho snažil zbaviť. Po niekoľkých minútach, počas ktorých sa uterák ani nepohol som sa odtiahla, uškrnula naňho a pri tom, ako som ho obchádzala som mu vyplazila jazyk. Natiahla som sa ku kľúču ležiacemu na poličke a odomkla si dvere. Keď som ich už otvárala a vychádzala von, Lou sa nenápadne postavil za mňa a už úspešne mi stiahol uterák. Zaškeril sa a ja som ho tam, s uterákom v ruke zavrela. Po chvíľke som počula zvuk vody a začala som si hľadať oblečenie. Otvorila som Louisovu skriňu a vytiahla si páskované tričko. Myslím, že iné tam ani nemal. Toto bolo modro-biele a obliekla som si k nemu aj obrovské červené šortky. Medzitým už vyšiel Lou z kúpeľne, kvapkal z vlasov vodu všade a neunúval sa zakrútiť aspoň do uteráku. Pohľadom schválil moje oblečenie a hodil niečo aj na seba. Zišli sme spolu do kuchyne, kde už sedeli všetci okrem Harryho. Lou nám obom vybral na raňajky mrkvu, ktorú som mu so smiechom vrátila.
-"Zabudol si, čo som ti hovorila? Som na ňu alergická!" povedala som mu so smiechom a on sa zatváril zhrozene.
S Niallovom pomocou som sa dostala k nejakému jedlu a našla som si cornflakey. V tichosti sme raňajkovali, keď sa ozvali zvuky od schodov. Všetci sme sa zvedavo pozreli tým smerom, čakajúc, kto s Harrym príde. Pomaly vošli do kuchyne a mne sa pri pohľade na čiernovlásku držiacu Harryho ruku otvorili ústa. Oni dvaja?! Spolu?!

Live my Life 53

31. října 2012 v 21:46 | Adminka;))xx |  Live my Life
-"Som šťastný, že si späť," zasmial sa Liam a keď sa nám všetci stratili z dohľadu, potiahol ma za ruku a ťahal niekam na záhradu.
-"Počkaj!" vykríkla som "Spomaľ lebo si dolámem nohy!"
-"Viem kde je Harold, len si pohni kým ho nenájdu Gemma so Zaynom!"
-"Počkaj ako to, že ty vieš a oni nie?" zdvihla som obočie a nemotorne som pridala do kroku.
-"Lebo poznám Harryho chodníčky a viem kam chodí ak ho niečo trápi, ale určite to vie aj Gemma takže máš pár minút," pustil moju ruku a posunul ma k malému drevenému altánku, ktorý som videla prvý krát "Budem tu keby náhodou prišli," stisol mi plece a na tvári sa mu zjavil malý úsmev, ktorý ma popohnal vpred.
-"Harry," šepla som do ticha a pomaly som vstúpila do drevom pokrytého altánku, ktorý zdobil len jemný lúč slabo svietiaceho slnka a ten svietil priamo na jeho tvár.
Na tvár, ktorú zdobil strnulý výraz, skrčené obočie a jemne lesknúce sa slzy. Ramená mal zohnuté, bradou sa dotýkal kolien, pričom ich oboma rukami objímal. Nevšimol si ma, ani sa nepohol, vyzeral ako bez života, bez štipky chuti niečo robiť... a to všetko som spôsobila ja. Až po niekoľkých sekundách, ktoré sa podobali minútam sa úskokom zadíval do mojej tváre.
-"Ali?" ozval sa po chvíli a neveriaco pokrútil hlavou "Myslel som si, že už neprídeš," šepol chrapľavo a ani som si nestihla uvedomiť ten moment, keď som sa ocitla v jeho náručí v ktorom ma pevne pritláčal k svojej hrudi a upokojujúco hladil po vlasoch "Prečo si mi nezavolala? Mohol som po teba prísť na letisko," karhajúco sa na mňa zadíval, uvoľnil svoje objatie a dlaňami sa dotkol mojej tváre "Som taký rád..." trasľavo si ma pritiahol k sebe, dovolil mi zaboriť si ruku do jeho vlasov a oprieť si čelo o to jeho "Sľúb mi, že už neodídeš," pošepol a jeho teplý dych ovial moju tvár "Len mi to sľúb,"
-"Sľubujem," zamrmlala som niečo čo som nikdy nemohla splniť, ale predsa mi tie slová dovolili vychutnať si ten moment "Sľubujem," zopakovala som úplne blízko jeho pier, ktoré sa dotýkali tých mojich a spôsobovali jemné trenie "Aspoň na teraz," zamrmlala som a dovolila som mu konečne ma pobozkať.
Presne tak ako sme potom obaja túžili. Vášnivo, náruživo a zároveň s neskrývanou láskou. Jeho ruky blúdili po mojom chrbte, márne sa snažili prebojovať cez voľný okraj trička, radšej som ho objala okolo krku a silno som sa k nemu pritlačila, aby medzi našimi telami nezostal ani milimeter voľného miesta.
-"Harry!" ozval sa mi v hlave Liamov hlas a keď som si uvedomila, že ten hlas neznie v mojej hlave, ale v skutočnej realite neochotne som prerušila pretrvávajúci bozk, no aj napriek tomu som si neodpustila malý, krátky bozk na pravý kútik Harryho pier.
Pochopila som, že sa nás Liam snaží upozorniť pred možným, prichádzajúcim nebezpečenstvom a tak som ruky spustila späť k telu a strnulo sa zadívala na Harryho tvár. Tento krát ju však zdobil úsmev, jemný no zároveň tak silný a upokojujúci. Obaja sme vykukli z altánku. Liam stál oproti nám a žiarivo sa usmieval.
-"Čaute, hrdličky!" ozvalo sa od terasy.
Gemma a Zayn nám nadšene kývali. Spoza nich vykukol Niall a za sebou ťahal Louisa, ktorý sa ako slniečko škeril na telefón (asi esemeskoval s El).
-"Sme radi že neodchádzaš," usmial sa Liam a vytiahol nás z altánku.
-"Mali by sme to osláviť," zahlásil Louis a zamyslene sa na nás pozrel "Mohli by sme vziať El aj Dan. Harry, ty by si zavolal Emmu, Gemma ty si zober Zaynera a tuto Niall," nadšene ho buchol po chrbte, "Bude robiť garde našej Ali"
Harry naňho naštvane pozrel. Hneď, ako som to zbadala, stisla som mu ruku a upokojila ho tíšivým pohladením.
-"A čo takto ísť ako veľká partia?" zvolala som, aby som zahnala Louisov nápad.
-"To znie lepšie. Prepáč, Loui, ale niekedy to proste nevyjde," zaškeril sa Harry a nadšene zatlieskal "Takže, o tri hodiny vyrážame"
Všetci sme naňho vydesene pozreli.
-"Tri hodiny?!" skríkla Gemma.
-"Bože, Gemma, nestresuj. Pomôžem ti," chlácholivo som ju pohladkala.
-"Fajn, ale..."
-"Neprotestuj!" zdrapila som ju za lakeť a ťahala do jej izby.
-"Dobre. A čo toto?"
-"Gemmaaaaaaaaa" zatiahla som otrávene a hlavu si zakryla vankúšom.
-"No tak, Ali. Sľúbila si, že mi pomôžeš," zakňučala.
-"To som síce sľúbila, ale nepočítala som s tým, že ti to bude trvať dve hodiny! Aj ja by som sa rada prichystala!" zavrčala som.
-"Fajn!" odštekla "Dám si toto!" vytiahla džiny a šedé tričko s potlačou Marilyn Monroes od Andyho Warholu "A toto a toto... a ešte toto," zo skrine vytiahla červené lodičky so zaoblenou špičkou, z toaletného stolíka vytiahla náramky, náušnice a pobrala sa do kúpeľne.
-"Hej! A čo ja?!" zakričala som.
-"Ty si už nejako poradíš, však zlato?" opýtala sa s neskrývaným nadšením, že si konečne vybrala dobrú kombináciu.
-"Grh!" zavrčala som a pobrala sa do mojej (Harryho) izby.
-"Vyzeráš dokonalo!" zvolala Gemma, keď som za ňou prišla s prosbou o názor.
Móda a ja, nie je veľmi dobrá kombinácia, no dnes som sa vážne snažila. Aj keď... Obyčajné tričko na ramienka s nápisom Milujem Paríž, džiny, čierne conversy a vlasy zviazané do voľného drdolu, nie je nejaká hviezda kombinácia.
-"Si neuveriteľne prirodzená," vzdychla a prstom mi upravila make-up "Vyzerať ako ty, zbalila by som každého," smutne sklonila hlavu a prehrabla si natupírované vlasy.
-"No tak," usmiala som sa a dvihla jej hlavu "Si krásna," s podporným úsmevom som ju objala a vystrnadila von z izby.
-"Že ste sa aj dohrabali!" zvolal Louis a schytil El za ruku.
Tá nám priateľsky zamávala a pochválila naše vraj dokonalé outfity.
-"Ale, zlato, aj tebe to sekne," zaškerila sa Gemma.
Videla som jej v očiach takú menšiu závisť, no aj neskrývanú radosť z toho, že sú s Louisom šťastný. Vtedy ku nej zozadu podišiel Zayn a objal ju okolo pása.
-"Si sexy," šepol, pričom ju kusol do ucha.
-"Uf," zafučal Niall a objal ma okolo ramien "Sme Forever alone," zaškeril sa.
Ja som sa len prihlúplo usmiala. Keby si len vedel, pomyslela som si sklesnuto a pozrela na Harryho, ktorý sa potmehúdsky usmieval.
-"No poďme! Dan nás už čaká v bare," zavelil Liam a rozdrapil dvere.
-"Holmes Chapel, už sa blížime!" zaziapal Louis a vybehol von.
-"Ľudia pripime si na šťastný návrat tuto mojej milovanej sesternice!" zaškerila sa Gemma a bez toho, aby počkala na ostatných rovno to do seba vliala.
Mňa musel uspokojiť len pomarančový džús kde som si vďaka Louisovým protestom musela vliať aspoň trocha vodky (vraj nie je možné, aby oni pili na môj návrat a ja by som sedela na triezvo!), bála som sa totiž, že nejakým zvláštnym spôsobom (alkoholovým opantaním mojej mysle) by som vyviedla nejakú hlúposť, ktorú by som neskôr musela ľutovať.
-"Harry?" Louis si neveriacky premeral svojho "brata".
-"Čo?" nechápal a skenoval všetkých udiveným pohľadom.
-"Prečo opakuješ po Ali?" nechápal Niall.
-"Čo, že pijem džús?" zaškeril sa a rukou si vošiel do brčkavej hrivy.
-"Áno, presne to, že piješ džús! Vždy si pil zarovno s nami, niekedy si aj predbiehal!" rozhorčoval sa Louis a vyrval mu pohárik s džúsom z rúk "Na!" vrátil mu pohár plný vodky a prinútil ho, vliať to do seba na ex.

One more Time? 26

31. října 2012 v 21:25 | Adminka;))xx |  One more Time?
Zdvihla som pohľad od fľašky ležiacej pri mojich nohách a pozrela pred seba.
-"Čo sa deje?" spýtala som sa nechápavo chalanov, ktorí niesli Harryho.
Za mnou sa už objavil dosť naštvaný Louis. Namiesto odpovede sa ozval len Harryho šialený rehot, ktorý som si spojila s fľaškou pri nohách a v tej chvíli došlo, čo sa deje. Pripravenú otázku som v mysli rýchlo zmenila skôr, než som ju položila.
-"Aké zlé to je?" spýtala som sa radšej chalanov a Harryho dunivý pád na zem mi nahradil odpoveď.
Prevrátila som oči a rozbehla sa im na pomoc. Divne na mňa pozerali, no ignorovala som to. Harry na mňa pozeral s vyvalenými očami.
-"Pomôžem vám?" navrhla som a sama nevedela, čo chcem robiť.
Nič nevraveli, len Harry zrazu ku mne začal čudne naťahovať ruky. Sledovala som ho prekvapene a sčasti aj zvedavo, nevedela som, čo skúša. Až keď bol kúsok odo mňa, Lou mu čapol po prstoch. Odtiahla som sa a pozerala striedavo na oboch, čo sa deje? Kým som pozerala Louisovi do tváre, on pozrel na mňa, ale nápadne zišiel pohľadom dole. Tiež som to spravila a uvedomila si, že nemám tričko. Preto tak na mňa pozerali!
-"Oooops, asi by som sa mala ísť obliecť," povedala som a prešmykla sa popri Louisovi do jeho izby.
Bola som už vo dverách, keď ma chytil za lakeť a vrátil späť. Zdvihla som naňho obočie, no on ma len potiahol ešte silnejšie. Vrátil ma späť k nemu a okamžite pobozkal. Pripadalo mi to divné, nekompletne oblečení a pred jeho kamarátmi, z ktorých je jeden na mol a ostatní ho zachraňujú, no pripomenula som si v mysli, že mňa netrápi, čo si kto o mne myslí. Bozk som mu opätovala a Lou ho stále viac prehlboval, bozkával ma vášnivejšie a drsnejšie, rukami putoval po mojom odhalenom chrbte až na zadok, kde sa zostal rukami pohybovať. Ja som rukami prešla pomaly po jeho nahej hrudi, dôkladne skúmajúc každý kúsok, až som sa dostala k jeho krku a rukami mu vošla do vlasov. On sa medzitým presunul rukami na môj chrbát a skúmal mi prstami boky. Stále sme pokračovali v šialených bozkoch, no ja som už pootvorila oči a kútikom sledovala okolie, reakcie chalanov. Všetci pozerali mierne prekvapene, no bolo im to tak trochu jedno, Liam nás dokonca ignoroval. Len s Harrym to bolo iné. Pozeral na nás maximálne sústredene, neodtŕhal pohľad, tváril sa sklamane, šokovane, jeho oči lačne skúmali Louisove ruky ohmatávajúce môj chrbát. Stačilo mi niekoľko sekúnd, kým som to celé pochopila. So všetkou silou som sa odtrhla od Louisa a ustúpila od neho preč.
-"Čo stváraš?!" spýtala som sa naštvane.
Jeho ruky som striasla, keď sa ma snažil chytiť a upokojiť. Namiesto toho som vbehla do jeho izby a našla si tričko. Ja Harryho nechcem viac provokovať, je mi jedno, že presne to Lou robí. Vlastne, nie je mi to jedno, štve ma to. Prečo?! Veď boli najlepší kamaráti! A teraz?!
-"Lou, nechaj ma!" okríkla som ho a odstrčila od seba.
Namiesto toho som sa vrátila k chalanom a pomohla im Harryho dovliecť dole, smerom do kuchyne. Keď boli na chodbe, odbehla som po vodu. Chcela som nabrať plné vedro, nech ho môžeme poriadne prebrať, no napúšťalo sa neskutočne pomaly. Klopkala som si nohou a sledovala stúpajúcu hladinu, keď sa za mnou objavili všetci štyria triezvy, Lou stále bez trička.
-"Kde ste nechali Harryho?" spýtala som sa prekvapene a zastavila vodu, ktorej bolo konečne dosť.
-"Leží na chodbe. Je mimo"
Prikývla som a vedro vyložila z umývadla na zem. Chcela som ho odniesť, keď ku mne pribehol Lou a vzal mi ho, že ho odnesie sám. Nasledovala som ho aj s chalanmi na chodbu, kde mal ležať Harry. No neležal. Bola prázdna.

Harry a Dona 14

31. října 2012 v 21:10 | Adminka;))xx
-,,Ďakujem aj ja tebe za toho môjho" povedala som mu ,,Dám mu meno Harry a budem ho mať v posteli, keď nebudeš so mnou bude mi ťa nahrádzať aj keď to nebude ono" povedala som a dala som mu pusu na líce.
-,,Hmm... tak môj sa bude volať Dona, po jednom krásnom dievčati"
-,,Harry!" kričal na Harryho Louis ,,Nejdete s nami na tú horskú dráhu?" povedal.
-,,Jasnéé poďme" nadšene som povedala a kráčali sme smerom k tej dráhe.
Všimla som si Harryho prekvapený výraz.
-,,Čo ty sa bojíš?"
-,,Nie nebojím, len som od teba očakával, že sa budeš báť" povedal Harry.
-,,Nie, ja milujem rýchlosť" povedala som mu.
-,,Áá miluješ ju viac než mňa?" chytil ma okolo pása a zvedavo čakal na odpoveď.
-,,Nie miláčik, teba milujem viacej, nikoho nemilujem tak, ako teba, Harry" chytila som ho okolo krku a vtedy som si všimla, že ma pozoruje dosť veľká skupinka dievčat.
Nepríjemným pohľadom na mňa civeli a niečo si medzi sebou hovorili. Ale Harryho som aj napriek tým nepriateľským pohľadom pobozkala. No dlho sme v našom objatí neostali, lebo jedno dievča zo skupinky dostalo záchvat hnevu a surovo ma od Harryho odsotilo a ja som padla na zem. Mala som oškreté dlane a okrem toho som si aj dosť udrela hlavu o schod, ktorým sa vychádzalo na horskú dráhu.
-,,Vypadni od neho ty chudera, Harry je len môj" ziapala po mne a potom sa otočila k Harrymu ,,Harry, nebuď blázon, ona si ťa nezaslúži, je s tebou kvôli tvojím peniazom a ja taká nie som. Ja ťa milujem Harry a dala som si aj vytetovať tvoje meno" vyhŕkla zo seba toľko veľa slov, no absolútne som nevedela o čom hovorí.
Harry:
Louis sa nás spýtal či nepôjdeme s nimi na horskú dráhu.
-,,Jasnéé poďme" povedala Dona a ja som na ňu prekvapene pozeral.
Ona vážne súhlasila? Bože, aké dokonalé dievča som si našiel, pomyslel som si.
-,,Čo ty sa bojíš?" spýtala sa.
-,,Nie nebojím, len som od teba očakával, že sa budeš báť"
-,,Nie, ja milujem rýchlosť" povedala.
-,,Áá miluješ ju viac než mňa?" chytil som ju okolo pásu a čakal som na odpoveď.
-,,Nie miláčik, teba milujem viacej, nikoho nemilujem tak, ako teba Harry" povedala a ruky mi dala okolo krku a pobozkala ma.
Pri bozkávaní do nej niekto surovo vrazil a zhodil ju na zem. Všimol som si, že si udrela hlavu.
-,,Vypadni od neho ty chudera, Harry je len môj" ziapalo po nej to dievča, no potom sa otočila smerom ku mne ,,Harry, nebuď blázon, ona si ťa nezaslúži, je s tebou kvôli tvojím peniazom a ja taká nie som. Ja ťa milujem Harry a dala som si aj vytetovať tvoje meno" dopovedala a asi čakala na to čo poviem ja, ale ja som len na ňu pozeral, ako na šialenca.
Hneď som sa spamätal a rýchlo som prišiel za Donou. Zayn mi ju pomohol zdvihnúť zo zeme, ale to dievča sa neukľudnilo, práve naopak, ešte viac sa rozčúlilo, že som si ju nevšímal.
-,,Bože to ti táto šereda za to stojí?" povedala a kopla do Doninej tašky až tak, že z nej vyleteli veci.
Toto ale prehnala a mne praskli nervy.
-,,Áno stojí mi za to a myslí si čo chceš! Pre mňa je to jeden s najdôležitejších ľudí v mojom živote a milujem ju takže ak okamžite nezmizneš zavolám na teba políciu! Tá si s tebou už poradí" kričal som po nej.
Myslím, že po nás kričalo veľa ľudí, ale vôbec mi to nevadilo.
-,,Styles práve si prišiel o jednu fanynku a postarám sa o to aby ich bolo viac!" povedala a zmizla v dave ľudí aj s ostatnými dievčatami.
Obrátil som sa k Done. Držala Zayna okolo krku a hlavu mala položenú na jeho hrudi. Zrejme plakala. Bolo mi jej ľúto. Toto všetko sa stalo kvôli mojej popularite.
-,,Neboj sa, už je dobre zlatko" povedal som jej a ona ma hneď objala ,,Si v poriadku?" spýtal som sa jej a všimol som si tú krvavú ranku na čele.
-,,Hej som, trochu to mám len udreté, len nechápem čo to malo znamenať?! To bola tvoja bývala, keď vravela, že si len jej? A o akú fanynku si prišiel?" nechápavo na mňa hľadela.
No teraz som bol aj ja zmätený.
-,,Nie, to dievča je moja fanynka, teda bola a že dôjdem o fanúšikov One Direction" povedal som jej no ona ešte nechápavejším pohľadom na mňa pozerala a potom dodala:
-,,A čo má One Direction s vami spoločné? Veď to je tuším jedna skupina, nie?" keď toto povedala už mi došlo, že asi netuší, že sme speváci.
-,,Áá to si robíš z nás srandu alebo to ten pád spôsobil?" vykríkol spomedzi smiechu Niall.
Ale ona stále nechápavo na všetkých pozerala.

Point in Time 1

31. října 2012 v 20:54 | Adminka;))xx |  Point in Time
-"Toto je tá tvoja sesternica?" spýtal sa ho Zayn šokovane a Liam hrdo prikývol.
Chcela som mu venovať nejakú uštipačnú poznámočku, no zostala som bez slov, keď ma chytil okolo pliec a s úsmevom povedal Liamovi:
-"Už sme sa stihli zoznámiť. Je zlatá, kde si ju doteraz skrýval?"
Venovala som mu nechápavý pohľad a chcela hneď namietať a zisťovať, o čo sa pokúša, keď ma drgol a s prosebným výrazom v očiach pokrútil hlavou. Ukázal na Liama, ktorý práve zháňal ostatných chalanov, aby ma s nimi zoznámil a znova pokrútil hlavou. Mykla som plecami a čudovala sa, ako si takto môžem rozumieť s človekom, ktorého tak veľmi neznášam. Hoci mi to bolo proti srsti, kvôli Liamovi sa budem tváriť, akí sme veľkí kamaráti. Aspoň zatiaľ. Potom mi to pekne krásne tuto fešáčik vysvetlí a ak nebude mať dobrý dôvod, divadielko končí.
-"Zoe, toto sú Harry, Niall a Louis," predstavil mi Liam troch kamarátov, ktorí sa poslušne nastúpili do rady a venovali dokonalo umelé priateľské úsmevy.
S rovnako falošným úsmevom som potriasla ruku každému z nich.
-"Hádam tu nebudeme stáť na chodbe," ozval sa po chvíľke trápneho ticha Liam, ktorý, ako sa zdá, bol jediný znepokojený našou nespoluprácou.
Všetci sme ho teda poslušne nasledovali, kráčali sme bez slova za sebou a v miestnosti, kam nás zaviedol si po poradí posadali na gauč. Trápne ticho pokračovalo. Po niekoľkých minútach, počas ktorých Liam niekoľkokrát otvoril ústa, no nikdy nevytvoril vetu na začatie rozhovoru som sa postavila.
-"Veľmi ma tešilo, rada som si s vami pokecala, ale už asi pôjdem pohľadať vášho manažéra. Kde ho nájdem?" opýtala som sa ich s iróniu v hlase a znudeným výrazom.
Nezdalo sa, že by bol niektorý z nich ochotný zdvihnúť svoj slávny zadok zo stoličky a ukázať mi cestu.
-"Zayn? Budeš taký milý?" spýtala som sa sladko, no viem, že mu neunikol pohľad mojich očí, ktorý ostatní prehliadli, len jemu nedovolil zostať sedieť.
Mala som vplyv. Vedela som to. Dokázala som ľudí donútiť robiť, čo som chcela. Bolo to zvláštne, nemala som im čo ponúknuť, aby ma slepo sledovali ani nič, čo by ich desilo. Len akúsi záhadnú silu, ktorá sa nedala pomenovať, no vďaka nej som vždy dostala, čo som chcela. Zdvihnutím obočia som prinútila Zayna zmeniť lenivý krok na rýchlejší a ísť za mnou. Nedokázal nespolupracovať. Mala som ho vo svojej moci. A žiadne svedomie alebo podobný nezmysel mi nebránili robiť si s ním, čo chcem. Nič také som nepoznala. Chcem niečo, dostanem to. Nie som človek, ktorý berie ohľady na ostatných. Keď ja nepôjdem za tým, čo chcem, dostane to niekto iný. Nezostane to len tak kdesi pohodené, niekto to vždy dostane. Tak prečo by som to nemohla byť ja? Prečo by som sa mala starať o niekoho iného? Keby to malo nejaký význam, možno by som o tom uvažovala. Lenže nemá. Keď ho nevyužijem ja, urobí to niekto iný. A keď môže niekto iný, môžem aj ja.
-"Pohni si," prísne som povedala Zaynovi, ktorý ma s poslušnosťou psíka nasledoval.
Dovolila som si nechať kútiky úst vystúpiť vyššie pri myšlienke naňho, uvedomujúc si, že kráča za mojim chrbtom a nemôže to vidieť.
-"Máš čo vysvetľovať," povedala som akoby do vetra, no on určite moje slová zachytí.
Chodba, po ktorej sme kráčali sa zatáčala vľavo. V momente, keď sme tento roh prešli a boli sme mimo dohľadu ostatných chalanov, som sa zvrtla na päte a neskoro reagujúcemu Zaynovi som zostala stáť milimetre od tváre. Hoci pozeral prekvapene, necúvol. Ani ja nie.
-"Čo to malo znamenať?" spýtala som sa chladne, dala som si záležať, aby moja tvár ani hlas neodrážali jediný náznak emócie.
-"Ja... ja..." začal koktavo a ja som vedela, že sa pomaly stáva opäť sám sebou a môj vplyv mizne.
Dokonalé načasovanie. Čakala som, neodtŕhajúc pohľad od jeho tváre, kým odpovie. Keď otvoril ústa, znova to bol on. Jeho oči ma prebodávali, jeho jazyk dodával poznámkam štipľavosť a každé gesto, každý pohyb mi vraveli, ako veľmi mu vadím.
-"Neviem, čo si zač, no je jasné, že Liamovi na tebe záleží," povedal mi hlasom, ktorý začínal znieť strašidelne a cez tú krátku vzdialenosť medzi nami sa jeho neodtŕhali od mojich, cítila som jeho vôňu, jeho dych na svojej pokožke a videla každý detail jeho tváre.
Hoci to bola pravda, nikdy by som nepriznala, ako mi jeho blízkosť prekážala. Nemohla som cúvnuť dozadu, aj keď som veľmi chcela. Nie pred ním.
-"Nechápem, prečo je preňho nejaká rozmaznaná princeznička taká dôležitá, no nedovolím, aby ho zničila. Napochoduješ si sem len tak a na každom kroku robíš problémy. Neviem, o čo sa snažíš, no nedovolím ti v tom pokračovať. Nedovolím ti ublížiť Liamovi"
-"Ublížiť Liamovi?" spýtala som sa ho s výsmešným hlasom, nechápajúc ten nezmysel, no dávajúc mu najavo, že sa zbláznil.
-"Nemám čas hádať sa s tebou! Ty si Liama nevidela v posledných dňoch. Rozišiel sa s Danielle. Vzalo ho to, s nikým sa nerozprával, nejedol, nevychádzal z izby, ignoroval okolie. A zrazu si sa ozvala ty. Nevieš si predstaviť tú zmenu. Usmieval sa. Rozprával. Tešil sa na teba, že ťa uvidí, že budeš s ním, že tu budeš na dlho. A ty si napochoduješ ako namyslená slečinka, ktorej sme všetci ukradnutí! Na najlepšej ceste Liama znova úplne zničiť. Ani si neuvedomuješ, ako mu ublížiš. On sa teší, že tu budeš s ním, že sa všetci zoznámime a spolu budeme cestovať, baviť sa. Nemáš tušenia, aké je to preňho dôležité a čo vlastne robíš. Je mi jedno, čo si o mne myslíš, no nedovolím ti ublížiť znova Liamovi. Neurobíš to, o to sa postarám. Je len na tebe, či budeš spolupracovať alebo to urobím bez teba. No prvá možnosť by bola lepšia. Pre všetkých"
-"Chceš odo mňa, aby som sa tvárila, ako veľmi ťa mám rada?" spýtala som sa pochybovačne a jedinou odpoveďou mi bolo krátke prikývnutie "Naozaj si myslíš, že nám to divadielko uverí? Že to neodhalí?" spýtala som sa ho výsmešne každým slovom mu zvýrazňujúc jeho naivitu a to, že ho považujem za hlupáka.
-"Možno, keby si nebola to, čo si, nemuseli by sme sa na žiadnych priateľov hrať. No keďže človek ako ty priateľov mať nedokáže, musí sa aspoň tváriť, že ich má"
-"Fajn. Priatelia. Kvôli Liamovi. Nič iné za tým nehľadaj," povedala som mu chladne, akoby sme práve spečatili nejakú zmluvu.
Bez varovania sa ku mne naklonil ešte bližšie. Nedokázala som sa odtiahnuť, aj keď som veľmi chcela. Čo bolo len dobré. Nemôžem cúvnuť, moja hrdosť mi to nedovolí. Cítila som, ako mi srdce zrýchlene bilo a na koži mi naskákali zimomriavky. Chrbtom ruky mi jemne prešiel po líci a chytil ma za bradu, kým pery presunul k môjmu uchu. Nedýchala som.
-"Dúfam, že si dobrá herečka," zašepkal nebezpečne, obrátil mi tvár za bradu od seba a odišiel.
Až keď som sa uistila, že je naozaj preč, dovolila som si vydýchnuť. Trasúc sa som si si sadla do najbližšieho kresla, nohy pritiahla k sebe a objímajúc si kolená dovolila pocitom, ktoré ma zvnútra zožierali vyplávať na povrch. Po tele sa mi šírili zimomriavky. Rozhovor so Zaynom sa mi znova a znova premietal v hlave. Stále som mala pocit, akoby stál hneď pri mne. Tak blízko, že pri každom nádychu sa nám takmer dotýkali dvíhajúce hrude. Každé jeho slovo som počula, no aj cítila. Jeho horúci dych ma šteklil na pokožke a vytváral vo mne nepríjemný pocit. Jeho slová, každé s podtónom preukazujúcim jeho nenávisť voči mne. Tmavé oči, nenávistne ma prebodávajúce, neustále pozerajúce do mojich bez prerušenia. Dávajúce mi najavo, aká som úbohá, ako mnou opovrhuje. Nikdy som taký pocit nezažila, ako keď stál pri mne, cítila som teplo jeho tela, ani jeden z nás sa od toho druhého nepohol, no bolo z nás cítiť tú nenávisť. Nechápala som, prečo sa ma to dotklo. Prečo mi prekáža, že mnou opovrhuje nejaký chudák. Prečo ma tak rozhádzala jeho blízkosť a prítomnosť. Odmietla som tie pocity. Už sa nesmú zopakovať. Trasúc sa na celom tele som vstala a s hlbokým nádychom zaklopala na dvere s menovkou Paul Higgins.

Live my Life 52

31. října 2012 v 20:38 | Adminka;))xx |  Live my Life
-"Ospraved­lňujeme­ sa za malé problémy, ale bohužiaľ z technických príčin nemôžeme vyštartovať. Let sa presúva o dve a pól hodiny. Poprosím vás, aby ste pomaly opustili lietadlo, v letiskovej hale sa o vás postarajú naši zamestnanci" hovorila štíhla, vysoká blondínka, prehnane presladeným hlasom, pričom odhaľovala rad snehovo-bielych zubov.
-"Tak toto sa fakt môže stať iba nám!" zvýskla nahnevane mama a s takou istou vervou (nepredstieraný hnev) ma zdrapila za ruku a vyviedla preč z lietadla "Nielenže budeme letieť niekoľko hodín, ale musíme ešte čakať dve a pól hodiny! Kde sme to?" skríkla a nevrelo ma vtlačila do nepohodlnej sedačky tmavozelenej farby "Počkaj tu! Idem si to vydiskutovať s hlavným manažérom!" vyhlásila skalopevne a s rukami prekríženými pod prsiami si to namierila rovno k letiskovej kontrole, kde sa tučný chlap v čiernom obleku napchával dlhou bagetou.
Chvíľu som ju nepatrne sledovala ako prikyvuje, rozhadzuje rukami a otvára ústa, čo pôsobilo nesmierne komicky a potom to vo mne hrklo. Fajn, nehrklo, len mi v hlave zasvietil slabý signál, niečo ako JE ČAS! Postavila som sa a spotené ruky som si utrela do šedých džínsov, celý čas som pozerala na mamu a v kútiku srdca som dúfala, že ju nenapadne otočiť sa. Pomalými, premyslenými krokmi som si to mierila od lavičky rovno... no... preč.
-"Ali!" ozvalo sa za mnou a moje nohy zamrzli na mieste "Mala si tu počkať!" ozvala sa mama a popudene ma chytila za zápästie "Čo keby si sa stratila?!" efektívne ma potiahla a posadila späť na sedačku "Bezo mňa ani na krok. Rozumela si?"
-"Chcela som ísť len na záchod," zdvihla som obočie a neochotne som sa zaryla hlbšie do sedačky "Keď však chceš, aby som urobila mláčku!"
-"Hovorila som ti, aby si toľko nepila! Nikdy ma nepočúvaš!" krútila hlavou, pričom nezabudla nahnevane gestikulovať.
-"Nie som malá mami," vysvetlila som ticho a zadívala sa na ľudí tlačiacich sa k východu.
-"Mám, len o teba strach," zašepkala smutne, oči sa jej zaliali slzami a jej ruka ma hladila po kolene "Veď vieš, že tento rok sa toho stalo veľa a ja a ocko... No my len nechceme, aby si bola smutná,"
-"To je fajn," šepla som a jemne si zahryzla do pery, aby som tak prerušila jej chvenie.
-"Tak bež na ten záchod ja ťa tu počkám!" kývla hlavou a s úsmevom ma pohladila po vlasoch.
-"Ja som ti hovorila, že to nedokážem!" zašepkala som do telefónu a oči sa mi už po stý krát zahmlili slanými slzami "Nemám to srdce ujsť... nevidel si jej výraz tváre, keď mi hovorila, že len nechce, aby som bola smutná. Ona to myslí vážne Harry,"
Z druhej strany telefónu sa ozval jeho povzdych.
-"Takže letíš?" zašepkal tichým hlasom a jeho otázka zanikla vo výkriku Gemmy, ktorá sa snažila prebojovať k telefónu.
-"Daj mi ju!" vykríkla a o pár sekúnd som ju počula úplne zreteľne "Počúvaj ma Ali! Na začiatku prázdnin si tu prišla totálne vyrovnaná so všetkým, silná a nebojácna, bez štipky strachu, čo je s tebou? Prečo teraz nevyvedieš nejakú hlúposť, veď... ja viem, že to dokážeš," hlas jej oslabol a premenil sa na tichý šepot "Sľubujem ti, že ťa ochránim ak ťa bude chcieť zabiť, len ťa prosím... vráť sa k nám!" vyhŕkla a hovor prerušila.
Rýchlo som sa nadýchla a pozrela na mamu, ktorá nervózne vyhadzovala rukami do vzduchu a rýchlo gestikulovala. Je čas, pomyslela som si a rozbehla sa smerom k véckam. Pri dverách som sa však zastavila. Chlapci pre mňa obetovali toľko peňazí a času aby vybavili predstieranú poruchu lietadla a ja jednoducho... nechcem... nechcem utiecť. Po príchode som si myslela, že rodičia ma musia nenávidieť. Myslela som si, že nemám miesto, kde môžem žiť, no našla som ho. Holmes Chapel. Našla som šesticu ľudí, ktorí tu pre mňa budú 24 hodín denne, či už bude zima či leto a teraz ja na mne odvďačiť sa im, no nie na úkor mojej mamy. Rýchlo som sa otočila rozbehla sa k nej. Zdrapila som ju za lakeť a ťahala čo najďalej od ľudí.
-"Mami pozri," začala som rozhodne "Celé toto je... divadlo," vydýchla som napokon.
-"Aké divadlo? Čo? O čom to točíš, preboha! Ali, nemám čas," vykríkla a vybrala sa naspäť k recepcií letiska.
-"Mami, ale toto je vážne!" stiahla som ju naspäť k sebe a pozrela jej priamo do očí "Chlapci... nechceli aby som odišla, tak zaplatili personálu letiska, aby odložili let lietadla, prípade ho úplne zrušili. Chceli len, aby som ostala," vysvetlila som jej trhane.
Mama len naprázdno otvárala ústa a v očiach jej zablčal hnev. Nakoniec sa však zmenil na neskrývanú ľútosť.
-"Och, zlatko," vzdychla a objala ma "Ak tak veľmi chceš, môžeš tu ešte pár dní ostať, kým chlapci neodídu," usmiala sa a v očiach sa jej zaleskli slzy.
-"Ľúbim ťa mami," hlesla som šťastne a vrhla sa jej do objatia.
-"Vieš, že aj ja teba," odvetila a nos zaborila do mojich vlasov "Híí! Ali, mám skvelý nápad!" zhíkla keď sme sa od seba odtiahli.
-"Nie, skvelých nápadov už mám dosť," zafučala som zmorene.
-"Ale toto je vážne skvelý nápad!" usmiala sa "Čo keby si Gemmu vzala k nám, kým bude Zayn preč. Aby jej nebolo smutno"
-"To vážne?!" opýtala som sa nadmieru prekvapene.
-"Vážne," usmiala sa a zase ma objala, napokon ruky spustila k tým mojim a pevne ich zovrela "Takže teraz už môžem odletieť?" spýtala sa so slzami v očiach, akoby sme sa lúčili na celý život, nie len na pár dni.
-"Prepáč mami, že s tebou nejdem, ale... mne na tých ľuďoch fakt záleží," vyslovila som a hlboko v sebe som cítila ako ma opúšťa zradný pocit, stres a obavy.
-"Och som šťastná, že si sa tu zabývala, lenže nezabúdaj, že raz budeš musieť odísť," vysvetlila a keď sa celou halou ozval informačný oznam o jej lete, z očí sa jej pustili slzy a s nemým výrazom ma posledný krát objala.
-"Ľúbim ťa," šepla som jej do ramena a jemne som sa zatriasla pod náporom jej vzlykov.
-"Ideeem!" spoza dverí sa ozvalo Gemmin hlas "Ali?!" skríkla, keď ma zbadala "Takže plán vyšiel?! A kde máš mamu? Nebodaj si ju tam nechala, alebo..."
-"Nie, plán nevyšiel!" umlčala som ju zvýšeným hlasom "Mame som všetko vysvetlila a povedala, že môžem ostať kým chlapci neodídu. A potom ťa mám zobrať do San Francisca," vysvetlila som jej jedným dychom.
Nasledoval nadšený výkrik, tuhé objatie a slzy radosti.
-"Ja ťa milujem!" zvýskla a opäť ma silno objala.
-"A kde sú chlapci?" opýtala som sa zvedavo.
-"Napchávajú sa," odpovedala flegmaticky a vtiahla ma dnu "Hej, vy prasce. Máme návštevu!" skríkla z chodby.
Z obývačky sa zborovo (už ma to našťastie nevydesilo) ozvalo:
-"KTO?!"
-"Poď tam, lebo ich sem nedotiahneš!" odvetila, akoby som ich nepoznala.
-"ALI?!" skríkol Niall, rýchlo vstal a silno ma objal.
-"Takže plán vyšiel?" opýtal sa nadšený Liam, keď vstával z gauča.
-"Nie, ale to je dlhý príbeh. Som tu, takže, radujme sa!" zaškerila som sa a so všetkými sa naradostene vyobjímala.
Vtedy som si uvedomila jedno a to síce, že Harry tu nie je.
-"A kde je náš Hazzoun?" opýtala som sa naoko flegmaticky, no vo vnútri som horela túžbou objať ho.
-"Vidíš a ja že kto nám tu chýba!" skríkol Louis.
-"Nie je v izbe?" opýtal sa Liam zamyslene.
-"Nie, práve odtiaľ idem," v obývačke sa objavil Zayn "Aaaa, Ali! Vitaj späť," usmial sa a objal ma tak silno, ako keď sa so mnou lúčil "Neverím, že plán vyšiel," zaškeril sa.
-"Nevyšiel!!!" zvolali Liam, Niall, Louis a Gemma zborovo (toto ma vydesilo!).
-"No, poďme hľadať Hazzu a oznámiť mu, že jeho milovaná sesternica sa vrátila," navrhol Liam a začal rozdeľovať miesta, kde máme hľadať.

Iný svet 37

31. října 2012 v 20:21 | Adminka;))xx |  Iný svet
"Nechodím, nespím, nejem. Celé dni mi v hlave vŕta, čo sa stane, až Ashley porodí malého. Trochu nádeje mi svitlo v tom, že maličký je úplne zdravý a nebudem musieť podstúpiť Sofiinu voľbu medzi dvoma životmi. No Ashleyn stav je stále rovnaký. Už sa pri nej vystriedalo toľko špecialistov, no žiadny z nich nie je optimista. Snažia sa ma pripraviť na to najhoršie, no zároveň ma povzbudzujú, aby som sa nevzdával. Mám predsa Emmu, rodinu, chalanov. Malý by sa mal narodiť niekedy koncom januára, vychádza to na blízky dátum Ashleyiných narodenín"

-,,Ocko?'' zaspievala mi Emma do ucha.
Ani som nepostrehol, ako sa ku mne priblížila. Pritúlila sa ku mne do náručia a opýtala sa:
-,,Ocko, kedy príde mamička domov?''
Ostal som dosť zarazený, pretože som netušil, čo jej mám na to povedať.
-,,Hmm... Neviem, Emms. Naozaj neviem, no som si istý, že to bude čoskoro a my budeme opäť aj s tvojim bračekom spolu ako jedna veľká a šťastná rodina. Dobre?''
-,,Sľubuješ?'' uisťovala sa Emma.
-,,Sľu...sľubujem'' hlas sa mi zlomil a keby tam so mnou nebola Emma, asi by som sa rozplakal ako malé decko.
-,,A prečo budem mať bračeka?'' vyzvedala ďalej.
-,,Nuž... Pán Boh to zariadil tak, aby si mala bračeka. Videl, že už s mamičkou máme teba, tak sa rozhodol, že nám pošle chlapčeka. Ozaj, ako by si chcela, aby sa volal?''
Emma na mňa vyvalila svoje krásne oči a zamyslela sa.
-,,Noooooooooo, napríklad Jayden. To by sa mi páčilo'' skonštatovala.
-,,Pekné, aj by sa to hodilo. Jayden Styles. Veľmi pekné, zlatíčko. Kde si také meno počula?'' vyzvedal som.
-,,Asi v televízore'' odvetila Emma a spokojne sa odišla hrať do svojej izbičky.
Vzdychol som si od únavy a išiel som si do kuchyne spraviť niečo najesť. Zavolám Danielle, či by neprišla postrážiť Emmu, kým budem v nemocnici. Nechcem ju tam príliš brávať vzhľadom na to, že by to na nej mohlo v budúcnosti zanechať nejaké nepriaznivé následky.

O 3 týždne
-,,Pán Styles, nadišiel čas na vyvolanie pôrodu'' oznámil mi doktor Steel ,,O Ashley sa postará najlepšia pôrodníčka v Londýne, doktorka Nina Hayesová. Dôverujte jej, ona vie, čo bude pre vašu ženu najlepšie, okej?'' povedal doktor a povzbudivo mi stisol obe ruky.
Hádam má pravdu. MAL PRAVDU. Keď som videl, ako hladko prebehol cisársky rez, bolo to až neuveriteľné. Malého som pomenoval Jayden Matthew Styles. Tak, ako si to želala Emma. Ashleynu ranu zašili a opäť ju previedli na JIS-ku. Bol som taký šťastný, až som úplne zabudol na to, ako zle je na tom Ash.

O týždeň
Dnes má moja láska narodeniny. Priniesol som jej obrovskú kyticu ruží a spolu s Emmou teraz stojíme vo dverách.
-,,Ash... Opäť som tu. Dnes máš narodeniny a hoci viem, že ma nepočuješ, milujem ťa. Nikdy som si nepredstavoval, že tvoje narodeniny oslávime takto. Máme zdravého synčeka, ktorého si pred týždňom porodila, hoci o tom nevieš. Prosím ťa, zobuď sa!'' a rozplakal som sa.
Slzy kvapkali na vankúš, do Ashleyiných vlasov, boli proste všade. Cítil som neskutočnú bolesť. Emmu som po čase odovzdal Danielle a pokračoval som v ''rozhovore'' s Ashley. Slzy mi tiekli dolu tvárou a keď som bol už úplne vysilený, na stoličke ma premohol mikrospánok.
Nebol by som ani postrehol, že som zaspal, no vzápätí som sa strhol, pretože sa ozval hlas, ktorý by som bol spoznal všade.
-,,Harry? Čo tu robíme?''

One more Time? 25

31. října 2012 v 20:11 | Adminka;))xx |  One more Time?
-"Shit!" povedal Lou potichšie, ako ozvenu za mnou.
Obaja sme sa naklonili nad noviny a ja som ich vytrhla Liamovi z ruky.
"Zasnúbil sa. Prišiel o dieťa. Aké tajomstvá ešte skrýva anglický spevák Louis Tomlinson (2o) z One Direction? A kto je záhadne ružovo vlasé dievča, ktoré ešte nedávno videli s Tomlinsonovým kolegom z kapely Stylesom? Už si konečne vybrala jedného z nich?"
Škeril sa na nás obrovský nadpis, pod ktorým bol aj niekoľko stranový článok a fotky.
-"Shit!" povedali sme zas, keď sme si ich prezreli.
Na jednej sa bozkávam s Harrym. Na ďalšej je hrob Cilliling. Potom sa s Louisom držíme za ruky a dobre vidno prsteň, na ktorý je priblížený. A posledná, úplne najlepšia. Guličky. FUCK! To ani v takejto chvíli nedajú pokoj?! Vytrhla som Louimu noviny z rúk a pomalými, o to efektnejšie pôsobiacimi pohybmi ich roztrhla na polovicu. A znovu a znovu a znovu. Drobné útržky som nechala odletieť vo vetre. Nevedela som, čo robiť. Či sa usmievať, plakať, zostať tam, odísť... jednoducho som netušila, čo teraz príde. Bez slova som sledovala papieriky, ktoré unášal vietor do neznáma. Na chvíľku som im závidela. Tú slobodu, voľnosť, radosť z letu. Kĺzali sa vzduchom a mizli v nepreskúmanom neznáme. No ja mám niečo, čo ony nemajú. Louisa. Pomaly som sa otočila od papierikov a pozrela naňho. Stál na mieste a pozeral na mňa. Prešla som niekoľko krokov a schúlila sa v jeho objatí, kde som sa cítila tak bezpečne. Sklonil hlavu nižšie a pobozkal ma na vrch hlavy do vlasov.
-"Mám nápad," zašepkal mi do ucha tak, že ani Liam, stojaci od nás niekoľko krokov nič nepočul, "Odídeme odtiaľto. Na nejaký čas sa jednoducho vyparíme kamsi do tepla a oddýchneme si"
Pomaly, aby som ho neudrela do brady som otočila hlavu, až kým som mu nevidela do očí. Šťastné iskričky v nich mi nedovolili odmietnuť. Jemne som prikývla a pozrela zas do zeme. Až keď mi Lou prešiel prstom po líci a zotrel slzu, uvedomila som si, že plačem. Upokojila som sa a jemne jeho ruky, obmotané okolo mňa zložila, aby som sa mohla otočiť priamo oproti nemu. Zdvihla som pohľad a pokúsila sa usmiať. No hoci sa mi kútiky úst poslušne nadvihli, v jeho výraze som videla, že som ho nepresvedčila. No vedela som, že to jednoducho nedokážem, tak som ho len chytila za ruku a spolu sme vošli dnu. Lou nás potiahol do obývačky, kde už všetci chalani sedeli, dokonca aj Liam sa tam nejakým zázrakom dostavil. Ťahal nás priamo pred nich, aj keď ja by som si radšej nepozorovane sadla na sedačku. Keď sme zastali na mieste, kde na nás môžu mať najlepší výhľad, zdvihol naše držiace sa ruky do vzduchu. Až pri udivených pohľadoch chalanov som si uvedomila, že tam mám prsteň od Louisa.
-"Vážení, zoznámte sa s mojou snúbenicou Trishou!"
Tie pohľady stáli za to. Liam sa usmieval, ten to vzal dobre. Niall sa začal dusiť hranolčekmi, ktoré do seba pratal. Zaynovu reakciu som nemala možnosť vidieť, lebo zachraňoval Nialla. A Harry sa jednoducho postavil a odišiel. Lou si z ich reakcie nič nerobil, stále ma držal za ruku a sadol si na gauč, mňa ťahajúc za sebou. Posadila som sa vedľa neho a on mi prehodil ruku okolo pliec. Niall začal medzi tým opäť dýchať a povedal niečo nezrozumiteľné, no aspoň to znelo milo. Zayn sa tiež snažil tváriť nadšene, no nevyzeral tak. Čo sa deje? Nesúhlasia s tým? Nechcú, aby sme boli spolu? Sledovala som radšej Louisa, ktorý začal niečo vyťukávať na tablete. Keď zbadal, že ho sledujem, otočil obrazovku preč odo mňa.
-"Zajtra o tretej letíme," povedal mi len a na moje otázky o ďalších detailoch nereagoval.
-"Ale no tak! Ani mi nepovieš, kam ideme? A na ako dlho? Ak si si nevšimol, ja chodím do školy!" upozornila som ho, dúfajúc, že aspoň to ho donúti niečo povedať.
-"Máš prázdniny," povedal mi s úškrnom a ja som bola naštvaná a prekvapená nad jeho informovanosťou zároveň, "Dva týždne, do vtedy sa hádam vrátime. Výhovorky neberiem, jednoducho ideš!"
To, čo mi nedovolilo odmietnuť neboli Louisove vyhrážky, ale radosť, ktorá z neho vyžarovala, keď o tom vravel. Pretože tá uňho od Cillilinginej smrti často nebola.
-"Tak sa teším," povedala som mu a on ma hneď šiel pobozkať.
Otočila som však tvár a jeho pery sa ocitli na mojom líci. Naozaj som nechcela pusu pred ostatnými, zvlášť, keď sú takí zvláštni. Venoval mi teda pusu na líce, vstal a vytiahol ma na nohy tiež. Bez jediného slova mne či chalanom šiel do svojej izby a ťahal ma za sebou. Všetko tu bolo presne také, ako keď som tu bola naposledy. Obaja sme si ľahli na posteľ a ja som sa musela vypytovať zas, v nádeji, že nič nechcel prezradiť, len kým sme neboli sami. No ani teraz nič nepovedal. Ignorujúc ma, chytil moju ruku, pritiahol si ju k tvári a stále pozeral na prsteň. Skôr, než niečo povedal, naklonil sa ku mne a krátko ma pobozkal.
-"Čo bude teraz?" opýtal sa predsa len po chvíľke.
Pokrčila som plecami a sledovala jeho tvár.
-"Neviem, čo myslíš ty?"
Tiež sa zatváril neurčito, potom len dodal:
-"Asi s tým rozmýšľaním chvíľku počkáme"
Prikývla som. Ani jednému z nás vážne rozmýšľanie nešlo. Tak sme ho nahradili bozkami.
-"Vieš čo ma práve napadlo?" spýtal sa Lou a ja som sa naňho zamračila.
To kvôli takejto otázke prerušil ten sladký bozk. No opäť sa tváril tak nadšene, že som sa ho musela akože veselo spýtať, čo ho napadlo.
-"Raz budem mať obrovský dom. Budeme tam bývať spolu," povedal sa a odmlčal, aby zvýraznil to, čo príde teraz.
Niečo divné, rozhodne to bude nejaká kravina.
-"A na dvore budeme mať DVA bazény" sledoval ma podrobne pohľadom a čakal, kedy sa spýtam, načo dva.
-"Prečo dva bazény?" spýtala som sa ho a na tvári sa mu objavil spokojný úsmev.
-"V jednom bude voda," povedal a počkal.
Pauzou zdôraznil, že teraz príde tá veľmi vtipná pointa. Pozeral na mňa a ticho stále naťahoval. Skôr, ako sa odhodlal nenechávať ma v napätí a prezradiť mi tú vtipnú časť sa ku mne naklonil a ešte o chvíľku to odložil bozkom.
-"V jednom bude voda," zopakoval, naťahujúc každé slovo a nechávajúc dlhú medzeru medzi slabikami "A v druhom... budú... guličky!!" dokončil a spokojne sa usmieval.
Zasmiala som sa na jeho posadnutosti guličkami a blažený úsmev na jeho perách mi prezradil, že presne to bolo jeho cieľom. Na chvíľku sme obaja zabudli na všetko zlé a boli len dvaja mladí šialení zaľúbenci. Sladko ma pobozkal a neprerušoval spojenie našich pier ešte veľmi dlho. Potom sa jeho pery na moje vrhali drsnejšie a vášnivejšie. Tričko mi rýchlo prevliekol cez hlavu a práve, keď som ja ťahala to jeho sa na chodbe ozvalo hlučné tresknutie. Obaja sme vyskočili a ja som otvorila dvere. V tej chvíli sa mi z chodby k nohám dokotúľala prázdna fľaška od whisky.

Oznamujem! :D :D

31. října 2012 v 19:32 | Adminka;))xx |  Oznamy :)
Chcete hneď nejakú časť? Tak stačí komentár :) Kedykoľvek, ...! :D :D

Ďalej chcem poprosiť - zapojte sa do diskusie TU :)
- Wanna be AFFS? TU
- a opýtajte sa ma hocičo, hocijakú prkotinu, veď nech je sranda :D toť TU

Tak to byť asi vsio! :D :D

Thanks ! :* Milujte seba sa, množte seba sa (samozrejme, s ochranou) :) :) :) :) :)

One more Time? 24

31. října 2012 v 19:24 | Adminka;))xx |  One more Time?
Pomaly som sa odvrátila od miesta, kde aspoň symbolicky odpočíva náš drobec a otočila sa smerom k Louisovi.
-"Je to úžasné," povedala som mu, aj keď som si nebola istá, či je to to najvhodnejšie slovo.
Usmial sa na mňa a v oku sa mu zaleskli slzy. Potom si kľakol a prihovoril sa drobcovi tak, ako to zvykol robiť.
-"Ľúbim ťa drobček. A je mi veľmi ľúto, že nemôžeme byť všetci traja spolu. Ver mi, že ja by som to tak veľmi chcel. Mrzí ma to, že si si vôbec nič neskúsil na tomto svete, že si nemal možnosť s nami byť tak, ako ostatné deti. Veľmi ma mrzí, že sme sa nikdy nepohrali, že som ťa nemohol držať na rukách..." ďalej už hovoriť nedokázal, len plakal.
Chytila som ho zozadu okolo pliec a objala, kým som ho jemne pobozkala na líce.
-"Ľúbim ťa, Lou. To bude dobre," povedala som mu upokojujúco, no zdalo sa mi to hlúpe.
Dáva to vôbec zmysel? Môže to byť ešte dobré? Prikývol, pomaly vstal a oprášil si kolená. Ja som sa hneď schúlila v jeho náručí, dúfajúc v oporu. Držal ma silno, perami ma jemne pobozkal na vrch hlavy, chytili sme sa za ruky a kráčali pomaly preč. Vychádzali sme už von, keď okolo nás prebehli dvaja chalani, možno o rok mladší. Ignorujúc, kde sú, smiali sa a vykrikovali.
-"Videl si to? Ktorý debil dá svojmu decku meno Cilliling?" spýtal sa jeden a druhý mu odpovedal len hlučným rehotom.
Zrejme už mali trochu vypité.
-"A to priezvisko! Že Tomlinson! Jak ten priteplený spevák!" povedal druhý a rehotali sa ešte viac.
Lou ma silno držal za ruku, no ja som sa mu aj tak vytrhla a bežala za tými dvoma sviniarmi. Nikto sa nebude smiať môjmu dieťatku! Ani Louisovi! Skôr, než na mňa vôbec dokázali zaostriť svoje ožraté oči, obidvom na líci pristála najsilnejšia facka, na akú som sa zmohla. Keď si konečne všimli, kde a koľkokrát som, začali na mňa zazerať a snažili sa niečo zo seba dostať pletúcimi sa jazykmi.
-"Idioti! Aby ste vedeli, tomu vášmu priteplenému spevákovi zomrelo dieťa! A vôbec, viete kde ste?! Majte trochu úcty! Ani jeho, ani moje dieťa urážať nebudete! Vypadnite odtiaľto! Okamžite! A ešte raz si do papule vezmete niekoho z nich, ste mŕtvi! Jasné?! Aj tak si nič iné nezaslúžite! Ste len obyčajné ožraté prasce! Oni nikomu nič neurobili!" kričala som po nich a rýchlo sa dali na ústup "Môj drobček za nič nemôže," povedala som už s plačom a zviezla sa na zem.
Tí dvaja už odchádzali, no ešte som ich počula rozprávať sa.
-"To čo bolo v tom drinku? Však som videl, že mala rúžové vlasy!" povedali jeden, kým konečne zmizli.
Louis sa ku mne sklonil a objal ma. V poslednej dobe sa stále objímame a dúfame, že tak jeden druhého utešíme. Bezvýsledne.
-"Prepáč Lou. Mala som byť ticho," povedala som mu a plakala ďalej.
-"Nie, to oni to nemali povedať, Honey," zašepkal mi a držal ma pevnejšie vo svojom náručí "Ľúbim ťa, princezná. Uvidíš, všetko bude v poriadku," vravel mi upokojujúco a dokonca sa jemne usmieval, hoci po jeho lícach stále tiekli slzy.
Končekmi prstov som ich zotrela, prechádzala som po ich stopách, od kútikov oka, cez líce až na pery. Jeho oči sledovali každý môj pohyb s neuveriteľným záujmom. Jemne som sa zachvela, neviem, prečo vlastne, no pokračovala som a prstami prešla dokonalý tvar jeho pier, ktoré sa pod mojim dotyk zvlnili do slabého, no aj tak krásneho úsmevu. Zatiaľ on zdvihol k tvári ruku a chytil moju, nepúšťajúc ju od svojich pier. Venoval mi krátky bozk na končeky prstov, kým ich odtiahol od svojich úst a ukázal tak svoj, teraz už skutočný, úsmev. Ten úsmev na mňa pôsobil ako magnet, musela som sa tých pier dotknúť a pobozkať ich. Naklonila som sa k nemu pomaly sa približovala, keď on spravil to isté a pobozkal ma. Jemne pomaly dokonale. Mala som zvláštny pocit, akoby sme boli iní ľudia, nie tí, ktorí sa poznajú už dlho a toľko spolu zažili, nie vždy príjemné. Teraz sme boli akísi... noví, ak sa to tak dá povedať, všetko bolo inak. Pomaly som ruku zdvihla k jeho tvári a priložila ju k jeho lícu, neprerušujúc bozky a pohladila ho.
-"Ľúbim ťa. Nech sa deje čokoľvek," zašepkala som mu do pier a cítila jeho úsmev.
Nato sa odtiahol a kým sa jeho oči vpíjali so mojich, niečo hľadal v mnohých vreckách bundy. Nakoniec to zrejme našiel, pretože to skryl do dlaní tak, že som nič nevidela a usmial sa.
-"Trish, ľúbim ťa," povedal potichu.
-"Aj ja teba," odpovedala som mu automaticky, neuvedomujúc si, že som asi mala byť radšej ticho.
Pokrútil hlavou a ja som sa previnilo usmiala, pohľad som sklopila dolu.
-"Trisha, naozaj ťa ľúbim. Veľmi ma mrzí to všetko, čo sa teraz stalo. No musíme to nejak prekonať. Spolu," povedal a pozrel mi do očí, kým odkryl niečo, čo skrýval v dlaniach.
Smiala som sa a plakala od dojatia zároveň. Louis musel byť vždy originálny. Vo všetkom. Pozrela som na plastovú guličku, presne takú, medzi akými sme už niekoľkokrát, hlavne jeho pričinením, skončili. Bola rozrezaná napoly a keď ju Lou otvoril, skrývala prsteň. Krásny prsteň.
-"Will u Marry me?" spýtal sa a ja som len pomedzi slzy a smiech prikývla, neschopná odpovedať.
Až keď mi ho navliekol na trasúci sa prst, upokojila som sa natoľko, aby som dokázala rozprávať. No vtedy som si uvedomila, že vlastne neviem, čo povedať.
-"I will," zašepkala som mu nakoniec a naklonila sa k jeho perám, aby som mu to dokázala bozkom.
Po krátkom bozku sa odo mňa odtiahol a dvíhal nás oboch na nohy. Pomaly som si znova uvedomila, že sme na cintoríne. Kvôli nášmu drobcovi. Nemohla som si pomôcť, opäť sa mi po lícach spustili slzy, ktoré Lou utrel hneď, ako ich zbadal.
-"Neplač prosím. Teraz to pôjdeme osláviť," vravel mi s úsmevom, ktorý bol uňho v poslednej dobe naozaj nezvyčajný a musel znamenať, že bol veľmi šťastný.
Akoby sme si čítali myšlienky, obaja sme naraz pozreli ku krásnemu náhrobku a po tichej rozlúčke vyšli von. Bez slova mi otvoril dvere do auta a keď som nastúpila ich za mnou zavrel. Prešiel okolo a tiež si prisadol. Nič sme nevraveli, Lou naštartoval a kamsi ma viezol, kým som sa snažila uhádnuť, čo má v pláne. Povedal osláviť. On určite nemyslí nejakú reštauráciu alebo bar, to je príliš... normálne? My dvaja rozhodne pod toto slovo nezapadáme. Nie, on vymyslí niečo originálne, niečo preňho typické. Ale čo? Pozrela som dole, na prsteň, ktorý sa mi ligotal na ruke v svetle zo všetkých prístrojov a tlačidiel v aute. Znova som si prehrala, ako to celé na cintoríne prebehlo, kým som sa podvedome usmievala. A vtedy mi to došlo. Hneď som mala prísť na to, kam ma berie.
-"Lou, ty si..." chcela som mu niečo k tomu povedať, no akosi mi neprišlo na jazyk to správne slovo.
-"Čo som?" spýtal sa, krátko na mňa pozrel, no hneď sa venoval ceste, kým jeho ruka prešla na jeho koleno a našla tam položenú moju.
Hoci ma pokúšalo prepliesť si s ním prsty, keď mi dlaň prikryl svojou, neurobila som to, aby sa sústredil na šoférovanie. Prišla som už o drobca, o neho prísť nechcem. No Louis šoféroval dobre, to len ja som sa prehnane bála. Keď som videla tú radosť, s akou zastal pred parkom a ťahal ma z auta, musela som sa usmiať, nech mu ju nekazím. Inak som sa na úsmev necítila. No preňho sa budem tváriť šťastne. Nasledovala som ho a pobavene sledovala, ako bol stále netrpezlivejší. Stále zrýchľoval a zrýchľoval, až sme nakoniec utekali. Igelitová taška, ktorú niesol nebezpečne lietala za ním a ja som len dúfala, že jej obsah nie je krehký a on ho nepustí. Guličky sa približovali, už som ich videla kúsok pred nami. Na perách sa mu zjavil hravý úsmev, aj keď nebol taký, ako kedysi. Tento nebol dokonale šťastný, skrýval obrovskú bolesť. No ja som to ignorovala a snažila sa tiež tváriť šťastne. Veď som k tomu bola najbližšie za posledné dni. Úsmev mi akosi prišiel na pery sám, keď som ho, nepripraveného, sotila do guličiek a on medzi ne dopadol na chrbát. Na chvíľku sa tváril dezorientovanie, no keď som sa nad neho naklonila, pochopila som, že ma oklamal. To však bolo neskoro, už ma tiež stiahol k sebe.
-"Musíme to poriadne osláviť," povedal mi a z tašky, ktorú niesol vytiahol šampanské.
Otváranie mu nerobilo problém, hneď sa ho zbavil a ponúkol ma, nech sa napijem z fľaše. Dala som si niekoľko dúškov sladkej tekutiny, ktorá mi hneď zachutila, potom som ju priložila k perám Louimu. Tiež sa napil a odložil ju nabok, tak aby nezavadzala a mohol ma pobozkať. Začal sladko a nežne, no ja som vedela, že ma sem doviedol pre niečo viac. Neváhala som a pobozkala ho drsnejšie, kým sa spamätal jeho tričko už letelo mimo.
-"Tak ty takto?" zamrmlal a aby nezaostával, stiahol aj on tričko mne, po ktorom ma hneď zbavil ďalších kúskov oblečenia.

Keď som sa zobudila, iba som sa usmiala. Na preberanie sa v guličkách si človek po čase zvykne. Pohladila som po líci spiaceho Louisa a rýchlo si pozbierala svoje oblečenie. Prebral sa chvíľku neskôr a tiež obliekol.
-"Asi by sme to mali oznámiť chalanom," navrhol a jemne prešiel rukou po mojej, na ktorej sa vynímal prsteň.
Prikývla som a nasledovala ho k autu, potom sme sa v tichosti viezli a o desať minút sme už boli na mieste. Vo dverách nás hneď privítal Liam s novinami v rukách. Pri pohľade na titulku som sa zmohla len na jediné slovo. SHIT!

Life 9

31. října 2012 v 14:34 | Adminka;))xx |  Life
Cath:
Nechápem, prečo tu vlastne som. V obtiahnutom, kráľovsky modrom tielku s čiernou, skladanou sukňou po zem a v čiernych topánkach. Stála som pred tým prekliatym domom a rozhodovala som sa, či mám vôbec ísť na tú prekliatu párty, na ktorú ma prekliato rýchlo (na moje pomery) presvedčili moji prekliato dobrí kamaráti. Nakoniec som potriasla hlavou aby som to prekliate slovo dostala z hlavy a otočila som sa aby som sa mohla dostať preč. Bolo mi jedno, že je tma, že som tam mala byť, keďže ma pozvali, že by som sa nemala pohybovať po v podstate cudzom meste, v ktorom sa to len tak hemží rôznymi individuálmi.

-"Prečo si neprišla?" ozvalo sa keď som sedela v nedeľu ráno na terase.
Dnes som prácu nemala, keďže skončil október a nám skončila aj sezóna. Musím vymyslieť, čo budem robiť.
-"Prišla a potom radšej odišla, nehodila som sa do tej spoločnosti a nikdy sa ani hodiť nebudem" odvetila som Dominicovi, ktorý si ku mne sadol na schody.
-"Prečo si to stále myslíš?" rozhodil rukami.
-"Prečo si tu vlastne ty?" odignorovala som jeho otázku, keďže odpoveď by nepochopil.
-"Volal mi Pethe, že po teba mám prísť," povedal trošku naštvane, keďže som zmenila tému.
-"Tak poďme," postavila som sa, "Teda počkaj chvíľku, skočím si pre sveter," otočila som sa a vybehla som po schodoch hore do izby, aby som si mohla zobrať hrubší na pohľad vlnený sveter na gombíky, ktorý mi končil pod šortkami, ktoré som mala na svojich nohách.
Boli do pása a ja som si do nich strčila tielko.
-"Tak čo si potreboval?" postavila som sa pred Petheho, ktorý na nás už čakal.
-"Mám na teba prosbu," povedal opatrne.
-"Áno?" bola som dosť váhavá.
-"No stala sa táka hrozná vec a trénerka našich deciek sa pošmykla pri bazéne a zlomila si nohu. No a my za ňu potrebujeme nájsť náhradu, no nikto nie je ochotný," pohryzol si do pery, "Teda sú, ale sú hrozní, každý tam vydržal najviac týždeň a potom to vzdal a my nemôžeme meniť trénera každý týždeň, to neprospieva ako deťom, tak ani nám," priznal.
-"Ale ja to nemôžem robiť, nemám skúšky," povedala som a pokrútila hlavou.
-"Skúšky robíš v pondelok ráno," zamyslel sa, "Teda zajtra," zazubil sa.
-"Ale to nejde, skúšky sú drahé a ja som sa k tomu vôbec nepripravovala,"
-"Ale prosím ťa, to je pre nás maličkosť, no a plávať vieš, kondičku mať musíš, prvú pomoc zvládaš, techniky a aj teóriu zvládaš, keďže si závodne plávala a psychologickými testami prejdeš, to viem," objal ma okolo ramien, "Teda v to verím," pustil ma a len tak si odišiel.
-"Ale kde to je? A po druhé, nemám ani poriadne plavky," povzdychla som si a s krútením hlavy som sa pobrala von.
Mala som síce tie, v ktorých som plávala pred pár rokmi, no v tých sa asi veľmi nepredvediem, ale to mi môže byť teraz jedno. Hlavné je, že tam pôjdem, keďže mi to zaplatili. Nemôžem ich sklamať a toľko peňazí by som si neodvážila len tak vyhodiť do luftu. Chcela som sa pobrať mojou zvyčajnou trasou naspäť domov, no nestihla som zrobiť ani desať krokov.
-"Cath, počkaj," zavolala za mnou Dom, ktorý práve vybehol z budovy a dával si do vrecka telefón.
-"Čo potrebuješ?" opýtala som sa ho s povzdychom a na päte sa otočila.
-"No, mám taký nápad a Carrie mi teraz volala či s ňou nechcem ísť na nákupy," začal váhavo.
-"Nie, nepridám sa k vám," prerušila som ho skôr ako stihol niečo dodať.
-"Prečo?" zvolal, "Vieš ako by si mi skvele zachránila kožu?" snažil sa ma presvedčiť.
-"Nie a je mi to úplne ukradnuté, takže mi to ani nemusíš skúšať vysvetliť," zamávala som mu a chcela vyraziť preč.
-"Ale no tak, aspoň si kúpiš nejaké plavky," snažil sa ma presvedčiť.
-"Spomenula som si, že doma jedny mám," odvetila som.
-"Ale no tak, prosím," objavil sa predo mnou a nahodil psie oči, ktorým sa nedalo poriadne odolať, "No a ešte k tomu, ťa chceme konečne predstaviť Nicovi, ktorého si mala spoznať už včera," povedal.
-"Bože, tak fajn," zvolala som po chvíľke premýšľania a išla som za ním do auta aj keď som vedela, že si nič nekúpim.
Nemala som za čo.
Sedeli sme v kaviarni, Carrie mala okolo seba samé tašky a ja som mala len jednu malú, ktorú mi nanútila a samozrejme kúpila sama, keďže ja som odmietala. Plavky som mala, načo míňať tak veľa peňazí, fakt veľa, za ďalšie. Dopadlo to tak, že sme z tade odišli, usadili sme sa v kaviarni, Carrie sa vyhovorila na to, že potrebuje ísť súrne na záchod a vrátila sa s tou taškou. Skoro som ju vtedy zabila. Čakali sme na toho ich Nica a mňa to vážne nebavilo.
Keď Domovi zazvonil telefón a on odišiel, dúfala som, že mu volá ten Nico, že nemôže prísť a my môžeme ísť domov. Skoro som sa trafila.
-"Volal Pethe, že je voľný bazén a keď chceš, môžeš si ho ísť obhliadnuť, zaplávať, alebo niečo také," prisadol si k nám Dom asi po troch minútach.
-"To je super, aspoň budem vedieť, kde to je," povedala som.
-"Mám ťa tam zaviesť?" opýtal sa ma.
-"Nie, nie, netreba, ja to zvládnem," pokrútila som hlavou "Len mi vysvetli cestu," dodala som a pozorne počúvala, keď mi vravel kade ísť.
Potom som sa ihneď postavila a s objatím som sa pobrala preč. Konečne som bola preč z dosahu toľkých ľudí a pobrala som sa smerom bazén, ku ktorému som sa mala dostať. Práve som vchádzala do veľkej budovy, v ktorej boli vnútorné aj vonkajšie bazény a chcela začať panikáriť, no nepodarilo sa to, našťastie, keďže sa predo mnou objavil Pethe a ťahal ma za sebou k žene za pokladňou.
-"Toto je Catherine, môžete jej dať tú ročnú priepustku, zajtra robí skúšky, kvôli trénerke a aj keby sa jej to nepodarilo, tak si kondičku niekde udržiavať musí," povedal tej žene a ona mu dala do ruky nejakú kartu, alebo čo to je.
-"Ďakujem," odvetil a mne do ruky strčil tú plastovú vec na šnúrke.
-"Ehm, ďakujem," povedala som opatrne a prehliadala som si ju.
-"Tak poď," pokrútil hlavou a ťahal ma smerom, ani neviem kde.
Dostali sme sa k niečomu ako mreže a ja som sa na to zamračila.
-"Toto tu," vytrhol mi z ruky kartičku, "Priložíš sem," priložil ju na nejakú krabičku a tie mreže sa otvorili.
My sme nimi prešli obaja ale predpokladám, že cez ne môže prejsť len jeden človek.
-"Teraz sme v podstate súkromnej časti, kde sa väčšina návštevníkov nikdy nedostane. Tu majú šatne plavčíci a aj tréneri školy. Športovci, teda návštevníci školy sú normálne v oficiálnej časti" vysvetlil.
-"Aha a prečo si mi dal tú kartu? Veď nevieš, či sa stanem trénerkou, alebo nie a ako si sám povedal, športovci sú pri ostatných návštevníkoch" podvihla som obočie.
Nechcela som byť privilegovaná.
-"To je jedno, máš tu nejaké veci na plávanie, alebo si to tu len obzrieš?" opýtal sa ma a moje dotazy pomaly ignoroval.
-"Mám tu plavky, ale dnes si to tu skôr asi len pozriem," odvetila som a tak sme pokračovali ďalej.

Každá je princeznou 24

31. října 2012 v 11:44 | Adminka;))xx |  Každá je princeznou
-"Danielleeeeeee" začala som pišťať.
Ľudia naokolo si museli okolo mňa pomyslieť že mi dobre šibe. Obzrela sa. Oči sa jej rozšírili. Bože aká je krásna. Liam má ale šťastie.
-"Tamiiii" pustila všetko čo mala v rukách a objala ma.
-"Čo ty tu robíš?" spýtala som sa neveriacky.
-"Nacvičujeme tu choreografiu a čo ty?"
-"No mne už začala škola. No hovor ako sa máš? Ponáhľaš sa niekde, či sa prejdeme po meste? Poď ukážem ti to tu" a už som ju ťahala za ruku "Tak čo? Ako Londýn?"
-"Alee chýbaš mu. Chalani nahrávajú nový album a mávajú koncerty. Ja im zatiaľ robím choreografku"
-"Takže nakoniec ťa do toho zatiahli?" zasmiala som sa.
Chalani Dan presviedčali aby im nacvičila choreografiu strašne dlho a Danielle stále odmietala. Zjavne jej musel Liam dať riadny úplatok. Zasmiala sa.
-,,Poznáš ich, človeka presvedčia na všetko. Bože vy tu máte také krásne počasie. To nie ako v Londýne stále len prší a prší"
-"No to teda áno, vystihli sme tu fakt super deň. Kam chceš ísť? Nakupovať? Pamiatky?"
-"Poďme si pozrieť tie pamiatky, počula som že tu je nejak okolo 100 veží" zatvárila sa prekvapene.
Pozrela som na ňu a prikývla som.
-"Áno, preto sa to volá stovežatá. No vlastne neviem koľko ich tu je teraz, ale v minulosti ich bolo 100, môžeme to aj spočítať. Poď ideme na vyhliadkovú vežu" a tak sme vyšli na Petřín, prešli sa po Karlovom moste, pofotila sa na Václaváku a vychutnali si pelendreky na Staromestskom námestí.
Najedli sme sa na pravé poludnie pod Orlojom. Dan sa to veľmi páčilo.
-"Tami prečo sa nevrátiš?"
Prekvapene som na ňu pozrela.
-,,Hm?"
-,,Myslím, prečo neprídeš do Londýna na univerzitu. Zayn je bez teba ako vymenený"
Povzdychla som si. Zayn sa mi zdal úplne v pohode keď som s ním telefonovala a tak.
-"Ale čo ak ma nevezmú na univerzitu?"
-"Tami, si šikovná baba zo Slovenska, poviem ti pravdu, my Angličania nie sme takí múdri ako vy, naše školstvo je na inej úrovni. Vezmú ťa v pohode. Veď si mala aj skvelé študijné výsledky. Aspoň to skús"
-"Neoplatí sa mi to už"
-"V Anglicku začína semester až v novembri"
Pozrela som na ňu. Zamyslela som sa.
-"Ale chalani predsa nahrávajú teraz CD nebudú mať na mňa čas. A nechcem tam byť sama"
-"Nebudeš sama, máš mňa a El. Katy a Petra. A tiež hľadám učiteľku pre malé deti do svojho štúdia"

Just with You 13

31. října 2012 v 11:19 | Adminka;))xx
Na druhý deň sme mali koncert a potom deň voľna. Spolu s Tiff sme sa išli poobzerať po okolí, zaplávať si do bazéna a spolu sme vyskúšali aj saunu, kde sme si znova vychutnávali naše bozky. V tej saune to bolo naozaj vzrušujúce. Oboch nás tam napadali nekalé myšlienky. Po tomto dni nás čakal ďalší deň, na ktorý bol naplánovaný ďalší koncert. Počas vystúpenia som sa stále díval na Tiffany. Bola šťastná, naozaj si to užívala. Po koncerte sme asi hodinu a pol strávili na autogramiáde a keď sme prišli do hotela, všetci sme spolu išli na večeru a potom znova na izbu.
-,,Miláčik, zajtra pôjdem s babami nakupovať, pôjdeš aj ty s nami, alebo budeš tráviť čas s chalanmi? Telocvičňa, bazén a tak?"
-,,A nebude ti vadiť ak by som bol s chalanmi?" psími očami som na ňu pozrel.
-,,Nie, nie, vôbec, len choď, v poslednom čase tráviš s nimi menej času, to nerátam koncerty a navyše mal by si si aj ty trochu oddýchnuť"
-,,Jój si úžasná, milujem ťa, ale nieže na mňa zabudneš. Kúp aj mne niečo. Vyber si z mojej peňaženky peniaze, toľko koľko potrebuješ" povedal som.
-,,Nie to si nezoberiem"
-,,A prečo, však som tvoj priateľ, tak prečo by som ti nemohol dať nejaké peniaze? Je to moja povinnosť sa o teba postarať"
-,,Ale ja mám peniaze a navyše, keby som ti niečo kúpila za tvoje peniaze, nebol by to darček odo mňa" povedala a usmiala sa.
-,,No tak fajn, ale keď budeš potrebovať tak si vypýtaj" povedal som a mrkol som na ňu jedným očkom.
-,,A neboj sa, niečo ti určite kúpim. Na teba zlatko sa nedá len tak zabudnúť, čo by som to bola za priateľku?!" usmiala sa a dala mi pusu.
-,,Hmm... zlá, nezodpovedná, namyslená, nenahraditeľná, dokonalá a hrozne sexy!" bozkami som jej prešiel po celom dekolte, krku, až prišiel k perám, ktoré tak dokonalo chutia.
Pozrel som sa na Tiff a všimol som si že nad niečím rozmýšľa.
-,,Nad čím tak rozmýšľaš?"
-,,Ale len nad tým, že prečo práve ja?"
-,,Čože?" nejako mi jej slová nedopínali.
-,,No že prečo si si vybral práve mňa, keď môžeš mať hocijaké dievča"
-,,Vieš prečo? Lebo si úplne iná od ostatných dievčat. Si dokonalá, milá, milujem tvoj úsmev, smiech, dokážeš sa radovať z maličkostí a to sa mi strašne páči, nie si lakomá, namyslená. Mal som šťastie, že som práve teba spoznal a vlastne za to všetko môže tvoja sestra. Keby nechcela ten podpis, nespoznali by sme sa! A to nehovorím o tom aká si strašne krásna" povedal som a objal som ju ,,Hej a žiadne slzy!"
-,,No už je neskoro" utrela si slzy a zároveň sa na sebe smiala ,,Zayn, strašne ťa ľúbim a si to najkrajšie čo ma postretlo v tomto živote!"
-,,Oh myslím že sa aj ja rozplačem. Aj ja ťa ľúbim Tiff"
Našu telenovelu prerušilo klopanie a ja som dostal taký nepríjemný pocit, že to bude (otravná) Betty. Ešte som nebol na tej recepcii, čo ak tá oslava bola dnes? Asi ma prišla zabiť. Pomaly som otvoril dvere. Hneď som sa upokojil, keď som vo dverách videl Liama a Harryho. -,,Ahoj bráško, nerušíme?" spýtal sa Liam.
-,,Nie, čo by ste chceli?"
-,,Ideme do posilky, nejdeš s nami?" povedal Harry.
-,,Nóó..." nestihol som ani dopovedať a Tiff ma už predbehla:
-,,Len choď, aby si sa mi ešte viac páčil v posteli!" povedala a chalani sa uškŕňali.
-,,Inak Tiff, baby idú do vírivky. Asi prídu po teba"
-,,Aha fajn, tak pôjdem s nimi" povedala.
-,,Tak chalani, počkajte ma len si zbalím veci" povedal som a išiel som si pobaliť veci na cvičenie ,,Tiff tak ja idem, užite si to vo vírivke" dal som jej pusu a odišiel som s chalanmi ,,A kde je Louis a Niall?" spýtal som sa chalanov.
-,,Nó, snažili sme sa ich prehovoriť, ale v telke dávali nejaký dokument o tom, ako sa pestuje mrkva či čo a vieš si predstaviť Louisa, ani pri tom nedýchal! A Niall si objednal na izbu jedlo takže on je tiež zaneprázdnený" vysvetľovali mi a smiali sme sa pri predstave, ako si to Niall rozdáva s jedlom a na skoro uduseného Louisa pri telke plnej mrkvy.
Cestou po chodbách ktoré smerovali k telocvični, sme sa s chalanmi rehotali, no smiech ma prešiel, keď som započul:
-,,Zayn počkaj!!"
Otočil som sa a na konci chodby bežala smerom ku mne (otravná) Betty. Ta prezývka jej už nejako prischla.
-,,Óó nie!" povedal som potichu no chalani to počuli.
-,,Ahoj, už si si bol vyzdvihnúť ten odkaz?"
-,,Prepáč ešte nie, nemal som čas"
-,,Aha, no nezabudni na to, prosím"
-,,No neboj, nezabudnem, ale už teraz musím ísť preč, tak sa maj" povedal som a ťahal som chalanov preč.
-,,Tak ahoj Zayn, ahojte chalani"
-,,Zayn, kto to bol?" spýtal sa Harry.
-,,Ale, otravná Betty, keď sme sem prišli, priniesla mi batožinu a celý čas ma balila a mne to po čase liezlo na nervy a teraz po mne chce aby som na oslave jej sestry niečo zaspieval"
-,,A zaspievaš jej?" opýtal sa Liam.
-,,No asi hej, sľúbil som jej to"

Irish Potato Boy 5

30. října 2012 v 23:13 | Adminka;))xx
Už nám do bozku chýbal maličký kúsoček, keď zrazu nás prerušila Niallova mama.
-,,Niall, Ashley, poďte večerať" zakričala zdola.
Hneď sme sa od seba odtiahli.
-,,Ou prepáč" povedal a poškrabal sa na hlave.
-,,To je v pohode" povedala som a pokúsila som sa o úsmev.
To nieje v pohode, povedala som si. Tak strašne som chcela okúsiť Niallove pery. No jeho mama vie vždy v tú vhodnú chvíľu prísť.
-,,Myslím, že by sme mali ísť radšej dole veď ju poznáš, že nám nedá s tým pokoj" povedal a vyškeril sa.
-,,Dobre tak poďme" vstala som z postele a kráčala do kuchyne.
Niall:
Moju mamu by som v tejto chvíli najradšej udupal k zemi. Joj, pokazila mi tu najkrajšiu chvíľku v mojom živote, pomyslel som si.
-,,Myslím, že by sme mali ísť radšej dole veď ju poznáš, že nám nedá s tým pokoj" povedal som, lebo viem, že moja mama by nám to stále opakovala a nakoniec by nás prišla vykopnúť z mojej izby.
Mne to vždy robila, keď som neposlúchol na slovo.
-,,Dobre tak poďme" povedala.
V kuchyni už rozvoniavalo jedlo. Pochutnali sme si na pečenom kurati, potom sa Ashley poďakovala za jedlo a odišla sa pripraviť na dnešné rande. Hneď, keď som vošiel do izby, prvé čo bolo išiel som pod sprchu a potom som si zo skrine vytiahol čisté rifle a tričko. Ešte som sa navoňal a postavil som sa pred zrkadlo, kde som doladil posledné úpravy. To ma naučil Zayn. Keď som bol hotový otvoril som okno a zakričal som na Ashley.
-,,Ashy ja už som hotový, keď budeš aj ty ozvy sa"
Ak bola v izbe, určite ma počula, lebo mala pootvorené okno.
Ashley:
Poďakovala som sa za skvelú večeru a odišla som sa domov pripraviť. Dala som si sprchu, obliekla som si legíny, dlhšie tričko a pre istotu som si prichystala aj svetrík. Na tvár som si dala jemnú vrstvu make-upu a keď som sa chystala si namaľovať oči špirálou, ozval sa Niall:
-,,Ashy ja už som hotový, keď budeš aj ty ozvy sa" povedal a mne naša komunikácia z izby do izby prišla vtipná.
-,,Ešte chvíľku a môžme ísť" odkričala som mu a rýchlo som si domaľovala oči, dala som si rúž na pery, nastriekala na seba parfum a už som Niallovi oznámila že som na odchode.
-,,Kamže ideš?" spýtala sa ma mama, keď som išla ku dverám si obuť balerínky.
-,,Von" stručne som jej povedala.
-,,S kým?" pokračoval jej výsluch.
-,,Žeby s Niallom?" smiala som sa na nej.
-,,A kedy prídeš?"
-,,Neviem, nečakajte ma" povedala som jej.
-,,Tss fajn a ak by ste sa rozhodli spať, tak choďte spať hore do izby a nie, že zase zaspíte na lavičke pred domom. Čo si budú myslieť o tom susedia?" rehotala sa.
-,,Haha veľmi vtipné, prídeme k vám do postele dobre?!" teraz som sa smiala ja ,,Čaute" zakričala som na celý dom aby ma dobre počuli a vyšla som von, kde ma už čakal Niall ,,Fíha, aký model"
-,,Tak musel som sa trošku nahodiť, aby si sa za mňa nehanbila" usmial sa.
-,,Ale vám to sluší" počula som mamin hlas.
-,,Bože mami, ty nie si normálna" skonštatovala som, keď som ju videla načapenú na okne a špehovala nás.
-,,Drobček, toto si s tebou ešte vybavím" chichúňala sa.
-,,Dobre mami, už choď z toho okna preč a nehovor mi drobček! Niall, už radšej niekam poďme" povedala som mu.
-,,Tak poď" vzal ma za ruku.
Niallov otec požičal Niallovi auto, pretože on ešte svoje nemal.
-,,Nech sa páči, madam"
-,,Ó, aký džentlmen" povedala som, keď som nasadla do auta.
Niall sadol za volant a naštartoval.
-,,A kam to vlastne ideme?" spýtala som sa.
-,,Uvidíš, nechaj sa prekvapiť" to bolo jediné čo mi povedal.
O chvíľu sme zastavili pred nejakou bránou. Niall mi opäť otvoril dvere a vystúpila som z auta.
-,,Nie je toto náhodou staré prírodné kino?"
-,,Je" smelo povedal.
Otvoril bránu a vošli sme dnu. Zaviedol ma na lavičku, kde bola deka.
-,,Tu si sadni a počkaj ma, nieže sa mi tu niekde stratíš" povedal, usmial sa a niekam odišiel.
Niall:
Povedal som jej aby tam ostala a ona pekne poslúchla. Vošiel som do domčeka kde sa premietajú filmy. Môj kamoš Tom, ktorému to staré, ale stále funkčné kino patrí, mi vysvetlil ako sa púšťajú filmy. Spravil som všetko čo mi kázal a film, teda rozprávka, sa začala premietať.

Iný svet 36

30. října 2012 v 22:41 | Adminka;))xx |  Iný svet
Harry:
"To nemôže byť pravda! Moja Ashley je už dva dni v kóme a lekári nemôžu robiť nič, len čakať. Maličký je v poriadku, streľbu prežil. Selenu zatkli policajti a je jasné, že zrejme zvyšok svojho života strávi v cele. Ja som teraz s Emmou stále pri spiacej Ashley. Po hlavnej vizite navštívim prednostu oddelenia, aby som sa porozprával o možnom riešení. Nateraz je Ashley na JIS-ke s dvadsaťštyri hodinovou opaterou. Guľky sa podarilo z tela vybrať bez akejkoľvek straty krvi. Teraz jej do žily prúdia infúzie, aby sa zabezpečili výživné látke pre malého. Dúfam len, že všetko dobre dopadne"
Opatrne som zaklopkal na biele dvere, na ktorých stále ceduľka s nápisom:
"Dr. Michael Steel"
Zvnútra sa ozývalo niekoľko hlasov a potom mi prišla otvoriť sympatická sestrička.
-,,Aha, pán Styles. Jasné, pán prednosta na vás už čaká. Nechám vás radšej osamote'' povedala a zavrela za mnou dvere.
Lekár bol fakt príjemný.
-,,Dobrý deň, Harry. Dúfam, že vám neprekáža, že vás oslovujem menom''
Pokrútil som hlavou.
-,,V tejto situácii je to fakt jedno'' povedal som, čo som si v tej chvíli myslel.
-,,Viete, Harry, vždy som bol k mojim pacientom nanajvýš úprimný. Budem teda aj teraz'' zhlboka sa nadýchol a pozrel sa mi rovno do očí ,,S Ashley to príliš ružovo nevidím. Zatiaľ sme sa rozhodli, že najlepšie bude, ak Ashley necháme v umelom spánku až do pôrodu. S tým problém nebude, môžeme vykonať cisársky rez. Dieťatko je v poriadku, stále ho monitorujeme. Ale mám strach o Ashley. Vnútorné krvácanie spôsobilo, že nedokáže sama dýchať a to je hlavný problém. Pľúca sú natoľko poškodené, že za ňu musí dýchať prístroj a som presvedčený, že to sama nezvládne. Viete, čo tým chcem povedať. Je len minimálna šanca, že sa jej organizmus zregeneruje natoľko, aby to prežila. V umelom spánku nemôže byť naveky. A čo je hlavné, so živinami v podobe infúzii to tiež nesmieme preháňať. Dávky ledva stačia na to, aby sme pokryli základné potreby dieťatka, nie to ešte Ashleyne. Takže, nechcem vám brať ilúzie, ale treba sa pripraviť na najhoršie'' povedal doktor Steel.
Sťažka som prehltol prázdny vzduch.
-,,A čo bude s mojou ženou po pôrode?'' spýtal som sa.
-,,Nuž... Budete si musieť vybrať, koho zachránime. Či Ashley, alebo dieťatko'' povedal.
Do tváre mi stúpla červeň a cítil som sa ako opitý.
-,,Tak... ďakujem za váš čas'' a odišiel som.
Pred ordináciou ma čakali chalani. Musel som vyzerať fakt zle, keď sa ma jeden cez druhého vypytovali.
-,,Čo? Čo ti povedal! Harry, no tak!''
Hrdlo som mal zovreté, no aj napriek tomu som MUSEL vysloviť krutú pravdu.
-,,Chlapci...'' zbieral som odvahu ,,Ashley umrie''

I Want 61

30. října 2012 v 22:16 | Adminka;))xx |  I Want
-"Je ti zle?" spýtala sa, ja som rýchlo prikývla a sklonila sa "Poď sem" potiahla ma bližšie k sebe a rukami mi držala vlasy, kým som si vyprázdňovala žalúdok, myseľ a pocity.
Všetko sa zo mňa vyplavilo s alkoholom.
-"Táni... Si v pohode?" zhrozene sa na mňa pozrel Tomáš, ktorý vyšiel z klubu.
Prikývla som.
-"Ideme domov?" opýtala som sa.
Teraz prikývol on.
Doma sme boli do desiatich minút. Našťastie, Kath ostala. Akoby vycítila, že Ondrej pôjde tiež k nám.
-"Idem zavolať Zaynovi" oznámila som a všimla si, že otec na mňa naštvane zazerá.
Jasné, že vie, že som opitá. Zajtra si to vyžeriem. Rýchlo som vbehla do izby a zapla notebook. Neregistrovala som, že sa mi pustili slzy. Čo najrýchlejšie som sa prihlásila na skype a Twitter.
"just woke up and havin breakfast ;) x"
Tweetol pred polhodinou Niall. Na skype svietila zelená fajka len Louisovi. Zavolal mi.
-"Ahoj, kráska" usmial sa do webkamery a mne sa moja ešte načítavala.
-"Ahoj, mrkvička"
-"Ako sa máš?"
-"Nehovor to nikomu, ale boli sme tak trošku piť. Ale už som triezva. A ty?" priznala som sa.
-"Bola si opitá? Bože, Tanya, nehovorila si, že..."
-"Viem, že už sa nikdy nechytám alkoholu a toto bolo naozaj poslednýkrát. Len to prosím nehovor Zaynovi, lebo by ma zabil"
-"Hej, viem. No, akurát sa vrátili z raňajok. Chceš s ním hovoriť?"
-"Áno" odpovedala som jednoducho a čakala, kedy sa Louis vymení za Zayna.
-"Ahoj, zlatko" usmieval sa na mňa a ja som mala chuť zomrieť.
Bože, ty krava! Som tak blbá, ľutovala som sa, aj keď som nemala prečo. Chcela som, aby mi vynadal.
-"Ahoj" usmiala som sa.
Cez slzy, ktoré nevidel.
-"Ako sa máš?"
-"Dvakrát tá istá otázka. Žijem. A ty? Chýbaš mi"
-"Aj ty mne, zlatko. Neboj, už to pôjde rýchlo, sľubujem. V septembri nastupuješ do školy a potom to už pôjde rýchlo" ubezpečoval ma.
-"Samozrejme. Rozmýšľam, že sa do Londýna vrátim skôr. Chýbaš mi, Zayn"
-"Aj ty mne, miláčik. Ako veľmi ťa milujem" usmial sa na mňa.
-"Neznášam to. Neznášam, že sa rozprávame len cez webkameru. Nie je to fér. Chcem ťa pri sebe. Cítiť ťa"
-"Cítim to isté, princezná, ale vieš, že moja práca nepustí"
-"Tvoja práca, tvoji kamaráti a tvoja druhá láska" smutne som sa pousmiala.
-"Aká druhá láska?" nechápal.
Zmätene sa na mňa pozeral a ja som sa cítila ako handra. Naivná, hlúpa handra, ktorá podviedla svojho priateľa. Ktorému sľúbila, že ak ju podvedie, tak ho opustí. Pokrytec.
-"Tvoja práca, predsa. Spev" žmurkla som naňho.
Klamárka! Už mu to povedz!
-"Tak, to máš pravdu" zasmial sa.
Do izby mi nakukla Katherine.
-"Už ste dov... Hop, prepáč" usmiala sa a znovu zavrela dvere.
-"Zlatko, to bola Kath. Pozdravuj chalanov, musím ísť. Milujem ťa. Najviac na svete. Vidíme sa zajtra. Ahoj" usmiala som sa.
-"Oni pozdravujú teba. Milujem ťa. Nemáš pravdu, ja ťa milujem viac," žmurkol na mňa "Drž sa, slniečko. Pekný deň. Ahoj" zamával mi a zložil.
Rozplakala som sa.
-"Prečo plačeš?" vošiel mi do izby Ondrej.
-"Nechaj ma tak"
-"Nenechám. Tánička, pochop, že mne si sa páčila od začiatku. Okej, bol som tretiak a ty prváčka, ale netušil som, že Tomáš má tak krásnu sestru. Si úplne iná. Prosím. Vypočuj ma" povedal, keď som si na uši provokatívne nasadila slúchadlá.
Podišiel ku mne a zložil mi ich. Pozrel mi hlboko do očí a mne začalo biť srdce ešte viac. Nechápala som prečo.
-"Tánička, Tanya, či čokoľvek, ja som sa do teba naozaj zamiloval. Páčiš sa mi. Moje myšlienky patria tebe. Možno nikdy nebudem, ako ten spevák, ale úprimne ťa ľúbim. Prosím, daj mi jednu šancu. Sľubujem, že ťa nesklamem" povedal a každým slovom sa približoval mojim perám.
Po dlhom bozku sa odtiahol a s úsmevom odišiel. Postavila som sa k jedinej voľnej stene, kde som mala plagáty a poriadne som si udrela hlavou. Potom som sa rozplakala a sadla si na posteľ. Neutíchajúce vzlyky začula Katka, ktorá bola pravdepodobne v Tomášovej izbe, pretože hneď za mnou prišla.
-"Čo sa preboha stalo?" spýtala sa a nečakala na odpoveď.
Sadla si ku mne, objala ma a ja som jej slzami zmáčala tielko. Pomedzi vzlyky som zo seba dostala, že ma Ondrej pobozkal.
-"Ľúbiš ho?"
-"Nie"
-"Ľúbiš Zayna?"
-"Ja... Áno. Asi. Pozri, ja teraz neviem. Myslela som, že mi bude chýbať viac, ale dnes, keď sme spolu volali mi to prišlo celkom v pohode. Samozrejme, že som sa tvárila ako vždy a hovorila mu, ako veľmi mi chýba, ale ja neviem, čo si mám myslieť" sklopila som oči.
-"Zlatko, potrebuješ sa vrátiť do Londýna. Slovensko ti ubližuje" povedala a objala ma ešte raz "Idem sa osprchovať, ty sa pôjdeš potom. Daj sa trošku do poriadku a v posteli mi všetko porozprávaš" žmurkla na mňa a nechala ma v izbe samú.
Zrkadlo som ignorovala a zo skrine vybrala šortky a dlhé tričko. Moje pyžamo. Katku som vystriedala po pár minútach. Rýchlo som sa osprchovala a natrela citrónovým mliekom. Snažila som sa nikoho nestretnúť a na moje šťastie, sa mi to podarilo.

Na druhý deň som si samozrejme vyslúžila kázeň od otca, ktorý prišiel prekvapivo skoro z práce s tým, že má pre nás prekvapenie, ktoré príde večer a chce, aby tu bol poriadok. Keď sme s Tomášom vyšli z kuchyne, pozreli sme sa na seba.
-"Má priateľku" povedali sme naraz a vyprskli smiechom.
Kath bola doma a Ondrej našťastie tiež. Pozrela som si fotky na mobile a pri každej som sa usmievala. Ja a Zayn uprostred bozku. Fotil nás Liam. Harry a Zayn pri aute s obrovskými úsmevmi. Zayn pri mori. Ja a on pri mori. Pri tejto fotke som sa pozastavila. Fotila ju nejaká turistka, ktorá nás vôbec nepoznala, čo sme využili vo svoj prospech. Zayn ma drží okolo pása a spokojne sa usmievame. Po nej, tá istá fotka, ale s tým rozdielom, že nás na nej spája krátky bozk. Ďalej fotky Louisa, mňa, Zayna, Liama, Harryho a Nialla, ešte z čias, keď som nebola so Zaynom a bývala u nich v dome. Konečne som našla tú fotku, ktorú som hľadala. Ja a Zayn so spojenými rukami. Stojím pod pódiom, on sedí na pódiu a spieva. Len pre mňa. Áno, je to tá fotka z toho koncertu. Milujem ju. V noci som volala Zaynovi, ktorý sa zobudil neskoro. Dovtedy som sa uškŕňala na Liamových, Niallových a Louisových výmysloch.
-"Dobré ráno" počula som Harryho rozospatý hlas.
-"Voláme s Tanyou" oboznámil ho Niall a obrátil sa na mňa s vyškerenou tvárou.
-"Ukážte mi ho!" zasmiala som sa, keď som si na niečo spomenula.
Niall už bral notebook do rúk, keď ho Liam zastavil.
-"Neukážeme ti ho, ty potvora" zasmial sa.
-"Nechceme ti spôsobiť doživotnú traumu tým, že ti ukážeme Harryho. Touto traumou už je postihnutých veľa ľudí. Napríklad aj my alebo Sue určite. Všimni si Nialla. Prečo si myslíš, že tak veľa je? Alebo tuto, Liam. Bol to zábavný chalan. A vidíš, čo sa z neho stalo? Chodiaca mama! Ale, Zayn si to užíva" zaškeril sa naňho Louis, keď prešiel len v boxerkách okolo notebooku.
-"Vas happenin?" počula som jeho frázu.
-"Voláme s tvojou kočkou!" zasmial sa Niall.
Pri jeho smiechu som sa musela pousmiať.

Another World 66

30. října 2012 v 19:56 | Adminka;))xx |  Another World
-"Preboha, veď ste celí mokrí!" zhrozila sa Doniya, keď sme vkročili do predsiene.
-"Prekvapuje ťa to?" zasmial sa Harry a vyslal mi veľavravný úsmev.
Volal Belle.
-"To je fakt," poznamenala Doniya a prihnala sa k nám "Zayn, makaj sa prezliecť, pretože nemám záujem umývať celú chodbu. Chey, ty poď so mnou, dám ti suché veci," rozkázala a nikto si nedovolil protestovať.
-"Správaš sa, akoby si tu bola najstaršia, zlato," zasmial sa Niall a objal ju okolo pása.
-"To nie je moja chyba, že tí starší sú nezodpovední"
-"Hej!" skríkli sme všetci naraz.
-"Odvolaj to!" jačal Louis.
-"Nie," pokrútila hlavou a s úškrnom medzi nami prebehovala pohľadom.
-"D-doniya, k-kašli n-na n-n-ich," vysúkala spomedzi drkotajúcich zubov Cheyenne.
-"Ou, jasné, prepáč," zasmiala sa a už ich nebolo.
-"Tomlinson! K nohe!" skríkol som a Louis okamžite pribehol s vyplazeným jazykom.
-"Hav-hav!"
- "Ty si taký magor," zasmial som sa.
-"Hav hav, hav hav hav?" štekal ďalej.
-"Potrebujem od teba poradiť," odvetil som so smiechom.
-"Hav hav haaaaav!"
-"Neviem, čo si mám obliecť"
-"Veď si doma," nechápal Niall.
-"Ale je tu Cheyenne," pretočil očami Harry.
-"Ozaj, ako ste na tom vlastne vy dvaja?" opýtal sa Liam.
-"Chodíme spolu," oznámil som hrdo.
-"A to hovoríš len tak?!" okríkli ma 4 hlasy naraz.
Iba som sa nevinne usmial a pokrčil plecami.
-"Hej a Harry?" predniesol som.
-"Uhm?"
-"Volal si Belle?"
Prikývol.
-"A?"
-"Počkať, počkať. Čo? Aká Bella?" zamiešal sa do toho Louis.
-"To dievča, u ktorého som minule prespal," objasnil som nie veľmi šťastne.
Stále ma totiž ťažili výčitky svedomia.
-"Ach tak," povzdychol si Liam a ďalej obzeral svojho Buzza rakeťáka.
-"Takže? Hovor!" popohnal som kučeravého chlapca drkotajúc zubami.
-"Pozval som ju zajtra večer von. A súhlasila!" vypískol napokon šťastne, ako keď dieťa dostane svoju obľúbenú hračku.
-"A ty sa teraz makaj prezliecť, pretože inak ten víkendový koncert neodohráme!" prikázal mi Liam a ja som zamrzol.
-"Čo? Aký koncert?!"
Cheyenne:
-"Tak hovor, čo sa stalo!" vybafla Doniya ihneď, ako sa za nami zavreli dvere izby.
-"Noo... Tak opýtal sa ma, či chcem byť jeho dievča," pousmiala som sa a v hlave mi vyskočil obraz Zaynovych krásnych očí.
-"A čo si mu na to povedala?"
-"Nič"
-"ČOŽE?!"
-"Pokoj, Doniya," rozosmiala som sa "Opýtala som sa, či mu toto bude stačiť ako odpoveď a pobozkala ho"
-"Awwwwww. Cheyenne, ja som taká šťastná! Moja najlepšia kamarátka a môj najlepší brat sú spolu!"
-"Zlato, Zayn je tvoj jediný brat," zasmiala som sa.
-"Nekaz mi radosť," odfrkla a roztvorila dvere skrine "Na!" povedala a do rúk mi strčila čierne legíny s voľným svetrom.
-"Ďakujem, si zlatíčko," zašvitorila som a začala zo seba zvliekať mokré veci.
-"Doniya, kde máme..." vtrhol do izby Zayn "Nedívam sa!" skríkol a sklopil pohľad.
S Doniyou sme sa rozosmiali a Zayn sa červenal ešte viac ako doposiaľ. Rýchlo som si obliekla sveter, podišla k nemu a chytila mu tvár do dlaní. Zodvihol pohľad a hlboko sa mi zadíval do očí.
-"Raz určite," šepla som a vtisla mu nežný bozk na pery.
-"Neviem sa toho dňa dočkať," usmial sa, pohladil ma po tvári a odišiel preč.
S prihlúplym úsmevom som sa za ním dívala (musím uznať, že má fakt dobrý zadok) a nevedomky si zahryzla do pery.
-"Júúúúú! Akí ste len rozkošní!" vypískla Doniya.
To tvoj brat, pomyslela som si. No napokon som len s úsmevom prikývla a dokončila prezliekanie. Pomalým krokom sme sa strepali do obývačky, kde bolo na gauči rozvalené plné zloženie One Direction spolu s dvojlitrovou fľašou koly a troma balíčkami čipsov.
-"Miesto pre dámy?" odfrkla Doniya.
Louis vybuchol smiechom a kúskami čipsov ofŕkal obrazovku.
-"Fuj, ty prasa!" okríkol ho Niall.
-"Neviem kto tu na posedenie zožral krabicu pizze!" skríkol Lou.
-"No tak, Lou, musíš uznať, že to je menej nechutné ako opľuť telku," zasmial sa Zayn.
-"Ty buď so svojim pásikom horčice vo vlasoch radšej ticho!"
-"HEJ!"
-"No tak, chalani, pokoj," snažil sa ich utíšiť Liam, no nefungovalo to.
-"Sklapni!" okríkli ho Lou, Zayn a Niall naraz.
-"Ach bože. Prečo ja?" zabedákal Liam a radšej odišiel do kuchyne.
-"TY! Aký máš problém s mojimi vlasmi?!" vybehol Zayn na Louiho.
-"Peasant please, Zayn, nerieš vždy tie svoje vlasy," zamiešal sa do debaty Harry, zatiaľ čo sme sa na nich s Doniyou mlčky dívali.
-"Dobre, chlapci, to stačí," zatrhla stupňujúcu sa hádku Doniya, ktorá v okamihu ako to vyslovila, podišla k Niallovi a ťahala ho preč.
Prišlo mi to ako dobrý nápad, tak som schmatla za ruku Zayna a odviedla ho do jeho izby.
-"Prepáč, to si nemala vidieť," šepol, keď som zatvorila dvere a pevne ma objal.
-"To je v pohode, zlato," usmiala som sa a pobozkala ho na líce "Takéto hádky sú bežné?" pýtala som sa.
-"Takmer na dennom poriadku," priznal s kyslým úškrnom "No nevydrží nám to dlho. Po piatich minútach je už všetko v pohode"
-"Tak v to dúfam. Nechcem sa na vás pozerať, ako sa hádate," pošepla som a stále ho objímala.
-"Chápem to," usmial sa a nežne ma pobozkal.
Pomaly mi rukami začal blúdiť po chrbte a malými krôčikmi sme sa posúvali k posteli.
-"Milujem ťa, Cheyenne," šepol, keď ma zvalil na stále neustlanú posteľ neoddeľujúc od seba naše pery.
-"Milujem ťa, Zayn," usmiala som sa a prstami vkĺzla do jeho vždy perfektne upravených vlasov.
-"Zayníku?" zaťukal na dvere Lou.
-"Ignoruj ho," pošepol Zayn a bozkami sa presunul na môj krk.
-"Neodíde," šepla som a premáhala sa, aby mi z úst nevyšiel ston.
-"Máš pravdu," povzdychol si, pobozkal ma a odčuchtal sa k dverám, v ktorých sa objavila Louiho šišatá hlava.
-"Ouuu, prepáčte," zasmial sa, keď ma zbadal ležať na posteli a uvedomil si značne zničený Zaynov účes.
-"Čo potrebuješ?" odfrkol Zayn.
-"Je mi to ľúto, Zayníku! Tú horčicu som nemyslel vážne!"
-"Aw, Mrkvák môj, ja som tiež nechcel uraziť Kevina!" vyhŕkol Zayn a už sa objímali.
-"Ehm, Tomlinson, nekradni mi priateľa," zasmiala som sa.
-"Niekto je tu žiarlivýýýý," zasmial sa Lou.
-"Nie som!"
-"Mňa neoklameš, zlato," odvetil a vytancoval z izby.
-"Žiarliš?" šepol s tým neskutočne rozkošným úsmevom Zayn a podišiel ku mne.
Pokrútila som hlavou.
-"Na Louiho nemusíš žiarliť," zasmial sa jemne a pokračoval v nedokončenej práci.

Here We Go 15

30. října 2012 v 19:43 | Adminka;))xx |  Here We Go
Kaylee:
Všetko mohlo byť inak. Všetko. Si hlúpa. nadávala som si a snažila sa nemyslieť na to, čo sa stalo prechádzajúcu noc. Moje myšlienky mi to však nedovolili. Tak som sedela na kamienkoch, v Harryho náručí a s mysľou zaplnenou spomienkami, ktoré sa však odohrali len pár hodín predtým.
-"Idem si aj ja ľahnúť" povedal Zayn po tom, ako sme Harryho odniesli do postele.
-"Pomôžem ti?" uškrnula som sa.
On prikývol a ja som ho podoprela. Keďže som vypila oveľa menej ako oni, bola som schopná ísť rovno.
-"Kaylee. Už som ti povedal, aká si nádherná?" zvrtol sa Zayn, keď som nohou privrela dvere na jeho izbe.
Uvoľnený prameň vlasov mi zastrčil za ucho a naklonil sa ku mne.
-"Neskutočne krásna" zašepkal a prisal sa mi na pery.
Nechala som ho a vypla protivný hlas v hlave, ktorý mi kázal okamžite prestať. Bozkával ma náruživo, pritiahol si ma k sebe tak blízko, že by sa medzi nás nezmestil ani hárok papiera.
-"Zayn..." zašepkala som, keď sa mi perami presunul na kľúčne kosti.
Iba sa zasmial a opäť sa mi prisal na pery. Vtedy som vypla mozog úplne, vplietla mu prsty do vlasov a druhú ruku mu priložila na hruď. Ani som si neuvedomovala, že si ma vyhodil do náručia a jemne položil na posteľ. Keď sa odtiahol, začal mi rozopínať gombíky na blúzke, pohľad mi zaletel k budíku, ktorý mal na nočnom stolíku. Bola presne polnoc. Dostala som neznesiteľnú chuť opäť cítiť jeho pery, tak som si ho pritiahla k sebe. Neláskal ma, ako princeznú, ale hral sa so mnou. Jeho bozky boli čo raz viac vášnivejšie, náruživejšie a keď ma hryzol do pery, vyšiel zo mňa slastný ston. Ten ho prinútil pokračovať s úsmevom. Na zakalených očiach mu bolo vidno odhodlanie. Opäť sa odtiahol, aby som mu mohla cez hlavu pretiahnuť tričko a studenými prstami som mu prešla po teplej hrudi. Keď sa sklonil k môjmu uchu, ruku som mu priložila na miesto, kde mu bilo srdce. Búchalo ako o život. Po tele sa mi rozlievala husia koža.
-"Si nádherná" opakoval a navzájom sme si vyzliekali nohavice.
Ruku som stále mala priloženú na jeho srdci a druhou si jemne vytiahla gumičku z vlasov. Pozrel na mňa a v očiach mal otázku. Nie! Nie!, kričalo moje vnútro, no Kaylee, ktorú nepoznám sa mu prisala na pery a pokračovala tam, kde on prestal. Šikovne mi rozopol podprsenku a perami prechádzal po kľúčnej kosti. Zhlboka som dýchala a vnímala buchot jeho aj môjho srdca. Bili narovnako. Rýchlo. Nedočkavo. Keď sme boli obaja nahí, obdivne po mne prešiel pohľadom a keď som sa striasla, prikryl nás prikrývkou. Keď sme zadychčaní ležali vedľa seba, dívala som sa mu do očí, ktoré žiarili.
-"Deje sa niečo? Urobil som niečo zle?"
-"Nie... To ja" oči sa mi naplnili slzami a chystala som sa obrátiť mu chrbtom.
Jeho ruka na mojom ramene ma však zastavila.
-"Kaylee. Rozhodne to nie je tvoja vina. To som bol ja. Porozprávame sa o tom zajtra? Dobre? Všetko bude dobre, sľubujem" zašepkal a pobozkal ma na čelo.
Tým mi pripomenul jeho bozky na perách, ušnom lalôčiku, kľúčnej kosti, bruchu a... všade. Zavrela som oči a s mysľou zaplavenou myšlienkami na túto noc som zaspala.
Zobudila som sa už o siedmej ráno na nepríjemný sen. Snívalo sa mi, že prišla Perrie a nachytala nás spolu. Potom som si uvedomila, čo sa stalo pred pár hodinami a telom mi prešlo zhnusenie zo samej seba. Mala si ho zastaviť! Nič by sa nestalo! Spala by si pri Liamovi, v bezpečí. Prečo? Prečo, ty hlúpa?! Rýchlo a nemotorne som si zapla podprsenku, obliekla si blúzku a prešla do kúpeľne. Rýchlo som sa osprchovala a prebehla do Liamovej izby. Potichu, aby som ho nezobudila som oblečenie hodila naspodok kufra a otvorila skriňu. Schytila som šortky a tenkú košieľku. Zbehla som dole, v kuchyni vypila kávu a presunula sa na gauč. Nepamätám si, ako dlho som sedela a hľadela do steny, keď prišiel Liam.
-"Dobré ránko" usmial sa.
-"Dobré" odvrátila som sa, aby mi nevidel urevané oči.
-"Kde si spala túto noc? Nebola si pri mne" usmieval sa.
Cítila som to. Cítila som jeho chápavý a povzbudzujúci úsmev. Namiesto odpovede som sa však rozplakala.
-"Kaylee?"
-"Nič sa nestalo, Liam. Len... Prosím, chvíľku ma nechaj" hovorila som rýchlo.
-"Môžem ti nejako pomôcť? Zlatko, no tak, neplač"
-"Nie, Liam. Prepáč, ale naozaj potrebujem chvíľku"
-"Fajn, ale ostaneš tu, však? Nepôjdeš vonku" dožadoval sa odpovede.
Pokývala som hlavou a on sa stratil v kuchyni. Zavrela som oči a snažila sa vypnúť svet. Vypnúť seba. Ani som si nevšimla, že Liam bol pri mne a priniesol mi vreckovky a na stole tiež ležala jeho biela košeľa. Keď som sa do jednej z vreckoviek vysmrkala a hľadala ho pohľadom, niečo sa ozvalo z kuchyne. Hlas? Odrazu ma prepadol strach. Čo ak to je... Nie, ešte nemôže byť hore. Alebo... Modlila som sa, aby to nebol Zayn. Lenže aj tak sa s ním budeš musieť stretnúť. Nemôžeš sa mu vyhýbať. Na svojom ramene som pocítila niečiu ruku. Prudko som sa otočila s vedomím, že to je Zayn. Nebol.
-"Kay?" pozrel na mňa zmätene a vystrašene Harry.
-"Nič sa nestalo, som v poriadku" snažila som sa usmiať "Chcem ísť domov, Harry" zašepkala som.
-"Keď si povedala, že chceš ísť domov, myslel som si, že si to myslela tak, ako včera v lietadle" vytrhol ma z myšlienok jeho upokojujúci hlas.
-"Čo ťa presvedčilo o opaku?"
-"Tvoje oči. Kaylee, povieš mi, čo sa stalo, prosím?"
-"To nie je pre malé deti" podarilo sa mi vyčarovať ironický úškrn, z ktorého sa mi chcelo opäť revať.
-"Ale no tak! Pár dní!" obránil sa.
-"Fajn, fajn" usmiala som sa.
-"Rád na tebe vidím úsmev, hovoril som ti to už?"
-"Nie, ale dobre sa to počúva"
Zvláštne bolo to, že pri ňom sa mi upokojil tep srdca a svet zostával za nami. On jediný ma dokázal upokojiť.
-"Ďakujem, Harry. Daj mi ešte chvíľku osamote a potom ti to poviem, dobre?"
-"Určite? Myslím či určite chceš byť sama"
-"Áno" stisla som mu ruku a on prikývol.
Pomaly vstal. Ja som sa zošuchla bližšie k vode a ponorila si do nej chodidlá. O chvíľu mi niekto cez plecia prehodil mikinu a sadol si vedľa mňa. Nemusela som otvárať oči, aby som vedela, že je to on. Sedeli sme tam v tichu a počúvali šum mora, pokiaľ sa ku mne neobrátil a neprelomil ticho.
-"Prepáč mi to"

Tvoje činy hovoria hlasnejšie než slová - epilóg

30. října 2012 v 19:23 | Adminka;))xx |  Tvoje činy hovoria hlasnejšie než slová
Jeho hnedé oči mi začali prepaľovať tvár. Nevedela som čo mi chce povedať, no cítila som že nič dobré z toho nebude. No zrazu som uvidela jemnú ligotavú slzu tiecť po tvári so slovami na perách:
-"Som taký šťastný že ti nič nie je. Keby som ťa mal stratiť asi by som to neprežil. No si tu celá a zdravá a ja ti sľubujem že tebe a našej malej princeznej už nikto a nikdy neublíži. To ti sľubujem"
A vtedy som pocítila že som konečne doma. Doma pri ňom, našej dcérke a v jeho náruči.

O pár týždňov neskôr
Všetko sa pomaly vrátilo do normálu. Tery sa dala dokopy a Zayn ju strážil ako oko v hlave. Ja, Liam a mala sme konečne začali žiť ako normálna rodina bez toho aby mal niekto niečo proti nám, proti mne. Konečne som sa začala cítiť naozaj šťastná. Keď mam povedať pravdu, neľutujem jedinú vec čo som spravila, čo sa mi stalo, pretože stalo za to bojovať. Pretože Liam a Jasmine sú mojim životom a nikdy sa to nezmení. Mam síce čerstvých 20 a cely život pred sebou a mnohý si myslite že sa to všetko zmení a bude to úplné inak, no dokážem vám že sa mýlite. Amie sa nám za všetko ospravedlnila a začali sme odznova. Sedeli sme u Paynovcov na verande a pozorovali sme Jasmine ako sa hra na deke. Liam ma držal za ruku a nežne sa usmieval pri pohľade na malú. Pri dverách sme počuli zvonček a následne buchnutie dverí. Opar minút prišiel za nami Collin, Liamov otec a podával mi obálku.
-"Čo to je?" spýtal sa Liam a pri tom sa naklonil bližšie aby lepšie videl.
Opatrne som to otvorila a začala som čítať.
"Drahá Mel,
neviem ako začať. Snáď asi tým že sa ti chcem ospravedlniť za všetko čo som ti spravila. Za každú jednu maličkosť i za tie väčšie trápenia. Príliš neskoro som si uvedomila čo som vlastne vykonala. No teraz viem, som si istá že som spravila obrovskú chybu. Veľmi ma to mrzí a viem že mi to asi nikdy neodpustíš ale chcela by som to napraviť ak mi to dovolíš.
Keď ste sa dali s mojim bratom dokopy veľmi som si ťa obľúbila. Brala som ťa ako sestru a vtedy by ma nenapadlo že spravím niečo takéto. No všetko sa zmenilo keď ste sa vrátili od tvojej mami z Mexika a oznámili ste nám že čakáte bábätko. Zo začiatku ma to veľmi tešilo, priala som vám to, no potom som si uvedomila že už nič nebude ako predtým, že Liam už so mnou nebude tráviť toľko času, že bude hlavne s tebou a s Jasmine. Vtedy som to brala ako ranu pod pas. Ako keby si nám ho chcela ukradnúť. Hlavou mi vírili rôzne myšlienky, nápady ako by som ťa mohla nadobro odstaviť a dosiahnuť aby si Liama nechala tak, no nevedela som ako začať. Vtedy som začala proti tebe huckať mamu tak aby to vyzeralo že to tak chce ona ale nezaberalo to. Tak som sa rozhodla že musím skúsiť niečo čím by som ta vystrašila. Tie kvázi vyhrážky (keď som otrávila Collina, prepichla ti gumy na aute atď.). Tiež nič. Tak som sa rozhodla k závažnému činu, uniesť a ublížiť niekomu na kom ti záleží. Musela som vybrať tak aby niekoho a ako prvá ma napadla Tery lebo vždy keď si bola u nás spomínala si ju zo všetkých najčastejšie. Chcela som aby si pocítila to čo som cítila ja. Tu bolesť že o niekoho prichádzaš. Marcus, tak sa volal môj spoločník mal na starosti vylákať ťa na miesto kde bola Tery. Aj sa mu to podarilo, všetko šlo podľa planú, pokiaľ sa tam neobjavili chalani. Keby sa tak nestalo, možno by som vtedy dosiahla o čo mi šlo. Keď sa vám podarilo ujsť, bola som veľmi naštvaná. Marcus sa mi to snažil vyhovoriť, no ja som trvala na tom že to dokončíme. No pri tej naháňačke sa všetko obrátilo. Nechýbalo veľa, no skončilo sa to tak ako sa to skončilo. Marcus prišiel o život a ja som doplatila na svoju hrdosť, pýchu. Teraz budem znášať následky cely svoj život. Nielen že ma čaká sud a následný trest za ublíženie na zdravý, ale vždy mi to pripomenú moje ochrnuté nohy. Neviním za to ani teba, ani nikoho iného, všetko je to moja chyba a veľmi to ľutujem.
Priznávam, žiarlila som a prehnala som to. Ale skús ma prosím pochopiť. Nebolo to pre mňa ľahké. No teraz viem že Liam bude s tebou šťastný, že by si zaňho a aj za všetkých ktorých máš rada položila aj svoj vlastný život len aby si im mohla pomôcť. Za to si ťa cením, pretože si osoba s veľkým srdcom a bola si ochotná vytrpieť hocičo len aby si mohla byť sním a so svojou dcérou.
Budem dúfať že mi to raz odpustíš. Tak mi prosím prepáč. Prepáč mi za všetko.
Nicole.
P.S. Odkáž prosím môjmu bratovi že ma to mrzí a že ho mám rada. Že mu nezazlievam ak sa na mňa hnevá."
Dočítala som a do oči sa mi tisli slzy. Všetko sa mi znova prehrávalo pred ocami a bolo mi jej ľúto. No nevedela som čo robiť ďalej. Len som hľadela na roztrasený rukopis a znova a znova som si to v rýchlosti čítala. Liam si ma pritiahol bližšie k sebe a objal ma. Na líce mi vtisol letmý bozk a povedal:
-"Všetko bude dobre. Neboj sa Miláčik"
Pozrela som do oči a on sa na mňa krásne usmial. Vtedy som si pomyslela že časom sa uvidí, že možno bude všetko tak ako predtým. Teraz záležalo len na tom že sme konečne šťastný.

The End!


Here We Go 14

30. října 2012 v 17:23 | Adminka;))xx |  Here We Go
-"Dobré ráno." zaškeril som sa, zahmkal a pretrel si oči.
-"Deje sa niečo?" spýtal sa rozospatým hlasom.
-"Prečo?"
-"Keď sa tak dívaš" ospalo sa uškrnul.
-"Nič sa nedeje." zasmial som sa.
Pomaličky som vstával z postele, ignorujúc tupú bolesť hlavy.
-"Dokedy ste boli hore?"
-"Asi do tretej. Eleanor potom zaspala Louisovi na ramene, takže ju odniesol do postele a ja som šiel spať tiež"
-"Hm" postavil som sa a potriasol hlavou.
Au, au, au. Toto bol zlý pohyb. Veľmi zlý.
-"Ale vieš čo je zaujímavé? Liam zišiel okolo jednej v noci či nevieme, kde je Kaylee"
-"Nebola s Liamom?" zamračil som sa a obrátil sa k Niallovi.
-"Asi nie. Ale potom sme sa zhodli, že asi zaspala pri tebe. Lenže som si ani neuvedomil, že tu Kay nie je. Nevieš, kde je?"
-"Nie, nespomínam si na nič, odkedy som vypil piaty pohárik. Idem ju pohľadať. Opitá predsa nemohla ísť ďaleko" ubezpečoval som skôr sám seba, no srdce mi tĺklo do hrudného koša tak silno, až som sa bál, že praskne.
-"Harry, ja nechcem nič hovoriť, ale prístav..." začal, no utíšil som ho.
-"Prestaň. To nie. Nemohla. Nie, určite nie" hovoril som, kým som sa prezliekal do košele a šortiek.
-"Mám ísť s tebou?"
-"Nemusíš. Liam bude určite hore, tak..." nedopovedal som vetu a vypadol som z izby.
Ako prvé som zamieril do kuchyne po aspirín.
-"Dobré ráno" pousmial sa na mňa Liam.
-"Dobré" zamrmlal som na pol úst.
-"Harry, povieš mi, čo sa stalo?" stíšil hlas, keď som zapil tabletku.
-"Čo?" nechápal som.
-"Čo sa stalo včera v noci. Plače odkedy som sa zobudil. Neviem, ako ju mám utíšiť" šepkal tak ticho, že hukot v mojej hlave bol hlasnejší ako jeho hlas.
-"Liam, ale kto?"
Neodpovedal, len kývol hlavou k obývačke. Na moju obrovskú radosť tam sedela Kaylee s pokrčenými kolenami a bradu mala položenú na nich.
-"Porozprávaj sa s ňou. Nechcela mi povedať, čo sa stalo. Možno ty to z nej vytiahneš. Poznáš ju lepšie"
-"Okej" prikývol som a potichu vkráčal do miestnosti.
Dotkol som sa jej pleca a ona sa strhla. So strachom v očiach sa na mňa obrátila. Modré oči mala celé opuchnuté a červené.
-"Kay...?"
-"Nič sa nestalo, som v poriadku" povedala roztraseným hlasom a presvedčením malého dieťaťa "Chcem ísť domov, Harry" sklopila oči.
-"Stalo sa niečo?" spýtal som sa a ona len prikývla "Chceš ísť von?"
Opäť prikývla. Chytil som ju za ruku a postavil. Na sebe mala pravdepodobne Liamovu košeľu a šortky. Pod nimi mala len spodné prádlo a mne sa zatočila hlava.
-"Mala si už aspirín?" spýtal som sa.
Keď prikývla, zo stolíka som zobral svoje slnečné okuliare, nasadil jej ich a vytiahol ju na slnkom presvietenú ulicu. Sadli sme si na pláž a ona sa mi oprela o plece. Stále mi držala ruku a o malú chvíľku som pocítil mokré pramienky jej sĺz na mojom pleci. Zavrel som oči a čakal, kým začne sama.
-"Ja ti to nedokážem povedať" rozvzlykala sa.
Pritiahol som si ju k sebe a jemne sa mi zachvel žalúdok.
-"Kay, to bude v poriadku. Keď sa vyrozprávaš, tak ti bude lepšie"
-"Nebude, Harry. Je to fakt hnusné. Som odporná. Nezaslúžim si žiť" vložila si hlavu do dlaní a jemne sa odtiahla.
Vtedy som však pocítil najväčšiu túžbu mať ju pri sebe, tak som si ju pritiahol a ona mi vzlykala na hruď.