Září 2012

Change is Gonna Come 16

30. září 2012 v 23:44 | Adminka;))xx
Louis:
Doma sme padli všetci totálne unavený a neviem ako, zaspal som.

Na ďalšie ráno som sa zobudil okolo desiatej. Išiel som dole do kuchyne za chalanmi. Keď robí Liam raňajky, všetci sú tam. Neviem ako dlho ho to ešte bude baviť, no som rád, že ich robí on. Aj keď, niekedy spravím ja, no zvyčajne to má niečo spoločné s mrkvou a oni to moc nemusia. Ak by sa toho ujal Niall, ľadnička by bola už ráno prázdna a to nechceme. Harry vie variť vynikajúco, no tomu nechávame obedy, niekedy večere ak chceme normálne jedlo. Jemu sa totižto moc variť nechce, aj keď vie. Iba keď musí. Zayn a varenie, to si predstaviť neviem. Ani som to neskúšal. Preto to robí Liam.
-,,Co dobrého máme?"
-,,Švédske stoly a lá sprav si čo chceš," pohotovo odpovedal Liam.
-,,No, nie je nič lepšie ako stará dobrá mrkvička" spravil som si rožky a potom schrúmal jednu mrkvu.
Po obede máme zasa skúšky, nacvičovanie choreografií a stále dokolečka to isté, čo včera a dni pred tým. Teraz ma napadlo! Mohli by sme skočiť za Rose!
-,,Guys, pôjdete so mnou za Rose?"
-,,Ja už mám iné plány. Idem za Danny, bye!" zakýval nám a my sme už nič nestihli povedať.
-,,Povedal vám niečo?" spýtal som sa.
Len pokrútili hlavami, že nie a venovali sa ďalej raňajkám.
-,,Ja radšej nejdem," povedal Zayn ,,Viete aká je na mňa hnusná"
-,,Prečo asi? Keby si nebol odporný ty, nebola by ani ona," povedal Harry to isté, čo som chcel ja.
-,,Ja rozhodne idem!" zakričal Harry až ma trhlo.
-,,Dá sa to aj potichšie!"
-,,Aj ja," usmial sa Niall.
-,,Zayn?" spýtali sme sa naraz a upierali na neho pohľady.
-,,No dobre," zvesil plecia a šiel sa pripraviť.
-,,Najprv nechceš ísť a potom zapcháš ako prvý kúpeľňu?"
-,,Je ich tu viac. Môžeš si vybrať"
Všetci sme sa obliekli, umyli a nasadli do môjho auta.
-,,Počkať, kde vlastne býva?" spýtal sa Niall.
-,,Neboj, to už viem," potmehúdsky som sa usmial.
-,,Odkiaľ?" nedal sa.
-,,Ešte to neviete? Som tajný agent"
-,,Určite!"
-,,Neveríš? Tvoja chyba," mykol som plecami.
-,,Naša chyba. Nikto v tomto aute ti neverí," prehovoril Zayn.
Naštartoval som a vybral som sa cestou na adresu, ktorú som vyžobronil od Jacka. Som mu niečo dlžný a ani on sám ešte nevie čo, tak som zvedavý, čo zasa budem musieť spraviť. Ten dom bol vážne pekný. O niečo menší, než náš, ale aj tak. Začal som klopať na dvere ako šialený. Chalani sa na mne iba potichu smiali a to hlavne potom, ako mi stihla Rosina mama vynadať, čo toľko trieskam.
-,,Ou, prepáč Louis! Nevedela som, že si to ty. Deje sa niečo?"
-,,To nič pani Davidsonova"
-,,Prosím, to som až taká stará? Volaj ma Mandy, veď aj Paulovi hovoríte menom a nie pán Higgins," zasmiala sa.
Chalani sa dobre že neváľali v kŕčoch po zemi ako sa smiali.
-,,Prišli sme za Rose, máme ešte nejaké 3 hodinky čas"
-,,Tak poďte dalej"
Vstúpili sme do domu a začal som spievať Liamovu časť WMYB. Chalani sa pridali, začali sme spievať poriadne nahlas, až sa na nás prišla pozrieť zvedavá Rose.
-,,Čo sa to tu...?"
-,,Ja neviem, vraj prišli za tebou," smiala sa Mandy.
Krúžili sme okolo nej a keď prišla Harryho pomalá časť, začal ju spievať tesne pri Rose a mňa pichlo pri srdci. Hneď potom som sa na neho zavesil a bláznili sme sa ďalej. Posledný verš patril Mandy. Následne sme sa pustili do One Thing a tá už patrila len Rose. Tak isto sme sa bláznili naokolo a každý sa motal iba pri Rose, keď spieval svoje sólo. Tak ako ja. Prekrásne sa usmievala a ja som bol v tej chvíli neuveriteľne šťastný. Ako pri tých pesničkách hádzala nechápavé pohľady a miestami si pospevovala. Bol som z nej hotový. Krajšie stvorenie som v živote nevidel. Prial som si, aby sme tu boli teraz sami. Neváhal by som a pobozkal ju. Raz sa nám pohľady stretli. Vtedy sme tam boli iba my dvaja. Cítil som sa ako vo filme. Poznáte to, všetko okolo vás zmizne, všetko sa spomalí, vidíte iba toho druhého a vietor z ventilátorov vám veje do vlasov. No, až na tie ventilátory. Tak som to ja všetko videl. Pesnička skončila a skončilo aj toto všetko.
-,,Páni!" povedala Mandy ,,Ďakujem za tú prvú pesničku, bolo to milé, ale už radšej choďte. Neprišli ste za mnou"
Rose nás poslala do svojej izby, ona ešte skočí pre niečo pod zub. Niall sa potešil a vybehol na poschodie ako prvý. Vyšli sme aj my a našli sme ho stáť v strede chodby ako pozerá na 6 dverí okolo seba.
-,,Ktoré?" spýtal sa.
-,,No, neviem, čo tak otvoriť jedny z nich a pozrieť, čo za nimi je?" navrhol Hazza.
-,,Mudrc prehovoril," povedal Zayn.
-,,Máš lepší nápad?"
Zayn zdvihol ruky na znak mieru a otvoril jedny z nich. Kúpeľňa.
-,,Tu tiež"
-,,Tu je jedna izba," povedal Niall.
-,,Ale prázdna"
-,,Táto je obývaná!" povedal Harry.
Všetci sme sa tam pobrali a sadli si na posteľ. Všetci až na Harryho.
-,,Fííha!" zapískal ,,Pozrite sa na toto!" zobral do ruky bielu podprsenku ,,Páni, ani sa to nezdá, že má také veľké, čo? To robia tie tričká!" priložil si ju na prsia a obzeral si ju na sebe.
V tom otvorila dvere Rose.
-,,Čo... čo to robíš Harry?" zarazila sa, no potom sa začala nekontrolovateľne smiať.
Harry k nej podišiel aj s podprsenkou na sebe a pozeral na ňu.
-,,Prosím ťa, Harry, daj ju dole! Ako vidím, je pravda, že si na staršie, ale môžeš jej to povedať, nie si skúšať jej podprsenku"
Vtedy mi to docvaklo. A Harrymu tiež. Sme v Mandynej izbe a to je jej podprsenka! Harry ju dal okamžite dole a dôkladne položil na miesto.
-,,Takže, to, to nebola tvoja?"
-,,Nie! Moja izba je tam"
-,,Ja som nemyslel izbu"
-,,Ja viem"
Presunuli sme sa s rehotom do Rosinej izby a zvalili sa na posteľ.
-,,Čo tu vlastne robíte?"
-,,Máme voľno"
-,,A prišli ste sa pochváliť ako úžasne spievate"
-,,Samozrejme, aj to. Máš tu Scrable, twister, človeče, karty?" spýtal sa Niall.
-,,Človeče mám a aj pexeso s potlačou Toy Story"
-,,Škoda, že tu nie je Liam"
-,,A kde je? Prečo?"
-,,Je s Danny, Danielle, jeho priateľka. On Toy Story miluje"
-,,Tak čo budeme hrať?"
-,,Človeče!"
-,,Sme piati"
-,,Budeš so mnou Rose"
Doniesla človeče a prisadla si ku mne. Predbiehali sme sa, ktorý hodí kockou a kto pohne panáčikom. Nakoniec som ja hýbal panáčikom a ona hádzala. Zo zápaly hry nás vyrušila Mandy.
-,,Obed je hotový!"
Chceli sme sa pobrať preč, ale po Niallovom, Rosinom a Mandynom prosení sme sa zlomili aj my ostatný a zostali sme aj na obed. Po obede sme odišli do "práce". Mandy ísť nemusela, nebolo potreba. Vysmiaty sme prišli načas. Všetko prebiehalo neuveriteľne rýchlo a ľahko a už sme boli doma.

Here We Go 7

30. září 2012 v 23:14 | Adminka;))xx |  Here We Go
Potichu som vošla do kuchyne, kde som našla Bethany sedieť na stoličke s pohárikom v ruke. Otec chrápal zo spálne a tak som sa pomaly doteperila do kúpeľne. Striedala som studenú sprchu s teplou a vyšla úplne čerstvá. Nahádzala som si veci do tašky a počkala, kým nezapočujem nejaké zvuky. Hneď ako zavŕzgala stolička, ozvali sa šuchtavé kroky a dvere na spálni sa otvorili a zatvorili, prešla som do kuchyne, otvorila okno a z chladničky vytiahla pomarančový džús. Zo skrinky vytiahla cereálnu tyčinku a rýchlo ju do seba napchala. Niežeby som sa každý deň stravovala zdravo, ale pohľad na hodinky ma prinútil na také skromné raňajky. Prebehla som rýchlo do izby, do tašky hodila kameru a oči si pretrela maskarou. Ešte korektor, púder, balzam na pery, vysmrkať sa, záchod nestíham a peňaženku. Obula som si conversy a kľúče od bytu hodila do vrecka na bunde. Šatku som si pritiahla bližšie ku krku a rozbehla sa k zastávke, kde už stál autobus. Pred telocvičňou mi už zazvonil mobil. Harry.
-"Kaylee? Kde si?"
-"Už som tu" dychčala som.
-"Pokoj, nemusíš bežať" zasmial sa.
-"Tebe sa to povie" uškrnula som sa a zrušila hovor.
Našla som ich čakať pred dverami, ktoré som rýchlo otvorila a ospravedlnila sa za svoje meškanie.
-"Takže včera si chcela urobiť dojem a odteraz to bude takto? Budeš chodiť neskoro?" smial sa Harry.
-"Presne"
-"Takže, vy sa asi ešte nepoznáte. Kaylee, toto je Niall, Liam a Zayn. Chalani, toto je Kaylee"
-"S Niallom a Zaynom sa poznám. Teší ma Liam" usmiala som sa a podala mu ruku.
Sama som bola prekvapená svojou ochotou zoznámiť sa s niekým. Neznášam zoznamovania a najviac sa desím toho, že si s niekým budem musieť potriasť rukou.
-"Mňa tiež. Už som toho o tebe počul dosť" zasmial sa Liam.
-"Ale? Od koho?"
-"Harry sa sťažoval" predbehol ho s odpoveďou Niall a rozosmial sa.
Na jeho smiech som sa rozosmiala aj ja.
-"Okej, chlapci. Takže chcete kávu alebo čaj?" spýtala som sa a nečakala som, že sa všetci ozvú naraz.
-"Kávu"
-"Čaj"
-"Nič"
-"Čaj"
-"Kávu"
-"Viete čo, spravte si čo chcete. Harry a ty sa rovno prezleč"
-"Kaylee, ono je to tak, že chalani mi nechceli veriť, že ma dievča, nič proti, včera tak zmohlo, takže..."
-"Takže idete na tréning všetci aj keď súťažiť budeš len ty. Pochopila som správne?"
-"Presne" víťazoslávne sa usmial.
-"Fajn. Tak ja si zatiaľ urobím čaj a vy sa prezlečte" prešla som do kuchynky, rýchlo zo seba zhodila oblečenie a navliekla si legíny, voľné farebné tričko a nízke ponožky.
Zaliala som si čaj a sadla si na stoličku. Po chvíľke sa všetci piati nasáčkovali dovnútra.
-"Nezmestíme sa tu" skonštatovali pokojne a ja som vyprskla do smiechu.
-"Samozrejme, že nie" natiahla som sa po tašku a vylovila kameru.
Rýchlo som ju zapla, kým sa naťahovali o kanvicu a nahrala ich.
Zayn:
-"Dopekla, Harry, natiahni sa poriadne! Však si včera necvičil? Čo som ti včera povedala?"
Harry sa tváril ako neviniatko, Kaylee, ktorá bola o hlavu nižšia, sa naňho mračila a vyzerala oveľa vyššia. My sme stáli v kúte a pozorovali ich. Báli sme sa vyprsknúť smiechom pri pohľade na naštvanú Kaylee.
-"Prepáč, ale tak si ma zničila, že keď som prišiel domov, tak som zaspal! Nemal som síl ani sa napiť alebo najesť!"
-"A presne preto si mal cvičiť! Aby si to dnes zvládol!"
-"Tebe sa to povie, keď sa tomu venuješ už desať rokov!"
-"A ty si myslíš, že ako osemročná som tréningy zvládala lepšie?!"
-"Samozrejme, že nie, preboha, ale..."
-"Trénerka bola na mňa rovnako hnusná!" skočila mu do reči.
-"Decká, stop, ešte sa tu pobijete" zasiahol Liam.
Obaja ho prebodli pohľadom.
-"Ale mala si osem! Ja mám osemnásť a nevládzem ani zdvihnúť ruku!" Harry pozrel späť na Kaylee.
Tá zavrela oči a zhlboka dýchala. Vedel som, že ráta do desať.
-"Fajn. Ale dnes ti to neodpustím. Ráno si cvičil?"
-"Áno" prikývol mrzuto.
-"Fajn. Tak poďme, ešte raz"
Harry prevrátil očami tak, aby to Kaylee videla a nohu si vyložil na tyč.
-"Poďme, chlapci. Vy tiež"
-"Čo?"
-"Cvičíme" Harry sa provokatívne usmial a načiahol sa k svojej ľavej nohe, na ktorej stál.
-"Počuli ste ho" zasmiala sa Kaylee a žmurkla na Harryho, ktorý sa zasmial.
Nechápal som, ako sa za jeden deň mohli k sebe správať ako najlepší priatelia. Keď som sa na to Harryho neskôr pýtal, na jeho spôsoby odpovedal veľmi inteligentne.
-"Mám pocit, že ju poznám roky a nie dva dni. Aj tak mi to príde zvláštne, že sú to len dva dni. V podstate sme spolu skoro celý deň a... Naozaj mám pocit, že ju poznám už dlho"
Keď sa ozvalo zvonenie môjho telefónu, odbehol som do kuchynky, kde som si ho nechal.
-"Prosím?"
-"Zayn? Ahoj. Máš čas?"
-"V podstate áno, ale sme na Harryho tréningu"
-"Kde?"
-"To je jedno" zasmial som sa.
-"Zlatko dlho som ťa nevidela. Platí dnes večer tá večera?"
-"Ak budem schopný kráčať" znovu som sa zasmial.
-"Takže?"
-"Takže sa ti ozvem ešte poobede, dobre?"
-"Fajn, teším sa"
-"Ja tiež. Ahoj" chystal som sa zložiť, keď ma prerušila.
-"A Zayn? Ľúbim ťa"
Vedel som si predstaviť jej úsmev a červené líčka.
-"Ja teba tiež, Perrie. Ahoj"
-"Bye" vzadu som ešte započul dievčenský smiech a tupý úder.
Predpokladám, že Perrie niekoho udrela vankúšom. Ja by som urobil to isté. Teda, keby som mal pri sebe vankúš.
-"No čo, hrdlička? Volala ti milá?" doberal si ma Louis.
Neodpovedal som.
-"Zayn, prečo sa červenáš?" Niall si ma premeral pohľadom vážneho päťročného decka.
-"Volala ti Perrie, však?" zaškeril sa Harry.
-"Harold, sústreď sa!" ohriakla ho Kaylee.
Vďačne som sa na ňu usmial, no nevidela to.
-"Kašlite na to" povedal som a prešiel k veži "Môžem?" pozrel som na Kaylee.
Tá mi odrazom v zrkadle prikývla. Prepol som pieseň a prekvapilo ma, čo je ďalej.
-"The Script?" pozrel na ňu Louis.
Vlastne sme na ňu hľadeli všetci, ale Louis sa ozval.
-"No a?"
-"Nič. Ja len že som netušil, že ich počúvaš"
-"Nemal si to odkiaľ vedieť" zaškerila sa "Nepodáš niekomu ruku a nepovieš, ahoj, moje meno je Kaylee a počúvam The Script"
-"Prečo nie?" pozrel na ňu s úškrnom a obaja sa rozosmiali.

Harry a Dona - foto

30. září 2012 v 22:27 | Adminka;))xx
Fashion-girl-style-favim.com-258213_large
Dona

Friendship 2

30. září 2012 v 22:17 | Adminka;))xx
-"Som taká rada, že si sa tam dostal" sedeli sme so Zaynom v mojej izbe a pozerali futbal.
-"Neuvidíme sa dlho" pozrel na mňa smutne.
-"Budem ťa sledovať v telke, posielať ti hlasy a budem chodiť aj na prenosy," usmiala som sa a Zayn mi úsmev opätoval.
-"Bojím sa Bella"
-"A čoho prosím ťa?! Veď toto bol vždy tvoj sen nie?"
-"Bol, ale čo ak nebudem s tými chalanmi vychádzať? Možno počúvame úplne iný štýl hudby a tak"
Zasmiala som sa. Toto sa určite nestane. Zayn síce miluje byť DJ-om, ale nerobí mu problém zaspievať rock. Takže myslím, že v tomto problém nebude.
-"A ako sa budete volať?" spýtala som sa so záujmom.
-"Trapoši, ktorí sú úplné nuly, keď spievajú sami" zasmial sa.
Začala som sa smiať až mi zabehlo. Zayn ma musel pobúchať po chrbte.
-"Netrep, to nejde o to, že nie ste dobrí...ehm no...vieš čo?! Buď rád že si vôbec postúpil. Malik ty sa na všetko len sťažuješ preboha!!" dala som mu jemný štuchanec do ramena.
Usmial sa.
-"Dobre prepáč. Fakt neviem ako sa budeme volať, my sme sa s chalanmi ešte ani poriadne nerozprávali. Boli sme z toho takí hotoví, že sme si len vymenili čísla a šli domov. Neviem poriadne ani ich mená"
-"Počkaj...to znamená že máš ich telefónne čísla?!! Zaynster okamžite im zavolaj nech prídu tu. Urobíme party!!!" skríkla som.
Milujem párty a žúrky. Zayn ich síce moc neobľubuje, ale s mojou sesternicou Danielle ich navštevujeme skoro stále, keď ma Dan navštívi. Alebo ak prídem ja za ňou do Londýna. Je to úžasná tanečnica a tak dokáže roztancovať celý klub.
-"Ach myslíš že by som mal?"
-"Mal by si! Ste predsa kapela, najlepší kamaráti, takže okamžite im volaj"
Zdvihol telefón a uskutočnil skupinový rozhovor. Chalani sa dohodli na piatok poobede.
-"Máme však ešte jeden problém," oznámil mi Zayn.
Musela som zagúľať očami.
-,,A aký?"
-"Kde bude tá party?"
-"Akože kde?! No veď predsa tu, u nás,"
-"Vieš dobre, že ja mám milión sestier"
-"Ja nemám nikoho to dobre vieš, takže ta party bude u nás doma. Poviem otcovi nech na víkend vypadne niekam"

Forever with you 41

30. září 2012 v 21:54 | Adminka;))xx |  Forever with you
-,,Čože?" bola moja prvá reakcia.
Odtiahla som sa od neho a hľadela do jeho šťastných očí.
-,,Tešíš sa aspoň trochu?"
-,,Ah... jasné že sa teším... ja len... chcela som prispieť"
-,,Stačí ak prispeješ tým, že sa tam so mnou nasťahuješ" chytil ma za ruku.
-,,Niall James Horan, bude mi potešením bývať s Vami" prehodila som si ruky okolo jeho krku a dala mu sladkú pusu.
Ľahli sme si a on mi rozprával aký je úžasný, veľký, slnečný, má veľkú záhradu s bazénom, niekoľko spálni ktoré plánuje testovať, pričom som sa usmiala, ku každej kúpeľňu, obrovskú kuchyňu a obývačku s veľkým starým krbom. Nie je ultra moderný ale útulný. Nechcela som sa radšej pýtať na cenu, asi by som sa tam odmietla nasťahovať. Zaspávala som a on mi ešte stále rozprával o tom dome. Niekde na okraji Londýna, ale ďalej som nepočula, pretože som zaspala.

Na druhý deň sme už leteli do Írska za rodinou. Zajtra má narodeniny! Vymyslela som pre neho darček na ktorý nezabudne. Nebude sa tak často opakovať, aspoň nie tam kde sa to plánuje.

Na druhý deň som ho vyzdvihla autom pred domom. Už som si spravila vodičák. To bola jedna z ďalších vecí, na ktoré som si šetrila.
-,,Mal by som si spraviť vodičák aj ja" povedal keď nastúpil do auta a zavrel dvere.
Len som prikývla a pobozkala ho.
-,,Tak, kam ma to unášaš? "
-,,Prekvapenie. Dúfam že máš plavky, už sa nevraciam" zasmiala som sa a zabočila na lesnú cestičku za mestom.
-,,Nemám!" zakryl si ústa rukou.
-,,Tak v trenkám alebo na Adama"
-,,Ako pôjdeš ty?" zaujímal sa.
-,,Podľa toho ako ty" uškrnula som sa.
Iba sa doširoka usmial a pozeral kam ho to vediem. Zastavili sme pri jazierku, ktoré som objavila len nedávno. Je čisté, veľké a ďaleko nikoho. Iba stromy, ktoré vytvárajú tiene. Jazierko je ukryté v lese. Vyšli sme von, rozprestrela som deku a položila som na ňu košík s jedlom.
-,,Bude piknik?" nadšene sa spýtal s iskričkami v očiach.
-,,Nie len to" poradila som mu aby sa rozhodol ako pôjde do vody.
Zvolil naostro. Vyzliekli sme sa a vkĺzli so vody ruka v ruke. Špliechali sme sa, chvíľami plávali, no vyhrávalo bozkávanie.
-,,Chceš prijať svoj darček?" opýtala som sa.
Nedočkavo prikývol a vytiahla som ho na breh. Sadla som si na deku, stiahla ho k sebe a ľahla si. Hneď pochopil a začal ho postupne prijímať. Bozkávali sme sa, mokré telá v nás ešte viac stupňovali vášeň. Roztiahla som nohy a on do mňa opatrne vnikol. Vždy načínal opatrne, aj keď sme to už robili veľa krát. Po tak dlhej dobe som sa mu znova odovzdala. Znova a znova do mňa vnikal ale neponáhľal sa. Chcel si svoj darček vychutnať čo najdlhšie. Hladil ma po priehlbine na chrbte, bozkával ma po celom tele a ja som mohla od rozkoše vybuchnúť. Konečne sme sa dostali na vrchol obaja. Zhodnotila som, že bolo dobré že sa neponáhľal. Malo to svoje čaro. Ochranou sme sa posledný rok už vôbec netrápili, tak ako aj teraz. Načiahol sa za dekou a prikryl nás. Predsa len, je polovička septembra a nechceme prechladnúť.
-,,Ďakujem za darček" vydýchol.
Prikývla som a podala som mu košík.
-,,Vyber si"
Najedli sme sa a potom sme si znova oblečený ľahli. Hlavu som si položila na jeho hruď, on mi prstami prechádzal pomedzi vlasy.
-,,Jess, aj ja mám pre teba prekvapenie"
-,,Aké?"
-,,Vieš že ťa milujem, že?"
-,,Ahm..." pritakala som, zatiaľ čo som si preplietala prsty pomedzi tie jeho.
-,,Vieš že ťa milujem najviac na svete a ako veľmi trpím, keď pri tebe nemôžem byť, že?"
-,,Ahm..."
-,,Tak už som vymyslel ako to vyriešiť"
-,,Áno, hovoril si že si pre nás kúpil dom"
-,,To tiež ale ja chcem byť s tebou navždy. Preto... Chceš pri mne byť aj ty do konca života až kým nás smrť nerozdelí?" dostal zo seba na jeden nádych.
Ruka mi ochabla, obrátila som sa do jeho jasno modrých očí a spýtala sa:
-,,Žiadaš ma o ruku?"
-,,Ja len, prsteň tu nemám. Nevedel som čo chystáš a teraz sa mi to zdalo ako dobrá príležitosť" zneistel.
-,,Na prsteň zabudni! Jasné že si ťa vezmem! Aj bez prsteňa!"
Pobozkal ma a privinul si ma ešte bližšie.

Yeaaah! ♥

30. září 2012 v 21:15 | Adminka;))xx |  Obrázky

Nádherná!-_-

30. září 2012 v 21:13 | Adminka;))xx |  Obrázky

Zaynove sestričky;)

30. září 2012 v 21:12 | Adminka;))xx |  Obrázky

Vždy buď sama sebou! 19

30. září 2012 v 20:58 | Adminka;))xx |  Vždy buď sama sebou!
-,,Magg, skočím ešte von"
Prekvapene dvihla hlavu.
-,,Teraz?"
-,,Mám sa stretnúť s Camilou" povedala som na objasnenie.
-,,Veď ste spolu zajtra na tréningu, nie?"
-,,Sme. Vraj niečo dôležité. Neviem ako dlho budem, tak keby niečo, odlož mi trocha z večere"
-,,Jasné"
Po ceste som znova rozmýšľala, čo také dôležité sa stalo, že to nemôže počkať do zajtra. Zbadala som ju sedieť pri stole so sklonenou hlavou. Vyzerala vyčerpane a strhano. To neveští nič dobré. Dvere jemne zacinkali a Camila sa strhla. Keď si všimla, že som to ja, jemne sa pousmiala.
-,,Ahoj. Nedáš si niečo?"
Ešte že som si vzala nejaké drobné.
-,,Jedno vanilkové latté vás poprosím" povedala som čašníčke a celú svoju pozornosť venovala Camile.
-,,Cami, čo sa deje?" spýtala som sa ustarostene.
Vyzerala, akoby celú noc nespala.
-,,Neviem ako mám začať"
-,,Skús od začiatku" pousmiala som sa, aby som jej dodala odvahu.
-,,S dievčatami sme sa dohodli, že ti to povie iba jedna"
S dievčatami? Čo sa to tu deje?
-,,Ide o Lauren"
Na čelo mi vyskočili kropaje potu. Prosím, nech to nie je to, čo si myslím. Modlila som sa, aby mi nepovedala tých pár slov, ktoré budú bolieť.
-,,Nie" zašepkala som ,,Povedz že nie Camila. Povedz to"
Camila sa celá triasla ale prikývla.
-,,Panebože. Panebože" opakovala som a slzy mi stekali po tvári.
-,,Kedy?" zachripela som, no Camila len vzlykala.
-,,Včera v noci. Večer som od nej odišla, no doma som si uvedomila, že som si u nej zabudla mobil. Nedvíhala mi, čo bolo čudné a tak som sa vrátila naspäť" povedala keď sa upokojila.
-,,Nepokračuj, prosím" a vtedy to na mňa doľahlo.
Rozplakala som sa ako malé dieťa. Zrazu mi bola neuveriteľná zima a všetko okolo mňa stratila farbu.
-,,Nicole! Niki!" počula som z diaľky a pred očami sa mi zatmelo.
Necítila som nič. V hlave sa mi premietali všetky chvíle ktoré sme spolu zažili. Fotenie do novín, na ktoré sme ju museli hodinu presviedčať. Prechádzky po tréningu. Chvíle keď mala dobrú náladu a jej nákazlivý smiech, tak jedinečný rozosmieval ľudí okolo. Naopak chvíle, keď mala zlú náladu a my sme sa ju snažili rozosmiať. Moja Lauren. Už nikdy neuvidím jej veľké mandľové oči. Už nikdy sa jej nebudem hrať s kučeravými vlasmi. Už nikdy. Po čase, ktorý mi prišiel ako večnosť som pomaly začínala precitať. Opatrne som otvorila oči, no svetlo bolo príliš prudké a tak som ich rýchlo zavrela. V hlave mi dunelo, akoby mi do nej búchali kladivami.
-,,Bude v poriadku, bolo toho na ňu priveľa" šepkal akýsi mužský hlas.
-,,Myslíte?" spoznala som hlas triednej profesorky Meritautovej.
-,,Pichli sme jej injekciu na upokojenie, ale obávam sa, že zajtra nebude schopná ísť do školy. Bude zázrak ak sa dnes preberie"
Pichli mi injekciu? O čom to hovoria? Uvedomila som si, že ležím u mňa na izbe. Poď rukou som cítila macíka od starkej. Prečo smrť berie preč ľudí nám takých blízkych? Otvorila som oči a zbadala som postaršieho pána, ako stojí na opačnom konci izby a rozpráva sa s profesorkou. Mala som sucho v hrdle a tak som si musela odkašľať. Okamžite na mňa obrátili pozornosť.
-,,Čo sa stalo?" spýtala som sa a pokúšala som sa sadnúť.
Hlava sa mi však točila, ako po víkendovom fláme a tak som klesla naspäť na vankúš.
-,,Omdlela si" vysvetlil mi doktor ,,Pichli sme ti injekciu na upokojenie, pretože si sa prebrala a strašne si plakala. Nedala si sa utíšiť, nevedela si dýchať"
Vážne? Vôbec sa na to nepamätám.
-,,Dôležité je, že si v poriadku"
Čo ty o tom môžeš vedieť?! Kričala som v duchu. Tebe nezomrela kamarátka! Ty si ju nevidel v zlej nálade, nevedel si na čo myslí a aj tak si s tým nič neurobil!
-,,Už nikdy to nebude v poriadku" zašepkala som.
Slušnosť išla bokom. Otočila som sa im chrbtom a zakryla sa až po bradu. Slzy mi svojvoľne stekali po tvári a ja som mala pocit, že už sa nikdy neusmejem.

Harry a Dona 2

30. září 2012 v 20:35 | Adminka;))xx
-,,Ty si ale pekný" povedala som mu.
Bol to malý labrador. Milujem zvieratá a tak som ho znovu pohladila po hlavičke a ono mi za odmenu pooblízalo celú ruku a vrtel chvostíkom. Zrazu mi prebehlo mysľou, odkiaľ sa ten malý, rozkošný psík berie? Prečo je tu sám? Tak som ho vzala do náručia a vykročila som tou cestou odkiaľ prichádzal ten psík. Na konci uličky som zabočila doprava. Na jednom dome bola tabuľa s veľkými písmenami PSÍ ÚTULOK, tak mi napadlo, že im ten malý nezbedník asi ušiel. A nemýlila som sa, lebo pred bránou stála pani (približne 30 ročná). Prichádzala ku mne a usmievala sa.
-,,Tuším, že si ťa obľúbil"
To malé šidlo sa mi vrtelo v náručí a oblizovalo mi ruky.
-,,Myslím, že hej" usmiala som sa na ňu a podávala som jej psíka.
-,,Chceš sa ísť pozrieť dovnútra?" spýtala sa ma tá milá pani a ja som jej s úsmevom prikývla.
Doslova sa to tam hemžilo samým psom, po pravej strane boli šteniatka a po ľavej boli zanedbané a týrané psi! Pri pohľade na ne som mala slzy na krajíčku oka.
-,,Teta nemohla by som vám s nimi nejako pomôcť?" spýtala som sa jej.
-,,Nóó akurát zháňam brigádničku, tak prečo nie?" usmiala sa na mňa ,,Ja som Lissa" a podala mi ruku.
-,,Mne môžete hovoriť Dona, teší ma" a tak som jej tiež podala ruku.
Hneď mi podala pracovný oblek a na tielko som si pripla odznačik, na ktorom bol malý psík a nápis POMÔŽ MI PROSÍM!!! Ešte som napísala mame SMS-ku, že prídem až večer, že som si našla brigádu. Mama súhlasila a ja som sa pustila do práce! Práce bolo dosť! Najprv som im vyčistila klietky, nakŕmila som ich a potom som ich išla vyvenčiť. Zobrala som si jednoročného bígla menom RON a asi tak isto starého valašského špringeršpaniela menom BETTY. Išli sme k parku smerom k psiemu kútiku.
Harry:
Bože môj, stále myslím na to dievča s tou krabicou v ruke, síce ju nepoznám, no na prvý pohľad sa mi zapáčila. Na nič iné som nemyslel počas celej skúšky a zrazu ma vyrušil z rozmýšľania Zayn.
-,,Hej miláčik, Niall dostal chuť na zmrzlinu, ideš s nami?" povedal milo Zayn.
-,,No na čo iné by mal Niall chuť?" povedal som pomedzi smiech.
-,,Nóó... Dal by som si aj pizzu alebo hamburger alebo opečené kuriatko...hmm...ne ne ne dal by som si radšej Louisa!"
A toto sme už nevydržali a už sme sa šúľali na zemi až nás bolelo brucho. Niall sa otočil a pozrel sa na nás a aj on sa musel smiať. Už sme stáli pri stánku so zmrzlinou, nevedel som akú si mám vybrať, no mal som dosť času na vyberanie zmrzliny, lebo prvý si vyberal Niall, takže si to viete predstaviť a ak nie tak vám poviem len to, že si tú zmrzlinu nedával do kornútika, ale rovno do menšieho kýblika, aby si tam mohol dať všetky chute zmrzliny.
-,,No to je náš Niall" povedal so smiechom Liam a všetci sa uškrnuli.
Konečne som išiel ja na radu.
-,,Jednu vanilkovú poprosím" povedal som predavačke.
Zobral som si zmrzlinu dal, som jej peniaze, no zrazu som zbadal to dievča! Myslím, že v tej chvíli som mal iskričky v očiach a motýliky v žalúdku.
-,,Je nádherná!" šepol som si.
Chcel som sa za ňou rozbehnúť, no myslím, že by to vyzeralo šialene a tak som ju pomaličky sledoval.

Vždy buď sama sebou! 18

30. září 2012 v 19:39 | Adminka;))xx |  Vždy buď sama sebou!
Dlho som si nad tým hlavu nelámala. Naozaj som sa potrebovala sústrediť na esej a tak mi na ostatné nejako neostávali myšlienky. Po obede som sa pomaly začínala baliť.
-,,Mamííí? Kam si mi dala botasky?!!"
Snáď ich zase nepostavila ku košu, že ich vyhodí.
-,,Sú pri koši"
S dupotom som zbehla dole po schodoch. S rukami v bok som sa pred ňu postavila a vrčala som ako starý pes.
-,,Ešte raz ich postavíš ku košu, vyhodím ja teba!" schmatla som ich a vybehla do izby.
Uuuf, ako neznášam keď mi berie veci. I keď, to by som ešte predýchala, ale nie že mi ich bude vyhadzovať. Opraté veci som naukladala do kufra, vyložila knihy ktoré som už prečítala a vložila nové. O knihy som núdzu nemala. Kupovali mi ich na Vianoce, na narodeniny, na meniny. A pre potešenie som si vždy kúpila aj ja nejakú. Teda, keď ostali peniaze. Internát aj jedlo som mala zaplatené a tak mi peniaze viac menej slúžili len na veci ako káva, knihy, nejaké oblečenie. Nedostávala som veľké vreckové, ale nesťažovala som si. Nie som jedna z tých ktoré si potrebujú každý týždeň kúpiť nové tričká alebo botasky. Mojou jedinou drogou boli knihy. Historické, romány alebo kriminálky, to bolo moje. O 3 som zišla dole aj s vecami a položila všetko ku dverám. V iPode som mala nahratú obrovskú kopu ďalších pesničiek, ktoré mi odporučila Alice. Síce sme nemali úplne rovnaký štýl hudby, vždy sa našli dobré typy.
-,,Zabalím ti palacinky, dobre?"
-,,Ani sa nemusíš pýtať"
Večer si na nich s Maggie pochutíme. Zbožňovala mamine palacinky prinajmenej tak ako ja. Ani neviem ako a skoro celá hodina ubehla. O 4 mi mal ísť vlak a tak si musím švihnúť.
-,,Alice! Poď sa rozlúčiť so svojou sestrou!" zakričala mama, pretože bola zalezená v izbe a pozerala nejaký film.
-,,Som tu" zjavila sa zrazu pri mne.
Tá si vie pohnúť len keď chce. Objali sme sa a ja som jej šepla do ucha:
-,,Keby sa to chystáš povedať mamke, daj mi vedieť. Uvidíš, všetko bude fajn"
Objala ma ešte tuhšie a do vlasov mi zamumlala tiché ďakujem.
-,,Chceš aby sme ťa odprevadili na stanicu?" spýtala sa mama, no ja som len pokrútila hlavou.
-,,Netreba. Potrebujem si toho veľa premyslieť. Prechádzka mi len prospeje"
-,,Tak sa teda maj, nebi sa, poslúchaj, veď to poznáš"
Posledný krát som sa s nimi krátko objala a vydala som sa k stanici.
-,,Potom daj vedieť, čo je s Camilou" zakričala mi ešte mama ale len som jej odkývala, že som počula.
Uvidíme podľa toho, čo s ňou bude. Nie, nemysli na to!, prikázala som si. Sedela som vo vlaku a počúvala svoje obľúbené rádio. Nepočúvam ho často, ale vždy tam hrajú úžasné pesničky. Hneď ako sa ozvali úvodné tóny pesničky, podvedome som sa usmiala. Hlavou som pokyvkávala do rytmu a potichu si spievala.
-,,Toto boli One Direction. Úspešná chlapčenská skupina, ktorej sa neustále rozrastá fanklub. Počuli ste ich najnovšiu pesničku, I should´ve kissed you. Povedzme si úprimne, nie je úžasná? Nasleduje JLS..."
Úsmev mi ostal na tvári až kým som nevystúpila z vlaku. Za pár minút som bola pri internáte.
-,,Nicole! S tebou som sa dlho nevidel" začula som známy hlas a s radosťou som sa otočila smerom k vrátnici.
-,,Pán Walder, už ste späť?"
-,,Samozrejme, mňa sa tak ľahko nezbavíš" usmial sa popod fúzy.
-,,Kde ste boli?"
-,,Mal som nejaké problémy, lekárske prehliadky a tak. Ale som zdraví ako rybička" hrdo vypol hruď, no každý vedel že má svoje roky a zdravie mu neslúži tak, ako kedysi.
V minulosti bol policajt v akejsi dedinke mimo mesta. Nikdy si nepamätám jej meno, ale viem že tam bol veľmi dlho. Keď mal odísť na dôchodok, došla mu ponuka robiť vrátnika na tejto škole, ale odvtedy je tu.
-,,Len to nepodceňte. Veď čo by som tu bez vás robila" usmiala som sa.
-,,Mala by si pokoj" smial sa.
Pohrozila som mu prstom, aby nehovoril hlúposti.
-,,Mňa sa len tak nezbavíte" zopakovala som to isté čo on a vyšla dom do izby ,,Ooops, asi idem nevhod" zasmiala som sa ,,Ahoj Paul" pozdravila som Maggienho priateľa.
Vletela som do izby práve keď sa bozkávali.
-,,Čau. Ok, ako vidím, už je tu aj druhý blázon, tak vás teda nechám. Uvidíme sa v stredu" posledný krát pobozkal Maggie, na mňa sa usmial a odišiel.
-,,Ste horší ako hrdličky!" posťažovala som sa hneď na úvod, za čo som schytala vankúšom po hlave.
-,,Tak rozprávaj, ako bolo doma?" spýtala sa Maggie.
-,,Ako každý víkend. U teba niečo nové? Inak, čo je v stredu?" medzitým som vykladala kufor. -,,Paulova sestra má narodeniny, mám priepustku, takže pôjdem domov"
-,,Niekomu sa tu žije" poznamenala som a vyvalila som sa na posteľ.
Do stretnutia s Camilou som stále mala slabú polhodinku a tak som si zase zapojila slúchatká.

Friendship 1

30. září 2012 v 18:13 | Adminka;))xx
-"Yeah, Vas hapennin´?" ozvala som sa z telefónu.
-"Bellaaaaaaaaaaaaa" zakričal mi niekto do ucha ,,Je to tam! Postúpil som!!" oznámil mi túto skvelú správu môj najlepší kamarát.
-"Superman, to je skvelé! Vedela som, že to dokážeš"
-"Bolo to ťažké, už som myslel, že som vonku. Potom ma však zavolali späť a pridali ma k štyrom ďalším chalanom. Vytvorili sme novú skupinu"
-"Počkaj, takže nejdeš súťažiť sólovo?"
-"Nie, ale vieš predsa, že v jednote je sila. Musím ísť Bella, zavolám ti ešte. Pa" a zložil.
Mimochodom, volám sa Bella Cali a bývam v Bradforde. Mám 16rokov. Som jedináčik ale zato mám toho najlepšieho kamaráta, ktorý mi je ako brat. Zayn Malik. Chalan, s ktorým som si toho veľa odžila. Najmä rasistické útoky zo strany spolužiakov. Poznáme sa už od škôlky, kedy nás dokonca aj učiteľky oddeľovali od ostatných ako keby sme mali nejakú chorobu. Obaja sme totiž tmavšej pleti, ja som dokonca aj vyššia ako väčšina mojich rovesníkov. Dokonca vyššia ako Zayn. Zayn má rodičov moslimov a ja som miešanka. Moja mama je beloška a otec černoch. Zoznámili sa na dovolenke v otcovej rodnej krajine, na Kube. Narodila som sa tam, no mama usúdila, že keďže som svetlejšia ako ostatné deti v krajine, budem to mať ťažké. Preto sme sa nasťahovali do maminho rodného mesta, Bradfordu. Asi sa mýlila, deti mi v detstve dávali značne najavo že som iná. Našťastie ma to nepoznačilo. Keď som začala chodiť na strednú školu, našla som si kopu nových kamarátov, ktorí už chápali, že nezáleží na rase ale na charaktere človeka. Neboli to však tí praví priatelia. Takým je jedine Zayn. Všetci si o nás však myslia že sme niečo viac ako len kamaráti. Mýlia sa však. Sme príkladom toho, že priateľstvo medzi chalanom a babou existovať môže. Zayn sa prihlásil do britského X-factoru. Dokonca na to nahováral aj mňa, ale ja sa pretŕčať nepotrebujem. Spievať možno viem, ale netúžim po kariére speváčky. Oveľa radšej by som bola lekárkou ako moja mama. Pracuje ako dobrovoľníčka a často nebýva doma, keďže chodí po rôznych misiách. Keď som bola mladšia tak sme spolu so Zaynom a jeho sestrou Doniyou cestovali veľa s ňou. Teraz však máme školu, ktorá je dôležitejšia. Čiže žijem s otcom, ktorý je právnik. Nemyslite si však, že som nejaká typická pipka, ktorá od rodičov berie len peniaze. Podľa mňa sú zbytočné, v živote sú aj dôležitejšie veci ako toto.

Vždy buď sama sebou! 17

30. září 2012 v 17:58 | Adminka;))xx |  Vždy buď sama sebou!
Ráno som sa zobudila veľmi skoro. Keďže bolo iba pol 7, mamka aj Alice ešte spali. Celý dom bol ponorený do ticha a aj ten najmenší zvuk znel ako výstrel. Bolo mi jasné, že už nezaspím. Potichu som teda zišla dole k telke a zababušila som sa do hrubej deky. Takto skoro dávajú v telke len rozprávky a tak som nemala moc čo pozerať. Našla som Toma & Jerryho a nachvíľu som sa vrátila do detských čias. Ako veľmi by som chcela byť opäť dieťa. Ráno sa ešte v pyžame odšuchtať pred telku, tak ako dnes a zababušiť sa do deky. Môj jediný problém by bol, s čím sa budem dnes hrať, čo budem pozerať v telke a čo budem jesť. Nahlas som sa rozosmiala, pretože Jerry práve hodil Tomovi do tváre šľahačkový koláč. Myška má dobrú mušku, bolo by ju treba do týmu. Je tam síce menší výškový rozdiel, ale who cares.
-,,Ty si už hore?" zišla mamka zo schodov a to, že je strašne skoro podčiarkla mohutným zívnutím.
Ako reťazová reakcia, musela som si zívnuť aj ja.
-,,Chceš niečo na raňajky?" spýtala sa ešte vo dverách.
-,,Nie, dík" zase som sa zapozerala do telky.
Občas ma vyrušil buchot z kuchyne ale inak som bola zažratá do rozprávky. Obdivujem svoju mamu. Takto skoro by som nebola schopná normálne existovať. Na internáte je to iné. Poslepiačky si vyčistím zuby, natiahnem tepláky a bežím. Preberie ma až čerstvý ranný vzduch a mám pocit že ani potom by som nebola schopná pripraviť si raňajky. Ešte že sú raňajky hotové v jedálni a nie sú povinné. Na sedačku ku mne vyskočila Loonie.
-,,Ahoj drobček" usmiala som sa a jemne som ju škrabkala pod bradou.
Oprela sa mi o brucho a jemne priadla.
-,,Mami?" akurát vošla do obývačky a tak som ani nemusela zvýšiť hlas ,,Loonie bude treba dokúpiť podstielku"
Sadla si ku mne so šálkou kávy a schovala si ku mne pod deku nohy.
-,,Brr, aké ich máš studené" vyhŕkla som, keď sa nám dotkli.
-,,Veď tam ešte podstielka je"
-,,Keď som ju dokúpila, tak tam asi bude. Ale sú to len 3 balenia"
-,,Dobre vedieť" uprela pohľad na telku a vedela som, že nemá význam pokračovať v konverzácii.
Jeden diel skončil, začal druhý a tak to šlo dosť dlho.
-,,Prečo ste takto skoro dole?" ozvalo sa zo schodov.
Musela som sa pousmiať. Pre Alice by bolo skoro aj o 12.
-,,V noci nás uniesli mimozemšťania a prikázali aby sme skoro vstali" prevrátila som očami. ,,Inak, došla ti SMS-ka" podišla ku mne podávajúc mi mobil.
Píše Camila.
"Môžem dôjsť o 5 do Starbucks?"
"Budem tam"
-,,Pamätaj, možno to nič nie je" povedala pevne mama.
-,,Jasné, mami"
Zvyšok dňa sme preležali pred telkou, prepínali kanály, až sme našli dosť starý film. Láska cez internet s Tomom Hanksom.
-,,Fešák ten chlap, no nie?"
-,,Mne sa nepáči. Je moc vážny" pokrčila som nosom.
-,,Alice? Aký máš naňho názor?" spýtala sa mama a otočila sa k nej.
Nevydržala som to a vybuchla som smiechom. Keby mohol pohľad zabíjať, napadlo ma. Presne taký pohľad na mňa vrhla Alice.
-,,Je chutný," bolo všetko na čo sa zmohla.
Radšej som uprela svoj pohľad na obrazovku, lebo by to nedopadlo dobre. Neviem kedy sa mamka dozvie o Alice. Ako sama povedala, ešte na to nie je pripravená a ja jej to nezazlievam. Keď film skončil, mama mala v očiach slzy. Bol to jeden z mála filmov, ktoré mali zmysel. Zistiť že ste zamilovaná do niekoho, koho neznášate. To sa nestáva každý deň.
-,,Je čas na obed," vyhlásila mamka a nenápadne si utrela oči ,,Čo si dáte? Nič tam totiž nie je, takže poprosím len niečo jednoduché"
S Alice sme sa na seba pozreli a vedeli sme, že myslíme na to isté.
-,,Palacinky!" povedali sme naraz a vybehli sme do izby, aby mama nestihla protestovať.
-,,Milujem to" povedala Alice, keď sa zvalila na posteľ.
-,,Čo ako?"
-,,Keď sa na seba pozrieme a hneď vieš, čo si tá druhá myslí. Šetrí to čas" mykla plecom a ja som musela súhlasiť.
Umyli sme sa, prezliekli sme sa a nastal problém, čo budeme robiť. Zapla som si notebook, lebo ma napadlo, že musím napísať esej. Bola k téme: Ako smrť ovplyvní naše správanie. Poviete si, aká nuda. Lenže mňa to bavilo. Fascinovalo ma, ako si mozog vyberá ako sa bude správať, alebo to naopak nevie ovládať. Keď už som tu, pomyslela som si. Rýchle som sa prihlásila na twitter. Najprv sa pozriem do Camilinho profilu. Nič. To mi moc nenapovedalo o tom, čo s ňou je. Sľúbila som si, že to nebudem robiť často, ale teraz to často nebolo, usúdila som. Harry Styles, zadala som a vyhodilo mi jeho profil. Pred hodinou pridal tweet. Skoro sa mi parilo z hlavy, ako som premýšľala.
"I can't belive I let you walk away when, when I should have kissed you..."
Presne tak znel jeho posledný tweet. To je hlúposť, zamietlo som okamžite dotieravé myšlienky. Ten tweet so mnou nemohol súvisieť. Alebo predsa...?

Just with You 1

30. září 2012 v 17:27 | Adminka;))xx
Volám sa Tiffany (Tiff) Brooks a bývam v Bradforde v typickom anglickom dome. Nedávno som dovŕšila osemnásť rokov. Mám mladšiu sestru Emily, moja mama sa volá Linda a môj otec Josh Brooks. Okrem toho neďaleko môjho domu býva moja najlepšia kamarátka Melinda (Mell) Langer, s ktorou sa poznám už od škôlky. Priateľa nemám no raz som jedného mala, ale to som chodila ešte na strednú školu. Volal sa Lucas Dillan. Chodila som s ním asi pol roka a potom ma nechal kvôli inej. Vraj už som ho nebavila. No je to už dávno za mnou a Lucasa som už dobré dva roky nevidela a ani po tom netúžim.

-,,Tiffany poď sa na niečo pozrieť" kričala na mňa Emily.
Vyšla som po schodoch rovno do jej izby.
-,,Pozri čo mi ocko kúpil...aha" podávala mi do ruky nejaký časopis ,,Vnútri je veľký plagát One Direction a potom je tam o nich článok s obrázkami" tešila sa.
Moja sestra je totižto veľký fanúšik tej skupiny, jednoducho, miluje ich. Má ich CD, plagáty nalepené na skrini, všetky pesničky v iPode a aj tričko 1D. Dokonca som s ňou mala ísť na koncert no nakoniec sme nešli. Keby ste ju len videli aká bola chúďatko smutná. Ja osobne som nebola veľká Directionerka ako moja sestra, zo začiatku mi to vadilo, keď mi o nich stále niečo hovorila, ale časom som si na to zvykla a celkom som si ich aj ja obľúbila.
-,,Tiffany, Emily, ideme za babičkou, dnes jej bolo zle tak ideme za ňou nejdete s nami?" spýtala sa nás mama.
-,,Ja idem" skríkla Emily a rýchlo sa išla obúvať.
-,,Mami ja som u nej bola včera tak ja dnes ostanem doma"
-,,Dobre tak sa maj"
-,,Ahojte a pozdravujte ju" povedala som im a zabuchla som za nimi dvere ,,Sama doma... hmmm tak to aby som využila situáciu" povedala som si a zobrala som si knihu a išla som na moje čitateľské miesto, pri okne máme lavičku s mäkkými vankúšmi. Keď som si čítala, sem-tam som sa pozerala z okna na ulicu. Ako som tak pozerala von oknom okolo môjho domu akurát prechádzal Zayn Malik. O môj bože, keby tu tak bola Emily, tá by bola neuveriteľne šťastná, určite by si od neho vypýtala podpis. A vtom ma napadlo, že ten podpis jej môžem vypýtať ja. Aspoň to skúsim. Otvorila som okno a zakričala som na neho.
-,,Hej počkaj prosím ťa!" okno som zavrela a utekala som k dverám.
Neverila som vlastným očiam keď som videla, že ma čaká pri bránke.
-,,Ahoj prepáč, že ťa vyrušujem, ale nemohol by si mi dať pre moju sestru podpis?" usmiala som sa a spýtala som sa ho.
-,,Jasné v pohode a kde je?" tiež sa usmial.
-,,No ona tu teraz nie je išla k babke, ale poď zatiaľ ďalej ja musím ešte pohľadať tie jej plagáty tam sa jej podpíšeš... a nemusíš sa báť ja ťa u nás neuväzním" dodala som so smiechom.
Zayn:
Mali sme konečne voľno a bol som sa poprechádzať. Išiel som po jednej ulici keď som zrazu počul volanie.
-,,Hej počkaj prosím ťa!"
Tak som ju počkal. Zrejme to bude fanynka. Otvorili sa dvere a z domu vyšlo pekné dievča. Mala dlhé hnedé vlasy, hnedé oči a tváričku ako neviniatko.
-,,Ahoj prepáč že ťa vyrušujem, ale nemohol by si mi dať pre moju sestru podpis?" povedala a usmiala sa.
-,,Jasné v pohode a kde je?" odpovedal som a tiež som sa na ňu usmial.
-,,No ona tu teraz nie je išla k babke, ale poď zatiaľ ďalej ja musím ešte pohľadať tie jej plagáty tam sa jej podpíšeš... a nemusíš sa báť ja ťa u nás neuväzním" zasmiala sa a ja som ju nasledoval smerom k jej domu.
-,,Máte to tu naozaj veľmi pekné"
-,,To moja mama je bytová dizajnérka, takže keď sa nudí v kuse presúva nábytok a snaží sa to tu všelijako rôzne skrášľovať"
-,,Inak, ako sa voláš? Ja som Zayn, ale to asi vieš" pousmial som sa a podal som jej ruku.
-,,Ja som Tiffany"
Kráčali sme hore schodmi do nejakej izby. Všimol som si poprilepované plagáty na skrini.
-,,Hmm tvoja sestra je veľká fanynka, ako vidím"
-,,Hej to ani si nevieš predstaviť aká by bola teraz šťastná keby tu bola"
-,,A bola už aj na našom koncerte?" spýtal som sa jej.
-,,No mala som ísť s ňou na váš koncert, ale v teň deň naša babička dostala infarkt a museli sme ísť za ňou do nemocnice, takže sme tam nakoniec nešli" povedala a po líci jej stekali slzy.
Bolo mi jej ľúto a tak som prišiel k nej a objal som ju. Cítil som sa tak zvláštne príjemne, ako keby som ju už poznal strašne dlho a nebudem sám seba klamať, ale chcel by som ju viacej spoznať, pretože sa mi veľmi zapáčila. Videl som veľa pekných fanyniek, ale ona bola úplne odlišná od nich. Keď ma zbadala nevrieskala a neplakala, ako ostatné dievčatá a to sa mi páčilo. Potom si utrela slzy a podala mi plagát.
-,,Neboj sa, všetko bude dobré a teraz mi povedz, ako sa volá tvoja sestra"
-,,Si milý ďakujem. Volá sa Emily"
,,Pre EMILY od Zayna :)"
Podpísal som sa na plagát a povedal som:
-,,Tiffany nechcela by si ísť dnes so mnou aj s chalanmi niekam von?" pozrel som sa na ňu.

Tiffany

You & Me, Forever Together! 2

30. září 2012 v 17:20 | Adminka;))xx
-,,No je milý, ale aj tak mám Borisa a ja ho ľúbim" povedala som jej.
-,,Tak prečo si mu povedala, že s ním pôjdeme?" podrýpla.
-,,Ja neviem... vyzeral tak milo a pekne sa usmieval"
-,,Dan veď tebe sa páči že?" pozrela a nadvihla obočie.
-,,Č-čo ne ja, ale šak nebudeme robiť nič zlé a keď sa nám tam nebude páčiť tak pôjdeme preč" koktala som.
-,,Hej Dan, prosím ťa nezahováraj, si myslíš, že ťa nepoznám... celý čas si z neho nespustila oči... tak čo, páči sa ti?" šibalsky sa usmievala.
-,,Tak dobre, priznávam, je pekný a niečo ma na ňom strašne upútalo, ale už som ti povedala, že Borisa ľúbim a on ľúbi aj mňa" založila som si ruky v bok.
-,,Ale prosím ťa ja... nechcem sa do vášho vzťahu miešať, ale zdá sa ti normálne, že ide bez teba na chatu a to nie prvý raz?!" spýtala sa ,,Čo ak sú tam nejaké cudzie dievčatá? Veď rozmýšľaj"
Zamyslela som sa nad jej slovami.
-,,Áno uznávam je to čudné, že po každé ma nechal doma samu, ale ja mu verím, on ma ľúbi a nepodviedol by ma... ver mi!" uistila som ju aby si nerobila starosti o mňa.
-,,Pozri, nechcem ťa strašiť, ale dobre vieš, že mne nikdy Boris nesedel, ale to je len môj názor ja len nechcem aby ti ublížil"
Ani sme si neuvedomili, že cez náš rozhovor chalani dospievali. Už k nám prichádzal Liam. Bol naozaj pekný a chvíľami som uvažovala nad naším rozhovorom o Borisovi, no zle myšlienky som zahnala, keď som spoznala ostatných členov skupiny. Neskutočne k sebe ladili, navzájom sa dopĺňali, ako keby sa poznali už večnosť.
-,,Niall neber mi tú mrkvu!" kričal chalan v prúžkovanom tričku na blonďáčika.
-,,Ja som hladný a nič iné tu na jedenie nie je"
-,,Hej chalani toto je Dan a Nicole" prerušil súboj a predstavil nás.
-,,Tak predsa si ich našiel, myslel som si, že to myslíš zo srandy" ozval sa kučeravý chalan.
Liam sa len mierne začervenal.
-,,Ja som Niall a rád ťa spoznávam" usmial sa milý blonďačik.
-,,Ja som Harry" podal mi ruku ten kučeravý.
-,,Ja som Louis" povedal ten v tom prúžkovanom tričku a odhrýzol si z mrkvy.
-,,Ahojte kočky ja som Zayn" predstavil sa chlapec s tmavými vlasmi.
Vyzerali veľmi milo.
-,,Tak čo, ideme?"
-,,Jasné môžeme...Och do kelu" spomenula som si.
-,,Čo sa stalo?" spýtal sa Liam.
-,,Ja som zabudla dať lieky môjmu psíkovi, bojím sa, že ak mu ich nedám presne o desiatej večer tak znovu sa mu vrátia tie záchvaty" bála som sa.
-,,To je v poriadku, môžeme sa zastaviť u teba a môžeš mu ich dať"
-,,To naozaj...fuu už som sa zľakla"
Liam sa usmial a pobrali sme sa k autám. Ja, Nicole, Niall sme išli s Liamom a Zayn, Harry, išli s Louisom. Nadiktovala som Liamovi adresu k Borisovmu bytu.
-,,To je tvoj byt?" spýtal sa.
-,,Nie, môjho priateľa, ale on je teraz na chate s kamošmi"
-,,To ťa nechal samu doma?" prekvapene sa ma spýtal.
-,,No hej" smutne som povedala.
Zastavil pred vchodom.
-,,Môžem sa ísť pozrieť na tvojho psa?" milo sa spýtal.
-,,Jasné poď" povedala som a vystúpili sme z auta.
Ja, Nicole a Liam sme išli za psom a chalani ostali v aute. Nastúpili sme do výťahu a vyviezli sme sa na tretie poschodie. Akurát som išla odomykať dvere a za dverami som počula zvuky. Zľakla som sa že tam je nejaký lupič a tak som pomaly otvorila dvere vošla som dnu, no zistila som že tie zvuky vydáva nejaké dievča. Zneli ako pri... Tie zvuky vychádzali z našej spálne pri ktorej som zastavila. Dnu vošiel aj Liam s Nicole a hľadeli na mňa. Tak toto sa mi asi zdá. Dúfam, že to nieje to na čo myslím, pomyslela som si a vtrhla som do izby. To čo som videla som asi nemala vidieť. Bol to Boris a mal nejakú návštevu. Práve si to rozdával v posteli, v ktorej som spávala s ním. No keď ma videl zľakol sa a postavil sa z postele.
-,,To... to, ako si mohol ty sviniar? Takže to kvôli tomuto si ty chodieval na tie tvoje chaty a mňa si nechal doma samu a ešte sem dôjdeš aj s nejakou štetkou?!" plakala som a kričala som po ňom ,,Ja som ti verila a myslela som, že ma ľúbiš a ty... no... ja..." nevládala som už ani hovoriť.
Musela som sa chytiť steny, lebo by som sa tam od nervov, plaču a smútku zložila na zem. No ani tá mi nepomohla a zošuchla som sa na zem, kde som chvíľu vzlykala. V hlave sa mi objavovalo všetko, čo som s ním prežila a teraz k tomu pribudlo aj to, čo som pred chvíľou videla. Pozrela som naňho ako stojí a nič nevraví len ma sleduje, ako plačem.
-,,Páči sa ti to že ma to raní že?" postavila som sa a pomaly som išla k nemu ,,Dokonca aj Nicole mi hovorila že pre mňa nie si dobrý no ja sprostá som ťa tak ľúbila a nepočúvala som ju" vravela som mu a hlboko som sa mu pozerala do očí.
Nikto nič nehovoril dokonca aj to dievča ticho pozeralo a sledovalo, čo sa bude diať.
-,,Boris si obyčajný sviniar už ťa nikdy nechcem vidieť. Nenávidím ťa!" kričala som po ňom ako zmyslov zbavená a potom to prišlo.
Jednoducho som mu jednu strelila. Lenže predsa len ja nemám takú silu keďže som dievča a on ma schmatol za vlasy a začal kričať.
-,,Tak toto si nemala! Si si myslela, že ľúbim teba. Bol som rád keď so mohol vypadnúť na chatu tam som si užíval s nejakými babenkami, ty si furt tancovala s tými idiotmi! Jednoducho už si ma nebavila cica a keď už sme pri tom, toto je môj byt a jediný kto je tu navyše si ty a tí tvoji úbožiaci, tak vypadni!"
Liam:
Nechcel som sa im pliesť do ich hádky, ale už som mal také nervy na toho hajzla, čo ju celý ten čas pred mojimi očami ponižoval a ranil. Keď ju schmatol za vlasy tak som musel zakročiť. -,,Hej, láskavo ju pusti, ty sa ale vieš správať k ženám"
Zasmial sa a povedal:
-,,A keď ju nepustím tak čo? Ublížiš mi?"
-,,No asi hej!" stúpal mi adrenalín.
-,,Hohohó Danielle tu má osobného strážcu ako vidím"
Už som nemal nervy na to, jednoducho som sa na neho vrhol a päsťou som ho udrel do líca. Danielle pustil ale zaútočil na mňa a vrátil mi to rovno do úst. Zacítil som chuť krvi v ústach. Cítil som bolesť, no snažil som sa na to nemyslieť a tak som mu vrazil ešte jednu. Tá ho zložila na zem, ale samozrejme že nebol mŕtvy.
-,,Liam už dosť, nestojí ti za to!" ťahala ma od neho Danielle.
-,,Hej ty suka, aj tak som ťa nikdy nemiloval, bola si dobrá len na sex!" zamrnčal Boris.
Chcel som mu ešte vraziť za to čo povedal, no Nicole ma chytili a Dan len plakala. Prišiel som k nej a pevne som ju objal.
-,,Fajn, nikam dnes nejdeme. Pobalíme všetky tvoje veci a pôjdeš k nám!" povedal som a začali sme baliť veci.
Chalanom som zavolal že nech čakajú, že potom im všetko vysvetlím. Balenie netrvalo dlho. Do auta som odviezol štyri kufre a Dan som chytil za ruku a odniesol som ju do auta. Chúďa bola totálne v šoku a ani sa nečudujem.
-,,Čo sa stalo?" spýtal sa Niall, keď videl v akom je stave Danielle.
-,,Prosím ťa, snaž sa ju upokojiť, práve ju podviedol a vykopol jej priateľ" povedal som naštvane.
Niall sa ďalej nepýtal a posadil si ju k sebe a tíšil ju v náručí a Dan mu len vzlykala na hrudi.

You & Me, Forever Together!

30. září 2012 v 17:19 | Adminka;))xx
No... volám sa Danielle Peazer. Mám 24 rokov. Milujem tanec a makám na ňom už od malička. Mám priateľa a bývam s ním v jeho bytíku. Živím sa tancom a modelingom. S mojou kamarátkov Nicole a kamarátmi Nickom a Erikom tancujeme v tanečnej skupine a dúfame, že raz budeme tancovať pre nejakých známych spevákov.

-,,Takže, 1,2,3 a otočka, potom prekríž ruky" ukazoval nám Josh, môj tréner, nové tanečné kroky ,,Hmm Danielle ty budeš vpredu, Nicole ty budeš vedľa Dan a Nick, Erik a Jackob budú za vami" dával nám pokyny.
Zapol nám hudbu a my sme skúšali nové kroky. Totižto o taký mesiac pôjdeme na súťaž a ak sa nám podarí vyhrať budeme mať možnosť natočiť klip s LMFAO, v ktorom by sme tancovali. Ja o takomto niečom túžim odvtedy, čo som začala tancovať. Tanec milujem a urobím preňho čokoľvek len aby som sa v ňom zdokonalila.
-,,Dan ideš s nami na kávu?" spýtala sa ma Nicole.
-,,Jasné. Počkajte ma len sa ešte upravím" upravila som si vlasy, dala som si lesk na pery a mohli sme ísť na kávu.
Išli sme do Starbucksu, ako vždy, pretože tam majú to najlepšie vanilkové latté. Sedeli sme, popíjali kávu, rozprávali sme sa o súťaži no prerušilo nás zvonenie môjho telefónu. Na displeji bolo BORIS.
-,,Ahoj zlatko" pozdravila som ho.
-,,Ahoj. Počuj dnes idú chalani na chatu tak som rozmýšľal, že pôjdem s nimi šak ty budeš určite s Nicole a navyše nerada chodíš s mojimi kamošmi na chatu, tak ti to nebude vadiť že?"
-,,Hmm no tak dobre. Zabav sa" povedala som smutne a hovor sa skončil.
Už zase to urobil. Nedal mi ani možnosť povedať či sa mi to páči, alebo nie. Vlastne som aj ja na vine, keďže som mu povedala, že dobre.
-,,Čo sa stalo Dan?"
-,,Ale Boris ma zase nechá samú doma, lebo on sa vraj rozhodol, že pôjde na chatu a ja nerada chodím na chatu s jeho kamošmi a tak mi naplánoval, že mám byť s tebou" sklesnuto som povedala.
-,,A nechodí tam nejako často?"
-,,No v podstate aj hej, ale aj ja trávim dosť času pri tancovaní tak mu to ani nevyčítam" pokúsila som sa o úsmev no moc mi to nešlo.
-,,A čo keby sme si aj my niekam vyrazili?"
-,,Tak fajn aj tak nemám nič na práci a kam vlastne by si chcela ísť?" spýtala som sa.
-,,Počula som že v The End bude vystupovať nejaká chlapčenská skupina a vraj sú dobrý"
-,,Tak fajn a chalani vy nepôjdete s nami?" pozreli sme na chalanov.
-,,Prepáčte, ale dnes dávajú futbal takže dnes nepôjdeme" povedali a my sme len prevrátili očami.
"No dobre teda. Dan, ja sa nachystám a prídem po teba"
-"Dobre už sa teším!" usmiala som sa.
Zaplatili sme kávu a pobrali sme sa domov. Škoda, že nepôjdu s nami aj chalani bola by sranda, no ale ak dávajú futbal nikto ich nedostane od tej telky preč. Prišla som domov, teda do Borisovho bytu, kde sme spolu bývali a hneď som sa išla pripravovať. Horúca sprcha, vlasy, nalíčiť sa, obliecť sa. Bola som rada, že idem niekam žiť, pretože pred týždňom som si kúpila nové šaty a dnes si ich určite dám. Už som bola skoro pripravená keď mi volala Nicole, že už ide z domu. Chýbali len malé detaily. Navoňavkovať sa, dať si náušnice, prsteň. Počula som trúbenie. To bude určite Nicole, pomyslela som si a chystala som sa na odchod. Vonku na mňa čakalo nové Audi A5, v ktorom sedela Nicole. To auto dostala na 25. narodeniny od rodičov. Milé od nich no nie? Nasadla som do auta a celé natešené sme vyrazili do baru.
-,,Dan vyzeráš naozaj super!" povedala keď zbadala moje nové šaty.
V bare bolo dosť ľudí a z toho trištvrte boli dievčatá.
-,,Kto tu má spievať Nicole?"
-,,Hmm, ja neviem, počula som len, že nejaká chlapčenská skupina"
-,,No vyzerá to, že sú naozaj populárny, keď je tu toľko dievčat" snažila som sa prekričať hlasnú hudbu.
Sadli sme si k stolu a hneď k nám prišiel mladý čašník.
-,,Tak čo to bude slečny?" milo sa spýtal.
-,,2 krát mojito poprosím" povedala Nicole.
Poznala ma veľmi dobre, pretože mojito si dávam vždy. Onedlho hudba stíchla a reflektory svietili na pódium.
-"Privítajte skupinu One Direction!" ozvalo sa a začala hrať hudba.
Bola celkom fajn a dalo sa na ňu aj tancovať tak som schmatla Nicole a išli sme tancovať. Našli sme si miesto vpredu, pretože keď sme začali tancovať všetky dievčatá odstúpili od nás a doslova hltali naše tanečné pohyby. Na pódium prišlo 5 chalanov. Naozaj super spievali a nevyzerali špatne, práve naopak, boli veľmi pekný. Všimla som si, že jeden z nich dosť často pozeral smerom k nám. Bol z nich asi najkrajší, teda aspoň mne osobne sa páčil. Mal na sebe kockovanú košeľu a bledé nohavice. Vyzeral fakt úžasne, ešte tá jeho tvárička, hnedé vlasy a oči a ten úsmev... jednoducho kebyže nemám chalana tak by som ho asi spapala. Ale ja už chlapca mám, ktorý ma ľúbi a som s ním šťastná aj keď v poslednom čase trávi viacej času s chalanmi na chate a nie so mnou. Divné že? Spievali asi 5 pesničiek a potom mali prestávku tak sme si šli sadnúť na naše miesto a pili sme mojito.
-,,Ahojte slečny neruším? Ako sa bavíte?" spýtal sa niekto.
-,,Nie nerušíš, výborne sa bavíme a ty?" odpovedala som a pozrela som sa na tú neznámu osobu.
Bol to ten chalan zo skupiny, ten ktorý sa mi páči.
-,,Ó to si ty" prekvapene som povedala.
-,,Ehm, som Liam" predstavil sa.
-,,Ja som Danielle a toto je Nicole" predstavila som seba aj Nicole.
-,,Máš pekné meno. Inak páčilo sa mi, ako ste doslova vymetali parket a po koncerte ideme s chalanmi na takú malú VIP párty, zahrať si bowling a tak nešli by ste s nami?" milo sa spýtal a nahodil psie prosebné očička.
Jasné že som neodolala a súhlasila som.
-,,No prečo nie, môžeme ísť" usmiala som sa.
-,,Tak to som rád, ešte odspievame 4 pesničky a potom prídem pre vás"
-,,Dobre čakáme vás tu" povedala som a on odišiel do zákulisia.
Celú cestu som ho sledovala potom sa otočil a pozrel na mňa. Aby to nevyzeralo blbo tak som mu zakývala a doširoka som sa usmiala. On mi tiež odkýval a venoval mi ten krásny úsmev. Ostala som ako obarená vrelou vodou. Keď som sa pozrela na Nicole, tá mala otvorené ústa a s úžasom na mňa civela.
-,,Páni ten ťa ale balil! "povedala a štuchla do mňa.
Liam
Danielle
Daniellin outfit
Nicole
Nicolin outfit

Harry a Dona 1

30. září 2012 v 17:15 | Adminka;))xx
Volám sa Dominika Fullerová, ale prezývajú ma Dona. Mám 17 rokov, som obyčajné dievča, ktoré býva na Slovensku. Lenže museli sme sa preťahovať, lebo môj otec dostal lepšiu pracovnú ponuku v Anglicku. Bola som rada že sa sťahujeme práve do upršaného Londýna. Milujem to mesto!
-,,Dona choď zobrať tú poslednú krabicu a dávaj pozor sú v nej poháre" kričala na mňa mama z kuchyne.
Tak som vyšla pred dom a namierila som si to cez cestu k nákladnému autu, ktorý bol pred 2 hodinami plný nábytku a krabíc.
-,,Pane bože čo všetko v tej krabici je?" povedala som si, keď som ju zdvihla.
Bola dosť ťažká! So zdvihnutou krabicou som sa vytackala na kraj cesty, keď tu zrazu išlo čierne auto, Range Rover, plné nejakých chalanov. Myslím, že ich tam bolo 5. Všimla som si, že jeden z nich mi kýval. Mal kučeravé vlasy a krásny biely úsmev, z ktorého som zamrzla, ale hneď som sa spamätala a odkývala som mu... šak skoro mi tá krabica aj spadla.
-,,Dona, kde si s tou krabicou?"
Zamyslená nad tým, čo sa práve stalo som vošla do kuchyne za mamou, podala jej krabicu a konečne sadla na stoličku.
-,,Čo sa stalo?" pozrela na mňa s nadvihnutým obočím.
-,,Ale nič nič, len tá krabica je trošku ťažká" zaklamala som.
-,,Aha tak fajn, poď mi ešte pomôcť uložiť tieto poháre do skrinky a už ti dám pokoj!"
Neochotne som sa postavila zo stoličky a išla pomôcť mame.
-,,Čo budeš robiť zajtra? Hmm?" spýtala sa ma mama.
-,,Nóó pôjdem sa pozrieť po okolí a mala by som si pohľadať nejakú brigádu, keďže sa začínajú prázdniny. Predsa nebudem celý čas sedieť na riti!?"
Keď sme všetko poupratovali a poukladali všetky poháre do skrinky, bolo pol ôsmej a ja som bola unavená, tak som si dala na večeru jeden chleba a vybehla som hore do mojej izby. Zo skrine som si vytiahla pyžamo s Hello Kitty, moje obľúbené a šla som si dať teplú sprchu. Umyla som si ešte zuby a ľahla na posteľ. Za 5 minút som bola tuhá.

-,,Donáá, raňajkýý" počula som mamin výkrik z kuchyne, tak som vstala, dala si rannú sprchu, umyla zuby a rozčesala chumáče na hlave.
Asi sa mi niečo snívalo, v spánku som sa musela prehadzovať. Hmm no, ale na nič si nespomínam. O päť minút som už kráčala dole po schodoch a cítila som vôňu lievancov.
-,,Mňam" sadla som si za stôl a rýchlo som sa najedla, lebo som sa chcela ísť poobzerať po okolí.
Opláchla som riad po raňajkách a zbehla som ešte hore do izby. Otvorila som šatník a čumela som naň minimálne päť minút. No nakoniec som si vybrala rifľové kraťasy, krikľavo-ružové tielko, malú čiernu kabelku, do ktorej som si zobrala telefón a peňaženku. Ešte som zbehla do kúpeľne a dala som si špirálu na moje dlhé mihalnice, make-up som si nedala, lebo som ho nepotrebovala, potom ešte lesk na pery, okuliare a zbehla som dole na chodbu, kde som si obula čierne balerínky.
-,,Mamíí dnes prídem na obed domov" zakričala som jej a zavrela za sebou dvere.
Vonku bolo ku podivu pekné počasie na to, že v Anglicku väčšinou prší a je pod mrakom. Namierila som si to rovno do centra mesta, keďže bývam blízko Londýna. Po ceste som si dala obľúbenú vanilkovú zmrzlinu. Keď som prechádzala jednou uličkou, zbadala som, ako ku mne beží malé šteniatko. Zastavilo sa pri mne a ja som mu neodolala a čupla som si k nemu a pohladkala som ho.

Vždy buď sama sebou! 16

30. září 2012 v 16:09 | Adminka;))xx |  Vždy buď sama sebou!
Vošla som do kuchyne a s úsmevom na tvári som si sadla k stolu. Sedela som tam potichu, až kým nedošla Alice. Posadila sa oproti mne s vážnou tvárou a čakala. Ja som čakala tiež.
-,,Povieš mi, s kým si sa vonku objímala a bozkávala?"
-,,S nikým som sa nebozkávala" úsmev na tvári sa mi rozšíril ešte viac.
-,,Haloo, Zem volá Nicole, zostúp k nám z oblakov!" usmiala sa.
Musel byť na mňa zábavný pohľad.
-,,Nebudeš mi veriť"
-,,Skús ma!" vyzvala ma s prižmúrenými očami.
Vzdychla som si a spýtala som sa:
-,,Pamätáš koho sme dnes stretli?"
Alice smiešne vypleštila oči a hľadela na mňa.
-,,Rob si srandu z plastelíny!"
Nad tým slovným spojením som sa musela rozosmiať.
-,,Z plastelíny?" spýtala som sa so smiechom ,,Nerobím si srandu. Vážne"
Keby sa jej teraz dotknem čo i len úplne jemne, asi by sa rozkričala na celý Holmes Chapel.
-,,Prečo si mi to nepovedala?" spýtala sa a ja som jednoducho odvetila:
-,,Nepýtala si sa" načo to komu budem hovoriť.
Akoby to bolo niečo úžasné.
-,,Prosím ťa, nerob z toho žiadnu vedu. Proste sme boli vonku, prišli ma odprevadiť a objali sme sa. That´s all"
Odula spodnú peru.
-,,Dobre no"
Bez slova som vstala, vzala si misku s jahodami, ktoré mamka kúpila a vyšla som do izby. Ako prvé som urobila niečo, čo nikdy ako prvé nerobievam. Inokedy mi je notebook ukradnutý. Prihlásila som sa na twitter a zadala Harryho meno. Fíha, skoro 2 milióny sledovateľov. Okamžite to vypni!, prikázal mi akýsi hlások v hlave. Nechceš byť predsa ako niektoré šialené dievčatá, ktoré sledujú každý jeho pohyb. Bolo len osem hodín, no ja som sa prezliekla do pyžama, do uší zapojila slúchatká a ostala som vo vlastnom svete. Ani neviem ako, ale zadriemala som.
Zobudilo ma až jemné vibrovanie pod mojou hlavou. Pohľad mi padol na hodinky. Bolo 10 hodín. Čudovala som sa, kto by mi o takomto čase písal a keď som otvorila správu, ako odosielateľ bolo neznáme číslo.
"Nicole, kedy zajtra ideš naspäť do školy? Potrebujem sa s tebou stretnúť! Camila xxx"
Okamžite som odpísala.
"O 4 mi ide vlak. Why? Deje sa niečo?"
"Zavolám ti zajtra"
Ostala som nervózna. Keď mi Camila píše večer o 10, musela sa niečo stať. Automaticky sa mi v hlave začali rojiť rôzne scenáre. Čo ak sa stalo niečo niektorému z dievčat? Alebo Maggie? Triasla som sa na celom tele. Možno som len robila z komára somára, ale vravela som, že vždy panikárim. Na nohy som si nasunula papuče a zišla som do kuchyne. Po tme som nahmatala vypínač a skoro som na mieste umrela. Skríkla som ale potom som si rýchlo prikryla ústa rukami.
-,,Mami!! Čo tu robíš po tme? Skoro som umrela od strachu"
-,,Prepáč. Neviem spať"
Šla som si zaliať čaj. Na obale bolo písané Kľudný spánok. Moc som tomu neverila, ale risk je zisk, ako sa vraví.
-,, To sme dve. Písala mi Camila. Vraj sa so mnou potrebuje stretnúť"
-,,No a?" hľadela na mňa nechápavo mama.
Poznala všetky dievčatá po mene, i keď sa stretla len s niektorými.
-,,Ide o to, že v pondelok máme tréning. Prečo to nepočká? Čo ak sa niečo stalo?" začínali sa zo mňa sypať otázky.
Kanvica zapískala a ja som poskočila. Keď som si zalievala čaj, popálila som sa na prste a tak som kanvicu pustila. Síce dopadla na stojan, ale drgla do šálky, ktorá sa vyliala. Nevedela som čo mám robiť a tak som len sledovala, ako sa spúšťa tenký pramienok horúceho čaju dolu po skrinke.
-,,Sadni si prosím ťa, lebo zlikviduješ celú kuchyňu" prikázala mi mama, postavila sa a zaliala mi čaj ,,Nech sa páči" podala mi šálku a ja som k nej privoňala.
Milovala som vôňu čerstvo zaliateho čaju. Kľudný spánok, ako to nazvali, voňal ako kamilky. Zhoda náhod alebo osud? Camila a kamilky.
-,,Uvidíš, nič to nebude" usmiala sa mama kým som si fúkala čaj.
-,,Snáď máš pravdu" oziabalo ma na nohy a tak som si sadla do tureckého sedu a schovala chodidlá.
-,,Keď už ťa tu mám, kde si dnes celý deň bola?"
-,,Dosť skoro sa pýtaš" usmiala som sa.
-,,Ráno se boli s Al nakúpiť a poobede som bola na korčuliach. No a neskôr som skočila do kaviarne"
Mamka spýtavo dvihla obočie.
-,,Sama? To sa mi na teba nehodí. Ozaj, to sa mi len zdalo alebo si sa s niekým pred bránou bozkávala?"
-,,Ja som sa s ním nebozkávala, len sme sa objali"
Okrem toho, že si obidve myslia, že sme sa s Harrym bozkávali, čo by mi ani nevadilo, som toto mala na mamke rada. Nevypytovala sa: Kto to je? Alebo, koľko má rokov? Poznám ho? A podobne. Vedela, že keď na to budem mať náladu, sama jej to poviem.
-,,Boli to len kamaráti"
-,,Boli?"
Aha, veď mamka videla len ako som sa objala s Harrym.
-,,Áno, jedného si asi nevidela. Stretli sme ich s Alice ráno a potom som ich stretla poobede. Išli sme do kaviarne a potom ma došli odprevadiť. That´ all" zopakovala som jej viac menej to isté ako Alice, akurát som vynechala že to nie sú obyčajný chlapci z Holmes Chapel.
-,,Dobre teda. Bež si ľahnúť už, lebo zajtra ráno nevstaneš. Musíš si odpočinúť"
Nedopitý čaj som si vzala so sebou a keď som prechádzala okolo mamy, sklonila som sa k nej a dala som jej pusu na čelo. Môj vzťah s mamou nebol dokonalý, ale vo chvíľach ako je táto, by som ju nevymenila za nič na svete.
-,,Ďakujem. Dobrú noc"
-,,Aj tebe dcérka"
V posteli som si ešte prehrávala, čo som dnes zažila a popri tom dopila čaj. Bolo čoraz ťažšie nechať otvorené oči. Položila som šálku na nočný stolík a posledné čo si pamätám bolo, že som padla ako podťatá a zaspala som.

Bitch against Will 8

30. září 2012 v 12:59 | Adminka;))xx
Vražedne som zazrela na Iana, ktorý mi ešte vtisol krátku pusu na líce a zmizol. S otvorenými ústami som za ním pozerala, keď som si uvedomila, že všetci pozerajú na mňa. V jednej chvíli som nevedela, ako sa zachovať, či sa tváriť ako ma to mrzí alebo si ich to nechať vyžrať, nech závidia. Nebolo veľa času na rozmýšľanie, tak som len dúfajúc, že nevidno stopy po plači vykročila dopredu, vlasy si prehodila ľahko cez plece a prešla až k svojmu kreslu, ignorujúc Ryana rozvaleného tam. Nič mi nepozdvihlo náladu tak ako sledovať ho, rýchlo opúšťajúceho moje kreslo vyhýbajúceho sa mi pohľadom. Nemohla som si odpustiť výsmešný úškrn, potom som sa posadila na opierku kresla. Zapla som si gombík na nohaviciach, sčesala vlasy, znova si pery pretrela rúžom. Chcela som si aj zapnúť top, keď som si uvedomila, že to nejde. Doma ma zapla Kay. Tu mi tiež musí niekto pomôcť. Prešla som cez celú miestnosť s úsmevom na perách za osamote postávajúcim dievčaťom.
-"Pomôžeš mi?" spýtala som sa priateľsky, no ona sa zvrtla na päte a odišla.
-"Ja ti pomôžem," ozval sa za mnou hlboký hlas a mne až naskákali zimomriavky.
Zbaví ma Ryana a teraz ma ide otravovať sám? Bez slova som čakala a nechala ho babrať sa mi so zapínaním. Nešlo mu to, no nakoniec to zvládol.
-"Porozprávame sa?" navrhol a nečakajúc na odpoveď ma ťahal na opustenú chodbu.
-"Čo to bolo?!" spustila som okamžite, ako sme boli sami.
-"To, čo si chcela. Pomoc. Teraz máš už od Ryana pokoj"
-"Ale..." chcela som ho prerušiť, no priložil mi prst na pery.
-"Pozri, Ryan je možno trochu idiot, no vie, kedy si má dať odchod. Teraz si myslí, že sme spolu a už sa k tebe nepriblíži. To si chcela, nie? Sme kamoši a to by mi nespravil"
-"Ian... ja... ďakujem," povedala som mu prekvapene, "Ale, je to tvoj kamarát, nie? Nepohádate sa? Ja nechcem, aby si mal kvôli mne nejaké problémy"
-"Možno trochu, ale to bude ok a prejde to. Ver mi, máš pokoj a to je hlavné"
-"Ďakujem," povedala som mu dojato a nenapadalo ma nič rozumné, čo povedať ďalej.
-"A mimochodom, bolo by fajn, keby si sa držala pri mne dnes. Nemusíš nič robiť, len sa môžeme rozprávať, dobre? Nech ti dá Ryan definitívne pokoj"
Prikývla som, nedokázala som všetky informácie ešte spracovať. Bolo toho na mňa veľa. Nasledovala som Iana späť do nášho zákulisia a obaja sme zamierili k môjmu kreslu. Na moju radosť ma nechal sadnúť si a on sa postavil k chrbtu, opierajúc sa o operadlo. Pokúšajúc sa prerušiť trápne ticho, položila som najbežnejšiu a najnudnejšiu otázku, aká ma napadla.
-"Ako ste sa vy štyria vlastne dali dokopy? Myslím, ako kapela"
-"No, Ryan a Jamie sú bratia. A čo sa týka mňa a Nasha..." nasledovalo niekoľko historiek a zaujímavých príbehov, ktoré som chvíľu počúvala, chvíľu ignorovala sledujúc, čo robí Ryan.
On sa snažil ignorovať mňa, no pokukoval každú chvíľu. A ja som sa premáhala, aby som mu nevyplazila jazyk alebo neukázala niečo horšie. Vždy som sa radšej otočila k Ianovi, zachytila, o čom práve hovorí a vo vhodnej chvíli sa aj zasmiala. Bolo to fajn. Na poslednú dobu, príjemne pokojné. Celý večer prebiehal dokonalo, spravili sme si svoje a zas sa rozprávali s Ianom. On mi vravel o svojej rodine, kamarátoch, ja som opísala svojich. Čas príjemne rýchlo ubiehal. Prvýkrát som mala po skončení pocit, že sa mi nechce ísť ešte preč. Chalani zmizli hneď, ako sme skončili, no ja som sa ešte chcela odmaľovať a prezliecť, pretože takto som von vyjsť nechcela. No ponáhľala som sa a o chvíľku som už vychádzala von. Nemohla som si pomôcť, no keď som počula Ryanov hlas, musela som zostať za rohom a schovať sa. Nedokázala som ho vidieť. Potichu som stála na mieste a dúfala, že si ma nevšimne. Ani som nedýchala. No zrazu som počula čosi iné a pochopila som, že nie je sám. Je s Ianom. A hádajú sa. Poriadne. Kvôli mne.

Ian:
Na druhý deň po tom, čo sme sa rozprávali s Carmen som do klubu prichádzal neskoro, ako posledný. V meste som sa ešte zastavil v obchode a ani si neuvedomil, koľko času som tam strávil a že už meškám. Rýchlo som vbehol dnu, rozrazil dvere a zadychčaný vošiel do zákulisia. No nikto mi nevenoval pozornosť, oveľa zaujímavejší bol bozkávajúci sa párik v strede. Pri pohľade na nich sa mi v hlave vynorilo neskutočne veľa otázok. Čo to má znamenať? Prečo sa Carmen zas bozkáva s Ryanom?

30. 9 - 7. 10

30. září 2012 v 12:25 | Adminka;))xx
Prosím, zapojte sa všetci do diskusie :)
Ozázka na tento týždeň znie:


Čo je tvoja obľúbená činnosť?
(žiadné prasačinky... či? /:D:D:D/)