New Life 6

30. června 2012 v 22:56 | Adminka;))xx
Myslím, že vám nemusím hovoriť, ako veľmi ma to zabolelo. Ja som s Ollym nič nechcela mať a ani nemala. Len sme spolu tancovali a to nie je ani zahýbanie, ani trestné. Alebo snáď je? Cez slzy som pozorovala miesto, kde zmizol za kopou ľudí. Už okolo nás netvorili kruh, no ešte stále na mňa zazerali. Nečudujem sa im. Kto by sa nepozrel na dievča, ktoré bolo iniciátorom bitky a teraz sedí na zemi s hlavou v rukách, slzy jej tečú po tvári a zničili jej make-up? Niekto ma chytil za lakeť a snažil sa ma postaviť. Prestala som vnímať tváre, no nechala som sa viesť. Potkýnala som sa a nebolo to iba kvôli vysokým opätkom. Akosi sa to splietalo s alkoholom v krvi. Dostala som sa do nejakej slabo osvetlenej miestnosti. Asi sekundu som sa zľakla, že ma niekto chce znásilniť, pretože dvere ten daný človek zamkol, no nakoniec som to zamietla. Myslím, že by všetci moji kamaráti neboli takí sviniari, aby ma tam nechali samú a ani by sa nepokúšali zabrániť únosu. No možno sa na mňa všetci naštvali, pretože som štetka. Áno, je to možné. Ale prečo mi už bolo všetko jedno? Mala som pocit, že aj keby ma fakt niekto chcel znásilniť, nechalo by som ho. Bola som taká smutná, zničená a utrápená, že by mi bolo všetko jedno. Aký má môj život zmysel, ak v ňom nebude Harry? Myslím, že žiadny. Bez neho som úplná nula a nikdy by som nebola taká ako teraz. Takže, ak by odo mňa tá osoba chcela niečo viac, ako iba rozprávanie, asi by som ho nechala. Počkať, bolo by to potom znásilnenie? A záleží na tom? Práve sa to začalo. Niekto mi rozopína na šatách zips. Dopekla! Prečo sa nebránim? Tie ruky boli celkom hladké, asi si ich ten úchyl dostatočne hydratuje. Šaty mi už odkrývali polovicu tela a mne to už začalo byť nepríjemné. Chcela som sa brániť, no bola som ochromená. Akoby mi do tela dali nejakú drogu, kvôli ktorej zabudnete ovládať svoje telo. Presne tak som sa cítila. Moje vnútro kričalo, kopalo a celkovo sa bránilo. Chcela som sa tomu prizrieť do tváre, no nič som nevidela. Všetky farby sa mi zlievali do jednej tmavej šmuhy. Keď som tam iba ležala v spodnom prádle, fakt som začala panikáriť. No vlastne iba vo vnútri, pretože moje telo ma ešte stále neposlúchalo. Zrazu som pocítila, ako ma niekto jemne nadvihol. Vtedy som moju teóriu o znásilnení začala prehodnocovať. Myslím, že ten človek, ktorý by na mne chcel spáchať takú ohavnosť, by sa ku mne nesprával tak jemne. A vonkoncom by ma nezačal obliekať do nejakej veľkej košele. No vtedy som už mala pocit, že tie ruky sú iné. Boli drsnejšie, no predsa jemné. Vtedy som nebola len vyľakaná, ale aj zošokovaná. Zatvorila som oči a snažila sa zhlboka dýchať. Toto som robila ani neviem ako dlho, ale myslím, že dosť, keď som otvorila oči a snažila sa zaostriť. Najprv som začala vnímať farbu. Ten chlap mal tmavé vlasy a bol do pol pása vyzlečený. Takže na sebe som mala asi jeho košeľu. Zdal sa mi povedomý, no ešte som si nebola istá tým, kto to bol. Znova som zatvorila oči a tentoraz si ich aj pošúchala. Keď som ich otvorila, znova ma pochytil menší šok. No bol to celkom príjemný šok. Na zemi vedľa sedačky sedel v tureckom sede, môj kamarát. Ustarostene, no zároveň zahanbene sa na mňa pozeral spod hustých tmavých mihalníc.
-"Kde je Harry?" plačlivo som vzdychla.
Rýchlo sa postavil a sadol si vedľa mňa. Pohladil ma po rozpálenej tvári a smutne sa na mňa pozrel.
-"Neviem, Diana. Liam s Danielle, Louisom a Niallom, šli za ním a utekali ho nájsť, aby ho odniesli do bezpečia domova. Ja s Eleanor sme šli s tebou. El usúdila, že by ti bolo pohodlnejšie vyzlečenej, tak ťa vyzliekla a ja som ti iba podaroval moju košeľu. Takže, nerob si starosti, ja som ťa nevyzliekal," jemne sa zapýril a sklopil oči.
-"Ďakujem ti Zayn," silene som sa na neho usmiala "Eleanor je kde?"
-"Šla medzi ľudí robiť sa, že sa nič nedeje"
-"To bolo múdre. Myslíš, že Harry sa bude veľmi hnevať?"
Zayn sa na mňa divne pozrel a pokrútil hlavou.
-"To on sa pobil, nie ty"
-"Ale pobil sa kvôli mne. Bolo to len preto, že som tancovala s Ollym a jeho to vyprovokovalo. Veď ja viem aký je, preto som s Ollym tancovať nemala. Všetko je moja chyba," skrúšene som si dala hlavu do dlaní a znova sa rozplakala.
Vtedy som si spomenula na môj make-up, ktorý som určite mala celý rozmazaný. So slzami v očiach som sa zdesene chytila tváre.
-"Zlato, El ťa stihla aj odlíčiť, keď si zaspala. Takže si krásna a nemusíš sa ničoho báť," usmial sa na mňa "A čo sa týka Harryho, nemal dôvod tak vybuchnúť. Len preto, že si tancovala s niekým iným? To nie je dôvod. Aj keby ste sa na seba usmiali alebo ja neviem čo, ani to by nebol podvod. Harry mal proste viac vypité a preto videl aj to, čo nebolo. Takže neboj sa, on to pochopí, keď mu to vysvetlíš," pohladil ma po ruke a zahľadel sa do neznáma.
-"Odvezieš ma domov?" potichu som sa spýtala.
-"No nemám vodičák a aj keby som mal, tak som si dosť vypil, no ak si si nevšimla, sme v hoteli v ktorom sme ubytovaní, takže stačí, ak ťa odprevadím úplne na horné poschodie"
-"Aha, jasné. Zabudla som. Ideme? Chcem si zdriemnuť a posnažím sa o stratu pamäte"
-"O to sa postará alkohol. Ja ešte mám chuť si niečo vypiť. Ty nie?"
-"Vezmi jednu vodku"
Zayn sa zaškeril a spoza chrbta vytiahol skoro plnú fľašu.
-"Party bude pokračovať na izbe" Zayn mi podal ruku a pomohol mi dosať sa na rovné nohy. Obzrela som si moje oblečenie a vzdychla si. Košeľa mi ledva zakrývala zadok, takže som nechcela ísť cez húf ľudí. Potom som si uvedomila, že Zayn je polonahý, takže neviem čo by si o nás pomysleli. Spýtavo som sa na neho zahľadela a on ukázal na dvere. Verila som mu. Ocitli sme sa na tmavej chodbe, no kráčali sme preč od všetkej zábavy. Ruka v ruke sme blúdili, až sme našli výťah. Spoločnou pomocou sme doňho vošli a nechali sa vyviezť na posledné poschodie. Piť sme začali už vo výťahu, takže trafiť kartou od izby do dverí, bolo trocha ťažšie, no s vôľou božou sme to dokázali. Moja izba bola prázdna, takže nám stačilo zatiahnuť závesy a uvelebili sme sa na posteli. Čím dlhšie sme pili, tým viac sme si verili a rozprávali si úplne všetko. Cítila som sa, akoby som bola so starým kamarátom, ktorého poznám od plienok. Smiali sme sa na všetkom a mne sa podarilo aspoň na chvíľu zabudnúť.
-"Zayn?"
-"Áno, srdiečko?" utiahol si zo mňa.
-"Prečo nemáš priateľku? Tak veľa báb ťa chce a ja na tebe vidím, že teba to k nim ťahá"
-"No, ono to nie ja tak ľahké. A asi mi je tak dobre. Myslíš, že keby som mal priateľku, mohol by som teraz blbnúť s tebou?"
-"Asi nie. To znamená, že ja už nemám priateľa?" bez dychu som sa ho spýtala.
-"Určite máš. Harry nie je debil. No keby bol, ja som ti stále k dispozícii. A trafili by sme dve muchy jednou ranou," uškrnul sa a usrkol si z fľaše.
-"Myslíš, že by si to so mnou vydržal?"
-"Stavíme sa?"
-"Hm a o čo?" koketne som sa ho spýtala.
Určite to spôsoboval ten alkohol v krvi.
-"Takže, ak by ti nedaj bože dal Harry kopačky a my by sme sa dali dokopy, tak ak by som s tebou vydržal viac ako dva mesiace, tak si dáš tetovanie"
-"Tetovanie?! Ja sa toho bojím! No, beriem. Ale ak by si nevydržal, dáš si vytetovať niečo, čo má so mnou spoločné"
-"A čo ako? Tvoje meno?"
-"Nie, stačí iniciálka alebo...kučeru!"
-"Kučeru?!"
-"Čo by ma viac vystihovalo? Na to by si sa iba pozrel a určite by si spomenul na mňa. Teda, aspoň dúfam"
-"Vieš čo mi ťa pripomenie viac?" nečakal na odpoveď a hneď sa mi prisal na pery.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama