Magic Mirror 2

30. června 2012 v 21:09 | Adminka;))xx

Rýchlym pohybom ruky so dvere zavrel a poriadne zamkol, kufor som nechal pri posteli a podišiel som k zrkadlu.
-"Ako...Čo sa to..." opatrne som sa dotkol ozdobného rámu, ktorý bol na dotyk jemný a hladký, nepôsobil staro, skôr naopak.
Snaha dotknúť sa môjho odrazu v zrkadle mi ale nevyšla, ako by som predpokladal. Z akých si neznámych príčin mi prsty ruky prešli cez sklo hladko ako horúci nôž cez maslo. Okamžite som krok ustúpil, skúmal si ruku, ale nič som s ňou nemal. Ale sklo sa jemne vlnilo, ako jazero za mestom, keď som do neho chodieval hádzať kamene s kamarátmi. V jemným okruhoch sa vlnilo ešte pár sekúnd, potom to ustálo a vyzeralo znova ako obyčajné zrkadlo.
-"O čo tu ide?" nechápavo som sa poobzeral po izbe, či nenájdem vysvetlenie.
Našiel som. Na vankúši ležala čierna obálka, rovnaká, akú som v hotelovej izbe zdvihol zo zeme. Natiahol som sa po ňu, sadol som si na kraj postele a obálku roztrhol, aby som z nej mohol vytiahnuť pre zmenu snehovo biely papier popísaný čiernym tušom.
"Zayn, zrkadlo, ktoré si dostal, Ti umožní splniť si tajný sen. Využi to s rozumom, máš len jednu možnosť výberu a cesta späť nevedie. Ako náhle prekročíš hranice medzi reálnym svetom a Zrkadlom, začne sa Ti odpočítavať presne šesť mesiacov, počas ktorých si splníš sen a možno aj niečo viac. Poriadne porozmýšľaj, čo by si chcel vyskúšať, po čom Tvoje srdce prahne. Neboj sa ničoho, všetko je bezpečné a nikto na to nepríde. Čas medzi Zemou a Zrkadlom plynie rozdielne. Zatiaľ čo na Zemi ubehne päť minút, v Zrkadle ubehne jedna hodina. Svet v Zrkadle je ale presne taký istý, ako na Zemi"
Vôbec som nechápal, o čom sa v tom liste píše, znelo to ako zlý vtip, ako keby si zo mňa niekto nechutne uťahoval.
"Pamätaj si, čas sa odpočítava od prekročenia hranice, Zayn!!! bm"
-"Bé em?" prečítal som nahlas a zahľadel som sa znova na zrkadlo "Čo s tebou mám robiť? Prenasleduješ ma" pokrútil som hlavou a znova pristúpil k zrkadlu "Čas medzi Zemou a Zrkadlom plynie rozdielne" prečítal som si znova vetu v liste a dotkol som sa zrkadla, ktoré sa znova začalo vlniť.
Spomenul som si na scénu z Van Helsinga, keď Helsing, Anna a Carl stáli pred bránou do Draculovho sveta a vlastne to bolo tiež také obrovské zrkadlo, cez ktoré museli prejsť.
Skúsil som to teda ešte raz, najskôr len ruka, ktorá hladko prešla cez, naoko pevný povrch zrkadla. Priblížil som sa bližšie a keď som mal dnu ruku až po lakeť, prekročil som rám zrkadla aj nohou. Potom to šlo už samo. Zrkadlo ma ako keby vtiahlo do seba, list mi vypadol z ruky a ja som sa ocitol v menšej izbe, než bola tá moja. Bola tmavšia, s veľkou posteľou, fialovými stenami a jemným osvetlením po bokoch. Za mnou bolo postavené zrkadlo, jeho povrch sa stále vlnil, postupne však prestával, až nakoniec ostal len jeho hladký povrch, ktorý odrážal moju vydesenú tvár. Odrazu na dvere niekto zaklopal, stlačil kľučku a dnu vošiel nižší zavalitý chlapík s veľkými fúzami a poriadnym brušiskom. A ja som si opäť spomenul na Harryho Pottera a jeho strýka Vernona.
-"Zayn, tu si, už som si myslel, že si odišiel von. Poď do šatne, musíš sa pripraviť, o pol hodiny máš vystúpenie" chytil ma spotenou rukou za zápästie a ťahal ma von z izby.
-"Ale..."
-"Upokoj sa. Dnes tu sú stále zákazníčky. Morgan o chvíľku končí a ak nevyjdeš na pódium tesne po ňom, odídu a prídeme o slušné peniaze" viedol ma tmavou chodbou až zastal pred dverami "Priprav sa, máš dvadsať päť minút" chlapík odišiel a ja so ostal nechápavo stáť v miestnosti s rôznymi kostýmami.
Asi po piatich minútach sa dvere znova otvorili a dnu vošla krásna hnedovláska. Bola jemne opálená, na perách jej pohrával príjemný úsmev a v rukách niesla obrovskú vázu s vodou a pletený košík.
-"Och, Zayn, ahoj" usmiala sa "Nevedela som, že už si v šatni. Klopala by som"
-"Ehm..." zamračil som sa a skĺzol som po nej pohľadom "Mám na teba prosbu, vysvetlíš mi niečo?"
Dievčina položila vázu na kozmetický stôl, ktorý stál pri stene a otočila sa ku mne. Všimol som si jej menovku, ktorú mala pripnutú na tričku: Leah.
-"Iste, Zayn. O čo ide?" usmiala sa a založila si ruky na prsiach.
Vyzerala neškodne, milo, priateľsky. Na sebe mala oblečený tmavohnedý overal, ktorý vyzdvihol farbu jej pokožky, vlasy jej v jemných kaderách padali na chrbát a farba jej vlasov mi pripomínala gaštany. Oči mala rovnako hnedé ako vlasy, možno ešte hnedšie.
-"Leah, chcem vidieť Morganovu šou" musím mať aspoň tušenie, čo tu mám robiť.
Zayn, zrkadlo, ktoré si dostal, Ti umožní splniť si tajný sen, spomenul som si na ďalší riadok z listu a zatiaľ čo ma Leah viedla chodbou, rozmýšľal som, aký je môj tajný sen? Všetko som pochopil, až keď som pomedzi obrovské ťažké závesy zazrel tmavého chlapíka, ktorý len v kožených tangáčoch tancoval na pódiu a ženy v hľadisku ho ohadzovali dolárovými bankovkami. Ja som striptér? Striptér? Nechápavo som hľadel na Morganove pohyby, ako tancuje, ako dráždivo predvádza svoje tance pred ženami, ktoré si žiadajú viac. Keď si už išiel ale zobliecť aj posledný kus oblečenia, otočil som sa k Leah a zhlboka som sa nadýchol.
-"Zayn, deje sa niečo? Si v poriadku? Mám ti niečo priniesť?" Leah sa jemne dotkla mojej ruky a starostlivým pohľadom ma pozorovala.
-"Ehm...Všetko...Všetko je fajn, Leah, ďakujem. Idem sa pripraviť" rýchlo som kráčal naspäť do šatne, kde som sa mal pripraviť.
Namiesto toho som ale sedel na stoličke a rozmýšľal, čo robiť. Čo mám teraz robiť? TOTO je môj tajný sen?
-"Priznaj si to, Zayn. Vždy si si chcel vyskúšať rolu striptéra" ozval sa spoza mňa hrubý mužský hlas a ja som sa strhol zo zamyslenia smerom, odkiaľ hlas vychádzal.
Bol to priestor medzi skriňami v šatni, kde bola tma, svetlo tam nedopadalo, no v tieni som videl vysokú postavu muža.
-"K-kto si?"
-"Som Ben Mayer. Ale môžeš mi hovoriť aj len Bé" vystúpil do svetla a ja som v ňom spoznal toho chlapíka, ktorý sa so mnou míňal na hotelovej chodbe.
-"To ty si mi poslal tie listy?"
Prikývol.
-"Aj zrkadlo?"
Opäť prikývol a usmial sa nebezpečným úsmevom, ktorý odhalil dvojrad zhnitých zubov.
-"Prečo? Prečo ja?"
-"Pretože si bol na to predurčený, Zayn. Bol si vybratý spomedzi viacerých aby si si zmenil život, s ktorým si nebol na sto percent spokojný" jeho čierne oči ma prebodávali a ja som mal zrazu ťažký pocit na žalúdku.
-"Predurčený" polkol som naprázdno a pozrel som na svoj vyplašený odraz v zrkadle, ktoré lemovali silné žiarovky, aby dodávali miestnosti umelé denné svetlo "Ale...Ja som bol spokojný so svojím životom. Žil som svoj sen"
-"Si si istý, Zayn? Porozmýšľaj, koľkokrát si mal pochybnosti, či to, čo robíš, je správne. Ale ponáhľaj sa, diváčky čakajú" aj po tom, čo zrazu chlapík len tak zmizol som v ušiach stále počul jeho prenikavý smiech.
Mrazil ma v kostiach a ja som sa neskúsene chopil prípravy na moje vystúpenie.
-"No tak, Zayn. Nebude to také zlé! Spomeň si na tie koncerty, ktoré si odohral. Urobíš len väčšiu šou a zoblečieš zo seba pár kusov oblečenia" rozprával som sa s vlastným odrazom.
Nie, nie som normálny a psychiater by mi to len a len potvrdil. Predpísal by mi silné lieky, zavreli by ma do izby na samotku a nechali tam trčať, kým by som skutočne nescvokol. Prečo ma ale na srdci ťažil pocit, že ešte aj na tej psychiatrii v izbe by ma čakalo to obrovské zrkadlo, ktoré ma sem priviedlo?
-"Zayn! Braček!" do šatne vtrhol Morgan.
Už som si ho pamätal, keď som ho videl tancovať na stage. Teraz mal na sebe čierny župan, v ruke obrovský balík peňazí a v pätách toho malého zavalitého chlapíka, ktorý pôsobil dojmom, že je tu šéf. Alebo majiteľ. Ale to je to isté, nie?
-"Ahoj Morgan. Skončil si skôr, nie?" pozrel som na hodinky, bolo o desať minút jedenásť.
Ešte mu ostávalo desať minút.
-"To vieš, došli nápady. Nie vždy si môžem dovoliť improvizovať, ale dnes je tam taký nátresk, že tie ženské sa pobijú aj o teba" zasmial sa "Leah, tie kvety daj tuto do vázy. A dones mi z izby veci, pôjdem hneď do mesta" ozval sa, len čo do šatne vošla Leah, úskokom sa na mňa usmiala a obrovskú kyticu rôznych kvetov vložila do vázy, ktorú pred tým priniesla.
-"Hneď to bude, Morgan. Zayn, už by si mal ísť na pódium, ponáhľaj sa" povedala skôr, než odišla a ja som nerozhodne prikývol.
-"Zlom väz, kamoš. Bude to divoké, ale ty si najlepší, to dáš" Morgan ma cestou do sprchy, ktorá bola v šatni potľapkal po chrbte a s uterákom preveseným cez plecia sa zavrel.
-"Do toho, Zayn. Ukáž, čo je v tebe" prikývol som na svoj obraz, vstal som zo stoličky a rýchlo som sa za parížskou stenou prezliekol do jednoduchého oblečenia policajného šerifa.
Nech je aspoň nejaká zábava, keď sa na tom pódiu dnes aj tak strápnim.
-"Zayn, netušil som, že si si skúšal novú choreografiu" do šatne po vystúpení vošiel Carl a podal mi kôpku bankoviek "To máš za dnešok. Zajtra začínaš už o desiatej, nezabúdaj na to. Dobrú noc" odišiel a nechal ma samého.
"-Zajtra? To mám prísť aj zajtra? To sa tu mám vrátiť?" pozrel som na peniaze v mojej ruke.
V duchu som ich prepočítal, no doláre mi v Anglicku budú na nič. Môžem si ich ale vložiť na účet, myslím, že máme založené účty aj v Amerike.
-"Moment!"
-"Určite teraz rozmýšľaš, ako to, že vieš, že si v Amerike, však, Zayn?" spoza mňa sa znova vynoril Ben a sadol si na Morganovu stoličku.
-"Áno. Ako to, že to viem? Rovnako som poznal už aj mená niektorých žien tam v hľadisku" priznal som.
Cestou z pódia ma totiž viaceré zastavovali a keď som pozrel na stôl, kde boli položené viaceré papieriky s telefónnymi číslami.
-"Zayn, tu v Los Angeles si populárny striptér. Už dlho tancuješ, zarábaš si na svoje živobytie. Žiješ svoj tajný sen, ktorý v realite žiť nemôžeš" Ben vstal, znova sa zasmial a so želaním pekného večera zmizol.
Znova sa len tak vyparil. Rýchlo som sa prezliekol do svojho oblečenia, v ktorom som prišiel, s peniazmi vo vrecku som prešiel zapamätanou cestou do izby, ktorú som zamkol a otočil sa k obrovskému zrkadlu, ktoré na mňa poslušne čakalo.
-"Tak si budeš užívať, Malik" s úsmevom som prešiel zrkadlom na druhú stranu, do svojej izby v Bradforde a peniaze som schoval do kufra s vecami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama