Holidays 2

30. června 2012 v 15:54 | Adminka;))xx
Ráno o šiestej mi začal pípať budík ako šialený. Rýchlo som vstala a vypla ho, no Martin bol už tiež hore.
-"Dobré ránko. Koľko je hodín?"
-"Šesť. A dobré ráno aj tebe. Prepáč, že som ťa zobudila. Zabudla som ho vypnúť"
-"To je v pohode. Aspoň nezaspíš do školy," usmial sa.
Čerstvo zobudený so zalepenými očami a rozstrapatenými vlasmi bol na zožratie. Vlastne, kedy on nebol.
-"Idem sa dať trochu do poriadku. Sú doma tvoji rodičia?"
-"Nie, mali by sa vrátiť až zajtra večer, takže sa nemusíš báť," zaškeril sa a premeral si ma pohľadom.
Stála som tam úplne nahá a asi pochopil, že nechcem nejakým nedopatrením vtrhnúť do náručia jeho otca alebo matky. Schmatla som prvé tričko, ktoré som našla, samozrejme, že jeho a obliekla som si ho. Zakrylo ma až po kolená a hneď som sa cítila lepšie.
-"Heeej!" zvolal Martin "Prečo mi to robíš?"
-"Pre istotu," usmiala som sa, vyšla na chodbu a zamierila do kúpeľne.
Učesala som si vlasy, umyla si tvár studenou vodou a zubnou pastou a prstom som si ako tak vyčistila zuby. Na viac sa nezmôžem. Vrátila som sa k nemu do izby, no on tam už nebol. Šla som teda do kuchyne a vzala som si biely jogurt a müsli. O chvíľu na to došiel aj Martin.
-"Vidím, že si sa už obslúžila," usmial sa.
-"Bola som hladná," zasmiala som sa "A kde si vlastne zmizol?"
-"Zabudol som včera mobil v aute"
-"Ach tak. Odviezol by si ma do školy?"
-"Jasné. Najedzme sa a môžeme vyraziť"
-"Ďakujem"
Po raňajkách som sa obliekla naspäť do svojho a nastúpili sme do auta.
-"Martin? Máš ešte chvíľku čas?"
-"Iste. Prednášku mám až o 10. Prečo?"
-"No, nechcem ísť do školy v tom istom, tak by sme sa mohli cestou zastaviť u mňa doma. Naši by už mali byť dávno preč"
-"Žiaden problém. Ide sa na to"
Dorazili sme ku mne domov, kde som sa rýchlo prezliekla a aspoň jemne nalíčila a odviezol ma do školy. Tam sme sa rozlúčili s tým, že sa vidíme v piatok, kvôli jeho prednáškam. Následne som vošla do školy a zamierila som do telocvične, kde sa mala konať teoretická časť a potom sme mali mať rôzne stanovištia s praktickým zameraním. Veď to poznáte. Snažila som sa nájsť Lucy, no medzi toľkými študentmi som ju nedokázala nájsť.
-"Charlotte!! Tu som!" ozvalo sa zrazu napravo odo mňa a ja som zbadala Lucy, ako sedí na lavičke vzadu a máva na mňa.
Podišla som k nej a objala som ju.
-"Ahoj. Držím ti miesto," pozdravila ma.
-"Ahoj. A vďaka" sadla som si vedľa nej a prezerala som si telocvičňu.
Nič nové. Každý rok pripravia to isté. Mohli by aspoň trošku zapnúť tie mozgy a vymyslieť niečo. Na čo ich vlastne majú?, dumala som. Potom som na sebe zacítila niečí pohľad. Bola to Lucy.
-"Deje sa niečo?" opýtala som sa jej.
-"Včera volali z Grécka! Zobrali ma tam!!!" skríkal nadšene.
-"Uaaaaa! To je úžasné! Teším sa s tebou!" vykríkla som a hneď som ju objímala.
Pre polrokom našla Lucy stránku, kde hľadali animátorky k deťom do hotela na Kréte. Lucy tam strašne chcela ísť, zarobiť si, opáliť sa a užiť si leto a tak ma presvedčila, nech sa prihlásim taktiež, aj keď mi peniaze netrebalo. Súhlasila som, ale nedávala som tomu veľké nádeje. No Lucy sa, ako vidím, prianie splnilo.
-"Počkať, tebe nevolali?" zastavila sa Lucy.
-"Nie, ešte nie. Popravde som na to úplne zabudla"
-"To snáď nie! Musíš tam ísť so mnou. Sama to tam nezvládnem. Ako sa dorozumiem?"
-"Ale prosím ťa. Prečo by si to nemala zvládnuť. A netáraj somariny, že sa nedorozumieš po anglicky. Ako si sa s nimi potom dorozumela po telefóne včera?"
-"Ja som to nezdvihla. To sestra! Helfla mi s tým"
-"Aj keby, tak angličtinu vieš celkom dobre a v najhoršom prípade sa budeš dorozumievať rukami nohami"
-"Bez teba nikam nejdem!"
-"Ale veď si mala toľko plánov. Nemôžeš ich zrušiť len kvôli tomu, že ma nezoberú. To ti nedovolím!"
-"Nie, Charlotte. Môžeš ma presviedčať koľko chceš, sama tam nepôjdem. Bez teba to nebude ono. Už to nebude to pravé leto!"
-"Ale no taaak..." začala som na ňu naliehať, no mobil v taške mi začal zvoniť na celú telocvičňu.
-"Doriti, zabudla som si vypnúť zvuk," zanadávala som.
Kto mi len môže teraz volať? Všetci študenti a hlavne učitelia sa na mňa pozerali.
-"Prepáčte!" zvolala som.
Rýchlo som to zdvihla a ozvala sa:
-"Haló?"
-"Hi! Is Charlotte Manet there?" ozval sa hlas v telefóne.
Po anglicky? Kto to môže byť?
-"Yea, it´s me. Who´s there?"
-"My name is John Deaker and I was responsible for choosing animators for kids to our hotel Exotica on Crete. We would be very glad to have you here"
-"Ou, so...what does it means to me?"
-"You will start working on 1st July. We ensure accomodation, food five times a day and other things. We´ll send you an e-mail with all information. On 15th June I´m coming to Slovakia and we will sign a contract, okey?"
-"Okey. Thank you"
-"Bye!"
-"Bye," odvetila som a zložila.
-"To s kým si volala po anglicky?" vyzvedala nedočkavo Lucy.
-"Idem do Grécka!" zvolala som a ona sa mi hneď hodila šťastne okolo krku.
-"Bože, toto leto bude úžasné!" vykríkla.
-"Slečna Parensová a Manetová, prosím, utíšte sa!" napomenula nás triedna a my sme si celé červené sadli, pretože na nás zase všetci čumeli.
Bože môj, idem do Grécka pracovať do najluxusnejšieho hotela, aký tam je. Toto leto nám ešte prinesie veľa zábavy a zážitkov, pomyslela som si a usmievala som sa ako slniečko.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama