Červen 2012

Swag 11

24. června 2012 v 0:39 | Adminka;))xx

Oslavovali sme do rána, prestalo ma to baviť, tak som sa so všetkými rozlúčila a išla som spať. Zajtra je sobota, spať som mohla do kedy som chcela, ale to bol len môj výmysel.

-"Vstávaj!" vletel mi do izby Enrique a prudko roztiahol moje červené záclony.
-"Hej! Čo sa robí?" neohrabane som vynorila hlavu spod periny.
-"Dnes mám koncert!" hystericky behal po mojej izbe.
-"A ja s tým čo?" nechápavo som sa posadila na posteľ a sledovala ho.
-"Ty s tým všetko! Je to môj koncert po dlhšej dobe! Všetko musí byť perfektné! Takže ty a Anne pôjdete na celý deň do obchodov, kaderníctva a všetky tie dievčenské veci" sadol si na kraj mojej postele a nervózne poklepkával nohou.
Zdvihla som jedno obočie.
-"Páni, to musí byť veľmi výnimočný koncert, keď kvôli nemu tak vyvádzaš" postavila som sa z postele a keď som prechádzala okolo neho, čapol mi po zadku.
Prudko som sa otočila a napriahla ruku, že mu vlepím, takú jednu slabšiu facku. No, on stál už pri dverách a uškŕňal sa na mňa.
-"O 10 minút nástup na chodbe!" vyhlásil a zmizol z dverí.
-"Bože, človeku tu nedajú spať ani keď je sobota" hundrala som a vošla do kúpeľne.
Vykonala som rannú hygienu a vrátila sa do izby. Zapla rádio a postavila sa pred skriňu. Šortky, z ktorých vytŕčali vrecká a biela košeľa, to by mohlo byť to pravé. Na toaletnom stolíku som hľadala nejakú gumičku a v tom mi zavibroval mobil.
-"Ahoj, teším sa dnes, zase ťa uvidím. Stretneme sa na afterparty. Je to posledný večer s chalanmi. Zajtra ma čakaj s kufrom. Z." potichu som si ju prečítala a doširoka sa usmiala.
-"Čo sa smeješ doblba?" ozval sa hlas medzi dverami.
Hneď som vedela komu patrí, tak som sa otočila ku dverám a vystrela ruku aby som Stele ukázala o čo ide.
-"Ježííš. On sa zamiloval!" rozvalila sa na posteľ.
-"Ale, netrep!" hodila som do nej vankúš a vypla rádio "Čo tu robíš?" nechápavo som si sadla vedľa nej a ona sa so širokým úsmevom na mňa pozerala "Niečo si si ráno fetla?" zdvihla som jedno obočie a ona sa posadila.
-"Nie, ale...Dnes mám rande s Harrym! Po koncerte!" radostne vyhlásila a obidve sme začali pišťať a skákať.
-"Celeste! Meškáš!" začula som Annin hlas zdola.
-"Ou. Musím ísť s ňou na nákupy a tak podobne" schmatla som mobil so stolíka a Stela ma nasledovala.
Na schodoch som zastala a otočila sa ku nej.
-"Moment. Ty ideš s nami?" zasmiala som sa.
Stela prikývla a tak sme si urobili dámsku jazdu. Šaty, topánky, vlasy, nechty, make-up, všetko bolo dokonalé. Domov sme nemali ísť, stretneme sa rovno v zákulisí.
-"Vyzeráš prekrásne" polichotil mi otec, ktorý nás čakal pred vchodom do haly.
-"Ďakujem" žmurkla som na neho a vystúpila.
-"Celeste, potrebujem ti niečo povedať" stiahol ma za ruku ku sebe.
Nechápavo som sa na neho pozrela.
-"Ide o to..." bol nervózny, potil sa.
-"Deje sa niečo?" neisto som sa ho opýtala.
-"Hej! Kde ste vy dvaja! Poďte ideme sa modliť! O chvíľu to začína" zakričal za nami akýsi chlapík a ja som spoznala Pitbulla.
-"Počká to" vyhlásil ocko a ťahal ma za sebou za ruku.
-"Ahoj Celeste. Kevin" pozdravil nás Pitbull a s otcom si podali ruky "Aká si fešanda" pochválil ma.
Cítila som ako mi červeň padá do líc, tak som zrýchlila krok. V zakúsili, ktoré delilo od pódia len plachta, stáli všetci a boli dosť nervózny.
-"Ahojte" pozdravila som ich a postavila sa ku Stele.
-"Prečo vždy Ownsovi sú posledný!" zahundral nervózne Enrique.
-"Pretože sme to my!" odpovedala som mu a všetci sme sa chytili za ramená.
Všimla som si Zaynov pohľad, pozrela som na neho a on sa na mňa krásne usmial.
-"Celeste, nezabudni. Naked spievaš so mnou!" pošepkal mi Enrique a skôr ako som stihla protestovať vybehol aj s chalanmi na pódium.
-"Povedzte mi, že si robil srandu" zúfalo som pozrela na otca a na Ann.
-"On ti to nepovedal? Dev nemohla prísť a ty tú pesničku poznáš naspamäť, časť si napísala ty. Tak si naša záchrana" usmiala sa na mňa Anne.
-"Jasné! Celeste, záchrankyňa sveta!" zdvihla som ruku hore a potom som začula z druhej strany moje meno.
-"Privítajte moju najlepšiu neter Celeste Own!"
Dav začal kričať a Zayn s Niallom prišli po mňa. Stuhlo mi celé telo.
-"Celeste! No tak pohni sa!" hundral Niall a ťahal ma za ruku.
-"Ja nemôžem" pošepkala som, no ja taký malí človek a oni dvaja chalaniská, síce som taká vysoká ako Niall, no sú to chlapci.
Zayn mi dal mikrofón do ruky a obidvaja ma chytili z obidvoch strán. Vystúpili sme po schodíkoch a ja som pištiace fanúšičky počula ešte hlasnejšie.
-"Pripravená?" pošepkal mi Zayn.
-"Pravdu? Jasne že nie!" zahundrala som.
-"Tak, to máš blbé!" zašepkal Niall a začali ma ťahať na pódium.

Stolen Heart 4

24. června 2012 v 0:06 | Adminka;))xx
Pozerala som naňho s napätím že čo z neho vylezie.
-"Tak ma napadlo žeee či by ste si ešte nechceli niekam vyraziť. Veď nie je ešte tak neskoro"
-"Jasne prečo nie" natešená mu odpovedala Kirsty.
Zayn pozrel na mňa a čakal čo poviem.
-"Ja nemôžem. Niekto tu musí ostať s Nicol, keby náhodou niečo potrebovala"
-"Ale no tak Mia poď. Stavím sa že hentá opica bude spať až do obeda"
-"Ak potrebuješ aby s ňou niekto ostal, ja s ňou rád ostanem. Mne sa už nikam nechce ísť a som dosť unavený" ozval sa Niall a mňa to dosť prekvapilo.
-"No vidíš problém vyriešený môžeme vyraziť"
-"Zbláznila si sa? Ja nikam nejdem. A nenechám najlepšiu kamarátku samú doma s cudzím chalanom"
-"Ale to nie je cudzí chalan. To je Niall Horan"
-"Ja v tom nevidím moc veľký rozdiel"
-"Ale prestaň! Okey sme dohodnuté vyrážame. Niall tu máš kľúče postaraj sa o Nicol. A keby si bol hladný chladnička je plná" povedala Kirsty, stiahla ma za ruku a kým som sa stihla obzrieť, už som sedela v aute.
Niall sa len usmial zamával a vošiel do domu.
-"Fajn, keď už ste ma takto uniesli, tak mi aspoň povedzte kam ideme" hovorila som naštvaným hlasom.
-"Asi pol hodinu cesty odtiaľto je taký podnik. Chodievame tam radi a často. Je tam biliard. bowling, šípky a karaoké" povedal Zayn, no ja som nereagovala.
-"To znie super aspoň sa nebudeme nudiť a poriadne si užijeme večer aj keď bez Nicol" dodala Kirsty a potom sa začali rozprávať medzi sebou.
Ja som len ticho sedela a hľadela na všetkých.
Niall:
-"Bože kde ju tu mám hľadať v tomto obrovskom dome?" povedal som si sám pre seba a prechádzal som jednu izbu po druhej.
Keď som sa konečne vyštveral na tretie poschodie potešil som sa keď som zbadal len 3 dvere. To znamenalo, že v jedných z nich musí byť Nicol. Na druhý pokus som otvoril správne dvere. Prišiel som k posteli a pozeral som na ňu. Bola taká krásna a spala ako princezná. Chvíľu som ju obdivoval a túžil som sa jej dotknúť. No môj zámer prekazilo škvŕkanie v bruchu.
-"No super a teraz môžem isť hľadať pol hodinu kuchyňu" zavrel som potichu dvere a išiel dole s očakávaním, že kuchyňu nájdem čo najskôr.
Trvalo mi to o mnoho kratšie ako som čakal. Spravil som si 4 sendviče, najedol som sa a išiel som naspäť za ňou. Otvoril som potichu dvere a nazrel do izby. Nicol ešte stále spala. Tak som vošiel a ľahol som si k nej na posteľ. Pozoroval som ju ako spí. Odhrnul som jej vlasy z čela aby som jej lepšie videl do tváre. Ani neviem ako, ale po chvíli som zaspal tiež.
Mia:
-"Tak baby čo si dáte?" opýtal sa Louis a podával mi nápojový lístok.
-"Ja nič ďakujem" odpovedala som a na lístok som ani nepozrela.
-"Obe si dáme Colu ďakujeme Lou" žmurkla naňho Kirsty a do mňa drgla.
Tým chcela asi naznačiť že sa mám chovať prívetivo. Ostatní si tiež objednali podľa svojej chuti a potom sme vyslali Louisa nech to ide objednať. Kým sme naňho čakali , všetci sme boli ticho a pozerali sa na seba. Neskôr nám to prišlo neskutočne vtipné a začali sme sa smiať. Po chvíli prišiel Louis s plnou táckou nápojov.
-"Taak mrkvičky mojeee už sa to nesieee. Pre Liama minerálka, pre Harryho pivečko, pre vás troch cola a pre mňa mrkvičkový džús"
Všetci sme sa natiahli pre poháre a ja so Zaynom sme siahli po tom istom. Chytil ma za ruku a ja som sa naňho pozrela. Obaja sme odtiahli prudko ruku a vyliali sme na mňa colu.
-"No super. Dnes už mi fakt nič iné nechýbalo. Do kelu!!!"
-"Prepáč. Veľmi ma to mrzí. Naozaj som nechcel"
Pozrela som do Zaynových očí. Jeho previnilý pohľad jasne naznačoval, že sa naňho nemám hnevať.
-"Mia kľud. Poď ideme na WC tam to očistíme" povedala Kirsty a už ma ťahala za ruku.
Vošli sme na WC-ka a začali sme drhnúť coca-colový fľak.
-"Prosím ťa Mia chovaj sa už normálne. Vieš čo by za to dali iné baby keby boli na našom mieste?"
-"Ale ja nie som ako iné. A chcela by som vidieť tú babu ktorá je šťastná, že je celá polepená od coly"
-"No tak veď sú to zlatí chalani a asi sa im páčime keď nás ešte pozvali von. A Zayn to určite neurobil naschvál"
-"Áno máš pravdu sú zlatí. Ale ten Zayn..."
-"Po tebe jasne ide" prerušila ma Kirsty a ja som stratila všetky slová.
-"Čože?"
-"Nehovor mi že si si to ešte nevšimla"
-"Ale prosím ťa. Zayn chce každú"
-"Mia ja vidím ako sa na teba pozerá a ja nie som slepá"
-"No, je to dobrý herec. Asi nie je zvyknutý na to že z neho nejaká baba nepadá na kolená, nepiští a neprosí ho o fotku a podpis"
-"Možno práve preto ťa chce. Lebo ty ho odmietaš. Vieš čo sa hovorí. Zakázané ovocie najviac chutí"
-"Ale prosím ťa netrep. Nechajme to už tak a poďme radšej naspäť"
-"Dobre ale sľúb mi že už budeš milá a usmievavá ako slniečko. Aspoň kvôli mne" usmiala sa na mňa a odhrnula mi pramene vlasov ktoré mi padali do očí.
-"Zayn dlhuješ mi colu" povedala som mu keď sme sa vrátili z WC a venovala mu jeden nevinný úsmev.
Zayn sa len usmial a bolo vidieť ako mu spadol kameň zo srdca, že sa nehnevám.
-"Neviem ako vy ale rada by som si išla zahrať bowling. Nikdy som to ešte nehrala a je načase to vyskúšať. Či nie?" povedala som a pozerala na všetkých, že kto ako prvý zareaguje.
Prvý bol Louis. Len zareagoval trochu inak ako som čakala.
-"Kto si a čo si urobila s Miou?" vyhúkol na mňa a ja som takmer vyliala ďalší pohár coly.
-"To neriešte a poďme hrať. Nechcem tu sedieť večnosť"
Všetci na mňa pozerali ako na zjavenie. Vôbec som sa im nečudovala. Veď som sa správala ako šibnutá.
-"Sme šiesti, takže môžeme hrať v tímoch 3 na 3. Čo poviete?" povedal Liam a nikto neprotestoval.
-"Beriem si Louisa a Kirsty" zahlásil hneď na to a ja som už nemala moc na výber.
-"Super takže ja Mia a Zayn proti tebe Louisovi a Kirsty. To sa mi páči" povedal Harry a už si vyhŕňal rukávy, pripravený ísť na vec a rozdrviť protivníkov.
Ja som sa len pousmiala a presunula som sa aj s ostatnými k dráhe.
-"O čo sa stavíme?" opýtala som sa provokatívne a všetci zbystreli a začali rozmýšľať čo bude najlepší trest.
Nakoniec sme sa len zhodli, že tí ktorí prehrajú platia víťazom drink.
-"Kirsty začínaš" povedal Louis a podal jej guľu.
Kirsty parádnym hodom zhodila takmer všetky kuželky. Ostali asi 3.
-"Wohooo. Niekto to má prehraté" zahlásil Louis a vyplazil na nás jazyk.
-"Nebuď si taký istý Lou. My máme Miu"
-"Harry moc sa nevyťahuj. Ja som to v živote nikdy nehrala"
-"Tak poď ja ti s tým pomôžem" chytil ma za ruku, postavil si ma pred seba a podal mi do rúk guľu.
-"Si ľaváčka alebo praváčka?"
-"Praváčka"
-"Okey" usmial sa Harry.
Ľavou rukou ma chytil odzadu okolo pása a pravou rukou mi pridržal ruku, ktorou som držala guľu.
-"Teraz musíš švihnúť rukou tak ako nikdy a potom guľu pustiť" pošepkal mi do ucha a ja som mala pocit ako by ma to úplne naštartovalo.
Švihla som rukou pustila som guľu a ani neviem ako, ale ostala stáť len jedna kuželka. Louisovi skysol úsmev na tvári a ja som sa od radosti začala objímať s Harrym. Pri objatí som cez Harryho rameno pozrela na Zayna a ten sa usmial a sklopil zrak. Neviem prečo ale mala som pocit ako by som mu ubližovala, ale pri tom som nič nespravila. Či? Bowling sme hrali dobrú hodinu a stav bol veľmi tesný. Každý mal posledný hod. Ja a Kirsty sme išli posledné. Prvá hádzala Kirsty. Ostala jej stáť jedna kuželka. Nechcela som za žiadnu cenu prehrať, preto som hodila ako ešte nikdy. Myslela som si že spravím dieru do podlahy. No nakoniec som zhodila úplne všetky.
-"Wheeeej vyhrali sme!! Platíte nám drink" začal vykrikovať Harry a ja som tam skackala a pobehovala ako blázon.
Mala som obrovskú radosť. Louis trochu protestoval. Tvrdil že sme podvádzali a potom sa vyhováral na silu ktorá nám bola poskytnutá z Marsu (alebo niečo také). Ja som sa len zasmiala zobrala krabičku cigariet a vyšla som z podniku. Sedela som na schodoch pozorovala hviezdy a po dlhom čase som si vychutnávala cigaretu.
-"Krásna noc však?" prihovoril sa mi odzadu Zayn.
-"Áno krásna" povedala som vyľakane a snažila som sa zakryť cigaretu.
-"Predo mnou ju nemusíš skrývať. Aj tak som ťa videl. Tie dvere sú presklené" povedal Zayn a ukázal na dvere.
-"To je jedno. To už je taký zvyk" odpovedala som mu a uškrnula sa naňho.
-"Môžem si prisadnúť?"
-"Samozrejme nemusíš sa ani pýtať" posunula som sa, aby mal Zayn dostatok priestoru.
-"Ani sme nemali možnosť porozprávať sa poriadne pri tom zhone s tou tvojou kamarátkou"
-"No hej ale to môžeme kedykoľvek napraviť"
-"Aj teraz?"
-"Kľudne aj teraz" odpovedala som mu a potiahla som si z cigarety.
-"Nechcem aby to vyznelo zle, ale prečo si sa ku mne od začiatku správala tak protivne? Vôbec sa v tebe nevyznám" povedal smutným hlasom a zapálil si cigaretu.
-"Prečo ťa to tak zaujíma?"
-"Mňa to nezaujíma ale trápi a to je rozdiel. Tak? Odpovieš mi?"
-"Zayn prosím ťa na toto sa ma nepýtaj. Som baba. A každá správna baba je trochu ješitná"
-"Pamätáš si na akú pieseň si dnes tancovala s Harrym?"
-"Samozrejme. Stole my Heart od vás"
-"Táto pieseň sa na diskotékach nehráva. Ale ja som ju musel dať zahrať, pretože som mal pocit že tá pieseň je ako stvorená pre teba"
-"Zayn ja..."
-"Nie prosím nechcem aby si to brala zle" povedal a ja som sklopila zrak "Proste si ma zaujala na prvý pohľad a nemohol som z teba spustiť oči"
-"Jeeej počuješ? V rádiu hrajú tu vašu. What makes you beautiful" povedala som a usmiala som sa naňho.
Snažila som sa akokoľvek zmeniť tému.
-"Áno počujem. Páči sa ti?"
-"Áno páči. Ako každá vaša pesnička. Priznám sa že nie som vaša najväčšia fanúšička ale hudbu máte naozaj dosť dobrú. Hlavne texty pesničiek"
-"Tak to som rád"
Chvíľu bolo ticho a obaja sme si vychutnávali cigaretu.
-"You don't know you're beautiful Oh oh, That's what makes you beautiful" zaspieval spolu s pesničkou v rádiu a ja som sa naňho usmiala.
-"Mám pocit že aj táto je o tebe" povedal Zayn
-"A ja mám pocit že zase trepeš" odpovedala som mu s jemným smiechom.
-"Ja myslím že ani nie" začal sa ku mne približovať.
Raz mi pozeral na pery potom do očí a potom znova na pery. Pozerala som sa naňho a nevedela som čo mám robiť. Bola som úplne v rozpakoch, no nakoniec sa stalo to, čo som naozaj nechcela...



Stand Up 13

23. června 2012 v 23:19 | Adminka;))xx


-"Ahoj, miláčik" usmial sa na mňa Liam, keď som zapla notebook a prijala jeho hovor.
-"Ahoj, Jesse!" škerili sa na mňa Niall so Zaynom.
-"Ahojte" žmurkla som na nich a hlavu som mala plnú iných myšlienok.
-"Ako sa máš?" spýtal sa jeden z nich.
Ani som si neuvedomila, ktorý.
-"Celkom to ujde. Som doma, takže horšie, ale keď sa vrátim do Londýna a nabehnem na stereotyp, tak bude fajn. A vy sa ako máte?" usmievala som sa do kamery.
-"Tiež tak. Všetci sú úžasní, ale teším sa do Londýna" žmurkol na mňa Liam.
-"Chalani necháte nás tak?" myslela som Zayna a Nialla.
-"Okej, len si tu neužívajte príliš nahlas. Harry spí a určite ho nechcete zobudiť" škeril sa Zayn a Liam ho drgol do ramena.
Uškrnula som sa a Niall sa rozosmial tak, ako to vie len on. Vyšli z izby a Liam sa usmial priamo do kamery. Mala som pocit, že neodišiel a že sedí vedľa mňa. Tento pocit rýchlo pominul, keď sa pozrel nižšie.
-"Čo sa deje, Jess?" spýtal sa ustarostene a z tváre mu zmizol úsmev.
-"Nič, len mi chýbate" klamala som.
-"Jesse, ja viem, ale vydrž to. Už len dva týždne a sme doma"
-"Hej, Liam, ja viem. Okej, ja neviem klamať a ty tiež nie. Vieš, čo ma trápi? To, že môj bývalý priateľ stále otravuje moju rodinu. Stále sa stretáva s mojou mamou a ja sa bojím, že sa raz stretne aj so mnou"
-"Počkaj, nechápem. Prečo sa ho bojíš? Rozišli ste sa, nie? Tak, v čom je problém?"
-"V tom, že...Prepáč, buchli dvere. Asi sa vrátila mama. Porozprávam ti to potom, pretože ona má vo zvyku načúvať" žmurkla som naňho.
Usmial sa.
-"Mám sa o teba báť?"
-"Nie. Sľubujem, že ti všetko poviem, keď sa vrátite. Bože, ani si nevieš predstaviť, ako sa teším"
-"Ja tiež. Jesse, máš pri sebe klavír?" spýtal sa a zahľadel sa niekam do rohu obrazovky.
Predpokladala som, že vidí klavír, ktorý som mala za chrbtom.
-"Hej mám, prečo?"
-"Zahraj mi niečo, prosím" anjelsky sa usmial a ja som nemohla povedať nie.
Uškrnula som sa a notebook položila vedľa seba na stoličku. Natočila som ho tak, aby kamera snímala moje prsty a nie moju tvár a zavrela som oči. Z pomalej a jemnej melódie som dokázala vyčarovať dosť emotívnu a rýchlu. Slzy sa mi vyliali z očí, ale ja som na to kašľala. Počula som, že Liam si niečo pospevuje a nevšimla som si, že si k nemu prisadol Louis. Práve som myslela na náš prvý bozk, keď si zakašľal. Otvorila som oči a snažila sa, aby sa mi nezasekli prsty. Ukončila som skladbu a chrbtom ruky si rýchlo utrela slzy.
-"Ahoj, Jesse" usmial sa Louis.
-"Ahoj, Lou" povedala som a snažila som sa usmiať.
-"Louis, nemal si volať s El?" pozrel naňho Liam.
Louis pozrel na mňa a skúmal moju reakciu.
Louis:
-"Lou, chýbaš mi" povedala a ja som si z kufra vyhodil oblečenie na večer.
-"Vydrž, mrkvička. Za pár dní sa uvidíme"
-"Neuvidíme. Dnes mi prišla ponuka. Odchádzam na tri mesiace do Brazílie"
-"Prosím?" zamrzol som.
-"Áno, Louis. Bude to tak lepšie. Medzi nami to škrípalo a keď budeme dlhšie od seba, pochopíme, či si navzájom chýbame" hovorila smutne.
-"El, ja..."
-"Nie, zlatko. To je v poriadku, chápem ťa. Prepáč. Ľúbim ťa, ahoj" povedala a pri posledných slovách sa jej zlomil hlas.
Zložila. Vyšiel som z izby a zrazil sa s vyškereným Zaynom. Niall sa rehotal na celé kolo. Vyšli z Liamovej izby a ja som dostal chuť pootravovať ho.
-"Liam volá, choď tam za chvíľku. Nás teraz vyhnal" vysvetlil mi Niall.
-"Volá s Jesse" poznamenal Zayn a podišiel k telke.
Zapol ju a prepínal kanály, až kým sa nedostal k MTV. Akurát tam šiel videoklip k One Thing a my sme sa rozosmiali. Začali sme skákať po izbe ako šialení a užívali sme si to, že sme hviezdy. Po pár sekundách hudba dohrala a nasledovala nejaká pesnička od Rihanny. Zayn si nadšene sadol na gauč a Niall sa chopil vyprázdňovania hotelovej chladničky. Vošiel som do Liamovej izby a vzápätí som to oľutoval. Sledoval niečie prsty behajúce po obrazovke jeho notebooku. Všimol si ma a rukou mi pokynul, aby som k nemu podišiel. Chcel som sa vytratiť, ale keď si ma všimol... Stále som mal chuť rypnúť si. Liam mi perami naznačil, že to je Jesse. Mal som chuť ujsť. Keď dohrala, pozrela sa na mňa.
-"Ahoj, Jesse" pozdravil som ju.
-"Ahoj, Lou" povedala a usmiala sa.
Nevedel som, či na mňa alebo Liama. Dúfal som, že na mňa.
-"Louis, nemal si volať s El?" pozrel na mňa Liam a ja som pohľadom skúmal obrazovku.
Snažil som sa vyčítať, ako sa Jesse tvári.
-"Už sme skončili"
-"Netrvalo vám to nejako krátko?"
-"Hej, ale my nie sme, ako ty a Da... Prepáč. Zavadziam. Idem preč"
-"Nie, Louis, to je v pohode. Vážne mi to nevadí" povedal a usmial sa na mňa.
-"Jesse?" pozrel som sa do kamery.
-"Ehm, to je v pohode" povedala po chvíli.
Sadol som si na posteľ a počúval, o čom sa rozprávajú. Občas som sa zapojil do konverzácie a najviac ma zaujalo to, že aj Jess hrá na klavír. Do izby vtrhol Harry. Nahý, samozrejme. Obaja sme naňho pozreli a izbou sa rozľahol Jessin smiech. Liam okamžite zakryl kameru a ja som Harrymu hodil vankúš. Vyzeral úplne nad vecou. My sme boli červení od smiechu.
-"Liam, zlož tú ruku" prosíkala Jesse.
-"Jesse, ty potvora!" smial sa a ruku zložil, až keď sa Harry zakryl.
Len spredu. Stále mu trčal zadok.
-"Prepáč, ale mňa Harry zaujíma" vyplazila jazyk.
Podišiel som bližšie k Liamovi.
-"Jesse, kedykoľvek mi povieš, ja sa zastavím" žmurkol na ňu Harold.
V tom jej niekto vošiel do izby. Bol to nejaký chlap s tmavšou pokožkou, očividne mulat a s krátkymi čiernymi vlasmi.
-"Ahoj, Jesse" zasmial sa nepríjemne a podišiel k nej.
Objal ju a ja som cítil, ako Liam stuhol.
-"Joe, pusti ma" zvýšila hlas.
-"Pokoj, zlatko. To je v pohode, nechcem ti ublížiť" povedal a pustil ju.
Rýchlo podišla k notebooku.
-"Liam, ozvem sa neskôr. Ľúbim ťa. Aj vás chalani. Veľa šťastia, majte sa" povedala a rýchlo zrušila hovor.
V izbe bolo ticho. Aj Harry s dobrou náladou, zvážnel.
-"Ten idiot. On jej niečo urobil. A bojím sa, že to spraví znova" zašepkal Liam.
-"O čom hovoríš?" nechápavo som sa naňho pozrel.
Zaklapol notebook a otočil sa k nám.
-"Keď som vyhnal Zayna s Niallom, hovorila mi, že jej rodinu stále otravuje jej bývalý. Hovorila to so strachom. Niečo jej urobil, určite" hovoril a preskakoval pohľadom zo mňa na Harryho.
Uvedomil som si, že hľadá povzbudenie. Lenže ani ja ani Harry sme mu nemohli pomôcť, keďže sme videli ten strach, ktorý opisoval, na vlastné oči.
-"Liam, ona si to vyrieši. Jesse je silná" povedal som, ale očakávaná úľava stále neprichádzala.
-"Ja viem, Louis, ale on je silnejší. Videl si, ako sa správala, keď ju objal" povedal a so strachom v očiach sa na mňa díval.
Bolo mi to nepríjemné, pretože ja sám som sa o Jesse bál.

Sen je pravdivý 9

23. června 2012 v 22:18 | Adminka;))xx |  Sen je pravdivý
Celú noc som mala strašné sny. V tých snoch som bežala a padala, kričala som
ale nikto ma nepočul.

Zobudila som sa a zacítila tú dokonalú vôňu ale nechcela som otvoriť oči. Bol to iba sen. Krásny sen vyprodukovaný hnusnou nočnou morou. Znova som sa zhlboka nadýchla. Otvorila som oči. Hneď prvé čo som videla boli Liamove oči ako na mňa hladia.
-"Krásne dobré ránko Ruženka!" usmial sa "Ani sa ťa nebudem pýtať ako si sa vyspala..."
-"Prečo nie?"
-"Celú noc si kopala, kričala a...plakala..." to posledné povedal tónom v ktorom bolo cítiť
bolesť a smútok "Mrzí ma to" Liam si ma pritiahol bližšie a bozkával vo vlasoch.
-"Liam čo to robíš?"
Zahľadel sa na mňa nechápavým pohľadom.
-"Čo Danielle?" vzdychol si.
Na moje prekvapenie sa usmieval.
-"Rozišli sme sa. Zdá sa že Danielle si našla niečo lepšie ako ja" znel pokojne, vyrovnane akoby ho to ani nejako moc netrápilo.
-"Tomu neverím! Čo môže byť lepšie ako byť s tebou?"
Liam sa usmial.
-"Viem o jednej veci. Byť s tebou" preplietol spolu naše prsty.
Liam ma pobozkal. Na ústa. Moju tvár si vzal do dlaní a začal ma bozkávať. Nežne a pomaly ale pritom vášnivo, tak vášnivo až sme obaja zabudli že je potrebné dýchať.
-"Liam..." vzdychla som pri poslednom výdychu vzduchu z mojich pľúc.
Liam sa do bozku usmial. Odtiahol sa. Ja som sa aj tak zabudla nadýchnuť a zabudla som otvoriť oči. Liam sa stále ešte usmieval a keď videl že nemám v pláne vrátiť sa späť, venoval mi ešte niekoľko krátkych letmých bozkov na ústa.
-"Boože...Vypadá...farebne!" zvolal Niall keď vošiel do izby.
Hneď za ním stál Harry, Loui a Zayn. Liam sa zasmial.
-"Chalani, toto je moja Anne, Anne toto sú chalani"
Všetci štyria mi s úsmevom zakývali a vošli do izby. Posadali si k nám na posteľ.
-"Ahoj Anne, dosť si nás v noci vydesila. Kukali sme film keď zrazu Liam vyskočil zo sedačky a
začal tu behať ako splašený" Harry sa usmieval.
-"Nechápem ako môže nejaký...idiot, hajzel či kretén takto zmlátiť babu!" o Niallovi je známe že neznesie pohľad na zbité, smutné či uplakané dievča" Najradšej by som ho..." musel sa postaviť a prejsť sa po izbe aby sa ukľudnil.
-"Na to oko by si si dačo mala dať!" smutne sa na mňa usmial Louis.
Liam sa posadil a oprel sa o stenu, pritúlil si ma k sebe a hladkal ma po chrbte. Chalani boli skvelý len Zayn na mňa tak zvláštne hľadel. Akoby...neviem to opísať.
-"Poďme raňajkovať!" vyskočil Niall z postele a bežal do kuchyne.
Ešte v ten deň som musela volať majsterke že mám zdravotné problémy a že najbližší týždeň nebudem môcť pracovať. Tá modrina sa bude hojiť dosť dlho. Celý zbitok dňa sme sa s chalanmi rozprávali, zabávali a smiali. Neskôr prišiel Andy a priniesol mi nejaké moje veci.
-"Mama ti odkazuje že ak chceš pokojne môžeš bývať tu s Liamom" s Andym sme sa teda dohodli že budem.

Aj tento týždeň ubehol rýchlo. Ten nadchádzajúci už bude posledný. Práve nad tým som premýšľala v nedeľu v noci keď Liam už sladko spal. Nechcem odísť domov. Pozorovala som ho ako spí rovnako ako on pozoroval mňa to prvé ráno čo som tu bola. Celý ten týždeň tu som si náramne užila. So všetkými so si skvele sadla. Napokon aj so Zaynom. Strašne moc sme sa nasmiali, rozprávali sa celé hodiny a zase sa smiali a smiali a smiali. Títo chalani mi maximálne prirástli k srdcu. Zbožňujem ich. Liam tak pokojne spal. Pustili sa mi slzy ale snažila som sa nemyslieť a zaspať.

Ráno som sa zobudila ako prvá.
-"Čo tu robíš?" opýtal sa Niall s úsmevom keď ma zbadal v kuchyni "Ty si plakala?!"
-"Cez víkend idem domov" sadla som si na kuchynskú stoličku, hlavu si schovala do dlaní a začala plakať.
Niall si sadol vedľa mňa a objal ma. Hladkal ma po chrbte a chlácholil vetami typu: všetko bude ok.

Rovnaké chyby 11

23. června 2012 v 21:46 | Adminka;))xx

Všetci odišli dnu, ako posledná som ostala vonku stáť ja s otcom a s nejakou ženou.
-"Lex, toto je Jane, Liamova mama a moja priateľka" povedal mi otec a predstavil mi tú ženu, vyzerala milo, inak ako Caroline.
Krásne sa na mňa usmiala. Liam sa na ňu dosť podobal.
-"Ahoj, som Jane" povedala mi a objala ma.
-"Alexiss" odpovedala som jej a objatie som jej opätovala.
Počkala som kým otec vojde dnu, musela som sa oprieť a malý plôtik, ktorý bol okolo reštaurácie. Snažila som sa dýchať zhlboka, slzy sa mi tlačili.
-"Alex, si v pohode?" opýtal sa ma Liam.
Pozrela som sa na neho a nechápala odkiaľ sa vzal.
-"Bol som po nejaké veci do auta" povedal, zrejme pochopil ten môj výraz.
-"Hej, som v pohode. Len prečo mi nikto nepovedal že Harry si našiel niekoho?" opýtala som sa ho po ceste dnu.
-"Noo, všetci sme vedeli ako ťa to zraní. Ona má 33, Harryho sme odhovárali od nej, no poznáš ho je tvrdohlavý" povedal a podržal mi dvere, aby som mohla ísť.
Vošli sme dnu a namierili si to ku stolu od ktorého sa šíril dosť veľký hluk. Poobzerala som sa po voľnom mieste. Jedna voľná stolička bola medzi Zaynom a Niallom. Usmiala som sa a sadla si medzi nich.
-"Tak čo si dáme?" opýtala som sa.
Keď som pozrela pred sebe, oproti sedel Harry, zase sme si pozerali z očí do očí.
-"Čo povieš na toto?" drgol do mňa Niall.
-"Krab? To nemyslíš vážne" povedala som mu so smiechom.
-"Hej, Niall ale kľudni sa. Za to že to platím ja si nemusíš objednať tú najdrahšiu vec" podripol do neho otec.
So Zaynom sme sa zasmiali. Nakoniec sme si objednali všetci to isté, kuracie mäsko s hranolkami a oblohou. Ja som si dala len detskú porciu, nebola som až taká hladná. Zayn nám objednal ešte obrovský tanier zemiakových krokiet. S chuťou sme sa do toho všetci pustili. Harryho oči som na sebe cítila celý čas. Sem tam som sa na neho aj ja pozrela, no stále ma niekto vyrušil. Ako dezert som si objednala veterník, Zayn trochu poopakoval a Niall pre istotu celú ovocnú tortu. Keď tu otec zaštrngotal vidličkou o pohár.
-"Decká, chcel by som vám niečo povedať" povedal nám a spolu s Liamovou mamou sa postavil "26. Augusta sa berieme" povedal.
Mne sa zastavil svet, Liamovi zabehlo a všetci ostatný vypleštili oči. Po chvíli keď mi to všetko došlo som sa postavila.
-"Ospravedlňte ma" povedala som a rozbehla sa so slzami preč.
Sadla som si pred reštauráciu na malý schodík. Po chvíli ma niekto chytil za rameno.
-"Lexi?" opýtala sa ma.
Otočila som sa a uvidela Danielle.
-"Si v poriadku?" opýtala sa ma a sadla si vedľa mňa.
-"Danielle..." povedala som a prevrátila oči.
-"Tá otázka?" opýtala sa ma a ja som prikývla.
-"A nie, nie som, som šťastná že otec niekoho má, ale netušila som že si niekoho bude brať. Neverila som tomu že niekto v jeho živote môže nahradiť moju mamu" povedala som no Danielle ma prerušila.
-"Liamova mama je skvelý človek a tvoj otec ju má naozaj rád. Lexi, netráp sa pre to. Bol dosť dlhú dobu sám. Je na čase aby sa tu konečne usadil" povedala mi a objala ma.
Mala pravdu. Možno otec konečne prestane behať po svete a usadí sa tu. A budeme sa hrať že sme jedna veľká šťastná rodina. Chvíľu sem sedeli na schodíku, no začala nám byť zima, tak sme sa pobrali naspäť.
-"Lexi" povedal otec a postavil sa.
Pokrútila som hlavou a objala jeho aj Jane.
-"Blahoželám" povedala som im.
Otec na mňa pyšne pozrel a Jane ma ešte raz objala.
-"Ďakujem" povedala mi.
-"Takže! My budeme súrodenci!" povedal Liam a všetci sme sa zasmiali.
Prišiel ku mne a objal ma.
-"Len to mi chýbalo. Ďalší chlap v dome" povedala som a žmurkla na Beňa a Mareka.
Usadila som sa naspäť na svoje miesto.
-"Tak čo chalani? Kedy odchádzate?" opýtala som sa ich po chvíli.
-"Teoreticky, sa nás už asi nezbavíš tak skoro. Po náročnom turné sme si dali 3 mesiace voľno, keďže tvoj otec má prázdny dom..." hovoril.
No v tom mu skočil do rečí Liam.
-"Ako prázdny? Veď Alex tam býva nie?" opýtal sa ho a pozrel na mňa.
-"Ty si im to nepovedal?" opýtala som sa Zayna.
Pokrútil hlavou a ja som spustila.
-"Takže, Marek s Beňom chodia na vysokú a skoro nikdy nie sú doma. Tak mi Justin so Selenou navrhli či by som sa ku ním nenasťahovala" vysvetľovala som im a Harry na mňa pozeral ako na zjavenie.
-"Aha" povedal Liam a pozrel na Danielle, tá pokrčila ramenami "Takže máme kde spať" dokončil Liam.
Prikývla som.
-"Ak chcete tak dvaja z vás môžu ísť aj ku nám. Jedna izba na mojom poschodí je ešte voľná" povedala som im a Zaynovi s Niallom zaiskrilo v očiach.
-"Máte aj bazén?" opýtal sa ma Niall.
-"Jasné!" povedala som mu a žmurkla na neho.
Chalani si pobrali kufre a nahádzali to do môjho auta.
-"Alex, som tu len deň. Ešte sa chcem dožiť detí" povedal mi Niall a vytrhol mi kľúče od auta z ruky.
-"Pochybuješ o mne, Horan?" opýtala som sa so smiechom a sadla na zadne sedadlá.
Niall zatiahol strechu na aute a zapol ich CD-čko. Začali sme spievať. Keď sme došli ku nám, skoro im spadla sánka. V obývačke sa svietilo, takže sú doma, dúfam že to Selene a Justinovi vadiť nebude.
-"Ahojte!" povedala som keď som vošla dnu.
-"Čau" povedal znudene Justin.
Vošla som do obývačky, akurát pozerali Selenin film - Monte Carlo. Keď zbadal tú návštevu, ktorú som doniesla, vyhupol sa zo sedačky a bežal ku nám.
-"Čaute!" povedal im a urobil s nimi chlapčenský pozdrav.
-"Nebude vadiť ak budú u nás na nejaký čas bývať?" opýtala som sa Justina.
-"Ale samozrejme že nie, aspoň tu bude veselo" odpovedala za Justina Selena.
-"A ty čo ako bolo s otcom? A čo Harry?" začali ma zasypávať otázkami.
Chalanom som vysvetlila cestu do ich izby, z hora bolo počul len zvuku ako:
-"Páni"
-"Wau!"
-"Ti kokos" a podobne.
Zasmiala som sa a zvalila sa na gauč. Všimla som si ten Justinov nedočkavý výraz. Zasmiala som sa a spustila. Hovorila som im o moji pocitoch keď som videla Harryho, o Caroline, aj o tom že môj otec sa bude ženiť. Nadšene ma objali, no to už prišli dolu chlapci.
-"Tak čo robíme?" opýtali sa.
-"Uf, ja mám pre dnešok dosť, idem do svojej izby. Tak ahojte ráno" povedala som im a odpochodovala do svojej izby.
Zvalila som sa na posteľ a zapla tablet. Prihlásila som sa na facebook, no nič tam nebolo okrem Daniellineho statusu že je konečne doma a že miluje Liama. Zasmiala som sa a odhlásila sa. Vzápätí som sa prihlásila na TT a začítala som sa do statusov od chalanov, žiadne nové, no až na jeden.
-"Keď som ju dnes videl, zastal mi dych. Keď som cítil jej vôňu a držal ju v náručí, mal som pocit ako keby som držal v rukách celý môj svet" čítala som si potichu.
Každý si myslel že to píše o Caroline, no ja som vedela že píše o mne. Ale je neskoro už viac nemôžeme byť spolu. Teraz sa musím sústrediť na prípravy svadby.
-"Vidíš!" povedala som si sama pre seba a zapla som si jednu stránku s dokonalými šatami.
V meste majú aj obchod takže si ich potom môžem ísť vyskúšať. Po asi 5 minútach hľadania, sa dvere v mojej izbe rozleteli a v nich stál Zayn s Niallom. Mali v ruke spacáky.
-"Čo sa idete vtrieť?" povedala som ironicky a Niall zavrel dvere.
-"Hej" povedal uštipačne Zayn "Čo robíš?" spýtal sa ma Zayn a rozvalil sa na posteľ.
Ľahla som mu na brucho a Niall si ľahol vedľa mňa.
-"Pozerám si šaty na svadbu. Ten obchod je v centre, potom si ich pôjdem aj vyskúšať" povedala som im.
Asi 2 hodiny sme surfovali na stránke so šatami. Chlapci hodnotili ako vyzerajú a dohodli sme sa že niekedy v lete so mnou zájdu do toho obchodu.

Ani neviem ako a oči sa mi zavreli, keď som sa otočila zistila som že je ráno. No aj to akú mám tvrdú podlahu. Chlapci boli rozvalený na celej mojej posteli a ja ako vždy na kraji. Neochotne som sa zdvihla zo zeme, celý chrbát ma bolel. Pozrela som na hodinky, bolo len pol 6. Na pyžamo som si obliekla teplý sveter a so Zaynoveho vrecka som si ukradla jednu cigaretu. Fajčila som keď som bola menšia a sprostejšia. Ako keby som teraz nebola, pri tejto myšlienke som sa zasmiala a potichu sa vytratila z izby. Justin so Selenou ešte spali, tak som si otvorila dvere na terasu, sa sadla si do jedného z kresiel. Zapálila som si cigaretu.
-"Ránko" povedal po chvíli Justin.
Otočila som sa ku nemu a keď videl čo držím v ruke až sa zháčil.
-"Alex, vypadni s tým smradom odo mňa!" povedal mi a ja som sa zasmiala.
-"Kávu?" opýtala som sa ho keď som dofajčila, on pokýval hlavou na znak že áno, tak som sa vybrala do kuchyne, kde som našla Nialla, ako sa hrabe v chladničke "Čo tam hľadáš, poklad?" povedala som, on sa zľakol a saláma mu spadla na zem.
Zasmiala som sa a postavila vodu.
-"Čo si tak skoro hore?" opýtala som sa ho keď som vyťahovala hrnčeky.
-"Hlad volal" povedal mi a šibalsky sa na mňa usmial.
-"Chceš aj ty?" opýtala som sa ho.
Pokrútil hlavou že nie no potom dodal:
-"Ale Zaynovi urob nejakú silnú. V tej polohe, v akej spal celú noc by som sa nečudoval keby že už nevstane" povedal mi a vyšiel vonku na terasu.
Keď som zalievala kávu, počula som dupot po schodoch. Do kuchyne vošiel celý strapatý, len v teplákoch Zayn. Keď som zbadala to telo až mi zabehlo. Namrzene sa na mňa pozrel a držal sa za chrbát.
-"Alex? Nevieš náhodou kde mám jednu cigaretu?" opýtal sa ma a prekvapene som na neho pozrela.
-"Ty si ich nebodaj počítaš?"
Prikývol.
-"Keď si v dome so 4 chlapcami, počítaš si aj páry ponožiek a slipy. Lebo tie prasatá ti zoberú všetko!" povedal a kývol vonku na Niall.
Zasmiala som sa, podala mu hrnček kávy a spoločne sme sa pobrali ku ostatným na terasu.

Povedz mi lži 13

23. června 2012 v 20:54 | Adminka;))xx

O 2 mesiace
-"No táák...na toto sa nepotrebujete upravovať!" zúfalo povedal Harry.
Prešiel k oknu a začal búchať prstami po parapete. Ja som si sadla do tureckého sedu vedľa Nialla, ktorý držal v ruke džús. Ruky som si položila na kolená a začala vydávať zvuky ako pri meditovaní.
-"Veď sa neupravujeme, braček. Len mám pocit, že mi vzadu odstávajú vlasy," ozval sa Zayn od zrkadla, ktoré pokrývalo celú stenu.
Tanya sa na ňom zasmiala a uhladila mu to. Potom pozrela na seba a začala si upravovať vrkoč. Vedľa nej stála Nikky, ktorá si obzerala svoje nové tričko v tesnom závese s Louisom.
-"Nikky...nemáš tam žiadnu škvrnu. Si krásna. Mohli by sme sa do toho už pustiť?" povedal Louis a netrpezlivo okolo nej pochodoval.
-"Vyčkaj času ako húsa klasu," zastavila ho a dala mu pusu na líce.
Liam, Lilly ani Wendy sa ešte neukázali. Toto bola naša prvá súkromná hodina sebaobrany. Nedávno som povedala Harrymu, že jednu moju spolužiačku napadli v metre. Ten to samozrejme začal riešiť a dopadlo to tak, že mi kúpil paralyzátor, slzný sprej a dokonca mi chcel zohnať strážneho psa. Pri tom poslednom som ho našťastie v čas stopla. Urobili sme dohodu, že spolu začneme chodiť na hodiny sebaobrany. To sa nedalo realizovať, pretože keď sme prišli na kurz, nikto nevenoval pozornosť inštruktorovi, ale Harrymu. Aby som to skrátila, z toho kurzu nás vyhodili, tak si Harry zaplatil vlastného inštruktora. Pôvodne sme mali byť dvaja, ale pre zábavu sa k nám pridali aj ostatní chalani. Louis samozrejme zaangažoval Nikky. Asi po troch dňoch spolu začali chodiť. Boli taký unáhlený ako my dvaja s Harrym, ale naozaj na nich bolo vidieť aký sú zaľúbení. Boli samá pusinka sem a pusinka tam. Louis ju nespustil z očí, pretože ako sa ukázalo, žiarlil. Lilly a Niallovi to trvalo trochu dlhšie. On sa bál, že ho odmietne a ona sa bála, že nemá záujem. Nakoniec sa mi podarilo presvedčiť Nialla, aby sa vyjadril. Urobil to pod naším oknom tak, že jej zaspieval španielsku serenádu. Bohužiaľ Wendy a Liamovi to nejako nevyšlo. Začali spolu síce chodiť, ale po dvoch týždňoch sa rozišli. Momentálne na seba boli ako mačka a pes. Preto mi aj prišlo divné, že sa k nám obaja prihlásili. Nemohli spolu vydržať v jednej miestnosti, ale je to ich vec. Len mi ich bolo ľúto, pretože sa mi obaja chodili ešte týždeň vyplakávať na rameno. Tanya a Zayn...to bola iná história. Keď bol Zayn v Amerike s chalanmi, odhodlal sa zavolať Táničke. Keď to však zdvihla, nevydal zo seba ani hláska. Takto jej volal dva dni po sebe a ona sa začala báť. Zavolala policajtov, ktorí nakoniec zistili, že to bol Zayn. Našťastie sa ich manažérovi Paulovi podarilo ututlať škandál. Zayn sa hanbil ukázať Táničke na oči. Tá za ním zašla domov a ako povedala, od smiechu sa šla pocikať. Chcela mu povedať, že jej neprekážali jeho hovory, len keby sa bol ozval, ale pri "Zayn..." sa strašne rozosmiala a nemohla prestať. Niekedy o dve hodiny to zo seba vysúkala a o ďalšie dva týždne bol nový vzťah na svete. Títo dvaja Narciskovia boli pre seba ako stvorený.
-"A kde je Liam? Veď máme hodinu u nás doma a on mešká?" zatiahol Zayn.
-"On príde. Volal mi, že sa zdržal v zápche," povedala som z mojej polohy pri Niallovi.
V tej chvíli sa v dverách zjavila Lilly a Wendy. Obe už mali oblečené svoje štýlové súpravy na cvičenie. Wendy v ruke držala energetickú tyčinku, ktorú práve dojedala. Lilly pribehla k Niallovi a zozadu ho objala.
-"Ahoj Zlatko!" Niall jej vtisol pusu na líce.
-"Takže sme tu všetci? Môžeme začať?" spýtal sa inštruktor.
Mohol mať tak okolo tridsiatky, no už mu rašili šediny.
-"Ešte moment," vzdychol si Harry, "chýba nám jeden člen" odišiel od okna, ľahol si na zem ku mne a hlavu mi položil na stehno.
Začala som mu prstami prechádzať vo vlasoch. Miloval to a vždy ho to upokojilo.
-"Už som tu!" zakričal Liam z nejakej miestnosti.
Vošiel do posilovne, ktorú sme na túto hodinu trochu prestavali, aby sme mali viac voľného priestoru. Všimla som si ako na seba s Wendy škaredo zagánili. Inštruktor bral našu hodinu veľmi vážne. Dokonca vážnejšie ako my. Prvé čo sa nás spýtal bolo ako by sme zareagovali, keby nás niekto napadol. Na ukážku si zobral Nialla. Keď ho chcel zozadu napadnúť, Niall sa hodil o zem a hral sa na mŕtveho. Smiali sme sa ako šialený, len inštruktor, pán Neumann bol z toho dosť prekvapený. Potom si zavolal Tanyu. Aj na ňu použil trik napadnutia zozadu. Keď ju chcel chmatnúť, s krikom sa rozutekala naprieč posilkou. Zayn sa prehýbal od smiechu. Pán Neumann pochopil, že to s nami nebude len tak a dal nám prednášku, že to máme brať seriózne. Zavolal si Louisa a chcel ho napadnúť spredu. Loui ho stopol, natočil si hlavu na bok a povedal:
-"Môžete z tejto strany. Sprava vyzerám lepšie"
-"Chce to niekto seriózne vyskúšať?" spýtal sa hystericky Neumann.
Videla som ako Liam štuchol do Harryho a ten už-už dvíhal ruku hore. Bolo mi jasné, že si pripravili niečo nekalé. Nechcela som, aby to inštruktor hneď zabalil na prvej hodine, tak som sa prihlásila rýchlejšie.
-"Takže slečna Kate," povedal, "čo by ste robili, keby som vás šiel napadnúť spredu?"
-"Neviem" spýtavo som naňho pozrela.
-"Vyskúšame to čo?"
Prikývla som. Tvárila som sa, že prechádzam nočnou tmavou uličkou. Zrazu predo mňa vyskočil zlodej a ja som...kopla som mu do rozkroku. Neumann sa zložil k zemi. Dobre, uznávam, veľmi som sa do toho vžila a možno som kopla trochu prisilno. Za sebou som počula vyprsknúť deväť hlasov. Snažili sa nesmiať a prvý sa spamätal Liam. Pribehol k ochkajúcemu Neumannovi a snažil sa ho zdvihnúť.
-"K-k-končím!" pridusene zamrmlal Neumann.
-"Ale ja som vám nechcela ublížiť"
Harry ma zozadu objal a položil si hlavu na moje plece.
-"Ja to s ním vybavím," zašepkal mi do ucha.
-"Myslíš?" bola som zničená. Nechcela som mu ublížiť.
-"Áno, uvidíš. Len sa bojím, že už nikdy nebude mať deti," vyprskol do smiechu Harry.
-"To nie je smiešne!" ťukla som doňho.
Radšej som sa prezliekla a namierila si to do kníhkupectva. Bola sobota, no práve v soboty sme tam mali plno. Beth, moja nadriadená mi povedala, že návštevnosť sa nám zvýšila vďaka môjmu nástupu. Čiže nepriamo vďaka Harrymu. Vždy ma potešilo, keď za mnou prišlo nejaké malé dievča s prosbou, aby som jej priniesla podpis od môjho miláčika. V jednu nedeľu som ho donútila predčítať deťom rozprávku, no nejako sa o tom dozvedeli novinári. Vadilo mi, že to všetko fotili, no deti mali zážitok aj tak. Na internete som bola veľmi rozoberanou témou. Ľudia hádali odkiaľ pochádzam. Nemala som potrebu niečo niekomu vysvetľovať a novinárom som sa vyhýbala ako moru. Univerzita si našťastie strážila súkromie svojich žiakov, takže jediné informácie, ktoré sa dostali von boli moje fotky (bulvár rád hodnotil ako sa obliekam), moje meno a rozhovory s mojimi spolužiakmi. Polovicu z nich som nepoznala. Twitter som nemala a na facebooku som potvrdila len ľudí, ktorých som poznala, takže mi nemali ako chodiť nenávistné správy. Po práci som sa vybrala k chalanom domov. Mali sme si s Harrym zájsť na večeru. Otvorila som si vchodové dvere mojím kľúčom. Bola som tu ako doma.
-"Ahojte, Lásky!" zakričala som z chodby.
Naspäť sa mi ozval Louis. Sedel so Zaynom a Liamom v obývačke. Prekvapilo ma, že pri nich sedela aj jedna pekná a pekelne povedomá blondínka. Hneď však pokazila dojem, keď na mňa škaredo zagánila.
-"Ahoj...?" pozdravila som ju, "My sa ešte nepoznáme, ja som Katherine" podala som jej ruku.
Vstala a silno mi stisla tú moju. Chalani nás napäto sledovali, aj keď som nechápala prečo.
-"Ja som Reilly"
Teraz mi to došlo. Harryho bývala.

Pink bra and black jacket 15

23. června 2012 v 20:35 | Adminka;))xx
Zamyslela som sa. Tak rada by som jej od srdca povedala niečo úžasné, čo by ju priviedlo na iné myšlienky, ale vedela som, aká je: vášeň jej nikdy veľa nehovorila. Už ako malá sa vždy smiala mojim romantickým úletom a bláznivým snom. Hrala sa s kuchynkou Fisher Price na mamu, kým ja som lietala po dvore predstavujúc si, že ma na svojom chrbte unáša okrídlený kôň.
"Oukej, vášeň je oveľa príťažlivejšia ako rozum," uznala nakoniec Daphné, "ale ver mi (na slová ver mi dala taký dôraz, akoby na nich stáli základy sveta), ďaleko s ňou nezájdeš. K životu potrebuješ partnera, nie princa z rozprávky. Princovia sú absolútne nepoužiteľní, rozumieš? Práve preto sa ti snažím povedať, že ak vo svojich snoch lietaš príliš vysoko, riskuješ tvrdé pristátie."
Chcela som je oponovať, že nie som až taká naivná (čo vôbec nebola pravda - snívala som iba o ohňostroji vášne), keď sa k nám doniesol mamin hlas. Stála na chodbe a pokrikovala: "Hej! My sme pre vás vzduch alebo čo?!" Mohli sme byť v izba sotva dvadsať minút, mama však strašne rada preháňala. Niekedy som mala pocit, že žije v inom časopriestore.
"Namiešala som ti Martini, Chloé!" kričala. S Daphné sme na seba pobavene pozreli. S prstom na ústach som jej pripomenula, že má pred mamou mlčať. Daphné mi odvetila gestom naznačujúcim zamknuté ústa. Vyšla som z izby. Na moje veľké prekvapenie ma náš rozhovor dosť rozhádzal. Vravela som si, že ak má Daphné pravdu, tak všetko stojí za prd. Prečo by som sa mala vzdať bezstarostného života plného zábavy v prospech existencie poznačenej zodpovednosťou a osviežovačmi vzduchu s vôňou jarného lesa?
Bohužiaľ, nestihla som si to všetko premyslieť: len čo som vyšla z izba, mama ma zdrapla za ruku, "O čom ste sa rozprávali? Hmm?" Nadskočila som. Vyzerala úplne ako Francine Grimaldiová.
"O ničom... Daphné mi ukazovala svoje podprsenky."
"Och! Pane na nebi! Viem si živo predstaviť tú záplavu béžovej syntetiky."
"Tak nejako."
"Vieš, Chloé, ja svojej mladšej dcére nerozumiem. Je také úžasné precítiť svoju ženskosť. Ja som zakaždým už dva dni po pôrode vytiahla všetky čipky a sexi bielizeň. Váš otec išiel z toho zošalieť. Nemohli sme sa milovať, chápeš, ale našli sme spôsob, ako sa navzájom potešiť."
Príliš veľa príliš intímnych informácií, pomyslela som si. Stéphane hore na terase zapaľoval oheň v grile. Otec na neho pozorne dohliadal a pílil mu uši totálne zbytočnými radami ("Najdôležitejšie je pristaviť si krásnu pahrebu." Bol to plynový gril.)
Chystala som sa vyjsť von, no mama ma zastavila. "Nemysli si, že neviem, že ste preberali oveľa dôležitejšie veci než podprsenky."
"Mami..."
"Nechám to na teba dievčatko. Tvrdím však, že pokiaľ ide o lásku, mala by si sa radšej zdôveriť svojej matke. Zažila som toho viac než dosť." Naklonila hlavu nabok. "No čo je? Hádam ťa neprekvapuje, že som uhádla, o čom bola reč. Som predsa vaša matka."
Usmiala som sa na ňu.
"Došlo ti, že vy si potrebovala chlapa?"
"Mami! Počúvala si za dverami?"
"No ešte to! Pane na nebi! Jednoducho ťa poznám. Vedela som, že raz to príde."
Odpila som si z martini - vlastne to bola čistá vodka, v ktorej plávala oliva - a prizerala som sa, ako mama urobila presne to, čoho som sa obávala: vyšla na terasu, zdvihla pohár a zakričala: "Počúvajte! Chloé hľadá veľkú lásku!" Daphné za mnou vybuchla do smiechu.
Naliala som do seba zvyšok martini. Mama ma teatrálne vystískala, Stéphane mi gratuloval, akoby som práve objavila univerzálnu vakcínu proti rakovine, a Daphné, ktorá napriek všetkým našim nezhodám vedela, čo potrebujem, mi miešala ďalšie martini.
A v tejto už aj tak dosť trápnej situácii sa moja mama nezaprela, keď sa sklonila k dvojčatám a natešene pokrikovala: "Kto bude mať čoskoro sesterničku alebo bratranca? Hmm? Že by Rosalie a Maya?" Pri tom na mňa sprisahanecky žmurkala. Otec si otvoril ďalšie pivo a spýtal sa ma, v ktorom som mesiaci.
Bezútešne som do seba liala druhé martini a chabo som sa usmievala nad rozjarenými komentármi členov našej rodiny. Nevedela som sa rozhodnúť, ktorej z dvoch totálne iracionálnych túžob mám podľahnúť: buď im oznámiť, že ľutujem všetko, čo som povedala, a naveky a navždy sa vzdávam lásky a svoje rozhodnutie spečatím vstupom ku Karmelitánkam, alebo predviesť absurdný coming-out, pri ktorom vyrukujem s takými hlboko osobnými záležitosťami ako "Chcem, aby princovia z rozprávky neboli nanič".
Chvíľu som váhala. Potom som zvolila najjednoduchšie riešenie: okamžitý odchod. Postavila som prázdny pohár na stolík z umelej živice a pod zámienkou, že idem na toaletu, som vošla dnu. Keď som sa ocitla mimo maminho zorného poľa, sadla som si na najbližšiu stoličku a vzdychla som tak zhlboka, až ma to prekvapilo.
Matkin výstup ma pochopiteľne nanajvýš rozčúlil. Rozhodne však nie natoľko ako sestrine reči. Vedľa grilu som zbadala niečo ako ružovú vysielačku, ktorá Stéphanovi a Daphné signalizovala, čo sa deje v izbe dvojčiat. Toto je na mašľu, uvažovala som. Fakt na mašľu. Spomenula som si na naše spoločné večery s Juliette a Antoinom - záplava svetiel, tvárí a hudby na míle vzdialených od ružových vysielačiek. Existuje zlatá stredná cesta? Láska, ktorá by dosiahla intenzitu môjho doterajšieho života a mala v sebe sladkosť toho citu, o ktorom som snívala?
Ešte mi v hlave doznievala táto otázka, keď som podvedome siahla po telefóne, že si vypočujem odkazy. Bol to jeden zo zvykov patriacich k životu slobodnej takmer tridsiatničky - dvadsaťkrát za deň som si prehrávala odkazy. Roztržito som počúvala monotónny hlas odkazovača: Máte. Dva. Nové. Odkazy. Prvý bol od suseda z prízemia, škaredého starého mládenca, ktorého zaujímalo, čo podpíšem petíciu nájomníkov domu proti novým poštovým schránkam, ktoré nainštaloval majiteľ a ktoré z pre mňa nepochopiteľných dôvodov neboli "podľa predpisov".
Druhý bol od Antoina: "Dofrasa, Chloé, nemôžem uveriť, že trčíš u segry. Zavolaj nám hneď, ako sa vrátiš. Sme u Juliette. Neuveríš, čo sa práve stalo."

Person without Heart 13

23. června 2012 v 18:10 | Adminka;))xx |  Person without Heart
Pootvorila som dvere a s plnými rukami sa dostala do izby. Stál pri mojej poličke s fotkami. Podišla som k nemu a pozerala sa na všetky spomienky ktoré som mala uchované na jednej poličke.
-"Kde sa stratil ten svoj nádherný úsmev?"
-"Môj úsmev? Nikde sa nestratil, stále je tu" usmiala som sa.
-"Myslím tvoj pravý úsmev, nie falošný ktorým sa smeješ stále"
-"Ja nemám falošný úsmev" obhájila som sa a naozaj si to myslela.
Aj keď niekedy sa usmievam nasilu, ale inak je to môj normálny úsmev.
-"Ale máš"
-"Vážne ideme celý večer rozoberať môj úsmev?" obmotala som si ruky okolo neho a pozerala sa do jeho bezchybnej tváre.
-"Nie, nejdeme" chytil moju tvár do dlaní a s úsmevom ma pobozkal.
Jeho pery boli jemné a ja som ich chcela cítiť čoraz dlhšie a dlhšie. Vlastne som nechcela, aby sa vôbec odo mňa odtiahol. Po dlhom čase som konečne mohla povedať, že som šťastná.

O týždeň
Mala som pred sebou prvú skúšku prvého semestra z práva. Do knihy som sa ani na sekundu nepozrela, ale v mysli som si hovorila, že všetko viem aj keď som vôbec netušila o čom to bude. Dúfala som, že to neodkašlem. V poslednom čase nemám na učenie vôbec čas. Je to tým, že skoro všetok čas strávim s Liamom? Odovzdala som svoj papier a modlila sa, aby som to mala dobre. Vyšla som z triedy na pokraji nervového zrútenia a musela ísť za Liamom. Bol ako moja droga, ktorú musím mať každý deň. Bol v štúdiu. Nechcela som tam ísť, ale povedal, že na chvíľu vyjde von. Nastúpila som do auta a otvorila všetky okná, pretože v tom aute sa nedalo dýchať. Von bolo horúco a aj keď mám biele auto je tam neskutočne horúco. Pustila som si hudbu a išla až na úplný koniec Londýna do štúdia, kde pracovali. Povedal mi, aby som prišla zadným vchodom. Tajíme to. Nikto o nás nevie že niečo spolu máme a plánujeme to držať v tajnosti až do kým sa môj otec neupokojí a Liam bude pripravený to povedať ľudom. Teda hlavne chalanom zo skupiny. Prešla som okolo dievčat, ktoré stáli pred budovou, kde bolo štúdio. Zaparkovala som ďalej od zadného vchodu a prezvonila Liama. Čakala som až do kým mi nenastúpil do auta. Jeho krásny úsmev ma potešil a zlepšilo mi to deň.
-"Ako dopadol test?"
-"Nevieš mi radšej na privítanie povedať niečo také, že ma rád vidíš?"
Pritiahol si ma k sebe a pobozkal.
-"Prepáč!" pošepky povedal cez bozky a vášnivo ma bozkával.
Myslela som si, že tento deň už nemôže byť lepší, ale môže. Keď som zacítila ako ma pobozkal moja nálada sa hneď zmenila.
-"Kedy sa ešte stretneme?"
-"Zajtra ráno? Večer musím ísť do New Yorku na koncert a tam budem asi 3 dni"
-"Nemohol si mi to skôr povedať?" odtiahla som sa od neho a nebola nahnevaná, ale len veľmi prekvapená.
Nechcela som byť bez neho. Ako to vydržím? Zvykla som si na to, že som s ním každý deň a teraz? Odíde na tri dni a nabudúce na mesiac a potom možno ešte na dlhšie.
-"Je to koncert na rýchlo a ja som sa to dozvedel tiež dnes, takže ma neobviňuj"
-"Ja ťa neobviňujem, len mi budeš chýbať!"
Usmial sa a pritiahol si ma znovu k sebe a pobozkal na nos. Šteklilo to. Až príliš. Začala som sa smiať a on ma ešte ako naschvál začal štekliť. Neviem ako zistil, že som šteklivá, ale šteklil ma presne na takých miestach, kde nie je veľa ľudí šteklivých.
-"Takže ti budem chýbať, hej?"
-"To je tá časť, kedy máš povedať, že aj ty mne budeš chýbať!" snažila som sa hovoriť urazene, ale nešlo to, keď sa na mňa pozrel tou jeho anjelskou tvárou.
Rozosmiala som sa a pobozkala ho. Sedeli sme v aute asi 15 minút, ale on musel už ísť. Rozlúčili sme sa a ja som išla domov. Zastavila som sa po Jushuu a zašla s ním na poriadne studený džús. Deň prešiel rýchlo. Ani som sa nenazdala a ležala som v noci v posteli a snažila sa zaspať.

Na druhý deň, Liam:
Hádzal som veci do kufra. Chalani mi povedali, že nám preložili let a letíme už teraz ráno. Nevadilo mi to, ale štvalo ma to, že neuvidím ju. Nestihnem sa s ňou ani len rozlúčiť. Chcel som ju vidieť.
-"Liam, mal by si si pohnúť. Všetci už sú zbalený, len na teba čakáme"
-"Aj Zayn?"
-"Je to zvláštne, ale hej aj on!!" zasmial sa a posadil sa na posteľ vedľa mojich vecí, ktoré som hádzal do kufra "Kto bol v tom aute do ktorého si včera nastúpil, kde sme mali prestávku?" povedal a mňa to zarazilo.
Zúfalo som sa pozrel do jeho tváre a vôbec netušil čo mu poviem. Nebudem mu klamať, poviem mu všetko.
-"Ania"
-"Počkať!! Tá Ania, na ktorú myslím?"
-"A čo ja viem na koho myslíš?!"
-"Zbláznil si sa? To ťa čo napadlo?" postavil sa predo mňa a jeho hlas sa zvyšoval a zvyšoval.
-"Prečo? Nie je taká ako si myslíte, je úplne iná!"

New Life 4

23. června 2012 v 17:41 | Adminka;))xx
-"Ježiši, prepáčte," vyhŕkol Zayn a chcel sa vypariť.
Mali sme v pláne pokračovať, pretože takto vyburcovaný a prestať? No prepáčte, ale už som na takú príležitosť čakala dlhšie. Harry sa znova začal venovať mojim perám a jeho prsty zablúdili k zapínaniu podprsenky. No vtedy sa ozvala nervózne zaklopanie na dvere.
-"Prepáčte, že vyrušujem, No Louis hovoril, že sa s tebou nutne potrebuje rozprávať," hovoril spoza dverí.
-"Tak mu povedz, že som zamestnaný," zavrčal.
-"To som mal v pláne, no potom som si spomenul na výraz tváre, ktorý mal. A vlastne sa bojím mu ukázať na oči bez teba"
-"Vyzeral na pokraji zrútenia či naštvaný?"
Nechcem vedieť ako to Zayn všetko počul. Pomedzi tie mľaskavé zvuky a mierne vzdychy. No, neviem ako sa pri tom cítil. Možno znechutený alebo sa chcel pridať? Ježiši, čo mi to napadá.
-"Oboje"
Harry si vzdychol. Spýtavo som sa na neho pozrela.
-"Že mi nechceš povedať, že musíme skončiť?"
Harry sa postavil a kopol do prvého čo mu prišlo pod ruky. Vlastne pod nohy. Stolík sa prevrátil a ja som sa vyľakala. O Louisa, Zayna no aj môjho Harryho.
-"Prepáč mi to zlato, no aj keby som nešiel, už by to nemalo to čaro. Uvidíš, že nabudúce nám to už nikto neprekazí. A to ti prisahám, že to bude krajšie. Aj keby to malo byť to posledné v mojom živote," naklonil sa ku mne a pobozkal ma.
-"Dúfam, že to nebude to posledné," zaškerila som sa.
-"To si píš, že nebude," uškrnul sa na mňa, keď si cez hlavu pretiahol tričko a s bozkom sa rozlúčil.
Začula som, ako sa mu Zayn ospravedlňuje a ešte niečo hovorí, no to som už veľmi nepočula, pretože odchádzali. Najprv som tam iba polonahá ležala a nad všetkým premýšľala. Nad dnešným koncertom, rozhovore s novinárkou a skoro sexom s Harrym. Páni, skoro to bolo, keby Louis nepotreboval jeho pomoc. A nech si ma nepraje, ak to bola iba nejaká hlúposť, ako napríklad došla mrkva alebo Kevin mu odletel, keď sa ho snažil zobrať do rúk a skrotiť ako domáce zvieratko. Vtedy by som mu fakticky vykrútila krk. So vzdychom som sa postavila a navliekla na seba šaty. Bolo šťastím, že boli nepoškodené. No o mojich vlasoch sa to veľmi povedať nedalo. Aj keď je pravdou, že na vytvorenie môjho účesu stačí rozstrapatiť vlasy. Snažila som sa o to, no to by som nemohla na nich mať tak veľa laku. Tak som si ich ledabolo upravila a vyšla z miestnosti. Bola som bezradná. Nemala som poňatia, kde mám ísť. Moje orientačné schopnosti sú "úžasné". Nemala som ani poňatia, ktorou stranou som prišla. Mám ísť doprava, či doľava? Vybrala som sa doprava. Bola tam dlhá chodba, veľa dverí a no...bola tam tma. To všetko som si stihla všimnúť. Hlavou mi behalo či som tadiaľ prechádzala, no zdala sa mi, že nie. Bolo to vlastne dobré, nie? Veď ja som neplánovala ísť von, ale dostať sa medzi ľudí, ktorí sa zabávajú a sú moji priatelia. Teda, aspoň väčšina. Po dlhom blúdení som našla výťah. No ja som sa rozhodla, nájsť schody. Veď by bola hlúposť zastavovať výťahom na každom poschodí, zistiť, či nepočujem zábavu a ak nie, znova sa vrátiť do výťahu, celé to zopakovať a takto by to šlo dookola. Schody sa mi podarilo nájsť rekordnou rýchlosťou. Musela som vyjsť na siedme poschodie, kým som začula hudbu, smiech a vravu. So zatajeným dychom som pomaly otvorila dvere. Viete, len pre istotu. Čo ak by tam bolo niečo úplne iné a prichytila by som niekoho cudzieho no pri...veď viete. Pri tom, čom sme boli ja s Harrym. Ak by tam nebolo ešte viac ľudí, no robili by to isté. No našťastie to bolo to, čo som hľadala. Toto bola moja prvá after party. Nie len tá, čo v podstate patrila aj mne, ale celkovo. Nikdy som na žiadnej nebola. A vlastne, ako by som mohla? Veď jediné slávne osobnosti čo poznám sú moji chalani a ja s nimi nechodím všade. Bolo tam viac ľudí ako som si myslela. Zbadala som tam členov kapely, ktorá pre nás hrala so zopár kamarátmi. Možno trocha viac ako zopár. Boli tam kamaráti chalanov, Danielle a Eleanor a to čo som tam práve videla bol Olly Murs? A Ed Sheeran? Ja. Asi. Zomriem. Všade bolo plno pitia a aby som si bola istá, že myslíme na to isté, bolo tam plno alkoholu. Samozrejme aj nejaká voda, aby nám to neudrelo úplne do hlavy a aby Liam nemal suché hrdlo. Na parkete sa už v rytme hudby zvíjalo zopár tiel. Hľadala som Harryho, no nikde som ho nevidela. Keď som zbadala Liama, šla som za ním.
-"Ahoj," s úsmevom ma pozdravil.
-"Ahoj. Nevidel si Harryho?"
-"Videl, ale kde je teraz..." zasmial sa a začal sa venovať jeho polovičke, ktorá sa okolo neho začala krútiť a podľa všetkého ma od neho chcela odohnať.
Nechápala som, čo je sadlo na nos, no nechala som to tak. Asi má krámy. Ešte som sa raz usmiala na Liama a chystala sa odísť, no vtedy ma Danielle chytila za ruku.
-"Daj pokoj môjmu priateľovi," zvrčala.
Nechápala som čo jej sadlo na nos. Veď vedela, že milujem Harryho a nič v zlom, no Liam ma vôbec nezaujímal. No aspoň, nie v takom zmysle, aby som k nemu cítila niečo viac ako priateľstvo. Liam ju zahriakol a ona na neho naštvane zazrela.
-"Čo je, azda sa ti tá štetka páči?" fľochla naňho.
-"Danielle! Ako to s ňou hovoríš? Veď nevidíš, kto to je?"
-"Niekto, kto mi ťa chce prebrať"
-"Koľko si toho vypila?" ticho sa jej spýtal.
-"Nie veľa," odsekla.
Chcela som jej ujasniť, kto som, no vyzerala byť v trochu viac podnapitom stave, takže neviem či by ma počúvala.
-"Dan, to je naša kamarátka a HARRYHO," zvýraznil, "priateľka"
Danielle si ma prehliadla od hlavy po päty a snažila sa spomenúť si. Je pravda, že sme sa asi mesiac, ak nie viac, nevideli, no nezdalo sa mi, že som sa nejako veľmi zmenila. Potom som v jej tvári zbadala záblesk poznania.
-"Diana," zapišťala a hodila sa mi okolo krku.
Jej zmena nálady a postoja ku mne ma zaskočila, no potom som sa tomu zasmiala.
-"Prepáč, že som na teba tak vyskočila. Ja som ťa fakt nespoznala. Prepáč, ja som to tak nemyslela. Ja ťa mám veľmi rada, ak by som vedela, že si to ty, nikdy by som sa k tebe tak nesprávala. Veď viem, koho miluješ. No musím priznať, že som si aj vypila asi viac ako bolo potrebné. Prepáč. Ako bolo na koncerte? Prepáč, že som tam nemohla prísť, no len nedávno sme prileteli z turné. Ešte raz prepáč," ospravedlňujúco no aj trocha pripito sa na mňa pozrela.
-"To nevadí. A bolo to niečo neopísateľné, krásne, úžasné a ešte neviem aké," zasmiala som sa "Nabudúce sa už musíš prísť pozrieť"
-"Nabudúce už s tebou budem aj tancovať," uškrnula sa.
-"To by nebol zlý nápad. No ja vás nechám, aby ste si užili vzájomnú spoločnosť. Ak by ste stretli Harryho, nech ma príde hľadať, budem niekde tu. Majte sa," rozlúčila som sa nechala ich samých.
Vedela som, že to potrebujú. Veď Danielle bola dlho preč a nevideli sa. Predierala som sa na druhú stranu parketu, za vodou a čo si budeme klamať, najmä alkoholom. Všetci tam už boli v nálade, len ja som za nimi zaostávala. Naliala som si vodku a rýchlo ju do seba naliala. Šla som si naliať aj vodu, keď som do niekoho vrazila. Zamrmlala som ospravedlnenie, no keď odo mňa neodstupoval, zdvihla som hlavu a zapozerala sa do modrých očí Ollyho. Ten slávny Olly Murs a ja stojím pred ním a pozeráme si do očí, usmievame sa a dopekla! Má pekný úsmev.
-"Ahoj," oslnil ma jeho dokonalým úsmevom "Ty si Diana, však?"
-"Ahoj. No, áno. Odkiaľ ma poznáš?" zahabkala som.
-"Bol som na vašom koncerte," vysvetlil "Bola si úžasná. A tak ma napadlo, nechcela by si spolupracovať aj so mnou?" spýtavo sa na mňa zapozeral.
Úplne mi vybil dych. Nikdy som si nemyslela, že sa mi niečo také stane. Ja. Som. Stretla. Ollyho. Mursa! A rozprávam sa s ním. Bude ochotný sa so mnou vyfotiť? Počkať. On so mnou chce spolupracovať?!
-"Prosím? Počula som dobre?"
-"Ak si počula Budeš so mnou spolupracovať? Tak si počula dobre," pobavene odpovedal.
-"Ale prečo?" nechápala som.
-"Pretože spievaš úžasne a máš v sebe akúsi iskru, ktorá ľudí láka. No ak so mnou pracovať nechceš, ja to beriem," sklopil oči.
Vyzeral ako stelesnenie skromnosti, ľútosti a smútku.
-"No aspoň teraz sa mi venuj," usmial sa na mňa.
-"Počkať, no ja som nepovedala, že s tebou nechcem spolupracovať. To samozrejme chcem, len tomu nechápem"
-"Ale tvoju spoločnosť by som rád dnešný večer cítil aj tak," uškrnul sa.
Rozhodila som rukami.
-"Kľudne. Môj priateľ zmizol bohviekam a ja sa nudiť nechcem"
-"Tvoj prístup sa mi páči. Pila si už niekedy tequilu?"
-"Nikdy v živote," razantne som pokrútila hlavou.
-"Tak teraz to vyskúšaš. Mexičania ju väčšinou pijú čistú, no iba keď je kvalitná. A ja dosť pochybujem, že táto je tá z najkvalitnejších, keďže je pri nej soľ a citrón. Ideme na to?" Prikývla som a on mi to začal vysvetľovať.
-"Soľ si nasypeš na chrbát ruky medzi palec a ukazovák, zlizneš ju, potom do seba naleješ tequilu a nakoniec zaješ citrónom," len čo to dopovedal, ponalieval nám ju do pohárikov a podal mi soľ s kúskom citróna.
Nasypala som si ju na ruku a s očakávaním sa pozrela na Ollyho.
-"Na zdravie, úspešnú kariéru a našu spoluprácu," pohárik zdvihol do vzduchu a pohľadom ma popohnal.
Rýchlo som si z ruky zlizla soľ a v momente do seba hodila tequilu. Len čo som to prehltla, rýchlo som sa zahryzla do citróna a nechala sa unášať doteraz ešte nepoznanej chute. Napočudovanie mi to chutilo. No asi som sa po tom ako som začala obhryzovať citrón tvárila smiešne, pretože Olly mal zo mňa dobrú zábavu. So smiechom som ho plesla po pleci. Bolo mi s ním príjemne. Nebol taká namyslená hviezdička, no nebol ani veľmi skromný či utiahnutý. Mal zdravé sebavedomie a tak.
-"Nepôjdeme si zatancovať?"
Alkohol v mojom tele bol dostatočne rozprúdený, takže som s radosťou súhlasila. Neviem ako dlho sme sa tam zvíjali v rytme rýchlej hudby. Možno aj hodinu. Boli sme rozhorúčení, no bolo nám super. Medzitým sme ešte niečo vypili, takže čím ďalej tým viac zo mňa všetko čo ma ťažilo opadávalo. Keď pustili slaďák, Olly sa na mňa spýtavo pozrel a potom si ma pomaly k sebe pritiahol. Hlavu som si položila na jeho plece a nechala sa unášať hudbou. Nemôžem povedať, že sa mi to nepáčilo, no nebolo to také aké som prežívala s Harrym. Olly bol decentný. Jeho ruky mi nespočívali na zadku, iba na páse. Možno to bolo tým, že puberta ho poriadne vytrieskala asi pred viac ako desiatimi rokmi.
-"Diana? Čo tu s ním robíš?" niekto na mňa vyštekol so žiarlivostným podtónom.
Mykla som hlavou a zapozerala sa do očí môjho milého. No teraz bol naštvaný.

Hm:D

23. června 2012 v 2:26 | Adminka;))xx |  Oznamy :)
No takže tak :DD odkedy pridávam tie erotické poviedky sú najčítanejšie články :D :D LIKE! :D

Pusinky, žite miery, milujte sa a množte sa! :D :*
Vaša mrkva!! Adminka;))xx

Najkrajšie chvíle 31

23. června 2012 v 2:20 | Adminka;))xx
O týždeň neskôr
-"Mami, idem!" zakričala odo dverí a obúvala si kotníkové čižmičky na opätku.
-"Držím ti palce! Ozvi sa ako to dopadlo," zakričala jej naspäť odniekiaľ z poschodia.
-"Jasné," zakričala ešte a vyšla z dverí.
Rýchlo napchala svoje fotobooky do veľkej tašky, tašku s fotoaparátom si prevesila cez plecia a rýchlim krokom kráčala k neďalekej zastávke. Ak nestihne autobus, nestihne prísť na čas a tým príde o možnosť splniť si svoj sen. Skontrolovala čas na hodinkách a takmer zhíkla, keď zistila, že autobus jej odchádza o dve minúty. Rozbehla sa po ulici a ľudia sa za ňou obzerali.
-"Čo čumíte? Ešte ste nevideli bežiacu ženu?" zakričala do éteru po slovensky.
Dobehla na zastávku práve vo chvíli, keď červený autobus štartoval. Zamávala šoférovi aby počkal, rýchlo nastúpila a sadla si na prvé voľné miesto, ktoré zbadala. Oprela sa o operadlo a vyzrela von oknom. Londýn. To veľké čulé mesto. Mesto, o ktorom sníva toľko ľudí. Snívajú o tom, že sa sem presťahujú, nájdu si svoje šťastie, splnia si svoje sny. Ona snívala len o jednom. Dostať sa sem. Dostať sa do jej vytúženého mesta a nechať sa viesť osudom. A osud jej splnil to, o čom si snívať nedovolila. Tie sny, ktoré vždy keď sa im podarilo predrať na povrch jej myšlienok, zaškatuľkovala naspäť do malej krabičky, ktorú pohodila na samé dno jej mysle. V tej škatuľke sa nachádzal sen o chlapcovi, ktorý ju bude mať rád takú aká je, s jej chybami a neľahkým životom. Sen o chlapcovi, ktorý bude milý, pozorný, citlivý a bude pre ňu tou najväčšou oporou. Tento sen jej osud splnil. S maličkým plusom, ktorým boli Harry, Liam, Zayn a Louis. Šialení chlapci, ktorí sa stali jej najlepšími priateľmi. Ďalšie prianie uväznené v tejto škatuľke, bol sen stať sa uznávanou fotografkou. A aj tento sen sa práve začal plniť. Vďaka Niallovej ctižiadostivosti a Eleanorinej ochote sedela Vicky v autobuse, ktorý ju viedol na pohovor. Pohovor k Elinmu fotografovi Jamesovi Naderovi. Britský módny fotograf, ktorý zhodou okolností potrebuje asistentku. Ako sa Vicky dozvedela, James bol jej fotografiami očarený a okamžite sa rozhodol, že ju musí spoznať. Dohodli sa teda na pondelkové ráno, kedy príde Vicky na jedno z jeho fotení.
-"Neboj sa Vicky. James je milý, možno trochu staromódny, ale to nech ťa netrápi," Eleanor jej stisla ruku a pousmiala sa.
Stáli spolu vo výťahu a viezli sa do Jamesovho ateliéru.
-"Nevieš čo ma čaká?" nervózne poklepkávala nohou a lúskala prstami.
-"Určite ťa bude čakať s menším testom," hovorila a plietla si pri tom z hnedých hustých vlasov vrkoč "Neboj sa, pre teba to nebude nič ťažké!" okamžite ju upokojila, keď zbadala ako Vicky zbledla "Bude sa ťa pýtať na tvoj názor ohľadom nejakých fotiek. Potom bude chcieť vidieť tvoje fotobooky a nakoniec bude potrebovať tvoju asistenciu pri fotení," pousmiala sa chytila ju za ramená "Neboj sa Vicky, ty to zvládneš!" obdarila ju úsmevom, objala ju a otočila sa k výťahovým dverám, ktoré sa začali pomaly otvárať.
Dievčatá vystúpili a Vicky ostala šokovane stáť. Nevedela presne čo má očakávať pod pojmom "ateliér", ale toto rozhodne nečakala. Eleanor ju viedla miestnosťami, ktoré vyzerali ako štúdio, v ktorom sa natáča seriál. V každej z izieb sa nachádzal nábytok, ktorý bol prispôsobený danej téme fotenia. Prechádzali cez viacero izieb, v ktorých stretávali modelky. Viaceré sa pozdravili, niektoré len usmiali. No bolo tu zopár aj takých, ktoré len pohŕdavo pozreli na Eleanor a pri pohľade na Vicky sa začali smiať.
-"El, zlatko, čo to za novú tváričku vedieš Jamesovi?" opýtala sa vysoká blondína s umelými riasami a červeným rúžom na perách, keď prechádzali cez šatne.
-"Táto nová tvárička, drahá Terrie, ti o týždeň bude rozkazovať ako máš špúliť tie tvoje botoxové pery," odvetila El a venovala jej pohŕdavý úsmev.
Blondína zarazene otvorila ústa, zjavne nedokázala uveriť tomu, čo jej El povedala.
-"Ale si jej dala," zasmiala sa Vicky.
-"Prosím ťa, tá umelá hus nevie nič iné iba mať sprosté narážky a špúliť ten svoj umelý zobák," prevrátila očami a zastala pri dverách, na ktorých visela tabuľka s nápisom James.
Eleanor zaklopala, počkala pár sekúnd a až tak stlačila kľučku. Nakukla dnu a Vicky videla ako sa usmiala.
-"James?"
-"Áno zlatko?" ozval sa príjemný mužský hlas.
Z dverí vychádzala lákavá vôňa kávy zmiešaná s mužským parfumom. Nie silným, no dosť výrazným na to, aby upútal pozornosť.
-"Prišla som spolu s Vicky. Tou mladou fotografkou, od ktorej sa ti tak páčili fotky," odvetila El a odchýlila dvere.
Pred Vicky sa objavil vysoký, chudý chlapík s čiernymi vlasmi popretkávanými sivou farbou sediaci za mohutným písacím stolom. Na sebe mal bielu košeľu rozopnutú do pol hrude s vyhrnutými rukávmi, čierne nohavice a kovbojské topánky. Nejako takto by si predstavovala režiséra pornofilmu, nie uznávaného fotografa. Ale čo už, každý máme iný štýl.
-"Och Vicky. Srdiečko, poď dnu!" postavil sa od stola a vyšiel jej v ústrety.
Vicky sa pozrela na El, či to myslí vážne. Tá sa zasmiala na jej výraze a pokynula jej hlavou aby išla. Neochotne teda prešla cez prah dverí, za ktorými nechala Eleanor spolu s odvahou, s ktorou sem išla.
-"Takže v stredu, dobre?" opýtal sa jej James s úsmevom, pri ktorom odhalil svoje dokonalé biele zuby.
-"O deviatej," opätovala mu úsmev, objala ho a vyšla z jeho kancelárie.
S radosťou a s úsmevom na perách prechádzala cez miestnosti ateliéru a hľadala El. Keď ju našla stáť pred zrkadlom spolu s kostymérkami, musela sa začať smiať. Keď El začula jej smiech, okamžite sa otočila od zrkadla a s vypúlenými očami na ňu hľadela.
-"Je to tam!" zvýskla.
Eleanor vykríkla, zoskočila z taburetky, na ktorej stála a rozutekala sa k nej.
-"Slečna Eleanor! Pokazíte si kostým!" kričala za ňou nízka ryšavka so silným ruským prízvukom.
-"Elena! Čo tam po kostýme, keď Vicky dostala prácu!" odvetila a už dusila Vicky vo svojom pevnom objatí "Gratulujem Vicky! Vedela som, že to zvládneš. Kedy nastupuješ?"
-"V stredu! Oficiálne. Predstaví ma všetkým modelkám a aj novinárom ako svoju kolegyňu! Budem mu pomáhať nielen s fotením ale aj s grafikou. Pane Bože El, keby nebolo teba, nesplnil by sa mi môj sen!" ešte raz ju objala a utrela si slzy, ktoré jej vyhŕkli.
-"Splnil. Ver tomu, že áno. No ja teraz už musím ísť, lebo Elena ma zaškrtí," vystrúhala zúfalú grimasu, pobozkala ju na líce a vrátila sa k ruskej kostymérke, ktorá si dudrala niečo vo svojom rodnom jazyku.
-"Vicky? Zlatko? Ako si dopadla? Rýchlo, hovor!" dožadovala sa odpovede jej mama.
Vicky sedela na lavičke neďaleko jej budúcej práce a potichu plakala.
-"Zlatko neplač. Môžeš skúsiť u iných fotografov. Spolu niečo nájdeme, len neplač miláčik," chlácholivo ju upokojovala.
Na maminom tóne sa Vicky začala smiať ako bláznivá.
-"Mami," dostala zo seba pomedzi vzlyky a záchvaty smiechu "Nemusíme nič hľadať. Ja som tú prácu získala"
-"VICKTORIA! Gratulujem zlatíčko. Och, ja som vedela, že to dostaneš! Si skvelá! Oslávime neskôr, teraz musím bežať na poradu. A prosím ťa choď po Saru do školy a choďte sa niekam najesť. Ľúbim ťa"
-"Aj ja teba mami," odpovedala a zrušila hovor.
Vytočila ďalšie číslo a čakala kým začuje ten milovaný hlas.
-"Darling? Už si skončila?" nedočkavo vyzvedal.
-"Áno, už som skončila"
-"A? Ako si dopadla?" Vicky jasne počula, že je nervózny, no až príliš ju bavilo naťahovať ho.
-"To ti poviem osobne, dobre?" naschvál nechala slzy tiecť po lícach.
Hlas sa jej chvel, ruka triasla. Niall si myslel, že od smútku, no pravdou bolo, že od radosti.
-"Prídem po teba s Johnom. Nadiktuj mi prosím ťa adresu a my hneď prídeme"
Nadiktovala mu adresu, zrušila hovor a s úsmevom sa oprela o lavičku. Zaklonila hlavu, zatvorila oči a nechala jemné jarné slnko nech ju hľadí po tvári so svojimi lúčmi. Ach Bože, pomyslela si. V niečo takéto pred rokom, keď sa sem sťahovala, ani nedúfala. To bol k nej osud až taký zhovievavý? Pripravil jej nazačiatku dve obrovské rany pod pás a teraz jej to vynahrádza splnenými snami? Pravdepodobne áno. No dokedy bude trvať toto jej šťastie? Dokedy bude mať na tvári len úsmev? Bola si vedomá toho, že po tých šťastných chvíľach musia prísť aj tie časy, počas ktorých preklína celý svet a celý svoj život. No úprimne však dúfala v to, že tie menej šťastné chvíle neprídu tak skoro. A aj keď by prišli, modlila sa aby jej nenaložili opäť priveľa smútku na plecia. Premýšľala o tých najrôznejších verziách toho, čo ju možno čaká. Možno stratím prácu, pomyslela si. To by som zvládla. Tak by som možno mohla začať sama, síce od nuly, ale lepšie pre mňa. So stratou práce by sa vyrovnala, vyrovnala by sa s tým, keby sa musela odsťahovať z Londýna. Vyrovnala by sa pravdepodobne so všetkým. Až na Nialla. Keby stratila jeho, chlapca, pri ktorom po dlhej dobe konečne cítila šťastie, lásku a ochranné krídla, pravdepodobne by sa s tým nedokázala zmieriť. Nie, nie, nie. Všetko len Nialla nie, prosím, šepkala v duchu a dúfala, že Pán Boh sa nad ňou zľutuje a nezoberie jej práve jeho.
-"Vick? Zlatko?" začula hlas, ako kričí jej meno.
Neochotne odvrátila tvár od jemných slnečných lúčov a obrátila sa za hlasom. Zbadala Nialla stáť vedľa auta, ktoré im slúžilo ako osobný taxík a nervózne na ňu hľadieť. Postavila sa z lavičky a so sklonenou hlavou k nemu vyrazila.
-"Princezná? Čo sa deje?" jemne ju chytil za bradu, nadvihol jej tvár a s obavami sa pozrel do tých podľa neho najkrajších očí.
Vicky v okamihu ako videla jeho tvár, začala opäť plakať.
-"Niall...ja..." koktala a Niall ju napäto sledoval.
Zhlboka sa nadýchla, vyčarila úsmev pomedzi slzy a riekla:
-"Ja som tú prácu dostala"
V Niallovej tvári sa v okamihu vystriedalo zmetenie, prekvapenie a radosť. Objal ju okolo pása, zodvihol do vzduchu a začal sa s ňou točiť po chodníku.
-"Ja som ti vravel, že to dokážeš! Si úžasná!" točili sa so smiechom, vrážali do cudzích ľudí, no v tej chvíli im to bolo jedno.
Boli obaja dokonale šťastní.

Najkrajšie chvíle 30

23. června 2012 v 1:50 | Adminka;))xx

Katherine:
Na druhý deň ráno som vyšla z hotela skoro ráno. Nechcela som sa stretnúť s nikým zo skupiny ani so Suzie. Všetko som si premyslela a vedela som, že prípadné rozhovory by ma zastavili. A tak som sa vybrala do domu, v ktorom som vyrastala úplne sama. Bola to dlhá prechádzka, ale neprekážalo mi to. Napokon aspoň som mohla využiť ten čas do deviatej. Prechádzala som pod palmami zelenými ulicami a usmievala som sa pri spomienkach. Ako som si rozbila koleno, keď som sa učila bicyklovať, ako som plakala a bila sa o hračky. Zvláštne, aj keď som tu žila už samostatne, nikdy ma nenapadlo prísť sem a zaspomínať si. Aj keď, kto by chcel spomínať na také detstvo? Ešte pred pár dňami som to všetko považovala za nočnú moru. Vlastnou chybou som si vytvárala obrazy len na tie špatné zážitky. Blížila som sa k tomu bielemu honosnému sídlu. V strede dvora žiarila fontána a obkolesovali ho kríky a kvetiny rôznych farieb. Presne takto som si to tu pamätala. V očiach ma opäť začali štípať slzy, ale tento krát som si nedovolila precitnúť. Ráznym krokom som sa vybrala k vchodovým dverám. Zrak mi padol na masívne klopadlo. Zhlboka som sa nadýchla a trikrát som ním zaklopala. Chvíľu som mala chuť ujsť, náhle som začala premýšľať či to bol dobrý nápad. Ale nebol čas filozofovať, dvere sa pomaly otvorili a v nich stála nižšia žena okolo päťdesiatky, elegantne oblečená s vypnutými vlasmi.
-"Už som ťa očakávala, rada ťa vidím Katherine," usmiala sa a doširoka mi otvorila dvere, nech vstúpim.
Bez slov som vošla a nasledovala ju do obývačky.
-"Vy ste Anna Maria, však?"
Prikývla a prisadla si ku mne s dvoma prázdnymi pohármi. Sebe naliala minerálku, ja som si vypýtala džús.
-"Tak teda, predpokladám že chceš odpovede, môžeš sa pýtať," podujala sa rozprávania Anna.
Opatrne som si ju prezrela a položila som jej otázku, ktorá ma napadla ako prvá.
-"Ako ste sa s otcom spoznali?"
Pousmiala sa.
-"Nemyslela som si, že začneš takto, ale...pomohol mi. Pred dlhými rokmi ma odtiahol od manžela, ktorý mi ubližoval. Samozrejme, je v tom dlhší príbeh, ale jednoducho som mu teraz len odplatila jeho pomoc. Požiadal ma o ňu" skôr ako stihla niečo dodať, som ju prerušila:
-"Prečo?"
Smutne sa zasmiala a odkašlala si.
-"Bol chorý Katherine. Tiahlo sa to s ním päť rokov. Na začiatku mu nič nebolo, len ťažko by si odhadla, že si v spoločnosti chorého človeka, ale neskôr začalo jeho telo chabnúť a bol slabý. Starala som sa o neho. Rakovina mu zobrala všetku chuť do života," smutne si povzdychla, "vieš, tvoj otec bol veľmi pozitívny človek. Rád sa usmieval a pomáhal ostatným. V živote urobil len málo chýb, ale opustiť teba bola tá najväčšia. Vždy to ľutoval a márne sa s tebou pokúšal skontaktovať"
Opäť sa mi chcelo plakať, ale tento krát som nebola smutná. Bola som nahnevaná. Bola som nahnevaná na neho, pretože ma opustil a nechal ma vyrovnávať sa so všetkým úplne samu.
-"Tak prečo na to nemyslel už predtým?" vyštekla som na Annu Mariu, aj keď ona za nič nemohla.
Prekvapene sa na mňa pozrela, ale potom pravdepodobne zhodnotila, že mohla takúto reakciu očakávať.
-"Katherine, nemôžeš ho obviňovať. Snažil sa zabezpečiť rodinu, nemyslel na dôsledky"
-"Ale mal na ne myslieť!" vykríkla som znovu.
Anna Maria sa strhla, ale stále rozprávala normálnym hlasom.
-"Si rozumné dievča, pochopíš to. Teraz tebou len trasú emócie. Vieš možno by si mala..." odmlčala sa a opatrne si ma prezrela.
-"Čo by som mala?" hoci som bola nahnevaná a všetko vo mne vrelo, túto otázku som položila celkom pokojne a niekde vnútri som bola zmierená s tou odpoveďou, ktorú som očakávala.
-"Ísť za ním," dokončila potichu Anna Maria.
Posledné slová ma vystrelili zo sedačky a ja som zmätene vyletela z domu. Bežala som a prúdy sĺz mi stekali po tvári. Mala som chuť všetko rozbíjať a v duchu som preklínala otca. Prečo mi to urobil? Nechcela som sa sem vracať a on ma k tomu donútil. Blížila som sa k hotelu a bolo mi jedno koľko ľudí bude svedkami môjho prudkého príchodu. Rýchlym krokom som sa prešmykla popri jedálni, kútikom oka som zachytila, že stôl pri vstupe je obsadený členmi One Direction. Videli ma a to ma donútilo pridať do kroku a čo najrýchlejšie ujsť do izby.
Liam:
Všetci sme sa zabávali. Zayn a Suzie sa priznali ku svojmu vzťahu, všetci sme im gratulovali a usmievali sa nad nimi. Konečne sa dali dokopy. Nech som však akokoľvek snažil, nedokázal som z hlavy dostať Kath. Bál som sa o ňu. Tá správa o otcovi ju zložila a nech to skrývala ako chcela, ja som to videl. Z úvah ma vytrhol ďalší skupinový smiech, ale ten rýchlo ustal, keď sme s Niallom zahliadli Katherine. Bola rozrušená, mala červené oči a rýchlo sa blížila ku schodom. Vystrašene som pozrel na Nialla, ktorý mi prikývol a ja som vybehol za Katherine hore do izby. Nadýchol som sa a jemne som zaklopal na dvere izby. Žiadna odpoveď a tak som otvoril opatrne dvere.
-"Katherine?" potichu som sa spýtal do ticha izby, keď som ju zbadal sedieť pri posteli.
Hľadela do prázdna a oči mala opuchnuté. Rozbehol som sa k nej a objal som ju.
-"Čo sa stalo?" cítil som ako sa trasie, trpel som spolu s ňou a vidieť ju takto ma vnútri úplne rozožieralo.
-"Stále sa niečo deje, Liam. A nič nie je v poriadku," sprudka sa postavila, zamierila do stredu izby kde sa otočila a hľadela mi do očí.
Stále som v nich mohol vidieť lásku, ale aj neskutočný smútok a bolesť. Posadil som sa na posteľ.
-"Môžem ti nejako pomôcť? Prosím Kath, ničí ma, keď vidím ako sa trápiš"
-"Nemôžeš mi pomôcť, všetko je to jeho chyba!" skríkla.
Vystrašilo ma to, takúto som ju ešte nevidel. Postavil som sa a pomaly som kráčal k nej.
-"Kathy," zašepkal som.
Nevidel som jej do tváre, opäť sa rozplakala a svoj pohľad upierala do zeme. Chcel som ju objať, utíšiť ju, ale povedala štyri slová, ktoré ma úplne zmrazili:
-"Liam, odíď. Prosím ťa"

My Life 52

23. června 2012 v 1:18 | Adminka;))xx |  My Life
-"Luke," oslovila som ho ráno.
Stál pri bufete. Sám.
-"Ahoj," povedal drsne, no jeho pohľad bol mäkký ako keď sme ešte boli za dobre.
-"Ja...Chcem sa ti ospravedlniť," povedala som neisto.
Vzal si od bufetárky bagetu a ice tea a postavil sa do dosť útočného a arogantného postoja, akože No daj, cica. Nadvihol pravé obočie.
-"Vlastne ani neviem za čo. Za to, že som urazila tvoju sestru sa ti nebudem ospravedlňovať, pretože svoj názor nemením. Ak sa mi to vyvráti, ospravedlním sa aj jej. Pochop, že Ianova frajerka je moja najlepšia kamarátka. Tebe sa asi budem ospravedlňovať za hnev, ktorý si cítil"
-"Uvedomuješ si, že to neznie moc ako omluva?"
-"Hej, no je to najúprimnejšie, čo som ti za danej situácie mohla povedať. Nechcem ti klamať, ani to prikrášľovať," sklonila som zrak.
Chvíľu bolo ticho, no potom som zacítila ako ma objal. Tuho. Voňal krásne. Jeho vôňa mi udierala do nosa ako čerstvá mäta, no táto vôňa bola sladká, nežná, láskavá. A potom ma pustil. Akoby mi vytrhol čuchové zmysly. Akoby jeho vôňa bola jediná vôňa akú môžem bytostne cítiť. Ani Justin tak nevoňal.
-"Beriem," žiarivo sa usmial a naklonil sa ku mne.
Zašepkal:
-"Aj tak si jej dobre dala. Robí to často. Má rada výzvy a Ian ňou je. Musel som vyzerať nahnevaný len pred ňou"
Chvíľu mi trvalo, kým mi naplno došlo, čo povedal. A potom som ho udrela do hrude. Zasmial sa.
-"A ja som sa zožierala výčitkami svedomia!"
-"Pomohlo ti to stať sa lepšou," povedal učiteľským tónom.
-"Pomohlo mi to k túžbe zabiť ťa," zasyčala som.
Znova sa zasmial.
-"Už som ti povedal, že si rozkošná, keď sa hneváš, včelička?"
-"Nie, ale díky," otočila som sa kráčala som hore schodmi do triedy.
Počula som ako ma so smiechom doháňa. Pred triedou som zastala.
-"Asi sedíš zase s Ianom"
-"Hej"
-"Ok, tak chod prvý," ukázala som dlaňou smerom dnu.
-"Prečo nemôžeme ísť spolu?"
-"Nevadí ti to?" pozrela som mu do očí.
Zasmial sa. Behom stotiny sekundy som si priala oprieť sa o jeho hruď a počúvať hrkot v jeho hrudi.
-"Nie. Poď" vzal ma za lakeť a ťahal ma nežne do triedy.
Sadla som si na svoju lavicu. On si vzal tašku a hodil ju na miesto vedľa mňa. Cítila som úsmev, ktorý mi zalieval tvár.
-"Ian sa bude hnevať," povedala som.
-"Nevadí," zaškeril sa.
Po škole
-"Kam ideš teraz?" spýtal sa ma Luke, kým som sa obúvala.
-"No...Na obed, potom na venček. Posledná hodina a potom do knižnice a domov"
-"Môžem ísť s tebou? Chodil som na spoločenské, čiže to budem vedieť," usmial sa.
-"Pre mňa za mňa," pokrčila som plecami.
Sadol si ku mne, Amy a Chris za jedálenský stôl.
-"My sme mali lepšiu jedáleň na starej škole," pokrčil nosom.
-"My sme mali všetko lepšie na starej škole," zahundrala som nad tanierom palaciniek.
-"Nechodíš sem od malička?" spýtal sa so záujmom.
-"Nie. 3 či 4 roky. Bývala som dovtedy v Trnave"
-"Prečo ste sa presťahovali tak ďaleko?"
-"Naši sa rozvádzali a chceli sme odísť čo najďalej od fotra a okrem toho, mama si tu našla frajera, aktuálne už muža," vzdychla som.
-"Aha," sklonil sa nad jogurt, ktorý som mu dala "Nemáš ho rada, čo?"
-"Neznášam ho. Ako on mňa. Aj celé toto okolie"
-"Zas fňukáš, Caroline?" spýtala sa ma Amy takým tónom, akoby som jej zabila škrečka.
-"Predstav si," odsekla som jej.
-"Ježiši, už prestaňte po sebe štekať!" zasiahla Chris.
-"Ale ja..." začala Amy, no keď uvidela Chrisin pohľad, stíchla.
-"Carrie, nemáš viagru?" spýtala sa ma.
Luke sa rozosmial a ja som zalovila vo vrecku riflí. Nalgesin proti bolesti. To je naša viagra. Je modrý a rýchlo účinkuje. Hodila som jej ho.
-"Vtipné," poznamenal Luke pri pohľade na tabletky.
Pousmiala som sa na neho.
-"A ty čo tu vlastne robíš?" spýtala sa ho Chris.
-"Idem s ňou na venček," zatváril sa spokojne.
-"Ale veď je posledná alebo predposledná hodina, nie?" spýtavo na mňa pozrela.
Prikývla som.
-"No vidíš!"
-"Nevadí. Aj tak nemám čo doma robiť a pohádal som sa so Simone"
-"Prečo?" spýtala som sa.
-"Ukradla mi Barbie," žmurkol na mňa sprisahanecky.
Prevrátila som očami. Ale pri srdci ma hrialo.

Love Story about Niall 36

23. června 2012 v 1:02 | Adminka;))xx |  Love Story about Niall
Sedel som v čakárni. Myslel na ňu. Modlil sa, aby bola v poriadku. Stratiť ju je to posledné čo chcem. Sedím tu už druhý krát. Druhý krát dúfam a prosím o to, aby bola v poriadku. Na ničom inom teraz nezáleží. Pred očami sa mi objavil ten moment, keď som tu pred rokom aj niečo sedel. Keď jej ten sviniar ublížil a mohla zomrieť. Mohla ma vtedy už opustiť, ale spravili čo mohli a bola so mnou. Chcem, aby sa stalo to isté. Aby jej pomohli a ja by som nemusel ostať sám. Ostať bez lásky, ktorá je najdôležitejšia v mojom svete.

O niekoľko týždňov
Prežila to, ale nemohla odísť z nemocnice. Ešte stále bola napojená na prístroje a ja som každým dňom strácal nádej, že ešte bude normálne žiť. Viem, že nádej umiera ako posledná. Chodil som za ňou. Skoro nič z jej života si nepamätala. V jej hlave vírili len útržky a ja som bol rád, že si pamätá kto som. Nevie, že bola moja priateľka. Na to všetko čo sa stalo v jej živote zabudla. Zabudla kto je. Nevedela, čo má rada. Vedela len, že je milovaná, ale kým to si nepamätala. Aj keď nevedela, že sme boli spolu, každý deň som za ňou chodil. Nosil jej jedlo. Všetko čo potrebovala. Rozprával sa s ňou, hovoril jej o jej živote. Všetko s porozumením počúvala. Zaujímalo ju kto bola než sa stala tá nehoda. Veril som, že si časom na všetko spomenie. Každý deň, keď som išiel za ňou som sa modlil, aby mi povedala dve slová, ktoré doplnia tú dieru, ktorá sa vo mne robí.
-"Chalani, mne sa naozaj nikde nechce ísť! Chcem si oddýchnuť a neskôr pôjdem za Chloe"
-"Niall, ty už sa spamätaj. Nemusíš za ňou každý deň chodiť!! Keď si nespomenie dnes, tak si možno spomenie na teba zajtra. Nijak to neovplyvníš" povedal Zayn úplne bez srdca.
V jeho slovách bola bolesť. Možno ho tiež bolelo to, že si jeho nepamätá. Vedel som, že si boli k sebe blízky, ale ten tón akým to hovorí je ako keby sa o ňu vôbec nezaujímal.
-"Ako to vôbec môžeš povedať?"
-"Vravím ti len pravdu. Tak ako to vidím"
-"Niekedy by si mal radšej klamať" zobral som do ruky bundu, dáždnik a vyšiel z domu. Nastúpil som do dodávky a vedel som, že dnes mi moja návšteva u Chloe nevyjde. Veľmi som ju chcel vidieť. Chcel som byť pri nej a najviac som chcel, aby si na mňa spomenula.
Chloe:
Ležala som na posteli. Ako posledné týždne. Len ležím a myslím. Myslím na to kto som. Snažím sa to zistiť. Zistiť čo som mala rad, snažiť sa na niečo spomenúť. Pomáha mi to v tom Niall. Chlapec, ktorý za mnou chodí každý deň. Vravel mi kto som bola, ale ja som počúvala jeho slová ako keby mi hovoril o nejakom inom človeku. Neverila som, že som niekedy mohla byť takým dievčaťom o akom mi vravel. Pozerala som sa do infúzii ako sa pomaly vyprázdňujú a chcela, aby ma prišiel pozrieť. Rada som ho počúvala. Aj keď som nevládala odpovedať, vždy mi to rozprával s radosťou. Nevedela som kto je, ani skade ho poznám, ale vedela som, že mi bol blízky. Blízky ako nikto. Cítila som to už len z toho ako sa na mňa pozeral.
-"Nie si hladná?" opýtala sa ma sestrička, ktorá mi z rúk vytiahla ihly.
Zaštípalo to, ale bolesť to nebola. Nebola taká akú som zažila. Pokrútila som hlavou a pozerala sa do steny.
-"Už dva dni si poriadne nejedla. Mala by si naozaj niečo zjesť. Vieš čo ja ti to sem donesiem a keď budeš mať chuť, tak si daj!!"

O mesiac, Niall:
Hovoril som si, že sa to všetko zlepšilo. Aj keď to vôbec nebola pravda, veril som tomu. Veril som tomu, že sa na druhý deň zobudím a všetko je čoraz viac lepšie. Ešte stále nič. Nič si nepamätá. Vie len kto je jej mama. Musela sa veľmi snažiť, aby si spomenula. Ľudia vravia, že to bude všetko v poriadku. Ale prečo ich slovám neverím? Mal by som tomu vôbec veriť, že moje dievča si na mňa spomenie. Jasné, že by som mal, ale už nevládzem. Nevládzem za ňou chodiť, keď ona nevie čo bolo medzi nami a ja musím trpieť a každý deň myslieť na to. Nechcem sa vzdať. Nechcem prestať bojovať. Chcem, aby si spomenula. Naozaj veľmi to chcem, až tak že to je jediná vec nad ktorou rozmýšľam. V poslednom čase sa mi len tieto dva slová "Spomenie si" premietajú v mysli.
-"Myslíte, že si na mňa spomenie?"
-"Verím, že áno. Treba len počkať!" hovorila Chloeina mama, keď sme vychádzali z jej izby.
Aj keď som pochyboval, z jej slov som cítil, že tomu verí. Verí a vie, že sa to stane. Nepochybuje o tom, že si spomenie tak ako ja.

London 49

23. června 2012 v 0:41 | Adminka;))xx
Prezlečený v pásikovanom tričku som na seba natiahol ešte tmavomodré sako a vyhrnul som si nohavice. Bez ponožiek samozrejme. Všetci svadobní hostia sa nasáčkovali do veľkej predsiene a novomanželia začali prijímať gratulácie. Postavil som sa medzi Zayna s Tanyou a Liama s Christine a nespúšťal som oči z jej zadku. Chrumkavý, prečo s ňou chodí Liam? Ak by bola voľná mal by som šancu. Heeej Tommo, si otec, o čom to premýšľaš? Moja hlava protestovala, áno milujem Eleanor, ale potrebujem sex úplne vážne. Na chvíľku som si dal pohov a keď som nevestu bozkával na druhé líce, nadýchol som sa ešte raz zhlboka. Voňala za Christine alebo mám halucinácie? Spolu s Niallerom sme sa zapichli k stolu s jedlom a pchali do seba až kým nám nebolo zle. Nie, neprestal som myslieť na to aký som nadržaný, len som to chvíľkami potláčal jedlom. Zaberalo to, ale nie dostatočne pretože keď nevesta so ženíchom dotancoval a na parket Liam vytiahol aj moju ex. Stále som ju pozoroval, aké plné mala bruško, ako sa jej vlnili boky a rovné vlasy boli o pár centimetrov dlhšie než som ich naposledy prehrabával prstami.
-"Louis?" otočil som sa za jej hlasom.
-"Tanya, kde máš Zayna?"
Usmievala sa a prstami uhládzala úzke čierne šaty. Kamienok na krku jej presne zapadol do medzierky medzi prsiami. Tommo musíš niečo spraviť.
-"Zayn tancuje s nevestou, pozri"
Našiel som ho na parkete veľmi rýchlo a naozaj sa krútil okolo bielej sukni ale stále žmurkal na Tanyu. Musím mu neskôr povedať aby trocha povolili, alebo aby posteľ odsunul ďalej od steny lebo potom nemôžem spať.
-"Nechceš si zatancovať?" opýtal som sa mojej spoločníčky a potiahol som ju na parket.
Zayn sa so mnou po pár minútach vymenil a mne sa do rúk dostala nevesta. Carly? Tak sa myslím volala. Znova som sa díval do úzkeho korzetu a to čo z neho vyliezalo veľmi mojej dnešnej nálade nepomáhala.
-"Na teba babi!" Hazza tresol štamperlíkom do pohárika babky ktorá s nami pila.
Jej silikónová vnučka mi sedela na kolenách a každým pohybom či zaklonením hlavy ma privádzala do šialenstva. Ale musel som mať zatvorené oči. Otočil som do seba ďalší pohárik, škriekavý hlas umelej mihalnice ma vytrhol z stereotypu prevracania alkoholu.
-"Idem na dámy, počkaj ma cukríček"
Len som neochotne prevrátil oči a znova som si nalial zlatej tequili.
-"Aj nám nalej"
Ako sa mu nemôže pliesť jazyk keď je taký opitý že flirtuje s 5o ročnou babkou? Skúmavo som sa pozrel ale nalial som aj jemu aj Andy, dokonca sa tá babka volá ako pes. Ďalší otočený pohárik mi úplne stmavil pohľad. Alebo som umrel? Nie, tá vôňa. Zložila vlhké ruky z mojich očí a posadila sa vedľa mňa. Zlatá suknička sa jej posunula vyššie, odhalila stehná. Prečo to robí? Nevidí že som Edward Cullen ktorý nebol veľmi dlho na love?
-"Kráska, kde máš Liama?" vedel som že Zayn s Tanyou tancujú, Niall spal o stôl ďalej a Harry pil so mnou.
Liam by mal byť s Christine, ktorá je ale teraz tu. A Louis? Počkať, rozmýšľam...Louisom som ja. Sčerveneli jej líčka.
-"Odišiel odviezť nejakú pani do hotela, príde...za hodinu" pri poslednom slove jej klesol úsmev a z ruky mi ukradla pohárik aj s pomarančom.
-"Odskočím si" ospravedlnil som sa a keď som po chvíľke strávenom oplachovaní si tváre vlažnou vodou kráčal späť do sály znova všetci tancovali a zábava pokračovala.
Umelá mihalnica tento krát pre zmenu sedela na kolenách Hazzovi, babka tam už nebola a Christine pozerala do neznáma. Chcem byť sám, keď ju nemôžem mať, musím sa s tým zmieriť. Z vedľajšieho stola som vzal fľašu obyčajnej vodky a prešiel som k poslednému stolu. Dlhý biely obrus zakrýval všetko potrebné, vkĺzol som po kolenách pod stôl a pohodlne som sa usadil s fľaškou.
Christine:
Vonku lialo ako z krhle a každý pohyb na šmykľavých kachličkách som mala neistý.
-"Vráť sa dnu Christy prídem, pani býva odtiaľto pol hodiny, do hodiny aj s tankovaním som späť" pobozkal ma a keď som sa otáčala stihol mi plesknúť rukou po zadku.
-"Payne ty drak"
Zasmial sa tak že som ho počula dnu, kabát som položila do šatne a vošla som k chalanom. Presnejšie k Louisovi pijúcemu ako dúha a Hazzovi usmievajúcemu sa na nejakú babku. Nie je to jeho vlastná babka?
-"Kráska, kde máš Liama?" pýtal sa hneď ako som zložila ruky z jeho očí a posadila som sa vedľa.
-"Odišiel odviezť nejakú pani do hotela, príde...za hodinu"
Videl že som sklamaná, ospravedlňujúco sa usmial a potom odišiel, zrejme na toaletu. Prečo vyzerá Louis tak utrápene, nie je s El šťastný? Mal by byť, majú krásnu dcéru a sú spolu. Zamračila som sa sama pre seba a keď som ho videla liezť pod stôl vybrala som sa za ním. Fľaška chľastu a trápenie, nech aspoň nie je sám. Vliezla som za ním a posadila som sa tak aby mi videl do očí.
-"Ja viem že si opitý...aj ja som, ale nie veľa..." chcela som dopovedať ale vtisol mi fľašu ruskej vodky do ruky.
Odpila som si, nie veľa.
-"Čo ťa trápi braček?"
Pri mojom vyslovení slova braček sa zasmial a posunul sa bližšie ku mne.
-"Nechce ma, ona ma nechce"
Zhrozene som si vzala fľašu sama, napila som sa. Chutila po ňom, voňala za ním.
-"Ako ťa nechce a čo Eloise?"
Zasmial sa, je pekné že sa smeje v takejto chvíľke ale ja mu nerozumiem.
-"Ona ma nechce"
Zazvonil mi mobil. Melódia pesničky moments mi bez pozerania na meno prichádzajúceho rozhovoru prezradila že volá Liam. Položila som prst na Louisove ústa a zdvihla som.
-" Vrátil si sa?"
Prešla už nebodaj hodina?
-"Mrzí ma to láska, ale prší tak že sa nedostanem späť" povedal.
Ešte raz a pomaly...ČO?
-"Liam robíš si srandu však? Kde si?"
-"Nie, som v hlavnom stane. Zaparkoval som, prídem po teba ráno, nestane sa nič veď sú tam chlapci však? Vezmi si izbu na moje meno, vezmi aj Nialla a ostatných. Ráno sa uvidíme naozaj" šepkal?
Alebo strácal signál?
-"Fajn, dávaj pozor prosím. Milujem ťa" dodala som ale jeho odpoveď som nepočula.
Prietrž mračien rovná sa zlý signál. Louis ma hypnotizoval svojimi veľkými kukadlami, mobil som odložila do kabelky.
-"Pokračuj prosím...čo Eleanor?"
Znova sa mu tvár zatiahla smútkom, musela som ho objať. Malý priestor pod dlhým stolom mi nedovoľoval veľmi hýbať sa, preliezla som k nemu a tvár som zaborila do jeho hrude.
-"To je jedno...vieš čo chcem ja?" nehovoril ďalej, ostalo ticho ktoré sme vypĺňali len odpíjaním z fľašky a ja som stále skoro ležala pri ňom, alebo na ňom?
Dopila som posledný glg a moja hlava robila kolečka sama, bez akejkoľvek pomoci.
-"Mali by sme ísť...spať" kým som hlavu natočila tak aby som sa pozrela či nespí zacítila som jeho ruku na mojom stehne.
Pokrútil hlavou a plamienky v jeho očiach žiarili tak ako niekedy.
-"Chýbaš mi"
V tej chvíli som mala odísť, v tom momente som sa mala postaviť vziať ho a odniesť do postele.
-"Si opitý drahý, táraš, poď ideme si ľahnúť na izbu"
Vypila som menej, bola som triezvejšia.
-"Nie ja nejdem nikam" netuším odkiaľ vytiahol ďalšiu vodku a poriadne si odpil.
-"Prosím Louis, alebo ťa tu nechám a vrátim sa až s Niallerom?"
Znova mi odporoval, pokrútil hlavou a fľašu položil, druhou rukou prešiel po mojom chrbte a jediným ťahom rozopol zips na šatách.
-"Nerob to" nemôžem, nemôžem, načo som tu vlastne išla?
Christine uvažuj triezvo. Perami prechádzal po mojom líci, rukou po nahom chrbte. Hovorila som že toto je malý priestor? Jemu to neprekážalo, prehodil ma pod seba a skláňal sa nado mnou tak, že jeho vlasy sa dotýkali môjho čela.
-"Tommo si opitý zajtra to budeme ľutovať...obaja"
Nepočúvol ma, chcela som aby prestal ale jeho jazyk tak šialene brázdil mojimi ústami že som nemohla. Rukou mi jednoducho šaty potiahol hore, opatrným ale rýchlym pohybom postupne sťahoval silonky a pritom ma stále bozkával. Bez kyslíku a s alkoholom v hlave sa hovorí ťažko, ešte ťažšie rozmýšľa. Najprv som rozopínala gombičky na saku, dole putovalo aj jeho tričko a prstami som sa vrhla aj na pracku na nohaviciach. Bol drsný tak ako nikdy, jeho jazyk skúmal celé moje telo a keď sa dostal k vnútornej časti môjho stehna zastonala som tak že som si do úst vložila jeho prst aby som bola ticho. On sa len zasmial a stihol mi nohavičky. Ruku sa rozhodol mi ukradnúť z úst a moje prsty teraz nemali čo robiť. Zaplietla som mu ich do vlasov a nechala som ho pokračovať. Pokračoval, intenzívnejšie ma dráždil. Bolo úplne fuj že okolo nás tancujú ľudia a že nie sme sami. Keď sa mi znova díval do očí a dýchal hlasnejšie ako obvykle, rozhodol sa vziať si ma celú a nemyslel na následky ktoré sa dostavia s rannou bolesťou hlavy. Liam prosím ťa prepáč mi to bola moja posledná zdravá myšlienka.
Liam:
Celú noc som strávil s fanúšikmi. Potešili sa mojej prítomnosti na twitcame, otázky kládli pravidelne, nenudil som sa. Pred mojím posledným klipnutím očami a pobratí sa do ríše snov som zaklapol notebook a pritúlil som k sebe perinu. Dúfam že sa Christine vyspí dobre a ráno sa bude usmievať ako slniečko.

Zaspal som, ale o pol ôsmej ráno som sa zobudil na klopanie na dvere. Nebolo to klopanie, bolo to trieskanie a ja som letel dole.
-"Čo tu robíš? Čo sa stalo?"
Díval sa na mňa hnedými očami a po lícach mu stekali slzy. Dievča vedľa neho mu stískalo ruku a vyzeralo rozrušene.

Let's do this 12

23. června 2012 v 0:01 | Adminka;))xx

Ráno som sa prebudila vedľa nahého Louisa ktorý ma sledoval ako spím.
-"To bol môj najlepší bez emočný sex" vyhlásil.
Zasmiala som sa a pozrela na hodinky.
-"Fajn. Ale skončil sa. A ja keď sa do 15 minút neukážem v rádiu tak ma asi vyrazia!" vybehla som z postele, bolo mi jedno či nahá, postavila som sa pred zrkadlo, natiahla na seba župan a začala si umývať zuby.
-"Čo keby som si sem doniesol kefku?" opýtal sa ma a oprel sa o zárubňu.
-"Čo keby si na to zabudol?" navrhla som mu a odpľula som pastu do umývadla.
Vlasy som si vyčesala do drdola a vošla do šatníka.
-"Pane bože! To čo je vchod do Narnie?" opýtal sa Louis a vošiel za mnou.
-"Hej. Vidíš tam je Aslan!" ukázala som na malú sošku leva, ktorú som dostala od Matta aby som na neho v Londýne nezabudla.
Louis sa zasmial a išiel sa prezliecť. Ja som si vybrala voľné tričko, skiny, Uggs, vetrovku, čiapku s rovným šiltom a vošla do chodbičky, kde sedel na skrinke Louis.
-"Dnes ti držím palce" povedal mi.
-"Ďakujem" usmiala som sa na neho.
-"A pusu na rozlúčku ti môžem dať?" sladko sa na mňa usmial, no nejako ma to nezmäkčilo.
-"Nie" odpísala som ho a vyšla z bytu.
-"Ahoj" pozdravila ma Cher s Jackom, ktorý sa lúčili na chodbe.
-"Ou, Jack. Ty niekam odchádzaš?" prekvapene som sa opýtala keď som zamykala dvere.
-"Hej, na služobnú cestu. A kto je ten fešák?" opýtal sa a premeral si Louisa.
-"Môj kamarát" odvetila som mu a podišla ku ním.
-"Kamarát" usmiala sa Cher.
-"Kamarát. Tak sa drž Jack" rýchlo som ho objala a s Louisom sme sa rozbehli dolu po schodoch.
-"Sonia! Nebež tak!" zastavila ma na druhom poschodí pani Hopkinsová.
-"Ospravedlňujem sa, teta. Ukážte. Vezmem vám tie odpadky" ponúkla som sa a vzala jej sáčok so smeťami.
-"Ďakujem" povedala a zabuchla za sebou dvere.
-"Tu máš, vyhoď to" zaškerila som sa na Louisa a vopchala mu sáčok do rúk.
-"Žiadne emócie" opakoval si dookola.
Inak by mi asi vlepil, to som usúdila z jeho výrazu. Pred vchodovými dverami sme sa zastavili.
-"Zavolaj mi. Hej" povedal mi a vyšiel z domu ako prvý.
Nie nezamilovala som sa!, opakovala som si v duchu. Je to čisto nezáväzné, nič to neznamená.
-"Just sex!" povedala som si pre seba a vyšla som z domu.
Cesta do rádia mi zbehla rýchlo. S pomocou mojich obľúbených songov v iPode.
-"Ahoj" pozdravila som S.J. keď som ju stretla na chodbe.
-"Čo to, čo to. Žiaden prúser po tej party. Skrotila si hormóny?" rýpla do mňa no ja som sa len usmiala a snažila som sa ju ignorovať.
-"No kde si! Za 5 minút začíname!" vybehol na mňa celý nesvoj Martin.
-"Hej! Ukľudni sa! Som sem! Čo stresuješ!" hučala som po ňom.
Začali sme vysielať a bol celý čas nesvoj, nesmial sa tak ako obvykle, nechápala som tomu.
-"Martin čo je?" vybehla som za ním počas prestávky na chodbu.
-"Nič!" podpísal ma.
No poznám ho dlho a tak som sa nedala.
-"Som tvoja najlepšia kamarátka! Tak mi do čerta povedz čo sa deje!" stočila som ho ku sebe a pozrela mu do očí.
-"Moja matka ochorela! Má HIV, Nia. Je na tom zle" hovoril mi a z očí mu stekali slzy.
Nikdy som ho za ten rok, čo sme boli spolu každý deň nevidela plakať.
-"Čo to znamená?" celá nesvoja som sa ho opýtala a stlačila som ruky v päsť.
-"Musím odisť, musím sa o ňu starať. Večer mi letí lietadlo. Už sa vyhlásil konkurz na tvojho nového spoločníka. Zatiaľ budeš mať rannú show pre seba. Ja musím ísť" hovoril mi a pevne ma objal.
-"To je v poriadku, chápem" pevne som ho chytila okolo pása "Môžem ťa ísť odprevadiť na letisko?" opýtala som sa ho.
Prikývol a utrel si slzy. Chytil ma okolo pliec, ja jeho okolo pása a pobrali sme sa späť.
-"Keďže je tu môj milovaný Martin posledný krát, chcela by som mu niečo povedať" začala som keď sme začali vysielať.
Martin spozornel, nič nehovoril, len napäto čakal čo zo mňa vypadne.
-"Pred rokom som tu prišla ako obyčajné dievča ktoré si ledva zložilo jednu vetu po anglicky. Začala som pracovať v lacnej reštaurácii, no on si ma všimol a prihovoril sa mi. Viete si predstaviť byť jeden rok vkuse každý deň s tým istým človekom ktorý vám nikdy neliezol na nervy? Ktorý vás podržal v tom najhoršom? Ktorý pri vás stál aj keď ste mali zlú náladu a vylievali si na ňom zlosť? Ktorý vás prekvapil keď si v mobile zaviedol aplikáciu, ktorá mu ukazovala môj cyklus? Na ktorý ma vždy deň dopredu upozornil. Nie? Tak ja už áno. Pretože Martina mám rada ako svojho brata a chcem aby mu všetko vyšlo. Bolí ma to že odchádza. No musí ísť, prednejšia mu je jeho rodina, ale nikto sa mi nediví pretože každý by urobil to isté. Naše rádio stratí toho najlepšieho človeka. Ale aj tak za všetkých ti ďakujem Martin. Nikdy na teba nezabudnem" hovorila som a neubránila som sa slzám.
On okamžite vstal a pevne ma objal.
-"Vidíte, teda počujete čo je toto za človeka?" vzal si zo stola mikrofón a povedal.
Zasmiala som sa a hlavu si zaborila do jeho hrude. Bude mi to chýbať. Áno, o tom niet pochýb.

Let It Be 4

22. června 2012 v 23:43 | Adminka;))xx
Po dlhom zízaní sem a tam mi povedali že to bol omyl a že to je ich bodyguard Paul. Keď mi to povedali, začala som sa s nimi strašne smiať a Paul na nás len pozeral s jedným zdvihnutým obočím a v očiach mal taký výraz že To ste mi nemohli hneď povedať že sú to vaše kamošky. Chvíľku nám trvalo kým sme sa všetci dosmiali a trošku predýchali tento šok pretože si ho budeme asi pamätať na dlhú dobu a spomínať naň ako šialené prepadnutie One Direction. Paul sa na päte otočil a stál pred dverami pubu ako sa na správneho bodyguarda patrí. Ruky mal položené na prsiach a tváril sa ako James Bond ktorý sa rozhliada po okolí či ho len tak náhodou nechce niekto odstreliť. S chalanmi sme sa strašne smiali, robili sme totálne hovadiny so slamkami, Harrymu vbehla no nosa Cola a skoro sa s ňou zadusil. Ale nebyť obetavého Liama, neviem či by to Harry predýchal. S chalanmi sme sa rozlúčili, Cath dala na rozlúčku Liamovi letmý bozk, (vyzerá to tak že to medzi nimi nie je len kamarátstvo) a šla ma zavolať nech už idem pretože som sa ešte rozkecávala s Louim.
-"Poď už Cath!" hovorila.
-"Nie ona ešte nejde! Potrebujem si s ňou niečo vybaviť!" povedal Loui a hodil na mňa totálne perverzný pohľad.
Nemohla som z toho a začala som sa smiať aj s Cath. Cath pochopila že Loui má asi niečo za lubom a tak odišla a chalani ju šli vykopnúť.
-"No tak čo také si chceš so mnou ešte vybaviť?" smiala som sa.
-"Toto" dal mi pusu a ja som v tom momente myslela že odpadnem "A ešte niečo iné, poď za mnou!" rýchlim krokom šiel smerom von z mesta.
Šla som za ním. Zastavil pri veľkom kamennom múre.
-"Vyskoč mi na plecia a prelez ho" povedal a už sa nastavoval pri múre.
-"Čo prosím?" onemela som "Ty sa chceš niekomu vkradnúť na súkromný pozemok?" smiala som sa.
-"Nie vkradnúť, len obhliadnuť, tak nekecaj a lez!" smial sa aj on.
Vyliezla som za plot a nič také zaujímavé ta nebolo. Teda aspoň pre mňa. Louis preskočil (neviem ani ako) za mnou a hovorí:
-"Sem chodievam keď máme s chalanmi voľno, kradnem tu tejto babke čerešne" hodil pohľad ako by to bolo úplne normálne.
-"Ty si teda trdlo!" smiala som sa.
-"Ja a trdlo? No počkaj!" povedal a rozbehol sa za mnou.
Začali sme sa naháňať po obrovskej záhrade ale zaujímavé je to že nás nikto nechytil. Louis ma naháňal, potkol sa o kameň hodil sa na mňa a skončili sme na tráve tvárami blízko seba ani nie 2 centimetre. Pobozkal ma. Pobozkal raz, dva krát a koniec. Viete prečo? Začali striekať ostrekovače. Ono by to ani nevadilo, pretože je stred leta a viac ako +32 °C, ale ta voda nemala hádam ani 5°C! Bola brutálne ľadová až začal Louis kričať. Smiala som sa na ňom ako malé decko. Kým ja som sa snažila vyhnúť ostrekovačom a troška sa vopchať do slnka aby som sa uschla, on bol už vydriapaný na strome a oberal čerešne. Po asi 20 minútovom oberaní som si všimla že niečo buchlo a cez husté kríky som zbadala že sa k nám niekto približuje. Zašeptala som na Louisa:
-"Poď dole! Rýchlo!"
-"Čo?" zhúkol že som myslela že ma šľak trafí.
-"Nekrič a poď dole!" snažila som sa to povedať potichu no zároveň aj tak aby ma počul.
-"Nie, poď ty hore!" smial sa.
-"Ok ja idem! Pretože práve nás niekto zbadal!" zakričala som a ako blesk som sa rozbehla k múru.
Keď som stála pri ňom uvedomila som si že ho nepreskočím. No veľká chvála BOHU že Louimu doplo prečo utekám a už bol za mnou a dával mi šľapáka. Preskočila som ho, za mnou hneď Loui. Utekali sme a zastavili sme s až pri začiatku mesta. Slnko zapadalo ale stále silno hrialo.
-"Mohol by si ma ísť odprevadiť domov?" spýtala som sa.
Louis mi prehrnul pramienok mokrých vlasov z tváre a povedal:
-"Jasné že hej"
Kráčali sme po ceste, za nami bola zamatovo oranžová obloha, vtáky štebotali, ale z tejto krásnej romantickej chvíľky ma vyrušil Louis.
-"KEVÍÍÍNNN!!" zakričal na plné hrdlo a začal naháňať holuba.
Smiala som sa, nie preto že toho holuba nazval Kevin, ale preto ako na neho všetci zízali. Vyzeral ako mále dieťa ktorému práve mama doniesla nové autíčko ktorému dal meno Kevin. Keď sa konečne spamätal, došli sme pred môj dom.
-"Dnes bolo vážne super, ďakujem za úžasný deň" povedala som.
-"Nie, ja ďakujem" usmial sa a pobozkal ma.
Rozlúčili sme sa objatím a šla som do vnútra. Zavrela som dvere oprela som sa o ne chrbtom a hrýzla som si do pery. Hlavou mi behali milióny myšlienok typu: Oh bože, poznám Louisa Tomlinsona, Louis Tomlinson ma práve pobozkal, Louis Tomlinson ma volá mrkvička.
-"Pekný chalan" ozvalo sa z poza múru ktorý rozdeľoval obývačku od chodby.
Bola to Molly, moja "najmilšia, najúžasnejšia", najotravnejšia a musím podotknúť staršia sestra.
-"Kto? Kde?" zmeravela som.
-"Myslíš že som hlúpa?" spýtala sa akoby nevedela moju odpoveď.
-"Ach, už si spomínam, to je môj kamarát" treskla som.
-"Vážne, moc blízky kamarát keď ti dal pusu. Hmm?" provokovala.
-"Vážne je len kamarát!" zakričala som doslovne nahnevaným výrazom v tvári.
-"Tak prepáč! Ale na niekoho sa mi strašne podobal, tak som myslela že mi aspoň povieš jeho meno!" kričala na mňa keď ja už som šla hore schodmi.
-"Volá sa Loui, Louis Tomlinson" zastavila som sa ako zareaguje.
-"Si robíš srandu? To ti už len tak verím" odfrkla
-"Tak never, mne to nevadí, ale je veľmi milí, sympatický a vôbec je dobrý kamarát!" akože odutá som šla do svojej izby.
To vždy predstieram keď mi Molly nechce niečo uveriť.
-"No dobre, neverím ti síce ale to sa môže zmeniť, ak ma zoznámiš s..."


Keď sa sen stane skutočnosťou 27

22. června 2012 v 22:59 | Adminka;))xx
Barb:
-"Ocí? Mohol by u nás Liam prespať?" spýtala som sa ho, dúfajúc že povie áno.
-"No, vypadá byť dobrý chalan. Takže môže" usmial sa na mňa a pokračoval v grilovaní.
Išla som si sadnúť k mame a Liamovi.
-"Liam dnes tu môžeš spať, pýtala som sa otca"
-"Áno? To som rád" ani si ma moc nevšímal a pokračoval v debate s mojou mamkou.
Nejako ma to prestalo baviť a išla som hore do izby. Ľahla som si na posteľ, dala sluchatka do uší a pustila iPod. Počúvala som pesničku You make me feel. Vtom sa otvorili dvere, Liam vošiel a sadol si ku mne.
-"Hmm...prepáč, že som sa ti nevenoval, ale chcel som zapôsobiť na tvojich rodičov" usmieval sa.
Vypla som iPod.
-"Ja viem, ale nemám rada tieto rodinne grilovačky" povedala som mu.
-"Ahá, už som si myslel že si sa na mňa naštvala"
-"Na teba? Nikdy" a začali sme sa bozkávať.
Cath:
Postupne som si na všetko začala spomínať. Až teraz som si uvedomila akých mám super kamošov.
-"Hey! Čo takto zapojiť foťák do telky a pozrieť si naše fotky?" navrhol vysmiaty Louis.
-"Okej" usmiala sa Naty a všetci prikývli.
Ja, Louis, Alex, Niall, Domino, Zayn sme sedeli na gauči a Naty s Harrym sedeli na zemi. Začali sme pozerať. To boli teda fotky. Sme sa nasmiali. S Louisom sme na seba hádzali zaľúbené pohľady. Domino so Zaynom tam boli pricucnutý na sebe. Naty s Harrym sa chytili a odišli von. My sme stále pozerali fotky a niekedy aj videá. Tie videá fakt stáli zato.
-"Cath, ľúbim ťa" povedal mi Louis, chytil ma a išiel ma pobozkať.
Alex:
-"Už ma to nebaví" chytila som Nialla za ruku a išli sme hore do izby.
Ľahli sme si na posteľ a začali sme kecať o totálnych hovadinách.
-"Už ticho!" povedal Niall a začal ma bozkávať.
Prišlo to na nás. Začal ma vyzliekať. Začali sme sa milovať.
Neskôr
Zazvonil mi mobil.
-"Mama" pozrela som sa na Nialla "Ahoj...Jáá...ja neviem, to...Dobre...Čau" hodila som mobil o zem.
-"Zlato, čo je?" spýtal sa Niall.
-"Volala mi mama že čo má znamenať tá fotka v novinách" plakala som.
-"Čo? Aká?"
-"No tá čo nás odfotili pri tom. Niall, prepáč, musím ísť domov" zobrala som si tašku a išla domov.
Naty:
-"Bože ty si taký dokonalý, Milujem ťa" pobozkala som ho.
-"Ale, ale, ty kecka!" a už bol na mne nalepený.
Potom som sa rozbehla do kúpeľne a začala som si žehliť vlasy. Prišiel za mnou.
-"Poďme si robiť bláznivé účesy" zasmial sa, chytil hrebeň a začal mi niečo robiť s vlasmi.
Pozrela som sa do zrkadla, skoro som infarkt dostala. Mala som ich natupírované, totálne vypadala som jak ježibaba.
-"No a toto jak rozčešem? Však ty počkaj!" chytila som ho a začala ho česať.
Vyžehlila som mu vlasy a dala so malých copíkov. Vypadal strašne smiešne.
-"A ježíš!" chytili sme výbuchy smiechu.
Domino:
-"Áu! Ohoľ sa" začala som sa smiať.
-"Nevadí"
-"Ale vadí, kým to nedáš zo seba dole, ku mne ani nechoď" hovorila som mu, bolo to fakt nepríjemne.
-"Ok" zobral sa a šiel do kúpeľne.
Ja som si zatiaľ išla zobrať mikinu. Bola mi zima. Po 20 minútach prišiel Zayn.
-"KONEČNE" chytila som ho a dala mu pusu.
-"Čo takto ísť na pizzu?" spýtal sa ma Zayn.
-"Hej, som hladná" povedala som mu a išla som hore do izby hodiť niečo na seba "A máme problém" zamrmlala som si.
Nič som nemala v skrini. Behala som ku Naty. Otvorila som jej skriňu a vyberala veci. Bože tá má štýl. Nemohla som si nič vybrať. Potom som si zobrala nejaké dotrhané rifle a vans tenisky. Hodila som na seba nejakú mikinu a vyšla z izby. Stál tam Zayn. Mal na sebe čierne rifle, košeľu a tenisky.
-"Si krásna" povedal Zayn a vyšli sme z domu.

Jedine Ty! 48

22. června 2012 v 22:10 | Adminka;))xx
-"Povieš mi, prečo si všetkým klamal?" opýtala sa ma Melanie.
Sedeli sme spolu v kaviarni, bol pondelok po škole, Caroline a Diane som videl len na hodine.
-"Vieš, je to dlhý príbeh z mojej minulosti" radšej som sa zahľadel do šálky kávy, ktorú som mal pred sebou.
-"Joshua, mne môžeš dôverovať" Mel ma chytila za ruku a usmiala sa.
V jej očiach som sa strácal.
-"Začalo to, keď som mal asi štrnásť. Bol som prvýkrát skutočne zaľúbený. Viem, aj príliš mladý, no Lucy som vážne ľúbil a spoločne sme trávili všetok voľný čas. Poznal som jej rodičov, ona mojich. Mali sme pätnásť, bol júl, skončili sme vyššiu základnú a mali sme prázdniny. Ja som mal nastúpiť tu na školu, Lucy mala ísť na internátnu školu do Londýna. Práve sme sa vracali domov z koncertu Coldplay, na ktorom sme boli s jej rodičmi. Vracali sme sa v noci, pršalo a cesty boli šmykľavé. V aute však vládla odľahčená nálada, s Lucy sme sa rozprávali, mal som so sebou notebook s pripojením na internet, takže sme sa hrali hry, blbli" odmlčal som sa a zahľadel som sa von oknom.
Spomínal som na to nerád, ale chcel som byť k Melanie úprimný. Tá si presadla ku mne, oprela sa mi o rameno a držala ma za ruku. Oprel som sa teda k nej a pozrel som jej do očí.
-"Odrazu sa pred nami objavilo auto. V protismere, Marcel sa mu nedokázal uhnúť a auto to vpálilo priamo do nás. Lucy a Marcel boli na mieste mŕtvi, Judith umrela pri prevoze. Ja som prežil. No nikdy som na Lucy nedokázal zabudnúť. Zaprisahal som sa, že radšej budem predstierať, že som gay, než aby som si našiel novú priateľku, tak som Lucy ľúbil. Bola pre mňa všetkým" zotrel som slzy, ktoré sa Mel kotúľali po lícach.
-"Je mi to ľúto, Joshua. Veľmi ľúto"
Pokrútil som hlavou.
-"Sú to už štyri roky. Samozrejme, nedokážem na tú noc zabudnúť, ale pochopil som, že nemôžem klamať sám seba. Nie, keď som spoznal teba" jemne som ju pobozkal "Myslíš, že by si to so mnou mohla skúsiť?" obaja sme sa usmiali a Mel prikývla.
-"Možno ti nenahradím Lucy, ale budem tu pre teba, nech sa deje čokoľvek, Joshua. Navždy" oprela si čelo o to moje a spoločne sme tam v kaviarni sedeli, nevšímajúc si okolie ani vibrujúci telefón v Melinej kabelke.
Diane:
Hneď po škole som z okna zbadala, ako Joshua a Melanie odchádzajú smerom do mesta.
-"Počúvaj, čo sa stalo medzi Mel a Joshuom?" sadla som si ku Caroline, ktorá mala na posteli rozložené maturitné osnovy a práve si ich zoradzovala.
-"Neviem. Stihla mi len povedať, že idú von. Potrebujú sa porozprávať" mykla plecom.
-"Prečo?"
-"Nevšimla si si? Mel má o Joshuu záujem. A zdá sa mi, že on o Mel tiež"
Usmiala som sa a radšej som si na kolená vzala notebook a preklikala som sa na twitter. Tam som si ako prvé pozrela Harryho profil.
"We will be back home on Friday. Hurra :) I will be with my love, finally - Di, I miss you"
Zverejnil dnes ráno.
"I miss you too, Harold Styles. Look forward to see you. IU :-*
Odpísala som. Keď už svet vie o našej láske, nech to vie poriadne. No škola volala a ja som sa nemohla dlho zapodievať zvyškom správ, ktoré som na twitteri mala. Počet tých neprečítaných presiahol hrozivú hranicu dvoch tisícok a ja som sa aj bála, že mi vybuchne notebook, keď na ne neodpoviem. Ale sľúbila som si, že ako náhle na to bude viac času. Nie teraz. Facebookovský profil som zrušila dávno. Asi dva týždne potom, čo sa môj brat stal slávnym. Chodilo mi nespočetné množstvo žiadostí o priateľstvo a to od ľudí, ktorých som nepoznala. A keďže chalani facebook neviedli, tak som si povedala, že mne to tiež chýbať nebude. Avšak na twitter som ešte dopísala:
"I must so much learning to school. Don't like it, but...What can I do?"
A zverejnila som to. Až potom som sa odhlásila a rozhodla som sa pomôcť Caroline pri zoradzovaní papierov.
O siedmej sa konečne ukázala aj Melanie. S úsmevom na perách niečo ťukala do mobilu.
-"Vitaj slečna. Kde sa toľko flákame, hm?" uškrnula sa Caroline.
Naša práca bola hotová. Úlohy urobené a ja som pokojne odpovedala na správy na twitteri, pričom som pravidelne refreshla stránku, čo je nové od ľudí, ktorých som si followla.
-"Sorry baby, zdržala som sa s Joshuom v meste" zasnene si sadla na posteľ, vyzliekla si svetrík a aj s kabelkou ho hodila k nohám postele.
Unavene si ľahla.
-"Máme to brať ako rande?" opýtala som sa a zdvihla som pohľad od monitoru.
Melanie zdvihla palec hore na znak súhlasu.
-"Super. Joshua je vyše jedného dňa znova hetero a už má frajerku" zasmiala som sa, no Caroline po mne hodila vankúš.
-"Čuš. Nikdy gay ani nebol" no obe sme sa začali smiať.
-"Ste blbé" Mel si sadla "Nie. Rozprával mi, prečo vlastne predstieral, že gay je. A nič vám nepoviem, lebo sa smejete" vstala, vzala si osušku a odišla z izby do spŕch, ktoré boli spoločné.
-"Aha" ukázala som Caroline Melaniin profil na twitteri.
"Wonderful time spend with my boyfriend. He is amazing. Love ya, Joshua ♥"
-"No. Ten jeho príbeh chcem počuť. Čo ho viedlo k tomu, aby klamal najlepším priateľkám" Caroline mykla plecom a ďalej sa venovala zapnutej hre.
Ja som ju nechala hrať a prihlásila som sa na skype. Bolo pol ôsmej, nečakala som, že Harry bude tiež prihlásený. Ale okamžite mi volal. Hovorili sme spolu skoro dve hodiny. Striedavo sa ku mne pridala Carol, Mel a došiel aj Joshua. Avšak potom som musela ísť spať. Utorok bol vždy náročný deň.

Iný svet 8

22. června 2012 v 21:40 | Adminka;))xx |  Iný svet
Harry ma odviezol až celkom pred náš dom. Stále som tomu nemohla uveriť. Pred desiatimi minútami ma pobozkal Harry Styles, TEN úžasný chalan, ktorý môže mať každú babu, na ktorú prstom ukáže. A on si vybral práve mňa.
-,,Ashley ? Už sme tu'' povedal a tým ma vytrhol z premýšľania.
Pozrela som sa von okienkom a skutočne. Boli sme doma. Zatvárila som sa trochu otrávene, lebo to znamenalo, že sa budem musieť s Harrym rozlúčiť. Ach do kelu.
-,,Ďakujem ti za dnešný deň, bolo to fakt super. Dúfam, že si to ešte niekedy zopakujeme'' povedal Harry a usmial sa na mňa ,,Rád by som sa ti venoval aj dnes večer, ale sme s chalanmi pozvaní do rádia a vrátime sa až neskoro v noci. Čo by si povedala na malú exkurziu nášho domu? Zajtra som celý deň voľný a aspoň sa zoznámiš s chalanmi. Teda, už sa ako-tak poznáte, ale toto bude oficiálne. Uvidíš, budú radi, keď ťa bližšie spoznajú'' dodal, keď zbadal môj ustarostený výraz.
-,,Ale čo keď sa im nebudem páčiť?'' povedala som.
-,,Tak nerozmýšľaj, sweetie! Obľúbia si ťa, len čo si podáte ruky a navyše, keď som šťastný ja, sú šťastní aj oni. Neboj sa, zvládneš to, nejde predsa o operáciu mozgu'' odpovedal Harry a rýchlo sa pozrel na hodinky.
-,,Shit ! Už meškám viac, než je v norme! Prepáč, Ashley, ale fakt musím ísť'' povedal a pobozkal ma.
Cítila som neskutočnú radosť, ktorá sa ale miešala so žiaľom, že Harryho uvidím až zajtra.
-,,Tak... Ahoj'' povedala som smutne a do očí sa mi opäť tlačili slzy.
-,,Neplač, princezná. Zajtra sa znova uvidíme. No a aby som ťa mohol vyzdvihnúť, daj mi tvoje číslo'' navrhol Harry.
Ja som sa na neho len usmiala a tajomne povedala:
-,,Už ho dávno máš'' odvetila som.
Harry len zvraštil obočie a hodil na mňa maximálne nechápavý pohľad. Je taký zlatý, keď sa čuduje.
-,,Keď sme sa včera stretli v McDonalde, Niall to jednoducho urobil za teba'' povedala som.
-,,Ach Niall! Tak on povedal, že ešte ide na WC a on takto'' naoko sa pohoršoval.
-,,Harry, veď by si mu mal byť vďačný, no nie?'' povedala som so smiechom a už-už som sa chystala pobozkať ho, no prerušil ma zvuk Harryho iPhonu.
Na displeji mu zablikala fotka pekného chalana s hnedými vyčesanými vlasmi, a ja som ho ihneď spoznala.
-,,Zayn, však?'' spýtala som sa.
Harry len prikývol a prevzal hovor.
-,,Zayn? Prepáč, už som na ceste'' odvetil.
-,,Tak to asi ťažko, Styles! Keby si už bol na ceste počul by som to. A všetko, čo počujem teraz je smiech tej tvojej peknej ryšavky'' povedal Zayn.
-,,Hej ! Tá ryšavk má aj meno!'' bránila som sa.
-,,Prepáč'' ozval sa Zaynov hlas a ja som vytušila, že sa na tom zrejme dobre zabáva.
-,,Tak už dosť Zayn, lebo kvôli vám dvom odtiaľto snáď ani neodídem'' povedal Harry a pobozkal ma.
-,,Už naozaj musím ísť, inak Zayn po mňa pošle celú eskortu'' povedal a zrušil hovor. Vystúpila som z auta a poslala som mu vzdušný bozk. Harry na mňa dnes naposledy zatrúbil a potom som už len sledovala jeho auto, ako mi mizne z dohľadu.
-,,Ľúbim ťa'' povedala som potichu a vykročila som na verandu nášho domu.
Vyzula som sa a ani som nestačila otvoriť dvere, už ma ,,prepadla'' Lucy.
-,,Panebože, Ashley! Musíš mi hneď o VŠETKOM dopodrobna porozprávať. Bozkávali ste sa? Aké to bolo? Gooooooosh, I'm sooo excited!'' Lucy mlela a mlela a tak som jej teda o všetkom porozprávala.
Veď...Čo iné mi ostávalo?
Harry:
Chodím s najkrajším dievčaťom na svete! Celou cestou domov mi po rozume behalo len toto. Tá krásna a nedosiahnuteľná Ashley Lawrenceová je oddnes mojou priateľkou. Ani som nepostrehol, keď som prišiel pred náš dom. Zaparkoval som a vošiel som dovnútra, kde ma už čakal Zayn. Bol perfektne zladený, napokon, ako vždy. Na tvári mal napoly ustarostený a napoly pobavený výraz.
-,,Teda, tá Ashley je ale úžasná! Takto ti pomotať hlavu za DVA dni! Fíha'' pískol obdivne Zayn.
-,,No tak!'' argumentoval som ,,Nedopraješ mi lásku, alebo to mám chápať tak, že žiarliš?'' povedal som uštipačne.
Zayn sa len zasmial.
-,,Harry, veď vieš, že to nemyslím vážne. Som rád, že s Ashley chodíš a že si šťastný'' povedal.
-,,Tak to som rád. Ozaj, zajtra sem príde Ashley, aby sa s vami zoznámila'' poznamenal som.
-,,No problem'' odvetil Zayn a odišiel do kúpeľne.
Svoje conversky som si odložil na svoje zvyčajné miesto ku kvetináču a v duchu som plánoval, ako to zajtra celé bude vyzerať.