Červen 2012

Stand Up 2

1. června 2012 v 23:40 | Adminka;))xx
Harry správu o šoférovaní zobral s nadšením. Uškŕňal som sa, keď som si sadal vedľa neho.
-"A nezabudni ísť tak rýchlo, aby sme sa tam dostali aspoň zajtra" podpichol som ho a pre istotu som si dal pás, čo som zvyčajne nerobil.
-"Tommo, ja neviem koho zastavili policajti za pomalú jazdu" vrátil mi a uškŕňali sme sa pri spomienke na natáčanie What Makes You Beautiful.
-"Jasné a ja neviem, kto sa tam zamiloval" zatváril som sa nevinne a Zayn s Niallom sa zvíjali v záchvatoch smiechu.
Do reštaurácie sme sa dostali za dvadsať minút, no Harryho som si doberal aj tak. A nebol som sám. Zayn sa ku mne pridal s najväčšou radosťou. Liam mal pustený iPod tak, že sme všetci počuli, čo mu hrá. Keď mal pustené She Makes Me Wanna od JLS tak mu Niall strhol slúchadlá a zakričal:
-"Nepočúvaj konkurenciu!"
Liam sa naňho len škaredo pozrel a nasadil si slúchadlá späť na uši. Provokatívne pridal hlasitosť a ja som vtedy pustil rádio na plnú hlasitosť. Liam sa na mňa najskôr naštvane pozrel, no potom sa pomaly začal usmievať.
-"Ja vás raz naozaj zabijem" poznamenal a znova sa zahľadel von oknom.
Moje myšlienky prerušila krásna, červenovlasá čašníčka.
-"Čo si dáte?" usmievala sa na nás a vyzerala ako anjel.
-"Niečo špeciálne" usmial sa na ňu Liam.
-"Špecialitu pre špeciálnych hostí?" uškrnula sa a prebehla po nás pohľadom.
-"Tak dosť, chalani. Ja vyberám" ozval sa Niall a objednal nejaké jedlo, ktorému som nevenoval pozornosť.
Môj pohľad upútala neznáma červenovláska, ktorá pri nás stála úplne uvoľnene, aj keď zrejme vedela, kto sme. Pohľadom som preskúmal jej dokonalú tvár, ploché bruško, dokonale okrúhly zadok a štíhle, dlhé nohy, ktoré by sa páčili Zaynovi. Všimol som si, že som nebol sám, kto na ňu zazerá a uchechtol som sa. Zayn, Liam aj Harry si ju premeriavali a ja som si všimol, že jej stúpla červeň do líc. Niall jej stále niečo hovoril a ona zapisovala. Zmizla nám z dohľadu a pri stole sa rozhostilo ticho.
-"Chalani, všimli ste si jej nohy?" obdivne na nás pozrel Zayn.
Uškrnul som sa.
-"A ten zadok" poznamenal Harry.
-"Jej oči" zasnene sa usmial Liam.
-"Jedlo!" pripomenul nám Niall a my sme sa zasmiali.
-"Som sám, kto si všimol, že má dokonalé pery?" pozrel som na nich, oni na mňa a rozosmiali sme sa.
-"Tá bude určite zadaná" poznamenal s úsmevom Zayn.
-"Ktovie, koľko má rokov" rozjímal Harry.
-"Určite menej, ako tridsať, takže nič pre teba Harold" podpichol som ho.
-"Prestaňte, ide sem" poznamenal Liam a nahodil žiarivý úsmev.
Prekvapilo ma, že nám už doniesla jedlo.
Liam:
Nevšimol som si, ako sa volá a keď nám po fantastickom jedle priniesla účet, sľúbil som si, že sem ešte niekedy zájdem.
-"Aj také hviezdy, ako my musíme platiť?" doberal si ju s úsmevom Zayn.
-"Prepáčte, chalani, ale toto nebude na účet podniku. Objednali ste si jedlo za celú moju výplatu" uškrnula sa a nechala nám tam kožený obal s účtenkou.
Vložil som do nej peniaze a nenápadne aj svoje číslo na kúsku papierika. Samozrejme, že som pripísal moje meno.
-"Chalani, ideme, kým nám krpatý urobí hanbu" zaškeril sa Louis a ja som prevrátil oči.
Vyšli sme pred reštauráciu a nasadli do auta. Prekvapivo nikde nebolo vidieť novinárov a chalani sa doberali. Siahol som do vrecka od nohavíc a šmátral po kľúčoch. Zamračil som sa, keď som ich nemohol nájsť. Kde som ich nechal?!
-"Liam, nemrač sa" drgol do mňa Zayn.
-"Oh my carrot! Zabudol som vnútri kľúče!" plesol som sa po hlave a Zayn ma pohladkal po ramene.
-"Otecko, si v poriadku?" spýtal sa Louis a teatrálne mi zmeral teplotu na čele.
-"Tommo, povedz mi, ako sa chceš dostať domov, keď len Liam si bral kľúče" zaškeril sa naňho Harry.
Postrapatil ho.
-"Pussy, o to sa nestaraj. Tvoju kučeravú hlavičku by mali trápiť len podstatné veci. Napríklad, čo budeme robiť večer" uškrnul sa Louis a hodil po ňom balíček Haribo cukríkov, keď sme sedeli v aute.
-"Nechápem, ako môžete mať nejaké fanúšičky" uškrnul som sa na nich "Vraciame sa po kľúče" povedal som a Haribo skončili na mojej hlave.
Rýchlo som vystúpil z auta, nechal tam tých bláznov a so sklonenou hlavou som sa rýchlym krokom vrátil do reštaurácie.
-"Prepáč, zabudol som si tu kľúče, nenašla si ich?" spýtal som sa tej čašníčky, ktorá nás obsluhovala.
-"Och, áno. Poď za mnou" usmiala sa a podišla k pultu.
Bol som v jej tesnom závese a cítil jej vanilkovo-kvetinovú vôňu.
-"Nech sa páči" usmiala sa na mňa a podala mi kľúče s fotkou mňa a Danielle.
Idiot, zves ju už konečne. To dievča ťa nechalo!, hovoril som si už tretí týždeň.
-"Ďakujem, mimochodom, som Liam" predstavil som sa a nechápal som, kde sa vo mne berie toľko odvahy.
Nikdy som nebol ten, kto začína prvým krokom.
-"Ja viem," zasmiala sa "Ja som Jesse" usmiala sa a podala mi ruku.
Namiesto toho som ju objal a nechápal som, čo sa mi stalo. Strácaš pri nej rozum, chlapče, našepkával mi celý môj rozum...vlastne srdce, lebo rozum som stratil.
-"Mimochodom, ďakujem za číslo" zasmiala sa potichu.
-"Nemáš za čo. Ozvi sa mi" usmial som sa a vtedy mi zazvonil mobil.
Mrkvička♥ Nechápal som, kedy mi ho zase zobrali a zmenili si mená.
-"Prepáč, budem musieť ísť. Tešilo ma, Jesse" ešte raz som ju objal a s novo nadobudnutým sebavedomím vykročil z reštaurácie a s úsmevom som si sadol do auta.
Jesse:
Po skončení šichty som sa ponáhľala domov. Chcela som si zapísať Liamovo číslo. Ten chalan sa mi páčil a vyzeral, že nie je taký šialený, ako ostatní štyria. Sľúbila som si, že si ešte dnes pozriem nejaké ich videá a pustím ich pesničky. Zdvihla som na chvíľu hlavu a obzrela sa okolo seba. Zahryzla som si do pery a zase sklonila hlavu.
-"Hej" ozvalo sa pri mne.
Opäť som zdvihla hlavu a všimla si, že pred budovou stojí nejaká postava a máva na mňa.
-"Poznáme sa?" spýtala som sa, aj keď mi moje svedomie radilo, aby som utekala kadeľahšie.
-"Jasné, dnes sme boli u teba v reštaurácii" povedal očividne chlapec.
Stále som mu nevidela do tváre. Bola tma a na hlave mal kapucňu.
-"V reštaurácii obslúžim denne veľa ľudí" uškrnula som sa.
Vtedy si dal dole kapucňu.
-"Už vieš?" zaškeril sa.
-"Preto, že si hviezda nemusia ťa všetci rozpoznávať na diaľku dvesto metrov v tme a s kapucňou na hlave"

Scary Secret 33

1. června 2012 v 23:22 | Adminka;))xx
Do baru som doslova vbehla. Za pultom sa na mňa uškŕňal Zack a Justin sa objavil okamžite pri mne.
-,,Ahoj princezná, čo to bude?"
-,,Dones mi jeden jahodový a jeden pomarančový džús na štvorku, Justin. Karry povedz, že ju tam vzadu očakávam" nechala som ich tam stáť s nechápavými pohľadmi upretými na mňa a
pobrala som sa ku stolu, kde som sa usadila a zapla notebook.
-,,Tak tu si" objavila sa oproti mne Karry ,,Hovor, čo sa deje" zavrela mi notebook a neúprosne na mňa hľadela.
-,,Myslím..." povzdychla som si ,,Myslím, že som sa dnes zasnúbila" ukázala som jej ruku, na ktorej sa vynímal prsteň so smaragdovým diamantom.
Angel:
-,,Ty si dnes požiadal Jessicu o ruku?" Dave stále neveril tomu, čo som mu asi pred pätnástimi minútami povedal.
-,,Áno, si hluchý či nedoslýchavý, David?"
-,,Len tomu neverím. Myslel som si, že si to necháš na chvíľku, keď budeš človekom"
-,,Tak som to plánoval, veď vieš, ale keď Jess mi neverí. Aspoň neverí tomu, že to s ňou myslím vážne"
-,,Je to len človek, Angel. Má len sedemnásť, nemôže vedieť, čo očakávať od života, kým nedospeje" pokrútil hlavou môj mladší brat.
-,,Jess je na svoj vek až príliš inteligentná a dospelá na to, aby vedela, čo v živote chce. Nejakým zázrakom patrím do jej zoznamu vecí alebo osôb, s ktorými ráta vo svojej budúcnosti. Ale nie je si istá, či to s ňou myslím úprimne a vážne"
-,,Je potrebná k tomu, aby si bol človekom, braček, to by mala brať ako základ"
-,,Nenapadlo ti rozmýšľať niekedy ako sedemnásťročné dievča, David? Oni neuvažujú tak ako my. Prežili toho príliš málo. Nerozumie veciam, ktoré sú pre nás úplnou malinou"
-,,Znie to komplikovane"
-,,To mi hovor" pokrútil som hlavou ,,Skrátka, musel som jej dať jasne najavo, že nie je len akýsi doplnkový článok v mojej existencii, ale že ona je mojou existenciou"
-,,A kedy sa jej chceš priznať?"
-,,Nevyťahuj tú tému. Ona sa o mojej minulosti vôbec dozvedieť nemusí"
-,,Angel, vyvraždili sme skoro celú jej rodinu, čo si myslíš, kedy príde na to, že smrť jej príbuzných nebola len nehoda? Uvažuješ nad tým niekedy?"
-,,Každú chvíľu keď sme spolu a mlčíme" pokrútil som hlavou ,,Už daj pokoj, David" odbil som ho a radšej som sa opäť začítal do knihy.
Jess:
-,,Ale...Jess...Veď Angel za ženiť nemôže, či áno?"
-,,Môže, ale nie v kostole. Ale ja sa vydávať nechcem. Aspoň nie teraz, v sedemnástich"
-,,A kedy?"
-,,Pamätáš si na tú signoru Fabini? Ona je kľúčom k tomu, aby sa z Angela stal človek. Sľúbili sme si, že keď budem staršia, podstúpime tú šarádu so zmenou. Vieš, aby Angel nebol očividne starší než ja. Teraz aspoň vyzerá k svetu, ale keď bude človek, bude starnúť. Keď budem mať dvadsať tri, dvadsať štyri, tak pôjdeme za signorou Fabini, pomôže nám"
-,,A potom sa zaňho vydáš?"
-,,Samozrejme. Už nemám nad čím uvažovať"
-,,Počúvaj ma, Jessica. Je ti ale jasné, že od sedemnástich prežiješ svoj život s jedným človekom, všetko budete riešiť spolu už od..."
-,,Od teraz. Karry, ja si uvedomujem do čoho idem. Angela milujem a vážne si teraz neviem predstaviť, že by bol pri mne niekto iný"
-,,A čo ak ťa opustí Angel? Alebo sa objaví niekto, kvôli komu opustíš ty Angela?" opýtala sa zvedavo Karry, no ja som záporne krútila hlavou.
-,,Karen, odkedy poznám Angelovo tajomstvo, nik iný ma nezaujíma, vôbec"
-,,To myslíš vážne? A...Ani sa nebojíš, že ti niekedy môže ublížiť?"
-,,Vlastne...Nie" pousmiala som sa, no inštinktívne som si objala krk rukou.
A Karry zjavne pochopila.
-,,Ty...On..." šokovane na mňa ukazovala ,,Už si mu...Dovolila si mu, aby ti pil..."
Prikývla som.
-,,Áno, vedela som, že sa nemám čoho báť a...Vieš, bola som tak zvedavá, aké to je" pousmiala som sa.
-,,Kedy?"
-,,V Palerme, keď ku mne prišiel" pokrčila som plecami.
-,,Ty si blázon, Jess" Karry veselo krútila hlavou ,,Ale tak veľmi ti prajem, aby si bola šťastná"
-,,Hej, ak neodídem do Paríža" poznamenala som skleslo.
Angel:
Po dlhšom lete sme pristáli v Ríme a ponáhľali sa na terminál, odkiaľ odlietalo lietadlo do Palerma. Avšak, ako naschvál, odletelo dve minúty pred príletom z Atlanty. Kým som ja zistil, že ďalšie lietadlo letí o štyri hodiny, David zabezpečil loď, ktorá nás prepravila do prístavu v Palerme. Taxíkom sme sa odviezli do Karryinho bytu, ktorý som pre istotu udržiaval v stave rýchlej potreby. Len čo sme si zložili v izbách veci, klopala nám na dvere signora Fabini.
-,,Buonasera, signora" uvoľnil som jej cestu, aby prešla do obývačky, kde si sadla na gauč. David tam už trónil.
-,,Ciao ragazzi" usmiala sa ,,Chlapci, musíme sa porozprávať" vyzerala veľmi vážne.
-,,Čo sa deje, signora? V telefóne a aj teraz to znie veľmi vážne"
-,,Chlapci, je tu jeden malý problém s tou Angelovou premenou" pozrela na mňa a v očiach sa jej objavili slzy.

Same Mistakes 22

1. června 2012 v 22:54 | Adminka;))xx

Baška:
-"Kde je Zayn?" pristavil sa pri mne Simon.
-"To vážne neviem" zamumlala som, whisky, ktorú som zvierala v ruke, som prevrátila do seba a na ex ju vypila.
-"Chceš sa s niekým zoznámiť?" Simon sa zasmial a za ruku ma ťahal k pultu s jedlom, kde stál vyšší chlapík v spoločnosti Nialla a Naty "Mládež, môžem vás vyrušiť?"
Niall s Naty sa usmiali a prikývli, chlapík sa k nám otočil so širokým úsmevom a som ho konečne spoznala.
-"Barby, zoznám sa s Ollym Mursom. Olly, toto je Barby" Simon nenápadne odišiel a mňa nechal v spoločnosti Ollyho a priateľov.
-"Baši, čo sa deje?" opýtala sa ma Naty po slovensky, keď ku mne podišla.
-"Zayn sa deje" zamumlala som mrzuto "Veď on sa mi vôbec nevenuje, Naty. Celý čas popíja s kamošmi z X-factoru" pokrútila som hlavou.
-"Tak kašli na to. Poď, budeš s nami. Olly je super, je vtipný" zasmiala sa Naty a stiahla ma späť ku chlapcom "Boyfriend trouble" odpovedala Naty na Ollyho spýtavý pohľad.
-"Ty máš priateľa?" zdalo sa mi, že Olly je sklamaný z tohto zistenia.
-"Chodím so Zaynom" mykla som plecom "ale ten sa teraz zabáva inde" zahľadela som sa jeho smerom.
-"A s bývalou" poznamenal Olly sucho.
Fakt bol ten, že Zayn sa práve podozrivo usmieval na Rebeccu.
-"Ospravedlníte ma?" so slzami v očiach som sa otočila k baru a vykročila jeho smerom.
-"Čo vám ponúknem, slečna?" opýtal sa barman.
-"Fľašu whisky. Celú, prosím"
Keďže alkohol platí Simon, tak zneužijem jeho pohostinnosť. Ako náhle som ale držala fľašku v ruke, vybrala som sa vyhľadať prázdnu miestnosť, kde by som si svoj poklad vypila. Nemala som náladu na nikoho. Na nič. Prečo mi to Zayn robí? Prečo sa vôbec nestará? Toto nie je jeho štýl, pomyslela som si sklesnuto, sadla som si na posteľ v prázdnej izbe, ktorú som objavila na poschodí. Po necelých dvoch hodinách sa dvere na izbe otvorili a dnu vošla postava. Videla som mierne rozmazane, no keďže v izbe bola tma, aj tak by som nevedela, kto to je.
-"Prečo si tu tak sama? Potme?" prehovoril mužský hlas silne pripito.
Môj mozog registroval, že už som ho počula, nedávno. Ale kde?
-"Pretože sa o mňa frajer nestará" odvetila som, priložila si hrdlo fľaše k perám a odpila som si ďalší dúšok whisky, ktorá ma nepríjemne pálila na jazyku.
-"Tak by si sa zjavne nemala starať ani ty o neho"
Odrazu izbu zaplavilo tlmené svetlo nočnej lampičky a ja som rozoznala črty tváre Ollyho. S prižmúrenými očami som nepresvedčivo prikývla.
-"Ale...Nie je to také ľahké, ako si myslíš" pokrútila som hlavou "milujem ho"
-"A si si istá, že on miluje teba?" Olly si ku mne prisadol, presunul sa na posteli bližšie a vzal mi fľašu z ruky "Podelíš sa?"
Bez môjho súhlasu si odpil.
-"V tejto chvíli si nie som istá v ničom" vzala som si fľašu späť.
Piť môže, ale nech si ju neprivlastňuje. Mlčky sme naďalej sedeli vedľa seba na posteli, striedavo popíjali a občas o seba zavadili pohľadom. Z Ollyho sálal strašidelný kľud, no aj neuveriteľný sexappeal, ktorému som pod vplyvom alkoholu vážne ťažko odolávala. Barbora! Máš Zayna? Ľúbiš ho? Aj on teba. Prečo teda myslíš na to, že by si mohla...Ublížiš Zaynovi. Treba ti také problémy ako má Naty? Nie. Tak prečo? Ale môj vnútorný hlas bol drasticky umlčaný množstvom alkoholu v krvi a Ollyho náhlym bozkom, ktorý síce trval krátko, ale Olly zjavne usúdil, že nie som schopná brániť sa. Pokračoval intenzívnejšie a vášnivejšie.
-Prečo?" šepla som, keď dopitú fľašu whisky položil na nočný stolík a pohrúžil sa do skúmania mojej pokožky na krku.
-"Chceš to a ty to vieš" šepol, pokračujúc po sánke až k perám.
Keď ma opäť bozkával na pery, uvedomila som si, že má pravdu. Ale Zayn je dole...s Rebeccou...ale možno ťa hľadá...možno...miluješ ho...áno...prečo to potom robíš...ignorovať moje myšlienky bolo jednoduchšie, keď som si uvedomila, že v tejto prázdnej izbe som len s
Ollym, ktorý mi stihol vyzliecť tričko, rovnako ako aj sebe. Pohrúžila som sa do preskúmavania jeho tela perami. Olly ležal na chrbte, ja som prevzala iniciatívu, rozopla som mu pracku na opasku, rozporok. Po chvíľke jeho nohavice leteli niekde nabok, rovnako ako tie moje hneď potom. Nie len do Ollyho vošla nepríčetná vášeň. Trvalo len chvíľku, kým sme boli obaja nahí a pohybovali sme sa v rytme vzdychov.

Zobudila som sa o piatej ráno, hlava ma bolela, matne som si spomínala na predchádzajúcu noc, no vedela som, že som urobila niečo strašné. Moje úvahy vyrušilo zívnutie môjho spoločníka v posteli. Olly sa pretočil na druhý bok, otvoril oči a pozrel na mňa.
-"Mrzí ťa to" skonštatoval, keď zbadal moju tvár.
Prikývla som, pohľadom som preletela izbu a nachádzala som svoje oblečenie, spodné prádlo bolo hneď pri posteli. Tričko viselo na stoličke, rifle boli pohodené na koberci, hneď pri Ollyho.
-"Toto sa nesmie nik dozvedieť" šepla som, keď som sa rýchlo obliekala "Ak sa to niekto dozvie, zabijem ťa" zazerala som na Ollyho "Ako keby sa to nestalo. Vlastne...Ja si poriadne na nič nepamätám"
-"Ako vysvetlíš Zaynovi, že nie si doma?"
-"Na niečo prídem" pokrčila som plecami, natiahla som na seba tričko a navrch svetrík, ktorý som si dala dole skôr, než sa vôbec niečo stalo.
-"Ako myslíš" Olly si sadol a sledoval ma "Veľmi to ľutuješ?"
-"Nevieš si predstaviť ako. To je ale jedno. Musím ísť preč. Skôr, než sa po mne začne niekto..." môj monológ prerušilo zvonenie mobilu.
Zayn ♥
-"Zlatko?" prijala som hovor a Ollyho som pohľadom umlčala.
-"Láska, kde si? Myslel som si, že si šla domov. Naty mi ale povedala, že tam nie si"
-"Som pri kamarátke. Mala som k nej bližšie. Hneď prídem domov" so slzami v očiach som hľadela na svoj odraz v zrkadle.
-"Budem ťa čakať, príď hneď k Niallovi, zlatko. Ľúbim ťa"
-"Ja teba" len čo som sa palcom dotkla červeného tlačídka na displeji, rozplakala som sa "Toto sa nemalo stať, Olly. Bola to obrovská chyba. Pochybila som"
-"Mal by som povedať, že ma to mrzí, ale nemôžem, pretože nerád klamem" Olly vstal z postele, omotal si okolo seba prestieradlo a objal ma "Maj sa, Barby. Ja budem mlčať"
Cestou k Niallovi som zavolala Carmen, aby ma kryla. Na jej otázku, čo sa stalo, som odpovedala, že jej to vysvetlím inokedy, ale potrebujem, aby v prípade núdze potvrdila, že túto noc som bola u nej. Keďže mi bola dlžná službičku, súhlasila.

Sama 11

1. června 2012 v 22:29 | Adminka;))xx
Zarazene som sa dívala na Harryho a Nathana, ako sa surovo mlátia. Nechápala som o čo Nathanovi ide, keď sa len tak na Harryho vrhol. Začali si nadávať a po chvíli medzi nimi lietali päste a kopance a tak ma to vytočilo, že som sa rozhodla zasiahnuť. Ešte by sa pozabíjali, keby ich nechám tak. Skočila som medzi nich a tlačila obidvoch do hrudí od seba a oni ma len odsunuli nabok a pokračovali v bitke ďalej. To bol vo mne už plameň zlosti, tak som zapískala a oni sa prekvapene na mňa pozreli. Využila som aspoň tú chvíľu kým ma vnímali, tak som začala vrieskať po Nathanovi.
-,,Nathan zbláznil si sa?! Nemôžeš sem len tak vtrhnúť a každého kto ma bude objímať, odhodiť na stranu! Harry za nič nemôže a ty ho tu začneš hlava-nehlava mlátiť!" slovne som si na ňom vybíjala nervy.
-,,Tams...ale...veď..." začal koktať a bolo na ňom vidno, že nevedel čo povedať.
-,,Čo ale?! Čo veď?!"
-,,Vieš, aký som odjakživa žiarlivý" nahodil výraz najzúboženejšieho chúďatka.
-,,A? To má byť tvoj dôvod? Nathan, to je len blbá výhovorka! Viem, že sa s Harrym nenávidíte, ale musíte sa bezdôvodne začať biť?!"
Harry sa nevinne prizeral a nepovedal ani slovo. Ja sa mu nečudujem, veď on sa iba bránil, to Nathan po ňom skočil.
-,,No tak Tams, prepáč..." díval sa do zeme a čakal, kedy ma prejde hnev.
No tak skoro to nebude.
-,,Harry, zavolaj mi potom. Ahoj" zavrela som dvere bez toho, aby som Nathana pozdravila. Však čo, môže si za to sám. Nech si nemyslí, že bude biť mojich priateľov. Šla som k oknu v obývačke a dívala som sa na chodník pred dverami. Ešte tam stáli oproti sebe a znova po sebe vrčali a o niečom sa vrúcne bavili. Nedalo mi to, tak som trochu pootvorila okienko a započúvala som sa do ich rozhovoru. Áno, nie je to správne, ale bola som do toho zatiahnutá tiež. Počula som len útržky, ale stihla som zachytiť pár dôležitých viet.
-,,Nič pre mňa neznamená! Nič s ňou nemám a nemám na ňu ani čas" Harry to vravel cez zaťaté zuby.
Už to v ňom vrelo a vyzeralo to tak, že sa s Nathanom znova pochytia, tak so slzami v očiach som vtrhla do dverí.
-,,Nič pre teba neznamenám?! Ja som myslela, že sme priatelia Harry! Nepamätáš, čo si mi dnes vravel?! Že si ma rád spoznal?!" vrieskala som cez slzy.
Obidvaja na mňa prekvapene pozerali. Začali popŕchať a mne sa slzy miešali s kvapkami.
-,,Bola to len pretvárka Tams" chladne povedal a pozeral sa niekam do blba.
Ako to dokáže povedať len tak bez súcitu? Ja som myslela...a počkať! Čo som si myslela? Že by tá slávna hviezda mala o mňa záujem? Nenávidím svoju naivitu! Hlas sa mi zasekol v hrdle a Nathan išiel ku mne. Objal ma okolo pliec, ja som ho zo seba striasla a nevenovala mu žiadnu pozornosť.
-,,Ty idiot! Nikdy sa mi už neukazuj na oči!" vrieskala som po Harrym a tresla som dvermi. Cez zaslzené oči som sa pozrela von oknom. Nathan práve odchádzal, drgol ramenom do Harryho a šiel k svojmu autu. Odišiel a Harry tam stále stál. V daždi, celý premočený, s hlavou sklonenou k zemi. Stále som plakala, poznala som ho len deň, ale mala som pocit, že ho poznám celý život. Nečakala som, že by bol schopný toto spraviť. Preto ma to tak vzalo, ale aj tak som nechápala čo je to so mnou. Na ukľudnenie som šla do sprchy, stále s plačom, ale nakoniec mi teplá voda pomohla. Zabalila som sa do županu, mokré vlasy som nechala len tak spustené na pleciach a zašla som aj s notebookom pod periny. Zapla som ho, prihlásila som sa na skype a Jack aj Sophie boli práve prihlásení. Srdce mi poskočilo od šťastia. Mali sme na skype spoločnú skupinu, len my traja. Tak som spustila hovor a po treťom zvonení mi to zdvihli, obidvaja vysmiati vo webcamere. Ale na moje prekvapenie, boli spolu v jednej webcamere.
-,,Ahoj, Tams! Ježiš, ako radi ťa vidíme!" Sophie mi mávala do webcam a Jack prikyvoval.
-,,Neskutočne si nám chýbala. Ako žiješ? Čo nové?" Jack sa ma spýtal s úsmevom na perách.
Tak som im rozprávala čo sa tu udialo a na konci vyprávania som si všimla, že obidvaja len tak pleštili oči. Zasmiala som sa.
-,,Wow, Tams. Tak za tých pár dní máš dosť zážitkov" zasmial sa Jack ,,Aj keď je mi ľúto čo sa stalo...no...to...s tým...Harrym" hovoril opatrne.
Len som prikývla a potláčala som slzy, ktoré sa mi hrnuli do očí.
-,,To je v poriadku" nadýchla som sa a potom som hlboko vydýchla ,,A čo vy? Čo je nové v Orlande?"
-,,No, chceli sme ti to povedať neskôr, ale čo na tom tajiť?" povedala Soph a ja som sa nechápavo pozerala ,,Vieš, my sme za ten čas čo si bohužiaľ preč, prišli na to, že..." Soph sa nadýchla a ja som ešte nedočkavejšie čakala čo dopovie.
Obidvaja sa na seba pozreli, prikývli a naraz povedali.
-,,Že sa ľúbime" hneď nato sa objali a ja som zostala kukať na monitor s otvorenou sánkou, ktorá skončila asi niekde na prízemí.
-,,Si robíte srandu?" neverila som tomu.
-,,Nie, Tams. Je to čistá pravda" keď na seba po tomto hodili zamilované pohľady, pochopila som.
-,,Bože decká, ako strašne vám to želám!" áno, bola som od srdca rada.
Síce by som neverila ani v mojom najtajnejšom sne, že by sa niečo takéto mohlo prihodiť práve im dvom, ale som rada, pretože sú oni šťastní. Tak potom sme dlho kecali, nakoniec sme sa rozlúčili a ja som mala chuť sa ísť niekam prejsť a zrovnať si myšlienky. Tak som na seba natiahla legíny, tričko a mikinu, vzala som iPod a dala som do uší slúchadlá. Obula som si nike tenisky, vybehla som von a namierila som si to do neďalekého parku. Už bolo skoro sedem hodín večer, pomaly sa stmievalo, ale ja som potrebovala taký "očistný" beh. Keď som bola celkom unavená, zastavila som sa v neďalekých potravinách a nakúpila som jedlo do mojej už skoro vyprázdnenej chladničky. Ako som tak prechádzala Londýnom a jedla jablko, už som zhliadla minimálne sedem stĺpov, kde bol povesený plagát One Direction. Vždy som len so zaťatými zubami prechádzala a nedívala som sa hlavne na jednu tvár. O pol deviatej som už bola skoro pri mojom dome a v hlave sa mi zrodil celkom fajn nápad. Tak som zaklopala na dvere Aaronovi a ten otvoril dvere s úsmevom na tvári.
-,,Jeej! Ahoj, Tams!" objal ma a zavolal ma dnu.
-,,Nebude treba, Aaron. Ja som sa len chcela spýtať či máš dnes večer niečo na pláne" nenápadne som sa spýtala.
-,,Jasné, že nie. Čo by so rada?" stále sa usmieval na lícach sa mu črtali jemné jamky.
-,,Napadlo ma, že či by sme nešli dnes večer do nejakého klubu. Potrebujem sa trochu rozptýliť a navyše doma sa strašne nudím. Čo ty na to?"
-,,Skvelý nápad! Tak sa bež nachystať a za hodinu a pol prídem pre teba dobre?"
Prikývla som, objali sme sa a utekala som rýchlo ku mne dovnútra. Vyložila som do chladničky nákup a šla som rýchlo do sprchy, pretože som bola z behu celá spotená. Pred skriňou som stála asi desať minút a nakoniec som vytiahla čierne kraťasy, moje milované tmavomodré sako, biele tielko a biele convers. Usúdila som, že vonku je celkom zima, ale bolo mi to jedno, idem sa predsa zabávať dovnútra. Aj tak pre istotu som si radšej dala priesvitné silonky. Dala som si tmavé dymové očné tiene, linku na oči a špirálu, zakryla som nedokonalosti na mojej tvári a vlasy som si jemne vyžehlila. Vzala som si mini tašku cez rameno a dala som do nej mobil, kľúče, peňaženku a vreckovky. Už bolo skoro desať hodín a Aaron už zvonil. Tak som mu otvorila dvere, objala ho a vyšli sme pred dom.
-,,Kam teraz? Londýn ešte nepoznám natoľko, aby som si všimla nočné kluby. Vlastne Londýn nepoznám vôbec" zasmiala som sa.
-,,Dobre, tak nechaj to na pána Coopera" povedal to takým hrdým tónom a ja som sa neubránila smiechu.
Zavolali sme si taxi, lebo vonku bola fakt zima a Aaron mal tiež len rifle, košeľu a na nej koženú bundu. Cestou sme sa rozprávali o všetkom možnom až sme dorazili do klubu menom Fallen Angel.
-,,Zaujímavý názov"
Aaron sa len uškrnul a za ruku ma ťahal do rady. Chvíľu sme museli čakať, kým nás pustia dnu, ale nakoniec sme sa tam dostali. Šli sme hneď za bar a keď som zbadala, kto sedí na konci baru, bez slova som sa zdvihla a šla som si sadnúť za stôl čo najďalej od baru. Nechcela som Aaronovi kaziť večer. Ten hneď pribehol so slovami:
-,,Čo sa deje?"
A ja som neprítomne pokrútila hlavou s očami prilepenými stále na tej osobe. Ako som si všimla, už mal v sebe veľa alkoholu. Od barmana stále pýtal ďalší a ďalší. Zaujímalo by ma, čo sa mu stalo, keď toľko zapíja. Počkať. A vlastne prečo sa oňho zaujímam?! Veď ten idiot to všetko predo mnou iba hral! Budem sa tváriť, že tu nie je. To bude najlepšie. Tak som sa zatiaľ zabávala s Aaronom, ktorý zatiaľ bol vziať nejaké pitie. Potom sme sa rozbehli na parket a bez prestávky sme pol hodinu tancovali. Aaron ani nevedel ako strašne ma zranila tá osoba pri bare. Nepovedala som mu, čo sa stalo a myslím, že to tak bolo lepšie. Tak som na to proste prestala myslieť, až pokiaľ som si pri tanci všimla, že Harry tancuje hneď vedľa s nejakou blondínou. Vypleštila som oči a rýchlo som sa aj s Aaronom hnala preč. Ten mal už čo to vypité, takže mu to bolo v podstate jedno kam som ho vliekla. Šli sme na opačnú stranu parketu a našťastie som Harryho stratila z dohľadu. No v tom ma niekto poklepal po ramene a ja som sa so strachom otočila. Keď som však uvidela kto to je, so šťastím som ho objala.
-,,Zayn? Čo tu robíš?"
Usmieval sa ako slniečko a ja som bola rada, že ho po takej dlhej dobe vidím.
-,,Ja som tu aj s chalanmi. Poď za nami!" ťahal ma od Aarona, ktorý si za mňa už stihol nájsť náhradu.
Blondína, s ktorou sa očividne poznal. Nechala som ho tak, nechcela som ho rušiť a tak som sa vybrala so Zaynom.
-,,Zayn? Nerada by som stretla Harryho. Vieš, neviem či vám to hovoril, ale..." vzdychla som si.
Zayn sa zastavil a pozrel sa mi hlboko do očí.
-,,Harry nám povedal, čo sa stalo. Je mi to ľúto ako sa zachoval, Tams. Nám všetkým je to ľúto"
Videla som mu v očiach, že mi nepovedal všetko, ale nechala som to tak. Táto téma je pre mňa už dávno uzavretá. Tak sme šli za chalanmi, ktorí mali osobitný stôl vedľa tanečného parketu.
-,,Takže chalani" Zayn sa postavil pred stôl, chytil ma okolo pliec a keď sa konečne všetci na nás pozreli, začal nás predstavovať ,,Chalani, chcel som vám predstaviť to dievča, čo som vtedy aj s Harrym stretol v tom podniku kde sme mali koncert"
Tri páry oči sa na mňa pozreli a ja som sa nesmelo usmiala a cítila som ako mi stúpa do líc červeň.
-,,Tams, toto je Niall," ukázal na usmievajúceho sa blondiačika, ,,Louis" hnedovlasý chlapec, ktorý hneď vystrelil ku mne aby ma objal a ,,Liam" tiež hnedovlasý, hnedooký chlapec s pokojným výrazom a úsmevom na tvári.
-,,Teší ma, Tams" podával mi ruku Liam a hneď na to ma objal.
Objatie som si nakoniec vyslúžila aj od Nialla a ten ma hneď ťahal tancovať.
-,,Ako sa ti tu páči?" hučal mi do ucha Niall, keď sa snažil prekričať tú hlasnú hudbu.
-,,Dosť sa mi tu páči, len by mi nevadilo spoznať ešte viac ľudí" úprimne som mu odpovedala.
-,,Neboj sa aj to príde. My ti zatiaľ nestačíme?" zasmial sa.
-,,Ale áno, stačíte" usmiala som sa a on tiež.
Tak sme tancovali a potom sme sa vrátili za stôl , kde ma čakalo "milé" prekvapenie.
-,,A ona tu čo robí?" s opitým pohľadom si ma premeriaval a ja som ho prebodávala čistou
nenávisťou.
Rozhodla som sa ho ignorovať, preto si nebudem kaziť pekný večer. Na drzovku som si sadla medzi Liama a Zayna, ktorí sa s ľútosťou na mňa pozreli.
-,,Harry, bež domov. Si úplne na mol" povedal mu Louis, bez štipky záujmu.
-,,Nejdem domov! Chcem tu zostať. Ale nie s ňou!" ukázal na mňa prstom.
To ma nasralo a vybehla som naňho.
-,,Ty magor, ešte sa tu na mňa urážaj! Čo som ti ja spravila?! To ty si len úbohá pretvárka! Tak prepáč, že som sa spoznala s tvojimi priateľmi" potom som mu nevenovala už ani jeden pohľad a rozhodla som sa ísť za Aaronom.
Už bolo po pol noci, mali by sme ísť domov.
-,,Ja tu už s ním nebudem. Rada som vás spoznala chalani, ak budete chcieť, tak mi napíšte na tweet. Majte sa" každého som objala samozrejme, okrem Harryho.
-,,Počkaj, pôjdem s tebou" ponúkol sa Liam.
Vďačne som sa usmiala a spolu sme šli hľadať Aarona. Tancoval s pár dievčatami a aj chalanmi.
-,,No konečne, Tams. Hľadal som ťa. Chcel som ťa predstaviť, tuto, pár kamarátom" vzal ma za ruku a už s trošku triezvym hlasom hovoril.
-,,Toto je Chloe," dievča, s ktorým Aaron tancoval s prenikavými zeleno-modrými očami, "Diane" ryšavovláska s hnedými očami, ,,Will," blonďavý chlapec s modrými očami, ,, a nakoniec Patrick" hnedovlasý chlapec, dosť vysoký so zelenými očami.
S každým som sa pozdravila a všetci vyzerali milo.
-,,Ľudia, toto je Liam" ukázala som na Liama, ktorý tam chudáčik nečinne stál.
-,,Ahoj!" všetci ho pozdravili zborovo a s chalanmi sa pozdravil tým typickým chlapským pozdravom.
-,,Ty si ten z One Direction, či sa mi to len zdá?" spýtala sa ho Chloe.
-,,Áno, áno. Som" usmial sa.
-,,Páni, neverila by som, že niekoho z vás niekedy stretnem" nadšene si ho premeriavala.
-,,No nabudúce vás zoznámim so všetkými len už musím ísť. Prepáčte" pohľadom blúdil kamsi za mňa.
Otočila som sa a chalani pomáhali Harrymu dostať sa von z klubu.
-,,Tak ahoj" chápavo som sa naňho pozrela a objala som ho.
Pozdravil sa so všetkými a už ho nebolo. Nakoniec sme sa zabávali a tancovali všetci šiesti a potom sme šli spoločne pešo každého vystrojiť. Najďalej býval Will, tak sme sa s Aaronom prešli ho ešte kopnúť domov a potom sme zastali pred Aaronovým domom.
-,,Počuj, Tams. Nechceš u mňa prespať? Spravíme si taký pohodový večer" šibalsky sa usmial a ja som súhlasila.
Všetko lepšie, ako sa tam sama nudiť. Tak sme sa dotrepali do jeho izby, ľahli sme si jeho manželskej postele a rozprávali sa. Už nám bolo dlho a o pol piatej sme spokojne zaspali.

Ráno som sa zobudila a časť postele vedľa mňa bola prázdna. Počula som vodu zo sprchy a tak som sa odvliekla do Aaronovej kuchyne, vylovila som z chladničky mlieko a nejaké potraviny a začala som robiť palacinky. Celkom sa mi vydarili, tak som ich poliala javorovým sirupom a zapla som telku. To sa už dole dovalil Aaron a skríkol:
-,,Palacinkyyyyyyyyyy!"
Začala som sa smiať a potom sme pokojne zjedli raňajky. Odšuchtala som sa do sprchy a potom sme s Aaronom začali plánovať dnešný deň. Nechceli sme len tak sedieť doma a nudiť sa.

Povedz mi lži 2

1. června 2012 v 19:37 | Adminka;))xx
Zbadala som blond a čiernu hlavu. Iste tam je Zayn a Niall. Musela som sa zasmiať sama sebe. Milujem túto skupinu a keby som nebola vyšla von, nebola by som ich videla. Potláčala som nutkanie kričať spolu s dievčatami a radšej som sa venovala pretláčaniu dopredu. Asi po dvoch minútach som sa dostala zase na okraj pištiacich dievčat. Otrava. Moje brucho mi pripomenulo, že tu nie som kvôli krásnym spevákom, ale kvôli jedlu. Tak teda inokedy One Direction. Kráčala som k Nando's, no predsa len som si tento moment musela zdokumentovať. Kamarátky by ma zabili, keby počuli, že som sa k chalanom dostala tak blízko a nakoniec si ich ani nevyfotila. Vytiahla som mobil, ale musela som sa vzdialiť k najbližšej budove, aby som zachytila celú skupinu dievčat.
-"Hej! Ty tam!" počula som hlasy, no nevenovala som im pozornosť.
-"Nepočuje ťa. Musíš kričať hlasnejšie"
-"A čo keby si zakričal aj ty? Nie som tu jediný"
-"Tak prepáč, že som!" ohradil sa druhý hlas.
Otrávene som sa pozrela za seba a pri rohu budovy som videla troch chlapcov v kapucniach. No skvelé! Milujem keď na mňa kričia pubertiaci.
-"Ale to nie je Jesse," povedal tretí hlas.
-"Pozri sa tam! Je to Jesse"
Pobavene som zdvihla obočie a čakala ako dopadne táto ich nezmyselná hádka. Priznávam, že ma to trochu urazilo.
-"Vyzerám ako chlapec?" povedala som dosť hlasno, aby ma počuli.
-"Vidíš?" obrátil sa prvý chalan na druhého.
Tretí zrazu vykročil ku mne a ja som sa zľakla. Čo ak sú to nejakí násilníci? Keď sa však ukázal vo svetle skoro som omdlela. Žiadny násilník. Louis Tomlinson. Všetky moje myšlienky vyzerali asi takto: ggghrbsibrjbsbjc...Zastavil pri mne a prekvapene na mňa pozrel. Zrejme si uvedomil, že nie som ten ich Jesse. To už sa ale pri ňom zjavili ďalší dvaja a ja som úplne onemela. Harry a Liam. To nie je pravda. Neverím.
-"Nie je to Jesse, ty ťuťmák," povedal Louis smerom k Harrymu.
Moja hlava pobehovala od jedného k druhému.
-"Ako som to mal z tej diaľky rozoznať? Podobajú sa," oponoval mu.
-"Teraz to neriešme. Poďme sa schovať, lebo keď náš uvidí Zayn a Niall, tak sa nám pomstia a pošlú sem všetky tie dievčatá," zapojil sa Liam.
To ma už trošku naštvalo. Bavili sa akoby som tam ani nebola. To oni si môžu za to, že som ich videla, nie ja.
-"Haló, ja som tu," zamávala som im urazene rukou pred nosmi, "A za to, že som vás videla si môžete sami. Ja som na vás nekričala Jesse"
Všetci traja na mňa prekvapene pozreli. Vyzeralo to, akoby si až teraz uvedomili, že som tam.
-"Prepáč, tuto kamarát si myslel, že si naša Jesse," ukázal Liam na Harryho.
Pri tom mene ma bodol osteň žiarlivosti. Bolo to odo mňa detinské, ale cítila som sa urazená.
Louis na mňa pozrel, akoby ho práve osvietilo.
-"Počuj," povedal, "keď už sme si ťa pomýlili, nemohla by si pre nás niečo urobiť?"
To myslí vážne? Smrteľne ma urazia, keď si ma pomýlia s chlapcom a potom chcú, aby som im robila láskavosti? Svoje prvé stretnutie s nimi som si predstavovala celkom inak.
-"Pre chalana, čo si ma pomýlil s chlapcom?"
Všetci traja sa na seba pozreli a vypukli do smiechu. Skvelé, poďme sa všetci na mne baviť!
Zopár dievčat sa začalo odpájať zo skupiny, v ktorej bol uväznený Zayn a Niallom a divne si nás obzerali. Niektoré k nám dokonca pomaly vyštartovali.
-"Och, nie. Rýchlo poďme naspäť," Harry si odkašľal.
Než som sa nazdala, Louis ma chytil za rukáv a ťahal k rohu kde pred chvíľou stáli. Bol tam
dosť veľký výklenok, kde sa mohli schovať. A ja s nimi.
-"Zayn nás zabije," uchechtol sa Louis, keď sme sa schovali.
Zaujímalo ma, čo Niallovi a Zaynovi urobili, pretože už druhýkrát spomenuli ich odplatu.
-"To nechaj tak," povedal Liam, "Prečo si to vlastne doviedol aj ju?"
Vážne? Vážne?! Znova sa bavili akoby som tu nebola a bolo to vonkoncom neslušné.
-"Neučili ťa doma ako sa správať?" ohradila som sa naňho, "Asi by ste chceli, aby som vám tu zavolala vaše skalopevné fanúšičky" nemienila som im povedať, že k nim patrím.
Vystrašene na mňa pozreli. V tomto jednom momente by boli urobili čokoľvek len preto, aby som to neurobila. Prišlo mi ich ľúto. Sláva možno nie je zlá, ale toto ich schovávanie...
-"Blafuješ," povedal Harry a usmial sa na mňa tým jeho neodolateľným úsmevom.
V očiach som mu však videla neistotu. Možno je to naozaj len sen a ja nestojím na rohu nejakého obchodu s polovicou One Direction. Vzdala som sa. Sú to oni a ja si túto chvíľu musím čo najviac užiť.
-"Čo ste to teda chceli?" prešla som priamo na vec, no nemohla som si odpustiť, "Predtým než ste si ma pomýlili s chlapcom?"
Harry a Louis znovu prepukli do smiechu, no Liam mi odpovedal, hoci som videla ako mu trhalo kútikom úst.
-"Jesse je naša maskérka, nie chlapec"
Zahanbila som sa. Takže nakoniec sa takto strápnim sama? Super!
-"Aha," zahlásila som neisto, "Takže tá láskavosť bola...?"
-"Ja by som chcel vedieť tvoje meno," usmial sa Harry.
-"Chcieť je pekná vlastnosť. Aj ja ju mám," poznamenala som uštipačne.
V duchu som si nadávala prečo som taká ironická. Bohužiaľ, bola som taká celý život a to za pár minút nenapravím.
-"Tak teda pekne prosím," nenechal sa odradiť.
-"Katherine," konečne sa mi na tvári zjavil úsmev.
-"Ja som Harry, toto je Louis," ukázal na dotyčného, "a tamto je Liam," kývol hlavou smerom k Liamovi.
Akoby som to nevedela, pomyslela som si.
-"Keď sme ťa videli, mysleli sme si, že si naša maskérka," povedal Louis.
-"Harry si to myslel," opravil ho Liam, "Podľa mňa sa vôbec nepodobáte,"
-"To je vedľajšie," zahriakol ho Harry, "Prosto som si myslel, že si Jesse a že by si nám mohla
zájsť do Nando's kúpiť niečo na jedlo"
-"A z akého dôvodu si to nemôžete kúpiť sami?" spýtala som sa.
Snažila som sa nevkladať do hlasu sarkazmus, ale veľmi mi to nevychádzalo. Ak si aj podtón mojej otázky všimli, nedali to na sebe znať.
-"Videla si Nialla a Zayna?" spýtal sa Harry.
-"Sú v záplave tých dievčat, pretože išli napred a my sme sa chceli trochu zabaviť, tak Louis vybehol s kapucňou k nim a skríkol One Direction," Liam vykukol k fastfoodu.
To sú mi ale pekní kamaráti. Popravde, aj mne sa to zdalo smiešne, keď som si predstavila Zayna a Nialla, ktorí pohľadom prebodávajú Louisa.
-"Vy budete mať pekný utrum," zahlásila som.
-"Ani si nevieš predstaviť," zachechtal sa Louis, "ale stálo nám to za to"
-"Dobre teda," povedala som s úsmevom na tvári, "Práve som to mala namierené do Nando's, takže čo vám donesiem?"
Chalani sa začali prekrikovať jeden cez druhého, tak som ich musela so smiechom stopnúť. Pomaly jeden po druhom mi nadiktovali všetko čo chceli a pridali aj riadnu objednávku pre Zayna a Nialla.
-"Tak fajn, ale jeden z vás bude musieť ísť so mnou, pretože to všetko neodnesiem"
-"Ja pôjdem," povedal Harry.
Nasadil si kapucňu a Louis mu požičal svoje slnečné okuliare. Pred Nando's stála dosť veľká skupina dievčat. Zdalo sa akoby tam celú dobu čakali na chalanov. Harry som zrejme bál, že ho spoznajú. Sklonil hlavu k mojej, chytil ma okolo pliec a niečo mi pošepol:
-"Za toto sa ospravedlňujem. Chyť sa ma prosím ťa"
Počúvla som ho a chytila ho okolo pásu. Bola som ako v siedmom nebi. Prihlúplo som sa usmievala, tak som hlavu radšej otočila k jeho krku, aby mi nevidel do tváre. Urobila som však osudnú chybu. Voňal tak nádherne, že som sa od neho nemohla odlepiť.

Pink bra and black jacket 4

1. června 2012 v 18:15 | Adminka;))xx
"Naozaj si si manifest odložila?" pozrela na mňa Juliette. "Nechce sa mi veriť."
"Prečo? Náš manifest je predsa stále cool. Nič proti nemu nemám."
"Stéphanie sa ten nápad nikdy nepáčil."
"Nie. Dokonca ním opovrhovala. Naším manifestom."
Ako na dôkaz mojich slov sa vedľa mňa zjavila Stéphanie.
"Bavíte sa o tom debilnom manifeste?"
"Hej! Náš manifest nemá chybu a papierový obrúsok, na ktorý sme ho s láskou napísali, nemá takmer žiadne mastné škvrny."
"Ach, dievčatá," vzdychla si Stéphanie. "Vy asi nikdy nebudete dospelé, však?"
Božemôj, aká len vedela byť nepríjemná, keď nasadila prísny učiteľský tón, akoby stála pred bandou obmedzených pubertiakov. "V istom okamihu nastane čas posunúť sa o kus ďalej," pokračovala rovnakým tónom. "Čas otvoriť oči a uvedomiť si, že človek nemôže navždy ostať sám. Nie je to porážka, je to víťazstvo. Podľa môjho názoru je oveľa odvážnejšie a zrelšie prijať záväzok, vytvoriť si vzťah, prekročiť svoje osobné hranice. Ostávať zaťato slobodný, čo je váš prípad, je istý druh úniku."
Skrížila ruky na prsiach a nedôverčivo si nás obzerala. Mala som na jazyku tisíc otázok, ale mlčala som. Jednak preto, lebo som bola príliš unavená, jednak preto, lebo na moje veľké sklamanie som zistila, že jej slová dávali zmysel. Vyslovila ich nepríjemným tónom a s jediným cieľom - nasrdiť nás, ale z istého uhla pohľadu mala pravdu. Áno, unikali sme. Tak rada by som jej povedala, že nás k tomu nevedie zbabelosť, ale fakt, že sme voľní a slobodní. Ibaže ma prepadol strach, že by som ani sama sebe príliš neverila.
"Už ti je lepšie?" ozvala sa nakoniec Juliette. "Skončila si?"
Stéphanie jej na to chcela niečo povedať, ale napokon sa iba usmiala.
"Ach... Nechajme to tak, dievčatá. Budem sa vydávať, je krásny letný večer a ja mám dosť kukurice pre všetkých. Dúfam, že sa na mňa nehneváte. Nechcela som vám pokaziť náladu. Jediné, čo by som si priala, je to, aby ste sa tešili spolu so mnou."
Usmiali sme sa. Opäť mala pravdu. A hoci som ich úmysel zosobášiť sa považovala za úplne scestný, nakoniec som z toho mala radosť.
"Ale áno, Steph. Máš pravdu. Tak na tvoje zdravie a šťastie," pozdvihla som pohár. S radosťou sme si štrngli a objali sme sa.
"Premýšľala si už nad šatami?"
"A doriti," vyprskla Juliette, ktorá sa podľa všetkého mala narodiť ako chlapec. "Ak mienite tárať o handrách, radšej si nájdem iný debatný krúžok."
Potľapkala Stéphanie po chrbte, žmurkla na mňa a odišla.
"Poď," vyzvala ma Stéphanie. "Dáme si kukuricu."
Nakoniec sa z toho vykľul veľmi príjemný večierok: kukurica bola sladká, víno správne vychladené. Samuel sa úspešne popasoval so svojou miskou dressingu, Antoine sa vytratil s drobnou ryšovkou a nad Verdunom pokojne povieval vlahý, voňavý vánok. Sedela som so Juliette a Charlesom na schodíkoch na priedomí. Pozrela som na hodinky.
"Ježišukriste!" vykríkla som. "Pol jednej! Musím padať."
Juliette ma chytila za rameno.
"To nemyslíš vážne! Ako to, že máš už o polnoci naponáhlo? Vždy si odchádzala ako posledná!"
"Som unavená, Juliette. Okrem toho, uhm..."
"Aké uhm?"
"No, nie je to nič dôležité, ale mám sa stretnúť s Lucom a... nerada by som vyzerala ako trikrát použitá ponožka."
"ČOŽE? Opustíš nás kvôli Lucovi? Kvôli tomu trtkovi, ktorý nie je ochotný stráviť s tebou jediný večer? ČOŽE?"
Charles neveriacky prechádzal pohľadom z jednej na druhú.
"Kto je Luc? Prečo je trtko? V čom je problém?"
"Luc je chalan, ktorého som stretla na krste istého časopisu," pustila som sa do vysvetľovania. "Občas sa spolu vyspíme, nie je to nič vážne. Preto ten trtko. Je to človek, s ktorým spávaš. Ako vravím, nič vážne."
"Sama vravíš, že to medzi vami nie je vážne," chytila ma Juliette za slovo. "Môžeš mi teda vysvetliť, prečo zdvíhaš kotvy o polnoci? Pre jeho modré oči?"
"Pretože s ním idem na obed a..."
"Aha, tak to úplne mení situáciu," obrátila sa Juliette na Charlesa. "Nikdy si s ňou nedá rande večer. Nie preto, že by mal nejakú pipinu alebo bol ženatý, jednoducho chodí spávať so sliepkami. Nechápem, ako to môžeš vystáť," dodala už smerom ku mne.
"Aspoň nechodím s dvadsaťjedenročným konceptuálnym umelcom, u ktorého je vyslovene namieste podozrenie, že je teplý."
"Dievčatá! No tak, dievčatá!" zvolal Charles a vzopäl ruky k nebu. "Prestaňte! Vaše hádky trhajú moje mierumilovné žily. Ak chce Chloé odísť, nech ide. Chloé, počúvaj, nechcem sa hrať na starostlivého tatka, ale dávaj si pozor a mysli na svoje srdiečko. Oukej?"
"Jasné, Charles. O moje srdiečko sa nemusíš báť. Bije ako zvon. A okrem toho, nemá s tým vôbec nič spoločné."
Pobozkala som ho na čelo. Potom som pobozkala na líce Juliette, ktorej v očiach stále blčali plamienky hnevu a sklamania. Povedala mi: "Rýchlo, Popoluška, aby sa tvoj taxík náhodou nepremenil na dyňu!" Vystrúhala som grimasu a prihodila som nenútený smiech. Už na odchode som sa však z celého srdca modlila, aby bolo také silné, ako som o ňom vyhlasovala. Vedela som totiž, že Juliette sa rozčúlila práve preto, lebo uhádla, že keď si večer sama líham do svojej veľkej postele, predstavujem si vedľa seba Luca a usmievam sa. Vyčítala som si to. Brala som to ako slabosť, ktorá ma gniavila a tak trochu ponižovala: príliš dobre som si uvedomovala, že nemám Antoinovu silu - nikdy nebudem slobodná ako on.
Cestou domov v taxíku som znovu premýšľala nad svojím úbohým srdiečkom a skúšala som si nahovoriť, že aj keď možno nie je až také nedobytné ako to Antoinovo, časom sa k tomu môže dopracovať. Aj som si trochu zanadávala na Juliette za to, že ma tak dobre pozná. A hromžila som aj sama na seba za to, že sa poznám tak málo. V skutočnosti som mala strach. Bála som sa Luca, bála som sa s Lucom i seba bez Luca. Spomenula som si na Antoina, ktorý bozkami na krk rozosmieval malú ryšavku, a v duchu som si nadávala, lebo som mu závidela jeho bezstarostnosť. Potom som urobila dosť nevýrazný pokus nasať niečo z onej bezstarostnosti a pozrieť sa na svoju zajtrajšiu schôdzku ako na niečo ľahko príjemné a bezvýznamné, ako na potešenie bez dôsledkov, ktoré si vychutnávame práve iba v prítomnom okamihu. Márna snaha: pristihla som sa, ako sa na zadnom sedadle sama pre seba usmievam pri predstave, že sa Luc do mňa beznádejne zbláznil, usmievala som sa v ústrety svojim romantickým a trochu nahlúplym predstavám. Čo tam po Juliette, pomyslela som si. Čo tam po mne a mojom detinskom strachu. Zajtra mm schôdzku a budem neodolateľná.

Only my Carrot 7

1. června 2012 v 16:39 | Adminka;))xx
Samantha:
Ďalší deň sme strávili zasa vonku, po Londýne. Po obede som ho zoznámila s kamarátkami. Strávili sme takto spolu celý večer. S Alexis si rozumel najlepšie. Je dobré, keď si rozumejú. Aspoň sa je o čom baviť keď budeme spolu a nebude trápne ticho. Teraz nebude ticho. Zajtra o desiatej totiž letí naspäť. Hovoril že musí odísť po víkende ale netušila som že to ubehne tak rýchlo. Večer som si k nemu ľahla do postele a on mi šepkal do ucha veci, ktoré chce počuť každá baba a žena, ktorá je zamilovaná. Táto pekná chvíľa sa skazila, keď som sa vybrala na WC. Tak pekný večer a ja ho skazím. Keď som sa vrátila, spal. Nebola som na WC tak dlho. Asi bol unavený. Aj ja som bola tak som šla spať do mojej izby.

Ráno som sa zobudila na jeho bozky.
-,,Dobré ráno" pozdravil ma.
-,,Aj tebe" hovorila som a naťahovala sa.
-,,Už idem. Nechcel som ťa budiť skôr, tak sladko si spala. Vonku ma čaká taxík"
-,,Počkaj. Oblečiem sa. Pôjdem s tebou"
-,,Do New Yorku?"
-,,No to ešte nie"
-,,Zastaň koľko budeš chcieť. Dlho si tu nebola. Už to vydržím" pobozkal ma a prikryl ma.
-,,Ale..."
-,,Žiadne ale"
-,,Tak dobre teda. Ale nabudúce mi takto nezdrhneš"
Pobozkal ma na čelo a odišiel. Zostala som ležať v posteli ešte pol hodinu. Do obeda som stihla niečo upratať, vypratala som prádlo z hosťovskej, na obed sme sa všetci najedli a po obede prišiel Harry.
-,,Ahoj," pozdravil ma.
-,,Ahoj, Louis s tebou neprišiel?"
-,,Nie, prečo? Chýba ti?"
Prečo som sa na to vlastne opýtala. Nemá sem prečo chodiť. Bol tu len raz, keď nám rozprával o tej noci. Nemá sem prečo viac chodiť.
-,,Nechýba mi. Len som sa pýtala"
-,,Môžeme ísť" povedala Rebeca.
Vyrútila sa z kúpeľne a bolo cítiť jej nový parfum.
-,,Tak zatiaľ a odkážem Louisovi že ti chýba" zakričal Harry z dverí.
-,,Čože? Nie, mne nechýba" kričala som.
Bohužiaľ, už sa dvere zavreli a asi to nikto okrem mňa nepočul. Bohovské! Teraz si o mne budú myslieť.
Louis:
-,,Kde mám mobil?" hysterčil Harry.
Nemal som náladu mu hovoriť že ho nechal položený na stolíku oproti mne. Bol som zahĺbený do myšlienok. O nej. O Samanthe. Pobláznila mi každý kúsok mozgu. Aj v dobrom aj v zlom. Páči sa mi. Strašne. Chcem ju. Chcem aby bola moja a ja jej. Na druhej strane má priateľa a ľúbi ho. Inak by ho včera nebozkávala. Nedržali by sa za ruky a nehľadeli na seba takým pohľadom. Nemôžem na to myslieť. Musím sa prinútiť myslieť na niečo iné. Nie na ňu.
-,,Nevieš mi povedať že je tu?" ozval sa Harry a strkal si mobil do vrecka.
-,,Hmm"
-,,Čo je ti zas?"
-,,Nič. Kam ideš?"
-,,Za Rebecou. Ideš so mnou?"
-,,Nie. Choď sám. Nemám tam prečo chodiť"
-,,Aha. Jasné. Dobre teda. Tak čaute"
-,,Ahoooj" zakričal Niall.
Nemohol som ísť za ňou. Čo by som tam robil? Je tam ON. A Harry tam má Rebecu. Cítil by som sa ako najväčší idiot. Zostanem sedieť doma a budem odpisovať našim dievčatám, ktoré nám píšu. To ma zabaví a budem myslieť na niečo iné. Je to veľká podpora a radosť čítať to. Robia nám obrovskú radosť ako nám prejavujú ich lásku k nám. Rád by som vyobjímal každú z nich, čo sa bohužiaľ nedá.
Samantha:
Keď odišli, začala som sa nudiť. Otec kosil, mama sa venovala práci. Teraz toho má veľa. Idem za Alexis. Zaklopala som.
-,,Ahmm...ahoj" povedala neisto zabalená mokrá v uteráku.
-,,Ahoj, môžem ďalej? Chcem sa s tebou porozprávať"
-,,No...vieš...teraz sa mi to moc nehodí"
-,,Počkám kým sa oblečieš aj vonku"
-,,No dobre teda. Zavolám ťa"
Zmizla v dome. Po desiatich minútach ma pustila. Sadli sme si na barové stoličky.
-,,A o čom chceš vlastne rozprávať?" začala.
-,,O všetkom. O Stanovi. O..."nedopovedala som.
Myslela som na Louisa. Nemohla som vysloviť to meno. Nevedia že sme sa stretli, boli sme spolu na raňajkách, že sestra chodí s Harrym, že som sa s Louisom bozkávala a páčilo sa mi to. Chcela som sa s niekým o tom rozprávať ale nechcela som im to hovoriť. Vyvádzali by. Alexis pozerala dlhšie niekde za mňa. Mala divný výraz v tvári. Pozrela som sa teda aj ja...