Červen 2012

Only my Carrot 14

30. června 2012 v 23:28 | Adminka;))xx
Objal ma s takým nábehom, že som sa ho musela zachytiť aby sme nespadli a myslím, že som pocítila Zaynovu ruku na mojom chrbte.
-,,Nečakal som ťa takto skoro ráno" zašepkal mi do ucha.
-,,Už je desať, mrkvička" zašepkala som mu do ucha aj ja.
-,,Aww...ty si mi povedala mrkvička" nadskočil.
-,,Áno mrkvička" zasmiala som sa.
Odtiahol sa ale ruku mi z pása stále nezložil.
-,,Poznáte sa už všetci?" opýtal sa nás všetkých.
Súhlasne sme odpovedali.
-,,Čo takto spoločné raňajky?" navrhol Harry.
-,,Tak ja teda už pôjdem" povedala som a dala zo seba dole Louisovu ruku.
-,,Kam by si išla?" zastavil ma Zayn.
-,,Zayn má pravdu. Ostaneš tu s nami a naraňajkuješ sa" povedal Liam.
-,,Ona už jedla" vyfúkol mi Niall slová.
-,,Aj tak som ti prišla len vrátiť šaty. Konečne" obrátila som sa na neho.
-,,S tým si sa nemusela ponáhľať" zobral mi tašku z ruky.
Naklonil sa ku mne a pošepkal mi. Vždy keď mi niečo šepká, po celom tele mi prebehnú zimomriavky a prajem si aby nikdy neprestal.
-,,Tvoja mama mi prezradila že si ho celý deň nevyzliekla. Ak chceš, môžeš si ho nechať"
Začervenala som sa.
-,,Ešte si to rozmyslím" pošepkala som mu a pokračovala smerom ku všetkým ,,Liam, rada som ťa konečne spoznala a aj teba Niall. Dobrú chuť" a odišla som.
Mrkla som sa Louisa a on mi venoval ten jeho krásny úsmev. Rýchlo som sa ponáhľala k dverám aby som sa tam z neho nezložila. Alebo na neho neskočila a nepobozkala ho konečne. Držala som kľučku od dverí keď sa za mnou ozval jeho krásny hlas. Usmiala som sa a otočila.
-,,Počkaj! Kedy prídeš aby sme si pozreli spolu to DVD?"
-,,Dnes o piatej, dobre?"
-,,Budem ťa čakať" povedal a nechal ma ísť.
Louis:
Skoro by som zabudol. To DVD! Musíme sa dohodnúť aby si nespravila iný program.
-,,Počkaj! Kedy prídeš aby sme si pozreli spolu to DVD?" opýtal som sa jej pri dverách.
-,,Dnes o piatej, dobre?"
-,,Budem ťa čakať" povedal som a nechal ju už odísť.
Vrátil som sa ku chalanom. Iste načúvali. Spoznal som to hneď pretože Zayn si spomalene uhládzal vlasy, Harry si obzeral banán, Liam pozeral na dosku a Niall si obzeral jeho ruku.
-,,Nie som nejaký moc bledý?" opýtal sa.
-,,Nie Niall, nie si. Si presne taký akého som si vždy želal" povedal Zayn.
-,,Že ste načúvali!" spýtal som sa.
-,,Nie, to by sme si nedovolili" snažil sa mi krivdiť Liam.
-,,No tak, vidím čo stvárate"
-,,Liam má pravdu" dosvedčil mu Zayn.
-,,Pretože sme vás sledovali!" vykríkol Harry a vyhodil banán do vzduchu.
Chytil som ho a dal ho tam kam patrí.
-,,Teraz nám už nemôžeš tvrdiť že sa ti nepáči. Že si do nej?" spýtal sa ma Liam.
-,,Niall?!" výhražne som sa ho spýtal.
-,,Ja nič! Prisahám" zdvihol ruky akoby som na neho mieril pištoľou.
-,,Neklam a povedz to už!" vyzýval ma Zayn.
-,,No dobre teda. Ale nechcem nič zakríknuť. Preto to nepoviem, len vám poviem že máte pravdu" usmial som sa.
-,,Ja som to vedel!" potľapkal ma Harry ,,Teraz budeme rodina!" tľapol ma po zadku.
-,,Aký si si istý. Ty nás už vidíš všetkých pri oltároch?" postrapatil som mu vlasy.
-,,Jasné. Nebolo by to krásne? Rebeca Styles a Samantha Tomlinson. Dvojičky Stylinsonky! To by bolo úžasné. Naše deti by boli sesternice a bratranci!"
-,,Snívaj ďalej. Ja som sa sem ešte nedostal. Budem rád ak spolu vôbec budeme. A potom možno budú aj dvojičky Stylinsonky"
-,,Tak sa tam rýchlo dostaň"
-,,Môžeme už nechať tak vaše svadby a budúce životy a vrátiť sa do reality? Rád by som sa najedol" ozval sa Zayn.
-,,No, už aj ja" povedal Liam.
-,,Ty sa ani neozývaj!" ukázal som prstom na Nialla.
Len mykol plecami a všetci sme si pripravili raňajky.
Samantha:
Bol obed a mali sme kura. Pomohla som ho mame pripraviť aj všetko okolo toho. Rebeca bola s otcom a rozprávala sa s ním. Myslím, že o tej sume peňazí, čo má zaplatiť. Dúfam že to bude nejaký omyl a nič strašné. Zavolala som ich k stolu a keď sa všetci usadili, s mamou sme položili na stôl kura a ryžu. Rebeca si naložila ako prvá a naložila si toho nehorázne veľa.
-,,Zlatíčko, zješ to všetko? Radšej si potom dolož" spýtala sa jej mama.
-,,Som si istá. Som strašne hladná,"
Naložili sme si aj my a Rebeca si k tomu dala aj nejakú omáčku. V živote by som to dokopy aj so šalátom nedala do úst. Aj otec na ňu pozeral ako keby prišla z inej planéty. Nakoniec to ale všetko zjedla ibaže hneď po tom to šla vyvrátiť.
-,,To bude tou kombináciou" skonštatovala mama.
-,,Idem za ňou" ponúkla som sa.
Sedela pri záchode a pozerala do misy. Hodila na mňa smutný pohľad a znova pozrela do misy.
-,,Nemala si to tak miešať. Tak ti treba" podpichla som ju.
-,,Asi máš pravdu. Nabudúce takú chybu nespravím" uškrnula sa na mňa a vyhnala ma preč.
Asi o nejakej tretej som sa jej spýtala na otca. Povedala že to bol len omyl. Nepatrilo to niekomu inému ale otec to dostal už pred pár rokmi. Dôvod jej nechcel povedať. Vraj je to už zaplatené a netuší prečo mu to poslali ešte raz s novým dátumom. Vraj už tam volal ale nikto mu nezdvíhal tak išiel za nimi a vysvetlili si to. Nejaký nováčik to tam len triedil a omylom poslal ešte raz. Vydýchla som si a šla to povedať mame.
-,,Už to viem Samantha. Otec mi to povedal včera večer. Strašne mi odľahlo"
-,,Dobre teda. A ozaj, o piatej pôjdem za Louisom"
-,,Ako chceš"
Išla som do izby a započúvala sa do pesničiek čo hrali v rádiu. Keď sa to už nedalo počúvať, pretože hrali pesničky staré už 3 roky, čiže sú opočúvané, vyšla som na záhradu. Ľahla som si na lehátko a opaľovala som sa. Zaspala som tam.
-,,Zlatíčko, nemala si ísť za Louisom?" zobudila ma mama.
-,,Ježiši! Ďakujem" utekala som sa prezliecť a namaľovať.
Zazvonila som a otvoril mi Louis. Pozval ma dovnútra ako džentlmen tak som mu odpovedala ako pravá dáma. Chvíľku sme sa takto bavili až kým mi neponúkol čaj. Vtedy som to nevydržala a vybuchla som smiechom. Bolo to strašné. Takéto hranie na pravú dámu mi nejde. Zato Louis vyzeral ešte príťažlivejšie ibaže mne sa páči takýto. Usadili sme sa do obývačky, Louis pripravil pukance ako v kine, dokonca nám dal do plastových pohárikov aj Coca Colu a zapol DVD.

On the other Side 41

30. června 2012 v 23:11 | Adminka;))xx |  On the other Side
Stála som pri nejakom sklade v priemyselnej časti Londýna. V ruke som zvierala Harryho náhrdelník a v duchu som sa modlila, aby sa mi nič nestalo. Srdce mi bilo ako o závod a kolená sa mi úplne triasli. Spoza rohu zrazu vyšli tri osoby. Dvaja muži a jedna žena. Približovali sa ku mne.
-"Tak máš to?" opýtala sa má tá žena, keď prišli ku mne.
-"Mám," odpovedala som jednoducho.
-"Tak dáš nám to, či tu budeš naďalej takto stáť?" opýtala sa sarkasticky.
Váhavo som jej podala Harryho prívesok. Schmatla ho do ruky a podala ho mužovi po jej pravici. Otvoril ho a bolo v ňom niečo veľmi malé zabalené do čierneho igelitu.
-"Dobre, už môžeš ísť," povedal chladne.
Nič som mu nepovedala, iba som sa otočila a kráčala von z ulice. V duchu som rátala do desať. Presne keď som vyšla von z ulice tak som začula veľký rachot a krik ľudí. Louis ma čakal v aute. Hneď som tam nastúpila.
-"Si v poriadku?" opýtal sa ma.
-"Čo teraz?"
-"My už nemusíme robiť nič. Oni to nejako vyriešia. Rozprával som sa s Harryho právnikom a vysvitlo z toho to, že do mesiaca by mohol byť vonku. To je dobré, či?" opýtal sa.
-"Louis, ja sa bojím"
-"Čoho?"
-"Ako podľa teba zoberie toto," ukázala som na svoje už dosť veľké brucho "Za tri mesiace mám už termín. To nie je sranda," povedala som mu.
-"Neboj sa. Všetko dopadne dobre"
-"Len aby Louis," povedala som výhražne.
Louis ma odviezol domov, kde na mňa čakala nič netušiaca mama.
-"Ahoj, tak máte to?" opýtala sa.
Netušila som, čo máme mať.
-"Jasné teta," povedal Louis a položil na stôl tašku s nákupom.
Aha, pekná kamufláž. Ja sa tu zahrávam s kriminálom a ona si myslí, že som bola na nákupe.
O mesiac
Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila som z taxíka. Stála som pri zadnom východe väznice. Neskutočne sa bojím. Som tak nervózna, že sa asi za chvíľu povraciam. Dvere sa otvorili a vyšiel z nich Harry s jednou igelitkou oblečenia. Keď som ho uvidela, tak sa mi podlomili kolená a zrýchlil sa mi aj dych. Keď ma uvidel, tak zrýchlil krok, v podstate utekal za mnou. Hneď ma objal. Vyzeral, že si ten malý detail vôbec nevšimol. Aspoň zo začiatku. Zacítila som, že zostal zaskočený. Pozrel sa mi do očí.
-"Harry...ja...ja ti to vysvetlím," povedala som ťažko.
Chytil mi tvár do rúk a pobozkal ma. Opäť ma silno zovrel v jeho objatí a položil si hlavu na moje rameno. Zašepkal mi:
-"Milujem ťa. Nevieš si predstaviť, ako si mi chýbala"
Bola som totálne šokovaná. Myslela som si, že bude nahnevaný.
-"Ty sa nehneváš?" opýtala som sa zaskočene.
-"Mal by som sa? Mal by som sa hnevať za niečo, za čo môžem ja? Je to moja vina, všetko je moja vina," hovoril s výčitkami svedomia.
-"Vedel si o tom?"
-"Louis sa mi o tom jemne zmienil"
-"Nemala som mu veriť," povedala som dotknuto.
-"Zlato, to, že je Louis horší než babka na trhu si mohla zistiť už dávnejšie"
-"Hh, ale aj tak. Ja som mu verila"
-"Ang, prečo si mi to nechcela povedať?"
-"Ja ani neviem, proste nechcela som," povedala som podráždene.
-"Dobre, je to v pohode. Môžeme ísť konečne domov?" opýtal sa ma a ešte raz ma pobozkal.
-"Môžeme"
Nastúpili sme do taxíka. Harry ma celý čas držal za ruku a hral sa s mojimi prstami. Vtedy mi zazvonil telefón. Bol to Eric.
-"Áno Eric?" opýtala som sa.
-"Ang, prosím ťa...príď za mnou. Ja ťa potrebujem, milujem ťa," hovoril opito.
-"Kto je Eric?" opýtal sa Harry žiarlivo, keď ho počul "Už si si našla za mňa náhradu?!" opýtal sa s výčitkou a raneno.
-"Nie!" vykríkla som absurdne.

New Life 6

30. června 2012 v 22:56 | Adminka;))xx
Myslím, že vám nemusím hovoriť, ako veľmi ma to zabolelo. Ja som s Ollym nič nechcela mať a ani nemala. Len sme spolu tancovali a to nie je ani zahýbanie, ani trestné. Alebo snáď je? Cez slzy som pozorovala miesto, kde zmizol za kopou ľudí. Už okolo nás netvorili kruh, no ešte stále na mňa zazerali. Nečudujem sa im. Kto by sa nepozrel na dievča, ktoré bolo iniciátorom bitky a teraz sedí na zemi s hlavou v rukách, slzy jej tečú po tvári a zničili jej make-up? Niekto ma chytil za lakeť a snažil sa ma postaviť. Prestala som vnímať tváre, no nechala som sa viesť. Potkýnala som sa a nebolo to iba kvôli vysokým opätkom. Akosi sa to splietalo s alkoholom v krvi. Dostala som sa do nejakej slabo osvetlenej miestnosti. Asi sekundu som sa zľakla, že ma niekto chce znásilniť, pretože dvere ten daný človek zamkol, no nakoniec som to zamietla. Myslím, že by všetci moji kamaráti neboli takí sviniari, aby ma tam nechali samú a ani by sa nepokúšali zabrániť únosu. No možno sa na mňa všetci naštvali, pretože som štetka. Áno, je to možné. Ale prečo mi už bolo všetko jedno? Mala som pocit, že aj keby ma fakt niekto chcel znásilniť, nechalo by som ho. Bola som taká smutná, zničená a utrápená, že by mi bolo všetko jedno. Aký má môj život zmysel, ak v ňom nebude Harry? Myslím, že žiadny. Bez neho som úplná nula a nikdy by som nebola taká ako teraz. Takže, ak by odo mňa tá osoba chcela niečo viac, ako iba rozprávanie, asi by som ho nechala. Počkať, bolo by to potom znásilnenie? A záleží na tom? Práve sa to začalo. Niekto mi rozopína na šatách zips. Dopekla! Prečo sa nebránim? Tie ruky boli celkom hladké, asi si ich ten úchyl dostatočne hydratuje. Šaty mi už odkrývali polovicu tela a mne to už začalo byť nepríjemné. Chcela som sa brániť, no bola som ochromená. Akoby mi do tela dali nejakú drogu, kvôli ktorej zabudnete ovládať svoje telo. Presne tak som sa cítila. Moje vnútro kričalo, kopalo a celkovo sa bránilo. Chcela som sa tomu prizrieť do tváre, no nič som nevidela. Všetky farby sa mi zlievali do jednej tmavej šmuhy. Keď som tam iba ležala v spodnom prádle, fakt som začala panikáriť. No vlastne iba vo vnútri, pretože moje telo ma ešte stále neposlúchalo. Zrazu som pocítila, ako ma niekto jemne nadvihol. Vtedy som moju teóriu o znásilnení začala prehodnocovať. Myslím, že ten človek, ktorý by na mne chcel spáchať takú ohavnosť, by sa ku mne nesprával tak jemne. A vonkoncom by ma nezačal obliekať do nejakej veľkej košele. No vtedy som už mala pocit, že tie ruky sú iné. Boli drsnejšie, no predsa jemné. Vtedy som nebola len vyľakaná, ale aj zošokovaná. Zatvorila som oči a snažila sa zhlboka dýchať. Toto som robila ani neviem ako dlho, ale myslím, že dosť, keď som otvorila oči a snažila sa zaostriť. Najprv som začala vnímať farbu. Ten chlap mal tmavé vlasy a bol do pol pása vyzlečený. Takže na sebe som mala asi jeho košeľu. Zdal sa mi povedomý, no ešte som si nebola istá tým, kto to bol. Znova som zatvorila oči a tentoraz si ich aj pošúchala. Keď som ich otvorila, znova ma pochytil menší šok. No bol to celkom príjemný šok. Na zemi vedľa sedačky sedel v tureckom sede, môj kamarát. Ustarostene, no zároveň zahanbene sa na mňa pozeral spod hustých tmavých mihalníc.
-"Kde je Harry?" plačlivo som vzdychla.
Rýchlo sa postavil a sadol si vedľa mňa. Pohladil ma po rozpálenej tvári a smutne sa na mňa pozrel.
-"Neviem, Diana. Liam s Danielle, Louisom a Niallom, šli za ním a utekali ho nájsť, aby ho odniesli do bezpečia domova. Ja s Eleanor sme šli s tebou. El usúdila, že by ti bolo pohodlnejšie vyzlečenej, tak ťa vyzliekla a ja som ti iba podaroval moju košeľu. Takže, nerob si starosti, ja som ťa nevyzliekal," jemne sa zapýril a sklopil oči.
-"Ďakujem ti Zayn," silene som sa na neho usmiala "Eleanor je kde?"
-"Šla medzi ľudí robiť sa, že sa nič nedeje"
-"To bolo múdre. Myslíš, že Harry sa bude veľmi hnevať?"
Zayn sa na mňa divne pozrel a pokrútil hlavou.
-"To on sa pobil, nie ty"
-"Ale pobil sa kvôli mne. Bolo to len preto, že som tancovala s Ollym a jeho to vyprovokovalo. Veď ja viem aký je, preto som s Ollym tancovať nemala. Všetko je moja chyba," skrúšene som si dala hlavu do dlaní a znova sa rozplakala.
Vtedy som si spomenula na môj make-up, ktorý som určite mala celý rozmazaný. So slzami v očiach som sa zdesene chytila tváre.
-"Zlato, El ťa stihla aj odlíčiť, keď si zaspala. Takže si krásna a nemusíš sa ničoho báť," usmial sa na mňa "A čo sa týka Harryho, nemal dôvod tak vybuchnúť. Len preto, že si tancovala s niekým iným? To nie je dôvod. Aj keby ste sa na seba usmiali alebo ja neviem čo, ani to by nebol podvod. Harry mal proste viac vypité a preto videl aj to, čo nebolo. Takže neboj sa, on to pochopí, keď mu to vysvetlíš," pohladil ma po ruke a zahľadel sa do neznáma.
-"Odvezieš ma domov?" potichu som sa spýtala.
-"No nemám vodičák a aj keby som mal, tak som si dosť vypil, no ak si si nevšimla, sme v hoteli v ktorom sme ubytovaní, takže stačí, ak ťa odprevadím úplne na horné poschodie"
-"Aha, jasné. Zabudla som. Ideme? Chcem si zdriemnuť a posnažím sa o stratu pamäte"
-"O to sa postará alkohol. Ja ešte mám chuť si niečo vypiť. Ty nie?"
-"Vezmi jednu vodku"
Zayn sa zaškeril a spoza chrbta vytiahol skoro plnú fľašu.
-"Party bude pokračovať na izbe" Zayn mi podal ruku a pomohol mi dosať sa na rovné nohy. Obzrela som si moje oblečenie a vzdychla si. Košeľa mi ledva zakrývala zadok, takže som nechcela ísť cez húf ľudí. Potom som si uvedomila, že Zayn je polonahý, takže neviem čo by si o nás pomysleli. Spýtavo som sa na neho zahľadela a on ukázal na dvere. Verila som mu. Ocitli sme sa na tmavej chodbe, no kráčali sme preč od všetkej zábavy. Ruka v ruke sme blúdili, až sme našli výťah. Spoločnou pomocou sme doňho vošli a nechali sa vyviezť na posledné poschodie. Piť sme začali už vo výťahu, takže trafiť kartou od izby do dverí, bolo trocha ťažšie, no s vôľou božou sme to dokázali. Moja izba bola prázdna, takže nám stačilo zatiahnuť závesy a uvelebili sme sa na posteli. Čím dlhšie sme pili, tým viac sme si verili a rozprávali si úplne všetko. Cítila som sa, akoby som bola so starým kamarátom, ktorého poznám od plienok. Smiali sme sa na všetkom a mne sa podarilo aspoň na chvíľu zabudnúť.
-"Zayn?"
-"Áno, srdiečko?" utiahol si zo mňa.
-"Prečo nemáš priateľku? Tak veľa báb ťa chce a ja na tebe vidím, že teba to k nim ťahá"
-"No, ono to nie ja tak ľahké. A asi mi je tak dobre. Myslíš, že keby som mal priateľku, mohol by som teraz blbnúť s tebou?"
-"Asi nie. To znamená, že ja už nemám priateľa?" bez dychu som sa ho spýtala.
-"Určite máš. Harry nie je debil. No keby bol, ja som ti stále k dispozícii. A trafili by sme dve muchy jednou ranou," uškrnul sa a usrkol si z fľaše.
-"Myslíš, že by si to so mnou vydržal?"
-"Stavíme sa?"
-"Hm a o čo?" koketne som sa ho spýtala.
Určite to spôsoboval ten alkohol v krvi.
-"Takže, ak by ti nedaj bože dal Harry kopačky a my by sme sa dali dokopy, tak ak by som s tebou vydržal viac ako dva mesiace, tak si dáš tetovanie"
-"Tetovanie?! Ja sa toho bojím! No, beriem. Ale ak by si nevydržal, dáš si vytetovať niečo, čo má so mnou spoločné"
-"A čo ako? Tvoje meno?"
-"Nie, stačí iniciálka alebo...kučeru!"
-"Kučeru?!"
-"Čo by ma viac vystihovalo? Na to by si sa iba pozrel a určite by si spomenul na mňa. Teda, aspoň dúfam"
-"Vieš čo mi ťa pripomenie viac?" nečakal na odpoveď a hneď sa mi prisal na pery.

Neobyčajne obyčajný svet 2

30. června 2012 v 22:17 | Adminka;))xx
Keď som došla domov, bola som zmätená. Doteraz ma nevyviedol z miery žiadny chlapec ako tento. On si sem len tak nakráča a bum! Celý večer som bola v inom svete, hudba na najväčšej hlasitosti. Paramore, to bolo moja záchrana. Jej hlboké tóny a chytľavá melódia. Zase ma raz zachránila do myšlienok, lebo Haylin hlas nepripúšťa myšlienky, len to, že si musím užívať hudbu. Skackala som po izbe a o polnoci som padla ako podťatá na posteľ a zaspala som.

Ráno som sa zobudila s poznaním že som si neurobila úlohy.
-"Do pekla!" kričala som.
Nič som nestíhala. Matika, hotovo, dejepis len kúsok a do slovenčiny sa budem musieť pozrieť v škole. Ak to niekto nebude mať, som v pytli. Pri šatníku som tentoraz neváhala a dala som si svoju obľúbenú modrú univerzitnú mikinu a už som upaľovala. Pred školou som spomalila nech nedôjdem ofučaná ako slon. Pri skrinke som zistila že som vybehla v papučiach.
-"Super, tento deň horší byť nemôže, blbý chlapec..." šomrala som popod nos.
-"Ako sa má naše slniečko?" počula som z diaľky.
Keď som sa postavila, nebol tam nik iný ako Zayn. Skoro mi vypadli oči.
-"To čo máš na sebe?" neovládla som sa a rozosmiala som sa.
-"Očividne to isté čo ty" smial sa aj on.
Mal na sebe takú istú mikinu ako ja.
-"Neéé, toto mi nerob, nechcem mať na sebe to isté čo ty," smiala som sa.
-"Dobre teda, vyriešim to", dal si dole mikinu, "môže byť?"
A mne vyrazilo dych. Vyslovene. Mal len priliehavé biele tielko, ktoré presne opisovalo každú kontúru jeho tela. Tetovanie na ľavej časti hrude presvitalo cez tielko a pútalo dosť veľkú pozornosť. Nemohla som si pomôcť a pohladila som ho po ňom.
-"Krásne tetovanie. Znamená niečo?" keď som si uvedomila že mám ešte stále ruku položenú na jeho hrudi, rýchlo som ju odtiahla a pozrela som naňho.
Len na mňa hľadel a usmieval sa.
-"Je to meno môjho dedka v arabčine," a tým sme sa zaoberali celú cestu do triedy.
Počas hodiny sa pár krát otočil a usmial sa, čo mi spôsobovalo srdcový infarkt. Strávili sme spolu všetky prestávky. Rozprával mi o svojich zážitkoch s dedkom, o tom ako mu chýba vôňa jeho drevenej fajky. Rozprával mi o všetkom. Poznáte ten pocit keď niekoho poznáte len chvíľu, ale máte pocit ako by ste ho poznali celý život? To som pociťovala pri Zaynovi. Po škole si zašiel pre mikinu a spolu sme vyšli zo školy.
-"Tak ahoj, vidíme sa po víkende," povedala som.
On ma však zdrapil za rukáv a pritiahol späť.
-"Čo si myslíš že robíš?!" spýtal sa rozhorčene.
-"Idem domov, čo myslíš čo asi robím?" odvrkla som.
Nenávidím keď sa so mnou niekto rozpráva takýmto tónom.
-"Počkaj nehryz," smial sa "Len som sa chcel opýtať či ťa nemôžem odprevadiť domov"
Ooops, tak toto bol trapas. Chvíľu som rozmýšľala. Nechcela som si ho ešte príliš pustiť k telu, ale keď bol taký milý...
-"Prečo nie," usmiala som sa.
A tak sme išli. Keď sme došli k môjmu domu, nastalo trápne ticho. Nechcela som ho tam len tak nechať, ale dovnútra ho nevezmem. On to vymyslel za mňa.
-"Tak sa vidíme zajtra," a opatrne mi dal pusu na líce.
Bolo to tak zlaté, že by som ho namiesto zjedla, ale ovládla som sa. Len som sa usmiala a vošla do domu. Ten pocit sa nedal opísať. Mala som chuť kričať, mala som chuť tancovať, mala som pocit, že dokážem všetko, aj lietať. Tak som len stála uprostred chodby, usmievala sa a nechala prechádzať ten pocit celých mojich telom. Bol piatok. Tie som mala rada, vždy som upratovala izbu, milovala som tie chvíle keď som bola len sama s hudbou. No teraz som sa tešila na pondelok a nevedela som čo robiť. Vybehla som do izby a rozhodla som sa že si sadnem na balkón, prečítam knihu a bude sa mi dobre rozmýšľať, čo budem robiť celý víkend. Keď som sa usadila na balkóne, došla mi správa.
"DNEŠNÍ DEŇ BOL FAJN. NEZOPAKUJEME SI HO ZAJTRA? -ZAYN"
Len som civela na telefón, neschopná pohybu. Začala som kričať a tancovať, ten pocit ma úplne dostal.
"BOLA BY SOM VEĽMI RADA, STERTNEME SA V NOVEJ KAVIARNI?"
Celá napätá som čakala odpoveď. Keď telefón zavibroval, až som poskočila.
"O 3? BUDEM ČAKAŤ"
"PLATÍ :)"
S dobrým pocitom som poupratovala nielen svoju izbu, ale celý byt. Ustatá som padla do postele a až do rána spala bez prerušenia s úsmevom na tvári.

My Life 55

30. června 2012 v 21:49 | Adminka;))xx |  My Life
-"Nič. Trochu sme sa pohádali," snažila som sa to uzavrieť.
-"Zas?" prevrátil očami Ian.
Pokrčila som plecami a snažila som sa tváriť pokojne.
-"Nemá byť debil!" ohradila som sa.
-"Nie každý je dokonalý ako ty," zasyčal Luke.
Chvíľu som nechápala, no potom na mňa nenápadne žmurkol a ja som hrala s ním.
-"Nuž..."
-"Bože, je otrasná! Ako s ňou môžeš vydržať? Keby u nás bývala 3 dni, asi by som ju zabil," povedal Ianovi.
-"Mal som 4 tlmiče a sem tam Justina," rozosmial sa Ian.
-"Hallo, ja som tu," zamávala som im pred očami.
-"To je pekné," zahundral Luke a objal ma okolo pása.
Snažila som sa mu vymaniť. Ian sa len na nás díval.
-"Čo robíš?" šepla som, keď ma k sebe tuhšie privinul, no potom som zacítila pod kolenami ruky a ocitla som sa v jeho náručí.
-"Si retardovaná. Nemôžeš za to!" povedal nahlas.
Položil ma na lavicu, vybral z nej malinovku a šiel mi dať piť, no ja som ju stlačila a ona všetka vyšplechla na neho. Oči a ústa mal dokorán otvorené od šoku a po tvári mu stekala kola.
-"To máš za to!" sykla som mu do ksichtu, no on otočil fľašu a zvyšný obsah mi vylial za výstrih.
Zvreskla som, bola studená. Vydýchla som.
-"Toto si odserieš!" vzala som Markovi fľašu, z ktorej sa akurát šiel napiť a rozbehla som sa po Lukovi.
Utekal na chlapčenské, no zjavne ma nepozná. Vbehla som tam. Akurát tam cikal jeden šiestak. Netrápilo ma to, prebehla som okolo neho a rozrazila som dvere poslednej kabínky. Luke akurát preliezal cez vrch na druhú kabínku. Vyšplechla som mu teplý čaj do ksichtu. Šmykol sa a padol. Zastavilo sa mi srdce. Pristál na WC mise. Nepohol sa. Mal zavreté oči. Zmeravela som, no potom som padla na kolená a vzala som jeho tvár do dlaní.
-"Luke, prosím, otvor oči! Luke!!" nič som necítila.
Bola som v šoku.
-"Lucas! To nie je vtipné" po brade mu tiekla slina.
A mne slzy. Pleskla som ho po líci. Mykol sa.
-"Šibe ti!? To bolelo," vstal akoby sa nič nestalo.
Na líci mal bordový odtlačok, držal si ho.
-"Len si si robil srandu!"
Potom zbadal moje slzy a rozosmial sa. Nikdy som nevidela nikoho sa takto smiať. Bol to...jednoducho pútavý smiech. Nedokázala som z neho spustiť oči. Jeho oči sa jagali, líca sčervenali ešte viac a okolo neho sa vytvorila akási zvláštna aura pokoja a smiechu. Pomaly som vstala a vyšla som von z kabínky. Oprela som sa o umývadlo. Šiestak zmizol. Snažila som sa prikázať svojmu srdcu biť normálne a dýchaniu ustáliť sa. Nevydalo.
-"Hej si v pohode?" spýtal sa ma spoza chrbta, keď doznel smiech.
Znel pochybovačne. Obrátila som sa. Cúvol. Tvárila som sa vytočene.
-"Ty...malý...slizký...imbeciloidný...primitívny...drbnutý.. vadný...prepnutý... HAD!" skočila som na neho a začala som ho mlátiť hlava nehlavá.
Snažil sa blokovať moje útoky, no nestíhal. Mám príliš rýchle ruky. Tak ich skúsil chytiť. Podarilo sa mu to. Vykrútil mi ich za chrbát a oprel ma o stenu.
-"Už si sa ukľudnila?" spýtal sa ma po chvíli, keď som mu prestala fučať do tváre a zazerať na neho.
-"Ne," odsekla som.
-"To je dobre," usmial sa, no nepustil ma "Bála si sa o mňa?" jeho oči zrazu nadobudli divnú modrú, takú...príliš krásnu.
-"Ako by sa mi asi žilo s faktom, že som zabila človeka?" znova som sa rozplakala, no tento raz z úľavy, že žije.
Zvesila som plecia a hlavu.
-"Och, bože, maličká," šepol a objal ma.
Zrazu mi to prišlo príjemné.

Mal som ťa pobozkať 26

30. června 2012 v 21:35 | Adminka;))xx |  Mal som ťa pobozkať
-"Trisha. Poď sem ja ti to vysvetlím"
Vošla som do bytu a stretla som Nathana, ktorý ma volal za ním na sedačku. Nechcela som sa mu pozrieť do očí tak som si radšej hryzla pery od nervozity a potláčala slzy pri čom som sa kukala na obraz, ktorý visel nad skrinkou.
-"Je koniec, Trisha"
-"Aj tak by som už nechcela s tebou strácať čas" vstala som zo sedačky a hľadala kabelku.
-"Takže, som voľný, však?"
-"Nie, ešte je tu Perrie, zlatko" žmurkla som na neho a odišla preč z bytu.
Nasadla som do auta a hlavu si schovala do dlaní. Teraz nemám nikoho. Táto hnusná, ale pravdivá veta sa mi preháňala v hlave.
-"Zayn? Môžeme sa stretnúť? Ja viem, zase, ale ja ťa chcem vidieť" to bolo to jediné čo ma napadlo, zavolať Zaynovi.
Súhlasil a za 10 minút sa máme stretnúť. Ukážem mu tú fotku, nech aspoň jeden z nás netrpí. Zistí, aká je Perrie mrcha a rozíde sa s ňou. Bude ho to určite na začiatku bolieť, ale potom bude hádam v pohode. Prečo si stále klamem a nechcem si to priznať?! Ja toho chlapca milujem a vždy to bolo tak.
-"Ahoj, Trish, si v poriadku? Vieš, už nie si to usmievavé a sexy dievča čo som stretol na autogramiáde" ustarostene sa na mňa pozrel.
-"Nie Zayn, nie som v poriadku"
-"Tak čo sa deje?" zbadal, ako mi tečú slzy po líci.
Nemusela som hovoriť, v podstate žiadať a on ma objal.
-"Milujem ťa Zayn Malik" pošepkala som, no nepočul to "Ja ti to nepoviem, skôr ti to ukážem" vybrala som iPhone a ukázala mu tú fotku.
Bol zaskočený a v podstate smutný.
-"Ja som ti to nechcela ukazovať, ale mal by si vedieť aká naozaj je. Nechcem aby si bol nešťastný. Zayn, toto je naposledy čo sa s tebou vidím. Nemôžeme sa vídať..."
-"A to už prečo nie?! Trisha, teraz si jediný človek ktorému tu na tomto svete verím, ani chalanom neverím tak ako tebe. Vysvetli mi. Daj mi jeden dôvod na to, aby som ťa už nemohol vidieť"
-"Ona ma zabije"
-"Kto? Perrie? Jej sa nemusíš báť. Ju vybavím. Iný dôvod"
-"Ja ťa milujem" pozrela som sa mu priamo do očí a vyslovila to, čo v sebe dusím.
-"Aj ja ťa milujem" pritiahol si ma bližšie a pobozkal.
Ruky som si obmotala okolo jeho krku a nechala sa viesť.
-"Buď moja, znovu"
-"Som tvoja, znovu. Navždy"
Netrvalo dlho a so Zaynom sme sedeli v aute na ceste do môjho bytu kde bol Nathan, po moje veci.
-"Trisha, zlato" doplazil sa ku mne Nathan, ktorý bol maximálne opitý "Zayn, ty čo tu robíš?" odvrátil pohľad zo mňa na neho.
-"Prišli sme po veci"
-"Pane bože Nathan! Si ty normálny? Stiahol si fľašu vodky a druhú práve piješ! Si ty normálny?!" vytrhla som Nathanovi z ruky fľašu.
-"Po aké veci? O čom to tu trepe tento manekýn?"
-"Rozišli sme sa, pamätáš? Nebolo to tak dávno. Pred dvoma hodinami"
-"Nikto sa so mnou nerozíde, pokiaľ nepoviem ja že je koniec!!!" skríkol a dal mi päsťou "Tak ty si už s ním. Počúvaj ma ty štetka. Ty si moja, počuješ?!"
Zayn ho nestihol zastaviť a ten debil do mňa pichol nožom. Do brucha. On zabil moje bábo. Okamžite som začala krvácať a zošuchla som sa na zem.
-"Ty si bola...?" Zayn odstavil Nathana a prisadol si ku mne.
Ja som si len mlčky držala extrémne krvavé brucho a prikývla so slzami v očiach.
-"Ono bolo moje?"
-"Áno" rozplakala som sa ešte viac.
Zayn neváhal a zobral ma na ruky. Nasadli sme do auta. Ležala som na zadných sedačkách a zhlboka dýchala. Rýchlosťou blesku šoféroval a snažil sa ma ukľudňovať. Znovu ma zobral na ruky a odniesol dovnútra nemocnice. Preniesli ma na sálu a ďalej si pamätám len to, ako Zayn pri mne sedel na izbe a čakal.

Magic Mirror 2

30. června 2012 v 21:09 | Adminka;))xx

Rýchlym pohybom ruky so dvere zavrel a poriadne zamkol, kufor som nechal pri posteli a podišiel som k zrkadlu.
-"Ako...Čo sa to..." opatrne som sa dotkol ozdobného rámu, ktorý bol na dotyk jemný a hladký, nepôsobil staro, skôr naopak.
Snaha dotknúť sa môjho odrazu v zrkadle mi ale nevyšla, ako by som predpokladal. Z akých si neznámych príčin mi prsty ruky prešli cez sklo hladko ako horúci nôž cez maslo. Okamžite som krok ustúpil, skúmal si ruku, ale nič som s ňou nemal. Ale sklo sa jemne vlnilo, ako jazero za mestom, keď som do neho chodieval hádzať kamene s kamarátmi. V jemným okruhoch sa vlnilo ešte pár sekúnd, potom to ustálo a vyzeralo znova ako obyčajné zrkadlo.
-"O čo tu ide?" nechápavo som sa poobzeral po izbe, či nenájdem vysvetlenie.
Našiel som. Na vankúši ležala čierna obálka, rovnaká, akú som v hotelovej izbe zdvihol zo zeme. Natiahol som sa po ňu, sadol som si na kraj postele a obálku roztrhol, aby som z nej mohol vytiahnuť pre zmenu snehovo biely papier popísaný čiernym tušom.
"Zayn, zrkadlo, ktoré si dostal, Ti umožní splniť si tajný sen. Využi to s rozumom, máš len jednu možnosť výberu a cesta späť nevedie. Ako náhle prekročíš hranice medzi reálnym svetom a Zrkadlom, začne sa Ti odpočítavať presne šesť mesiacov, počas ktorých si splníš sen a možno aj niečo viac. Poriadne porozmýšľaj, čo by si chcel vyskúšať, po čom Tvoje srdce prahne. Neboj sa ničoho, všetko je bezpečné a nikto na to nepríde. Čas medzi Zemou a Zrkadlom plynie rozdielne. Zatiaľ čo na Zemi ubehne päť minút, v Zrkadle ubehne jedna hodina. Svet v Zrkadle je ale presne taký istý, ako na Zemi"
Vôbec som nechápal, o čom sa v tom liste píše, znelo to ako zlý vtip, ako keby si zo mňa niekto nechutne uťahoval.
"Pamätaj si, čas sa odpočítava od prekročenia hranice, Zayn!!! bm"
-"Bé em?" prečítal som nahlas a zahľadel som sa znova na zrkadlo "Čo s tebou mám robiť? Prenasleduješ ma" pokrútil som hlavou a znova pristúpil k zrkadlu "Čas medzi Zemou a Zrkadlom plynie rozdielne" prečítal som si znova vetu v liste a dotkol som sa zrkadla, ktoré sa znova začalo vlniť.
Spomenul som si na scénu z Van Helsinga, keď Helsing, Anna a Carl stáli pred bránou do Draculovho sveta a vlastne to bolo tiež také obrovské zrkadlo, cez ktoré museli prejsť.
Skúsil som to teda ešte raz, najskôr len ruka, ktorá hladko prešla cez, naoko pevný povrch zrkadla. Priblížil som sa bližšie a keď som mal dnu ruku až po lakeť, prekročil som rám zrkadla aj nohou. Potom to šlo už samo. Zrkadlo ma ako keby vtiahlo do seba, list mi vypadol z ruky a ja som sa ocitol v menšej izbe, než bola tá moja. Bola tmavšia, s veľkou posteľou, fialovými stenami a jemným osvetlením po bokoch. Za mnou bolo postavené zrkadlo, jeho povrch sa stále vlnil, postupne však prestával, až nakoniec ostal len jeho hladký povrch, ktorý odrážal moju vydesenú tvár. Odrazu na dvere niekto zaklopal, stlačil kľučku a dnu vošiel nižší zavalitý chlapík s veľkými fúzami a poriadnym brušiskom. A ja som si opäť spomenul na Harryho Pottera a jeho strýka Vernona.
-"Zayn, tu si, už som si myslel, že si odišiel von. Poď do šatne, musíš sa pripraviť, o pol hodiny máš vystúpenie" chytil ma spotenou rukou za zápästie a ťahal ma von z izby.
-"Ale..."
-"Upokoj sa. Dnes tu sú stále zákazníčky. Morgan o chvíľku končí a ak nevyjdeš na pódium tesne po ňom, odídu a prídeme o slušné peniaze" viedol ma tmavou chodbou až zastal pred dverami "Priprav sa, máš dvadsať päť minút" chlapík odišiel a ja so ostal nechápavo stáť v miestnosti s rôznymi kostýmami.
Asi po piatich minútach sa dvere znova otvorili a dnu vošla krásna hnedovláska. Bola jemne opálená, na perách jej pohrával príjemný úsmev a v rukách niesla obrovskú vázu s vodou a pletený košík.
-"Och, Zayn, ahoj" usmiala sa "Nevedela som, že už si v šatni. Klopala by som"
-"Ehm..." zamračil som sa a skĺzol som po nej pohľadom "Mám na teba prosbu, vysvetlíš mi niečo?"
Dievčina položila vázu na kozmetický stôl, ktorý stál pri stene a otočila sa ku mne. Všimol som si jej menovku, ktorú mala pripnutú na tričku: Leah.
-"Iste, Zayn. O čo ide?" usmiala sa a založila si ruky na prsiach.
Vyzerala neškodne, milo, priateľsky. Na sebe mala oblečený tmavohnedý overal, ktorý vyzdvihol farbu jej pokožky, vlasy jej v jemných kaderách padali na chrbát a farba jej vlasov mi pripomínala gaštany. Oči mala rovnako hnedé ako vlasy, možno ešte hnedšie.
-"Leah, chcem vidieť Morganovu šou" musím mať aspoň tušenie, čo tu mám robiť.
Zayn, zrkadlo, ktoré si dostal, Ti umožní splniť si tajný sen, spomenul som si na ďalší riadok z listu a zatiaľ čo ma Leah viedla chodbou, rozmýšľal som, aký je môj tajný sen? Všetko som pochopil, až keď som pomedzi obrovské ťažké závesy zazrel tmavého chlapíka, ktorý len v kožených tangáčoch tancoval na pódiu a ženy v hľadisku ho ohadzovali dolárovými bankovkami. Ja som striptér? Striptér? Nechápavo som hľadel na Morganove pohyby, ako tancuje, ako dráždivo predvádza svoje tance pred ženami, ktoré si žiadajú viac. Keď si už išiel ale zobliecť aj posledný kus oblečenia, otočil som sa k Leah a zhlboka som sa nadýchol.
-"Zayn, deje sa niečo? Si v poriadku? Mám ti niečo priniesť?" Leah sa jemne dotkla mojej ruky a starostlivým pohľadom ma pozorovala.
-"Ehm...Všetko...Všetko je fajn, Leah, ďakujem. Idem sa pripraviť" rýchlo som kráčal naspäť do šatne, kde som sa mal pripraviť.
Namiesto toho som ale sedel na stoličke a rozmýšľal, čo robiť. Čo mám teraz robiť? TOTO je môj tajný sen?
-"Priznaj si to, Zayn. Vždy si si chcel vyskúšať rolu striptéra" ozval sa spoza mňa hrubý mužský hlas a ja som sa strhol zo zamyslenia smerom, odkiaľ hlas vychádzal.
Bol to priestor medzi skriňami v šatni, kde bola tma, svetlo tam nedopadalo, no v tieni som videl vysokú postavu muža.
-"K-kto si?"
-"Som Ben Mayer. Ale môžeš mi hovoriť aj len Bé" vystúpil do svetla a ja som v ňom spoznal toho chlapíka, ktorý sa so mnou míňal na hotelovej chodbe.
-"To ty si mi poslal tie listy?"
Prikývol.
-"Aj zrkadlo?"
Opäť prikývol a usmial sa nebezpečným úsmevom, ktorý odhalil dvojrad zhnitých zubov.
-"Prečo? Prečo ja?"
-"Pretože si bol na to predurčený, Zayn. Bol si vybratý spomedzi viacerých aby si si zmenil život, s ktorým si nebol na sto percent spokojný" jeho čierne oči ma prebodávali a ja som mal zrazu ťažký pocit na žalúdku.
-"Predurčený" polkol som naprázdno a pozrel som na svoj vyplašený odraz v zrkadle, ktoré lemovali silné žiarovky, aby dodávali miestnosti umelé denné svetlo "Ale...Ja som bol spokojný so svojím životom. Žil som svoj sen"
-"Si si istý, Zayn? Porozmýšľaj, koľkokrát si mal pochybnosti, či to, čo robíš, je správne. Ale ponáhľaj sa, diváčky čakajú" aj po tom, čo zrazu chlapík len tak zmizol som v ušiach stále počul jeho prenikavý smiech.
Mrazil ma v kostiach a ja som sa neskúsene chopil prípravy na moje vystúpenie.
-"No tak, Zayn. Nebude to také zlé! Spomeň si na tie koncerty, ktoré si odohral. Urobíš len väčšiu šou a zoblečieš zo seba pár kusov oblečenia" rozprával som sa s vlastným odrazom.
Nie, nie som normálny a psychiater by mi to len a len potvrdil. Predpísal by mi silné lieky, zavreli by ma do izby na samotku a nechali tam trčať, kým by som skutočne nescvokol. Prečo ma ale na srdci ťažil pocit, že ešte aj na tej psychiatrii v izbe by ma čakalo to obrovské zrkadlo, ktoré ma sem priviedlo?
-"Zayn! Braček!" do šatne vtrhol Morgan.
Už som si ho pamätal, keď som ho videl tancovať na stage. Teraz mal na sebe čierny župan, v ruke obrovský balík peňazí a v pätách toho malého zavalitého chlapíka, ktorý pôsobil dojmom, že je tu šéf. Alebo majiteľ. Ale to je to isté, nie?
-"Ahoj Morgan. Skončil si skôr, nie?" pozrel som na hodinky, bolo o desať minút jedenásť.
Ešte mu ostávalo desať minút.
-"To vieš, došli nápady. Nie vždy si môžem dovoliť improvizovať, ale dnes je tam taký nátresk, že tie ženské sa pobijú aj o teba" zasmial sa "Leah, tie kvety daj tuto do vázy. A dones mi z izby veci, pôjdem hneď do mesta" ozval sa, len čo do šatne vošla Leah, úskokom sa na mňa usmiala a obrovskú kyticu rôznych kvetov vložila do vázy, ktorú pred tým priniesla.
-"Hneď to bude, Morgan. Zayn, už by si mal ísť na pódium, ponáhľaj sa" povedala skôr, než odišla a ja som nerozhodne prikývol.
-"Zlom väz, kamoš. Bude to divoké, ale ty si najlepší, to dáš" Morgan ma cestou do sprchy, ktorá bola v šatni potľapkal po chrbte a s uterákom preveseným cez plecia sa zavrel.
-"Do toho, Zayn. Ukáž, čo je v tebe" prikývol som na svoj obraz, vstal som zo stoličky a rýchlo som sa za parížskou stenou prezliekol do jednoduchého oblečenia policajného šerifa.
Nech je aspoň nejaká zábava, keď sa na tom pódiu dnes aj tak strápnim.
-"Zayn, netušil som, že si si skúšal novú choreografiu" do šatne po vystúpení vošiel Carl a podal mi kôpku bankoviek "To máš za dnešok. Zajtra začínaš už o desiatej, nezabúdaj na to. Dobrú noc" odišiel a nechal ma samého.
"-Zajtra? To mám prísť aj zajtra? To sa tu mám vrátiť?" pozrel som na peniaze v mojej ruke.
V duchu som ich prepočítal, no doláre mi v Anglicku budú na nič. Môžem si ich ale vložiť na účet, myslím, že máme založené účty aj v Amerike.
-"Moment!"
-"Určite teraz rozmýšľaš, ako to, že vieš, že si v Amerike, však, Zayn?" spoza mňa sa znova vynoril Ben a sadol si na Morganovu stoličku.
-"Áno. Ako to, že to viem? Rovnako som poznal už aj mená niektorých žien tam v hľadisku" priznal som.
Cestou z pódia ma totiž viaceré zastavovali a keď som pozrel na stôl, kde boli položené viaceré papieriky s telefónnymi číslami.
-"Zayn, tu v Los Angeles si populárny striptér. Už dlho tancuješ, zarábaš si na svoje živobytie. Žiješ svoj tajný sen, ktorý v realite žiť nemôžeš" Ben vstal, znova sa zasmial a so želaním pekného večera zmizol.
Znova sa len tak vyparil. Rýchlo som sa prezliekol do svojho oblečenia, v ktorom som prišiel, s peniazmi vo vrecku som prešiel zapamätanou cestou do izby, ktorú som zamkol a otočil sa k obrovskému zrkadlu, ktoré na mňa poslušne čakalo.
-"Tak si budeš užívať, Malik" s úsmevom som prešiel zrkadlom na druhú stranu, do svojej izby v Bradforde a peniaze som schoval do kufra s vecami.

London 52

30. června 2012 v 20:17 | Adminka;))xx
-"Nie Liam...ja ťa milujem ale my dvaja nemôžeme byť spolu"
Odtiahol sa ďalej a stuhol. Čakal na moje vysvetlenie.
-"Odpusť mi to, bola som opitá...a nechcela som. Pomenuj ma najhoršie ako vieš alebo ma tu nechaj, len mu to prepáč...nesmieš sa na neho hnevať"
Pochopil čo chcem povedať až keď som skončila. Je koniec? Nepovedal nič, pomalým krokom prešiel k autu. Nechal otvorené dvere na mojej strane a posadil sa na miesto vodiča. Chcela som tam ostať stáť ale poznám ho, prinútil by ma posadiť sa k nemu. Nastalo nepríjemné ticho, dokonca ustal dážď a kvapôčky vody teraz lenivo stekali po sklách. Slnko zapadalo, vytvorili oranžové zore a mne po lícach znova tiekli slzy. Liam sa sústredil na cestu, vypol rádio a starostlivo vyhadzoval smerovky. Automaticky som si stiahla kolená pod bradu a tvár som odvrátila smerom von.
Ocitla som sa vo sne. Ľúbil ma a ja som ľúbila jeho. Žiadne chyby.
Liam:
Lomcovali mnou také pocity ako nikdy. Ja som trčal doma v daždi a ona sa vyspala s Louisom. Som taký idiot, ale vyzeralo to že ma ľúbi. V jej očiach som po dlhom čase strávenom s Danielle to čo mi ona nedala. Lásku, cit, pochopenie a vzplanutie. Každý jeden deň ma obdarovávala najkrásnejším úsmevom. Podviedla ma. Je v tom ale Louis nevinne? Prečo mi to nepovedal? Zaparkoval som.
-"Sme doma. Christy?" po polhodine som sa odvážil prehovoriť a otočiť sa k nej.
Mokré vlasy prilepené na čele a utrápený výraz ešte aj v spánku. Nemal som srdce zobudiť ju, z kufra som vybral deku a opatrne som ju cez Christine prehodil. Pôjdem za mamou a ak sa dovtedy nezobudí, prenesiem ju do mojej izby.
-"Vyzeráš hrozne!" zahromžila Nicole ale objala ma "Viem, kde je mama?"
Zasmiala sa mojej otázke a ukázala do kuchyne. Veľká predsieň sa od mojej poslednej návštev nezmenila. Dokonca skriňa s bundami bola len privretá, tak som ju nechával ja.
-"Liam" mamin hlas, objatie a viac som nevydržal.
Slzy sa mi začali liať potokom po lícach.
-"Preboha čo sa stalo! Hovor" pozerala sa na mňa ako revem ako malé decko, pochopila že teraz nie je ten správny moment hovoriť o tom čo sa stalo.
Neviem ako sa jej podarilo prejsť so mnou do obývačky, posadiť ma na gauč. Ruth mi priniesla suchú mikinu. Nosil som ju na ranný beh. Prstami som si šúchal spánky a na chrbte som cítil mamine dlane.
-"Liam, kde je Christine?" opakovane sa ma to pýtala už asi piaty krát, neodpovedal som.
Keby nebol Louis môj priateľ, zlomím mu nos a keby som ju tak nemiloval nechám ju stáť pri rieke. Nie, nenechal by som ju tam. Hlavná vec, že teraz si ju nechal v aute. Striasol som sa, neznášam to, keď sa ozýva moje druhé ja. Vonku bola tma, to tak dlho tu plačem? Naozaj?
-"Je v aute" prehovoril som potichu a odkašľal som si.
K dverám sa začala zberať Nicole, zastavil som ju.
-"Počkaj, choď pripraviť moju izbu, Ruth prosím pomôžeš mi s jej kuframi, ale až potom keď ju vynesiem hore"
Mama na mňa pozerala pohoršene, nevedela že Christine spí, teda v to dúfam. Ak som ju tam nechal sedieť, budem nahnevaný sám na seba. Je normálne, že sa jej bojím dotknúť? Napriek svojmu strachu som ju pohladil po líci. Len vzdychla a pomrvila sa. Nenávidel som ju za to čo spravila. Chcel som ju pretože len s ňou mal môj život zmysel. Nechápal som sám seba pretože som tomu nezabránil. Zmätene otvorila oči až keď som ňou jemne zatriasol.
-"Čo sa stalo? Kde som?" spomenula si a sklonila hlavu.
Nesmie byť smutná! Payne sprav niečo! Miluješ ju!
-"Poď si ľahnúť do izby, budeš unavená" viac som nepovedal.
Mlčky som jej ruky obtočil okolo pása a tmavým schodiskom som ju zaviedol hore. Moja izba stále voňala tak svojsky, nič sa nezmenilo. Tenisky položené na okne, pár trofejí za šprintérsky beh a moja tmavofialová deka. Christine sa posadila na posteľ. Znova je apatická? Nie, preboha len to nie.
-"Liam...môžem ti..." mama otvorila dvere, pristúpil som k nej a opatrne som ju vytlačil von.
-"Mami, nie až ráno...je veľmi unavená" nechcel som aby ju takto videla, nie v tomto stave.
Bez akéhokoľvek rozmýšľania som Christine vyzliekol mikinu, tričko a aj nohavice. Obliekol som jej moje tričko a voľné tepláky a zatlačil som ju do postele. Neprotestovala, ľahla si a objala môj vankúš.
-"Mami vážne mám jesť teraz o desiatej?" nebol som hladný, ale naliehala.
-"Jedz pozri sa ako vyzeráš. Zajtra sa budem musieť porozprávať s tou tvojou frajerkou vôbec nevarí. Mala by ťa trošku vykŕmiť!"
Prehltol som sústo a na vidličku som nabral ďalšiu ryžu s mliekom. Liam povedz jej to, teraz alebo nikdy!
-"Mami vieš, nie som si tak celkom istí či sa s Christine porozprávaš. Ona je totiž...ehm...chorá"
Teraz sa opýta ako, ja jej to vysvetlím a mama ma pošle aj s frajerkou na psychiatriu.
-"Je chorá? A čo jej je?"
Nerozpráva, nekomunikuje, vlastne ona nežije ona len prežíva.
-"No, stalo sa pár vecí...ktoré nám zmenili život a vzala to trošku zle. Mami ale ja ju milujem, neopustím ju preto že jeden z nás spravil chybu"
Chápavo prikývla a zívla.
-" Choď si ľahnúť, ocko ťa určite čaká" snažil som a vyhnúť akýmkoľvek ďalším otázkam.
Vtisla mi bozk na čelo a odišla. Vrátil som sa do izby k Christine vziať si pyžamo, nebudem s ňou spať na jednej posteli, nemôžem. Predpokladal som že bude spať, ale mýlil som sa. V polotme som videl ako ma skúmajú jej veľké čokoládové oči. Dýchala pravidelne, chuť ľahnúť si k nej a zaspať v objatí som potlačil vo dverách a s dekou a sivými teplákmi som sa vybral na gauč.
Christine:
Nemohla som spať, stále som na sebe cítila jeho prsty. Ako ma vyzliekal, rozopol gombíček na rifliach a len na krátky okamih sa mi pritom pozrel do očí. Ak by sa na tú svadbu vrátil, neopila by som sa, nevyspala by som sa s Louisom a teraz by som čakala dieťa od najdokonalejšieho muža na svete. Stopercentnú istotu mi dodávala všetka jeho energia a pohľad na Liama hrajúceho sa s Eloise. Sadli si, obaja rovnako pokojný. Dokázal jej hrkať hrkálku aj dve hodiny a ona sa len dívala a čakala a keď prestal jemne sa dotkla malou rúčkou jeho krku. Princezná, Louis má dokonalé dievčatko. Aj my sme mohli ma také. Tričko do ktorého som si skrývala tvár už bolo celé premočené a navyše mi bolo pod prikrývkou horúco. Suché hrdlo ma prinútilo vystrčiť hlavu, som smädná. Keď sa dvere na jeho izbe otvorili, začala som dýchať pravidelne ale nezatvorila som oči. Nemôže v takejto tme vidieť, že nespím. Vzal si deku, niečo zo skrine a chcel odísť. Krátky okamih zastavil vo dverách, ale potom aj tak odišiel. Počula som jeho kroky, smerujúc na dolné poschodie.



Let's do this 16

30. června 2012 v 19:47 | Adminka;))xx

Ráno som sa zobudila na šteklenie hánky. Telo mi posiali zimomriavky. Pomrvila som sa v posteli a keď som otvorila oči uvidela som pred sebou Louisa.
-"Ahoj" pozdravil mi a usmial sa na mňa.
-"Počuj, ja si na ten sex bez emócií začínam zvykať" posadila som sa na posteľ a s úsmevom sa otočila na Louisa.
-"Ja som ti hovoril že to je dobrý nápad" uškrnul sa a vstal z postele.
Zo zeme zdvihol svoje boxerky a vyšiel na chodbu. Natiahla som sa na posteli, z jedného konca som si zobrala podprsenku, ktorá tam ledva držala a zo zeme gaťky. Obliekla som si sivý pyžamový svetrík a pobrala sa za Louisom.
-"Ahoj" stretla som na chodbe strapatého Harryho, ktorý keď ma zbadal vypleštil svoje veľké zelené oči.
Zasmiala som sa a vošla do kúpeľne.
-"Čo, vyspatá?" opýtal sa ma Zayn, ktorý si kontroloval v zrkadle jeho bezchybnú pleť.
Vedľa neho stál Louis a tlačil si pastu na kefku.
-"Prečo ste tak skoro ráno hore?" divila som sa.
Bolo pol 6 a už som na chodbe stretla Harryho a teraz Zayna.
-"Harry nespí dlho a ja letím dnes domov na sviatky. Lietadlo mi letí o 9 takže tam musím byť skôr" vysvetlil mi a opustil kúpeľňu.
-"Ty ideš tiež domov?" opýtala som sa Louisa.
-"Jedine že by som trávil sviatky s tebou" uškrnul sa s celými pastovanými perami.
-"Môžeš. Aj tak ich budem tráviť sama s bratom" pokývala som ramenami.
Spoločne sme vykonali rannú hygienu a vrátili sa do izby. Prezliekli sme sa, Louisovi sa nechcelo ma odviesť, tak sa nakoniec podujal Harry, ktorý má cestu spolu so Zaynom a Niallom na letisko. Všetci letia domov, ale na Silvester ma pozývajú do Harryho letného sídla. Súhlasila som že tam s Louisom prídem. S ním som sa tiež dohodla že sa stretneme v meste na obed. Liam s Danny už odišli ku Dannynim rodičom, takže bol dom už poloprázdny. Louis ostal doma sám, povedal že musí dospať tie naše noci. Chalani si zo mňa robili srandu, že som ho vyčerpala, no ja som sa ich snažila ignorovať.
-"Po ceste si zapneme tvoju rannú show. Dnes vysielaš sama?" zastavil Harry pred rádiom.
Prikývla som, rozlúčila som sa s chalanmi a vybehla dovnútra budovy.
-"Dobré ráno, Londýn. Dúfam že ste sa skvele vyspali po víkende, pretože ja áno. Chcem pozdraviť chalanov z One Direction, ktorý sú teraz na ceste na letisko, teda aspoň 3/5 z kapely. Čo ste zažili včera? Napíšte nám na našu Facebookovú stránku. Teraz už ale prichádza famózny Olly Murs s jeho Oh My Goodness" zapla som pesničku a začala surfovať po internete novinky.
Pípla mi sms-ka.
"Zatiaľ ti to ide. Teším sa na obed. Lou"
Prečítala som si, zasmiala som sa a počkala kým dohrá pesnička.
-"Dnes je tu s vami Nia Liars. Včera sme sa rozlúčili s naším milovaným Martinom, ktorý musel náhle odletieť a neviem či doletel pretože som nedostala žiadnu správu. Ale ak áno, tak Martin chýbaš nám tu. A teraz ti chcem venovať pesničku, ktorá mi pílila uši keď som bola s tebou. Prichádza Maroon 5 a ich Payphone" nastavila som tam viac pesničiek a zašla si na chodbu po kávu.
-"Ahoj" pozdravila ma S.J.
-"Och ahoj. Tak ako ide hľadanie nového moderátora?" opýtala som sa jej.
-"Nie veľmi dobre. Ani jeden nie je podľa našich predstáv. Do konca týždňa budeš musieť vysielať sama" smutne na mňa pozrela.
-"To nevadí. Ja to nejako zvládnem" rezignovane som odišla späť do štúdia.
-"Zdraví vás Nia. Tak čo ako prežívate ráno? Ešte štyri dni a sú Vianoce. Kto sa na ne teší? Máte už nakúpené darčeky? Pretože ja som ešte ani nezačala. S kým budete tráviť sviatky? Ja s jedným úžasným človekom a mojím malým bratom, ktorý ma príde navštíviť. Napíšte mi. Niektoré vaše správy zverejním. Je 6:30 a prichádzajú top Stories"
Celé vysielanie sa nieslo v štýle pohody, kľudu, no bolo mi smutno samej. Nesmiala som sa tak ako s Martinom. Vysielanie som skončila o 9 a pomaličky sa vybrala domov.
-"Ahoj Cher" vítala som svoju kamarátku, keď som na ňu natrafila ako si vyberá zo schránky poštu.
-"Ako sa máš?" usmiala sa na mňa.
-"V pohode. Počúvala si rannú show?" opýtala som sa jej a pomaly sme kráčali hore schodmi.
-"Áno, je to skvelé aj keď si tam sama" povedala mi a zastala pred jej bytom.
-"Tak fajn. Vidíme sa. Ahoj" otvorila som dvere v byte a vošla dnu.

Keď sa sen stane skutočnosťou 30

30. června 2012 v 19:18 | Adminka;))xx
Utekala za nami. Dobehla nás a tak vytasala Harryho stou kabelkou, že až skoro plakal. Aj ja, ale od smiechu.
-"Si teraz dostal" povedala som Harrymu.
-"Noo, šaaak to kvôli tebe" povedal a sklonil hlavu dole.
-"Alééé" chytila som ho a začala bozkávať.
Hneď mu bolo lepšie.
-"Tak ty takto na chodbe to chceš?" začal sa smiať.
-"Tak určite" schmatla som ho za tričko a otvorila nejaké dvere.
Zatvorila som a oprela som ho o dvere. Začal ma vyzliekať, keď vtom strašný výbuch smiechu. Otočila som sa. Až potom sme si uvedomili, že sme vbehli do výriviek. Skoro som sa prepadla od hanby. Harrymu to bolo jedno, ako som sa na neho pozerala.
-"Poď padáme odtiaľto!" chytila som ho za ruku a odtiahla preč.
Cath:
Bežal za mnou ako splašený. Vbehla som do izby a zamkla dvere. 10minút stál pred dverami. Stála som tam opretá o dvere a pozerala som sa cez kľúčovú dierku.
-"Cath, prosím otvor!!!" vykrikoval Louis.
-"Nie daj mi pokoj!!!" nemala som náladu sa sním hádať.
Keď odišiel, začala som sa nudiť. Išla som dole do baru. Sedel tam nejaký chalan, tak som si prisadla.
-"Ahoj ja som Cath"
-"Ó ahoj, ja som Nicolas" otočil sa ku mne, mal nádherne oči.
Sedela som tam sním a kecali sme. Nemala som pojem o čase. Cítila som sa sním úžasne. Keď vtom prišiel Louis.
Alex:
-"Prepáč" zdvihol ma a pokračovali sme si každý vlastnou cestou.
Niall tam stále padal.
-"Bože" stále som si z neho robila srandu.
-"Poďme už naspäť" navrhol Niall.
Vrátili sme snowboardy a šli naspäť na hotel. Otvoril sa výťah a narazili do nás Harry s Naty.
-"Hej, hej, hej!!" kričal na nich Niall.
-"Sorry" povedal Harry a schmatol Naty a bežali niekde dole.
-"To čo bolo?" spýtala som sa Nialla.
-"No mňa sa nepýtaj, určite zasa robili to čo nemali" povedal Niall.
Išli sme do izby. Ľahla som si na gauč a pustila telku.
-"Láska, nie je ti zima?" opýtal sa Niall.
-"Hej, doniesol by si mi prosím ťa deku?" spýtala som sa ho.
-"Nie, mám pre teba niečo lepšie"
Domino:
-"Miláčik? A čo ešte dorobiť bábätko?" držal ma Zayn a smial sa.
-"No dobré, aby bolo také dokonalé ako ty"
Milujem tie hádky. Začali sme ho teda "dorábať". Bolo to neuveriteľné, krásne.
-"Och" povzdychla som si.
Keď sme skončili, šla som do sprchy. Hodila som na seba nejaké veci, dala vlasy do copu, troška špirálu. Nemaľovala som sa moc. Vrátila som sa naspäť do obývačky. Tam Zayn krásne spinkal. Dala som mu pusu a napísala na papier že idem do mesta, niečo kúpiť na seba. Chcela som zavolať aj Alex, ale tam sa už dialo asi niečo iné, tak som išla za Naty. Tá tam stála s Harrym pricucnutí na sebe.
-"Tak idem sama" zamrmlala som si.

Barb:
Zobudila som sa na pocit že niekto na mňa pozerá. Bol to Liam. Ležal tam iba v boxerkách. No áách. Dokonalý pohľad.
"Ááááááááááááááááááááááááááá" začala som kričať a vyskočila som z postele.
-"Čo je?" zdvihol sa Liam.
-"Pavúúúk, neznášam ich" kričala som jak o život.
Liam na mňa pozrel či mi šibe, zobral pavúka a vyhodil von oknom.
-"Spokojná?" povedal.
-"Áno, ďakujem" usmiala som sa na neho a odcupkala sa obliecť.

Jedine Ty! 51

30. června 2012 v 18:29 | Adminka;))xx
-"Oh" vydýchol "Si si tým istá?" opýtal sa ma Liam a sadol si vedľa mňa k stolu.
Sedela som tam, popíjala colu a hľadela von oknom. Liam ma opatrne chytil za ruku, uväznil ju vo svojich dlaniach a pozorne na mňa hľadel. Na jeho otázku som jemne prikývla.
-"Som. Čo tu mám robiť? Sama" prehovorila som po chvíli "Louis si založil rodinu, odchádzate na svetové turné a mama je stále na cestách"
-"A čo Eleanor?"
-"Čo s ňou? Ona má rodinu, mamku, sestry. Oni jej pomôžu" jemne som sa usmiala.
-"Si budúca krstná mama malého Tomlinsona, Di. Mala by si byť pri nej"
Pokrútila som hlavou.
-"Nie. Nemala. Ja jej veľa nepomôžem, sama neviem, čo s malými deťmi robiť. Bola by som jej zbytočne na príťaž"
Liam súhlasne prikývol.
-"Jasne. Tak radšej od všetkého utečieš? A kam, prosím ťa? Povieš mi to?"
-"Nie. Sama neviem kam pôjdem" konečne som sa otočila a pozrela mu do očí "Sľúb mi, že to nikomu nepovieš. Nikomu, Liam"
-"Ale, Diane. Harry by o tom mal vedieť"
-"Nie, on je posledný, kto o tom má vedieť. Bude sa zbytočne trápiť a pokazí vám radosť z turné. Užívajte si, kým ste mladí. Aj ja si budem" s úsmevom som vstala od stola a vošla do obývačky "Decká, je obed"

Zvyšok júla ubiehal v klasickom stereotype. S Harrym sme ráno vstali, trávili spolu deň ak Harry nebol v štúdiu alebo na nejakom interview s chalanmi. Turné im začínalo už o mesiac, takže ich prípravy finišovali, nacvičovali nejaké choreografie a dorábali svoj playlist. Keď som bola sama, venovala som sa plánovaniu svojho úteku z domova, vybrala som si mesto a začala som sa cez realitnú kanceláriu obzerať po nejakom malom domčeku. Na pláži. Harry s Louisom o ničom netušili a tak to bolo aj dobre. Chcela som odtiaľ odísť hneď po tom, čo oni odídu na turné. Potom by som im to povedala. Musím to robiť tak, že ich postavím pred hotovú vec, pretože inak by boli schopní vyhovoriť mi to. A to som nechcela. Momentálne je Harry s Louisom, v štúdiu, na porade a ja sedím pri Eleanor. Mala prísť za nami aj Danielle, ale niečo jej do toho vošlo a tak volala, že nepríde.
Louis:
Porada. Zase. Už mi to vážne začínalo liezť na nervy. Porada sem, porada tam. Turné, o ničom som nepočúval. Teda, Paul o ničom inom nehovoril. Rok s ním na cestách, asi si hodím slučku! Sedel som v zasadačke, podopieral som si hlavu rukou a myšlienkami som bol niekde úplne inde. A ako som si všimol, Harry tak isto. Neviem síce, na čo myslel on, ale zjavne na Diane. Moja sestrička bola poslednú dobu dosť divná. Zdalo sa mi ako keby pred nami niečo tajila. No vedel som, že mi o ničom nepovie. A keď to nepovie mne a asi ani Harrymu, je tu len jedna osoba, ktorej by to povedala.
-"Liam? Máš chvíľku?" dobehol som priateľa pri aute, keď sa chystal nasadnúť.
-"Lou, ale rýchlo. Čaká ma Danielle" znova mu zazvonil mobil, no stíšil zvonenia a ospravedlňujúco sa usmial.
-"Počúvaj ma, tebe Diane určite povedala, čo jej je" zbytočne som nechodil okolo horúcej kaše.
Liam sa na mňa previnilo zahľadel, no pokrútil hlavou.
-"Louis, pochop, priateľov nezradím. Nie je to nič vážne, ale sľúbil som jej, že o tom nebudem hovoriť" nasadol "Keď príde ten správny čas, povie to aj vám. Ale nemusíš sa báť" usmial sa, naštartoval a odišiel.
-"Čo si od neho chcel?" Harry niečo divo prezeral vo svojom tablete.
-"Nevšimol si si, že poslednú dobu je Diane akási...tajnostkárska?" tiež som naštartoval a odišiel z parkoviska pred štúdiom.
A Harrymu som zjavne vložil chrobáka do hlavy, pretože zamračene mlčal celú cestu ku mne domov. Keď sme vošli dnu, Harry odišiel do kuchyne po nejaký džús a ja som vošiel rovno do obývačky, kde som našiel len svoju Eleanor, ako sedí s nohami na stole a znudene prepína programy v telke. Keď ma zbadala, usmiala sa.
-"Už ste tu?" obzrela sa aj na Harryho, ktorý sa zjavil za mnou "Akosi krátko, nie?"
Pokrčil som plecami, Harry si sadol do kresla a ja som si prisadol ku El, pobozkal som ju a objal ju okolo pása. Dlaňou som prikryl jej málo vypuklé bruško.
-"Museli sme Paula stopnúť. Už nám rozprával veci, ktoré sme poznali" uškrnul sa Harry.
-"Kde mám Diane?"
-"Je v pracovni, zvonil jej mobil tak si tam šla vybaviť telefonát" El pokrčila plecami "Poznáte nejakého pána Duhamela?" opýtala sa.
-"Nie. Nič mi to nehovorí, prečo?" pozrel som sa na ňu.
-"Niekto s takým menom jej volal. Všimla som si to na displeji" Eleanor sa pousmiala. "Neviem. Nechcem sa miešať do jej záležitostí. Nie som na to oprávnená" pozrela sa mi do očí "Ale zdá sa mi, že..."
-"Jéj. Ahojte" v obývačke sa zjavila Diane "Vy ste už tu?" objala ma a Harryho pobozkala, keď si k nemu sadla.
-"Pred chvíľkou sme prišli" pousmial sa Harry.
-"Di, pomôžeš mi pripraviť niečo na jedenie?" vstal som z gauča.
Diane prikývla a nasledovala ma do kuchyne.
-"Čo pred nami tajíš?" opýtal som sa jej, keď vošla dnu a zavrela dvere.
Vyplašene na mňa pozrela.
-"Ako to myslíš?" povedala stiahnutým hlasom.
To sa jej dialo, keď bola nervózna.
-"Diane, sme súrodenci. Poznám ťa skrz-naskrz. Viem, že niečo tajíš. Zaujímalo by ma, čo to je"
-"Pozri, Lou. Ja viem, že ťa to zaujíma a aj trápi, ale nemôžem ti to povedať. Nie teraz. Ešte nie je ten správny čas" prešla ku chladničke "Dozviete sa to, všetci. No nie teraz" na kuchynskú linku poukladala zeleninu a šunku a vytiahla aj sendvič.
Pustila sa do prípravy chlebíčkov, tak som sa podujal jej pomôcť.
-"Som tvoj brat, Di. Mal by som o tom vedieť" ozval som sa, keď som si myslel, že je vhodnejší okamih.
No Diane len pokrútila hlavou.
-"Nie. Nemal by si vedieť o ničom. Nie teraz, Louis. Vravím ti, že nie je vhodný čas" zamračila sa na paradajku, ktorú práve krájala.
-"Liam o tom vie" povedal som mierne urazene "Prečo o tom môže Liam vedieť a ja nie? Ani Harry nič netuší. A myslím si, že sme ti oveľa bližší, než Liam"
-"Liam je kamarát. A vlastne tiež nič nevie. Aspoň nie všetko. A vidím, že porušil svoj sľub"
Tento krát som pokrútil hlavou ja.
-"Vôbec nie. Nič mi nepovedal. Len to, že to nie je nič vážne a že keď príde správny čas, povieš nám to"
-"Tak potom neklamal. Počúvni ho. Buď trpezlivý, braček" Diane zdvihla ku mne hlavu a na perách jej pohrával smutný úsmev "Ten čas príde. A ty sa to dozvieš"
Diane:
Oh nie. Presne tomuto som sa chcela vyhnúť. Liam síce nič neprezradil, ale Louis je dosť všímavý, mala som si dávať väčší pozor. A ak to zavesil na nos aj Harrymu, tak som si istá, že večer ma čaká výsluch od neho. On to nenechá len tak. Poznám Harryho. Neuspokojí ho odpoveď typu -Počkaj a dozvieš sa-. Nie je to Louis. U môjho brata sme sedeli ešte nasledujúce dve hodinky a rozprávali sme sa o bezpečných témach. No keď sa Harry zdvihol, že je čas ísť domov, začínala som mať strach. Harry bol cestou domov zamyslený, pohrúžený do seba a zaujatý šoférovaním. Ja som sa hrala s rádiom, prelaďovala stanice a hľadala niečo, čo sa mi konečne zapáči. Avšak po chvíľke som to vzdala a z kabelky som vytiahla moje milované USB, ktoré som do rádia pichla a pustila som svoje obľúbené pesničky. Ako prvá hrala Paradise od Coldplay. Harry sa na mňa otočil a usmial sa. Vždy, keď som pustila Coldplay, bol šťastnejší. A ja tiež. A tak sme sedeli v aute a ja som počúvala text pesničky:
Keď bola len dievčaťom, predpokladala aký bude svet. Ale odletelo to preč z jej dosahu, tak utiekla vo svojom spánku, snívala o raji Raji. Raji Zakaždým, keď zavrela oči.
Oprela som sa o operadlo a premýšľala som, aký bude môj nový domov.
-"Zlatko?" Harry prišiel za mnou do pracovne.
Z mamkinej pracovne som urobila svoju, nepracovala som síce, ale tam som mala také malé súkromie s notebookom, kde som si hľadala bývanie v Amerike.
-"Čo sa deje, Harry?" zavrela som notebook a venovala som mu svoju pozornosť.
Harry podišiel ku mne, sadol si na kraj stola a vydvihol si ma k sebe. Objala som ho okolo krku a hrala som sa mu s vlasmi na temene.
-"Povieš mi, čo sa s tebou deje?" pobozkal ma "Nezdá sa to len mne, že niečo pred nami tajíš"
Oh nie, vedela som to, nariekala som vo vnútri. No nechcela som na sebe dať nič vedieť.
-"Harry...Ja..." nechcem ho odbiť ako Louisa.
Lou je brat, on to vzal inakšie než Harry. A s Harrym sa nechcem hádať.
-"Diane, len mi nevrav, že mi nič nepovieš, alebo že mám čakať" jeho hlas znel tvrdšie, nie tak sladko ako inokedy "Niečo sa s tebou deje a bojím sa o teba, zlatko. Ľúbim ťa, tak prosím, neklam mi" uväznil moju tvár vo svojich dlaniach a zahľadel sa mi do očí "Povieš mi, čo sa chystá?"
Utrela som si slzy z tváre a snažila som sa uhnúť pohľadom, ale nešlo to. Jeho oči ma doslova držali a ja som bola ako chytená v klietke. Do očí mu klamať nemôžem. Ale nemôžem mu povedať ani pravdu.
-"Ja..." zhlboka som sa nadýchla "Obzerám sa po nejakej univerzite" a neklamala som.
Len som nepovedala celú pravdu.
-"A to toto pred nami tak preukrutne tajíš?" zasmial sa Harry.
Prikývla som.
-"Nie je totiž v Londýne" zahryzla som si do spodnej pery "Ani nikde v Anglicku" konečne mu to došlo.
-"Je v zahraničí? Kde? Vo Francúzsku? Alebo Taliansku?" zjavne rozmýšľal, aké jazyky ešte poznám.
-"Je to v Amerike. Hľadám si nejakú univerzitu v Amerike, zlatko"
S Harrym sme si potom sadli do obývačky, vyzvedal. Na akú univerzitu chcem ísť, do akého mesta. Čomu sa chcem venovať. Na čo sa chcem špecializovať. No nevedela som mu presne odpovedať, pretože som to sama nevedela.

Ako Louis sľúbil, tak bolo. Niekedy v druhom augustovom týždni prostredníctvom twitteru zverejnil, že sa teší na svoje otcovské povinnosti. Okamžite s zdvihla vlna a záujem médií. No s Paulovou pomocou Lou usporiadal v štúdiu menšiu tlačovku, kde odpovedal na otázky novinárov. Asi týždeň sa držal na twitteri trend #TommoFutureDaddy a #LittleTomlinson, smiala som sa na tom a keďže aj mne chodili rôzne otázky od fanyniek chalanov, poniektorým som odpovedala. A keď som si už tak prehľadávala každý deň twitter, raz sa mi stalo, že som narazila na nového sledovateľa môjho profilu. Bol to chalan, ale ten svoj profil nemal veľmi vyplnený, nemal ani fotku, tak som ho radšej neklikla naspäť. Nepotrebujem sledovať tweety cudzích. Ale po pár minútach mi prišla od daného používateľa tejto mikroblogovacej siete správa.
"Si Diane Tomlinsonová?"
Nechcela som na to odpisovať, ale nedalo mi to.
"Áno, som. Prečo? Poznáme sa?"
Sedela som sama doma, Harry bol na skúške, nacvičovali nejakú novú choreografiu. A keďže doma som nemala čo upratovať, pretože všetko bolo na svojom mieste, rozhodla som sa, že skúsim o tom "sledovateľovi" zistiť niečo viac.
"Určite áno. Viem aj, kde bývaš, Diane. Viem aj, že si teraz sama doma. Harryho auto totiž nestojí na príjazdovej ceste"
No teraz som sa už začala poriadne báť.
"NECH SI KTOKOĽVEK, DAJ MI POKOJ!!!"
Odpísala som a radšej som sa odhlásila. Okamžite som vybehla z domu, sadla som do svojho auta a vyrazila som ku Eleanor.
-"Diane? Ahoj" otvorila mi "Čo sa deje?"
Musela som vyzerať dosť vyplašene, pretože Eleanor sa zľakla.
-"Je niečo s Louisom? Alebo Harrym? Čo sa stalo?" začínala panikáriť.
Tehotné ženy, pomyslela som si.
-"Eleanor! Zlatko upokoj sa" vošla som do domu a objala som ju "Neboj sa, všetci sú úplne v poriadku" sadli sme si spoločne do obývačky.
-"Ale vyzeráš vystrašene, Diane. Myslela som si, že sa stalo niečo..."
-"S chlapcami nič. Oni sú stále na skúške. Ale..." zhlboka som sa nadýchla "Mám pocit, že ma niekto sledoval. Na twitteri mi písal niekto neznámy, že vie, že som sama doma, lebo Harryho auto nestojí na príjazdovej ceste" zamračila som sa.
-"Je ti jasné, že to mohol byť hocikto? Diane. Fanúšikovia vedia, kde bývaš. A vedia, že Harry prakticky býva u teba" Eleanor sa usmiala "Panikáriš zbytočne. Zjavne ťa chcel niekto len vystrašiť" Eleanor sa na mne dobre zabávala.
Ale bola vďačná, že som prišla. Samej jej tu bolo smutno. A mne doma tiež.
-"Poď, obleč sa. Ideme do mesta. Keď naši fešáci nie sú doma, zájdeme na nákupy" presvedčila som El a počkala, kým sa trošku upravila.
Spoločne sme sa potom prešli do centra. Od Louisovho domu to bolo pešo len desať minút a von bolo krásne. Cestou sme si kúpili zmrzlinu a rozprávali sme sa. O dieťatku, o mojej univerzite, samozrejme, Harry to vykvákal Louisovi a ten El. Oni sú horší klebetníci, než ženy. No ako náhle sme sa dostali do obchodného centra, strhla sa na nás pozornosť, odniekiaľ sa vynorili papparazzi a dokonca aj redaktorka z poobedného bulváru, ktorý som občas pozerala v telke.
-"Slečna Calderová, poviete nám, kedy sa to malé narodí?" zastavila nás.
-"Koncom januára" odvetila El stroho.
Ona bola tá, ktorá média neznášala. Doslova.
-"A už viete, čo to bude? Chlapec alebo dievčatko? A máte vybrané mená? A kto budú krstní rodičia?"
El na mňa znechutene pozrela a ja som sa postavila pred ňu.
-"O pohlaví dieťatka nevieme nič. Louis ani Eleanor to nechcú vedieť dopredu. A o menách sa ešte špekuluje" odpovedala som namiesto mojej budúcej švagrinky.
-"A kto budú tí krstní rodičia?" redaktorka bola dosť neodbytná, ale z vlastnej skúsenosti som vedela, že keď im človek odpovie na ich otázky, dajú ti potom pokoj.
-"Krstnými rodičmi bu..." otočila som sa na El s otázkou v očiach.
Môžem im to povedať? A El prikývla.
-"Budem to ja s Harrym"
-"A čo svadba? Nepožiadal vás Louis o ruku, Eleanor?"
-"Stačilo by, nezdá sa vám? O týchto veciach nebudem rozprávať. Dnes ste sa dozvedeli už dosť" El ma chytila za ruku "Di, poď, pokračujeme v našom pláne. A vy sa k nám priblížite alebo uvidím nejakého fotografa za mojím chrbtom, požiadam súd o zákaz priblíženia sa" opustili sme kruh novinárov a fotografov.
-"Ty si im to dala pekne zožrať, El" usmiala som sa na ňu.
-"Keď sa ma pýtajú na veci, ktoré ich nemajú čo zaujímať" zamračila sa.
Zvyšok dňa sme strávili v centre. Nakúpili sme oblečenie aj pre seba, pre bábätko sme našli zopár krásnych vecičiek a večer sme zakotvili v Starbucks, kde za nami prišli chalani. Ale mala som pocit, že celý deň ma niekto sledoval. Cítila som oči na svojom chrbte a dobre som vedela, že to nebol žiaden novinár, papparazzi ani nik z médií. Bol to človek. A keď sme odchádzali z kaviarne, mala som pocit, že som v parku v tieni zbadala Duka.

Iný svet 9

30. června 2012 v 17:55 | Adminka;))xx |  Iný svet
Ashley:
Už hodiny stojím pred skriňou a rozmýšľam, čo na seba. Volala som už aj do McCaffé, aby som zrušila pracovnú ponuku. Dosť som o tom rozmýšľala a nakoniec som sa rozhodla, že to asi nebude najlepší nápad. Ale späť k tomu oblečeniu. Nemalo by to byť nič vulgárne, žiadny veľký výstrih, aby si o mne chalani neutvorili dojem ehm...asi viete, na čo myslím. Napokon som vytiahla džínsové šortky, ružové tielko a k tomu si obujem nové ružové balerínky. To bude vyzerať fajn. Vonku je celkom teplo, takže vlasy pôjdu do vrkoča, v tom sa cítim najlepšie. Prešla som do kúpeľne a dôkladne som si vyčistila zuby. Potom som vzala tubu s tónovacím krémom a trošku som si ho natrela na tvár, ale len veľmi jemnou vrstvou, aby to nepôsobilo ako omietka. Špirálou som si pretrela mihalnice a pozrela sa do zrkadla. To hádam bude stačiť. S úsmevom som sa zahľadela do zrkadla a pobrala som sa dole do kuchyne. Lucy už bola v práci a tak som bola v dome sama. Ach, práca! Už by som mala nastúpiť aj ja, no tieto dni mi to akosi nevyhovuje. Skúsim zatelefonovať zamestnávateľovi, či by som nemohla nastúpiť až od budúceho týždňa. Celkom sa do McCaffé teším, chodí tam veľa zaujímavých ľudí a ja patrím k spoločenským ľuďom, takže ma to určite bude baviť.
Z chladničky som vybrala džús a na stolíku ma už čakali chlebíčky, ktoré pripravila Lucy. Po raňajkách som si ešte rýchlo vzala čiernu kabelku s balzamom na pery, mobilom, kľúčmi, vreckovkami a obula som si balerínky. Skontrolovala som čas. Fajn, nemeškám, to je tak akurát. Otvorila som dvere a pred domom už čakalo Harryho auto. Zatrúbil na mňa a ja som sa poponáhľala do auta.
-,,Ahoj, sunshine'' pozdravil ma najdokonalejší chalan na svete a ja som mu odpovedala bozkom.
-,,Ahoj, som neskutočne šťastná, že sa znovu vidíme'' povedala som.
-,,Tak ako? Spala si dobre?'' spýtal sa ma a skúmavo si ma prezrel ,,Hmmm...Vyzeráš fantasticky!'' povedal uznanlivo.
-,,Spala som výborne a...ďakujem'' odvetila som a zapýrila som sa.
Harry ma objal a naštartoval. Približne o desať minút som uvidela obrovský dom. Bol skutočne nádherný, dokonale postavený a mne jednoducho vyrazil dych.
-,,Wow!'' vydýchla som od vzrušenia ,,Je to vážne úžasné!'' povedala som uznanlivo.
Harry bol očividne rád, že sa mi tu páči.
-,,A to si ešte nevidela našu záhradu, bazén a hlavne interiér domu'' odpovedal.
Otvoril elektronickú bránu a bez problémov zaparkoval. Galantne mi otvoril dvere a ja som vystúpila. Rozhliadla som sa a pozemok vyzeral oveľa, oveľa väčší.
-,,Je to tu skutočne nádherné, Harry''
-,,Vďaka, no teraz poďme najskôr dnu, potom ti ukážem aj záhradu, okay?''
Súhlasila som a nasledovala som ho do domu. V luxusnej predsieni som sa vyzula a len čo som si balerínky odložila, ktosi ma zozadu prudko zovrel a ja som inštinktívne zvreskla:
-,,Ježiši kriste!'' otočila som hlavu a uvidela som...Zayna!
Smial sa tak srdečne, akoby to bol nejaký super úžasný vtip.
-,,Zayn! Vieš, ako som sa zľakla?''
-,,Ale Ashley, veď to bola zábava, nie?''
-,,Nuž, ako pre koho'' povedala som ešte stále trochu namosúrene.
-,,Tak poď Ash, ešte ti ostávajú ďalší traja chalani'' odvetil Harry a nenápadne do Zayna štuchol.
Prešla som predsieňou do kuchyne, ktorá bola zároveň prepojená s veľkou obývacou halou. Všetko bolo zariadené v modernom, luxusnom štýle. Celý tento dom musel stáť celé miliardy!
-,,Chalani, kde ste? Už sme tu!'' zakričal Harry a ako na povel sa zo schodišťa dovalilo...ŠESŤ osôb!
Traja chalani a tri dievčatá. Zostala som trošku vykoľajená, no každému som podala ruku a pridala ešte priateľské objatie.
-,,A tieto tri dievčatá tiež ešte nepoznáš. Toto je Danielle, toto Eleanor a toto Lisa'' hovoril Harry a ja som každú objala.
Danielle mala neskutočne kučeravé vlasy, Eleanor mala zas krásne veľké oči a Lisinu opálenú tvár zdobili čierne okuliare. Všetky tri boli veľmi zlaté a ja som sa s nimi cítila veľmi príjemne. Chalani dokonca pripravili koláčiky s mliekom a bolo na nich vidieť, že sú šťastní, že si aj Harry po dlhom čase našiel priateľku. Dlho sme spolu debatovali, až ma vyrušilo vibrovanie môjho iPhonu. Bolo to neznáme číslo a tak som sa ospravedlnila a išla som to vybaviť.
-,,Haló?'' ozvala som sa opatrne.
V telefóne sa ozval hlboký mužský hlas:
-,,Dobrý deň, ste slečna Ashley Lawrenceová?''
-,,Samozrejme, to som ja. Stalo sa niečo?'' spýtala som sa.
-,,Dá sa to tak povedať, vašu priateľku Lucindu Holmesovú museli previezť do nemocnice, pretože v McDonalde vypukol požiar a vaša priateľka je vážne popálená. Myslíte, že by ste mohli prísť do nemocnice St.Andrew's?''
Dych sa mi zrýchlil a na čelo mi vystúpili kropaje potu, iPhone sa mi v rukách priam šmýkal, no napriek tomu som so seba dostala pár slov.
-,,Dobre, prídem'' a rýchlo som zrušila.
Dolu lícami sa mi kotúľali slzy. Panebože, čo ak Lucy umrie? To si v živote neodpustím, musím za ňou ísť. Rýchlo som vbehla do haly. Harry hneď vyskočil so sedačky a pýtal sa:
-,,Ash, čo sa deje? Ashley, prosím ťa. Čo je ? skúsil to znova.
Bola som ako paralyzovaná.
-,,Lucy...'' šepla som.
-,,Čo s ňou je? Preboha, Ashley hovor!''
-,,Ona...'' nedopovedala som a poddala som sa tme, ktorá ma pohltila.

I'll be your Everything 10

30. června 2012 v 17:34 | Adminka;))xx |  I'll be your Everything
Jerri:
-"Do riti, nestíham!" nadávala som sama sebe a snažila sa čo najrýchlejšie dofajčiť.
V kuchyni som mala nachystanú kávu, šišku a odkaz od mamy.
"J, nezabudni prosím kúpiť múku a vajíčka. Ďakujem, mama"
Otrávene som pozerala na lístoček a potom ho odhodila do koša. Samozrejme, mami. Do rúk som chytila skriptá prefotené na niekoľkých papieroch a poznámky k nim tiež na niekoľkých papieroch. Pri parku som musela pridať do kroku. Vonku bolo nádherne slnečno, ale ja sa musím učiť! Hlúpa škola! Už potrebujem Londýn! A žiadne takéto vybavovačky ohľadom štipendia a všetkého. Grr! Z myšlienok ma vytrhol známy smiech. Čo to? Prestaň, nič to nie je, pohybuj sa ďalej. Prebehla som po chodníku a pred sebou si všimla mláku, ktorá tu musela schnúť už tretí deň. Vtom som do niekoho narazila. Alebo on narazil do mňa? To je jedno. Podstatou je, že moje skriptá spadli práve to tej mláky. Okamžite som sa po ne zohla a snažila sa zachrániť to, čo sa zachrániť ešte dalo. Bez ujmy vyšli asi štyri papiere.
-"Do mrkvy, nemôžeš si dávať pozor?" oborila som sa na toho, kto do mňa vrazil a neuvedomila som si, s kým mám tú česť.
Dotyčný na mňa len zmätene hľadel a mňa to rozčúlilo ešte viac.
-"Oh my God!" prešla som na angličtinu.
Sama neviem, prečo. Cudzincovi sa rozjasnila tvár a to spôsobilo, že som všetko videla cez červený opar.
-"I am so sorry" žiarivo sa usmial a zo mňa razom opadol všetok hnev.
-"Thankgod, there is somebody who..." začal po anglicky a ja som sa len tupo usmievala a prikyvovala.
-"Prepáč, musím sa ponáhľať" usmiala som sa.
-"Och, samozrejme. Mimochodom, volám sa Liam" oslnivo sa usmial.
-"Ja som Jerri"
Celý deň som nemohla myslieť na nič iné len na jeho podmanivé oči. Ani to hlúpe učenie mi nespôsobilo potrebné rozptýlenie. Ani moje premočené poznámky. Nevadí, prefotím si.
Domov som sa opäť vracala cez park. Na moje prekvapenie sedel na lavičke s Harrym, Louisom a nejakým dievčaťom. Moment. Ja viem ich mená?! Kriste, ty hlúpa! Celé dni o nich básniš a snívaš a keď ti stoja pred tvárou, nespoznáš ani jedného z nich? Ani keď sa ti predstaví??? Fú, je to čím ďalej, tým horšie. Hlúpa škola. Vymyváreň mozgov.
-"Jerri!" zakričal na mňa Liam.
Obzrela som sa. Zamávala som mu a usmiala sa. Všetci sa zdvihli a podišli ku mne.
-"Ahoj"
-"Chcel by som ti niekoho predstaviť. Jerri, toto je Louis, Harry a Melanie" žiarivo sa usmieval a ja som zatiaľ mala čas si v hlave prehodnotiť vzhľad toho dievčaťa.
Očividne to bola tá Louisova nová priateľka. Pamätám si, ako som výskala, keď som sa na twitteri dočítala o tom, že Louis a Eleanor sa rozišli. A pamätám si, ako som nadávala, keď som našla nepotvrdené fakty, že má novú priateľku. Nechápala som, ako sa mohol dať s niekým dokopy po tak krátkom čase. Lenže teraz, keď som ju videla, tušila som prečo. Možno nebola taká dokonalá a nádherná, ako El, ale mala niečo v sebe. Bola krásna, chudá a niekto, kto by ju nepoznal mohol povedať, že namyslená. Akoby si ju ty poznala. Čuš, hodnotím ďalej. Z jej vnútra vyžarovala dobrota. Vyzerala byť trošku šialená, presne tak ako on. Počula som, že Eleanor bola druhý Louis. Lenže táto Melanie vyzerala ako...Ako to povedať. Nie ako jeho presný opak, ale skôr ako jeho menej ja. Bože, to čo sú za myšlienky? Preboha, venuj sa im. V duchu som sa zasmiala sama na sebe.
-"Teší ma" podala som im ruky.
Harry ma namiesto toho objal a mňa ovanula jeho dokonalá vôňa. Louis, Liam a Melanie sa na seba uškŕňali.
-"Potešenie na našej strane" žmurkol na mňa Harry.
-"Nuž, ideme na večeru. Si pozvaná, ale len pod podmienkou, že nám ukážeš slušnú reštauráciu, kde hovoria po anglicky. Pretože my sme tu tak nejako stratený" žmurkol na mňa Liam.
Chápavo som prikývla.
Melanie:
-"...a doteraz sme niekoľko rokov za opicami" zasmiali sme sa na Jerrinom prirovnaní.
Keď som sa jej spýtala na jej pravé meno, spomínala niečo ako:
-"Ja..." a ďalej sa nedostala, pretože ju prerušil Harry.
Potom mi stihla pošepkať, že ekvivalent jej mena je Jennifer. Spokojne som prikývla a počúvala o čom sa bavia.
-"Bože môj, ja si pripadám ako v inom svete" uškrnula som sa.
-"Prečo?" pozrel na mňa Louis.
-"Pretože toto tu je tak kultivované. Európa je niečo úplne iné ako Amerika. Ľudia mi tu prídu trošku uzavretejší, ale predsa. Nepozerajte sa tak na mňa, preboha" očervenela som.
Všetci sa rozosmiali. Vidličku som zapichla do svojich halušiek.
-"Louis, toto jedlo sa musíš naučiť" pozrela som naňho vážne.
-"Louis? Si si istá, že práve on?" pochybovačne na mňa zazrel Harry.
-"Fajn. Liam?"
-"Posnažím sa. Jerri, pomôžeš mi?" obrátil sa na ňu.
Jerri sa začervenala a sklopila oči.
-"Mimochodom, počula som, že Američania jedia strašne rýchlo. A ty ješ najdlhšie" zapáral Louis.
-"Prepáč" odvrkla som, nabrala plnú vidličku a strčila mu to do úst.
-"Teplé to chutí lepšie" zamumlal a sústredene prežúval.
Liam, Harry a Jennifer sa rozosmiali. Zvyšok večera sme sa prechádzali a vetrali plné brušká. Chalani išli popredu a volali s Niallom. My sme sa zatiaľ rozprávali päť krokov za nimi.
-"Odkiaľ pochádzaš?"
-"Z New Yorku, ale bývame v LA. Ty si odtiaľto?"
Prikývla.
-"Som, ale o pár týždňov sa sťahujem"
-"A kam?" pozrela som na ňu.
Na jej perách sa pohrával úsmev.
-"Do Londýna"
-"Vážne? Ja so sestrou sme sa prisťahovali teraz. Takže budeme susedky" usmiala som sa.
Prikývla a konverzácia sa medzi nami stopla.
-"Môžem sa ťa niečo opýtať?" pozrela na mňa.
-"Samozrejme" prikývla som.
-"Ako dlho ste s Louisom spolu?"
-"Och, toto"
-"Prepáč. Ak nechceš, nemusíš odpovedať"
-"Nie, ja len. To je jedno. Spoznali sme sa pred dvomi rokmi. Stretla som ho v parku, keď s chlapcami začínali rozbiehať svoju kariéru. Boli sme spolu dva týždne v kuse. Potom prišiel po dvoch či troch mesiacoch sám a to sme spolu boli až mesiac. Lenže potom odišiel. Vrátiť sa mal až za rok a pol. Počas toho sa rozbehli a on si našiel priateľku. Eleanor. No po roku a pol sa vrátil aj s chlapcami, presne tak ako to sľúbil. Nejako sme na seba narazili a...a ostatok si vieš domyslieť" žmurkla som na ňu.
-"Aha. To som nevedela"
-"To nevedel asi nikto. Ale aj tak predpokladám, že si El mala rada, však?"
-"V podstate som jej závidela všetko. Perfektný život, Louisa, krásu a aj dlhé nohy. Áno, asi som ju mala rada. Prečo sa pýtaš?"
-"Pretože ja by som ju tiež mala rada, keby som bola directioner. Som, samozrejme, že som, ale hlavne kvôli tomu, že sme spolu. Keby totiž odišiel a povedal mi, že je koniec, nikdy by som si nevypočula ani jednu pesničku. Nemohla by som. A viem, že Eleanor by som tiež závidela. Lenže ja viac. Neber ma zle. Ja len, že ona by mala človeka, ktorého milujem najviac na svete. Ktorý pre mňa znamená všetko"
-"Chápem ťa. Tiež som si to myslela o jednom, ktorý ma potom aj tak opustil. Myslela som, že preňho znamenám všetko. Lenže on sa jedného dňa zbalil a odišiel"
-"Nevieš kam?"
-"Viem. Do Británie. Preto tam idem. Aby som mu ukázala, že bez neho stojím pevne na nohách a nenechám sa len tak zničiť od nejakého chudáka"
-"Ale ľúbiš ho stále" skonštatovala som.
-"Ako vieš?" prekvapene na mňa pozrela.
-"Vidím ti to na očiach. A celkovo som si prežila to isté. Až na to, že u mňa to skončilo happy endom" pousmiali sme sa.
-"Ďakujem, Melanie" zašepkala.
-"Nie. To ja ti ďakujem. Nemala som sa s kým o tomto porozprávať. Moja sestra bola preč a ja som ju nechcela zaťažovať takýmito hlúposťami"
-"Máš staršiu sestru?"
Prikývla som.
-"Ja mladšiu. Malá potvora, s ktorou by som sa naťahovala celé dni. Aj tak ju ľúbim" rozosmiali sme sa.
-"Mel, poďme už" pristavil sa pri nás Louis.
Prikývla som. S otázkou v očiach som sa obrátila na Jerri. Usmievala sa a ja som ju ľahko objala. Do ucha som jej zašepkala ešte jedno ďakujem.
-"Jerri, pôjdem s tebou"
-"Liam, potom netrafíš" ozvala som sa.
-"Tak ideme všetci" rozhodol Harry.
-"Nie, nechajme ich tak. My ideme na hotel a Harold, ideš s nami. Liam, ak nebudeš vedieť trafiť, tak si vezmeš taxík, jasné? Majte sa. Jerri, tešilo ma. Som strašne šťastná, že som ťa mohla spoznať. Hádam sa ešte uvidíme" žmurkla som na ňu a objala ju.
-"Dúfam" pošepkala mi a objala sa s chlapcami.
-"Ahojte" usmial sa Liam a s Jerri nám zamávali.
Pohli sa opačným smerom a my sme vyrazili k hotelu. Harry skákal z jednej lavičky na druhú, Louis obehol každý strom trikrát a ja som si so širokým úsmevom vykračovala po ulici. Na hlave som mala Harryho šiltovku, oblečenú Louisovu mikinu a jediné, čo bolo moje boli nohavice a tenisky.

I Want 17

30. června 2012 v 17:01 | Adminka;))xx |  I Want

-"Och myslíš Car...Vieš ja..." nevedel, čo má povedať.
-"Ako chceš. Je to tvoja vec. Len som si myslela, že si iný" povedala som a ukončila som hovor, odhlásila sa z twitteru, facebooku aj skypu.
Potrebovala som si vyčistiť hlavu. Pozrela som na hodiny. Trištvrte na päť. Kašlem na to!, povedala som si a len v tielku, rifliach a teniskách som vyšla von. Bolo mi trochu chladno, ale bolo mi to úplne jedno. Flákala som sa po meste asi hodinu, keď mi už začalo byť poriadne zima, tak som sa vrátila na hotel. Na mobile som mala desať prijatých esemesiek a dvanásť zmeškaných hovorov. Posledný pred desiatimi minútami. Z esemesiek som čítala len prvé slová a okamžite ich mazala. Chcem... Vysvetlím... Keď sa vrátiš... Musím... Viem... Môžeš... Prosím... Nechcem... Mal som... Ľúbim... Ako som vymazala poslednú, zazvonil mi mobil. Mala som chuť položiť, ale keď som sa pozrela na displej, bolo tam Tomášove meno namiesto Zaynovho. Zrušila som ho a zapla som notebook. Prihlásila som sa na skype a zavolala Tomášovi.
-"Ahoj braček!" usmiala som sa do webkamery.
-"Ahoj maličká!" usmial sa na mňa tiež.
-"Kde si?" spýtala som sa, lebo okolo neho bol poriadny hluk.
-"Hm...V Štokholme" žmurkol na mňa.
-"Čo...čože?!" začala som výskať od radosti.
-"No tak maličká kľud!" zasmial sa na mne "Sedím v jednej reštike. Meno sa začína na A s krúžkom. Vieš ktorá?"
-"Jasné! Vychádzky máme do siedmej. Stihnem ťa?" usmiala som sa.
-"Samozrejme. Čakám ťa tu"
-"Dobre a nikam nechoď! Za chvíľu som tam!" povedala som a odhlásila som sa.
-"Tomáš!" zakričala som na brata, keď som ho uvidela.
Vrhla som sa mu okolo krku, takže skoro spadol. Vedľa neho sedela nejaká sympatická blondína.
-"Tánička! Moja maličká! Och, ako veľmi si mi chýbala!" povedal a odtiahol sa "Ako veľmi si sa zmenila" poznamenal, keď si ma prezrel od hlavy po päty.
-"Ale prosím ťa" začervenala som sa.
-"Sadni si. Mimochodom toto je Andrea. Moja priateľka. Vieš, preto som tu. Chcel som ti ju predstaviť" usmial sa "Sme tu takpovediac na výlete"
-"Ahoj. Som Tatiana. Tanya. Zvykla som si na to. A čo? Škola ako?" žmurkla som na Tomáša.
-"Máme po skúškovom, takže..."
Strávila som s nimi hodinu a potom ma šli odprevadiť na internát.
-"Braček a kedy odchádzate?" opýtala som sa.
-"Pozajtra. Mali sme tu taký predĺžený víkend. Ozaj! Mám ťa pozdravovať od otca a toto ti posiela. Je to od nás obidvoch" povedal a podával mi obálku.
-"Aj ja ho pozdravujem, ale zbláznili ste sa? Peniaze si od vás nevezmem! Po prvé, ty študuješ a po druhé otec si ledva zarobí pre seba" povedala som a ruku mu odtlačila čo najďalej od seba.
-"Po prvé, popri škole robím a po druhé, otec sa trošku spamätal a povýšili ho, takže ti bude posielať trochu viac peňazí. A ja peniaze nepotrebujem"
-"Ale samozrejme, že potrebuješ! Do kelu Tomáš, nehnevaj ma" povedala som a cítila som, že prehrávam.
-"Žiadne také sestrička. Vezmeš si ich a basta" povedal a strčil mi ich do ruky.
-"Panebože! Tak teda ďakujem. Veľmi, veľmi, veľmi ti ďakujem" objala som ho a pritlačila si ho k sebe.
-"Takže, zajtra sa drž v škole. Stretneme sa tam kde dnes, ale už skôr dobre? O štvrtej, lebo si ťa chcem užiť. Mám ťa rád maličká" povedal a dal mi pusu na čelo.
-"Aj ja teba. A dobrú noc! Ahojte!" pozdravila som ich a utekala do izby.
Tam som si so širokým úsmevom sadla a prerátala peniaze. Nie! Nie, nie, nie, nie, nie! Tisícka. Neverila som vlastným očiam. Ešte tam bol list. Od otca.
"Drahá dcérenka!
Veľmi mi chýbaš, no viem, že keď si odchádzala, tak som výchovu o Vás nezvládol. Mrzí ma to. Dúfam, že sa máš dobre a že si niekedy spomenieš aj na svojho otca. Keby to písala mama, tak by Ti napísala veci, na ktoré ja nemám odvahu, ale ver mi, že ich k Tebe aj Tomášovi cítim. Drž sa mi, moja malá Angličanka! Dúfam, že ma čo najskôr prídeš pozrieť! Veľmi mi chýbaš. Nám obidvom. Tomášovu Andreu si už asi stretla. Veľmi milá osoba. Stará sa o mňa, keď nevládzem, ale v práci ma povýšili, takže Ti môžem posielať do tvojho vysnívaného Anglicka viac peňazí. To, čo som Ti poslal teraz, je veľmi málo, ale hádam Ti to vystačí. Uži si Švédsko krásna Tanya.
P.S.: Áno, už som sa dopočul, že si nechávaš hovoriť Tanya, tak odteraz Ťa budem tak volať aj ja dobre? Chýbaš mi. Mám Ťa veľmi rád dcérenka! Drž sa.
S láskou otec"
List som dočítala a vložila s peniazmi naspäť do obálky. Slzy som nechala tiecť po mojej tvári a ľahla som si na posteľ. Zavrela som oči a rozmýšľala som nad tým, aké to bolo, keď žila mama. Kým sa rodičia nerozviedli.
Zaspala som a zobudila som sa až o polnoci, na to, že mi zvonil mobil. Nepozrela som sa na displej, len som zdvihla.
-"Prosím?"
-"Tanya? Zobudil som ťa však? Prepáč mi to" zaznel mi v uchu Zaynov hlas a ja som okamžite spozornela.
-"Čo chceš?" spýtala som sa dotknuto.
-"Chcem ti to vysvetliť. Ale nemôžem takto. Nie, keď ťa nevidím. Vraciaš sa až o dva týždne však?"
Slzy mi zase začali tiecť po tvári. Nechaj ma tak!!!
-"Hm" nedokázala som normálne rozprávať.
-"Dobre, budem ťa čakať na letisku. Ozveš sa mi? Prosím! Naozaj s tebou potrebujem hovoriť"
-"Fajn, ozvem sa ti, keď budem vedieť, že kedy mi odlieta lietadlo dobre?" snažila som sa hovoriť chladne, ale stále mi neprestávali tiecť slzy.
-"Dobre. Ja...Nechcem, aby si trpela. Nechcel som ti ublížiť. Ver mi, prosím. Neviem či sa to teraz hodí ale...Mám ťa naozaj rád" povedal a ja som okamžite zložila a prepukla do plaču. Rozbehla som sa do kúpeľne a vyvrátila dnešnú večeru. Bolo mi zle, bola som slabá a zničená. Zaliezla som do sprchy a o pol deviatej som si šla ľahnúť. Prekvapivo som zaspala hneď a zobudila sa o šiestej ráno.

Budík mi ešte nezvonil, tak som ho vypla a šla sa umyť.

I Like It Like That 14

30. června 2012 v 16:07 | Adminka;))xx
Vyšli sme na ulici a hneď som si stihla všimnúť skupinku paparazzov na druhej strane ulice. Už teraz mi lezú na nervy. Chvíľku sme kráčali ticho. Musela som začať, musím mu to povedať.
-"Zayn?"
-"Áno?" usmial sa na mňa, zas tak dokonale.
-"Ja...musím ti niečo povedať"
Úsmev sa vyparil.
-"Vieš, nemyslím si, že som pripravená na vzťah. Naozaj si nie som istá, či to chcem. Či chcem vzťah. Prepáč mi"
-"Ashley" opäť sa usmial "Chápem ťa, nemám s tým problém. Počkám. Na teba určte. Ak si myslíš, že ma ešte dostatočne nepoznáš, dám ti čas" objal ma.
Ach Zayn, prečo mi to robíš? Kráčali sme ďalej. Nakúpili sme dostatočne veľa potravín. Väčšina nášho nákupu obsahovala Oreo a mrkvu. Ako inak. Keď sme sa vrátili naspäť, všetci sedeli v obývačke a pozerali nejaký horor či čo to bolo. Videla som však, že Niall sa v tom vyžíval. Musela som sa zasmiať. S varením mi pomohli dievčatá. Do obývačky sme im priniesli veeeľa mrkvového šalátu, pizzu podľa môjho receptu, špagety a muffiny. Bolo toho naozaj dosť, no stačilo pár minút a taniere boli prázdne. Zayn mi pomohol odniesť to do kuchyne a vyšli sme na balkón. Zapálil si cigaretu a ja som si sadla do kresla. Bola už naozaj zima.
-"Milujem to mesto" povedala som a zahľadela som sa na nočný októbrový Londýn.
-"Ja zas milujem ľudí, ktorí tu žijú. Teda nie je ich veľa, ale aj tak" žmurkol na mňa a prisadol si.
Oprela som si hlavu o jeho rameno a zatvorila som oči. O chvíľku som zdvihla hlavu a pozrela som sa na Zayna. Otočil svoj zrak ku mne a usmial sa.
-"Čo?"
-"No...ja myslím, že som si to rozmyslela" priblížila som sa k nemu.
Bližšie a bližšie. Až sa naše pery spojili. Bol to ten najkrajší bozk v mojom živote. Usmial sa.
-"Myslím, že to môžeme skúsiť"
Vrátili sme sa naspäť dnu a všetci sa na nás usmievali ako na zjavenie.
-"Vas Happenin?" opýtal sa Zayn.
-"Netvárte sa akoby nič. Asi ste si nevšimli, že balkón je presklený a dnu vidno všetko" zasmial sa Lou.
-"Čo snáď závidíš?"
-"Nemám načo, ja mám svoju Mrkvičku"
-"Vieš, že nemám rada keď ma tak voláš" buchla El Louisa do ramena.
Zasmiali sme sa a prisadli sme si k nim. Vďaka Louisovi a Niallovi bolo o zábavu postarané. Dlho som sa tak nenasmiala. Zaspali sme niekedy okolo pol 3 ráno.

-"Ránko" povedala Patty, keď vošla za mnou do kuchyne.
Ako inak vstala som ako prvá už o 11:30. Pripravili sme im "raňajky" alebo skôr obed. Tipujem, že Nialla zobudila vôňa jedla. Za stolom sedel ako prvý. Hneď po ňom prišli aj ostatní. Okrem Zayna.
-"A Zayn je kde?" opýtala som sa.
-"Ten spí ako zarezaný" povedal s plnými ústami Harry.
Išla som teda do jeho, teda vlastne do "našej" izby. Naozaj spal.
-"Zaayn, vstávaj. Dole ťa čkajú raňajky" mala som pocit ako by som budila nejaké dieťa.
Nič. Nereagoval. No tak zase.
-"Heej spachtoš, tak vstávaj"
Nič. Prišla som k jeho posteli a naklonila som sa k nemu. V tej chvíli, ani neviem ako som už ležala na jeho posteli pod ním.
-"Heej, to nie je fér. Ty tu na mňa hráš, že spíš a pri tom si len čakal, kedy sa pohnem od dverí, nie?"
Začal sa smiať.
-"No nesmej sa, ale pusti ma" hrala som sa na urazenú.
-"Nepustím" povedal detským hlasom.
To som sa musela zasmiať.
-"Vychladnú ti raňajky" skúšala som to inak, ale on nie je Niall.
Bohužiaľ. Skláňal sa ku mne.
-"Takže ty takto!" vyplazila som mu jazyk.
Priblížil sa ešte viac a pobozkal ma. Neprotestovala som. Niekto zaklopal na dvere.
-"Zayn máš návštevu!" ozvalo sa spoza dverí.
Návštevu?

Holidays 2

30. června 2012 v 15:54 | Adminka;))xx
Ráno o šiestej mi začal pípať budík ako šialený. Rýchlo som vstala a vypla ho, no Martin bol už tiež hore.
-"Dobré ránko. Koľko je hodín?"
-"Šesť. A dobré ráno aj tebe. Prepáč, že som ťa zobudila. Zabudla som ho vypnúť"
-"To je v pohode. Aspoň nezaspíš do školy," usmial sa.
Čerstvo zobudený so zalepenými očami a rozstrapatenými vlasmi bol na zožratie. Vlastne, kedy on nebol.
-"Idem sa dať trochu do poriadku. Sú doma tvoji rodičia?"
-"Nie, mali by sa vrátiť až zajtra večer, takže sa nemusíš báť," zaškeril sa a premeral si ma pohľadom.
Stála som tam úplne nahá a asi pochopil, že nechcem nejakým nedopatrením vtrhnúť do náručia jeho otca alebo matky. Schmatla som prvé tričko, ktoré som našla, samozrejme, že jeho a obliekla som si ho. Zakrylo ma až po kolená a hneď som sa cítila lepšie.
-"Heeej!" zvolal Martin "Prečo mi to robíš?"
-"Pre istotu," usmiala som sa, vyšla na chodbu a zamierila do kúpeľne.
Učesala som si vlasy, umyla si tvár studenou vodou a zubnou pastou a prstom som si ako tak vyčistila zuby. Na viac sa nezmôžem. Vrátila som sa k nemu do izby, no on tam už nebol. Šla som teda do kuchyne a vzala som si biely jogurt a müsli. O chvíľu na to došiel aj Martin.
-"Vidím, že si sa už obslúžila," usmial sa.
-"Bola som hladná," zasmiala som sa "A kde si vlastne zmizol?"
-"Zabudol som včera mobil v aute"
-"Ach tak. Odviezol by si ma do školy?"
-"Jasné. Najedzme sa a môžeme vyraziť"
-"Ďakujem"
Po raňajkách som sa obliekla naspäť do svojho a nastúpili sme do auta.
-"Martin? Máš ešte chvíľku čas?"
-"Iste. Prednášku mám až o 10. Prečo?"
-"No, nechcem ísť do školy v tom istom, tak by sme sa mohli cestou zastaviť u mňa doma. Naši by už mali byť dávno preč"
-"Žiaden problém. Ide sa na to"
Dorazili sme ku mne domov, kde som sa rýchlo prezliekla a aspoň jemne nalíčila a odviezol ma do školy. Tam sme sa rozlúčili s tým, že sa vidíme v piatok, kvôli jeho prednáškam. Následne som vošla do školy a zamierila som do telocvične, kde sa mala konať teoretická časť a potom sme mali mať rôzne stanovištia s praktickým zameraním. Veď to poznáte. Snažila som sa nájsť Lucy, no medzi toľkými študentmi som ju nedokázala nájsť.
-"Charlotte!! Tu som!" ozvalo sa zrazu napravo odo mňa a ja som zbadala Lucy, ako sedí na lavičke vzadu a máva na mňa.
Podišla som k nej a objala som ju.
-"Ahoj. Držím ti miesto," pozdravila ma.
-"Ahoj. A vďaka" sadla som si vedľa nej a prezerala som si telocvičňu.
Nič nové. Každý rok pripravia to isté. Mohli by aspoň trošku zapnúť tie mozgy a vymyslieť niečo. Na čo ich vlastne majú?, dumala som. Potom som na sebe zacítila niečí pohľad. Bola to Lucy.
-"Deje sa niečo?" opýtala som sa jej.
-"Včera volali z Grécka! Zobrali ma tam!!!" skríkal nadšene.
-"Uaaaaa! To je úžasné! Teším sa s tebou!" vykríkla som a hneď som ju objímala.
Pre polrokom našla Lucy stránku, kde hľadali animátorky k deťom do hotela na Kréte. Lucy tam strašne chcela ísť, zarobiť si, opáliť sa a užiť si leto a tak ma presvedčila, nech sa prihlásim taktiež, aj keď mi peniaze netrebalo. Súhlasila som, ale nedávala som tomu veľké nádeje. No Lucy sa, ako vidím, prianie splnilo.
-"Počkať, tebe nevolali?" zastavila sa Lucy.
-"Nie, ešte nie. Popravde som na to úplne zabudla"
-"To snáď nie! Musíš tam ísť so mnou. Sama to tam nezvládnem. Ako sa dorozumiem?"
-"Ale prosím ťa. Prečo by si to nemala zvládnuť. A netáraj somariny, že sa nedorozumieš po anglicky. Ako si sa s nimi potom dorozumela po telefóne včera?"
-"Ja som to nezdvihla. To sestra! Helfla mi s tým"
-"Aj keby, tak angličtinu vieš celkom dobre a v najhoršom prípade sa budeš dorozumievať rukami nohami"
-"Bez teba nikam nejdem!"
-"Ale veď si mala toľko plánov. Nemôžeš ich zrušiť len kvôli tomu, že ma nezoberú. To ti nedovolím!"
-"Nie, Charlotte. Môžeš ma presviedčať koľko chceš, sama tam nepôjdem. Bez teba to nebude ono. Už to nebude to pravé leto!"
-"Ale no taaak..." začala som na ňu naliehať, no mobil v taške mi začal zvoniť na celú telocvičňu.
-"Doriti, zabudla som si vypnúť zvuk," zanadávala som.
Kto mi len môže teraz volať? Všetci študenti a hlavne učitelia sa na mňa pozerali.
-"Prepáčte!" zvolala som.
Rýchlo som to zdvihla a ozvala sa:
-"Haló?"
-"Hi! Is Charlotte Manet there?" ozval sa hlas v telefóne.
Po anglicky? Kto to môže byť?
-"Yea, it´s me. Who´s there?"
-"My name is John Deaker and I was responsible for choosing animators for kids to our hotel Exotica on Crete. We would be very glad to have you here"
-"Ou, so...what does it means to me?"
-"You will start working on 1st July. We ensure accomodation, food five times a day and other things. We´ll send you an e-mail with all information. On 15th June I´m coming to Slovakia and we will sign a contract, okey?"
-"Okey. Thank you"
-"Bye!"
-"Bye," odvetila som a zložila.
-"To s kým si volala po anglicky?" vyzvedala nedočkavo Lucy.
-"Idem do Grécka!" zvolala som a ona sa mi hneď hodila šťastne okolo krku.
-"Bože, toto leto bude úžasné!" vykríkla.
-"Slečna Parensová a Manetová, prosím, utíšte sa!" napomenula nás triedna a my sme si celé červené sadli, pretože na nás zase všetci čumeli.
Bože môj, idem do Grécka pracovať do najluxusnejšieho hotela, aký tam je. Toto leto nám ešte prinesie veľa zábavy a zážitkov, pomyslela som si a usmievala som sa ako slniečko.

Forever with you 6

30. června 2012 v 14:28 | Adminka;))xx |  Forever with you
Ešte sa pre moje mozgové bunky ani deň nezačal, už mi volal. Ak ste nepochopili, volal Niall. Ja by som to teraz určite nepochopila. V mojom stave. Že vraj mi je niečo dlžný.
-,,O šiestej pre teba prídem"
Môj mozog, ako som už povedala, nefungoval na 100% (myslím že ani na 50%) tak som tomu trošku nepochopila. Dajako som nad tým rozmýšľala a pozmenila som si čas. Na šesť hodín ráno a nie večer. Práve toľko bolo. Zdalo sa mi divné že mi volá tesne pred tým ale neriešila som to. Ale...pri Niallovi... Ponáhľala som sa obliecť, namaľovať sa a dajako sa prebrať. Nech nevyzerám jak múmia. Sadla som si na pohovku a zaspala. Večer som neponocovala, s Niallom sme sa vrátili okolo jedenástej, takže fakt netuším ako som mohla zaspať a zobudiť sa až na obed. Chcela som mu volať. Nemala som od neho neprijaté hovory takže ma nezháňal. Asi sa na mňa znovu vykašlal. Alebo žeby sa mi to snívalo? Každopádne bol celý tento deň divný. O šiestej večer niekto zvonil.
-,,Môžeme ísť?" spýtal sa.
Nechápavo som na neho pozerala.
-,,Ráno som ti volal že pre teba prídem" vysvetľoval.
-,,Večer? Prečo voláš tak skoro ráno? Ja som si myslela že si sa na mňa zasa vykašľal. Ja som si totiž myslela že ráno"
Začal sa smiať.
-,,To by som ti neurobil"
-,,Tak chvíľu počkaj" odbehla som do izby aby som sa prezliekla.
Medzi tým som sa totiž prezliekla do starého. Dala som si čierne tričko, kvetinové šortky a na to sačko.
-,,Kam to ideme? Čo mi musíš vrátiť?"
-,,Uvidíš"
Prišli sme do nejakého podniku. Myslela som si že si sadneme tak som hľadala očami voľné miesto.
-,,Tam je nejaké" ukázala som nenápadne Niallovi.
Len pokrútil hlavou a bral ma preč. Za nejaké dvere. Bola to maličká miestnosť s poduškami, malým prázdnym stolíkom a plátno.
-,,Čo to má byť?"
-,,Sadni si, zavri oči a nechaj sa prekvapiť"
Tentoraz som nepodvádzala.
-,,Môžeš otvoriť" povedal o chvíľku.
Na stole bola pizza ktorú tak milujem. Syrová. Keď sa nad tým tak zamyslím, možno som percento z Nialla čo sa týka jedla. Milujem toho naozaj veľa. Keby som vám to tu začala vypisovať, nakoniec by som zistila že nie som percento ale celý Niall.
-,,To je za tú pizzu. A za tie 2 roky čo sme sa nevideli. Pripravil som toto aby si mi úplne odpustila. Nič lepšie ma nenapadlo"
Na plátne sa spustilo video na ktorom sme ako 5 ročný. Bolo pekné vidieť ako sme rástli a pekneli. No dobre, iba Niall peknel. Ja som chudla.
-,,Niall to je strašne milé. Kde si to vyhrabal?"
-,,Na povale"
Darovala som mu pizzu.
-,,Nie. Táto je len tvoja" odtiahol sa.
-,,Preboha! Si chorý?" zhíkla som a začala som mu chytať čelo a líca.
-,,Príjemné. Ešte" zašepkal.
-,,Niall stalo sa ti niečo? Prečo nechceš pizzu? Držíš diétu?"
-,,Nikdy!"
-,,Tak?"
-,,Chcem ti týmto večerom všetko vynahradiť"
-,,Ale keď ťa ponúknem tak si dáš"
-,,Iba ak ma budeš kŕmiť"
-,,Koľko máš rokov?"
-,,Čakám"
Začala som ho teda kŕmiť. Celého som ho zababrala ako som sa mu nevedela trafiť do úst. Podarila sa mi pizza vyšmyknúť z ruky a pristáť práve v jeho...


Erotická poviedka - Nezabudnuteľné milovanie

30. června 2012 v 14:07 | Adminka;))xx

-"Jéééj, sneží!!! A aké obrovské vločky!," šťastne vykríkla Jana a roztopašne začala chytať padajúci sneh na vyplazený jazyk "Mňááám, skús to!," nahovárala Milana, akoby to bola tá najchutnejšia dobrota na svete.
Usmial sa, zakrútil hlavou a nežne ju k sebe pritiahol.
-"Ty si taký malý pojašený blázonko," zašepkal, "dáš mi ochutnať z tvojich pier?" naklonil sa k nej a ona ho odmenila teplým, vlhkým bozkom "Chutíš po roztopených vločkách," zasmial sa a zamieril k domu, "poď, zahrejeme sa"
-"Niééé, ja chcem ešte spraviť motýlikov!," zajasala a sotila ho do odhrnutého snehu. Milanov reflex bol však rýchlejší a tak skôr, ako stihla Jana odskočiť, stiahol ju so sebou.
-"Ja ti dám motýlikov ty čertica!," vyhrážal sa pomedzi hlasný smiech a začal sa s ňou v objatí kotúľať dolu svahom, "však ty ešte budeš prosiť, aby si mohla ísť dnu!" šantili na snehu, kým jej Milanova ruka nevkĺzla pod vetrovku.
-"Vzdávam sa vzdáváááááám," zalapala po dychu Jana.
Len čo ju pustil, vstala a rozbehla sa smerom k dverám. Už ho nebavilo skúšať márne pokusy, keď ho stále odmietala. Milan zostal ležať na snehu, sám a opustený. Zapáčilo sa mu pozorovať padajúci sneh. Jana mala pravdu. Biele vločky boli obrovské a nadýchané ako kúsky jemnej vaty. Tancovali vo vetre, kým mu sadli na obočie, nos, čelo. Cítil, ako sa na ňom rozpúšťajú. Šteklilo to. Utrel si tvár, vstal a zamieril k domu. Začul, že Jana pustila hudbu. Rozsvietené okná vzbudzovali v zime pocit tepla domova. Otvoril dvere a pocit sa zmenil sa realitu. Jana zakúrila v krbe tak, až ho obliala riadna horúčava. Počul, ako k nemu z izby doliehalo praskajúce drevo v pozadí jemnej vianočnej melódie. Vyzul sa, vyzliekol bundu a začal hľadať obývačku.
-"Kde si?," zakričal a vzápätí ju zbadal.
Stála pri krbe, nahá a zraniteľná, ako alabastrová socha. Žiara z krbu sa pohrávala s jej krivkami, oblizovala jej súmerné telo, ktoré tam stálo bez jediného pohybu. To, že vzrušujúca socha skrýva život, prezrádzal len tichý zrýchlený dych. Na okamih zostal v šoku, no rýchlo sa spamätal.
-"Janka..." objal ju odzadu, priložiac pery na útly krk, "si nádherná..."
Otočila sa a on uvidel jej vyplašený pohľad.
-"Vieš, ja som ešte nikdy..." šepla.
Vtom pochopil všetko to odmietanie.
-"Neboj sa, len povedz, či to naozaj chceš" pritúlil si ju na plece.
-"Áno," zaznelo miestnosťou a jemu zaplesalo srdce.
-"Ľúbim ťa," pošepkal jej do ucha, vzal ju do náručia a nežne preniesol na pohovku.
Dotyky lásky rozpustili posledné obavy a Janu zalievalo čoraz väčšie túžobné teplo. Hral sa s jej telom, jemne, s nehou a trpezlivosťou skúsených milencov. Cítila, ako ju ochutnáva vo všetkých zákutiach. Prebúdzal v nej vášeň ako spiaceho tigra, ktorý sa dral na povrch. Čoraz viac a viac túžila po splynutí. Vymanila sa z jeho objatia, tentoraz bez obáv a pochybností. Pozrela naňho a uvedomila si, ako veľmi ho vzrušuje pohľad na jej telo.
-"Chcem ti vrátiť všetku pozornosť, len mi musíš povedať ako" usmiala sa rozpačito a sklonila sa k nemu.
Chytil ju za ruku a viedol ju k svojmu rozkroku. Opäť sa roztriasla strachom z neznámeho. Bol taký jemný, hebký a tvrdý zároveň.
-"Ach" slastne vzdychol už pri najmenšom dotyku.
Jana nadobudla stratenú istotu a začala sa s ním pohrávať. Chytila jeho jemnú špičku do ruky a jemne po nej prešla jazykom. Milan od túžby privrel oči. Po prvýkrát pocítila nad mužom prevahu.
-"Ľúbim ťa a chcem sa ti odovzdať" šepla plná lásky.
-"Môj anjelik. Už to nevydržím, naozaj to chceš? Lebo ak nie, asi sa tu zbláznim," zaúpel Milan.
Namiesto odpovede si k nemu ľahla a s dôverou mu hľadela do očí. Vkĺzol do nej, pomalšie ako po milimetroch, neustále hľadiac do jej rozšírených zreničiek. Spočiatku strachom stuhnuté ženské telo sa pod jeho dotykmi čoraz viac začínalo vlniť rozkošou. Tešil sa závoju túžby, ktorý jej zahalil tvár, tešil sa takmer živočíšnemu zovretiu, ktorým v návaloch extázy zvierala jeho ruky. Neponáhľal sa, naopak, vychutnával si každý záchvev jej nevinného tela. Bolo nádherné bozkávať jej prsia, hladiť hodvábnu pokožku a pritom všetkom cítiť triašku vzrušenia, ktorú jej spôsoboval. Pár nezabudnuteľných okamihov, ktoré akoby trvali večnosť a navždy sa im zapísali do duší.

Dreams Become The Truth 6

30. června 2012 v 13:30 | Adminka;))xx

Rozdelili nás do skupín, dievčatá a chlapci a potom na ešte menšie dievčenské a menšie chlapčenské. So Cher som nebola v tej istej skupine, ani Louis s Harrym. Dievčatám dali zaspievať pesničku od Beyoncé a chalanom od Michaela Jacksona.
-"Poznáš tú pesničku?" Cher lúštila slová, pri ceste do izby.
Prikývla som.
-"Ty nie?" prekvapene som na ňu pozrela.
-"Ja také nepočúvam" povedala mi a zavrela dvere na našej izbe.
Sadla som si na posteľ, vzala tablet a stiahla si tú pesničku do iPodu. Text som sa neučila dlho, tú pesničku som tak napoly vedela. Ani som sa nenazdala a veľká ručička sa blížila ku 6, o 3 mám nástup. Vstala som, pesnička mi stále hrala v ušiach. Z kufra som si vytiahla modré skiny, biele tričko a bundu Jack Wills.
-"Cher? Idem ja!" zakričala som jej do sprchy.
Ona mala nástup až o 4. Ja som patrila do prvej skupiny, aspoň to budem mať za sebou. Zišla som dolu po schodoch a postavila sa ku svojej skupine. Opakovala som si slová pesničky, keď nás zavolali. Postavili sme sa do radu, porotcovia začali hovoriť naše mená a my sme im kúsok z pesničky zaspievali.
-"Charlie Stranger" vyvolali moje meno.
Predstúpila som o krok bližšie a spustila som. Akurát mi vyšli tie vysoké tóny, no dala som ich ľavou zadnou.
-"Ďakujeme" usmial sa na mňa Simon.
Prikývla som a zaujala svoje pôvodné miesto. Keď konečne každé jedno dievča zaspievalo, poslali nás na veľkú chodbu, kde boli aj ostatný súťažiaci. Všimla som si tam aj kučeravú hlavu v sivej čiapke.
-"Harry!" kričala som cez dav na Harryho, no on kráčal ďalej, zrejme ma nepočul "Harold! Do prdele!" dobehla som ho a potiahla za čiapku.
-"Hej!" zahundral.
-"Ou, čo sa stalo?" uškrnula som sa na neho.
-"Mal rande s nejakou Katie a opýtal sa jej že čo robí, keď sedela oproti nemu" povedal za neho Louis a ja som vybuchla do záchvatu smiechu.
-"S tebou ísť na rande" pocapkala som mu po ramene.
-"To nie je všetko. Potom sa moderátorka s ňou stretla a prišli ešte ďalšie dve dievčatá a neskôr ďalšie dve a potom aj samotný Harry" smial sa z neho Louis.
-"Za ten čas čo som sa učila Text, som toho veľa vymeškala" uškrnula som sa na neho.
-"Harry, zase máš inú" zakričala na celú miestnosť moderátorka.
Všetci na nás pozreli a začali sa smiať z Harryho.
Pozeral na mňa so slzami v očiach.
-"Fajn, fajn. To by stačilo!" snažila som sa ukľudniť smiech ľudí.
Harry sa na mňa usmial.
-"Nie, toto je Charlie, najlepšia kamarátka v X-factore" odkričal moderátorke.
Tá sa na mňa usmiala. Stáli sme v chodbe a čakali čo sa bude diať. V tom zavolali Harryho skupinu. Ešte som ho objala a sledovala ako vychádza na javisko. Sadla som si do voľného kresla a čakala kedy ma znova zavolajú na javisko. Trvalo to však dlhšie ako som si myslela, no napokon nás rozdelili do väčších skupín. Tento krát som bola s Harrym. 50 ľudí museli poslať domov. Na javisko vyšla prvá skupina, no vrátila sa so slzami. Potom išla druhá, tak isto nepostúpili. S Harrym sme sa začali báť. Chytil ma za ruku a vyšli sme na pódium.
-"Mám pre vás dobrú správu" povedala Nicole a všetci sme začali skákať.
-"Postupujete!" dodal Simon.
Pevne som objala Harryho. A vrátili sme sa na chodbu.
-"Dnes mám už pokoj, nie? Tak poďme niečo robiť" navrhla som.
-"Čo tak sa zavrieť na izbu, zapnúť si hudbu a relaxovať?" navrhla Cher.
Pozrela som na Harryho so zdvihnutým obočím a on s Louisom na ňu vyvalili oči.
-"Sme v bootcampe, čo sa nám môže prihodiť raz za život a ty chceš ten čas, ktorý sme tu využiť takto?" neveriacky pokrútil hlavou Louis.
-"No prepáčte, ale ja som unavená" vyhlásila, otočila sa na päte a vstúpila do výťahu.
-"Harry svoj čas v X-factore využil naplno" smial sa Louis, keď sme prechádzali okolo blondínky.
-"Ako to myslíš?" nechápavo som sa ho opýtala.
-"No, veď to je tá, s ktorou bol Harry na rande" uškrnul sa na Harryho a ja som vybuchla do záchvatu smiechu.
-"Ahoj" pribehla som ku Katie a tá na mňa divne pozrela.
-"Och, som Charlie. Harryho kamarátka" predstavila som sa jej.
Usmiala sa na mňa.
-"Katie" prikývla.
-"To už viem. Nechceš ísť s nami?" navrhla som a Harrymu zabehla slina.
-"No..." pochybovačne pozrela na Harryho a ten sklopil zrak.
S Louisom sme sa zasmiali a čakali čo odpovie.
-"A kam idete?" opýtala sa a očami si premerala Louisa.
-"Do bufetu!" vyšlo z neho.
-"Hej?" nadšene som sa opýtala, pretože mi začínalo škvŕkať v bruchu.
Louis prikývol.
-"Tak, choďte napred, ja vás nájdem" usmiala sa na nás Katy a otočila sa nám chrbtom.
-"Tak fajn" pokývala som ramenami a otočila sa za Harrym a Louisom.
-"Charlie, ja ťa raz zabijem" šepol mi Harry do ucha.
Zasmiala som sa a nasledovala som ich v ceste do bufetu.

Don't You Want Me? 6

30. června 2012 v 12:41 | Adminka;))xx |  Don't You Want Me?

Domov som prišla totálne premočená. Spustil sa totiž taký dážď, aký už dávno nie. Pred tým ako som odišla si odo mňa Liam vypýtal twitter a telefónne číslo. Harry so Zaynom na neho udivene pozerali a Niall s Louisom sa na mňa usmievali. Cítila som sa ako posledný idiot a domov som išla asi s takými zmiešanými pocitmi, že som radšej rozmýšľala nad tým, čo si dám na raňajky. Hneď som vliezla pod sprchu a "umyla" zo seba dnešný deň. Hádam to bude tak, ako mi povedal Niall. V posteli som ešte naťukala správu Jessice, mojej najlepšej kamarátke, ktorá je teraz na dovolenke s jej priateľom Tomom. Sú niekde blízko Mexika, či kde. Potešila sa, že som sa ozvala. Už sme sa nevideli tri týždne a vracia sa až o ďalší týždeň, pretože Tom tam má ešte niečo. Je totiž personálny tréner a máva zákazky v rôznych kútoch sveta a môžem povedať, že si ho vždy vyberajú naozaj vplyvní ľudia. Takže si žijú skvele. Vždy som jej to priala a Tom je naozaj ten pravý, viem to. Nikdy z nikoho nebola tak na prášky ako bola z neho, keď sa spoznali. Vypla som si zvuk na mobile, dala ho pod vankúš a snažila sa zaspať. No jediné nad čím som rozmýšľala bol on, Harry. Prečo ma z nich všetkých upútal práve on, neviem. Veď si ledva všimol, že som tam aj ja. Nejdem nad ním rozmýšľať, predstavím si niečo lepšie. Raňajky? Nie. Och som v keli. Jeho vlasy, očí, pery, úsmev, telo. Som blbá!

-"Emily, Em!" triasla mnou malá rúčka.
Obrátila som sa na druhý bok a prikryla sa až po vrch hlavy.
-"Vstávaj!" pokračovala.
-"Liz!" zamraučala som spod periny "Veď je ráno"
-"Sú štyri hodiny poobede a mama nie je už od rána doma, neviem sa jej dovolať" povedala.
-"Prosím?" vyletela som z postele a bežala k môjmu mobilu.
Čakala som aspoň SMS, že niekam išla, ale nič, ani zmeškaný hovor. Vytočila som jej číslo. Nič. Druhý krát, znova nič.
-"Do riti!" nadávala som z nervov.
-"Zdvíha ti to?" opýtala sa ma Liz.
-"Máš ten pocit?" vyletela som na ňu "Ups, prepáč Liz nechcela som, neviem kde je, bojím sa o ňu"
-"Ja tiež" prikývla a zobrala si do rúk svoj mobil.
Zavolala som mamine ešte tri krát a Liz sa o to pokúša doteraz.
-"Mami?" ozvala sa malá do telefónu po pol hodine neustáleho volania.
-"Daj mi ju!" bežala som k nej.
-"Mami? Chce ťa Em" povedala jej a ja som brala už mobil do svojich rúk.
-"Kde si?" opýtala som sa bez pozdravu.
-"Ahoj" bolo počuť úsmev v jej hlase.
Sadla som si na zem, odľahlo mi.
-"Ahoj" Odzdravila som "Tak kde to si?"
-"NO, mám schôdzku s jedným kamarátom" povedala.
-"Ahááá" zatiahla som provokačne.
-"Nie, žiadne ahááá, iba obyčajné stretnutie"
-"Chááápem" zasmiala som sa.
-"Ty si trúba" smiala sa so mnou.
-"Kedy príde, opýtaj sa jej" chytila ma za lakeť Liz.
-"A kedy budeš doma?" opýtala som sa.
-"Neviem, ešte dnes určite. Čo ste mali na obed?"
Pozrela som sa na Liz a vyslovila maminu otázku.
-"Cereálie s mliekom" naznačila mi perami.
-"Nooo, cestoviny" povedala som mame, vytiahla hrniec a rýchlo do neho naliala vodu.
-"Okej, ja idem teda, dávajte na seba pozor, dobre?"
-"Budeme, ponáhľaj sa, ahoj"
-"Ahoj" zrušila.