Květen 2012

On the other Side 30

31. května 2012 v 21:35 | Adminka;))xx |  On the other Side
-"Dobrý deň, teta," pozdravila som šťastne Anne a objali sme sa.
-"Ahoj mami," pozdravil ju Harry a Anne sa mu hodila okolo krku a nechcela ho ani pustiť.
-"Jeej! Gemma!" povedala som nadšene, keď som ju zbadala medzi dverami.
-"Ahooj" povedala šťastne a objali sme sa.
Gemmu som nevidela neskutočne dlhý čas.
-"Ani si nevieš predstaviť ako som šťastná, že ťa vidím!" povedala som jej s nadšením.
-"Harry? Ten nákup je kde?" opýtala sa ho Anne.
-"V aute, počkaj, idem ti preň," povedal Harry a vybehol von.
-"Tak Ang, cíť sa tu ako doma," povedala Anne.
-"Ďakujem," poďakovala som jej a vyzula si čižmy a vyzliekla vetrovku.
Zavesila som si ju na vešiak a opýtala sa Anne:
-"Chcete s niečím pomôcť?"
-"Nie, len oddychuj. Keď budem niečo potrebovať, tak si vás zavolám," povedala a usmiala sa.
S Gemmou som odišla do obývačky. V krbe horel teplý oheň, rámy okien boli zarosené, vianočný stromček zdobili červené gule a stužky, pod ním kopa zabalených darčekov, vianočné pečivo na stole, v televízii išla rozprávka,...viete si predstaviť lepšiu atmosféru? Ja nie. Takto voňajú Vianoce. Škoricovo-jablkovou sviečkou. Gemme zazvonil telefón, ktorá ho zdvihla a odišla preč. Zostala som tam úplne sama. Harry pomáhal vykladať nákup, Gemma telefonovala, Harryho nevlastný otec robil niečo vonku a mne nezostávalo nič iné. Akurát
išiel Madagaskar. Milujem ten animák. Úplne som sa do neho zažrala, dokonca som si ani nevšimla, že si vedľa mňa sadol Harry. Uvedomila som si, že tam je, až keď ma pobozkal.
-"Ježišikriste!" zakričala som vyplašene.
-"Haha, prepáč," ospravedlnil sa a opäť ma pobozkal.
-"V pohode. Pamätáš sa? Niečo spojené s Madagaskarom," povedala som mu.
-"Jasné, že si to pamätám. Boli sme prvýkrát samy v kine bez rodičov. Koľko sme mali rokov? Desať, deväť?"
-"Neviem, ale bolo to pre nás ako keby nás pustili na celú noc von a pri tom sme boli len samy v kine," zasmiala som sa.
-"Len tak mimochodom, volal mi Louis a pýtal sa ma, či s nimi nechceme ísť na Silvestra na chatu"
-"S kým s nimi?"
-"S ním, Eleanor, Liamom, Danielle, Zaynom a Perri," povedal Harry.
-"A Niall?"
-"Niall chce ísť domov," povedal Harry.
-"Podľa mňa je mu tam blbé byť bez baby. Vieš aké to musí byť pre neho frustrujúce, keď vy všetci máte babu a on nie?"
-"Tak, ale čo s tým máme spraviť?" opýtal sa nechápavo.
-"Nájsť mu ju?"
-"To sa ti hovorí ľahko, Ang. Tak čo pôjdeme s nimi?"
-"Už viem! Mám pre neho babu! Určite si budú rozumieť! Pripomeň mi, že keď prídeme domov, tak jej musím zavolať"
-"Poznám ju?"
-"Myslím, že nie"
-"To je jedno, tak pôjdeme s nimi alebo si chceš spraviť viac romantického silvestra?" opýtal sa ma s úškrnom Harry a pobozkal ma na krk.
-"Pôjdeme s nimi zlatko," povedala som mu a odstrčila ho odo mňa.
-"Fajn, idem mu teda zavolať"
-"Dobre," povedala som a pokračovala v pozeraní televízie.
-"Tak je to vybavené. Odchádzame 28," povedal Harry a schoval si telefón do vrecka.
-"Kam sa to vlastne pôjde?"
-"Do Álp," povedal akoby nič Harry.
-"Do Álp?!" zvrieskla som "To si mi akože kedy chcel oznámiť?! Ja som si myslela, že pôjdeme len dakam tu! Teda no nie tu, ale ako Fínsko, Švédsko a podobne! Nie, že Alpy!" hovorila som mierne naštvane.
Ani neviem, čo to do mňa vošlo.
-"Mám to zrušiť?" opýtal sa.
-"Nie, nie...mňa to len šokovalo," povedala som už lepšie, i keď stále trochu mimo.
-"Tak dobre, ideme sa prezliecť? Za chvíľu už bude večera," povedal Harry a ja som sa pozrela na hodiny.
Bolo už sedem hodín večer.
-"Poďme," povedala som mu a spoločne sme odišli do jeho izby.
Obliekla som si čierne silonky, čierne šaty s bielimi bodkami bez ramienok, cez to som si prehodila čierne bolerko, vlasy som si sčesala do drdolu a dala si do nich červenú čelenku, ktorá mi ladila s topánkami.
-"Ty sa kam chystáš?" opýtal sa ma.
-"Ty máš čo hovoriť! Ty bežne nosíš košeľu, motýlika a sako," povedala som ironicky a Harry
sa zasmial.
-"Si nádherná," pošepkal mi do ucha.
-"Poďme dolu," zašepkala som mu do ucha.
Odišli sme dolu do kuchyne, kde už všetci sedeli za stolom. Pridali sme sa ku nim, pomodlili sme sa a začalo sa jesť. Jediné svetlo vychádzalo zo sviečky na stole. Boli sme úplne ticho. Moriak, ktorého spravila Anne bol vynikajúci.
-"Tak myslím si, že keď je už všetko zjedené, tak by sme mohli ísť do obývačky," povedala Anne a vstala od stola.
Harry ma chytil za ruku a presunuli sme sa do obývačky. Darčeky si všetci otvoríme až ráno. Posadali sme si do kresiel a na gauč. Harryho nev. otec zapol televízor. Išla opäť nejaká rozprávka. Tuším sa to volá Začarovaná Ella, nie som si istá. Keď to skončilo, Anne s Harryho nev. otcom sa vybrali k jeho rodičom a potom na omšu. Gemma išla zasa k Peteovej rodine. S Harrym sme tam zostali samy. Obaja sme boli unavený z cesty, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme spať. Prezliekli sme sa do pyžama a zaľahli.
-"Dobrú noc zlatko," pošepkal mi Harry a pobozkal ma.
-"Aj tebe," povedala som oprela sa o jeho hruď.
O pár minút som už tvrdo spala.

V skoré ráno som sa zobudila a Harry vedľa mňa nebol. Nedalo mi to a musela som vstať. Poobzerala som sa po izbe, no tu nebol. Nebola tu ani deka, čo býva na kresle. Musel niekam ísť. Potichu som sa vykradla na chodbu, aby som niekoho nezobudila. Obývačka mala polootvorené dvere. Otvorila som ich potichu a vošla dnu. Harry sedel na koberci oproti horiacemu krbu, zababušený v deke s hrnčekom s kakaom v ruke. Pomaly som sa k nemu prikradla a sadla si vedľa neho. Vo veži hrala akurát tichá noc.
-"Prečo nespíš?" opýtal sa ma.
-"Kvôli tebe. Zobudila som sa, lebo si nebol vedľa mňa. Ako dlho si už preč?" opýtala som sa ho.
-"Tak hodinku. Nemôžem spať," povedal a ja som sa ku nemu privinula.
Harry odložil hrnček nabok a objal ma.
-"Neskutočne ťa milujem," zašepkal mi do vlasov a pobozkal ma na čelo.
-"Aj ja teba," povedala som potichu a pobozkala ho na krk.
Harry ma stisol ešte pevnejšie a pozrel sa von oknom. Vonku husto snežilo a vyzeralo, že je tam neskutočná zima. Tu však bolo príjemné teplo. Harry ma jemne začal bozkávať od pier, na krk, po celej tvári. Ruky som si zamotala do jeho hustých kučier a odkryla som z neho deku. Harry si vyzliekol tričko a chytil ma do jeho pevných rúk. Vyzliekla som si tričko a takto to pokračovalo ďalej. Harry sa mi pozrel do očí a odhrnul mi z tváre neposlušný pramienok vlasov.
-"Si nádherná," pošepkal mi a začal ma bozkávať.
Ležali sme spolu pod jednou dekou na zemi a pozerali sa ako horí oheň. Harry ma hladkal po chrbte a niečo mi dookola šepkal, keď sa zrazu otvorili obyvačkové dvere.
-"Hups! Pardon!" povedala šokovaná Anne a hneď zatvorila dvere.
Harry sa zasmial a pokrútil hlavou.
-"Mama si to vie vždy perfektne načasovať"
-"Buď rád, že neprišla desať minút skorej," povedala som mu a pobozkala ho.
Harrymu z ničoho nič zazvonil telefón. Jeho výraz tváre s v tej chvíli neskutočne zmenil.

Navždy mladá 20

31. května 2012 v 21:16 | Adminka;))xx
Bozk mu opätovala a posunula sa bližšie k nemu. Rukami ho objala okolo krku a telom sa pritlačila k nemu. Cítila ako jej jemne prechádza po odhalenom stehne, drieku, po pokožke na chrbte. Cítila sa ako vo sne. Nie, určite to musel byť sen. Pretože realita takáto dokonalá určite nemôže byť. Jemne ju položil na posteľ a naklonil sa nad ňu. Opieral sa na lakťoch, díval sa do jej očí a hral sa s jej vlasmi.
-"My beautiful princess," zašepkal.
Pomaly sa nadvihla a znova ho pobozkala. Náruživejšie a vášnivejšie ako zvyčajne. Opäť sa posadila a rukami mu vošla pod tričko. Prechádzala mu po bruchu, hrudi. Chytila lem trička a pretiahla ho cez Niallovu hlavu. Hodila ho niekam do priestoru izby a usmiala sa. Šibalsky, tak ako to dokázala len ona. Postrčila ho do ramien tak, aby si tentoraz Niall ľahol. Sedela na ňom, jednu ruku mala v jeho vlasoch a druhú si s nim preplietla. Jemne ju chytil za krk a pritiahol bližšie k sebe. Jeho pery blúdili po jej pokožke na krku, čo jej spôsobovalo príjemné zimomriavky. Nečakane sa nadvihol a Vicky mu sedela v náručí. Chytil ju za driek a oprel si čelo o to jej. Mlčky si hľadeli do očí a Vicky nedokázala prestať zrýchlene dýchať. Srdce jej trepotalo, mala dokonca pocit, že keby malo krídla tak jej vyletí od radosti z hrude. V bruchu mala kŕdeľ motýľov a po celom tele zimomriavky.
-"I love you, my princess. No matter what is. Love you more than yesterday and less than tomorrow," šepkal jej do ucha.
No ona len mlčala a dívala sa na neho. Razom si vyzliekla tričko, hodila ho niekde tam, kde aj Niallovo a začala sa pohrávať so šnúrkami od jeho teplákov. Keď videla jeho úsmev, vedela, že môže pokračovať v tom, v čom chcela.

Stála pri okne a sledovala stromy, ako sa pohybujú pod náporom vetra, ako sa mraky prelievajú jeden cez druhý. Bolo niečo po siedmej ráno a ona už bola hore. Zobudila sa a ani nevedela prečo. Keď sa otočila a uvidela spiaceho Nialla, musela sa usmiať. Toto bol najkrajší predčasný Valentín aký zažila. Ešte chvíľu postávala v izbe, až sa nakoniec rozhodla, že si spraví niečo na raňajky. Potichu zišla po schodoch a bosá prebehla po studených kachličkách v hale až na mäkký huňatý koberec v obývačke. Pri prechádzaní okolo stola pozbierala špinavé taniere a poháre a odniesla ich do kuchyne. Otvorila obrovskú chladničku a chvíľu do nej hľadela, kým sa rozhodla čo si spraví. Dostala chuť na omeletu, tak vytiahla potrebné suroviny a pustila sa do chystania raňajok. Najedená sedela na koženej pohovke, len v Niallovom tričku a pri teplej káve čítala knihu, ktorú našla na jednej z políc v obývačke.
-"Hi," ozvalo sa spoza nej.
Bola taká zahĺbená do deja, že prepočula Liama, ktorý sa vrátil domov.
-"Hi," odzdravila, keď si prisadol k nej.
-"Aký si mal večer?" opýtala sa, zapamätala sa si číslo strany, na ktorej skončila a položila
knihu na stolík.
-"Hm...dobrý," odvetil a potichu sa zasmial "A vy? Niall ešte spí?"
-"Áno, ešte spí. A my sme mali...príjemný večer," priznala s úsmevom.
Liam sa opäť zasmial.
-"Vidím, že ti už dal darček. Dúfam, že sa ti páči, boli sme ho spoločne vyberať," ukázal na striebornú retiazku na jej krku.
Vickyna ruka automaticky vyletela k prívesku a jemne sa ho dotkla.
-"Áno, je krásny. No nemuseli ste si robiť starosti. Obaja. Mal si presvedčiť Nialla aby mi nič nekupoval"
-"Ja som sa ho v podstate ani nesnažil presvedčiť. A keby aj, myslím, že jeho byť nič neodradilo od toho, aby ti niečo kúpil"
-"Prečo?" opýtala sa a zamračila sa.
Nemala rada, keď na ňu ľudia míňali peniaze.
-"Odkedy toho chlapca poznám, je to jedno chodiace slniečko. Stále s úsmevom na perách, stále dobre naladený. No odkedy spoznal teba, je ako vymenený. To sa nedá popísať v akom je teraz citovom rozpoložení. Keď chodí vyzerá ako by sa vznášal, nič ho nerozhádže, stále o tebe hovorí, o tvojom úsmeve, hlase, očiach. Znamenáš pre neho príliš veľa Vicky," vysvetlil jej.
Nemo na neho hľadela a vstrebávala všetko, čo jej povedal.
-"A keď je šťastný Niall, sme šťastí aj my ostatní. Doteraz nedokážem pochopiť ako si si nás všetkých získala, nie len Nialla, ale aj mňa, Louisa, Harryho či Zayna. Proste máme ťa radi, tak si to prosím nepokaz. Nesprav žiadnu blbosť, ktorú by si mohla neskôr ľutovať a ktorou by si stratila Nialla. On jediný si to zaslúži najmenej" pousmial sa a odišiel do kuchyne.

Najkrajšie chvíle 19

31. května 2012 v 20:56 | Adminka;))xx
Nasledujúce dni, ktoré ostávali do príchodu chalanov utekali akosi rýchlo. Každé ráno som vstala, väčšinou dobre naladená, zamierila som do práce, kde som strávila takmer celý deň a večer som unavená ostala len pri počítači. Párkrát sme si so Suzie vyšli na večeru, ale ostatné dni som trávila len doma pri hudbe a pohári vína. No cítila som sa sama. Toho pocitu sa nedalo zbaviť. Preto som približne v strede týždňa zašla do útulku, bola som si prezrieť psíky. Chudáčikovia, bolo mi ich ľúto. Sedeli tam v tých malých výbehoch a hľadeli na mňa smutnými očami. Poinformovala som sa čo treba všetko pre takú "adopciu" psíka urobiť a zistila som, že keď ho budem chcieť, rovno si ho môžem zobrať. A hoci sa mi jedno krásne biele šteniatko veľmi páčilo, chcela som sa o celom tomto nápade najprv porozprávať s Liamom.

Piatkové popoludnie bolo úplne energické, Liam aj s bandou sa mali vrátiť dnes podvečer a dohodla som sa s ním, že privediem aj Suzie. Bola som z toho stretnutia nadšená, ale stále som rozmýšľala o tom či mám Suz povedať čo sa chystá alebo ju do toho jednoducho hodiť.
Koniec koncov, spontánna reakcia bude predsa len lepšia ako keby sa na to pripravovala tri
hodiny vopred.
-"Suzie? Dnešný večer platí, áno?"
Prikývla.
-"Samozrejme, je piatkový večer, nebudem predsa sedieť doma" usmiala sa a hrabala sa ďalej v kôpke kníh kde hľadala nejaký jeden stratený titul z druhej kôpky "Á...mám ho," vydýchla si a zdvihla knihu do vzduchu.
-"Tak fajn, dobre, že sa našla," povedala som "Suzie, ja na dnes končím, o siedmej pri Nando's" obliekla som si kabát a zobrala kabelku.
-"Budem tam, maj sa," usmiala sa Suzie a pokývala mi na rozlúčku.
Vyšla som do chladnej ulice Londýna a zamierila domov. Nemohla som sa dočkať večera.
7:00pm
Stála som pred Nando's, ale Suzie nikde. Neprekvapovalo ma to, vždy meškala. Prechádzala som sa zo strany na stranu a pozerala či už nejde. Zrazu vybehla spoza reštaurácie a na tvári jej žiaril úsmev. Privítala ma objatím.
-"Ahoj"
-"Ahoj, rada ťa vidím. Kde si sa toľko zdržala?"
Suzie len nedbalo pohodila plecami.
-"No to nevadí, ale už poďme, lebo budeme meškať," povedala som sa potiahla som ju za ruku.
-"Počkať, kam ideme?" opýtala sa trošku prekvapená.
-"To je prekvapenie" povedala som so záhadným úsmevom a viedla som ju sieťou ulíc, ktorou som kráčala pred dvoma týždňami s Liamom. Zazvonili sme v na pohľad obyčajnom anglickom dome, ale to ešte Suzie netušila aký luxus ju čaká vnútri.
-"Dobre, si pripravená?" opýtala som sa Suzie nervóznejšie ako sa ona sama mohla cítiť. Prikývla na moju otázku a ja som zazvonila. Pre istotu som Suz chytila za ruku aby mi neutiekla a o maličkú chvíľu otvoril Liam dvere. Neudržala som sa, hneď som sa mu hodila okolo krku a šepkala mu:
-"Tak veľmi si mi chýbal"
Vtiahol ma dovnútra a pozval aj Suzie.
-"Aj ty mne, slniečko"
Konečne som sa mu pozrela do tváre a videla do tých hlbokých očí. Pobozkal ma bez váhania. Zoširoka som sa usmiala.
-"Som rada, že si späť"
Boli sme tu iba pre seba, zabudli sme na okolitý svet a tak nám ho Suzie pripomenula hlasným:
-"Páni" bola už vyzlečená, vyzutá a kráčala smerom do haly.
Stropy boli vysoké a zariadenie primerane drahé, takže to tu vyzeralo ako v rozprávke.
-"Liam, máš to tu...dokonalé!" zvýskla a ja s Liamom sme si vymenili prekvapený pohľad, že jej to ešte nedošlo.
Iniciatívy sa ujal Liam:
-"No lepšie povedané my...to tu máme dokonalé. A ďakujeme"
Chvíľku tam ešte stála s otvorenou pusou a potom sa otočila.
-"Ako si to myslel, my?"
Usmial sa a Suzie skamenela na mieste. Tichým hláskom zastonala:
-"Chceš mi povedať, že si ma priviedla do hlavného stanu One Direction?" hovorila smerom ku mne.
Zasmiala som sa.
-"Ako sa to vezme, je to skôr iba obyčajný byt"
Po pár minútach a pár pohároch čistej vody to Suzie rozdýchala. Ukľudnila sa a ja som ju poprosila nech nerobí žiadne scény. Pretože to skutočné prekvapenie ešte stále nezišlo zo schodov. Liam vybehol za chalanmi a čoskoro sa mali prísť ukázať. Na poschodí bolo počuť buchot a Niallov smiech. Ich kroky sa blížili k nám a Suz spozornela. Hodila na mňa nervózny pohľad.
-"Zlato, ukľudni sa. Sú to obyčajní ľudia. Nemusíš stresovať"
No ona sa neupokojila, čosi mi našepkávalo, že v tomto bude viac ako len nervozita zo stretnutia chlapčenskej kapely. Nech to bolo čokoľvek, schovávala to perfektne. Spoza rohu sa vynoril Liam a za ním aj ostatní.
-"Takže Suzie, toto sú chalani. Liama poznáš. Niall, Louis, Zayn a Harry," ukázala som na každého jednotlivo, aj keď to asi nebolo nutné, "a chalani, toto je Suzie. Moja kolegyňa a dobrá kamarátka"
Všetci sa usmiali a začali ju zdraviť. Niall dokonca prišiel k nej a objal ju.
-"Na to si časom zvykneš, Niall miluje objímanie," zašepkala som jej do ucha a Suzie sa z chuti zasmiala.
Konečne sa trošku uvoľnila.
-"Rada vás spoznávam, vyzerá to na veselú bandu," povedala a všetci sme sa presunuli do obývačky.
My s Liamom sme išli úplne poslední a ja som ho jemne podpichla:
-"Vidíš, hovorila som ti, že to zvládne. Nie všetci odpadávajú, keď vás vidia" vyplazila som mu jazyk.
On si ma nežne pritiahol a pobozkal ma.

My Life 42

31. května 2012 v 20:22 | Adminka;))xx |  My Life
-"Môžem vojsť?" ozvalo sa klopanie na dvere.
-"Ian? Prečo klopeš vo vlastnom dome?" nadvihla som obočie a otvorila som mu dvere. Justin sa zasmial.
-"Ja no vieš...ja..."
-"Vykoktáš sa už?" prerušila som ho.
-"Ja len či som vás nevyrušil v niečom!" rehotal sa.
-"Kretén!" prekrútila som očami.
-"O čom je reč?" zapojil sa do rozhovoru Justin.
Hups...totálne som zabudla, že nerozumie.
-"Nič to len Ian má halucinácie!" hodila som po Ianovi vražedný pohľad.
Justin nadvihol obočie.
-"Nechaj tak!" mávla som rukou a krútiac hlavou som vyšla z izby.
-"Takže čo robíme?" vošla som s úsmevom do kuchyne.
Tinnie sedela na kuchynskej linke a šúpala si pomaranč. Lily, Chris a Amy hrali znova žolíka a pili kávu.
-"Neviem Ian niečo chcel..." odvetila Tinnie.
-"Héééj...Chlape..." zvrieskla som na celý dom.
Všetky sa strhli a zakryli si uši.
-"Kľudni hormón žena, nie každý je imúnny voči opici!" sykla Amy.
-"Sorry no" pokrčila som plecami, ale to už boli dole aj Justin s Ianom.
-"Čo vrieskaš?" oboril sa na mňa Ian.
-"Nechcelo sa mi ísť hore!" pokrčila som plecami.
Chris sa zasmiala. Ian pokrútil hlavou a podišiel k Tinnie.
-"Héj to je moje!" zvýskla keď jej šlohol polku pomaranča.
Ten len pokrčil plecami a pobozkal ju. Hneď sa usmievala ako slniečko. So smiechom som pokrútila hlavou.
-"Tak dozviem sa už čo dnes podnikneme?" pýtala som sa.
Tinnie prekrútila očami, baby položili karty a Justin ma zozadu objal okolo pása. Položil si hlavu na moje rameno a pobozkal ma zboku na krk. Nedokázala som potlačiť triašku, keď som si spomenula na dotyky a bozky z minulej noci. Potriasla som hlavou a pozrela som na Iana. Ten sa teraz keď sa na neho sústredila všetka pozornosť začervenal a tuhšie stisol Tinnie ruku.
-"Au!" zjojkla.
-"No vymáčkneš zo seba niečo?" nedočkavo som dupala nohou.
-"Éééh...no chcel som navrhnúť party...rozlúčkovú" dostal zo seba konečne.
-"Toto je ten skvelý nápad?" prekrútila hlavou Amy.
Ian na ňu zazrel.
-"Čo je?" ohradila sa "Čakala som minimálne lístky na hokej, keď už nič..."
-"Skvelý nápad" zvýskla som.
-"Čo?" pozreli na mňa všetci.
-"No čo?" pokrčila som plecami.
-"Kde chceš teraz zohnať lístky?" pýtala sa Lily.
-"Nechaj to na mňa!" ozval sa Ian a odbehol niekam.
Všetci sme sa za ním dívali.
-"Vybavené! Obliecť...namaľovať! O hodinu vyrážame!"

Musíš to byť ty! 20

30. května 2012 v 23:37 | Adminka;))xx
O mesiac
Pred dvoma týždňami som konečne zmaturovala. Prišli mi listy z obidvoch mojich vysnených univerzít, prijali ma. Na obidve. Vybrala som si tú v Londýne, budem ďalej od rodičov, ale bližšie k Harrymu. Teda ak zase nebude na turné. Viv prijali tiež, obidvom nám rodičia kúpili byt v Kensingtone s výhľadom na Hyde Park. Nebudeme bývať spolu, každá potrebujeme vlastné súkromie. Podľa rodičov. Podľa nás, sme stále tie dve malé nerozlučné dvojčatá.
Sťahujeme sa tam v polovici augusta, keď sa vrátia chalani, i keď len na mesiac (chalani sa
vrátia na mesiac). Potom pokračujú v turné po Amerike, doteraz lietali len po Európe. Ja s Viv budeme chodiť do školy, vláčiť sa po baroch, nákupoch, potom sa po nociach učiť všetko to, čo sme už dávno mali vedieť a užívať si život na výške.
Dva dni na to, čo sme sa vrátili z Londýna, si mama zobrala v práci dovolenku a zajednala si dvojtýždňový pobyt v kúpeľoch. Mama pracuje v otcovej firme, vlastne ani moc nepracuje. Je tam hlavne na okrasu. Každopádne už je naspäť a to nemyslím len tak, že sa vrátila, zase je to ten diabol, čo ma buzeruje. Ale aj tak ju ľúbim a viem, že aj ona mňa. Neviem a ani si nechcem predstaviť, že by som o ňu vtedy prišla.
Harry:
S chalanmi sme si užívali turné, plné haly ľudí, rozdávanie miliónov autogramov a všetky veci súvisiace s tým, že sme uznávaní ako skupina. Chýbala mi len jedna vec, teda osoba. Christie. Volal som s ňou každú chvíľu, SMS-koval som jej stále, prsty som od klávesnice mobilu zatiaľ neodlepil a na skype sme obaja viseli dlho do noci. Ale to všetko by som vymenil, len aby som mohol byť na chvíľu s ňou. Cítiť jej vôňu, držať jej večne studené ruky a bozkávať jej dokonalé pery.
Večer s Christie na Skype
-,,Ahoj princezná'' pozdravil som ju so širokým úsmevom.
-,,Ahoj zlatko'' úsmev mi opätovala.
-,,Čo si dnes robila? '' pozoroval som, ako si sťahuje notebook zo stolíka do postele.
-,,Ja? Nič. Bola som v škole. Ty sa pochváľ, máš zaujímavejší život'' uškrnula sa, áno, to mi celý deň chýbalo.
-,,Princezná, každý deň je to rovnaké. Teraz sme v Berlíne, chýbaš mi tu'' rýchlo som preklikol na Twitter, aby som sa nemusel pozerať do jej smutných očí.
-,,Aj ty mne. Ešte dva mesiace a potom sa stretneme v mojom byte v Londýne'' povedala slová, ktoré opakovala už týždeň, ale ja som sa vždy tak potešil, akoby som to počul prvýkrát. Možno to bolo tým, že každým dňom k tomu bolo bližšie a bližšie.
-,,Zase tie tvoje nebezpečné iskričky v očiach. Prosím, schovaj ich. Naháňajú mi strach'' Christie sa zasmiala a mňa to zahrialo pri srdci.
-,,Ale princezná, vieš, že by som ti neublížil'' ubezpečil som ju a opatrne som otvoril schránku so správami na Twitteri. Bola taká plná až vyzerala, že každú chvíľu vybuchne.
-,,Odpisuješ na správy fanynkám?'' spýtala sa Christie po chvíli ticha.
-,,Áno, žiarliš?'' zasmial som sa a do izby vtrhol Niall a Louis.
-,,Hej Harry, poď si so mnou zahrať tenis na X-Boxe, tento tu stále podvádza'' povedal Louis a strčil do Nialla.
-,,To nie je pravda! Ty podvádzaš! Dokonca si mi aj Oreo ukradol! To už nie je sranda'' bránil sa Niall.
-,,Chalani, vypadnite! Nevidíte, že volám s Christie?'' snažil som sa ich vyhnať.
-,,Čau Christie!'' zakričal Louis a nasáčkoval sa vedľa mňa na gauč.
Ešte lepšie.
-,,Čau Tommo, čo nové?'' Christie sa zoširoka usmievala a Niall si sadol tiež ku mne, ale z druhej strany.
-,,Ahoj Chris'' pozdravil Niall a zamával rukou tesne pred kamerou.
-,,Ahoj Niall, už si vyprázdnil hotelovú chladničku?''
Louis, Christie a ja sme sa zasmiali, ale Niall sa asi urazil.
-,,Hej, obidve, už včera. Neuveríš, ale oni ich nedoplnili!'' Niall neveriacky krútil hlavou, postavil sa zo sedačky a odpratal sa preč.
My sme sa na ňom dobre zabávali. Náš rozhovor pokračoval celý večer v podobnej odľahčenej téme. Okolo jednej v noci sme sa rozlúčili a išli sme spať.

O ďalší mesiac, Christie:
Sú prázdniny, konkrétne koniec júla. Väčšinu času trávim s Viv v našom bazéne. Myslíme na našich milovaných, ako nám chýbajú a utešujeme sa myšlienkou, že už len mesiac. Dva už sú úspešne za nami. V piatok idem s rodičmi na večeru, chcú mi niečo povedať. Mala by to byť dobrá správa, mama je posledný týždeň tiež nejaká plná šťastia a ja som za to rada.

V piatok na večeri
-,,Dobrý večer, máme objednaný stôl na meno von Werdinberg" otec oznámil uvádzačovi.
-,,Áno, mám to tu. Poďte za mnou, prosím" milo sa usmial a odviedol nás ku stolu.
Usadil nás, podal nám ponuku vín a odišiel.
-,,Tak o čo ide?" spýtala som sa na rovinu.
-,,Zlatko, počkaj kým nám donesú víno. Rovno si k tomu pripijeme" mama sa na mňa zoširoka usmievala.
-,,Mami, myslím, že mi nedajú víno. Stále mám sedemnásť" tvárila som sa vážne.
-,,Christie, nehraj sa na svätú. S otcom sme videli plnú pivnici fľašiek"
No do riti! Prečo to chalani nevyhodili? Inteligenti.
-,,Mami, ja som nepila" snažila som sa ju presvedčiť.
-,,To je v pohode, Christie. Viem, že si pila, s tým som počítala, keď sme s otcom odchádzali. Ale ani jeden z nás nepočítal s tým, že si domov nasáčkuješ piatich chlapcov"
Teraz som v keli, ako to dopekla zistila?
-,,Aj to je v poriadku, teraz ti nejdem nič vyčítať. Kedy donesú to víno? Už ti to chcem povedať" z mami sršala radosť a ja som sa nestíhala čudovať.
Prišiel čašník a všetkým trom nám nalial červené víno. Keď odišiel, mama stisla otcovi ruku.
-,,Zlatko, som zase tehotná"

Memories 5

30. května 2012 v 22:56 | Adminka;))xx
Chvíľu sme sa na seba pozerali a potom Niall povedal:
-"A nejdete sa vybaliť?"
Potom sa všetci prebrali a utekali hore do izby. Ja som stála uprostred schodov a pri mne sa zastavil Harry a podal mi ruku.
-"Fakt ťa rád spoznávam. Ja mám rád blondíny"
Usmiala som a asi aj trochu začervenala ale nevnímala som to. Nebol pre mňa nijak príťažlivý a ani by som s ním nechcela nič mať. V mojej hlave bol vždy Teo a vždy tam aj bude. Pri myšlienke naňho som nachvíľu preletela do iného sveta a potom sa prebrala a šla za ostatnými do Niallovej hosťovskej izby ktorú sme nazývali väzením. A v obrovskej skrini sa dalo perfektne schovávať. Bolo tam presne toľko postelí, koľko bolo aj chalanov, čiže 4. Všetci si hodili svoju tašku do rohu izby a hodili sa na posteľ. Ja som stála vo dverách a potom začal Louis:
-"Fakt neviem prečo by sme mali tráviť Vianoce u Nialla, je to jediný sviatok v roku ktorý chcem tráviť s rodinou. Ak by nás Harry nepresvedčil tak by som sem nešiel ani za svet"
Harry naňho hodil škaredý pohľad a začal sa vybaľovať.
-"Je tu Becky" kričal Niall zdola.
Rýchle som zbehla dolu. Pri schodoch čakala naštvaná Becky.
-"Je možné aby si ma celý deň nechala u teba čakať? Neznášam ťa!"
Prišla som ku nej a poriadne ju objala.
-"Prepáč Becky. Ja som bola s Niallom"
Becky sa otočila smerom na Nialla a pozrela naňho škaredým pohľadom.
-"Tak to je super, ale keď tu nie je Niall som ti dobrá aj ja"
-"Dobre vieš že to tak nie je" povedala som no to už Becky mierila von z domu.
-"Ideš za ňou?" spýtal sa Niall.
-"Nie, poznám ju. Je len naštvaná ale to prejde"
-"Fajn" povedal Niall a išiel za chalanmi hore.
Šla som za ním a na schodoch som stretla Liama.
-"Kam ideš?" spýtala som sa ho.
-"Nie je mi dobre, chcem sa prejsť"
-"Aha" povedala som a vrátila som sa späť hore.
-"A čo chcete robiť?" spýtal sa Niall ostatných chalanov v izbe.
Harry sa postavil z postele a z kufra vytiahol fľašu.
-"Piť!" povedal.
Niall sa usmial a pritvrdil.
-"Super, von do klubu by sme nemohli ísť pretože všade sú fanúšičky a keď sú rodičia preč tak si to užijeme" povedal Niall a vydrapol Harrymu fľašu z ruky.
Pozrela som na Zayna.
-"To tu naozaj chcete piť?" spýtala som sa ich.
Niall už do seba ťahal pár glgov. Potom si odlepil fľašu od úst a prikývol. Harry vytiahol ďalšiu z kufra a hodil ju Louisovi. Potom ďalšiu a tú podal Zaynovi.
-"Nebudem piť" povedal Zayn a postavil sa.
Potom prišiel Harry za mnou.
-"Ani ja, ja nepijem" povedala som mu.
Tak si ju otvoril a napil sa z nej on. Pozrela som zasa na Zayna a ten povedal:
-"Nejdeš sa von prejsť? Toto nedopadne dobre. Nebudem ich zachraňovať ako naposledy, nech sa tu aj pogrcajú" chytil ma za sveter a ťahal von.
-"Nie, musím dať na Nialla pozor, niečo sa im stane"
Zasmial sa a povedal:
-"Tým sa nestane nič. Tí už nemajú pečeň a keď majú tak je maximálne zvyknutá. Ja už som od koncertu v Austrálii poučený a nepijem, lebo ma videli ako sa bozkávam s nejakou blondínkou. A keby bola aspoň pekná"
Zasmiala som sa.
-"Aha, tak to nemáš super že ťa na každom rohu sledujú paparazzi"
Zasmial sa.
-"Ale dá sa na to zvyknúť. Fakt sa nepôjdeš prejsť? Ale musíš vymyslieť inú cestu ako vchodovými dverami. Stanujú tak fanúšičky"
A naozaj, pozrela som sa von z okna a videla som tam kopu dievčat a stanov.
-"V takejto zime?" spýtala som sa Zayna.
Len mávol plecami a povedal:
-"Ani keby tragače padali"
Začala som sa smiať a mávla mu hlavou nech ide za mnou. Otvorila som dvere od zadného vchodu a podržala mu ich.
-"Až po tebe"
Zasmial sa a vyšiel von. Preskočila som plot, čiže som sa ocitla na našom dvore.
-"To sa sem môže chodiť? Nevynadajú nám?" spýtal sa Zayn a so strachom v očiach preskočil plot a pozrel na náš dom.
-"Neboj sa, to je môj dom"
Prešli sme popri ňom a ocitli sa na príjazdovej ceste. Vedľa sme videli plno kričiacich dievčat. Zayn ostal stáť a pozeral na ne.
-"Je mi ich tak ľúto, najradšej by som šiel za nimi" povedal "Ale je ich príliš veľa. Keď to väčšina vzdá a ostane ich tam 5, pozvem ich na obed" povedal a usmial sa.
-"Tak to budú šťastné" povedala som.
Chytil ma za ruku a povedal:
-"Tak už poď, ukážeš mi ako to tu vyzerá"
-"Čo tu? Mullingar je zadok ľudstva, tu nič nie je" povedala som.
-"Tak niečo vymyslíme" povedal Zayn a zabočil smerom k lesu.
Bola už obrovská tma takže som videla ledva pod nohy a ešte k tomu bolo vonku meter snehu. Ani neviem ako, ale zamotali sa mi nohy do snehu a padla som na zem.
-"Si v pohode?" rýchlo sa otočil Zayn a spýtal sa.
Začala som sa smiať.
-"Hej, len som stratila rovnováhu"
Pozrel na mňa a usmial sa. V tom za do snehu hodil aj on.
-"Čo robíš?" zakričala som.
-"Milujem sneh" povedal a vložil si ho do úst.
-"Si normálny? Veď to je špinavé. Nejedz ho"
Začal mi robiť naschvál a pchať si ho do úst.
-"Mňam, je vynikajúci, dáš si?" a podal mi ruku plnú snehu.
-"Fuj Zayn nejedz ho!"
Smial sa a stále si ho pchal do úst. Postavila som sa že idem preč ale on ma zozadu chytil a hodil do snehu. Potom sa nado mňa postavil, skrčil sa a začal mi ho hádzať do tváre. Ja som mu chytila nohy a zhodila ho na zem.
-"Chceš vojnu?" spýtala som sa ho "Nedráždi tigra, nezdám sa ale vždy som Nialla prebila" nabrala som si do ruky plno snehu a sadla si naňho aby sa nemohol pohnúť a celý mu ho hodila do tváre.

Mal som ťa pobozkať 20

30. května 2012 v 22:37 | Adminka;))xx |  Mal som ťa pobozkať
-"Ahoj slniečko" ľahol si Harry na posteľ a spokojne sa uškeril.
-"Ahoj" prijemný úsmev som mu opätovala "Koľko je hodín?" opýtala som sa, lebo musím ísť do školy.
-"Sedem"
-"Uhni zlato" prikázala som Harrymu.
-"Prečo?"
-"Lebo ležíš na plachte" potiahla som za plachtu, v ktorej som sa vybrala zo spálne a Harry spadol na zem.
-"Veď som ťa už videl nahú!" skríkol na mňa zo zeme.
-"Cukríček ale to bola tma"
-"A musíš ísť do školy?"
-"Musím, mám skúšky"
-"Pre boha z čoho?"
-"Dnes z baletu"
-"To sa aj dá skúšať?" zasmial sa.
-"Predstav si, že áno. Harry? Kde mám podprsenku?"
-"Nemám tušenia"
-"Harold! Ty si mi ju vyzliekal"
-" Ale ja neviem kam som ju hodil"
-"Aha, tu je" schmatla som svoju podprsenku ktorá ležala pri posteli konkrétne pri mojich papučiach.
Prebehla som do sprchy. Pre istotu som sa tam zamkla, aby mi Harry nespravil prepadovku.
-"Zlato zaveziem ťa?" stál pri dverách od kúpeľne.
-"Bolo by to od teba milé" vyšla som z sprchy iba v uteráku a zamierila som do skrine. Vytiahla som z nej kraťasy, tielko a do tašky si hodila tanečné baleríny a body.
-"Môžeme ísť?" spýtal sa keď som mala už obuté conversky a bola nachystaná pri dverách.
-"Ja čakám len na teba" usmiala som sa, Harry schmatol kľúče od auta a vlepil mi bozk. Zavreli sme dvere a vyrazili.
-"O tretej príď" vystúpila som s auta.
-"Dobre zlatko. Držím ti palce, I love you" rozlúčil sa so mnou a ja som vkročila do školy. Teóriu som mala úspešne za sebou a teraz ešte prax. Počas tancovania mi v jednom kuse vibroval telefón. Za a) buď mi volal Liam. Za b) sms-koval mi Harry. Za c) sms-koval mi Liam. Za d) Volal mi Harry. Za e) Obidvaja aj volali a sms-kovali. Na obede som si prezrela mobil a odpoveď e) bola správna. Písali mi aj volali obaja. Najskôr som zavolala Liamovi, veď Harry to chvíľu vydrží.
-"Ahoj mucko" pozdravila som ho.
-"Ahoj láska, ako sa máš? Ako ti dopadli skúšky?"
-"Super, prešla som. Teda, spravila som ich vynikajúco"
-"Gratulujem"
-"Ako je vo Wolverhamptone?"
-"Celkom fajn, len mi chýbaš"
-"Veď aj ty mne...Zlatko, ja už musím ísť, zavolám ti neskôr. Ľúbim ťa pá"
-"Aj ja teba"
Zrušila som hovor a zavolala Harrymu.
-"Ahoj princezná. No čo, ako?"
-"Prešla sooom!"
-"Tak to treba poriadne osláviť" zasmial sa do telefónu.
-"Pohode, len nezabudni po mňa dôjsť, chrobáčik"
-"Nezabudnem, no bež sa vzdelávať, musím už končiť Trish"
-"Dobre, ahoj" tak isto som zrušila mobil ako pri Liamovi.
Zaniesla som obed, ktorý sa nedal konzumovať a bežala na hodinu. Po škole po mňa prišiel Hazza.
-"Ahoj" nasadla som do auta a dala mu pusu.
-"Domov?"
-"Áno" mlčky som sedela v aute a Harry sa iba na mňa usmieval.
Prišli sme domov a Harry ma začal neskutočne bozkávať. Aby si trošku pomohol, oprel ma o stenu.
-"Harry, teraz nie" nežne som zavrčala cez jeho bozky.
Skončili sme ako obyčajne v posteli.

Takto sa tiahli aj ostatné dni. Skúšky som spravila úspešne aj z jazzu a hip-hopu. Musela som vyhnať Harryho z bytu, pretože mal prísť dnes Liam .Samozrejme, že o mne a Paynovi nevie. S Harrym som sa dohodla tak isto, ako s Liamom. Budeme to držať v tajnosti.
-"Liam!" skočila som mu do náruče keď sa objavil vo dverách, bola som šťastná, že sa vrátil.
-"Trisha" zdvihol ma na ruky a zatočil so mnou.
Položil ma na zem a pobozkal ma na pery.
-"Mám pre teba prekvapenie"
-"O-ou. Mám sa báť?" opýtala som sa ho.
-"Nie, teda ak sa nebojíš spoločnej dovolenky na Bahamách..."
-"ČOŽE?" s úsmevom na tvári som sa nechápavo zahľadela na Liama.
-"S chalanmi na týždeň"
-"Od kedy?"
-"Za 4 hodiny odlietame"
-"Payne, ty si plný prekvapení"
-"Tak prijímaš? Nebojíš sa?" uškeril sa na mňa a pritiahol za boky.
-"S tebou? Nikdy" žmurkla som, chytila ho za krk a venovala mu jeden z mojich bozkov.
-"Mám otázku"
-"Počúvam ťa"
-"Povieme ostatným, že ja...a ty..."
-"Ako chceš"
-"Ja im to teda poviem"

Love Story about Niall 25

30. května 2012 v 18:11 | Adminka;))xx |  Love Story about Niall
-"Urobí ti to radosť, keď nevykročím z tohto domu?"
"Ani si nevieš predstaviť akú!" kričala a ukázala smerom k schodom.
Zazrela som po Nickovi a aj jej. Dúfala som, že si uvedomí čo je zač. Že jej to aspoň niekto povie. Komu bude veriť. Aj keby som jej to povedala, veriť mi nebude.
-"A ty? Kiežby vedela kto vlastne si. Ja jej to nepoviem, nechcem, aby si niekomu koho ľúbim ublížil. Budem sa len modliť, aby jej to povedal niekto iný!" povedala po tichšie, keď som išla okolo neho.
Pri pohľade do jeho tmavým očí ma striaslo. Cítila som v ňom toľko zlých vecí. A to pri našom prvom stretnutí som si myslela, že môže byť fajn. Vyzeral tak, ale v jeho vnútri sa skrýva niečo čo vôbec nie je fajn.
Niall:
Vedel som, že odísť nie je dobrý nápad, ale nič iné mi nezostávalo. Nemohol som ju nechať v tom dome stým chlapom. Pred jej mamou jej nič nespraví, ale ona bola preč a vedel som že by jej bol schopný ublížiť. Človek bez srdca dokáže čokoľvek. Aj to čo možno nechce vôbec spraví, ale rozum ho to aj tak prinúti spraviť.
-"Kde ste zmizli?" hneď vo dverách ma prepadli chalani so založenými rukami a chceli vedieť prečo sme sa tak vyparili.
Zabudol som im povedať, že ideme do Francúzka. Boli sme tam krátko. Len jeden deň, ale nemal som byť taký nezodpovedný a o ničom im nepovedať. Vlastne nevedia toho veľa. Nevedia nič o tom chlapovi a nič im nemienim vravieť. Je to nebezpečný človek, ktorý patrí len do väzenia a nikde inde.
-"Prepáčte, ale išli sme do Francúzka"
-"Zbláznil si sa? To načo? Len tak si sa z ničoho nič zobral a spolu ste išli do Francúzka?" kričal hystericky Harry a všetkých to rozosmialo.
Dokonca aj mňa, aj napriek tomu že mi vôbec nebolo do smiechu.
-"Bože, nechajte to tak" povedal som a išiel do svojej izby.

O týždeň, Chloe:
-"Vieš čo som ti vravel, že sa stane ak jej niečo povieš? Niečo tuší a ja svoje slová dodržím"
-"Ja som jej nič nepovedala!" kričala som a on zovieral moju ruku.
Tak pevne, že mi do nej neprúdila ani kvapka krvi. Bolelo to. Cítila som ako sa mi v hlave hromadí tlak. Cítila som, že čoskoro praskne ak ma nepustí.
-"A kto potom? Jedine ty a ten tvoj namyslený frajer ste vedeli kto som" odsotil ma od seba a ja som si buchla hlavu o roh kuchynskej linky.
Držala som si svoju hlavu a cítila jeho silné ruky. Zovieral ma a ja som poriadne ani nevnímala. Bola som ako omráčená. Chcela som, aby niekto prišiel. Dostal ma stadiaľ preč. Ďaleko od toho chlapa, ktorý mi ubližuje.
-"Nebudeš ma ťahať za nos, viem že si jej to povedala ty! Nemôžem to nechať len tak. Vrátiť sa do väzenia je to posledné čo by som chcel!" kopol do mňa a ja som sa na zemi zvíjala od bolesti.
Znovu. Znovu a znovu. Necítila som nič iné, len údery. Údery, ktoré boleli ale bolesť som necítila. Necítila som vlastne už nič. Chcela som len, aby to skončilo. Aby táto chvíľa navždy skončila. Pred tvárou som videla svoje spomienky. Premietali sa mi tam útržky z môjho života. S mojim otcom, mamou a hlavne s ním. S Niallom. Tak veľmi by som ho chcela práve teraz pobozkať a pritisnúť k sebe. Chcela som robiť hocičo, len nie zvíjať sa od bolesti na zemi a nič nevnímať. Nevnímať okolitý svet, len cítiť bolesť. Bolesť, ktorá pomaly prechádza do celého tela.
Niall:
Nedvíha mi, hodil som mobil na posteľ a rukami si pridržiaval tvár. Snažím sa jej už hodinu dovolať a ona ma ignoruje. Neviem čo mám robiť. Báť sa o ňu? Ísť za ňou? Možno je na mňa nahnevaná. Možno mi len chce ukázať, že odísť do toho francúzska bol zlý nápad. Ľahol som si do postele a pozeral do steny. Dúfal som, že mi zavolá. Že mi aspoň napíše, prečo ma ignoruje.
-"Niall, musíme už ísť" z poza dverí vykukol Harry a zakričal.
Náročky som vstal a do rúk zobral sveter. Nastúpil som do auta a stále si lámal hlavu nad tým čo je s ňou. Odohrali sme jeden koncert. Aspoň pri tomto som sa vedel odreagovať a nemyslieť na ňu. Myslel som na svoje fanúšičky, pre ktoré som spieval. Toto je možno ich jediná šanca vidieť nás naživo a ja nechcem, aby som bol ako bez duše.

London 38

30. května 2012 v 17:31 | Adminka;))xx
Louis:
-"Ona už rodí však? Porodila? Ó môj bože!" začal som panikáriť a čapal som rukami po vreckách kde mám mobil " Musím jej zavolať, musím, prečo si mi to nepovedal skôr?" hnusne som na neho zazrel.
-"Louis nerob paniku!" odbil ma, nevšímajúc si ho som lietal po šatni a hľadal ďalej mobil.
Po malej chvíľke ma zastavil, chytil za ramená a zatriasol mnou.
-"Vnímaj ma Louis, chcel som ti povedať o Eleanor ale nie neporodila" pod jeho nátlakom som sa zastavil.
-"Počúvam ťa, ale ak sa niečo..."
Zabrzdil ma tým jeho otcovským pohľadom. Zmätok ktorý mal v tvári len naznačoval zlú správu.
-"Posaď sa hneď a chvíľku sa sústreď"
Poslúchol som, hoci som najstarší, on bol ten kto nás držal pohromade a nakrátko. Musel som sa však opýtať:
-"Liam však sa nič nestalo Christine?"
Pokrútil hlavou a usmial sa.
-"Nie ona je v poriadku, ale ja ti teraz niečo poviem, možno nie som ten kto by ti to mal povedať. Chcem však aby si vedel že sa nesmieš na nikoho hnevať hlavne nie na El, ona to robila pretože ťa ľúbi"
Ona ma ľúbi? Ja ju neľúbim, alebo? Trochu ma zarazilo keď sa pri mene Christine usmial, aby vedel že ho počúvam zvážnel som a mobil som hodil vedľa seba.
-"Louis, Eleanor je človek ktorý k tebe patrí a aby si bol šťastný je schodná klamať aj sama sebe. Neviem čo ju k tomu doviedlo že zneužila k tomuto práve Christininho otca, ale..." odmlčal sa, neskladal som dokopy nič, pozrel sa na mňa a povedal "Ty si otcom toho dieťatka"
Louis počítaj do desať nezačni kričať...jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať.
-"ČO?"
Liam sa postavil a začal po izbe pochodovať ako drevený vojačik.
-"Myslíš to vážne? Nepovedala mi to..." na konci vety môj hlas úplne skonal.
Hlava plná jeho slov sa mi začínala točiť. Eleanor...dieťa...moje dieťa...ja budem otec. Bez slov som vzal z malej chladničky minerálku a vypil som ju na ex. Ľadová voda schladila moje hrdlo dostatočne, Liam stále pochodoval.
-"Nepovieš nič? Nezavoláš jej?" je pokojný, len sa pýta dôležité otázky, nezačni kričať Louis.
Prikázal som sám sebe a pokojne som odpovedal:
-"Cez telefón to nebudem riešiť, chcem ju vidieť, kedy môžeme odletieť do Londýna?" práve keď som dopovedal vetu, do maskérne vtrhol Paul aj s chalanmi.
Mohol by nás na pár dni uvoľniť, koncertujeme už mesiac, prospelo by nám to.
-"Hovoril si o Londýne Louií? Po koncerte odlietate, ale len 3 dni! Potom mám pre vás prácu, koncerty, autogramiády"
Odľahlo mi, zlepšila sa nálada a prišiel som na chuť rozprávať sa s El.
-"Ďakujem"
Nevedel za čo mu ďakujem, ale zachytil náš pohľad s Liamom a potom nás vyštval z maskérne rovno na pódium. Incheba, ako sa táto hala volala, bola preplnená ale ja som spieval s myšlienkou na El, moje dieťa a trápilo ma čo mi na to povie Christine.
Christine:
"It's not right for me to stick here and be something I'm not I know...It's not fair. The only thing to say is I need you. I know, I should ignore you. You can't miss me, I am so sorry. I can't deny what the heart has decided. I'm fighting a battle that I know I can't win xxx L."
Prečítala som tú správu ešte milión krát kým som úplne neodpadla únavou. Napísal mi že mu nemôžem chýbať, že to nie je fér a že chce byť niečo čím nie je. Po stý krát som chytila mobil do rúk a svetlo z displeja osvetlilo celú izbu. Bojujem boj ktorý nemôžem vyhrať. Chvíľku som si predstavovala ako by sa tváril keby mi to povedal do očí. Aký by mal pohľad, či by mi bilo srdce divokejšie ako inokedy. Spomienkami som sa vrátila k nim domov, do hlavného stanu kde sme sa naťahovali a bláznili. Ozval sa po mesiaci odopierania si, bol ako ja nevydržal. Ale môj strach pozrieť sa mu do očí a povedať niečo ma prinútil neodpísať mu. Najprv sa musím stretnúť s Louim, čo ak sa nič nezmenilo, musím...mobil padol na vankúš
vedľa mňa a izba sa ponorila do tmy.

-"Červené? Či biele?" skriňa otvorená dokorán ukrývala môj bordel.
Hľadela som do vnútra a držala v rukách dvoje nohavíc. Keby som taký bordel nemala aj v hlave. Z dolného poschodia sa ozývala mamina obľúbená pesnička a cengot tanierov a príboru. Nohavice som po dlhom špekulovaní vymenila za legíny a dlhý fialový svetrík. Malinovým leskom som pretrela svoje pery a hodila som ho spolu so zošitom a foťákom do tašky. V polovici schodov som sa vrátila späť do izby, jasné zabudla som si mobil. Práve zvonil, veľkými písmenkami tam svietilo meno CARMEN.
-"Nemala si na včerajší večer prekvapenie?"
Stuhla som keď ma napadlo, čo ak jej prekvapenie bola Liamova správa?
-"Nie chrobáčik, dnes ráno ho uvidíš, počkám ťa pred domom" zachichotala sa a zložila.
Mám kopec času na raňajky kým sa tu ona dotrepe. Mama oblečená v červenom kostýme tancovala po kuchyni.
-"Nie si znova zamilovaná?"
Moju podpichovačnú poznámku odignorovala, vzala si kľúče od auta a kabelku, naložila sestru a odišli. Kávu som dnes vymenila za čaj, ale cigaretky sa nevzdám, s úsmevom som vyšla von. Holub sediaci na plote mi nahnal do hlavy myšlienku na kocúra. Pomaly som svoju tvár otočila k nebu.
-"Chýbaš mi kocúrik môj" dofajčenú cigu som odhodila do popolníka, cez rameno som prehodila tašku, obula som si fialové conversy a prudko otvorila dvere.
Narazila som priamo do neho.
-"Auuu sakra...och...ty čo tu robíš?"
Vpíjal sa do mojich očí a v rukách držal veľkú hnedú krabicu. Jeho fialový svetrík dokonale ladil so mnou, dokonca mal obuté tie isté topánky ako ja. Usmial sa a za ním sa zjavila Carmen.
-"Čo ste to vy dvaja na mňa našili?"
Ospravedlňujúco sa uškrnula a dodala:
-" Moje prekvapenie"

Keď sa sen stane skutočnosťou 16

30. května 2012 v 16:50 | Adminka;))xx
Na druhý deň, Cath:
S chalanmi sme boli na ich skúške. Boli na pódiu a my sme sedeli pod ním. Nikto tam skoro nebol keď sa ozval strašný krik.
-"Zayn! Zayn Malik!" jačalo nejaké dievča z druhého konca haly.
Zayn sa zasekol. Tá baba šla okolo nás, odhodila kabelku a kabát.
-"Toto ti len tak neprejde!" zasyčala.
-"Lena?" ozvala som sa.
Tá baba sa otočila.
-"Catherine?" prižmúrila oči.
-"Lenááá!" vstala som a bežala ju objať.
-"Ahoooj! Čo tu robíš? Ako sa máš?" LENA na mňa začala chrliť otázky "Bože! Myslela som si že si v Paríži!" zasmiala sa.
-"Nie nie, to už je za mnou. A čo Nick?"
-"Ten? S tým už je dávno koniec...vlastne som teraz sama" zamračila sa na Zayna.
-"Ou! Nejdeme niekam na kávu?" zobrala som si kabelku a bundu.
-"Tak dobre!"
-"Čauté!" zakričala som za nimi "Dnes už asi neprídem...spolubývajúca má zase party na intráku...ak chcete tak príďte!"
A už sme boli s Lenou vonku. Bola to moja kamarátka v Paríži. Celý deň sme prekecali.
Domino:
Keď som začula ten piskľavý hlas zdvihol sa mi žalúdok a skoro praskli bubienky. Keď odišli tak Zayn bol trochu mimo.
-"Cath pozná tvoju ex?" obzrel sa na neho Niall.
Takže to je jeho bývalá hej? Super! Už nám to začalo vychádzať! Odula som sa a ruky zložila na prsiach. Zayn zoskočil z pódia a odtiahol ma kúsok ďalej. Objal ma.
-"Čo tu robila? Prečo na teba kričala?" oprela som si hlavu o jeho plece.
-"Lebo...lebo som sa s ňou rozišiel...vieš....ja ju už nemilujem...ona je úplne iná ako som si myslel!" hladkal ma po chrbte.
-"A čo ak aj ja som iná ako si myslíš?" tiekla mi slza po líci.
-"Ty? Nikdy!" pobozkal ma.
-"Ďakujem"
-"Za čo?" pozrel mi do očí.
-"Za všetko" teraz som ho pobozkala ja.
-"Neskončíme to už? Veď je už šesť hodín!" zakričal na chalanov.
Prikývli.
Alex:
-"Inak ideme na tú Nininu party na intre?" opýtala som sa ich.
Mala som chuť na party a tanec. Všetci odkývali ale Louis bez slova odišiel. Dobehla som ho.
-"Louis!" zastavila som ho.
-"Čo je?" pozrel sa do zeme.
-"Musíš tam ísť! Inak na Cath budeš pôsobiť ako úbohý slaboch!" zatvárila som sa presvedčivo.
-"Ale ja tam nechcem ísť!" vytrhol sa mi.
-"Ja ti hovorím že takto u nej nikdy nezapôsobíš!" zakričala som za ním.
Ten len išiel ďalej.
-"Myslím že tam príde!" šepla som Barbare do ucha.
Zasmiali sme sa.
-"Nejdeme k vááááám?" pozrela som na Nialla.
-"Ale jasné miláčik!" pobozkal ma.
Išli sme autom. Louis bol už v dome. Bol v izbe na posteli a pozeral na stenu. Bože...to je úchyl. Pomyslela som si. Všetci chalani bývali v jednom veľkom dome. Teda zatiaľ.
-"Bože ľudia čo si ja oblečiem?" chytila som sa za hlavu a sadla na gauč "Au!" vyskočila som. Sadla som si na niečo. Odstrčila som vankúš a uvidela som krabicu od pizze.
-"Fuj vy ste odporný!" pozrela som sa na svoj zadok.
Mala som tam obrovskú mastnú škvrnu.
-"Ježíííš! LIAM!" smial sa Niall.
-"Hmm?" Liam zbehol dole zo schodov.
-"Prečo si neupratal tú pizzu?" smial sa ako šialený.
-"Tak to ti je smiešne?" pozrela som na neho.
Ani nevedel odpovedať.
-"Fajn!" schmatla som veci a už som bola preč.
Za mnou aj Domino, Barb a Naty. Išli sme do OC a nakupovali na party. Asi o dve hodiny sme boli pripravené a zvonili sme u 1D doma. Otvoril Harry.
-"Oooo! Bože môj my niekam ideme?" zasmial sa.
Naty mu strelila facku, so smiechom sme sa skácali do domu.
Naty:
Dala som mu jemnú facku a hneď na to bozk.
-"Lobil som si šrandu!" šušlal a smial sa.
Liam s Niallom sedeli v obývačke a Zayn si upravoval topánku.
-"Kde je Louis?!" zakričala na celý dom Alex.
-"Už idem!" prekrútil oči keď išiel dole zo schodov.
-"Hurá! Už meškáme! Ideme!" otvorila som dvere a vyšla von.
Opätok sa mi zaryl do hliny a spadla som skoro na zem keby ma Barbara nechytila. No nato sme spadli obi dve. Smiali sme sa. No museli sme sa postaviť a nastúpili sme do dvoch áut a išli sme ku Cath na intro. Bolo už pol desiatej. Domino volala Cath. Keď zložila tvárila sa čudne.
-"Čo je?" štuchla som ju.
-"Myslím že má v sebe už najmenej polku baru" zasmiala sa.
-"No to zas bude...Louis máš šancu!" smiala sa Alex.
Louis sa zošuchol po prednom sedadle tak že mu nebola vidieť hlava. Zrejme sa cítil trápne. Konečne sme zastavili pred bytovým domom a išli sme do bytu 4A. Ozývali sa odtiaľ dosť čudné zvuky. Zaklopali sme. Otvorila nám Nina.
-"Cááááth! Máš tu kamošov!" odišla a o pár sekúnd u nás bola Cath obklopená polkou mužského obyvateľstva Londýna.
-"Ráno ideme behať Nina!" zakričala za ňou ešte "Ahoooj! Poďte ďalej kamoši!" smiala sa ako trúba.
-"Ty už nikdy nepi!" potľapkala som ju po pleci.
-"Ale ja som v pohode! Inak toto je môj nový kamarát Ronald a toto je môj druhý nový kamarát David a tretí..."
Zastavila som ju.
-"Stop!" zamračila sa Alex a ukázala nenápadne na smutného člena Louisa.
Cath sa smiala.
-"Louis!" prekročila k nemu "Poď dáme si drink!" zobrala ho.
Sadli si za barový pult.
-"Čo si dáš? Hmm...neviem čo to je ale je to fajn!" vrazila mu do ruky pohár.
-"Necítim sa tu dobre" oprela som sa o Harryho.
-"Tak poďme von" usmial sa.
Išli sme do parku. Sadli sme si na lavičku. Rozprávali sme sa a bozkávali sme sa. Prešiel okolo náš bezďák a taká tetka so psom ale my sme ich nevnímali. Mali sme svoj svet.
Barbara:
Sedela som s Liamom na okne na chodbe pred bytom 4A. Rozprávali sme sa aj keď pri zvukoch z bytu to moc nešlo. Už sme sa chceli pobozkať keď na chodbu vletela Cath a bežala k oknu.
-"Potrebujem vzduch!" ťažko otvorila okno a vyhnala nás.
Sadla si tam.
-"Cath!" zasyčala som "Pre..." nestihla som.
Urobilo sa jej tak zle že hodila tyčku na Liamové nohy.
-"O bože prepáč!" smiala sa ako blbá.
-"Catherine! Ty si riadne prasa!" bola som naštvaná, nič nevychádzalo ako malo.
-"Nedopadol som o nič lepšie!" z dverí vyšiel ogrcaný Louis a Ronald.
-"Ronald! Nedáme si rande! Koľko máš rokov?" začala zase koketovať s Ronaldom.
-"Idem domov!" Louis si ohrnul nohavicu aby nebolo vidieť to hnusné.
-"Počkaj, ideme aj my" povedal Liam a tak sme išli s Louisom k nim domov a tam sa už diali rôzne veci.

Jedine Ty! 38

30. května 2012 v 16:06 | Adminka;))xx
Dobre, Joshua mal zase pravdu, mala som jeho a Caroline. Ostatní po mne zase celý deň zazerali, šepkali si, občas sa niekto odvážil vypustiť nejakú vtipnú a trefnú poznámku do éteru. Takže ďalší deň, ktorý som si musela pretrpieť so zaťatými zubami a klapkami na ušiach, inak by som začala na každého ziapať. Bola som ako nášľapná mína, dotkni sa ma a vybuchnem!!! Čerešničkou na torte bola posledná hodina telesnej. Zdržala som sa v šatni, pretože som sa chcela vyhnúť ľuďom, ktorí zdieľali chodbičku, kde bola moja skrinka. Po sprche som sa obliekala do rovnošaty, keď som zo susednej chodbičky začula Mindy a Jennifer, dve namyslené bloncky, ktoré som vážne neznášala už len preto, lebo si mysleli, že im patrí celý svet len kvôli tomu, že ich oteckovia boli milionári. Mindy si brúsila zuby na Harryho a preto ona zase neznášala mňa.
-"Vedela si, že One Direction budú mať budúci týždeň koncert v Londýne?" prehovorila ako prvá Mindy.
Jennifer neodpovedala, tak buď prikývla, alebo pokrútila hlavou.
-"Ocko mi kúpil VIP lístok, môžem ísť aj do zákulisia, stretnem sa s chalanmi" Mindy to hovorila tak povýšenecky, ako keby to bola akási výhra.
Pritom VIP lístok nie je až tak drahý, no ja by som mala čušať, pretože ja som na ich
koncertoch bola viackrát a vždy zadarmo, šla som služobným vchodom, mala som už aj svoj vlastný preukaz a celý tím ma poznal. Ako keby som patrila k realizačnému tímu.
-"Koľko máš tých lístkov?" opýtala sa jej Jennifer.
-"Jeden. Otec mi zabezpečí auto aj so šoférom a ubytovanie v Hiltone" nechutne sa zasmiala "Prečo si sa pýtala na ten lístok?"
-"Či si si spomenula aj na svoju kamarátku" povedala urazene Jennifer.
-"Veď si ten lístok kúp. Nie je drahý. Aj tak tam idem hlavne kvôli tomu stretnutiu. Možno Harry konečne pochopí, že som lepšia než Tomlinsonová. A ak áno, tak potom nám už nič nebude stáť v ceste"
Dokonalo som si predstavila jej nechutný ksicht ako sa blažene usmieva.
-"Pfff..." vybuchla smiechom Jennifer "Prepáč mi to, ale pochybujem, že vymení Diane za teba. Ľúbi ju" začula som klopkať opätky smerom k východu.
-"Ľúbi ju...Pochybujem, že vymení Diane za teba..." Mindy napodobňovala Jennifer "Som stokrát lepšia, než ona" zamumlala a po chvíľke odišla aj ona.
Rýchlo som sa doobliekala a vyšla som z telocvične. V átriu nebolo ani živej duše, tak som prebehla k dievčenskému intráku a vošla dnu. Spoločenská miestnosť bola poloprázdna, v telke bežal popoludňajší program. V zadnej časti pri knižnici si niektoré dievčatá písali úlohy.
Ja som si z kuchynky vzala colu, sadla som si za stôl a z tašky som vytiahla úlohu na literatúru, prečítať Hamleta. Do konca týždňa. V piatok bude skúšať z obsahu. Začala som čítať, ale veľmi som sa na to nesústredila. Stále som blúdila mysľou k rozhovoru Mindy a Jennifer, premýšľala som nad Harrym, nad všetkým možným. Ale vyrušila ma Caroline, keď ma zavolala k telke.
-"Diane, poď sem rýchlo!"
Tak som sa odšuchtala k nej a sadla som si na operadlo gauča, kde sedela. Judith, tá sa dnes starala o hlasitosť, pridala zvuk a ja som sledovala Poobedný Bulvár. Správne, bulvárnych relácií máme požehnane.
"Podvádza Diane Harryho Stylesa?"
Znel titulok reportáže a ako fotka slúžila moja ranná fotka, ako ma Joshua objíma.
-"Zabijem ich! Zabijem!" rozhorčene som sledovala pokračovanie.
"Sedemnásťročná Diane Tomlinsonová, priateľka speváka Harryho Stylesa, si lieči opustené srdce v náručí pohľadného tmavovlasého chlapca z jej školy. Podarilo sa nám zachytiť fotografie, na ktorých ju neznámi chlapec objíma"
Boli tam ďalšie fotky.
"Kým je Harry na turné v Amerike spolu s One Direction, Diane musí navštevovať internátnu školu na severovýchodnom pobreží Anglicka, kde študuje už tretí rok. Tu si zjavne našla aj náhradu za Harryho"
Reportáž skončila a ja som nevedela, čo robiť.
-"Diane, toto by si mala začať riešiť. Nemôžu ťa takto sledovať" prehovorila Judith.
-"Ale čo..." v kuchynke mi začal zvoniť mobil, ktorý som utekala zdvihnúť.
Bol to Harry.
-"Diane?" ozval sa.
-"Harry, dobre že voláš. Chcela so..."
-"Pozerala si Poobedný Bulvár?"
Stuhla som a so slzami v očiach som si sadla.
-"Kvôli tomu som ti chcela volať, Harry. Ja to ďalej takto nevydržím. Ráno v magazíne hovorili o nás, teraz zas vyšmejdili tieto fotky. Prečo ma prenasledujú?" opýtala som sa zúfalo.
-"Kto je ten chlapec?" Harry ako keby nepočúval.
Jeho hlas bol nekompromisný, zdalo sa mi, že je nahnevaný. Rýchlo som si vzala veci a vybehla do izby, kde som mala aspoň nejaké súkromie.
-"Ako to myslíš, Harold? Je to môj spolužiak a na škole jediný rozumný chalan, s ktorým sa dokážem porozprávať"
-"Takže rozumný chalan, Diane?"
Už som si bola istá, že je nahnevaný. A do mňa ako keby sto čertov vošlo.
-"O čo sa pokúšaš, Harry? Ty si vážne myslíš, že s ním niečo mám? Veríš tým debilom, ktorí ma prenasledujú ešte aj v škole?" skríkla som zúfalo do telefónu.
-"Neviem, čomu mám veriť, Diane. Ale vieš, je dosť bolestivé vidieť svoje dievča, ktoré neskutočne milujem, v náručí cudzieho chlapca. Fakt neviem, komu veriť"
-"Fajn. Dobre" hlesla som rezignovane a sadla som si na zem k posteli "Myslela som si, že si dôverujeme, Harry. Ja ti tiež nevolám kvôli tomu, že som na nete našla ďalšiu novú fotku, kde objímaš nejakú fanynku, alebo sa na ňu usmievaš" rozplakala som sa "Myslela som si, že ma poznáš natoľko, že vieš, že si môj život, Harold Styles"
-"Diane..."
-"Nie. Keď chceš veriť bulváru, ver mu. Ale mal by si vedieť, že Joshua je gay. A fakt mi pomáha, keď ma v celej škole ohovárajú"
-"Ale..."
-"Želám pekný deň" zrušila som hovor, mobil som hodila čo najďalej odo mňa.
Schúlila som sa na zemi a rozplakala som sa. Toto bolo ešte horšie, než som si myslela. Ak mi neverí ani Harry, tak som potom v koncoch.

I Want 2

30. května 2012 v 1:11 | Adminka;))xx |  I Want
Okolo obeda sa ozval zvonček. My sme akurát leňošili na gauči.
-"Otvoríš ty alebo ja?" spýtal sa.
-"To bude Liam, Niall, Harry alebo Louis. Ak je to Louis idem ja. Inak choď ty"
Zasmial sa na mojej logickej odpovedi a postavil sa.
-"Hej?! Kam si myslíš že ideš? To bude určite Louis. Idem ja. Ty radšej seď a vyhrej mi miesto" povedala som, usmiala som sa a vlepila mu pusu.
Otvorila som dvere a stáli tam pre istotu všetci štyria.
-"Hey guys! Prišli sme sa pozrieť, čo robíte" ozval sa hneď Louis.
-"A čo máte jesť" dodal Niall a už sa valil k chladničke.
-"A ako sa máte" Harry.
Vždy tak milý.
-"A...Ehm...A prišli sme skontrolovať Zayna" žmurkol na mňa Liam.
-"No. Tak poďte ďalej" zašomrala som si skôr pre seba, pretože chalani už sedeli pri Zaynovi. Vošla som do obývačky a keď som uvidela ako všetci zbožne hľadia na obrazovku, musela som sa zasmiať. Samozrejme, že tam boli oni. Zazvonil mi mobil. Vybehla som do spálne a chalanov nechala tak. Oni sa zabavia aj bezo mňa.
-"Prosím?"
-"Tánička?" ozvala sa Nicole.
Prvá osoba, ktorú som spoznala v Anglicku a jediná osoba, ktorá sa stala mojou najlepšou kamarátkou v Anglicku.
-"Chceš ísť do mesta však?" povedala som a zasmiala som sa.
-"Ty si neskutočná! Jasné, že chcem. Ale aj tak ťa chcem už vidieť. Veď sme sa nevideli skoro dva týždne!"
-"Mne to za vinu nedávaj. Ty máš tiež svoju lásku" koniec som povedala trošku ironicky, pretože Nicolin priateľ sa mi vôbec nepáči.
Nie len výzorom, ale ani správaním. Ale nechcem sa hádať.
-"Nekomentuj to dobre?" trošku urazene sa ozvala Nicole "Tak pôjdeš hej? Dobre o druhej ťa čakám pred Nandos"
Musela som sa usmiať. Prvé miesto kde...To je jedno. To je úplne iná kapitola môjho života.
-"Fajn. Teším sa. Ahoj" povedala som a zložila.
Opäť som prešla do obývačky.
-"Čo robíte?" opýtala som sa viac menej seba, pretože chalanov nikde nebolo.
Našla som ich v kuchyni. Na tanieroch mali niečo pripomínajúce chlieb so šunkou, slaninou a bohviečím ešte.
-"Dobrú chuť" povedala som a zasmiala som sa na nich.
Pohľadom som prešla po štyroch tvárach, až som sa nakoniec zastavila pri tej piatej. Zayn stál pri kuchynskej linke. Usmievali sme sa na seba asi dve minúty. Rozprávali sme sa bez slov.
-"Som dohodnutá s Nicole do mesta. Nevadí?" opýtala som sa na rovinu.
Viem, že Zayn nemá rád také omáčky.
-"Nie, my sme aj tak chceli zájsť do štúdia, že chalani?" povedal a stále sa pozeral na mňa.
-"Jasné. Budeme ho strážiť neboj sa" ozval sa Niall.
Kútikom oka som zazrela, že Liam sa zdvihol. Pozrela som sa naňho.
-"Musím si len odskočiť!" odvrkol, keď sa naňho každý díval.
Louis sa zasmial a žmurkol na Harryho. Liam to už nevidel. Keď sme počuli zavrieť dvere v kúpeľni, chalani sa rozbehli a uši pritlačili na dvere. Louis začal škrabkať ako mača. Harry pridal neidentifikovateľné zvuky a Niall sa ticho smial. Ja so Zaynom sme boli stále v kuchyni. Podišla som k nemu a on ma začal bozkávať. Najskôr jemnejšie a potom vášnivejšie. Počuli sme splachovač a chalani boli bleskovo naspäť pri stole. S hrmotom sa dovalili aby nás náhodou nevyrušili. Odtiahla som sa, ale naďalej som Zaynovi spočívala v náručí. Keď vyšiel Liam vyzeral zmätene.
-"Vy tu máte mačku?" spýtal sa a chalani vybuchli smiechom.
Zayn sa tiež smial a ja som sa ľútostivo pozerala na Liama.
-"Už chápem" povedal a pokrútil hlavou nad svojimi najlepšími kamarátmi.
-"No nič. Ja sa idem obliecť" povedala som a pobrala som sa do šatníka.
Až keď som zatvárala dvere, všimla som si že Zayn je za mnou. Podišla som k svojim veciam a rozmýšľala som. Prišiel Zayn a vybral mi sivú baseballovú mikinu, červené rifle a modré tenisky. Zasmiala som sa a ja som si vybrala hnedé rifle, ružový top, púdrové lodičky a zlatý prívesok.
-"Tak fajn, vyhrala si. Ale tú mikinu si berieš dnes s nami do Nandos" žmurkol na mňa.
-"My ideme do Nandos?" zasmiala som sa a začala som sa prezliekať.
-"No tak! Nerob mi to. Nie teraz" zahlásil zmučene.
-"Čo?" nechápala som.
-"Nevyzeraj tak sexy, keď tu sú chalani. To si nechaj na večer"
Zasmiala som sa.
-"Večer budem mať mikinu. Budem dostatočne sexy?"
-"No dobre tak si aj na večer nechaj toto. A už sa prosím ťa obleč! Naozaj ma trápiš"
Usmiala som sa a rýchlo sa nasúkala do riflí.
-"Lepšie?" nevinne som sa opýtala.
-"Nie. Ešte tričko!" povedal a hodil mi ho stále so zmučeným výrazom.
-"Och Zayn. Ľúbim ťa. Veľmi. Vieš to však?" podišla som k nemu v rifliach a podprsenke.
-"Viem zlatko. Ja teba tiež" povedal a pobozkal ma.
Áno, ešte stále som nemala tričko. Zdvihol ma do náručia akoby som vážila desať kíl a nie päťdesiat a odnášal ma k posteli. (Šatník je prepojený so spálňou) Tam na položil.
-"Zayn. Ja sa vážne musím obliecť. Potom nič nestihnem" povedala som, pobozkala som ho a vstala.
Zacítila som Zaynove ruky na mojich bokoch. Otočil si ma a zvalil na seba. Bozkával ma dlho a nežne.
-"Až teraz môžeš ísť" povedal.
Usmiala som sa a zdvihla sa, aj keď sa mi vôbec nechcelo odísť. Rýchlo som sa obliekla, nahádzala veci do kabelky a umyla som si zuby. Kabelku som potom položila na skrinku do chodby, lodičky som len ledabolo hodila pred dvere a vošla do obývačky, odkiaľ sa ozýval smiech.
-"Hej! Hej Tanya! Pamätáš si ešte na naše začiatky?" zasmial sa Louis.
-"Aké začiatky?" opýtala som sa, aj keď som vedela o čom hovorí.
Nie. Teraz nechcem spomínať.
-"No predsa, keď si prišla do Londýna!" žmurkol na mňa Harry.
-"Och. Samozrejme, že si pamätám" povedala som s nervóznym výrazom v tvári.
Naozaj nechcem spomínať.
-"Prepáčte chalani, ale porozprávame sa o tom neskôr. Ponáhľam sa"
-"Počkaj" povedal Zayn, keď som už bola v chodbe.
Počula som ako niečo šepká chalanom a potom sa už dostal ku mne.
-"Milujem ťa. Vieš, ako sme dnes blbli ráno aj teraz...Chcem len, aby si vedela, že som ešte k nikomu necítil to, čo cítim k tebe. Veľmi ťa milujem. Nikdy na to nezabudni dobre?" prinútil ma pozerať sa mu do očí.
Ja sama som v nich mala slzy. V tých jeho som sa topila ako v jazierkach z čokolády.
-"Hovoríš to kvôli tomu, ako som sa tvárila, keď sa ma Louis spýtal nato, či si pamätám ako som prišla však?" prinútila som sa neuhnúť pohľadom.
-"Možno. Ale aj tak by som ti to dnes ešte povedal. Tá otázka to len urýchlila" povedal, pritisol si ma k sebe tak, že som nemohla dýchať a vášnivo ma pobozkal.
-"Ja ťa tiež milujem. Ale to už dávno vieš" žmurkla som naňho aj keď si viem predstaviť, že si všetko prečítal v mojich očiach.
Ako veľmi som trpela.
-"Budú tu chalani dnes večer?" opýtala som sa, keď som sa už obúvala.
-"Myslel som, že by sme šli do nášho spoločného domu všetci a prespali tam. Alebo nie?" vedela som, že ho poteší ak poviem áno.
-"Jasné. Aspoň bude sranda" žmurkla som, pobozkala som ho, zakričala "Čaute" smerom do obývačky a rýchlo zabuchla dvere, lebo hrozilo, že sa rozplačem.
Nemal ma takto dojímať. Bože, ako veľmi ho ľúbim.

Hard life 3

30. května 2012 v 0:58 | Adminka;))xx
Večer sme s babami oslávili že sme sa dostali na Broadway.

Ráno som sa zobudila, polovička báb spala u mňa na izbe. Dokonca Katie som našla ležať vo vani, Cindy mala hlavu položenú na záchodovej mise. Pozrela som na hodiny, ouč, bolo asi 11:00. V tom k nám na izbu vpálila Jane, pozrela sa po izbe, hneď pochopila. Pobudila všetky čo tam spali a hovorí:
-"Takže, som si plne vedomá toho, že si chcete mesto pobehať samé, o týždeň máme prvú skúšku. Čiže naučte sa texty a to čo budete robiť inak, ma vôbec netrápi" vyškerila sa na nás, a odišla.
Začali sme jačať ako zmyslov zbavené, každá sa rozbehla do svojej izby, už sme teoretický mali porobené tie svoje partičky, každá sme sa v divadelnom mala rada navzájom, ale predsa no. Ja som sa dohodla so Cindy. Katie neviem ani s kým išla. So Cindy som sa dohodla že o pol hodiny pred hotelom. Utekala som sa rýchlo umyť, dať do kopy z večeru. Konečne som si úplne vybalila kufor, vytiahla si veci ktoré dám na seba. Pozrela som sa na hodiny. Och! Už len 5minút. Rýchlo som sa namaľovala a mohla som vyraziť. Cindy má už čakala pred hotelom, dokonca sa stihla usadiť na trávu a hrať sa na mobile, pretože som samozrejme meškala.
-"No že si sa aj pohla, som myslela že ťa už niečo prešlo" povedala znudene a s otráveným ksichtom.
-"Nehubúj, už som tu, môžeme isť"
Postavila sa zo zeme a vyrazili sme do mesta. Och bože! Ostala som stať pred výkladom jednej predajne s otvorenými ústami a len so mňa vyšlo:
-"Škoda že nejebem s bankárovým synom"
Cindy na mňa pozrela typu ty si neni normálna. Prechádzali sme sa takto po meste, keď sme si povedali že skočíme do kaviarne na kávu. Bolo tam wifi. A tak som otvorila notebook, pripojila sa a pozerala čo dnes sa bude diať v meste. Prišla som na to že bude mať koncert Justin Bieber. Pozrela som na Cindy.
-"Ideme?!"
-"Rozkaz či otázka?" usmiala sa na mňa.
-"Rozkaz!" zjednala som nám teda posledné 2 lístky a utekali sme do obchodov.
Behali sme takto po obchodoch hodiny, dorazili sme do hotela, vpálili do môjho bytu či čo to je a vysypali všetky tašky.
-"Uff, bejbe, čo si teda dáš na seba?" opýtala sa ma Cindy.
-"Netuším, ak ti mám pravdu povedať, ale asi..." nahádzala som asi 10 kusov vecí do jednej igelitky a utekala do kúpeľne.
O 20min som vyšla, už bola oblečená aj Cindy aj ja. Kým sme sa namaľovali a všetko, bolo už 19:00. Ouu!
-"Poďme, dávaj, rýchlo! O pol hodinu tam musíme byť. A musíme ešte skočiť do hotelovej požičovne áut" zobrala som si teda rýchlo kabelku, pohádzala do nej potrebné veci a zabuchla dvere.
Vyšla som pred hotel, už ma tam čakala Cindy v aute. To auto ktoré požičala bolo čarovné. Nie, nie, to my sme v ňom boli čarovné. Prišli sme pred divadlo, v ktorom mal Justin koncert, zastavili sme, vystúpili sme. Ou, toľko fanyniek som ešte v živote nevidela. Prestúpili sme do haly, kde sa tá dokonalosť mala konať, prestúpili, slabé slovo, my sme sa tam pretlačili. Boli sme asi tak v 15 rade od pódia, nič moc, Justiho si nechytíme, ale aspoň takto. Bola som maximálne rozrušená, prvý krát som mala vidieť Justina Biebera! Vyšiel na pódium, pozdravil nás, začali sme jačať, vrešťať ako sprosté. Vôbec mi nevadí že mám 17-násť, vrešťať si môžem aj tak. Potom začal spievať, v tej chvíli som ani neregistrovala čo spieva, mala som ako keby okno, jednoducho som len stála a čumela na neho. V tom na mňa zasvietil reflektor. Cindy do mňa začala sácať.
-"Bonnie! Ty si One Less Lonely Girl! Preber sa!"
-"No aha, kam, čo, kedy, kde?"
Justin sa na mňa len usmieval, prišiel ku mne Kenny a začal ma tlačiť hore na pódium. Stála som tam ako taká lama, stále zapozeraná na Justiho, stále som nechápala že práve mne sa splnil môj najväčší sen. Spieval, la, la, la, nevnímala som čo spieval, čo mu vychádzalo z úst, bola som zapozeraná do jeho dokonalých očí! V tom mi doniesol kyticu červených ruží.
-"Ďakujem moc" usmiala som sa na neho, on sa naklonil, objal ma a šepká mi do ucha cez hučiacie fanynky:
-"Nie to ja ďakujem, že si dnes prišla"
Nechápala som ako to myslel. Dospieval, ja som sa len bez slov zobrala a v nemom úžase som odkráčala za Cindy.

We found love in One Direction 1

30. května 2012 v 0:40 | Adminka;))xx |  We found love in One Direction
Nataly:
Stáli sme pred Inchebou a snažili sme sa ignorovať dav jačiacich fanúšičiek, ale viem, že ak by sme mohli pridali sme sa k nim k nim. Ale stávka je stávka. Ignorovať ICH nie je ľahké, ale keď chce človek zaujať... Hlasitosť vreskotu sa okamžite zvýšila, keď na príjazdovej ceste zastalo veľké čierne auto a z neho začali vystupovať chalani z ONE DIRECTION. Pomedzi dievčatá bol pripravený koridor ohraničený železnými bariérami, ktorým mali chalani prejsť, pofotiť sa s fanúšikmi a porozdávať autogramy. Väčšina davu sa okamžite nahrnula čo najbližšie k autu. My sme MUSELI zostať vzadu, každej z nás sa z hrdla ozýval tlmený piskot a usmievali sme sa od ucha k uchu. Ivy sa ku mne nahla a pošepkala mi:
-"Nataly, treba mi cikať, nech si pohnú"
Chalani pomaly postupovali smerom k nám a hádzali úsmevy na všetky strany. Keď boli blízko nás, Iva už viditeľne poklepkávala nohou od toho, ako potrebovala ísť a záchod.
Pristavili sa pri nás.
-"Hi!" povedal ako prvý Liam a zrejme čakal na papier a pero, alebo aspoň foťák.
-"Hello" odpovedali sme zborovo.
Pootočila som sa ku Nine, ktorá bola jemne červená a v očiach jej svietili iskričky. Liam bol jej obľúbený.
-"Máte nejaký papier alebo chcete fotku?" opýtal sa Louis.
-"Nie" zasmiali sme sa.
-"A idete na koncert?" pokračoval.
-"No, áno"
-"Baby nič v zlom, ale poznáte vôbec naše pesničky?" zasmial sa Zayn.
-"Asi dve," snažili sme sa tváriť neutrálne a neukázať na sebe, že sme ich obrovské fanúšičky a ich songy poznáme pomaly aj odzadu.
-"A načo vôbec idete na koncert?" opýtal sa Niall.
No, skvelé. Tak ten sa trafil presne do čierneho, otázku tohto typu sme vôbec nečakali. Mali sme iba jednu alternatívu.
-"Well..." pozrela na nás Charlotte "...my sme tu s našimi malými súrodencami.
-"Nevidím pri vás nikoho," uškrnul sa Zayn.
-"Sú na záchode," vynašla sa Ivy.
-"Vas happenin?!" zahlásil Zayn a my sme sa snažili zakryť Charlotte, ktorej sa na tvári zjavil obrovský úsmev.
Jasné Zayn. Jej milovaný, uškrnula som sa v duchu. Chalani sa na nás však stále dosť nedôverčivo pozerali. Všetky sme to videli. Najrýchlejšie sa spamätala Nina, ktorá sa rýchlo rozhliadla okolo seba. Schytila dve dievčatká a v slovenčine im povedala, že ak si chcú privyrobiť pár eur, majú sa na chvíľu zahrať na naše sestry. S váhaním súhlasili a milo sa k nám postavili.
-"Toto je moja sestra" povedala Nina v angličtine a ukázala na menšie dievčatko.
-"A toto moja," zasmiala sa Ivy.
-"Ahojte krásky" prihovoril sa im Louis a obdaril ich úsmevom.
Dievčatá skoro odpadli, aj keď sotva rozumeli tomu, čo im povedal.
-"Baby, ak nás nepočúvate a nie ste ani naše fanúšičky, chceme od vás váš názor na našu hudbu a na nás ako skupinu, takže by ste mohli prísť do zákulisia a pozrieť s koncert odtiaľ, čo?" navrhol Harry, pozrel sa na mňa a čakal odpoveď.
Myslela som, že sa na mieste rozjačím. Len predstava, že stojím pred chalanmi a ziapem im do tvárí ma prinútila zasmiať sa. Kolená sa mi podlamovali z Harryho slov, jeho hlasu a neskutočného úsmevu. Nezmohla som sa ani ja blbé áno. Ivy sa teda chopila odpovede:
-"Ale nenahnevajte sa, ak vám po vystúpení povieme, že sme čakali viac"
-"Jasné, že nie" usmial sa Niall.
-"Chceme názor nestranného pozorovateľa" pridal sa Louis.
-"Takže o piatej pri zadnom vchode" snažil sa nás zorganizovať Liam.
-"OK" súhlasili sme.
-"Super, tak sa tešíme" povedal Zayn a zavadil očkom o Charlotte.
-"Aj my" usmiala som sa na neho ja.
-"Dobre tak ideme, o piatej sa vidíme. Bye!" rozlúčili sa s nami jednohlasne.
-"Bye" povedali sme my a čakali kým zahnú za najbližší roh.

You Found Me 1

30. května 2012 v 0:04 | Adminka;))xx
-"No tak, Tom! Prosím ťa vymeň mi tú zmenu. Hovorila som ti, že potrebujem odísť na ten konkurz," hodila som po ňom pohľad šteňaťa, "Sľúbil si mi to"
-"Ja viem Johanna, ale Gilly leží doma v horúčkach. Budeme tu mať nával a to ani nehovorím o objednávkach. Nemôžem ťa pustiť. Nemám iného schopného rozvážača," sklopil oči k zemi, aby na mňa nemusel pozerať.
Vždy to tak robil. Pocit viny kvôli jeho sľubu ho kváril. Keby som nebola maximálne naštvaná, bolo by mi ho ľúto. Mal málo zamestnancov, mnoho objednávok a ešte viac zodpovednosti. Hoci by mohol byť mojím otcom, bol mi skôr ako brat. Zamestnal ma, keď som prišla do Londýna, napriek tomu, že som nemala žiadne odporúčania. Snažil sa mi pomáhať v každej situácií, čo som časom začala trošku využívať.
-"Och, Tom..." vzdychla som si.
Vzápätí ma niečo napadlo.
-"A ak tam stihnem zabehnúť medzi dvoma objednávkami?"
-"Neviem či je to dobrý nápad. Ako šéf by som ti to nemal dovoliť, pretože pizza by k majiteľovi mohla doraziť studená, ale ako kamarát som o žiadnom takom nápade nepočul," zahlásil a otočil sa k zvoniacemu telefónu.
Mala som chuť víťazoslávne švihnúť rukou do vzduchu a zakričať si, ale nakoniec som si len nasadila firemnú helmu, zobrala tri krabice pizze, nasadla na scooter a vyrazila k objednávateľovi. U Toma v pizzerií pracujem už asi pol roka. Je to celkom zábava, pretože som si tu našla mnoho priateľov, ale beriem to len ako dočasnú brigádu. Keď som skončila strednú, požiadala som univerzitu, na ktorú pôjdem o jeden voľný rok. Mala som zaistené, že mi budú držať miesto, kým si neprivyrobím. Moje hlavné príjmy plynú z reklám, ktoré natáčam. Vždy ma to bavilo, tak prečo si neprivyrobiť? Problém bol v tom, že som nedostala každú úlohu. Do filmu ani seriálu ma nikdy neobsadili.
-"John, nezabudni si adresy," zakričal mi ešte Tom, keď som odchádzala.
John, bolo pre mňa skrátene Johanna a popravde sa mi to vždy viac páčilo. Všetci priatelia ma tak volali. Zastavila som so scootrom pred radovým domom natretým nevkusnou červenou farbou. Vybehla som po schodíkoch a doručila pizzu. Milá pani mi dala celkom
slušné prepitné a ja som utekala naspäť k svojmu dopravnému prostriedku. Ďalších sedem krabíc som mala odviezť na opačný koniec mesta. Skvelé. Potom som si všimla, že všetky mám doviezť na jednu adresu. To bude asi nejaká žúrka, pomyslela som si v duchu. Nasadla som na môjho Yelliho (áno, ja som si pomenovala scooter) a upaľovala ako rýchlo to len šlo. A že to teda veľmi rýchlo nešlo. Dôležité je, že som sa vyhla zápche, keďže som si zvolila obkľuku. Tom vedel, prečo ma má zamestnať. Zastavila som v pekne upravenej štvrti. Dom, do ktorého bola pizza adresovaná vyzeral zaujímavo, ale zaujímavých domov som už videla kopec. Zložila som si helmu, čím som si úplne zničila už aj tak rozcuchaný cop. Radšej som si strhla gumičku a trochu prehrabla vlasy. Snažila som sa zobrať všetkých sedem krabíc naraz, ale predsa len som drobnejšia a aj pri najväčšej snahe sa mi ich podarilo zobrať päť. Vydýchla som si. Upokojila som sa tým, že som v duchu napočítala do desať, pretože nazlostená z úplnej hlúposti, že nevezmem do rúk sedem pízz naraz si naozaj nepomôžem. Schmatla som dve krabice a zazvonila na zvonček pri dverách. Z vnútra som počula buchot, ale nikto neotváral. Zazvonila som znovu. Buchot, ale žiadne otvorenie. Mala som najväčšiu chuť hodiť im tie pizze do okna a ujsť. Do tretice všetko dobré John, povedala som si v duchu. Tentoraz som však nezvolila zvonček, ale chcela som zaklopať (no dobre, možno zatrieskať) na dvere. V momente ako som zdvihla ruku a zamierila ňou na dvere, otvorili sa a moja päsť neskončila na tvrdom povrchu dreva, ale na niečom nose.

Stand Up 1

29. května 2012 v 23:53 | Adminka;))xx
-"Jesse, ponáhľaj sa!" zakričal na mňa tučný mužík s bielou čiapkou.
Nie, nebol to Santa Claus, ale Tom. Môj šéf.
-"Idem" zamrmlala som a podišla k stolu, odkiaľ som odpratala poháre a taniere, ktoré zanechali poslední návštevníci.
Bolo jedenásť hodín a mňa mala čoskoro prísť vystriedať Sara. Poobzerala som sa po prázdnej reštaurácii a spokojne si vydýchla. Oprela som sa o pult a vytiahla svoj zošit. Okej, ešte raz. Základné, oficiálne funkcie jazyka...snažila som sa zapamätať si otravnú vetu, keď sa dvere znova otvorili. Naštvane som sa pozrela na návštevníka a potešila sa, že to je len Sara.
-"Čau, kočka. Zase sa učíš?" zaškerila sa na mňa a objala ma.
-"Samozrejme, veď čoskoro mám prijímačky" uškrnula som sa.
-"Za šesť mesiacov!"
-"Áno, ale naposledy som sa učila na poslednú chvíľu a nevzali ma" poznamenala som.
-"A preto sa teraz učíš polrok dopredu?"
-"No a čo" prevrátila som očami a prešla do šatne.
Otvorila som skrinku, rýchlo sa prezliekla z odporných, čiernych nohavíc do obľúbených rifieľ a na seba prehodila dlhý, modrý kabát.
-"Idem, Sara. Držím palce, pri tom nervákovi" uškrnula som sa a hlavou kývla dozadu na Toma.
-"Ani sa ma nespýtaš, ako pokračujem v novom vzťahu?" urazene na mňa pozrela Sara.
-"Jasné, prepáč, len som unavená. Tak ako s Kristen?" usmiala som sa na ňu.
Sara bola bisexuálka. Momentálne niečo riešila s akousi Kristen a ja som musela každý deň počúvať jej ódy, aká je Kristen úžasná, krásna, ako skvele varí a mnohé podobné veci. Bola som rada, že mi neopisovala ich posteľné hry.
-"Skvele. Už som ti vravela, ako úžasne tancuje a spieva? Včera mi robila striptíz a..."
Zarazila som ju.
-"Dosť. Nechcem počuť nič viac. Idem domov. Majte sa!" zakričala som do kuchyne, objala Saru, ktorá sa uškŕňala a vyšla z reštaurácie.
Hlavným vchodom. Modlila som sa, aby ma Tom nevidel, pretože neznáša, keď personál chodí hlavným vchodom. Prepletala som sa ulicami Londýna a užívala si voľnosť, ktorú mi toto mesto ponúklo. Príležitosť preraziť. Vyskúšať niečo nové. Narodila som sa v Bradforde. Odmalička som túžila bývať v Londýne. Študovať na Cambridge. Tento sen som si chcela splniť už minulý rok, keď som si po dokončení strednej školy podala prihlášku. Nevzali ma, pretože som pokašľala prijímacie skúšky. Teraz to skúsim znova. Povzbudzovala som sa v mysli. Z tašky som vybrala kľúče a rýchlo odomkla. Na poschodí sa zase niekto hádal. Dobrú noc! pomyslela som si ironicky.

Na druhý deň som mala zase poobednú, tak som si mohla pospať. Moje telo však protestovalo a ja som vyšla von. Moje kroky mierili do parku, kde som si chcela zabehať. Behaním som spoznala veľa nových ľudí, čo mi na začiatku dosť pomohlo pri hľadaní práce, keďže samotného Toma som stretla pri športovaní.
-"Ahoj, Jesse" usmieval sa na mňa Daniel.
Mladý, asi sedemnásťročný chalan, ktorý mal moje sympatie, pretože nezanedbával školu a nepil ani nefajčil. Jeho najväčším zlozvykom bol beh.
-"Ahoj, Dan" usmiala som sa a prisadla si k nemu na lavičku, kde sedel.
-"Ako sa máš? Ešte stále pracuješ v Delaunay?"
-"Áno. Najlepšia reštaurácia v meste" uškrnula som sa a zopakovala slogan, ktorý sa opakoval pri každej reklame na The Delaunay.
-"Jasné. Budem musieť ísť. V piatky mávaš ranné však? Tak sa tu uvidíme asi večer. Maj sa" usmial sa a postavil sa.
-"Drž sa v škole, mladý. Pekný deň" uškrnula som sa, zamával mi a odbehol.
Po pár minútach som sa postavila a rozbehla sa domov. Tam som sa osprchovala a prezliekla do čiernych riflí a prepásala sa hnedým kabátom. Stihla som autobus a šťastne sa usadila na spodné poschodie. Pred reštauráciou som vyskočila a pobrala sa k zadnému vchodu. V šatni som sa rýchlo obliekla, usmiala sa na Mika, ktorého som striedala po rannej, nahodila široký úsmev a vrhla sa do práce.
Louis:
-"Chalani!!!!" na Liamovi bolo vidno, že by nás najradšej prefackal.
-"Ocko, nebuď taký!" zaškeril som sa naňho a po Harrym hodil ďalší cukrík.
Chytil ho do úst a spokojne sa na mňa vyškieral. Zayn hypnotizoval playstation a Niall sa snažil vyrušiť ho svojimi poznámkami:
-"Zayn, však mám krásny a okrúhly zadok? Zayn, máš ma rád? Zayn, vezmeš si ma? Zayn! Už sa na mňa konečne pozri a povedz mi, že som krásny, že som úžasný a...Počkaj, som hladný. Nezabudni, čo mi chceš povedať, idem sa najesť" pretŕčal sa pred ním a potom zdrhol do kuchyne.
-"Louis, Hazza, narcis a blondiak, začnite sa konečne správať no..." začal, ale prerušil ho Harry, keď mu skočil na chrbát a zvalil ho na zem.
Zayn konečne zdvihol hlavu.
-"Styles!!! Zlez z neho! On je môj!!!" rozkričal sa po ňom.
Začal som sa smiať.
-"Zayn, nežiarli. Ja ťa mám tiež rád" podišiel som k nemu s našpúlenými perami.
-"Tommo, prestaň! Vieš, že Liam patrí mne! Liam, vráť sa mi" nahodil grimasu uplakaného, dvojročného decka, ktoré nedostalo to, čo chcelo.
Niall k nemu zozadu podišiel a objal ho. Zayn falošne vzlykal a Liam penil, keď z neho Harry nechcel zliezť. Som v blázinci, uškrnul som sa a hodil sa o zem.
-"Ty krpec, okamžite zo mňa zlez!" kričal Zayn.
-"Nie!" Niall sa zatváril tak, ako to vie len on.
Odul spodnú peru a na Zayna pozrel maximálne urazene.
-"Hazza, ak zo mňa okamžite nezlezieš, už nikdy ti nedám pohladkať Zayna!" zavŕtil sa Liam a Harry ho pustil.
-"Nikto si nevšimol Tomlinsona ležiaceho na zemi?! To čo ste za kamaráti?!" rozkričal som sa po nich.
-"Prepáč, mrkvička, ale si nezaujímavý. My sa teraz bijeme o Zayna" zazubil sa na mňa Harry a ja som sa naštvane zdvihol.
-"A dosť!!! Ideme na obed do mesta. Nejaké návrhy?" zvýšil som hlas a prekričal ich.
-"Nandos!!!" zareval Niall.
Všetci sme naňho pozreli ako na blázna.
-"Okrem toho krpatého ešte niekto? Nandos nechcete, takže?" zasmial som sa na Niallovom výraze.
-"Paul minule spomínal The Delaunay. Vraj tam dobre varia" znudene odpovedal Zayn.
-"Takže, Paul alebo Ír?" pozrel som na Zayna, Liama a Harryho.
-"Niall!" zakričal dotyčný a rozosmial sa tak, ako to dokáže len on.
-"Paul" poznamenali, pri pohľade na Nialla, ostatní traja.

Povedz mi lži 1

29. května 2012 v 23:39 | Adminka;))xx
-"Au!" povedala som pridusene a po tretíkrát som zdvihla záclonu, ktorá mi spadla aj s
garnižou na hlavu.
Dotknuto som oboje hodila na posteľ a pozrela von oknom. Som v tom najúžasnejšom meste na svete už jeden celý deň a namiesto toho, aby som ho bližšie spoznávala sedím vo svojej internátnej izbe a upratujem ju. Som to ja ale šťastný človek. Ponuro som sa usmiala sama pre seba a spomenula si, čo mi povedala mama, keď som odchádzala. Hlavne nemysli len na učenie, Katarína. Londýn je tvoj, tak si ho uži. Samozrejme mala pravdu. Veď ktorá mama pravdu niekedy nemala. No aj napriek tomu som sa nemohla prinútiť opustiť túto miestnosť. Žalúdok som mala stiahnutý a Boh vie, čo by sa stalo, keby som niečo zjedla. Celé je to na mňa priveľká zmena. Je to predsa vysoká. A nie len tak hocijaká. Imperial College London.
-"Ešte stále opravuješ tú záclonu, Katherine?" ozval sa trochu uškrečaný hlas odo dverí. Obzrela som sa a videla malú postavu mojej spolubývajúcej Wendy. V ruke držala lyžičku a jogurt. Spoznali sme sa len včera, no zdalo sa mi, že toto dievča je ako bezodný kotol. Pred chvíľou som ju videla s pizzou, ktorú objednali naše susedky od vedľa.
-"Áno. Mohla by si mi pomôcť dať naspäť garnižu?" spýtala som sa jej.
Wendy trpiteľsky pozrela na jedlo, no napokon ho s prehnaným vzdychom položila na stôl. Pomohla mi dať naspäť garnižu a zavesiť záclonu. Chcela som ju znovu zvesiť, ale Wendy ma zastavila.
-"Nepotrebujem tu zbierať tvoje pozostatky," povedala.
Akoby som bola nemehlo.
-"Lucy od vedľa sa pýta, či si s nami chceš vyjsť von?" spýtala sa keď dojedla.
Bolo to skôr skonštatovanie, pretože predtým ma volali už dvakrát.
-"Nie. Myslím, že sa ešte vybalím," zaklamala som.
Moja spolubývajúca pochybovačne pozrela na moje prázdne kufre a úhľadne upratanú stranu izby. Viem, čo si musela pomyslieť, ale popravde mi to bolo v tejto chvíli celkom jedno. Ak pôjdem von, tak sama. Internát sa podvečer celkom vyprázdnil. Teraz musím nabrať odvahu a ísť von. Nie je to žiadna veda. V Londýne som už predsa bola, hoci nie sama. Chcem predsa spoznávať nových ľudí a práve teraz je na to ten najvhodnejší čas. Škola sa začne až o dobrý mesiac a pol. Nemôžem celú tú dobu trčať na izbe. Prehltla som všetky obavy, schytila tašku a rútila sa do ulíc mesta. Keď som vyšla von ďakovala som Bohu za to, že nie sme hneď pri centre mesta. Slnko príjemne hrialo a ešte dosť dlhú chvíľu sa nechystalo zapadnúť. Prechádzala som neznámymi uličkami. Niektorí ľudia ma aj pozdravili, čo sa mi zdalo nereálne na Londýn. Samozrejme úroveň vychovanosti sa tým viac znižovala, čím som bola bližšie pri centre. Omámene som pozerala okolo seba a premýšľala nad tým, prečo som vôbec nechcela vyjsť von. Ja toto mesto predsa milujem! Všetok stres sa zo mňa odplavil pri pohľade na London Eye. Nahradil ho však iný pocit a to hlad. Mohla by som si niekde zájsť na skoršiu večeru. V prvom momente ma napadla skvelá reštaurácia, ale nemala som chuť čakať na jedlo tak dlho. Tak teda Nando's, povedala som si v duchu. Neveľmi rýchlo som sa blížila k tomuto fastfoodu, keď som pred sebou uvidela masu dievčat. Určite tam bude niekto slávny. Jedno negatívum mojej osoby je, že som strašne zvedavá. Musela som vidieť kto tam je. Pretlačila som sa dopredu ako som len mohla. Nemusela som to robiť, pretože dievčatá popri mne vykrikovali dve slová:
-"One Direction!"

I Want 1

29. května 2012 v 23:27 | Adminka;))xx |  I Want
Zobudila som sa vedľa krásneho čiernovlasého chalana. Môjho chalana. Môjho Zayna. Jeho oči sa vpíjali do mojich. Usmial sa a ja som sa ospalo usmiala tiež.
-"Dobré ráno" povedal a dal mi pusu na čelo.
Niečo sa mi podarilo zabrblať, obrátila som sa a spadla z postele.
-"Čo sa deje? Spadla si zlatko?" začal jeho obľúbenou frázou a dokončil záchvatom smiechu. Ja som ho predĺžila ešte tým, že som dve minúty civela pred seba, potom som to pochopila a začala sa smiať s ním.
-"Si tak krásna, keď sa zobudíš a si chvíľu mimo reality" povedal a po štyroch preliezol cez prikrývku ku mne a pobozkal ma.
Všimla som si, že spal len v boxerkách.
-"Mmm...A ty si tak sexy, keď spíš pri mne" usmiala som sa, mierne zavrčala a vlepila mu obrovskú pusu.
Chvíľu sme sa naťahovali, potom som sa šla osprchovať a Zayn sa ponúkol, že nachystá raňajky. Keď som zišla dole, nemohla som ho nájsť a na panvici sa smažili vajíčka. Podišla som k nim a všimla si, že ak ich rýchlo niekto neobráti. Vzala som si varechu a podobrala vajíčka a odložila na tanier. Pocítila som, že ma niekto objal, keď som vypínala pec. Vychutnávala som si Zaynovu hlavu položenú na mojom pleci a oprela som si líce o jeho čelo. Potom si ma zvrtol a pobozkal na pery. Zdvihol si ma do náručia a preniesol do obývačky na gauč. Jemne ma položil, no ja som si ho pritiahla za golier mikiny, ktorú mal práve oblečenú.
-"P-počkaj" jemne som sa odtiahla a usmiala sa naňho.
No on sa stále dožadoval mojich pier.
-"Zayn!" zasmiala som sa.
-"Veď no tak..." nevzdával sa.
-"Som hladná!" zamrnčala som so smiechom a škvŕkanie môjho žalúdka potvrdilo moje slová.
-"Dobre, ale hneď ako sa najeme, budeme pokračovať presne tam, kde sme skončili"
-"Presne na tomto mieste v tejto pozícii?"
-"Môže byť" povedal a ja som spod neho vykĺzla smerom do kuchyne.
Zobrala som dva taniere a položila ich na stôl, na ktorom bolo všetko z chladničky.
-"Dobrú chuť" povedala som a sadla si oproti Zaynovi.
S plnými ústami mi poprial to isté a jedol ďalej.
-"Brzdi, lebo ak to pôjde takto ďalej, stane sa z teba čiernovlasý a hnedooký Niall!" doberala som si ho.
Vrhol na mňa najsarkastickejší pohľad, na aký sa vtedy zmohol. Ako keby sa na vás pozeral nasratý ježko.
-"Niall nie je taký úžasný ako ja" povedal sebaisto.
-"Nie. Máš pravdu, Louis je tak krásny, úžasný a zábavný!" podpichla som ho a zasnene som si zaspomínala na svoje teenagerské predstavy.
-"To nie je pravda. Lou...Hej! Louis? Niall? Ty počúvaj vnímaš vôbec, že bývaš so mnou?! Tanya!" povedal, keď som stále mala hlavu v oblakoch.
Neprítomný výraz na tvári a zasnený výraz v očiach.
-"Čo? Áno, áno sú úžasní" odpovedala som a nevinne som sa vrátila k jedlu.
Dlhšiu chvíľu Zayn nič nehovoril a keď som sa naňho pozrela, díval sa na mňa ako keď malému dieťaťu vezmete jeho najobľúbenejšiu hračku. Alebo zvona naštvaný ježko?
-"Ale no tak. Miláčik vieš, že som si ťa len doberala" usmiala som sa a natiahla k nemu ruku, aby som ho pohladila po líci.
Jemne si moju ruku oprel hlavu.
-"Ale aj tak musíš uznať, že Louis má niečo v sebe" pozerala som naňho ako zareaguje. Presne ako som očakávala. Zase pohľad naštvaného ježka a stále sa mi opieral hlavou o ruku.
-"Ehm, Zayn" upútala som jeho pozornosť "Tŕpne mi ruka!"
Naštvaný ježko. Keď sme dojedli, spratala som zo stola a jeho som poslala pozrieť si telku. O pár minút som počula:
-"Zlatko poď sem! Tanya! Rýchlo!"
Vbehla som do obývačky v mienke, že sa niečo stalo. Omyl. Ukazoval prstom na televíziu, kde prehrávali interview One Direction. Šťastne sa usmieval a keď uvidel seba začal sa správať ako malý. Stále na seba ukazoval, usmieval sa a hovoril si, aký je krásny. Musela som sa smiať. Pozrel sa na mňa.
-"Na čom sa smeješ?"
-"Na tebe" vysúkala som zo seba a nemohla som sa prestať smiať.
Skoro som mala slzy v očiach. Za to som si samozrejme vyslúžila pohľad naštvaného ježka.
Ako vždy.
-"Čo sa deje?" jeho obľúbená fráza ma zrazila k zemi.
Doslova. Sadla som si na zem a smiala som sa. Chvíľu sa na mňa pozeral a potom sa začal smiať so mnou. Prisadol si ku mne na zem a objal ma rukami okolo pása.
-"Milujem tvoj smiech" počula som, ako mi šepká do ucha a potom ma pobozkal.

Fly with Me 35

29. května 2012 v 22:32 | Adminka;))xx
O päť rokov, Cailyn:
-"Dobré ráno, sweetheart" povedal mi Zayn keď mi niesol raňajky do postele.
Už ubehlo 7 rokov odvtedy, čo sme sa poznali. Presne sedem. Dnes máme výročie.
-"Ďakujem. Aj tebe dobré ráno" usmiala som sa naňho.
Ešteže bola sobota a ja som nemusela ísť do kaviarne.
-"Chcel by som ti dať darček k výročiu" zatváril sa tajomne.
-"Ale však sme sa dohodli, že si darčeky dávať nebudeme" protestovala som, ale márne. Kľakol si predo mňa. Vlastne pred posteľ. Vážne to ide spraviť? Nie, určite nie. To si len nahováram. Alebo? Zayn vytiahol krabičku a otvoril ju.
-"Slečna Cailyn Rushtonová, vydáte sa za mňa?" spýtal sa a pritom sa tak neodolateľne
usmieval.
Zvýskla som. Musel to počuť celý Eastbourne.
-"Jasné že áno!" šťastne som ho objala.

O 3 mesiace sme mali svadbu. Bola to stredne veľká svadba, Zaynova a moja rodina, naši kamoši. Spievali tam One Direction. Bola na pláži v Eastbourne.

O 5 mesiacov sa zasnúbili Izz a Niall.

O 7 mesiacov sa nám narodilo prvé dieťa. Chlapček Marko, ktorý zdedil svoj výzor a povahu po otcovi.

Mesiac po narodení Marka sa Izzie a Niall zobrali. Mali malú svadbu v Írsku. Dva mesiace na to sa zobrali Chels a Harry, ktorí nikomu nepovedali že boli zasnúbený. Boli sme šťastný. Nikdy som si nemyslela že môj život sa tak dobre skončí.

Skončila som ako starenka, so Zaynom, ktorý ešte vždy vyzeral skvelo, v Eastbourne. Mala som dve deti, Marka a Claire, o dva roky mladšiu. Bola som rada, chcela som aby malo moje dievčatko staršieho brata.

Izzie A Niall mali jedno dieťa. Vanessa doteraz žije s nami. Bohužiaľ obidvaja zomreli. V rovnaký deň, ako keby hovorili, navždy spolu.

Chelsea a Harry, nemali vlastné deti. Adoptovali si jedného černoška, lebo Chels je neplodná. Ale doteraz s nami žijú v našom domčeku.

Eleanor sa predávkovala. Louisa to položilo. Ale nakoniec sa z toho vzchopil. Lebo stretol ju. Audrey. Má s ňou dve deti a mne osobne príde sympatickejšia než El.

Danielle a Liam sú spolu. Majú 3 deti. Žijú v Londýne.

Občas sa všetci stretneme a zaspomíname na staré časy. Na to aký sme boli bláznivý a mladý. Stále sme taký. U nás platí heslo Forever Young. Len nie sme taký pekný a mladý. Navždy budeme spolu. Doteraz ďakujem tomu, čo je hore, za taký úžasný život, aký som mala.

The End!

Erotická poviedka 2 - Stopy pána božského

29. května 2012 v 22:21 | Adminka;))xx
Prvé dni plné slnka na Kláru vždy pôsobili, ako vystrihnuté z rozprávky. Dotyky horúcich lúčov na pokožke ju rozpaľovali viac, než mužské dlane. Túžba okúpať sa nahá na poludnie, ako stredoveká bosorka, patrila k jej každoročným rituálom vítania prichádzajúceho obdobia teplotných rekordov. Stráviť sobotný obed a časť popoludnia na slnku sa jej zdalo byť dobrým nápadom, ktorý nenechala príliš dlho zrieť.
Vysoká teplota len stupňovala jej túžbu. Opustila zovretie sídliskového sveta a zamierila autom k blízkemu lesu, kde sa už začínali preháňať mladí šarvanci so svojimi rodičmi. Usmiala sa, keď asi päť ročný chlapec podal práve nájdenú šišku. Išla lesnou cestičkou a nechávala za sebou ruch detí aj lavičky, z diaľky už nepočula žiadnu hudbu prichádzajúcu z chatky na okraji lesa. Jej zmysly opantal svieži spev vtákov, pukot vetvičiek a šumenie listov, do ktorých sa opieral teplý vetrík. Istým krokom s taškou a malou dekou prehodenou cez plece mierila na tradičné miesto. Neveľká čistinka obkolesená borovicami s výhľadom na mesto, kde vzduch stál a slnko sa usmievalo. Nevedela, či ešte niekto poznal tento kúsok pripomínajúci raj a trochu pochybovala, že by sa niekomu len tak chcelo ísť pätnásť minút neupraveným lesom, aby si vychutnal pocit slobody oddelenej od ruchu mesta. Bolo tam ako pred rokom, nikde nikoho, len malá čistinka plná jemnej trávy a listov. Niekde z diaľky cítila vôňu hríbov a ihličia.
Chvíľu sa pozerala nad mesto a cítila, ako ju v tom horúcom a stojatom vzduchu rozpaľuje. Rozložila deku na trávu a pomaly si začala vyzliekať tričko, rozopla podprsenku aj stiahla nohavice spolu s nohavičkami. Ostala nahá a jej bradavky prvý raz pošteklilo tohoročné slnko. Príjemne jej začínali brnieť a ľahla si.
Dala nohy od seba a cítila dotyky slnečných lúčov, ako jej masírujú venušin pahorok. Siahla do tašky a začala sa natierať opaľovacím krémom, masírovala si svaly a cítila uvoľnenie každého stuhnutého miesta. Privrela oči a nechala pokožku nasávať slnko. Prechádzala si prstami po tele zjemnenom opaľovacím mliekom. Pomaly si pohladila prsia, bradavky jej v tom teple stáli ako letné cencúle. Jazykom si prebehla po perách a započúvala sa do šelestivého zvuku lesa a veselého kriku vtákov. Neotvorila oči ani keď na bruchu pocítila jemný dotyk, akoby na ňu dopadlo lístie. Iba nenápadne tancovalo po jej pokožke a mierilo medzi nohy. Zrazu rozoznala, že sú to mužské prsty, pevné a šľachovité, čo jej tancovali po bruchu a stehnách, ako ruky klavírneho virtuóza. Jej klitoris priam čakal, keď sa jej dotkla teplá pokožka. Ruky od pupku prešli na bradavky a potom opäť k rozpálenej škáročke medzi nohami. To rýchle striedanie dokonalého dráždenia Kláru privádzalo na samý okraj vzrušenia.
Nebol to vietor, ani listy, dokonalé telo, ktoré ju vzalo do náručia nevidela. Akoby nemohla v tej záplave slnka otvoriť oči a ani nechcela. Prechádzala dlaňami po pevných svaloch, cítila vôňu muža a v zákulisí jej vzdychov zakrákal nejaký dravý vták. Zapájala všetky zmysly, keď ju vášnivo pobozkal na pery, jeho jazyk bol ako stekajúci medový plást. Vychutnávala si sladkú nehu a iba podľa dotykov cítila pevné svaly pod pokožkou rovnako rozpálenou slnkom. Klára neotvorila oči, videla iba jeho tieň mihajúci sa jej nad tvárou. Počula, ako dýcha, cítila ho celou pokožkou. Ako prešiel ku krku a na nahé rameno, tieň z tváre zmizol a tušila kam mieri. Sladký jazyk zacítila priamo vo vagíne. Chvela sa rozkošou, radosťou a divoko hladila neznámeho muža po chrbte. Dokázal ju vzrušiť pár dotykmi, presne vedel, kde má rada láskanie, že miluje zvieranie stehna pri orálnom sexe a hladkanie pravej bradavky. Moment, keď do nej vnikol si nemohla pomýliť. Pevné prirodzenie do nej vkĺzlo dokonale hladko. Žiadna bolesť, stiahnutie iba čistá rozkoš, ktorá sa stupňovala, čím viac a tesnejšie cítila na hrudi pevné telo.
Bol opäť pri jej tvári a lícom prechádzal po uchu. Nič nehovoril, rovnako ako ona, iba ju hladil a miloval. Zdvihla zadok a vyšla mu v ústrety. Tvrdá zem ju už trochu omínala, no cítila jeho čoraz prudšie nádychy a jemné vzdychy naberajúce na intenzite. Jej telo odpovedalo rytmickým milostným súzvukom, akoby spolu ladili túto polohu desiatky rokov a nie pár minút za zavretými očami. Zmocnil sa jej na misionára, no bola to jej obľúbená poloha. Obopla do stehnami a čakala na príval rozkoše, ktorý sa v nej napriahol ako zväčšujúce sa tornádo. Zrazu bol ten muž všade, vibroval jej rozkrokom, cítila ho v sťahoch na podbrušku, dych sa jej prerývane chvel a zažívala nádherný milostný opar v tom letnom dni, pri ktorom jej na pokožku vyperlili kvapôčky potu. Keď zacítila, ako ju plameň orgazmu celú zaplavil, oblizoval jej vagínu aj prsia, celým telom rozplavil svoju horúcu žiaru, čím ju pomaličky premieňal na voňavú pahrebu, otvorila oči. Nikto tam nebol. Len jej nahé prsia, zrýchlený dych a šumenie lesa, hoci niekde vo vnútri stále cítila intenzívny rytmus toho milovania.
Napila sa vody a chvíľu len tak ležala. Obzerala sa okolo seba a presvedčila sa, že to slnko, vôňa lesa a opojný pocit nahej slobody v strede hory jej pripravili bujné sny. Keď slnko kleslo o niečo viac a nohy jej začali hladkať tiene, vstala a pomaly sa začala obliekať. Opálená a uvoľnená chcela vykročiť na cestu späť. Zložila deku a vtedy si vo vyležanej tráve všimla, že okolo priehlbinky, kde mala zadok, boli o niečo nižšie dve malé jamky. Pred tým si ich nevšimla a bolo jej jasné, že ich mohli vyhĺbiť len pevne zapreté kolená, ako majú muži v milostnom vytržení počas misionára.