Duben 2012

Love Story about Niall 6

30. dubna 2012 v 22:33 | Adminka;))xx |  Love Story about Niall
Po ceste domov som nemohla prestať myslieť na to čo povedala jeho mamina. Má koncert. Aký koncert? Posadila som sa na schody pred dom a
klepkala si končekmi prstov o studený schod. Mám mu zavolať? Pýtala som sa a musela som
sa dlho odhodlávať, aby som vytočila jeho číslo.
-"Niall?" opýtala som sa, keď mi to zodvihol.
-"Chloe? Bože som taký rád, že si mi zavolala. Prepáč mi za to čo sa stalo. Viem, že som nemal, ale nemohol som to dlhšie v sebe držať"
-"Niall, sklapni! Bolo to milé a naozaj sa ospravedlňujem že som zmizla. Potrebovala som si vyvetrať hlavu. Nevedela som čo si mám o tom myslieť" hovorila som a v pozadí počula ako niekto kričí.
Silný smiech sa ozýval v telefóne a ja som si ho musela dať ďalej od ucha, pretože boli strašne hlasný.
-"Chloe, zajtra sa vraciam. Uvidíme sa, musím už ísť. Ľúbim ťa!" posledné slová povedal neisto.
Zašteklilo ma pri srdci a prešlo to ďalej. Zrušil.
Niall:
Zložil som a išiel za chalanmi, ktorý mi nedali pokoj ani keď som jej volal. Ani sám neviem ako som sa odhodlal jej povedať znovu, že ju ľúbim.
-"Niall, ukáž nám aspoň jej fotku, bože" hovoril Harry a urobil tie jeho psie oči.
Vytiahol som z vrecka mobil a hľadal fotky, kde je ona. Keď som našiel tú najkrajšiu fotku čo som tam mal, nevedel som sa prestať na ňu pozerať.
-"To je ona" podal som im do rúk mobil a zatiaľ si išiel zobrať niečo pod zub.
-"Uff, tá je pekná!" počul som niekoho ako hovorí.
Pousmial som sa a napchával sa ďalej. Tie ich reči, ktoré som počul mi už začali liezť na nervy.
-"Chalani na scénu, ihneď!" kričal Paul a všetci sme vybehli na pódium.
Naše dievčatá začali kričať a mňa to dopĺňalo. Dopĺňalo to moje ja. Vždy keď som smutný, ich krik ma urobí šťastným. Je to skvelý pocit, keď viete, že tak veľa dievčat vás miluje. A ja milujem ich.
Chloe:
Povedal mi ľúbim ťa. Hovorila som si a vytiahla z mrazničky zmrzlinu. Posadila som sa na gauč a rozmýšľala nad ním. Milujem ho? Neviem či je to láska. Ešte nikdy som nikoho nemilovala, ale vždy keď ho počujem, alebo vidím, roztrasiem sa a neviem čo hovoriť. Cítila som to čo ešte nikdy. Nikdy som nikomu nemohla veriť. Mala som vo svojej blízkosti ľudí, ktorý ma mali radi, ale nikdy som sa im s ničím nezverila. Jemu som mohla. Povedala som mu svoje problémy a on ma vypočul. Chápal ma.

Na druhý deň
Dnes má prísť Niall. Povedal mi, že sa pol hodinu je pri mne a ja vyzerám ako po smrti. Pozrela som sa do zrkadla a moje oči mi lemovali čierne kruhy. Pretrela som si oči nejakým púdrom, ktorý ležal na poličke pri umývadle. Bežala som sa prezliecť. Hodila som na seba čierne šaty a vlasy zaviazal do drdolu. Nedočkavo som už 15 minút sedela na gauči a nohou si dupala, pretože som sa nevedela dočkať. A ten deň mi chýbal. Chcela som si to s ním všetko vysvetliť. Chcela som znovu cítiť jeho bozky. Bozky, ktoré boli tie najkrajšie. Začula som zvonček. Upravila som sa ešte pred zrkadlom a otvorila dvere. Stál tam. V tmavom tričku a na očiach mal čierne brýle, ktoré mu dodával šmrnc. Neváhala som a pobozkala ho. Nečakal to.
-"Chýbal si mi tu!" povedala som cez bozky a ešte raz ho pobozkala.
Pozvala som ho dovnútra a nevedela sa nabažiť bozkov od neho. Musela som ich mať stále viac a viac.
-"Načo si bol vlastne v tom Londýne?"
Úsmev sa mu z tváre stratil a pozrel sa mi do očí.
-"Bol som pri rodine"
-"Ale tvoja mam vravela niečo o nejakom koncerte"
-"Jáj jasné! Teraz sa nesmej. V Londýne bol Justin Bieber, tak som bol tam. Som jeho fanúšik a nevysmej ma prosím!!" povedal zo smiechom.
-"Justin Bieber? V živote som nevidela chlapca, ktorý by išiel na jeho koncert, ale ty si iný ako ostatný. A nevysmejem ťa" hovorila som a na konci ho pobozkala.
Pritiahol si ma k sebe do náručia a navzájom sme sa kŕmili jahodami, ktoré som našla v chladničke.
-"Čo podnikneme dnes?"
-"Pôjdeš so mnou na rande?" povedal afektovane a mňa to rozosmialo.
-"Pozriem sa do diára. Mám voľné" odpovedala som a tešila sa na to rande.
Nepovedal mi kde ma zoberie. Aj keď som vyzvedala koľko som chcela, bolo to prekvapenie. Chcem zažiť niečo úplne bláznivé. Niečo čo by sa na normálnom rande neudialo.

Lies, life and love! 76

30. dubna 2012 v 20:09 | Adminka;))xx |  Lies, life and love!
-"Ideš po mne?" spýtal som sa Ellie pobavene.
Otvorila ústa a zavrela ich ako ryba na suchu.
-"Nie," povedala, na môj vkus príliš hystericky.
Nadvihol som jedno obočie.
-"Klame," zahundrala Britt.
Ellie na ňu zazrela. Je divné vidieť ich spolu. V jednej miestnosti. Všetko je divné. Ach.
-"Hlavne, že ty nie si"
Vyvrátil som oči do stropu.
-"Zjavne nie. Šalie po mne asi 40milionov báb na svete"
-"Si veríš," odsekli obe naraz.
-"Wou!" podarilo sa mi povedať.
Obidve od seba odvrátili pohľady, zjavne znechutené. Ja som sa musel usmiať. Britt zmizla. Z ničoho nič.
-"Hey!"
-"Kam zmizla?" skríkla Ellie, zjavne riadne zmätená.
Za mnou sa ozval smiech.
-"Keby ste sa videli!" Britt sedela na linke a smiala sa.
Prevrátil som očami. Zrazu niečo v predsieni buchlo. Všetci traja sme sa okamžite vystreli a preľakli. Britt v momente zmizla. V uchu mi už len zaznel šepot.
-"Tvoja mama"
-"Justin," začul som mamu z predsiene.
Ellie na mňa pozrela so strachom v očiach.
-"Ostaň tu," prikročil som k nej a chytil som ju za ruku.
Mama vošla do kuchyne, no pri pohľade na Ellie sa zasekla. Hneď sa spamätala, vyložila tašky na stôl a ignorovala nás.
-"Dokedy minieš byť nahnevaná?" spýtal som sa.
-"Nie som nahnevaná," hundrala si.
-"Nevyzeráš," odsekol som jej, vytočený, že neakceptuje moje rozhodnutie.
Urobila to prvý krát v mojom živote. A bolí to.
-"Mne je to jedno, Justin"
-"Mne nie"
Zvrtla sa ku mne a tvrdo mi pozrela do očí.
-"Dopadne to zle"
Usmial som sa.
-"Teším sa"
Znechutene si odfrkla a otočila sa zase k igelitkám.
-"Ideme na Brittin hrob"
Zasekla sa a ja som pri uchu začul Brittin smiech. Ellie sa na mňa pozrela. Aj ona to počula. Mama zjavne nie.

Gotta Be You 58

30. dubna 2012 v 18:22 | Adminka;))xx |  Gotta Be You
Harry:
Videl som čo som videl. Ona neverila mne, ja teraz neverím jej. Naposledy som sa jej pozrel do očí a odišiel som. Pri poslednej kontrole som sa obzrel a uvidel som ju tam stáť bez pohnutia a s neprítomným výrazom. Chcel som sa otočiť, rozbehnúť za ňou a cítiť jej pery na mojich, ale nemohol som. Podišiel k nej Louis a s nechápavým výrazom si ju pritiahol na hruď. Ona sa úplne rozplakala.
-"Prosím vás, ak idete letieť tak už prosím postupujte do lietadla" umelo sa na mňa usmievala letuška.
Len som kývol hlavou a išiel som. Ďalšia letuška ma zaviedla na moje miesto v prvej triede. Bol som šťastný že mali ešte voľne miesta a že som vôbec to lietadlo stihol. Sadol som si do pohodlného sedadla a vyčkal kedy vzlietneme. Po tom okamžiku som vnímal už len Eda Sheerena v mojich ušiach. Mal som sa vrátiť?? Uveriť jej že ma nepodviedla? Uverila mi ona? Spravil som životnú chybu?? Budem už bez nej?? Myšlienky mi v hlave len tak vírili a od toho že ani na jednu moju otázku som nevedel priamu odpoveď, som až zaspal.
-"Pane, pane, prespali ste celý let. O pár minút pristávame. Vypnite si všetku elektroniku" zobudila ma slečna asi v Daniellinom veku.
Čierne vlasy v pevnom drdole, veľké zelené oči a úprimný úsmev na tvári.
-"Oh. Ďakujem za zobudenie" usmial som sa na ňu.
HAROLD STYLES! Hádam s ňou neflirtuješ?! Spamätaj sa človeče. Stále miluješ Claire! Vravel mi mozog i srdce. Asi o päť minút som začul škripot kolies na asfalte a o minútu na to som už vystupoval. Nik nevedel že som bol preč a nik nevedel že som prišiel. Pred letiskom som pristavil taxík a nechal som sa odviesť do môjho bytu. Všade boli krabice a kufre mojich a Clairiných vecí. Tak či tak sem musí prísť. V našom bývalom byte, teda jej byte, sú teraz baby. Bea, Mišel a Sabi. A do riti. S tou mám ísť zajtra niečo fotiť. Pustil som telku na VH1 a započúval som sa do Lany Del Rey. Vypeckoval som to a po ceste do izby som zo seba zhadzoval všetky vrstvy oblečenia. Do mojej strohej izby len s veľkou posteľou, písacím stolom a jednou skriňou som prišiel už len v boxerkách a v rukách som mal všetko oblečenie. Hodil som ho na posteľ a otvoril som obrovské okno a vyšiel som na mini balkónik. Tu som si to mohol dovoliť. Nik nevedel že tu bývam. Iba chalani, baby, ale tí sem chodili málokedy. Skôr som chodil ja do spoločného domu. Paparazzi ma tu nemohli nájsť a ani by ma tu nehľadali. Však prečo?! Nie je to štvrť kde by sa zdržiavali hviezdy. Byt je neďaleko centra, pár metrov od domu mám Tesco a Starbucks. Claire by sa tu páčilo. Nehovor o nej ako keby bola mŕtva! Ona sa k tebe vráti! ozývalo sa mi dookola v hlave. Nemal som náladu na vnútorné spory môjho ja a tak som sa vrátil dnu, stiahol zo seba posledný kúsok oblečenia a prešiel som do kúpeľne. Teplá voda mi stekala po tele, prenikala až ku kostiam a miešala sa so zablúdenými slzami. Som chalan a plačem. A nehanbím sa za to! Namydlil som sa nejakým sprchovacím čo tu bol už asi tak rok a pol. Prezliekol som sa do teplákov a starého trička čo často nosila aj Claire a pustil som sa do vybaľovania vecí ako knihy, riady, moje oblečenie. Nábytok som nechal babám. CLAIRE prosím vráť sa! Potreboval som ju mať pri sebe. Čo som to len urobil?!

Claire:
-"Claire si si istá že chceš ísť už teraz do UK?" Rihanna sedela na posteli a pozerala ako sa balím do veľkej kabelky čo mi dala.
Louisov kufor stál už vedľa postele a jeho majiteľ mi pomáhal.
-"Áno. Zajtra fotím pre Sabi, musím vymyslieť choreografiu pre Mišel a mám prácu v tvojom štúdiu. O pol roka vydáš album a tým pádom je turné! A už o chvíľu chceš mať prvý videoklip takže musím niečo povymýšľať. Plus Loui už musí ísť tiež. Kvôli Eleanor a zajtra večer majú krstiny albumu" hodila som tam lodičky a zazipsovala.
-"No okey, ale o taký týždeň ma tam očakávaj. Chcem vidieť zostavu mojich tanečníkov. Dávaj si na seba pozor Claire a ty takisto Loui" silno nás objala.
Zišli sme dole, nastúpili do auta s vodičom a on nás už viezol k súkromnému lietadlu. Po desiatich minútach sme už nastupovali a sadali do najpohodlnejších sedadiel na svete.
-"Loui. Harry naše veci presťahoval do svojho bytu, lenže ja neviem kde to je. Vieš adresu?"
-"Áno. Zaveziem ťa tam. Eleanor by mala čakať na letisku aj so spol. takže jeden z nás ťa tam určite zoberie. A teraz si pospi. Včerajšok bol náročný" mal na mysli Harryho odchod.
Prikývla som a zaspala som pri jeho pospevovaní.
Harry:
-"Halóo je tu niekto?! Mám raňajky!" zakričal som na celý dom 1D a už som počul dupot nôh dole po schodoch.
Tašky som položil na kuchynský stôl a začal som si robiť kávu.
-"Jé, nazdar Hazza. Zalej aj mne jednu" zívol si Liam a sadol si vedľa Danielle, ktorá skúmala obsah tašiek.
-"Aj mne" ozvala sa Dan.
-"Aj mne"
-"Aj ja si dám jednu"
-"A mne sprav takú silnejšiu" ozývali sa rad za radom Eleanor, Zayn a Niall.
-"Amy ty si nedáš?"
Len pokrútila hlavou a zahryzla do rožku so syrokrémom. A tak som zalial šesť káv a prisadol som si k priateľom.
-"Čo máte dnes v pláne?" neprítomne som hľadel na povrch šálky.
-"Ideme pre Louisa a Claire na letisko" vypadlo z Nialla, ale nik tomu nevenoval veľkú pozornosť.
Len ja.
-"Pôjdem s vami. O koľkej priletia?" odchlipol som si.
-"Čo mi Louis písal tak o jednej by tu mali byť" smutne sa na mňa usmiala Ell a aj Danielle.
Asi boli jediné čo vedeli všetko.
-"Neboj braček. Všetko sa vyrieši" pošepol mi Liam keď sa nahýnal po šunku.
Jasné, oteckovi nič neutečie. Len som sa pousmial a zahryzol som do muffinu, ktorý som taktiež doniesol. Celé doobedie sme sa povaľovali po dome a nudili sme sa.
-"Bože tu ako keby skapal pes" zahundral Zayn, keď sme všetci sedeli okolo bazénu a máčali si nohy.
Na kúpanie sme sa necítili. Zayn vytiahol krabičku cigariet a jednu si zapálil. Ale dlho si ju nevychutnal, lebo Niall mu ju vytrhol z huby a hodil do bazénu.
-"Horan si normálny?! Vieš koľko teraz cigarety stoja? Normálne 9 libier! "pozeral na neho ako keby práve zahodil jeho celoživotné úspory, ale vedel som že to len hrá.
-"Prepáč, ale zvykaj si! V Aminej blízkosti fajčiť proste nebudeš!" vážne predniesol a ja som si v hlave dal dva a dva dohromady.
Žiadna káva, žiadne fajčenie v jej blízkosti.
-"Ty si tehotná!" skríkol som spolu s dievčatami.
Amy sa roztomilo začervenala a nesmelo prikývla. Niall ju majetnícky objal, pobozkal na čelo a hneď potom na mierne väčšie bruško. Silno ma pichlo pri srdci a pred očami sa mi zjavila MOJA Claire s veľkým bruškom. Potom sa mi zjavila malá Claire, ktorá bojuje niekde v Dubline s leukémiou. Zas sa ma zmocnil hrozný pocit, ale skôr než som stihol niečo povedať posúril nás Liam že o 15min pristáva ich lietadlo. Nasadol som do svojho auta a zobral som so sebou aj Eleanor. O desať minút sme už stáli v letiskovej hale a pozerali sa či ich neuvidíme.
-"LOUIS!" zrazu zvýskla Ell a rozbehla sa do jeho náruče.
Pousmial som sa a vykročil som za Claire. V ruke som držal kyticu žltých ruží, ktorú som kúpil tu na letisku. Zastala uprostred haly a len na mňa hľadela.
Claire:
Nevedela som čo robiť. Proste som tam len stála a pozerala som sa na neho. Podišiel ku mne a podal mi kyticu.
-"Prosím, odpusť mi. Bol som idiot, nerozmýšľal som a vôbec ma nenapadlo ako sa cítiš. Odpusť mi prosím. Bez teba som ako bez duše. Potrebujem ťa k svojmu životu" zahľadel sa mi hlboko do očí a ja som zas pocítila to nutkanie ho bezdôvodne pobozkať ako vtedy na letisku, keď som sa rozišla so Zaynom a on mi bol oporou.
Postavila som sa na špičky a bez slova som sa mu prisala na tie dokonalé pery, obmotala som si ruky okolo jeho krku aj s kyticou a on ma zodvihol zo zeme a zakrúžil so mnou dookola.
-"Milujem ťa" povedali sme naraz.
-"Aj ja teba" a zas.
Zopakovala sa epická situácia z Paríža. Sme pre seba ako stvorený. Sme dve časti celku.
-"Poďme do štúdia za Sabi. Už nás určite očakáva" oprela som sa mu o hruď a vdychovala som jeho vôňu.
Nastúpili sme do jeho auta aj s Louisom a Ell a viezli sme sa na opačnú stranu Londýna do ateliéru kde budeme fotiť. Z tašky som si vybrala čisté tričko a s mobilom som vybehla po schodoch na určené miesto.
-"Sabii!" skríkla som a silno som ju objala.
-"Claire!" usmiala sa od ucha k uchu ale jej pozornosť bola viac upriamovaná na mojich spoločníkov.
Všetkých som jej predstavila a prezliekla som sa do toho trička.
-"Tak do koľkej bude asi to fotenie? Vieš o ôsmej máme krst albumu" oznámil jej Zayn a premeriaval si ju.
Sabi nie je jeho typ. Teda možno je, ale nehodili by sa k sebe. Proste to cítim. Pre Zayna mám skôr Beu. To bude dvojka. Diabolsky som sa usmiala, ale späť do reality ma vrátil až Harryho bozk.
-"No dnes fotiť nebudeme. Len si vyskúšate tie modely, aby som vedela čo treba upraviť. Claire, Eleanor, Danielle a Amy, vy máte svoje veci na tej strane a chalani, vaše veci sú zas tam"
-"Sabi, no vieš...Ja som...Tehotná takže" koktala Amy.
-"Ty si TEHOTNÁ?! Ako to že ja o tom neviem?! GRATULUJEM HONEY!" silno som ju objala.
-"To je v poriadku Amy. Ak sa na to necítiš nevadí. Dnes tu bola už aj Bea a Mišel, takže tie budú zajtra fotiť tiež. Liam, ty už si oblečený tak poď sem"
Sabi merala, zaznačovala, fotila, prekresľovala a špendlíkmi prichycovala. Takto to šlo asi tak do štvrtej. Vtedy sme sa rozlúčili a každý sa vybral domov. Ell a Loui išli s Amy a Niallom a ja s Harrym sme išli k nám domov. Áno k nám. Celú cestu som sa priblblo usmievala. Zas som bola šťastná. A ešte ten krst albumu. Konečne ich druhý album. Stretneme sa tam všetci. Aj s mojimi kočkami!!! Druhý album Without Regrets (bez ľútosti) bude niečo úplne iné. Niečo čo ukáže svetu že chalani za tie dva roky od vydania prvého albumu, UP ALL NIGHT, dospeli a prežili si mnoho. Zas budú lámať rekordy. Zas budú ich fanúšičky závislé na ich hudbe. A zas...pôjdu na TURNÉ! Ako náhle som si to uvedomila Harry zastal pred nejakou tehlovou bytovkou. Vyšli sme na najvyššie piate poschodie a vstúpili sme do veľkého bytu.
-"Harry kedy idete na turné?" vyvalila som na neho ako náhle sme sa zvalili na gauč.

Everything About You 25

30. dubna 2012 v 16:07 | Adminka;))xx |  Everything About You
Steph
-"Tak poď," povedala Danielle a ťahala ma preč.
-"A ty sa neboj," uškrnula sa El na Nialla, "nezbijeme ju. Vrátime ju živú a zdravú"
Už som len počula ako sa Niall pýta, kam sme išli a vykročili sme z domu. Dotiahli ma do neďalekej čajovne, kde sme si objednali a obidve takmer naraz vyhŕkli:
-"Spusti!"
-"A čo presne chcete vedieť?" opýtala som sa opatrne.
-"Najprv kde a kedy," povedala Dan.
-"V Niallovej izbe včera večer," povedala som sa a usmievala sa od ucha k uchu.
-"A ako?" opýtala sa nedočkavo El.
-"Noo...Ostala som so Zaynom v obývačke..." začala som a postupne im to všetko vylíčila až po moment bozku.
Obidve sa na mňa napäto dívali a čakali, čo bude ďalej. Ja som sa uškrnula a pustila sa do pitia čokolády.
-"Pokračúúúj!" súrila ma Dan.
Zasmiala som sa a pomaly položila čokoládu na tanierik.
-"No a potom ma pobozkal," usmiala som sa pri spomienke na ten úžasný moment.
-"A ďalej?" opýtala sa El.
-"Ďalej nič," usmiala som sa.
-"A teraz spolu chodíte alebo ako to mám chápať?" povedala Dan a ja som prikývla.
-"Vždy som vedela, že je Niall romantik," usmiala sa El.
-"Konečne!" vykríkol Niall, keď sme sa vrátili domov a hneď sa na mňa vrhol.
Nezačal ma bozkávať, len ma vyobjímal akoby ma rok nevidel. Všetci sa samozrejme začali smiať, ale mne to prišlo milé.
-"Niall. Už ma môžeš pustiť," usmiala som sa a jemne ho od seba potlačila.
-"Nie," zamrmlal a zobral ma na ruky.
Chcela som vykríknuť, no rýchlo mi ústa zavrel bozkom. Nebránila som sa. Veď ako by som aj mohla, keď je taký sladký?! Na rukách ma odniesol do izby a položil na posteľ.
-"Chýbala si mi!" povedal a prisal sa na moje pery.
-"Bola som preč len hodinu," zasmiala som sa.
-"No a čo. Aj tak si mi chýbala," zašomral a ja som mu so smiechom brnkla po nose.
-"Toto si odpykáš!" uškrnul sa zlovestne.
So strachom v očiach som sa na neho pozrela a on ma začal bozkávať.
-"Na takéto tresty by som si vedela zvyknúť," hovorila som pomedzi bozky, ktorými mi obsypával tvár.
-"Možno neuveríš, ale aj ja," zasmial sa, no neprestal ma bozkávať "Vypadnime niekam," povedal Niall keď sme ležali vedľa seba s prepletenými rukami.
-"A kam?"
-"Do mesta. Si tu už takmer týždeň a okrem London Eye si nič nevidela. To nemôžem nechať tak," povedal a opäť ma pobozkal.
-"A vieš aj čo mi chceš ukázať?"
-"Noo. Tak najprv Big Ben a potom všetky tie pamiatky čo sú na kope"
-"Fajn. Kedy vyrážame?" opýtala som sa s úsmevom.
-"Oblečieme sa a ideme," usmial sa a zdvihol sa z postele.
-"Hepl meeee!" kričala som a naťahovala ruky, aby ma zodvihol.
Začal sa smiať ale pomohol mi. Zdvihol ma tak rýchlo, až som mu padla do náruče.
-"Ty si s tým počítal, však?" zasmiala som sa a on sa na mňa nevinne usmieval "Tyyyy," zasyčala som a začala ho bozkávať tak ako predtým on mňa.
-"Milujem tie tvoje pomsty," povedal pomedzi pusinky.
-"Nezvykaj si," zasmiala som sa a dala mu poriadny bozk, až sa mne samej zatočila hlava.
-"No choď sa obliecť," uškrnul sa a plesol ma po zadku.
Rýchlo som na seba navliekla šortky a tričko, keďže som nechcela ísť v tom, v čom som bola s babami. Niall ma už vyfešákovaný čakal dole.
-"Kam vy dvaja?" uškrnul sa Harry opierajúc sa o kuchynské dvere.
-"Do toho ťa nič," zafrflal Niall.
-"Niall mi to tu chce ukázať," usmiala som sa milo "A ty sa nefuč, lebo ťa vymením za Zayna," zasmiala som sa a on mi dal rýchly bozk, aby ma presvedčil o tom, že je lepší ako Zayn.
Akoby som to nevedela aj bez toho. Držiac sa za ruky sme vybehli z domu a išli na autobus. Zakázala som mu taxík a všetky tomu podobné veci. Prišla som na prázdniny a nie vyvážať sa taxíkom. Našťastie to pochopil a neprotestoval. Do centra sme došli dosť rýchlo. Teda aspoň nám sa to tak zdalo, keďže celý čas čo sme sedeli v autobuse mi Niall ukazoval kam všade pôjdeme. Chcel toho stihnúť naozaj dosť. Ale máme na to čas mesiac a niečo. Potom sa vrátim domov. Pri pomyslení na to, že by som tu mala Nialla nechať sa mi do očí natlačili slzy. Snažila som sa to schovať, no jemu to neuniklo.
-"Čo sa stalo zlatko? Prečo plačeš?" pýtal sa so strachom v hlase.
-"Ja len...Vieš, že na konci prázdnin sa musím vrátiť naspäť na Slovensko," povedala som a dúfala, že sa mi slzy neprelejú cez okraj viečok.
-"Láska, teraz na to nemysli. Budeme to riešiť, keď na to bude čas. Dnes je náš deň, tak si ho nekaz," usmial sa na mňa a jemne ma pobozkal.
Bola som rada, že mi na to nedovolil myslieť.
-"Tak poď, vystupujeme," usmial sa a ťahal ma za ruku.
Po ceste ku Big Benu sme stretli zopár fanúšičiek a Niall im ochotne rozdal podpisy a odfotil sa s nimi. Všetko mi tam poukazoval, najprv Big Ben a Palace of Westminster, potom sme sa prešli na Trafalgar Square a ja som si samozrejme nemohla odpustiť fotku pri Nelson's Column. Hneď nato sme išli do Národnej galérie. Po prehliadke sme si sadli na zmrzlinu a rozprávali sa o všetkom možnom.
-"Nie si hladná?" opýtal sa, keď sme odchádzali z cukrárne.
-"Možno trochu," usmiala som sa.
-"Pozývam ťa na obed," uškrnul sa a vtisol mi bozk na líce.
-"To nemusíš," začervenala som sa.
-"Musím. Si moje dievča, je to moja povinnosť. Som predsa nejaký gentleman," zasmial sa a dal mi ozajstný bozk.
Tak sme stáli uprostred námestia, keď sme zrazu začuli cvaknutie foťáka.
-"No do pekla. Hlavne sa neotáčaj a tvár sa, že sa nič nestalo," zamrmlal stále prilepený na mojich perách.
Po chvíli si sa odo mňa odtiahol, chytil ma za ruku a išli sme do najbližšej reštaurácie. Zjavne mu bolo jedno, že zajtra bude na titulkách všetkých časopisov a ja sa stanem terčom nadávok dievčat z celého sveta.

Another World 7

30. dubna 2012 v 14:28 | Adminka;))xx |  Another World
-"Kto bol ten chlapec?" opýtala sa mama, keď som vošla dovnútra.
-"Aký chlapec?"
-"Ten čo si ho objímala"
-"Volá sa Zayn a býva tuto niekde," povedala som a mala namierené do izby, keď som si spomenula, že ešte chcem ísť von "Ozaj mami," začala som opatrne, "mohla by som ísť dnes večer von?"
-"Kedy, kam, s kým?" zamiešal sa do toho ocko.
-"So Zaynom, dnes, na večeru," zasmiala som sa.
-"Kto je Zayn?" opýtal sa s prižmúrenými očami.
-"Jeden chalan odtiaľto"
-"Máte spolu niečo?!"
-"Oci, poznáme sa dve hodiny, už sme mali aj svadbu," odpovedala som pobavene.
-"Dobre. Keď po teba príde, priveď ho sem, chcem sa s ním zoznámiť"
-"Fajn, ale žiadne trápne poznámky a snaž sa ho nevypočúvať ako FBI"
-"Neboj, nebudem," zasmial sa a postrapatil mi vlasy.
Ešte si zobral čaj a pobral sa do obývačky ku svojej knihe.
-"Je pekný?" opýtala sa mama zrazu.
-"Kto?"
-"No ten Zayn"
-"Veď si ho videla," zasmiala som sa.
-"Ale len z diaľky, to sa nepočíta," zašomrala a ja som vybuchla smiechom.
-"No tak je?"
-"Aj hej"
-"Aj hej?! Čo to je za odpoveď?! To si hovoríš pubertiačka?!" povedala rozhorčene, no vzápätí sa začala smiať a ja som sa pridala.
-"Dobre, tak je dosť pekný. Lepšie?"
Prikývla.
-"Kedy po teba príde?"
-"O siedmej"
-"Za pol hodinu máme obed a potom sa pôjdeš pripraviť"
-"Mami, nevyšiluj, nie je to rande. Ani ho poriadne nepoznám"
-"To je jedno, musíš vyzerať dobre," odvrkla a pustila sa do varenia.
Prišlo mi to celé také vtipné, tak som sedela za stolom a zadržiavala smiech.
-"Obed!" zakričala mama asi po pol hodine.
Ocko okamžite pribehol a sadol si oproti mne. Mama naložila na taniere a spolu sme sa najedli. Taká pekná rodinná idylka.
-"Ďakujem, bolo to výborné," povedala som keď sme dojedli.
Dala som jej pusu na líce a vybehla do izby. Osprchovala som sa a kým mi schli vlasy, hľadala som po krabiciach nejaké slušné oblečenie. Nakoniec som našla akési kvietkované šaty a k nim som odniekiaľ zázrakom vyhrabala baleríny. Keď som mala vlasy konečne suché, vyžehlila som si ich a obliekla sa. Bolo niečo pred pol siedmou, tak som ešte našla make-up a jemne sa namaľovala. Za minútu sedem som zišla dole, rozlúčila sa s rodičmi a vyšla pred dom. Zayn tam už stál v celej svojej kráse, no nevšimol si ma, keďže stál chrbtom. Podišla som k nemu a keď som bola tesne za ním, slušne som pozdravila. Ihneď sa otočil a s úsmevom ma objal.
-"Vyzeráš nádherne," povedal keď ma pustil.
-"Ďakujem. Ty tiež nevyzeráš zle," povedala som, aj keď nie veľmi pravdivo.
Bol nehorázne sexy, mohla som si oči vyočiť.
-"To ma teší. Tak pôjdeme?" usmial sa a nastavil mi rameno.
S radosťou som ho prijala a vyrazili sme. Pred reštauráciu sme dorazili asi po pätnástich minútach a na moje prekvapenie nám Zayn zarezervoval stôl, takže sme nemuseli čakať. Podotýkam, že tam bolo plno a pred vchodom ešte čakalo pár ľudí. Náš stôl bol zašitý v rohu pri okne. Na stole horela sviečka a dookola boli samé zamilované páry. Všimla som si, že o pár stolov vedľa nejaký chlap práve požiadal svoju partnerku o ruku a ona súhlasila. Jednoducho romantika ako vyšitá. Nám dvom bolo dobre. Rozprávali sme sa o všetkom možnom a zistili, že máme veľmi veľa spoločného.
-"Ďakujem za krásny večer," povedala som, keď sme stáli pred mojim domom.
-"Ja ďakujem, že si prijala moje pozvanie," usmieval sa.
-"Rado sa stalo"
-"Kedy ťa zase uvidím?" opýtal sa po chvíli ticha.
-"Neviem"
-"Zajtra?"
-"Ideme s rodičmi nakupovať nábytok," odvetila som.
Prvýkrát ma netešilo, že môžem ísť míňať peniaze.
-"Nechcem pôsobiť vtieravo, no nemohol by som ísť s vami?"
Huh? Šok.
-"Mne by to nevadilo," usmiala som sa, "len neviem čo na to ocko"
-"Tak sa bež opýtať. Teda keď chceš"
-"Počkáš tu?"
Iba prikývol a posunul ma k domu.
-"Nie že niekam odídeš!" pohrozila som mu ešte a vbehla dnu.
-"Mami, oci, som domá!" vykríkla som.
-"Ahoj. Nemala si ho priviesť?!" spustil hneď ocko.
-"Stojí vonku. Nemohol by ísť zajtra s nami nakupovať?" povedala som hneď.
Nebudem predsa chodiť okolo horúcej kaše.
-"Mne to vadiť nebude," zapojila sa do toho mama.
-"Chcem ho vidieť a porozprávať sa s ním. Potom sa rozhodnem," znela odpoveď.
-"Okej, pamätaj, že nie si FBI," zašomrala som a vyšla von.
-"Tak?" pozrel na mňa Zayn v očakávaní.
-"Ocko ťa chce spoznať, potom sa vraj rozhodne," zamrmlala som.
-"Žiadny problém, je doma?" opýtal sa a úsmev mu neschádzal z tváre.
Prikývla som a viedla ho do domu. V hale stáli obaja rodičia, tak som ich ihneď predstavila.
-"Mami, oci, toto je Zayn. Zayn, toto sú moji rodičia"
-"Veľmi rád vás spoznávam," povedal Zayn, podal ruku otcovi a mame ju gentlemansky pobozkal.
Jemne sa zachichotala. Bože, čo som komu urobila. Ale na otca to zjavne urobilo dojem, keďže ho pozval ďalej.
-"Poď posaď sa. Ešte to tu nevyzerá ako domov, no Cheyenne ti určite povedala, že sme sa len včera prisťahovali"
-"Áno, spomínala mi to," povedal Zayn a sadol si na gauč.
Ja som si rýchlo sadla vedľa neho a otec sa na nás díval z kresla.
-"Takže. Zayn. Bývaš tu niekde?"
A začína sa to. Prosím, nech nebude dávať trápne otázky.
-"Áno, pane," odpovedal.
Nezabúda na výchovu. Údiv. No otcovi to lichotí.
-"A koľko máš rokov?"
-"18," odpovedal.
-"Súrodenci?"
-"Tri sestry."
-"Si odtiaľ?"
-"Ako sa to vezme"
-"Vysvetli"
-"Narodil som sa tu, no pôvodom som z Pakistanu"
Ešte šťastie, že sme multikultúrna rodina, pretože toto by predýchal málokto. Rozprávali sa ešte asi pol hodinu, keď sa s ním ocko rozlúčil vetou:
-"O desiatej pred našim domom. Nie že budeš meškať"
-"Ďakujem, pane," povedal Zayn, rozlúčil sa s mamkou, s ockom a nakoniec chcel aj so mnou, no ja som ho zastavila.
-"Idem s tebou von," povedala som a ťahala ho preč.
Ešte raz rýchlo pozdravil a šiel za mnou. Stáli sme pred dverami a on sa na mňa díval so zdvihnutým obočím.
-"Ďakujem za záchranu. Zajtra by som umrela od nudy," uškrnula som sa.
-"Bolo mi potešením. Môžeš ma volať Superman," zasmial sa.
-"Dobre, ty Superman, už by si mal ísť domov, lebo ráno sem nedôjdeš," smiala som sa.
-"Ale dôjdem, neboj sa. Ale máš pravdu, mal by som ísť. Tak ahoj zajtra," usmial sa, dal mi bozk na líce a už ho nebolo.
Dívala som sa za ním ako za zjavením, no potom som sa otočila a išla do izby. Zabuchla som za sebou dvere a skĺzla na zem. To bolo neskutočné. Tá pusa. Aj keď len na líce, ale predsa. Kto vie, ako to bral on. A kto vie, prečo to vôbec urobil. Ale bolo to milé, to sa musí nechať. Dobrééé, Cheyenne, pokoj, dýchaj.
-"Cheyenne?" klopala mi mama na dvere.
Rýchlo som sa postavila a otvorila.
-"Áno mami?"
-"Hovor, chcem vedieť všetko!" vyhŕkla a sadla si na posteľ.
Zasmiala som sa, prisadla si k nej a vylíčila jej do detailov celý večer.

Mal som ťa pobozkať 1

30. dubna 2012 v 12:41 | Adminka;))xx |  Mal som ťa pobozkať
Volám sa Trisha a mám 18 rokov. Študujem tanec v Londýne. Milujem tanec. Tancovala som už s rôznymi ľuďmi ako napríklad Olly Murs, JLS, Selena Gomez, Justin Bieber a podobné. Už dávno nebývam so svojimi rodičmi. Ani sa spolu nebavíme. Oni bývajú v Bradforde a ja tu v Londýne. Mám jednu skvelú kamošku ktorá Sa volá Bella. Je úplne zažratá do skupiny One Direction. Nechápem ju, ja som už dávno nebola zažratá do nejakej skupiny. Proste som si zvykla keďže s nimi tancujem na pódiu. Bella vraví, že oni sú úplne iní, krajší, lepší a tí najlepší ľudia na svete. Niekoľko krát sa mi ich snažila poukazovať na fotkách a hovoriť mi o nich prednášku, no ja si neviem ani poriadne zapamätať ich mená. Sú celkom pekný, ale to je asi tak všetko. O môj byt sa so mnou delí moja korytnačka Doriss. Je to také moje malé bábätko.
Bella vtrhla do môjho bytu a skríkla:
-"Wááááá!!!!! One Direction!!! Autogramiáda!!!! Obchoďák!!!!"
Nechápala som ju tak som sa ju snažila upokojiť.
-"Bell, kľud. Čo sa deje?"
-"One Direction budú mať autogramiádu v obchoďaku dneska o štvrtej"
-"No a?"
-"No a?! Pôjdeš tam so mnou prosíííím " hodila na mňa ten jej psí pohľad a ja som nemohla odolať.
-"Tak dobre no. Ale mali by sme si švihnúť teda, lebo je pol tretej a už je tam určite veľké množstvo fanyniek"
-"Juhú! Poďme!"
Ako sa povedalo, tak sa aj spravilo. Ja som sa prezliekla, dala som si na seba legíny, polodlhé tričko, balerínky ,doladila som to módnou kvetinkovanou šatkou a prehodila som si cez plece malú taštičku ktorá samozrejme ladila s ostatným. Rýchlim tempom sme kráčali do obchoďaku pretože Bella sa nemohla dočkať kedy ich uvidí. Došli sme do obchoďaku a áno mala som pravdu. Bolo tam už kopec fanyniek ktoré čakali na papier s piatimi podpismi. Všetky do jednej tam vrieskali. Ja som sa iba pozerala a potichu som sa smiala. Išla som sa kuknúť do jedného butiku, ale dlho som sa tam nemohla zdržať lebo za 5 minút mali prísť a Bella chcela aby som stála pri nej v tento historicky okamih ktorý si určite zapíše do denníka. Fanynky začali vrieskať o sto šesť, pretože One Direction prišli a sadli si za stôl. SBS-kári ich postavili do nejakého súmerného radu aby sa tam nepovraždili za to, že kde ktorá stáli. Bella bola medzi poslednými. Stála som pri nej ako pravá kamoška ktorá si to tam odtrpí. Po jeden a polhodinovom čakaní sme sa konečne dostali na rad.
-"Pre koho to bude?" spýtal sa ten čo má veľmi kučeravé vlasy.
Tuším sa volá Harry.
-"Ja som Bella " roztraseným hlasom povedala Bell.
Postupne jej tam dal každý chalan zo skupiny jeden podpis. Bolo na nich vidieť, že už sú vyčerpaný z toľkých podpisov. Až na jedného. Jeden chalan zo skupiny jej ešte nedal podpis.
-"A ty nechceš?" pozrel sa na mňa ten posledný.
Zayn? Áno Zayn! Tak sa volá. Toho jediného som si zapamätala, lebo mi príde taký najatraktívnejší a skoro vôbec sa nespráva ako decko.
-"Jeden papier s piatimi podpismi? Na čo mi to bude dobre?" usmiala som sa a odvrkla som mu.
Ale fakt, na čo mi to bude dobré?
-"Aspoň budeš mať na nás spomienku"
-"Ja to nepotrebujem. Nešaliem po vás ako ostatné"
Zayn sa na mňa brutálne zadíval. Stále sa mi pozeral do očí. Už ma to začínalo znepokojovať. Rozhodla som sa že naše očné spojenie preruším. Stiahla som Bellu za ruku.
-"Poď Bell. Máš už podpisy, tak už môžeme ísť"
-"Počkaj!" skríkol na mňa Zayn keď som bola vzdialená viac ako 5 metrov "Zabudla si si tu niečo"
To by ma veľmi zaujímalo čo som si tam ja mohla zabudnúť. Tak som podišla k nemu a on mi podal malý papierik. Nechápala som, no bola som z neho taká vykoľajená že som sa vzchopila iba na sprosté:
-"Ahoj"
Bella bola nedočkavá a hneď vyzvedala čo je na tom papieriku napísané. Bolo tam napísané nejaké telefónne číslo, ako dobre predpokladám tak zrejme jeho. Prišla som domov a volala mi šéfka firmy, pre ktorú tancujem.
-"Dobrý deň Trisha"
-"Dobrý"
-"O týždeň sa bude natáčať videoklip pre One Direction a vy tam budete tancovať"
ČOŽE? To ja sa s nimi uvidím ešte raz? No dobre.
-"Okey. A kde že to?"
-"V Londýne v telocvični. Tam kde ste nacvičovali vtedy s JLS a potom sa premiestnite do exteriéru kde to budete priamo tancovať a natáčať"
-"Dobre, v poriadku. Budem tam"
Ja sa zase uvidím so Zaynom. Som zvedavá čo na to povie on, keď ma tam uvidí. Nevydržala som to a išla som na twitter to tweetnúť Belle. Bola zaskočená a ako ju poznám tak začala vrieskať. Ešte stále si nevie zvyknúť na to, že jej kamoška sa stretáva s rôznymi populárnymi ľuďmi.

O týždeň
Je 9:34 a o 10:30 musím byť v telocvični. Ešte pokiaľ ja sa tam dohrabem...Mohla by som si pohnúť! Obliekla som si na seba čierne legíny, zelené conversy, tielko, mikinu pre prípad keby mi bola zima a adidas tašku cez plece. Nasadla som si do auta a vyštartovala som do telocvične. Keď som bola na mieste, bolo 10:00 a už tam skoro všetci boli. Zvonil mi môj BlackBerry. Volala mi Bella.
-"Áno?"
-"Trish, no čo už si s nimi?"
-"Hej hej, ale zatiaľ si ma ešte nevšimol"
-"Okey okey. Nebudem ťa rušiť, zavolaj mi potom ako to dopadlo"
-"Fajn. Pá"
Otvorila som dvere na telocvični. Vnútri sa už rozcvičovali aj ostatný. Mala som tam kamošov z predchádzajúcich nacvičovaní. Pokecali sme spolu a zrazu došli chalani z 1D. Zayn sa na mňa pozrel, usmial a zakýval mi .

On the other Side 16

29. dubna 2012 v 15:50 | Adminka;))xx |  On the other Side
-"Ahoooj babi!" zakričala som na celý doma dúfala som, že sa mi niekto ozve.
Neviem, či už prišli z Londýna.
-"Ahoj," ozval sa dedko z kuchyne.
-"Ahoj," pozdravila som ho, keď som vošla "Dedko?"
-"No," povedala a otočil sa ku mne.
-"Mohla by som ísť s Harrym na stanovačku?"
-"Kedy?"
-"Zajtra," povedala som rýchlo.
-"Na koľko?"
-"Na dva dni"
-"Ja neviem, opýtaj sa babky"
Nahlas som si vzdychla a opýtala sa:
-"Aha a kde je?"
-"V záhrade," odpovedal a opäť sa venoval krájaniu cibule.
Odišla som do záhrady. Na hojdačke sedela babka s novinami v rukách.
-"Babi, môžem ísť s Harrym na stanovačku?" opýtala som sa jej hneď.
-"Jasné, že môžeš," povedala pokojne.
Nečakala som od nej takúto reakciu. Mama by ma určite nepustila.
-"Ja som to myslela vážne, nepozeraj tak na mňa," povedala mi.
-"Ja som len nečakala takúto reakciu. V hlave som už mala vymyslených minimálne dvadsať dôvodov, prečo by si ma mala pustiť"
-"Mám si to rozmyslieť?"
-"Nie, nie, ďakujem. Zajtra o šiestej ráno ideme na autobus"
-"Ok, veď aj budem hore"
-"Idem sa zbaliť," oznámila som jej a išla hore do svojej izby.
Zo skrine som si vytiahla starý ruksak, ktorý som si tu nechala a dala som do neho osušku, jedno náhradné tričko, spodné prádlo, ponožky, zubnú kefku, pastu, kefu na vlasy, tepláky, bundu a deku. To by mi malo stačiť. Len tak tak som to zavrela. Išla som sa osprchovať a hneď si ľahnúť do postele. Zajtra musím byť svieža a vyspatá. Čaká ma dvojhodinová cesta autobusom s prestupom v každej tretej dedine. Hneď ako som si ľahla, tak som zaspala. Bola som unavená.

-"Angie, vstávaj. Už je pol šiestej," počula som babičkin hlas a jej ruku na mojom ramene.
-"Čo?"
-"Ideš predsa na tú stanovačku"
Jáj! Úplne som na to zabudla. Posadila som sa a pretrela si oči.
-"Dobré ráno," pozdravila som babku, ktorá vychádzala už z izby.
Postavila som sa a z ruksaku som si vytiahla zubnú kefku. Rýchlo som si išla umyť zuby a nachystať sa. Obliekla som si veci čo som mala nachystané na kresle, zobrala ruksak a zbehla do kuchyne. Na stole ma čakali palacinky!
-"Jééj! Ďakujem," povedala som nadšene a sadla si za stôl.
Hneď som ich natrela nutelou a začala jesť. Za chvíľu musím byť už na zastávke. Mám sa tam stretnúť s Harrym.
-"Bolo to dobré, ďakujem. Dala by som si ešte, ale už musím ísť, tak ahoj. Vidíme sa za dva dni," povedala som jej a objala som ju.
V predsieni som sa obula a rezkým krokom som išla na zastávku. Bolo nádherné počasie. Slnko svietilo, bolo teplo, čo viac si môžete priať? Na zastávke som dostala šok. Harry tam nebol sám, ale boli tam aj ostatní štyria členovia kapely. Myslela som si, že ich stretneme až tam, ale to je jedno. Som rada, že ich vidím.
-"Ahojte," pozdravila som ich s úsmevom.
-"Ahoj," povedali všetci naraz.
Keď som uvidela Nialla, tak som dostala neskutočný záchvat smiechu.
-"To čo máš preboha?!" opýtala som sa ho so smiechom.
-"Čo?" opýtal sa nechápavo.
Niall mal na sebe veľký turistický ruksak, do polovice naplnený jedlom a v rukách ešte dve plné Tesco tašky špekačiek a chleba.
-"Ty ideš preč na tri týždne?"
-"Budeš prekvapená, ale on to fakt zje," povedal Zayn.
-"Plus, jedlo tam máme všetci," povedal Louis.
-"Ľudia, neviem či bol najlepší nápad dávať to jedlo Niallovi. Obávam sa, že keď tam prídeme, tak už nič mať nebudeme," hovoril Liam a pokrútil hlavou.
-"To je jedno," povedala som, pretože sa mi už nechcelo riešiť túto tému.
-"Kedy nám ide ten autobus?" opýtala som sa.
-"O pár minút," povedal Harry.
Sadla som si teda vedľa neho. Chvíľu sme tam sedeli a počúvali Louisa, ktorý rozprával vtipy. Potom prišiel autobus a nás čakala zaujímavá cesta.
9 hodín ráno, pobrežie pri Colwyn Bay
-"Konečne sme tu!" povedal nadšený Zayn a zhodil zo seba ruksak.
Našli sme si miesto pri pláži v malom borovicovom lesíku.
-"Takže čo ideme robiť?" opýtal sa Liam.
-"Ja som sem doniesol karty, twister, gitaru a jedlo!" hovoril nadšený Niall.
-"Myslím, že najprv by sme mali postaviť stan," povedal Harry.
-"Zmestíme sa do neho všetci?" opýtal sa Liam.
Stan doniesol Harry a ten jeho je dosť veľký. Myslím, že sa zmestíme. Ale toto nie je môj najväčší problém. Dosť sa bojím spať v stane s piatimi chalanmi. Oveľa viac sa mi pozdáva miesto vedľa stanu.
-"Ja idem pohľadať drevo na oheň. Ide niekto so mnou?" opýtal sa Zayn.
-"Ja pôjdem," ozvala som sa ako prvá.
Poznám Harryho schopnosti v stavaní stanu a radšej tu nechcem byť. Bojím sa zranenia.
-"Dobre, tak poď," povedal a mávol rukou.
Dostali sme sa hlbšie do lesa a hľadali sme väčšie halúzky.
-"Inak ako je v Austrálii?" opýtal sa ma zrazu Zayn.
-"Skvelo. Vám sa ako darí?"
-"Zatiaľ dobre," povedal a usmial sa na mňa.
-"Aha, vidíš to?" opýtal sa ma potichu.
-"Čo?"
-"Pozri sa hore na ten strom," povedal Zayn a priblížil sa ku mne.
Hlavu mi nasmeroval na jeden vysoký strom s hniezdom. V hniezde sedel nejaký vták. Asi orol. Mal nádherné perie.
-"Jej, ten je pekný," povedala som a pozrela sa do Zaynových čokoládových očí.
-"Ideme ďalej?" opýtal sa ma.
-"Jasné"
Pokračovali sme ďalej v ceste, až kým sme nemali dosť dreva. Potom sme sa rozhodli, že už by sme mohli ísť ku ostatným. Stan bol už zázrakom postavený a chalani spokojne sedeli na malých pníkoch, ktoré odniekiaľ dovliekli. Založili sme oheň a opiekli si špekačky. Rozprestreli sme si deku a posadali si na ňu. Rozdali sa karty a hralo sa od obeda až do večera. Zotmelo sa a my sme len tak sedeli pri ohni a rozprávali sa, keď Louis vytiahol zo svojho ruksaku fľašku vodky.
-"To čo máš?" opýtala som sa ho.
-"Nevidíš? Zahráme si hru"
Nechápavo som sa na nich pozrela.
-"Každý sa najprv napije a potom povie nejaké tajomstvo o ktorom nikto nevie. Výhoda je tá, že nikto si to na druhý deň nebude pamätať," povedal Louis a fľašu položil medzi nás.
-"Ale ja nemám tajomstvá," povedala som.
-"Ale máš, každý nejaké má"
-"Ale ona fakt žiadne nemá," zastal sa ma Harry "Či?" opýtal sa, aby sa uistil.
-"Nie, nemám"
Teda jedno tu samozrejme je, ale o tom sa nikto nikdy nedozvie. Harry sa ho nikdy nedozvie.
-"Tak táto hra potom nemá zmysel, ak niekto nebude piť. Ten by si to potom pamätal"
-"Fajn, tak ja kľudne môžem odísť," povedala som a vstala, že pôjdem.
-"Ale zostaň," povedal Louis a stiahol ma na zem.
-"Zahráme si niečo iné, keďže mi teraz doplo, že Liam tiež nemôže piť," povedal Louis.
-"Ja mám lepší nápad," povedal Zayn.
-"Poďme si rozprávať historky. Každý určite zažil niečo vtipné. Myslím, že by mal začať Louis"
-"Dobre, dobre, tak začnem," povedal.
Louis začal hovoriť o tom, ako bol raz s kamarátom na párty. Dosť ma to nudilo a vyzeralo to tak, že Harryho tiež.
-"Poď so mnou," zašepkal mi do ucha a chytil ma za ruku.
Nenápadne sme sa vytratili z nášho kruhu a Harry ma zaviedol na pláž. Nikto tam nebol okrem nás. Vlny šumeli a narážali do skál, na oblohe bolo kopec hviezd. Harry si sadol do piesku, tak som si sadla vedľa neho. Boli sme ticho, keď Harry prehovoril.
-"Ang, už dlhšie som ti chcel niečo povedať," začal a pozrel sa mi do očí.
-"Heeej! Kedy ste zmizli?" zakričal na nás niekto z konca pláže.
Obaja sme sa otočili a pozerali sa na Nialla.
-"Asi by sme mali ísť," povedala som.
Harry sa postavil a išli sme za nimi.
-"Čo si mi to chcel vlastne povedať?"
-"Že som rád, že ťa mám," povedal a usmial sa.
Ja som však vedela, že to nebolo to, čo chcel povedať. Alebo si iba nahováram, že to nechcel povedať, pretože chcem počuť od neho niečo iné, ako mať rád.

My Life 24

29. dubna 2012 v 15:38 | Adminka;))xx |  My Life
V dome sme sa prezliekli. Ian požičal Justinovi svoje najlepšie veci, no aj tak to vyzeralo divne. Zabávali sme sa na tom, že človek, ktorý nenosí nič lacnejšie než 1000 dolárov má na sebe handry tak dokopy za 100 eur.
-"Je päť hodín poobede, čo ideme robiť?" spýtala som sa.
Bola som v teplákoch a rozťahanom tričku. Sedela som na gauči a čakala som, kým sa všetci osprchujú. Bola som mokrá od sprchy. Blato som vymývala asi pol hodinu.
-"Ja budem musieť ísť," sadol si vedľa mňa Justin.
Usmial sa na mňa.
-"Musíš?"
Prikývol. Neváhala som. Nahla som sa, chytila som jeho tvár do dlaní a pobozkala som ho. Jeho pery boli teplé a mäkké. Špičkou jazyka som ich pootvorila.
-"Nie" vydýchol, ale neznel presvedčivo.
-"Ale áno," šepla som mu do úst.
Bola som vďačná za to, že som si pred chvíľou umývala zuby. Prsty som si zaplietla do jeho vlasov. Neboli také jemné ako som si predstavovala. Boli jemnejšie. Na dotyk krehké. Bála som sa ich dotýkať. Zrazu som pocítila jeho teplú ruku na šiji. Pritiahol si ma a tuho, nežne bozkával. Zastonala som. Ak som si toto nepredstavovala posledný rok a pol, tak som nikdy nesnívala. Zrazu niekto zahvízdal a Justin ma pustil. Chytala som dych, vedela som, že moje oči vyzerajú byť obrovské. Justin mal napuchnuté pery a na lícach hektické červené škvrny. Oči sa mu čudne leskli. Usmiala som sa a dotkla som sa svojich pier.
-"Ty kokos, človek odíde na pár minút a vy tu idete robiť malé veverčatá," rozosmial sa Ian. Hodila som do neho vankúš.
-"Hej, tie sú mojej mamy"
-"Nemáš byť debil"
-"Cmuk cmuk," vymŕzdil sa mi.
Ďalší vankúš. Smial sa. Justin sa postavil.
-"Idem radšej," zjavne sa nedokázal pozrieť na Iana.
-"Justin, Justin. Doteraz som bol hater. Myslel som si, že si buzna, ale..." rehotal sa, " toto si zabil. Seriózne. Selena bude zlá. A odísť od baby, ktorá ti práve dala svoju dušu cez ústa je nechutné"
-"Pako," zahundrala som.
-"Čo sa toľko rehoceš?" vošla Tinnie.
Sadla si mu do lona.
-"Caroline a Justin...sa...bozkávali!"
Letela do neho ďalšia poduška. Cítila som ako sa mi krv rozlieva po tvári.
-"Čo ste sa?" to dievča vyzeralo akoby jej uleteli včely.
-"Bozkávali," sklonila som hlavu.
-"Ty kokos!"
-"Mhm. Tak ja ale vážne idem," zapojil sa Justin.
Totálne červený.
-"Ok," šepla som, ale chcelo sa mi kričať NECHOD!
-"Už ťa nikdy neuvidíme?"
-"Ale možno..."
-"Nie. Slovo možno nie"
-"Prídem vás navštíviť," znel tak nepresvedčivo ako keď mi niekto povie, že prsia Pamely Anderson sú pravé.
-"Fajn," odvrkla som a vstala.
Objala som ho. Na moje prekvapenie aj on mňa, príliš tuho.
"Ja viem, že to počúvaš denne, ale ľúbim ťa"
Usmial sa a jemne sa odtiahol. Odhrnul mi ofinu z očí.
-"Aj ja teba"
-"Aj ty mňa?" zamračila som sa.
-"My Belieber," pohladil ma po líci.
Zalialo ma sklamanie. Som pre neho len fanúšička.
-"Lily, Amy, Chris, poďte sa rozlúčiť," zakričala som hore a vymanila som sa z jeho objatia. Túžila som len po tom, aby moje slzy zmizli z mojich očí. Baby okamžite dobehli dole.
-"S kým rozlúčiť?"
-"S Justinom?"
-"Justin ide preč?" spýtala sa Lily.
Dvojičky sa bez slova na neho vrhli. Objímali ho a bozkávali po tvári.
-"Neopúšťaj nás! My bez teba neprežijeme! Justíííín!" vzlykali.
Justin sa usmieval. A ja som sa na nich nedokázala pozerať. Ian im podal vreckovky. Ochotne ich vzali a pustili sa Justina. Justin sa chlapsky objal s Ianom a riadne vyobjímal Tinnie. Aj Lily sa ušlo objatie.
-"Čaute, decká!" usmial sa na nich a divným hlasom doložil, "Ahoj, Caroline"
-"Goodbye" otočila som sa k nemu práve včas.
Akurát otváral auto. Divne mi šklbalo vnútro.
-"Neznášam svoje emócie a hormóny," sykla som a odišla som do obývačky.

Luck of Late 22

29. dubna 2012 v 15:29 | Adminka;))xx |  Luck of Late
Ani som sa nenazdala a ten večer sa skončil. Bol čas rozlúčiť sa. Pritisla som sa bližšie k nemu a svoje pery priložila na tie jeho. Milujem ten pocit, keď môžem cítiť jeho pery.
-"Milujem ťa!" pošepky povedal a pobozkal ma.
-"Aj ja ťa milujem" nastúpila som do Holdenovho auta, pri ktorom sme stáli.

O pár dní
Ani neviem, ako som dokázala otca presvedčiť, aby ma pustil samú do Paríža. Vrátila som sa tam späť. Do mesta lásky. Mesta, ktoré neznášam. Ktoré ma prinútil nenávidieť John. Vystúpila som s taxíka a musela sa odhodlávať, aby som prešla cez bránu. Bála som sa čo uvidím. Nechcela som znovu vidieť Johnovu tvár, ako vymýšľa ďalšie nápady ako ma potupiť pred mamou a dostať do nejakého vojenského táboru. Dvere boli odomknuté. Pootvorila som ich a vošla do domu s hrobovým tichom. Tento dom pôsobí strašidelne. Vždy som sa v ňom bála byť sama.
-"Haloo!" zakričala som a počula ako sa niekto valí zo schodov.
-"Aria, ahoj miláčik. Chýbala si mi tu!"
Otočila som sa a to čom som videla, naozaj som nechcela vidieť ani v najhoršom sne. Moja zaguľatená matka sa ku mne rútila a uväznila ma v jej objatí. Ona je tehotná?
-"Nechceš mi niečo vysvetliť? Akoto že si mi nepovedala, že si tehotná?"
-"Nezabudni na to, že to ty si nechcela, aby som ti volala a keď som ti zavolala, zrušila si ma, alebo mi to zodvihol tvoj otec a nejako to zahovoril. Budeš mať bračeka" dodala.
Vždy som chcela mať súrodenca, ale prečo sa vôbec neteším? Neteším sa, pretože sa bojím do akej zlej rodiny vstúpi bábätko. Myslím si, že nikdy nebude šťastné. Nebude šťastný s jeho otcom. Ak bude rovnaký k nemu ako bol ku mne, tak ho bude chcieť čo najskôr zakopať pod zem.
-"Prepáč"
Hovorila mi o tom aké to bolo, keď som odišla. Neviem či to bol len pocit, alebo sa mi naozaj vrátila moja milujúca, šľahnutá mama, ktorú som tak ľúbila, do kým do našich životov nevkročil on.
-"Vieš prečo som bola celý čas k tebe taká aká som bola? Musela som. Nechcela som, aby mi ťa zobral a vieš, že John dokáže vybaviť všetko. Musela som to spraviť. Konečne si dospelá a voľná"
Pritúlila som sa k nej a konečne som bola šťastná. Mám svoju mamu. Mamu, ktorú som potrebovala každý deň, keď som vyrastala a ona tu pre mňa posledné roky nebola. Nebola tu pre mňa a ja som si myslela, že ma nemá rada. Robila to všetko pre mňa. Ako som mohla byť taká hlúpa a niekedy vôbec povedať, že ju nenávidím.
-"Prečo si mi nikdy nepovedala, že si adoptovaná?" povedala som, keď nastalo medzi nami ticho.
Ticho, ktoré som prerušila touto otázkou, ktorá ju zaskočila.
-"Skade to vieš?"
-"Tvoja sestra to povedala jej synovi a keďže jej syn je môj priateľ, tak to povedal mne. Zábavné však? Dozvedám sa veci, ktoré by som mala vedieť od teba a nie od cudzích ľudí"
hovorila som zo štipkou sarkazmu a čakala na vysvetlenie.
Odpila som si z pomarančového džúsu a videla, že mama nechce o tom hovoriť.
-"Ty chodíš s jej synom? Potom mi to vysvetlíš. Na rade som ja" nadýchla sa a chytila ma za ruky.
-"Keď som mala dva roky adoptovala si ma jedna rodina. Milovali ma. Brali ma ako svoje, až do kým sa tej žene nepodarilo otehotnieť. Bola som ako piate koleso, ale ich rodičia na mňa nekašlali. Venovali sa mi viac ako ich vlastnému vnúčaťu. Rozhodla som sa, že budem bývať pri nich. Vyrástla som, spoznala svojich vlastných rodičov, spoznala tvojho otca a spolu sme čakali to najlepšie čo nás stretlo v živote"
-"Prečo si mi to nikdy nepovedala?"
-"Nechcela som na to myslieť. Boli pre mňa ako moji praví rodičia, bolo mi s nimi dobre, ale aj ked mi sľúbili, že keď sa narodí ich vlastné dieťa, tak ma neprestanú ľúbiť, no oni prestali. Starali sa len o ňu a na mňa kašlali"
Bála som sa ako zareaguje na to, keď jej poviem, že Zayna sa vzdať nemienim. On je jediný, ktorý mi vyčarí úsmev na tvári, aj keď nemám vôbec náladu na úsmev. Niekedy si myslím, že je kúzelník. Dokáže ma urobiť šťastnou a to musí byť nejaké kúzlo.
-"Ľúbiš ho?" opýtala sa.
-"Viac než čokoľvek"
-"Láske nemôžeme brániť. Viem akú pretvárku hrá teraz tvoj otec. O všetkom mi povedal, ale nebuď naňho naštvaná. Robí to nerád"

Love Story about Niall 5

29. dubna 2012 v 15:18 | Adminka;))xx |  Love Story about Niall
Chloe:
Pobozkal ma. Cítila som jeho pery na svojich a nemohla sa vzpierať. Nechcela som. Nemohla som sa od neho odtrhnúť. Nedokázala by som, ani keby som to veľmi chcela. Vedela som, že to nie je správne. Odtiahla som sa od neho a bežala preč. Spravila som chybu, že som sa nechala pobozkať. Chyba bola, že som sem vôbec prišla. Bežala som do domu a zabuchla dvere. Hodila sa na gauč a chcela kričať. Nemohla som. Zabalila som sa do deky a rozmýšľala nad tým čo sa pred chvíľou stalo. Nemohla som len tak sedieť na zadku. Pobehovala som po dome z jednej izby do druhej a nemohla ešte stále uveriť, že ma pobozkal. Áno, viem. Celý týždeň som po tom túžila. Snažila som sa presvedčiť, že bozk nič neznamená. Že je to len bozk, ktorý môžem dostať od hociktorého chlapca. Ale tento bozk bol iný. Bol od Nialla.
Chlapca ,ktorý sa mi páči a celý týždeň som slintala nad ním a keď sa konečne dočkám bozku som zmätená. Vytiahla som z vrecka telefón, ktorý vibroval. Na displeji som videla jeho fotku. Nedokázala som mu zodvihnúť. Nemala som toľko odvahy s ním hovoriť, po tom čo som tak odišla.
Niall:
Odtiahla sa odo mňa a bežala preč. Chcel som ísť za ňou, ale niečo ma držalo pevne na zemi. Strácala sa mi z dohľadu a mne sa chcelo plakať. Najradšej by som ju od seba nepustil, ale bola to jej voľba, že odišla. Vedel som, že sa mi hneď nehodí okolo krku.
-"Kde šla?" pýtal sa Sean, keď so zmrzlinou kráčal ku mne.
-"Odišla"
-"Stalo sa niečo?"
-"Pobozkal som ju a ona odišla!" povedal som mu každý detail.
Každý detail svojich pocitov. Bol som zmätený. Ani som nevedel ako sa mám cítiť. Chcel som byť šťastný. Chcel som tak veľmi. Ale nemohol som. Odišla a to ma ranilo. Ranilo ma, že ma to nenechala ani vysvetliť. Vytiahol som z vrecka mobil a vytočil jej číslo. Zrušila. Zavolal som jej druhý krát a urobila to isté. Bolo to zbytočné. Ona mi nezodvihne ani za nič.
-"Mal by som už ísť" povedal som a objal Seana.
Viem, že nie je nadšený že odchádzam, ale ja sa vrátim a vynahradím mu to! Vynahradím mu každú sekundu z toho čo budem preč.
Neskôr
Sedel som v lietadle do Londýna. Tešil som sa na chalanov, ale ťažko sa mi z tade odchádzalo. Je tam ona. Viem, že odchádzam v ten najhorší čas kedy by som mal byť tam a vysvetliť si to s ňou, ale toto je moja práca a ja sa jej nechcem vzdať. Hral som sa na notebooku a pozeral si fotky, ktoré mám s ňou. Neviem čo som na tom pokazil. Neviem prečo odišla. Neviem nič. Alebo nechcem vedieť nič? Možno je to všetko preto, že o mňa nemá záujem. Neviem prečo som si od toho tak namýšľal. Pristáli sme na letisku v Londýne a mňa čakalo niekoľko fanúšičiek. Boli milé a zlepšili mi moju náladu. Fotil som sa s nimi, podpísal im každú viditeľnú časť ich tiel a neskôr sa pobral do auta.
-"Ani nevieš ako si nám tu chýbal!" skočil predo mňa Louis, keď som vystupoval z auta.
-"Louis neklam prosím ťa. Užíval si si každé ráno plnú chladničku" povedal Zayn a objal ma.
-"Tak porozprávaj nám o tej kočke, o ktorej nám nechceš vôbec nič povedať!"
-"Asi keď vám o nej nechcem nič povedať, tak vám to nepoviem ani teraz!" zaškeril som sa a hodil sa k nim na gauč a pustil sa do nejakých chlebíčkov, ktoré ležali na stole.
-"My si o nej všetko zistíme, neboj!" začali si šuškať a ja som vedel, že o nej určite niečo zistia.
Nepovedal som im o nej nič, pretože milujem to, keď vyzvedajú. Jasné, že neskôr by som im to určite povedal, ale najskôr sa zabavím.
Chloe:
Až o niekoľko hodín som si uvedomila, že by som mala ísť za ním. Mala by som sa s ním porozprávať a nie ignorovať jeho telefonáty. Obliekla som si sveter a obula nejaké topánky a išla za ním. Aj tak sa nevyhnem stretnutiu s ním. Kráčala som po ulici. Slnko pomaly zachádzalo a menila ho tma. Prešla som k jeho domu a zazvonila na zvonček.
-"Dobrý deň, je Niall doma?" opýtala som sa jeho maminy, ktorá sa na mňa usmievala.
-"Nie, Niall išiel do Londýna. Nevieš o tom? Má tam nejaké koncerty"
-"Nie neviem, tak nič potom" povedala som a odišla.
Koncerty? Aké koncerty, do riti?


Lies, life and love! 75

29. dubna 2012 v 14:38 | Adminka;))xx |  Lies, life and love!
Dlho sme sa navzájom dívali do očí a ja som bojoval s bolesťou, ktorá ma ovládala vždy pri myšlienke na hebkosť jej pokožky. Usmievala sa.
-"Nemala by som,..." odmlčala sa.
-"Čo?"
-"Zavolať ju späť? Vonku prší..." v jej očiach hrali obavy.
Usmial som sa.
-"Chceš to?" spýtal som sa.
-"Nie, ale nechcem aby ochorela kvôli mne. Zápal pľúc a čo ja viem čo"
-"Ale budeš sa jej musieť ospravedlniť," usmial som sa, pobavený myšlienkou, že Britt sa bude ospravedlňovať.
Udrela ma urazene do hrude.
-"Au," zahral som ublíženého.
Prevrátila očami.
-"Tak idem za ňou," vzdychla a vyskočila na nohy.
-"Pre toto ťa ľúbim," pozrel som jej do očí a snažil sa do očí nahrnúť čo najviac lásky zo seba. Usmiala sa, ovanul ma jemný vánok a zmizla. Vzdychol som. Toto bude ešte bolieť, ale na tú bolesť už asi umriem. V dome bolo ticho. Mama odišla, Molly s Kim dnes majú voľno a ja som tu sám a o chvíľu príde duch s dievčaťom, ktoré som k sebe nasťahoval a poznám ju dva dni. Môj život nie je normálny. Znova som vzdychol. Bodaj by to bol všetko len sen a ja sa zajtra ráno zobudím a vedľa mňa bude ležať Britt, tvár otlačenú od podušky, vlasy akoby bola v mixéry a oči krásne rozospaté. Vliezol som do kuchyne. Nebol som hladný, no vraj mám málo energie. Ak ju chcem vidieť čo najviac, musím sa nabiť. Vypil som dva energy drinky. FUJ! Čo ja pre ženy neurobím.
-"Ty sa pre nich aj obetuješ," ozvalo sa odo dverí so smiechom.
Britt vošla s Ellie do kuchyne ku mne. Vyskočila na stoličku. Ellie ostala stáť s vystrašenými očami a zmoknutá ako škrečok po malom kúpeli. Bola krásna. Okamžite som na to prestal myslieť. No zbadal som Brittinu tvár. Prepáč, pomyslel som si úprimne. Usmiala sa na mňa a pozrela na Ellie. Pod ňou sa tvorila mláčka.
-"Chod sa prezliecť," odsekla jej.
Ellie na mňa vrhla pohľad typu neviem čo mám robiť. Pomôž mi.
-"Choď," usmial som sa na ňu a sadol som si oproti Britt.
-"Smrdíš po energeťákoch. Fuj. Ak chceš energiu, riadne sa najedz"
Pokrútil som hlavou.
-"Nepomôžem. Vyjde to zo mňa"
-"Prd. Len sa nejedz. Nebude ti ani zle," pozrela na mňa škaredo.
Nič iné mi neostávalo ako poslúchnuť. Ellie zatiaľ zmizla hore.
-"Hysterčí," zahundrala Britt.
-"Kto?"
-"Elizabeth. Bojí sa ma. Bojí sa teba. Bojí sa tohoto domu a chytá paniku, hystériu. Práve sa rozhodla, že už neprehovorí"
-"Ach jaj," povzdychol som si už asi miliónty krát dnes.
-"Ale oblieka sa celkom super. Som videla tie šaty, ktoré som si chystala po pôrode," vykrivila pery do divného výrazu.
Ja som len stisol pery.
-"Ale čo už. Som mŕtva. Užite si to, ľudia" hrala ťažko šťastného človeka.
-"Nehraj hrdinu," zamračil som sa.
-"Mám plakať? Vieš koľko som už prerevala? Už nemienim revať..." vyštekla.
Pokrčil som plecami, nevediac čo na to povedať.
-"Nehysterči a poď dolu," zrazu zrevala, že skrinky sa zatriasli.
Hneď na to som začul kroky na schodisku. Ukľudňoval som si srdce.
-"Raz ma zabiješ," odsekol som.
Samoľúbo sa usmiala. Dnu vošla Ellie v mojich teplákoch, ktoré som dal ešte Britt a v Brittinom tričku s nápisom Little confused.
- "Len pre tvoju informáciu, Justin ti zakázal nosiť veci, ktoré som už mala na sebe"
-"Britt..." začal som.
Ellie sa zamračila a obrátila sa späť.
-"Nie, nikam nechoď. Aj tak je to už jedno. Už nikdy si to neoblečiem," zase sa tvárila ubolene.
Sklonil som hlavu.
-"Sadni si a nečum na nás, keď už nemieniš kecať. Nie, neprestanem ti čítať myšlienky aj keby som chcela. Prestaň byť sarkastická. Buď rád, že jej nečítaš myšlienky, Justin, zabil by si ju. Je sarkastickejšia než ja. Vieš čo ma najviac štve? Že keby po tebe nešla, tak sme najlepšie kamošky"
Rozosmial som sa.
-"Nerehoc sa. Irituje ma to"
Krútil som hlavou. Ellie mykalo kútikmi.

Gotta Be You 57

29. dubna 2012 v 10:00 | Adminka;))xx |  Gotta Be You
-"Poď kráska, pred tým než sa tu zjaví kudrnáč a celé toto tu pokazí, my sa ešte trošku zabavíme! Pekne sa choď prichystať, sprav zo seba kočku, čakám ťa dole. Alebo čakáme?" ťahal ma za ruku Louis a potom sa pozrel na Ri ktorá len prikývla.
Vybehla som hore a vošla do sprchy. Horúce kvapky stekajúce po mojom tele ma prinútili myslieť aj na niečo iné ako na NEHO. Následne som si vysušila vlasy, mala som ich vlnité, tak som ich aj tak nechala. Pramienky ofiny som si po bokoch zopla vzadu, dala na seba jemnú vrstvu make-upu, púder, dlhé mihalnice som si obtiahla riasenkou, na pery naniesla balzam a usmiala sa na seba v zrkadle. Z tašiek ktoré som si od nákupov ešte nevyložila som vytiahla prekrásne biele šaty. Dám si ich? Dám! Nasúkala som sa do nich a od Ri si požičala púdrové Louboutinky. Na krku mi visela strieborná retiazka od starkého. Bolo na nej moje meno. Do uší som si dala biele perlové náušničky a zišla som dolu.
-"Wow. Ja neviem čo povedať. Zobrala si mi všetky slová" obdivne na mňa pozeral Louis.
-"Stačí povedať že mi to pristane, ale tak keď som ťa obrala o slová..." zaškerila som sa.
Ten len pokrútil hlavou a ja som mu vtisla pusu na líce.
-"Ri, kde toľko trčíš?" so smiechom som kričala hore .
Vždy jej to trvá dlho. Teda pokiaľ niekde nemešká. Dolu sa vyrútilo tornádo Rihanna. Bola krásna, vlasy vypnuté v drdole (čo sa u nej často nevidí) a takisto šaty nad kolená ako ja s voľnejšou sukňou. Až na to, že moje princezničkovské a tie jej farebné, niečo ako batika.
-"Si nádherná, ale poďme už!" znovu som sa smiala a tentokrát si aj zložila ruky na prsiach, keď Ri ešte stále dokončovala svoj vzhľad v zrkadle.
-"Okey" rezignovala a my sme sa cez zadnú záhradu vydali na pláž.
Ďalšia párty. Až na to, že tu boli ľudia zhruba len v našom veku, hrala príjemná hudba, rozložené ohnisko, odľahčená nálada. Väčšia skupina ľudí sa zdržiavala v menšej plážovej chate, no aj tak nás vonku bolo veľa. Sadli sme si na lavičku pri chatke k nejakým ľudom, ktorých nám Ri predstavila ako svojich starých priateľov. Boli príjemný, dalo sa s nimi pokecať.
-"To fakt? Neverím!" smiala som sa na niekoho historke.
-"Princezná, môžem prosiť?" prišiel ku mne Lou a spravil také to gesto.
Pozrela som naňho akože či to myslí vážne no on len zanechal vážnu tvár.
-"Isteže hej!" snažila som sa byť tiež vážna, ale cítila som ako mi cukalo kútikmi úst.
Prijala som Louiho ruku a on ma zaviedol trošku ďalej od ohníka, kde sa už hudba len potichu ozývala a kde nikoho nebolo. Takže bude debata. Hrala pomalá pesnička, ruky mi položil na pás a ja jemu okolo krku. Pohupovali sme sa v rytme hudby a slnko už pomaly klesalo.
-"Takže. O čom si chcel hovoriť?" prelomila som ticho, aj keď mi neprekážalo.
-"Ako vieš že chcem s tebou o niečom hovoriť?" spýtal sa pokojne a otočil ma okolo mojej osi.
Zasmiala som sa.
-"Poznám ťa dosť dobre na to, aby som to vedela nejako vycítiť. Čiže?"
-"Ale...trápi ma tá vec s Harrym. On taký nieje a ty to tiež vieš"
-"Ale bol taký" pokrútila som jemne hlavou.
-"Bol. Ty si ho zmenila, Claire" hľadel mi do očí.
-"A čo keď je znovu taký?" nadhodila som mu.
-"Nieje" oponoval mi.
-"Ale môže byť" povzdychla som si.
-"Nemôže. Ver mu. Aspoň pokiaľ sa nepresvedčíš o pravde"
-"Dobre" prikývla som.
-"Ako to teraz medzi vami bude?" znovu ma otočil.
-"Netuším"
-"Ale vrátiš sa k nemu, nie?" v jeho otázke bolo počuť menšiu obavu.
-"Pokiaľ o to bude stáť. A pokiaľ mi to celé vysvetlí. A pokiaľ to nebude tak ako som si myslela že to je" dúfala som že moju poslednú vetu pochopí aj bez priameho vysvetľovania.
Prikývol.
-"Ďakujem za tanec, krásna dievčina" zasmial sa a pobozkal ma na hánky s úklonom.
Ani som si nevšimla že pesnička sa skončila.
-"Aj keď si formálny, alebo aspoň sa snažíš, vyzeráš pri tom zábavne" zasmiala som sa.
-"No tak" zasmial sa a chcel ma ísť objať.
-"Eé! Chyť si ma!" so smiechom som si dala dole lodičky a bosá sa rozbehla po pláži ktorú obmývalo more.
Utekala som po mokrom piesku a môj najlepší priateľ ma naháňal. Obaja sme sa smiali ako šialený ale bolo nám to jedno.
Harry:
-"Choď za ňou! Rýchlo! Tí blázni spolu utekali tým smerom po pláži" kázala mi Ri s úsmevom.
Rozbehol som sa popri domčekoch a v diaľke zahliadol dve postavy. Priblížil som sa bližšie a zbadal som ju. Bežala po pláži a smiala sa na plné hrdlo tým smiechom, čo som tak miloval.
Oblečená v bielych šatách ktoré jej v slabom vetri jemne viali. Vyzerala ako anjel. Doslova. Za ňou bežal Louis taktiež so smiechom. Skočil na ňu a objal ju. Ona sa mu vytrhla a bežala ďalej opačnou stranou smerom ku mne . Ale nemohla vidieť že som tam. Vyšiel som spoza tieňu paliem na pláž. Obzerala sa za Louisom a zisťovala aký má náskok a keď otočila tvár smerom ku mne, úsmev jej povädol. Zastala a šokovane sa na mňa dívala. Asi jej nehovorili, že prídem. Šokovaný výraz tváre sa zmenil na vystrašený.
Claire:
Stál tam. Rovno predo mnou, na tvári utrápený výraz, v očiach iskričky. Vietor sa mu hral s hnedými kučierkami a ja som nevedela čo mám robiť. Vykročil smerom ku mne a mne sa v hrdle spravila obrovská hrča. Zastavil tesne predo mnou a díval sa mi do očí.
-"Prečo si prišiel?" zašepkala som so slzami v očiach.
-"Aby som ti to vysvetlil. A porozprávať sa"
Aby mi to vysvetlil. To som mu nechýbala? Vôbec ho netrápilo že som niekam zdrhla?
-"Nech sa páči, môžeš začať" prekrížila som si ruky na prsiach a čakala.
-"Nepodviedol som ťa" hovoril to bez náznaku žiadnych emócií.
Nedalo sa z neho vyčítať nič. Absolútne. A to ma ešte väčšmi miatlo. Nadýchol sa a pokračoval.
-"Chcel som ti vtedy povedať že odchádzame na turné" keď to povedal zamrzla som.
-"Aha. A prečo si mi na to nič nepovedal? Prečo si ma nechal odísť?"
-"Neveríš mi?" na jeho otázku som neodpovedala.
Sama som nevedela na ňu odpoveď.
-"Takže mi neveríš" ľahostajne skonštatoval a otočil sa na odchod.
-"Nechoď" chytila som ho "Sama neviem komu mám veriť. Alebo vlastne čomu"
-"Keby si ma naozaj milovala tak by si vedela čomu máš veriť" znovu sa otočil na odchod.
Nie. Len tak si teraz neodíde! Vykročila som jeho smerom a schmatla ho za rameno. Otočila som sa smerom k nemu.
-"Ty debil jeden kudrnatý, čo si myslíš že si, že mi toto hovoríš?! Keby som ťa naozaj nemilovala tak by som asi s tebou vôbec nestrácala čas! Myslíš že som s tebou pre peniaze? Pre slávu? Ďakujem, neprosím. Myslíš že som chcela mať dotieravých paparazzov na každom kroku a žiadne súkromie? Pokiaľ hej, tak to si na veľkom omyle, drahý! A ešte ja blbá som s tebou chcela mať dieťa a plánoval našu spoločnú budúcnosť! A myslela som si že si ten pravý! Ale asi som sa mýlila. Očividne ma nemiluješ tak ako ja teba. A ani si ma nikdy tak nemiloval. A uvedom sa čo hovoríš lebo ani nevieš ako ma zraňuješ! Práve že ja som ťa milovala až tak že som bola za teba schopná dať aj život!" zúrivo som ho boxovala päsťami do hrude.
-"Myslím že máš pravdu" kľudne povedal a potom sa na mňa len ticho díval.
-"Ty si taký chuj Harold! Rob niečo! Nestoj tam ako taký! Nevidíš že si ju zranil?!" odniekadiaľ sa vynoril Louis.
-"Nepleť sa do toho. Uprednostňuješ ju predo mnou?"
-"Nič v zlom. Ale ona je viac sexi!" zaškeril sa "Asi by som od teba chcel veľa aby si bol aspoň teraz vážny?!"
Ja som sa radšej diskrétne vzdialila, pretože som nemienila pozorovať naštvaného Harolda a totálne irelevantného Louisa ako sa hádajú. Pár krokov som cúvala a narazila som do niekoho.
-"Mario? Čo tu robíš?" prekvapene som sa naňho pozerala.
-"Prechádzka. A čo ty, drahá?" pohladil ma po líci.
-"Nevolaj ma tak!" striasla som zo seba jeho ruku.
-"Ja viem že to chceš. Nebráň sa. Prečo si odišla?" usmieval sa.
-"Odišla som práve preto, lebo to nechcem. Nič od teba nechcem" fľochla som naňho už trochu s nervami.
Len sa zasmial a nahol sa ku mne že som cítila jeho dych na mojej tvári.
-"Nerob to" zašepkala som a chcela sa nejako odtlačiť.
No nič. No way. Pobozkal ma. Nie a nie ho odo mňa odtiahnuť a keď si začal prerážať jazykom cestu do mojich úst, kusla som ho.
-"Kretén!" vlepila som mu a rýchlo utekala smerom ku chalanom.
Vrútila som sa do náručia rovno Louisovi a plakala.
-"Kde je Harry?" spýtala som sa a utrela si slzy.
-"Odišiel. Myslel si, že si ho vymenila" smutne sa usmial.
Vzdychla som si. Nič iné mi neostávalo.
-"Prečo sa všetko musí tak dosrať? Lou, ty vieš že ja som ho nevymenila! Ja som ho nechcela bozkávať!" pozrela som mu do očí.
Znova sa usmial. Niekedy sa mi nad ním až rozum pozastavuje. Ako sa dokáže stále usmievať?
-"Ja ti verím. Len musíme nejako presvedčiť aj kudrnatého aby ti veril " dal mi pusu na čelo a znovu ma silno objal.
Ako ho len mám rada.
-"Musíme?"
-"Musíme. Som v tom s tebou. Za prvé, som svedok. A za druhé, nenechám ťa v tom samú, aj keby som mal. Na to ťa až priveľmi ľúbim, sestrička" zasmial sa a zatočil so mnou.
-"Blázon" pokrútila som hlavou a pousmiala sa.
-"Čo teraz?" pozrela som naňho netušiaca čo teraz spraviť.
-"Ideme na letisko? Určite chce odísť" zapozeral sa do diaľky.
Len som prikývla a taxíkom sme šli na letisko. Len také maličké. Práve ohlásili jeho let a ja som v dave zahliadla hnedé kučery. Rozbehla som sa za ním.
-"Stoj! Nechoď. Aj ja mám právo na vysvetlenie! Prosím, ostaň" položila som mu ruku jemne na rameno.
-"Mne stačilo to, čo som videl" pozrel sa na mňa posledný krát a odišiel.
Len tak. Bez rozlúčky, bez ničoho. A ja som nedokázala nič spraviť. Len tam nemo stáť a pozerať sa na to, ako človek ktorého milujem odchádza. Preč. Odo mňa. A to ma bolelo najviac.

Everything About You 24

29. dubna 2012 v 2:10 | Adminka;))xx |  Everything About You
Prvý bozk, Stephanie:
Keď sme skončili, Harry si išiel dať sprchu a Niall zaliezol do izby. Ja som zostala so Zaynom pozerať telku. Veľmi ma to nebavilo a celý čas som rozmýšľala nad Niallom.
-"Máš ho rada viac ako kamaráta," povedal zrazu Zayn.
Prekvapene som sa na neho pozrela, no bolo mi jasné o kom hovorí. Iba som ticho prikývla a myšlienkami bola stále s Niallom v izbe.
-"Bež za ním. Poteší sa," usmial sa Zayn a zdvihol ma z gauča.
Poďakovala som mu za dodanie odvahy a vybrala sa do izby. Cez dvere som počula ako hrá na gitaru. Tú pesničku čo hrá som veľmi dobre poznala, tak som potichu vošla a čakala, kým dospieva bridge. Stále si ma nevšimol a nadychoval sa, že bude spievať ďalej. Usmiala som sa a začala spievať. Prekvapene sa otočil a potom začal spievať so mnou. Po celý čas sa mi díval do očí a keď som už sedela vedľa neho, pomaly odložil gitaru a priblížil sa ku mne. Ja som to po ňom zopakovala a on ma pohladil po líci. Na chvíľu som sa zarazila, no keď ma pritiahol bližšie k sebe, hneď som sa uvoľnila. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Neopísateľný pocit! Jednoducho nádhera! Všetko vo mne vybuchovalo a celkovo to bolo dokonalé. Užívala som si tento bozk plný pocitov plnými dúškami a nechcela sa od neho odtrhnúť. Po chvíli sa odo mňa odtiahol a zadívali sme sa jeden druhému do očí.
-"Tak dávno som to túžil urobiť," pošepol Niall a opäť ma pobozkal.
-"Niall...Ja...Neviem čo ti na to povedať," dostala som zo seba a on sa na mňa prestrašene díval.
-"Netreba slová, stačia činy," povedal nervózne.
Usmiala som sa a pobozkala ho. Pomaly si ľahol na posteľ, takže som ležala na ňom. Hladila som ho po tvári, hrala sa mu s vlasmi a užívala si to, že sa ho môžem dotýkať. On si to zjavne užíval tiež a hladil ma po chrbte.
-"Niall!" vtrhol do izby Zayn.
Chcela som sa odtiahnuť, no Niall ma nepustil.
-"Pardon," zareagoval okamžite Zayn a odišiel.
V duchu som sa usmiala a ďalej sa sústredila na Niallove pery. Po chvíli som sa od neho odtiahla a pozrela mu do očí. Hodil na mňa prosebný úsmev a ja som sa musela usmiať. Bol taký rozkošný.
-"Ešte?" zasmiala som sa.
On prikývol a vrhol sa na mňa. Bola by som hlúpa, keby som sa bránila, tak sme si vymenili úlohy a ja som ležala pod ním. Bol to tak úúúúúžasný pocit byť prikrytá jeho telom. Bozkávali sme sa strašne dlho a popri tom sme zaspali. Ako inak, spolu.

Another World 6

29. dubna 2012 v 0:58 | Adminka;))xx |  Another World
Ráno som sa zobudila celá dolámaná. Bodaj by nie, veď ten matrac bol hrozný. Nejako som sa z neho strepala dole a dovliekla sa do kuchyne. Za stolom už sedela mama a čítala si nejaký časopis.
-"Bré ráno," pozdravila som a dala jej pusu na líce.
-"Aj tebe. Dáš si niečo na raňajky?"
-"Nie, ešte nie som hladná. Ale kakauko by som si dala," zasmiala som sa, keď som si všimla hrnček v jej ruke.
-"Povedala by som ti, aby si si ho urobila, ale keďže som s tým mala problém aj ja, tak ti ho urobím," uškrnula sa a ja som si sadla na voľnú stoličku.
S úsmevom na perách som ju pozorovala, keď sa do kuchyne dovalil ocko.
-"Dobré ráno, dámy," pozdravil a pobozkal mamu.
Pri pohľade na nich som si vždy želala, aby som aj ja mala také spokojné a šťastné manželstvo, ako moji rodičia.
-"Zajtra ideme nakupovať?" opýtala som sa hneď.
Obaja sa zasmiali a ocko mi s úsmevom odpovedal.
-"Áno, najprv nakúpime farby, potom nejaký nábytok. Najprv tebe do izby a nám do spálne. Tu máš vzorkovník," povedal a podal mi akúsi tabuľku, "vyber si farbu steny"
-"A môžem mať viac farieb?"
-"Iste"
-"A jednu stenu si popísať citátmi?"
-"Ak sa ti to bude páčiť, nebudeme namietať"
Milujem svojich rodičov! Presne vedia, čo ma poteší.
-"A ozaj, ešte budeme postupne prerábať aj kúpeľne, takže ti neostane len ten ošarpaný sprchový kút"
Wohoo!
-"Vy ste perfektný!" skríkla som a oboch ich vyobjímala.
-"Pozor na kakao!" skríkla mama, keď som sa na ňu vrhla, no neskoro.
Moje kakauko skončilo na zemi.
-"Poutieram to," povedala som a hrabala sa po nejakú handru.
Nakoniec som čosi našla a pustila sa do utierania.
-"Idem sa prejsť po okolí," oznámila som, keď som nájdenú handru vypláchla a položila na okno, aby preschla.
-"Dobre, ale najneskôr za tri hodiny nech si doma," povedal ocko a ja som vybehla do izby.
Dala som sa dokopy, vyhrabala akúsi kabelku a hodila do nej peňaženku. Čo som si však neuvedomila bolo, že som tam mala samé japonské mince.
-"Mami? Máš nejaké peniaze? Lebo ja mám samé yeny"
Nič nepovedala, len mi do ruky vložila 10 librovú bankovku. Poďakovala som a vybehla von.
Poobzerala som sa okolo seba a vybrala sa doprava. Kto vie, kam dôjdem. Môj orientačný zmysel nesklamal a doviedol ma do akéhosi parku. Bolo tam krásne. Pretekal tadiaľ malinký potôčik a okolo neho boli lavičky. Taktiež tam boli záhony plné tulipánov. Jedna nádhera.
Prešla som krížom cez park a ocitla sa na akejsi ulici. Zbadala som tam kaviareň, tak som vošla dovnútra a objednala si horúcu čokoládu. Napriek tomu, že bolo dosť teplo, čokoláda ma osviežila. Zaplatila som a vybrala sa ďalej skúmať mestečko. Kráčala som tam, kam ma viedli nohy. Na každom kroku som si však urobila pár fotiek, aby som sa vedela vrátiť. Svojmu orientačnému zmyslu som nedôverovala natoľko, aby som mu nepomohla. Po asi dvadsiatich minútach chôdze som narazila na rozkošnú cukráreň. Kúpila som si tri kopčeky zmrzliny a kráčala naspäť do toho úžasného parku. Pomaly sa to začínalo hemžiť ľuďmi, tak som si rýchlo obsadila lavičku a rozjímala sa nad tou krásou. Už som dojedala zmrzlinu, keď si ku mne zrazu ktosi prisadol.
-"Ahoj," povedal záhadný človek.
-"Ahoj," odpovedala som milo a zvedavo na neho hľadela.
-"Chodíš sem často?"
Ach, typická baliaca fráza.
-"Možno," uškrnula som sa.
No na ty frajer, ako zareaguješ?
-"Škoda. Inak si tu nová?" pýtal sa ďalej.
-"Prečo myslíš?" odpovedala som protiotázkou.
-"Lebo som ťa tu ešte nevidel. A ver mi, za tých 17 rokov čo tu bývam, by som si takéto pekné dievča určite všimol"
Takže komplimenty, hej? Hm, nejde ti to zlatíčko, uchechtala som sa v duchu.
-"Inak ja som Zayn," usmial sa a podal mi ruku.
Zayn? Divné meno.
-"Cheyenne," usmiala som sa a opätovala mu stisk.
-"Rád ťa spoznávam. Už mi odpovieš, či si nová?"
-"Fajn, obmäkčil si ma," zasmiala som sa "Prisťahovala som sa len včera"
-"Páni. A odkiaľ si?"
To je nejaký výsluch?!
-"Tak trochu odvšadiaľ," zasmiala som sa.
-"Odkiaľ si sa prisťahovala?"
-"Z Tokia"
-"Wow. To je..."
-"Dosť ďaleko?" zasmiala som sa a on prikývol.
-"Ešte ma prekvapuje, že vieš tak dobre anglicky"
-"Bodaj by nie, keď som bývala v Londýne"
-"Ale veď si povedala, že..."
-"Že som prišla z Tokia. Veď som aj prišla. Teraz. Ale predtým som bývala v Londýne"
-"Ach takže toto si myslela tým, že si odvšadiaľ?"
-"Ani zďaleka," zasmiala som sa.
Ten bude čumieť keď mu porozprávam všetko.
-"Tak na čo ešte čakáš? Hovor," zasmial sa.
Na počudovanie bol celkom milý.
-"A čo by si chcel vedieť?"
-"Odkiaľ presne si?"
-"Kde som bývala?"
Prikývol, tak som začala menovať.
-"Vo Francúzsku, v Japonsku, v Londýne, na Slovenku a ešte teraz tu"
-"To si na tom dobre," zasmial sa zarazene, "a to vieš rozprávať všetkými tými jazykmi?"
-"A trochu taliansky a španielsky," prikývla som.
-"Tak to máš môj obdiv," usmial sa a rukou naznačil pohyb snímania klobúka.
-"Ďakujem," zasmiala som sa.
-"A kde bývaš?" opýtal sa po chvíli ticha.
-"Neviem," odpovedala som úprimne.
-"A ako sa dostaneš domov?"
-"Viem, kadiaľ som prišla"
-"Ach tak. Mohol by som ťa odprevadiť? Lebo je mi s tebou veľmi dobre a ešte by som ťa niekedy chcel vidieť," povedal a usmieval sa od ucha k uchu.
-"Dobre. A už teraz?"
-"Keď nemusíme, tak nie," zasmial sa a ja som sa pridala.
Bol to fajn pocit vedieť, že už tu niekoho ako tak poznám.
-"Dobre, ale za hodinu musím byť doma," povedala som.
-"Nevadí. Nepôjdeme niekam večer?"
Rande? Nejak skoro, nie?
-"A kam napríklad?"
-"Niekam sa najesť. Poznám výbornú taliansku reštauráciu," uškrnul sa.
-"Dobre, prídeš po mňa?" usmiala som sa.
-"Samozrejme. O siedmej pred tvojim domom"
-"Tak platí. Inak, môžeme ísť? Lebo teraz bude cesta trvať trochu dlhšie"
-"Samozrejme," usmial sa a pomohol mi vstať z lavičky.
-"Aký gentleman," zasmiala som sa.
-"To vieš, pri troch sestrách sa inak nedá," zasmial sa so mnou.
-"Tak to všetko vysvetľuje"
-"A ty máš nejakých súrodencov?"
Len som pokrútila hlavou a nechcela o tom rozprávať. Ešte stále som sa nepreniesla cez to, ako mama pred pár rokmi potratila. Bolo to veľmi ťažké obdobie pre všetkých troch. Ale ako tak sme sa z toho vystrábili a žijeme ďalej. Zayn to našťastie ďalej nerozvíjal a ticho sme kráčali k domu. Každú chvíľu som zastavovala, aby som skontrolovala, či ideme správne a on sa zo mňa smial.
-"Nesmej sa!" vybuchla som asi pri desiatej kontrole.
-"Ale keď to sa nedá," smial sa ďalej.
-"No ha, ha," povedala som urazene a kráčala ďalej bez neho.
-"Ale no tak, snáď sa neurazíš," povedal a rýchlo ma dobehol.
-"Nie, nie som urážlivá," odvrkla som.
-"Kdežéééé," povedal ironicky a snažil sa nahodiť vážnu tvár.
No nedarilo sa mu to.
-"Sme tu," zahlásila som pred našim domom.
-"Kde je tvoja izba?"
-"Na druhej strane"
-"Ach tak. Takže nezabudni, o siedmej ťa čakám presne tu," povedal.
-"Neboj nezabudnem," zasmiala som sa a otočila sa na odchod.
-"Ehm, nezabudla si na niečo?" zakašľal.
Prekvapene som sa otočila.
-"A na čo ako?"
Roztvoril náruč.
"Bez objatia neodídem"
Zasmiala som sa a priateľsky ho objala.
-"Maj sa," povedala som a vošla do záhrady.
-"Ahoj. Bolo mi potešením spoznať ťa," zakričal ešte a pobral sa ďalej svojou cestou.

Live my Life 1

28. dubna 2012 v 23:58 | Adminka;))xx
Začiatok školského roka. Zasa sa začína obdobie, počas ktorého budem mať neustále nabitý program. Čo už. Budem sa musieť zmieriť s tým, že s kamarátkami nebudem tak často, aj keď budem častejšie s druhou partiou.
-"Hýb sa ak chceš zájsť do školy ešte dnes!" kričal po mne oco.
Doma je už iba týždeň a znova sa vracia do Čiech.
-"Však nehúkaj!" prevrátila som očami a znova som sa vrátila do môjho každodenného rituálu.
Keď som konečne bola hotová, vyšla som von. Mne bude hovoriť, že sa mám hýbať, hlavná vec, že on nie je ešte ani oblečený! Sadla som si do auta a čakala, kým príde oco aj s bratom. Ide to byť utrpenie, keďže brat je prvák. Cestou do školy som mala zabité v ušiach slúchadka. Aký nezvyk. Oco zastal pred školou a ja som pomaly vyšla. Stála som pred školou a pozorovala, či niekde nevidím spolužiačky. Konečne sme boli všetky a akurát otvorili školu. Namierili sme si to do triedy. Začali sme si rozprávať zážitky z prázdnin. Vcelku sme sa zasmiali. Dvere sa otvorili a vošla triedna. Pozdravili sme a začala niečo kecať. Potom povedala, že si máme nastúpiť, aby sme mohli ísť na školský dvor. Pomaly sme zišli po schodoch a potom cez dvere na dvor. Hneď som sa začala pozerať, či nevidím niekoho známeho. Oči sa mi zastavili na nejakom chlapcovi. Slúchadka v ušiach, roztiahnutá mikina. No na prvý pohľad čistý hip-hoper. Riaditeľka konečne dorozprávala, ešte raz sme zašli do triedy a potom nás triedna pustila domov. Pred školou ma už čakal oco. Samozrejme prišli sme domov, rýchlo som sa prezliekla a zapla počítač.

Na druhý deň
Na toto skoré ranné vstávanie si budem musieť zvyknúť. Proti svojej vôli, ale vstala som. Iba som sa pozrela ako brat raňajkuje a hneď ma prešla chuť do jedla. Takže raňajky som preskočila a rovno som sa išla umyť. Potom rýchlo obliecť, namaľovať a učesať. Dnes ideme na autobuse. Takže to zase budem 7:20 v meste a potom sa nudím. Už som vykročila na cestu. Ako inak, brat išiel za mnou.
V škole
-"Poďme sa prejsť!"
Mali sme prestávku, takže neviem už presne kto, ale niekto to navrhol. Fajn, teda ja, Zuzka, Erika a Kika sme sa postavili a vyšli sme na chodbu.
-"Celkom pekný" ukázala Zuzka na chlapca.
Neskôr som zistila, že je to ten hip-hoperský chlapec.

O týždeň
Takže Zuzke sa začal páčiť ten chlapec a musím priznať, že aj mne. Zistili sme, že sa volá Alek (Alec, ale nato sme prišli až neskôr). Začal sa nám novinársky krúžok.
-"Vyberte si dve veci, ktoré by ste chceli do časopisu napísať" povedala nám učiteľka.
Ako inak moje sú vtipy a nad druhou som dlho rozmýšľať nemusela.
-"Môžem napísať vtipy a rozhovor s novými žiakmi na škole?" spýtala som sa učiteľky.
Keďže Alek je nový, tak mi to celkom dobre padlo a učiteľka mi to tiež dovolila.
-"Ale vyber si s kým" rozkázala mi.
-"Ja Vám ukážem" zasmiala som sa.
-"Dobre, takže zajtra cez veľkú prestávku" povedala.
Pustila nás domov. Úlohy sme ešte nemali, takže prišla som domov a zapla FB. Hneď som kamarátkam začala vysvetľovať moje plány. Písala som si so Zuzkou a trošku ma zaskočilo čo mi napísala.
"Nechaj si Aleka!"
Tak keď myslí.

On the other Side 15

28. dubna 2012 v 17:23 | Adminka;))xx |  On the other Side
Opustili sme dom a išli po ulici ku nemu. Stále mi nechcel povedať, kam ideme.
-"Harry, mohol by si mi láskavo povedať, čo robíme na prázdnej vlakovej stanici, v ktorej vlaky nepremávajú už minimálne tridsať rokov?!"
-"Nebrbli a poď za mnou" Harry ma chytil za ruku a ťahal za ním.
Kráčali sme po spráchnivenej podlahe bývalej vstupnej haly.
-"Harry, ja sa tu bojím. Mám taký pocit, že ten strop sa za chvíľu prepadne"
-"Neboj sa, za chvíľu sme vonku"
Pridala som do kroku, čím som mu naznačila, že chcem odtiaľto ísť. Ocitli sme sa pri starých koľajniciach.
-"Harry, povieš mi čo tu robíme?"
-"Ľahni si medzi tie koľajnice a počkaj chvíľu"
"-Si sa zbláznil?! Ľahať si na koľajnice?!"
-"Sama si povedala, že tadeto už vlaky nechodia cez tridsať rokov, tak ľahaj"
Poslúchla som ho, aj keď nedobrovoľne a ľahla som si na ne. O chvíľu som začula hrať hudbu zo starých rozhlasových reproduktorov.
-"To čo je?" opýtala som sa s úsmevom.
-"Trošku som si to tu bol obzrieť a prišiel som na pár vecičiek. Páči sa?"
-"Je to milé," povedala som a posadila sa.
Harry si ľahol a stiahol ma vedľa neho.
-"Vieš o tom, že sme blázni?" opýtala som sa so smiechom.
-"Viem, ale šťastní blázni," povedal Harry a pozrel sa na mňa.
Venovala som mu milý úsmev a opäť sa zahľadela na oblaky nad nami.
-"Haha, hento vyzerá ako zajac," ukázala som na obláčik na oblohe.
-"A tamto vyzerá ako hroch!"
-"Podľa mňa by to v pohode mohla byť slečna Goodwhiteová," povedala som so smiechom.
-"Haha, tak to teda mohla. Ten hroch by bol od nej menší"
Zasmiala som sa a nastalo medzi nami príjemné ticho.
-"Milujem túto pesničku," povedala som, čím som prerušila to krásne ticho.
-"Ja viem," povedal Harry a cítila som, že sa na mňa pozrel.
-"Ang?"
-"No," povedala som a pozrela sa na neho.
-"Ja..." povedal Harry, ale prerušil ho môj zvoniaci mobil.
-"Prepáč, musím to zdvihnúť," ospravedlnila som sa mu a zdvihla hovor.
-"Áno Jess?" opýtala som sa.
Neviem, prečo mi volá. Veď to je drahé ako...
-"Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!" zavrešťala do telefónu.
-"Čo sa preboha deje?" opýtala som sa so smiechom.
-"Hádaj, čo som nám zohnala!"
-"No neviem"
-"Máme lístky na koncert Rihanny!! Och, ja odpadnem!" hovorila celá nadšená a naozaj som mala taký pocit, že odpadne.
-"To fakt?! Neboli vypredané?" opýtala som sa šťastne.
-"Boli, ale ocinko nám to zariadil! Bože, ja ho milujem! Musím už končiť, lebo nemám nekonečný kredit, tak papa! Vidíme sa o niekoľko dní!"
-"Ahoj," pozdravila som ju a ešte stále trochu mimo som sa otočila k Harrymu.
-"Čo sa stalo?" opýtal sa.
-"Máme lístky na Riri!" povedala som nadšene.
-"Páni, tak si to tam uži. S kým tam ideš?"
-"S Jess, Derekom a Ericom. Moji kamaráti," ozrejmila som mu situáciu.
-"A aký sú?"
-"Jess, tak tá mi je ako sestra! Veľmi som sa s ňou za taký krátky čas skamarátila. Derek, haha, Derek, to je v istom zmysle stratený prípad, ale je s ním sranda. Navyše je aj milý a keď chceš, tak ťa dokáže aj na chvíľu počúvať. Eric, tak on je strašne fajn, ale neviem o ňom úplne všetko. Nehovorí často o sebe. Všetko musíš z neho ťahať ako z chlpatej deky, ale zasa je skvelý poslucháč a vieš, že keď mu povieš nejaké tajomstvo, tak je v bezpečí. A všetci traja sú úplne dokonalý, čo sa týka výzoru. Kebyže ich vidíš, tak by si povedal, že ich niekto práve vystrihol z módneho časopisu"
-"Som rád, že je ti tam dobre," povedal a vedela som, že to myslí úprimne.
-"A tebe je ako s chalanmi? Aký sú?"
-"Strašní magori!" povedal so smiechom.
-"Nooo, tak to si teda musíte perfektne rozumieť!" povedala som a Harry vedel, že to bola narážka na neho.
-"Ale tak, je nám spolu veľmi fajn. Ešte sa tak dobre nepoznáme, ale rozumieme si skvelo. Inak kto by povedal, že Liam má rovnako rád ninja korytnačky, tak ako ja?"
-"To musí byť pre teba vzácny, lebo nepoznám nikoho, kto je nimi tak posadnutý ako ty!"
-"Ja by som o niekom vedel," povedal Harry a hrkol do mňa.
-"Dobre, tak sa priznávam! Ale tak vieš, je to rozprávka nášho detstva. Och, to boli časy. Niekedy si prajem mať opäť sedem rokov," povedala som zamyslene.
-"Ja nie. Ja som so svojim životom spokojný, keď už si pri mne"
-"Ale vieš, že dlho tu nebudem"
-"Ja viem Ang a nie som dvakrát šťastný, ale ja viem, že s tým nič nespravím"
-"To veru nie," povedala som trochu smutne "Budeš mi chýbať," povedala som a chytila ho za ruku.
-"Aj ty mne. Mrzí ma, že si nepozrieš ani jeden živý prenos"
-"Budem pozerať každý živý prenos na internete, aby som ťa videla. Aj keby som mala uprostred hodiny vytiahnuť notebook, tak sa na teba budem pozerať"
-"Ale nebudeš tam. A možno bude len jeden a ja budem hneď po týždni doma," povedal a zasmial sa.
-"Aj keď tam nebudem, tak mysli na to, že ja ťa mám tu," povedala som mu a položila som si ruku na srdce "A dúfam, že ty ma tam máš tiež," dodala som.
-"Sa čudujem, že sa ma to vôbec pýtaš. Ozaj, teraz som si spomenul. Zajtra ideme s chalanmi na dva dni na stanovačku, pôjdeš s nami?"
-"Neviem či ma pustia, ale ak áno, tak pôjdem. Ak môžem"
-"Ty môžeš všetko"
Usmiala som sa na neho a pozrela sa na oblohu.

My Life 23

28. dubna 2012 v 12:48 | Adminka;))xx |  My Life
Vrhla som sa medzi nich. Z každej strany som dostala pusu na líce.
-"Aj ja vás ľúbim," objala som ich tuho.
-"FUJ!" vypľuli mi obaja do vlasov.
-"Fuj? Tak viete čo mi môžete? Kresliť obrázky," urazene som sa otočila a odchádzala.
-"Ale ňoooo," dobehla ku mne Tinnie a objala ma "Nebuď napajedená"
-"Napajedená? Vôbec nie som," snažila som sa jej vymaniť z objatia.
Nešlo. Tak som sa prestala hýbať.
-"Tak si urazená. Milo urazená. Tie vyduté líčka sú milé"
Vyfúkla som a ona sa zasmiala.
-"Aj teba ľúbim"
-"No jasné..."
-"Mám ťa pobozkať, aby si mi uverila?" pýtala sa ma smrteľne vážne.
-"Fuj, choď odo mňa preč. Tam sa muckaj s Ianom" jemne som ju odsotila.
Ešte viac sa rozosmiala. Zrazu sa ozval brechot. Myslela som si, že to ide od susedov, no keď sa približoval, cítila som adrenalín v žilách. PES! Spoza rohu sa vyrútili dve psie hlavy. Cítila som ako prichádzam o možnosť pohybu, ako prichádzam o dych, ako sa mi v žilách rozlieva panika. A tie psy mierili rovno ku mne. Nedokázala som sa im prestať dívať do očí.
-"Havinko, ňuňíí, doggie," ozývalo sa okolo mňa, no akoby to nebolo pri mne, len niekde vzadu.
Zavrela som oči. Pocítila som psie labky na páse a na stene.
-"Ian..." šepla som ticho.
Slzy mi vytiekli z očí.
-"Daj ich preč" cítila som psí dych na členkoch a ich jazyk na mojej dlani.
Pripravovala som na bolesť.
-"Lucky, Mucho," volal ich Ian.
Ani na nepohli. Len mi slintali na dlaň a nohu.
-"Vezmi ich odo mňa, prosím," rozplakala som sa.
Boli príliš veľkí.
-"Preboha," vydýchol a pokračoval autoritatívne: "Miesto. Lucky, Mucho, na miesto"
Počula som v hlave svoj tep. Neposlúchli.
-"A dosť! Obaja miesto"
Mykla som. Kričať som ho ešte nepočula. Psy stiahli uši, chvosty a odišli do búdy na druhej strane záhrady. Zavrel ich tam.
-"Hej si v pohode?" rýchlo ku mne pribehol Justin a objal ma skôr ako som sa mohla zrútiť na zem.
Len som pokrútila hlavou.
-"Ved ti nič neurobili"
-"Ja.. Ja.. Ja," koktala som, "mám fóbiu zo psov"
-"Nič by ti neurobili," prevrátil očami Ian.
-"Som vysratá ešte aj z čivavy, nie to hentaké hebedá"
-"Že hebedá!"
-"Okej, sadni sem. A dýchaj," šepkal Justin "Poznám ten pocit"
-"Ale veď ty sa nebojíš psov," povedala som ako v tranze.
Tinnie si sadla vedľa mňa a chytila ma za ruku.
-"Ale mám klaustrofóbiu a bojím sa pavúkov," usmial sa.
-"Aha, hej. Viem"
-"Dones jej prosím vodu. Asi prišla o všetok cukor," prikázal Ianovi.
Ten mi podal hadicu.
-"Môžem zapnúť?" spýtal sa ma.
-"Hej," povedala som a v momente, keď sa voda zapla, otočila som ju na Iana a celého ho ostriekala "To máš za to, že robíš zle vystrašeným ľudom!"
Chudák. Poslepiačky chytal kohútik.
-"Do toho, Carrie!" počula som dvojičky.
Vstala som a približovala som k nemu. Zrazu ma niečo zhodilo na zem a hadica striekala na mňa. Pozrela som hore, cez všetku tú vodu. Tinnie!
-"Hej," otvorila som ústa, no voda ma asi utopila.
Videla som ako sa Chris pomaly približuje zozadu k Tinnie.
-"Tinnie, pozor, za tebou!" vykríkol Ian.
Tina sa otočila a ostriekala celú Chris, no schytal to aj Justin a Amy.
-"Ty si ma ostriekala!" ohradil sa Justin.
Tinnie pokrčila plecami.
-"Už to môžeš vypnúť," usmiala sa na Iana.
-"Na to zabudni!" zrevala Amy a vrhla sa na ňu.
Vzala jej to z ruky a celú ju ostriekala. A strhla sa bitka. Nevedela som kto aktuálne má hadicu, tak som sa zamerala na jej koniec, trhla ňou a hadica ma ostriekala. Poslepiačky som ju chytila. Utrela som si oči a zamierala na Tinnie.
-"Aaaa," kričala.
Zdalo sa mi to dosť. Vyhľadala som si novú obeť. Justin. Utekal oproti vode. A ja som sa s ňou vzdiaľovala, no keď sa na mňa hodil, nemala som šancu. Obaja sme padli do najväčšieho blata. Medzi nami tiekla hadica, cítila som ju na bruchu. No keď sa mi Justin pozrel do očí, zrazu vstal, schmatol hadicu, stlačil jej koniec a striekal ju na mňa.
-"Už dosť. Je mi zima," triasla som sa.
Niekto vypol vodu. Pomaly som sa pozviechala zo zeme. Ovanul ma vietor. Brrr! Triasli sa mi ruky. Všetci sme boli premočení, len ja a Ian najviac.
-"Mám mokrú ešte aj podprsenku!" sťažovala si Tinnie.
-"Dáme ju dole?" podišiel k nej Ian.
Objal ju okolo pása. Škaredo na neho pozrela. Pobozkal ju na čelo.
-"Vieš aká si krásna teraz?" spýtal sa jej.
-"Na toto sa fakt nepotrebujem kukať," zahundrala Amy.
Chris prikyvovala. Mierili dnu.
-"Viete o tom, že sa najviac baktérii prenáša bozkávaním?"
-"Ticho buď, Lily," skríkli sme všetci naraz.
Keď ona začala hádzať poučky, už neskončila, kým nezaspala.

Luck of Late 21

28. dubna 2012 v 2:47 | Adminka;))xx |  Luck of Late
-"Myslíš, že najlepšie je pre mňa to, že mi zakážeš sa s ním stretávať? Prečítaj si nejakú knižku, ako byť otcom, pretože to robíš úplne zle!"

O týždeň
Otec ma presťahoval k sebe. Zase som zdieľala izbu s Alishou. Nie že by mi to vadilo, ale pri pohľade na jej plagáty sa mi neskutočne cnelo za Zaynom. Chýba mi. Ten týždeň sa vliekol ako slimák. Mohla som ísť len do práce a hneď domov. Ako vo väzení.
-"Dnes príde na návštevu môj kolega z práce aj so synom. Pamätáš si Holdena, nie? Hrávali ste sa spolu, keď sme boli mladší"
-"Fajn" odvrkla som a vôbec ma nezaujímalo, že príde nejaký chlapec, s ktorým som sa kedysi hrávala.
Hodila som sa na gauč a zapozerala sa do napínavého deja nejakej romantickej komédie. So slzami v očiach som podišla k dverám, pretože niekto zvonil.
-"Ahoj Aria. Asi si ma nepamätáš. Už dávno sme sa nevideli, som John"
-"Zdravím!" povedala som a falošne sa usmiala na chlapca, ktorý stal a chrbtom Johnovi. Sadla som si k stolu, kde všetci obedovali. Naozaj sa mi nechcelo pretvarovať a robiť sa milou.
-"Ideš?" opýtala som sa Holdena, keď sme všetci vstali od stola.
Prikývol a vyšli sme na terasu. Hviezdy sa rozprestierali po celej oblohe. Nádherný pohľad.
-"Môžem sa niečo opýtať? Spravil by si niečo pre mňa? Potrebovala by som sa niekde dostať, ale môj otec mi to nedovolí, nekryl by si ma?" opýtala som sa ho.
Vedela som, že váhal a chcel povedať nie, ale ja nie ako odpoveď neberiem. Vedel to. Pamätal si ma ešte z detstva a ja si pamätala jeho. Moje spomienky sa začali otvárať a ja som vedela, že to je ten chlapec, ktorý mi robil každé dni zle.
-"Jasné. Len či ti dovolí ísť so mnou"
-"Ver mi, s tebou mi určite dovolí!" bežala som za otcom a dúfala, nech ma pustí.
Toto môže byť jediná šanca, ako ho vidieť znovu. Po týždni. Týždeň, ktorý sa zdal ako večnosť a ja už dlhšie nechcem byť bez neho.
Zayn:
Prepínal som kanál za kanálom a vyjedal zmrzlinu z kýblika. Chalani odišli na nejakú párty a ja naozaj nemám náladu užívať si niekde bez nej.
Aria:
-"Oci? Mohli by sme ísť s Holdenom niekde sa zabaviť? Už týždeň som nikde nebola a naozaj to potrebujem"
Pozeral sa na mňa prísnym pohľadom. Na tvári sa mu začal objavovať mierny úsmev a ja som vedela, že mäkne. Nikdy nevedel byť na mňa prísny, ale ako vidím tá prísnosť bola len pretvárka.
-"Choďte deti!" povedal John a oco len prikývol.
Objala som ich a bežala do izby. Napísala správu Zaynovi. Vedela som, že toto je možno jediná šanca ako ho vidieť a ak mi to otec zistí, tak ma pošle späť do Paríža. Viezla som sa v Holdenovom aute. On toto tiež potreboval. Jeho rodičia tiež nie sú nadšený z toho čo robí a zakazujú mu to. Vystúpila som z auta a videla ho v diaľke. Stál tam a pozeral sa smerom ku mne. Bežala som k nemu a hodila sa do jeho náruče.
-"Chýbal si mi" pošepkala som mu do ucha a pocítila chuť jeho bozkov.
Zaborila som ruky do jeho vlasov a nemohla sa prinútiť ho prestať bozkávať. Chýbal mi a musím dohnať ten celý týždeň bez jeho bozkov. Mala som pred sebou tie najkrajšie tri hodiny. Prechádzali sme sa po móle a nad nami bolo vysvietené London eye.
-"Aria, myslíš, že je správne, že sme spolu?"
-"Chceš to s nami vzdať?"
-"Nie nechcem to s nami vzdať, len nechcem sklamať svojich rodičov"
-"Takže to chceš vzdať" odvetila som a naozaj nemohla uveriť tomu, že to chce vzdať. Konečne môžeme byť spolu a on mi spraví toto?
-"Nie Aria. Nechcem to s nami vzdať, len chcem, aby to nebolo tajné. Tým že to nepoviem svojim rodičom ich sklamem ešte viac ako keby som im to mal povedať"
-"Môj otec ma pošle späť do Paríža"
-"Mala by si sa porozprávať so svojou mamou. Možno mu prehovorí do duše. Možno si bude myslieť to, že keď sa milujeme, tak by sme mali byť spolu. Aspoň to skús!" chytil ma za ruky a ťahal bližšie k sebe.
Neviem či ju chcem znovu vidieť. Kvôli nej som sa trápila. Určite nepochopí to čo je medzi mnou a Zaynom. Bude tvrdiť to, že je to úplne nevhodné, aby sme boli spolu, ale skúsiť to môžem. Aj keď si myslím, že je to úplne zbytočné.

Love Story about Niall 4

28. dubna 2012 v 2:23 | Adminka;))xx |  Love Story about Niall
Stála som tam ako prilepená k zemi a pozerala sa na miesto, kde zmizol. Usmiala som sa a vošla do domu. Otec sedel aj s tou jeho na gauči a popíjali víno. Prešla som potichu okolo nich a dúfala, že ma nezastavia.

O týždeň
Prešiel týždeň a ja sa tu už necítim ako cudzí človek. Každý deň som strávila s Niallom a jeho kamarátmi. Bol veľmi milý a normálny. Nebol ako iný. Rád jedol a to sa mi páčilo. Vždy som sa na ňom posmiala. Vedela som čo to znamená. Všetky tie myšlienky, ktoré patrili jemu. Posledný týždeň nemyslím na nikoho iného, len na neho. Mám ho rada. Možno aj viac ako kamaráta, ale nechcem si to priznať. Nechcem si ho pustiť bližšie k sebe. Nikdy si ľudí, ktorých poznám týždeň nepúšťam blízko k sebe. Možno preto, že ich nepoznám, ale u neho je to iné. Pripadá mi to ako keby som ho poznala už dlhé roky, ale stále je to len ten jeden týždeň.
-"Chloe, musím odísť na pár dní do Dublinu. Myslíš, že to tu zvládneš sama?"
Už len myšlienka na to, že tu budem sama bola skvelá. Prikývla som.
-"Žiadne hlúposti, dobre? Budem ti volať a neignoruj moje telefonáty, prosím ťa" hovoril a zobral do rúk malý kufor, ktorý ležal položený v strede obývačky.
Falošne som sa usmiala a mávala mu, keď nastupoval do auta. Stála som pred domom do kým sa jeho auto nestratí z dohľadu. Hodila som na seba bundu a išla za chalanmi.
-"Ahojte" pozdravila som sa, keď som prišla k nim.
O niečom diskutovali a keď som prišla, hneď stíchli.
Niall:
-"Sean, prepáč ale ja to nemôžem nechať len tak. Je to moja práca a ja som si taký život vybral. Mám to rád a mal by si to pochopiť"
-"Vieš dobre, že o mňa tu nejde. Ide o ňu. Kedy jej chceš povedať, že tie dievčatá pred ktorými vždy utekáme sú tvoje fanúšičky, pretože si spevák? Nie je hlúpa, čoskoro to aj tak zistí!"
-"Nechaj to na mne. Poviem jej to, len jej to prosím nevrav ty!" povedal som a cítil sa strašne. Dnes večer musím odísť. Nemôžem jej povedať, že idem na koncert. Nechcela by byť so mnou ani kamarátka, keď by zistila, že som slávny. Nemá rada slávnych ľudí. Chápem ju. Ale ja nie som taký ako ostatný.
-"Ahojte!" začul som a videl tú najkrajšiu tvár na tejto planéte.
Sean stíchol. Zarazene stála pred nami a tvárila sa kyslo. Dnes som ju chcel niekde zobrať. Chcel som jej povedať, že ju mám rád. No musím to odložiť.
-"Prišla som nevhod? Ak ma tu nechcete stačí povedať, ja pôjdem preč!" hovorila a ja som ju zastavil a objal ju.
Miloval som ten pocit, keď som ju mohol objať. Cítil som sa tak dobre. Cítil som to čo pri ešte žiadnej osobe. Milujem ju? Pýtal som sa sám seba. Áno, milujem. Sám so si aj odpovedal a odhodlával sa na to, aby som jej to povedal ešte pred tým než dnes odídem. Nemôžem odísť s pocitom, že ešte nie je moja. Naznačil som Seanovi, nech nás nechá samých. Odišiel a ja som znervóznel. Nohy sa mi klepali a ja som nevedel ako mám začať. Nemôžem len povedať, že ju ľúbim. Musí vedieť, že to nie sú prázdne slová. Chcem, aby vedela, že to čo cítim je pravdivé a neklamem samého seba.
-"Rozmýšľal som" začal som a ona sa pozrela na mňa jej zvedavou tvárou.
Pousmial som sa a vedel, že keď jej to poviem sa nemôže nič hrozné stať. Možno to nebude cítiť rovnako, ale pokúsiť sa o to môžem.
-"O čom?"
-"O nás" preglgol som "V týchto veciach nie som moc dobrý. Vždy, keď chcem niekomu niečo povedať, niečo čo je dôležité, zakecám sa a meliem úplne hlúposti. Vidíš? Už od prvej chvíle, keď som ťa videl som si pomyslel, že ty si dievča pre mňa. Dievča, ktoré stojí za to, aby som o ňu bojoval. Dievča, ktoré ma berie takého aký som. Nezáleží jej na veciach ako druhých. Chce len, aby ju niekto mal rád. A ja...ľúbim ťa Chloe" konečne som to zo seba dostal a videl jej v tvári, že nie je nadšená z toho čo práve počula.
Prehnal som to? Ja debil, nemal som to tak obkecávať, ale povedať jej to rovno na rovinu.
-"Neviem čo mám povedať!"
-"Nič nevrav" blížil som sa k nej a chcel ju strašne pobozkať.
Bol som pri nej tak blízko, že som cítil jej zrýchlený tep. Môj bol podobný. Priložil som svoje pery na jej a...


Love Story 60

28. dubna 2012 v 2:05 | Adminka;))xx |  Love Story
Kašlal som na všetko. Na celú svadbu. Bežal som čo najrýchlejšie za ňou. Louis mi bol v pätách. Vtrhol som do miestnosti a ona tam ležala. Zvierala záves v ruke a ani sa nepohla. Nemohla ma ešte opustiť. Nemohla, hovoril som si pre seba a podišiel k nej. Bola ľadová a celá biela. Zomrela. Je preč. Chytil som jej ruky do svojich dlaní a nechcel plakať. Vždy som veril na to, že keď človek zomrie a ľudia pre neho plačú, tak tým ho držia na zemi. Chcem, aby bola šťastná. Ale čo ja? Budem šťastný? Dokážem byť znovu šťastný bez nej.
-"Je preč" precedil som cez zuby a zúfalo sa pozrel na Louisa, ktorý ma zovrel v jeho objatí.
Odišla zo sekundy na sekundu. Život je krátky na to, aby ste si splnili všetky sny. Svoj sen, aby sa stala mojou ženou už si asi nesplním. Nemôže sa vrátiť. Dal by som za jej dotyk všetko, ale ona sa mi aj tak nevráti. Je na lepšom mieste.
-"Milujem ťa. Navždy budem" pobozkal som ju na pery a povedal jej posledné slová.
Dúfam, že to počula. Chcem, aby vedela, že moje srdce patrí len jej.

O týždeň pred pohrebom
-"Zóe, Nathan, poďme."
Berú to ťažko. Vedia, že ich mamina sa už nevráti. Povedal som im, že sa v nebi všetci stretneme a budeme znovu šťastný. Znovu celá rodina po kope. Nastúpili sme do auta. Pohreb bude v Holmes Chapel. Chcela by to tak. Chcela by byť pri svojich rodičoch a babke. Tak jej to dám. Bola by šťastná. Vkročil som do kostola. Kostol plný kvetov, ktoré milovala. Chcel som, aby to bola tá najkrajšia pamiatka na ňu.
-"Bola to žena s mnohými tvárami. Vždy sa smiala. Keď bola smutná, vždy som ju dokázal rozosmiať. Dopĺňalo ma to. Jej úsmev bol ako slnko. Vždy, keď ho uvidíte, nejde sa netešiť.
Veľa krát som jej ublížil. Urobil som veľa vecí, na ktoré nie som vôbec pyšný. No ona mi odpustila. Odpustila mi vec, ktorú by som ja nikdy nikomu neodpustil. Chcem len jednu vec, aby bola tam hore šťastná. Verím, že sa tam stretneme a budeme pokračovať v našej láske"
Každý kto chcel, mohol predniesť príhovor. Louis sa snažil ľudí aj troche rozveseliť. Vravel o tom ako a s ňou vždy dobre zabavil, ako mu pomohla a čo všetko preňho spravila.
-"Bola skvelý človek. Ešte stále nemôžem uveriť, že nám mohol zobrať takého úžasného človeka"
Nemohol som zabrániť slzám. V každej minúte som si hovoril, že nebudem plakať. Kvôli nej. Chcem, aby odišla. Čaká ju lepší život. Pomaly ju spúšťali do jamy, ktorá bola vedľa hrobov jej rodičov a babky. Hodil som jej tú najčervenejšiu ružu na rakvu. Moje slzy stekali ako vodopády po tvári.

O 17 rokov
Starnem. Každým dňom sa cítim slabší. Držal som v rukách jej fotku. Chýba mi. Je to už dlhý čas čo odišla. Žil som len pre ňu. A aj žijem. Určite by chcela, aby som aspoň ja videl naše vnúčatá. Každý deň k nej hovorím. Ľudia si myslia, že som blázon, ale ja viem, že ma počuje. Každé moje slovo čo vypustím z úst počuje. Verím tomu, že ich počuje. Zabuchol som dvere na dome. Presťahoval som sa do Holmes Chapel. Kráčal som po opustenej ulici a dažďové kvapky mi dopadali na čierne sako. Zabočil som na miestny cintorín a kráčal po rozbitej cestičke, ktorá viedla k jej pomníku. Posadil som sa na okraj pomníka a zapálil sviečky.
-"Harry, mňa nechytíš" bežala predo mnou.
Vlasy jej lietali vo vzduchu a snažila sa predo mnou utiecť. Bežal som za ňou. Chytil som ju do rúk a zobral na ruky.
-"Pochybovala si o mne?"
-"To by som nikdy nedokázala" krásne sa usmiala a svoje pery pritisla na moje.
Spomenul som si na chvíľu, keď sme boli mladý a blázniví. Bolo to divné, pretože keď ma pobozkala v mojich myšlienkach, zdalo sa mi, že jej pery cítim naozaj. Všetko čo som cítil vtedy, som cítil aj teraz. Bol to príjemný pocit. Pocit, ktorý by som chcel mať stále. Prestal som na ňu myslieť. Snažil som sa žiť pre ľudí, ktorý boli so mnou. Vnúčatá a moje deti. Nezabudol som na ňu. Každú stredu som chodil na cintorín a doniesol červené ruže na jej pomník a pomodlil sa za ňu.

The End!