Forever Young 26

17. března 2012 v 12:22 | Adminka;))xx |  Forever Young
Z pohľadu Sophie:
Sedela som chvíľu na tej stoličke a spamätávala sa z toho šoku. Bolo to tak dávno. Pozrela som sa na oboch a v hlave sa mi začali prehrávať všetky spomienky. Vírili mojou hlavou a predbiehali sa v tom, ktorá je horšia.
-"Takže slečna Hopkinsnová vás tu prevedie, môžete sa jej pýtať čo vás napadne. Ja to už nechám na nej a vy viete čo máte robiť," posledná veta bola adresovaná mne.
Vstala som, nadýchla som sa a povedala si: Tak fajn, zvládneš to.
-"Dobre, takže škola bola založená v roku ........."
-"Sophi, vieš že keď budeš takto pokračovať, tak nás unudíš k smrti," povedal Louis.
-"Fajn, tak povedzte čo chcete vidieť, vedieť," povedala som a dala si ruku v bok.
-"Čo nám ukážeš? Niečo zaujímavé tu je? " povedal Liam.
Ja to niečo zaujímavé vidím hneď pred sebou. Prebehlo mi hlavou.
-"Tak vám ukážem divadlo ktoré je v hroznom stave. Chcela by som zohnať peniaze na jeho opravu. Poďte za mnou," povedala som a ťahala ich za mnou.
Nie doslovne. Otvorila som ťažké železné dvere.
-"Potichu, pretože práve prebieha hodina, tak len tak okrajovo sem pozrieme," povedala som potichu a odhrnula kúsok z červenej ťažkej opony.
-"Ako vidíte, je to v štádiu rozpadu," povedala som a prikryla dieru v podlahe.
-"Ale je pekné," povedal Liam.
-"Sophia, vieš že túto školu budeme sponzorovať len pretože si tu ty," poznamenal Louis a sadol si na polystyrénový kameň, ktorý sa pod ním hneď prepadol.
-"Louis! Zničil si nám kulisu!" povedala som so smiechom.
-"Zaplatím ju," povedal a vstal.
-"Netreba, ja mám iba jednu poznámku. Mám dozor na chodbe, tak musím teraz odísť, tak by som bola rada keby ste mohli ísť so mnou do môjho kabinetu, tam vás na chvíľu zavriem a po prestávke budeme pokračovať, môže byť?"
-"Nemáš tam niečo na jedenie?" opýtal sa ma Niall.
-"Možno sa nájde nejaké jablko," povedala som a usmiala sa.
Vôbec sa nezmenili na rozdiel odo mňa. Ja som bola už úplne iný človek. Bola som staršia a rozumnejšia. Zmenila som si život od základov. Všetko je nové a minulosť ma neťažila, až do teraz, pretože som začala zisťovať, ako mi chýbali.
-"Inak ako sa má Danielle?" opýtala som sa Liama.
Ju som tiež vymazala. Všetko. Lieky a sedenia s miliónmi doktorov ma zmenili. Donútili ma zabudnúť aj na tie krásne chvíle môjho života. Teraz sa však vracali.
-"Má sa super, myslím že by si ju mala ísť pozrieť," povedal Liam a usmial sa.
-"Mohla by som?" opýtala som sa neisto.
-"Samozrejme, vieš kde bývame," povedal a podržal mi dvere.
-"Tak sa niekedy možno zastavím."
-"Kedykoľvek si vítaná."
Odomkla som dvere kabinetu a pustila tam chalanov.
-"Cíťte sa tu ako doma," povedala som so smiechom.
-"Možno sem príde Natasha, moja kamarátka a druhá angličtinárka, tak potom nebuďte prekvapený."
-"Nebudeme," povedal Louis a sadol si na stôl.
Zobral do ruky nejaký papier a čítal ho. Asi nejaký študentský sloh. Zatvorila som ich tam a vydala sa na svoju chodbu. Oprela som sa o parapetu a pozerala sa na študentov, ktorý prechádzali okolo. Duchom som však bola úplne mimo. Zayn s Harrym celý čas nič nepovedali. Iba som cítila na mne Harryho pohľad. Nie, nezačínaj s tým zas! Zakričala som na seba. Je minulosť. Všetci sú minulosť. Nechceš mať s nimi spoločné. Toto som si stále hovorila v hlave. Desaťminútová prestávka mi prišla nekonečná. Keď konečne zazvonilo, tak som sa ku nim vrátila. Bola tam aj Natasha a mala si dosť blízko so Zaynom. Bavili sa spolu, smiali,......Liam sa bavil s chalanmi, len Harry stál otočený ku oknu a pozeral doň. V okne som mohla vidieť jeho odrazený obraz. Bol zvláštny, celý čas bol ticho, ani sa nezasmial, nič. To nebol on. Celé to bolo zvláštne.
Všetko. Už len to že som ich stretla bolo divné. Nechcela som začať znova ten istý život, ale niečo ma doňho stále ťahalo. Spomienky vychádzali na povrch. Bola som rada, keď skončila tá prehliadka školy. Hneď zo školy som išla na cintorín za Emily. Vymieňala som kvety na hrobe, keď sa zrazu ozvalo tiché:
-"Ahoj."
Otočila som sa. Stál tam Harry. Mal na sebe džínsy, bielu košeľu a na nej tmavomodrý sveter.
-"Ahoj," povedala som rovnako potichu "ako vieš že som tu?" opýtala som sa ho a pozrela mu do očí.
-"Nejako som to tušil. Viem že ma pravdepodobne teraz pošleš do čerta s argumentom že je už neskoro, ale chcem ti len povedať prepáč. Za všetko čo sa stalo."
-"Harry, bolo to dávno a ja sa už ku tomu nechcem vracať. Tá kapitola môjho života je dávno za mnou."
-"Ja viem, ale aj tak prepáč."
-"Prosím ťa, zabudni na to čo bolo kedysi medzi nami. Môžeme sa tváriť že sa nepoznáme? Bude to tak lepšie a ty to vieš."
Harry sklonil hlavu a pozeral sa do zeme.
-"Ale ja si to nemyslím."
Zhlboka som sa nadýchla a vstala.
-"Ja už pôjdem, ahoj," povedala som a utiekla som.
Z pohľadu Harryho:
-"Prosím ťa, zabudni na to, čo bolo kedysi medzi nami. Môžeme sa tváriť že sa nepoznáme? Bude to tak lepšie a ty to vieš," hovorila potichu.
Sklonil som hlavu a pozeral sa do zeme.
-"Ale ja si to nemyslím," povedal som nahlas a pozrel sa na ňu.
Zhlboka sa nadýchla a vstala.
-"Ja už pôjdem, ahoj," povedala a utiekla som.
Ako vždy. Vždy, keď nechce niečo riešiť, tak utečie. Tento krát mi neutečie. Teraz už nespravím tie isté chyby. Teraz bude moja. Ja ju musím opäť získať. Nikdy som nikoho nemiloval tak ako ju.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama