Březen 2012

Love Story 35

31. března 2012 v 14:43 | Adminka;))xx |  Love Story
-"Chod preč, prosím!" povedala som a čakala do kým odíde.
Zavrel za sebou dvere a ja som sa pozerala do bielej steny, ktorá bola predo mnou. Prečo ma takto boh potrestal? Mohol ma radšej zabiť. Nechcem sa v živote trápiť, ale on mi to neuľahčuje. Teraz sa budem trápiť po celý život. Chytila som sa za bruško a chcela si ho pohladiť. Nebolo tam. Bola tam rovná plocha ako vždy. Kde je moje dieťa?
-"Harryyyy!!" zakričala som na okraji psychického zrútenia.
Všetci pribehli do izby a ja som sa držala za ploché brucho.
-"Čo sa stalo s našim dieťaťom?" zakričala som spomedzi slzy na všetkých.
Dotkol sa ma. Nedokázala som ho ani cítiť. Nechcela som nikoho cítiť. Chcela som byť sama. Striasla som sa.
-"Potratila si."
Vzlykla som a cítila jeho objatie. Nemohla som sa vzpierať. Držal ma pevne a to ma upokojovalo.
O týždeň
Dnes ma pustili z nemocnice domov. Neprehovorila som s nikým celý týždeň. Nemohla som. Cítila som sa ako totálna troska. Nechcela som počuť tie klamstvá ľudí. Stratila som dieťa, som na vozíku, tak fajn. Ale neznesiem klamstvá ľudí, ked mi vravia, že im to je ľúto.
-"Sienna, ako ti je?" sadla si ku mne El a privinula si ma k sebe.
-"Fajn." odvetila som stručne.
-"Neboj sa, tá operácia dopadne dobre. Budem tu po celý čas pri tebe. Sľubujem. Kedy odlietate do Seattlu?"
-"Zajtra."
Operovať ma musia v Seattli. Harry chcel, aby ma operoval doktor, ktorý sa venuje len tomu. Bojím sa. Tak veľmi chcem ,aby som mohla žiť tak ako predtým. Obuť si krásne topánky a vychutnávať si chôdzu po chodníku. Chcem žiť tak ako predtým.
V Seattli, Harry:
Sedel som nedočkavo v čakárni. Práve ju odniesli do sály a ja sa nehorázne bojím. Bojím sa čo sa stane. Chcem, aby bola v poriadku. Prešľapoval som z jednej nohy na druhú. Zašiel som do obchodu, ktorý bol v nemocnici a kúpil jej červené ruže. Ked sa preberie chcem, aby sa odreagovala. Sadol som si späť do čakárne a hral sa na mobile. Prišla mi nejaká správa. Otvoril som ju a prekvapene čítal.
"Nemal si ma opustiť, teraz za to pikaj!!!!!! xx..."
Tá krava. To kvôli nej teraz Siennu operujú, ale ako to spravila? Narazil do nej nejaký muž, nie ona. Ak to bola ona, tak nedokážem na to pomyslieť. Ako by mohla byť taká mrcha?
Chcel som jej odpísať, ale to nebolo jej číslo. Bolo neznáme a jej to určite nebolo.
"Urobím ti zo života peklo!:***"
Ďalšia. Kto to je do čerta?
Na druhý deň
Bol obed. Sedel som na malom gauči v sále, kde ležala. Neznášam to, keď ju vidím tak nehybne ležať na posteli. Držal som ju za ruku a chcel, aby sa konečne prebudila. Chcel som vedieť či môže chodiť. Viem, že to nebude ako predtým, ale doktor povedal, že ak táto operácia dopadne dobre a bude cítiť svoje nohy, tak tie ostatné 3 operácie budú len tak. Ak dopadne dobre, tak bude chodiť. Veril som. Celým svojim srdcom som veril, že sa podarila. Začala sa pomaly preberať a ja som zavolal doktora. Musí jej urobiť najskôr testy, aby vedel či jej nohy reagujú.
-"Táto operácia nedopadla veľmi dobre, ale....." nadýchol sa a ja som dúfal, že povie to, že môže chodiť.
Nič by som v živote už nepotreboval. Len to, že ona bude môcť chodiť.
-"Ale myslím, že je tam veľké percento, že bude chodiť. Uvidíme pri zajtrajšej operácii" povedal a ja som si vydýchol.
Pritúlil som sa k nej a hladil ju po jej krehkej tvári. Bola biela ako stena. Pobozkal som ju na jej červené pery a držal ju pri sebe a volal chalanom. Všetko som im vyrozprával, ale o tých správach čo mi chodia som nepovedal nič. Do kým nezistím niečo viac, tak sa s tým zaujímať ani ja.

Lies, life and love! 47

31. března 2012 v 14:20 | Adminka;))xx |  Lies, life and love!
Pučil ma v svojom mega objatí.
-"Kenny, pľúca! Pľúca! Pľúca!" chrčala som.
Ani za svet ma nechcel pustiť.
-"Kenny, to dievča nie je Justin. Zadusíš ju!" snažila sa ho zastaviť Kim.
Napokon ma pustil. Spadla som na stoličku a hľadala som stratený kyslík.
-"Asi...si.. ma..zadusil!" lapala som po dychu hystericky.
-"Aj mŕtva vyzeráš super," smial sa.
Zazrela som na neho. Znova si sadol na svoju stoličku a ukradol mi vianočku.
-"Hej!" zvolala som "To je moje!"
-"Urob si ešte jednu!"
-"Už nie som hladná," zahundrala som a šla som sa obliecť.
Potrebujem sa prejsť a vypadnúť z ruchu tohoto domu. Vzala som si Justinových 100 dolárov a odišla som. Nikomu som nepovedala kam idem, nik ma nevidel. I love zadné vchody! Vzadu nebol nik, i keď bol deň. Usmiala som sa. Dnešok sa začína dobre. Vykročila som do mesta. Do mesta štýly a elegancie. Ruchu a zábavy. Do môjho mesta. Tak dlho som v ňom nebola, že som takmer zabudla ako milujem ten hluk áut, blikanie svetiel, vrav ľudí, ktorý riešia svoje problémy, otvorené dvere na butikoch. Toto všetko bol môj život. Vošla som do obchodu s detskými vecami. Už len výklad ma očaril. Všetko bolo tak nádherné, že i mňa pochytila túžba ľahnúť si do mäkkej perinky a spať naveky. Vo vnútri to bolo ešte krajšie. Polovica obchodu bola namaľovaná bábätkovsky ružovou a tá druhá bledučko modrou. Boli tu postieľky s rôznymi motívmi. Od princezien a motýlikov, cez autíčka a loptičky po neutrálne veci vhodné pre obe pohlavia. Dokonca tu boli aj postieľky pre dvojičky a trojičky. Kočíky, káričky, vajíčka či prenášadla a sedačky do auta. Ľutovala som, že tu so mnou nie je Justin.
-"Smiem vám pomôcť?" ozvalo sa suché, no vtieravé klišé dnešných obchodov.
Kde ostala prirodzená radosť či aspoň herecké schopnosti? Usmiala som sa na mladú a zjavne znudenú predavačku so šikmými očami ako čierne diery.
-"Nie, ďakujem. Len sa obzerám."
Prikývla a odišla. Ešte raz som si to poobzerala s tichým prísľubom, že sem vezmem Justina a vyšla som von. Znova ma zalialo chladné slnko posledných januárových dní a šla som ďalej. Viac som nikam nevošla. Nezvládla by som to. Bola som zvyknutá, že čo sa mi páči, kúpim si to. Vzdychla som a ďalej som sa dívala na nadpisy plné veľkých mien. Neviem ako dlho som blúdila po meste a kochala som sa krásnymi vecami, no prišla mi SMS.
"Kde si?"
Justin. Ved kto iný.
"Mesto. Ach to mesto :*"
Odoslala som. Vošla som do malej kaviarne, kde sme s bratom a kamarátmi chodili na studené čokoládové latte. Sadla som si do " nášho" boxu a s úsmevom som sa poobzerala. Pamätám si ako bola urobená škvrna na vysokom oblúkovitom strope. S Danielom sme miešali na striedačku fľašu coca-coly s trocha pootvoreným vrchnákom, kým nevybuchla a kým nebola polovica kaviarne hnedá. Potom sme to pol dňa drhli a utierali, no oco musel trocha priplatiť vedúcemu.
"Kde presne si?"
Ten chlap je otrasný. Sloboda žien. Také nepozná?
"V LA latte bar. Na rohu hlavných ulíc."
S povzdychom som poslala odpoveď a objednala som si coca-colu. Čo iné ja už len môžem? Nuž, irónia je všade. Dvadsať minút som sama sedela, utopená v spomienkach a coca-cole, kým sa tvorili dvere a dnu vošiel nejaký chalan s čapicou, zababušený do vetrovky, veľkého šálu a slnečných okuliarov. Mieril ku mne. Už len podľa chôdze som si mala všimnúť kto je to. Sadol si ku mne a zložil si svoje štýlové doplnky.
-"Chvíľka osamote. Nič ti to nehovorí?" spýtala som sa sucho, bez pozdravu.
-"Myslím, že už si dlho bola sama," zahundral a zavolal si čašníčku.
Tá ostala stáť ako obarená. Oči vonku, nozdry rozšírené, ústa ako otvor plný dobrôt pre chudáčikov hmyzoidných jedincov.
-"Môžem dostať Caffe latte?" usmial sa na ňu Justin.
-"Maj zľutovania, Justin!" zasiahla som "Preboha, aj ja chcem. Netýraj ma." mračila som sa na neho, kým mu nedošlo.
-"Tak mi doneste to čo jej," vzdychol a obrátil sa ku mne.
Servírka stále stála. S otázkou v očiach na ňu znova pozrel. Myklo ňou.
-"Jasné," zašepkala a trielila za pult.
-"Myslíš, že vie čo si si objednal?" spýtala som sa pobavene.
Pokrčil plecami. Nahla som sa a aj napriek nesplnenému prianiu o samote som ho pobozkala. Vrátil mi to. Spoza pultu sa ozvalo rozbíjanie skla. Prevrátila som očami. On akoby si to ani nevšimol. Sila zvyku.
-"No čo je také naliehavé, že nemôžem byť polovicu dňa sama v meste, ktoré poznám lepšie ako sama seba?"
-"Tvoje rizikové tehotenstvo?"
-"To že som na rizikovom neznamená, že som kripel," zagánila som na neho hnevlivo.
Vrátil mi to.
-"Možno nie, ale znamená, že si máš na seba dať pozor a bohvie koľko hotovosti máš pri sebe. Keby ťa niekto napadol, skončila si milá moja," nadvihol na mňa obočie.
Zalovila som vo vrecku a hodila som pred neho tých 100 dolárov. Obočie vyskočilo ešte vyššie.
-"Smiem sa spýtať odkiaľ máš takú hotovosť?"
-"Povedzme, že tvoj safe nie je taký safe ako bolo na návode," zaškerila som sa.
-"A to si mi nemohla povedať? Dal by som ti ich aj sám. Nemusela si mi ničiť safe," zahundral.
-"Nič som nezničila. Ale keď som to vyberala spod tvojich tričiek, nepokrčila som ich. Prisahám," aj som dvihla ruky a prsty do V.
Oči vyvrátil do neba.
-"A čo si tu objavila?" zmenil tému.
Čašníčka sa konečne odhodlala priniesť colu. Trasľavo ju položila a odišla, potknúc sa o koberček pri bare.
-"Musím ti ukázať jeden obchod," zvolala som nadšene.
Stavím sa, že sa modlil o tučnejšiu peňaženku pri pohľade na moju tvár.

Gotta Be You 34

31. března 2012 v 13:22 | Adminka;))xx |  Gotta Be You
Pravdaže sme spravili sendviče len pre nás dvoch a jedli sme ich ešte v stoji v kuchyni.
-"Tešíš na mrňa?" nadhodil Niall a pchal do seba ďalší kúsok.
-"Teším sa, bojím, neviem čo čakať ale za to čo o ňom viem tak 3 hodiny mám k nemu puto a som nadšená! Budem mama. Budem mať malé bábo. Hádam bude po ocovi. Budeme ho viesť k spevu a tancu ak bude chcieť. Budeme. Rodičia, rodina" usmievala som sa ako slniečko na hnoji.
-"Vy o tom rozprávate akoby bolo jasné že to má byť chlapec. Čo ak to bude dievča??"
-"Neviem ja..Odkedy viem že v sebe mám dieťa mám silný pocit že to bude chlapec. A keby to bolo dievča..Myslím že by ho Harry chránil tak že by to nebolo normálne" hlasno sme sa rozosmiali a išli sme za ostatnými.
Sadla som si na Harryho a on ma objala okolo pásu a hladkal ma zatiaľ po "plochom" brušku.
-"Pristane vám to!" poznamenal Zayn a preplietol si prsty s priateľkou.
-"Ďakujeme" odpovedala som s budúcim oteckom naraz.
Vychádzali sme veľmi dobre a akoby sme "zabudli" na to všetko medzi nami.
-"Tak a teraz vážne, aké meno pre chlapca a aké pre dievča?" zvedavo sa na nás zahľadela Eleanor.
-"Tak. Ja mám pre chlapca dve. Harry Louis Styles a dievča Chloé" pozrela som sa na Louisa a ten mal jednu ruku na srdci a druhou si "utieral" slzy.
-"A ja môžem len a len súhlasiť!" Harry ma pobozkal na krk.
-"Ľudia moji. Mrkvička a Hazza môj. Ja vás milujem! Ak to bude chlapec ale kľudne aj dievča budem ho/ju učiť všetko čo by mal/a vedieť!!!" tajuplne sa zaškeril a objal nás.
Potom sme sa ešte dlho rozprávali o tom aké to bolo keď sme boli my deti, aké neplechy sme narobili a na čo sa nám nikdy neprišlo.
-"No mali by sme už ísť. Za chvíľu budem zas hladná a nechcem vás tu vyžrať!" robila som si srandu sama zo seba.
Poobjímali sme sa a odviezli sa domov. Hodila som sa na posteľ k laptopu a išla som si pozrieť maily, Twitter a FB. Chalani už mali statusy typu:
Jeej nový prírastok do 1Dfamily!(Liam)
Budem ujo, ja budem ujo!!(Louis)
A zas hladný krk navyše! Ale...teším sa! :D (Niall)
Vidieť úsmev na ich tváriac je dokonalé! VY prejem vám to! :* (Zayn)
Pravdaže fanúšikovia sa snažili domáhať odpovede o čo ide ale nenapísali im. Prešla som ešte na Harryho profil.
Rozhodol som sa správne! Je to moje! Navždy to bude moje!
Čo sa mailov týka mala som tam nejaké ponuky a tak som všetkým hromadne napísala čo sa deje a že robiť budem len do 4 mesiacu. Že vymyslieť im choreografiu môžem ale klipy ani nič podobné nebudem robiť.
8 týždeň tehotenstva, 2 mesiac, 28.Máj
-"Claire. Tak ako sa ti darí?" objala ma gynekologička.
-"Ahoj. Veľmi dobre. A toto je môj priateľ Harry" predstavila som ich a ľahla si.
-"Som rada že tu máme už aj otecka. Tak pozrieme sa na to" natrela mi brucho tým gélom a zaujato sa pozerala na monitor.
Držala som Harryho za ruku a on sa zvedavo pozeral taktiež na monitor. Len ja som bola mimo. Tá čo to bude mať 9 mesiac v bruchu a potom do konca života na krku, pravdaže srandujem.
-"Tak všetko je v naprostom poriadku. Snaž sa neochorieť, neužívaj žiadne lieky a keby ti bolo zle alebo niečo príď za mnou a niečo ti predpíšem. Nefajči, nepi, vyhýbaj sa stresu a náročným situáciám a čo ešte...Jaj čo sa tvojho tancovania týka zatiaľ môžeš pokračovať ale tak v štvrtom až piatom mesiaci budeš musieť prestať lebo by to mohlo ohroziť bábätko. Zas sa mi tu ukáž o tri týždne. Chcela som sa spýtať čo budete chcieť vedieť pohlavie dieťatka alebo nie?"
S Harrym sme sa o tom dlho rozprávali a aj keď chalani chcú vedieť či nový prírastok bude Harry Louis Styles alebo Chloé Sophia Styles. Liam sa zmieril s tým že ak to bude syn nebude mať jeho meno, ale zas povedal že je rád, lebo so svojim menom sa nechce deliť.
-"Nie nechceme vedieť pohlavie. Chceme sa nechať prekvapiť" povedal Harry.
-"Dobre a čo ak by to boli dvojičky?"
-"Uf. Táto možnosť nás asi ani nenapadla. Nasvedčuje niečo tomu že by to mali byť dvojičky?" opýtala som sa.
-"Nie, len sa to musím pýtať keby niečo" sadla si za stôl a písala mi výsledky do tej knižky.
-"Ďakujeme" ruka v ruke sme odišli.
-"Tak kam teraz?" sadli sme si do auta.
-"No je len desať ráno takže ako inak k Danielle do štúdia" z kabelky som si vybrala sendvič ktorý mi ráno Harry pripravil a z chuti som sa zahryzla. Mala som tam maslo,sýr,2druhy šunky, salámu, zeleninu a verte či nie, posypala som si to troškou cukru. Harrymu sa vraj až žalúdok prevrátil keď ma videl čo si tam pridávam.
-"Dobre honey, tak mi potom zavolaj a prídem po teba, okey? A keby ma zdržali v štúdiu tak príď aj s Danielle za mnou. Milujem vás!" pritiahol si ma k sebe a dal mi francuzáka.
A potom ešte malú pusinku na bruško.
-"Aj my ťa milujeme!" načiahla som sa dozadu po tašku s vecami, zobrala si kabelku aj s laptopom a vyšla som.
Vonku boli ako inak paparazzi. Keď sa spojí slávny spevák a slávna tanečnica vznikne z toho toto. Novinári všade.
"Claire odkiaľ ideš?" ozývalo sa vedľa mňa.
Chalani ma naučili že sa oplatí odpovedať.
-"Od lekára" usmiala som sa na nich a vyberala som si kľúče k štúdiu keďže tam ešte nik nebol.
-"Si chorá?"
-"Nie. Nie som chorá!"
-"Si nebodaj tehotná ako koluje po internete??" opýtali sa ma a v tom momente som zamrzla.
Našťastie mi zazvonil mobil. Harry.
-"Si LIVE na nete, cez jednu show. Nič teraz nehovor do telefónu, len ma počúvaj. Povedz im pravdu. Povedz že si tehotná, že ja som otec. Odpovedz im. Mne to nevadí, práveže budem pyšný že to už ľudia vedia. Teraz len niečo trepni a zlož okey?"
-"Jasné, vieš čo napíš mi o tom mail s podrobnosťami. Zaujalo ma to a som rada že si vybral mňa. By" zložila som.
-"Tak ako si či nie si tehotná?"
-"Som tehotná"
-"Kto je otec???"
-"Pravdaže Harry Styles. Kto iný. A teraz ak dovolíte potrebujem ísť do práce" vošla som do štúdia a zamierila som si to rovno do mojej a Daniellinej kancelárie.
Áno mala som tam už stôl s vecami. Vyložila som tam laptop a začala som odpisovať na ponuky.
11 týždeň tehotenstva, 3mesiac, 18.jún
-"Dobre. Pre dnešok končíme, musím ísť na prehliadku. Opakujte si to, lebo ja už tancovať nebudem môcť tak ako doteraz. Budem na vás len dohliadať a opravovať. Danielle chceš s nimi ešte niečo či..."pozrela som sa na ňu.
-"No ešte som si s vami chcela prejsť plán keď budeš už na materskej. Ty pekne choď za Harrym ja mám plán tréningov vytlačený. Drž sa! Bye" silno ma objala, ja som sa so všetkými tanečníkmi rozlúčila a išla som sa prezliecť.
Vonku už bolo teplo a tak som si dala čierne legíny, žlté dlhé a voľne tielko, obula som si sandále okolo členku, vlasy do drdolu, okuliare a nastúpila som k Harrymu.
-"Ahoj miláčik. Ako si sa mala?" pobozkal ma na líce a vyrazili sme na hlavnú.
-"Ahoj. Dobre. Posledný krát som si poriadne zatancovala, ráno som čajíkovala s novinármi, prečítala som si pár bulvárnych kačíc o nás dvoch a..."nestihla som dopovedať lebo sa ozval škripot bŕzd, krik, škripot našich bŕzd a potom už len náraz.
Ruka ktorú mal na mojom stehne Harry ma objala a pritisla si ma k nemu bližšie čo najďalej od mojich dverí. Ale bolo neskoro.

Everything About You 4

31. března 2012 v 12:04 | Adminka;))xx |  Everything About You
Keď som doma zložila všetky tašky s vecami čo na mňa povešal Mike, mama ma skoro zabila. Myslela si, že som bola v obchodoch a nakupovala. Zabralo mi vysvetliť jej, že tie šaty sú z fotenia a že som si ich mohla, alebo skôr musela nechať. Veci som si vyložila do skrine a hodila sa s laptopom na posteľ. Nemienim zase spať celý večer. Tak som si zapla twitter a klasicky skontrolovala všetky tweety 1D. Nikto tam nebol, tak som laptop vypla a spod postele vyhrabala nejakú knihu. Tak som sa začítala, že som na hodiny pozrela až keď som ju dočítala. Bolo okolo polnoci, tak som si z tváre zotrela zvyšky toho sajrajtu a išla som spať.
Ráno som sa zobudila asi 5 minút pred budíkom. Vďakabohu sa mi nič nesnívalo, takže ma čakal celkom pekný deň. Aspoň dúfam. Obliekla som sa a pomalým krokom sa vybrala do ateliéru. Dnes ma vonku nikto nečakal, zrejme si mysleli, že trafím sama. Pokúsila som sa o to a vyšlo to! Došla som presne tam, kde som mala.
-"Dobré ránko," pozdravila ma Phoebe a objala ma.
-"Stephanie, pôjdeme niekam von, kde sa bude lepšie rozmýšľať, môže byť?" povedal Mike a klasicky ma pozdravil.
Iba som prikývla a vybrali sme sa do neďalekej kaviarne. Keď mi ukazoval tie fotky, nemohla som uveriť, že som na nich naozaj ja. Vyzerala som tak pekne. Priam dokonalo.
-"Už ste ich retušovali?" opýtala som sa pri jednej fotke, na ktorej som sa na seba vôbec nepodobala.
Mike len pokrútil hlavou.
-"Neretušovali sme a ani sa nechystáme. Takto je to perfektné. V redakcii z teba padnú na zadok," uškrnul sa.
V kaviarni sme sedeli asi tri hodiny a potom ma poslal domov. Do školy sa mi trepať nechcelo, tak som sa doma prezliekla do šiat zo včera a vybrala sa do kina.
-"Štepíí!" zakričal na mňa niekto, keď som sa chystala vojsť do kinosály.
Otočila som sa a nestál tam nik iný, ako Samko.
-"Ach, ahoj," usmiala som sa.
-"Ahoj. Na aký film ideš?" opýtal sa.
-"Žena v čiernom," odpovedala som jednoducho.
-"Môžem sa pridať?" opýtal sa opatrne a ja som prikývla.
Spoločnosť na horore nikdy nezaškodí. Ešte keď je to pekný chalan. Počas celého filmu som len nadávala, aká som hlúpa, že som sa tu trepala. Mala som ísť na komédiu. Taktiež som Samkovi celý čas drvila ruku, keďže niektoré scény boli fakt brutálne. Ale bolo už aj horšie, pomyslela som si. Keď film skončil, vyšla som zo sály so širokým úsmevom. Akoby som sa neviem koľko smiala. So Samkom som sa rozlúčila, nemala som náladu s niekým kecať a tak som sa radšej vybrala domov. Tam, ako inak, nikto nebol a v telke zase nič nedávali. Toto je na porazenie, zanadávala som v duchu a hľadala korčule. Dávno som na nich nejazdila a teraz je vhodný čas prevetrať ich. Vybehla som von na také dve hodinky a keď som sa vrátila, mamka už robila obed.
-"Hmm, vonia to výborne," zanôtila som hneď ako som vošla do bytu.
-"Francúzske zemiaky," odpovedala mamka z kuchyne.
Oblizla som sa a išla odložiť korčule. Chvíľu po mne sa vrátil aj ocko, tak sme sa naobedovali všetci spolu. Zbožňovala som, keď sme všetci sedeli za jedným stolom a rozprávali sa o našom dni. Porozprávala som im podrobne o fotení, o Mikeovi aj o tom, ako som dnes bola v kine. Samka som z rozprávania radšej vynechala, nepochopili by to.
-"A čo urobíš s peniazmi, ktoré dostaneš?" opýtal sa ocko.
-"Nad tým som ešte nerozmýšľala," priznala som "ale mohla by som, ak by ste mi to teda dovolili, ísť na nejaký výlet."
-"S kým?" opýtala sa ihneď mamka.
-"Sama?" opýtala som sa s nádejou.
-"A kam by si chcela ísť?" mal poslednú otázku ocko.
Odpovedala som mu a oni na počudovanie súhlasili. Sprvu boli proti, veď som tam ešte nikdy nebola a veľmi sa im nepáčilo, že by som mala ísť na neznáme miesto sama, ale nakoniec sa mi ich podarilo presvedčiť.
-"Ale pôjdeš, až keď skončí školský rok," podotkla mama snažiac sa zachovať si rodičovskú zodpovednosť.
-"To je jasné, skôr by som ani nešla," usmiala som sa.
-"A na ako dlho pôjdeš?"
-"Ešte neviem," povedala som.
Po výbornom obede, alebo skôr večeri, som sa naložila do vane a relaxovala som. Potom som sa obliekla do ružového pyžamka s medvedíkmi, zababušila sa do periny a zaspala.

Lies, life and love! 46

31. března 2012 v 0:52 | Adminka;))xx |  Lies, life and love!
Samozrejme, že som vyhrala. A keďže Justina milujem a chcem byť k nemu férová, nenechala som ho vyhrať ani jednu hru. Chudák. Asi po 15 hrách tresol ovládačom o zem, až sa rozbilo a frustrovane si sadol na gauč. Viac sa už ku mne nikto neodvážil prísť. Pointa môjho víťazstva bolo to, že som nonstop stláčala všetky tlačítka, ktoré boli na ovládači. Ale kto by im to prezradil.
-"Ja idem spinkať," vyhlásila som.
-"Tak skoro?" upreli sa na mňa moje dve čokoládky.
Prikývla som a pobozkala som ho na čelo.
-"O chvíľu prídem aj ja."
-"A oni?" kývla som na skupinku ľudí.
-"Niektorí idú do hotela iný tu ostávajú spať," vstal, objal ma a jemne pobozkal.
Prikývla som. Všetkých som pozdravila, pár ľudí vyobjímala, Carin som uštedrila chladnú rozlúčku a odišla som hore, kde som sa oddala teplej sprche s Justinovým sprcháčom. Milujem jeho vôňu. Sýta a sladká. Mužná a zároveň jemná. Bože, vedela by som sa v nej utopiť. Dýchať ju celý život.
-"Miláčik, si tu?" ozvalo sa z izby.
Rýchlo som vyšla zo sprchy a zabalila som sa do jeho uteráka. Boháča ten voňal!
-"Ahoj," zatiahla som zmyselne a oprela som sa o zárubňu.
Sedel na posteli a vyzliekal si gate.
-"Hmm," vydal zo seba pri pohľade na mňa "Shawty, som unavený. Zahaľ sa prosím, lebo zajtra pôjdem nevyspatý, uspokojený a nekonečne nervózny. Som chlap. Potrebujem spánok." vzdychol a hodil sa na posteľ.
Prevrátila som očami a navliekla som na seba pyžamo.
-"Mackooo, že si môžem požičať tvoj notebook?" našpúlila som prosebne pery.
Prikývol. Preplazila som sa k jeho polovici, vzala som si z jeho stolíka NTB a sadla som si na svoj vankúš.
-"Môžeš zhasnúť"
-"Skazíš si oči," zamrmlal, keď sa zakrýval so zavretými očami.
-"Si horší než rodičia," prevrátila som očami.
-"To z lásky."
No strašne znieš plný lásky, Justin.
-"Tak spi ty maco nevyspatý," šepla som a znova som ho pobozkala na čelo.
Prikývol, no myslím, že už spal. Usmiala som sa. Rýchlo som sa prihlásila na Facebook a twitter. Je normálne, keď behom týždňa sa vám nazbiera toľkoto upozornení? Dva milióny followerov, tri milióny žiadostí o priateľstvo. Niektoré boli dokonca s mojím menom. Mám strach. 4 milióny správ, milión upozornení a myslím, že to nie je všetko. Facebook a TT len nezvládajú. Kokos. S povzdychnutím som sa dala do followovania a vymazávania. More ľudí tam bolo. Ked ma to prestalo baviť, z čistej srandy som zadala do Facebook vyhľadávača moje meno. Našla som 400 nickov s mojím menom. Nevedela som či mám plakať alebo sa smiať. Potom asi 300 stránok o mne či o mne a Justinovi. Nonsens! Zatvorila som ho skôr ako si všimnem nejaký článok a nezačnem sa smiať. Dala som si do uší IPod a zababušila som sa. Zaspala som s krásnym hlasom v ušiach. Rihanna 4 ever!
Ráno som sa zobudila na hluk a smiech. Vstala som a s pokrčenou tvárou som otvorila dvere. V tom momente sa zapla hudba. Na plné pecky. Dolu boli niektoré decká. A Justina nikde. Šatník bol otvorený, takže už je aj prezlečený. Obliekla som si hodvábny župan, opláchla tvár, prečesala vlasy a zišla som dole.
-"Vy nie ste normálny," vzdychla som ticho, aby ma nepočuli.
V kuchyni už kmitali Kim a Molly.
-"Čaute včielky," zívla som a naliala som si kávu.
-"Čau, spáč," pozdravili svorne.
Zazrela som na nich.
-"Kde je Justin? Selena? Daniel?"
-"Daniel odišiel už v noci, Sel ráno odišla do Mexika a Justin odišiel pred pol hodinou," postavila predo mňa tanier s vianočkou Kim.
-"Psychopati," zamraučala som "preboha nemôžete zabiť tých ľudí v obývačke?"
-"Skús to sama."
Vstala som. Fakt som nemienila počúvať nejakú podivnú hudbu s trápnym hlasom. Postavila som sa presne medzi obývačku a kuchyňu.
-"Ak to do pol minúty nevypnete, vysťahujem vás!" zakričala som.
Hudba stíchla.
-"A buďte potichu. Nemám síce právo na rozkazovanie, ale dokelu tu sa jedná o zdravý rozum človeka. Nemôžem od rána počúvať hentakú otrasnú hudbu. Fuj! Aspoň tam pustite niečo normálne!"
Kenny sa začal rehotať.
- "Čo sa smeješ?"
-"Tú otrasnú hudbu naspieval aj napísal tvoj miláčik, zlatko. A som zvedavý čo povie na tvoj názor."
Pristúpila som k nemu a výhražne som dvihla prst.
-"Neopováž mu to povedať. Zas sa urazí. Bléé. Neopováž, Kenny! Vydedím ťa!" žmúrila som na neho oči.
-"A čo mám pôvodne zdediť?" zachechtal sa.
-"Krstné otcovstvo môjho dieťaťa!"
Ej, stíchol. Akoby mu niekto uťal hlavu. Zaškerila som sa.
-"Takže sme dohodnutí. Udrž opičky na uzde." a odišla som späť do kuchyne, kde som si v kľude chcela pochutnať na vianočke.
Samozrejme, že tu sa to nedá. Kenny došiel, Kenny sadol predo mňa a Kenny na mňa zízal.
-"Áno Kenny?" vzdychla som.
-"Myslela si to vážne?"
Takého vážneho som ho ešte nevidela.
-"Hej," usmiala som sa.
Kenny sa na ma zase díval, Kenny zízal, Kenny mal nábeh na smrť.
-"Kenny som hladná a keď na mňa zízaš a neješ, tak sa nedá jesť. Aspoň si daj so mnou, keď mieniš zízať."
Kenny si vzal vianočku a Kenny si ju do úst strčil bez toho aby prerušil kontakt so mnou. Kenny je v šoku.
-"Dýchaj, prosím ťa."
On fakt nedýchal. Položil ju, nadýchol sa a chytil ma za ruku.
-"Bábo?" oslovil ma neisto.
-"Ňo?"
-"Bože, ja ťa ľúbim," vykríkol, vyskočil a Kenny ma asi zabil.

Gotta Be You 33

31. března 2012 v 0:30 | Adminka;))xx |  Gotta Be You
Vošla som dnu a pozdravila lekárku . Je to rodinná známa ktorá sa presťahovala do Londýna.
-"Tak Claire , deje sa niečo?" spýtala som ma milo.
-"Od rána mi je nejako zle. A takto to trvá už dlhšie" povedala som nervózne.
-"Nemešká ti cyklus ?" opýtala sa.
-"Myslíte žeby som mohla byť tehotná? Očakávala som že to bude niečo ako slepák"
-"Samozrejme že ti testy môžem spraviť, ale nemáš nejaké iné príznaky"
-"Cyklus mi síce mešká, ale len 3 dni . To sa mi zvykne stávať" hovorila som.
-"V tvojom veku by to nemalo byť obvyklé. Ale radím ti zájsť ku gynekológovi, pretože nemusí to byť tehotenstvo, ale napríklad aj zápal vaječníkov sa podobne prejavuje. Zájdi za ním a keby nič nezistil, vráť sa, spravíme testy" hovorila a písala niečo na nejaký papier. Podala mi ho.
-"Ďakujem. Dovidenia" pozdravila som a vyšla von.
Tam sa nervózne prechádzal Harry zo strany na stranu. Ja som si dala dokopy 2 a 2. Všimla som si že mám väčší apetít. No, vlastne Niall si to všimol. Ale nič som si z toho nerobila. A tri dni mi to mešká. Zas ma prepadol známy pocit. Strach, nevoľnosť.
-"Claire, počúvaš ma? Si v poriadku?" triasol so mnou Harry.
-"Prosím? Hej, prepáč, zamyslela som sa"
Neveriacky na mňa pozrel.
-"Poslala ma ešte k lekárovi" povedala som napodiv kľudne.
Nechcela som mu hovoriť kam. Znervóznilo by ho to.
-"Ja ... Volali mi z práce. Musím tam ísť. Zvládneš to?" pozrel mi do očí.
-"Jasné. Zavolám si taxík" usmiala som sa.
Dvihol jedno obočie.
-"Dobre. Ahoj, milujem ťa!" pobozkal ma a odišiel.
Prudko som vydýchla a sadla si na stoličku. Vzápätí som vstala a nasmerovala si to ku gynekologičke. Nikto tam nečakal. Tak som zaklopala na dvere. Otvorila mi sestrička.
-"Dobrý deň, poslala ma sem doktorka Flacková" povedala som jej a podala jej papier.
-"Oh, poď dnu" otvorila dvere a ja som vošla do ordinácie.
Za stolom sedela mladá lekárka. Vysvetlila som jej celú situáciu a dokonca sme si aj potykali. Zdala sa byť príjemná. Potom ma vyšetrila a spravila mi aj ultrazvuk. Zaujato sa dívala na obrazovku. Keď som za ňou šla, cestou mi pípol mobil.
,,Domov prídem okolo 16:00, musíme ešte chvíľu ostať v štúdiu. Daj na seba pozor. Love ya, xx Hazza,,
Usmiala som sa, mobil dala do vačku a išla za ňou.
-"Takže. Výsledky krvi, aj všetko ostatné ukazuje na jednu okolnosť. Začni vyberať meno. Si tehotná!" usmiala sa.
Vydýchla som. Srdce mi vynechalo pár úderov. Viem, mám 20 rokov, ale stále je to pre mňa priskoro. A čo na to povie Harry. Oblial ma studený pot.
-"Si v pohode?" skúmavo na mňa pozrela.
-"Hej. Ja len, je to šok" stále som to rozdýchavala.
Mám v sebe malého Harryho. Bola som stále v šoku, no zaplavil ma príjemný pocit tepla.
-"Necháš si to?" spýtala sa ma.
-"Jasné že hej. Som proti potratom" bola to pravda.
Každý má právo na život.
-"Sme dve. Dobre, vypíšem ti tehotenskú knižku" zobrala nejaký hárok, niečo tam písala a podala mi ho.
-"Si v 5 týždni, čiže na kontrolu o tri týždne, samozrejme keby nastali nejaké komplikácie, príď, máš tu na mňa číslo v prípade otázok a podobne" podala mi niečo ako malý zošit.
-"Okey. Tak ja idem. Ahoj !" pozdravila som a vstala zo stoličky.
-"Ahoj, držím palce s oznamovaním!" zakývala mi.
-"Ďakujem!" povedala som a vyšla von z ordinácie.
Bolo 15:00. To znamená že na Harryho budem doma čakať. Zavolala som si taxík a odviezla sa domov. Zaplatila som a vyšla hore po schodoch. Doma som si sadla na gauč a nemo sa pozerala do steny. Položila som si ruku na brucho. Budem mama. Krásne ma zahrialo pri srdci. Ale ako to poviem Harrymu? Ako to zoberie? Nechá ma? Poviem mu to vôbec? Je to jeho dieťa, musím mu to povedať. Bála som sa. Moc. Pokiaľ sa so mnou rozíde, aj tak si to dieťa nechám. Viem o ňom cca pol hodinu a už mi prirástlo k srdcu. V mysli sa mi prehral jeden môj sen. Ten, kde sme s Harrym mali dom na pláži a on mal na chrbte krásneho malého chlapčeka, ktorý mu akoby z oka vypadol. Chcela by som mať chlapca. Volal by sa ako ocko. Malý Harry. Z mojich myšlienok ma vyrušilo štrngotanie kľúčov v zámke.
Vošiel dnu a zabuchol dvere. Keď ma zbadal, široko sa usmial tým úsmevom, ktorý tak milujem.
-"Ahoj!" pribehol ku mne a silno ma objal.
-"Ahoj" objala som ho späť.
-"Tak čo hovorila doktorka?" spýtavo na mňa pozrel.
Mne sa začali potiť ruky, znervóznela som.
-"Sadni si" povedala som potichu a on ma poslúchol.
-"Tak, bola som tam. A .." začala som.
-"A?" pozrel na mňa vážne, čo on často nerobí.
-"Som tehotná" vydýchla som.
Zbledol. V jeho očiach bolo vidno strach. Nič nehovoril. Len sa na mňa vystrašene pozeral.
-"Harry?" opatrne som sa spýtala.
-"Dáš mi chvíľočku?" šepol a hlavu si zložil do dlaní.
-"Necháš si to?" spýtal sa po chvíli napínavého ticha.
-"Isteže hej. Som zásadne proti potratom. Nechápem ľudí ktorý by také niečo spravili" povedala som s odporom.
Prudko zdvihol hlavu a pozrel mi do očí. S bolesťou. Zdvihol sa a odišiel do izby. Zamkol. Nechápala som. Zobrala som mobil a šla do kúpeľne.
-"Mrkva! Ahoj!" počula som v mobile dobre naladeného Louisa.
-"Môže Harry upadnúť do šoku?" spýtala som sa ho.
-"Hovoríš ako v tej scéne v Twillighte" zasmial sa.
-"Lou, ja to myslím vážne. Vlastne tu máme podobnú situáciu" začala som si hrýzť nechty.
-"Počkaj . Počujem dobre? Claire! Preboha, ty si tehotná?!" počula som prestrašeného Louisa.
-"Hej" šepla som.
-"A povedala si to Harrymu? Nechávaš si to?" hovoril a aj on znel prestrašene.
-"Hej. Povedala. A som proti potratom, takže hej" hovorila som.
-"Počkaj, aj to si mu povedala?!" doslova zapišťal.
-"Hej. Prečo? Lou hovor!" už som chytala nervy.
"Totiž Harryho bývalá bola tehotná. Zhodli sa na tom aby šla na potrat, že je to pre nich priskoro" hovoril ticho.
Zostala som ticho. Bola som vyhúkaná. Za 1. preto, že jeho bývalá bola tehotná. Za 2. preto, že on súhlasil s potratom. Za 3. preto, že som mu povedala to čo som povedala. Za 4. preto, že som o ničom nevedela.
-"Claire? Haló?" hovoril Lou.
Vypla som ho. Zošuchla som sa po stene dole. V bruchu ma pichlo.
-"Au!" sykla som.
Rukami som si chytila brucho.
-"Neboj maličké. Ja s tebou budem" zašepkala som.
Hodnú chvíľu som tak sedela na zemi a potom som sa rozhodla že pôjdem za Harrym. Vstala som a prišla ku dverám našej izby. Zaklopala som na dvere. Nič.
-"Harry, otvor prosím" povedala som.
Zas nič. Tak som šla do kúpeľne a zobrala odtiaľ sponku. Odomkla som s ňou dvere. Sedel na posteli a díval sa do okna. Mal prázdny pohľad. Takého som ho ešte nevidela. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Za toto môžem ja. Musel vedieť že som tam. No asi sa na mňa nepozrel. Sadla som si vedľa neho. Stále sa ani nepohol. Tak som tam chvíľu sedela vedľa neho. Som sprostá. Keby som to vedela. No teraz už je neskoro zamýšľať sa nad tým keby bolo keby. Chytila som ho za ruku. Odtiahol ju. Hlavu som si zložila do dlaní.
-"Prepáč. Nevedela som to. Je mi to ľúto" zašepkala som.
Stále nič nehovoril. Zdvihla som hlavu a pozrela som naňho.
-"Takže je koniec?" vyslovila som slová ktoré ma tak boleli.
Okamžite otočil hlavu smerom ku mne.
-"Nie!" vykríkol.
-"Tak potom? Nehodláš sa so mnou baviť do konca života?" už som chytala nervy.
Bol ticho. Sadla som si obkročmo okolo neho. Skúmavo mi pozrel do očí a ja som spustila.
-"Harry Styles. Láskavo ma dobre počúvaj. To čo bolo, bolo, nič to nemení na tom že si to nechám či s tým súhlasíš či nie. To dieťa je tvoje! Naše! A nemôže za to že sme sprostý. A ty dobre vieš že ťa budem milovať nech sa stane čokoľvek. A pochopím ak ma necháš. Máš 19, život pred sebou..." spustila som svoju reč ale nemohla som ju dokončiť, pretože ma pobozkal.
Pozrela som mu hlboko do očí, v ktorých som zbadala iskričky šťastia.
-"Bol som debil. Vtedy, keď som s tým súhlasil. A bol by som aj teraz, keby som to žiadal od teba. Samozrejme že ťa nenechám. Jedine žeby ty mňa. Čakáš moje dieťa. Budem otcom. Milujem ťa!" zdvihol sa a zakrútil so mnou "Budem otcóóóóm. Bude malý Louis! Pardon, teda Harry! Bude malý Harry!" vrieskal a smial sa.
Potom ma pustil a vytiahol mobil. Každému volal a kričal do mobilu že bude ocom. Ja som sa na ňom len smiala. Potom zavolal Louisovi a spravil to isté čo pri každom akurát tak hneď nezložil.
-"Takže už si sa spamätal zo šoku" zasmial sa Lou "ale tvoja žienka ťa predbehla! Už to viem!" stále sa rehotal.
Harry sa s ním potom ešte rozprával a ja som šla zavolať Santane. Po prvom zvonení to zdvihla. Ja som vybafla:
-"Som tehotná!"
-"Lucas ma požiadal o ruku!" a potom naraz:
-"To je super!"
Ja som zavolala Danielle a Amy naraz. Oni že už im Harry volal.
-"Hej, že ma to nenapadlo, volá každému v zozname a kričí že bude otcom, samozrejme jeho rodičov a Gemmu vynechal" zasmiala som sa.
Potom ma napadlo zavolať Riri.
-"Claire, drahá! Ako sa máš?" počula som jej zamatový hlas v telefóne.
-"Som tehotná!" vybafla som na ňu.
-"Čo? Blahoželám! Ale to znamená že sa nevrátiš do L.A.! Ach! Letím do Londýna, aj tak som mala v pláne ísť na týždeň módy! Čakaj ma zlatko!" povedala a zložila.
Blázon. Potom som to oznámila ja našim. Mamina sa tešila a ocino si vzdychol že bude dvojnásobný dedko. S Harrym sme sa rozhodli že pôjdeme do domu 1D.
-"Ahojtéé!" pozdravila som ich.
-"Bude malá mrkváá!" skočil na mňa Lou.
-"Opatrne, je tehotná, nieže jej ublížiš" napomenula ho El.
Všetci ma vyobjímali. Potom sme sa rozprávali. Padla téma väčší byt. A s Harrym sme sa zhodli na tom že uvidíme.
-"Som hladná!" hlesla som.
-"Aj ja. Idem spraviť sendviče?" ponúkol sa Niall.
-"Never mu! Raz som mu zaplatil 20 libier aby mi jeden spravil a keď ho spravil, zjedol ho" hovoril Hazza a popritom vražedne pozeral na Nialla.
-"To máš za to, že si lenivý!" vyplazila som mu jazyk a my s Niallom sme sa pobrali spraviť sendviče.

Everything About You 3

30. března 2012 v 22:56 | Adminka;))xx |  Everything About You
-"Stephanie? Stephanie!! Si v poriadku?" kričal na mňa niekto.
Otvorila som oči a nado mnou sa skláňal pár modrých kukadiel.
-"Ach, už som si myslel, že sa nepreberieš. Ja toho Stylesa zabijem. Ako ťa mohol tak vystrašiť?!"
-"Niall.. Dones.. Mi vodu.. Prosím," povedala som pošepky.
Vyskočil ako raketa a utekal do kuchyne. Opatrne som sa chcela postaviť, no nedarilo sa mi to.
-"Preboha, prestaň! Ostaň ležať, ja ti pomôžem!" kričal Niall.
Rýchlo položil pohár s vodou na stôl a opatrne ma zodvihol. Zatvorila som oči, pretože viečka ma nechceli počúvať a stále padali.
Keď som sa zobudila, zase som ležala vo svojej posteli v Narnii. Ak neprestanem mať takéto sny, tak niekomu sa niečo stane a nebude to pekné, mrmlala som si popod nos keď som sa načahovala za hodinkami. Pozrela som na čísla a zistila, že za minútu by mi tak či tak zvonil budík. Každopádne, tie sny ma štvú, pretože sa nikdy nenaplnia. Ale počkať. Ako mi môže zvoniť budík? Veď keď som si ľahla bolo len sedem večer. Žeby som spala tak dlho?
,,It's Gotta be yooou, only yooou..,,
Ach, už zase. Ešteže som už prebratá. Rýchlo som vyskočila z postele a dala sa dokopy.
-"Ocíí?" kričala som, "nevieš, ako sa dostanem do toho ateliéru?"
Nadiktovala som mu adresu a on mi stručne vysvetlil, ako sa tam dostanem. Potom som rýchlo zhltla raňajky a utekala za fotografom. Prišla som tam minútu pred ôsmou. Pred ateliérom ma už netrpezlivo čakala Phoebe. Hneď ako ma zbadala, usmiala sa a ťahala ma do maskérne. Zase na mňa nadrbali tónu make-upu a tentoraz ma obliekli do sukne do pol stehien a blúzky. Tie štekle k tomu si mohli vážne odpustiť ak ma ešte chcú vidieť nažive. Vošla som do miestnosti, kde ma včera fotili a od úžasu mi padla sánka. Vyzeralo to tam úplne inak. Biele plátno preč, namiesto neho tam bolo nejaké zelené. Myslím, že to je to také, čo tam graficky dodávajú obrázok.
-"Ach, ty už si tu," povedal fotograf a pobozkal ma na ruku "ešte sme to tu nedali dokopy, tak sa zatiaľ posaď," povedal a ukázal na stoličku za fotoaparátom.
Zelené plátno vyniesli preč a namiesto neho tam dali to biele čo včera.
-"No poď srdiečko," oslovil ma fotograf, ktorý sa volal Mike, teda ak som správne rozumela. Opatrne som prešla pred plátno a on mi diktoval rôzne pózy a výrazy tváre. Potom som sa opäť išla prezliecť do ďalšieho modelu a tak stále dokola. Skončili sme asi o šiestej a ja som sa konečne po dlhom dni obula do svojich vychodených čínov. Keď som bola na odchode, dobehol za mnou Mike s nejakými taškami.
-"Počkaj!" kričal na mňa "To oblečenie v ktorom si fotila, je tvoje."
-"To si môžem nechať?" opýtala som sa nechápavo.
-"Iste, aj tak by sme to nemali kam dať. Ber to ako príplatok ku honoráru, ktorý dostaneš ak tie fotky vyjdú v časopise," usmial sa Mike a strčil mi tašky do ruky "Ešte!" skríkol, až som nadskočila "Bol by som zabudol, zajtra príď zase, vyberieme tie najlepšie, poprípade nejaké dorobíme. Zo školy si vypýtaná, takže tým sa netráp. Prídeš?"
Samozrejme som súhlasila a s blaženým úsmevom sa pobrala domov. Po ceste na zastávku som stretla Samka, tak sme sedeli na zastávke a kecali.
-"Prepáč, že som ti nezavolal, ale mali sme návštevu, ktorá odišla až neskoro večer a ja som ťa nechcel budiť," rozprával Samko a ja som sa na neho pripečene usmievala.
Bol taký rozkošný. Blonďavé kučierky mu padali do sivých očí, v ktorých som sa topila. Po asi 15 minútach sedenia na zastávke konečne prišla moja električka, tak som sa so Samkom rozlúčila a pobrala sa domov.

My Life 10

30. března 2012 v 1:51 | Adminka;))xx |  My Life
-"Fuj, teplo mi je," vzdychla som.
S mamou už tri hodiny obehávame obchody trnavského námestia. V rukách sme nosili asi 10 tašiek s nakúpenými vecami. Chytala sa ma únava, bolela ma hlava, bola som nervózna. Neznášam nákupy. A bolo mi to ľúto. Kedysi som ich milovala. Oddýchla som si pri nich. Teraz mám chuť zabiť všetko čo okolo mňa len pípne.
-"Daj si dole mikinu," odsekla mi mama.
Bola zas na mňa nahnevaná. Lebo sa neviem rozhodnúť. Pre jeden poondiaty telefón.
-"Choď sa pozrieť ešte do Orangu, ja idem ešte do Simby."
-"Fajn," odvrkla som.
Zvrtla som sa a oddupala som sa si to do Orangu. Maximálne vytočená, totálne unavená. Snažila som sa riadne upraviť všetky igelitky v rukách, ked...drrrb! Niekto do mňa vrazil a všetko popadalo.
-"Shit! Choď do pekla, ty sučkin syn! Pozeraj kam ideš!" vrčala som po anglicky.
Vrúcne som dúfala, že mi nerozumie.
-"Prepáč," odpovedal mi v tom istom jazyku.
Zmeravela som. Ach bože.
-"Si v pohode?"
Ten hlas... Pozrela som sa mu do tváre, no videla som akurát tak čelo. Mal na sebe okuliare a šatku cez polku ksichtu. Ale vyzeral maximálne štýlovo. Zalapala som po dychu. Tá šiltovka. Niekde som ju už videla. Mimovoľne som sa načiahla a stiahla som mu okuliare. Oboch nás môj pohyb prekvapil. Mykli sme sa. Tie oči. Už som ich niekde videla. Bola krásne. Čokoládové. On zatajil dych.
-"Poznám ťa?" stále som rozprávala anglicky.
-"Nemyslím si," náhle mal hrubší hlas "ehm.. vrátiš mi okuliare?" ukázal mi prstom na dlaň, kde som ich držala.
Začervenala som a vrátila som mu to.
-"Derek, preboha, človek aby ťa hľadal," zrazu sa pri chlapcovi zjavil akýsi černoch a tváril sa nahnevane.
A ja som šla kričať.
-"Oh máj..."
Neskončila som. Zapchali mi ústa. Ľudia okolo nás sa obzerali.
-"Pššt," syčal mi do tváre chlapec.
Caroline. Čo si prisahala, keď si premýšľala nad stretnutím s tvojím budúcim exmanželom? Nebudeš kričať. Prikývla som.
-"Justin Bieber," vydýchla som, keď ma pustil.
-"Ak nebudeš kričať, či tancovať alebo robiť niečo, čo k nám privolá pozornosť ľudí, urobím čo len chceš."
Nie. Toto je sen.
-"Uštipni ma." hovorila som slovensky.
Nevedela som ako sa to povie v angličtine. Nevedela som ako sa tvári on. Bol priveľmi obalený.
-"Čo si hovorila?"
-"Neviem ako sa to povie v angličtine." bola som bez dychu a bez toho, aby som vedela, čo teraz robiť.
-"Dýchaj prosím. Your heart attack wont be good at all.."
Čo hovoril? Musela som sa zatváriť nechápavo, lebo si zložil okuliare. Tak dlho som túžila pozrieť mu aspoň z diaľky 5 metrov do očí. A teraz? Bol tak blízko.
-"Si v pohode?"
Pokrútila som hlavou.
-"Kenny, vez mi ju do nejakého Caffe baru."
Mala som ťažkosti rozumieť mu.
-"A ty?" spýtal sa ho Kenny.
Neznel tak ako som si vždy predstavovala. Tak ako som vždy písala. Znel otcovsky. Vážne. Dospelo.
-"Ja som hneď pri vás. Alfredo ide so mnou."
Musí hovoriť tak rýchlo?
-"Je tu aj Alfredo?" skríkla som.
Začudovane sa na mňa pozreli.
-"Myslím, že zomriem."
-"Len dýchaj," okamžite ma ukľudňovali obaja.
Zachichotala som sa. Čo? Ja sa chichocem? Preboha živého! Snívam. Musím. Preboha. Kenny si nasadil okuliare, vzal ma za ruku a potiahol ma preč. Jeho dotyk bol taký aký som si predstavovala. Moja dlaň sa stratila v jeho. A mal jemnú ruku. Justin šiel niekam inam.
Až ked sme sedeli v Caffe latte, tak som začala panikáriť.
-"Shit! Moja mama ma bude hľadať." ale postaviť som sa nemienila.
Bola som príliš omámená a v šoku a príliš šťastná. Hlava sa mi krútila.
-"Zavolaj jej, že ideš niekam."
-"Prosím hovor pomalšie. Možno ja hovorím rýchlo, no mne ide prekladanie horšie. A zavolať mame nebude také ľahké. Nedovolí mi to."
-"Nestojí ti zaracha za stretnutie s Justinom Bieberom?"
-"Aj 10,ale roztrhá ma v zuboch a ja aktuálne rozmýšľam. Sníva sa mi! Neverím tomu."
Len sa usmial. Podišla k nám čašníčka.
-"Čo si dáte?" oslovila Kennyho v slovenčine.
-"Dáš si colu?" spýtala som sa ho v angličtine a ked prikývol, slovensky som sa prihovorila čašníčke.
-"Dvakrát coca-colu s limetkovou šťavou a sirupom."
Prikývla a odišla.
-"Váš jazyk je... unusual."
-"Aký?" pokrčila som nosom.
Bože, ja neviem ako sa mám chovať. Mala som chuť vrieskať, kričať, tancovať, hodiť sa mu do náručia, no nechcela som sa strápniť a chcela som si ich užiť čo najdlhšie.
-"Iný."
-"Veľmi," usmiala som sa "najťažší jazyk sveta po čínštine a japončine."
-"WOW."
Čašníčka znova prišla a položila dva poháre pred nás. Odpila som si. Oživilo ma to. A dnu vošiel Justin. Znova som bola v keli.

Love Story 34

30. března 2012 v 1:04 | Adminka;))xx |  Love Story
-"Ale je možné, že vaša priateľka nebude chodiť."
Z hlboká som sa nadýchol a chcel, aby som tú poslednú vetu čo povedal vôbec nepočul.
-"Je tu ešte jedno riešenie, pôjde na operáciu, ktorá je dosť finančne zložitá!!!"
-"To je mi jedno koľko stojí, zaplatím jej 4 také operácie, ked to bude treba. A čo dieťa?" zdvihol som pohľad a zúfalo sa pozrel na doktora.
-"Neprežilo. Úprimnú sústrasť!"
V tento moment som nechcel žiť. Chcel som vymeniť všetko za to, aby mohla chodiť, aby bolo naše dieťatko v poriadku. Chalani ma objali, asi počuli čo mi povedal ten doktor.
Neskôr
Ležala tam tak bezvládne. Chytil som ju za ľadovú ruku a nemohol uveriť, že už nikdy sa nepostaví na svoje nohy. Milovala tanec. A teraz? Nemôže tancovať až do konca života. Dal by som všetko, aby sa dokázala ešte v živote postaviť. Vymenil by som si s ňou svoje nohy, aby mohla naďalej tancovať a robiť to čo má rada.
-"Kedy sa preberie?" opýtal som sa sestričky, ktorá jej práve pichala nejakú injekciu.
-"Kde je?" začul som Eleonorin hlas na chodbe.
Rozleteli sa dvere a ona do izby vletela ako stíhačka.
-"Čau Harry. Je v poriadku?" podišla k nej a vlasy, ktoré mala na tvári jej odsunula a posadila sa k nej.
-"Nebude chodiť" preglgol som a sklonil hlavu.
Z očí mi vyhŕkli malé slzy, ktoré dopadali na Siennine ruky. Musím sa spamätať. To že tu budem plakať, jej nijako nepomôže. Teraz tu musím byť pre ňu. Zavolal som Paulovi, že mesiac chcem voľno.
-"Dá sa s tým niečo robiť?" povedala El na pokraji nervového zrútenia.
-"Pôjde na operáciu, ale nevedieť či to pomôže."
-"Poď sem, nebuď smutný!" uväznila ma v jej objatí a ja som nemohol udržať slzy.
-"Harry, poď si oddýchnuť. Ideme do Nandos, takto jej nepomôžeš, keď tu budeš stále revať!" povedal Louis a ťahal Eleanor preč.
Pobozkal som ju a išiel za nimi. Má pravdu. Nemôžem tu stále sedieť a plakať.
Objednali sme si jedlo a ja som bol mysľou pri Sienne. Nezapájal som sa do ich rozhovorov. Mohla sa za ten čas prebrať? Nie, to nie. Doktori mi povedali, že sa prebudí až zajtra. Možno sa zmýlili. Chcel som ísť znovu do tej nemocnice. Chcel som byť pri nej.
Na druhý deň
Sedel som pri nej a čakal, že sa čoskoro prebudí. Neviem ako jej to poviem. Sienna, už nikdy nebudeš chodiť. Alebo ako? Nechcem jej ublížiť, ale viem, že keď jej to poviem, tak jej aj tak ublížim. Držal som ju pevne za ruku a zacítil ako hýbla prstom. Pozeral som sa na ňu a na jej oči, ktoré sa práve otvárali. Môj žalúdok bol na dne. Bál som sa jej to povedať. Ale nechcel som, aby jej to povedal niekto iný.
-"Čo sa stalo?" precedila pomedzi zuby s veľkou bolesťou.
-"Harry? Čo je so mnou? Nemôžem pohnúť zo svojimi nohami. Čo sa stalo?" hystericky kričala a popritom jej slzy stekali po tvári.
Nemohol som sa na ňu pozerať. Chytil som jej tvár do dlaní a utrel jej slzy.
-"Nemôžeš chodiť, ale pôjdeš na operáciu a budeš znovu v poriadku!" hovoril som jej a sám chcel tomu veriť, že bude v poriadku.
-"Chodiť? Nebudem nikdy chodiť?"
Sienna:
-"Čo sa stalo?" s veľkou bolesťou som sa opýtala Harryho.
Snažila som si sadnúť, ale nepohlo to so mnou. Necítila som svoje nohy. Boli ako prilepené k posteli a ja som s nimi nemohla pohnúť ani o milimeter.
-"Harry? Čo je so mnou? Necítim si svoje nohy. Čo sa stalo?" kričala som a plakala.
-"Nemôžeš chodiť, ale pôjdeš na operáciu a budeš znovu v poriadku!" povedal zúfalo.
-"Chodiť? Nebudem nikdy chodiť?" objal ma a ja som chcela byť sama.
Chcela som si uvedomiť všetko čo sa stalo. Prečo ja? Vždy sa mne zničí život. Ked mi povedal, že pôjdem na operáciu a že budem v poriadku, neverila som mu. Z jeho hlasu som počula, že ani on sám tomu neverí.

Lies, life and love! 45

30. března 2012 v 0:52 | Adminka;))xx |  Lies, life and love!
Vyskočila som mu z náruče a sotila som ho späť do kresla.
-"Nebuď debil," smiala som sa a sadla som ku Kennymu.
Zazvonil zvonček.
-"Wow, tí sú rýchly."
-"Lebo Bieber im dá vždy ale sto dolárov prepitné," zasmial sa L.A.
Justin prevrátil očami, vzal peňaženku a šiel otvoriť. Krabice mu z vozíka dali na zem, chalan vzal peniaze a utekal kade ľahšie, kým si to Justin rozmyslí. Samozrejme sa medzi tým nezabudol zabudnúť pri pohľade na celebrity v dome. Smiali sme sa na ňom a jeho neohrabanosti.
-"Nesmejte sa mu," napomenul nás Justin, no až keď za ním zatvoril dvere "ty hlavne Britt. Tvoja reakcia na Usha a na L.A?"
-"Okej, som ticho!" zahriakla som ho.
Usmial sa a dal mi na kolená krabicu pizze. Mňam. Neodmietla som. No odmietni to! Zjedla som viac menej celú. Ostal len jediný kúsok. Ten som s povzdychnutím odsunula a oprela som sa. Akoby mi do brucha dali kamene.
-"To si ju celú zjedla?" vyvalil na mňa oči Justin.
-"Jem za dvoch!" ohradila som sa urazene.
-"To dieťa ešte nemá ani ruky a už je, hej?" nadvihol pravé obočie.
Prečo je taký milý?
-"Tak sorry, že je to tvoje.... Teda," zneistela som.
To som nechcela.
-"Aj ono chce jesť." odvrátila som pohľad a akože som sa dívala na jediaceho Scootera.
Och, príliš som si navykla na myšlienku, že to je jeho. Čo ak som ho ranila? Čo ak som práve zmenila jeho rozhodnutie? Začínala ma bolieť chrbtica, tak som si sadla rovno a nohy som si skrčila pod bradu. Bolo mi ľahšie.
-"Prečo sa tak tváriš?" spýtal sa ma Justin.
Dvihla som hlavu. Skúmavo si ma prezeral.
-"Ako?"
-"Akoby ti uleteli včely," pousmial sa.
-"Tá metafora je fakt trápna," prevrátila som očami.
-"Tak akoby ti bolo zle alebo čo. Je ti zle z tej pizze? Daj mi ruku, nebude ti."
-"Akože si nejaký Magic guy alebo čo?" dvihla som obočie.
-"Nie," zasmial sa "ked budeš masírovať miesto medzi palcom a ukazovákom alebo tú hrčku na zápästí, pocit prepchatia zmizne, ani zle ti nebude."
-"Aha, ale neboj, nie je mi zle. Aj ked sa trocha prepchatá cítim," stisla som pery.
Aj tak ma vzal za ruku no prstom len prechádzal po žilách a dlani.
-"Zase žiarliš, Shawty?" pozrel mi do očí.
Usmiala som sa. Konečne.
-"Nie, len som nechcela povedať to čo som povedala o tom, že to je tvoje," šepla som, aby nás nik nepočul.
-"To je v pohode," pohladkal ma po líci "som rád, že to berieš ako ja. Že to je moje."
-"Milujem ťa, Justin."
-"Milujem ťa, Shawty," pobozkal ma letmo "Kenny, vymeň sa so mnou."
Ako Bieber rozkáže, tak bude. Kenny si sadol na kreslo, kde bol Juso a Juso tam, kde bol Kenny. Objal ma okolo pliec a ja som si hlavu položila na jeho plece. Zase sa hral s mojou dlaňou.
-"Prečo sa nebavíš s nimi?"
-"Lebo v tvojej prítomnosti neviem myslieť na nič iné len na teba," preplietol si so mnou prsty.
-"Romantické," šepla som.
-"Mhm." cítila som jeho dych a pery v mojich vlasoch.
Cítila som sa prejedene, no príjemne. V kruhu priateľov, svojej lásky, Sel s Danielom sú hore, ešte nevyšli z izby a jediné čo mi chýba sú rodičia.
-"Justin?"
-"Ňo?"
-"Smiem ísť teraz niekedy za rodičmi?" spýtala som sa ticho.
-"Keby len chceš, miláčik!" znova som cítila jeho pery vo vlasoch.
-"A pôjdeš so mnou?"
-"Prečo?" vzdychol, nie podráždene, skôr s obavami.
-"Nechcem tam ísť sama, možno sa trocha bojím, no aj tak im chcem povedať, čo sa aktuálne deje v mojom svete."
-"A kedy tam chceš ísť?"
-"Zajtra."
-"Asi nie. Ja mám promo show v Aréne."
-"Kedy máš čas?"
-"Až o dva dni, ale aj to len na pol dňa."
-"Okej," pobozkala som ho na bradu "vtedy pôjdeme."
-"Fajn a teráááááz, čo ideme robiť?"
-"Ja chcem hrať s tebou plejak. Kennyho som dala dole. Aj teba chcem dať," sadla som si.
-"Snívaj maličká. Mňa dole nedáš. BHAHAHAHA!" smial sa ako z tých klišé filmov.
Všetci sme na neho pozerali ako na psychopata. Zrazu prestal a s úsmevom zapol plejak. Začal sa boj na život a na smrť. Iba jeden môže vyhrať. A samozrejme, že to budem ja! BAHAHHA!

Gotta Be You 32

30. března 2012 v 0:39 | Adminka;))xx |  Gotta Be You
Všetci sme tam ešte stále ohromený stáli a pozerali sa na maličký zázrak za sklom a mne stekali po lícach slzy radosti.
-"Claire, choďte domov, ja s ocom tu zostaneme!" objala ma mama.
Tak sme sa s nimi rozlúčili a išli sme do áut.
-"A dofrasa, ja som si ju neodfotila!" hodila som sa o sedačku.
-"Ja ju mám v mobile asi na desiatich fotkách a aj ostatní" zabočil na hlavnú cestu a zapol rádio.
Hrali romantické pesničky, keďže ešte stále bol Valentín. Práve hrali When I Look At You od Miley. Chytila som Harryho ruku na mojom stehne a usmievala som sa.
O tri týždne
-"Riri tak ti nevadí že do LA prídem až tak o mesiac?" telefonovala som s ňou už asi polhodinu.
-"Nie to je úplne v poriadku. Kľudne príď až v máji dovtedy aj tak nič neplánujem. A pozdravuj všetkých! Byeeee!"
Zložila som a normálne som si necítila ucho. Chcela som jej povedať že do LA sa nechystám už vôbec prísť. Teda nie nastálo.
-"Tak ako?" sadol si vedľa mňa na gauč Harry.
-"Ale, zrušila ma skôr než som jej to mohla povedať. Asi jej proste len pošlem mail"
-"Si si istá že to chceš spraviť?"
-"Harry. V decembri som ti vravela že nie som dievča ktoré sa chce usadiť. Teraz je marec, chodím s tebou, Sanny má dieťa, chce sa nasťahovať s Lucasom do jedného bytu (jej priateľ ktorý sa bude rád starať o malú Claire) a ja som plno rozhodnutá že takto to chcem na veľmi dlhú dobu. Aj tak ma všetci kontaktujú cez maily. Proste budem naďalej robiť u Danielle v štúdiu s nejakými vedľajšákmi, ale nemám chuť ísť na ďalšie turné s niekým. Je to namáhavé. Síce zážitkov mám do konca života, ale nestojí mi to za to aby som bola od teba" nohy som si dala cez jeho a oprela som sa o jeho bok.
Hladkal ma po chrbte a bozkával vo vlasoch tak ako to vie len on.
-"Neviem či by som mal povedať že to mi je ľúto ako že sa vzdávaš LA, ale som tak nadšený že zostávaš so mnou že ani predstierať to nedokážem" objal ma tak že som sa nemohla ani pohnúť.
-"No a Amy sa sťahuje s Niallom do bytu a...Nechceš sa nasťahovať ty ku mne?"
-"Myslím že inú odpoveď ako JASNÉ odo mňa v živote nedostaneš!"
Vyhodil si ma do náručia a míňajúc Lucasa s malou Claire v autosedačke a Sanny po jeho boku so mnou vybehol hore.
28.marca
-"Santana ozývaj sa mi kľudne aj milión krát za deň! Ty Lucas, mi na ňu a moju neterku daj pozor!! Milujem vás!" objala som ich aj rodičov a s Harrym ruka v ruke sme išli do lietadla.
Zbytok našej partie letel už 15-teho, to len my sme si spravili také prázdniny.
-"Tak keď prídeme do Londýna bude obed. Pôjdeme sa niekam najesť? Stačí mi aj Fastfood!" sadla som si ku okienku a pripravila si laptop.
-"Môžeme ísť ako inak do Nandos alebo KFC. Nechávam to na tebe"
-"A potom pôjdeme k tebe zbaliť veci a odvezieme ich ku mne hej? Či ako to plánuješ?" preplietla som si s ním prsty a čakali sme na vzlietnutie.
-"No ja som kázal Liamovi nech mi zbalí s chalanmi časť oblečenia a veci k životu dôležité, takže to by už malo byť. Len neviem či si mám brať všetky veci alebo ako..."odpútali sme sa a ja som zapla laptop.
-"No. Keďže sme sa dohodli že sa ku mne sťahuješ že úplne vážne, tak podľa mňa všetky. Izba by už mala byť čisto biela, musíme ísť kúpiť nejaký nábytok a Amina izba by už mala byť tiež vyprataná, takže aj tú bude treba nejak zariadiť. Tak čo treba vybaviť??" otvorila som si Word ale Harry mi laptop vybral z rúk a zaklapol ho.
-"Toto nepotrebuješ. Proste na to pôjdeme postupne a keď niečo zabudneme bude aspoň sranda a svet sa nezrúti. Čo ten tvoj byt v LA?" pobozkal ma na čelo.
-"Predaný. Včera mi prišli peniaze na účet. Rihanna má na pláne doraziť tak o mesiac za mnou lebo chce choreografiu na nový song. Taktiež budem v klipe ktorý sa bude natáčať v Londýnskych štúdiách" oprela som sa o neho a zavrela oči.
On mi začal potichu niečo hmkať a ja som okamžite zaspala.
1. apríl
-"Dobré ráno miláčik!" bozkávalo ma moje zlato po celej tvári.
-"Dobré aj tebe. Prosím, však na dnešok nič neplánuješ? Teda aspoň nie na mňa. Potrebujem ísť pozrieť ten nábytok. A Louisa osobne zaškrtím ak niečo vymyslel" oprela som sa o lakte a vystrašene som sa na neho pozerala.
Neznášam 1.apríl odkedy som mala 5 rokov a Marcus na mne začal skúšať všetky žartíky.
-"Ale no tááák. Dobre, prisahám že ja ti nič nespravím, ale chalanom tú radosť neodopieraj. Oni ťa nemajú deň čo deň pre seba a tak nevedia pochopiť prečo sa toho vzdám" on je taký romantik.
-"No dobre. Pôjdeš so mnou do IKEI?" postavila som sa z postele a len v nohavičkách a starom tričku som išla otvoriť okno.
-"Jasné. Ale najprv chcem jesť. Čo si spravíme?"
-"Ty pekne lež v posteli. Keď sa musíš vzdať fórikov na mne, aspoň ti urobím raňajky. Lievance s ovocím, šľahačkou, zmrzlinou a k tomu kakao?"
-"Kalorická bomba!! Ty vieš ako na mňa!" zaškeril sa a ja som mu poslala vzdušnú pusu.
Skôr viem ako si zabezpečiť pokojný deň. Zapla som si CD od Coldplay a varila som. O polhodinku som niesla plnú tácku jedla do postele pre neho aj pre mňa. Hudbu bolo počuť až tam a tak sme sa pri tónoch jeho obľúbenej skupiny v kľude najedli. Zatiaľ čo sa Harry obliekal išla som sa umyť. Necítila som sa práve najlepšie a tak som chvíľu len tak sedela na okraji vane.
-"Zlatko si v poriadku?" klopal mi na dvere.
-"Ehm...Áno už idem" umyla som si zuby, prečesala vlasy a vbehla som do Aminej izby, našeho šatníku.
Keď sme sa snažili dať všetky naše veci do mojej izby dopadlo to katastrofálne. Vonku bolo typické Londýnske počasie. Obliekla som si šedé gate, čierne Adidasi, Jack Will tričko od Harryho, čiernu mikinu a zobrala som si čiernu koženú bundu. Ako inak converse taška s potrebnými vecami a nasadli sme do Rang Roveru.
-"Čo to ideme vlastne kúpiť?" zas sa hral na blbého.
Mal čierne gate, taký béžový sveter a čiernu bundu. Ladili sme.
-"No veď ten nábytok do izieb. Tú bielu stenu s fialovými blbosťami do obývačky a biely nábytok do šatníko-pracovne a čierny k nám do izby. A ideme to len pozrieť. Dovezú nám to oni. Potom sa môžeš zahrať na kutila a zostaviť to" vyplazila som na neho jazyk a vystúpila som keďže sme boli na mieste.
Bola som s Harrym 5mesiac a cítila som sa stále zamilovaná až po uši. Po tom mojom prílete do Paríža keď som si to všetko uvedomila nabral náš vzťah na obrátkach. Večer sme sa rozprávali vždy o budúcnosti a ja som zaspávala s predstavou mňa, Harryho a našich detí.
Všetko sme to obzreli, objednali a odišli sme s taškami plnými doplnkov a takých blbosti do bytu. Hlavne kuchyne, lebo väčšina tých vecí bola Amina a nutne som tam niečo potrebovala.
-"Ešte nám treba ísť do Tesca, doma nič nemáme" oznámil mi Harry a mňa až tak zahrialo pri srdci keď povedal doma!
Tak sme si to namierili do najväčšie Tesca v okolí a po ďalšom asi hodinovom nakupovaní sme odišli s plným vozíkom. Už sme boli na ceste domov keď mi došla SMS od Liama že sa máme zastaviť u nich.
-"No jasne a ako náhle otvorím dvere drbne na mňa kýbeľ s farbou! Ale poď tam inak ma budú nenávidieť"
-"Tak pôjdem prvý ja. Aj tak si myslím že nič nemajú. Toto bola moja a Louisová špecialita a ten bezo mňa...No povedzme si to na rovinu, sme spriaznene duše" zas sa zaškeril ako ježibaba o polnoci.
-"A ja som potom čo tvoja?"
-"Stratená polovička!" pobozkal ma na ruku a zaparkoval pred 1D domom.
Ako prvý džentlmen mi otvoril dvere na dome a rovno sme išli do obývačky.
-"Ahojte" zvolali všetci zborovo.
Bol tam aj Zayn s priateľkou ale už som to brala normálne. Vychádzala som s ním ako s nejakým kamošom, síce nie tak dobre ako s ostatnými chalanmi, ale ujde to.
-"Chcem vás hneď upozorniť že prvý apríl z duše nenávidím a ak sa mi niečo pokúsiť urobiť neželajte si ma"
-"A čo zlého by si mi spravila?" zvedavo na mňa hľadel Lou a Eleanor len prekrútila očami.
-"Keďže som zažila moju oslavu narodenín v tvojom vedení (áno mám už 20) asi by som na teba nechala spadnúť London Eye, čo ty na to? A to ešte nepomínam oslavy ostatných!!Už len tam som mala chuť zaškrtiť ťa za tie fóriky!" pozerala som sa na neho vražedným pohľadom, ale iba Harry a Amy vedeli že to myslím zo srandy.
-"Okey, okey. Tak teraz nechoď to kuchyne, komory, garáže ani na dolný záchod, teda na žiadny nie. Iba ak tak na môj" a bežal odstraňovať pasce.
-"Niee vôbec nič nevymyslel!" pozrela som sa na Harryho "A vážne tam nie je na tvojom hajzli nič?" zaziapal som.
-"Prisahám že nie!" odziapal mi asi z komory.
Vyšla som teda po schodoch, sprevádzal ma nejaký buchot, ale bolo mi vážne zle na zvracanie a tak som už behom došla do Louisovej kúpeľne. Asi si viete pod pojmom "zbavila som sa jedla za posledný mesiac" predstaviť ako to tam vyzeralo a to nehovorím o zápachu. Nastriekala som tam teda Playboy sprej a odišla som dole.
-"Harry mohol by si ma zaviesť k doktorovi? Od rána mi je nejak blbo. Bojím sa či to nie je slepák" sadla som si mu na kolená so slzami v očiach.
V tých jeho bola panika.
-"Jasné. Poď hneď teraz. Sorry že tak rýchlo odchádzame ale..."rukou ukázal na mňa a všetci zadumane prikývli.
Nastúpila som si do auta a celou cestou som sa od strachu triasla. Vyšli sme na poschodie kde bola moja obvodná doktorka.
-"Počkaj ma tu. Už to zvládnem" pobozkala som ho a keďže tam nik nebol vošla som dnu.

Everything About You 2

30. března 2012 v 0:10 | Adminka;))xx |  Everything About You
-"Máš veľmi pekné črty tváre. Presne takéto dievča ako si ty hľadám. Nechcela by si nafotiť nejaké fotky pre Vogue? Len do jedného čísla." usmieval sa a ja som rozmýšľala "samozrejme, nebude to zadarmo. Keď tvoje fotky budú dobré, dostaneš honorár približne 1000€. A ak by si sa v redakcii páčila, možno by ťa pozvali na ďalšie fotenia. Tak čo, berieš?"
-"Musím sa porozprávať s rodičmi," zamrmlala som.
-"Veď priveď aj ich. Ale teraz potrebujem vedieť, či si ty ochotná fotiť."
-"Ja to beriem," usmiala som sa, "ale mám otázku."
-"Smelo sa pýtaj."
-"Budem musieť odcestovať?"
-"Ale kdeže, budeme fotiť presne tu. Zajtra nepôjdeš do školy, ale hneď ráno prídeš sem. Tu máš moje číslo," podával mi vizitku, "zavolaj, keď sa opýtaš rodičov. A povedz im, že ak chcú, môžu si ma prísť skontrolovať. A aby mali dušičku na mieste, bude tu asi 10 ďalších ľudí, medzi nimi aj Pheobe."
Vyvalila som na neho oči, on na mňa žmurkol a sprisahanecky mi pošepkal:
-"Aj ja som bol dieťa a viem, akí môžu byť rodičia."
Usmiala som sa a zbierala sa na odchod, keď ma zrazu zastavil.
-"Ozaj, srdiečko, koľko máš vlastne rokov?"
-"15," odpovedala som jednoducho.
-"To fakt? Vyzeráš staršie. V dobrom samozrejme. A ešte tvoje meno?"
-"Stephanie," odvetila som pohotovo.
Automaticky som svoje meno poangličtila, pretože slovensky by to nevyslovil.
-"Tak sa počujeme Stephanie. Maj sa," povedal a gentlemansky ma pobozkal na ruku.
Vyšla som z ateliéru a tvárila som sa, že presne viem, kam idem. Nemala som však ani potuchy, kde som. Oproti mne kráčal taký pekný chalan, tak som sa ho 'zo srandy' opýtala, ako sa dostanem na zastávku električky. Neviem akým zázrakom prekukol, že vážne neviem kde som. No bol milý a ponúkol sa, že ma odprevadí.
-"Ďakujem," povedala som, keď sme kráčali po chodníku "inak ja som Štepi."
-"Teší ma, Samo," odpovedal chalan s úsmevom a podal mi ruku.
-"Ech, v týchto veciach nie som nejaký dobrý," povedal po chvíľke chôdze Samo, "no chcel som sa opýtať, či by si mi nedala svoje číslo. Alebo aspoň facebook, twitter, alebo niečo také."
-"Jasné, dám ti číslo. Kam ti ho môžem napísať?" opýtala som sa potešená, že sa o mňa zaujíma.
-"Tuto do mobilu," povedal a siahol do vrecka "sakra, ja som ho zabudol doma," zanadával potichu.
-"Môžem?" usmiala som sa a zobrala ho za ruku.
Z vrecka som vytiahla pero a na dlaň mu napísala číslo.
-"Ďakujem. Tak a sme tu," povedal a díval sa na svoju ruku.
-"Ďakujem za dopravu," uškrnula som sa.
-"Bolo mi potešením. Rád som ťa spoznal. Môžem ti večer zavolať?" opýtal sa nesmelo a ja som prikývla.
Potom ma nemotorne objal a odkráčal preč, keďže mne už išla električka. Otočila som sa za ním a všimla som si, že aj on má hlavu vytočenú mojim smerom. Ešte raz sme sa na seba usmiali a už som sa viezla domov. Doma nikto nebol, tak som si zobrala z chladničky obed, vyvalila sa pred telku a čumela na MTV. Hrali nejakú debilinu, tak som si zbehla po laptop a zapla ho. Keď som dvihla zrak od obrazovky, tá divná pesnička končila a išla ďalšia. Hneď som ju spoznala. Bolo to One Thing od One Direction. Telku som vypeckovala najviac ako sa dalo a začala som spievať na plné hrdlo. Moji susedia sa majú fajn, vždy počúvajú dobrú hudbu, či už chcú alebo nie. Keď pesnička skončila, telku som stíšila a celá zadychčaná sa hodila ku laptopu. Asi hodinu na to sa vrátili rodičia, tak som pekne počkala, nech sa najedia, sadnú pred telku a potom ich oboznámim s tým fotením.
-"Mami?" začala som opatrne.
-"Hm?"
-"Dnes sme so školou boli na fotení v ateliéri a fotograf, ktorý nám pomáhal mi povedal, že hľadá typ dievčaťa aké som ja na nejaké fotky do Vogue. Opýtal sa ma, či by som súhlasila s fotením. Ja som mu povedala áno, ale že sa musím opýtať rodičov. Takže dovolíš mi to?" zatiahla som poslednú vetu prosebne.
-"Nie je to zlý nápad. Choď sa opýtať ocka, čo ti na to povie on."
Prišla som za ním do spálne a povedala mu presne to, čo mame.
-"Pre mňa za mňa choď. Vieš, že ja proti tomu nič nemám. Ale choď sa opýtať mamy."
Skoro ma tam drblo o zem. Ale usmiala som sa a išla za mamkou, aby som jej oznámila, že idem. Nič na to nepovedala, bola zabratá do svojho seriálu, ale som si istá, že ma počula. A aj keď nie, je to už jej problém. Zaliezla som do izby a zavolala fotografovi. Značne sa potešil, keď som mu oznámila, že mi to rodičia povolili.
-"Dobre Stephanie, vidíme sa zajtra," povedal a zložil.
Ja som sa hodila na posteľ a nejako som zaspala.

Kým nezomriem 60 2.časť

29. března 2012 v 23:30 | Adminka;))xx |  Kým nezomriem
-,,Teraz vážne nie je ten pravý čas.." začala mama.
-,,Chcem ísť za ním !" zopakovala som hlasnejšie.
Všetci len ticho sledovali moju tvár. Cítila som sa ako nejaké zviera zatvorené v Zoo.
-,,Iba pred pár dňami ťa operovali.." snažil sa dohovoriť mi aj otec.
No márne.
-,,Mne je to jedno, chcem ísť za ním !"
Zúfalstvo ma pomaly pohltilo.
-,,Zajtra dobre!" mamina ruka pevnejšie zovrela tu moju.
Ostatný len placho pozorovali moje trasúce ruky.
-,,Zajtra" kapitulovala som nakoniec a hlavu som zaborila hlbšie do vankúša.
Slzy už slobodne opúšťali svoj prechodný domov.
-,,Ja tu s ňou ostanem" prehodil Louis a všetci ticho odišli.
-,,Nechaj ma tak!" zafňukala som a chrbtom ruky som si zotierala rýchlo tečúce slzy.
-,,Chceš ísť za ním ?"
Tá otázka ma donútila venovať mu pohľad.
-,,Viem, že to môže byť posledný krát čo ho môžeš vidieť. Čo ho môžeme vidieť my všetci"
Prikývla som.
-,,Večer o deviatej sem prídem. Donesiem ti nejaké veci aby to nebolo až také nápadne. Súhlasíš ?"
Zase som prikývla.
-,,Do deviatej to nejako vydrž" pohladil ma po ruke. ,,tak ja idem" žmurkol na mňa.
-,,Louis" zastal a otočil sa ku mne.
Spýtavo na mňa pozrel.
-,,Áno ?"
-,,A nezabudni na čiapku" zašepkala som.
Prikývol, venoval mi úsmev a stratil sa za zatvorenými dverami. Moju myseľ zmohli mučivé myšlienky. Celý čas som len pozerala do neznáma a po líci mi stekali potoky sĺz. Nevedela som či to zvládnem. Či to on zvládne. O deviatej prišiel Louis. Oblečený ako nejaký mafián a v tvári mal výraz ako skorumpovaný zlodej.
-,,Som tu presne" uškrnul sa a podal mi veci.
Sivé tepláky. Čierne tielko. Červená mikina. Tenisky a čierna čiapka.
-,,To som rada" venovala som mu úsmev.
-,,Dokážeš vstať ?" no skôr ako sa stihol nazdať som sa posadila.
Najprv sa mi krútilo v hlave no časom to prestalo. Nechal mi chvíľku čas na prezlečenie. Lenže mne sa ruky tak triasli, že mi to trvalo dlhšie než inokedy. Rukou som si prešla po hlave. Mala som ju celú obmotanú obväzom. O vlasy som určite prišla. No v tej chvíli mi to bolo jedno, nechcela som prísť totiž oňho. Nasadila som si čiapku a pomaly som otvorila dvere. Chodila som síce ako dvojročné decko a každý krok bol ťažší a ťažší no postupom času som sa rozhýbala a bola som opäť fit. Zastali sme pred ďalšími dvermi.
-,,Tu to je" otvoril mi dvere ,,keby niečo ja som tu s tebou nebol!"
-,,Zbabelec" prehodila som s úsmevom.
-,,Čakám ťa pred dverami" rukou ma vsunul dovnútra a zatvoril za mnou dvere.
Prešla som k veľkej, dlhej posteli. Najprv som len nemo civela pred seba. Na osobu, ktorú som z celého srdca milovala. Mal zatvorené oči a nehybne ležal. Ruky mal položené pri tele a bol prikrytý tou istou plachtou ako ja. Nad hlavou mal dva prístroje a všade okolo boli kvety. Nohy sa mi pohli dopredu. Sadla som si nakraj postele a moja ruka chytila tú jeho.
-,,Ahoj" zašepkala som tichým tónom a pozorne som sledovala jeho tvár.
Odpovede som sa však nedočkala. Neprichádzala ani po minúte, po dvoch.. Zúfalo som čakala no neodpovedal. Jeho ruku som si pritiahla k svojím perám. Zľahka som mu ju pobozkala. V očiach ma začali štípať slzy.
-,,Som zúfala. Ako dlho budem čakať na to kým sa preberieš ? A preberieš sa vôbec ?"
Zhlboka som sa nadýchla.
-,,Pamätáš si, aká som bola strašne zaslepená, zamilovaná do Nialla? Vtedy si bol aj tak pri mne a ja som sa tak hlúpo správala. A keď si ma vtedy pobozkal pred novinármi" pery sa mi roztiahli do úsmevu ,,vtedy som pochopila, že aj ja k tebe niečo cítim. Niečo viac ako len priateľstvo. Bol si tu pre mňa vždy. Aj v tú noc na moste, keď som chcela skočiť, nebyť teba nie som tu. Vždy keď si ma pobozkal, pohladil, opätoval mi dotyk. Zomierala som. Túžbou byť navždy s tebou"
Pevnejšie som stisla jeho ruku.
-,,Pamätáš ? Boli sme taký bláznivý pár. Ty môj jediný, najlepší, najkrajší a najmilovanejší idiot. Nikdy som ťa tým neurážala. Bolo to také moje malé vyznanie lásky" zachvela som sa. ,,a tvoje vyznania lásky mi vždy do srdca vliali neskutočné pocity" sklonila som hlavu ,,nechcem aby to takto skončilo. Ja viem, že je to moja vina. Všetko. Nebyť mňa, môjho hlúpeho správania si tu. Smeješ sa. Bozkávaš ma. Držíš ma za ruku. Lenže ja som bola hlúpa. Hovorila som veci, ktoré som nemala. Sľubujem, že ak sa preberieš pôjdem na všetky operácie a chemoterapie na ktoré ma donútiš. Pretože chcem byť už len s tebou a ak ma teraz opustíš zas a znovu stratím niečo čo som milovala. Teba" rozplakal som sa ,,milujem ťa, viac než seba a urobím pre teba všetko. Všetko čo budeš chcieť. Len ťa prosím. Veľmi ťa prosím, nenechávaj ma tu samú. Budem bojovať až do konca, sľubujem. Len ťa prosím.."
hlas mi zlyhal hlavu som položila na jeho hruď.
Tlkot jeho srdca ma opäť dostával na kolená.
-,,Milujem ťa" zašepkala som a celá som sa chvela od zúfalstva.
Zatvorila som oči. Myseľ mi zaplavili temné myšlienky. Hrôzostrašne. Nechcela som si to pripustiť. Nič z toho. Zrazu som pocítila ako ma niečia ruka hladí po chrbte. Vyľakane som sa posadila. Okamžite som sa obzerala ako divá. No v miestnosti nikto nebol. Pohľadom som prešla na Liama. Jeho poloha sa nezmenila. Stále mal zatvorené oči a pokojne spal.
-,,Vidíš, už aj blúznim" potiahla som si rukávy ma mikine a zúfalo som sa sklonila.
-,,Ty žiješ ?" začula som tichý známy tón a zdvihla som hlavu.
Takmer som spadla na zem.
-,,Ty žiješ ?" opätovala som otázku a pozorne som sledovala jeho hnedé oči.
-,,Ja som si myslel.." nedopovedal len sa usmial ,,som taký rád" hovoril ticho a ledva som ho počula.
Srdce sa mi opäť rozkakalo radosťou.
-,,Je to len sen však ?" štipla som sa do ruky.
Zabolelo to.
-,,Realita" šepol s úsmevom a stále ma skúmal pohľadom.
Rýchlo som vstala. Okamžite som otvorila dvere a z radosťou som sa vrhla na Louisa. Ten takmer padol na zadok a vôbec tomu nechápal. Nikto tomu nechápal.
O rok neskôr
Z nemocnice sme sa dostali až o dva týždne. Obaja sme museli totiž preležať všetok ten čas v posteli. Samozrejme, že sme to poctivo ani jeden večer nedodržiavali. Niektorým sestričkám a doktorom sme postupom času začali liezť na nervy. Bola som celá bez seba keď som sa po tých takmer dvoch mesiacoch vrátila domov. Do svojej postele. Bolo ťažké zvyknúť si na ten pocit, že moju šišatú hlavu nezdobia vlasy, no prednejšie bolo zdravie ako krása. Pár mesiacov som musela podliehať chemoterapiám, ale zvládala som to. Za pomoci všetkých ľudí okolo mňa. Lekár nevylúčil, že som stopercentné zdravá, ale správnym životom a žiadnym stresom by som to snáď mohla zvládnuť. Chalani začali opäť koncertovať. Okolo Liama bolo veľké haló a na koncerty chodilo dvakrát viac fanúšičiek ako doteraz. Chýbal im, presne tak ako mne.
Po skončení školy. Mimochodom riadne úspešnom skončení školy. Sme sa spolu s Jessie a Chloe vybrali do Afriky. Pomáhať chorým deťom. Začiatky boli poriadne ťažké. Bez telefónu. Bez jedla a bez vody. No prišli sme s úmyslom pomáhať a tak sa aj stalo. Keď sme sa po troch mesiacoch vrátili takmer som od šťastia umrela keď som sa opäť ocitla v Liamovom náručí. Všetci spoločne sme sa vybrali na dovolenku. Na Havaj. Slnko. More. Pláž. Ľudia ktorých milujem. Bol to najkrajší mesiac v mojom živote. Udialo sa toho naozaj veľa a takmer každý deň som preplakala. Samozrejme od šťastia.
-,,Čo povieš na malú romantickú prechádzku vo dvojici ?" veselo sa pýtal Liam a popritom ma bozkával na krku.
-,,Len ja a ty ?"
Zdvihol hlavu a venoval mi nechápavý pohľad.
-,,Vo dvojici" ukázal dva prsty a mávol mi nimi pred očami.
Rozosmiala som sa a opätovne som sa na neho vrhla. Všetkým sme už poriadne liezli na nervy. Lebo sme boli na sebe nalepený ako dve pijavice. Aspoň tak to opisoval Zayn. Obliekla som si kratšie červené šaty bez ramienok a vlasy som si nechala rozpustené. Liam na mňa s úsmevom čakal pred dverami. Keď ma uvidel najprv len nemo civel a až potom ma pobozkal. Zaviedol ma na pláž. Prechádzali sme sa. Dlho sme sa rozprávali a pozorovali sme západ slnka. Zrazu zastal. Pootočil ma smerom k sebe a s úsmevom na mňa pozeral.
-,,Myslím, že teraz je ten správny čas" zašepkal.
-,,Na čo ?" nechápala som.
Kľakol si. Stále sa usmieval a pozoroval ma očami. Dych sa mi zastavil a srdce bláznivo roztĺklo. Z vreciek vytiahol malú krabičku. Otvoril ju.
-,,Emily Manson " nadýchol sa aby si dodal odvahu a pokračoval ,,vezmeš si ma?"
THE END!

Kým nezomriem 60 1.časť

29. března 2012 v 20:52 | Adminka;))xx |  Kým nezomriem
Cítil som sa ako obarený. Zbitý baseballovou pálkou. Prejdený kamiónom. Dohryzený psami. Všetko by bolo lepšie ako toto. Chloe vzlykala na celú miestnosť, Adam ju radšej zobral domov. Oči ma štípali a slzy voľne tiekli po mojej tvári. Nechápal som. Celý som sa triasol. Pocítil som niečie ruky na mojom chrbte. Hlavu som však nechal spadnutú dole.
-,,Poď Liam" Louisov hlas znel zúfalo.
Nereagoval som.
-,,Už tu nemáme čo robiť" zašepkal a rukou mi pevne stlačil rameno pravej ruky.
Vstal som, nevediac čo robiť.
-,,Chcem ísť za ňou" začul som vlastný uplakaný hlas a moje nohy sa pohli dopredu.
No zastavili ma Louisove ruky.
-,,Už to nemá zmysel Liam, už je neskoro !" opakoval a z tónu jeho hlasu som cítil, že sa cíti takmer rovnako ako ja.
Žeby ju túžil vrátiť späť?
-,,Nie je neskoro, ona nemohla odísť !" triasol som sa.
Od zlosti. Zúfalstva. Sklamania a bolesti.
-,,Nemôžeme už nič robiť" pevnejšie ma uchopil za obe ramená.
-,,Ty to nechápeš!" pozrel som na neho ,,Ona nie!"
-,,Poď, potrebuješ sa upokojiť" potiahol ma smerom k dverám.
No moje nohy ostali stáť.
-,,Prečo ?! Louis prečo práve ona?!" vyčítavo som mu pozeral do očí.
Nemohol za to. Nikto za to nemohol. Trhol som sebou smerom doprava. No Louis ma držal až príliš pevne na to aby som sa mu vyšmykol.
-,,Upokoj sa !" zatriasol mnou ,,Je to dobré ! Všetko bude fajn !"
-,,Nič už nebude fajn !" oponoval som mu a cítil som ako moje nohy strácajú istotu.
-,,Upokoj sa !" zopakoval a s dôverou na mňa pozeral.
Potom uvoľnil ruky z mojich ramien a silno ma objal. Bratsky.
-,,To bude dobre brácho"
Svet stratil farby. Život stratil zmysel. Ľudia prestali existovať. Aj týmto sa dá opísať strata blízkeho človeka. Niečo máme navždy, iné iba na moment. Raz máme všetko, inokedy nemáme nič.
-,,Tak poď" uvoľnil naše objatie a otvoril dvere.
Ešte raz som pootočil hlavu k tým veľkým dverám. Niekde vo mne horela malá iskrička nádeje, že sa tie dvere otvoria a z nich vyjde to najkrajšie stvorenie na svete. Emily. No akokoľvek som veril. Akokoľvek som sa snažil privolať to, nič sa nestalo.
Nastala tma. Všetko pohltila.
Pomaly som otvoril oči. Všetko ma bolelo. Cítil som sa akoby som spadol z trojmetrovej výšky. Bolel ma celý človek. Oči ma štípali a hneď po ich otvorení ma oslepilo silné svetlo. Chvíľku mi trvalo kým som sa stihol zorientovať. Bol som v nemocnici. Nad hlavou sa mi zrazu zjavila Harryho kučeravá hlava.
-,,Liam" potešene sa usmieval a rýchlo kráčal oproti mne.
Až teraz som si uvedomil, že sa rýchlo presúvame niekam preč. Ničomu som nechápal.
-,,Č- o .." chcel som sa ho opýtať čo sa deje, no nevládal som.
-,,To bude dobré brácho, budeš v pohode !" hovoril a v tej chvíli som nechápal či sa tými slovami snažil upokojiť mňa či seba.
-,,Sem už ďalej nesmiete !" začul som ženský hlas.
Harry trhol hlavou.
-,,Budeš v poriadku, obaja budete v poriadku !" pozrel na mňa a jeho kučeravá hlava zmizla z môjho dohľadu.
Zachvel som sa. Nerozumel som jeho slovám. Ničomu čo hovoril, no niečo vo mne mi hovorilo, že má pravdu. Oči sa mi unavene zatvorili.
-,,Infúziu.." začul som vzdialený hlas a upadol som do tmavo čiernej tmy.
O pár týždňov neskôr, Emily:
Tancovala som v lesnatom parku. V krátkych kvetinkových šatách. Všade okolo mňa bolo plno lístia. Bola jeseň. Moje obľúbené ročné obdobie. Na to, že bol november vonku bolo príjemne teplo. Točila som sa okolo vlastnej osy a pritom som pohľadom skúmala slabomodré nebo. Zrazu ma niečie ruky chytili okolo pásu. Potešene som sa otočila. Liamov úsmev ma okamžite ohromil.
-,,Som späť" usmieval sa a rukami ma hladil po chrbte.
-,,Chýbal si mi" zašepkala som a svoje ruky som ovinula okolo jeho krku, pričom som mu jednou vošla do vlasov.
-,,Aj ty si mi chýbala"
-,,Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa!" opakovala som a pritom som sa potešene škerila.
-,,Ja teba tiež, ja teba tiež, ja teba tiež!"
Pritiahla som sa bližšie k nemu. Pohľadom som skúmala jeho hnedé oči v ktorých sa objavovali veselé iskričky. Natiahla som sa na špičky a s láskou som ho pobozkala.
-,,Si ním !" odtiahla som sa a rukou som ho capla do ramena.
Rozbehla som sa za najbližší strom. On samozrejme za mnou.
-,,Už nebude trvať dlho kým sa preberie" začula som mužský hlas vo svojej hlave.
-,,Už je to skoro mesiac"
-,,Čas ukáže viac"
-,,Ako dlho ?"
-,,Možno dva dni, možno týždeň, možno rok"
-,,Rok ?"
Zachvela som sa. Cítila som pevný stisk. Niekto mi zvieral ruku.
-,,Emily, dcérka"
Mama.
-,,Buď silná"
Chcela som jej odpovedať. Túžila som ju vidieť. Objať ju.
-,,Vaša dcéra to zvládne!"
-,,Ja viem, vždy bola silná!" súhlasila mama.
-,,Ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi ma, neľúbi ma.." ležala som vo vysokej tráve z margarétkou v ruke.
Trhala som lupienky a za každým ,,ľúbi ma" som venovala Liamovi potešený úsmev.
,,neľúbi ma, ľúbi ma" odtrhla som posledný. ,,neľúbi ma" smutne som hodila stonku kvetu niekam do diaľky.
-,,Ľúbi ťa! Najviac na svete!" jeho pery pomaly prechádzali po mojom krku.
-,,Ahoj Emily"
Opäť som započula známy hlas.
-,,Až teraz som sa odvážila k tebe prísť. Výčitky svedomia mi to totižto nedovolili"
Bola to Jessie. Aj ona pevne držala moju ruku.
-,,Určite sa na mňa hneváš, ale mne je to tak ľúto.." stíchla.
Potiahla nosom a pokračovala.
-,,Som taká hlúpa. Ty si tu bola pre mňa vždy keď som ťa potrebovala a raz príde jeden chlap niečo mi natára a ja mu hlúpo uverím" zavzlykala. ,,prepáč mi to"
Jej pery sa dotkli môjho čela.
-,,Nechytíš ma nechytíš !" utekala som a pritom som sa veslo obzerala.
-,,Len počkaj !" kričal so smiechom a rútil sa priamo za mnou.
Zastala som. Ruky som nechala spadnuté pri tele.
-,,Vzdávaš sa ?" spýtal sa.
Prikývla som. Posunul sa bližšie ku mne. Ruky vystrel pred seba a s úsmevom na mňa pozeral.
-,,Vzdávam sa" zopakovala som s úsmevom.
-,,A čo ja s tým ?" pribehol ku mne a vzal ma na ruky.
-,,Daj ma dole. Som ťažká !"
-,,Ani za nič!"
Pomaly som dýchala. Ruky som mala až príliš voľné. Tento krát ma za nich nikto nedržal. Vedela som, že teraz je tá správna chvíľa. Prstom som prechádzala po nemocničnej plachte. Bola drsná a tenká. Pomaly som otvorila oči. V izbe bolo šero. Nikto tam nestál. Poobzerala som sa. Miestnosť bola primalá a prázdna.
-,,Emily ?" hlavu som pootočila za zvukom.
Ten hlas som poznala. Bol Niallov.
-,,Prebrala sa ! Prebrala sa !" potešene vyletel na chodbu.
Za chvíľku nado mnou stála celá skupina ľudí. Mama ma okamžite chytila za ruku. Z očí sa jej spustil vodopád sĺz. Louis stál úplne na kraji a vedľa seba pevne držal usmiate dievča. Eleanor. Jessie stála vedľa Nialla a v očiach mala slzy. Boli tam všetci. Zayn, Adam, Chloe, Harry, otec. Všetci až na Liama. Až keď ma všetci potešene privítali medzi živými dostala som sa k slovu.
-,,Verte, že aj ja som rada, že vás vidím" zašepkala som a pery sa mi zvlnili do úsmevu. ,,ale niekto mi tu chýba"
Všetci stuhli. Tváre naokolo skameneli.
-,,Kde je ?" pohľadom som ich všetkých skúmala.
Nikto z nich mi však neodpovedal.
-,,Vieš, Ems.." začal Zayn no všetci na neho nahnevane zagánili.
-,,Opustil ma ?"
-,,Netáraj!" prehodil s úsmevom Louis no jeho úsmev okamžite zmizol.
Pozrel na Harryho, potom na moju mamu a následne na mňa.
-,,V ten deň keď si omdlela sa Liam už k tebe nedostal"
-,,Ako to ?" nechápala som.
-,,On mal autonehodu"
Chrbtom mi prešiel mráz. Do očí sa mi okamžite natlačil slzy.
-,,Už sú to takmer štyri týždne, no ešte sa neprebral. Lekári premýšľajú nad tým, že ho odpoja od prístrojov"
Zachvela som sa. Túžila som okamžite vstať a ísť za ním. No cítila som sa bezmocne.
-,,Chcem ísť za ním"

My Life 9

29. března 2012 v 18:11 | Adminka;))xx |  My Life
Nezvládla som to. 60% z matiky. Cítila som sa hlúpa, totálne primitívna, divná, bezcenná. Ešte aj Ian urobil o 5% viac. Prehĺtala som slzy sklamania a hanby. Bála som sa ísť zajtra do školy. Bála som sa slov, ktoré si vypočujem. Prečo som taká sprostá? Učila som sa. A ako! 7 mesiacov! 7mesiacov! Ale veď, koho to trápi? Nikoho okrem mňa. Chcela som skočiť z nejakej budovy, vystreliť si mozog, skočiť pod vlak. V tej chvíli som vítala smrť. Cítila som sa otrasne. Potrebovala som objať. Ale veď vlastná matka ma nemá rada, prečo by ma mal mať rád niekto iný? Sadla som si dozadu svojej veľkej postele, oprela som sa o stenu, objala som si kolená a snažila som sa neplakať. Celá tvár ma bolela od potláčania plaču.
-"Neplač. Nemáš prečo," šepkala som si sama pre seba.
Čoby, sprostá si! Kričal na mňa hlas z vnútra a ja som sa neudržala. Rozplakala som sa. Pocit menejcennosti ma dorazil. Napadol moje ego. Vedela som, že týmto skončilo. Moje zdravé sebavedomie, ako sme to s Lils hovorievali, bolo preč. Umrelo. Bála som sa, že naveky. Prestala som veriť v lepší život. V šťastie. V radosť. Verila som už len v to čo bolo. A vo mne bolo zúfalstvo, panika, bolesť. Sprostaňa!
-"Nie som hlúpa," húpala som sa zľava doprava.
Cítila som sa ako tie retardované deti vo filmoch. Zúfalé, špinavé, narušené a zrazu som vedela ako sa cítia. Nepochopené, zatlačené, iné, menejcenné, plné bolesti. Si! Sprostejšia než hocikto iný!
-"Nie som..." presviedčať samu seba bolo horšie ako súhlasiť so sebou a nechať sa vtlačiť do bubliny menejcennosti.
Ale si! Vedela som, že sa nebudem vedieť pozrieť Ianovi do očí. Bude v nich výsmech. A ak ho uvidím, rozplačem sa. Zase. A už budem za totálnu citlivku, čo stále len plače. Prečo stále plačem? Neznášam to. Ešte aj keď som vytočená plačem. Z čistej zúrivosti. Neznášam súcit. Totálne! Bolela ma duša. To čo sa stihlo za týždeň akého takého vyrovnania sceliť, sa teraz rozbilo. Na milióny kúskov. Bála som sa vyjsť z izby. Bála som sa, že ak vyjdem, budem počúvať o tom aká som hlúpa. Plakala som ešte viac. Otvorila som notebook. Prvé čo som na nástenke mala bol nadpis:
"Justin Bieber zase urobil trapas?"
Otvorila som to. Bolo to video, ako niekto do neho hodil fľašu vody. Rozplakala som sa ešte viac. Nevidela som nič. Len rozmazaný svet za závojom slz. Kedy sa to všetko skončí? Kedy pochopia, že on je jedným z nich? Bože. Ako sa preboha cíti? Normálny, geniálny človek na ktorého útočí polka sveta. Ja sa neviem postaviť proti 20 ľudom. Zalialo ma zúfalstvo. Bála som sa zavolať starkým a oznámiť im to. Bála som sa, že dúfajú v minimum 85%. Bála som sa, že sklamem nielen seba, ale aj ich a nenávidela som sa za to.
Dívala som sa ako sa ma Tinnie, teoreticky neznámy človek, prakticky najbližší človek snaží rozveseliť. Počas čoho mi trhalo ego, hruď, hlavu, mňa. Prečo proste nemôžem zomrieť? Kedy skončí tá nekonečná bolesť? Už nevládzem. Nedokážem ďalej fungovať.
Potrebovala som ozajstnú podporu. Z mäsa a kostí. NO tej sa nedočkám.

Love Story 33

29. března 2012 v 16:58 | Adminka;))xx |  Love Story
Čo to trepem? Nezvládol by som keby ma opustila. Čakáme spolu dieťa, nemôžem jej to povedať. Celý večer som mal nutkanie jej to všetko vyklopiť, ale nemohol som zničiť náš vzťah. Sedeli sme na sedačke a ja som ju hladil po tvári. Túto chybu si budem vyčítať až do konca svojho života. Pozrel som sa do jej netušiacej tvári a cítil som sa ako totálny debil. Vlastne bol som totálny debil. Debil, ktorý ju miluje.
Na druhý deň, Sienna:
-"Idem nakúpiť." povedala som a zabuchla dvere na dome.
Harry dnes ostal doma, pretože mu nebolo dobre. Nastúpila som do auta a išla o tesca. Obzrela som sa na pravú stranu a od strachu zakričala. Valilo sa na mňa rútiace auto. Zacítila som tvrdý náraz a cítila ako sa mi celý svet krúti. Dunelo mi v hlave a ja som nič viac nevnímala. Len silný hluk okolo mňa a húkanie sirén.
Harry:
Sedel som doma na sedačke a prepínal jeden program za druhým. Asi som ochorel. Odpil som si trochu z horúceho čaju a položil ho späť. Spálil som si jazyk, auu. Začul som vibrovanie svojho mobilu. Počul som len slabé vibrovanie, ale nevedel som kde ten mobil je. Prehádzal som celý stôl, gauč, ale neskoro. Ked som ho chytil do ruky neznáme číslo to zrušilo. 7 neprijatých hovorov od toho čísla. Nemôžem ani späť zavolať. Sadol som si naspäť a neustále sa pozeral na hodinky. Kde je Sienna? Už tu dávno mala byť. Chodil som po celom dome a netrpezlivo čakal kedy príde domov. Bežal som k dverám, ked niekto zvonil. Otvoril som dvere a chcel ju pobozkať. Moja tvár sa vzápätí zastavila, pretože tam nestála ona, ale dvaja policajti. Žalúdok sa mi stiahol a z hlboká sa nadýchol.
-"Vy ste Harry Styles??"
Prikývol som.
-"Deje sa niečo?"
-"Vaša priateľka mala autonehodu."
-"Autonehodu? Je v poriadku? Zabijem toho človeka ak sa jej niečo stane." hovoril som a bral bundu a kľúče.
Nie, nie, nie. To nemôže byť pravda. Prečo som ju chvíľu ešte nezdržal doma. Nemala by nehodu a všetko by bolo v poriadku. Nastúpil som do auta a rýchlo išiel do nemocnice. Neodpustím si to, ak sa jej niečo stane. Budem za to viniť seba. Prebehol som rýchlo recepciu a vytiahol zo sestričky, kde leží. Zatiaľ som stihol zavolať chalanom a babám, aby prišli. Netrpezlivo som prekračoval z jednej nohy na druhú. Nikto mi nič nepovedal. Či je vôbec v poriadku. Či je dieťatko v poriadku.
-"Prišli sme sem najrýchlejšie ako sme mohli. Je v poriadku?" opýtal sa Louis, ked vychádzal z výťahu.
Objal ma a ja som nechcel zo seba vydať ani jedno slovo. Chcem len, aby bola v poriadku. Dal by som aj svoj život za to, aby mohla normálne žiť. Ale takto to nefunguje.
-"Čo ak sa jej niečo stane?"
-"Toto nehovor. Mal by si myslieť pozitívne a určite bude v poriadku!" upokojoval ma Louis a objímal.
Sadol som si na stoličku a sklonil hlavu a nechal nech moje slzy dopadajú na špinavú dlážku. Dookola som si hovoril, že si to do smrti neodpustím, ale čo tým dosiahnem? Snažil som sa myslieť, len na to, aby bola v poriadku. Táto veta mi celý čas vírila hlavou. Otvorili sa dvere na izbe kde ležala. Rýchlosťou blesku som sa postavil a bežal za doktorom.
-"Je v poriadku?"
-"Ste jej rodina?"
-"Som jej priateľ." povedal som nazúrene a zastavil ho v strede chodby.
-"Z toho najhoršieho sa dostala, ale..." preglgol a ja som nechcel vedieť čo bude nasledovať. Čo ale?

Lies, life and love! 44

29. března 2012 v 16:45 | Adminka;))xx |  Lies, life and love!
Kecali, kecali, vysvetľovali si, podpisovali, kecali, znova vysvetľovali a nakoniec sa smiali. Ryan a Kenny sa ma snažili rozveseliť, no vždy ich prácu zabil ten Justinov úsmev na tú malú inteligenciu. Sadol si k nej a rozprávali sa.
-"Sú veľký kamaráti?" spýtala som sa Kennyho a kývla som na nich hlavou.
Prikývol. Aj ja.
-"Justin, objednaj pizzu. Som hladný," oprel sa Kenny.
Ja som sa hodila vedľa neho a oprela som sa mu o rameno.
-"Britt, urobíš to prosím?" usmial sa na mňa jemne Justin a mňa šlo rozšklbať.
To sa od tej malej nemieni pohnúť ani na sekundu?
-"Akú chcete?" vstala som z Kennyho náručia.
-"Povedz Bieber a oni budú vedieť."
Ostro som mu pozrela do tváre, stroho som prikývla a odišla som hore do spálne. Ešte som ani dvere riadne nezatvorila, už mi tiekli slzy. Utierala som si ich tak rýchlo, že nestíhali ani poriadne vytiecť. Dopekla aj s tehotenskými emóciami, hrešila som v duchu, no vedela som, že tehotenstvo s tým nemá nič. Tupá žiarlivosť ma ohromovala ako nikdy. Opláchla som si rýchlo tvár a vytočila som číslo z Justinovho telefónu. Objednala som 30 pízz a zvalila som sa na posteľ, snažiac sa ukľudniť bodavú bolesť v imaginárnom srdci. Potom som zišla dole.
-"Už sa na tom pracuje," vyhlásila som.
Všetci sa na mňa vďačne usmiali, len Justin vstal a objal ma. Pobozkal ma. Raz, dvakrát, trikrát, štyri, päť, ale už som ho musela zastaviť.
-"Stačí," smiala som sa.
Začal ma štekliť. Potom ma objal a pery si priložil k môjmu uchu.
-"Plakala si?" šepol.
Pokrútila som hlavou.
-"Znova sa ťa pýtam. Plakala si?"
Znova som pokrútila hlavou.
-"Máš opuchnuté oči."
Previnilo som ho objala.
-"Prečo?"
-"Smiem si to nechať pre seba, prípadne ti to povedať neskôr?" šepla som zahanbená.
-"Prečo nie teraz?"
-"Strach z tvojej reakcie?"
-"Čo by som mohol urobiť?"
-"Začať sa smiať," priznala som tichučko.
Upokojujúco sa usmial, vzal moju tvár do dlaní a nežne ma pobozkal.
-"Smial som sa už na tom niekedy?"
-"Neviem. Neviem rozmýšľať keď ma bozkávaš!"
-"Tak to povedz," a pobozkal ma.
Hella!
-"Žiarlila som na to dievča," vyšlo zo mňa pod mágiou jeho bozkov.
Prekvapene pozrel na mňa a potom na tú jeho Carin. Potom zase na mňa a na tvári sa mu zjavil jemný a láskyplný úsmev.
-"Ty si žiarlila?" našpúlil pery a nosom brnkal po mojom.
Ako malému decku. Aj tak sa mi to zdalo krásne.
-"Len sa nesmej."
-"Nesmejem sa," vydýchol mi na líce a perami obchádzal moju sánku.
-"Ľúbim ťa," stisla som ho tuhšie.
-"Ja teba viac."
Ozvalo sa zahvizdnutie a obaja sme sa otočili na návštevu. Až teraz som si všimla ticho, ktoré panovalo už dlhšie. Všetci sa dívali na nás. Totálne. S rozšírenými očami. Ked im došlo, že sme ich odhalili, otočili sa a pokračovali v imaginárnych témach. Najviac sa mi páčil rozhovor medzi Kenny a Scootom.
-"O čom sme sa to bavili?"
-"O nesmrteľnosti chrústa," usmial sa Kenny.
-"Jáj. A podľa mňa je to pre tie jeho krovky či ako sa to volá. Alebo tá gebuzina, čo z nich vyteká. Ked som bol menší, tak sme ich chytali a štvrtili. Pôjdem za to do pekla," vzdychol sklamane Scoot "bolo to sadistické!"
-"My sme zabíjali žaby a čo?" smial sa Kenny.
-"To nie je vtipné a ..." naklonil sa ku Kennymu "už nepočúvajú?" Kenny na nás pozrel, žmurkla som na neho.
-"Nie," usmial sa na Scoota.
Ten si vydýchol.
-"Fajn, ale zlatí sú spolu, čo?"
Kenny len ticho prikývol.
-"Ale mám dojem, že ten chlapec si na krk uviazal riadnu dračicu. Tá ma toľko temperamentu, že ho rozdávať môže."
-"Chceš kúsok?" spýtala som sa, pustila som Justina a šla som si sadnúť medzi tých dvoch. Justin nás pobavene sledoval.
-"Zišlo by sa," zagánil na Kennyho za to, že ho zradil.
-"Ale no," pohladkala som ho po vráske na čele "negáň toľko. Budeš mať vrásky."
-"Justin mi dá jeden z tých krémov proti vráskam čo má."
-"Justin si natiera ten svoj vyhladený ksicht krémom proti vráskam?" spýtala som sa, prikývol a ja som sa rehotala.
Scoot si vyslúžil ohlavok od Jusa.
-"Nepoužívam nič také!"
-"Jasné! A Avon ten... tá zlatá fľaštička je make-up.. alebo.. Fakt nosíš make-up?"
-"To bolo Selenine!" ohradil sa.
-"Jasnéééé!" smiala som sa.
-"Ty ich podporuj!" fľochol na mňa.
-"Sorry, ja len používam info z prvej ruky," dvihla som ruky na znak mieru.
Prešiel predo mňa. Vzal ma na ruky ako malé decko a sadol si so mnou do kresla, kde ma znova šteklil. Smiala som sa.
-"Ešte chvíľu sa takto hýb a asi si hodím slučku," šepol mi dôverne do ucha, pričom sa mi zubami obtrel o lalôčik.
Preglgla som a dlaňou som prešla po jeho hrudi.
-"Hmm," zamraučala som.
-"Prestáááň!"
Vstal aj so mnou v náručí.
-"Tak čaute, my ideme hore!"
Smiala som sa.

Gotta Be You 31

29. března 2012 v 5:41 | Adminka;))xx |  Gotta Be You
14.Februrár
Zobudila som sa na Harryho sladký hlas.
-"Oh her eyes, her eyes
Make the stars look like they' re not shining
Her hair, her hair
Falls perfectly without her trying
She' s so Beautiful
And I tell her every day.."
Všade okolo boli lupene ruží a on mi spieval krásnu pesničku. Keď mal prísť koniec, stopla som ho.
-"When I see your face, there's not a thing that I would change.
Cuz' Boy you're amazing, Just the way you are!" a pobozkala som ho.
On sa spamätával zo šoku.
-"Chcem s tebou nahrať duet !" vyhŕkol keď som sa odtiahla.
Jedno obočie som mala niekde vo vlasoch.
-"Ako to že sme o tom nevedeli?" spýtal sa očarene.
Ach, načo som ja krava chcela byť na Valentína romantická ?!
-"Lebo!" dala som mu ďalšiu pusu.
-"Cítim sa zahanbený, za 1. lebo som o tom nevedel a za 2. lebo spievaš lepšie ako ja!" pokrčil nosom tak ako to robieval Zayn.
Už som necítila bodavú bolesť. Len trochu. Ale vravela som vtedy keď to robil Zayn že nič rozkošnejšie neexistuje? Omyl! Tuto mám živý dôkaz.
-"Síce si veľmi rozkošný keď robíš tento face, ale budeš mať vrásky" zasmiala som sa.
-"Hej, aj ja ťa ľúbim!" zvalil sa na mňa.
Až teraz som si spomenula že sme zase nahý. Ach jaj. Zrazu mi pod nos strčil tácku s palacinkami, jahodami a kakaom. Ach bože ako ho len milujem!
-"Mm..Milujem Santanine palacinky!" povedala som keď sme spoločne dojedli.
-"Ty mi prídeš na všetko. Tak ale snaha sa cení, nie?" pozrel na mňa tými svojimi očiskami.
-"Jasné že hej. Ale dnes sa už radšej nesnaž" zasmiala som sa.
-"Ok, budem sa hrať že som druhú vetu nepočul!" usmial sa a dal mi sladký bozk "Dnes je Valentín" povedal keď sme ležali v posteli plnej ruží.
-"Ja viem" zasmiala som sa.
Pozrela som sa naňho. V očiach mu blčali nezbedné ohníčky.
-"Ani na to nemysli. Možno večer" pritúlila som sa k jeho hrudi a zavrela oči.
-"Láska, je mi ľúto, ale teraz nemáme čas na spanie, lebo sa musíš obliecť a vychystať, daj si na seba niečo pekné!" vlepil mi rýchlu pusu a dakam zmizol.
Vzdychla som si. Vošla som do skrine. Vytiahla som odtiaľ brutálne čierne čipkované šaty, ktoré vyberala Ri. Boli dosť sexy, ale tak aj ja sa môžem raz za čas nahodiť, nie? V kúpeľni som si učesala vlasy, mala som ich trochu vlnité, nechala som ich teda tak. Dala som na seba jemnú vrstvu make-upu, telový rúž a tenkú linku na oči. Potom som si obliekla šaty, k nim čierne silonky a takisto čierne lodičky. Celá čierna som. Ešteže tie topánky sú zozadu červené, však sú od Louboutina, samozrejme aj tie vyberala Ri. Celá ona toto. Pozrela som sa do zrkadla. Niečo mi na mne nesedelo. Vytiahla som červený rúž a natrela si ním pery. To je ono! Zišla som dole.
-"Neviem či predo mnou stojí sexy diabol, alebo ty Claire. Si dokonale krásna" išiel ma Hazza pobozkať no stopla som ho "čo je?" zarazene na mňa pozrel.
-"Chceš byť celý červený?" zasmiala som sa a ukázala na moje pery.
-"Máš pravdu .. Ale len jednu malú pušinkuuu .." hodil na mňa psie očká.
Ja som zas tie moje vytočila do nebies a dala mu jemnú pusu na pery. Prišla Santana. Ty kokso! Vyzerala báječne. Bola oblečená podobným štýlom ako ja.
-"Si sexy sestrmm !" objala som ju a ona sa zasmiala.
Vyrazili sme. Chalani nás pozvali na obed do reštiky. Keď sme sa najedli, prechádzali sme sa po meste. Všade navôkol bolo plných zamilovaných párov. Rozhodli sme sa, že ideme na Eiffelovku. Vyšli sme hore, kochali sa výhľadom. Zrazu ma Harry objal zozadu.
-"Milujem ťa!"
-"Aj ja teba!" stisla som mu ruku a pozorovala stmievajúci sa Paríž.
-"Claire? Je mi čudne!" prišla ku mne Sanny.
A ja som si spomenula.
-"14.Február !" povedala som prestrašene.
-"Aha" vyzerá to tak, že zabudla aj ona.
Doktori jej určili pravdepodobný termín na dnes.
-"Ide sa domov! Teda aspoň ja a Santana, Hazza očakávam že ideš s nami, lebo potrebujeme odvoz, zabudli sme že Sanny má dnes termín, ideme domov!" hlesla som a Harry prikývol.
Zišli sme dole. Išli sme všetci. Odviezli sme sa domov a tam si sadli na gauč. V telke šla dajaká romantická komédia a my sme sedeli na gauči pri sviečkach so svojimi milovanými. Naši šli niekam na večeru. Niekto priniesol šampanské a ponalievali sme si. Harry si išiel zobrať pohár.
-"Hazza? Prosím, spravil by si mi láskavosť? Keby to na Sanny prišlo, so mnou by sme v strese havarovali!" pozrela som naňho prosebne.
-"Jasné, že sa pýtaš" usmial sa a pobozkal ma.
Celý bol od môjho rúžu. Zasmiala som sa a zobrala si servítku. Očistila som ho ako malé bábätko. Potom sme sa rozprávali a smiali. Ani sme si nevšimli ako beží čas. Sanny niekam zmizla. Vravela že ide na WC. Zazvonil mi telefón. Santana. Prepadol ma strach. Okamžite som to zdvihla.
-"Claire! Potrebujem ťa! Ja,.. šli sme sa s Lucasom prejsť a .. odtiekla mi plodová voda, sme v taxíku, smerujeme do nemocnice St. Holfers! Prosím príď, potrebujem ťa!" a vypla ma.
-"Harry, okamžite do nemocnice!" zavelila som a bleskovo si zobrala veci a kabát.
Zobrala som núdzový batoh, ktorý nachystala mama. Boli tam veci pre Santanu a papiere.
Bleskovo sme s Harrym a ostatnými vybehli z domu a mierili do nemocnice St. Holfers.
-"Pridaj Harry!" nervózne som zvýšila hlas.
-"Claire, nechcem nás predsa zabiť, kľud, všetko bude fajn" položil mi ruku na stehno.
-"Prepáč, ja bojím sa" sklonila som hlavu.
-"To nič" povedal a trošku pridal.
Už aj sme tam boli. Nečakala som ostatných, ale rýchlosťou svetla som vbehla do nemocnice.
-"Santana Rousseau, rodí" zadychčane som vybafla recepčnej.
-"Práve ju prevážajú na sálu, 3 poschodie, dvere 147 mali by ste ich stihnúť" milo sa usmiala a ja som trielila na tretie poschodie, po schodoch a v opätkoch.
Práve som ich stihla. Santana bola na posteli a tlačili ju na sálu. Pribehla som k nim.
-"Som sestra, ak je to možné chcem byť pri pôrode, otec dieťaťa tu nieje !" povedala som a lekár prikývol.
Vošli sme do sály a dali mi ten zelený plášť.
-"Santana, dýchaj, s mamou ste si to najmenej 1000-krát prešli, všetko bude ok!" chytila som ju za ruku.
-"Ďakujem že si tu" stisla mi ruku a vykríkla.
-"Dobre ideme na to!" povedal lekár.
-"Tlačte!" prikázal jej.
Sanny mi stisla ruku.
-"Claire!" vykríkla.
-"Som s tebou! Zvládneš to!" pohladila som ju po ryšavých vlasoch s stále jej držala ruku.
Silno mi ju stisla.
-"Vidíme hlavičku!" povedala staršia pani a ja som sa pousmiala.
-"No tak! Sanny, už to máš skoro za sebou!" pozrela som jej do očí.
-"Bude ..." chcela niečo povedať ale nestihla pretože prišli ďalšie kontrakcie.
Stisla som jej silno ruku. Veľmi som sa o ňu bála. Už bolo počuť plač dieťatka. Do očí sa mi tisli slzy. Budem teta a budem mať to najkrajšie krstňa na svete. Myslím že som jej ruku stisla silnejšie než ona mne. Celú miestnosť zaplavil detský plač.
-"Gratulujem! Máte krásnu dcérku!" povedal doktor a Sanny sa usmiala.
-"Vedela som" povedala a ja som ju objala.
Sestričky maličkú poumývali, odvážili, odmerali. Povedali že je zdravá. Zabalili ju do ružovej deky a podali ju Santane. Bola krásna. Blonďavé vlásky rozstrapatené a veľké hnedé očká. Krásne sa usmievala. Čupla som si k Santane a maličkému zázraku v jej náručí.
-"Vitaj na svete maličká Claire!" dala jej Sanny pusu na líčko.
-"Claire?" šokovane som sa spýtala.
-"Hej. Chcem aby sa volala ako ty, pretože ty si úžasná osoba. Stála si pri mne stále, si tá najlepšia sestra na svete. A chcem aby taká bola aj moja dcéra. Chcem aby bola taký dobrý človek s veľkým srdcom a zvykla dosť kopať, takže talent na tanec je asi v rodine. A Chloé nechám tebe, hodí sa to k priezvisku Styles" usmiala sa.
Musela som. Rozplakala som sa.
-"Chceš si ju podržať?" spýtala sa ma.
-"Jasné!" povedala a podala mi ju.
Slzy mi padali pomaly z očí. Aká je len krásna.
-"Ahoj, ja som tvoja teta Claire a mamička ti dala meno po mne, čiže si nás asi budú mýliť. Budem ťa učiť tancovať. No a samozrejme ťa budem brávať na diskotéky, ale to mamičke nepovieme, že?" usmiala som sa na ňu.
-"Ty máš s ňou už iné plány" zasmiala sa vyčerpaná Sanny.
Toto bol zázračný okamih. A ja som rada že som bola pri ňom. Potom už sestričky zobrali malú Claire a ja som musela ísť preč. Rozlúčili sme sa zo Sanny a vyšla som von, kde už všetci nervózne čakali. Boli tam aj naši. Keď si všimli že stále plačem stuhli.
-"Som teta!" vykríkla som nadšene ako zvyknú oteckovia.
Harry ma dvihol na ruky a zatočil so mnou.
-"Ako sa volá? Je zdravá?" valili na mňa otázky.
-"Volá sa Claire, je krásna, už má aj vlásky, blonďavé, krásne hnedé oči, je naprosto zdravá!" usmiala som sa šťastne a potom sme sa všetci šli pozrieť na malú do pri tú sklenenú stenu za ktorou bola izba s bábätkami.
-"Aha, prinášajú ju!" ukázala som na sestričky nesúce maličkú Claire.
Položili ju do postieľky a dali tam tabuľku s nápisom Claire Rousseau. Šťastne som sa usmiala.
-"Nespravíme si aj my také?" pobozkal ma Hazza na krk.
-"Dnes mi stačilo stresu dosť. Ale bolo by to pekné. Mali by sme malého kučeravého chlapčeka s krásnymi zelenými očami. A bol by to celý ty. A krásne by spieval, aj tancoval. Ale myslím že je na to priskoro" hovorila som a usmievala sa nad predstavou že by som aj ja mala krásne bábo od Harryho.
-"Ako chceš. Ja som k dispozícií pre teba kedykoľvek" objal ma zozadu a hlavu si položil na moje rameno.
Všetci sme tam ešte stále ohromený stáli a pozerali sa na maličký zázrak za sklom.

Kým nezomriem 59

29. března 2012 v 0:02 | Adminka;))xx |  Kým nezomriem
V tej chvíli sa mi pred očami zjavili všetky spomienky. Akoby som sa opäť ocitol v minulosti. Videl som samého seba v kope hračiek s úsmevom na perách a z krátkymi rozcuchanými vlasmi.
-,,Mamííí, Liamisko hnusné psisko utrhol Tracy hlavu !" zakričala moja sestra a už aj bežala za mamou s bábikou v ruke.
Zrazu tma. Opäť som sa posunul kúsok ďalej. Sedel som v školskej lavici. Pred sebou som mal kopu kníh, no myšlienkami som blúdil úplne iným smerom.
-,,Čo je Payne ? Koľko krát do dňa si geluješ tu svoju ulízanú hlavu ?" pristúpili k mojej lavici traja chalani.
Spolužiaci.
-,,Nie viac ako ty" odvetil som namosúrene a hlavu som zdvihol dohora.
-,,Bastard!" zasipel jeden a tým ma donútil postaviť sa.
-,,Zopakuj to !" ruky som zaťal do pästi.
Tma zase zahalila moju myseľ. Opäť som videl seba. V inej škole. Na novom mieste. S novými ľuďmi. Silný záblesk.
-,,Bohužiaľ Liam, ale v tejto súťaži ďalej nepostupuješ !"
Videl som seba v ten deň keď sa Simon rozhodol, že nepostupujem.
-,,Postup vám umožní to, že vytvoríte dve skupiny !"
Pohľadom som skĺzol na chalanov stojacich vedľa mňa. V tom istom veku. S tým istým snom.
-,,Niall! Nejedz všetko, nechaj aj Liamovi !" z kuchyne sa ozýval Louisov hlas.
-,,On aj tak veľa nezje !" obraňoval sa Niall.
-,,Pretože mu vždy všetko zješ !"
-,,A sťažuje sa ?"
Pred sebou som mal Emily. Jej krásnu tvár.
-,,Povedz vadí ti, že.." nedopovedal som, len som hlavou ukázal niekam za seba.
-,,Neviem, čo cítim, ale asi ho ľúbim!" odvetila ťažko a pohľad jej skĺzol dolu.
Ocitol som sa v nemocnici. Na posteli vedľa mňa sedela, vysmiata Suzi.
-,,Ak ju miluješ tak jej to povedz, nečakaj kým bude neskoro!"
Tma. Sedel som na lavičke spolu s Emily, ktorá úpenlivo plakala.
-,,Nič nebude fajn. Zober ma niekam preč Liam" zdvihla hlavu a so slzami v očiach na mňa pozrela ,,Niekam kde budem môcť byť konečne šťastná"
-,,Neplač prosím" prstami som zotieral slzy z jej studenej tváre ,,ničí ma to, neplač pretože sa zbláznim ! Zobral by som ťa aj nakoniec sveta, len aby si bola šťastná!" natiahol som sa k nej bližšie.
Svoje teplé ruky som priložil na jej líca. Pritiahol som sa bližšie a naše pery sa konečne našli.
Cítil som sa zvláštne. Nemal som potrebu plakať. Nechcel som ani kričať. Sústreď sa! Liam sústreď sa! Začul som blízky hlas v svojej hlave. Moje vlastné svedomie. Pocítil som krč v rukách. Tak pevno som držal volant.
Dokážeš to ! Ty to dokážeš !Moje oči akoby sa zrazu otvorili. Pred sebou som videl auto. Rýchlo som volantom strhol doprava. Na zlomok sekundy som prestal veriť, no akoby zázrakom sa mi podarilo vyhnúť zrážke. V tom momente som zlapal po dychu a celým mojim telom prešiel mráz. Spomalil som. Za pár minút som sa ocitol pred nemocnicou. Netušil som ako sa to stalo a čím to bolo, no bol som tam. Vystúpil som z auta a rýchlo som sa pobral dovnútra. Všade naokolo boli stovky novinárov. Fanúšičiek a ľudí, ktorý sa snažili len bezradne prejsť. Rýchlo som vbehol dnu. Takmer som utekal dlhou, tmavou chodbou vedúcou niekam dozadu. Nevedel som kam idem, no niečo mi hovorilo, že idem správnym smerom. Ocitol som sa v dlhej, úzkej chodbe s dvoma lavičkami. Na jednej sedel Louis so sklonenou hlavou a na druhej Chloe spolu s Adamom.
-,,Už to nevydržím !!" trhla sa Chloe a všimol som si ako silno zvierala Adamove rameno.
-,,Upokoj sa, zlatko. Bude v poriadku!" utešoval ju a rukou jej prechádzal po chrbte.
Posadil som sa k Louisovi a rukami som si zakryl tvár. Pocítil som ako ma podporne búcha po pleci.
-,,To bude dobré starec !"
Zrazu dovnútra vošiel lekár. Všetci sme sa okamžite postavili.
-,,Vy ste rodina slečny Emily Manson ?"
-,,Som jej brat!" ozval sa Adam a silno zvieral okraj svojej dlhej mikiny.
-,,Je nám to ľúto, vaša sestra bohužiaľ operáciu nezvládla ! Ešte raz je nám to ľúto!" zopakoval a stratil sa vo dverách.
Zrazu som sa cítil ako bez duše. Bez srdca. Posadil som sa a pohľad som uprel pred seba. Chvíľu som len zhlboka dýchal. Neveril som ničomu čo povedal. Sklonil som hlavu a rukami som si zakryl tvár. Z očí sa mi začali rinúť slzy.

Everything About You 1

28. března 2012 v 19:41 | Adminka;))xx |  Everything About You
-"Niall? Harry? Kde ste?" hovorila som a hľadal ich po celom dome.
Ostatní chalani zmizli niekam preč, ale Niall a Harry ostali so mnou v ich mega obrovskej vile.
-"No tááák, kde ste? Už to prestáva byť vtipné!" kričala som, keď som schádzala zo schodov. No zrazu ma niekto zozadu nastrašil a ja som sa skotúľala dole.
-"It's Gotta be yooou, only yooou.."
Začula som a rýchlo otvorila oči. Ležala som doma, vo svojej posteli, v obyčajnom byte v Košiciach a spieval mi budík.
-"Už zaséééé," zafňukala som "nabudúce ťa rozbijem. Tiež vieš kedy zazvoniť, debil," rozprávala som sa so stále zvoniacim budíkom a šmarila ho o zem.
-"Štefánia, pohni si!!" kričala na mňa mama z kuchyne.
-"Už, už. Bože, ja ich raz zabijem keď ich stretnem," mrmlala som si popod nos a narážala tým na chalanov z 1D.
Do školy som dobehla na poslednú chvíľu, veď ako inak.
-"Konečne, už sme mysleli, že neprídeš," povedala polovica spolužiakov, keď som s úsmevom od ucha k uchu vbehla do triedy.
-"Tak ma poznáte?" uškrnula som sa "Nenechala by som vás samých, nebojte sa," smiala som sa a vyvalila sa na stoličku v zadnej lavici.
Od dnes som sedela sama, pretože moja spolusediaca a zároveň najlepšia kamarátka Izy, išla s rodičmi na dovolenku. Do školy sa už nevráti, pretože za dva týždne končí školský rok a oni sa zdržia trochu dlhšie.
-"Štepí!" vykríkol Robo a volal ma, nech si sadnem k nemu.
Toho chlapca sa asi nikdy nezbavím, zasmiala som sa v duchu. Chodili sme spolu do škôlky, deväť rokov do školy a aj teraz na strednej sme v jednej triede. S úsmevom na perách som sa posadila vedľa neho a kútikom oka som zbadala, ako sa polovica chalanov blažene usmiala. Nechápem ich. Odkedy som prešla na strednú, všetci sa okolo mňa motajú. Hodina prebehla dosť rýchlo, keďže sa už nejako neučíme a väčšinou len kecáme s vyučujúcim alebo medzi sebou. Inak to nebolo ani teraz na angličtine. Máme mladého učiteľa, s ktorým je nenormálna sranda. Dnes nám rozprával nejaké príhody z doby, keď bol na vysokej. Ďalšia hodina bola matika, nejak som ju pretrpela. Celý čas som si čmárala do zošita a z tabule som neopísala ani čiarku. Toľko k práci na hodine, zasmiala som sa pre seba keď sme išli do ateliéru na ďalšiu hodinu. Výtvarnú som nikdy nemala v láske, no na dnes sme si mali priniesť foťáky. Čudovala som sa načo, ale nejako som to neriešila. Učiteľka prišla asi po piatich minútach a povedala nám, že dnes už nebudeme mať ďalšie vyučovacie hodiny, ale že ideme niekam do terénu. Pozrela som na ňu ako na blázna, ale čo už. Ona je učiteľ, zrejme vie čo robí. Aspoň v to dúfam. Išli sme pešo asi 15 minút keď sme došli ku luxusne vyzerajúcej budove. Vošli sme dovnútra a ocitli sa v nejakej modelingovej agentúre. Učiteľka nás vyviedla na poschodie, kde nás čakala nejaká pani.
-"Rozdeľte sa do skupiniek po troch, prosím," povedala ticho a milo sa na nás usmiala.
Ja som stála s Robom, tak sme tak ostali a ku nám sa pridal Tomáš. Asi po dvoch minútach keď sa poskladali aj ostatný prišlo asi desať dievčat a každá si zobrala jednu skupinku.
-"Ahojte, ja som Phoebe," povedala lámanou slovenčinou.
Tipujem, že bude modelka, lebo je hrozne pekná. Tomáš s Robom si takmer oči vyočili. Musela som sa zasmiať ako na ňu zízali. Odviedla nás do nejakej miestnosti a tam nám povedala, že si máme zvoliť, kto z nás bude pózovať. Chalani bez rozmýšľania vyhlásili za modelku mňa, tak mi nič iné neostávalo, len ísť spolu s Phoebe do maskérne. Tam mi na ksicht nakydali asi tonu make-upu a navliekli ma do mini šatočiek. Keď som sa prešla po miestnosti v tých topánkach na obrovskom opätku čo mi nasadili na nohy, skoro som umrela od hanby.
-"To bude dobré," chlácholila ma Phoebe, "budeš len sedieť."
Naprázdno som preglgla. Čo so mnou preboha živého budú robiť? Radšej som sa to neopýtala nahlas, nebola som si istá, či chcem poznať odpoveď. Phoebe ma odviedla do ateliéru, kde už čakali Robo s Tomášom spolu s nejakým fotografom. Tí dvaja skoro spadli z nôh keď ma videli. Dopekla, nech tak na mňa nezízajú, hovorila som si v hlave, veď nie som až taká nádherná. Keď ma zbadal fotograf, usmial sa na mňa, podal mi ruku a po anglicky sa predstavil. Rýchlo som sa prepla do anglického módu, aby som mu mohla odpovedať. Bol zjavne potešený, že mu rozumiem, lebo tamtie dve trdlá mu nerozumeli ani pol slova ako ich poznám. Stručne mi vysvetlil, že sme tu vlastne na exkurzii a že hentí dvaja ma budú fotiť. Opýtala som sa ho, čo z toho budem mať ja a on jednoducho odpovedal, že snáď pekný zážitok, nové šaty a profilovku na twitter. To som sa musela zasmiať a on ma už postrčil na barovú stoličku pri bielom plátne. Chalanom vysvetlil čo a ako majú robiť, sem tam im pomohol a mne radil ako sa mám zatváriť, postaviť, skrčiť a tie také rečičky. Fotili ma asi dve hodiny, keď prišla učiteľka a oznámila, že za pol hodinu odchádzame, nech pomaly končíme. Fotograf išiel za ňou a niečo jej povedal. Ona prikývla a vyšla von. Chalanov poslal preč a mňa si tam nechal. Podišiel ku mne a povedal: